Pri cestovaní do Švajčiarska autom ťa tu oproti Slovensku čaká zopár odlišností, ktoré by si nečakal. Upozorníme ťa na čo si dať za volantom pozor, vysvetlíme ti prečo je dobré nevyhýbať sa švajčiarskej diaľničnej známke a ponúkneme zopár rád a tipov na parkovanie v mestách. Pripútať sa, cesta do Álp začína!

Obsah:

1. Povinnosti vodiča a čo treba vedieť predtým ako si vo Švajčiarsku sadneš za volant
2. Švajčiarske diaľnice
   • Švajčiarska diaľničná známka a poplatky
3. Ako to funguje s parkovaním vo Švajčiarsku

1. Povinnosti vodiča a čo treba vedieť predtým ako si vo Švajčiarsku sadneš za volant

Pri jazdení vo Švajčiarsku platia v niektorých prípadoch trochu inšie pravidlá ako u nás. Je to aj z dôvodu, že Švajčiarsko má trochu iné postavenie v rámci Európy a tiež je tu obrovská odlišnosť terénu a cestnej siete. Preto ťa chceme upozorniť na tieto praktické tipy a rady za volant, ktoré by ťa mohli zaujať a pomôcť ti pred tvojím výletom do Švajčiarska.

Kontroly na hraniciach?

Napriek tomu, že Švajčiarsko nepatrí do EÚ, patrí do Schengenského priestoru. Preto nehrozí, žeby si trávil dlhé hodiny kontrolami na hraniciach

Nálepka SK

Pred cestou sme veľakrát čítali, že pri jazdení vo Švajčiarsku musíme mať svoje auto označené nálepkou svojej krajiny – teda SK. No v skutočnosti toto pravidlo, o ktorom všetci len píšu, nikto nedodržiava. Reálne majú zahraničné autá takéto označenie iba sporadicky.

Dôvod prečo sa takáto informácia stále uvádza, je že pred vstupom do EÚ sme ani my na našich EČV nemali kód označenia krajiny. Nové slovenské a aj európske EČV však už informáciu o krajine uvádzajú a tým pádom táto SK nálepka už nie je potrebná.

No napriek tomu sme oficiálne nikde nenašli, žeby bola táto povinnosť zrušená. Napríklad, na Slovensku je už problém takúto nálepku zohnať, lebo sme v Schengene a preto sa to už predáva len málokde. Nám to prišlo tiež maximálne zbytočné, ale pre istotu sme si SK nálepku kúpili.

Práve naopak, na švajčiarskych ŠPZ-kách údaj o pôvode chýba. Na značkách majú len švajčiarsku vlajku. Preto z viedenského dohovoru vyplýva, že Švajčiari musia mať pri cestách do EÚ na svojich autách nálepku CH.

Trojuholník po ruke

Tak ako v SR musíš mať v aute reflexné vesty, tak aj výstražný trojuholník, ale vo Švajčiarsku ho musíš mať ako vodič auta hneď po ruke, teda napríklad hneď vedľa sedadla vodiča.

Medzinárodný vodičský preukaz

Kedy si naposledy držal svoj vodičský preukaz v rukách? Už je to asi dávno, že? Možno ti ušlo, že slovenské vodičské preukazy sa vydávajú len v slovenskom jazyku, bez akéhokoľvek medzinárodného prekladu.

Našťastie v prípade Švajčiarska nie je potrebný, keďže kategórie vozidiel, ktoré je človek oprávnený viesť sú uvedené v latinke. (zdroj)

Rýchlostné obmedzenia

To, že vo Švajčiarsku naozaj treba dodržiavať pravidlá hádam ani netreba pripomínať.

Maximálne rýchlosti na cestách sú:

• v mestách – 50 km/h
• okresné cesty – 80 km/h
• diaľnice – 120 km/h

Na diaľniciach sú veľmi často rýchlostné obmedzenia, najmä v oblastiach veľkých sídel a hlavne počas leta, kedy sa vo veľkom cesty opravujú. Často sme po diaľnici chodili len 80 km/h.

Drž sa svojho pruhu inak sa stratíš

Cestná sieť vo Švajčiarsku je veľmi hustá a v okolí sídel aj komplikovaná. Na mestských obchvatoch sa vždy drž toho pruhu nad ktorým je tabuľa tvojej destinácie. Pri veľkých mestách sa pruhy kľukatia, pribúdajú, odbúdajú a veľmi ľahko ťa zavedú niekam inam.

Krátke pripájače

Asi jediná vec, ktorú by sme švajčiarskym cestám mohli vytknúť sú krátke prepájače. V kombinácií s hustou dopravou a zložitosťou cestnej siete vedia byť veľmi nepríjemné.

Kruhové objazdy

Vo Švajčiarsku majú veľmi často kruháče s dvoma pruhmi, ale iba s jedným výjazdom. Iba ojedinele bývajú aj dva “vyvádzače” z kruhového objazdu ale chýba im značenie, teda nemáš poňatia do ktorého pruhu sa máš zaradiť.

Prednosť z “dola“

V kopcovitých terénoch Švajčiarska sa často stane, že sa stretnú dve autá na úzkej okresnej ceste a jeden sa musí uhnúť. Platí pravidlo, že vodič stúpajúci do kopca má prednosť a vodič ktorý klesá by sa mu mal uhnúť.

Cyklisti a cyklocesty

Cyklistov vo Švajčiarsku je dosť, ale menej ako by sme očakávali. Výhodou je, že v mestách majú vlastné cyklopruhy. Tie však často križujú hlavnú cestu a v niektorých úsekoch to vie byť veľmi nepríjemné ako pre vodiča tak aj pre cyklistu. Na horských prechodoch trošku zavadzajú, lebo nemajú vytvorený vlastný priestor a cesty nie sú dostatočne široké.

Obchádzky

Vždy keď sa prerába cesta tak je sprejazdnený prípadne odklonený aspoň jeden pruh, ktorým vždy vieš prejsť. Tým pádom sú obchádzky úplne minimálne až žiadne za čo má Švajčiarsko obrovské plus

Chodec má prednosť. VŽDY!

Švajčiari automaticky očakávajú na prechode pre chodcov prednosť. Takže sa ti kľudne môže stať, že chodec sa na teba ani nepozrie a vbehne na prechod. Nedávajú pozor ani keď ide za tebou rozbehnutý kamión.

2. Švajčiarske diaľnice

Kupovať či nekupovať švajčiarsku diaľničnú známku? Túto otázku sme si pred cestou do Švajčiarska kládli aj my a teraz ti viem s jednoznačnosťou povedať – určite ÁNO!

Na švajčiarskych diaľniciach je oproti tým slovenským niekoľko odlišností, a to teraz nemyslím počty pruhov a kvalitu.

