Existujú ľudia čo by za predĺžení víkend dokázali otočiť aj Solún. My k ním nepatríme, máme radšej dôslednejšie cestovanie. Kam vyraziť na predĺžený víkend? Tu je hneď 20 tipov kam na predĺžený víkendový výlet za hranice Slovenska, autom alebo karavanom. Inšpiruj sa

Obsah:

• Tipy na predĺžený víkend v Rakúsku
• Tipy na predĺžený víkend v Česku
• Tipy na predĺžený víkend v Maďarsku
• Tipy na predĺžený víkend v Slovinsku
• Tipy na predĺžený víkend v Poľsku
• Tip na predĺžený víkend v Rumunsku
• Tip na predĺžený víkend v Chorvátsku a Bosne
• Tip na predĺžený víkend v Nemecku
• Tip na predĺžený víkend v Srbsku

Tipy na predĺžený víkend v Rakúsku

1) Rakúska železná cesta

Hora Erzberg nad rakúskym mestečkom Eisenerz je pravdepodobne najväčším ložiskom železnej rudy na svete. Ťažba rudy začala údajne už v roku 712. Kvôli jej spracovaniu boli formované aj okolité regióny. Dnes sa tento región označuje ako Die österreichische Eisenstraße, teda „Rakúska železná cesta“.

Za storočia ťažby na hore Erzberg sa dá pozorovať vývoj banských a ťažobných metód a technológii. Ťažba štajerského Erzbergu stále napreduje a prevádzkovateľ lomu organizuje exkurzie pre záujemcov

Ďalšie turistické ciele:

• Mendlingtalský dobrodružný svet (Erlebniswelt Mendlingtal) – tematický chodník s ukážkou historickej ťažby dreva a splavovania dreva (doposiaľ najkrajšia rakúska alpská roklina v akej sme boli)
• vodopády v rokline Wasserlochklamm
• alpský vrchol Hochkar – 1808 m n. m.
• Waidhofen an der Ybbs – tiché ale pekné rakúske mestečko
• vysoké pece

Viac o víkendovom výlete po Rakúskej železnej ceste si môžeš prečítať priamo v článku: Po rakúskej železnej ceste

2) Zell am See a horská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse

Intenzívny alpský výlet, vhodný na 4 alebo aj 5 dní. Počas roadtripu po okolí jazera Zell am See je možné vidieť niekoľko rakúskych NAJ. Alpská príroda v tomto kúte Rakúska je priam očarujúca. Najviac si nás získal ľadovec Pasterze a vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse

Avšak za zmienku rozhodne stoja aj Krimmlské vodopády kde môžeš zmoknúť aj keď je slnečno. Aj napriek strmším úsekom je chodník bezbariérový, takže si toto miesto môžu užiť aj rodičia tlačiaci kočík alebo ľudia na invalidnom vozíku

Alpský výlet sa nezaobíde bez návštevy rokliny. Sigmund Thun Klamm je druhou najkrajšou roklinou v rakúskych Alpách akú sme kedy navštívili. Pri vstupe do rokliny Sigmund Thun sa nachádza aj bezplatná výstava turbín vo vodnej elektrárni, ktorou preteká voda z rokliny.

Ďalšie turistické ciele:

• Stausee Mooserboden – vodné nádrže vo výške cez 2000 m n. m.
• Jazero a mestečko Zell am See
• Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale

Viac o výlete po rakúskych Alpách si môžeš prečítať priamo v článku: Autom do rakúskych Álp, smer Grossglockner Hochalpenstrasse

3) Údolie Wachau

Údolia Wachau sa rozprestiera na 40 km pozdĺž Dunaja medzi mestami Krems an der Donau a Melk. V tomto úseku sa nenachádzajú mosty, preto je tento výlet možné urobiť ako okruh a pritom nevynechať žiadnu zaujímavosť. Tento výlet nie je len o pamiatkach a výhľadoch ale aj o degustáciách a gastronómii

Ak predpoveď počasia na predĺžený víkend hlási slnečno, je to ideálny čas. Môžeš tu každý večer sledovať epické západy slnka nad terasovými vinicami. Ideálne obdobie na tento výlet je október, kedy listy vinnej révy začínajú chytať zlatú farbu Avšak perfektným časom na návštevu je aj jar kedy kvitnú marhuľové sady

Turistické ciele:

• Krems an der Donau – odkiaľ pochádza kremžská horčica
• Dürnsteinu – malebné mestečko
• kostolík Wehrkirche St. Michael
• Spitz – mestečko, sponad ktorého sú najkrajšie západy slnka
• Schloss Schönbühel
• barokový kláštor Melk – exteriéry kláštora sú sprístupnené bezplatne, vstupné do interiérov je 13 €
• hrad Aggstein – vstupné 8,50 €

4) Salzburg a Salzkammergut

Oblasť Salzkammergut, na severnom okraji Álp, ponúka rozmanitosť, ktorá okúzli každého. Návštevníkov si získava krištáľovo čistými jazerami, ďalekými alpskými výhľadmi, ale aj lahodnou gastronómiou a svetoznámymi miestami akým je dedinka Hallstatt.

