Výlet k ľadovcu Aletsch je ten najlepší tip na výlet vo Švajčiarsku aký ti môžeme dať. Aj keď to nebolo lacné, išlo o najlepší pomer vynaloženej námahy, zážitku a ceny Okrem výhľadu na najväčší ľadovec v Alpách tu však môžeš zažiť aj drevené horské dedinky, alpské pasienky, kravičky či výhľady do širokého okolia

Obsah:

• Ako sa dostať k najväčšiemu ľadovcu v Alpách?
• Parkovanie pod ľadovcom Aletsch
• Ceny lanoviek a spôsoby ako sa dostať k ľadovcu Aletsch
• Zaujímavosti o ľadovci Aletsch

Ako sa dostať k najväčšiemu ľadovcu v Alpách?

Asi ťa neprekvapí, že najväčší ľadovec v Alpách vyteká spod jedného z najznámejších štítov vo Švajčiarsku, spod vrcholu Jungfrau. Ľadovec Aletsch sa nachádza v bočnej doline medzi spojnicou dvoch významných turistických atrakcií vo Švajčiarsku, Zermattom a Furka passom. Takže je dosť po ceste väčšiny turistov

Východiskovým bodom pre návštevu ľadovca Aletsch je obrovské parkovisko pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten. Tu sa nachádza stanica lanovky, ktorom môžeš pokračovať na vyhliadku k ľadovcu.

Parkovanie pod ľadovcom Aletsch

Pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten sa nachádza veľký parkovací dom a niekoľko priľahlých parkovísk. Miesta je tu dosť aj v sezóne. Parkovné sa platí v závislosti od počtu hodín, ktoré stráviš v parkovacom dome. Za parkovisko sme zaplatili 8 CHF (7,50€) za asi 7 hodín státia. V automate sa dá platiť aj kartou ale akurát keď sme chceli platiť mi, tak transakcia nefungovala

Ceny lanoviek a spôsoby ako sa dostať k ľadovcu Aletsch

Lanovky hore-dole pod vrchol Bettmerhorn odkiaľ je najlepší výhľad na ľadovec Aletsch stoja 50 CHF (46€) na osobu. Za 55 CHF (50,60€) si môžeš kúpiť pass na celý deň a využívať všetky lanovky v okolí + máš v tom aj autobus/vláčik do blízkeho okolia.

Lístky na lanovky však môžeš rôznym spôsobom kombinovať. My sme využili obojsmernú lanovku do prestupnej dedinky Bettmeralp a odtiaľ iba jednosmernú lanovku na vrchol Bettmerhorn za 37,80 CHF (34,80€). Z Bettmerhorn sme pokračovali asi 6 km pešo do dedinky Bettmeralp, pričom sme takmer stále mali výhľad na ľadovec Aletsch alebo alpské pasienky plné lúčnych kvetov tých najkrajších farieb

Nami zvolený spôsob bol pre naše povahy ľahkých turistov najpohodlnejší. Užili sme si to a hlavne sme boli po zvyšok dňa stále použiteľní

Dá sa to celé ísť aj pešo ak máš na to celý deň a kondíciu (my sme nemali ani jedno). Je to fakt obrovská štreka, z parkoviska je to spolu až 20 km s prevýšením 1800 m. Len tak pomimo, za dobrej viditeľnosti je odtiaľto vidieť aj Matterhorn

Zaujímavosti o ľadovci Aletsch:

• je to najväčší ľadovec v Alpách
• jeho dĺžka je 22 km ale každou chvíľou je menší a menší. Ešte v roku 1860 bol ľadovec Aletsch o 200 metrov vyšší (čo je vidieť aj na protiľahlých stenách).
• za 10 rokov je jeden meter čerstvého snehu vlastnou ťarchou stlačený do 1,3 cm kompaktného ľadu.
• ľadovec Aletsch sa pohybuje rýchlosťou 200 metrov za rok.
• ľadovec Aletsch vznikol spojením 3 samostatných menších ľadovcov. Ich splynutím sa dostala na povrch bočná moréna (úlomky z okrajov priľahlých strán), ktorá na povrchu vytvára súvislé tmavé pásy.
• na povrchu ľadovca Aletsch žijú mikroorganizmy – ľadovcové blchy, ktoré sa adaptovali na toto prostredie. Žijú predovšetkým z peľu kvetov, ktoré na ľadovec privanie vietor. Uložením sacharidov v ich telesných tekutinách sú týmto spôsobom schopné prežiť pri teplotách -15°C.

Ľadovec Aletsch je jednoznačne jedno z TOP miest v prírode aké môžeš vo Švajčiarsku navštíviť. Takže verím, že sme ťa inšpirovali a návštevu ľadovca Aletsch pridáš do svojho itinerára

The post Najlepšie investované peniaze vo Švajčiarsku – ľadovec Aletsch appeared first on TripLovers.

Nepál nás presvedčil, že naozaj dobré jedlo nemusí byť drahé, že lístkom na autobus si kupuješ zážitok a že úsmev je zadarmo. V tomto článku sa dozvieš na čom sa v Nepále neoplatí šetriť a tiež za koľko si môžeš nakúpiť turistické oblečenie. Prezradím ti koľko stojí trekovanie v Himalájach a celkový rozpočet na mesiac cestovania na streche sveta

Obsah:

• Nepálska mena – rupia
• Bankomaty a platba kartou v Nepále?
• Najčastejšie výdavky spojené s cestovaním po Nepále
  • Doprava po Nepále. Aký spôsob je najlacnejší?
  • Lacné ubytovanie alebo si radšej priplatiť?
  • Ceny jedla a nápojov v Nepále
  • Vstupné k pamiatkam a na safari
  • Ceny služieb a suvenírov
• Výdavky spojené s trekovaním v Himalájach
• Rozpočet na mesiac cestovania a trekovania v Nepále
• Čo sme zažili za mesiac v Nepále?

Nepálska mena – rupia

Nepál používa vlastnú menu – nepálsku rupiu, jej zaužívaná skratka je NPR. Táto mena využíva iba bankovky, žiadne mince. Hodnota nepálskej rupie bola v minulosti závislá od ekonomiky USA a to spôsobilo jej prepad počas finančnej krízy v roku 2009. Vďaka tomu sme v Nepále cestovali približne 4x lacnejšie ako by to bolo pred rokom 2009

V celej krajine sa uprednostňuje platba nepálskymi rupiami. Dolármi sa nám podarilo platiť len v taxíkoch na a z letiska. Hodnota nepálskej rupie je približne 1€ ≈ 130 NPR.

Bankomaty a platba kartou v Nepále?

V turistických oblastiach je bankomatov a zmenární dostatok. V Himalájach pochopiteľne nie sú žiadne a peniaze treba mať so sebou. Z bankomatov sme vždy vyberali maximálnu možnú sumu 35 000 rupií (cca 270 €), po každé s poplatkom zahraničnej banky 500 rupií (3,85 €).

Platiť kartou v Nepále sa dá naozaj len veľmi výnimočne (takmer vôbec), najčastejšie vo väčších potravinách a to tiež len s 2-3% poplatkom z ceny nákupu. Za mesiac v Nepále sme platili kartou len jediný krát.

Najčastejšie výdavky spojené s cestovaním po Nepále

Doprava po Nepále. Aký spôsob je najlacnejší?

Najlacnejší spôsob prepravovania sa po Nepále je autobusom. Platí, že keď si kúpiš lístok na autobus na stanici tak to bude zaručene lacnejšie ako keby si si ho kúpil cez ubytujúceho či agentúru.

Prepravovať sa dá aj letecky, no je to naozaj drahé. Jednosmerná letenka stojí bez problémov aj 100 €

Ceny autobusov na hlavných turistických trasách:

• Káthmandu – Chitwan – 700 rupií (5,40 €), na stanici 500 rupií (3,90 €)
• Chitwan – Pokhara – 600 rupií (4,60 €)
• Pokhara – Besisahar – 400 (3,10 €)
• Pokhara – Káthmandu – 700 (5,40 €)

Iné výdavky na dopravu:

• taxík z/na letisko – 4 – 7 USD (3,40 – 6 €)
• prenájom skútra – 700 – 800 rupií (5,40 – 6,20 €)
• prenájom motorky 150cc – 1500 rupií (11,50 €)
• 1 l benzínu – 110 rupií (0,85 €)

Lacné ubytovanie alebo si radšej priplatiť?

Ubytovanie v Nepále je veľmi lacné. Dvojlôžkovú izbu sme zohnali už od 800 rupií (6€). Ubytovanie s raňajkami nás stálo 1000 rupií (8€) a najdrahšie ubytovanie, ktoré sme zohnali v “krízovej situácií“ stálo len 1500 rupií (11,50€). Ubytovania v Káthmandu a Pokhare poskytujú uschovanie batožiny zadarmo

Ubytovania v Nepále bývajú hodnotené veľmi dobre (↑8/10), no aj tak ťa čakajú prekvapenia typu – šváby, žuvačky na stene či dokonca omočená posteľ. Odporúčam si buď priplatiť alebo si ubytovanie prezrieť pred tým ako zaplatíš

Ceny jedla a nápojov v Nepále

Lokálne jedlo v Nepále je naozaj veľmi lacné, aj keď v konečnom rozpočte tvorí druhú položku. Je to spôsobené tým vyššími cenami v jedla v Himalájach. V nižších polohách je však naozaj lacné, najesť sa dá už od 1,20€ a bez problémov sa zmestíš do 2€ za porciu

• Nepali Thali – 200 – 220 rupií (1,55 – 1,70 €)
• Dal Bhat – 200 – 220 rupií (1,55 – 1,70 €)
• Buff Momo – 120 – 170 rupií (1 – 1,30 €)
• tibetský chlieb – 50 rupií (0,40 €)
• kapučíno – 180 rupií (1,40 €)
• voda – 60 rupií (0,50 €)
• masala tea – 40 rupií (0,30 €)
• pivo – 175 rupií (1,35 €)

Vstupné k pamiatkam a na safari

• Kathmandu Durbar Square – 1000 rupií (9,60 €)
• Patan Durbar Square – 1000 rupií (9,60 €)
• Bhaktapur Durbar Square – 1500 rupií (14,20 €)
• Pashupatinath a kremačné ceremónie – 1000 rupií (9,60 €)
• Boudhanath stupa – 500 rupií (4 €)
• Národný park Chitwan (povolenie + sprievodca) – 2900 + 1700 = 4600 rupií (44 €)
• Devi’s Falls – 30 rupií (25 centov)
• Gupteshwor Mahadev Cave – 100 rupií (1 €)

Ceny služieb a suvenírov

• holič – 250 rupií (2 €)
• toaletný papier – 50 rupií (0,50 €)
• pohľadnica – 15 rupií (15 centov)
• medzinárodná poštová známka – 40 rupií (40 centov)
• nepálska vlajka – 75 rupií (0,70 €)
• nepálsky čaj – 120 rupií (1,15 €)
• magnetka – 150 rupií (1,40 €)
• modlitebné vlajočky – 175 rupií (1,70 €)

Výdavky spojené s trekovaním v Himalájach

Ceny v Himalájach sú kvôli nedostupnosti tovaru odlišné od cien vo zvyšku krajiny. My sme absolvovali trek okolo Annapurny a ceny ktoré uvádzam vychádzajú z našich skúseností. Viac dôležitých informácií a detailne rozpísané ceny na tomto treku sa dozvieš v článku: Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny. Dozvieš sa tu aj o kvalite oblečenia a turistickej výbavy z Káthmandu

Určite treba mať so sebou nepálske rupie, nie doláre (nemajú ich kde rozmeniť)! V Himalájach nie sú bankomaty (div sa svete), takže všetku potrebnú hotovosť treba mať so sebou. Iba pre predstavu, my sme za 10 dní na treku okolo Annapurny minuli iba niečo pod 40 000 rupií (320 €).

1) Povolenia na trek

• TIMS – 2000 rupií (15,50 €)
• ACAP – 2260 rupií (17,50 €)

2) Poistenie

Zásah helikoptérou v Himalájach stojí 9000 dolárov! – ak nemáš (dobré) poistenie. Toto je položka pri ktorej o šetrení ani neuvažuj a vyrieš si ju ešte doma.

3) Lieky proti výškovej chorobe

• 10 tabletiek v meste – 150 rupií (1,20 €)
• 10 tabletiek v Himalájach – 400 rupií (3,20 €)

4) Približný prehľad cien turistickej výbavy (z Káthmandu)

• páperový spacák do -20°C – 7000 rupií (55,50 €)
• vysoké turistické topánky – 3500 rupií (27,70 €)
• pár turistických palíc – 500 rupií (4 €)
• termo nohavice – 600 – 1100 rupií (4,75 – 8,70€)
• nepremokavá bunda – 4500 rupií (35,70 €)
• termoska – 1300 rupií (10,30 €)
• rukavice – 200 – 700 rupií (1,60 – 5,50 €)
• čiapka – 300 rupií (2,40 €)
• flisový nákrčník – 200 rupií (1,60 €)
• pár vysokých ponožiek – 200 rupií (1,60 €)

5) Sprievodca a nosič

• sprievodca – 25 USD/deň (21,50 €) + sprepitné 2 až 3 USD na deň
• nosič – 15 USD/deň (13 €) + sprepitné 2 až 3 USD na deň
• mapa – 3 – 4 USD (2,50 – 3,30 €)

6) Ubytovanie a jedlo

V Himalájach platí nepísané pravidlo – tam kde spíš by si mal aj jesť.