Švajčiarska diaľničná známka a poplatky

Platnosť

Na krátky letný roadtrip by si za normálnych okolnosti kupoval asi 10-dňovú, alebo mesačnú známku. Ale nič také tu neexistuje. Vo Švajčiarsku existuje iba jeden typ diaľničnej známky a to je ročná známka. Táto známka platí od 1.1 do 31.12. Neplatí 365 dní ako v SR, to znamená, že keď si ju kúpiš v decembri máš smolu a v januári si musíš kúpiť novú.

Cena

Švajčiarska ročná diaľničná známka stojí 40 CHF (37,20 €). V podstate si treba uvedomiť, že je lacnejšia ako slovenská ročná diaľničná známka Dá sa kúpiť na hraniciach, na benzínových pumpách, elektronicky a vraj aj na pošte.

Prečo určite kúpiť švajčiarsku diaľničnú známku

Dôvod prečo si ju určite kúpiť je ten, že spleť ciest pri veľkomestách je naozaj chaotická a 2x sme omylom vybehli na diaľnicu. Kebyže sa to stane bez toho aby sme mali známku, pokuta by bola od 100 CHF + 40 CHF za samotnú diaľničnú známku. Takže pre psychický pokoj na cestách a minimalizovanie stresu ti ju naozaj radím kúpiť

Tiež je dôležité myslieť na bezpečnosť a komfort. Lebo cestovať po tých “okresných” cestách, aj keď sú výrazne kvalitnejšie ako v SR, bolo celkovo veľmi únavné. Navyše treba dávať pozor na zvieratá a častým problémom boli aj úzke cesty.

My sme známku v skutočnosti nekupovali kvôli rýchlejšiemu presunu. Práve naopak v niekoľkých prípadoch sme sa diaľniciam zámerne vyhýbali aby sme videli viac z krajiny! My sme si diaľničnú známku kúpili zo špecifického dôvodu, a to preto, lebo sme mali v pláne spať v aute na diaľničných odpočívadlách. Nakoniec sme však spali na odpočívadle iba jeden krát.

Špeciálne tunelové poplatky

Ak cestujete lowcost, pokúste sa vyhnúť dvom šialene dlhým spoplatneným tunelom pri talianskej hranici. Na týchto úsekoch sa vyberá mýto a cena je všade uvedená inak. Cena sa líši od závislosti dňa, spôsobu zakúpenia, ročného obdobia, typu a váhy vozidla – proste, vybrať si správny lístok je zložitejšie ako porozumieť ženám počas menštruácie. Ide konkrétne o tunely Great St. Bernard Tunnel a Tunnel Munt la Schera.

Odpočívadlá a benzínové pumpy na diaľnici

Na diaľniciach vo Švajčiarsku nie sú čerpacie stanice, ale iba odpočívadlá. Kvôli tankovaniu treba zísť do okolitých dedín. Samozrejme platí že tie pumpy, ktoré sú najbližšie k diaľniciam majú o trošku vyššiu cenu pohonných hmôt.

Zarážajúce je už samotná absencia čerpacích staníc na diaľniciach ale aj fakt, že kvôli tomu na diaľniciach chýbajú aj sprchy. Fakt neviem čo v tomto prípade robia kamionisti… K dispozícií sú iba bezplatné toalety a väčšinou aj nejaká výlevka a kohútik s pitnou vodou. Dokonca na niektorých odpočívadlách v niektorých konkrétnych kantónoch (napr. Uri) môžeš stáť na odpočívadle len niekoľko hodín.

3. Ako to funguje s parkovaním vo Švajčiarsku

Za parkovanie sa vo Švajčiarsku platí takmer všade a nevyhneš sa tomu. Platí sa najmä na frekventovaných turistických miestach, na menej známych atrakciách sa väčšinou neplatí. No existujú spôsoby ako sa dá nejaké to euro ušetriť My sme za celý týždeň vo Švajčiarsku dali za parkovné okolo 50 €. Ak ťa téma parkovania vo Švajčiarku zaujíma, prejdi na článok: Všetko, čo treba vedieť o parkovaní vo Švajčiarsku.

Dúfam, že ti tento príspevok k tvojmu roadtripu po Švajčiarsku pomôže a verím, že si ho užiješ minimálne tak ako my, lebo táto krajina je naozaj úžasná Ak ťa zaujíma čo presne vo Švajčiarsku zažili za týždeň, môžeš sa inšpirovať v tomto článku: 20 úžasných miest, ktoré stihneš za týždňový roadtrip po Švajčiarsku

The post Čo treba vedieť predtým ako si vo Švajčiarsku sadneš za volant appeared first on TripLovers.

V tomto článku ťa prevedieme parkovaním vo Švajčiarsku. Prezradíme ti zopár trikov a rád, ktoré ti pomôžu zvládnuť tvoju cestu po Švajčiarsku čo najšikovnejšie bez toho aby si zbytočne nevyhadzoval peniaze. Zadarmo to nebude ale určite ti pomôžeme ušetriť

Obsah:

• Parkovanie v mestách
  • V mestách sa stretneš s troma typmi parkovacích zón
• Parkovanie v turistických oblastiach
• Kde sa za parkovanie platí a kde nie
• Spanie v karavane/aute mimo kempu
• Ceny za parkovanie vo Švajčiarsku
• Pokuty za parkovanie vo Švajčiarsku

Za parkovanie vo Švajčiarsku sa platí takmer všade, no nie je to až také strašné. Parkovanie vo Švajčiarsku je vo všeobecnosti lacnejšie ako platené parkovanie v Bratislave Ale vo švajčiarskych mestách je takmer nemožné nájsť bezplatné parkovacie miesto, čo naopak v Bratislave nie je až taký problém. A na rozdiel od Bratislavy tu nie je toľko nákupných centier kde by si na 3 hodiny odparkoval svoje auto a odbehol si obhliadnuť mesto

Ak ťa zaujíma téma parkovania vo Švajčiarku, určite ťa budú zaujímať aj praktické tipy a rady za volant vo Švajčiarsku: Čo treba vedieť predtým ako si vo Švajčiarsku sadneš za volant.

Parkovanie v mestách

Našou skúsenosťou bolo, že poplatok za parkovanie v mestách bol rovnako vysoký či sme boli v centre alebo na okraji mesta. Preto sa neoplatí parkovať ďaleko, lebo je to akurát tak strata času a v nohách budeš mať viac km.

V niektorých mestách sa počas víkendov za parkovanie platí a v niektorých nie. Napr. v Zürichu sú víkend zadarmo ale v Luzerne sa platí aj cez víkend.

Mnohé parkoviská v mestách ale aj mimo miest sú platené iba v určitom čase. Najčastejšie od 8:00-19:00.

