Výlet k ľadovcu Aletsch je ten najlepší tip na výlet vo Švajčiarsku aký ti môžeme dať. Aj keď to nebolo lacné, išlo o najlepší pomer vynaloženej námahy, zážitku a ceny Okrem výhľadu na najväčší ľadovec v Alpách tu však môžeš zažiť aj drevené horské dedinky, alpské pasienky, kravičky či výhľady do širokého okolia

Obsah:

• Ako sa dostať k najväčšiemu ľadovcu v Alpách?
• Parkovanie pod ľadovcom Aletsch
• Ceny lanoviek a spôsoby ako sa dostať k ľadovcu Aletsch
• Zaujímavosti o ľadovci Aletsch

Ako sa dostať k najväčšiemu ľadovcu v Alpách?

Asi ťa neprekvapí, že najväčší ľadovec v Alpách vyteká spod jedného z najznámejších štítov vo Švajčiarsku, spod vrcholu Jungfrau. Ľadovec Aletsch sa nachádza v bočnej doline medzi spojnicou dvoch významných turistických atrakcií vo Švajčiarsku, Zermattom a Furka passom. Takže je dosť po ceste väčšiny turistov

Východiskovým bodom pre návštevu ľadovca Aletsch je obrovské parkovisko pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten. Tu sa nachádza stanica lanovky, ktorom môžeš pokračovať na vyhliadku k ľadovcu.

Parkovanie pod ľadovcom Aletsch

Pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten sa nachádza veľký parkovací dom a niekoľko priľahlých parkovísk. Miesta je tu dosť aj v sezóne. Parkovné sa platí v závislosti od počtu hodín, ktoré stráviš v parkovacom dome. Za parkovisko sme zaplatili 8 CHF (7,50€) za asi 7 hodín státia. V automate sa dá platiť aj kartou ale akurát keď sme chceli platiť mi, tak transakcia nefungovala

Ceny lanoviek a spôsoby ako sa dostať k ľadovcu Aletsch

Lanovky hore-dole pod vrchol Bettmerhorn odkiaľ je najlepší výhľad na ľadovec Aletsch stoja 50 CHF (46€) na osobu. Za 55 CHF (50,60€) si môžeš kúpiť pass na celý deň a využívať všetky lanovky v okolí + máš v tom aj autobus/vláčik do blízkeho okolia.

Lístky na lanovky však môžeš rôznym spôsobom kombinovať. My sme využili obojsmernú lanovku do prestupnej dedinky Bettmeralp a odtiaľ iba jednosmernú lanovku na vrchol Bettmerhorn za 37,80 CHF (34,80€). Z Bettmerhorn sme pokračovali asi 6 km pešo do dedinky Bettmeralp, pričom sme takmer stále mali výhľad na ľadovec Aletsch alebo alpské pasienky plné lúčnych kvetov tých najkrajších farieb

Nami zvolený spôsob bol pre naše povahy ľahkých turistov najpohodlnejší. Užili sme si to a hlavne sme boli po zvyšok dňa stále použiteľní

Dá sa to celé ísť aj pešo ak máš na to celý deň a kondíciu (my sme nemali ani jedno). Je to fakt obrovská štreka, z parkoviska je to spolu až 20 km s prevýšením 1800 m. Len tak pomimo, za dobrej viditeľnosti je odtiaľto vidieť aj Matterhorn

Zaujímavosti o ľadovci Aletsch:

• je to najväčší ľadovec v Alpách
• jeho dĺžka je 22 km ale každou chvíľou je menší a menší. Ešte v roku 1860 bol ľadovec Aletsch o 200 metrov vyšší (čo je vidieť aj na protiľahlých stenách).
• za 10 rokov je jeden meter čerstvého snehu vlastnou ťarchou stlačený do 1,3 cm kompaktného ľadu.
• ľadovec Aletsch sa pohybuje rýchlosťou 200 metrov za rok.
• ľadovec Aletsch vznikol spojením 3 samostatných menších ľadovcov. Ich splynutím sa dostala na povrch bočná moréna (úlomky z okrajov priľahlých strán), ktorá na povrchu vytvára súvislé tmavé pásy.
• na povrchu ľadovca Aletsch žijú mikroorganizmy – ľadovcové blchy, ktoré sa adaptovali na toto prostredie. Žijú predovšetkým z peľu kvetov, ktoré na ľadovec privanie vietor. Uložením sacharidov v ich telesných tekutinách sú týmto spôsobom schopné prežiť pri teplotách -15°C.

Ľadovec Aletsch je jednoznačne jedno z TOP miest v prírode aké môžeš vo Švajčiarsku navštíviť. Takže verím, že sme ťa inšpirovali a návštevu ľadovca Aletsch pridáš do svojho itinerára

The post Najlepšie investované peniaze vo Švajčiarsku – ľadovec Aletsch appeared first on TripLovers.

Dáždniky v kufri, pršiplášte zbalené. Aj tak by sa dal popísať náš odlet do Edinburghu. Prečo nežijú jednorožce, aké pamiatky sa oplatí navštíviť v Aténach severu a aký bol náš finančný rozpočet sa dočítaš v najnovšom článku

Obsah:

• Edinburgh mesto spanilého jednorožca
• Do Edinburghu s Ryanairom
• Len aby sa nezabudlo:
• Doprava v Edinburghu
• Čo vidieť v Edinburghu
  • TOP pamiatky Edinburghu za 2 dni
  • Menej navštevované pamiatky Edinburghu
• Koľko nás stál víkend v Edinburghu?

Edinburgh mesto spanilého jednorožca

Jednorožec sa začal vyskytovať v škótskej histórií ako symbol sily a čistoty už od 13. storočia. Staré báje hovoria o tom, že jednorožce boli spláchnuté z povrchu Zeme, pretože boli príliš pomalé na to aby sa skryli na Noemovej arche a ušli tak pred povodňou. Túto hranicu medzi fantáziou a realitou využila vo svojich knihách aj spisovateľka J. K. Rowlingová, ktorá začala tvoriť svoj najznámejší príbeh práve v Edinburghu.

Jednorožce sa nenápadne vyskytujú po celom Edinburghu a málo kto si to uvedomí. Toto mýtické zviera je symbolom Škótska, ktoré Škóti oslavujú vždy 9. apríla ako Národný deň jednorožcov

Do Edinburghu s Ryanairom

S Ryanairom sa síce lieta lacno, no cenu letenky nám vykompenzoval taxík z letiska, ktorý sme boli nútený použiť kvôli veľmi neskorému večernému a extrémne skorému rannému letu. Jednosmerná cena taxi z letiska do Edinburghu stojí približne 30-35 £ (32-38€).

Len aby sa nezabudlo:

• jazdí sa v ľavo – na prechode sa pozeraj doprava
• platobná mena ja britská libra
• časový posun voči SR je -1 hodina
• Škótom sa nedá rozumieť
• počasie je stále upršané – dáždnik a nepremokavé oblečenie sú nutnosť
• Edinburgh má maximálne bariérové letisko, mesto je rovnaké

Doprava v Edinburghu

• Edinburgh má autobusy a električky
• ako turisti sme používali najmä dvojposchodové autobusy (doubledeckre)
• lístok na autobus sa kupuje u vodiča pri nástupe
• dá sa platiť kartou alebo v hotovosti
  • medzi platením kartou a v hotovosti nie je cenový rozdiel
  • cena lístka (platí sa za nástup) je 1,70 £ (1,86€)
  • cena celodenného lístka je 4 £ (4,39€)
  • detský lístok sa dá platiť iba v hotovosti
  • študentské cestovné nemajú
• platba kartou
  • pri kúpe viacerých cestovných lístkov musíš platiť rôznymi kartami (kvôli kontrole revízorom)
  • najprv stiahne iba 1 £ (1,09€) až o pár dní stiahne zvyšok platby
• platba v hotovosti
  • vhadzuje sa do pokladničky, ktorá nevydáva
• ak ste 4 oplatí sa viac Uber

Čo vidieť v Edinburghu

Za jeden deň sa dá obehať z Edinburghu to najhlavnejšie iba z vonku. Na podrobnejšiu návštevu pamiatok potrebuješ aspoň 2 dni. A ak máš 3 dni môžeš navštíviť aj menej turistické miesta

TOP pamiatky Edinburghu za 2 dni

Greyfriars Kirkyard – cintorín, považovaný za jeden z najkrajších na svete

Statue Greyfriars Bobby – ide o sochu psa, ktorý strávil 14 rokov strážením hrobu svojho majiteľa, až kým sám nezomrel.

George IV Bridge – most ktorý je tak strašne obstavaný inými budovami, že nie je vidieť samotný most

Edinburgh Castle – vstupné 15,50 £ (17€), my sme sa vybrali radšej na menej turistický Craigmilar Castle (najlepšie rozhodnutie)

Royal Mile – teda kráľovská míľa je pomenovanie pre ulicu spájajúcu Edinburgh Castle a Holyrood Palace. Je to súčasne najturistickejšia ulice v Edinburghu a nájdeš na nej Škótov v kiltoch vyhrávajúcich na gajdách, červené telefónne búdky, uvidíš ako vedie potrubie po vonkajších stenách budov,…

St Giles’ Cathedral – hlavná katedrála je prístupná v obmedzených časoch, za ňou sa nachádza jednorožec na stĺpe

Cockburn Street – najkrajšia ulica v celom Edinburghu

Scott Monument

Calton Hill – najznámejší výhľad na celý Edinburgh

Holyrood Palace – počas leta slúži ako rezidencia britskej kráľovnej. Vstupné je 15£ (16,50€) a v cene je audioguide s so zrozumiteľnou angličtinou Z pamiatky je najkrajšia ruina opátstva Holyrood Abbey.

Škótsky parlament – vstup do parlamentu je zadarmo ale treba prejsť bezpečnostnou kontrolou ako na letisku

Museum of Edinburgh – do tohto múzea sa vstupné neplatí. Nájdeš tu modely mesta v rôznych dobách. Je to super miesto keď sa potrebuješ skryť pred silným dažďom

Edinburgh Dungeon – je už skôr atrakcia ako pamiatka. Ide o edinburgské podzemie v ktorom návštevníci môžu spoznať históriu a legendy podzemia. Táto atrakcia má veľa pozitívnych aj negatívnych hodnotení, preto treba návštevu zvážiť. Vstupné sa dá nájsť od 14 £ (15,30€).

Menej navštevované pamiatky Edinburghu

Craigmilar Castle – hrad sa nachádza mimo centra mesta a je tu pomenej turistov. Je to veľmi pekný stredoveký hrad na ktorom sme sa cítili ako zo seriálu Game of Thrones Vstupné je 6 £ (6,60€).

Gilmerton Cove – podzemné obydlie vytepané do pieskovca. nachádza sa na predmestí Edinburghu. Prehliadku je nutné rezervovať dopredu!

Slateford Aqueduct – pekné promenády na rieke Leith

Dean Village – je veľmi fotogenická štvrť kúsok od centra. V minulosti tu boli mlyny na mletie múky, ktoré poháňala rieka. Je to miesto ktoré najviac ľutujem že sme nestihli navštíviť.

Royal Botanic Garden Edinburgh – vstupné do botanickej záhrady je zadarmo

Holyrood Park – nad palácom Holyrood sa nachádza typicky škótsky zelený kopec s niekoľkými pamiatkami

Lauriston Castle – typické britské panstvo s pekne upravenými záhradami na predmestí. Prehliadky sa robia iba raz denne o 14:00, vstupné je 8 £ (8,76€).

Koľko nás stál víkend v Edinburghu?

V Edinbughu sme boli 4 dni ale v skutočnosti sme na spoznávanie mali iba 2 celé dni. Boli sme 4 čo nám výrazne ušetrilo náklady na taxík na a z letiska a za ubytovanie. Podarilo sa nám rezervovať naozaj lacné ubytovanie za 111€/3 noci/4 osoby na okraji Edinburghu. Na ubytovaní bola tiež kuchynka, takže sme si varili sami, iba obedy a kávičky sme riešili v centre mesta. Napriek vyššie spomenutému nás víkend v Edinburghu nevyšiel úplne najlacnejšie. Na osobu to bolo 180,34 €.

The post Víkend v Edinburghu, v meste spanilého jednorožca appeared first on TripLovers.

