V dobrodružnom Gruzínsku plnom kráv, túlavých psov, koníkov či oslíkov sa zaručene nikdy nebudeš nudiť. O úsmev na perách sa postarajú taxikári, oči ohromia nádherné hory a úžasné miesta a chuťové bunky zvábia chute dokonalých kaukazských jedál 🙂
Obsah:
- Čo sa hodí vedieť o Gruzínsku predtým ako sa sem vyberieš?
- Doprava a transport v Gruzínsku
- Rozsiahle centrum a pamiatky Tbilisi
- Z Tbilisi sme organizovali výlety do okolia:
Čo sa hodí vedieť o Gruzínsku predtým ako sa sem vyberieš?
- veľmi ojedinele sa dá platiť aj eurom, ale preferujú skôr doláre, najlepšie mať domácou menou – lari
- je zvykom nechávať sprepitné od 10% do 18%, pričom veľakrát je už tých 10% zahrnutých priamo v účte
- mestských sprievodcov robia túlavé psy 😀
- čakaj, že každý z teba bude chcieť vytiahnuť peniaze a niektorí ľudia budú veľmi otravní
- Gruzínsko patrí k tým lacnejším destináciám na cestovanie
- policajti sú v Tbilisi na každom kroku (v tmavých podchodoch, na uliciach, na mostoch, v bankách,…)
- niekedy sa nám osvedčilo rozprávať slovensky s ruským prízvukom
- anglicky rozpráva mladá generácia, so staršou to pôjde lepšie po slovensky 😉
- bežní Gruzínci sú milí ľudia a veľmi radi na privítanie ulejú domáceho vínka
Doprava a transport v Gruzínsku
Doprava všeobecne
- Gruzínci nerešpektujú význam dvojitej čiary a považujú ju iba za odporúčanie
- všeobecne je cestovanie v taxíku alebo maršutke nebezpečné a závisí od tvojho ale aj ostatných vodičov
- keď môžu prekračujú rýchlosť a trúbia
- policajti na cestách majú skoro stále zapnuté majáky (aj keď práve nikoho nenaháňajú)
Taxi
- nemusí vždy platiť to na čom sme sa nimi na začiatku dohodli – sú to odrbávači!
- treba si dohodnúť aj presné miesto vysadenia
- zoberú (ukradnú) ti batožinu a utekajú ku svojmu autu kde ti ju naložia, následne sa už nedá poriadne vyjednávať, takže si batožinu poriadne drž
- sú strašne otravní a dobiedzaví
- na dlhá presuny sú schopný naplniť taxík 6 ľuďmi a stále je to drahšie a nekomfortnejšie ako maršutka
- rozhovor radšej vedú s mužom než ženou
- ak ideš s taxikárom na celodenný trip, tak na jednotlivých zastávkach ti vždy dajú nedostatočne málo času
Maršutky
- vodiči majú zväčša nápis cieľovej destinácie len v gruzínštine
- maršutky odchádzajú keď sú plné
- ráno je väčšia šanca že sa naplní
- ceny pri maršutkách sa nezjednávajú, takže platí cena, ktorú povedia (aj napriek tomu môžu byť ceny rôzne v závislosti od vodiča)
- najlacnejšia forma dopravy no nezoberie ťa na odľahlé miesta
Pešo
- cesty sú plné a prejsť ich ako chodec je umenie, dosť sme sa načakali až sme sa tam museli hodiť 😀
- málo prechodov, viac podchodov
- keď pôjdeš pešo tak po tebe budú furt trúbiť, že ťa chcú odviesť (taxíky)
Doprava v Tbilisi
Tbilisi má metro, aj keď vagóny vyzerajú staro účel spĺňa. Do metra potrebuješ kartu, ktorá sa vydáva anonymne bez akýchkoľvek blbostí. Desať jázd vrátane symbolického poplatku za bezkontaktnú kartu náš vyšlo na 7 lari (3€). Výhoda je, že na jednu kartu môže jazdiť viacero ľudí. Samozrejme sa každý musí pípnuť pri prechode cez turniket.