• 1 osoba/noc – 200 – 500 rupií (1,60 – 4 €)
• porcia jedla – 400 – 900 rupií (3 – 6 €)

7) Voda

Ceny vody závisí od nadmorskej výšky. V Nepále majú iba jednolitrové fľaše vody a ich cena sa pohybuje od 80 – 300 rupií (0,60 – 2,50€). V obchodíkoch bývajú lacnejšie ako na ubytovaní

Vodu si lacno môžeš natankovať v ACAP Safe Drinking Water Stations. 1 liter tu stojí 35 až 50 rupií (25 – 40 centov)

8) Iné

• toaletný papier (nekvalitný) – 200 rupií (1,60 €)
• Coca Cola (500 ml) – 400 rupií (2,80€)

Ak chceš ušetriť, oplatí sa nosiť vlastný čaj a kávu. Potom si už stačí dokúpiť len teplú vodu, tá je lacnejšia ako hotový nápoj

Rozpočet na mesiac cestovania a trekovania v Nepále

28 dní v Nepále nás na 1 osobu vyšlo 631,18 €, ale bez letenky. Letenka do Nepálu sa dá zohnať v cene okolo 600€ (flydubai), no ojedinele sa akciové letenky dostanú aj na nižšie ceny

Naše náklady sú navýšené o položku turistickej výbavy a oblečenia, ktoré sme nevyhnutne museli kúpiť na mieste. No niektoré veci boli veľmi výhodné. Z bežných výdavkov je v Nepále veľmi lacné jedlo, ubytovanie aj doprava autobusmi. Priam európske ceny sme platili za vstupné k pamiatkam.

Celkovo je možné spraviť niekoľkotýždňovú nízko nákladovú dovolenku v Nepále do 1 000 €

Čo sme zažili za mesiac v Nepále?

• Káthmandu – Thamel, Kathmandu Durbar Square, Pashupatinath chrámy a kremačné ceremónie na rieke Bagmati, Boudhanath stupu, nepálskeho holiča a nákupy turistickej výbavy
• nosorožce v národnom parku Chitwan
• Pokhara – jazero Phewa, Devi’s Falls, Gupteshwor Mahadev Cave, World Peace Pagodu, vyhliadku Sarangkot
• 10 dní na treku okolo Annapurny a nezabudnuteľné zdravotné ťažkosti
• šialené jazdy autobusom
• oslavy nového nepálskeho roku 2075 na Bhaktapur Durbar Square
• spoznali sme nepálsku rodinu s ktorou sme dodnes v kontakte
• Nagarkot a ryžové políčka
• jedli sme úžasné nepálske jedlá ako Nepali Thali, Buff Momo či Dal Bhat

The post Koľko stojí mesiac cestovania a trekovania v Nepále? appeared first on TripLovers.

Aj keď Slovensko stále nemá vybudovanú diaľnicu z Bratislavy do Košíc, našu krajinu spájajú iné trasy. Na Slovensku máme množstvo významných turistických ciest, ktoré spájajú významné pútnické miesta, architektonické pamiatky, historickú činnosť v regiónoch, pamätné okamihy alebo nesú posolstvo. V tomto článku ti predstavím 10 ciest, ktoré odrážajú históriu života na Slovensku

10 významných slovenských ciest

1) Cesta hrdinov SNP

Cesta hrdinov SNP ja asi najznámejšia a najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Zohrala dôležitú úlohu počas oslobodzovania Slovenska od fašistických vojsk v roku 1945 ale svoje pomenovanie získala až v roku 1956.

Trasa križuje celú krajinu od Duklianskeho priesmyku po Devín, čo je spolu asi 770 km. Jej zvládnutie bežným ľuďom trvá približne mesiac, no sú aj borci čo to zvládli za 17 dní Vedie po červenej (vrcholovej) značke a v malom úseku opúšťa Slovensko a dostáva sa na územie Moravy.

2) Slovenská Route 66

Áno, aj na Slovenskú máme Route 66. Je to cesta prvej triedy I/66 smerujúca zo Šiah pri maďarskej hranici cez regióny Hont, Podpoľanie, Horehronie a Tatry až do Tatranskej Javoriny na poľskej hranici. Projekt slovenskej Route 66 vznikol v čase finančnej krízy v roku 2009. Mala doviesť turizmus do odľahlejších regiónov.

Cesta je dlhá len 260 km a spája množstvo zaujímavých miest. My sme Slovenskú Route 66 absolvovali a trvalo nám to až 10 dní! Za ten čas sme navštívili 45 rôznych miest Aj keď je od americkej Route 66 dosť odlišná, zažili sme úžasný roadtrip a objaviť aj menej známe miesta Slovenska

3) Svätojakubská cesta na Slovensku

Svätojakubská púť do španielskeho Santiago de Compostela vedie ku katedrále, v ktorej sú uložené ostatky svätého Jakuba, apoštola Ježiša Krista. Oficiálne prvú púť do Compostely absolvoval biskup z Le Puy v roku 951. Začiatkom 70-tych rokov začali púť do Compostely absolvovať prvé hŕstky veriacich. Neskôr počet záujemcov o Svätojakubskú cestu začal narastať na tisícky až sto tisícky turistov ročne.

Púť do Santiago de Compostela nemá len jednu trasu. Sú ich stovky a každý si tú svoju môže upraviť podľa svojich preferencií. Väčšina veriacich začína svoju Svätojakubskú púť v Španielsku, no nájdu sa aj takí, čo vyrážajú zo svojho domova a križujú celú Európu

Aj na Slovensku začína jedna z množstva vetiev Svätojakubskej cesty. Smeruje z Košíc do Bratislavy, kde sa následne napája na rakúsky úsek. Doposiaľ sa podarilo vybudovať 620 km trasy s vybavenou infraštruktúrou potrebnou pre pútnikov, ktorá spája významné pútnické miesta Slovenska. Do Santiaga de Compostela to trvá pešo zo Slovenska niekoľko mesiacov, no povolené je aj využitie bicykla, koňa, prípadne iný spôsob, pri ktorom musíš vynaložiť vlastné úsilie

4) Slovenská banská a železná cesta

Slovensko bolo v minulosti svetovou banskou veľmocou. Ťažba drahých kovov, železnej rudy ale aj medi, ortuti a antimónu sa po tisícich rokoch na Slovensku už nepraktizuje, no po banskej činnosti a spracovaní rudy ostalo v krajine veľa historického dedičstva, ktoré do veľkej miery ovplyvnilo regionálne kultúry.

Projekty Slovenská banská cesta a Slovenská železná cesta zvyšujú úroveň poznania v tejto oblasti a zachraňujú technické pamiatky. Zaujímavé miesta, ktoré po sebe zanechalo baníctvo a hutníctvo nájdeme naprieč celým Slovenskom. Okrem baní, štôlní, lomov, banských háld a odkalísk v krajine nájdeme aj tajchy, klopačky, banské kaplnky, mincovne či vysoké pece a huty.

Banská a železná cesta netvoria tak úplne turistické trasy ale na ich stránkach si vieš z množstva zaujímavostí vyskladať vlastný výlet podľa toho čo ťa zaujíma, kde si a koľko máš času. Takéto spoznávanie slovenskej banskej histórie a využitie náučných turistických chodníkov v prírode je vhodné najmä pre mladé rodiny s deťmi v školskom veku

5) Barborská cesta

Barborská cesta je pútnická cesta, ktorá spája najvýznamnejšie banské lokality v oblasti stredoslovenských neovulkanitov. Trasa trvá 9 dní a meria približne 188 km a je možné ju realizovať pešo ale aj na bicykli. Púť začína v Banskej Bystrici a odporúča sa ju realizovať v protismere hodinových ručičiek

Trasu sprevádzajú žlté značky s čiernou vežou a má 29 zastávok. Číslo 29 symbolizuje vek úmrtia svätej Barbory, patrónky baníkov, podľa ktorej je cesta pomenovaná.

6) Pohronská hradná cesta

Pohronská hradná cesta je pozostatkom stredovekej pohronskej cesty, ktorá spájala Vyšehrad a Zvolen. Túto stredovekú cestu využívali obchodníci, remeselníci a aj uhorskí králi v časoch osmanských útokov. Preto už v dávnych dobách bolo nevyhnutné pozdĺž rieky Hron vybudovať sústavu obranných hradov, opevniť kláštoriská a vystavať strážne veže.

Dnes je Pohronská hradná cesta turistickým lákadlom, na ktorom môžeš spoznať 16 objektov, ktoré počas stredoveku plnili ochrannú a strážnu funkciu pozdĺž pôvodnej historickej cesty.

7) Gotická cesta

Na Slovensku sa gotický štýl naplno rozvinul až v polovici 15. storočia, najmä v oblasti Spiša a Gemera kde sa dodnes zachovalo početné množstvo gotických stavieb. Patria medzi ne najmä gotické kostolíky, ktoré využívajú typický symbol gotiky – lomený oblúk. Tiež oslovia každého milovníka tajomna svojimi nástennými freskami v interiéroch chrámov.

Združenie Gotická cesta vytvorila 4 tematické okruhy (rožňavský, štítnický, jelšavský, rimavský), na ktorých môžeš spoznávať nielen gotické kostolíky ale aj gotické kamenné mosty, technické pamiatky a zaujímavé prírodné úkazy v regióne. Práve úzka tematika ale široké spektrum možností, robí z Gotickej cesty ideálny tip na výlet pre rodinky s deťmi

8) Tatranská magistrála

Tatranskú magistrálu vybudoval Klub československých turistov v 30 rokoch 20 storočia. Magistrála začína Veľkým Bielym plesom vo Vysokých Tatrách a vedie po červenej značke až k rázcestiu na Tokárinách v Západných Tatrách. Jej celková dĺžka je 72 km a vedie po južných svahoch Tatier pričom pozvoľne klesá do nižších polôh.

Väčšina turistov pozná iba jej vysokotatranský úsek od Podbanského – po Veľké Biele pleso, v dĺžke asi 46 km.

9) Beh od Tatier k Dunaju

Od Tatier k Dunaju je štafetový beh družstiev, ktorý sa každoročne uskutočňuje počas leta. 6, 9 až 12 členné tímy bežia vo dne v noci, aby zdolali 345 km dlhú trasu z Demänovskej doliny na nábrežie Dunaja v Bratislave ako prvý. Behu Od Tatier k Dunaju sa zúčastňujú aj sólo bežci

10) Korunovačná cesta v Bratislave

Po bitke pri Moháči (1526) obsadila Osmanská ríša značnú časť Uhorska a s tým aj korunovačné mesto Stoličný Belehrad. Na základe geopolitických zmien bolo nevyhnutné vybrať nové administratívne centrum a korunovačné mesto. Túto funkciu padla na Bratislavu a až do roku 1830 tu bolo korunovaných 18 kráľov a kráľovien, spomedzi nich aj kráľovná Mária Terézia.

Korunovácie sa odohrávali v Dóme sv. Martina a následne sa korunovačný sprievod vybrali uličkami starého centra Bratislavy. Táto trasa je dnes označená symbolom zlatej koruny na dlažbe uprostred ulíc kade prechádzal sprievod. Korunovačný sprievod bol zakončený na Korunovačnom námestí (dnes Námestie Ľ. Štúra) kde korunovaný kráľ vystúpil na korunovačný pahorok a mečom zamával na všetky svetové strany.

The post Diaľkové cesty a významné turistické chodníky Slovenska appeared first on TripLovers.

Krátky, ale intenzívny alpský výlet na záver leta. Počas roadtripu po okolí jazera Zell am See sme videli niekoľko rakúskych NAJ. Alpská príroda nás úplne očarila, no najviac si nás získal ľadovec Pasterze a vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse.

Obsah:

• Camping Lampenhäusl
• Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See
• 6 alpských divov prírody
  1. Krimmlské vodopády
  2. Roklina Sigmund Thun
  3. Takmer v oblakoch – Stausee Mooserboden
  4. Vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse
  5. Ľadovec Pasterze
  6. Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale
• Rozpočet na alpský výlet

Camping Lampenhäusl

Ako základňu sme si vybrali okolie jazera Zell am See, konkrétne Camping Lampenhäusl, ležiaci priamo na začiatku doliny smerujúcej na Grossglockner Hochalpenstrasse. Všetky kempy v okolí jazera Zell am See sa nachádzajú na rovine a nie sú z nich žiadne zaujímavé výhľady.

Camping Lampenhäusl bol, na rozdiel od všetkých ostatných, situovaný medzi strmými svahmi, z ktorých stekali vodopády. Na jeden z nich sme mali výhľad aj my, priamo z nášho kempovacieho miesta Obrovskou výhodou tohto kempu bolo, že sme boli v spojení s divokou alpskou prírodou aj počas večera, či rána, mali výhľad na hory a vodopády a pár metrov od nás šumel alpský potok.

Tento kemp mal však jednu obrovskú nevýhodu. A to, že ráno začalo byť teplo až keď vyšlo slnko spoza kopcov, čo bola až po 9-tej hodine, teda dosť neskoro.

Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See

V samotnom mestečku Zell am See sa toho až tak veľa nenachádza. Mestečko je príjemné na prechádzku, možno aj plavbu po jazere, po ktorej sa premávajú plachetnice rakúskych zbohatlíkov. Je tu síce k videniu aj tradičná alpská architektúra ale je na nej niečo zvláštne. Chýbajú tu kvetináče s muškátmi v každej okenici.