V mestách sa stretneš s troma typmi parkovacích zón:

• Modrá – modré zóny sú vyhradené pre rezidentov, teda domácich a ty ako turista na nich nemáš čo parkovať.
• Žltá – žlté zóny slúžia pre zákazníkov a hostí objektu ku ktorému parkovisko prislúcha. Často ide o hotely, obchody či kongresové centrá.
• Biela – biele zóny sú určené pre bežných návštevníkov, teda aj turistov. Sú spoplatnené a vždy sa v ich tesnej blízkosti nachádza parkovací automat. Niekedy je možné dokonca platiť kartou ale neplatí to vždy. A je tu jeden drobný odrb: ak je víkend a v meste sa za parkovanie cez víkend neplatí, tak na automate to NIE JE NAPÍSANÉ!

Podzemné garáže často patria súkromníkom, preto bývajú ďaleko drahšie ako je státie na verejných parkoviskách či vyhradených parkovacích miestach pozdĺž ciest.

Parkovanie v turistických oblastiach

Zaparkovať v turistických oblastiach alebo pred atrakciami bolo vždy bezproblémové. Väčšinou sa tu nachádzajú veľké parkoviská alebo sú tu postavené veľké parkovacie domy kde nájdeš aj toalety. Čo sa nám páčilo, tak tie parkovacie monštrá boli vždy postavené tak, že nikdy neničili dojem z daného miesta, nešpatili a nezavadzali aj napriek tomu, že boli obrovské, vždy blízko a dostupné pešo.

Parkovanie sa väčšinou platí na frekventovaných turistických miestach. Na menej známych atrakciách sa väčšinou neplatí.

Kde sa za parkovanie platí a kde nie

• mestá a mestečká – vždy platené (minimálne v pracovné dni)
• horské priechody – bezplatné
• jazerá – cez deň takmer vždy platené ale v noci bezplatné státie, veľmi často sa vyskytuje zákaz kempovania
• diaľničné odpočívadlá – bezplatné (pozor, stratili sme sa aj s obmedzením parkovania na 4 hodiny)
• pod lanovkami – vždy platené
• vlakové stanice – v mestách väčšinou platené, na dedinách aj bezplatné (pozor, verejná doprava je taká drahá, že sa ti neoplatí nechať auto v dedine a ísť do mesta vlakom!)
• rokliny – bezplatné

Spanie v karavane/aute mimo kempu

Tento spôsob cestovania je vo Švajčiarsku veľmi populárny. Okrem jediného miesta (kde sme mimochodom dostali pokutu) sme zakaždým spali na mieste s ďalšími vagabundmi

Dobrá aplikácia na vyhľadávanie parkovacích miest kde je možné prenocovať v aute, karavane, dodávke alebo inom vozidle je park4night. Jej platená offline verzia je na hovno, ale keď máš internet tak je super! Okrem polohy neplateného parkoviska tu nájdeš info aj o vybavenosti tohto miesta. Či sa tu nachádzajú toalety, detské ihrisko, odpadkové koše, stoly,…

Túto aplikáciu môžeš využiť aj keď práve nehľadáš miesto na prenocovanie. Niekedy sme ju použili aj keď sme hľadali neplatené alebo aspoň čo najlacnejšie parkovanie.

Parkoviská, ktoré sú uvedené v tejto aplikácií sú obzvlášť vo Švajčiarsku veľmi často okupované aj niekoľkými skupinami súčasne. Obzvlášť, keď sú situované niekde v prírode alebo pri jazere. Väčšinou sa začínajú plniť o 19-tej alebo hneď potom, ako na danom parkovisku skončí platená časť dňa a za parkovanie už nie je potrebné platiť. To znamená, miesto na kempovanie treba vo Švajčiarsku začať zháňať včas

Na niektorých parkoviskách je zakázané nočného parkovania s dôrazom, že na danom mieste ja zakázané kempovať. Dôvod je ten, že na takýchto miestach nie sú vybudované toalety a hrozí, že návštevníci by dáme miesto počas kempovanie “znečisťovali.” Takže aj keď takéto miesto vyzerá ideálne, musíš hľadať ďalej.

Tejto téme sa budem venovať v najbližšej dobe

Ceny za parkovanie vo Švajčiarsku

Pojmy 1 deň a 24 hodín sú použité rôznym spôsobom zámerne, lebo podmienky si vždy kladie prevádzkovateľ parkoviska a tieto výrazy nemusia mať rovnaký význam.

• Täsch (Zermatt) – 16 CHF (15€)/ 1 deň
• Luzern – 3 CHF (2,80€)/hodina
• Zurich – 3 CHF (2,80€)/hodina
• Bern – 2,20 CHF (2,05€)/hodina
• Fribourgh – 2 CHF (1,90€)/hodina
• Thun – 2,20 CHF (2,05€)/hodina
• Stein am Rhein – 1 CHF (0,95€)/hodina
• Rýnske vodopády – 2 CHF (1,90€)/hodina
• Lauterbrunnen – 1 CHF (0,95€)/hodina
• St. Beatus Höhlen cave – 3 CHF (2,80€)/4 hodiny
• Ľadovec Aletsch – 1,20 CHF (1,10€)/hodina
• Mattmark stausee – 1 CHF (0,95€)/hodina
• Apenzell – 5 CHF (4,70€)/24 hodín

Niekedy sa nám podarilo parkovnému vyhnúť lebo sme prišli vo večerných hodinách, alebo našli úplne bezplatné alebo lacnejšie parkovisko za pomoci aplikácie park4night. Celkovo sme ale za celý týždeň vo Švajčiarsku dali za parkovné okolo 50 €.

Pokuty za parkovanie vo Švajčiarsku

Štandardná cena pokuty za parkovanie vo Švajčiarsku je 40 CHF (37,20€). Pokuta sa necháva na papieriku za oknom vodiča. Označenie priestupku je 206a.

Tiež sme takú dostali, lebo značka v danom kantóne bola veľmi neštandardná a nepochopili sme ju. Každopádne nám domáci Švajčiari poradili aby sme pokutu neplatili pokiaľ nám nepríde domov. Pokuta za parkovanie sa dá platiť aj prevodom.

The post Všetko, čo treba vedieť o parkovaní vo Švajčiarsku appeared first on TripLovers.

Tentokrát sme sa vybrali zažiť zimnú rozprávku z poľskej strany do Zakopaného a čakalo nás tu naozaj milé prekvapenie. Na skokanskom mostíku Wielka Krokiew sme zažili tréning mladých skokanov na lyžiach.

Obsah:

• Skokanský mostík Wielka Krokiew
• Pár typov pred návštevou Zakopaného

Aj keď mnohí ľudia na pozadí sledujú skoky, a čakajú kým sa niekto vydrbe, tak my sme skutoční fanúšikovia tohoto športu, čo si ho zapnú každý víkend a fandia svojim favoritom

S parkovaním a dopravou je to v Zakopanom katastrofálne. Cesty sú úzke a parkovacie miesta vôbec nepostačujú potrebám turistického mesta. Pred skokanským mostíkom Wielka Krokiew je veľa neplatených parkovacích miest. Ak sa ti tu podarí zaparkovať, odporúčam ísť to centra Zakopaného pešo (2 km). Po celom meste stoja aj “parkovači,” ktorí ťa chcú nasmerovať na platené parkoviská za hotelmi.