Určite sa oplatí navštíviť aj samotný Salzburg, mesto z ktorého pochádza Mozart. V historickom centre sa nachádza množstvo pamiatok zo 17. a 18. storočia, vďaka ktorým je Salzburg zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Mužské polovičky iste poteší bezplatná návšteva Hangáru 7, kde sú vystavené lietadlá, formuly, autá a ďalšie stroje so značkou Red Bull

Ďalšie turistické ciele:

• najväčšia ľadová jaskyňa na svete – Eisriesenwelt
• Horská cesta Postalm
• Hrady – Hohenwerfen, Hohensalzburg, Schloss Klaus
• Rokliny Burggrabenklamm a Lammerklamm
• soľná jaskyňa Salzwelten Salzburg
• Schloss Ort

Tipy na predĺžený víkend v Česku

5) Skalné mesto Adršpach

V Adršpachu sa dá absolvovať niekoľko turistických trás, ktoré môžu byť okružné alebo aj nie. Na cestu k autu budete potrebovať využiť vlak alebo autobus.

Pokúsiť sa prejsť všetky trasy v Adršpachu počas jedného výletu je trochu moc. Pretože z toho množstva pieskovcových skál vám možno začne časom hrabať. Ale okrem šutrov sa tu dá plaviť roklinou, alebo prejsť cez rašelinisko. Okrem toho je okolie plné panoramatických strání a fotogenických drevených domčekov.

Ďalšie turistické ciele:

• Rezervácia Broumansko – kamenné sochy a pieskovce obrastené machom
• Park Narodowy Gór Stołowych (Poľsko) – poľská verzia Adršpachu hneď za hranicami
• Kaplica Czaszek (Poľsko) – kaplnka kostí
• Múzeum čohokoľvek – keďže na tie sú Česi majstri

6) Český Krumlov a Šumava

Český Krumlov je druhým najnavštevovanejším miestom v Českej republike. Dominantou mesta je zámok v gotickom štýle z roku 1253. Súčasťou zámku je aj zámocká záhrada vo francúzskom štýle a premostenie. Centrum je tvorené systémom ulíc s pravidelným námestím a veľkým počtom zachovaných mestských domov v najrôznejších štýloch.

Z Českého Krumlova je to na Šumavu len skok. Veľa miest sa tu dá navštíviť na bicykli. Medzi jednoduché ciele patria rašeliniská Chalupskú slať a Jezerní slať, ktoré sa dajú užiť nielen zrakom ale aj čuchom

Národný park poskytuje pre svojich návštevníkov zoologický program, v rámci ktorého môžete vidieť jelene, rysy alebo vlky. O všetkých týchto tvoroch, ale aj o Kráľovi Šumavy sa tu môžete dozvedieť množstvo zaujímavých informácií

Ďalšie turistické ciele:

• Holašovice – vidiecka dedinka, ktorá sa preslávila vďaka českému filmu Babovřesky
• Pivovar Budweiser Budvar v Českých Budejoviciach – odporúčam rezervovať si miesto dopredu
• Náučný chodník Olšina
• plavba po vodnej nádrži Lipno

Niečo málo z tohto kúta Česka som opísala aj v článku: Naša prvá cesta s karavanom a čo všetko sa dá dovrzať za jeden týždeň.

7) Ostrava

Ak vás čaká upršaný predĺžený víkend, vhodným cieľom bude Ostrava. Ako mesto nie je príliš zaujímavé, ale ponúka netradičné múzeá a tak predĺžený víkend napriek dažďu nemusí byť úplne premrhaný.