Po uliciach Zell am See, ale aj po celej oblasti, sa premávajú desiatky drahých áut a kabrioletov. Tie najzvučnejšie výfuky však patria automobilu Porsche. Práve zakladateľ tejto automobilky, Ferdinand Porsche, je v mestečku Zell am See pochovaný.

6 alpských divov prírody

1) Krimmlské vodopády

Vyše 50 km na západ od jazera Zell am See sa nachádzajú najväčšie vodopády v Rakúsku. Ich výška dosahuje 385 metrov a pozostávajú z troch vyše 100 metrových vodopádov.

Pozor na parkovisko č. 4!

Pri Krimmlských vodopádoch sa nachádzajú štyri parkoviská. Parkovisko č. 4 sa nachádza najbližšie ku vchodu k vodopádom, no na tomto parkovisku sa platí poplatok 11 € na deň. Ostatné parkoviská (1, 2, 3) sa síce nachádzajú o cca 200 až 500 metrov ďalej, ale celodenný poplatok stojí len 5 €.

Vodopády kde zmokneš aj keď je slnečno

Vstupné sa kupuje pri vchode ku Krimmlským vodopádom, čo je cca 400 metrov od hlavnej cesty. Vstupné je 4 € na osobu, či je na rakúske pomery príjemne nízka cena Pri vstupe sa nachádzajú aj civilizované toalety, ktoré radím využiť, lebo v areáli je plno ľudí a svahy sú strmé.

Cesta pozdĺž vodopádov a k ich vrcholu je veľmi dobre udržiavaná a ľahko schodná. Chodník je pretkaný početnými serpentínami, z ktorého sa dá odbočiť na vyhliadky na plošiny z ktorých vidno vodopád. Aj napriek strmším úsekom je chodník bezbariérový, no na vyhliadky väčšinou vedie niekoľko schodíkov.

S doprianím si času tento výlet zvládnu aj malé deti. My sme ho zvládli za vyše 2 hodiny. Pre lenivých alebo uponáhľaných sa dá dostať k najvyššiemu vodopádu aj taxíkom. Ak sú v aute 4 osoby, vyjde to na 7 € na osobu.

2) Roklina Sigmund Thun

Sigmund Thun Klamm je druhou najkrajšou roklinou v rakúskych Alpách akú sme kedy navštívili (1. je Mendlingtal pri Lissingu). Jej návštevu sme absolvovali hneď po otvorení, teda o ôsmej ráno, kedy tu bola okrem nás iba jedna skupinka. Práve to zavážilo na dojme, ktorý sme si z rokliny odniesli Po 9-tej sa sem nahrnú davy ľudí.

Vstupné do rokliny je 6 €. Za tento poplatok sme sa mohli prejsť roklinou po drevených chodníkoch zavesených v útese rokliny ponad aj popod vodopády. Celý okruh meria 2,4 km a je pomerne nenáročný. Trvalo nám ho prejsť približne hodinu a desať minút, pričom sme sa výrazne zdržiavali fotením a užívaním si ešte prázdnej rokliny

Na konci rokliny sa nachádza umelý vodopád, ktorý sa prelieva z vodnej nádrže. Voda, ktorá tečie po umelo vybudovanej ploche sa triešti, čím nadobúda bielu farbu. Sklon rampy, po ktorej tečie voda silno pripomína atrakciu v aquaparku, nuž chýba už len nafukovačka

Pri vstupe do rokliny Sigmund Thun sa nachádza bezplatná výstava turbín vo vodnej elektrárni, ktorou preteká voda z rokliny. Nájdeš tu aj rôzne témy súvisiace s tvorbou a prevádzkou priehrad a vodných nádrží. Vo vnútri sa nachádza aj kinosála, kde môžeš sledovať filmy na túto tematiku v anglickom alebo nemeckom jazyku

3) Takmer v oblakoch – Stausee Mooserboden

V Kaprunskej doline vo výške 2000 m n. m. sa nachádza vodná nádrž Mooserboden a o niečo nižšie je situovaná priehrada Wasserfallboden. Voda v týchto nádržiach je z roztopeného ľadovca a používa sa na výrobu elektriny.

Parkovanie

K vodným nádržiam Mooserboden a Wasserfallboden sa dá dostať jedine autobusom. V doline stojí 11 poschodový parkovací dom, v ktorom návštevníci môžu bezplatne zaparkovať a pokračovať k pokladni. Parkovací dom je jednosmerný a len pre nízke autá, my sme sa sotva zmestili s “truhlou” na streche. Vany, karavany, dodávky či čokoľvek vyššie môže prejsť na horné parkovisko na voľnom priestranstve.

Predražený vyhliadkový autobus či radšej turistika?

Obojsmerná cesta autobusom k hornej priehrade a späť stojí 24 € na osobu. Najprv sme si neboli istí, či naozaj rozumieme dobre (všetky popisky boli iba v nemčine). Žiaľ sme rozumeli dobre. Letmý pohľad do máp nás usmernil, že hore ísť pešo nechceme. Bolo už poobedie a len cesta hore by nám pešo trvala cez 3 hodiny (9km, prevýšenie cez 1000m). Po dlhšej úvahe sme zhodnotili, že sme do Álp neprišli preto aby sme sa otáčali.

Autobusy k hornej priehrade chodia vždy keď sa naplnia, čo je pomerne často, lebo sem napriek cene chodí naozaj dosť ľudí. Cesta autobusom trvá približne 30 minút a vedie cez tunely a malebné scenérie alpských pasienkov. Návštevu si treba premyslieť dopredu, lebo posledný autobus ide smerom dole o 16:45.

Keď sme dorazili k hornej priehrade, bolo už toľko hodín, že sme sa nevybrali na žiadnu väčšiu túru. Aj napriek tomu sme tu bez problémov strávili 3 hodiny iba tým, že sme sa prešli po priehrade, vyšli na vyhliadku Höhenburg, navštívili mini múzeum (pre deti) a vyskúšali si interaktívne technické hry na tému vodnej elektrárne

4) Vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse

Vyhliadková jazda po Grossglockner Hochalpenstrasse je jedným z hightlightov rakúskych Álp. Táto cesta bola otvorená v auguste 1935 a vznikla najmä kvôli mototurizmu. Od jej počiatku je nesmierne vyhľadávanou atrakciou a pre neutíchajúci dopyt bola cesta rozšírená a zvýšila sa aj kapacita parkovacích miest.

Tá ani dnes nie je vždy postačujúca. Obzvlášť v slnečné letné dni, kedy okrem turistov prichádzajú aj domáci Rakúšania alebo neďaleký Nemci prevetrať svoje kabriolety a športiaky. Luxusnými autami sa to na kľukatej horskej ceste iba hemží a takmer všetci smerujú na Gamsgrubenweg – vyhliadku na ľadovec Pasterze a najvyšší rakúsky vrchol Grossglockner. Cestou sa dá zastaviť na početných vodopádoch ale aj pri ojedinelých kamenných kostolíkoch

Praktické informácie k jazde po Grossglockner Hochalpenstrasse:

• vstupné autom (37 €), motorkou (27 €), bicyklom (zadarmo)
• cesta je otvorená od mája do novembra v závislosti od počasia a snehu
• cesta sa na noc uzatvára a otvára sa v závislosti od ročného obdobia (cca od 6:00 – 20:00)
• jazdu spomaľujú cyklisti, môžu sa tvoriť kolóny
• pri ceste je veľa odstavných plôch
• za mýtnicou sa už nenachádza žiadna benzínová pumpa
• na vyhliadke Gamsgrubenweg je veľký parkovací dom s toaletami a bufetmi
• počas noci môžeš ostať na parkovisku (ideálne pre karavany)
• výlet na Grossglockner Hochalpenstrasse a ľadovec Pasterze zaberie celý deň
• predpoveď počasia v Alpách je často horšia ako skutočné počasie
• najkrajšou vyhliadkou na ceste je Edelweißspitze, z kadiaľ vidno na kľukaté cesty do obidvoch dolín (je tu však veľmi málo miest na parkovanie)
• počet áut nie je žiadnym spôsobom regulovaný

5) Ľadovec Pasterze

Pod Grossglocknerom sa rozprestiera najdlhší ľadovec v Rakúsku – Pasterze, ktorý sa od začiatku 20. storočia zmenšil približne o polovicu. Jedným z našich cieľov bolo vidieť ho skôr, ako po ňom zostane len pamätná tabuľa

Táto túra ku ľadovcu je presne opačná ako všetky ku vrcholom. Najprv treba zísť dole a absolvovať tú jednoduchšiu časť. To najnáročnejšie príde až na úplný koniec. K ľadovcu so dá dostať jedine pešo, no v najstrmšom úseku sa dá dopomôcť si lanovkou. Tá stojí 8,5 € jednosmerne alebo 13 € obojsmerne a ušetrí asi 30 minút času.

Cesta až k čelu ľadovca nám za vyhliadky trvala rezkou chôdzou približne 1 hodinu. Prechádzali sme najmä medzi kamene. Cesta bola poväčšine vychodená, no v najbližšej časti k čelu ľadovca sa nám strácala, nakoľko bola novovzniknutá po ústupe masy ľadu.

Časť ľadovca je prekrytá nánosom kamenia a my sme chodili po ňom, len sme neboli v kontakte s ľadom. Keď sme sa dostali približne 500 metrov od čela ľadovca začali sme pociťovať chlad. Mali sme v pláne dostať sa až na hore na ľadovú masu, no skončili sme asi 200 metrov pred ním. Cestu nám skrížil vodopád, ktorý sa síce dal prebrodiť, no bolo by na to treba aspoň čižmy alebo naimpregnovanú obuv.

Takto sme aspoň na chvíľu zostali stáť a užívali si silu alpskej prírody. Zvuky vodopádu, kameňopádov a praskanie ľadovca Na ceste späť sa k tomu pridalo aj pískanie svišťov. Tie sme zazreli tesne pod vyhliadkou aj napriek veľkej frekvencií ľudí. Cesta späť nám trvala 1,5 hodiny. Bola to náročnejšia túra, najmä kvôli neprechodenému chodníku v záverečnej časti no zvládnuteľná aj pre väčšie deti, ktoré chodievajú s rodičmi na turistiku

6) Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale

V okolí Zell am See sa nachádza dosť málo pamiatok, no predsa sme jednu našli. Navyše je dosť neznáma. Kláštor Palfen zu Saalfelden v skalnej stene sa nachádza severne od jazera Zell am See nad mestečkom Saalfelden am Steinernen Meer. Nachádza sa blízko zámku Lichtenberg, pod ktorým je neplatené parkovisko. Ku kláštoru vedie turistický chodník. Z parkoviska je to slušné stúpanie no celkovo cesta trvá len 20 minút.

Kláštor v skalnej stene, už od roku 1664, predstavuje miesto kde celoročne žili pustovníci bez vody a tepla. Tak isto tam žijú dodnes, no na zimu kláštor opúšťajú. Dnu ísť nemôžeme. Nad kláštorom sa nachádza kaplnka v skale, tá už prístupná je. Je odtiaľ pekný výhľad na okolité hory aj zámok Lichtenberg, ale najmä na samotný kláštor. Je to pekné pokojné miesto na malý výlet

Rozpočet na alpský výlet

Výlet k jazeru Zell am See trval 4,5 dňa. Absolvovali sme ho vo štvorici, čo nám výrazne ušetrilo náklady na doprave. Spali sme v kempe v stanoch a jedlo si kupovali v potravinách, niektoré veci sme si priniesli už z domu. Väčšinou sme si varili, no boli sme aj v reštaurácií a sadnúť si na kávičke. To na čom sme nešetrili bolo vstupné. Celkovo nás výlet vyšiel na 535,03 €, čo je cca 133,75 € na osobu

The post Autom do rakúskych Álp, smer Grossglockner Hochalpenstrasse appeared first on TripLovers.

Nepál bol našou poslednou destináciou na polročnej ceste po Ázii. Po piatich mesiacoch v JV Ázii sme už boli trochu unavení a potrebovali sme nejakú zmenu. A tá prišla

Po Nepále sme cestovali 28 dní a za tento čas sme navštívili:

• Káthmandu
• Bhaktapur
• Nagarkot
• Pokhara
• Národný park Chitwan (safari)
• Trek okolo Annapurny alebo presnejšie pozdĺž

Obsah

• Víza do Nepálu
• Kedy navštíviť Nepál?
• Peniaze a ceny v Nepále
• Prvotné (ne)príjemné uvítanie
• Prach a problémy Káthmandu
• Prekvapenie pri nákupoch
• Náboženský mix
• Nepálci
  • Tradičné a podivné zvyky Nepálcov
• Doprava a cestovanie v Nepále
  • Ceny autobusov na hlavných turistických trasách
• Najlepšie nepálske jedlá
• Veci s ktorými treba pred návštevou Nepálu počítať

Nad návštevou Nepálu sme dlho uvažovali, či má vôbec význam sem chodiť a či zvládneme turistiku v Himalájach. Navyše sme stále dumali nad logistikou a či budeme všetku turistickú výstroj nakupovať, aj keď doma už všetko potrebné máme. Nakoniec sme sa rozhodli ísť do toho, či sa to oplatilo a ako sa nám páčilo sa dočítate nižšie

Víza do Nepálu

Víza do Nepálu sme si vybavili po prílete na letisko v Káthmandu. Cena 30 dňových víz stojí 40 USD. Dá sa platiť v hotovosti v amerických dolároch alebo kartou. Pozor! S platbou kartou malo mnoho ľudí problém a transakcia neprebehla, vraj sa to stáva často. Preto majte po ruke dostatok dolárov. Navyše platba kartou je spoplatnená 1 USD na osobu.

