Bolívia, málo navštevovaná, a pritom taká krásna. Prečo? Pre predstavu ti opíšem naše negatívne zážitky ako sme sa snažili dostať na soľnú púšť Salar de Uyuni.

Obsah:

• Cesta na Salar de Uyuni začína veľmi dobre
  • Prvé príznaky
  • Prvý plač
  • Keď domáci pomáhajú
  • Nie je to v našich rukách
  • To že sme v Uyuni, nič neznamená
  • Z víťazstva väzenie
  • Ako sme na tajnáša utekali na tour Salar de Uyuni
• Prečo sa organizujú blokády?
• Čo môžeš robiť preto, aby si netrčal v blokádach?
• Čo sa stane ak prejdeš blokádu?
• Čo všetko ti môže v Bolívii skaziť plány?

Cesta na Salar de Uyuni začína veľmi dobre

Odchádzame z národného parku Toro Toro skoro ráno, ešte pred šiestou. Vo veľmi dobrom čase prichádzame do mesta Cochabamba. Na autobusovom termináli nás víta tradičný latinoamerický staničný foklór. Rúrorúro, Sucré, Tacruz Santa Cruz, Pazalapazalapazáp, Tosípotosí

Dostať sa dá všade, okrem našej destinácie, Uyuni. Nevidíme v tom problém, na cestovanie máme celý deň. Rozhodli sme sa preto ísť s prestupom v Orure.

Prvé príznaky

Naša cesta do Orura ubieha extrémne pomaly. Hýbeme sa, ale za hodinu a pól sme prešli 27 kilometrov. Podobne pomaly sme šli aj v Nepáli, ale tam cesta nebola vybudovaná.

Z (pre nás) neznámeho dôvodu odrazu autobus zastavil. Mysleli sme si, že kvôli obedu a WC. Na mieste bola armáda, aj televízia a na otázku, prečo stojíme sme dostali odpoveď “inaugurácia cesty.”

V odstavenom autobuse sme strávili 6 a pól hodiny. A nakoľko sme netušili, že tu takto stvrdneme, nekúpili sme si nič na jedenie od miestnych čo stále ponúkali jedlo. Kým sme sa odhodlali všetko vypredali

Do Orura sme prišli neskoro večer, 10 minút po odchode nočného autobusu do Uyuni. Nemali sme internet a ani gule na to ísť hľadať ubytovanie do bolívijskej noci. Rozložili sme svoje spacáky na lavičkách autobusového terminálu a v zime prečkali noc ako bezdomovci.

Prvý plač

Ráno sa dozvedáme, že cesta z Orura do Uyuni je uzatvorená… na neurčito. Ale môžeme ísť cez Potosí, čo je 200 km a 6 hodín navyše.

V Potosí sa dozvedáme, že aj medzi Potosí a Uyuni je uzávera a že najbližšie autobus pôjde až nočný. Navyše, nie z terminálu na ktorý sme prišli. To už som sa rozplakala!

Keď domáci pomáhajú

Z nepochopiteľného dôvodu sme sa s našou úbohou španielčinu išli spýtať policajta, či je všetko naozaj tak mizerné, ako nám povedala predavačka lístkov. Ten nám poradil ísť najprv na druhý terminál a lístky kúpiť až tam. Že blokády trvajú len do piatej. To nás trochu rozveselilo.

Mladé študentky nám poradili, ako sa dostať na druhý terminál autobusom za 1 Bs. (13 centov).

Na druhom termináli sme si kúpili lístok do Uyuni, pričom všetko naznačovalo tomu, že blokády o piatej naozaj skončia…neskončili

Nie je to v našich rukách

40 km pred Uyuni zastavujeme. V kolóne stojíme 3 hodiny. Je už neskoro večer a dostávame možnosť vrátiť sa späť do Potosí. Väčšina domácich túto možnosť využíva. Mimochodom, cesta medzi Potosí a Uyuni bola pri západe slnka neuveriteľne krásna a som rada, že sme ju absolvovali

Z ničoho nič vodič naštartoval a chcel predísť kolónu, ale niekto po ňom začal kričať niečo v zmysle: Kamže kam?! Budeš tu stáť ešte hodinu! Počuli sme, že za prekročenie barikád hrozí, že na vozidlá budú hádzať kamene.

Vodič nám oznámil, že ak sa do polnoci kolóna nerozpustí, otočí to späť do Potosí. Takže to už nebolo v našich rukách.

Tesne pred polnocou sa kolóny rozbehli. Ešte dvakrát sme na chvíľu stáli. Zastavili sme až 4 km pred Uyuni a vodič nám oznámil, že ďalej už musíme ísť pešo. Tak sme šli.

V noci, za prítomnosti túlavých psov a ďalších nasratých turistov a domácich sme v “mŕtvom” meste hľadali akýkoľvek nocľah. Zobudili sme nejakú domácu a za dvojnásobnú cenu dostali izbu s vlažnou vodou v sprche.

To že sme v Uyuni nič neznamená

Ráno sme išli do odporúčanej agentúry. Cestou vidíme, že v uliciach Uyuni je nejako mŕtvo. V agentúre nás zrušili a zahlásili, že pokiaľ nemáme tour zabookovanú dopredu, nezoberú nás. “Ako si máme pri takomto stave dopravy zabookovať tour dopredu?”

Vyskúšali sme náhodnú agentúru, odkiaľ nás poslali za chlapíkom na ulicu, ktorý vraj organizuje tour.

Z víťazstva väzenie

Na ulici sme sa začali zhromažďovať s ďalšími turistami, ktorí tiež prišli v noci z rôznych smerov. Tam sme sa dozvedeli, že žiadne tour nie sú možné a Uyuni je zabarikádované z každej strany. Zo zúfalstva dostať sa do Uyuni sa odrazu stalo väzenie a zúfalstvo dostať sa von.

V hlúčiku približne štyridsiatich turistov sme s chabými jazykovými schopnosťami zisťovali čo sa deje a čo môžeme robiť preto, aby sme sa dostali na vysnívanú Salar de Uyuni.

Počas chaotického doobedia sa toho stalo viacero. Od zúfalstva, že sme uväznení v totálnej diere, cez tiché prostesty domácich, po organizáciu autobusu s povolením ísť spať do Orura, až po malý zázrak.

Ako sme na tajnáša utekali na tour Salar de Uyuni

Celé chaotické dopoludnie sme riešili, čo ďalej a vzišla z toho trojdňová tour na soľnú púšť s neznámou “ženou v žltom.” Okolo obeda sme sa dali dokopy 12 ľudí, aby sme naplnili dva džípy. Išli sme do neznáma. Poza barikády, do dvora s neomietnutým domom, s garážou.

Žena v žltom podplatila účastníkov blokád, aby pustili dve autá s turistami. Ovca je celá, aj vlk je sýty. Len turisti mierne nasratí.

Neuveriteľné na tom bolo, že sa dalo zaplatiť kartou! Aj keď sme netušili, či je naozaj všetko kóšer. Za tour sme zaplatili 900 Bs. (117,80€) na osobu + 45 Bs. (5,90€) poplatok za platbu kartou. Hotovosť sme nemali pri sebe, nakoľko sme už boli v tom, že z Bolívie neúspešne odchádzame.

Nemali sme šancu vyberať si medzi agentúrami, anglicky či španielsky hovoriacim sprievodcom alebo ubytovaniami. V ponuke bola len 3-dňová tour cez jednu tetu v žltom. Bol to risk, no bolo nás v tom 12 ľudí.

Prečo sa organizujú blokády?

Blokády v Bolívii sú politicky motivované chudobnejšou vrstvou obyvateľov. Protesty sú robené z rôznych dôvodov, vyhrotené bývajú najmä pred a v čase volieb.

Veľké mestá v krajine sú spojené vždy len jednou hlavnou cestou a obchádzky sa rátajú v stovkách kilometrov. Domácim sa blokády osvedčili na dosiahnutie svojich cieľov už v minulosti. Napr. pri blokovaní zásobovania La Paz, v mestskom satelite El Alto. Cieľom bolo vybudovanie lanovky do tejto vysoko položenej, odľahlej, ale zato významnej mestskej štvrte.

Blokády v Uyuni sa zase snažia donútiť domácich Uyuničanov, aby boli nespokojní a odsťahovali sa z Uyuni. Následne by sa zmenili podmienky pre mestské zastupiteľstvo, ktoré chce zvrhnúť starostu (ktorý je aktuálne vo väzení).

Tak ničia život svojim vlastným susedom. Kazia tak mestu jedinú zárobkovú činnosť aká tu je a tou je turizmus lebo barikády sa vzťahujú aj na tours na soľnú púšť

Čo môžeš robiť preto aby si netrčal v blokádach

Môžeš sledovať aktuálny stav blokád na vládnych webových stránkach: transitabilidad.abc.gob.bo a osac.gov, ale ani tie nie sú úplne vždy aktualizované.

Čo sa stane ak prejdeš blokádu?

Blokády môžu vyzerať rôzne. Niekedy sú to natesno zaparkované autá, alebo natiahnutá páska či rozložené kuželky. Ak sa pokúsiš túto hranicu prekročiť autom, domáci sú schopní začať do teba hádzať kamene! Blokády neplatia na chodcov, pešo sa pohybovať môžeš.

Čo všetko ti môže v Bolívii skaziť plány?  

V Bolívii si určite nerob plány. Nám sa osvedčilo neplánovať absolútne nič

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky a otrava jedlom
• počasie a prírodné katastrofy
• oslavy a sviatky
• čokoľvek iné

Mnohé veci a konverzácie, ktoré sa udiali počas vyššie opísaných troch dní prebiehali v tichom duchu a bez veľkých prejavov emócií. Nikdy nikto nevedel, či je ten správny čas nadávať a byť nasratý, lebo nikto nevedel či to nebude ešte horšie. 

Pri ceste do Bolívie sme netušili, že nás niečo takéto môže čakať. Jednoducho sme museli akceptovať situáciu. Aj o tom je cestovanie.

The post Ako nám blokády v Bolívii komplikovali život appeared first on TripLovers.

Únava, nadmorská výška a pozastavená doprava v La Paz nás nemilo prekvapujú hneď v prvý deň v Bolívii. Naopak, pohľad na šesťtisícovku Huaynu Potosí ma presvedčil, že destináciu som vybrala správne a lanovky ponad mesto sa neustále pohojdávajú v mojej mysli. La Paz je očarujúci kúsok sveta, ktorý ti vyrazí dych v dobrom, aj v zlom

Obsah:

• Lanovky v La Paz
• Štrajk či sviatok? Nie, športový deň!
• Výlety do okolia La Paz
  • Indiánska štvrť El Alto
  • Čarovný výlet na mesiac
  • Cesta smrti
  • Huayna Potosí

V noci prilietame z Limy (0 m. n. m.) do La Paz, na letisko El Alto, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 4 100 m. n. m., čo je jedno z najvyššie položených letísk na svete. Ísť hľadať ubytovanie v Bolívii sa nám veľmi nechce a preto ostávame spať na letisku. Už o pár hodín neskôr Mimo pociťuje príznaky výškovej choroby. Takže prvé, čo sme urobili, keď sme zišli nižšie do La Paz (3 630 m. n. m.) bolo, že sme sa vyspali z výškovej choroby. Naozaj to pomáha!

Z letiska sa dá dostať taxíkom za 55 – 70 Bs. (7,2 € – 9,2 €) alebo autobusom 212 spred hlavného vchodu letiska až ku katedrále v La Paz a námestiu San Francisco za 4,5 Bs. (5,9 €) na osobu.

Lanovky v La Paz

La Paz je mesto postavené na úpätí náhornej plošiny Altiplano, takže sa javí ako odporne hornaté mesto plné strmých kopcov. Práve zložité geomorfologické podmienky prinútili obyvateľov mesta zatlačiť na vládu aby postavila sieť lanoviek Mi Teleférico. Lanovky sú najrýchlejšia forma prepravy v La Paz. Jedna jazda stojí 3 – 5 Bs. (0,40 € – 0,65 €) čo je pre Slováka lacnejšie ako lístok na MHD v Bratislave.
V súvislosti s mestom La Paz si odporúčam pozrieť dokument: Extrémne mestá – La Paz najvyššie položené mesto sveta.

Štrajk či sviatok? Nie, športový deň!

