Minulý rok som si u Saal Digital objednal fotoobraz na akrylátovom skle. A keďže som bol viac ako spokojný, tak som sa teraz rozhodol objednať obrovský fotoobraz na plátne. Prečítaj si nižšie v úprimnej recenzii ako to dopadlo

Prečo som do toho išiel?

Lebo od októbra 2017 do apríla 2018 som s priateľkou strávil v Ázii 6 mesiacov a zažili sme tam tie najkrajšie chvíle v živote A tieto chvíle som chcel aj uchovať v peknej, reprezentatívnej podobe.

Napokon o všetkých našich destináciách a zážitkoch sa dočítaš práve na tomto cestovateľskom blogu.

Vybral som si najväčšiu možnú veľkosť plátna (120 x 80 cm) a začal si pripravovať koláž z obľúbených fotografií. Popravde, toto bola tá najťažšia časť z celého procesu prípravy plátna. Nebolo vôbec jednoduché z toľkých krásnych momentov vybrať len pár desiatok finálnych fotografií

Ako prebiehal objednávací proces?

Objednávku som jednoducho pripravil cez program Saal Designer, ktorý ťa už prevedie krok za krokom. Páčilo sa mi, že ma program aj upozornil na oblasť orezu, kam by som už svoju fotografiu nemal dávať, pretože inak dôležitá časť obrazu by mohla skončiť zahnutá na okrajoch rámu. Samozrejme je to subjektívne a niekto si môže fotografiu roztiahnuť aj do orezovej časti, keďže sa mu to finálne bude páčiť viac.

Objednávku je nutné zaplatiť cez službu PayPal, čo považujem len za výhodu, keďže tejto službe raz zveríš dôverné informácie o platobnej karte, a potom ostatným obchodníkom už nemusíš tieto citlivé informácie odovzdávať. Urobí to jednoducho táto dôveryhodná, rokmi overená služba.

Z čoho som mal obavy?

Koláž som si pripravil v programe Picasa, pretože tvorba koláže je tam naozaj jednoduchá, intuitívna a rýchla. Ale, finálny produkt má potom maximálne rozlíšenie 5120 pixelov na dlhú stranu. A plátno o veľkosti 120 x 80 cm by oficiálne malo mať podkladovú fotografiu s vyšším rozlíšením, aspoň 7000 pixelov.

Rozhodol som sa to risknúť, keďže doma mám plátno o veľkosti 100 x 60 cm a podkladovú fotografiu som fotil 12 mpx Pentax k-x a kvalita bola dostatočná.

Plátno dorazilo

Môj túžobne očakávaný fotoprodukt dorazil presne za 8 dní od objednávky. Bol zabalený v tvrdenom kartóne, riadne ošetrený proti hrubšiemu zaobchádzaniu.

Obavy z mojej podkladovej fotografie s nižším rozlíšením boli neopodstatnené, keďže plátno vyzerá v konečnom dôsledku super Predsalen je to plátno a je tam určitý raster. Keby to mala byť čisto len fotografia, tak už by tam mohol byť viditeľný rozdiel.

S farebným vyhotovením aj s celkovým spracovaním som spokojný, takisto ako som bol aj pri fotoobraze na akrylátovom skle

Čo ma prekvapilo?

Asi len fakt, že na zadnej strane sa nenachádzal žiadny závesný systém. Ten by som tam privítal. Ale ako alternatívu môžeme plátno zavesiť priamo o podpornú dosku, s dvoma klincami, pretože stredom vedie spevňovacia doska (ktorú chválim).

The post Ako sme si ‘zarámovali’ tie najkrajšie momenty z polročnej cesty Áziou appeared first on TripLovers.

Hanoj neponúka k videniu žiadne úžasné pamiatky a miesta, ktoré musíte navštíviť. Napriek tomu nás fascinoval úplne jednoduchými vecami.

Obsah

• Obyčajný život na ulici
• Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 
• Made in Vietnam
• České hospody
• Hot pot treba odskúšať
• Hanoj nesklamal

Obyčajný život na ulici 

Hanoj je ideálne miesto na sledovanie jednoduchého života Vietnamcov a to priamo v centre mesta. Vidieť domácich ako sedia na “minipidi” plastových stoličkách, popíjajú čaj, fajčia bambusovú fajku a hrajú stolové hry sú tie najjednoduchšie veci, ktoré sme od Vietnamu očakávali a prišli až na konci nášho tripu.

Úplne najlepšie čo sme v Hanoji zažili je železnica vedúca priamo cez obývané ulice. Vlak prechádza okolo 9:20 ráno. Vtedy sa všetci uhnú so svojimi plastovými stoličkami, odídu od hrncov a zaženú kohúta so sliepkami späť do klietky, aby mohol vlak bezpečné prejsť. A hneď ako vlak prejde cez obývanú ulicu sa všetko vráti do normálnych “koľají.” Opäť vypustia sliepočky, vyložia si stoličky a popíjajú čajík priamo na koľajniciach Z bezpečnostných dôvodov bola táto ulica v roku 2019 pre turistov zatvorená.

Ďalšou fascinujúcou vecou, ktorú si v Hanoji môžete všimnúť sú ich jednosmerne zamerané ulice. Ak chcete v meste nájsť lekáreň, tak to môže chvíľu trvať. Až kým nenájdete ulicu, pozdĺž ktorej sú iba lekárne. Takto to funguje s takmer každým tovarom. Preto sme ulice v Hanoji začali pomenovávať podľa toho čo tam predávajú. Napríklad hračky, tenisky, kuchynské pomôcky, pohrebné kvetiny, lepiace pásky ale našli sme aj ulice, pozdĺž ktorých predávali bambusové rebríky alebo pečené psy.

Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 

Ho Chi Minovo múzeum a mauzóleum

S menom Ho Chi Minh sa budete vo Vietname stretávať celkom často. Bol to komunistický revolucionár, ktorý si pred smrťou prial, aby bolo jeho telo po smrti spopolnené a roztrúsené po severnom aj južnom Vietname. Komunistický pohlavári si ale po jeho smrti povedali, že ho po vzore Lenina zabalzamujú a vystavia, presne tak ako to Ho Chi Min nechcel.

Preto sa dnes stoja kilometrové rady na to, aby ste mohli na pár sekúnd vzhliadnuť telo strýčka Ho. V súčasnej dobe je Ho Chi Minovo mauzóleum najnavštevovanejším miestom v celom Vietname. Dá sa k nemu dostať iba v určité dni a iba v obmedzených časoch. My sme prišli v najhorší deň v najhoršom čase, sobotu okolo deviatej. Rada bola od mauzólea až k východu a od východu merala ešte ďalších 450 metrov. Teda naozaj kilometrová rada!

Dobrý nápad Slovensko

Vedľa Ho Chi Minovho mauzólea sídli veľa ambasád. Všetky, s výnimkou jednej (hádaj ktorej), majú pred bránami pekné fotky krajiny a historických pamiatok. Niekedy aj celý itinerár, čo v krajine navštíviť. Tá naša, slovenská, samozrejme zaostáva. Plot budovy zdobia nápisy ako Dobrý nápad Slovensko alebo Good idea Slovakia.

Temple of Literature

Po návšteve Hoi An a Hue sme sa čínskej architektúry trochu objedli. Ak sa však do týchto dvoch miest nechystáš, návšteva Chrámu literatúry sa ti bude páčiť. Je venovaný Konfuciovi a jeho učencom a vo Vietname sa stal prvou národnou univerzitou. Ak si naň nenájdete čas, môžete si ho obhliadnuť aspoň na 100 000 dongovej bankovke.

Hoan Kiếm Lake

Jazero uprostred centra je plné života. Ráno tu stretnete veľa športovcov, večer turistov ale aj domácich, užívajúcich si príjemnú atmosféru pri jazere. Cez víkendy a sviatky býva okolie jazera preplnené, preto sú cesty pre dopravu uzatvorené a chodci ich majú k dispozícii. Stretnete tu korčuliarov, deti v autíčkach, decká, ktoré si kopú lokálny hekisek alebo súťaže v preťahovaní sa lanom priamo na ceste.

Saint Joseph’s Cathedral

Veľmi pekná katedrála schovaná v uličkách Hanoja. Na naše obrovské nešťastie je opäť zatvorená, ako každý iný kresťanský kostol vo Vietname. Začíname ich upodozrievať z toho, že kostoly tu majú postavené len ako atrakciu pre turistov.

Water Puppet Theatre

V Hanoji chceme navštíviť tradične vietnamské bábkové divadlo na vode, ale nedarí sa nám zohnať lístky. Vždy keď prídeme je zatvorené alebo nás personál vyhadzuje prípadne ignoruje. Na internete sme sa dočítali, že je to ideálne miesto v prípade, že chcete zomrieť od nudy ale našli sme aj recenzie ľudí, ktorí si naozaj pochvaľovali. V tomto prípade si pre ilustráciu pozrite kúsok na youtube aby ste si boli istý, či to naozaj chcete vidieť A potom len dúfať, že kúpite lístky. Cena vstupného je 100 000 dongov (3,60 €).

Tran Quoc Pagoda

Pekná zastávka je malý komplex s jedenásť poschodovou pagodou. Nachádza sa trošku ďalej od centra, preto tu je viac domácich ako turistov.

Made in Vietnam 

V Hanoji sa tomu nevyhneme ani my. Potrebujeme nakúpiť oblečenie na turistiku v Nepáli. Všade na nás kričia drahé značky ako The North Face alebo Under Armour, za ktoré by sme sa doma nedoplatili. Rovnako ako v Kambodži aj tu predávajú napodobneniny alebo nepodarky. Nájsť skutočnú páperovú bundu potrebuje čas a najmä vedomosti o páperí. Nakoniec sa nám “The North FAKE” bundy vždy podarilo zjednať na 450 000 dongov (16€). Janka neskôr zistila, že jej bunda aj tak nie je páperová a to sme boli presvedčení, že je

S bundami však ani zďaleka nie je taký problém ako s topánkami. Tie bývajú častokrát špinavé akoby boli z druhej ruky. Z jedných sme dokonca vysypali myšie bobky. Keď už treba turistické topánky, tak namiesto pouličných stánkov odporúčame outdoorový obchod Fanfan, nájdeš ho v Hanoji aj v Ho Chi Minovom meste.