Dovolenka na Srí Lanke sa nezaobíde bez oddychu, no srílanské pláže ponúkajú okrem relaxu a opaľovania aj veľa aktivít pre tých, ktorí neradi vylihujú na pláži

Obsah:

• 9. deň: Slonie safari v Udawalawa National Park
  • Cesta z Elly na slonie safari v Udawalawe
  • Ako zohnať drivera s jeepom do NP Udawalawa?
  • Poplatky a vstupné
  • Čo sa dá vidieť v národnom parku Udawalawa?
• 10. – 12. deň: Hikkaduwa
  • Aktivity, ktoré môžeš vyskúšať na srílanskom pobreží
• 13. deň: Kolombo

9. deň: Slonie safari v Udawalawa National Park

Pôvodný plán navštíviť Národný park Yala sa zmenil, keď sme si uvedomili koľko času by sme strávili v srílanských autobusoch na úkor vyvaľovania sa na pláži Ako náhradu sme si vybrali Národný Park Udawalawa na polceste k srílanskému pobrežiu, ktorý je dostupnejší aj pre turistov, ktorí prišli na “plážovú” dovolenku.

Cesta z Elly na slonie safari v Udawalawe

Z Elly sme sa dostali do mestečka Udawalawa 3 autobusmi s prestupom vo Wellawaya a Thanamalwile. TU nájdeš podrobnejší článok ohľadom transportu z Elly do Udawalawa. Cestou sme stretli šoféra autobusu, ktorý mal slovenskú partnerku a bolo to na ňom naozaj vidno. Bol to najpomalší vodič na Srí Lanke akého sme stretli Ďalší šofér žul počas cesty betel a vypľúval ho von oknom. Na tom by nebolo nič zlé, keby som nesedela hneď za ním a nemala vystrčenú hlavu von z okna

Ako zohnať drivera s jeepom do NP Udawalawa?

Na internete sme našli informácie, že do rezervácie je najlepšie chodiť buď o 6:00 ráno alebo o 15:00 poobede. Vtedy sa vraj zvieratá chodia napájať k vode. Realita ale vyzerá tak, že keď sa ti podarí prísť do mestečka a vystúpiš z autobusu, začnú sa o teba biť šoféri s jeepom, čo ti môže ponúknuť možnosť vyjednávania a ísť na safari hneď. My sme sa nalodili o 12:30, začali poriadnymi obedom (+1000 LKR – 4,8 €) a následne sme v parku strávili 4 hodiny (bežné sú 3) a zvierat sme napriek tomu videli naozaj dosť veľa.

Poplatky a vstupné

Na návštevu NP Udawalawa sa platia samostatne:

• sprievodca (šofér) s jeepom – cenu sme zjednali z 20 000 LKR (100 €) na 16 000 LKR (80 €) na 4 osoby
• permit (povolenie do NP) – závisí od počtu ľudí na jeepe, čím viac ľudí na jeepe, tým je vstupné výhodnejšie

Celkovo 1 osoba platila približne 37 € za 4 hodinovú safari

Čo sa dá vidieť v národnom parku Udawalawa?

Počas návštevy v NP Udawalawa sme videli desiatky slonov, krokodílov, srniek a jeleňov, vodné byvoly, varanov, korytnačku. Národné parky v južnej Ázií bývajú známe aj veľmi bohatým vtáctvom. Videli sme veľmi veľa divoko žijúcich pávov, skupinky Myktérií lysohlavých, niekoľko vzácnych hornbillov (Zobákorožec strakatý), orlov, sovu a niekoľko desiatok veľmi pekných Včelárikov východných.

V rezervácií žije 12 tigrov, no pravdepodobnosť, že sa ti ich podarí zazrieť je minimálna. No ako náhradu za to si môžeš pohladkať slona, ale iba v prípade keď príde až k tebe. Šoféri veľmi dobre vedia, ktoré slony sú aktívne a radi ťa k nim zoberú V celom parku platí zákaz vystupovania z jeepu! Platí to pre turistov aj šoférov.

Samotné mestečko Udawalawa neposkytuje poriadne nič. Na hlavnej križovatke sa nachádza jedna domáca reštaurácia a dvojo malých potravín. V mestečku pri priehrade sa nachádza Elephant Transit Home, útočisko pre ranené a opustené slony. Môžeš sa prísť pozrieť na kŕmenie slonov o 9:00 ráno a o 18:00 večer.

Tipy & rady:

• v autobuse do Udawalawe skúste vytvoriť skupinku, budete platiť menej za šoféra aj za vstupné do národného parku
• batožinu si môžeš zobrať so sebou do jeepu
• keď sme na chvíľu opustili batožinu (na jedinom mieste, kde sme mohli opustiť jeep), tak ju napadli opice a roztrhali nám obaly zo srílanských čajov takže si všetko dobre zabaľ a pripútaj, opice sú v kradnutí veľmi šikovné
• safari (37€) rozhodne uprednostni pred sirotincom v Pinnawale (15€), je to síce drahšie ale zážitok je tisícnásobne lepší a podporíš dobrú vec;)
• v NP platí zákaz vystupovania z jeepu pre turistov aj sprievodcov, takže uvažuj koľko piješ. Ísť močiť do prírody sa nedá
• fotografie sú robené 200 mm objektívom s APS-C zrkadlovkou (teda ekvivalent 260 mm), takže s ozaj dlhým zoomom

10. – 12. deň: Hikkaduwa

Dôvodom prečo sú pláže na pobreží Srí Lanky vhodné aj pre aktívnych ľudí je, že okrem “kvasenia” a opaľovania si môžeš každý deň ozvláštniť inou zaujímavou aktivitou. Za najkrajšiu pláž Srí Lanky je považovaná Unawatuna Beach. My sme si za naše “kvasiace” útočisko vybrali Hikkaduwu. Dôvodom bol prirodzený výskyt korytnačiek na plážach

Aktivity, ktoré môžeš vyskúšať na srílanskom pobreží:

• Plážovanie a oddych – pláže sú piesočnaté, voda čistá a po pláži pobehujú túlavé psy
• Šnorchlovanie – je jeden z TOP zážitkov na Srí Lanke! Ráno sa dá šnorchlovať na koralovom rífe, uvidíš tu desiatky rybičiek a malých žralokov. Podvečer môžeš plávať s metrovými korytnačkami
• Korytnačie liahne a útočiská – nájdeš na viacerých miestach pozdĺž celého pobrežia od Koggaly po Aluthgamu
• Galle Fort – opevnenie s koloniálnym nádychom, ktoré vybudovali Holanďania. Po Galle Fort sa môžeš poprechádzať zadarmo, platí sa len za vstup do múzea
• Kriket – je národný šport južnej Ázie. Kriketový štadión nájdeš v Galle hneď oproti Galle Fort. Tento šport musíš jednoznačne aspoň raz vidieť
• Surfovanie – s inštruktorom stojí 2000 LKR (10 €) na 1 hodinu. Počítaj s tým, že voda v ušiach a soľ v očiach sú samozrejmosť Môžeš sa dať aj na niekoľkodňové kurzy surfovania. Ale pozor, surfovanie je oveľa fyzicky namáhavejšie, ako vyzerá
• Plážové hojdačky – domáci chcú za jej použitie nejaký drobný tip
• Potápačské kurzy a ponory – potápanie je na Srí Lanke drahšie ako v ostatných lowcostových destináciách Ázie. Dva (fun dive) ponory vyjdú na približne 70 €.
• Koggala – rybári (stilt fisher)
• Nočný život – na pláži Hikkaduwa takmer nie je. Lepšie to môže byť na Unawatuna Beach

V Hikkaduwe sme strávili len 3 dni no keby sa dalo, tak ostaneme aj celý týždeň

Tipy & rady:

• dones si vlastný šnorchel. Za požičanie pretekajúceho šnorchlu sa platí 500 LKR (2,50 €) na hodinu
• dones si topánky do vody ako ochranu pred ostrými koralmi
• po 16-tej prichádzajú veľké, asi jednometrové korytnačky na južnú časť pláže Hikkaduwa. Okolo nich sa hneď zgrupujú ľudia, podľa toho ich nájdeš
• pláže Srí Lanky sú vhodné ja pre rodiny s deťmi
• s ruštinou pochodíš viac ako s angličtinou
• ak ideš prvýkrát na surf určite si zober inštruktora, bez neho to nemá zmysel. V rámci prvej lekcie ta roztlačí na vlnu
• ak pôjdeš surfovať snaž sa čo najviac zahaliť a použiť čo najkvalitnejší vodeodolný krém inak to bude riadny záhul pre tvoju kožu
• rybári v Koggale sú komparzisti a za fotku pýtajú 1000 LKR (5 €)

https://www.facebook.com/427513457580937/videos/681743679232759

13. deň: Kolombo

Kolombo sa zvyšku krajiny príliš nepodobá. Je omnoho špinavejšie a hlučné. Centrum v pôvodnej časti Fort je nahradené výškovými budovami a vôbec nás neoslovilo. Po celom Kolombe sa nachádzajú svätostánky všetkých štyroch náboženstiev na ostrove. Za návštevu stojí moslimská Red Masjid, ktorá ma netradičný štýl.

Peknými miestami v Kolombe boli budhistické chrámy Seema Malakaya Temple (400 LRS) na jazere Beira a Gangaramaya Temple (400 LRS), ktorý nebol tak úplne tradičný chrám ale skôr zbierka starožitností, ktoré ľudia chrámu darovali. Je to zaujímavé miesto no nemusí sa páčiť každému.

Tipy & rady:

• tuktukári v Kolombe sú otravnejší ako v ostatných častiach Srí Lanky a po nastúpení do tuk-tuku ťa budú ťahať do rôznych predajní s čajom a suvenírmi
• ak tuktukár nejde kam ste sa dohodli, stačí pohroziť, že vystupuješ bez zaplatenia
• návštevu Kolomba veľmi neodporúčam, ale predpokladám, že kvôli letisku ju aj tak absolvuješ

Ďaľšie rady a odporúčania na tvoju cestu po Srí Lanke nájdeš v článkoch:

#1: Za budhizmom do srdca Srí Lanky
#2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly

The post Srí Lanka #3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy appeared first on TripLovers.

Bolívia nie je úplne tradičná juhoamerická krajina. Na našej ceste sme od nej dostávali jednu facku za druhou, aj keď sme boli pripravení na možné problémy. Ako povedal jeden Brazílčan z našich ciest: This is not Latin America, this is just Bolivia.

Za 12 dní v Bolívii sme navštívili:

• La Paz
• Národný park Toro Toro
• Salar de Uyuni a Altiplano

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Bolíviu?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Bolívii
• Peniaze, bankomaty a ceny
• Doprava
• Mizerná vybavenosť
• Ľudia a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Jedlo
• Čo navštíviť v Bolívii?
• Ako dlho zostať v Bolívii?
• Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Víza

Občania SR môžu využiť bezplatné 90 dňové turistické víza.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Bolíviu?

Vhodné obdobie na návštevu Bolívie je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli síce obdobie zimy a aj obdobie sucha. Maximálne teploty sú v tomto období v rozsahu 15-20 °C.

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Bolívie sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Bolívii predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa vyskytujú na úplnom severe krajiny v Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku Fit for Travel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky. Najväčším nepriateľom je únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Bolívii

V Bolívii sme napriek zlým zážitkom nikdy neprišli do momentu žeby sme sa cítili byť v nebezpečí. Problémy v krajine sú skôr politického charakteru, pričom Bolívijčania horkokrvne vyjadrujú svoj nesúhlas, čo môže skomplikovať cestovanie po krajine.

Pre vlastnú bezpečnosť sme dodržiavali pravidlá:

• nechodili sme von po tme
• vždy sme boli spolu
• dávali sme si pozor na osobné veci
• neukazovali sme na verejnosti cennosti ani hotovosť
• mali sme urobené kópie dokladov na viacerých miestach

Všeobecne platí, že v Južnej Amerike sa deje veľa vreckových krádeží. Na druhej strane na nás nikto neskúšal tradičné turistické podvody.

Peniaze, bankomaty a ceny

V Bolívii sa používa mena Bolivian, skrátene BOB alebo Bs. V krajine nie je problém nájsť bankomat na miestach kde je očakávaný. Maximálny povolený výber z bankomatu je 2500 Bs. (333€). Naopak, zmenárne tu takmer nefungujú. Osobne sa nám viac oplatilo peniaze z bankomatu vybrať než zmeniť. Napr. pri výbere 2500 Bs. z bankomatu sme prišli len o 3 €

Pri platení sa z nejakého neznámeho dôvodu viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene. Potešil nás aj fakt, že sem tam sa dala využiť aj študentská zľava na ISIC. Užitočné informácie o cenách a cestovaní v Bolívii nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Na vnútroštátne presuny sme používali vždy autobusy. Doprava funguje celkom dobre, pokiaľ nie sú blokády, štrajky, oslavy,… čo je v Bolívii celkom bežné. Takže často nefunguje.