Pri raňajkách sa dozvedáme, že dnes autá nejazdia. Myslíme si, že je štrajk alebo sviatok, a preto meníme plány (čo sme robili v Bolívii denne). Keď sa vyberáme do centra mesta, zisťujeme, že v La Paz sa dnes koná športový deň. Pozdĺž najfrekventovanejšej ulice v centre mesta sa konajú športové súťaže, hry pre deti a zvyšok miesta zaberajú stánky s jedlom a oblečením. Práve to nám umožnilo pozorovať skutočný život v La Paz.

V samotnom centre mesta toho k pozeraniu veľa nie je. Nachádza sa tu typická latinsko-americká katedrála na námestí San Francisco, úzka ulička calle Jaén, námestie Murillo a dve ulice so suvenírovými obchodíkmi. Zo suvenírových trhov v La Paz je najznámejší Mercado de las Brujas (trh čarodejníc), kde okrem bežných suvenírov nájdeš aj skapacinky, ktoré chodia nakupovať miestny šamani.

Výlety do okolia La Paz

1) Indiánska štvrť El Alto

Najkrajšia vyhliadka na mesto a na okolité hory je z indiánskej štvrte El Alto, kam sa dostaneš lanovkou červenej linky. My sme sa sem dostali v deň, kedy bola v La Paz pozastavená doprava. Práve to využili mnohé decká a z El Alto zjazďovali na bicykloch a skateboardoch až do centra La Paz.

2) Čarovný výlet na mesiac

Z námestia San Francisco sa vieš za hodinu dostať autobusom 902 za 2,60 Bs. (0,35 €) až ku vchodu do Valle de la Luna, teda Mesačnej doline. Je to miesto kde sa nad teba týčia vysoké hlinené veže, ktoré vznikli eróziou. Vstupné je 15 Bs. (2€) a za približne hodinu sa dá stihnúť väčší okruh. Neďaleko La Paz sa nachádza ešte jedno podobné miesto a to Valle de las Animas.

3) Cesta smrti

Ak máš rád cyklistiku, toto ťa určite zaujme. Z La Paz sa robievajú celodenné výlety, v rámci ktorých ti požičajú bicykel a môžeš si zjazdiť Road of Death (Old Yungas Road). Takýto výlet stojí od 80 dolárov a viac. My sme mali v pláne prejsť ju na motorke, ale ako som už spomínala, Bolívia sama menila naše plány.

Odporúčam pozrieť si dokument: Most Dangerous Ways to School – BOLIVIA, ktorý opisuje čo všetko musia bolívijské deti z tejto oblasti podstúpiť aby dosiahli aspoň nejaké vzdelanie pre lepšiu budúcnosť.

4) Huayna Potosí

Veľmi pohľadná hora, ktorá sa nachádza hneď za La Paz je najľahšie dosiahnuteľnou šesťtisícovkou na svete. Výstup na ňu trvá len 3 dni aj s cvičným zaškolením ak si nikdy predtým neliezol.

Podobný, ale menej náročný výlet si môžeš urobiť na horu Chacaltaya (5 421 m. n. m.), na ktorú sa dá dostať za 1 deň z La Paz ak si v meste prenajmeš auto so šoférom.

Celá FOTOGALÉRIA

The post La Paz a čarovný výlet na mesiac appeared first on TripLovers.

Do Limy, hlavného mesta Peru kde nikdy neprší, prilietame tesne pred polnocou. Duch veľkomesta nás pohlcuje hneď v prvý deň.

Obsah:

• Ako sa prepravovať v Lime?
  • Čo treba vedieť o verejnej doprave v Lime?
  • Ako sme ušetrili na doprave s aplikáciou MOOVIT
• Čo navštíviť v Lime ak máš len jeden deň?
• Kam ísť ak máš na Limu viac času?
• Na čo si dať v Lime pozor

Ako sa prepravovať v Lime?

• Taxi – rýchla doprava, jedna jazda stojí približne 20 soles (5,30 €), funguje tu aj Uber
• Verejná doprava – na verejnú dopravu v Lime existuje aplikácia Moovit
  • Minibusy a autobusy – hustá sieť autobusov je veľmi lacná a zážitková forma dopravy
  • Metro – súčasne premáva iba jedna linka na celej svojej trase, zvyšných 5 liniek je vo výstavbe alebo plánovaní
  • Metrobus – Metropolitano bus, je zrýchlený autobus, ktorý má svoj vlastný pruh. V najvyťaženejších časoch odchádzajú takmer každú minútu a sú preplnené
• Bicykle – Lima nemá vytvorenú súvislú sieť cyklotrás ale mnohé ulice majú cyklocesty. Na bicykloch sa najviac oplatí jazdiť po mestskej časti Miraflores
• Elektrické kolobežky – fungujú iba pre najbohatšiu štvrť Miraflores. Na jej využitie si musíš nainštalovať appku GRIN

Čo treba vedieť o verejnej doprave v Lime?

1. Na prehľad vo verejnej doprave v Lime existuje aplikácia Moovit
2. Aplikácia Moovit je taká jednoduchá, že ju dokáže ovládať aj antitechnický debil (súdim podľa seba)
3. Lima je obrovská, busom sme nabehali cca 30 km denne
4. Autobusy chodia rýchlo stoja často, ale nástup a výstup je veľmi promptný, takže cestovanie autobusom je tiež rýchle
5. Cestovné je od 0,5 – 4 soles na osobu (vždy uvedené na autobuse)
6. Platí sa za nástup ale cena sa odvíja aj od toho, do akej štvrte ideš
7. Niekedy si treba počkať na prázdnejší autobus, najmä ráno
8. Zastávky sú niekedy označené tabuľou PARADA (zastávka). Ak nie, autobusári väčšinou zastavujú ale radšej na nich kývaj ak je to tvoj spoj
9. Ak stojíš na zastávke, rátaj s tým že budeš musieť odmietnuť desiatky taxikárov
10. Závozníci vykrikujú z autobusu smer jazdy
11. Aplikácia Moovit berie do úvahy aj metro a metrobus
12. Cesta autobusom s domácimi ťa obohatí. Peruánci sú milí ľudia a aj keď sú na turistov zvyknutí v autobuse verejnej dopravy pre nich budeš atrakcia a opätujú ti nejeden úsmev

Ako sme ušetrili na doprave s aplikáciou MOOVIT:

• aplikácia funguje online aj offline zároveň
• internet potrebuješ pre vyhľadanie trasy (online), to môžeš urobiť napr. na ubytovaní alebo letisku
• aplikácia ti vykreslí mapu, trasy autobusov a zastávky. Ak budeš prestupovať zmení sa farba linky
• aplikácia ti vypíše konkrétne čísla spojov, ktoré využiješ a ich kombinácie
• časy príchodu autobusov sa ti aktualizujú automaticky aj bez internetu (offline)
• ak chceš ísť na viac trás v jeden deň, stačí si vyhľadať konkrétne trasy a spraviť si printscreens (snímky obrazovky) do telefónu
• aplikácia pochopí aj názov destinácie (napr. Plaza Mayor de Lima) a vyhľadá ti trasu aj keď sa tak nevolá zastávka
• GPS ti ukáže presnú polohu kde si, čo ti pomôže vyhľadať zastávku, prestúpiť alebo nájsť miesto kde máš vystúpiť
• treba dobre sledovať čísla autobusov
• už len dúfať, že sa zmestíš do autobusu

Čo navštíviť v Lime ak máš len jeden deň?

Počas hlavnej sezóny v Peru (jún – september) je hlavné mesto Lima nesympaticky zahmlené. Hlavná sezóna v tomto období je v horách, v oblasti Cusca a Machu Picchu a nie pri pobreží. Aj to je jeden z dôvodov, prečo väčšina turistov neodporúča navštevovať Limu.

Lima je obrovské veľkomesto v ktorom toho za jeden deň veľa nestihneš kvôli vzdialenostiam, ktoré musíš prekonávať. A je jedno či ideš taxíkom alebo verejnou dopravou.

#1 Plaza Mayor de Lima

My sme začali námestím Plaza Mayor de Lima, ktoré sa nachádza úplne mimo ostatných zaujímavostí v Lime. Námestie je v koloniálnom štýle s parkom v ktorom sú vysadené palmy. Na námestí sa nachádza katedrála, ktorá na fotkách vyzerá omnoho impozantnejšie ako v skutočnosti. Ak si už navštívil Plaza de Armas v Cuscu, tak toto miesto ťa pravdepodobne vôbec nezaujme.

V okolí Plaza Mayor de Lima sa nachádzajú reštaurácie s peruánskou kuchyňou. Jednoduchšie jedlá tu nájdeš od 20 soles (5,30 €). Ak chceš ochutnať niečo naozaj peruánske, tak vyskúšaj ceviche (čítaj seviče). Hovorí sa, že kto nejedol ceviche, akoby v Lime ani nebol.

#2 Basílica y convento de San Francisco de Lima

Kúsok od Plaza Mayor de Lima sa nachádza Basílica y convento de San Francisco de Lima. Je to menšia bazilika s kláštorom, v rámci ktorých môžeš vidieť aj katakomby. My sme v čase našej návštevy Limy o tomto mieste nemali páru, takže sme ho vynechali

#3 Pyramída Huaca Pucllana

Najväčším prekvapením Limy bola návšteva pyramídy Huaca Pucllana, ktorá je zaujímavá hlavne svojou “book shelf” štruktúrou. Nachádza sa vo štvrti Miraflores a prehliadka pyramídy je možná iba so sprievodcami. Výklady sú robené v španielčine aj angličtine podľa počtu záujemcov.

Vstupné na pyramídu Huaca Pucllana stojí 15 soles (4€) pre dospelého a 7,5 soles (2€) študenta. Dá sa platiť aj kartou a sprievodca je v cene vstupného.

Okruh trvá 1 hodinu + čakanie kým sa nazbiera väčšia skupina. V rámci sprievodu sa dozvieš nie len o pyramíde ale aj o faune a flóre Peru.

#4 Miraflores

Záver dňa sme zavŕšili pri pobreží Tichého oceánu v najbohatšej štvrti Limy, Miraflores. Nachádzajú sa tu upravené parky, strmé útesy a maják Faro la Marina. Je to veľmi príjemné miesto, ktoré sme si vychutnali pri západe slnka.

#5 Magic fountains

Ak budeš v Lime tráviť večer, určite sa vyber do Parque de la Reserva a uži si večernú atmosféru Magic fountains, sú naozaj MAGIC! Vstupné do parku je 4 soles (€). Ešte predtým ako vojdeš si kúp občerstvenie na ktoré máš chuť, lebo v parku sa nachádzajú len 3 stánky, na ktoré sa čaká dlhá rada. Hlavné laserové show začínajú o 19:15, 20:15 a 21:30, ale popravde za veľa nestáli. V čase medzitým sú fontány nasvietené a premenlivé. Nás najviac ohúril vodný tunel a fontána, do ktorej sme si mohli vbehnúť a dúfať, že nás nič neostrieka.

Kam ísť ak máš na Limu viac času?

#6 Zona Arqueologica Monumental Mateo Salado

V Lime sa nachádzajú aj ďalšie pyramídy ako Zona Arqueologica Monumental Mateo Salado. Tieto pyramídy boli postavené z blata a riečnych kameňov a doteraz sa “nerozliali”, lebo v Lime nikdy neprší.

Vstupné do areálu ju 10 soles a pre študentov 5 soles, ale nedá sa platiť kartou. Sprievodca je aj tu povinný, ale turistov je tu pomenej. Celý okruh sme zvládli za necelú hodinku.

#7 Barranco

Na oddych sme si vybrali lokalitu Barranco, ktorá sa nachádza výrazne ďalej od centra. My sme si užili pokojný výhľad na oceán a potom prešli do rušných peších zón k mostu Puente de los Suspiros. Práve na týchto miestach si robí každá druhá Peruánčanka portrétne fotenie a musíš im tak dávať prednosť. Zároveň je to asi jediné miesto, kde sme počas nášho mesiaca v Južnej Amerike našli tradičné latinoamerické grafity.

#8 Larcomar

Na odporúčanie domácich sme zašli do nákupného centra Larcomar. Človek by si povedal čo je to za destináciu, no Larcomar je “nakupák” zasadený do útesu, kde sa môžeš dobre najesť pri výhľade na Paficik, pričom ceny vôbec nie sú zlé.

V Larcomare sa nám stali dve podivné veci. V 11 miliónovej Lime sme stretli našich českých spolubývajúcich z Cusca A súčastne je to jediné miesto v Peru kde sme našli toalety zadarmo.