Ďalšie turistické ciele:

• Muzeum nákladních automobilů Tatra v Kopřivnici
• Hornické muzeum Landek Park
• Dolní oblast Vítkovice|DOV
• Větrný mlýn – Stará Ves – Dolní Nový Dvůr
• Papilonia – Motýlí dům Ostrava
• ZOO – zoo v ČR hocikde je vždy lepšie ako v SR
• Pustevny na Radhošti
• Valašské muzeum v přírodě v Rožnove pod Radhoštěm

8) Znojmo, Telč a Diablova riť

Tento víkendový výlet asi nepatrí medzi tie populárne, ale osobne sa mi veľmi páčil. Keďže je jeho súčasťou je aj návšteva NP Podyjí na jeho návštevu odporúčam obdobie od jari do jesene.

Mestečko Znojmo má pikošku a ňou je podzemie. Námestia sú tragédia, ako všade v Česku, ale výhľady a prechádzka vinicami pod Chrámom sv. Mikuláša stoja za to

V Národnom parku Podyjí je viacero turistických cieľov a keďže terén nie je hornatý, náročnosť je nízka Na západnej strane parku sa nachádzajú vinohrady, takže si program zariaďte tak, aby ste už večer nemuseli šoférovať

Doterajší program je tak na víkend. Ak si ho chcete predĺžiť, zaujímavým úkazom je kamenný útvar Ďáblova prdel v prírodnej rezervácií Česká Kanada. A keď už tam budete, malebné mestečko Telč je odtiaľ len na skok

Ďalšie turistické ciele:

• NP Podyjí – Lipinská Lávka, Šobeská lávka, Vyhlídka Devět mlýnů,…
• Obilný mlyn v mestečku Retz (AT)
• Burg Hardegg (AT)
• Památník železné opony u Čížova
• Zámok Vranov nad Dyjí
• Vodná nádrž Vranov – možnosť plavby

9) Južná Morava

Morava ponúka napriek málo hornatému reliéfu množstvo krás. Užijú si ho najmä tí, čo cestujú s deťmi alebo so sebou brávajú bicykle. Južná Morava má pre cyklistov pripravených vyše 1000 km cyklotrás. Mnohé z nich vedú cez vinohrady a spájajú vinárstva. Takže pozor na podgurážených bratov na bicykli   Okrem toho spájajú množstvo vyhliadok ale aj veterné mlyny.

Na jar sa zhŕknu davy turistov pri rozhľadni v mandľovom sade v Hustopeče. V júny keď kvitnú levandule turisti mieria na levanduľovú farmu v Starovičkach.

Ďalšie turistické ciele:

• výletné plavby po Baťovom kanáli
• pamiatky – Zámek Valtice, Mikulov, Kláštor Rosa coeli, cisterna v Brne
• chránená krajinná oblasť Pálava
• Punkevní jeskyně a Propast Macocha
• veterné mlyny v Kuželove, Starom Poddvorove a Velkých Těšanoch
• pre deti – Obora Holedná s jeleňmi, akvapark Moravia, Zábavní park Permonium

Tipy na predĺžený víkend v Maďarsku

10) Severný breh Balatonu

Naša predstava o predĺženom víkende pri Balatone bola dosť “retro“ A asi preto nás Balaton milo prekvapil. Množstvom prírodných zaujímavostí, historickými pamiatkami a hlavne príjemným prostredím

Balaton je v prvom rade známi kvôli kúpaniu. Hĺbka jazera je relatívne dosť plytká, takže sa rýchlo vyhreje. Južný breh Balatonu ponúka pláže a pozvoľný prechod do vody, čo ocenia najmä rodičia s malými deťmi. Severný breh Balatonu však pláže nemá a do vody sa ide z móla alebo cez kamene.

Okrem kúpania ponúka Balaton celú škálu vodných športov od rybárčenia, cez plachtenie až k paddle boardingu, windsurfingu a vodnému lyžovaniu. Okolo celého jazera Balaton je vybudovaná cyklocesta s dĺžkou okolo 200 km.

K tomu všetkému treba pridať degustácie, keďže kopce severne od Balatonu sú sopečného pôvodu, na ktorých sa veľmi dobre darí viniču.

Ďalšie turistické ciele:

• člnkovanie v jaskyni Tapolca
• bazaltová veža Hegyestű
• levanduľový polostrov Tihany
• skalné obydlia Barátlakások
• hrady
• budhistická stupa mieru v Zalaszántó
• Kaštieľ Festetics a záhrady vo francúzskom štýle
• Szív alakú sírkövek – cintorín s náhrobkami v tvare srdca
• vinohrady

Ďaleko viac tipov z jednotlivých miest pri Balatone nájdeš v článku: Tip na víkend – severný breh Balatonu

11) Miškolc a Bükki Nemzeti Park

Maďarské hory sú oproti tým slovenským skromné, ale aj tu sa nájdu zaujímavé miesta. Oblasť Bükki Nemzeti Park má krasový pôvod. Jeho geológia je podobná ako napr. v Slovenskom krase. Na tomto území sa nachádza mnoho jaskýň. Tá ktorá najviac zaujala nás, bola v Miškolci. Resp. v jaskynných kúpeľoch Miskolctapolca, kde môžete plávať a zabávať sa v jaskynných priestoroch (vhodné aj pre deti).