Všetky mestá sú prepojené jednou hlavnou cestou nakoľko im na náhornej plošine Altiplano nič nezavadzia. Hlavné cesty sú veľmi dobrej kvality. Autobusy medzi mestami chodia často. Jediná destinácia, kam nechodia často je Uyuni, nakoľko je to čisto turistická destinácia a pre domácich táto destinácia nie je zaujímavá.

V Bolívii nefungujú žiadne turistické autobusy. Jedine Bolivia Hop na trase Titicaca a La Paz. Inak sa dá voziť iba bežnými domácimi autobusmi. V nich si môžeš vybrať sedadlo na sedenie alebo polo-ležanie. Veľmi často sme používali aj nočné autobusy. Vždy majú aj WC ale je to fakt smrad.

Na každej autobusovej stanici sa platí poplatok za použitie terminálu v hodnote od 1-2,5 Bs. v závislosti od mesta. Nie je to žiaden podvod, dostaneš aj potvrdenku o zaplatení.

Čo sa nám nepodarilo bolo vyskúšať v Bolívii vlaky a konkrétne vlakobus na trase Sucre – Potosí. Ak ťa to zaujíma môžeš si pozrieť dokument: Tough Trains Series : S01E01 – Across Bolivia The Pantanal to the Pacific

Mizerná vybavenosť

Turistov je v Bolívii v porovnaní s okolitými krajinami výrazne pomenej, čomu odpovedá aj turistická vybavenosť a komfort cestovania.

Na ubytovaniach väčšinou tečie iba vlažná voda. Na rannú sprchu vo vyšších polohách zabudni, voda môže byť zmrznutá. Internet buď nemajú alebo je nepoužiteľný. V Bolívii je akútny nedostatok zmenární. Počas nášho pobytu v Bolívii sme ich neustále vyhľadávali, no videli sme iba jednu a to na letisku v La Paz.

Biedne je to aj s reštauráciami. To, že je otvorená neznamená, že varia. A rovnako ak si sa v nejakej dobre najedol a chceš tam ísť opäť, nemusí byť na ďalší deň otvorená.

Ľudia a ich zvyky

Približne 90 % obyvateľstva Bolívie tvoria potomkovia pôvodných indiánov. Zvyky ako vypaľovanie pôdy im ostali dodnes. O Bolívijčanoch sa hovorí, že sú odmeraní, no my sme taký dojem nemali. Turisti síce pre nich nie sú atrakcia a nemajú záujem sa s tebou fotiť, no na staniciach sme s nimi často prehodili zopár slov až viet, pokiaľ nám to dovoľovala naša znalosť španielčiny. Bolívijčania ale nie sú usmievaví národ.

Z osobnej skúsenosti sme nemali dojem, žeby tu mali vo zvyku okrádať a podvádzať turistov. A za dva týždne strávené v Bolívii sme nikdy nepocítili pocit nebezpečenstva.

Na autobusových staniciach majú zaužívaný svoj staničný folklór, za pomoci ktorého o sebe dávajú vedieť, do ktorej destinácie predávajú lístky. Pokriky ako ruroruroruroruurooo, quipaquipaarequipa a ďalšie ti na stanici nedajú spať Tiež majú vo zvyku robiť zbierky vo verejnej doprave.

Bolivian Engeneering:

• každý schod je inak vysoký a dlhý, takže pozor nech sa nevytreš
• “neomietnuté” domy sú štandard
• najchudobnejšia vrstva v odľahlých oblastiach žije v domoch z hlinených tehál, ktoré vyzerajú, že keď zaprší tak sa roztečú
• nemajú kefy na záchodoch, a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy, lebo v celej krajine je stará kanalizácia

Angličtina a komunikácia

Angličtina obyvateľstva je na veľmi biednej úrovni. Ak vieš základy španielčiny, ktorá je v Bolívii úradným jazykom, malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom tvojich cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Na pozdravenie je v španielčine bežné zaužívaný pozdrav !Hola!. V Bolívii sa ale používajú pozdravy !Buenos dias! alebo !Buen día!

Jedlo

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokového listu. Vyrábajú sa z neho kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokového listu z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

V Bolívii dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo). K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde nám zabezpečila stravu agentúra.

Čakal by si, že si dáš v Južnej Amerike dobrú kávu? Zobuď sa, tu si v Bolívii! Kávu sme zohnali len instantnú a tiež bola drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová reštaurácia spoločnosti Copacabana.

V Bolívii supermarkety nehľadaj, sú tu akurát malé prevádzky domácich. Sladkosti sú chutné. Z ovocia sa dá zohnať papája a banány. Žiadne ovocie ani zelenina sa nesmú prenášať cez hranice (kvôli potenciálnym chorobám).

Čo navštíviť v Bolívii?

Návšteva Bolívie je viac menej len o prírode. V mestách k pozeraniu takmer nič nie je. Všetky sú ako štvorcová sieť, lebo vznikli až po kolonizácii Španielmi.

• La Paz – lanovky v rámci verejnej dopravy, market a katedrála
• Sucre – kláštory
• Niñu Mayu – dokonale zachované dinosaurie stopy
• Národný park Toro Toro – dinosaurie stopy, kaňon Toro Toro, kresby Inkov či kamenné mesto
• Potosí – bane za prevádzky
• Salar de Uyuni – 1-3 dňová tour, soľná púšť, náhorná plošina, plameniaky, vulkány, lagúny, gejzíry,…
• jazero Titicaca – mestečko Copacabana a Isla de Sol
• Huayna Potosí – najdostupnejšia 6000-ovka (3 dni)
• Tarija – pestovanie viniča
• Tupiza – Monument Valley v bolívijskými prevedení
• Amazonský prales
• neturistické treky v Andách – za pomoci lokálnych agentúr a ich jeepov

Ako dlho zostať v Bolívii?

V Bolívii si nerob striktné plány a už vôbec nebookuj ubytovanie dopredu! Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu, nakoľko najzaujímavejšie destinácie v Bolívii sa nachádzajú vo vyšších od 3800 m n. m. Má to aj výhodu, v takýchto nadmorských výškach nie sú muchy a komáre

Tvoj program v Bolívii môže narušiť:

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky
• blokády z politických dôvodov
• oslavy, sviatky, voľby a inak “špeciálne” dni
• počasie
• čokoľvek iné…

Za prvý týždeň v Bolívii sme videli okrem národného parku Toro Toro iba to, ako to v Bolívii nefunguje. Takže určite odporúčam niekoľkodňovú rezervu. Ak letíš, tak byť v blízkosti letiska skôr a nenechávať to na posledný deň. To je veľmi riskantné.

Väčšina turistov strávi v Bolívii 2 týždne. To je čas akurát na to najhlavnejšie. Ak máš záujem vydať sa aj do menej známych destinácii ako Tarija, Santa Cruz či do amazonského pralesa budeš potrebovať 3-4 týždne.

Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Povinná výbava do Bolívie je spacák. Na náhornej plošine je v noci poriadna zima a v noci sa tu veľmi nekúri. Ak pôjdeš na tour Salar de Uyuni, kúrenie je iba v spoločenskej miestnosti. Rovnako sa oplatí mať ho počas nočných presunov autobusov. Nás zachránil, keď sme počas blokád v Bolívii museli prespávať na lavičkách na autobusovej stanici v Orure.

Ak ideš do oblastí náhornej plošiny Altiplano (čo pravdepodobne pôjdeš) odporúčam slnečné okuliare, opaľovací krém, teplé oblečenie a labello.

Čo si do Bolívie nezobrať? Povedala by som, že deti. V Bolívii sme videli presne 0 kočíkov a rovnaký počet turistov s deťmi. Domáci nosia deti v šatách na chrbáte. Pre cestovateľov to však môže predstavovať zbytočne komplikácie, nehovoriac o nadmorských výškach a strmých svahoch. A pri spomienke na blokády a štrajky v Bolívii je to naozaj jedna z posledných destinácii kam by som sa vybrala s deťmi.

Musím priznať, že na odchod z Bolívie som sa tešila, napriek tomu, že ja som bola iniciátorom tohto výletu. Dôvodom bolo obdobie našej návštevy Bolívie. Tú sme navštívili tesne pred prezidentskými voľbami, ktorých výsledky dopadli veľmi sporne. Dôsledkom toho sme si niekoľko dní odstáli pred zabarikádovanými cestami a riešili obštrukcie s horkokrvnými Bolívijčanmi.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Bolívia nám dávala jednu facku za druhou appeared first on TripLovers.

Hneď po prílete do Mjanmarska pozorujeme obrovské odlišnosti od doposiaľ navštívených krajín v JV Ázii. Už od začiatku vieme, že sa nám tu bude páčiť. Až na pár maličkostí

Po Mjanmarsku sme cestovali celkom 3 týždne:

• Mandalay – Inwa, Mingun, U Bein Bridge, vodopády v okolí
• Bagan
• Oblasť jazera Inle
• Yangon (Rangún) – bývalé hlavné mesto

Obsah:

• Do Mjanmarska šikovne s eVisa
• Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?
• Bezpečnosť v Mjanmarsku
  • Očkovania a malária
  • Podvody na turistov
• Ako sa prepravovať po Mjanmarsku
  • Letecky
  • Autobusom
  • Vlakom
• Ako sa prepravovať v destináciách
• Peniaze v Mjanmarsku
• Ľudia a komunikácia
• Barmský budhizmus

Do Mjanmarska šikovne s eVisa

Vybavovanie mjanmarských víz bolo doposiaľ najjednoduchšie vybavovanie víz v mojom živote. O víza do Mjanmarska sme požiadali cez oficiálnu vládnu stránku evisa.moip.gov.mm. Takéto víza stoje 50 USD a majú platnosť až 90 dní. Všetko sme jednoducho vybavili elektronicky do 3 dní

Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?

Najlepší čas na návštevu Mjanmarska je od novembra do apríla. V tomto období je sucho a maximálne denné teploty dosahujú od 28 – 35°C. Najvyhľadávanejšia pamiatka staroveké mesto Bagan sa nachádza v savane, takže ráno ťa tu čaká riadna zima a poobede neskutočný úpek

Bezpečnosť v Mjanmarsku

Obdobie kedy sme cestovali do Mjanmarska bolo zhodné s obdobím krízy moslimského kmeňu Rohingya. Napriek tomu sme počas našej trojtýždňovej návštevy o čomkoľvek čo by súviselo s týmto kmeňom nepočuli ani zmienku. Nenašiel sa ani jeden moment kedy by sa nám snažil niekto ublížiť. Po celú dobu sme sa v Mjanmarsku cítili bezpečne. Samozrejme, vždy sme boli vo dvojici a nikdy sme sa nepýtali na citlivé otázky.

Očkovania a malária

Pred vycestovaním do Mjanmarska sa odporúča mať zaočkovaný týfus, žltačku A, žltačku B, tetanus a besnotu.

Výskyt malárie v Mjanmarsku závisí od oblasti. V turistických destináciách (Yangon, Bagan, Inle lake) je nižší výskyt malárie, (ale nie žiaden).

Podvody na turistov

Rovnako ako vo všetkých krajinách JV Ázie aj v Mjanmarsku čaká na turistov množstvo podvodníkov. Najviac ich je v Bagane. Tam nás lákali dokonca na “drahokamy.” V Mjanmarsku je strašne veľa žobrajúcich detí alebo malých pouličných predavačov (najčastejšie predávajú predražené pohľadnice).

V jednej pekárni sa nás dokonca pokúšali oklamať 2x z dvoch návštev. Prvýkrát sme to brali ešte že ok, môže sa stať. Ale druhýkrát to bolo už naozaj okaté a slečna vedela presne koľko má vrátiť. Žiaľ aj takéto veci sa stávajú, preto treba vždy vedieť koľko ti majú vydať a mať prehľad o lokálnej mene!

