Návšteva Mjanmarska zbúrala všetky predsudky

Hneď po prílete do Mjanmarska pozorujeme obrovské odlišnosti od doposiaľ navštívených krajín v JV Ázii. Už od začiatku vieme, že sa nám tu bude páčiť. Až na pár maličkostí 😉

V Mjanmarsku sme strávili celkom tri týždne, počas toho sme navštívili iba 4 destinácie a to:

Od chvíle kedy sme sa rozhodli vycestovať aj do Mjanmarska, sme riešili iba jedinú maličkosť. „Len aby sa o tom rodina nedozvedela!” Spočiatku sme to všetko zakryli za Thajsko a oznámili im to len 4 dni pred odletom z Bangkoku. Napriek predsudkom to zobrali s ľahkosťou. Alebo si nespojili fakt, že Mjanmarsko je bývalá Barma?

 

Ako sa prepravovať po Mjanmarsku

 

Do Mjanmarsk sa dostanete jednoducho a lacno leteckou dopravou z Bangkoku. Jednosmerné letenky sa dajú zohnať už od 40€. Odporúčam doletieť na jednu stranu krajiny a z druhej sa následne vrátiť.

 

Doprava na veľké vzdialenosti:

 

Ak máte dostatok financií a málo času, najlepšie to pôjde letecky.

Takto sa nazývajú letiská pre konkrétne destinácie:

Yangon –  Yangon International Airport (RGN)

Mandalay – Mandalay International Airport (MDL)

Bagan – Nyaung-U Airport (NYU)

Inle lake – He Hoe Airport (HEH)

Informácie o tom ako sa dostať na a z letiska si nájdete jednoducho na stránke toandfromtheairport.com

Dostať sa do Mjanmarska letecky je najjednoduchšia forma

Vrámci Mjanmarska sa môžete presúvať veľmi jednoducho a lacno autobusmi. Lístky na ne si vždy môžete zakúpiť na ubytovaní. Osobne sme vždy dostali celú ponuku autobusov, kde sme si mohli vybrať medzi kvalitou a cenou. Pokaždé sme mali zariadený aj pick up na ubytovaní vrámci ceny lístka. Veľký pozor si ale dajte, ak sa vyberiete k Inle lake. Tunel sem nevedie a hneď na začiatku vám dajú čierne igelitové vrecko. Cesta vedie cez hory a prudké serpentíny, takže odporúčam nejesť a mať poruke CocaColu.

Rozprávkové autobusy 😉

Ak cestujete total lowcoast v Mjanmarsku pre vás budú najzaujímavejšie vlaky. V tejto krajine sú priam povestné svojou pomalosťou a hompáľaním. Okrem srandovného kývania budete cestovať s domácimi čo vašu cestu určite obohatí 😉 Všetky užitočné rady a harmonogram vlakov nájdete na stránke www.seat61.com/Burma. Pozor, vlak nepremáva na trase Bagan – Inle lake! Respektíve by ste museli ísť cez Yangon, takže by cesta trvala o dva dni dlhšie ako cesta autobusom.

Vo vlakoch nie je elektrina a v Yangonských ani záchody

Ako sa prepravovať v destinácií

 

V Mandalay sa dá požičať motorka, je to zároveň najlepší spôsob ako objaviť okolie mesta. Osobne sme mali veľmi dobré skúsenosti s požičovňou Mandalay Motorbike Rental and Tours. V Bagane, do ktorého sa určite vyberiete, sa cudzincom motorky nepožičiavajú. Pre ich potrebu majú zaužívané e-biky, bicykle alebo konské záprahy. Dôvodom je vraj ochrana historických objektov pred smogom, ale domáci na motorkách jazdiť môžu. V Inle Lake nie sú požičovne, požičajú vám nanajvýš bicykel a v Yangone je už niekoľko rokov plošne pre všetkých zakázané riadiť motorku (okrem úradných pracovníkov). Dá sa tu ale prepravovať verejnými autobusmi, vždy sa našiel niekto, kto poradil. Ich cena sa pohybuje od 200 – 300 kyatov (12 – 18 centov) za jazdu. Platenie funguje vhadzovaním peňazí do boxu, ktorý nevydáva, takže treba mať presnú sumu.