Príjemný program sa dá spraviť v doline Szalajka. A to najmä ak cestujete s deťmi, pretože dolinou premáva vláčik

Ďalšie turistické ciele:

• Kőhodály Tibolddaróc – rozľahlé jaskynne obydlia vytesané do tufu
• Jaskyne a krasové dutiny – Balla-barlang, Szent István-barlang, Szeleta-barlang, Istállós-kői-barlang
• Rozhľadne – Millenniumi Kilátó, Tibolddaróc Kilátó
• Vodopády – Fátyol-vízesés, Szinva, mésztufa-vízesés
• Sódomb – maďarské Pamukkale – dosť veľké sklamanie
• Kőlyuktetői pincesor

Tipy na predĺžený víkend v Slovinsku

12) Jazero Bled a Národný park Triglav 

Len máloktorá krajina na svete je tak bohatá a krásna ako Slovinsko. Okúzľujúce Julské Alpy sú vhodné na návštevu v každom ročnom období! Táto oblasť má všetko čo pre aktívnu dovolenku potrebujete.

Hory, rokliny, jazerá, horské cesty, kúpanie, adrenalínové športy, lyžiarske strediská, jaskyne, vodopády ale aj pamiatky, kostolíky, panoramatické výhľady, úžasnú balkánsku gastronómiu a veľa ďalšieho.

Okolie Triglavského národného parku je také bohaté, že by sa dal na tom istom mieste urobiť výlet aj 3x inak

Turistické ciele:

• Jazero Bled, Bohinjske jazero
• Rokliny – Vintgar, Pokljuka, Tolminska koryta
• Sedlo Mangart, Vršič pass
• adrenalínové zážitky – kanyoning, rafting, bungie jumping, zip line
• Vodopády – Peričnik, Boka, Virje, koryta Soče, Martuljek, Savvica
• Pamiatky – Napoleónov most, Kobarid, Bledský hrad, Ruská kaplnka, Planina Zajamniki, početné kostolíky
• Vinársky región Goriška brda

Viac o predĺženom víkende v Julských Alpách si môžeš prečítať priamo v článku: Veľkonočný okruh Triglavským národným parkom

Keďže Slovinsko nie je najlacnejšia dovolenková destinácia, tu je zopár tipov na miesta v Slovinsku, ktoré môžeš navštíviť bezplatne: Tieto miesta môžeš vidieť v Slovinsku ZADARMO!

13) Ľubľana a severné Slovinsko

Ľubľana je vhodným východiskovým bodom na výlety po Slovinsku. Samotné mesto síce nepatrí medzi najúžasnejšie mestá sveta, ale na predĺžený víkend je to perfektná voľba. V každom ročnom období má svoju atmosféru

Z Ľubľany môžete vyraziť za epickou jeseňou smerom na sever do Logarskej doliny, na solčavskú panoramtické cestu alebo na Veliku Planinu. Ak sem zavítate v lete určite sa oplatí schladiť v neďalekých roklinách alebo prírodných rezerváciách. Vďaka diaľniciam je to z Ľubľany blízko aj do najznámejších slovinských jaskýň, k prímorským mestečkám alebo k jazeru Bled.

Ďalšie turistické ciele:

• Jaskyne Škocjan a Postojna
• Jazero Bled
• Prímorské mestečká Piran, Koper, Izola
• Rokliny Iski Vintgar a Soteska Pekel
• prírodné rezervácie Rakov Škocjan a Planinsko polje
• Logarská dolina, vodopád Rinka, Solčavská panoramatická cesta, Velika Planina
• Mestečká Škofja Loka, Kranj, Kamnik

Miest, ktoré sa v okolí Ľubľany dá navštíviť sú desiatka. Niektoré dokonca bezplatne: Tieto miesta môžeš vidieť v Slovinsku ZADARMO!