Ako sa prepravovať po Mjanmarsku

Do Mjanmarska sa dostanete jednoducho a lacno leteckou dopravou z Bangkoku. Jednosmerné letenky sa dajú zohnať už od 40€. Odporúčam doletieť na jednu stranu krajiny a z druhej sa následne vrátiť

Doprava na veľké vzdialenosti:

1. Letecky

Ak máte dostatok financií a málo času, najlepšie to pôjde letecky. Takto sa nazývajú letiská pre konkrétne destinácie:

• Yangon –  Yangon International Airport (RGN)
• Mandalay – Mandalay International Airport (MDL)
• Bagan – Nyaung-U Airport (NYU)
• Inle lake – He Hoe Airport (HEH)

Informácie o tom ako sa dostať na a z letiska si nájdete jednoducho na stránke toandfromtheairport.com 

2. Autobusom

V rámci Mjanmarska sa môžete presúvať veľmi jednoducho a lacno autobusmi. Lístky na ne si vždy môžeš zakúpiť na ubytovaní. Vždy sme dostali celú ponuku autobusov, kde sme si mohli vybrať medzi kvalitou a cenou. Po každé sme mali zariadený aj pick up na ubytovaní v cene lístka

Veľký pozor si ale dajte, ak sa vyberieš k jazeru Inle. Tunel sem nevedie a hneď na začiatku ti dajú čierne igelitové vrecko. Cesta vedie cez hory a prudké serpentíny, takže odporúčam nejesť a mať poruke CocaColu!

3. Vlakom

Ak cestuješ total lowcoast v Mjanmarsku pre teba budú najzaujímavejšie vlaky. V tejto krajine sú priam povestné svojou pomalosťou a hompáľaním. Okrem srandovného kývania budeš cestovať s domácimi čo tvoju cestu určite obohatí Všetky užitočné rady a harmonogram vlakov nájdeš na stránke www.seat61.com/Burma.

Vlak nepremáva na trase Bagan – Inle lake! Respektíve by si musel ísť cez Yangon, takže by cesta trvala o dva dni dlhšie ako cesta autobusom

My sme absolvovali len trojhodinový okruh okolo Yangonu, ale zážitok to bol parádny Za 200 kyatov (12 centov) sme si kúpili lístok na vlak, ktorý nás previezol po odľahlejších oblastiach Yangonu. Boli sme tak omnoho bližšie k domácim a na vlastné oči videli ich bežný život, zažili množstvo tovaru, trhy, smrad, muchy ale aj mnohé milé situácie a najmä úsmevy

Ako sa prepravovať v destináciách

Doprava v mjanmarských mestách je veľmi chaotická. Vodiči trúbia iba preto lebo trúbi niekto iný a aj oni si chcú zatrúbiť. Pritom sú cesty miestami neuveriteľne prašné a okoloidúce postavy sa iba vynára z prachu. Ľudia polievajú ulice pred domom aby nemali tak prašno v domoch. Prach je naozaj všade a miestami je to naozaj neznesiteľné, najmä ak sa presúvaš na bicykli alebo motorke.

Mandalay – dá sa požičať motorka, je to zároveň najlepší spôsob ako objaviť okolie mesta. Osobne sme mali veľmi dobré skúsenosti s požičovňou Mandalay Motorbike Rental and Tours.

Bagan – cudzincom motorky nepožičiavajú! Turistom požičiavajú iba e-biky, bicykle alebo konské záprahy. Dôvodom je vraj ochrana historických objektov pred smogom (ale domáci na motorkách jazdiť môžu).

Inle Lake – požičovne motoriek tu nie sú. Požičajú ti nanajvýš bicykel s padajúcou reťazou za 1€

Yangon – už niekoľko rokov je plošne pre všetkých zakázané riadiť motorku (okrem úradných pracovníkov). Dá sa tu prepravovať autobusmi verejnej dopravy. Vždy sa našiel niekto, kto nám poradil aký autobus použiť. Ich cena sa pohybuje od 200 – 300 kyatov (12 – 18 centov) za jazdu. Platenie funguje vhadzovaním peňazí do boxu, ktorý nevydáva, takže treba mať presnú sumu

Pozor na medzinárodný vodičský preukaz!

Oficiálne Mjanmarsko neuznáva medzinárodný vodičšký preukaz, ani podľa Viedenského dohovoru, ani ten podľa Ženevského dohovoru. Avšak nikdy nás nikto nezastavil ohľadom kontroly.

Majiteľ požičovne v Mandalay nás upozornil, že treba používať helmy, mať obe spätné zrkadlá a nesvietiť s motorkou cez deň. Áno, posledný bod je z hľadiska bezpečnosti nelogický, ale je to tak. V prípade kontroly odporúčal, rozprávať na policajtov rodným jazykom

Peniaze v Mjanmarsku

V krajine sa používa mena kyat, ktorá nie je uznávaná nikde inde vo svete. To znamená, že ak by si z Mjanmarska takéto peniaze vyniesol, nikde by si ich nezamenil. Peniaze sú iba v papierovej podobe a sú také špinavé, že sme si ich nezoraďovali podľa nominálnej hodnoty, ale podľa plesnivosti a snažili sme sa ich čo najskôr zbaviť

Ľudia a komunikácia

Mjanmarčania sú veľmi usmievavý národ Počas 3 týždňov v tejto krajine sme sa cítili aj vďaka nim veľmi komfortne a príjemne. Angličtina je troch väčší problém, no aj v Mjanmarskú sú zvyknutí na technológie a s obľubou využívajú metódy ako Google Translate Niekedy síce komunikácia trvala dosť dlho ale vždy sme sa pochopili

Občas nás zastavili miestny a začali sa s nami rozprávať iba aby si potrénovali angličtinu. Keď sme sa predstavili, že sme zo Slovenska tak sa potešili a porozprávali sme sa aj o futbale. Týmto spôsobom sme sa od bežných ľudí dozvedeli veľa o mjanmarskom školstve a ekonomike a tiež o slovenskom futbale

Bolo úžasné akú atrakciu z nás mali domáci. Veľa ľudí sa s nami chcelo fotiť! A bolo jedno či sme boli v turistickej oblasti alebo v meste. Ľudí, pre ktorých sme boli atrakciou bolo nečakane veľa. Práve tieto maličkosti urobili z Mjanmarska krajinu, ktorú sme si úplne zamilovali

Barmský budhizmus

Mjanmarsko je jedna z najbudhistickejších krajín na svete. Barmský budhizmus má veľa rituálov, ktoré sme mohli pozorovať. Tu sú niektoré z našich postrehov:

• pred vstupom do chrámu sa treba vždy vyzúvať, aj z ponožiek (na naše ponožky pred chrámom si často počkali malé šteniatka)
• budhistické stupy sa obchádzajú v smere hodinových ručičiek
• pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tváre osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časť, čas pred poludním a popoludní
• súčasťou rituálov je pokladanie darov, najčastejšie kvetín, pálenie sviečok a oblievanie “toho svojho” zvieratka
• Shwedagon pagoda bolo pre nás najduchovnejšie miesto v JV Ázii
• v Mjanmarsku existujú aj budhistické mníšky. Často sú medzi nimi malé dievčatká s vyholenými hlavami. Hlavu si prekrývajú uterákom aby sa im nespiekla pokožka hlavy. Mnohé z nich sa stanú budhistickými mníškami len preto, že sú siroty
• budhistické mníšky nosia ružové habity, mnísi preferujú bordovú farbu
• porušovanie budhistických pravidiel – 2x sme videli dotyk budhistického mnícha so ženou. Tiež sme videli malých žobrajúcich mníchov, ktorý chodili od turistu k turistovi aby vyžobrali zopár kyatov (aby si mohli kúpiť melón)

Z tejto krajiny sme si odniesli omnoho viac zážitkov a krásnych momentov ako z ostatných krajín juhovýchodnej Ázie. Nedá sa inak ako len odporúčať jej návštevu čo najskôr aby si zažil autentických ľudí, ktorí sa tešia len preto, že ťa stretli

Celá FOTOGALÉRIA

The post Návšteva Mjanmarska zbúrala všetky predsudky appeared first on TripLovers.

Po Káthmandu je druhým najdôležitejším mestom v Nepáli Pokhara. Práve tieto dve mestá sú spojené azda jedinou čiastočne spevnenou asfaltovou cestou v krajine.

Obsah

• Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa
• Okolie Pokhary za jeden deň
  • Požičanie skútra v Pokhare
    1. Peace pagode
    2. Vodopády Devis Falls
    3. Jaskyňa Gupteshwor Mahadev
    4. Vyhliadka Sarangkot
• Pokhara je ideálne miesto na relax po treku

Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa 

Najväčším ťahákom mesta je jeho príjemné prostredie jazera, ktoré sa rozkladá priamo pod Himalájami. Táto oblasť je priamo stvorená pre turistov, ktorý hľadaj kľud a relax. To však iba v oblasti “lakeside”, kde sú všetky hotely, podniky, obchody a agentúry. Aj keď tých trekových obchodov je tu výrazne menej, ako v Káthmandu.

Hlavnými atrakciami sú výlety po jazere, paragliding a rogalo. Na to aby ste si užili výhľad na Himaláje zo vzduchu však potrebujete ideálne počasie a viditeľnosť. My sme tam boli štyri celé dni a slabý obrys hôr sme videli iba z autobusovej stanice pri odchode z Pokhary

Okolie Pokhary za jeden deň

Ak by ste zamierili do skutočného centra Pokhary, videli by ste len ďalšiu nepálsku klasiku. Rozbité cesty, prach, žiadna zeleň a kravy oddychujúce na ceste. V samotnom centre mesta sa nenachádza nič turistické a za všetkým treba ísť do okolia.

Požičanie skútra v Pokhare

V Pokhare sú požičovne ako napríklad Hearts & Tears Motorcycke Club, kde si môžete požičať poriadny stroj a vydať sa na niekoľkodňový výlet do Himalájí. Obyčajné skútre na prenájom však v ponuke nemajú, rovnako ako nikto iný v Pokhare. S peknou angličtinou nás preto posielajú oproti Hotelu Glacier. Oproti nemu je malá odstavná plocha, kde domáci prenajímajú svoje vlastné skútre.

Problém je ale s “ŠPZ-tkou”. Tá je červenej farby a také vozidlo nie je určené na požičiavanie turistom. Majiteľ nás ale ubezpečil, že policajti sú úplatkársky a stačí im podstrčiť 500 rupií (4€). Tí ale stoja na každej väčšej križovatke lebo v Nepáli nemajú semafóry. Prenájom skútru v Pokhare stojí až 1200 rupií (10€). Za ten nevýkonný stroj čo nám poskytli sme nakoniec zaplatili 800 rupií (6,50€), čo je stále viac ako v oficiálnych požičovniach v Káthmandu.

1)  Peace pagode

Mierime k Peace pagode, ktorú síce vidno od jazera, ale celý kopec treba obchádzať dookola. Z vrcholu je krásny výhľad na Pokharu, jazero Phewa a Annapurnu, ale len za podmienky, že je pekné počasie a dobrá viditeľnosť. Vstupné sa tu neplatí, ale žobrú tu malí chlapci. Neskôr sme sa presvedčili, že tých žobrajúcich detí je najviac práve v okolí Pokhary.

2) Vodopády Devis Falls

Po ceste z Peace pagody sme sa zastavili pri vodopáde Devis Falls, ktorý v minulosti niesol názov Patale Chango (podzemný vodopád). K jeho premenovaniu došlo v roku 1961 po smrteľnej nehode švajčiarskej občianky, ktorá sa vo vodopáde kúpala, ale silný prúd ju stiahol so sebou. Jej mŕtve telo vylovili z útrob podzemného vodopádu až o tri dni neskôr. Manžel, ktorý bol svedkom nehody, požiadal na jej počesť nepálske úrady, aby vodopád niesol jej meno.

Zaplatili sme prekvapivo len 30 rupií (0,25€), čo nám prišlo zvláštne málo, nakoľko sme mali veľké očakávania. Niet sa čomu diviť, vodopády sú naozaj krásne a unikátne tým, ako si voda vytvorila kaňon. Škoda len, že sme nič nevideli, lebo nejaký mudrc postavil pred vyhliadku plot takým spôsobom, že sa tá krása nedá vidieť. Cez plot som len vystrčil ruku s fotoaparátom a urobil si fotku, na ktorej som zistil, čo je na druhej strane plotu

3) Jaskyňa Gupteshwor Mahadev

Trošku sklamaní sme sa pobrali cez cestu k jaskyni Gupteshwor Mahadev. Predrali sme sa krytými obchodíkmi so suvenírmi a vyšli pri špirálovitej jame so schodiskom. Za 100 rupií (0,80€) sme v jaskyni zhliadli niečo naozaj nevídané. Jaskýň mám pobehaných dosť, ale lešenie som ešte v žiadnej nevidel

Jaskynné priestory vedú popod cestu a napájajú sa na Devis Falls, ktoré ale nie je vidno. Je ich iba počuť a cez úzku štrbinu, ktorú si vytvorila voda, vidno denné svetlo. Najlepší pohľad na tento jaskynný kaňon je z vyhliadky, na ktorú si treba počkať. Veľa hinduistov chodí do jaskyne bosých a preto im to dlhšie trvá. Vyzúvanie ale nie je povinné. Aj keď jaskyňa nemá takmer žiadnu výzdobu, určite patrí k miestam, ktoré treba pri návšteve Pokhary navštíviť

4) Vyhliadka Sarangkot

Počasie nie je ideálne, ale ešte je málo hodín, na to, aby sme vrátili skúter. Ideme sa povoziť a smerujeme na vyhliadku Sarangkot. Cesta vedie cez terasové políčka a dediny so žobrajúcimi deťmi, takže sme po prvej skúsenosti už ani nezastavovali. Na vrchole sme namiesto výhľadu na Himaláje nemali poriadny výhľad ani na mesto pod nami.