V Hanoji sme sa presvedčili o tom, že večer sa proste nakupovať neoplatí. Na večerných trhoch, trieskajú také sumy, že to vyzerá, akoby ani nič predať nechceli. Predajcovia sú už z celého dňa otrávení a s cenou dole nechcú ísť ani za svet. Najlepšie je prísť ráno, kedy sú k nám ako prvému zákazníkovi dňa veľmi milí a sú ochotní zjednávať.

České hospody 

V Hanoji ich nájdete hneď viac. Aj my sme si chceli pripomenúť domov, ale řízek štvrtinovej veľkosti, ktorý som dostal na tanier, ani zďaleka nepripomínal ten náš. Čo nás naozaj zaskočilo je, že tu robia smažák z mozzarelli. Dobre hodnotenia dávajú týmto podnikom hlavne Aziati, preto netreba mať veľké očakávania.

Hot pot treba odskúšať 

Aj keď nám vo Vietname lokálna strava veľmi nechutí, nechali sme sa ukecať na hot pot. Je to unikátny spôsob varenia, kedy si Vietnamci pripravujú jedlo sami. V podniku dostanú iba ingrediencie a horák s hrncom plným vody. Klasická verzia hot potu pozostáva aj z vifoniek, pre turistov však existuje grilovaná verzia. Za porciu pre dve osoby sme zaplatili 240 000 dongov (8,50€).

Celá príprava jedla trvá pomerne dlho. Je to trochu nepríjemné, ale personál chce vašu návštevu čo najviac skrátiť a vaše miesto čo najskôr uvoľniť novým zákazníkom. Preto si jedlo pripravujte sami a nenechajte ich, aby vám prišli k hot potu a nedopečené kúsky dali na tanier.

Hanoj nesklamal 

Vidieť niečo tak raritné ako je železničná trať vedúca cez obývané ulice, alebo sa len tak prechádzať uličkami centra Hanoja sa nám naozaj páčilo. Hanoj nám ukázal Vietnam taký, aký sme si ho predstavovali a aj napriek menšiemu počtu zaujímavostí nesklamal a cítili sme sa tu veľmi dobre

Celá FOTOGALÉRIA z Hanoja

The post Hanoj ti ukáže pravý Vietnam appeared first on TripLovers.

Výlet na motorke po provincii Ha Giang bol úplne neplánovaný. Zážitky a komické situácie, ktoré sa nám tu prihodili sa ale budú v našej rodine tradovať po generácie

Obsah:

• Doprava do/z Ha Giang
• Vstupné do provincie Ha Giang
• Dôležité informácie
• Kde si požičať motorku? 
• Čo na ceste nevynechať!
• Ako som stratil Janku z motorky
• Rozpočet výletu

Doprava do/z Ha Giang 

Provincia Ha Giang nie je taká turistická ako susediaca Sapa. Lístok nekúpite v agentúre a cestu si musíte zorganizovať sami. Autobusy odchádzajú z My Dinh Bus Station od skorého rána. Cena lístku sa pohybuje od 150 000 do 350 000 dongov (5,30 – 12,5€). Cesta trvá až 8 hodín a aj keď nevedie cez serpentíny, väčšina Vietnamcov má počas cesty žalúdočné problémy. Preto odporúčam pred cestou nejesť, aby vám nebolo zle z toho čo uvidíte a ucítite.

Ha Giang ponúka rovnako veľa ako Sapa

Vstupné do provincie Ha Giang 

Do provincie Ha Giang sa platí 10 dolárový permit. Vybavuje sa v Ha Giang Immigration Office alebo na policajnej stanici v Meo Vạc. My sme naň úplne zabudli a spomenuli si až v autobuse cestou späť do Hanoja. Nikto ho počas celého pobytu v provincii nežiadal a na ubytovaní, nám nikto nepripomenul, že ho máme ísť zaplatiť.

V samotnom meste Ha Giang nie je veľmi čo pozerať. Najzaujímavejšie je, ako domáci pestujú zeleninu v nive rieky

Dôležité informácie 

Do oblasti Ha Giang sa najviac oplatí cestovať od záveru augusta do skorého októbra. Vtedy hrajú ryžové polia najkrajšími farbami. Najdaždivejšie sú mesiace od mája do októbra. Je to horská oblasť preto si pred cestou skontrolujte predpoveď počasia a prispôsobte sa tomu.

Keď si pozrieš naše fotografie, tak je vidno, že ryžové políčka nie sú žiarivo zelené ako z pohľadníc. To je preto, lebo sme tam boli počas marca, mimo hlavnej sezóny.

Na Ha Giang loop sa odporúča vyčleniť si aspoň 4 dni. My sme mali kvôli predpovedi počasia iba 3 a bolo to veľmi uponáhľané. Najviac trpeli naše zadky.

Nedávaj si v provincii Ha Giang bravčové mäso, nebude až tak chutné ako zvyčajne

Na návštevu provincie je najlepší september. My sme tam boli počas marca a prejavilo sa to na menej zelených ryžových políčkach

Kde si požičať motorku? 

My sme zvolili overenú požičovňu QT Motorbikes and Tours, ktorá sa nachádza neďaleko autobusovej stanice. Zo širokej ponuky, ktorú majú aj s cenníkom uvedenú na svojej internetovej stránke, sme si vybrali poloautomatickú Yamahu Sirius, s výkonom 125 cc, ktorá plne postačovala. Stroje v tejto požičovni sú nové a je vidno, že sa o ne personál stará. Určite neodporúčam požičiavať na túto cestu skúter, pretože mu to nepôjde tak dobre do kopca ako poloautomatickým motorkám.

Zamestnanci požičovne nemajú s angličtinou problém, čo je v tejto provincii obrovské plus. Veľmi nám pomohli pri naplánovaní trasy a upozornili nás na všetky zaujímavosti po ceste. Dali nám mapu s opismi ciest a bodmi kde čo nájdeme. Osobné veci, ktoré sme nepotrebovali sme si mohli odložiť na ubytovaní QT Hostel alebo v požičovni QT Motorbikes and Tours.

Požičovňu QT Motorbikes and Tours určite odporúčam. Ubytovanie QT Hostel skôr nie, o výmene posteľného prádla v hostely silno pochybujem.

Na preskúmanie provincie Ha Giang sa dá prenajať aj auto so šoférom. Túto možnosť využila veľká španielska skupina, ktorú sme na ceste často stretávali. Ich správanie nám veľmi pripomínalo čínskych turistov. Stretnete ich všade, chodia v skupinách, sú hluční a každý musí vidieť ako si užívajú a ako sa majú dobre.

Po ceste sa dá vo väčších mestách pohodlne najesť v reštauráciách

Čo na ceste nevynechať! 

Heaven’s Gate

Heaven’s Gate je pekná vyhliadka s malou kaviarničku, kde nás obslúžila slečna v kroji. Je to hneď prvá zastávka na ceste a teplá kávička po chladnom ráne určite poteší.

Vyhliadka na Twin mountains

Kúsok za Heaven’s Gate sa nachádza ďalšia vyhliadka. Odtiaľ vidno na ryžové polia pri dedine Tam Son. Nepestuje sa tu len ryža, mimo ryžovú sezónu je táto úrodná pôda využívaná aj na dopestovanie kukurice, zemiakov, reďkovky, kapusty, šalátu a ďalších plodín. Najväčšou atrakciou vyhliadky sú Twin mountains, ktoré majú rovnakú veľkosť a tvar pripomínajúci ženské prsia

Twin mountains, kopce v tvare ženských pŕs

Hmong King’s Residence

Palác z dreva a kameňa je jednou z najväčších atrakcií provincie Ha Giang. Už od 19. storočia slúžil ako sídlo bohatého a vplyvného Vuong Chinh Duca, ktorý bol v oblasti významným obchodníkom. V provincií sa vo veľkom pestovalo ópium, ktorému Vuong Chinh Duc zabezpečil bezpečný prechod na čínske územie. Do roku 2004 bol palác vo vlastníctve jeho potomkov. Následne bol darovaný štátu.

Vstup do rezidencie

Ma Pi Leng Pass

Pekné vyhliadky sa nacházdajú aj v oblasti horského prechodu Ma Pi Leng. Z vyhliadok je vidno aj vodnú nádrž Sông Nho Quê.

Najkrajší horský prechod v provincii

Ľudia z horských kmeňov

Ľudia, ktorí žijú v horách provincie Ha Giang, sú od Vietnamcov výrazne odlišní. Majú ružové líca a telo poznačené rokmi strávenými na poliach. Väčšina žien má deformované chrbtice. Ploché nohy domácich sú vždy obuté do sandál menších čísel ako treba. Ľudia pracujú veľmi ťažko, aj keď ženy asi viac ako muži.

Deti z horských kmeňov

Práca sa týka aj malých detí, každý tu má svoje povinnosti. Videli sme asi trojročného ako si niesol svoj náklad na chrbte, malých chlapcov na byvoloch alebo dieťa starajúce sa o ďalšie dieťa.

Sestrička sa stará o bratčeka

Po práci prichádza čas na hranie. Niekedy nás fascinovalo, čo dokáže deťom urobiť radosť a zabaviť ich na dlhšiu dobu a niekedy sme si spomenuli na naše bezstarostné detstvo u babičky na vidieku.

Na Slovensku sa motorkári vozia pre radosť, v severnom Vietname je to nevyhnutnosť. Na pozadí je vidno chlapca na chodúľoch

Veľa detí v provincii nosí červené tričká s vietnamskou hviezdou. Nie je tajomstvom, že vietnamská vláda sa snaží tieto menšiny povietnamštiť, preto tričká dostávajú v škole.

Trhy

Mali sme šťastie a loop nám vyšiel na víkend, kedy sa konali v dedinách trhy. Domáci v krojoch prišli nakúpiť ovocie, zeleninu a aj kohúty. Drevené palice tu ohlodával každý kto prišiel. Neskôr sme prišli na to, že je to cukrová trstina

V horách žije viacero menšín, ktoré sa od seba odlišujú krojom. Často sú kombinované s obyčajnými tričkami s nápisom. Staršie ženy mávajú prekryté vlasy ako u nás babičky na severe Slovenska a vietnamský klobúk tu nájdete len veľmi sporadicky.

Black rocky mountains

Tmavé vápencové hory nás sprevádzali veľmi dlhý úsek medzi Mau Due a Mao Vac. Ale ich úseky sa nachádzajú aj v okolí mesta Dong Van.