14) Prímorské mestečko Piran

Slovinské pobrežie má necelých 47 km a stoja na ňom 3 zaujímavé mestečká – Piran, Izola a Koper. Na tento výlet je ideálne zobrať si bicykel, pretože tieto mestečká sú prepojené cyklotrasou, ktorá vedie aj cez cyklotunel Šalet. Bicykel vám uľahčí aj prehliadku soľných plání Sečoveljske soline na chorvátsko-slovinskom pohraničí.

Ako ďalšie miesta môžete navštíviť rezerváciu Strujan a Mesačný záliv. Kamenný útvar Veli Badin alebo si spraviť celodenný výlet do talianskeho Terstu (len 20 km).

Ďalšie turistické ciele:

• Jaskyne Škocjan a Postojna
• Zámok Miramare (ITA)
• Grotta Gigante (ITA)

Tipy na predĺžený víkend v Poľsku

15) Zakopane

Zakopane sa oplatí navštíviť vo všetkých ročných obdobiach. A rovnako platí, že v ktoromkoľvek ročnom období sa tu nedá zaparkovať, lebo toto mesto nie je dimenzované na nápor turistov, ktorému čelí.

V zimných mesiacoch vás tu čaká rozprávková atmosféra. Pri troche šťastia môžete vidieť aj tréning skokanov na lyžiach alebo sa prejsť cez snehový labyrint (Snowlandia). V lete zažijete idilku na pastvinách. Pasúce sa kravičky s výhľadom na poľské Tatry. Za mňa, ten najkrajší výhľad na ne uvidíte z Rusinowej Polany.

Ďalšie turistické ciele:

• ľahšia aj náročnejšia turistika – štíty, vodopády, jaskyne, cyklochodníky
• thermal parky
• nákupy na trhoch v Nowom Targu
• drevené kaplnky

Zopár tipov na zimné Zakopane nájdeš tu: Športový zážitok, alebo ako sa skáče v Zakopanom.

15) Krakow a soľná baňa Wieliczka

Očarujúce centrum Krakova patrí k tým najkrajším miestam v Poľsku. Bohaté je nielen samotné mesto ale aj jeho okolie. Okrem obrovského množstva historických pamiatok, zaujímavostí a múzeí sa v okolí nachádzajú prírodné rezervácie aj podzemné tajomstvá. Popravde, aj 4 dni môžu byť málo

Na svoje si určite prídu aj deti. A to najmä v lete, pretože v Krakowe aj okolí sú možnosti kúpania naozaj bohaté. Pre úplne najmenších to bude otvorená vodná fontána v parku Henryka Jordana. Pre starších a odvážnejších otvorené kúpaliská – Kąpielisko Zakrzówek, Kąpielisko Przylasek Rusiecki, Plaża Bagry.

Ďalšie turistické ciele:

• Ojcowski Park Narodowy – kamenné útvary, jaskyne, drevené kaplnky
• Soľňá baňa Wieliczka
• Fabryka Emalia Oskara Schindlera
• Oswienčim
• Kopiec Kościuszki
• Pre kokotov je tu dedinka Kokotów

Tip na predĺžený víkend v Rumunsku

17) Autentický Maramureš

To čo je na Rumunsku impozantné je vidiek. Ten autentický nájdeš na severe, v regiónoch Maramureš a Bukovina. Krásy vysokých karpatských hôr sú prepletené bohatou kultúrou a tradíciami rumunského obyvateľstva.

Prechádzať touto oblasťou a pozerať sa von oknom je tak trochu ako návrat do minulosti. Drevené povozy s koňmi, ľudia v krojoch vracajúci sa z nedeľnej bohoslužby, drevené kostoly s vysokými vežami. A západy slnka pri ktorých cítiť slobodu, len vďaka odľahlosti a zabudnutosti tohto regiónu.

Ďalšie turistické ciele:

• Bârsana Monastery
• Jazda vláčikom Mocăniţa cez národný park Munții Maramureșului
• Veselý cintorín v Săpânțe
• Skanzeny
• Drevené kostolíky

Viac o predĺženom víkende v rumunskom Maramureši si môžeš prečítať priamo v článku: Maramureș, drevené kráľovstvo

Tip na predĺžený víkend v Chorvátsku a Bosne

18) Plitvické jazerá a na skok do Bosny

Plitvické jazerá sú jedným slovom krása! Ich návšteva zaberie celý deň. V hlavnej letnej sezóne je to masovka, obzvlášť cez víkendy.