O tom, že sme sa na to mali vykašľať, nás presvedčil dážď, ktorý nás chytil na vrchole. Dážď v noci prepukol do poriadneho lejaku a hromy, ktoré bili v Himalájach boli neopísateľne odlišné od tých našich na Slovensku.

Pokhara je ideálne miesto na relax po treku 

Z Pokhary sa štartuje na viacero trekov akými sú Annapurna Circuit, Annapurna Base Camp alebo len menší výstup na vyhliadku Poon Hill. Niektorí dokonca navštevujú Himaláje na motorkách, takže tu stretnete rôzne spektrum ľudí, ktorí sa do hôr len chystajú alebo sa už vrátili. Hlavne tí, čo si už v Himalájach to svoje odžili, budú potrebovať relax a na to je prostredie jazera ako stvorené

Ak sa však na treky, paragliding či motorkovanie v blízkosti Pokhary nechystáte, absolvovať 7 hodinovú cestu autobusom z Káthmandu do Pokhary je podľa mňa zbytočné. Okolie mesta toho až tak veľa neponúka a chodiť sem len kvôli pár zaujímavostiam sa neoplatí. Netreba zabúdať, že pekné počasie nemusí vyjsť, takže výhľad na Himaláje tiež nie je garantovaný. Ak vám ale zostáva pár dní navyše, osobne by som skôr odporúčal navštíviť safari v Národnom parku Chitwan

Celá FOTOGALÉRIA z Pokhary

The post Stojí dlhá cesta autobusom do Pokhary za to? appeared first on TripLovers.

Národný park Chitwan na indicko-nepálskych hraniciach je jediným miestom v širokom okolí, kde nájdete nosorožce. So zaujímavou zmeskou živočíšnych druhov sa z národného parku stalo cenovo prijateľné safari

Obsah

• Sauraha – vstupná brána na safari
• VIDEO z jazdy autobusom do Chitwanu
• Čím je Národný park Chitwan výnimočný?
• Vstupné, pravidlá a upozornenia
• Ako sa dá zažiť safari v Chitwane?
  • Jungle walk tour
  • Kanoing na rieke Rapti
  • Celodenný výlet súkromným jeepom
  • Poldenný výlet na jeepe
  • Jazda na slonoch
  • Umývanie slonov
  • Nárazníková zóna (buffer zone)
  • Nočné pozorovanie z posedu
• Čo je zadarmo?
• Čo určite nevynechať!
• Ako hodnotím návštevu Národného parku Chitwan?

Sauraha – vstupná brána na safari

Mestečko Sauraha je situované hneď na okraji národného parku a tvorí vstupnú bránu do Chitwanu. Je rozdelené na dve paralelne ulice. Východná je pre nepálske obyvateľstvo, ktoré tu žije a západná je pre turistov. Tu nájdete všetky ubytovania, reštaurácie a agentúry. Je to skôr “countryside” a od mestečka netreba mať veľké očakávania.

VIDEO z jazdy autobusom do Chitwanu 

Dostanete sa sem autobusom z Káthmandu alebo Pokhary, aj keď pre niektorých to môže byť trochu traumatický zážitok

Čím je Národný park Chitwan výnimočný?

Národný park Chitwan bol založený v roku 1973 a stal sa tak prvým a najstarším národným parkom v Nepáli. So svojou výnimočnou faunou a flórou bol v roku 1984 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

V národnom parku Chitwan žije pestrofarebná a tak trochu zvláštna zmeska, vyše 700 druhov divokých zvierat. Medzi ne patria najvyhľadávanejšie nosorožce, tigre, leopardy, medvede pyskaté, slony, krokodíly, opice ale stretnete tu aj jelene, diviaky, hornbilov, orly, sovy či kohúty.

Už samotné mestečko Sauraha je okúzľujúce, keď máte možnosť vidieť ako sa po ulici prechádzajú slony. A pri pozorovaní nosorožcov sa budete cítiť akoby ste boli súčasťou dokumentu z  National Geographic

Väčšina zvierat bola pred založením parku nadmerné lovená iba ako športová trofej. Pytliactvom je problémom aj v súčasnosti, preto sú v parku hliadky. Najviac ohrozeným druhom je nosorožec indický, ktorý je lovený iba kvôli rohu.

Vstupné, pravidlá a upozornenia 

Na vstup do národného parku potrebuješ permit. Ten potrebujete aj v prípade, že chcete navštíviť nárazníkovú zónu národného parku, kde sa tiež konajú niektoré aktivity. Jednodňový lístok, iný ani neexistuje, stojí 1700 rupií (13€). Existuje aj výnimka, o ktorej sa dočítaš v časti článku “Čo je zadarmo.”

Podľa vládnych nariadení bolo pre bezpečnosť turistov zriadené pravidlo dvoch sprievodcov (ktorý musia mať platný doklad). Tých musíte mať aj keď idete do parku ako jednotlivec. Sprievodcovia nemajú žiadne zbrane iba bambusové tyče ale vedia ako reagovať pri stretnutí so zvieratami. O tom ako sa správať vás poučia ešte pred vstupom do parku.

Určite si neberte farebné oblečenie. Nosorožcom sa zapáčite a vyberú si na rozdupanie práve vás Najlepšia je čierna, zelená, hnedá prípadne šedá. Janka musela bežať na ubytko aby sa prezliekla a cestou predbehla tuk tuk

V oblasti národného parku Chitwan sa sem-tam vyskytuje aj malária. Pred svojou návštevou si zistite aktuálnu situáciu.

Ako sa dá zažiť safari v Chitwane? 

Prvú ponuku dostaneš už na ubytovaní. Odporúčam vypočuť si ju celú, aby si bol v obraze o všetkých možnostiach. Hneď ako sa vyberieš k najbližšej reštaurácii, si ťa odchytia ďalší štyria na ulici, a každý ti bude tlačiť do hlavy, že najlepšie je to, čo ponúka on.

• Jungle walk tour

Jungle walk je základom návštevy Chitwanu. Dá sa absolvovať poldenný, celodenný, dvojdňový až trojdňový trek so spaním v dedinách na okraji národného parku. Pod pojmom džungľa si netreba predstavovať nič nebezpečné. Časť Chitwanu, ktorú sme prešli, mi pripomínala naše lužné lesy pri Dunaji, len vysušené na savanu.

My sme mali celodenný trek, ktoré trvajú od 7-mej do približne 18-tej. V džungli sme sa nachodili 17 kilometrov. Naši sprievodcovia nás síce ťahali po miestach kde neboli žiadni turisti, no neboli tam ani zvieratá. Čo sme videli boli škrabance tigra, stopy viacerých zvierat, blato na stromoch od nosorožcov, hovienka všetkých veľkostí v rôznych štádiách rozkladu a tigrí moč, ktorý sme si mohli aj oňuchať

Čo si tu ale treba uvedomiť je, že to nie je žiadna zoologická záhrada, takže nikto neručí za to, koľko zvierat človek uvidí

Vyskúšali sme si prechod cez vysoký trávnatý porast, ktorý nám siahal vysoko nad hlavy, čo bolo tiež zaujímavé. Na zvieratá sme mali smolu. Okrem dvoch hornbillov sme videli iba živočíchy, ktoré máme aj na Slovensku.

Ceny jednodňového jungle walk trekingu sa pohybujú od 4600 do 5700 rupií (35,5€ – 44€) vrátane permitu.

• Kanoing na rieke Rapti

Ráno sa začína asi 40 minútovým splavom rieky Rapti. Kanoing je takmer vždy súčasťou jungle walk trekingu. Je to jedna z najpríjemnejších aktivít v Chitwane. Počas plavby nás sprievodca upozorňoval na všetky zvláštnosti, ktoré vytvárajú zvieratá v prírode a aj na vtáctvo a krokodílov.

• Celodenný výlet súkromným jeepom

Výhodou je, že máte dostatok času dostať sa hlboko do národného parku a vidieť tak aj zvieratá, ktoré žijú ďaleko od Saurahy. Na druhej strane je to len pre tých, ktorí nemajú hlboko do vačku. Prenájom jeepu s vodičom a dvoma sprievodcami stojí okolo 250 dolárov.

• Poldenný výlet na jeepe

Poldenný výlet na jeepe sa koná poobede a trvá zhruba 3 hodiny. Chodí sa na 4 stanovištia, kam chodia všetky jeepy so všetkými turistami. Spočiatku sme si mysleli, že hluk jeepov odplaší všetku zver ale podľa toho čo sme počuli, nie je to úplne tak. Kamarát, ktorý navštívil safari v Afrike hovoril, že zvieratá sú na jeepy zvyknuté, ale nepáči sa im, keď z neho vystúpiš. Vtedy začnú utekať. Takže sa nemusíš báť a choď do toho Jeep tour je omnoho bohatšia na zvieratá a je ich lepšie vidno lebo sa sedí hore. Cenovo je poldenný výlet omnoho prijateľnejší ako celodenný výlet súkromným jeepom.

• Jazda na slonoch

Jazdy na slonoch sa konajú skoro ráno alebo pri západe slnka, kedy sa nosorožce chodia napájať k vodným zdrojom v nárazníkovej zóne. Celé to trvá len 45 až 60 minút a stojí to 2500 rupií (20€), ale vraj je to najlepší spôsob ako sa dajú pozorovať nosorožce. Problém je len v tom, že je to nekomfortné (na jednom slonovi sú kludne až štyria ľudia) a ťažšie sa fotí, lebo slon je neustále v pohybe. Aj napriek tomu, že je to skôr týranie zvierat sa snaží národný park túto atrakciu ľuďom čo najviac priblížiť. Dôkazom toho je, že jednodňový permit môže platiť aj deň pred alebo deň po návšteve národného parku ak idete na slony.

Aj keď sme spočiatku chceli, jazdu na slonoch sme nakoniec neabsolvovali. Stačilo nám keď sme prvýkrát videli slony na ulici v Saurahe ako ich pán mláti drevenou palicou po hlave.

• Umývanie slonov

Veľkou atrakciou je aj desať minútové kúpanie so slonmi, kedy by sa mali slony umývať v rieke. Turisti to ale pochopili nesprávne a slonom sa driapu na chrbát aby si urobili super fotku. V roku 2017 tak jeden slon zabil dvoch ľudí. Informácia sa samozrejme nedostala von, lebo by to uškodilo turizmu v Chitwane.

• Nárazníková zóna (buffer zone)

Aj na návštevu nárazníkovej zóny je potrebný permit, je však jedno miesto kde ho netreba. Nachádza sa hneď pri rieke v Saurahe, je to chodníček, ktorý vedie od reštaurácie s terasou na východ, okolo búdky na kontrolu permitov (tie kontrolujú iba ak idete na druhú stranu rieky). Nie je tu núdza o nosorožce, slony, krokodíly a vtáctvo. Práve v tejto zóne sme videli viac zvierat ako v samotnom národnom parku. Najviac ich je tam pred západom slnka, kedy sa chodia napájať. Táto mala časť safari je úplne zadarmo

• Nočné pozorovanie z posedu

Na ubytovaní nám ponúkli aj možnosť nočného safari z pozorovacej veže priamo v centre národného parku. Predstava, že by sme celú noc kukali na tu istú pláň a dúfali, že v tme niečo uvidíme sa nám veľmi nepozdávala a zamietli sme ju hneď na začiatku.

Čo je zadarmo? 

#1 Mini múzeum

Hneď vedľa miesta kde sa platia permity do národného parku sa nachádza malá výstava, kde sa o Chitwane a jeho zvieratách niečo dozviete. Odporúčam toto miesto navštíviť hneď v deň príchodu do Saurahy

#2 Predĺžená platnosť permitu

Na jazdenie na slonoch tiež treba mať permit ale existuje výnimka. Ak chcete absolvovať poobednú jazdu na slonoch a permit si zakúpite po 14-tej, povolenie vám platí aj na celý nasledujúci deň. Ak sa rozhodnete ísť najprv do národného parku a až potom na slony a chcete sa vyhnúť plateniu ďalšieho permitu, treba ísť na ranné jazdenie na slonoch.