The North Pole

Počas moto tripu v provincii Ha Giang si môžete urobiť aj odbočku k najsevernejšiemu miestu Vietnamu. Nenechajte sa oklamať veľkou vztýčenou vietnamskou vlajkou na kopci. To je len symbolická hranica, cesta k najsevernejšiemu bodu pokračuje ďalej

My sme si tento bod nechali na koniec nášho druhého dňa a na ubytovanie sme prišli až po tme. Vedie tam kľukatá cesta, neskôr aj nespevnená. Ale odmenou nám bol výhľad na západ slnka bez akýchkoľvek turistov. Keďže ľudia idú radšej na ten symbolický najsevernejší bod s veľkým stĺpom a vlajkou.

Symbolický najsevernejší bod Vietnamu. Ten skutočný je ešte o pár km ďalej

Ilegálny vstup do Číny

Cesta k The North Pole v istom momente vedie veľmi tesne popri hranici s Čínou. Na tomto mieste sa dá ilegálne prekročiť hranica. Pre fotku a zábavu kľudne, ale použiť tento prechod na vstup do Číny a následne cestovanie určite neodporúčam. My sme to miesto v náhlení sa za najsevernejším bodom minuli

Ako som stratil Janku z motorky 

Ešte deň predtým ako sa to stalo sme sa s chalankom z požičovne smiali, ako môže niekto stratiť z motorky svoj backpack. A hneď deň na to som ja stratil Janku! Nuž, mal som si ju tam lepšie uviazať

Hneď potom, ako som prudko zabrzdil pred jamou v ceste, som si v duchu hovoril: “Ako sme to dobre ustáli.” a pokračoval som ďalej v jazde.

Tu je aj video, na ktorom sa môžeš dobre zasmiať Aj napriek tomu, že GoPro nemala nastavený dobrý sklon, je tam počuť zvuk a to je najpodstatnejšie.

Ešte chvíľu som trpel samomluvou a pritom aká krásna bola tá krajina mi ani neprišlo divné, že nikto mi neodpovedá. Prešiel som most a asi po 500 m som zbadal peknú scenériu ľudí na poli. Tak hovorím Janke: “Mohol by som odfotiť týchto ľudí, čo ty na to?” Ten moment, kedy som si uvedomil, že Janka nie je na motorke, si ani neviete predstaviť!

Jankina verzia je, že odskackala preč, keď mi pomáhala s balansovaním motorky (za čo jej ďakujem) a hneď si chcela nanovo nasadnúť. Ale to už som jej ušiel

Niekde na tomto mieste som si uvedomil, že nemám svoju najlepšiu spolujazdkyňu, a tak som sa po ňu vrátil na most

Rozpočet výletu

Samotný Ha Giang loop nám trval 3 dni a cestovanie medzi Hanojom a Ha Giangom ďalšie 2 dni.

Výlet nás oboch vyšiel celkom 149 € pričom sme zabudli zaplatiť každý 10 dolárový permit za návštevu provincie.

Vedľajšie cesty sú príjemne prázdne

Provincia Ha Giang je neturistickou verziou Sapy. Sú tu krásne hory a stretnete tu ľudí z horských kmeňov, ktorí sú oproti Vietnamcom vrúcnejší.

Na záver môžem zhodnotiť, že provincia Ha Giang je jediné miesto vo Vietname, ktoré by som ešte niekedy chcel navštíviť. Ale tento krát si už dám veľmi záležať, aby to bolo v období kedy sú ryžové polia zelené

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Giang Loop

The post Provinciou Ha Giang, kde som cestou stratil priateľku z motorky appeared first on TripLovers.

Ako sa môže zvrhnúť TOP destinácia vo Vietname iba tým, že ti nevyjde počasie alebo prídeš v nevhodnej sezóne. Presne taký bol náš výlet do zátoky Ha Long. Všetko však zachránil výlet na ostrov Cát Bà.

Obsah

• V Ha Long city skapal pes
• Celodenná tour do Ha Long Bay
• Cena tour a vstupné
• Ha Long Bay nie je iba o plavbe medzi útesmi
• Motovýlet na ostrov Cát Bà
• Cestovanie vietnamskými vlakmi
• Subjektívne zhodnotenie

Výlety do zátoky Ha Long väčšina cestovateľov rieši cez agentúry v Hanoji. My to nechceme “riskovať” a výlet si zorganizujeme sami. Síce ideme autobusom do Ha Long, dopredu vieme, že nás vysadia na ostrov Tuan Chau (15 km od mesta) a nie priamo v meste, akoby sa dalo očakávať. Je to len ďalší z mnohých podvodov vo Vietname. Tentokrát sme už pripravení a psychicky to znášame o to ľahšie. Ešte sme si vypočuli “extra výhodné” ponuky, ktoré vychádzajú drahšie ako výlety z Hanoja a už si kráčame 15 kilometrov k ubytovaniu v Ha Long. Nie, nie sme až takí držgrošovia, ale trénujeme na Nepál

V Ha Long city skapal pes 

Ani niet divu, veď všetkých zákazníkov kradnú agentúry v Hanoji. V mestečku sú vystavané obrovitánske hotely, jeden vedľa druhého no okrem pár obsadených izieb sú prázdne. Je tu skôr viac ázijských turistov. Nie sú tu ani poriadne potraviny a s reštauráciami nám nevie pomôcť ani Tripadvisor. Avšak my sme si tú našu obľúbenú aj tak našli.

Celodenná tour do Ha Long Bay 

Kvôli počasiu sme volili radšej iba jeden deň. V prípade pekného počasia, by boli dva dni úplne ideálne, kvôli západu a východu slnka v zátoke. To nám však nehrozilo.

Cena tour a vstupné 

V Ha Longu sme obehali viacero agentúr, v ktorých nám ponúkali rôzne ceny. Väčšinou k výletu nevedeli ani presné informácie, vietnamska normálka. Niektorý nám tvrdili, že za obed si musíme priplatiť ďalších 100 000 dongov alebo, že oni sú jediný, kto má v cene zahrnuté aj vstupné do zátoky. My sme jednodňový výlet zakúpili za 680 000 dongov (24 €) v Halong Party Hotel. Najnižšia cena akú sme našli, pričom bolo zahrnuté naozaj všetko (doprava do prístavu a späť, loď, obed, vstupné do zátoky, sprievodca, kajakovanie).

Ha Long Bay nie je iba o plavbe medzi útesmi 

Výlety v Ha Long Bay pozostávajú najmä z aktivít ako návšteva jaskýň, vyhliadok, kajakovania, návštevy perlových či ustricových fariem a aj pobytu na pláži. Medzi to všetko patrí plavba medzi vápencové útvary kedy nám sprievodca ukazuje útvary ako “ryba” alebo “palec Homera Simpsona.” Na úpravu fotografií som použil čiernobiely filter, kde sú dobre viditeľné obrysy útesov v zátoke. Na porovnanie si môžete pozrieť farebné fotografie bez úpravy v galérii.

My sme mali celkom tri zastávky. Na každej sa treba preukázať platnou vstupenkou, ktorú sme ráno dostali od sprievodcu. Prvá zastávka bola jaskyňa s peknou vyhliadkou. Už tu sme sa začali strácať v davoch nedisciplinovaných turistov. Náš sprievodca nám dal dostatok času na obhliadku a počkal nás na lodi. Milé od neho bolo, že nás vždy pred vyplávaním spočítal.

Naša cesta pokračovala k miestu kde sme mali naskočiť na kajaky a prejsť na nich jaskyňou. V skutočnosti sme však len preplávali jaskynné okno a dostali sa do akejsi lagúny kde sa už nedalo pokračovať ďalej. Pre nás to mal byť hlavný bod zátoky, ale kajakovanie trvalo kratšie ako samotné prípravy na naskočenie do kajaku.

Posledná zastávka bola návšteva ostrova Ti Top, kde sme mali k dispozícií umelo vytvorenú pieskovú pláž a vyhliadku. Počasie sa výrazne zhoršilo a zátoku úplne pohltila hmla. Z výhľadu sme napokon nemali nič. Cestou späť už nebolo vidieť nič okrem šedých odtieňov zahmlenej zátoky. Odtieňov šedej bolo asi 50.

Niektoré z aktivít v zátoke sú len na to, aby ste si spravili boží fotku v Ha Long Bay. Na také kajakovanie, ktoré bolo pre nás najzaujímavejšie, sme mali smiešnych 15 minút. Naopak, v chladnom počasí a hmle sme čakali na pláži Ti Top, kým odpláva naša loď.

Motovýlet na ostrov Cát Bà 

Jednodňový výlet v zátoke nenaplnil naše očakávania, preto sme sa vybrali na ostrov Cát Bà na skútri. Z prístavu na ostrove Tuan Chau sme sa odviezli trajektom aj s našou Yamahou. Ešte pred odjazdom sme natankovali plnú a zobrali aj nejakú rezervu. Nakoniec to bolo zbytočne veľa, lebo tankovať sa dá aj na ostrove ale za drahšie. Tu nájdeš ceny jednosmerných lístkov a časy kedy trajekt chodí na/z ostrovu Cát Bà.

Plavba pomedzi vápencové útesy nám trvala takmer hodinu a na ostrove nám už veľa času neostávalo. Prešli sme ho zo severu na juh a zamierili rovno na Cannon Fort. Po zaplatení vstupného 40 000 dongov (1,40€) sme sa vyviezli až na vrchol. Odtiaľ sme mali už len kúsok k bunkrom, opevneniam a strážnym vyhliadkam, ktoré Vietnamci používali počas viacerých vojen ako strategicky výhodný bod v boji proti nepriateľom.

Chceli sme navštíviť aj Hospital Cave, ktorá bola tajnou nemocnicou počas Vietnamskej vojny. To by sme ale nestihli posledný trajekt, tak sme si užívali už iba jazdu cez ostrov a dedinky. Nakoniec, to je hlavný dôvod prečo sem väčšina turistov chodí

Cestovanie vietnamskými vlakmi 

Vlaky sme použili vo Vietname iba dvakrát no bol to dobre investovaný čas. Doslova! Vietnamské vlaky sú zážitok sami o sebe, najmä ak sa budete viesť najnižšou triedou (hard seat), v ktorej robia domáci tak trochu neporiadok. Práve tu môžeš zažiť nefalšovaný Vietnam na vlastnej koži a za úplne smiešnu cenu cestovného. Osobne odporúčam absolvovať jazdu vlakom na trase Da Nang – Hue, ktorá je veľmi bohatá na scenérie mora, pláži, hustého lesného porastu a tunelov.