Neďaleko Plitvíc, na hranici s Bosnou a Hercegovinou, sa nachádza opustené letisko Željeva, kde sa dá autom povoziť po pristávacích dráhach a vojsť do hangáru. Urbex plný betónu a roxorov. Vo vonkajších priestoroch sa nachádza vrak lietadla polepeným stovkami cestovateľských nálepiek. Oblasť je po občianskej vojne v Juhoslávii stále plná mín, takže kľudne sa vycikaj na asfalt aby si nemusel chodiť do trávy.

Za hranicami Chorvátska v mestečku Bihać si môžete užiť nefalšovaný orient. V Národnom parku Una opäť vidieť vodopády. Tento predĺžený víkend je vhodný najmä na neskoré letné obdobie, pretože je plný vody a kúpania A to hlavne ak budete kempovať pri riekach Korana a Una

Tip na predĺžený víkend v Nemecku

19) Bavorské Alpy

Aj keď sa to môže zdať ďaleko, ale narozdieľ od Slovensko majú okolité krajiny aj diaľnice, perfektný predĺžený víkend ponúka aj Nemecko. A to jeden z jeho najbližších kútov, ktorým sú Bavorské Alpy v okolí mestečka Berchtesgaden. Rovnako ako susediace alpské regióny, ponúka bohaté možnosti vyžitia pre všetky typy návštevníkov.

Najznámejším cieľom v tomto regióne je Orlie hniezdo na vrchu Kehlstein, ktoré kedysi slúžilo ako Hitlerovo rekreačné sídlo. Dá sa sem dostať autobusom ale aj po vlastných. Do samotného “hniezda“ (dnes už reštaurácie) vedie aj zlatý výťah, kde bol plánovaný jeden z desiatok atentátov na Adolfa Hitlera.

Ďalšie turistické ciele:

• Mestečko Berchtesgaden, chodník v skale a kaplnka nad mestom
• Bunkre v Obersalzbergu
• Jazero Königssee a plavba loďou ku kostolu svätého Bartolomea
• Rokliny – Almbachklamm, Wimbachklamm alebo Aschauerklamm

Viac konkrétnych tipov na predĺžený víkend v Bavorských alpách nájdeš v článku: Národný park Berchtesgaden, víkend v Bavorských Alpách.

Tip na predĺžený víkend v Srbsku

20) Belehrad

Návšteva Belehradu nie je o tom čo uvidíš, ale o tom čo zažiješ. Pravá slovanská atmosféra plná nepochopiteľných kontrastov, sovietskej brutalistickej architektúry a k tomu geniálna balkánska kuchyňa. Dokonalý návrat v čase!

Je to výlet na ktorom sa netreba ponáhľať. Tie najhlavnejšie pamiatky Belehradu stihneš obzrieť za jeden deň. V Belehrade treba spomaliť, pozorovať detaily a život vôkol seba.

Ďalšie turistické ciele:

• Múzeum letectva
• Brutalistické stavby – Genex Tower, Sídlisková štvrť – Novi Beograd, Toblerone building, Sava Centar, Avala Tower, Eastern Gate
• pamätník Kosmaj

The post 20 tipov na predĺžený víkend v zahraničí (autom) appeared first on TripLovers.

Ako sa šoféruje v Bosne a Hercegovine? Túto otázku sme si kládli aj my. Do Bosny a Hercegoviny sme vstupovali s množstvom predsudkov. Najmä čo sa týka stavu ciest. A aká bola realita? Nuž, ďaleko prekvapivejšia než sme len mohli dúfať

Obsah:

• Je šoférovanie v Bosne a Hercegovine bezpečné?
• Diaľnice a cestné poplatky v Bosne a Hercegovine
• Dopravné značenie v Bosne a Hercegovine
• Rýchlostné limity v Bosne a Hercegovine
• Cesty v Bosne a Hercegovine
  • Toto sme odsledovali na kruhových objazdoch
• Správanie sa bosnianskych vodičov
• Zvieratá na cestách v Bosne a Hercegovine
• Policajti, doklady a alkohol v krvi, radary
  • Radary v Bosne a Hercegovine
  • Policajti v Bosne a Hercegovine
  • Vodičský preukaz a doklady v Bosne a Hercegovine
  • Alkohol v krvi za volantom v Bosne a Hercegovine
• Čo nás na cestách v Bosne a Hercegovine prekvapilo?
• Parkovanie v Bosne a Hercegovine
• Tankovanie a benzínové pumpy v Bosne a Hercegovine

Je šoférovanie v Bosne a Hercegovine bezpečné?