#3 Nárazníková zóna (buffer zone)

Zadarmo je aj malý kúsok nárazníkovej zóny v mestečku Sauraha. Práve tu je veľká pravdepodobnosť, že uvidíte slony a nosorožce. Najlepší čas na jej návštevu je pri západe slnka, kedy sa sem chodia nosorožce napájať, krokodíly sú ponorené vo vode takmer celý deň na jednom mieste a slony, ktoré sa tu prechádzajú sú vládne a slúžia na kontrolovanie pytliactva v národnom parku.

Čo určite nevynechať! 

Asi základom každého návštevníka je jungle walk tour. Aj keď sme videli väčšinou iba vtáctvo, boli sme spokojní s tým čo sme zažili. Kanoing na rieke Rapti býva takmer vždy zahrnutý v cene jungle walk trekingu a je to tiež super zážitok, ktorý radím určite absolvovať!

My sme vynechali poldenný výlet na jeepe a budeme to ľutovať ešte veľmi dlho! Ty určite neurob tú istú chybu a choď! Zážitok je to už len preto, že sedíte hore na jeepe a rútite sa prašnou cestou do neznáma

Určite si aspoň jeden podvečer vyhraď pre návštevu chodníka popri rieke v Saurahe, ktorý vedie do nárazníkovej zóny. A nezabudni si užiť západ slnka nad riekou Rapti z terasy reštaurácie

Aj keď to všetko znie ako aktivity pre “buržujov”, pozorovanie hocičoho čo súvisí so zvieratami je vždy drahé. Jednodenný výlet zahrňujúci povolenie, ranný kanoing, doobedný jungle walk a poobedný výlet na jeepe ponúkajú na ubytovaniach za 5700 rupií (44€). Napriek tomu si myslím, že budeš aj tak veľmi spokojní s tým čo uvidíte a zažijete

Ako hodnotím návštevu Národného parku Chitwan?

Národný park Chitwan sa ani zďaleka nedá porovnávať so safari v Národnom parku Serengeti v Afrike, ako sme počuli od našich nemeckých kamarátov. Je to skôr len malá a finančné dostupná náhražka. Napriek tomu, Chitwan nás úplne namotal na safari a cítili sme sa ako súčasť dokumentu z National Geographic Už teraz vieme, že raz naše cesty poputujú aj do Serengeti.

Celá FOTOGALÉRIA z Chitwanu

The post Safari v Nepále? Áno, v Národnom parku Chitwan! appeared first on TripLovers.

Vystupujeme na nie zrovna najbezpečnejšom letisku sveta, ktorého tehlové interiéry nám pripomínajú nástupište 9 a 3/4 z filmu Harry Potter. Pri preberaní batožiny na chvíľu vypadla elektrina, trochu netradičné uvítanie.

Obsah

• Káthmandský prach
• Thamel
• Kde sa najesť v Thameli?
• Nákupy turistickej výbavy v Nepále
• Top miesta v Káthmandu a okolí
  • 1) Boudhanath Stupa
  • 2) Posvätná rieka Bagmati a Pashupatinath
  • 3) Swoyambhunath Stupa
  • 4) Durbar Square
    • Káthmandu Durbar Square
    • Patan Durbar Square
    • Bhaktapur Durbar Square a oslavy Nepálskeho Nového roku
  • 5) Vyhliadka Nagarkot

Nepálski taxikári nie sú až takí nepríjemní a neodbytní ako tí v juhovýchodnej Ázii. Takže naša stratégia predstierania, že ich nepotrebujeme sa nám veľmi neosvedčila. Napriek tomu sa nám podarilo zjednať taxík na 4 USD. Cesta tankodromom k hotelu bola v typickom mini nekomfortnom nepálskom taxíku ale boli sme radi, že sa o polnoci vezieme na hotel. Taxikár nás chcel vyložiť niekde v turistickej štvrti Thamel, ale neboli sme ochotní vystúpiť z auta, kým nás nedovezie na naše ubytovanie.

Káthmandský prach 

Nasledujúci deň sme vyšli do ulíc hlavného mesta. Čo nás hneď zarazilo bolo neskutočné množstvo prachu. Všade! Aj v obchodoch na potravinách alebo vystavenom oblečení. Vraj pred zemetraseniami z roku 2015 to také kritické nebolo, ale zemetrasenia poškodili potrubia, ktoré privádzali vodu z Himalájí do Káthmandského údolia a okrem viacerých domov zničili aj infraštruktúru.

V meste sa nachádza veľa studní, do ktorých voda pritekala a obyvatelia mesta sa v tejto vode umývali, prali a naberali úžitkovú vodu. Ale po zemetrasení sa voda stratila, studne prestali spĺňať svoju funkciu a v meste sa začal z polorozpadnutých budov uvoľňovať prach. Domáci rozlievajú vodu pred domami a pred obchodmi aby sa im neprášilo dnu, no snahy sú skôr symbolické. Rúška nosia domáci aj turisti, ale ich používanie pri teplotách okolo 30°C je veľmi nekomfortné.

Thamel 

Thamel predstavuje turistickú časť centra Káthmandu a nachádza sa tu takmer 90% všetkých ubytovaní v meste. Nad ulicami sa trepotajú modlitebné vlajočky, ktorých posolstvo nesie vietor ďalej. Sú symbolom budhizmu a každá farba má svoj význam: modrá – nebo, biela – vzduch, červená – oheň, zelená – voda, žltá – zem. Ich poradie je dôležité.

Pozdĺž ulíc Thamelu nájdete všetko čo potrebujete. Je tu nespočetné množstvo obchodíkov s turistickou výbavou, čajmi, kašmírom a suvenírmi. Zároveň majú turisti každých pár metrov možnosť vybrať si peniaze z bankomatu alebo zameniť si peniaze za nepálske rupie aby mali príležitosť minúť čo najviac.

Určite sa neoplatí navštevovať miestne nákupné centrá, pretože sú na úrovni obchodného domu Saratov v Dúbravke. Pre nás bol druhou najväčšou atrakciou Thamelu pán, ktorý každý deň predával noviny a už z diaľky sme počuli ako v nepálštine kričí – Večerník!

Kde sa najesť v Thameli? 

Pre nás bolo obľúbeným miestom Hity Cafe, ktoré otvorili len pár dní pred našim príchodom a boli sme tam varení pečení Predovšetkým kvôli super bio cappuccinu len za 1 €, vynikajúcemu Nepali Thali a priateľskej rodinke, ktorá sa ku nám správala, akoby sme boli členom ich rodiny

Nákupy turistickej výbavy v Nepále

Káthmandu ponúka veľa možností na nákupy, ale kebyže mám možnosť, donesiem si radšej vlastnú výbavu zo Slovenska. To čo sa tu predáva sú napodobeniny, no dajú sa nájsť aj kvalitné kúsky, ale vždy je to risk. V Káthmandu sme mali kus šťastia a v jednej predajni sme strávili dve hodiny. Majiteľke sme urobili poriadnu tržbu. Nakúpili sme za rozumné ceny, lebo sme boli prvými zákazníkmi dňa (o 10:00), a preto boli aj veľmi priateľskí. Na záver sme od nej dostali aj úžasný škoricový čajík lebo videla, že sme z tých nákupov úplne vyšťavení

V článku o trekovaní v Himalájach sú opísané ceny a kvalita konkrétnych produktov

V tej istej predajni sme navštívili aj malú manufaktúru oddelenú plachtou. Šiesti krajčíri tam šili The North Face bundy, spacáky a ďalšie turistické oblečenie. Boli tam len pod umelým svetlom a všade bolo veľa peria a zvyšky látok. Ale stačilo by 10 minút aby to upratali a ich pracovné podmienky by boli niekoľkonásobne lepšie.

Top miesta v Káthmandu a okolí

1) Boudhanath Stupa

Obrovská biela stupa sa týči nad mestom už od 5. storočia. Vtedy chudobná žena požiadala kráľa aby v meste postavil svätyňu. Kráľ sa s ňou dohodol, že ju postaví, ale iba o takej veľkosti územia, aké ona dokáže pokryť kožou riečneho byvola. Žena súhlasila a kožu riečneho byvola narezala na tenké prúžky a vytvorila obrovský kruh. Kráľ si uvedomil, že ho žena podviedla, ale slovo dodržal a stupu postavil podľa rozmerov, ktoré určila splnením úlohy.

Dnes je 46 metrov vysoká stupa jednou z najnavštevovanejších budhistických miest v Nepále. V apríli 2015 bola poškodená, ale ešte v tom istom roku ju stihli obnoviť. Aby si ju mohli turisti pozrieť, musia si zaplatiť 400 rupií (3,50 €). My sme išli na motorke a “búdku” so vstupným sme prehliadli.

2) Posvätná rieka Bagmati a Pashupatinath

Rieka Bagmati je najposvätnajšou riekou Nepálu, ktorá preteká cez Káthmandu a na indickom území sa vlieva do posvätnej Gangy. V hinduizme sa telá nebožtíkov nepochovávajú do zeme ako u nás, ale spaľujú sa a popol sa sype do rieky. Zároveň je snom každého nepálskeho hinduistu vykúpať sa aspoň raz za život v tejto posvätnej rieke.

V Káthmandu môžu turisti sledovať kremačné ceremónie spaľovania mŕtvych tiel na brehu rieky Bagmati za poplatok 1000 rupií (8 €). Veľkou smolou pre turistov je, že sa nedostanú do Pashupatinath temple, ktorý je prístupný iba pre hinduistov. Turisti môžu navštíviť iba breh rieky Bagmati a sledovať kremačné ceremónie z druhej strany rieky. Z vlastnej skúsenosti odporúčam nasadiť si rúška už pred vstupom do areálu, aby ste nedýchali popol, ktorý sa uvoľňuje z horiacich tiel.

Celá ceremónia trvá od prinesenia tela po vysypanie popola do rieky relatívne dlho. Obrad by mal postupovať podľa istých pravidiel, ale skupiny, ktoré sme sledovali my, si ich výrazne zjednodušili. Nie všetci hinduisti sa spaľujú na murovaných podstavcoch (gátach) pri rieke. Bohatší si môžu dovoliť spaľovanie v elektrických peciach.

Rieka Bagmati pri chráme Pashupatinath pripomína skôr potok ako rieku a je celkom plytká. Pri každodennom spaľovaní tiel sa do rieky vysypáva veľké množstvo popola, ktorý sedimentuje na dno a blokuje prietok vody. Na odstránenie tohto problému v rieke pobehujú malý brigádnici, ktorí sa snažia čo najviac rozvíriť vodu aby popol odtekal. Pre nás sa to zdá byť niečo odporné, no pre nich je to práca snov. Hrajú sa predsa v posvätnej rieke!

Pred návštevou tohto miesta odporúčam naštudovať si niečo o ceremóniách, ktoré tu môžete vidieť alebo si zaplatiť sprievodcu. Tí sa svojvoľne ponúknu hneď ako si kúpite lístok. Celé je to trochu morbídne a určite nie je dobré jesť tesne pred návštevou tohto miesta. Napriek tomu sme tu videli podnikavých Nepálcov, ktorí tu predávajú cukrovú vatu, alebo očistené ovocie s popolčekom navrchu.

Určite sa oplatí vyšliapať si kopček nad riekou Bagmati, kde sa nachádza Gorakhnath Temple. V jeho okolí je veľa hrobiek, ktoré sú veľmi fotogenické. Na kopci pobehuje aj veľa opíc, takže nuda tu určite nie je

3) Swoyambhunath Stupa

Oproti Boudhanath Stupe je táto výrazne menšia, no nachádza sa na kopci a je odtiaľto pekný výhľad na mesto. Je to jedno z mála miest v Káthmandu, odkiaľ sa oplatí ísť sledovať západ slnka. Vstup je zadarmo a máte tu aj tradičnú nepálsku architektúru s drevenými okenicami, za ktorou väčšina turistov chodí na platené námestia Durbar. Pozor si ale treba dať na drzé opice a túlavých psov.

4) Durbar Square

V Káthmandskom údolí sa nachádzajú tri Durbar námestia. Všetky majú podobnú architektúru a návšteva všetkých troch by mohla byť trochu otravná. Na každé jedno sa platia nemalé poplatky a väčšina turistov sa nevie rozhodnúť, na ktoré sa vybrať. My sme navštívili iba Káthmandu Durbar Square a Bhaktapur Durbar Square.