Ak chceš ísť z Tbilisi na akýkoľvek výlet, tak musíte ísť na hlavnú maršutkovú stanicu Didube. Tam nájdeš všetky maršutky a taxikárov, ktorí ťa zavezú kam len chceš 😉
Strastiplná cesta z letiska Kutaisi do Tbilisi
Do Tbilisi sme sa dostali z letiska Kutaisi „súkromným“ taxíkom (šiesti v aute). Nebolo to lacné, ale taxikár nám zobral kufor a utekal ku svojmu autu a naložil ho. V konečnom dôsledku to bolo aspoň typické gruzínske dobrodružstvo. Už počas cesty z Kutaisi do Tbilisi sme videli neskutočnú dych berúcu kaukazskú prírodu 🙂 Taxíkom nás to spolu vyšlo 20 €, za maršutku sa platí 15 lara na 1osobu.
Rozsiahle centrum a pamiatky Tbilisi
Centrum Tbilisi je celkom rozsiahle a pamiatky, resp. pekné a zaujímavé miesta sú roztrúsené po celom jeho území a niekedy až za ním. To najhlavnejšie z Tbilisi vieš stihnúť aj za pol dňa, no my sme sa ním dokázali túlať trikrát toľko 🙂
Náš okruh sme začali s kostolom Metekhi church spolu s majestátnym jazdcom na koni Monument of king Vakhtang Gorgasali. Počas celej doby nás sprevádzal túlavý psík, ktorý na nás hodil jediný nevinný kukuč a my sme z neho boli hneď namäkko 😀 Čo bola osudová chyba lebo sme sa ho následne hodinu nevedeli zbaviť a dokonca s nami poslušne čakával aj na “prechodoch.“
Pokračovali sme popod Presidential palace, okolo starého opusteného skate parku cez bujne vysvietený Most mieru až na rušnú Rustaveli Avenue, ktorá je takou Champs Élysée Tbilis. Práve tu nájdeš všetky najdôležitejšie budovy hlavného mesta: Tbilisi Opera and Ballet Theatre, Parliament of Georgia, či Freedom Square.
To najkrajšie z Tbilisi
Osobne veľmi odporúčam navštíviť úzku uličku Ioane Shavteli, kde sa nachádza Anchiskhati Basilica a zaujímavá veža pred divadlom Rezo Gabriadze Marionette Theater. Pokiaľ nebudeš vedieť, čo s voľným časom, tak môžeš navštíviť sírne kúpele Sulphur Spring Baths 😉 Pozdĺž rieky poza centrum sa dá dostať ku vodopádu Leghvtakhevi, ktorý je krásnym miestom a radi sem chodia aj domáci.
Neďaleko sa nachádza aj miestna mešita Tbilisi mosque v modrých farbách, tradičných pre vzdialený Uzbekistan. Práve v týchto častiach sa nachádzajú tradičné tbiliské balkóny a ulice, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou gruzínskeho dobrodružstva 🙂
Keď sme sa prechádzali pri sírnych kúpeľoch obďaleč po nás striehla skupinka deciek. Bolo jasné, že budú žobrať. Zrazu sa jedno dievča vo veku asi 12 rokov rozbehlo k nám. Janka si v tom istom momente všimla na zemi mincu a zodvihla ju. V momente ako dievča pribehlo Janka pozrela na mincu a rovno ju strčila dievčaťu do ruky. Bola taká zaskočená, že sa zmohla iba na slová „Ty našla, mne dala.“ 🙂
Nakoľko sme mali na Tbilisi vyhradený dostatok času, jeden večer sme sa túlali starou časťou až na hradby Narikala fortress. Ponúka neskutočne krásne výhľady na mesto. Pokiaľ si lenivý, tak môžeš ísť lanovkou Tbilisi funicular z Námestia Európy, stojí len 1 lari.