Po vyše štyroch mesiacoch v JV Ázii mi Ha Long Bay neprišiel ničím úžasný a výnimočný. Všade nás sprevádzali čínsky turisti a každú vyhliadku sme spoznali lebo sme ju už predtým videli na nejakom plagátiku. Veľmi mi pripomínal Krabi. Navyše v úplne zahmlenom počasí ani nebolo na čo pozerať, to však bola naša smola. Bolo to spôsobené tým, že už sme na ceste celkom dlho a potrebujeme nejakú zmenu. Ak niekto cestuje do Vietnamu, tak Ha Long Bay treba určite navštíviť. No priprav sa na to, že to ani zďaleka nemusí byť také peknučké ako na pohľadniciach.

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Long

The post Od Ha Long Bay nemajte veľké očakávania appeared first on TripLovers.

Na čo sa tešiť v strednom Vietname, kam na miesta bez turistov a na čo si dávať pozor? Pripravte si fotoaparáty, Hoi An, Da Nang a Hue volá

Obsah

• Trochu zábavy na úvod
• Koloniálny Hoi An
• Mỹ Són lokalita Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
• Da Nang 
• Podvody vo Vietname
• Hue po neturistických chodníkoch

Trochu zábavy na úvod 

Vo Vietname sa stretávame s naozaj komickými psami. Narozdiel od ostatných krajín juhovýchodnej Ázie, vo Vietname sú psy prevažne domáce. Väčšina majiteľov svojich miláčikov tak veľmi zbožňuje, že ich kŕmia až sú vyžraté ako ošípané. V Saigone sme dokonca videli psa, ktorý sa nevedel postaviť na nohy. Výhodou týchto tlstých psov je, že sú také lenivé, že na vás na ulici ani nezaútočia.

Koloniálny Hoi An 

Ako prvé navštevujeme mestečko Hoi An, ktoré napriek Vietnamskej vojne ostalo zachované. Vďaka jeho koloniálnemu štýlu bolo zapísané do zoznamu UNESCO. Jeho centrum je turistami preplnené od rána do večera a po zotmení sa v uličkách mesta tlačíme ako o polnoci na Silvestra na nábreží v Bratislave. Niet divu, mestečko je po zotmení naozaj unikátne vyzdobené lampiónmi a pôsobí naozaj príjemne

Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je Japonský most. Cez deň sa tu dá navštíviť nespočetné množstvo chrámov, ale tentokrát v čínskom prevedení. Je to jedno z najpríjemnejších a najvyzdobenejších miest aké sme v juhovýchodnej Ázií doposiaľ navštívili. V počte fotogenických zákutí vyhráva Hoi An prvé miesto.

Na objavovanie Hoi Anu môžete využiť aj plavbu loďkou, väčšina turistov však preferuje bicykle. Tie sa dajú využiť aj k preprave na neďalekú pláž alebo si len tak zabicyklovať pomedzi ryžové polia.

Pre motorky je centrum mesta v určitých časoch zatvorené, nikto nám však nevie povedať kedy presne a ktorá časť je centrum, pritom máme pocit, že motorky sú tu neustále.

Mỹ Són lokalita Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO 

Navštívili sme aj hinduistický chrámový komplex Mỹ Són. Oblasť bola významným kultúrnym centrum Čampskej ríše, jej prvé stavby sa datujú do 4. storočia. Napriek jej významnej hodnote bola časť komplexu počas Vietnamskej vojny zničená a v areáli sa nachádzajú dobre čitateľné krátery po bombardovaní.

Nám pripomínal Mỹ Són kambodžský Angkor Wat v tehličkovej verzii. Turistov je tu tiež veľa ale iba pri tých najhlavnejších objektoch. My sme zázrakom vychytali čas medzi dvoma “čínskymi vlnami”.

Mỹ Són má ako jedna z veľmi mála pamiatok v JV Ázii aj časť s múzeom, kde sa o pamiatke aj niečo dozvieš. Vstupné do areálu je 150 000 dongov (5,3 €) a v cene je zahrnutý aj shuttle bus.

Da Nang 

Do mesta Da Nang sme prišli navštíviť Marble mountain. Očarili nás najmä jaskyne s obrými sochami, ktoré boli vápencové a nie mramorové. Aj keď geologicky majú k sebe tieto horniny blízko, vzhľad jaskýň by bol diametrálne odlišný.

Na samotnej hore sa nachádza viacero budhistických chrámov. Tieto vietnamské však prebrali niečo z čínskej architektúry. Sú pekné a malebne vyzdobené, ale všetky “na jedno kopyto.” Po návšteve tretieho nás už úplne prestávajú zaujímať. Navyše nám návštevu znepríjemňujú tisíce čínskych turistov, ktorý prišli do Vietnamu oslavovať Čínsky Nový rok.

V meste sa určite oplatí zastaviť pri Dračom moste, ktorého architekti šikovne zakomponovali a vytvorili z neho ikonu mesta.

Po návšteve Marble mountains sme sa vybrali pozrieť najväčšiu sochu vo Vietname. Je ňou Lady Budha neďaleko Da Nangu, ku ktorej sa ide okolo pláži. Na nich nás zaujalo akurát miesto kde kotvili desiatky lodí a lodičiek. Vyskytovali sa tu aj lokálne bambusové lode, ktoré majú kruhový tvar.

Podvody vo Vietname 

Našiel som nie príliš lichotivý článok o podvodoch vo Vietname. Jeho naštudovanie mi trvalo nejakú dobu, ale bol to viac než užitočné strávený čas. Nás postretol známy okatý podvod vo verejnom autobuse medzi Hoi Anom a Da Nangom. Keď sme mali platiť, tak autobus zastavil a všetci domáci čakali, či zaplatíme vyššiu cenu oproti štandardnej. Cena by mala byť 20 000 dongov (0,7 €), ale oni chcú ďalších 20 000 dongov (0,7 €), akože za batožinu. Smiešna suma, ale ide o princíp. Ak by sme ale nehrali ich hru, tak by nás najskôr vysadili. Cena dopravy, do našej cieľovej destinácie, nás ale aj napriek tomu vyšla výrazne menej, ako keby sme použili služby turistických agentúr. Tie okrádajú turistov na trase Hoi An – Hue oficiálne.

Hue po neturistických chodníkoch 

Do Hue prichádzame tak trochu znudení z toho množstva chrámov. Navštevovať každú “must see” pamiatku a tlačiť sa všade s Číňanmi sa nám už naozaj nechce. Návštevu Hue sme poňali trochu netradičnejším spôsobom. Vykašľali sme sa na Citadelu, ktorá je po Vietnamskej vojne aj tak úplne nanovo zrekonštruovaná a zamierili mimo turistické chodníky. Navyše, podľa recenzií, ceny vstupného nezodpovedajú tomu čo môžeme vidieť.

Mierime 20 kilometrov na juhovýchod cez ryžové polia skoro až k pláži a cintorínu An Bang.  Tento cintorín nie je vyznačený ani na maps.me, ale nájdete ho na google maps Je špecifický tým, že miestna buržoázia tu stavia prehnane veľké a bohaté pomníky pre svojich rodinných zosnulých. Ich pýchou sa, okrem nás, neprišiel kochať nikto iný. Cintorín je prezývaný aj Mestom duchov, čo je naozaj trefné pomenovanie.

Ďalšou špecialitkou je opustený waterpark smerom na juh od mesta Hue. Park otvorili v nedokončenom stave v roku 2004 a zavreli ho z neznámych príčin už 2 roky na to. O vstupe sme nemali presne informácie, len sme vedeli, že sa dá dostať dnu. Najprv sme chceli prísť oficiálnym vstupom no pri bráne visela tabuľa “No Visitors” a cesta bola zatarasená rampami. Otočili sme to a chceli sa dostať do areálu zadnou cestou okolo kláštora. Tam sme stretli benediktínskeho mnícha, ktorý síce veľmi nechcel, ale nakoniec nás dostal dnu cez zarastený plot.

Poprosil nás aby sme pri odchode použili hlavný vchod. Keď sme odchádzali, rampy už boli zdvihnuté. Na úplne opustenom mieste bývalého waterparku je hlavnou dominantou budova akvária, ktorá je v tvare draka. Neskôr sme sa dočítali, že na tomto mieste v minulosti relaxovali aj krokodíly (45. sekunda videa), o čom sme počas našej návštevy netušili.

V rámci zostávajúceho času sme navštívili aspoň Thien Mu Pagodu a Temple of Literature. Obidve miesta sú bezplatné ale za návštevu stojí podľa nás iba Thien Mu Pagoda.

Záver

Centrálny Vietnam určite treba zakomponovať do cestovného plánu, ak sa chystáte navštíviť Vietnam. Hoi An, Da Nang aj Hue patria medzi najkrajšie miesta aké máte možnosť vo Vietname vidieť. No na podvodníkov si treba dávať väčší pozor ako kdekoľvek inde!

Celá FOTOGALÉRIA z Hoi An

Celá FOTOGALÉRIA z Da Nang

Celá FOTOGALÉRIA z Hue

Celá FOTOGALÉRIA z My Son

The post O podvodoch a krásach stredného Vietnamu appeared first on TripLovers.

Spomienky na vojnu, nevyspytateľná doprava a rýchlo rastúca Vietnamská ekonomika. To všetko sa stretáva v najobývanejšom meste Vietnamu, ktoré sme navštívili počas najvýznamnejších sviatkov Têt.

Obsah

• Najväčšia atrakcia Ho Chi Minovho mesta
• Zázračné sa vyhýbajú
• Akú chybu neurobiť pri návšteve Cu Chi tunelov?
• Čo ponúka Saigon?
• Tet holidays
• Novoročný ohňostroj a neuveriteľný vietnamský chaos
• Rada na záver

Najväčšia atrakcia Ho Chi Minovho mesta 

Asi prvé čo zarazí každého, kto navštívi Saigon je jeho katastrofálna doprava s nespočetným množstvom motoriek a skútrov. Vo Vietname smie vlastniť automobil iba právnická osoba, preto sú vo veľkej presile práve dvojkolesové stroje. Na väčšinu z nich ale vodičský preukaz netreba a tak to aj vyzerá. Jazdenie do protismeru je tu ešte väčšou samozrejmosťou ako v Kambodži a o tom, že nie sme v bezpečí ani na chodníku sme sa presvedčili už v prvý deň. Že s dopravou majú evidentný problém, dokazuje aj fakt, že s týmto motívom predávajú turistické tričká.