Každý Durbar Square má svoju Kumari, živú bohyňu. Tá sa strieda vždy, keď tá predchádzajúca už nespĺňa podmienky. Vtedy sa vyberá nová Kumari v detskom veku, ktorá musí spĺňať 32 fyzických predispozícii. Za živú bohyňu je dievča považované do obdobia, kedy dostane prvú menštruáciu alebo sa poraní, maximálne do veku 16 rokov.

Ľudia veria, že Kumari má moc aj nad krvnými chorobami. Tiež je sledovaná pri stretnutiach s dôležitými osobnosťami nepálskej politiky. Veria, že jej mimika dokáže predpovedať budúcnosť akou bude krajina smerovať. Malá bohyňa je považovaná za vševedúcu a jej vzdelávanie bolo často zanedbávané. Moderná doba ale vzdelanie vyžaduje a Kumari sa musí vzdelávať, ale len v tom čom chce.

Káthmandu Durbar Square 

Vstupné na “jednu ulicu” je 1000 rupií (8 €). Nám sa tam omylom podarilo dostať bezplatne a nevedomky sme aj odišli z plateného priestoru, lebo sme od toho nečakali až tak málo. Že to bola platená zóna sme zistili až keď sme sa chceli vrátiť. Po zemetrasení z roku 2015 je námestie zničené a mnohé stavby sú zahalené lešením.

Okolo hlavných chrámov sa potulujú aj akýsi zmalovaní hinduisti, ktorí zo seba robia atrakciu. Za poplatok si ich môžete odfotografovať ale o autentickosti týchto ľudí silno pochybujem.

Patan Durbar Square 

Vstupné na Patan Durbar Square je 1000 rupií (8 €) a vraj kontrolujú vstupenky náhodne v areáli. Osobne sme na ňom neboli, ale ľudia, ktorí ho navštívili si veľmi pochvaľovali.

Bhaktapur Durbar Square a oslavy Nepálskeho Nového roku

Najdrahšie vstupné sa platí na Bhaktapur Durbar Square, až 1500 rupií (12 €) ale oprávnene. Je považované za najkrajšie Durbar námestie v Káthmandskom údolí. Je zo všetkých najzachovanejšie a rozlohou najväčšie. My sme ho navštívili s našou nepálskou rodinkou počas osláv Nepálskeho Nového roku 2075

Práve tento deň sa tu konajú najväčšie oslavy a námestie je plné oslavujúcich Nepálcov v slávnostnom oblečení. Oslavy majú silný hinduistický nádych. Ľudia sa chodia modliť do chrámov, zvonia na zvončeky, obchádzajú chrámy v smere hodinových ručičiek a hádžu ryžu. Po uliciach chodia hudobné sprievody a niekedy si nájdu svoje miestečko kde si sadnú na zem a vyhrávajú. Pri niektorých chrámoch hinduisti obetujú hlavy kohútov a baránkov a tie následne používajú v rámci svojich modlitebných rituálov.

Vybrali sme sa do chrámov a múzeí v Bhaktapure, ale v deň osláv boli všetky zatvorené. Namiesto toho bolo na námestí Taumadhi pódium, na ktorom sa konali tanečné a spevácke vystúpenia, pripomínajúce jarmok na dedine.

5) Vyhliadka Nagarkot

V Káthmandu sme strávili omnoho viac času ako bežní turisti. Preto sme si od nudy zobrali v posledný deň motorku a vybrali sa do dediny Nagarkot, vzdialenej od Káthmandu len 30 kilometrov. Aj keď to nebolo ďaleko, cesta nám trvala až 1 hodinu a 40 minút. Nepálske komunikácie by som označil skôr za lesné cesty ako hlavný ťah.

Z tejto dediny v Káthmandskom údolí by mal byť za úplne perfektného počasia pekný výhľad na vzdialené Himaláje. Síce sme opäť nič nevideli, ale z Nagarkotu bol pekný výhľad na terasové polia v okolí. Do tejto dediny chodievajú aj turistické autobusy a bolo to zároveň jediné miesto v Nepáli, kde sme videli autobus plný čínskych turistov

Vlajočky z ulíc Thamelu sme si priniesli až domov a pri pohľade na ne, vždy s radosťou spomíname na mesto plné prachu, vôní a zmiešaných náboženstiev. Aj napriek pár drobnostiam, s ktorými treba pri cestách počítať, sme si Káthmandu zamilovali. Stretli sme tu najpriateľskejších ľudí a úsmev na tvári tu bol prirodzenou súčasťou dňa. Po pol roku v Ázií sme si našli náš druhý domov práve v tomto meste.

Celá FOTOGALÉRIA z Káthmandu

Celá FOTOGALÉRIA z Bhaktapur

The post Vitajte v Káthmandu, najprašnejšom meste sveta! appeared first on TripLovers.

Hanoj neponúka k videniu žiadne úžasné pamiatky a miesta, ktoré musíte navštíviť. Napriek tomu nás fascinoval úplne jednoduchými vecami.

Obsah

• Obyčajný život na ulici
• Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 
• Made in Vietnam
• České hospody
• Hot pot treba odskúšať
• Hanoj nesklamal

Obyčajný život na ulici 

Hanoj je ideálne miesto na sledovanie jednoduchého života Vietnamcov a to priamo v centre mesta. Vidieť domácich ako sedia na “minipidi” plastových stoličkách, popíjajú čaj, fajčia bambusovú fajku a hrajú stolové hry sú tie najjednoduchšie veci, ktoré sme od Vietnamu očakávali a prišli až na konci nášho tripu.

Úplne najlepšie čo sme v Hanoji zažili je železnica vedúca priamo cez obývané ulice. Vlak prechádza okolo 9:20 ráno. Vtedy sa všetci uhnú so svojimi plastovými stoličkami, odídu od hrncov a zaženú kohúta so sliepkami späť do klietky, aby mohol vlak bezpečné prejsť. A hneď ako vlak prejde cez obývanú ulicu sa všetko vráti do normálnych “koľají.” Opäť vypustia sliepočky, vyložia si stoličky a popíjajú čajík priamo na koľajniciach Z bezpečnostných dôvodov bola táto ulica v roku 2019 pre turistov zatvorená.

Ďalšou fascinujúcou vecou, ktorú si v Hanoji môžete všimnúť sú ich jednosmerne zamerané ulice. Ak chcete v meste nájsť lekáreň, tak to môže chvíľu trvať. Až kým nenájdete ulicu, pozdĺž ktorej sú iba lekárne. Takto to funguje s takmer každým tovarom. Preto sme ulice v Hanoji začali pomenovávať podľa toho čo tam predávajú. Napríklad hračky, tenisky, kuchynské pomôcky, pohrebné kvetiny, lepiace pásky ale našli sme aj ulice, pozdĺž ktorých predávali bambusové rebríky alebo pečené psy.

Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 

Ho Chi Minovo múzeum a mauzóleum

S menom Ho Chi Minh sa budete vo Vietname stretávať celkom často. Bol to komunistický revolucionár, ktorý si pred smrťou prial, aby bolo jeho telo po smrti spopolnené a roztrúsené po severnom aj južnom Vietname. Komunistický pohlavári si ale po jeho smrti povedali, že ho po vzore Lenina zabalzamujú a vystavia, presne tak ako to Ho Chi Min nechcel.

Preto sa dnes stoja kilometrové rady na to, aby ste mohli na pár sekúnd vzhliadnuť telo strýčka Ho. V súčasnej dobe je Ho Chi Minovo mauzóleum najnavštevovanejším miestom v celom Vietname. Dá sa k nemu dostať iba v určité dni a iba v obmedzených časoch. My sme prišli v najhorší deň v najhoršom čase, sobotu okolo deviatej. Rada bola od mauzólea až k východu a od východu merala ešte ďalších 450 metrov. Teda naozaj kilometrová rada!

Dobrý nápad Slovensko

Vedľa Ho Chi Minovho mauzólea sídli veľa ambasád. Všetky, s výnimkou jednej (hádaj ktorej), majú pred bránami pekné fotky krajiny a historických pamiatok. Niekedy aj celý itinerár, čo v krajine navštíviť. Tá naša, slovenská, samozrejme zaostáva. Plot budovy zdobia nápisy ako Dobrý nápad Slovensko alebo Good idea Slovakia.

Temple of Literature

Po návšteve Hoi An a Hue sme sa čínskej architektúry trochu objedli. Ak sa však do týchto dvoch miest nechystáš, návšteva Chrámu literatúry sa ti bude páčiť. Je venovaný Konfuciovi a jeho učencom a vo Vietname sa stal prvou národnou univerzitou. Ak si naň nenájdete čas, môžete si ho obhliadnuť aspoň na 100 000 dongovej bankovke.

Hoan Kiếm Lake

Jazero uprostred centra je plné života. Ráno tu stretnete veľa športovcov, večer turistov ale aj domácich, užívajúcich si príjemnú atmosféru pri jazere. Cez víkendy a sviatky býva okolie jazera preplnené, preto sú cesty pre dopravu uzatvorené a chodci ich majú k dispozícii. Stretnete tu korčuliarov, deti v autíčkach, decká, ktoré si kopú lokálny hekisek alebo súťaže v preťahovaní sa lanom priamo na ceste.

Saint Joseph’s Cathedral

Veľmi pekná katedrála schovaná v uličkách Hanoja. Na naše obrovské nešťastie je opäť zatvorená, ako každý iný kresťanský kostol vo Vietname. Začíname ich upodozrievať z toho, že kostoly tu majú postavené len ako atrakciu pre turistov.

Water Puppet Theatre

V Hanoji chceme navštíviť tradične vietnamské bábkové divadlo na vode, ale nedarí sa nám zohnať lístky. Vždy keď prídeme je zatvorené alebo nás personál vyhadzuje prípadne ignoruje. Na internete sme sa dočítali, že je to ideálne miesto v prípade, že chcete zomrieť od nudy ale našli sme aj recenzie ľudí, ktorí si naozaj pochvaľovali. V tomto prípade si pre ilustráciu pozrite kúsok na youtube aby ste si boli istý, či to naozaj chcete vidieť A potom len dúfať, že kúpite lístky. Cena vstupného je 100 000 dongov (3,60 €).

Tran Quoc Pagoda

Pekná zastávka je malý komplex s jedenásť poschodovou pagodou. Nachádza sa trošku ďalej od centra, preto tu je viac domácich ako turistov.

Made in Vietnam 

V Hanoji sa tomu nevyhneme ani my. Potrebujeme nakúpiť oblečenie na turistiku v Nepáli. Všade na nás kričia drahé značky ako The North Face alebo Under Armour, za ktoré by sme sa doma nedoplatili. Rovnako ako v Kambodži aj tu predávajú napodobneniny alebo nepodarky. Nájsť skutočnú páperovú bundu potrebuje čas a najmä vedomosti o páperí. Nakoniec sa nám “The North FAKE” bundy vždy podarilo zjednať na 450 000 dongov (16€). Janka neskôr zistila, že jej bunda aj tak nie je páperová a to sme boli presvedčení, že je

S bundami však ani zďaleka nie je taký problém ako s topánkami. Tie bývajú častokrát špinavé akoby boli z druhej ruky. Z jedných sme dokonca vysypali myšie bobky. Keď už treba turistické topánky, tak namiesto pouličných stánkov odporúčame outdoorový obchod Fanfan, nájdeš ho v Hanoji aj v Ho Chi Minovom meste.

V Hanoji sme sa presvedčili o tom, že večer sa proste nakupovať neoplatí. Na večerných trhoch, trieskajú také sumy, že to vyzerá, akoby ani nič predať nechceli. Predajcovia sú už z celého dňa otrávení a s cenou dole nechcú ísť ani za svet. Najlepšie je prísť ráno, kedy sú k nám ako prvému zákazníkovi dňa veľmi milí a sú ochotní zjednávať.

České hospody 

V Hanoji ich nájdete hneď viac. Aj my sme si chceli pripomenúť domov, ale řízek štvrtinovej veľkosti, ktorý som dostal na tanier, ani zďaleka nepripomínal ten náš. Čo nás naozaj zaskočilo je, že tu robia smažák z mozzarelli. Dobre hodnotenia dávajú týmto podnikom hlavne Aziati, preto netreba mať veľké očakávania.

Hot pot treba odskúšať 

Aj keď nám vo Vietname lokálna strava veľmi nechutí, nechali sme sa ukecať na hot pot. Je to unikátny spôsob varenia, kedy si Vietnamci pripravujú jedlo sami. V podniku dostanú iba ingrediencie a horák s hrncom plným vody. Klasická verzia hot potu pozostáva aj z vifoniek, pre turistov však existuje grilovaná verzia. Za porciu pre dve osoby sme zaplatili 240 000 dongov (8,50€).