Na čo si dať v Lime pozor

1. V pondelok je väčšina pamiatok v Lime zatvorená, naplánuj si podľa toho svoj program.
2. V Peru znamená mať psa prestíž a bohatstvo. Nie všetky psy sú domáce, ale medzi túlavými psami sa nachádzajú aj čistokrvnejšie plemená. Lima nás prekvapila exkrementami na chodníkoch.
3. V Lime sa nás pokúšali okradnúť vreckový zlodeji. Snažili sa upútať Milanovu pozornosť a ukradnúť mobil v čase keď sme chvíľu neboli spolu:
   V reštaurácii si skoro oproti sadol postarší pán, ktorý vyzeral, že na niekoho čaká. Medzitým ma iný muž poklepal po ramene, tak aby som sa otočil dozadu a ukázal mi nejakú bezvýznamnú mláku na zemi. A práve v tom momente starší ‘nevinný’ muž chcel zobrať Jankin mobil zo stola, ale asi som sa rýchlo otočil späť a upustil od toho. Prišli sme na to tak, že bol premiestnený, inak by sme nič netušili.
   Okrem tohoto jediného prípadu sme sa cítili v Peru bezpečne.
4. V Lime si nás vyhľadalo aj zopár žobrajúcich detí. Odporúčam tváriť sa pred nimi, že nevieš po španielsky ani slovo.

Zastávka v Lime bola silená kvôli zregenerovaniu sa po vyše 37 hodinách cesty z Európy. A aj keď väčšina turistov návštevu Limy neodporúča, za seba môžem povedať, že sa mi páčila. Ani nie tak pamiatkami ako duchom veľkomesta. A asi aj preto, že sme nemali žiadne očakávania

Celá FOTOGALÉRIA

The post Čo robiť v Lime, ak máš viac času? appeared first on TripLovers.

Centrum Kyjeva ponúka zaujímavú architektúru a prekvapivo málo sovietskych budov. Typické sovietske paneláky sme videli iba na ceste do Kyjevského skanzenu, Pirogovho múzea. Pre turistov, ktorých je tu v zimných mesiacoch minimum, sú zaujímavé najmä prekrásne pravoslávne kostoly vo všetkých farbách

Obsah

• Bezpečnosť a praktické informácie
• TOP miesta v Kyjeve
  • 1) Pečerská lavra
  • 2) Motherland Monument
  • 3) Stanica Arsenalna
  • 4) Maidan Nezalezhnosti
  • 5) Pirogovo Open Air Museum
  • 6) Kostolíky vo všetkých farbách
  • Ďalšie zaujímavé miesta v Kyjeve
• Prečo sme sa rozhodli NEnavštíviť Černobyľ
• Ako dlho zostať v Kyjeve?

Bezpečnosť a praktické informácie

Ak ťa zaujíma či je návšteva Kyjeva bezpečná, aké sú ceny v meste a ako sa zorientovať v metre, prejdi na článok Bezpečnosť v Kyjeve a praktický sprievodca

TOP miesta v Kyjeve

1) Pečerská lavra

Najkrajšie miesto, ktoré v Kyjeve môžeš navštíviť je Pečerská lavra! Je to pravoslávny kláštorný komplex, ktorý založili mnísi pri stretávaní sa v podzemných jaskyniach (pečerská = jaskynná).

V rámci tohto komplexu sa nachádza viacero zaujímavých miest ako múzeum miniatúr, zvonica, pravoslávne kostoly a katakomby s pochovanými svätcami. Vstupov do komplexu je viacero.

Vstupenky si môžeš zakúpiť pri každom vstupe ale nie na všetko. Pri vstupe do komplexu sa platí vstupné podľa toho či máš záujem o exteriéry (30 UAH = 1 €) alebo aj interiéry chrámov (70 UAH = 2,3 €). Za použitie fotoaparátu sa platí až 200 UAH (6,7 €), pričom sme nepochopili či ide o použitie fotoaparátu v celom komplexe, alebo len pre najväčší pravoslávny kostol Uspensky Sobor.

Ak máš záujem o ďalšie atrakcie, tie si treba doplatiť už v komplexe. Ako napríklad vstup do múzea miniatúr stojí 50 UAH (1,68 €), študentské 25 UAH (0,84 €). Vstupné na zvonicu stojí 70 UAH (2,35 €).

Návšteva jaskynných priestorov je bezplatná. Pred vstupom si ženy musia zahaliť nohy „sukňou“, ktorú poskytujú pri vchode, tiež bezplatne. Muži si musia dať dole čiapku a ženy si ju naopak musia nasadiť.

Katakomby nie sú osvetlené, preto si (ne)veriaci kupujú sviečky, s ktorými následne chodia po podzemných priestoroch. Dievčatá by si mali dávať pozor na vlasy! Smrad z nich sme cítili viackrát Pre neveriacich je sprístupnená iba mala časť katakomb. Ale aj v tejto časti sa nachádzajú hrobky svätcov a malá kaplnka. Je to miesto, ktoré naozaj musíš navštíviť!

2) Motherland Monument

Ako každá postsovietska krajina aj Ukrajina má svoj obrí pomník vlasti v tvare silnej ženy. Celé jeho okolie je pekne upravené s výhľadom na industriálnu časť mesta. Tento monument musel byť za komunistickej éry vyšší ako akýkoľvek iný kostol.

3) Stanica Arsenalna

Súčasťou kyjevského metra je najhlbšia metro stanica na svete, stanica Arsenalna. Hĺbka stanice je až 105,5 metrov. Prvenstvo najhlbšej stanice na svete ale nemá isté. Existujú dohady, že v Severnej Kórei existujú ešte hlbšie stanice metra, ktoré zároveň chránia obyvateľstvo pred útokmi “nepriateľa.”

4) Maidan Nezalezhnosti

Maidan je hlavným kyjevským námestím, pričom toto miesto zažíva veľa spoločenských udalostí. Na jednej strane námestia sa týči dominantný stĺp so sochou anjela. Práve na tomto námestí sa odohrávali protesty, ktoré vstúpili do ukrajinskej histórie pod názvom Euromaidan. Na jednej z ulíc vedúcich k Maidanu môžeš vidieť pomník 80-tim obetiam protestov, ktoré boli organizované proti vláde Viktora Janukoviča. Okrem toho aj množstvo krížov, ukrajinských vlajok a symbolických pneumatík.

Námestie Nezávislosti je rozdelené 6 prúdovou cestou. Tá je počas pokojných víkendových večerov uzatvorená a ľudia sa po nej môžu promenádovať. Pouliční umelci pritom majú možnosť predviesť svoje schopnosti. V zime to popravde za veľa nestojí, no v lete to môže byť zaujímavé spestrenie večerného programu v Kyjeve

5) Pirogovo Open Air Museum

Pirogovo múzeum je skanzen ľudovej architektúry na okraji Kyjeva. Dostaneš sa sem metrom na konečnú zastávku modrej linky Teremky. Odtiaľ pešo na zastávku Zabolotnoho a autobusom číslo 507 na konečnú zastávku.

Pirogovo múzeum je otvorené celoročne, každý deň od 10-18. Vstupné je 50 UAH (1,68 €) a študentský ISIC tu neberú

Skanzen je zložený z viacerých malých usadlostí. Uvidíš tu veterné mlyny, drevené kostolíky a nespočetné množstvo domčekov deduška večerníčka Do niektorých sa dá nahliadnuť dnu. Z ničoho nič sa vždy vynorila bábuška, otvorila nám domček, pozreli sme sa a potom zmizla.

Ako celý Kyjev aj Pirogovo múzeum je veľmi fotogenické a ako stvorené pre portrétne fotenie  Strávili sme tu celý deň a prešli si všetky usadlosti. Nakoľko sme tu boli vo februári, boli sme tu takmer sami. Preto boli všetky stánky s jedlom pozatvárané. V teplejších mesiacoch sa tu uskutočňujú rôzne akcie a behy.

Za nás bolo Pirogovo múzeum jedno z TOP miest Kyjeva a môžem iba odporúčať jeho návštevu.

6) Kostolíky vo všetkých farbách

Rozprávkové kostolíky sú roztrúsené po centre Kyjeva. Tým najvzdialenejším je Katedrála sv. Vladimíra, ktorá má výraznú žltú farbu. Z vonku nie až taká pútavá, ale jej interiéry sú rozhodne najčarovnejšie!

Obrovské šťastie bolo, že sme prišli akurát na nedeľnú omšu. V pravoslávnych kostoloch sa počas omše stojí, takže si nemáš ani kam sadnúť. Pozor si opäť treba dávať na horiace sviečky, ktoré sú počas nedeľnej omše všadeprítomné.

Čiastočne sme navštívili aj komplex s katedrálou svätej Sofie. Nechceli sme navštíviť každý jeden pravoslávny kostol v Kyjeve. Preto sme sa vybrali iba do zvonice, kam sa dá zakúpiť samostatný lístok. Je odtiaľto pekne vidieť katedrálu svätej Sofie aj kostol svätého Michala. Zo schodov a chodníčkov môže niekomu prísť trošku zlé, ale inak odporúčam

Pokračovali sme k mentolkovo zelenému kostolu svätého Ondreja. Vstupné pre dospelého 20 UAH (0,67 €), študent 5 UAH (0,17 €). Pri tomto kostole sa nachádza aj dosť veľa stánkov so suvenírmi, pričom sa dá zjednávať

Zadarmo sa dostaneš do interiérov aj exteriérov modrého kostola svätého Michala.

Ďalšie zaujímavé miesta v Kyjeve

Kyjev ponúka zopár miest, ktoré síce nie sú významné, ale nemali by ostať nepovšimnuté.

Children Landscape Park je detské ihrisko s motívom rozprávky “Alenka z ríše divov”. Je to zaujímavé miesto ukryté v centre Kyjeva medzi obytnými domami. Ak cestujete s deťmi, tak toto miesto určite oceníte

Na Zolotovskeho námestí nájdeš zaujímavú drevenú bránu, “Golden” gate. Po meste sú roztrúsené budovy divadla, opery, bábkového divadla či múzea vody, ktoré majú zaujímavú architektúru. Za zmienku stojí aj oblúk priateľstva, ktorý sa nachádza pri vyhliadke na industriálnu časť mesta.

Mali sme v pláne navštíviť opustený amfiteáter Green teature, ktorý som našla na internete ako urbex miesto bez turistov. No keď sme sa k nemu blížili začala po nás trúbiť odparkovaná Volga, rozbehol sa na nás pes spoza plota amfiteátru a následne nás česká psíčkarka poslala preč, že tam aj tak nič nie je. Takže ak máš čas, pokojne skúšaj

Jediné čo sme za 3 dni v Kyjeve nestihli je Ukrajinský park miniatúr na ostrove rieky Dneper. Na ostrove sa nachádza zastávka metra Hidropark, odkiaľ sa dá pešo prejsť k parku.

V rámci voľných večerov sme chceli navštíviť cirkus, čo je v Rusku a na Ukrajine spoločenská udalosť. V prípade voľného času si pohľadaj zaujímavé predstavenia v kyjevskom cirkuse dopredu, lebo vystúpenia sa konajú iba v niektoré dni.

Prečo sme sa rozhodli NEnavštíviť Černobyľ

• Na Kyjev sme mali iba 3 dni
• Návšteva Černobyľu na 1 deň nemá zmysel, lebo väčšinu času stráviš v autobuse
• Kyjev sme navštívili vo februári kedy je na Slovensku hnusné počasie, preto sa chcem ísť pozerať na pekné veci a nie na zdemolovaný Černobyľ
• Pri Černobyľ tour je hlavný program výletu prehliadka mesta Pripiať a nie jadrovej elektrárne Černobyľ
• Počas zimy nám ju nikto ani len neponúkol
• V rámci Kyjeva sa dá ísť aj na iné urbex tours

Ako dlho zostať v Kyjeve?

Návšteva Kyjeva je ako stvorená na predĺžený víkend. Centrum hravo stihneš pozrieť za 2 dni. Počas teplých letných mesiacov sa to možno dá stihnúť za jeden ale Kyjev je tak krásny, že je škoda tento čas skracovať. Tretí deň môžeš stráviť v skanzene – Pirogovo múzeum

Ak chceš navštíviť aj Černobyľ a Pripiať, je lepšie si na to vyhradiť aspoň dva dni. Ak sa dáš len na jednodennú tour, počítaj s tým, že väčšinu času presedíš v autobuse.