Z opevnenia sme sa vybrali ku gruzínskej patrónke v podobe obrovskej sochy ženy Kartlis Deda odkiaľ sme si užívali nikým nerušený výhľad na mesto s kávičkou v ruke.
Trochu obďaleč sa nachádza najväčšia katedrála Holy Trinity Cathedral of Tbilisi, ktorú odporúčam zažiť za dňa, nakoľko tu bude plno ľudí a môžeš pozorovať ich bežný náboženský život 🙂
Kúsok od neho je pamätník Armenian Pantheon of Tbilisi, v zapadnutej slepej uličke. Pri bránke nás vítal postarší podgurážený Arménec, ktorý sa hneď podujal, že bude naším samovoľným sprievodcom po pamätníku. Vysvetľoval nám rukami-nohami miestami napäté arménsko-gruzínske vzťahy a takisto, aký umelec navrhol pomník a podobne.
Na záver sme si dali ešte pár mierne nútených spoločných fotiek, podal mi ruku a dal mi pusu na čelo so slovami “Ty mne dať 5 lari” 😀 No ja som si tak v hlave pomyslel, že snaha tam bola, ale veľa sme mu toho pa rusky nerozumeli, tak som mu povedal, “Ja tebe dať 2 lari” a konečne sme mohli odísť na izbu cez už spiace mesto 🙂
Z Tbilisi sme organizovali výlety do okolia:
1) Mtskheta a Jvari Monastery
Mtskheta patrí k jedným z najstarších miest v Gruzínsku a je vzdialené len 20 km od Tbilisi. Nakoľko sme sa chceli dostať ja k Jvari Monastery, kam maršutky nejazdia, dohodli sme sa taxikárom, že nás spraví 2 hodinový výlet za 30 lari.
Začali sme na slnkom zaliatým zelenom kopeci s Jvari Monastery spolu s voľne pobehujúcimi kravičkami a koníkmi 🙂 Taxikár nám dal symbolických 15 minút. Za tento čas sme sotva stihli nahliadnuť do malého kláštora a užiť si vyhliadku na mestečko Mtskheta. Následne nás zaviezol dolu ku kostolu Svetitskhoveli Cathedral kde sme sa okrem toho prešli širokými a takmer vyľudnenými ulicami.
2) Kazbeg a Trinity church
Návšteva Trinity church ukrývajúci sa medzi štvortisícovkami je rozhodne jedno z najväčších lákadiel v Gruzínsku. Tento výlet sa dá realizovať na otočku z Tbilisi za jeden deň ale väčšinu času stráviš v aute na mieste budeš mať len obmedzený čas na užitie si tých nádherných mohutných hôr. My sme sa rozhodli zostať dlhšie, čo sa nám aj splnilo, keď nás zaviala snežná kalamita a nevedeli sme sa dostať späť 😀
Jednosmerná cesta z Didube do dedinky Stepantsminda stojí 10 lari a sama o sebe je zážitkom. Cesta vedie hlavným kamiónovým ťahom do Ruska po Georgian military highway, ktorá nie je práve v najlepšom stave a trvá 2 až 3 hodiny, podľa šikovnosti vodiča. Okrem výhľadov a nebezpečne jazdiacich vodičov zažiješ aj kravy, brodenie sa v jazierkach (gruzínske výtlky sú naozaj veľké) na ceste či pohľad na lyžiarske stredisko Gudauri 🙂
Hneď po výdatnom obede sme sa vydali na hlavnú atrakciu Trinity church, ktorý sa hrdo týčil na kopci nad dedinou. Je potrebné prejsť cez vedľajšiu, polo-schátranú dedinu, kde sa väčšinou ponevierali kravy 🙂 Nasledovala cesta serpentínami cez les, a potom prudký stupák dohora priamo ku kostolu. To bolo v roku 2015, teraz ťa maršutky vyvezú až ku kostolíku na záchytné parkovisko.