Celá príprava jedla trvá pomerne dlho. Je to trochu nepríjemné, ale personál chce vašu návštevu čo najviac skrátiť a vaše miesto čo najskôr uvoľniť novým zákazníkom. Preto si jedlo pripravujte sami a nenechajte ich, aby vám prišli k hot potu a nedopečené kúsky dali na tanier.

Hanoj nesklamal 

Vidieť niečo tak raritné ako je železničná trať vedúca cez obývané ulice, alebo sa len tak prechádzať uličkami centra Hanoja sa nám naozaj páčilo. Hanoj nám ukázal Vietnam taký, aký sme si ho predstavovali a aj napriek menšiemu počtu zaujímavostí nesklamal a cítili sme sa tu veľmi dobre

Celá FOTOGALÉRIA z Hanoja

The post Hanoj ti ukáže pravý Vietnam appeared first on TripLovers.

Výlet na motorke po provincii Ha Giang bol úplne neplánovaný. Zážitky a komické situácie, ktoré sa nám tu prihodili sa ale budú v našej rodine tradovať po generácie

Obsah:

• Doprava do/z Ha Giang
• Vstupné do provincie Ha Giang
• Dôležité informácie
• Kde si požičať motorku? 
• Čo na ceste nevynechať!
• Ako som stratil Janku z motorky
• Rozpočet výletu

Doprava do/z Ha Giang 

Provincia Ha Giang nie je taká turistická ako susediaca Sapa. Lístok nekúpite v agentúre a cestu si musíte zorganizovať sami. Autobusy odchádzajú z My Dinh Bus Station od skorého rána. Cena lístku sa pohybuje od 150 000 do 350 000 dongov (5,30 – 12,5€). Cesta trvá až 8 hodín a aj keď nevedie cez serpentíny, väčšina Vietnamcov má počas cesty žalúdočné problémy. Preto odporúčam pred cestou nejesť, aby vám nebolo zle z toho čo uvidíte a ucítite.

Ha Giang ponúka rovnako veľa ako Sapa

Vstupné do provincie Ha Giang 

Do provincie Ha Giang sa platí 10 dolárový permit. Vybavuje sa v Ha Giang Immigration Office alebo na policajnej stanici v Meo Vạc. My sme naň úplne zabudli a spomenuli si až v autobuse cestou späť do Hanoja. Nikto ho počas celého pobytu v provincii nežiadal a na ubytovaní, nám nikto nepripomenul, že ho máme ísť zaplatiť.

V samotnom meste Ha Giang nie je veľmi čo pozerať. Najzaujímavejšie je, ako domáci pestujú zeleninu v nive rieky

Dôležité informácie 

Do oblasti Ha Giang sa najviac oplatí cestovať od záveru augusta do skorého októbra. Vtedy hrajú ryžové polia najkrajšími farbami. Najdaždivejšie sú mesiace od mája do októbra. Je to horská oblasť preto si pred cestou skontrolujte predpoveď počasia a prispôsobte sa tomu.

Keď si pozrieš naše fotografie, tak je vidno, že ryžové políčka nie sú žiarivo zelené ako z pohľadníc. To je preto, lebo sme tam boli počas marca, mimo hlavnej sezóny.

Na Ha Giang loop sa odporúča vyčleniť si aspoň 4 dni. My sme mali kvôli predpovedi počasia iba 3 a bolo to veľmi uponáhľané. Najviac trpeli naše zadky.

Nedávaj si v provincii Ha Giang bravčové mäso, nebude až tak chutné ako zvyčajne

Na návštevu provincie je najlepší september. My sme tam boli počas marca a prejavilo sa to na menej zelených ryžových políčkach

Kde si požičať motorku? 

My sme zvolili overenú požičovňu QT Motorbikes and Tours, ktorá sa nachádza neďaleko autobusovej stanice. Zo širokej ponuky, ktorú majú aj s cenníkom uvedenú na svojej internetovej stránke, sme si vybrali poloautomatickú Yamahu Sirius, s výkonom 125 cc, ktorá plne postačovala. Stroje v tejto požičovni sú nové a je vidno, že sa o ne personál stará. Určite neodporúčam požičiavať na túto cestu skúter, pretože mu to nepôjde tak dobre do kopca ako poloautomatickým motorkám.

Zamestnanci požičovne nemajú s angličtinou problém, čo je v tejto provincii obrovské plus. Veľmi nám pomohli pri naplánovaní trasy a upozornili nás na všetky zaujímavosti po ceste. Dali nám mapu s opismi ciest a bodmi kde čo nájdeme. Osobné veci, ktoré sme nepotrebovali sme si mohli odložiť na ubytovaní QT Hostel alebo v požičovni QT Motorbikes and Tours.

Požičovňu QT Motorbikes and Tours určite odporúčam. Ubytovanie QT Hostel skôr nie, o výmene posteľného prádla v hostely silno pochybujem.

Na preskúmanie provincie Ha Giang sa dá prenajať aj auto so šoférom. Túto možnosť využila veľká španielska skupina, ktorú sme na ceste často stretávali. Ich správanie nám veľmi pripomínalo čínskych turistov. Stretnete ich všade, chodia v skupinách, sú hluční a každý musí vidieť ako si užívajú a ako sa majú dobre.

Po ceste sa dá vo väčších mestách pohodlne najesť v reštauráciách

Čo na ceste nevynechať! 

Heaven’s Gate

Heaven’s Gate je pekná vyhliadka s malou kaviarničku, kde nás obslúžila slečna v kroji. Je to hneď prvá zastávka na ceste a teplá kávička po chladnom ráne určite poteší.

Vyhliadka na Twin mountains

Kúsok za Heaven’s Gate sa nachádza ďalšia vyhliadka. Odtiaľ vidno na ryžové polia pri dedine Tam Son. Nepestuje sa tu len ryža, mimo ryžovú sezónu je táto úrodná pôda využívaná aj na dopestovanie kukurice, zemiakov, reďkovky, kapusty, šalátu a ďalších plodín. Najväčšou atrakciou vyhliadky sú Twin mountains, ktoré majú rovnakú veľkosť a tvar pripomínajúci ženské prsia

Twin mountains, kopce v tvare ženských pŕs

Hmong King’s Residence

Palác z dreva a kameňa je jednou z najväčších atrakcií provincie Ha Giang. Už od 19. storočia slúžil ako sídlo bohatého a vplyvného Vuong Chinh Duca, ktorý bol v oblasti významným obchodníkom. V provincií sa vo veľkom pestovalo ópium, ktorému Vuong Chinh Duc zabezpečil bezpečný prechod na čínske územie. Do roku 2004 bol palác vo vlastníctve jeho potomkov. Následne bol darovaný štátu.

Vstup do rezidencie

Ma Pi Leng Pass

Pekné vyhliadky sa nacházdajú aj v oblasti horského prechodu Ma Pi Leng. Z vyhliadok je vidno aj vodnú nádrž Sông Nho Quê.

Najkrajší horský prechod v provincii

Ľudia z horských kmeňov

Ľudia, ktorí žijú v horách provincie Ha Giang, sú od Vietnamcov výrazne odlišní. Majú ružové líca a telo poznačené rokmi strávenými na poliach. Väčšina žien má deformované chrbtice. Ploché nohy domácich sú vždy obuté do sandál menších čísel ako treba. Ľudia pracujú veľmi ťažko, aj keď ženy asi viac ako muži.

Deti z horských kmeňov

Práca sa týka aj malých detí, každý tu má svoje povinnosti. Videli sme asi trojročného ako si niesol svoj náklad na chrbte, malých chlapcov na byvoloch alebo dieťa starajúce sa o ďalšie dieťa.

Sestrička sa stará o bratčeka

Po práci prichádza čas na hranie. Niekedy nás fascinovalo, čo dokáže deťom urobiť radosť a zabaviť ich na dlhšiu dobu a niekedy sme si spomenuli na naše bezstarostné detstvo u babičky na vidieku.

Na Slovensku sa motorkári vozia pre radosť, v severnom Vietname je to nevyhnutnosť. Na pozadí je vidno chlapca na chodúľoch

Veľa detí v provincii nosí červené tričká s vietnamskou hviezdou. Nie je tajomstvom, že vietnamská vláda sa snaží tieto menšiny povietnamštiť, preto tričká dostávajú v škole.

Trhy

Mali sme šťastie a loop nám vyšiel na víkend, kedy sa konali v dedinách trhy. Domáci v krojoch prišli nakúpiť ovocie, zeleninu a aj kohúty. Drevené palice tu ohlodával každý kto prišiel. Neskôr sme prišli na to, že je to cukrová trstina

V horách žije viacero menšín, ktoré sa od seba odlišujú krojom. Často sú kombinované s obyčajnými tričkami s nápisom. Staršie ženy mávajú prekryté vlasy ako u nás babičky na severe Slovenska a vietnamský klobúk tu nájdete len veľmi sporadicky.

Black rocky mountains

Tmavé vápencové hory nás sprevádzali veľmi dlhý úsek medzi Mau Due a Mao Vac. Ale ich úseky sa nachádzajú aj v okolí mesta Dong Van.

The North Pole

Počas moto tripu v provincii Ha Giang si môžete urobiť aj odbočku k najsevernejšiemu miestu Vietnamu. Nenechajte sa oklamať veľkou vztýčenou vietnamskou vlajkou na kopci. To je len symbolická hranica, cesta k najsevernejšiemu bodu pokračuje ďalej

My sme si tento bod nechali na koniec nášho druhého dňa a na ubytovanie sme prišli až po tme. Vedie tam kľukatá cesta, neskôr aj nespevnená. Ale odmenou nám bol výhľad na západ slnka bez akýchkoľvek turistov. Keďže ľudia idú radšej na ten symbolický najsevernejší bod s veľkým stĺpom a vlajkou.

Symbolický najsevernejší bod Vietnamu. Ten skutočný je ešte o pár km ďalej

Ilegálny vstup do Číny

Cesta k The North Pole v istom momente vedie veľmi tesne popri hranici s Čínou. Na tomto mieste sa dá ilegálne prekročiť hranica. Pre fotku a zábavu kľudne, ale použiť tento prechod na vstup do Číny a následne cestovanie určite neodporúčam. My sme to miesto v náhlení sa za najsevernejším bodom minuli

Ako som stratil Janku z motorky 

Ešte deň predtým ako sa to stalo sme sa s chalankom z požičovne smiali, ako môže niekto stratiť z motorky svoj backpack. A hneď deň na to som ja stratil Janku! Nuž, mal som si ju tam lepšie uviazať

Hneď potom, ako som prudko zabrzdil pred jamou v ceste, som si v duchu hovoril: “Ako sme to dobre ustáli.” a pokračoval som ďalej v jazde.

Tu je aj video, na ktorom sa môžeš dobre zasmiať Aj napriek tomu, že GoPro nemala nastavený dobrý sklon, je tam počuť zvuk a to je najpodstatnejšie.

Ešte chvíľu som trpel samomluvou a pritom aká krásna bola tá krajina mi ani neprišlo divné, že nikto mi neodpovedá. Prešiel som most a asi po 500 m som zbadal peknú scenériu ľudí na poli. Tak hovorím Janke: “Mohol by som odfotiť týchto ľudí, čo ty na to?” Ten moment, kedy som si uvedomil, že Janka nie je na motorke, si ani neviete predstaviť!

Jankina verzia je, že odskackala preč, keď mi pomáhala s balansovaním motorky (za čo jej ďakujem) a hneď si chcela nanovo nasadnúť. Ale to už som jej ušiel

Niekde na tomto mieste som si uvedomil, že nemám svoju najlepšiu spolujazdkyňu, a tak som sa po ňu vrátil na most

Rozpočet výletu

Samotný Ha Giang loop nám trval 3 dni a cestovanie medzi Hanojom a Ha Giangom ďalšie 2 dni.

Výlet nás oboch vyšiel celkom 149 € pričom sme zabudli zaplatiť každý 10 dolárový permit za návštevu provincie.

Vedľajšie cesty sú príjemne prázdne

Provincia Ha Giang je neturistickou verziou Sapy. Sú tu krásne hory a stretnete tu ľudí z horských kmeňov, ktorí sú oproti Vietnamcom vrúcnejší.

Na záver môžem zhodnotiť, že provincia Ha Giang je jediné miesto vo Vietname, ktoré by som ešte niekedy chcel navštíviť. Ale tento krát si už dám veľmi záležať, aby to bolo v období kedy sú ryžové polia zelené

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Giang Loop

The post Provinciou Ha Giang, kde som cestou stratil priateľku z motorky appeared first on TripLovers.