Celá FOTOGALÉRIA z Kyjeva

The post TOP miesta v Kyjeve appeared first on TripLovers.

Hneď po prílete do Mjanmarska pozorujeme obrovské odlišnosti od doposiaľ navštívených krajín v JV Ázii. Už od začiatku vieme, že sa nám tu bude páčiť. Až na pár maličkostí

Po Mjanmarsku sme cestovali celkom 3 týždne:

• Mandalay – Inwa, Mingun, U Bein Bridge, vodopády v okolí
• Bagan
• Oblasť jazera Inle
• Yangon (Rangún) – bývalé hlavné mesto

Obsah:

• Do Mjanmarska šikovne s eVisa
• Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?
• Bezpečnosť v Mjanmarsku
  • Očkovania a malária
  • Podvody na turistov
• Ako sa prepravovať po Mjanmarsku
  • Letecky
  • Autobusom
  • Vlakom
• Ako sa prepravovať v destináciách
• Peniaze v Mjanmarsku
• Ľudia a komunikácia
• Barmský budhizmus

Do Mjanmarska šikovne s eVisa

Vybavovanie mjanmarských víz bolo doposiaľ najjednoduchšie vybavovanie víz v mojom živote. O víza do Mjanmarska sme požiadali cez oficiálnu vládnu stránku evisa.moip.gov.mm. Takéto víza stoje 50 USD a majú platnosť až 90 dní. Všetko sme jednoducho vybavili elektronicky do 3 dní

Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?

Najlepší čas na návštevu Mjanmarska je od novembra do apríla. V tomto období je sucho a maximálne denné teploty dosahujú od 28 – 35°C. Najvyhľadávanejšia pamiatka staroveké mesto Bagan sa nachádza v savane, takže ráno ťa tu čaká riadna zima a poobede neskutočný úpek

Bezpečnosť v Mjanmarsku

Obdobie kedy sme cestovali do Mjanmarska bolo zhodné s obdobím krízy moslimského kmeňu Rohingya. Napriek tomu sme počas našej trojtýždňovej návštevy o čomkoľvek čo by súviselo s týmto kmeňom nepočuli ani zmienku. Nenašiel sa ani jeden moment kedy by sa nám snažil niekto ublížiť. Po celú dobu sme sa v Mjanmarsku cítili bezpečne. Samozrejme, vždy sme boli vo dvojici a nikdy sme sa nepýtali na citlivé otázky.

Očkovania a malária

Pred vycestovaním do Mjanmarska sa odporúča mať zaočkovaný týfus, žltačku A, žltačku B, tetanus a besnotu.

Výskyt malárie v Mjanmarsku závisí od oblasti. V turistických destináciách (Yangon, Bagan, Inle lake) je nižší výskyt malárie, (ale nie žiaden).

Podvody na turistov

Rovnako ako vo všetkých krajinách JV Ázie aj v Mjanmarsku čaká na turistov množstvo podvodníkov. Najviac ich je v Bagane. Tam nás lákali dokonca na “drahokamy.” V Mjanmarsku je strašne veľa žobrajúcich detí alebo malých pouličných predavačov (najčastejšie predávajú predražené pohľadnice).

V jednej pekárni sa nás dokonca pokúšali oklamať 2x z dvoch návštev. Prvýkrát sme to brali ešte že ok, môže sa stať. Ale druhýkrát to bolo už naozaj okaté a slečna vedela presne koľko má vrátiť. Žiaľ aj takéto veci sa stávajú, preto treba vždy vedieť koľko ti majú vydať a mať prehľad o lokálnej mene!

Ako sa prepravovať po Mjanmarsku

Do Mjanmarska sa dostanete jednoducho a lacno leteckou dopravou z Bangkoku. Jednosmerné letenky sa dajú zohnať už od 40€. Odporúčam doletieť na jednu stranu krajiny a z druhej sa následne vrátiť

Doprava na veľké vzdialenosti:

1. Letecky

Ak máte dostatok financií a málo času, najlepšie to pôjde letecky. Takto sa nazývajú letiská pre konkrétne destinácie:

• Yangon –  Yangon International Airport (RGN)
• Mandalay – Mandalay International Airport (MDL)
• Bagan – Nyaung-U Airport (NYU)
• Inle lake – He Hoe Airport (HEH)

Informácie o tom ako sa dostať na a z letiska si nájdete jednoducho na stránke toandfromtheairport.com 

2. Autobusom

V rámci Mjanmarska sa môžete presúvať veľmi jednoducho a lacno autobusmi. Lístky na ne si vždy môžeš zakúpiť na ubytovaní. Vždy sme dostali celú ponuku autobusov, kde sme si mohli vybrať medzi kvalitou a cenou. Po každé sme mali zariadený aj pick up na ubytovaní v cene lístka

Veľký pozor si ale dajte, ak sa vyberieš k jazeru Inle. Tunel sem nevedie a hneď na začiatku ti dajú čierne igelitové vrecko. Cesta vedie cez hory a prudké serpentíny, takže odporúčam nejesť a mať poruke CocaColu!

3. Vlakom

Ak cestuješ total lowcoast v Mjanmarsku pre teba budú najzaujímavejšie vlaky. V tejto krajine sú priam povestné svojou pomalosťou a hompáľaním. Okrem srandovného kývania budeš cestovať s domácimi čo tvoju cestu určite obohatí Všetky užitočné rady a harmonogram vlakov nájdeš na stránke www.seat61.com/Burma.

Vlak nepremáva na trase Bagan – Inle lake! Respektíve by si musel ísť cez Yangon, takže by cesta trvala o dva dni dlhšie ako cesta autobusom

My sme absolvovali len trojhodinový okruh okolo Yangonu, ale zážitok to bol parádny Za 200 kyatov (12 centov) sme si kúpili lístok na vlak, ktorý nás previezol po odľahlejších oblastiach Yangonu. Boli sme tak omnoho bližšie k domácim a na vlastné oči videli ich bežný život, zažili množstvo tovaru, trhy, smrad, muchy ale aj mnohé milé situácie a najmä úsmevy

Ako sa prepravovať v destináciách

Doprava v mjanmarských mestách je veľmi chaotická. Vodiči trúbia iba preto lebo trúbi niekto iný a aj oni si chcú zatrúbiť. Pritom sú cesty miestami neuveriteľne prašné a okoloidúce postavy sa iba vynára z prachu. Ľudia polievajú ulice pred domom aby nemali tak prašno v domoch. Prach je naozaj všade a miestami je to naozaj neznesiteľné, najmä ak sa presúvaš na bicykli alebo motorke.

Mandalay – dá sa požičať motorka, je to zároveň najlepší spôsob ako objaviť okolie mesta. Osobne sme mali veľmi dobré skúsenosti s požičovňou Mandalay Motorbike Rental and Tours.

Bagan – cudzincom motorky nepožičiavajú! Turistom požičiavajú iba e-biky, bicykle alebo konské záprahy. Dôvodom je vraj ochrana historických objektov pred smogom (ale domáci na motorkách jazdiť môžu).

Inle Lake – požičovne motoriek tu nie sú. Požičajú ti nanajvýš bicykel s padajúcou reťazou za 1€

Yangon – už niekoľko rokov je plošne pre všetkých zakázané riadiť motorku (okrem úradných pracovníkov). Dá sa tu prepravovať autobusmi verejnej dopravy. Vždy sa našiel niekto, kto nám poradil aký autobus použiť. Ich cena sa pohybuje od 200 – 300 kyatov (12 – 18 centov) za jazdu. Platenie funguje vhadzovaním peňazí do boxu, ktorý nevydáva, takže treba mať presnú sumu

Pozor na medzinárodný vodičský preukaz!

Oficiálne Mjanmarsko neuznáva medzinárodný vodičšký preukaz, ani podľa Viedenského dohovoru, ani ten podľa Ženevského dohovoru. Avšak nikdy nás nikto nezastavil ohľadom kontroly.

Majiteľ požičovne v Mandalay nás upozornil, že treba používať helmy, mať obe spätné zrkadlá a nesvietiť s motorkou cez deň. Áno, posledný bod je z hľadiska bezpečnosti nelogický, ale je to tak. V prípade kontroly odporúčal, rozprávať na policajtov rodným jazykom

Peniaze v Mjanmarsku

V krajine sa používa mena kyat, ktorá nie je uznávaná nikde inde vo svete. To znamená, že ak by si z Mjanmarska takéto peniaze vyniesol, nikde by si ich nezamenil. Peniaze sú iba v papierovej podobe a sú také špinavé, že sme si ich nezoraďovali podľa nominálnej hodnoty, ale podľa plesnivosti a snažili sme sa ich čo najskôr zbaviť

Ľudia a komunikácia

Mjanmarčania sú veľmi usmievavý národ Počas 3 týždňov v tejto krajine sme sa cítili aj vďaka nim veľmi komfortne a príjemne. Angličtina je troch väčší problém, no aj v Mjanmarskú sú zvyknutí na technológie a s obľubou využívajú metódy ako Google Translate Niekedy síce komunikácia trvala dosť dlho ale vždy sme sa pochopili

Občas nás zastavili miestny a začali sa s nami rozprávať iba aby si potrénovali angličtinu. Keď sme sa predstavili, že sme zo Slovenska tak sa potešili a porozprávali sme sa aj o futbale. Týmto spôsobom sme sa od bežných ľudí dozvedeli veľa o mjanmarskom školstve a ekonomike a tiež o slovenskom futbale

Bolo úžasné akú atrakciu z nás mali domáci. Veľa ľudí sa s nami chcelo fotiť! A bolo jedno či sme boli v turistickej oblasti alebo v meste. Ľudí, pre ktorých sme boli atrakciou bolo nečakane veľa. Práve tieto maličkosti urobili z Mjanmarska krajinu, ktorú sme si úplne zamilovali

Barmský budhizmus

Mjanmarsko je jedna z najbudhistickejších krajín na svete. Barmský budhizmus má veľa rituálov, ktoré sme mohli pozorovať. Tu sú niektoré z našich postrehov:

• pred vstupom do chrámu sa treba vždy vyzúvať, aj z ponožiek (na naše ponožky pred chrámom si často počkali malé šteniatka)
• budhistické stupy sa obchádzajú v smere hodinových ručičiek
• pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tváre osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časť, čas pred poludním a popoludní
• súčasťou rituálov je pokladanie darov, najčastejšie kvetín, pálenie sviečok a oblievanie “toho svojho” zvieratka
• Shwedagon pagoda bolo pre nás najduchovnejšie miesto v JV Ázii
• v Mjanmarsku existujú aj budhistické mníšky. Často sú medzi nimi malé dievčatká s vyholenými hlavami. Hlavu si prekrývajú uterákom aby sa im nespiekla pokožka hlavy. Mnohé z nich sa stanú budhistickými mníškami len preto, že sú siroty
• budhistické mníšky nosia ružové habity, mnísi preferujú bordovú farbu
• porušovanie budhistických pravidiel – 2x sme videli dotyk budhistického mnícha so ženou. Tiež sme videli malých žobrajúcich mníchov, ktorý chodili od turistu k turistovi aby vyžobrali zopár kyatov (aby si mohli kúpiť melón)

Z tejto krajiny sme si odniesli omnoho viac zážitkov a krásnych momentov ako z ostatných krajín juhovýchodnej Ázie. Nedá sa inak ako len odporúčať jej návštevu čo najskôr aby si zažil autentických ľudí, ktorí sa tešia len preto, že ťa stretli

Celá FOTOGALÉRIA

The post Návšteva Mjanmarska zbúrala všetky predsudky appeared first on TripLovers.

Po Káthmandu je druhým najdôležitejším mestom v Nepáli Pokhara. Práve tieto dve mestá sú spojené azda jedinou čiastočne spevnenou asfaltovou cestou v krajine.

Obsah

• Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa
• Okolie Pokhary za jeden deň
  • Požičanie skútra v Pokhare
    1. Peace pagode
    2. Vodopády Devis Falls
    3. Jaskyňa Gupteshwor Mahadev
    4. Vyhliadka Sarangkot
• Pokhara je ideálne miesto na relax po treku

Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa 

Najväčším ťahákom mesta je jeho príjemné prostredie jazera, ktoré sa rozkladá priamo pod Himalájami. Táto oblasť je priamo stvorená pre turistov, ktorý hľadaj kľud a relax. To však iba v oblasti “lakeside”, kde sú všetky hotely, podniky, obchody a agentúry. Aj keď tých trekových obchodov je tu výrazne menej, ako v Káthmandu.