Do Bosny a Hercegoviny sme vstupovali s množstvom predsudkov. Najmä čo sa týkalo stavu ciest a morálky vodičov. Naše mierne obavy pramenili aj z toho, že Janka bola v tom čase v 7. mesiaci tehotenstva.

Avšak po vstupe do Bosny a Hercegoviny nenastala žiadna apokalypsa. Cesty, vodiči a aj vozidlá na ceste, všetko bolo v ďaleko lepšom stave ako sme očakávali. Z pohľadu šoféra to bola doposiaľ prekvapivo najpohodovejšia krajina Balkánu.

Diaľnice a cestné poplatky v Bosne a Hercegovine

Bosna a Hercegovina má spomedzi balkánskych krajín pravdepodobne najnižší počet kilometrov diaľnic. Väčšina z nich sa nachádzajú v okolí hlavného mesta, Sarajeva. Kvôli absencií diaľnic treba počítať s tým, že sa výlet môže predĺžiť práve kvôli jazdným dobám.

Nedostatok diaľnic však kompenzuje aspoň ich kvalita (teda aspoň podľa našich skúseností). Vozovka je vo veľmi dobrom stave, takže sa naozaj dá jazdiť maximálnou povolenou rýchlosťou (130 km/h) bez toho aby z pasažierov vytriaslo dušu.

Diaľničné úseky v Bosne a Hercegovine sú spoplatnené formou mýta. Na vstupnej mýtnici si treba prebrať lístok s odfotenou ŠPZ (EČK) a pri výjazde zaplatiť. Diaľničné poplatky sa dajú uhradiť v hotovosti ale aj kartou. Vďaka mýtnemu systému je na diaľniciach málo áut. Za vstup na diaľnicu platia aj motorky v rovnakej výške ako autá.

Dopravné značenie v Bosne a Hercegovine

Dopravné značenie považuje za jedno z tých lepších na Balkáne. Značiek bolo dostatok, vedeli sme sa podľa nich orientovať a nedochádzalo ku kolíznym situáciám. Samozrejme sa vyskytli aj podivné veci ako napr. značka STOP a daj prednosť na jednej tyčke, alebo situovanie značenia v divnej výške asi 1 cm od zeme, alebo nezmyselne usporiadanie značiek ako napr. 40-ka a kúsok za tým koniec 70-ky.

Čo nám trošku vadilo, bolo, že pred mnohými križovatkami boli značky umiestnené v nevhodnej vzdialenosti. Teda moc skoro alebo moc neskoro. Preto sa nám stalo, že sme prehliadli STOP-ku. Tiež nám vadili chýbajúce údaje o dĺžkach tunela, hlavne keď boli naozaj dlhé.

No a v neposlednom rade si asi úplne každý všimne, že tabule s názvami obcí vo viacerých jazykoch bývajú obliate červenou farbou (akože krvou), dostrieľané guľkami alebo posprejované. V závislosti od toho, v ktorej časti Bosny a Hercegoviny sa nachádzate, nevraživosť medzi jednotlivými etnikami stále pretrváva, napriek tomu, že infraštruktúra si prešla skutočnou obnovou.

Rýchlostné limity v Bosne a Hercegovine

Rýchlostné obmedzenia v Bosne a Hercegovine sú nasledovné:
• obec – 60 km/h
• medzimesto – 80 km/h
• diaľnica – 130 km/h, motorky môžu ísť na diaľnici maximálnou rýchlosťou len 100 km/h

Pravidelne sa za nami tvorila kolóna keď sme išli predpisovo. Keď sme zrýchlili, nepomohlo to. A keď sme im uhli, hneď nám ušli

Cesty v Bosne a Hercegovine

Cesty v Bosne a Hercegovine nie sú výborné, ale sú veľmi dobre zjazdné aj pre obyčajne osobné auto. Na balkánske pomery sú cesty v Bosne nad očakávanie, aj keď vždy sa nájdu miesta kde si človek musí zahryznúť do jazyka. Je však potrebné podotknúť fakt, že s narastajúcu nadmorskou výškou sa stav ciest zhoršuje.

Do značnej miery sú cesty obrazom jednotlivých národov, žijúcich v danej oblasti Bosny a Hercegoviny. Najlepší stav ciest sme jednoznačne zaznamenali v blízkosti chorvátskych hraníc a tie najhoršie v častiach kde prevažujú bosniacky Srbi.