Zázračné sa vyhýbajú 

Nápad požičať si motorku bol naozaj zlý. Neustále stojíme na červenej alebo sa vyhýbame iným Vietnamcom. Áno, spočiatku to bola veľká sranda, ale to prejde Ručička tachometra sotva dosahuje rýchlosť 20 km/h a naša 37 kilometrová cesta trvá skoro tri hodiny.

To, že sa Vietnamci na motorkách zázračné vyhýbajú je mýtus. Sami sme boli svadkami viacerých dopravných nehôd. Že denne vidí nehodu nám potvrdil aj miestny moto taxikár, ktorý nás oslovil na zastávke. Keď zistil, že sme zo Slovenka, zadrel – “ogurky”

Akú chybu neurobiť pri návšteve Cu Chi tunelov? 

Tunelový systém pozostávajúci z 121 kilometrov tunelov sa zachoval z obdobia Vietnamskej vojny. Nachádza sa na strategicky veľmi výhodnom mieste. Je odtiaľto blízko do Saigonu ale aj do Kambodže a Laosu. Pre turistov sú sprístupnené dve oblasti. Vzdialenejší Ben Duoc, ktorý je v pôvodnom stave a dostupnejší Ben Dinh, ktorého tunely boli pre potreby turistov rozšírené. My sme sa pre ich návštevu rozhodli hneď v druhý deň vo Vietname. Zvolili sme pre nás najjednoduchšiu možnosť, zobrať skúter a proste ísť. Vstupné do tunelov Ben Duoc je 90 000 (3,18 €) vietnsmských dongov a do Ben Dinh 110 000 dongov (3,90 €).

Problém sa naskytol až keď sme sa dostali do areálu. Drvivá väčšina turistov sem chodí cez agentúru so sprievodcom. My sme však žiadneho nemali a v areáli nie je označený ani smer prehliadky a ani popisky. Len náhodou sme natrafili na našich krajanov a pridali sa k ich skupine.

Ich sprievodca pekne objasňoval techniku používania každej pasce, ako Vietnamci žili, varili, bojovali, utekali a aj ako ničili Američanov. Ak by sme sa k tejto skupine “nepricucli” ako dva parazity tak z celej návštevy Cu Chi tunelov máme len ničnehovoriacu prechádzku lesom.

Takže ak sa sem vyberiete, určite treba mať sprievodcu. Bez neho nemá ani zmysel sem chodiť. Poldenné výlety sem stoja okolo 10 USD aj s dopravou, vstupným, sprievodcom a obedom

Celodenný výlet na deltu Mekongu

Jedným z veľmi atraktívnych výletov je jedno až trojdňová tour k delte Mekongu. V meste ju ponúka každá jedna agentúra, no cenové rozdiely sú obrovské. Nám sa jednodňový výlet podarilo zohnať za 9 USD pričom v tejto cene bolo zahrnuté naozaj všetko. Pritom sme vôbec nemali pocit, žeby niečo nefungovalo alebo neklapalo.

Najkrajšia časť výletu boli plavby po malých riečkach, ktoré ústili do Mekongu. Tie však trvali celkom krátko a zvyšok programu bol vyplnený tak trochu umelo, pre turistov. Napríklad návšteva továrne na kokosové cukríky či ochutnávky ovocia alebo spevácke predstavenie vietnamských žien. Pokračovalo to ochutnávkou medového čaju á la med s citrónom zaliaty vriacou vodou. Po obede sme mohli navštíviť malú zvieraciu farmu kde mali okrem žiab, hadov a krokodílov aj dikobrazy.

Dostali sme možnosť podržať si pytóna. Keď prišiel rad na Janku a Vietnamka jej ho už skoro celého zavesila okolo krku, Janka sa rozkričala, zhodila ho zo seba a so slzami v očiach sa rozutekala skryť za mňa

Náš program zahŕňal dokonca aj návštevu chrámového komplexu Mỹ Tho kde nás vysadili na symbolických 20 minút.

Keď zoberieme do úvahy, že sme za celý tento program dali 9 USD, je to v pohode. Ale pokiaľ za takýto umelý turistický výlet zaplatíme 20 € tak s tým veľmi spokojní nie sme.

Čo ponúka Saigon? 

Najväčšou dominantou mesta je katedrála Notre Dame, kvôli jej rekonštrukcii sme však nemohli ani vojsť dňu. Hneď vedľa nej sa nachádza pošta v koloniálnom štýle a opodiaľ palác nezávislosti s komunistickou architektúrou. Svoj vzhľad si zachoval od 30. apríla 1975, kedy severovietnamská armáda obsadila Saigon a týmto aktom nadobro vyhrala Vietnamskú vojnu.

V centre sa nachádza turistická ulica Bui Vien, ktorá nám nápadne pripomína Khao San Road v Bangkoku. Nájdete tu veľa barov, reštaurácií, agentúr, požičovní, masáži ale aj ľahké slečny. Táto ulica, aj celé jej okolie, funguje iba pre turistov a ich peňaženky. Preto tu bez problémov nájdete aj počas najväčších vietnamských sviatkov všetko čo potrebujete.

Tet holidays 

Návštevu Vietnamu sme schválne plánovali počas osláv čínskeho Nového roku, ktoré sú vo Vietname najvýznamnejšími sviatkami vôbec. Mesto zdobili červeno žlté vietnamské a komunistické vlajky. Vietnamci sa predháňali, kto na svoj skúter náloží väčší a krajší stromček či kvetinu.

Hluk motocyklov utíchol a všetci svojich tátošov poctivo vyumývali na Nový rok. Pred domy vyložili plastové stolíky, na ktoré poukladali dary pre tých, ktorí už nie sú medzi nami. Niektorí pre nich pálili falošné peniaze.

Novoročný ohňostroj a neuveriteľný vietnamský chaos 

Niektorí Vietnamci sú skúpy na slovo a nemali sme to šťastie aby nám niekto prezradil, kde budú najlepšie oslavy Čínskeho Nového roku. Vydali sme sa teda popri rieke do centra. Už cestou sme pozorovali niečo úžasné. Všetci Vietnamci prišli na svojich vyleštených dvojkolesových tátošoch a parkovali ich úplne všade. Rovnako všade boli aj stoly s “pidi” plastovými stoličkami a z každého domu v centre bol zrazu podnik so sedením na ulici.

Cestou sme natrafili na nadjazd, na ktorom boli tisícky “HoChiMinčanov” a rozhodli sme sa, že na tomto mieste si počkáme na ohňostroj aj my. Panoráma nad riekou s mrakodrapmi bola viac než dobrá, až…

…kým neodbyla polnoc. Výbuchy sme počuli, no ohňostroj nikde. Na našej úžasnej panoráme zavadzala jedna obrovská bytovka.

V tom momente nastala obrovská panika a chaos. Tisícky domácich v momente naštartovali svoje skútre a pohol sa celý nadjazd. Vidieť ohňostroj nie je nič výnimočne ale vidieť tisícky skútrov, ako sa tlačia z nadjazdu kvôli ohňostroju je niečo neopakovateľné!

Celá sláva trvala len 15 minút po ktorých sa do ulíc Ho Chi Minovho mesta vyrojili milióny skútrov a motoriek. Hlavne cesty sa rozšírili až na chodníky a na cestách nastal totálny chaos kde neexistovala červená.

Rada na záver 

Obdobie sviatkov Tet nie je najvhodnejším obdobím na návštevu Vietnamu. To sa týka najmä severu Vietnamu kde oblasti Sapa, Ha Giang a Ninh Binh nie sú ani zďaleka tak pekné ako na fotografiách z internetu.

Obrovskou výhodou pre turistov je, že cestovné agentúry a podniky v centre mesta sú počas sviatkov Tet otvorené. Výlety sa dajú absolvovať aj v tieto dni.

Doprava počas sviatkov je obrovským problémom. Vlaky a autobusy sú už obsadené a ak sa podarí nájsť v autobuse voľné miesta, počítajte s niekoľkonásobnou prirážkou, aj dva týždne po sviatkoch. Stále môžete vyskúšať autostop

V Ho Chi Minovom meste sa nachádza neskutočne veľa obchodov zameraných na ženskú módu. Preto odporúčam mužom poriadiť si na svoju partnerku vodítko

Ľudia na juhu Vietnamu sú neuveriteľné neochotní, preto sa na nich nespoliehajte a pokúste sa informácie pohľadať na internete.

Celá FOTOGALÉRIA z Ho Chi Minhovho mesta

The post Oslavy čínskeho nového roku v Ho Chi Minovom meste appeared first on TripLovers.

Bez nášho osobného sprievodcu by bola návšteva Phnom Penhu vybavená asi za jeden deň. Mesto toho poskytuje menej ako by bežný turista očakával, no napriek tomu je tu turistov nepochopiteľne veľa. My sme však mali možnosť nahliadnuť do života Kambodžanov tak trochu inak. Ani z ďaleka to nebolo také ružové ako keď navštívite v Kambodži iba Angkor Wat a ostrov Koh Rong.

Obsah

• Návšteva základnej školy Bantayrersey
• Ako pomôcť deťom v Kambodži?
• Prvý dojem z Phnom Penhu
• Čo je v meste turistické?
• House of Family
• Adopcia na diaľku
• Chcem pomáhať deťom v Kambodži priamo
• Hightlight Kambodže – Garbage hill

Návšteva základnej školy Bantayrersey 

Cestou do Phnom Penhu navštevujeme malú školu pre najmenších v dedine Bantayrersey neďaleko jazera Tonlé Sap. Nie je to žiadne turistické miesto ale nám sa ponúkla možnosť vidieť skutočný kambodžský svet. Je to základná škola pre najmenšie detičky, ktorú založila Češka Veronika Pospíšilová prostredníctvom organizácie Hvězdice. Táto organizácia zabezpečuje výstavbu nových škôl a podporu vzdelávania detí v Kambodži.

Ako pomôcť deťom v Kambodži? 

Ak by si tomuto projektu chcel pomôcť aj ty, bez toho aby tvoje najbližšie kroky viedli do lietadla, je tu jednoduchý spôsob. Stačí kliknúť na stránku organizácie Hvězdice a sem tam poslať, prípadne aspoň raz finančne podporiť tento projekt nejakou malou čiastkou. Môžete si zároveň vybrať na čo konktétne vaše peniaze poputujú. Aktuálne sú v hre prevádzkovanie školy v Bantayrersey, adopcia na diaľku alebo príspevok môžete poslať konkrétnej rodine.