Hlavnými atrakciami sú výlety po jazere, paragliding a rogalo. Na to aby ste si užili výhľad na Himaláje zo vzduchu však potrebujete ideálne počasie a viditeľnosť. My sme tam boli štyri celé dni a slabý obrys hôr sme videli iba z autobusovej stanice pri odchode z Pokhary

Okolie Pokhary za jeden deň

Ak by ste zamierili do skutočného centra Pokhary, videli by ste len ďalšiu nepálsku klasiku. Rozbité cesty, prach, žiadna zeleň a kravy oddychujúce na ceste. V samotnom centre mesta sa nenachádza nič turistické a za všetkým treba ísť do okolia.

Požičanie skútra v Pokhare

V Pokhare sú požičovne ako napríklad Hearts & Tears Motorcycke Club, kde si môžete požičať poriadny stroj a vydať sa na niekoľkodňový výlet do Himalájí. Obyčajné skútre na prenájom však v ponuke nemajú, rovnako ako nikto iný v Pokhare. S peknou angličtinou nás preto posielajú oproti Hotelu Glacier. Oproti nemu je malá odstavná plocha, kde domáci prenajímajú svoje vlastné skútre.

Problém je ale s “ŠPZ-tkou”. Tá je červenej farby a také vozidlo nie je určené na požičiavanie turistom. Majiteľ nás ale ubezpečil, že policajti sú úplatkársky a stačí im podstrčiť 500 rupií (4€). Tí ale stoja na každej väčšej križovatke lebo v Nepáli nemajú semafóry. Prenájom skútru v Pokhare stojí až 1200 rupií (10€). Za ten nevýkonný stroj čo nám poskytli sme nakoniec zaplatili 800 rupií (6,50€), čo je stále viac ako v oficiálnych požičovniach v Káthmandu.

1)  Peace pagode

Mierime k Peace pagode, ktorú síce vidno od jazera, ale celý kopec treba obchádzať dookola. Z vrcholu je krásny výhľad na Pokharu, jazero Phewa a Annapurnu, ale len za podmienky, že je pekné počasie a dobrá viditeľnosť. Vstupné sa tu neplatí, ale žobrú tu malí chlapci. Neskôr sme sa presvedčili, že tých žobrajúcich detí je najviac práve v okolí Pokhary.

2) Vodopády Devis Falls

Po ceste z Peace pagody sme sa zastavili pri vodopáde Devis Falls, ktorý v minulosti niesol názov Patale Chango (podzemný vodopád). K jeho premenovaniu došlo v roku 1961 po smrteľnej nehode švajčiarskej občianky, ktorá sa vo vodopáde kúpala, ale silný prúd ju stiahol so sebou. Jej mŕtve telo vylovili z útrob podzemného vodopádu až o tri dni neskôr. Manžel, ktorý bol svedkom nehody, požiadal na jej počesť nepálske úrady, aby vodopád niesol jej meno.

Zaplatili sme prekvapivo len 30 rupií (0,25€), čo nám prišlo zvláštne málo, nakoľko sme mali veľké očakávania. Niet sa čomu diviť, vodopády sú naozaj krásne a unikátne tým, ako si voda vytvorila kaňon. Škoda len, že sme nič nevideli, lebo nejaký mudrc postavil pred vyhliadku plot takým spôsobom, že sa tá krása nedá vidieť. Cez plot som len vystrčil ruku s fotoaparátom a urobil si fotku, na ktorej som zistil, čo je na druhej strane plotu

3) Jaskyňa Gupteshwor Mahadev

Trošku sklamaní sme sa pobrali cez cestu k jaskyni Gupteshwor Mahadev. Predrali sme sa krytými obchodíkmi so suvenírmi a vyšli pri špirálovitej jame so schodiskom. Za 100 rupií (0,80€) sme v jaskyni zhliadli niečo naozaj nevídané. Jaskýň mám pobehaných dosť, ale lešenie som ešte v žiadnej nevidel

Jaskynné priestory vedú popod cestu a napájajú sa na Devis Falls, ktoré ale nie je vidno. Je ich iba počuť a cez úzku štrbinu, ktorú si vytvorila voda, vidno denné svetlo. Najlepší pohľad na tento jaskynný kaňon je z vyhliadky, na ktorú si treba počkať. Veľa hinduistov chodí do jaskyne bosých a preto im to dlhšie trvá. Vyzúvanie ale nie je povinné. Aj keď jaskyňa nemá takmer žiadnu výzdobu, určite patrí k miestam, ktoré treba pri návšteve Pokhary navštíviť

4) Vyhliadka Sarangkot

Počasie nie je ideálne, ale ešte je málo hodín, na to, aby sme vrátili skúter. Ideme sa povoziť a smerujeme na vyhliadku Sarangkot. Cesta vedie cez terasové políčka a dediny so žobrajúcimi deťmi, takže sme po prvej skúsenosti už ani nezastavovali. Na vrchole sme namiesto výhľadu na Himaláje nemali poriadny výhľad ani na mesto pod nami.

O tom, že sme sa na to mali vykašľať, nás presvedčil dážď, ktorý nás chytil na vrchole. Dážď v noci prepukol do poriadneho lejaku a hromy, ktoré bili v Himalájach boli neopísateľne odlišné od tých našich na Slovensku.

Pokhara je ideálne miesto na relax po treku 

Z Pokhary sa štartuje na viacero trekov akými sú Annapurna Circuit, Annapurna Base Camp alebo len menší výstup na vyhliadku Poon Hill. Niektorí dokonca navštevujú Himaláje na motorkách, takže tu stretnete rôzne spektrum ľudí, ktorí sa do hôr len chystajú alebo sa už vrátili. Hlavne tí, čo si už v Himalájach to svoje odžili, budú potrebovať relax a na to je prostredie jazera ako stvorené

Ak sa však na treky, paragliding či motorkovanie v blízkosti Pokhary nechystáte, absolvovať 7 hodinovú cestu autobusom z Káthmandu do Pokhary je podľa mňa zbytočné. Okolie mesta toho až tak veľa neponúka a chodiť sem len kvôli pár zaujímavostiam sa neoplatí. Netreba zabúdať, že pekné počasie nemusí vyjsť, takže výhľad na Himaláje tiež nie je garantovaný. Ak vám ale zostáva pár dní navyše, osobne by som skôr odporúčal navštíviť safari v Národnom parku Chitwan

Celá FOTOGALÉRIA z Pokhary

The post Stojí dlhá cesta autobusom do Pokhary za to? appeared first on TripLovers.

Vystupujeme na nie zrovna najbezpečnejšom letisku sveta, ktorého tehlové interiéry nám pripomínajú nástupište 9 a 3/4 z filmu Harry Potter. Pri preberaní batožiny na chvíľu vypadla elektrina, trochu netradičné uvítanie.

Obsah

• Káthmandský prach
• Thamel
• Kde sa najesť v Thameli?
• Nákupy turistickej výbavy v Nepále
• Top miesta v Káthmandu a okolí
  • 1) Boudhanath Stupa
  • 2) Posvätná rieka Bagmati a Pashupatinath
  • 3) Swoyambhunath Stupa
  • 4) Durbar Square
    • Káthmandu Durbar Square
    • Patan Durbar Square
    • Bhaktapur Durbar Square a oslavy Nepálskeho Nového roku
  • 5) Vyhliadka Nagarkot

Nepálski taxikári nie sú až takí nepríjemní a neodbytní ako tí v juhovýchodnej Ázii. Takže naša stratégia predstierania, že ich nepotrebujeme sa nám veľmi neosvedčila. Napriek tomu sa nám podarilo zjednať taxík na 4 USD. Cesta tankodromom k hotelu bola v typickom mini nekomfortnom nepálskom taxíku ale boli sme radi, že sa o polnoci vezieme na hotel. Taxikár nás chcel vyložiť niekde v turistickej štvrti Thamel, ale neboli sme ochotní vystúpiť z auta, kým nás nedovezie na naše ubytovanie.

Káthmandský prach 

Nasledujúci deň sme vyšli do ulíc hlavného mesta. Čo nás hneď zarazilo bolo neskutočné množstvo prachu. Všade! Aj v obchodoch na potravinách alebo vystavenom oblečení. Vraj pred zemetraseniami z roku 2015 to také kritické nebolo, ale zemetrasenia poškodili potrubia, ktoré privádzali vodu z Himalájí do Káthmandského údolia a okrem viacerých domov zničili aj infraštruktúru.

V meste sa nachádza veľa studní, do ktorých voda pritekala a obyvatelia mesta sa v tejto vode umývali, prali a naberali úžitkovú vodu. Ale po zemetrasení sa voda stratila, studne prestali spĺňať svoju funkciu a v meste sa začal z polorozpadnutých budov uvoľňovať prach. Domáci rozlievajú vodu pred domami a pred obchodmi aby sa im neprášilo dnu, no snahy sú skôr symbolické. Rúška nosia domáci aj turisti, ale ich používanie pri teplotách okolo 30°C je veľmi nekomfortné.

Thamel 

Thamel predstavuje turistickú časť centra Káthmandu a nachádza sa tu takmer 90% všetkých ubytovaní v meste. Nad ulicami sa trepotajú modlitebné vlajočky, ktorých posolstvo nesie vietor ďalej. Sú symbolom budhizmu a každá farba má svoj význam: modrá – nebo, biela – vzduch, červená – oheň, zelená – voda, žltá – zem. Ich poradie je dôležité.

Pozdĺž ulíc Thamelu nájdete všetko čo potrebujete. Je tu nespočetné množstvo obchodíkov s turistickou výbavou, čajmi, kašmírom a suvenírmi. Zároveň majú turisti každých pár metrov možnosť vybrať si peniaze z bankomatu alebo zameniť si peniaze za nepálske rupie aby mali príležitosť minúť čo najviac.

Určite sa neoplatí navštevovať miestne nákupné centrá, pretože sú na úrovni obchodného domu Saratov v Dúbravke. Pre nás bol druhou najväčšou atrakciou Thamelu pán, ktorý každý deň predával noviny a už z diaľky sme počuli ako v nepálštine kričí – Večerník!

Kde sa najesť v Thameli? 

Pre nás bolo obľúbeným miestom Hity Cafe, ktoré otvorili len pár dní pred našim príchodom a boli sme tam varení pečení Predovšetkým kvôli super bio cappuccinu len za 1 €, vynikajúcemu Nepali Thali a priateľskej rodinke, ktorá sa ku nám správala, akoby sme boli členom ich rodiny

Nákupy turistickej výbavy v Nepále

Káthmandu ponúka veľa možností na nákupy, ale kebyže mám možnosť, donesiem si radšej vlastnú výbavu zo Slovenska. To čo sa tu predáva sú napodobeniny, no dajú sa nájsť aj kvalitné kúsky, ale vždy je to risk. V Káthmandu sme mali kus šťastia a v jednej predajni sme strávili dve hodiny. Majiteľke sme urobili poriadnu tržbu. Nakúpili sme za rozumné ceny, lebo sme boli prvými zákazníkmi dňa (o 10:00), a preto boli aj veľmi priateľskí. Na záver sme od nej dostali aj úžasný škoricový čajík lebo videla, že sme z tých nákupov úplne vyšťavení

V článku o trekovaní v Himalájach sú opísané ceny a kvalita konkrétnych produktov

V tej istej predajni sme navštívili aj malú manufaktúru oddelenú plachtou. Šiesti krajčíri tam šili The North Face bundy, spacáky a ďalšie turistické oblečenie. Boli tam len pod umelým svetlom a všade bolo veľa peria a zvyšky látok. Ale stačilo by 10 minút aby to upratali a ich pracovné podmienky by boli niekoľkonásobne lepšie.

Top miesta v Káthmandu a okolí

1) Boudhanath Stupa

Obrovská biela stupa sa týči nad mestom už od 5. storočia. Vtedy chudobná žena požiadala kráľa aby v meste postavil svätyňu. Kráľ sa s ňou dohodol, že ju postaví, ale iba o takej veľkosti územia, aké ona dokáže pokryť kožou riečneho byvola. Žena súhlasila a kožu riečneho byvola narezala na tenké prúžky a vytvorila obrovský kruh. Kráľ si uvedomil, že ho žena podviedla, ale slovo dodržal a stupu postavil podľa rozmerov, ktoré určila splnením úlohy.