Kedy navštíviť Nepál?

Najlepšie obdobie na návštevu Nepálu a na trek v Himalájach sú mesiace marec – apríl a október – november. Tieto mesiace síce nie sú najteplejšie, ale sú stále suché, čo je pri turistike omnoho dôležitejšie. Turisti viac preferujú október – november, kedy je snehová prikrývka vo vyšších polohách roztopená. Tieto obdobia sú zároveň najturistickejšie, čoho sa netreba báť. Nikdy sme nemali pocit, žeby sme sa niekde tlačili s ďalšími turistami.

Peniaze a ceny v Nepále

Ak sa do krajiny dopravíte letecky na 90% skončíte ubytovaní v centre Káthmandu – Thamel. Tu nájdete množstvo reštaurácii, zmenární, bankomatov, ubytovaní a obchodov s turistickou výbavou či suvenírmi. Hlavné turistické trasy v Nepále sú pre turistov vybavené všetkým čo turisti potrebujú

Nepál používa vlastnú menu nepálsku rupiu (NPR), ktorá je ale do značnej miery závislá od ekonomiky Spojených štátov. To zapríčinilo aj výrazný prepad nepálskej rupie s poslednou finančnou krízou na prelome rokov 2008 a 2009. Vo väčšine prípadov domáci uprednostňujú platbu nepálskymi rupiami (najmä v Himalájach, kde nemajú zmenárne). Dolármi sme platili iba na letisku.

Z bežných výdavkov je v Nepále lacné jedlo, najesť sa dá už od 1,20 €. To však neplatí pre Himaláje, kde sa cena porcie jedla pohybuje od 3 – 6 €. Najlacnejšie ubytovania aj s raňajkami sme zohnali už od 11 € na noc pre dve osoby. Ceny atrakcií sú vyššie. Za návštevu ktoréhokoľvek Durbar square zaplatíte od 8-12 €, povolenia na trek 32 €, jednodňová návšteva národného parku Chitwan 35 € (všetko ceny na osobu). Ale ak zvážime to, aký je Nepál dobrodružný a čo všetko sme v ňom zažili a videli, je to stále super výsledná suma

Ak ťa zaujíma, za koľko sa dá nakúpiť turistická výbava v Nepále, prejdi na článok „Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny.“

Prvotné (ne)príjemné uvítanie

Po celodennom vysedávaní na letisku v Kuala Lumpur sme konečne doleteli na jediné medzinárodné letisko v Nepále, ktoré je zhodou okolností aj najnebezpečnejším letiskom a svete. Na letisku v Káthmandu nás uvítal výpadok elektriny. Trochu netradičné, ale stále sme netušili, že nás čaká ešte netradičnejšie uvítanie.

Pri východe z letiska sa na nás vyrútili taxikári, rovnako ako v JV Ázii. Zaužívanou technikou sme ich odmietli a čakali, že úspešne zjednáme lepšiu cenu. To bol ale veľký omyl. Taxikári v Nepále sú omnoho slušnejší a zdvorilejší ako tí v JV Ázii. Nakoniec sa nám aj tak podarilo zjednať cenu z letiska na hotel v Thameli (turistické centrum Káthmadu) za 4€. Už cestou sme si všimli, že tu majú vážny problém z cestami.

Po 18 hodinách sme vyčerpaní (a dozvracaní) konečne dorazili do hotela, ktoré malo na bookingu veľmi pozitívne recenzie a hodnotenie 8,2. Tu nás čakalo uvítacie prekvapenie. OMOČENÁ POSTEĽ! Welcome to Nepál!

Reakcia majiteľa hotela na jeho ošťatú posteľ a ešte sa tváril, akoby sme to spravili my:

Prach a problémy Káthmandu

Vchádzame do ulíc Thamelu a nechávame sa unášať čarom trepotajúcich sa modlitebných vlajočiek. Unášať sa nechávajú aj prachové častice, ktoré sú všade, najmä v našich pľúcach a očiach. Z množstva prachu nás začína bolieť hrdlo a štípať oči už po prvých dňoch v Káthmandu. Prach je usadený na všetkom čo dochádza do kontaktu so vzduchom. Tovar v obchodoch je znehodnotený, stoly a stoličky v reštauráciách špinavé, ošúpané ovocie na ulici nejedlé.

Prach v káthmandskom údolí je dôsledkom zemetrasení z roku 2015, kedy sa porušilo potrubie, ktoré zásobovalo túto oblasť vodou z Himalájí. Na mnohých miestach káthmandského údolia nachádzame prázdne studne. Nedostatok vody spôsobuje prach v uliciach, ktorý domáci zametajú a vyhadzujú opäť na ulicu, čo spôsobuje nikdy nekončiaci sa kolobeh.

Okrem prachu má Nepál veľký problém aj s odpadom. Že nepoznajú recyklovanie ma neprekvapuje, ale oni nepoznajú ani len odpadkové koše. Pri ceste autobusom vyhadzujú smeti von oknom aj malé deti

Prekvapenie pri nákupoch

Počas nákupov sme mali možnosť nahliadnuť do malej manufaktúry v zákulisí predajne s turistickým oblečením. Približne 8 mužov za šijacími strojmi vyrábalo bundy a spacáky. Niektoré s “tancujúcim” nápisom The North Face, ktoré sme časom premenovali na The North Fake Pracovali v poriadnom neporiadku. Povaľujúce sa kúsky látky a páperie pôsobili ako nehumánne prostredie. Ale v skutočnosti by stačilo, aby si zamietli neporiadok spod nôh.

Ak ťa zaujíma, za aké ceny sa dá nakúpiť v Káthmandu turistická výstroj, prejdi na náš článok o Himalájach

Náboženský mix

Hlavné náboženské zastúpenie má v Nepále hinduizmus. Po uliciach sa prechádzajú posvätné kravy, ktorých prečnievajúce rebrá by závidela nejedná bulimička. Uctievajú ich natoľko, že im nevadí ani keď si krava sadne na cestu. A čo je divné, ani tým kravám nevadí, že okolo nich neustále chodia motorky a autobusy. My sme zažili Nepálsky Nový rok 2075 a aj keď to bol štátny sviatok, mal silný hinduistický nádych

Nepálsky hinduisti majú okrem veľkého počtu hinduistických bohov aj živé bohyne, Kumari, ktoré žijú na Durbar námestiach. Kumari sa vyberá v detskom veku a musí spĺňať 32 fyzických predispozícií. Za živú bohyňu je dievča považované do obdobia, kedy dostane prvú menštruáciu. Potom sa vyberá nová Kumari.

Na druhej strane, sa v Nepále, na nepálsko-indických hraniciach, nachádza rodisko Budhu v meste Lumbini. Symbolom krajiny sú modlitebné vlajočky a Budhove oči na Boudhanath stupe. Aj budhizmus má v krajine silné zastúpenie.

Nepálci

Spočiatku sme sa divili, keď sme videli miestne ženy, ako vykonávajú fyzicky náročné práce. Neraz sme videli ako ženy v Himalájach rozbíjajú kamene a hľadajú fosílie, ktoré by mohli predať turistom. Hrabú sa s deťmi v nánosoch rieky aby niečo našli. Nosiť, ťažké náklady uviazané cez hlavu či makať na poliach. Neskôr sme sa dozvedeli, že väčšina mužov odchádza za prácou do zahraničia, najčastejšie do Malajzie alebo Dubaja a ženy zostávajú s deťmi doma.

Z miestnych ľudí sme boli milo prekvapení. Z ázijských národov, ktoré sme doposiaľ navštívili boli obyčajní ľudia (nie pracujúci v turizme) tí najmilší. Bežne sa na nás ľudia usmievali a zdravili namaste (ahoj). Veľmi pozitívne nás zarazilo, že naozaj takmer všetci Nepálci rozprávajú po anglicky

V deň, keď sme po 6 mesiacoch v Ázii odlietali z Káthmandu späť na Slovensko, nás pri poslednej kontrole pasu pracovník letiska, pri pohľade na naše pasy, pozdravil v slovenčine! Ako sme si všimli, neboli sme jediní, ktorých pozdravil v rodnom jazyku, ale bolo to nesmierne milé, že sa naučil pozdrav vo všetkých jazykoch sveta, len preto, aby cestujúcim urobil radosť!

Tradičné a podivné zvyky Nepálcov

• Ak zamierite k miestnemu holičovi, s najväčšou pravdepodobnosťou dostanete aj masáž hlavy.
• Malým dievčatkám maľujú linky na očiach.
• Postarší muži nosia na hlavách tradičný nepálsky klobúk.
• Turistické batohy veľmi nepoužívajú a náklad nosia upevnený o čelo za pomoci popruhu. Takto nosia náklad aj nosiči v Himalájach.
• Ak si objednáte tradične jedlo Dal Baht, vždy za vami dôjde obsluha a bude dopĺňať jednotlivé časti jedla (ryžu, šošovicu, zeleninu,…).
• Peniaze v podnikoch majú namiesto v pokladničke nahádzané v šuflíkoch.

Doprava a cestovanie v Nepále

Cesty v Nepále sú tragikomickou kapitolou, vďaka ktorým máme nesmierne dobrodružné spomienky na túto krajinu.

• Pojem cesta naberá v Nepále úplne nový význam.
• Jediná čiastočne spevnená cesta v krajine sa nachádza na trase Káthmandu – Pokhara.
• Cesta = tankodróm
• Pred cestou autobusom veľa nejedzte.
• Majte po ruke kinedril, kolu a sáčok.
• Domáci často zvracajú von oknom a cez prestávku sa vždy najedia, aj keď vedia aké majú cesty.
• Na motorke nejazdi súbežne s autobusom!
• V nepálskych autobusoch niekedy podskočíš aj o 10 cm ale väčšinou len o 5, preto by si baby mali pred nástupom do autobusu obliecť športovú podprsenku
• Ak dávate batožinu do podpalubia autobusu, zabaľte si ju do igelitu
• Ak ide batožina na strechu autobusu, prekryte ju pršiplášťom a modlite sa, aby sa cestou nestratila (skúste podplatiť závozníka 50 rupiami, aby vám na ňu dával pozor )
• 160 km trasu sme išli 12 hodín, z toho 2 hodiny sme čakali kým “dostávajú” úsek cesty, cesta bola znázornená iba na google maps, ale v skutočnosti autobus brodil rieku a trasa viedla cez náplavy, nemohli sme sa pustiť sedadiel pred nami, inak by sme si otrieskali hlavy alebo vypadli do uličky.
• Lístky na autobus sa takmer vždy dajú zohnať na ubytovaní.
• Semafóry nemajú, križovatky riadia policajti.
• Aj vďaka nekomfortnému cestovaniu navštevuje Nepál len malé množstvo čínskych turistov.

Ceny autobusov na hlavných turistických trasách:

• Káthmandu – Chitwan – 700 rupií (5,44 €), na stanici 500 rupií (3,88 €)
• Chitwan – Pokhara – 600 rupií (4,66 €)
• Pokhara – Besisahar – 400 (3,11 €)
• Pokhara – Káthmandu – 700 (5,44 €)

Aj napriek nekomfortu je cestovanie autobusom nepomerne lacnejšie k cenám leteniek. A o to zážitkovejšie

Najlepšie nepálske jedlá

V Nepále sa najete chutne a lacno. Tradičnými jedlami, ktoré určite odporúčam vyskúšať sú Dal Baht, Nepali Thali a Momo

Tradičné jedlo Dal Baht pozostáva z viacerých ingrediencii. Najzákladnejšími sú ryža, šošovica, zelenina, zemiaky a chrumkavý chips papadam. Z Dal Bahtu nikdy nezostanete hladní, lebo kuchár priebežne chodí a dokladá najpodstatnejšie ingrediencie.

Veľmi podobným jedlom je aj Nepali Thali, v preklade nepálsky tanier, kde si môžete vybrať aj ďalšiu mäsitú prílohu. V podstate sme neprišli na rozdiel medzi týmito dvoma vynikajúcimi jedlami, akurát že Thali nám nedopĺňali.

Ďalším vynikajúcim jedlom sú pirohy momo, plnené vegetariánskymi aj mäsovými plnkami. Osobne nám najviac chutilo buff momo, plnené mäsom z riečnych byvolov Pri momo si môžete vybrať aj spôsob prípravy, buď parené alebo vyprážané, ktoré môžu byť pre niekoho ťažké. K jedlu sa vždy podáva aj záhadná oranžová omáčka, ktorá je sama o sebe dokonalá a v kombinácii s momo je to nebíčko v papuľke

Ak sa vyberiete na turistiku do Himalájí, jedlo tu nebude až také chutné. Z vlastných negatívnych skúseností, ti neodporúčam dávať si momo, lebo sú robené rukami a tie si kvôli nedostatku vody vo vyšších polohách veľmi neumývajú.

Veci s ktorými treba pred návštevou Nepálu počítať:

• Pri platení vás oboznámia s povinnosťou zaplatiť daň 10%, ktorá nebola zahrnutá v cene
• Otrava jedlom (a hlavne v Himalájach) je normálna záležitosť tak ako pre turistov, tak aj pre domácich (počuli sme, zažili sme)
• Je možné, že počas celého pobytu v Nepále neuvidíte Himaláje, lebo sa budú skrývať v prašnom a mliečnom nebi
• V nepálskej káve bude väčšinou ‘kožka’ (taká akú si väčšina populácie pamätá zo škôlky/ZŠ)

Nepál je proste pecka! Úžasní ľudia, chutné jedlo (ak je nezávadné), nosorožce v národnom parku Chitwan, dobrodružné autobusy a nečakane nepríjemné zážitky, na ktoré teraz najradšej spomíname. Nepál je jednoznačne krajina, ktorú treba navštíviť! 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Nepál, kde cesta je cieľ appeared first on TripLovers.