Na bicykloch pri jazere Inle

Oficiálne Mjanmarsko neuznáva medzinárodný vodičšký preukaz, ani podľa Viedenského dohovoru, ani ten podľa Ženevského dohovoru. Avšak nikdy nás nikto nezastavil ohľadom kontroly. Majiteľ požičovne v Mandalay nás upozornil, že treba používať helmy, mať obe spätné zrkadlá a nesvietiť s motorkou cez deň. Áno, posledný bod je nelogický z hľadiska bezpečnosti, ale je to tak. To sú hlavné veci, ktoré by policajtov mohli zaujímať. Ešte nám v prípade kontroly odporúčal, rozprávať na policajtov rodným jazykom 😀

Medzinárodný vodičský preukaz si vybavíte na počkanie za poplatok 6,50€

Ľudia a móda

Hneď ako vyjdete z letiska uvidíte mužov nosiacich namiesto nohavíc dlhé sukne, longyi. Sú to niečo ako pánske odvetrané dlhé sukne, ktoré sem tam používajú aj ako handru. Niektorí si ju vedia zmotať tak rýchlo, že ani nepostrehnete, že si do nej práve utreli ústa, či vysmrkali nos. Na trhoch nám tvrdia, že majú iba univerzálnu veľkosť ale to len preto aby si nemuseli deň komplikovať angličtinou. Jeden kus takejto mužskej sukne stojí okolo 4000 kyatov (2,70€). Najfascinujúcejšie na tom je, že muži v týchto sukniach dokážu bez problémov čúrať po čupiacky 🙂

Maý Mjanmarčan v longyi 🙂

Na miestnych si určite všimnete thanaku. Svetlý krém, ktorý mjanmarské ženy používajú nielen ako ako estetický doplnok ale aj vyživuje pokožku, aby bola zdravá a krásna. Nikdy ho nemajú rozotretí rovnomerne po celej tvári. Natierajú ho aj deťom a sem tam ho vidno aj na mužoch. Vyrába sa z dreva, ktoré rastie v centrálnom Mjanmarsku.

Mamička so synom s tradičným krémom thanaka

Postaršie ženy majú často v rámci účesu miesto spony do vlasov zarazený hrebeň

Ako v každej krajine Juhovýchodnej Ázie aj tu nosia deti do školy uniformy. Ich rovnošata je zložená z bielej košele a zelených nohavíc, sukní alebo longyi.

V Inwe sa na nás vyrojil kŕdel detí na bicykloch, ale títo dvaja išli pešo

V žiadnej inej krajine sme si nevšimli tak rozčapené pršteky na nohách ako v Mjanmarsku. Najskôr to bude spôsobené tým, že kam len môžu chodia na boso, nanajvýš v žabkách. A keď už sa odhodlajú na tie žabky, tak neriešia veľkosť.

Malé, veľké, to je fuk

Veľa Mjanmarčanov prežúva betelový plod. Betel má jemné halucinogénne účinky a pôsobí ako návyková látka. Niektorí tvrdia, že má aj pozitívne účinky na zdravie, ale doposiaľ dokázané je len že spôsobuje rakovinu ústnej dutiny. Rozžutý betelový plod vypľúvajú domáci takmer všade, aj za jazdy na motorke. V chrámoch majú na to vyčlenené koše. Na zemi musíme obchádzať červené fľaky, ktoré vyzerajú ako stopy zaschnutej krvi.

Pri rozhovore s nimi máme problém pozerať im inam ako na ich pokazené zuby, pričom v medzizubných priestoroch im stále ostáva množstvo toho svinstva. Mimochodom, Mjanmarci sú veľmi usmievaví. Vidieť niečo také musí byť pre zubárov úplná pohroma.