Skokanský mostík Wielka Krokiew

Počas zimy nás prirodzene priťahujú zimné športoviská. V Zakopanom sme zamierili k nášmu obľúbenému a fascinujúcemu športu – skokom na lyžiach. Už z parkoviska sme videli, že z mostíka akurát niekto skočil. Ako na objednávku mali tréning mladý skokani

Za vstup do areálu Wielka Krokiew sa platí poplatok 15 zloty (3,5€) pre dospelých a 10 zloty (2,4€) pre študentov. Platiť sa dá aj kartou. Vstupné je rovnaké bez ohľadu na to, či tu niekto práve skáče na tréningu, alebo nie. Rozpis tréningov sme na internete nenašli. My sme vychytali skokanský tréning v sobotu doobeda

V rámci vstupného je v cene lanovka, ktorou sa môžeš vyviesť až na vrchol skokanského mostíka. Ak práve v areáli prebieha tréning, športovci majú prednosť.

V priebehu návštevy sme si prešli skokanský mostík z dola na hor a vyskúšali si sledovanie skokov aj z netradičných miest, odkiaľ sa počas závodu svetového pohára pozerať nedá. Takto sme si vybrali to najideálnejšie miesto na sledovanie závodov (do budúcnosti).

Najviac sa nám páčila stredná časť mostíka, odkiaľ sa dá najlepšie pozorovať letová fáza a stále veľmi dobre vidno doskočisko. Táto stredná časť je v skutočnosti strašne strmá, omnoho viac ako sa zdá z priameho prenosu v televízii.

Lístky na svetový pohár sa kupujú dopredu. Predaj končí koncom kalendárneho roka a závody v Zakopanom sú vždy v druhej polke januára.

Pár tipov pred návštevou Zakopaného:

• doprava aj parkovanie sú katastrofa
• na Zakopane ti stačí jeden deň – ubytuj sa radšej mimo mesta
• Poľské Tatry sú masovka počas celého roka, ale najmä v lete (kto nebol na Morskom oku nie je Poliak)
• nájdeš tu lacné kožuchy
• dom dole hlavou (Upside Down House) je fakt oničom atrakcia, zaberie tak 5 minút (3€). Zábavné je akurát, že podlahy nie sú rovné.
• krásne drevené kostolíky v okolí
• od druhej polky januára tu funguje ľadový labyrint
• nedávaj si viac ako 4 syrky z grilu, sú fakt ťažké v niektorých stánkoch sa dá platiť aj kartou. 1 ks = 3 zloty (0,70€)

Poľské Tatry sú naozaj nádherné. Ich návštevu jednoznačne odporúčam počas každého ročného obdobia

The post Športový zážitok, alebo ako sa skáče v Zakopanom appeared first on TripLovers.

Názov krásky na úpätí pohoria Sierra Nevada má rovnaký slovný základ ako ovocie zobrazované v jeho erbe – granátové jablko.

Obsah:

• Vstupenky do Alhambry
  • Kde zohnať lístky na Alhambru?
  • Audio sprievodca zadarmo
• Alhambra, perla Granady, perla Andalúzie
• Koľko času potrebuješ na Alhambru?
• Čo sa ešte oplatí v Granade vidieť?

Do Granady mierime za kamarátkou, ktorá tu už 4 roky študuje tlmočníctvo. Ubytovanie máme bohu vďaka vyriešené, väčší problém nám robí parkovanie. Pokiaľ si nenájdeme auto, ktoré práve opúšťa parkovacie miesto, tak šanca zaparkovať zadarmo je nulová. Z troch pokusov zaparkovať, nám to dvakrát trvalo vyše hodinu a raz iba trištvrte. Pri tomto probléme sme seriózne uvažovali, že zaparkujeme v 3 km vzdialenom nákupnom centre Sierra Nevada a odtiaľ sa dokorčuľujeme na ubytovanie. Ale ani to by nebolo najlepšie riešenie. Kopcovitá Granada vôbec nie je prispôsobená na korčule.

Vstupenky do Alhambry

Stredoveku pevnosť a arabské paláce pútajú návštevníkov z celého sveta. Alhambra je najnavštevovanejšou pamiatkou celého Španielska a záujem je taký obrovský, že počet vstupeniek do jej najkrajšej časti, Palacios Nazaríes, je limitovaný.

Alhambra je zložená z troch častí. Prvá je Alcazaba, najstaršia časť Alhambry, do ktoré nie je za potreby kupovať vstupenku vopred. Vstupenka nie je viazaná na čas vstupu. Druhá časť je Palacio de Generalife, dom záhradného architekta a jeho záhrady. Rovnako ako pri Alcazabe sa dajú kúpiť vstupenky v daný deň a dajú sa využiť hocikedy. Tretia časť sú arabské paláce, Palacios Nazaríes, ktoré sú najbohatšie zdobené. Počet vstupeniek do ich priestorov je obmedzený a je viazaný na presný čas vstupu.

Kde zohnať lístky na Alhambru?

1. oficiálna webstránka
   – cena lístka na všetky tri časti Alhambry je 14,85 €
   – lístky sa dajú kúpiť maximálne 3 mesiace dopredu
   – ak sú lístky vypredané, priebežne sledujte, či niekto nezrušil rezerváciu (tak sme sa k lístkom dostali my)
2. cestovné agentúry
   – za svoje služby pýtajú niekoľkonásobné ceny POZOR! existujú agentúry, ktoré vám poskytnú tour na Alhambru, ale iba do jej neplatených častí. Ich ceny sa pohybujú v rozmedzí 11 – 15 €
3. Granada Card
4. ak sú lístky vypredané, stále je možnosť ísť v neobmedzenom čase na Alcazabu a Generalife, alebo si skúste zakúpiť lístky na nočnú prehliadku

Audio sprievodca zadarmo

Odporúčam si dopredu stiahnuť do mobilu bezplatnú aplikáciu Cooltura. V komplexe sa nachádza množstvo tabuliek s QR kódom, ktorý si stačí naskenovať a vypočuť si audio nahrávku v anglickom, nemeckom, španielskom alebo nórskom jazyku

Alhambra, perla Granady, perla Andalúzie

Počas dvoch týždňov v Andalúzií sme si všimli, že mnohé historické názvy začínajú na A, čo nám prišlo na španielčinu nezvyčajné. Pôvod týchto slov je v arabčine, A-čko na začiatku je pozostatok členu spojený so slovom. Aj názov Alhambry vznikol spojením členu a základu slova, v tomto prípade z arabčiny hambra – červený.