S návrhom turistiky v Himalájach prišla priateľka. Spočiatku sme sami sebe úplne neverili a niekoľkonásobne sme prehodnocovali naše neisté rozhodnutie absolvovať niekoľkodňový trek okolo Annapurny. Nakoniec sme sa rozhodli to aspoň vyskúšať. Ako to dopadlo a čo to obnáša, deň po dni, si môžeš prečítať nižšie

Obsah

• 1.deň Pokhara – Dharapani
• 2.deň Dharapani – Chame
• 3.deň Chame – Upper Pisang
• 4.deň Upper Pisang – Manang
• 5.deň Aklimatizácia
• 6.deň Manang – Ledar
• 7.deň Ledar – Thorong Phedi
• 8.deň Thorong Phedi – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath
• 9.deň Muktinath
• 10.deň Muktinath – Pokhara
• Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou
• Pár rád na záver

1. deň Pokhara (830 m n. m.) – Dharapani (1990 m n. m.) 

Už zbalení, berieme všetky caky-paky a o 5:30 odchádzame na autobusovú stanicu v Pokhare. Našu nepotrebnú batožinu sme si nechali bezplatne na ubytovaní, čo je v Nepáli bežné. Náš autobus do Besisaharu by mal odchádzať o 6:30. Ešte tesne pred jeho odchodom sme zistili, že sedíme v autobuse inej spoločnosti a na poslednú chvíľu sme utekali k tomu nášmu, už preplnenému. Naše backpacky putovali na strechu autobusu, s čím sme veľmi spokojní neboli, ale nedalo sa nič robiť.

V Besisahare nás autobus vysadil na mieste, kde sú dve reštaurácie s vysokohorskými prirážkami, aj keď ešte nie sme v horách. Keďže sme tušili do čoho ideme, jedlo sme si nedali a dobre sme spravili. S ďalšou skupinkou sme sa dali dokopy a odviezli sa jeepom do dediny Dharapani. Mali sme v pláne začínať v Jagate, ale kvôli trom daždivým dňom sme mali časovú stratu.

Celý prvý deň sme cestovali a boli úplne o hlade aby sme sa z tej jazdy nepovracali. Ale úspešne! Sme na ceste k Thorong La Pass

2. deň Dharapani (1990 m n. m.) – Chame (2710 m n. m.) 

Všetci máme rovnakú cestu, všetci chceme dôjsť do Chame. Janka ráno po ceste vysmrkala nosy miestnym chlapcom, ale inak nič výnimočné. Len sme si výrazne predĺžili trasu, aby sme nešli po ceste. Stalo to však za to! V rododendrónovom lese vyzerali niektoré miesta ako z rozprávky

Vždy keď to bolo len trochu možné, sme si chceli obed “vychutnať” na rooftope s výhľadom. Reštaurácie bez neho to majú ťažké. Na obed sme sa nemilo prekvapili čakaním na jedlo vyše hodinu, počas čoho nám úplne stuhli svaly. Neskôr sme zistili, že to tak chodí všade. Varia prevažne na ohni, čo dlho trvá a jedlo býva často nedovarené.

V Chame sme zistili, že aklimatizačnú prechádzku si neurobíme. Lebo nie je kam. Jedine žeby sme sa šplhali na skaly. Ušetrený čas sme využili na prechádzku po dedine a sledovanie domácich

3. deň Chame (2710 m n. m.) – Upper Pisang (3310 m n. m.) 

Tento deň bol asi najmenej náročný deň počas treku okolo Annapurny. Cestou sme obchádzali farmu na jablká, kde za 400 rupií (3,50 €) predávali jablkové pité. Pre peniaze všetko, aj stromy na skalách budú rásť!

V nasledujúcej dedine Bhratangu sme zámerne neobedovali, lebo všetky reštaurácie a ubytovania, vlastní jedna osoba a všade sú vyššie ceny oproti ostatným dedinám. Cesta z Bhratangu do Upper Pisangu je najkrajšia na celom treku

Keď sme došli do Upper Pisangu, cítili sme, že sa nám ťažšie dýcha. Aklimatizačný výlet nám nestačil a začali sme brať Diamox, liek proti výškovej chorobe. Aj keď sme mali ráno krásny výhľad z okna, kvôli prevýšeniu by som nabudúce volil prespanie v Lower Pisangu.

V Upper Pisangu nie sú žiadne Safe Drinking Water Stations, takže sme po prvýkrát odskúšali tablety na čistenie vody. Voda má potom nepríjemnú chlórovanú chuť. Z toho množstva chlóru Janku bolelo hrdlo ešte dva dni.

4. deň Upper Pisang (3310 m n. m.) – Manang (3540 m n. m.) 

Z Pisangu vedú do Manangu dve cesty. My sme sa rozhodli pre tú menej náročnú a kratšiu po ceste pre autá. Počas celej cesty nám výhľady kazilo elektrické vedenie a úsek od Lower Pisangu po Humde, bola tá najmenej záživnejšia časť okruhu okolo Annapurny. Väčšina turistov si vybrala omnoho náročnejšiu trasu s veľkým prevýšením, ale prenádhernými výhľadmi na Annapurny. Že sme tadiaľ nešli sme neskôr oľutovali.

Pred Manangom sa nachádza dedina Bhakra, kde je naozaj pekný budhistický chrám aj s výhľadom na Annapurnu III. Pre nás asi najkrajšie miesto z celého treku V dedine sú aj nižšie ceny jedla oproti Manangu.

V Manangu, v nadmorskej výške 3600 m n. m. si myslíme, že Janka pociťuje výškovú chorobu. Má pocity na zvracanie, ale nevieme či z riedkeho vzduchu alebo z nie práve najchutnejšieho jedla.

5. deň Aklimatizácia (4100 m n. m.) 

Z Manangu sa vyberáme na aklimatizačný výlet k Milarepas jaskyni s výhľadom na Annapurnu III, do nadmorskej výšky 4100 m n. m. Výlet je bezproblémový, ale Janka ráno cítila nepríjemné tŕpnutie na prstoch a lícach. Zvažujeme situáciu a chceme sa na ďalší deň otočiť a ísť späť. Netreba nič riskovať.

6. deň Manang (3540 m n. m.) – Ledar (4200 m n. m.) 

Ráno sme presvedčení, že sa vraciame späť do Besisaharu. Pri balení sme z okna zahliadli chalanov, s ktorými sme cestovali v jeepe. Rýchlo som vybehol na balkón a zakričal na celý ospalý Manang.

Vysvetlili sme im našu situáciu a tí nás uistili, že výšková choroba to nie je. Že mravčanie v prstoch pociťujú aj oni, je to len vedľajší príznak liekov proti výškovej chorobe. Tak sme sa po dlhej chvíli zvažovania rozhodli pokračovať

Ešte deň predtým sme si hovorili, že Slovákov alebo Čechov tu asi už nestretneme. A stalo sa Stretli sme slovenský pár, ktorý síce nežije na Slovensku, ale boli sme radi, že sa po šiestich mesiacoch môžeme s niekým porozprávať v rodnom jazyku.

Cesta stúpala konštantne a na naše počudovanie bola nenáročná, čo sme za Manangom nečakali. V tejto výške, kde sme už očakávali, že sa budeme brodiť snehom, sme sa brodili prachom, čo bolo pre nás len dobre

Počas trekov som vypil denne vyše 3 litre tekutín, a potom som chodil v noci aj dva razy na záchod. Tak som si povedal, a dosť! Spravím z toho moju výhodu a odfotím si parádnu nočnú fotku s hviezdami

7. deň Ledar (4200 m n. m.) – Thorong Phedi (4450 m n. m.) 

Po ceste z Ledaru do Thorong Phedi sme si vypočuli zaujímavú teóriu. Nejsť v ten deň až do High Campu (najvyššie položené ubytovanie), ale ostať v Thorong Phedi a do High Campu si urobiť iba aklimatizačný výlet. Tento nápad sa nám páčil, lebo prevýšenie z Ledaru do High Campu je až 700 výškových metrov. To môže byť v takýchto výškach nebezpečné. Výšková choroba by nás mohla nemilo prekvapiť počas noci v High Campe.

Navyše v High Camp poskytuje iba 120 lôžok, ale turistov je ďaleko viac. Tí, čo prídu neskoro, spia v priestoroch jedálne.

V Thorong Phedi nefungovala Safe Drinking Water Station a za liter vody sme museli platiť 250 rupií (2€). Tablety na prečistenie vody sme už nechceli ani vidieť.

8. deň Thorong Phedi (4450 m n. m.) – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath (3800 m n. m.) 

Najnáročnejší deň pred nami, čaká nás nadmorská výška 5416 m n. m. Počasie býva dobré iba doobeda a preto všetci turisti štartujú už okolo piatej ráno. Podľa predpovede počasia je toto posledný použiteľný deň na prechod Thorong La Passom. Náš plán je vstať o 3:30, raňajkovať sa o 4:00 a odchádzať ideálne pred 5:00. V tento deň sa nemáme kde naobedovať, preto sme si ešte deň dopredu kúpili koláče.

O 3:30 ráno som sa cítil neuveriteľne zle. O 4:00 som do seba dal jedno sústo. Náš odchod sa oneskoril na 5:35 s predpokladom, že všetko je to iba zo stresu. Hneď v High Campe kupujeme 0,5l Coca Colu za 350 rupií (3€), nech sa mi aspoň trošku uľaví.

Som slabý a nevládzem, cítim sa horšie ako kedykoľvek predtým. Janka do mňa nadžgala dva Snickersy, to je všetko, čo som za celý deň zjedol. Nie je to výšková choroba, priotrávil som sa jedlom!!

Short story ako som sa priotrávil jedlom: Teta večer prikurovala drievkami v piecke a keď došli, tak tam začala holými rukami prihadzovať poctivo nazbierané konské hovienka. No a ja som si na večeru objednal rukami robené pirohy momo. A keďže v takýchto nadmorských výškach nie je dostatok vody na hygienu rúk, nikto ju nerieši.

Janka mi odľahčila batoh aspoň o pár kíl. Minul som aj celý luxusný toaletný papier za 200 rupií (1,60€)! Ten vytúžený Pass som dosiahol, čo ma aspoň psychicky posilnilo, aj keď to trvalo asi o tri hodiny dlhšie. Hore sme sa výhľadom nepokochali, lebo sme prišli neskoro a hory už boli prekryté hmlou.

Medzi Thorong La Passom a Muktinathom sú postavené modré plechové búdy, ktoré slúžia ako prístrešok v krízových situáciách. Ale turisti si z nich urobili verejné toalety, takže sú celé obsraté. Takže aj napriek krízovej situácií a výraznému zhoršeniu počasia sme pokračovali ďalej.

Dole to už išlo lepšie, aj keď nás chytili jemné krúpy, hmla a výhľad sme nemali vôbec žiadny, lebo sme do Thorong La Passu prišli až okolo 13-tej. Cesta dolu je strmá a neuveriteľne dlhá, v najvyšších polohách zasnežená. Do Muktinahu sme prišli až pred 18-tou.

9.deň Muktinath (3800 m n. m.) 

Ďalší deň ostávame v Muktinathu. Janka do mňa leje čierny čaj a tlačí čierne uhlie, Endiex a sušienky. Soletky k dostaniu nemáme. Na ubytovaní sa rozprávame s majiteľom a ten nám prezradil, že otrava jedlom ani u domácich nie je nič nezvyčajné.

10. deň Muktinath (3800 m n. m.) – Pokhara (830 m n. m.) 

Balíme to. Mali sme v pláne ísť ešte na vyhliadku Poon Hill, ale chuť nás prešla. Chceme ísť čím skôr do civilizácie. Nastupujeme na autobus do Jomsomu a vezieme sa vyasfaltovanou cestou, WOW! Až pokiaľ sme nezišli do doliny, kde sa cesta premenila na offroadovú disko jazdu.

V Jomsome sme prestúpili na autobus do Pokhary. Podľa google.maps tu je nejaká cesta, tak by to mohlo byť v poriadku a za pár hodín sme v Pokhare. Je to len necelých 160 kilometrov

OMYL, CESTA TU NIE JE! Trasa vedie cez riečne náplavy a nemôžeme sa pustiť sedadla pred nami, lebo by sme vyleteli z miesta a otrieskali si hlavy! Jedna slečna zvracia von oknom. Také typické nepálske, riadne sa nažerú, aj keď vedia, aké majú “cesty.” My sme úmyselne od rána nedali do úst ani sústo. Žijeme len z cukru v CocaCole.

Naša cesta sa nečakane zastavila v doline, kde upravovali 100 metrový úsek “cesty”. Možnosť obchádzky neexistuje. Takže sme čakali 2,5 hodiny, kým robotníkom padla a my sme mohli pokračovať ďalej. Cestou sme mali ešte malú nehodu s oproti idúcim traktorom, ktorému náš autobusár zobral spätné zrkadlo a bol rád, že sa len ochlp vyhol čelnému nárazu.

