Zo Sandakanu k Orangutanom a Proboscis opičkám

Vzdialenosť medzi Kota Kinabalu a Sandakanom je cca 330 km cesta trvá aj s obednajšou prestávkou niečo málo cez 6 hodín a je naozaj nádherná! 🙂 Hlavne v prvej časti kedy cesta vedie cez Národný park Kinabalu.

Doprava z Kota Kinabalu autobusom

Naša cesta pokračuje do Sandakanu. Volíme najlacnejšiu verziu autobusom zo stanice City Bus Terminal (North), Inanam. Existujú dve spoločnosti, ktoré operujú na tejto linke, Sida a Tung Ma Express, ktoré na internete uvádzajú cenu 30 RM a aj časy odchodov autobusov. To by ale nebola Malajzia, aby údaje z internetu sedeli s realitou. Cena lístka je 43 RM (8,60€) pre všetkých, nie preto že sme turisti. Nečakane jedna z týchto spoločnosti v deň nášho plánovaného odchodu ani nejazdila. Bohuvďaka sme mali to šťastie, že autobus druhej spoločnosti v ten deň išiel a akurát v čase v ktorom nám to vyhovovalo, o 9:00.

V Sandakane nás autobus vyloží úplne mimo centra. Berieme Uber a za 7 RM (1,40€) sa veselo a pohodlne vezieme priamo k nášmu super ubytovaniu Sandakan backpacker hostel. Dobre, že sme tak urobili, verejná doprava sem ani nejazdí.

Radosť odpočívať po celodenných výletoch
Konečne sa dalo na ubytku pracovať na úrovni 🙂

Sepilok Orangutan Rehabilitation Centre

Povinnou zastávkou každého cestovateľa pri návšteve Bornea je Sepilok Orangutan Rehabilitation Centre! My sme ju dali hneď v prvý deň. Dostanete sa sem autobusom číslo 14, ktorý odchádza 9:00 z ulice Lebuh Dua na ktorej je stanica malých lokálnych autobusov. Autobus má len 10 miest preto príďte s dostatočným predstihom, tam aj späť sme išli plný. Jednosmerná cesta stojí 6 RM (1,20€). Odchod späť do Sandokanu je o 16:00.

Sepilok Orangutan Rehabilitation Centre – opičky sa miestami prechádzajú po zábradlí len kúsok od nás

Vstupné do Rehabilitačného centra pre orangutany stojí pre zahraničných 30 RM (6€) + fotoaparát 10 RM (2€). V rámci tohoto vstupu môžeš prísť na ranné aj poobedné kŕmenie. Rozhodne výhodnejšie je prísť na ranné kŕmenie, odporúčal nám to aj jeden pracovník rezervácie. V tom čase prichádzajú aj matky s malými orangutančiatkami 🙂 Môžeme len potvrdiť ráno sme videli asi 10 orangutanov, poobede len 4, ktoré sa len pasívne kŕmili. Čas kŕmenia je o 10:00 a 15:00.

Sepilok Orangutan Rehabilitation Centre – mamina prišla na kŕmenie
Sepilok Orangutan Rehabilitation Centre – Od začiatku bolo jasné, kto je tu najvačšia alfa a kto si bude vyberať naj banány 😛
Sepilok Orangutan Rehabilitation Centre – malé opičky boli najzábavnejšie
Sepilok Orangutan Rehabilitation Centre – zobrať banániky a ísť sa pohojdať 🙂

Upozornenie – Pri fotografovaní bol použitý objektív s 200 mm ohniskovou vzdialenosťou, čo znamená značný zoom. Opičky sú pri kŕmení samozrejme vo vzdialenosti cez 10 m od návštevníkov.

Rainforest Discovery Center

Ako naložiť s časom medzi kŕmeniami? Určite nebudeš len tak bezcieľne čakať v miestnej kaviarni 4 hodiny. My sme sa rozhodli navštíviť Rainforest Discovery Center vzdialený asi 2km od rehabilitačnej stanice. Opäť sme využili Uber, a jeho halloweenske zľavové kupóny na 3RM. Za jednu cestu sme nakoniec platili len 0,10 RM čo sú v prepočte 2 centy 😀 Vstupné do RDC stojí 15 RM (3€) a strávili sme tu 2 hodiny. Našou snahou bolo aj pozorovanie vtáctva, videli sme až jedného 😀

Rainforest Discovery Center – márne sme mohli hľadať vzácnych vtákov Malajzie, akurát nám bolo riadne teplo
Rainforest Discovery Center – pohľad na chodník v korunách stromov z jednej z mnohých vyhliadkových veží
Rainforest Discovery Center – Krásne veľké tropické stromy sú pre Malajziu typické
Rainforest Discovery Center – vysutý most nesmel chýbať

Ďalšou z možností je návšteva Bornean Sun Bear Conservation Centre, ktoré sa nachádza hneď vedľa rehabilitačnej stanice pre orangutany. My sme uprednostnili RDC nakoľko sme tieto medvedíky už videli na krokodilej farme v Tuarane.Tu nemajú žiaden konkrétny čas kŕmenia a otvorený sú od 9:00 do 15:30. Vstupné pre zahraničných je 31 RM (6,20€).