Komplex stredovekých palácov a pevností Alhambra v preklade znamená “Červené opevnenie.” S veľkou pravdepodobnosťou je názov odvodený od farieb vonkajších múrov, ktoré mali pôvodne tehlovočervenú farbu.

Alhambra začala vznikať ako malá pevnosť v 9. storočí. Bola ľahko dobytná a nedokázala obrániť ani vlastnú armádu. Výstavba bohato zdobených palácov pre maurských vladárov začala až koncom 13. storočia. Vnútorná výzdoba je pripisovaná panovníkom Jusufovi I. a Muhammadovi V. Počas vládnutia dynastie Nasrid boli do palácových komplexov a záhrad Generalife dovedený zavlažovací systém, čo Alhambru ešte viac premenilo na sídlo vladárov.

V roku 1492, kedy bola pri moci Izabela I. Kastílska so svojim manželom Ferdinandom II. Aragónskym, bolo okolie Granady získané katolíkmi naspäť. Posledný sultán z dynastie Nasrid sa vzdal Alhambry bez boja a bez toho, že by bola pevnosť napadnutá. Následkom vplyvu náboženského fanatizmu bolo vyháňanie moslimov a židov z Pyrenejského poloostrova, čo viedlo k zhoršeniu regionálnej ekonomiky.

Získanie Alhambry kresťanmi viedlo k znehodnocovaniu jej interiérov a veľkému “upratovaniu.” Časť palácov bola zničená a prestavaná do renesančného štýlu, nesúc meno ich stvoriteľa Karola V. Jednoduchosť palácu, ktorý narúša komplex Alhambry, a priam s nim kontrastuje, vidno už z diaľky, najlepšie z vyhliadky Mirador de San Nicolás. Palacio de Carlos V. je pre väčšinu turistov nezaujímavá stavba, preto sa do nej neplatí žiadne vstupné.

Samotná Alhambra ležala v žalúdku viacerým ľuďom. V 19. storočí vyhodili do luftu niektoré veže. Neskôr, počas francúzskej okupácie, chcel celú Alhambru vyhodiť do vzduchu Napoleon. Tomu zabránil jeho vlastný zranený vojak, ktorý zostal na hradbách a znehodnotil výbušninu. Ťažko povedať či to robil kvôli záchrane svojho životu alebo záchrane palácov. Po týchto incidentoch sa šťastie konečne usmialo aj na samotnú Alhambru a začali sa veľké reštaurátorské práce, financované kráľovskou korunou. Dnes je Alhambra najnavštevovanejšou pamiatkou Španielska a niet sa čomu diviť

Nám sa s veľkým šťastím podarilo zohnať lístky do všetkých komplexov Alhambry, iba tri dni pred jej návštevou. Okrem lístku do Alcazaby a Generalife sme sa tešili aj z lístkov do arabských palácov – Palacios Nazaríes. Palácový komplex je zo všetkých najbohatšie zdobený a jeho prehliadka trvá najdlhšie. Jeho najkrajšou časťou je Patio de los Leones (Levie nádvorie), ktorú zdobí mramorová fontána z dvanástich levov. V minulosti slúžila fontána ako časomiera a každú hodinu prúdila voda z iného leva. Po získaní Alhambry, chceli kresťania zistiť, ako tento mechanizmus funguje a hodiny rozobrali. Tie však prestali pracovať.

Nám sa zo všetkých najviac páčil Palacio de Generalife, dom záhradného architekta a jeho záhrady. Postavené boli až začiatkom 14. storočia. Živé ploty, ruže a fontány tvoriace labyrint v kombinácii s priamym výhľadom na Alhambru a jej hradby chytí za srdcia aj nemilovníkov flóry, ako sme my.

Lístky sme mali aj na Alcazaba de Granada, ktorá je najstaršou, ale najmenej zachovanou časťou pevnosti. V tejto časti sa nachádzajú veže, na ktorých boli po prvé zavesené zástavy kráľovnej Izabely I. Teraz tu vlaje španielska a grandská vlajka so symbolom granátového jablka. Alcazaba  je plná vyhliadok na všetky svetové strany. Ako na dlani sa nám rozprestiera Granada a aj pohorie Sierra Nevada.

Koľko času potrebuješ na Alhambru?

My sme potrebovali aktívne 4 hodiny. 1 a pól hodiny nám trvala obhliadka Generalife a rovnako dlho návšteva Palacios Nazaríes. Alcazabu sme odbavili pomerne rýchlo, za 45 minút. Na obhliadku Palacio de Carlos V. nám stačilo skromných 15 minút. Treba počítať s tým, že komplex je pomerne veľký a Generalife sa nachádza mimo ostatných vstupov.

Alhambru opísali maurský básnici ako “perlu vsadenú do smaragdu.” Po jej návšteve môžem potvrdiť, že mali pravdu. Aj keď Alhambru navštevujú kvantá turistov a sem tam sme sa museli potlačiť či uhnúť, aj napriek tomu to bolo nesmierne čarovné a krásne

Čo sa ešte oplatí v Granade vidieť?

Ak chcete v Granade vidieť niečo neobvyklé, najlepšie bude ak zamierite na vrch Sacromonte. Nájdete tu podivnú komunitu “jaskynných” ľudí, ktorí žijú v jaskynkách na južnom svahu kopca. Mnohí sú bezdomovci, niektorí hipisáci. Keď sme stúpali do kopca a z ničoho nič sa za mnou jeden objavil, bolo to dosť nepríjemné, ale inak zaujímavý zážitok.

Na vrchole sa nachádza vyhliadka Mirador de San Miguel, odkiaľ vidno Granadu aj Alhambru.

Najkrajšia vyhliadka na Alhambru s pozadím Sierry Nevady je Mirador San Nicolás. Tá sa nachádza v historickej štvrti Albayzín, typickej svojimi úzkymi točitými uličkami, zachovanej z čias Maurov. Z Albayzínu schádzame na ulicu Carrera del Darro, uličke smútku, ktorá vyúsťuje z centre Granady.

Ako každé veľkomesto, aj Granada má svoju katedrálu (vstupné 5 €). Z jej bočnej strany sa nachádza Capilla Real de Granada (opäť 5 €), v ktorej je pochovaná Kráľovná Izabela I. a kráľ Ferdinand, ktorí spolu položili základy španielskeho národného štátu.

Veľmi významná je fontána Fuente Isabel La Católica Y Colón. Na jej vrchu sa nachádza socha Kolomba s pergamenom znázorňujúcim jeho plány, ako žiada kráľovnú Izabelou I. o finančnú podporu jeho výpravy do Indie. Po významných úspechoch sa kráľovná Izabela rozhodla, že jeho výpravu podporí a tak Kolombus omylom objavil nový kontinent, čo viedlo k vytvoreniu španielskej ríše, nad ktorou slnko nezapadlo.