Po polnoci nám zastavili v Pokhare a závozník nám vyložil naše batohy z kufra autobusu. Kufor mal asi deravú kapotáž, lebo naše batohy boli nenormálne zaprášené. Tak sme sa ako najväčší homelessáci zo zaprášenými batohmi vybrali hľadať ubytovanie v nočnej Pokhare.

Cesta, čo by na Slovensku trvala 2 hodiny tu trvala neuveriteľných 12 hodín. Ťažko sa to rozpráva, treba to zažiť, ale jednoznačne to bol jeden z najväčších zážitkov z Nepálu

Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou

Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou, ktoré ani zďaleka neboli tým najhorším čo nás v horách čakalo. Turistika v Himalájach je najmä o odrieknutí si komfortu a odolávaniu rôznych problémov, ktoré ťa postretnú počas cesty.

Boli sme prekvapení ako bezproblémovo to všetko šlo, až pokiaľ neprišiel ten bod zlomu (otrava jedlom), že som musel siahnuť na dno svojich síl. A že bolo oveľa hlbšie ako som si myslel! V konečnom dôsledku môžem povedať, že to bola najväčšia skúška mojej psychiky v živote

Pár rád na záver: 

• Ak ti dávajú batoh do podpalubia pri ceste autobusom, tak ich treba zabaliť do veľkého sáčku, ktorý ti ho ochráni (inak bude zaprášený ako zo smetiska)
• Ak ti batoh uviažu na strechu, skús podplatiť závozníka aby ti ho občasne kontroloval. 50-100 rupií by mohlo stačiť
• Ak si počas treku nedáš obed, tak si po príchode na ubytovanie skús vyjednať izbu zadarmo za tri jedlá. Zvykom je mať len dve jedlá (večeru a raňajky). Prípadne pred dedinou vytvoríte skupinu, ľahšie sa vám bude vyjednávať izba zadarmo
• Ubytovanie chceš aj so spoločenskou miestnosťou, kde je piecka.
• Pitnú vodu si kupuj cez Safe Drinking Water Stations, je lacná a dobrá. Stanice sú označené aj v navigácii maps.me.
• V jeden deň by si nemal vystúpať viac ako 500 výškových metrov (deň s výstupom na Thorong La Pass je výnimka, keďže hneď ideš aj dole).
• Pri výstupe na Thorong La Pass si v hlave nedávaj za cieľ len samotný výstup, a že zostup je už hračka. Rátaj s tým, že práve ten zostup je oveľa väčšia otrava, pretože je “nekonečne dlhý.”
• Pri dlhodobom cestovnom poistení je spoluúčasť pri zavolaní helikoptéry niekoľkonásobne vyššia ako pri bežnom cestovnom poistení, keď ideš len na pár týždňov na dovolenku.
• Ak budeš potrebovať evakuáciu helikoptérou, tak treba zavolať na emergency číslo tvojej poisťovne a poslať niekoho na police post / check post / ubytovanie / povedať najbližšiemu guidovi, či nosičovi, aby zavolali samotnú helikoptéru.
• Pred cestou do Himalájí si zisti, či tvoje poistenie pokrýva aj ochorenie v horách alebo pokrýva len zranenie. Ak by sme si my volali helikoptéru kvôli otrave jedlom, poisťovňa by nám nepreplatila ani cent. Platili by sme plnú sumu za celý zásah helikoptérou a to 9000 dolárov!

Ak chceš vedieť viac podrobností o treku okolo Annapurny, prečítaj si tento článok: Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny

Celá FOTOGALÉRIA z Annapurny

The post Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou appeared first on TripLovers.

Na severe českého pohraničia sa nachádza najkrajší národný park v republike. České Švýcarsko láka najmä na pieskovcové útvary, kaňony ale aj na malebnú krajinku, chutnú gastronómiu a nízke ceny

Obsah:

• Camping s ping pongom
• Peniaze a bankomaty v Česku
• Kam na výlet v Českom Švýcarsku? 
  1. Pravčická brána a zámoček Sokolí hnízdo
  2. Edmundova a Divoká soutěska
  3. Vyhliadkový most Basteibrücke
  4. Plavba loďou po rieke Labe až do Drážďan
  5. Kamenné varhany na Zlatom vrchu
  6. Malý okruh k obci Jetřichovice
  7. Děčín a Kaňon rieky Labe

Camping s ping pongom

Po týždni dažďov sme sa konečne odhodlali ísť kempovať. Zvolili sme si Intercamp Mosquito a bola to super voľba! V cene cca 9€/noc/2 osoby sme mali k dispozícií aj free sprchy, kuchynku ale hlavne ping pong, ktorému sme podľahli každý večer V kempe bola k dispozícií aj reštaurácia, ktorá síce nebola nejak úžasná, ale dalo sa platiť eurami s výhodnejším kurzom 1€ = 25 Kč.

Peniaze a bankomaty v Česku

V rámci ČR sme boli zarazení, že sa na mnohých miestach nedalo platiť kartou! Preto maj pri sebe vždy dostatok hotovosti alebo sa pred objednaním opýtaj, či je možná aj platba kartou.

V mnohých pohraničných oblastiach bola možnosť platiť eurami, s najčastejším kurzom 1€ za 25 Kč, čo bolo výhodnejšie ako keby si si peniaze vyberal z bankomatu. Na cestu sme si nezobrali ani eurá, na čo sme doslova doplatili.

Kam na výlet v Českom Švýcarsku?

1) Pravčická brána a zámoček Sokolí hnízdo

Najdominantnejšou zaujímavosťou v Českom Švýcarsku je kamenný most Pravčická brána. My sme jej návštevu chceli stihnúť v jeden deň aj s plavbu po oboch Soutěskách. Celkovo aj s plavbami sme prešli 17 km a trvalo nám to vyše 6 hodín aj s obedom.

Vyrazili sme skoro ráno a auto sme nechali v Hřensku na platenom parkovisku. 120 Kč (skoro 5€) nie je málo, ale obrovským plus je, že už na parkovisku ti poskytnú mapu, popýtajú sa čo chceš vidieť a dajú ti presnú inštruktáž ako prejsť danú trasu čo najefektívnejšie Prípadne ťa upozornia na uzávery niektorých trás.

Už samotná cesta k Pravčickej bráne je ohromujúca, cesta sa vlní okolo vysokých pieskovcov a k ním sa tisnú stromy Serpentínami stúpame vyššie, už z rázcestia vidíme zámoček Sokolí hnízdo, ktorý tu dal postaviť knieža Edmund Clary-Aldringen ešte v roku 1881. Zároveň sa zaslúžil o rozmach turizmu v danej oblasti. Po pravici zámku sa nachádza moja vysnívaná Pravčická brána Vstupné na vyhliadku a k zámku je 75 Kč (3€), zľavnené 25 Kč (1€). K dispozícií máte bezplatné WC a galériu fotografií.

Od roku 1982 je vstup na bránu zakázaný, čí sa minimalizuje antropogénny vplyv na prirodzený vývoj pieskovcového masívu.

2) Edmundova a Divoká soutěska

K Soutěskám sme sa vybrali rovno od Pravčickej brány. Tieto výlety je ideálne spojiť do jedného dňa Od Pravčickej brány sme rýchlim krokom vyrazili k Medznej Lúke a odtiaľ k Soutěskám. Sme veľmi radi, že sme nešli opačným smerom, lebo to množstvo schodov by sme asi v smere hore nezvládli. Aj smerom dole to bol poriadny zaberák na kolená, veď uvidíš

Najprv sme sa vybrali k Divoké soutěske, ku ktorej sme si museli urobiť malú odbočku. Cestička viedla malým kaňonom kde bolo výrazne chladnejšie. Po krátkej plavbe sme sa museli krátky úsek vrátiť a pokračovať rovno k Edmundove soutěske cez prekrásny kaňon. V týchto miestach sú zhotovené altánky a grily pre návštevníkov, naozaj ideálne miesto na víkend v prírode s deťmi

Cenník a ďalšie dôležité informácie o plavbách nájdeš na tejto stránke. Nemusíte sa báť, že by ste dlho čakali, lodí je viacero. My sme tam boli v najväčšej letnej sezóne v polovici júla, navyše cez víkend a na rad sme prišli naozaj rýchlo

Pánko z loďky na diaľku spustil umelý vodopád

3) Vyhliadkový most Basteibrücke

Navštíviť Basteibrücke nám zabralo zhruba dve hodiny aj s cestou. Parkovné stojí 3€ a platí sa pri odchode v automate. Na most sme sa dostali bezplatne, rovnako aj na najkrajšiu vyhliadku, z ktorej pochádza tá najkrajšia fotografia Ak sa chceš poprechádzať medzi skalami nad zemou po kovových mostíkoch, môžeš ísť na malý platený okruh, stojí to 2€.

Cestou na ubytovanie sme nesprávne odbočili, a tak sme zobrali dvoch nemeckých stopárov (našich historicky prvých), ktorý mali rovnaký smer ako my Cestou tam aj späť si dávajte pozor na radar! Tuším to bola dedina Bad Schandau a povolená rýchlosť na veľmi krátkom úseku je 30 km/hod.

4) Plavba loďou po rieke Labe až do Drážďan

V prípade záujmu o plavbu po rieke Labe sa dá dostať z Dečína až do Drážďan. Ceny za jednodňový výlet sa pohybujú okolo 2000 Kčs (cca 75€) na dospelú osobu. Výlet trvá celý deň. Najviac času zaberie plavba loďou pričom trasa vedie cez prekrásny kaňon Labe  Na prehliadku Drážďan sú vyhradené len 2 hodiny, čo je pomerne málo.

5) Kamenné varhany na Zlatom vrchu

V deň nášho odchodu sme ešte rýchlo navštívili Zlatý vrch, čo je národná prírodná pamiatka a zároveň geologická lokalita. Vyskytuje sa tu kamenný čadičový orgán, ktorý vznikol stĺpcovitou odlučnosťou pri tuhnutí magmy, čo je pre čadič typické. Parkovanie sa nachádza vo vzdialenosti 600 metrov a nič sa tu neplatí. Podobným úkazom je aj Panská skála, ktorá je vzdialená 11 km.

6) Malý okruh k obci Jetřichovice

Prvý deň v kempe nám pršalo až do obeda a tak sme sa vybrali iba na malý okruh k obci Jetřichovice, konkrétne na Marínnu a Vilemíninu výhliadku. Po návšteve Adršpachu a Českého ráje nás ale táto túra až tak nenadchla a ľutovali sme, že sme ju uprednostnili pred Tiskými stenami a Dečínskou stolovou horou.

7) Děčín a Kaňon rieky Labe

V ten deň sme navštívili aj Zámok Děčín, kde sme príjemne zrelaxovali pri dobrej kávičke. V areáli sa nachádzajú aj záhrady a nám sa podarilo postretnúť aj páví pár. Cestou do Dečína sme prechádzali Kaňonom rieky Labe, ktorý je zároveň najväčším pieskovcovým kaňonom v Európe.

Plnohodnotná a finančne nenáročná dovolenku. Pritom ani nebolo treba chodiť ďaleko. Jediné, čo sme nestihli z nášho wishlistu, je Kokořínsko, tak hádam niekedy nabudúce

Fotogaléria České Švýčarsko

Fotogaléria Zlatý vrch

Fotogaléria Basteibrücke

The post České Švýcarsko a Labské pískovce appeared first on TripLovers.

V tomto článku sa dozvieš dôležité informácie a hlavne ako to je s cenami na treku okolo Annapurny. Nájdeš tu aj informácie o tom, za koľko môžeš nakúpiť výbavu v Káthmandu a či sa nákupy v Nepáli oplatia. Dúfam, že ti tieto informácie pomôžu s plánovaním tvojej návštevy do Himalájí a k úspešnému zvládnutiu treku

Obsah

• Povolenia na trek v Himalájach
• Poistenie do Himalájí
• Lieky na výškovú chorobu
• Turistická výbava z Káthmandu
• Kde začať/skončiť trek okolo Annapurny?
• Sprievodca na himalájske treky
• Nosič do Himalájí
• Domáci
• Doprava na treku okolo Annapurny
• Jedlo v Himalájach
• Pitná voda v Himalájach
• Ubytovanie na treku okolo Annapurny
  • Teplá sprcha
  • Elektrina
  • Wifi
• Hygienické potreby
• Platenie a peniaze
• Náročnosť treku okolo Annapurny
  • Z pohľadu turistu (Janka)
  • Z pohľadu neturistu (Milan)

Povolenia na trek v Himalájach

Povolenia na trekovanie v Himalájach sa dajú rýchlo vybaviť v Káthmandu alebo v Pokhare. Miesta kde sa dajú vybaviť nájdete na mape pod názvom “Nepal Tourism Board.” Ich pointou je iba uhradenie poplatkov. V jednom prípade sa uvádza aj číslo poistky, ale dokumenty nikto podrobne nekontroluje.

Ako turista musíš mať dvojo povolení:

• TIMS = 2000 rupií (15,50 €)
• ACAP = 2260 rupií (17,50 €)

Pri ich vybavovaní treba mať k dispozícii 4 fotografie tváre. V Pokhare vás odfotia zadarmo na mieste, takže netreba sponzorovať agentúry na ulici. Povolenia majte počas treku po ruke a chránené pred vodou. Počas cesty sa treba často preukazovať platnými povoleniami na kontrolných checkpointoch.

Poistenie do Himalájí

Ak budeš šetriť pri poistení, môžeš na to doplatiť. V Nepáli sme stretli dievča s únavovou zlomeninou, ktorej z ničoho nič praskla kosť v členku, a pritom len stála na mieste a fotografovala.