Usmievavý Mjanmarčan vo vlaku počas Yangonského vlakového okruhu

Čo nás prekvapilo

Ženy chodia po ulici s nemalým nákladom na hlave bez toho aby si ho pridržiavali. Raz sme videli ženu, ktorá mala na hlave 12 litrov fliaš vody a niesla to bez pridŕžania.

Mjanmarčanky musia mať poriadne hrubý krk keď nosia takéto náklady

Mjanmarčania zdieľajú jednu šálku na verejných pristoroch. Na bandaske s vodou alebo pri vedre je položený jeden plecháčik a kto je smädný si načapuje a napije sa. Takéto bandasky sú častokrát umiestnené v chrámoch alebo na väčších staniciach, no videli sme ich aj len tak na ulici v Yangone.

Streptokoky čakajú…

Pri pohľade na samostatné mapy miest nás zarazilo, že všetky sú postavené za pomoci pravítka a štvorcovej siete. Že niekto v živote nevidel mapu a žije v meste sa naozaj nedá uveriť. Tak sme stretli celú skupinku, čo nám nevedela pomôcť a nasmerovať nás lebo asi prvý krát v živote videli mapu v online podobe.

Štvorcové a obdĺžnikové ulice Mandalay

Doprava v mjanmarských mestách je veľmi chaotická. Vodiči trúbia iba preto lebo trúbi niekto iný a aj oni si chcú zatrúbiť. Pritom sú cesty miestami neuveriteľne prašné a okoloidúce postavy sa iba vynára z prachu. Ľudia polievajú ulice pred domom aby nemali tak prašno v domoch. Prach je naozaj všade a miestami je to naozaj neznesiteľné, najmä ak sa presúvate na bicykli alebo motorke.

Na ulici sem tam môžeš zazrieť psa v ľudskom tričku

V Majnmarsku nás prekvapili úplne jednoduché veci. Napríklad ako sa opravári vedenia potrebovali dostať na stĺp k lampe, ale nepoužili rebrík, ale doma vyrobené kovové “neostrihané nechty” 🙂

Pre domácich sme atrakcia! 🙂 Všetci sa chceli s nami fotiť! A je jedno či sme boli v turistickej oblasti alebo v meste. Ľudí pre ktorých sme boli atrakciou bolo nečakane veľa. Práve tieto maličkosti urobili z Mjanmarska krajinu, ktorú sme si úplne zamilovali.

Najlepšia bola skupinka školáčok, ktoré keď nás zbadali rozkričali sa od radosti a okamžite bežali k nám. Každá si s nami urobila selfie a na záver aj my s nimi, aby aj nám zostala nejaká foto 🙂

Neraz sme videli pracovať aj deti. Vrcholom bol malý, asi troj alebo štvorročný chlapec, ktorý predával pohľadnice a jeho mama mu len spod tieňa sochy ukazovala za kým má bežať.

Tak tri alebo štyri?

V minulosti dal panovník Barmy pre svoj milovaný ľud postaviť lunapark. Krajina trpela hladom a lunapark, ktorý mali zadarmo ich životom nepomohol. Dnes je lunapark spoplatnený, ale pre nás lákavými cenami.

Krátka jazda na starej húsenkovej dráhe nás vyšla každého po 2€

Všade sa musíme vyzúvať, do chrámov ale aj do jaskýň. Pre nás katastrofa a odpor, pre Mjanmarčanov prirodzenosť a pohodlie.

V Mingune to bolo obzvlášť bolestivé

Barmský budhizmus

Mjanmarsko je jedna z najbudhistickejších krajín na svete. Barmský budhizmus má veľa rituálov, ktoré sme mohli pozorovať pri Shwedagon pagode, čo bolo pre nás najduchovnejšie miesto v JV Ázii.

Návštevu Shwedagon pagody odporúčam pred zotmením, kedy prichádzajú domáci a spoločne sa modlia a zapaľujú sviečky

Pokladanie darov, najčastejšie kvetín, pálenie sviečok a oblievanie “toho svojho” Budhu. Pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tváre osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časť, čas pred poludním a popoludní.