Granada je študentské mesto, preto nie je zvykom nechávať v podnikoch tringelt. Ak sa chcete najesť lacno (ako študent), odporúčam ulicu Calle Pedro Antonio de Alarcón. Tu nájdete bary a podniky, ktoré nezruinujú váš cestovateľský rozpočet. Na tejto ulici nás zaujala odlišnosť kebabu. Do placky sme ako bonus dostali kukuricu, mrkvu a olivy. Granada je zároveň asi jediným mestom, kde k malému pivu (una caña) dostanete tapas zadarmo.

V prípade voľného večeru odporúčam, zájsť si do jednej z čajovní v centre. Sú ladené v arabskom štýle a ceny sú oproti Slovensku výrazne priaznivejšie

Celá FOTOGALÉRIA z Granady

The post Granada, perla Andalúzie appeared first on TripLovers.

Prichádzame do najsuchšieho mesta Španielska, do Seville. Už z auta vidíme, že okolité polia nie sú ani zďaleka také pekné a bujné ako v okolí Málagy, a to je len máj.

Obsah:

• Parkovanie v Andalúzií je ako za trest
• Najkrajšie námestie Španielska
• Centrum Seville ponúka najmä platené atrakcie
  • Nezabudni na mestskú štvrť Triana
• Tie najkrajšie miesta zo Seville v skratke

Parkovanie v Andalúzií je ako za trest

Pred vstupom do mesta hľadáme dostupné, ale neplatené parkovisko. Žiaľ márne, poplatky za parkovanie sú takmer skoro všade. V Sevilli sú platené aj parkoviská v nákupných centrách. Problémom nie je ani tak ich cena ako časové obmedzenie na dve hodiny a to že vôbec nerozumieme čo po nás automat chce.

Preto parkujeme vždy úplne mimo centra a opäť raz vyberáme z kufra auta korčule. Aj keď je Španielsko pretkané spleťou cyklotrás, tie v sevillské naozaj nespĺňajú potreby korčuliarov.

Najkrajšie námestie Španielska

Smerujeme do centra a prechádzame cez park Márie Luisi. Nevedomky mierime k tomu najkrajšiemu zo Seville, k námestiu Plaza de España. Toto námestie bolo dostavané až v roku 1929, pre potreby svetovej výstavy iberoamerických expozícii.

Námestie obklopuje polkruhová stavba, s početnými výklenkami. Každý jeden výklenok, predstavuje inú provinciu Španielska, ktorá je vyobrazená na lavičke. Uprostred námestia sa nachádza fontána, ktorá je od výklenkov oddelená kanálom, cez ktorý sa dá prejsť 4 vyzdobenými mostmi. Dá sa prenajať loďka a preplaviť sa dookola po kanáli, ale tí ľudí čo tak urobili, veľakrát vyzerali, akoby to ľutovali. Lebo sa namakali 100-krát viac ako keby išli pešo

Centrum Seville ponúka najmä platené atrakcie

1. Metropol Parasol

Názov futuristickej stavbe situovanej na Námestí La Encarnación, zodpovedá svojej funkcii. Tento drevený objekt, ktorý tvarom pripomína zrastené hríby, zatieňuje celé námestie. Je príjemným miestom pre každého, kto sa chce ukryť pred horúcim sevillským slnkom. Za 3 € sa dá dostať na jeho strechu, odkiaľ je výhľad na úctyhodný počet sevillských kostolov a minaret La Giralda

2. Sevillská katedrála Panny Marie

Sevillská katedrála je najväčšou gotickou katedrálou a 4. najväčším kostolom na svete. Je taká veľká a nalepená na okolitých budovách, že sa nedá odfotiť. Pri návšteve španielskych chrámov si Slovák uvedomí, že náš Dóm svätého Martina je naozaj len malým kostolíkom.

Okolie katedrály nám trochu pripomína Viedeň. Dokonca sa tu dá prejsť si mesto vo voze s koňom, čo by nám v peňaženke spálilo 45€. My radšej spálime 4500 kJ na korčuliach

3. La Giralda

Najkrajšia časť sevillskej katedrály je symbolom mesta. Má arabský pôvod. Je ním minaret alá zvonica La Giralda, ktorá je jediným pozostatkom mešity, ktorá stála na mieste dnešnej katedrály, už od 12. storočia. Pôvodná veža merala 97,5 metra, čo z nej robilo v tej dobe najvyššiu vežu sveta. Po dobití Španielska kresťanmi, dostala Giralda nádych renesancie a bola vyvýšená o 7 metrov.

V cene 9 € vstupného máte prehliadku sevillskej katedrály a aj minaretu La Giralda. V priestoroch katedrály uvidíte aj hrobku Krištofa Kolomba, v ktorej je ukrytá časť jeho pozostatkov.

4. Real Alcázar de Sevilla

Staviame sa do rady pred maurskú pevnosť Real Alcázar de Sevilla. Je vraj tým najkrajším Alcázarom v Andalúzii a vstupné 9,50 € za to vraj stojí, tak sa o tom chceme presvedčiť. Spolu so sevillskou katedrálou a indickým archívom, v ktorom sú zhromaždené všetky informácie o španielskych kolóniach, bol Real Alcázar de Sevilla zapísaný do zoznamu UNESCO.

Čakáme. Rada pred nami sa nekráti ale náš čas áno. Do Sevillského Alcázaru sa za pól hodinu dostalo približne len 30 ľudí. Vzdali sme to.

Neskôr sa dozvedáme, že v časti sevillského Alcázaru žije kráľovská rodina, preto pred samotným vstupom musíš prejsť prísnou bezpečnostnou kontrolou.

5. Hospital los Venerables

Uličkami pri Alcázare sme sa dostali k nemocnici Hospital los Venerables. Ide o nemocnicu postavenú v barokovom štýle zo 17. storočia.

6. Torre del Oro

Strážna “Zlatá veža” z 13. storočia sa nachádza na nábreží. Vo vnútri sa nachádza námorné múzeum, do ktorého sa dostaneš za 3€.

7. Plaza de Toros a kontroverzné býčie zápasy

Zhodnocujeme, že vidieť priestory prázdnej arény za vstupné 8 € bez akéhokoľvek náznaku atmosféry nemá absolútne žiaden význam. Býčie zápasy sa konajú od marca do októbra v rôznych mestách po takmer celom Španielsku. Ich harmonogram, prípadne kúpu lístkov, si viete odsledovať TU.

Corrida de toros alebo býčie zápasy sú kontroverznou témou. Pre potešenie publika sa dráždia a zabíjajú býky, pričom býk nemá šancu súboj vyhrať. Aj keď zraní matadora, do súboja s ním bude nasadený ďalší matador, až pokiaľ ho nejaký neodrovná. Následne ide telo býka hneď po zápase rovno do mäsiarstva, kde sa všetko použiteľné spracuje.