My sme boli naším dlhodobým poistením znevýhodnení. Mali sme poistenie na obdobie vyše 6 mesiacov a v prípade volania helikoptéry v Himalájach by sme platili spoluúčasť až 850€. Samotný zásah helikoptérou v Himalájach stojí 9000 dolárov!

Väčšina krátkodobých poistení je však omnoho výhodnejšia (teda ak si odskočíte z práce do Nepálu napr. na 3 týždne) a za spoluúčasť sa dopláca cca okolo 200€. To je menej ako vyhliadkový let do Himalájí.

POZOR: Telefónne číslo na agentúru s helikoptérou nikde neuvádzajú a vaša zahraničná SIM karta v Himalájach asi aj tak nebude mať signál! Pri potrebe volania helikoptéry treba vyhľadať domácich.

Lieky na výškovú chorobu

Asi jedným z najdôležitejších liekov, ktoré vás budú zaujímať, je liek na výškovú chorobu. Na prevenciu pred ňou sa používa liek Acetazolamid, tiež predávaný pod názvom Diamox. Ak sa na treku okolo Annapurny rozhodnete brať preventívne lieky proti výškovej chorobe, bude vám ich treba na približne 5 dní. My sme ich začali brať v Upper Pisangu (3300 m n. m.) a po prechode Thorong La Passom, do dediny Muktinath, sme ich prestali brať. Dobre si naštuduj ich vedľajšie účinky, my sme si mysleli, že sú to prejavy výškovej choroby a takmer sa otočili. V Pokhare sa dá 10 tabletiek (na 5 dní pre 1 osobu) kúpiť za 150 rupií (1,20 €). V Manangu stoja 400 rupií (3,20 €).

V Manangu sa dá zadarmo absolvovať aj lekcia o výškovej chorobe, kde vám zadarmo zmerajú aj kyslík v krvi. Lekcie však začínajú vo veľmi nevhodný čas, a to 15:00, kedy je väčšina turistov ešte na ceste. Konzultácie alebo merania v iných hodinách sú za vysoké poplatky.

Určite treba mať so sebou lieky na horúčku, lieky proti hnačke, niečo na hrdlo, sprej do nosa a aj nejaké tie doplnky výživy ako magnézium a nejaké vitamíny. Strava v Himalájach je síce kaloricky výživná, no na minerálne látky a vitamíny veľmi chudobná. Určite treba mať k dispozícii aj leukoplasty a nasadiť ho v pravý čas. Keď už otlak vznikne je neskoro!

Turistická výbava z Káthmandu

V Káthmandu aj Pokhare sa dá veľa nakúpiť, no v Pokhare je výrazne menej obchodov. Osobne, kebyže mám možnosť, donesiem si radšej vlastnú výbavu zo Slovenska. To čo sa tu predáva sú napodobeniny, no dajú sa nájsť aj kvalitnejšie kúsky, ale vždy je to risk. My sme dokonca navštívili malú manufaktúru priamo za predajňou v centre Thamelu, kde sa šili The North Face bundy

RADA: Vždy nakupuj ráno! Predajcovia chcú mať spokojného prvého zákazníka a dajú ti lepšiu cenu. Naopak večer sú vyflusnutí a unavení, častokrát arogantní.

Tu je malý prehľad cien, za koľko sa nám podarilo nakúpiť veci v Káthmandu:

páperový spacák
cena: 7000 rupií (55,50 €)
popis: No Name páperový spacák, údajne do -20°C, teplučký a nikdy nám nebola zima

vysoké topánky
cena: 3500 rupií (27,70 €)
popis: Topánky kupované v Nepáli nemusia vydržať ani celý trek. Počas cesty sme videli veľa odlepených podrážok. Tie naše vydržali, ale aj tak sme neboli spokojní. Okrem katastrofálneho vzhľadu, je obrovský problém, nájsť topánky, čo by naozaj sadli. To, že 40 je veľa a 41 málo sa nám stávalo pomerne často a Jankyne topánky aj tak tlačili. Navyše nemali vytvorenú klenbu a po treku extrémne smrdeli neprirodzeným zápachom. Takže topánky určite z domu!

pár turistických palíc
cena: 500 rupií (4 €)
popis: Inú značku ako LEKI v Káthmandu ani nenájdete. Podstatné je, že vydržali. Každý sme používali iba jednu palicu, lebo obe naraz používať nevieme. Určite sa ju oplatilo mať, najmä pri zostupe.

termonohavice
cena: Janka 600 rupií (4,75 €), Milan 1100 rupií (8,70 €)
popis: Určite ich treba mať.

nepremokavá bunda
cena: 4500 rupií (35,70 €)
popis: Obaja sme si kúpili goratexovú bundu v rovnakom obchode. Moja bola úplne super a bezproblémová. Naopak, Jankina bola nepriedušná a všetko mala po chvíli prepotené. Goratexku určite treba!

termoska
cena: 1300 rupií (10,30 €)
popis: Termoska sa nám veľmi hodila a hocikde na ceste sme si mohli dopriať teplý čaj.

rukavice
cena: 200 rupií + 700 rupií (1,60 + 5,50 €)
popis: Hrubé rukavice, ktoré sa predávajú v Nepáli, majú veľmi zlý vzhľad. My sme teda kúpili dvojo rukavíc a dali ich na seba. Malo to výhodu, keď nebola veľká zima, mali sme len jeden pár. ALE s materiálom asi nebolo niečo OK, lebo Janke sa vyhádzala pokožka na prstoch, navyše jedna rukavica sa rozpárala.

čiapka
cena: do 300 rupií (2,40 €)
popis: My sme naše čiapky dostali zadarmo k extraveľkému nákupu.

flysový nákrčník
cena: 200 rupií (1,60 €)
popis: Úžasná vec!

pár vysokých ponožiek
cena: 200 rupií (1,60 €)
popis: Všetci turisti majú rovnaké The North Face ponožky. Po použití strašne smrdia, pravdepodobne preto že sú vyrobené z umelých materiálov.

hodinky s GPS
cena: od 180 €, záleží od typu a množstva funkcií
popis: Ja som používal na trackovanie turistiky Polar M400 so základnými funkciami. Výdrž batérie niečo cez 6 hodín, dobíjateľné cez USB, kľudne aj z powerbank, vhodené v batohu aby trackovali ďalej, pri extra dlhých túrach. Čo je dôležité pre turistiku v Nepáli, ukazovali nazbierané výškové metre smerom hore, aj dole.

Z oblečenia ešte odporúčam merino tričká, tie sa v Nepáli kúpiť asi nedajú, my sme ich naozaj nikde nenašli. Na voľný čas sa hodí mať páperovú bundu, zohnať v Nepáli, aspoň niečo podobné, nie je problém. Rovnako aj outdoorové nohavice, ktorým sa dá odopnúť spodná časť. Nezabudnite na žabky do sprchy.

Kde začať/skončiť trek okolo Annapurny?

Ideálne miesto, kde začať trek okolo Annapurny určite NIE JE Besisahar! Už pohľady z jeepu neboli ničím oslňujúce! Kam vás odvezú závisí tiež od ďalších turistov. Ak máte dostatok času, môžete vystúpiť už v dedinách Ghermu alebo Jagat. My sme sa vyviezli až za dedinu Tal do Dharapani. Ušetrilo nám to deň cesty, lebo medzi Jagatom a dedinou Tal sa ide dolinou, v ktorej sa výhľad takmer nemení. Dá sa začať aj v Chame, čím ušetríte približne 3-4 dni (od Besisaharu), ale aby vás vodič odviezol až tak ďaleko, treba aby vás bolo viac. Väčšina turistov končí v dedine Muktinath alebo mestečku Jomsom.

Ak si tieto miesta spojíte na mape, zistíte, že trek okolo Annapurny je v podstate len trek pozdĺž Annapurny

Sprievodca na himalájske treky

Ak si chcete prenajať sprievodcu, ktorý vás trekom povedie, stojí to 25 USD (21,50 €) na deň. Jeho výhodou je, že vám odpovie na takmer akúkoľvek otázku ohľadom kultúry, zvykov, politiky a pomenuje vám každý vrchol či rastlinu, ktorú uvidíte Cesta je dobre značená a plná turistov, mať sprievodcu nie je nevyhnutnosť. Mapy sa dajú kúpiť v Káthmandu aj Pokhare za približne 3 až 4 USD. Za nás všetko vyriešili veľmi podrobné Locus Maps s offline mapou Nepálu zadarmo. S touto aplikáciou sme si každý deň mohli trekovať trasu, ktorú sme prešli. Môžem len odporúčať

Nosič do Himalájí

Je to trochu nefér, ale nosič (porter), ktorý sa nadrie omnoho viac a nosí vaše cakypaky dostáva menej ako sprievodca. Väčšinou ale nerozpráva po anglicky a tým je znevýhodnený. Ak si nosiča objednáte na celý trek, tak na deň to vychádza od 15 USD (13 €). Existuje aj možnosť zobrať ho neskôr vo vyšších polohách. Napríklad z Manangu do Muktinathu na tri dni od 16-25 USD na deň.

Ak chcete nosiča iba “zneužiť” na vynesenie veci z Thorung Phedi do Thorong La Pass, pekne si za to priplatíte. Stojí 50 USD (43 €). A ak by vaše veci odniesol z Thorung Phedi až do Muktinathu až 110 USD (95 €). Na konci je zvykom dať nosičovi aj sprepitné, približne 2-3 USD na deň, to isté platí aj o sprievodcovi.

My sme si naše 10 – 12 kg batohy po celú cestu niesli sami a bolo to zvládnuteľné… aj keď tie trapézy.

Domáci

Osobne na tých sme sa veľmi tešili, žiaľ prišlo sklamanie. Ľudia sú na trase okruhu okolo Annapurny na turistov zvyknutí až tak, že keď si chcete odfotiť ich dieťa, tak vám ho tam strčia, že na, FOŤ! Veď treba nejako podporiť ten turizmus, ale v skutočnosti o nás nejavili absolútne žiaden záujem. Vôbec sme pre nich neboli zaujímaví, ani pre deti. Na rozdiel od nás, sú pre nich zaujímavé mobily a domáci tiež vedia riadne fičať na wifi.

Doprava na treku okolo Annapurny

Uvedené ceny na trasách sú orientačné a v dohľadnej dobe sa môžu zmeniť:

• bus Pokhara – Besisahar = 400 rupií (3,20 €)
• bus Káthmandu – Besisahar = 700 rupií (5,50 €)
• bus Besisahar – Bulbhule (8km) = nikto nevie koľko stojí a už tobôž nie kedy a odkiaľ chodí
• jeep Besisahar – Dharapani = 1300 rupií  (10,30 €)
• jeep Besisahar – Chame = 2000 rupií (15,80 €)
• jeep Manang – Besisahar = 5000 rupií (40 €)
• bus Muktinath – Jomsom = 300 rupií (2,40 €)
• bus Jomsom – Pokhara = 1000 rupií (8 €)
• kôň Thorong Phedi – Thorong La Pass = 120 USD (103 €)

Cena cesty jeepom je niekedy fixná a niekedy závisí od počtu ľudí, medzi ktorých sa rozdelí celková suma. Všetko záleží od toho ako sa vodič vyspí. Osobne neodporúčam jesť pred cestou v nepálskom autobuse alebo jeepe, skutočné cesty sú tu naozaj raritou

Jedlo v Himalájach

Jedlo tvorí hlavnú položku na treku. S vysokými cenami začínajú už v Besisahare a tam teda vynášať netreba. Smerom hore sa to už iba zvyšuje a kulinárske umenie to teda naozaj nie je. Skôr naopak, jedli sme len preto, že sme boli hladní.

Tam kde spíte by ste mali aj jesť. Väčšinou to funguje spôsobom, že na papierik sa píše objednávka, niekedy píšete vy, niekedy oni. Platí sa vždy na konci (okrem High Campu). Vždy si dobre prepočítajte a skontrolujte účet, ceny aj položky! Nám nesprávne sčítali alebo prihodili položky až na 4 (z 8) ubytovaniach.

Ak sa zastavíš na obed, počítaj s tým, že domácim to potrvá hodinu, nepálska klasika. Väčšina z nich varí iba na ohni a zemiaky boli mnohokrát nedovarené aj keď sme čakali večnosť.

Ako príklad som odfotili cenník v jednej z reštaurácií v dedine Dharapani:

Sladkosti sú na nepálskych trekoch drahou záležitosťou. Za čo sme v Pokhare dali 70 rupií (55 centov), tu žiadajú 400 (3,20 €). My sme so sebou niesli čokolády, snickers, keksy, nutellu a orechy. Proteínové tyčinky v Nepáli asi nezoženiete. Nakúpili sme toho naozaj priveľa, približne za 40 dolárov a potom sme to veľakrát nasilu jedli. Tiež sme nepočítali s tým, že vplyvom zmeny tlaku sa nám začnú nafukovať a vybuchovať obaly

Oplatí sa mať so sebou aj instantnú kávu a čaj. Na ubytovaniach si môžete dokúpiť iba teplú vodu a tá vždy stojí menej. Cukor vám poskytnú vždy. My sme si ho pred trekom kúpili, potom vláčili a nakoniec darovali

Pitná voda v Himalájach

Voda na treku sa dá kúpiť v malých dedinských obchodíkoch, ale aj po ceste a na ubytovaniach. V obchodíkoch bývajú väčšinou lacnejšie ako na ubytovaní. Ich cena je od 80 po 300 rupií (0,60-2,50€) za litrovú fľašu (v Nepáli majú iba jednolitrové fľaše vody), v závislosti od nadmorskej výšky. No ak nechcete plytvať plastami a trochu ušetriť, môžete používať aj ACAP Safe Drinking Water Stations, teda stanice na tankovanie pitnej vody. Voda je tu výrazne lacnejšia a jeden liter tu kúpite za 35 až 50 rupií (25 – 40 centov). My sme s ňou nemali žiaden problém, aj keď niektorí, odporúčajú do nich prihodiť aj čistiace tabletky. To sme my nerobili, lebo to množstvo chlóru nám pri prvom pokuse podráždilo hrdlá.