Samotná Veronika je členkou tejto kambodžskej rodiny, ktorú navštevuje pravidelne už roky a preto sa nemusíte báť, že by takto venované peniaze putovali inam.

Prvý dojem z Phnom Penhu 

Phnom Penh nás prekvapuje. Nie je až taký strašný ako sme ho počuli z opisu. Je to veľkomesto, v ktorom nie je problém zazrieť chudobu ale aj lepší európsky štandard hneď vedľa seba. Z doposiaľ navštívených krajín je práve Kambodža tá, kde pozorujeme tie najväčšie rozdiely.

Doprava v Phnom Penhe je katastrofálna a vždy odbáčame tam, kde sa dá prejsť. Uličky sú úzke a na stenách vidno škrkance od motoriek a áut. Čo nás však neteší sú ceny potravín, doláre sa sypú z vrecka akoby sme boli na nákupoch v Rakúsku. Ceny sú tak vysoké, že tu nakupujú iba bieli. Pre domácich je supermarketový sortiment nezaujímavý. Veď do seba ládujú ryžu ešte aj na raňajky.

Čo je v meste turistické? 

Wat Phnom je postavený na kopci vo výške 27 metrov. Podľa tohto chrámu je pomenované celé hlavne mesto Kambodže. Je pekný ale malý, na jeho návštevu nám stačila polhodinka. Vstupné do chrámu, ktorý inak tvorí kruhový objazd, je 1 USD.

Tak ako Bangkok, tak aj Phnom Penh má svoj Royal palace. Ako sme počuli, vyzerajú veľmi podobne a vstupné 10 USD sme aj radšej ušetrili do budúcna. Po skúsenostiach z Bangkoku sme ho popravde ani nemali záujem vidieť.

V meste je veľa marketov. Na každom predávajú zhruba to isté, ale za prijateľné ceny. Tovar, ktorý sa tu predáva, sú buď napodobeniny alebo nepodarky. My sme videli mikiny s nápisom Nike a štítkom Puma.

Najvyťaženejší je rozhodne Orussey Market. Ak si tu odložíte motorku, budete si musieť dlho počkať, kým vám ju vyprostia z tej kopy.

O genocíde v Kambodži a Červených Kméroch sme pred návštevou juhovýchodnej Ázie nič nevedeli. Preto sme navštívili Tuol Sleng Genocide Museum, prezývanú tiež Väznica S21. Bolo to akoby sme opäť navštívili Osvienčim. Človek sa sem nejde pozerať na nič pekné. Táto bývalá väznica bola kedysi školou. V jej jednotlivých budovách sme si mohli pozrieť priestory bývalej väznice kde mučili a vypočúvali ľudí, prístroje a techniky, ktorými ich týrali a množstvo fotografií ľudí, ktorí vo väznici zahynuli.

Ku mnohým fotografiám sú pripojené výpovede ľudí, ktorí tvrdia, že chcú aby sa o všetkom čo sa v Kambodži dialo, dozvedel celý svet. Bohužiaľ, prehliadka nie je zadarmo ako v Osvienčime, ale majú z toho dosť veľký biznis. Ľudí je tu ako v Angkor Wate a vstupné do väznice sa zvyšovalo v roku 2017 z 3 na 5 USD. Vstupné s audiosprievodcom stojí až 8 USD.

Ak vám ešte ostane chuť, môžete sa ísť pozrieť aj na Killing Fields, kde bolo zabitých viac ako 1 milión ľudí režimom Červených Kmérov. Ale je to viac menej prechádzka záhradou.

House of Family 

Prvá zastávka House of Family, kde dobrovoľničí naša sprievodkyňa. Projekt, ktorému sa venuje prostredníctvom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, sa venuje detičkám, ktoré sú pozitívne na vírus HIV. Úlohou projektu je poskytovať deťom liečbu, ktorá im výrazne dokáže predĺžiť život. Ďalšia aktivita je získavať pre deti donorov, ktorých finančné prostriedky ich podporia pri štúdiu alebo osamostatnení.

Adopcia na diaľku 

Mnohé z detí sú siroty alebo pochádzajú z nie úplných rodín. Práve tie nemajú vytvorené zázemie a keď dospejú, budú odkázané v krajine bez sociálneho systému samé na seba. Preto potrebujú pomoc a podporu z iných zdrojov.

Najjednoduchšou možnosťou ako detičkám s HIV pomôcť je adopcia na diaľku. V tomto prípade sa konkrétnemu dieťaťu posielajú finančné prostriedky na podporu v jeho štúdiu alebo na jeho osamostatnenie a rozbehnutie malého biznisu. Ak by ste mali záujem adoptovať si týmto spôsobom dieťa z Kambodže, Kene alebo Lesotha, stačí kliknúť na stránku Dvojfarebný Svet, kde si môžete naštudovať aj popis detí a vybrať si to vaše

Chcem pomáhať deťom v Kambodži priamo 

Do House of Family sa neustále hľadajú dobrovoľníci alebo lekári. Tí majú všetky náklady  spojené s projektom hradené. Ak chceš netradičným spôsobom vyraziť do sveta a získať nenahraditeľné skúsenosti a doma ťa nič nedrží, je to práca pre teba. Skúsenosti, ktoré tu nadobudneš budú veľmi pekným spestrením tvojho životopisu a ocení ich nejeden zamestnávateľ

V prípade záujmu alebo otázok stačí kontaktovať Martinu Bencovú Utešenú, ktorá má na starosti chod projektov a adopciu na diaľku.

Hightlight Kambodže – Garbage hill 

To najlepšie a zároveň najhoršie z Kambodže sme si nechali na posledný deň. Stretávame sa s prvým kmérskym absoventom Univerzity sv. Alžbety, Hoinom. Hoin je sociálny pracovník a pracuje s komunitou ľudí žijúcich v okolí smetiska prostredníctvom organizácie Cambodian Children’s Fund. Po celú dobu našej návštevy nás sprevádzal okrem Hoina aj SBS-kar.

Hoin nám ukázal v akých podmienkach sa žije v tejto komunite a čo jeho organizácia robí pre ich zlepšenie. Mali sme možnosť nahliadnuť aj do centier s rôznym vzdelávacím programom, kde má každý jeden člen komunity svoju úlohu. To platí aj pre deti, staršie učia mladšie a hrajú sa spolu, tiež vypomáhajú vo food programe. Na okraji garbage hillu je dokonca úplne nová stredná škola, ktorej vybavenie je lepšie ako na väčšine stredných škôl na Slovensku. Úplne nové laboratória či mikroskopy a deti si môžu cez prestávky bezpečne zahrať futbal na terase budovy (v priestoroch organizácie platí zákaz fotografovania).

V komunite je celkom veľký problém s alkoholom a drogami. Doplácajú na to deti. Počas našej malej prechádzky sme videli aj dievčatko s downovým syndrómom a dievča s ochorením veľkej hlavy, asi niečo ako hydrocephalus. Kvôli boju proti drogám má Hoin v komunite narobených aj veľa nepriateľov.

Organizácia postavila pre ľudí jednoduché príbytky. Ľudia v nich môžu bývať iba pod podmienkou, že sú bez drog a alkoholu. Jediné čo musia platiť je spotrebovaná voda a elektrina. Napriek takejto výhodnej ponuke sú problémy s alkoholom a drogami na dennom poriadku.

Samotný Garbage hill je už zarastený ale celá skládka nie je žiadnym spôsobom sanovaná. Pomalým krokom tu funguje aj akési recyklovanie niektorého odpadu. Organizácia sa snažila zaviesť aj projekt čistých ulíc ale veľmi neuspel.

Tento program s komunitou vyzerá, že naozaj funguje. Nebolo by tak keby nebolo Hoina, ten sa venuje práci, ktorú vyštudoval. Na Slovensku je pojem tohoto povolania chápaný celkom nesprávne a málokto má predstavu, čo robí skutočný sociálny pracovník.

Celá FOTOGALÉRIA Phnom Penh

Celá FOTOGALÉRIA Bantayrersey school

Celá FOTOGALÉRIA House Of Family

The post V Phnom Penhe sme videli viac ako bežní turisti appeared first on TripLovers.

Pokračujeme na juh Kambodže na prekrásny ostrov Koh Rong s bielym pieskom a priehľadnou vodou. Ale ešte predtým si urobíme obchádzku a navštívime menej známe miesta Kambodže.

Obsah

• Kampong Trach a Kampot
• Národný park Bokor
• Tragikomická doprava na ostrov Koh Rong
• Ubytovanie veľmi nerieš
• Doprava na ostrove je trochu drahšia
• Aktivity na ostrove
• Ceny a domáci
• Záver

Kampong Trach a Kampot 

Zastavujeme na Kampong Trach. Málo známa oblasť sa môže popýšiť vápencovou horou, v ktorej sa nachádza jaskyňa pripomínajúca Batu cave v Kuala Lumpur. Je len o čosi dosť menšia a vstupné je 1 USD. Z druhej strany hory sa nachádza vodná jaskyňa, ktorá pripomína skôr jaskynné jazierko a dá sa v nej okúpať. Na záver sme si vyšľapali do okna v útese odkiaľ sme mali pekný výhľad na okolité polia a palmy.

Na obed sme sa zastavili v meste Kampot. Všade okrem bežného jedla ponúkajú aj happy pizzu s marihuanou. Je to najzábavnejšia vec akú tu môžete urobiť, lebo v príjemnom koloniálnom mestečku nie je čo pozerať. Nanajvýš kruhový objazd s obrím durianom. Zastavili sme sa ešte na soľných políčkach pri Kampote. Keď sme sa dozvedeli, že jediné čo sa tu dá robiť je pozrieť si dokument, tak sme sa radšej pobrali ďalej.

Národný park Bokor 

Aj keď nie je najlepšie počasie odbáčame do Národného parku Bokor. Je to najväčší národný park v Kambodži. Na vrchol vedie kľukatá cesta s veľkým prevýšením, čo je ideálne pre tých ktorí sa chcú vyšantiť na motorkách.

Cestou na vrchol sa nachádza veľká socha Budhu. Kúsok od neho je schátraná rezidencia kráľovskej rodiny, zaujímavé miesto ak máte radi urbex Navštívili sme lokalitu 100 ryžových políčok ale vyzerá to iba ako rozhádzané kamene. Nie je to nič, čo by bolo treba vidieť.