Aj keď býčie zápasy patria k miestnym tradíciam, čím ďalej tým viac ľudí považuje túto formu zábavy za týranie zvierat. Dokonca Barcelóna od roku 2011 zrušila býčie zápasy, pozrieť ste sa mohli prísť akurát tak na bullring. Ochranárom zvierat ale nemilo podkopol kolená španielsky parlament, ktorý odhlasoval býčie zápasy za kultúrne dedičstvo. Tým pádom musia všetky regióny Španielska, bez výnimky, rozvíjať opatrenia na podporu a ochranu (v Katalánsku aj obnovu) býčích zápasov a súvisiacich činností.

Nezabudni na mestskú štvrť Triana

V minulosti hrala Triana dôležitú úlohu pri rozvoji Seville. Bola poslednou obranou pred jej hradbami. Aj keď má táto oblasť veľký historický význam v dejinách mesta, veľa k pozeraniu tu toho nie je, ale predsa má niečo do seba.

8. Puente de Isabel II.

Most spája centrum Seville s mestskou štvrťou Triana. Je to prvý pevne osadený most v meste.

9. Kaplnka Capilla Virgen del Carmen

Na brehu rieky Guadalquivir by sa pred dvoma storočiami týčila stredoveká pevnosť Castillo de San Jorge, v minulosti používaná aj ako väzenie. Hradby boli častými záplavami silno poškodené a nakoniec sa ich rozhodli zlikvidovať a uvoľniť miesto pre sklady a obilím. Z pôvodných hradieb sa zachovala už iba kaplnka Capilla Virgen del Carmen, ktorej existenciu a rekonštrukciu si miestni doslova vybojovali.

Pod tržnicou sa nachádza Museo Del Castillo de San Jorge. Je zamerané najmä na históriu hradu a španielsku inkvizíciu. Vstupné je zadarmo, len sa treba vtesnať do otváracích hodín.

10. Mercado de Triana

V roku 2005 bolo na tomto mieste pre potreby domácich vybudované trhovisko Mercado de Triana. Je postavené v sympatickom maurskom štýle a okrem nákupu potravín sa tu môžete aj najesť. Pre turistov je to asi najzaujímavejšie miesto v Triane.

Tie najkrajšie miesta zo Seville v skratke

Sevilla sa s nami lúči temperamentným flamencom, ktoré tancujú pouličné umelkyne so živou hudbou priamo v centre mesta. S návštevou Seville sme boli spokojní, no andalúzske mestá Córdoba a Granada položili látku omnoho vyššie.

Celá FOTOGALÉRIA zo Seville

The post Po stopách najväčších a najkrajších pamiatok Seville appeared first on TripLovers.

Jednodňový výlet zo Španielska na britské územie sme opäť realizovali na korčuliach. Nebol to však najlepší nápad, lebo najznámejšou atrakciou Gibraltáru je prírodná rezervácia Upper Rock na vápencovej skale.

Obsah:

• Parkovanie pred Gibraltárom
• Bezproblémový hraničný prechod
• Na čo sa pripraviť pred vstupom do Gibraltáru?
• Atrakcie a zaujímavosti zámorského územia
• Gibraltár, áno či nie?

Parkovanie pred Gibraltárom

Parkujeme v La Linea de la Concepción, najškaredšej dedine Španielska. Samotní Španieli ju tak nazývajú a môžem potvrdiť, že niečo na tom bude. S požičaným autom hranice Španielska prekročiť nemôžeme. Vyhýbame sa obrovským parkoviskám v pohraničnej oblasti, aj keď parkovanie tu stojí iba 2,70 € na 24 hodín.

My ideme až na parkovisko k Tescu, vzdialenému od gibraltárskych hraníc 3 km. Pochopiteľne by sme tak nerobili, kebyže nemáme korčule a kebyže si nechcem odfotiť Gibraltársku skalu z inej perspektívy

Názov Gibraltár vznikol skomolením výrazu Džabal al Tarik, teda Tárikova skala, ktorú dal po sebe pomenovať veliteľ marockej armády ešte v roku 711.

Bezproblémový hraničný prechod

Cez hranice prechádzame do Gibraltáru ako občania EÚ úplne bezproblémovo. Územie Španielska sme opustili iba jednoduchým načítaním pasu do skeneru a prešli turniketom. Ani sme sa nenazdali a už sme boli na britskom zámorskom území. Problémom neboli ani naše korčule na nohách.

Akonáhle nás vypľuli miestne úrady vychádzame na pôdu Veľkej Británie. Ešte pred samotným vstupom do mesta nás zastavujú semafory a tabule s nápisom AIRFIELD AHEAD! Áno, ak sa chceš dostať do mesta, tvoja cesta povedie naskrz gibraltárskym letiskom

Na čo sa pripraviť pred vstupom do Gibraltáru?

Zisťujeme, že v samotnom meste toho veľa nie je, teda okrem zákazu korčuľovania. Mesto ponúka akurát červené telefónne búdky a britskú špecialitu fish and chips, za ktorý by sme mali platiť v gibraltárskych librách. Na území Gibraltáru sa dajú použiť aj anglické libry, ich hodnota je totožná.

Za zmienku stoja prechody pre chodcov, kde máte na zemi označené kam sa pozerať. Gibraltár patrí Veľkej Británii, kde sa jazdí v opačnom smere ako u nás. Preto by turisti mohli očakávať, že auto príde z opačnej strany ako v Španielsku, to je však omyl. V Gibraltári jazdia auta po tej istej strane ako v Španielsku, teda po pravej.

Atrakcie a zaujímavosti zámorského územia

To najdominantnejšie čo Gibraltár ponúka, je gibraltárska vápencová skala. Zároveň je aj najväčšou turistickou atrakciou, pretože sa na nej nachádza prírodná rezervácia Upper Rock. Dá sa do nej dostať prostredníctvom taxíku, lanovky (obojsmerná jazda 15,50 £) alebo pešo. Vstupné do rezervácie pre dospelých je 12£, pre deti 7£. Ak sa však rozhodnete prísť pešo, čo je riadna makačka, vstupné na gibraltársku skalu stojí len 5£.

Prírodná rezervácia Upper Rock, na gibraltárskej skale, je výnimočná tým, že sa tu nachádzajú voľne žijúce makaky. Domáci si ich veľmi chránia lebo legenda hovorí, že pokiaľ budú na gibraltárskej skale žiť opice, dovtedy bude Gibraltár britským územím.

Na skale sa nachádzajú atrakcie ako jaskyňa Svätého Michala. Na severnej strane skaly sa nachádzajú umelo vybudované tunely, Great Siege Tunnels. Dôvodom ich vzniku bolo obliehanie Francúzskymi a Španielskymi vojskami na konci 18. storočia. Bolo to zároveň posledné obliehanie Gibraltáru.