Čo vidieť v Sandakane?

V samotnom mestečku Sandakan toho k pozeraniu veľa nie je. Preto sme sa vybrali na ďalšiu water village, ktorá je len kúsok za mestom. Sim Sim water village nie je turistickým lákadlom, my sme ale chceli pozorovať život bežných ľudí v týchto neobyčajných príbytkoch 🙂 Autobusom sme sa odviezli zo satnice na ulici Lebuh Dua za 0,8-1 RM na osobu.

Sim Sim water village – domčeky hýria viacerými farbami
Sim Sim water village – bežný deň v uličkách
Sim Sim water village – miestne deti
Sim Sim water village – miestne deti sa kúpu priamo pod domami
Sim Sim water village – niektorí si púštajú podomácky vyrobených šarkanov, akoby z igelitiek
I love Sandakan 🙂

Inak sa treba prejsť v samotnom centre popri vode, navečer je to samozrejme najkrajšie 😉

Labuk Bay Proboscis monkey sanctuary

Ďalší deň chceme navštíviť Labuk bay Proboscis monkey sanctuary. Na raňajkách sme oslovili dvoch chalanov z hostela či by s nami nezdieľali Uber. Po chvíľke premýšľania súhlasili. Cesta do Labuk bay trvá skoro hodinu a za odvoz 4 osôb Uberom sme zaplatili 37 RM (7,60€) čo je o polovicu menej ako keby sme šli autobusom. Ten chodieva z pred Hotela Sandakan o 9:00, stojí 20 RM na osobu a nestihneš s ním prvé ranné kŕmenie o 9:30 kde býva najviac opíc.

Labuk Bay – Keď sme videli cenu vstupného

Vstupné na osobu je tu pre zahraničných 60 RM (12€) + 10RM (2€) foťák. Pre nás zatiaľ najvyššie vstupné ale aspoň platí celý deň a môžete vidieť kŕmenie až 4x. Kŕmenia sa uskutočňujú na dvoch rôznych stanoviskách, ktoré sú od seba vzdialené vyše 1km. Na stanovisku A o 9:30 a 14:30, na B-čku o 11:30 a 16:30. My sme stihli prvé dve dopoludňajšie kŕmenia a opičiek sme videli požehnane 🙂

Labuk Bay – mamina s malým
Labuk Bay – najlepšie bolo sledovať mladé opičky šantiť v korunách stromov

Samotný areál je obkolesený palmovými plantážami. Kúsok akože lesa, ktorý im tu ostal neposkytuje veľa šancí na nasýtenie. Je zázrak, že aspoň tento malý kúsok lesa sa tu zachoval a zatial neustúpil rozpínajúcim sa plantážnikom.

Labuk Bay – každodenná údržba
Labuk Bay – mladú opičku mama ani na chvíľu nepustila z rúk
Labuk Bay – miestny čávo

Na cestu späť sme opäť chceli použiť Uber. Div sa svete, nikto sa našej žiadosti nechytil ani po niekoľkých pokusoch. Autobus v nedohľadne. 1 taxík pristavený, tak teda skúsime ten. Veľmi ťažko sa dá vyjednávať o cene, keď samotnému taxikatovi je jasné, že je naša jediná nádej ako sa dostať späť do Sandakanu. Za cestu si vypýta 90 RM (18€). Takže čo sme ráno ušetrili na Uberi sme teraz doplatili na taxíku. Aspoň, že sme na to boli štyria. V porovnaní Taxi vs. Uber na plnej čiare vyhráva…ako inak, Uber. Nie len kvôli cene, ale aj kvôli správaniu vodiča, čistote a stavu vozidla.
Len pre zaujímavosť, agentúry ponúkajú tento jednodňový výlet za 600 RM (120€).

 

Gastronomické okienko

Na tomto mieste by sme chceli poukázať na tie najlepšie jedlá, ktoré sme jedli v Sandakane a aj neskôr v Malajzii.

Takto nejak vyzerá street food v Sandakane
Kway Teow – široké rezance s kuracím a so sójovou omáčkou, bambusovými výhonkami
Mee Goreng Basah – osmažené špagetové rezance s kuracím a zeleninou v omáčke
Roti – lokšoidná palacinka 🙂 dá sa jesť aj len tak suchý, plnený s banánom, alebo napr. so syrom
Mee Goreng Seafood – osmažené špagetové rezance s morskými plodmi a zeleninou (existuje aj kuracia varianta)

So Sandakanom sa ťažko lúčime, cítili sme sa tu naozaj veľmi príjemné a cítili priateľskú atmosféru. Ďalej pokračujeme smer Semporna.

Celá FOTOGALÉRIA zo Sandakanu

Celá FOTOGALÉRIA z Oranguta Rehabilitation Centre

Celá FOTOGALÉRIA z Rainforest Discovery Centre

Celá FOTOGALÉRIA z Proboscis Monkey Sanctuary

Leave a Reply