Kedysi bolo najväčšou atrakciou národného parku schátrané kasíno na Bokor Hill station. To je už ale minulosť a teraz tam stojí zrekonštruované Casino Le Bokor Palace Za zmienku stojí maličký opustený kresťanský kostolík neďaleko kasína. Jeho kamenné steny nám pripomínajú domov a je zároveň tým najlepším čo národný park ponúka.

Návšteva národného parku Bokor nie je to práve orechové a určite by sme sem pri našej najbližšej návšteve Kambodže už nezamierili. Prekvapivé je, že na to čo park ponúka tu bolo celkom veľa turistov. Navyše sa tu vo veľkom stavia a čaká sa na príchod dovolenkárov, najčastejšie to budú čínaky turisti. Naopak na jaskyňu v Kampong Trach by sme sa kľudne vybrali opäť. Je to veľmi pekné miesto a aj jeho okolie je veľmi pohľadné.

Záver dňa trávime v prímorskom mestečku Sihanoukville. Ten okrem jednej sochy na kruhovom objazde tiež nemá čo ponúknuť. Má však príjemnú prímorskú atmosféru a to je dôvod prečo sme sem zamierili. Pláže sú síce plné odpadkov ale voda je na kúpanie použiteľná. Dlho sa tu však nezdržíme. Naša cieľová stanica je Koh Rong, ostrov s bielym pieskom a priezračné čistou vodou.

Tragikomická doprava na ostrov Koh Rong 

Za lístok na speedboat sme agentúre v Sihanoukville zaplatili po 22 USD, v prístave stoja 20. Ráno nás tuk tuk vyzdvihol pred agentúrou. Celá ceremónia ohľadom prístavu a transportu loďou sa nejako zamotala a z prístavu sme odišli o trištvrte hodiny neskôr.

Cesta loďou má trvať iba 30 minút, no do prístavu sme dorazili až o hodinu a pol. Chlapci z lode si ešte chceli privyrobiť tesne pred hlavným prístavom strhli riadenie smerom na Coconut beach, kde urobili boat taxi v rámci ostrova a až potom zamierili do hlavného prístavu. Takže presun na 30 kilometrov vzdialený ostrov nám trval tri a pol hodiny, keď počítame aj presun minibusom od agentúry.

Pozor, speedboat nemusí svojou rýchlou jazdou sadnúť každému, ale iná cesta nie je.

Hneď ako sme vystúpili z lode sme vedeli, že si tu predĺžime pobyt. Krásna voda a biely piesok s reštauráciami priamo na pláži upútali aj baby, ktoré plažovanie vôbec nemusia.

Ubytovanie veľmi nerieš 

Ubytovanie sme mali zarezervované dopredu. Nebolo veľmi z čoho vyberať, všetky ubytovania na ostrove sú na jedno kopyto. Drevená kmérska chatrč s medzerami v podlahe a v stenách. To umožňuje komárom bezproblémovo preniknúť do príbytku a moskitierky sú väčšinou deravé.

Recenzie sú na každé ubytovanie viac menej rovnaké. Nadštandardom je klimatizácia, za ktorú si priplatíte. My sme ju nemali a vôbec nám nechýbala. V noci nám bola skôr zima ako teplo ale to len preto, že sme ostrov navštívili v období sucha, kedy sú teploty najnižšie.

Chatky vyzerajú navonok veľmi pekne, majú terasu a takmer všetky ubytovania sú situované hneď na pláži. Ceny izieb sú napriek nižšiemu štandardu vyššie ako vo vnútrozemí Kambodže. Na ubytovaní je najdôležitejšia poloha! My sme ho mali neďaleko hlavného prístavu.

Výhodou boli nižšie ceny v reštauráciách a ušetrené peniaze na preprave v rámci ostrova. Nevýhodou je veľa turistov a vraj je to aj najškaredšia časť ostrova. V odľahlejších častiach ako napríklad Lonely beach si užijete menej turistov, avšak aj menej služieb a vyššie ceny.

Doprava na ostrove je trochu drahšia 

Ak sa rozhodnete pre ubytovanie v inej časti ostrova ako je okolie prístavu, budete sa tam musieť nejako dopraviť. Najlacnejšia forma je boat taxi, ktoré stojí 5 USD za jazdu, ale budete si naň musieť počkať. Na ostrove existuje aj mototaxi ale stojí 10 USD , dá sa zohnať v prístave alebo stačí poprosiť domáceho. Ak by ste si chceli požičať skúter, tak aj taká možnosť existuje. Denný prenájom stojí až 20 USD ale cesty tu veľmi nemajú, takže sa jazdí väčšinou po pláži

Aktivity na ostrove 

Tento ostrov je ako stvorený na ničnerobenie. Dokonca až tak moc, že sme sa okrem večerných prechádzok nevybrali ani len na naďalekú Long beach.

Chceli sme ísť aj na celodenný výlet po ostrove s agentúrou Adam Adventure ale akurát v dni kedy sme tu boli neúradovali. Cena tohto výletu je 25 USD ale je nabitý programom a všetko potrebné je v cene.

Je tu aj možnosť zažiť zip line. Ale na to sa dá ísť aj hocikde inde a na takom krásnom mieste je to skôr strata času.

Na ostrove sa dá aj šnorchlovať. Ak nemáte vlastný šnorchel, dá sa zapožičať už za 2 USD. Najlepšie miesta na šnorchlovanie sa ale nachádzajú na odvrátenej strane ostrova na pláži Lonely beach.

Svetielkujúci planktón sme našli aj na južnej časti pláže 4K počas večernej prechádzky. Deň na to sme tam stretli aj medúzky.

Ceny a domáci 

Turizmus na ostrove cítiť viac než dosť, najmä pri hlavnom prístave, kde je turistov najviac. Z domácich sa na nás za celú dobu na ostrove nikto ani raz neusmial. Aj keď sme pozdravili alebo poďakovali v ich jazyku, kukali ako teľce a neodpovedali.

Jediný kto sa na nás usmial boli kmérske deti. Zázrakom je, že tu ešte nevzrástli ceny všetkého na niekoľkonásobok. Obávam sa, že onedlho príde ten čas, kedy to zo dňa na deň urobia.

Tu je malý prehľad cien jedla a potravín v hlavnom prístave:

• banány – 1,5 USD
• veľká voda – 0,75 – 1 USD
• voda z bandasky (refil) – 0,5 USD
• hlavné jedlo – od 3,5 USD
• pizza – od 6 USD
• raňajky – 2 – 5 USD
• ovocný šalát – 1,5 USD
• plechovka Coca coly – 0,75 – 1 USD
• lokálna ľadová káva – 0,5 – 1 USD
• pivo – 0,75 – 1 USD (častokrát zdarma k hlavnému jedlu)

Podľa toho čo sme počuli, sú ceny jedla v odľahlejších častiach ostrova výrazne vyššie. Ale ako náhradu za to máte pláž sami pre seba.

Záver 

Na ostrove Koh Rong sa trepotajú kambodžské vlajky, ktoré sa nám ani zďaleka nespájajú s rajom aký sme tu videli. Ale je to tak! Kambodža má okrem Angkor Watu aj takéto kambodžské Maldivy, kde môžete na jednom mieste zažiť príjemne jemný biely piesok, čistučkú vodou a svetielkujúci planktón. Túto destináciu si zamilujú aj neplážové typy. Dôkazom toho je moja priateľka s jej sestrou, ktoré pláže skôr nenávidia ale sem sa chcú ešte vrátiť Pri ceste na juh odporúčame ešte návštevu Kampong Trach. Je ale dosť z cesty a doprava bez vlastného auta je komplikovaná, preto svoju návštevu treba zvážiť. Miesto, ktoré bolo pre nás sklamaním a pohltilo veľa času bol národný park Bokor.

Celá FOTOGALÉRIA Bokor National Park & Kampot & Kampong Trach Cave

Celá FOTOGALÉRIA Koh Rong & Sihanoukville

The post Juh Kambodže a božský ostrov Koh Rong appeared first on TripLovers.

Angkor Wat mnohí poznajú vďaka filmu Tomb Raider, no niektorí o ňom snívali ešte dávno predtým, než tento film natočili

Obsah

• Cesta za splnením detského sna nezačína najlepšie
• Siem Reap
• Lístky do Angkor Wat komplexu
• Doprava v Angkor Wat komplexe
• Východ slnka nad Angkor Watom je lotéria
• Dojmy z Angkorských komplexov
• Čo ďalšie ponúka okolie Siem Reapu?
• Ako dlho sa zdržat v Siem Reape?
• Ako sme dostali do rozpakov kmérsku rodinu

Cesta za splnením detského sna nezačína najlepšie 

Z Krabi sme sa plánovali presunúť do kambodžského Siem Reapu v priebehu jedného dňa. Najprv letecky do Bangkoku a odtiaľ autobusom. Netušíme či pri nás stál Boh alebo Budha ale nejako sa nám to podarilo. Na ubytovanie sme prišli ešte pre polnocou kedy ešte fungovala recepcia. Samozrejme neobišlo sa to bez toho aby sme sa nenechali obrať o peniaze na hraniciach a s našou nešikovnosťou aj v Poipete hneď za hranicami. Celkovo nás vstup do “Scambodie” stál každého okolo 4€ navyše. Nie je to tragická suma ale ide o princíp.

Siem Reap 

Mierime k tomu najslávnejšiemu čo Kambodža ponúka a tým je Angkorský chrámový komplex. Veľa ubytovacích možností ale aj barov, reštaurácii a obchodov ponúka mesto Siem Reap, ktoré je od samotného Angkor Watu vzdialené len 6 kilometrov. Ponuka suvenírov, masáži a jedla je najpestrejšia práve v tomto kambodžskom meste. Pre mnohých turistov je to jediné miesto v Kambodži, ktoré navštívia.

Lístky do Angkor Wat komplexu 

Pred samotným vstupom do areálu chrámov si treba zakúpiť nie práve najlacnejší lístok. Ich ceny sa skokovo zvyšovali vo februári 2017. Kambodžská vláda sa vtedy veľmi obávala, či sa tým výrazne nezníži počet turistov v krajine. Aj napriek tomuto obrovskému nárastu ceny počet turistov každoročne narastá. Pre zaujímavosť, v roku 1993 navštívilo Angkorský komplex iba 7 650 návštevníkov, teraz je to už vyše 2,5 milióna turistov ročne. Zo Slovenska je to každý rok približne 2000 a z Českej republiky 4000 návštevníkov.