Pri oblievaní toho svojho zvieratka si niečo želajú

Stupy sa obchádzajú v smere hodinových ručičiek, ale Janke prišlo prirodzenejšie ísť v protismere

Pred vstupom do chrámu sa treba vždy vyzúvať, aj z ponožiek. Na ponožky si často počkali malé šteniatka 🙂

Po uliciach behajú malé dievčatká s vyholenými hlavami, oblečené v ružových habitoch. Hlavu si často prekrývajú uterákom aby sa im nespiekla pokožka hlavy. Sú to malé budhistické mníšky. Mnohé z nich sa sem dostanú len preto, že sú siroty, to platí aj pre chlapcov. V kláštoroch sa o všetkých postarajú.

Aj malé mníšky si chodia po svoje ranné almužny

Budhistický mnísi v Mjanmarsku nenosia vždy oranžové habity ako v Thajsku, Kambodži či Laose. Preferujú skôr bordovú farbu. Zarážajúce pre nás bolo, že sme až 2x videli dotyk budhistického mnícha so ženou.

Cestou na ranné modlitby

Yangon bolo prvé miesto kde sme videli malých žobrajúcich mníchov. Chodili od turistu k turistovi aby vyžobrali zopár kyatov. Budhistíckí mnísi by mali žiť z almužien a v skromnosti. Tento malý chlapec si zo svojich vyžobraných peňazí bežal okamžite kúpiť melón, čím tak trochu porušuje svoje zásady. Ale vážne, odriecť dieťaťu melón?

Ich snahy boli dlhú dobu neúspešné

Z bežného dňa

Zo športov sú najobľúbenejšie futbal a bedminton. Denne sme videli miestnych ako športujú, kľudne aj na ulici alebo priamo pod pamiatkami 🙂

Mjanmarci hrajú najčastejšie futbal. Ale takisto majú radi aj bedminton

Často sa stretávame s prívlastkom shwe – zlatý. Napríklad Shwedagon pagoda, dedina Shwenyaung a názov skoro každého ubytovania, reštaurácie alebo autobusovej spoločnosti.

Shwedagon pagoda je naozaj pozlátená

Nikde okrem Mjanmarska sme nevideli, žeby každý deň všetci nosili obedáre. Dokonca aj budhistický mnísi si po almužny chodili s viacerými obedármi aby sa im nepomiešali jednotlivé dary.

Aké dobroty v nich nosili sme sa nikdy nedozvedeli

Náklad či tovar na trh sa tu najčastejšie nosí v košoch.

Najčastejšie túto techniku používajú ženy, no tentokrát to bol výnimočne muž

Predavačka nám nemala ako vydať a preto nám namiesto výdavku dala žuvačku

Navštívili sme len turistické destinácie a s odpadom to také kritické nebolo. Až pokiaľ sme neabsolvovali okružnú jazdu vo vlaku po Yangone. Odpadky a malé smetiská sa nachádzali pozdĺž celej trate a hrali sa na nich deti. V jednom momente sme išli okolo rieky kde bol odkrytý “pôdny profil” a horných zhruba 70 centimetrov pôdy bolo doslova obohatených o odpadky.

Odpadky sú na niektorých miestach bežnou súčasťou krajiny

Návšteva Mjanmarska sa nezaobíde bez využitia povestne pomalých a hompáľajúcich sa mjanmarských vlakov. My sme absolvovali len malý okruh okolo Yangonu, ale zážitok to bol parádny 😉

Ľudia, tovar, trhy, smrady a muchy, to všetko si nás počkalo na trojhodinovom okruhu mestom

Za pár drobných si môžeš kúpiť lístok na vlak na okruh okolo Yangonu a byť tak čo najbližšie k domácim a ich bežnému životu.

Peniaze, internet a komunikácia

V krajine sa používa mena kyat, ktorá nie je uznávaná nikde inde vo svete. To znamená, že ak by ste z Mjanmarska takéto peniaze vyniesli, nikde by ste ich nezamenil. Peniaze sú iba v papierovej podobe a sú také špinavé, že sme si ich nezoraďovali podľa nominálnej hodnoty, ale podľa plesnivosti a snažili sme sa ich čo najskôr zbaviť.