Dnes je 46 metrov vysoká stupa jednou z najnavštevovanejších budhistických miest v Nepále. V apríli 2015 bola poškodená, ale ešte v tom istom roku ju stihli obnoviť. Aby si ju mohli turisti pozrieť, musia si zaplatiť 400 rupií (3,50 €). My sme išli na motorke a “búdku” so vstupným sme prehliadli.

2) Posvätná rieka Bagmati a Pashupatinath

Rieka Bagmati je najposvätnajšou riekou Nepálu, ktorá preteká cez Káthmandu a na indickom území sa vlieva do posvätnej Gangy. V hinduizme sa telá nebožtíkov nepochovávajú do zeme ako u nás, ale spaľujú sa a popol sa sype do rieky. Zároveň je snom každého nepálskeho hinduistu vykúpať sa aspoň raz za život v tejto posvätnej rieke.

V Káthmandu môžu turisti sledovať kremačné ceremónie spaľovania mŕtvych tiel na brehu rieky Bagmati za poplatok 1000 rupií (8 €). Veľkou smolou pre turistov je, že sa nedostanú do Pashupatinath temple, ktorý je prístupný iba pre hinduistov. Turisti môžu navštíviť iba breh rieky Bagmati a sledovať kremačné ceremónie z druhej strany rieky. Z vlastnej skúsenosti odporúčam nasadiť si rúška už pred vstupom do areálu, aby ste nedýchali popol, ktorý sa uvoľňuje z horiacich tiel.

Celá ceremónia trvá od prinesenia tela po vysypanie popola do rieky relatívne dlho. Obrad by mal postupovať podľa istých pravidiel, ale skupiny, ktoré sme sledovali my, si ich výrazne zjednodušili. Nie všetci hinduisti sa spaľujú na murovaných podstavcoch (gátach) pri rieke. Bohatší si môžu dovoliť spaľovanie v elektrických peciach.

Rieka Bagmati pri chráme Pashupatinath pripomína skôr potok ako rieku a je celkom plytká. Pri každodennom spaľovaní tiel sa do rieky vysypáva veľké množstvo popola, ktorý sedimentuje na dno a blokuje prietok vody. Na odstránenie tohto problému v rieke pobehujú malý brigádnici, ktorí sa snažia čo najviac rozvíriť vodu aby popol odtekal. Pre nás sa to zdá byť niečo odporné, no pre nich je to práca snov. Hrajú sa predsa v posvätnej rieke!

Pred návštevou tohto miesta odporúčam naštudovať si niečo o ceremóniách, ktoré tu môžete vidieť alebo si zaplatiť sprievodcu. Tí sa svojvoľne ponúknu hneď ako si kúpite lístok. Celé je to trochu morbídne a určite nie je dobré jesť tesne pred návštevou tohto miesta. Napriek tomu sme tu videli podnikavých Nepálcov, ktorí tu predávajú cukrovú vatu, alebo očistené ovocie s popolčekom navrchu.

Určite sa oplatí vyšliapať si kopček nad riekou Bagmati, kde sa nachádza Gorakhnath Temple. V jeho okolí je veľa hrobiek, ktoré sú veľmi fotogenické. Na kopci pobehuje aj veľa opíc, takže nuda tu určite nie je

3) Swoyambhunath Stupa

Oproti Boudhanath Stupe je táto výrazne menšia, no nachádza sa na kopci a je odtiaľto pekný výhľad na mesto. Je to jedno z mála miest v Káthmandu, odkiaľ sa oplatí ísť sledovať západ slnka. Vstup je zadarmo a máte tu aj tradičnú nepálsku architektúru s drevenými okenicami, za ktorou väčšina turistov chodí na platené námestia Durbar. Pozor si ale treba dať na drzé opice a túlavých psov.

4) Durbar Square

V Káthmandskom údolí sa nachádzajú tri Durbar námestia. Všetky majú podobnú architektúru a návšteva všetkých troch by mohla byť trochu otravná. Na každé jedno sa platia nemalé poplatky a väčšina turistov sa nevie rozhodnúť, na ktoré sa vybrať. My sme navštívili iba Káthmandu Durbar Square a Bhaktapur Durbar Square.

Každý Durbar Square má svoju Kumari, živú bohyňu. Tá sa strieda vždy, keď tá predchádzajúca už nespĺňa podmienky. Vtedy sa vyberá nová Kumari v detskom veku, ktorá musí spĺňať 32 fyzických predispozícii. Za živú bohyňu je dievča považované do obdobia, kedy dostane prvú menštruáciu alebo sa poraní, maximálne do veku 16 rokov.

Ľudia veria, že Kumari má moc aj nad krvnými chorobami. Tiež je sledovaná pri stretnutiach s dôležitými osobnosťami nepálskej politiky. Veria, že jej mimika dokáže predpovedať budúcnosť akou bude krajina smerovať. Malá bohyňa je považovaná za vševedúcu a jej vzdelávanie bolo často zanedbávané. Moderná doba ale vzdelanie vyžaduje a Kumari sa musí vzdelávať, ale len v tom čom chce.

Káthmandu Durbar Square 

Vstupné na “jednu ulicu” je 1000 rupií (8 €). Nám sa tam omylom podarilo dostať bezplatne a nevedomky sme aj odišli z plateného priestoru, lebo sme od toho nečakali až tak málo. Že to bola platená zóna sme zistili až keď sme sa chceli vrátiť. Po zemetrasení z roku 2015 je námestie zničené a mnohé stavby sú zahalené lešením.

Okolo hlavných chrámov sa potulujú aj akýsi zmalovaní hinduisti, ktorí zo seba robia atrakciu. Za poplatok si ich môžete odfotografovať ale o autentickosti týchto ľudí silno pochybujem.

Patan Durbar Square 

Vstupné na Patan Durbar Square je 1000 rupií (8 €) a vraj kontrolujú vstupenky náhodne v areáli. Osobne sme na ňom neboli, ale ľudia, ktorí ho navštívili si veľmi pochvaľovali.

Bhaktapur Durbar Square a oslavy Nepálskeho Nového roku

Najdrahšie vstupné sa platí na Bhaktapur Durbar Square, až 1500 rupií (12 €) ale oprávnene. Je považované za najkrajšie Durbar námestie v Káthmandskom údolí. Je zo všetkých najzachovanejšie a rozlohou najväčšie. My sme ho navštívili s našou nepálskou rodinkou počas osláv Nepálskeho Nového roku 2075

Práve tento deň sa tu konajú najväčšie oslavy a námestie je plné oslavujúcich Nepálcov v slávnostnom oblečení. Oslavy majú silný hinduistický nádych. Ľudia sa chodia modliť do chrámov, zvonia na zvončeky, obchádzajú chrámy v smere hodinových ručičiek a hádžu ryžu. Po uliciach chodia hudobné sprievody a niekedy si nájdu svoje miestečko kde si sadnú na zem a vyhrávajú. Pri niektorých chrámoch hinduisti obetujú hlavy kohútov a baránkov a tie následne používajú v rámci svojich modlitebných rituálov.

Vybrali sme sa do chrámov a múzeí v Bhaktapure, ale v deň osláv boli všetky zatvorené. Namiesto toho bolo na námestí Taumadhi pódium, na ktorom sa konali tanečné a spevácke vystúpenia, pripomínajúce jarmok na dedine.

5) Vyhliadka Nagarkot

V Káthmandu sme strávili omnoho viac času ako bežní turisti. Preto sme si od nudy zobrali v posledný deň motorku a vybrali sa do dediny Nagarkot, vzdialenej od Káthmandu len 30 kilometrov. Aj keď to nebolo ďaleko, cesta nám trvala až 1 hodinu a 40 minút. Nepálske komunikácie by som označil skôr za lesné cesty ako hlavný ťah.

Z tejto dediny v Káthmandskom údolí by mal byť za úplne perfektného počasia pekný výhľad na vzdialené Himaláje. Síce sme opäť nič nevideli, ale z Nagarkotu bol pekný výhľad na terasové polia v okolí. Do tejto dediny chodievajú aj turistické autobusy a bolo to zároveň jediné miesto v Nepáli, kde sme videli autobus plný čínskych turistov

Vlajočky z ulíc Thamelu sme si priniesli až domov a pri pohľade na ne, vždy s radosťou spomíname na mesto plné prachu, vôní a zmiešaných náboženstiev. Aj napriek pár drobnostiam, s ktorými treba pri cestách počítať, sme si Káthmandu zamilovali. Stretli sme tu najpriateľskejších ľudí a úsmev na tvári tu bol prirodzenou súčasťou dňa. Po pol roku v Ázií sme si našli náš druhý domov práve v tomto meste.

Celá FOTOGALÉRIA z Káthmandu

Celá FOTOGALÉRIA z Bhaktapur

The post Vitajte v Káthmandu, najprašnejšom meste sveta! appeared first on TripLovers.

Hanoj neponúka k videniu žiadne úžasné pamiatky a miesta, ktoré musíte navštíviť. Napriek tomu nás fascinoval úplne jednoduchými vecami.

Obsah

• Obyčajný život na ulici
• Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 
• Made in Vietnam
• České hospody
• Hot pot treba odskúšať
• Hanoj nesklamal

Obyčajný život na ulici 

Hanoj je ideálne miesto na sledovanie jednoduchého života Vietnamcov a to priamo v centre mesta. Vidieť domácich ako sedia na “minipidi” plastových stoličkách, popíjajú čaj, fajčia bambusovú fajku a hrajú stolové hry sú tie najjednoduchšie veci, ktoré sme od Vietnamu očakávali a prišli až na konci nášho tripu.

Úplne najlepšie čo sme v Hanoji zažili je železnica vedúca priamo cez obývané ulice. Vlak prechádza okolo 9:20 ráno. Vtedy sa všetci uhnú so svojimi plastovými stoličkami, odídu od hrncov a zaženú kohúta so sliepkami späť do klietky, aby mohol vlak bezpečné prejsť. A hneď ako vlak prejde cez obývanú ulicu sa všetko vráti do normálnych “koľají.” Opäť vypustia sliepočky, vyložia si stoličky a popíjajú čajík priamo na koľajniciach Z bezpečnostných dôvodov bola táto ulica v roku 2019 pre turistov zatvorená.

Ďalšou fascinujúcou vecou, ktorú si v Hanoji môžete všimnúť sú ich jednosmerne zamerané ulice. Ak chcete v meste nájsť lekáreň, tak to môže chvíľu trvať. Až kým nenájdete ulicu, pozdĺž ktorej sú iba lekárne. Takto to funguje s takmer každým tovarom. Preto sme ulice v Hanoji začali pomenovávať podľa toho čo tam predávajú. Napríklad hračky, tenisky, kuchynské pomôcky, pohrebné kvetiny, lepiace pásky ale našli sme aj ulice, pozdĺž ktorých predávali bambusové rebríky alebo pečené psy.

Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 

Ho Chi Minovo múzeum a mauzóleum

S menom Ho Chi Minh sa budete vo Vietname stretávať celkom často. Bol to komunistický revolucionár, ktorý si pred smrťou prial, aby bolo jeho telo po smrti spopolnené a roztrúsené po severnom aj južnom Vietname. Komunistický pohlavári si ale po jeho smrti povedali, že ho po vzore Lenina zabalzamujú a vystavia, presne tak ako to Ho Chi Min nechcel.

Preto sa dnes stoja kilometrové rady na to, aby ste mohli na pár sekúnd vzhliadnuť telo strýčka Ho. V súčasnej dobe je Ho Chi Minovo mauzóleum najnavštevovanejším miestom v celom Vietname. Dá sa k nemu dostať iba v určité dni a iba v obmedzených časoch. My sme prišli v najhorší deň v najhoršom čase, sobotu okolo deviatej. Rada bola od mauzólea až k východu a od východu merala ešte ďalších 450 metrov. Teda naozaj kilometrová rada!

Dobrý nápad Slovensko

Vedľa Ho Chi Minovho mauzólea sídli veľa ambasád. Všetky, s výnimkou jednej (hádaj ktorej), majú pred bránami pekné fotky krajiny a historických pamiatok. Niekedy aj celý itinerár, čo v krajine navštíviť. Tá naša, slovenská, samozrejme zaostáva. Plot budovy zdobia nápisy ako Dobrý nápad Slovensko alebo Good idea Slovakia.