Ďalšia zaujímavosť je umelo vybudovaný závesný most, Gibraltár Suspension bridge. Z Mediterranean steps je zaujímavý pohľad na schody a Stredozemné more v jednom. Vidno z nich aj Afriku

Gibraltár, áno či nie?

Gibraltár ponúka jednodňový program. Ak ste ešte nevideli červené telefónne búdky alebo nejedli fish and chips, môže to byť pre vás zaujímavé spestrenie. V konečnom dôsledku ale môžem povedať, že Gibraltár samotný nás veľmi neoslnil a najkrajší výhľad naň je aj tak z územia Španielska. Ale ak má tento kúsok sveta niečo naozaj výnimočné, je to prechodné gibraltárske letisko

Takto sme si užili Gibraltár na korčuliach

Celá FOTOGALÉRIA z Gibraltáru

The post Gibraltár na korčuliach appeared first on TripLovers.

Do skalného mesta Adršpach sme sa vybrali hneď zrána aby sme sa vyhli davom turistov a mohli si v pokoji pofotiť všetko čo chceli. Žiaľ, české cesty sa nám v tom pokúšali zabrániť.

Obsah:

• Parkovné a vstupné do Adršpachu
• Ako sme prešli Skalné mesto
• Broumovské stěny alebo malý český Angkor Wat?
• Český ráj – Hruboskalsko

Do Adršpachu sme sa museli vybrať asi hodinovou obchádzkou. To nás spočiatku nahnevalo, ale na oplátku sa nám to vrátilo keď sme prechádzali krásnou krajinou plnou strání a drevených domčekov

Parkovné a vstupné do Adršpachu

Hneď po príchode do Adršpachu od nás pýtajú 100 Kčs (4€) za parkovné. Iné miesto sme ani nehľadali a dobre, že sme sa ani nezdržiavali, lebo pri našom odchode o cca 15-tej boli na parkoviskách kolóny áut do Adršpachu. Od parkoviska je to k vstupu do Skalného mesta asi ešte 200 metrov, kde si v dvoch stánkoch vieš kúpiť vstupné.

My sme prišli ráno po 9-tej, takže sme nemali problém ani s parkovaním ani s davmi turistov. Pri vstupe sme dostali do rúk mapu a zamestnankyňa areálu nám odporučila ako najefektívnejšie prejsť Skalným mestom

Ako sme prešli Skalné mesto

Celú prehliadku sme si rozdelili na dve časti, medzi ktorou sme si dali obed pri bufetoch na parkovisku. Do areálu sa môžeš v priebehu dňa vrátiť aj viac krát, stačí sa preukázať platnou vstupenkou.

Na videu nižšie je vidno náš prechod najužším miestom, tzv. Myšou dírou

Prvé kolo sme začali najzákladnejším okruhom po zelenej trase o 9-tej ráno a trvalo nám skoro dve hodiny jeho dĺžka je pritom len 3 km. Ale využili sme fakt, že tam skoro nikto nebol a do sýtosti sme sa pokochali Malý okruh okolo jazierka sme si odpustili, a boli sme tomu radi! Pri našom odchode z areálu asi o 11-tej už pri pokladniach stáli rady turistov.

Po obede sme sa rozhodli pre túru, kedy sme museli opäť prejsť polovicu pôvodnej zelenej trasy, ktorú sme absolvovali už ráno. Ale teraz s množstvom turistov a dokonca aj businessmanov v lakovkách a s kravatami

Ako vidno na fotke nižšie, okolo obeda sa sem neoplatí chodiť, pretože si tú krásu neužijete naplno.

Pri vodopádoch sme odbočili na žltú trasu. Kebyže tam nie je taká rada tak si odbehneme aj na lodičky za 50 Kčs. Na žltej sme sa ešte chvíľu kráčali pomedzi pieskovce, hore dole po rebríkoch, až sme sa dostali k rašelinisku. Nikdy som netušila, že prechádzka rašeliniskom môže tak očariť :3

Na záver sme vyšli na záchytnom parkovisku pri obci Teplice nad Metují z kadiaľ sme sa vláčikom odviezli späť k nášmu parkovisku. Táto trasa nám celkovo zabrala 1,5 hodiny (rozpis kedy chodí vláčik).

V ten istý deň sme chceli navštíviť aj Broumovské stěny, takže sme vynechali odbočku na Teplické skály (na mape vyššie je to modrá trasa, pod žltou). Táto odbočka by mala trvať približne 2,5 hodiny pričom je tu množstvo stúpaní. Preto ak chceš naozaj vidieť všetko a bez stresov, nechajte si na Adršpach kľudne aj celý deň

Broumovské stěny alebo malý český Angkor Wat?

Prvé čo nás potešilo bolo parkovisko Kaple Hvězda, ktoré bolo zadarmo a málo ľudí v okolí. Aj keď to plánujeme až o rok a v Angkore sme ešte neboli, bolo to prvé čo nám obom skrslo v hlavách.

Kamenné sochy či pieskovce obrastené machom na nás naozaj zapôsobili. Ja pre mňa nepochopiteľné ako ľudia môžu chodiť do Adršpachu a obísť pritom Broumovské stěny keď sú od seba vzdialené len 20 km.

Osobne sa mi páčili rovnako ako Adršpach, možno o trošku viac, keďže tu bolo menej ľudí a prešli sme tam len 2,37 km a to sme videli len zlomok zo všetkého. Môžem iba odporúčať

Už teraz viem, že sa na obe miesta chcem ešte niekedy vrátiť

Český ráj – Hruboskalsko

Počasie nám zmenilo plány a namiesto túry na prameň Labe sme sa kvôli dažďu presunuli o zanedbateľných 60 km na juhozápad do Českého ráje, kde bola lepšia predpoveď. Popravde, asi to nebol najlepší nápad, lebo v piaty deň cesty sme už mali tých pieskovcov plné nielen topánky, ale aj zuby

Auto sme zaparkovali pri obci Hrubá Skála a vyhli sa tak plateniu parkovného pri zámku. Zámok Hrubá Skála je naozaj očarujúci, preto odporúčam zakúpiť si vstupenku aspoň na obhliadku nádvoria len za 20 Kčs, s obhliadkou interiéru za 50 Kčs.

Okruh je dlhý 6 km, pričom na druhej strane je hrad Valdštejn, ktorý sa dá tiež navštíviť. Turistické značenie je doplnené aj náučným chodníkom a detským návštevníkom približuje ekosystém lesa

Bola tam rodinka s malým asi 8-ročným synom, ktorému pri jednej z náučných tabulí vysvetľovali, čo robí lykožrút s drevom. Ten sa zamyslel a len skonštatoval: Hmm, to je ale lump!

Fotogaléria Adršpach

Fotogaléria Broumovské stěny

Fotogaléria Český ráj

Stezka korunami stromů

The post Krajinou skalnatých útvarov a malebných domčekov appeared first on TripLovers.