Mjanmarské kyaty častokrát nereprezentujú hodnotu ktorú by mali

Občas nás zastavili miestny a začali sa s nami rozprávať iba za účelom trénovania si angličtiny. Keď sme sa predstavili, že sme zo Slovenska tak sa potešili a porozprávali sme sa aj o futbale 🙂

Týto chalani vedeli o naších futbalistoch viac ako ja a Janka dokopy 😀

Napodobeninami je vo všeobecnosti Ázia zaplavená. Nám ponúkali aj powerbanku od Xiaomi s kapacitou 50 000 mAh za neuveriteľných 11€. Hneď ako nám ju dali do rúk sme pocítili ako je neuveriteľné ľahká, čo nám bolo až extrémne podozrivé. Následne sme zistili, že powerbanky od Xiaomi sa s takou kapacitou ani nevyrábajú. My sme si kúpili powerbanku u oficiálneho predajcu s kapacitou 20 000 mAh a pri kúpe sme si overili autentifikačný kód zo škatuľky cez internet.

Ako sa kazí turizmus v neturistickej krajine?

Už pred samotným východom slnka na vás v Bagane čakajú miestny predajcovia. Ponúkajú kadečo. Suveníry, oblečenie, raňajky či kávu. Na sprístupnenej streche chrámu, kde sme čakali na náš prvý východ slnka v Bagane s ďalšími turistami, ponúkala miestna tetuška instantnú kávu alebo čaj za 500 kyatov (31 centov). Americký turista so svojou azijatkou si od nej kúpil tri nápoje a nakoľko asi nemal lokálnu menu, alebo sa chcel len ukázať, zaplatil jej 500 bahtov (12,50€). To sú presne tí ľudia, ktorí kazia domácich a tí si potom nevedia čo pýtať od ďalších bielych turistov.

Východ slnka je najkrajšia časť dňa v Bagane 😉

Z krásnych východov a západov slnka v Bagane netreba mať nereálne predstavy. Spolu s tebou sa tam budú tlačiť desiatky ďalších turistov. Preto treba chodiť v dostatočnom predstihu.

V jednej pekárni sa nás pokúšali oklamať 2x z dvoch návštev. Prvýkrát sme to brali ešte že ok, môže sa stať. Ale druhýkrát to bolo už naozaj okaté a slečna vedela presne koľko má vrátiť. Žiaľ aj takéto veci sa stávajú, preto treba vždy vedieť koľko vám majú vydať a mať prehľad o lokálnej mene.

Takéto občerstvenie nám vždy vedelo spraviť radosť

Záver

Obdobie kedy sme cestovali do Mjanmarska bolo zhodné s obdobím genocídy/krízy moslimského kmeňu Rohingya. Napriek tomu sme počas našej trojtýždňovej návštevy o čomkoľvek čo by súviselo s týmto kmeňom nepočuli ani zmienku. Nenašiel sa ani jeden moment kedy by sa nám snažil niekto ublížiť a po celú dobu sme sa v Mjanmarsku cítili bezpečne. Samozrejme, vždy sme boli vo dvojici a nikdy sme sa nepýtali na citlivé otázky.

Nájdu sa aj ľudia, ktorí neodporúčajú cestovať do Myanmarska len kvôli vyššie zmieňovaným konfliktom, ktoré určite nie sú čiernobiele, ako ich média prezentujú. V konečnom dôsledku ak odignoruješ túto krásnu krajinu, tak na to doplatia opäť len bežní ľudia, ktorí prídu o potenciálny zárobok z turizmu.

Z tejto krajiny sme si odniesli omnoho viac zážitkov a krásnych momentov ako z ostatných krajín juhovýchodnej Ázie. Nedá sa inak ako len odporúčať jej návštevu čo najskôr aby ste zažili autentických ľudí, ktorí sa tešia len preto, že ťa stretli 🙂

Autentickosť je slovo, ktoré najlepšie vystihuje Mjanmar

Leave a Reply