Temple of Literature

Po návšteve Hoi An a Hue sme sa čínskej architektúry trochu objedli. Ak sa však do týchto dvoch miest nechystáš, návšteva Chrámu literatúry sa ti bude páčiť. Je venovaný Konfuciovi a jeho učencom a vo Vietname sa stal prvou národnou univerzitou. Ak si naň nenájdete čas, môžete si ho obhliadnuť aspoň na 100 000 dongovej bankovke.

Hoan Kiếm Lake

Jazero uprostred centra je plné života. Ráno tu stretnete veľa športovcov, večer turistov ale aj domácich, užívajúcich si príjemnú atmosféru pri jazere. Cez víkendy a sviatky býva okolie jazera preplnené, preto sú cesty pre dopravu uzatvorené a chodci ich majú k dispozícii. Stretnete tu korčuliarov, deti v autíčkach, decká, ktoré si kopú lokálny hekisek alebo súťaže v preťahovaní sa lanom priamo na ceste.

Saint Joseph’s Cathedral

Veľmi pekná katedrála schovaná v uličkách Hanoja. Na naše obrovské nešťastie je opäť zatvorená, ako každý iný kresťanský kostol vo Vietname. Začíname ich upodozrievať z toho, že kostoly tu majú postavené len ako atrakciu pre turistov.

Water Puppet Theatre

V Hanoji chceme navštíviť tradične vietnamské bábkové divadlo na vode, ale nedarí sa nám zohnať lístky. Vždy keď prídeme je zatvorené alebo nás personál vyhadzuje prípadne ignoruje. Na internete sme sa dočítali, že je to ideálne miesto v prípade, že chcete zomrieť od nudy ale našli sme aj recenzie ľudí, ktorí si naozaj pochvaľovali. V tomto prípade si pre ilustráciu pozrite kúsok na youtube aby ste si boli istý, či to naozaj chcete vidieť A potom len dúfať, že kúpite lístky. Cena vstupného je 100 000 dongov (3,60 €).

Tran Quoc Pagoda

Pekná zastávka je malý komplex s jedenásť poschodovou pagodou. Nachádza sa trošku ďalej od centra, preto tu je viac domácich ako turistov.

Made in Vietnam 

V Hanoji sa tomu nevyhneme ani my. Potrebujeme nakúpiť oblečenie na turistiku v Nepáli. Všade na nás kričia drahé značky ako The North Face alebo Under Armour, za ktoré by sme sa doma nedoplatili. Rovnako ako v Kambodži aj tu predávajú napodobneniny alebo nepodarky. Nájsť skutočnú páperovú bundu potrebuje čas a najmä vedomosti o páperí. Nakoniec sa nám “The North FAKE” bundy vždy podarilo zjednať na 450 000 dongov (16€). Janka neskôr zistila, že jej bunda aj tak nie je páperová a to sme boli presvedčení, že je

S bundami však ani zďaleka nie je taký problém ako s topánkami. Tie bývajú častokrát špinavé akoby boli z druhej ruky. Z jedných sme dokonca vysypali myšie bobky. Keď už treba turistické topánky, tak namiesto pouličných stánkov odporúčame outdoorový obchod Fanfan, nájdeš ho v Hanoji aj v Ho Chi Minovom meste.

V Hanoji sme sa presvedčili o tom, že večer sa proste nakupovať neoplatí. Na večerných trhoch, trieskajú také sumy, že to vyzerá, akoby ani nič predať nechceli. Predajcovia sú už z celého dňa otrávení a s cenou dole nechcú ísť ani za svet. Najlepšie je prísť ráno, kedy sú k nám ako prvému zákazníkovi dňa veľmi milí a sú ochotní zjednávať.

České hospody 

V Hanoji ich nájdete hneď viac. Aj my sme si chceli pripomenúť domov, ale řízek štvrtinovej veľkosti, ktorý som dostal na tanier, ani zďaleka nepripomínal ten náš. Čo nás naozaj zaskočilo je, že tu robia smažák z mozzarelli. Dobre hodnotenia dávajú týmto podnikom hlavne Aziati, preto netreba mať veľké očakávania.

Hot pot treba odskúšať 

Aj keď nám vo Vietname lokálna strava veľmi nechutí, nechali sme sa ukecať na hot pot. Je to unikátny spôsob varenia, kedy si Vietnamci pripravujú jedlo sami. V podniku dostanú iba ingrediencie a horák s hrncom plným vody. Klasická verzia hot potu pozostáva aj z vifoniek, pre turistov však existuje grilovaná verzia. Za porciu pre dve osoby sme zaplatili 240 000 dongov (8,50€).

Celá príprava jedla trvá pomerne dlho. Je to trochu nepríjemné, ale personál chce vašu návštevu čo najviac skrátiť a vaše miesto čo najskôr uvoľniť novým zákazníkom. Preto si jedlo pripravujte sami a nenechajte ich, aby vám prišli k hot potu a nedopečené kúsky dali na tanier.

Hanoj nesklamal 

Vidieť niečo tak raritné ako je železničná trať vedúca cez obývané ulice, alebo sa len tak prechádzať uličkami centra Hanoja sa nám naozaj páčilo. Hanoj nám ukázal Vietnam taký, aký sme si ho predstavovali a aj napriek menšiemu počtu zaujímavostí nesklamal a cítili sme sa tu veľmi dobre

Celá FOTOGALÉRIA z Hanoja

The post Hanoj ti ukáže pravý Vietnam appeared first on TripLovers.

Výlet na motorke po provincii Ha Giang bol úplne neplánovaný. Zážitky a komické situácie, ktoré sa nám tu prihodili sa ale budú v našej rodine tradovať po generácie

Obsah:

• Doprava do/z Ha Giang
• Vstupné do provincie Ha Giang
• Dôležité informácie
• Kde si požičať motorku? 
• Čo na ceste nevynechať!
• Ako som stratil Janku z motorky
• Rozpočet výletu

Doprava do/z Ha Giang 

Provincia Ha Giang nie je taká turistická ako susediaca Sapa. Lístok nekúpite v agentúre a cestu si musíte zorganizovať sami. Autobusy odchádzajú z My Dinh Bus Station od skorého rána. Cena lístku sa pohybuje od 150 000 do 350 000 dongov (5,30 – 12,5€). Cesta trvá až 8 hodín a aj keď nevedie cez serpentíny, väčšina Vietnamcov má počas cesty žalúdočné problémy. Preto odporúčam pred cestou nejesť, aby vám nebolo zle z toho čo uvidíte a ucítite.

Ha Giang ponúka rovnako veľa ako Sapa

Vstupné do provincie Ha Giang 

Do provincie Ha Giang sa platí 10 dolárový permit. Vybavuje sa v Ha Giang Immigration Office alebo na policajnej stanici v Meo Vạc. My sme naň úplne zabudli a spomenuli si až v autobuse cestou späť do Hanoja. Nikto ho počas celého pobytu v provincii nežiadal a na ubytovaní, nám nikto nepripomenul, že ho máme ísť zaplatiť.

V samotnom meste Ha Giang nie je veľmi čo pozerať. Najzaujímavejšie je, ako domáci pestujú zeleninu v nive rieky

Dôležité informácie 

Do oblasti Ha Giang sa najviac oplatí cestovať od záveru augusta do skorého októbra. Vtedy hrajú ryžové polia najkrajšími farbami. Najdaždivejšie sú mesiace od mája do októbra. Je to horská oblasť preto si pred cestou skontrolujte predpoveď počasia a prispôsobte sa tomu.

Keď si pozrieš naše fotografie, tak je vidno, že ryžové políčka nie sú žiarivo zelené ako z pohľadníc. To je preto, lebo sme tam boli počas marca, mimo hlavnej sezóny.

Na Ha Giang loop sa odporúča vyčleniť si aspoň 4 dni. My sme mali kvôli predpovedi počasia iba 3 a bolo to veľmi uponáhľané. Najviac trpeli naše zadky.

Nedávaj si v provincii Ha Giang bravčové mäso, nebude až tak chutné ako zvyčajne

Na návštevu provincie je najlepší september. My sme tam boli počas marca a prejavilo sa to na menej zelených ryžových políčkach

Kde si požičať motorku? 

My sme zvolili overenú požičovňu QT Motorbikes and Tours, ktorá sa nachádza neďaleko autobusovej stanice. Zo širokej ponuky, ktorú majú aj s cenníkom uvedenú na svojej internetovej stránke, sme si vybrali poloautomatickú Yamahu Sirius, s výkonom 125 cc, ktorá plne postačovala. Stroje v tejto požičovni sú nové a je vidno, že sa o ne personál stará. Určite neodporúčam požičiavať na túto cestu skúter, pretože mu to nepôjde tak dobre do kopca ako poloautomatickým motorkám.

Zamestnanci požičovne nemajú s angličtinou problém, čo je v tejto provincii obrovské plus. Veľmi nám pomohli pri naplánovaní trasy a upozornili nás na všetky zaujímavosti po ceste. Dali nám mapu s opismi ciest a bodmi kde čo nájdeme. Osobné veci, ktoré sme nepotrebovali sme si mohli odložiť na ubytovaní QT Hostel alebo v požičovni QT Motorbikes and Tours.

Požičovňu QT Motorbikes and Tours určite odporúčam. Ubytovanie QT Hostel skôr nie, o výmene posteľného prádla v hostely silno pochybujem.

Na preskúmanie provincie Ha Giang sa dá prenajať aj auto so šoférom. Túto možnosť využila veľká španielska skupina, ktorú sme na ceste často stretávali. Ich správanie nám veľmi pripomínalo čínskych turistov. Stretnete ich všade, chodia v skupinách, sú hluční a každý musí vidieť ako si užívajú a ako sa majú dobre.

Po ceste sa dá vo väčších mestách pohodlne najesť v reštauráciách

Čo na ceste nevynechať! 

Heaven’s Gate

Heaven’s Gate je pekná vyhliadka s malou kaviarničku, kde nás obslúžila slečna v kroji. Je to hneď prvá zastávka na ceste a teplá kávička po chladnom ráne určite poteší.

Vyhliadka na Twin mountains

Kúsok za Heaven’s Gate sa nachádza ďalšia vyhliadka. Odtiaľ vidno na ryžové polia pri dedine Tam Son. Nepestuje sa tu len ryža, mimo ryžovú sezónu je táto úrodná pôda využívaná aj na dopestovanie kukurice, zemiakov, reďkovky, kapusty, šalátu a ďalších plodín. Najväčšou atrakciou vyhliadky sú Twin mountains, ktoré majú rovnakú veľkosť a tvar pripomínajúci ženské prsia

Twin mountains, kopce v tvare ženských pŕs

Hmong King’s Residence

Palác z dreva a kameňa je jednou z najväčších atrakcií provincie Ha Giang. Už od 19. storočia slúžil ako sídlo bohatého a vplyvného Vuong Chinh Duca, ktorý bol v oblasti významným obchodníkom. V provincií sa vo veľkom pestovalo ópium, ktorému Vuong Chinh Duc zabezpečil bezpečný prechod na čínske územie. Do roku 2004 bol palác vo vlastníctve jeho potomkov. Následne bol darovaný štátu.

Vstup do rezidencie

Ma Pi Leng Pass

Pekné vyhliadky sa nacházdajú aj v oblasti horského prechodu Ma Pi Leng. Z vyhliadok je vidno aj vodnú nádrž Sông Nho Quê.

Najkrajší horský prechod v provincii

Ľudia z horských kmeňov

Ľudia, ktorí žijú v horách provincie Ha Giang, sú od Vietnamcov výrazne odlišní. Majú ružové líca a telo poznačené rokmi strávenými na poliach. Väčšina žien má deformované chrbtice. Ploché nohy domácich sú vždy obuté do sandál menších čísel ako treba. Ľudia pracujú veľmi ťažko, aj keď ženy asi viac ako muži.

Deti z horských kmeňov

Práca sa týka aj malých detí, každý tu má svoje povinnosti. Videli sme asi trojročného ako si niesol svoj náklad na chrbte, malých chlapcov na byvoloch alebo dieťa starajúce sa o ďalšie dieťa.

Sestrička sa stará o bratčeka

Po práci prichádza čas na hranie. Niekedy nás fascinovalo, čo dokáže deťom urobiť radosť a zabaviť ich na dlhšiu dobu a niekedy sme si spomenuli na naše bezstarostné detstvo u babičky na vidieku.