V Thorong Phedi sme museli kupovať vodu iba vo fľašiach lebo Water Station nefungovala. V High Campe nám predali vodu aj s ľadom. V Thorong Phedi aj v High Campe stojí fľaša vody rovnako veľa. Nakupujte teda v High Campe, aby ste ju nemuseli vláčite cez ten strmák čo k nemu vedie.

Ubytovanie na treku okolo Annapurny

Za izbu sa VŽDY platí. Kedysi to fungovalo spôsobom, že za dve jedlá máš ubytovanie zadarmo, no to je už minulosť. Nie sú to žiadne horibilné sumy. Za dvojlôžkovú izbu sme platili od 200 do 500 rupií (1,60 – 4 €) za noc. Ak idete ako skupina (alebo pred dedinou vytvoríte skupinu) dá sa cena zjednať alebo sa dohodnete, že za tri jedlá je izba zadarmo. Izby sú veľmi jednoduché a často chýba základné vybavenie ako odpadkový kôš, stolík, vešiak alebo vo vyšších polohách zásuvka.

Aj keď je to zriedkavé, v nižších polohách sa nachádzajú ubytovania, ktoré nemajú piecku. Tá sa nachádza vždy v jedálni. Osobne odporúčam vyhýbať sa ubytovaniu v samostatných chatkách. Ráno v nich býva väčšia zima ako v izbách, ktoré sú súčasťou budovy.

Teplá sprcha

Teplá sprcha na treku okolo Annapurny nie je vždy samozrejmosťou. Po Manang to ešte ako tak ide, i keď niekedy len na 3 minúty. Sprcha bola vždy v cene ubytovania a nikdy sme nedoplácali. Problém mala frajerka skôr keď musela vlasy sušiť Po Manangu sa už neosprchujete, najbližšie až v Muktinathu. Vtedy úradujú vlhčené servítky. Záchody bývajú tiež väčšinou len turecké.

Elektrina

S elektrinou sme nikdy nemali problém. Po Manang sme si mohli dobíjať mobily a powerbanku každý deň, niekedy aj na izbe no niekedy len v spoločenskej miestnosti. Horšie to bolo v úseku medzi Manangom a Muktinathom, kedy sme fungovali na 10 000 mAh powerbanke. Do zálohy som mal ešte jednu 20 000 mAh powerbanku, ale takmer som ju nevyužil. Myslím, že nabudúce by stačilo zobrať iba jednu 20 000 mAh.

Wifi

S turistami prišla do Himalájí aj wifi. Prvé dni treku až po Manang je k dispozícii takmer na každom ubytovaní a bez poplatku. Za Manangom častokrát už k dispozícii nie je alebo je spoplatnená, najčastejšie sumou 200 rupií (1,60 €). Ak dôjdete až do Muktinathu, ste opäť v civilizácií a v spoločenských miestnostiach uvidíte kopec ľudí so sklonenými hlavami, čumiacich do svojich telefónov.

Hygienické potreby

Základné hygienické pomôcky sa dajú zohnať v malých obchodíkoch v dedinách od Besisaharu až po Manang. A od Muktinathu smerom nižšie. Ľudia tu normálne žijú a hygienické pomôcky tiež potrebujú. Určite maj so sebou okrem iného aj toaletný papier! Ten ti nikde neposkytnú a v najvyšších polohách stojí 200 rupií (1,60 €). To isté platí aj o servítkach na stole, príbor sme si museli utierať vlastným.

A keď už sme pri tejto téme, na trase od Manangu po Thorong La Pass vedie jedna úzka cesta a ľudia po nej kráčajú v zástupe. Takže ak to na teba akurát vtedy príde a hanbíš sa čúrať pred všetkými, počkáš si až prejdu všéétci okolo

Aj keby ti niečo chýbalo, nikdy sa neboj opýtať alebo poprosiť o pomoc ľudí, ktorí idú tvojim smerom

Platenie a peniaze

Ohľadom platenia je lepšie mať nepálske rupie. Doláre nikto nechce, nemajú ich kde zameniť. Počas cesty bankomat nenájdete a všetku hotovosť treba mať so sebou, na celú dĺžku treku. Najbližší bankomat je až v Jomsome a dá sa vyberať iba po 10 000 rupií.

Ak máte iba tisíc rupiovky (8€) je to v pohode, domáci vždy mali rozmeniť. Dokonca to bolo lepšie ako v Káthmandu a Pokhare, kde si domáci často odbehnú aby rozmenili.

Na celé trvanie treku sme mali so sebou 60 000 rupií a 500 dolárov (spolu 900 €) pre dve osoby. Mali sme v pláne trekovať 14 dní aj s cestou. Nakoniec sme to kvôli istým zdravotným problémom skrátili na 10 dní aj s cestou a spolu minuli iba niečo pod 40 000 rupií (320 €).

Náročnosť treku okolo Annapurny

Z pohľadu turistu (Janka):

Spočiatku som si to nevedela predstaviť, aké to bude, kráčať v kuse toľko dní a v takej zime (-12°C). Ale okrem bolesti chrbta to bolo po fyzickej stránke bezproblémové a pocitová teplota bola výrazne vyššia Čakala som niečo podstatne náročnejšie, hlavne stúpania ale tie boli skôr kontinuálne. V Manangu som prekonala svoju psychiku, pri rozhodovaní sa, či ideme späť alebo pokračujeme. To rozhodnutie bol pre mňa kľúčové k dosiahnutiu cieľa

Z pohľadu neturistu (Milan):

Keďže mojím najväčším doterajším turistickým výkonom bolo dať Malý a Veľký Rozsutec v jeden deň, tak treku okolo Annapurny som sa trochu obával. Aj napriek tomu som nikdy nechcel využiť nosiča, pretože som chcel vedieť, či to dám. Musím povedať, že to nebolo nič nesplniteľné a aj po 7-mich dňoch turistiky som okrem boľavých trapézov nemal boľavé nohy ani otlaky.

ALE počas najnáročnejšieho dňa Treku okolo Annapurny, čo je výstup na Thorong La Pass, som mal bohužiaľ otravu jedlom a bol som výrazne slabší a pomalší, keďže telo si pýtalo svoje potreby každých desať minút. Čo ti ale viem povedať, je fakt, že dno tvojich síl je oveľa hlbšie ako si myslíš a zvládneš oveľa viac, aj napriek komplikáciam!

V skratke sa dá povedať, do Besisaharu po Manang nie je problém zohnať dôležité veci. Od Manangu už neexistuje cesta pre auto a na komfort treba na pár dní zabudnúť. Ak sa ti podarí dôjsť až do Muktinathu, si opäť v civilizácií. V konečnom dôsledku môžem povedať, že trek okolo Annapurny nás stál oveľa viac času a nervov ako peňazí

Celá FOTOGALÉRIA z treku okolo Annapurny

The post Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny appeared first on TripLovers.

Do skalného mesta Adršpach sme sa vybrali hneď zrána aby sme sa vyhli davom turistov a mohli si v pokoji pofotiť všetko čo chceli. Žiaľ, české cesty sa nám v tom pokúšali zabrániť.

Obsah:

• Parkovné a vstupné do Adršpachu
• Ako sme prešli Skalné mesto
• Broumovské stěny alebo malý český Angkor Wat?
• Český ráj – Hruboskalsko

Do Adršpachu sme sa museli vybrať asi hodinovou obchádzkou. To nás spočiatku nahnevalo, ale na oplátku sa nám to vrátilo keď sme prechádzali krásnou krajinou plnou strání a drevených domčekov

Parkovné a vstupné do Adršpachu

Hneď po príchode do Adršpachu od nás pýtajú 100 Kčs (4€) za parkovné. Iné miesto sme ani nehľadali a dobre, že sme sa ani nezdržiavali, lebo pri našom odchode o cca 15-tej boli na parkoviskách kolóny áut do Adršpachu. Od parkoviska je to k vstupu do Skalného mesta asi ešte 200 metrov, kde si v dvoch stánkoch vieš kúpiť vstupné.

My sme prišli ráno po 9-tej, takže sme nemali problém ani s parkovaním ani s davmi turistov. Pri vstupe sme dostali do rúk mapu a zamestnankyňa areálu nám odporučila ako najefektívnejšie prejsť Skalným mestom

Ako sme prešli Skalné mesto

Celú prehliadku sme si rozdelili na dve časti, medzi ktorou sme si dali obed pri bufetoch na parkovisku. Do areálu sa môžeš v priebehu dňa vrátiť aj viac krát, stačí sa preukázať platnou vstupenkou.

Na videu nižšie je vidno náš prechod najužším miestom, tzv. Myšou dírou

Prvé kolo sme začali najzákladnejším okruhom po zelenej trase o 9-tej ráno a trvalo nám skoro dve hodiny jeho dĺžka je pritom len 3 km. Ale využili sme fakt, že tam skoro nikto nebol a do sýtosti sme sa pokochali Malý okruh okolo jazierka sme si odpustili, a boli sme tomu radi! Pri našom odchode z areálu asi o 11-tej už pri pokladniach stáli rady turistov.

Po obede sme sa rozhodli pre túru, kedy sme museli opäť prejsť polovicu pôvodnej zelenej trasy, ktorú sme absolvovali už ráno. Ale teraz s množstvom turistov a dokonca aj businessmanov v lakovkách a s kravatami

Ako vidno na fotke nižšie, okolo obeda sa sem neoplatí chodiť, pretože si tú krásu neužijete naplno.

Pri vodopádoch sme odbočili na žltú trasu. Kebyže tam nie je taká rada tak si odbehneme aj na lodičky za 50 Kčs. Na žltej sme sa ešte chvíľu kráčali pomedzi pieskovce, hore dole po rebríkoch, až sme sa dostali k rašelinisku. Nikdy som netušila, že prechádzka rašeliniskom môže tak očariť :3

Na záver sme vyšli na záchytnom parkovisku pri obci Teplice nad Metují z kadiaľ sme sa vláčikom odviezli späť k nášmu parkovisku. Táto trasa nám celkovo zabrala 1,5 hodiny (rozpis kedy chodí vláčik).

V ten istý deň sme chceli navštíviť aj Broumovské stěny, takže sme vynechali odbočku na Teplické skály (na mape vyššie je to modrá trasa, pod žltou). Táto odbočka by mala trvať približne 2,5 hodiny pričom je tu množstvo stúpaní. Preto ak chceš naozaj vidieť všetko a bez stresov, nechajte si na Adršpach kľudne aj celý deň

Broumovské stěny alebo malý český Angkor Wat?

Prvé čo nás potešilo bolo parkovisko Kaple Hvězda, ktoré bolo zadarmo a málo ľudí v okolí. Aj keď to plánujeme až o rok a v Angkore sme ešte neboli, bolo to prvé čo nám obom skrslo v hlavách.

Kamenné sochy či pieskovce obrastené machom na nás naozaj zapôsobili. Ja pre mňa nepochopiteľné ako ľudia môžu chodiť do Adršpachu a obísť pritom Broumovské stěny keď sú od seba vzdialené len 20 km.

Osobne sa mi páčili rovnako ako Adršpach, možno o trošku viac, keďže tu bolo menej ľudí a prešli sme tam len 2,37 km a to sme videli len zlomok zo všetkého. Môžem iba odporúčať

Už teraz viem, že sa na obe miesta chcem ešte niekedy vrátiť

Český ráj – Hruboskalsko

Počasie nám zmenilo plány a namiesto túry na prameň Labe sme sa kvôli dažďu presunuli o zanedbateľných 60 km na juhozápad do Českého ráje, kde bola lepšia predpoveď. Popravde, asi to nebol najlepší nápad, lebo v piaty deň cesty sme už mali tých pieskovcov plné nielen topánky, ale aj zuby

Auto sme zaparkovali pri obci Hrubá Skála a vyhli sa tak plateniu parkovného pri zámku. Zámok Hrubá Skála je naozaj očarujúci, preto odporúčam zakúpiť si vstupenku aspoň na obhliadku nádvoria len za 20 Kčs, s obhliadkou interiéru za 50 Kčs.

Okruh je dlhý 6 km, pričom na druhej strane je hrad Valdštejn, ktorý sa dá tiež navštíviť. Turistické značenie je doplnené aj náučným chodníkom a detským návštevníkom približuje ekosystém lesa

Bola tam rodinka s malým asi 8-ročným synom, ktorému pri jednej z náučných tabulí vysvetľovali, čo robí lykožrút s drevom. Ten sa zamyslel a len skonštatoval: Hmm, to je ale lump!

Fotogaléria Adršpach

Fotogaléria Broumovské stěny

Fotogaléria Český ráj

Stezka korunami stromů

The post Krajinou skalnatých útvarov a malebných domčekov appeared first on TripLovers.