• 1 dňový lístok – 37 USD
• 3 dňový lístok – 62 USD (dá sa využiť 3 dni v rámci jedného týždňa)
• 7 dňový lístok – 72 USD (dá sa využiť 7 dní v rámci jedného mesiaca)

V Siem Reape myslia trochu pokrokovejšie ako v iných častiach krajiny. Preto sa lístky nedajú kúpiť priamo pri vstupe do chrámov ale treba využiť tuk tuk a ísť ich kúpiť k predajni lístkov pri Angkor Panoráma Museum. Pokladni je tam naozaj veľa, preto sa netreba báť, že budete v rade trčať dlho. Ako bonus je tu možnosť platby kartou bez poplatku

Pri kupovaní lístka si vás odfotia a vašu fotku si budú strážnici v ružových košieľkach porovnávať pri každom vstupe do areálu ale aj chrámu. Počas high season ich kontrolujú aj pri tých najmenších chrámoch. Pri kúpe lístka si dobre zvážte koľko dní budete potrebovať, lebo predĺžiť sa nedajú!

Výhodou viacdňových lístkov je, že si medzi jednotlivé dni kedy navštívite Angkorský komplex urobíte aj iný program (netreba ich využiť hneď naraz 3 dni v rade). Napríklad návštevu jazera Tonlé Sap, Silk farm, vodopády v národnom parku Kulen alebo si len tak užiť v meste masáže a oddychovať. Podrobnejšie informácie sa dočítaš nižšie.

My sme zvolili 3 dňový lístok ale môžem povedať, že ešte jeden deň by sa nám hodil.

Doprava v Angkor Wat komplexe 

Možností je celé spektrum. Treba však počítať s tým že Angkorský komplex chrámov je naozaj veľký a tomu prispôsobiť aj svoje schopnosti. Osobne obdivujem tých čo si zoberú za 2 USD bicykel a idú na ňom. Počas našej návštevy sme videli aj takých ktorí večer zistili, že nevládzu a boli ešte dobrý kus od mesta.

Veľa turistov preferuje tuk tuk, malý okruh ich tak vyjde na 15 USD a veľký okruh 25 USD. Osobne by som preferoval skúter. V meste sa dá požičať za 10 USD na deň. My sme mali k dispozícii auto. Naša kamarátka tu dočasne žije a sprevádzala nás po celú dobu čo sme boli v Kambodži.

Cestou sme stretli aj jedného šialenca z Ruska. Kúpil si jednodňový lístok a išiel malý okruh pešo (je to približne 30 km). Takže aj to sa dá. Veľa z toho asi nemal lebo chrámy obdivoval iba od cesty aby to stihol. Ale doma môže povedať, že videl Angkor Wat.

Východ slnka nad Angkor Watom je lotéria 

Na východ slnka nad Angkor Watom treba mať naozaj šťastie. Okrem otravných predavačov a množstva čínskych turistov nás sklamalo, že samotný východ nebol vôbec nijak úchvatný v daný deň. Mali sme zamračené a slnko bolo schované za oblakmi. Pre naozaj pekný východ slnka treba mať aspoň priaznivú predpoveď počasia a byť na mieste už o 5:00 a zaručiť si tak najlepšie prvé rady.

Západ slnka chodí pozorovať väčšina turistov z Prae Roup Temple ale popravde je dosť o ničom. V pozadí nie je žiaden chrám (ako to býva napríklad v Bagane) a slnko pokojne zapadne nad lesom. Čítal som, že pekný západ slnka je aj z východnej strany Angkor Watu ale žiaľ sme nemali čas to overiť.

Dojmy z Angkorských komplexov 

Názov Angkor Wat v preklade znamená “Mestský chrám” ale jeho pôvodný názov nie je známy. Aj keď nebol tým najlepším čo sme počas týchto troch dní videli, patrí mu náš obrovský obdiv za perfektné prevedenie klasickej khmérskej architektúry. Nedostali sme sa až na najvyššie poschodie chrámu lebo tu funguje iba jedno strmé schodisko, kde bola rada plná čínskych turistov.

Tajne sme dúfali, že sa rozprší z blížiacich sa mrakov a táto rada sa rozpŕchne. Začalo pršať, obrovská rada v momente zmizla, ale čo sme nečakali je, že zavreli celé schodisko z bezpečnostných dôvodov. Z toho vyplýva, náš 3-dňový lístok proste nestačí

Chrám Bayon je súčasťou pôvodného mesta Angkor Thom v preklade “Veľké mesto.” Pri jeho výstavbe sa viac dbalo na kvalitu než na kvantitu. Nie je až taký veľký ale jeho prevedenie je viac než fascinujúce.

Hlbšie v lese za Bayonom sa nachádza chrám Baphuon, ktorý pripomína skôr pyramídu.

Určite sa zastavte aj na Terrace of the Elephants. Remeselníci sa tu museli poriadne vyhrať s niečím tak pohľadným, preto sa neponáhľajte ale obdivujte.

Osobne najviac sa nám páčil chrám Preah Khan, severne od Angkor Thom. Nejakým šťastím bol práve vtedy prázdnejší a silno konkuroval slávnejšiemu Ta Prohm.

Chráme Ta Prohm je preslávený kvôli filmu Tom Rider, zároveň je doslova pohltený prírodou. V hlavnej časti chrámu funguje iba jeden smer prehliadky. Väčšina turistov absolvuje iba ten a ich tuk tukár ich počká na druhej strane chrámu. Ja však odporúčam vrátiť sa späť po južnej strane chrámu, na ktorú naďabí naozaj len hŕstka turistov. My sme sa na ňu dostali len náhodou a bola to najlepšia časť prehliadky

V “mŕtvej vetve” chrámu Ta Prohm

V malom chráme Ta Som môžete pozorovať ako tu doslova žijú ľudia. Nás prekvapí ako tu pobehujú deti a posedávajú po chráme a jedia ryžu zo sáčku rukami, matka tu kojila malé, starší synovia maľovali obrazy a predávali suveníry a nejaký muž opravoval časť chatrče a ponúkal nám kukuricu.

Najznámejšie chrámy si už prešli rekonštrukciou. V niektorých prípadoch veľmi výrazne zasahujú do pôvodného vzhľadu objektov a pri niektorých chrámoch vidno aj meracie zariadenia, ktoré monitorujú stav poškodeného objektu.

Na druhej strane je zarážajúce, že sa tu neriadia pravidlami pamiatkárstva tak ako u nás v Európe. Napríklad zásada odlíšenia nového od starého, z ktorej vyplýva, že bežný človek by mal jednoducho odlíšiť pôvodný objekt od zrekonštruovanej časti. V Angkorských chrámoch sa ale snažia o pravý opak. Chcú aby mal bežný turista pocit, že chodí po pôvodnej stavbe. Pri mnohých vstupoch do chrámu sa nachádzajú tabule s fotografiami, ktoré zobrazujú stav pamiatky pred a po rekonštrukcii. Rozdiely sú obrovské, no my máme pocit, že sa prechádzame po pôvodnej stavbe. Ostatné zásady ochrany a obnovy pamiatok sú v norme aj s tými európskymi ale táto konkrétna zavádza turistov.

Čo ďalšie ponúka okolie Siem Reapu? 

V okolí mesta sa nachádzajú aj iné zaujímavosti ako len chrámový komplex. Tieto aktivity je vhodné zaradiť do svojho programu, ak ste sa rozhodli pre viacdňový lístok a nechcete sa “uchrámovať” 3-7 dní v kuse

Nás zaujala farma na výrobu hodvábu (Angkor Silk Farm) kde nás posprevádzal miestny Kmér a ukázal nám ako sa spracúva a vyrába hodváb. Návšteva nám zabrala približne hodinu a vstupné je zadamo.

Pre milovníkov prírody je tu vodopád v národnom parku Kulen. Vstupné je ale premrštených 20 USD, preto sme sa rozhodli toto miesto nenavštíviť.

Za návštevu určite stojí jazero Tonlé Sap, kde si môžete zoznámiť s tým ako tu ľudia žijú na jazere. Ceny výletov sa tiež pohybujú okolo 20 USD. V tomto prípade ale naozaj je čo pozerať. My sme to žiaľ nestihli lebo sme šli navštíviť miesto spojené s prácou našej sprievodkyne.

Ako dlho sa zdržat v Siem Reape? 

Podľa mňa, keď ste sa sem už trepali cez polku zemegule, tak Angkorský chrámový komplex si zaslúži minimálne tri dni vašej pozornosti. My sme si zakúpili 3 dňový lístok, ale vôbec sme nestihli navštíviť okolité chrámy. Keď zoberieme do úvahy, že 7 dňový lístok stojí len o 10 USD viac, nie je to zlá investícia. Samotné mesto ponúka veľa aktivít a ostatné výlety do okolia sú tiež na zváženie

Ako sme dostali do rozpakov kmérsku rodinu 

V Thajsku sme si kúpili najgeniálnejší vynález na zabíjanie komárov. Malú “pingpongovú raketku”, ktorú sme z ruky nepustili po celú dobu odkedy sme odišli z Thajska. Tento zabijak pri strete s komárom hlasno zapraská a komára úplne zabije elektrickým prúdom. Po príchode do Kambodže ju bolo naozaj treba.

Na našom ubytovaní v Siem Reape tiež. Obzvlášť na raňajkách kde bolo komárov nespočetné množstvo a furt sme sa museli ošívať. Tak sme to tam proste vykynožili. Komáre padali ako na vojnovom poli

To sme ešte nevedeli na čo sme si zarobili. Pani domáca sa na nás pozvyšok pobytu ani raz neusmiala. Dokonca prikázala svojej malej dcérke, aby vyzabíjala všetky komáre (podobnou, ale väčšou raketou), aby sme my nemuseli pri raňajkách rušiť všetkých návštevníkov. Keď sme na ďalší deň chceli natočiť video ako nám komáre vyletúvajú z tenisiek a my ich zabíjame, tak “pinpongová raketka” už nefungovala. Domáca pani ju prekliala!

Na záver by sme vám radi odporučili jeden krátky prehľadný článok o Kambodži TOP 10 zážitkov, ktoré ponúka len Kambodža, kde je pekne zhrnuté, čo určite netreba vynechať v tejto jedinečnej krajine.

Celá FOTOGALÉRIA z Angkorských chrámov

The post Stručný sprievodca Angkor Wat komplexom appeared first on TripLovers.