Na Slovensku sa motorkári vozia pre radosť, v severnom Vietname je to nevyhnutnosť. Na pozadí je vidno chlapca na chodúľoch

Veľa detí v provincii nosí červené tričká s vietnamskou hviezdou. Nie je tajomstvom, že vietnamská vláda sa snaží tieto menšiny povietnamštiť, preto tričká dostávajú v škole.

Trhy

Mali sme šťastie a loop nám vyšiel na víkend, kedy sa konali v dedinách trhy. Domáci v krojoch prišli nakúpiť ovocie, zeleninu a aj kohúty. Drevené palice tu ohlodával každý kto prišiel. Neskôr sme prišli na to, že je to cukrová trstina

V horách žije viacero menšín, ktoré sa od seba odlišujú krojom. Často sú kombinované s obyčajnými tričkami s nápisom. Staršie ženy mávajú prekryté vlasy ako u nás babičky na severe Slovenska a vietnamský klobúk tu nájdete len veľmi sporadicky.

Black rocky mountains

Tmavé vápencové hory nás sprevádzali veľmi dlhý úsek medzi Mau Due a Mao Vac. Ale ich úseky sa nachádzajú aj v okolí mesta Dong Van.

The North Pole

Počas moto tripu v provincii Ha Giang si môžete urobiť aj odbočku k najsevernejšiemu miestu Vietnamu. Nenechajte sa oklamať veľkou vztýčenou vietnamskou vlajkou na kopci. To je len symbolická hranica, cesta k najsevernejšiemu bodu pokračuje ďalej

My sme si tento bod nechali na koniec nášho druhého dňa a na ubytovanie sme prišli až po tme. Vedie tam kľukatá cesta, neskôr aj nespevnená. Ale odmenou nám bol výhľad na západ slnka bez akýchkoľvek turistov. Keďže ľudia idú radšej na ten symbolický najsevernejší bod s veľkým stĺpom a vlajkou.

Symbolický najsevernejší bod Vietnamu. Ten skutočný je ešte o pár km ďalej

Ilegálny vstup do Číny

Cesta k The North Pole v istom momente vedie veľmi tesne popri hranici s Čínou. Na tomto mieste sa dá ilegálne prekročiť hranica. Pre fotku a zábavu kľudne, ale použiť tento prechod na vstup do Číny a následne cestovanie určite neodporúčam. My sme to miesto v náhlení sa za najsevernejším bodom minuli

Ako som stratil Janku z motorky 

Ešte deň predtým ako sa to stalo sme sa s chalankom z požičovne smiali, ako môže niekto stratiť z motorky svoj backpack. A hneď deň na to som ja stratil Janku! Nuž, mal som si ju tam lepšie uviazať

Hneď potom, ako som prudko zabrzdil pred jamou v ceste, som si v duchu hovoril: “Ako sme to dobre ustáli.” a pokračoval som ďalej v jazde.

Tu je aj video, na ktorom sa môžeš dobre zasmiať Aj napriek tomu, že GoPro nemala nastavený dobrý sklon, je tam počuť zvuk a to je najpodstatnejšie.

Ešte chvíľu som trpel samomluvou a pritom aká krásna bola tá krajina mi ani neprišlo divné, že nikto mi neodpovedá. Prešiel som most a asi po 500 m som zbadal peknú scenériu ľudí na poli. Tak hovorím Janke: “Mohol by som odfotiť týchto ľudí, čo ty na to?” Ten moment, kedy som si uvedomil, že Janka nie je na motorke, si ani neviete predstaviť!

Jankina verzia je, že odskackala preč, keď mi pomáhala s balansovaním motorky (za čo jej ďakujem) a hneď si chcela nanovo nasadnúť. Ale to už som jej ušiel

Niekde na tomto mieste som si uvedomil, že nemám svoju najlepšiu spolujazdkyňu, a tak som sa po ňu vrátil na most

Rozpočet výletu

Samotný Ha Giang loop nám trval 3 dni a cestovanie medzi Hanojom a Ha Giangom ďalšie 2 dni.

Výlet nás oboch vyšiel celkom 149 € pričom sme zabudli zaplatiť každý 10 dolárový permit za návštevu provincie.

Vedľajšie cesty sú príjemne prázdne

Provincia Ha Giang je neturistickou verziou Sapy. Sú tu krásne hory a stretnete tu ľudí z horských kmeňov, ktorí sú oproti Vietnamcom vrúcnejší.

Na záver môžem zhodnotiť, že provincia Ha Giang je jediné miesto vo Vietname, ktoré by som ešte niekedy chcel navštíviť. Ale tento krát si už dám veľmi záležať, aby to bolo v období kedy sú ryžové polia zelené

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Giang Loop

The post Provinciou Ha Giang, kde som cestou stratil priateľku z motorky appeared first on TripLovers.

Ako sa môže zvrhnúť TOP destinácia vo Vietname iba tým, že ti nevyjde počasie alebo prídeš v nevhodnej sezóne. Presne taký bol náš výlet do zátoky Ha Long. Všetko však zachránil výlet na ostrov Cát Bà.

Obsah

• V Ha Long city skapal pes
• Celodenná tour do Ha Long Bay
• Cena tour a vstupné
• Ha Long Bay nie je iba o plavbe medzi útesmi
• Motovýlet na ostrov Cát Bà
• Cestovanie vietnamskými vlakmi
• Subjektívne zhodnotenie

Výlety do zátoky Ha Long väčšina cestovateľov rieši cez agentúry v Hanoji. My to nechceme “riskovať” a výlet si zorganizujeme sami. Síce ideme autobusom do Ha Long, dopredu vieme, že nás vysadia na ostrov Tuan Chau (15 km od mesta) a nie priamo v meste, akoby sa dalo očakávať. Je to len ďalší z mnohých podvodov vo Vietname. Tentokrát sme už pripravení a psychicky to znášame o to ľahšie. Ešte sme si vypočuli “extra výhodné” ponuky, ktoré vychádzajú drahšie ako výlety z Hanoja a už si kráčame 15 kilometrov k ubytovaniu v Ha Long. Nie, nie sme až takí držgrošovia, ale trénujeme na Nepál

V Ha Long city skapal pes 

Ani niet divu, veď všetkých zákazníkov kradnú agentúry v Hanoji. V mestečku sú vystavané obrovitánske hotely, jeden vedľa druhého no okrem pár obsadených izieb sú prázdne. Je tu skôr viac ázijských turistov. Nie sú tu ani poriadne potraviny a s reštauráciami nám nevie pomôcť ani Tripadvisor. Avšak my sme si tú našu obľúbenú aj tak našli.

Celodenná tour do Ha Long Bay 

Kvôli počasiu sme volili radšej iba jeden deň. V prípade pekného počasia, by boli dva dni úplne ideálne, kvôli západu a východu slnka v zátoke. To nám však nehrozilo.

Cena tour a vstupné 

V Ha Longu sme obehali viacero agentúr, v ktorých nám ponúkali rôzne ceny. Väčšinou k výletu nevedeli ani presné informácie, vietnamska normálka. Niektorý nám tvrdili, že za obed si musíme priplatiť ďalších 100 000 dongov alebo, že oni sú jediný, kto má v cene zahrnuté aj vstupné do zátoky. My sme jednodňový výlet zakúpili za 680 000 dongov (24 €) v Halong Party Hotel. Najnižšia cena akú sme našli, pričom bolo zahrnuté naozaj všetko (doprava do prístavu a späť, loď, obed, vstupné do zátoky, sprievodca, kajakovanie).

Ha Long Bay nie je iba o plavbe medzi útesmi 

Výlety v Ha Long Bay pozostávajú najmä z aktivít ako návšteva jaskýň, vyhliadok, kajakovania, návštevy perlových či ustricových fariem a aj pobytu na pláži. Medzi to všetko patrí plavba medzi vápencové útvary kedy nám sprievodca ukazuje útvary ako “ryba” alebo “palec Homera Simpsona.” Na úpravu fotografií som použil čiernobiely filter, kde sú dobre viditeľné obrysy útesov v zátoke. Na porovnanie si môžete pozrieť farebné fotografie bez úpravy v galérii.

My sme mali celkom tri zastávky. Na každej sa treba preukázať platnou vstupenkou, ktorú sme ráno dostali od sprievodcu. Prvá zastávka bola jaskyňa s peknou vyhliadkou. Už tu sme sa začali strácať v davoch nedisciplinovaných turistov. Náš sprievodca nám dal dostatok času na obhliadku a počkal nás na lodi. Milé od neho bolo, že nás vždy pred vyplávaním spočítal.

Naša cesta pokračovala k miestu kde sme mali naskočiť na kajaky a prejsť na nich jaskyňou. V skutočnosti sme však len preplávali jaskynné okno a dostali sa do akejsi lagúny kde sa už nedalo pokračovať ďalej. Pre nás to mal byť hlavný bod zátoky, ale kajakovanie trvalo kratšie ako samotné prípravy na naskočenie do kajaku.

Posledná zastávka bola návšteva ostrova Ti Top, kde sme mali k dispozícií umelo vytvorenú pieskovú pláž a vyhliadku. Počasie sa výrazne zhoršilo a zátoku úplne pohltila hmla. Z výhľadu sme napokon nemali nič. Cestou späť už nebolo vidieť nič okrem šedých odtieňov zahmlenej zátoky. Odtieňov šedej bolo asi 50.

Niektoré z aktivít v zátoke sú len na to, aby ste si spravili boží fotku v Ha Long Bay. Na také kajakovanie, ktoré bolo pre nás najzaujímavejšie, sme mali smiešnych 15 minút. Naopak, v chladnom počasí a hmle sme čakali na pláži Ti Top, kým odpláva naša loď.

Motovýlet na ostrov Cát Bà 

Jednodňový výlet v zátoke nenaplnil naše očakávania, preto sme sa vybrali na ostrov Cát Bà na skútri. Z prístavu na ostrove Tuan Chau sme sa odviezli trajektom aj s našou Yamahou. Ešte pred odjazdom sme natankovali plnú a zobrali aj nejakú rezervu. Nakoniec to bolo zbytočne veľa, lebo tankovať sa dá aj na ostrove ale za drahšie. Tu nájdeš ceny jednosmerných lístkov a časy kedy trajekt chodí na/z ostrovu Cát Bà.

Plavba pomedzi vápencové útesy nám trvala takmer hodinu a na ostrove nám už veľa času neostávalo. Prešli sme ho zo severu na juh a zamierili rovno na Cannon Fort. Po zaplatení vstupného 40 000 dongov (1,40€) sme sa vyviezli až na vrchol. Odtiaľ sme mali už len kúsok k bunkrom, opevneniam a strážnym vyhliadkam, ktoré Vietnamci používali počas viacerých vojen ako strategicky výhodný bod v boji proti nepriateľom.

Chceli sme navštíviť aj Hospital Cave, ktorá bola tajnou nemocnicou počas Vietnamskej vojny. To by sme ale nestihli posledný trajekt, tak sme si užívali už iba jazdu cez ostrov a dedinky. Nakoniec, to je hlavný dôvod prečo sem väčšina turistov chodí

Cestovanie vietnamskými vlakmi 

Vlaky sme použili vo Vietname iba dvakrát no bol to dobre investovaný čas. Doslova! Vietnamské vlaky sú zážitok sami o sebe, najmä ak sa budete viesť najnižšou triedou (hard seat), v ktorej robia domáci tak trochu neporiadok. Práve tu môžeš zažiť nefalšovaný Vietnam na vlastnej koži a za úplne smiešnu cenu cestovného. Osobne odporúčam absolvovať jazdu vlakom na trase Da Nang – Hue, ktorá je veľmi bohatá na scenérie mora, pláži, hustého lesného porastu a tunelov.

Po vyše štyroch mesiacoch v JV Ázii mi Ha Long Bay neprišiel ničím úžasný a výnimočný. Všade nás sprevádzali čínsky turisti a každú vyhliadku sme spoznali lebo sme ju už predtým videli na nejakom plagátiku. Veľmi mi pripomínal Krabi. Navyše v úplne zahmlenom počasí ani nebolo na čo pozerať, to však bola naša smola. Bolo to spôsobené tým, že už sme na ceste celkom dlho a potrebujeme nejakú zmenu. Ak niekto cestuje do Vietnamu, tak Ha Long Bay treba určite navštíviť. No priprav sa na to, že to ani zďaleka nemusí byť také peknučké ako na pohľadniciach.

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Long

The post Od Ha Long Bay nemajte veľké očakávania appeared first on TripLovers.