Miesto pri kostole je mimoriadne fotogenické. V samotnom kostole nie je dovolené fotiť a ženy si musia pred vstupom obliecť sukňu (aj keď majú dlhé nohavice), ktorú poskytujú bezplatne.
Nasledujúci deň sme sa vybrali na opačnú stranu k Elia church. Nenáročná túra trvá 2 hodiny tam aj späť. Kostolík je celý obohnaný plotom, ale aj napriek tomu sa tu dajú spraviť úžasné fotky s kostolom a majestátnym Kazbegom na pozadí.
Zvyšok dňa sme strávili iba nasávaním horskej atmosféry a pozorovaním obyčajný život na chudobnom kamenistom vidieku plnom kráv a túlavých psov.
Do tejto oblasti choďte určite s dostatkom peňazí, pretože kurz v zmenárňach v Stepantsminde je dosť nevýhodný. Ceny v reštauráciách sú vyššie. Naješ sa približne od 6 €.
Snehová kalamita
Zobudili sme sa do rozprávkovo zasneženého rána, keď napadlo fakt dosť snehu. Zbalili sme si kufre, ale domáci nás zastavili so slovami “road closed,” a že pravdepodobne bude prejazdná až zajtra. S úsmevom na tvári nám povedali, že nech si nerobíme starosti, že môžeme zostať ďalšiu noc úplne zadarmo 🙂
Ďalšie ráno sme sa boli informovať o možnostiach návratu do Tbilisi. Čas sme mali do 17-tej, tak sme sa rozhodli pre malú prechádzku ku kamennej strážnej veži vo vedľajšej dedine. Avšak tým, že napadalo toľko snehu a na niektorých miestach sneh siahal až nad kolená, tak aj túra po rovine bola náročná. Pre nedostatočnú výzbroj sme to otočili. Veď kto by čakal že na 1. apríla mu bude snežiť 😀
Pri odchode sme pri maršutke stretli niekoľko párikov, ktoré sa nám sťažovali, že kvôli kalamite zmeškali let. Z toho vyplýva ponaučenie: Kazbeg si neplánujte na koniec svojho výletu!
3) Skalný kláštor David Gareji
Celodenný výlet sa dá spraviť ku skalnému kláštor David Gareji, ktorý sa nachádza hneď pri hraniciach s Azerbajdžanom. Pre nedostupnosť sem maršutky nechodia. My sme išli s taxikárom z Didube za 70 lari. Program vyzerá nasledovne: 2h cesta tam, 2h prehliadka, 2h cesta späť, samozrejme s prípadným zastavovaním na želanie (to znamená na jeho cigaretu).
Prišli sme na miesto, ktoré bolo charakteristické svojím tichom a kľudom, oproti rušnému Tbilisi. Úzkymi chodbičkami sme si mohli sčasti prehliadnuť areál. Ostatné časti už boli určené pre obyvateľov kláštora. Kláštor je vytesaný do pieskovca a nevyzerá ako bežné kostolíky či kláštory v Gruzínsku.
Okolitá krajina v oblasti kláštora David Gareji je diametrálne odlišná od severu krajiny. Na pozadí kláštora sa nachádzajú panoramatické červeno-oranžové kopce. Môžeš sa tu vyštverať aj na priľahlý kopec a dopriať si ešte lepší výhľad, preskúmať tajné jaskynky, alebo si kúpiť rôzne náboženské handmade veci. Toto miesto rozhodne nesmieš vynechať! 🙂
Náš odchod z Gruzínska poznamenala rovnaká chyba akú sme urobili hneď po prílete. Pri hľadaní maršutky na letisko Kutaisi sa okolo nás zhluklo viacero Gruzíncov a vyzvedali kam ideme. Už sme sa s jedným dohodli, ale nato nám niekto uchmatol náš 20 kg kufor a s úškrnom na tvári ho naložil do svojho auta. Cesta na letisko v Kutaisi vyjde na 15 lari/osoba, ak do centra, tak 10 lara/osoba.
One thought to “Gruzínsko skrýva veľa prekvapení”