Najväčším problémom pri tranzite v Bosne a Hercegovine je absencia diaľnic a fakt, že na kľukatých obecných cestách nie je veľa možností predbiehať. A tak sa s každou jednou brzdou cesta výrazne predlžuje. Navyše pri vyhýbaní sa na úzkych cestách, keď potrebuješ vyjsť na krajnicu, ťa prekvapí tradičný vysoký balkánsky obrubník alebo v lepšom prípade štrk a rozrušená krajnica.

Pozor si treba dávať na retardéry. Tie sú v Bosne a Hercegovine od výšky špagety po odjebem ti dekel. A tiež sa treba psychicky pripraviť na cúvanie v úzkych uličkách v kopcoch Sarajeva

Toto sme odsledovali na kruhových objazdoch

Dvojpruhové kruhové objazdy sú v Bosne a Hercegovine celkom štandard. Odsledovali sme, že vonkajší pruh používajú iba v prípade, ak chcú vyjsť na prvom výjazde. V prípade, keď chcú ísť druhým, tretím alebo štvrtým výjazdom, dávajú sa do vnútorného pruhu aby si zachovali ideálnu stopu. V prípade použitia druhého výjazdu prechádzajú cez kruhový objazd viac menej rovno. Takže ak chceš vyjsť na 2. výjazde a nepoužiješ vnútorný pruh, tak chaos na kruháči spôsobíš ty a nie oni.

Správanie sa bosnianskych vodičov

Od Bosniackych vodičov sme očakávali neohľaduplnosť a nedisciplinovanosť. Samozrejme aj taký sa nájdu, ale v konečnom dôsledku sme boli prekvapení, že to predsa len nebolo až také zlé. Alebo sme si už z našich predchádzajúcich výletov zvykli na všetky tie balkánske neduhy?

• Buď jazdia strašne rýchlo alebo strašne pomaly, nič medzi.
• Nie vždy sa obťažujú zastaviť na STOPke. A to isté čakajú aj od teba! Takže sme niekoľkokrát porušili STOP-ku, lebo sme videli, že vodič za nami je odhodlaní pokračovať a skončil by v našom kufri.
• Smerovky používajú sporadicky
• Vletia na “kruháč“ ako keby boli na hlavnej. Toto zatiaľ platilo v každej balkánskej krajine kde sme boli.
• Jazdia v ideálnej stope, teda prechádzajú do protismeru a neunúvajú sa veľmi uhnúť. Minimálne idú aspoň po čiare. Tiež typický balkánsky zvyk.
• Keď idú niečo len na rýchlo riešiť (napr. rýchly nákup v pekárni) odstavia auto tak ako prišli a nechajú ho tam.
• V prípade dvoch jazdných pruhov, majú zvykom odparkovať na ceste v pravom pruhu a ísť si riešiť súkromné záležitosti aj na dlhšie.
• Ale nečakane nám dali veľakrát aj prednosť (napr. pri odbáčaní doľava).

Zvieratá na cestách v Bosne a Hercegovine

Keďže sme prevažnú časť výletu po Bosne a Hercegovine strávili v mestách, s výskytom dobytka na cestách sme skúsenosti nemali. Ale verím tomu, že počas leta a najmä v horách by sme stopercentne stretli minimálne jednu čriedu. Avšak cestu nám často skrížil nejaký túlavý ale aj netúlavý pes. Radi vylihovali priamo na ceste. V Travniku sa dokonca za nami jeden rozbehol a bežal s našim autom niekoľko desiatok metrov.

Policajti, doklady a alkohol v krvi, radary

Radary v Bosne a Hercegovine

Čo nás v Bosne a Hercegovine naozaj prekvapilo, bolo množstvo stacionárnych radarov v obciach. Často boli situované najmä pri školách, kde takto kontrolovali zníženú povolenú rýchlosť (40 km/h). Najväčšie množstvo stacionárnych radarov sme si všimli v chorvátskej časti krajiny, kde boli doslova v každej dedine.

Policajti v Bosne a Hercegovine

Za celý čas čo sme strávili v Bosne sme videli viacero policajtov a dopravných hliadok, ale nemali sme osobnú skúsenosť. Viackrát sme videli ako policajti odstavovali a jedenkrát výslovne ako sliedili po ŠPZ (EČK). Ale našťastie pred nami išiel Nemec, ktorého si odstavili

V Bosne a Hercegovine je zvykom blikať protiidúcim autám, keď ste práve minuli policajnú hliadku.

Vodičský preukaz a doklady v Bosne a Hercegovine

Pri vstupe do Bosny a Hercegoviny treba vo väčšine prípadoch predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. Pre šoférovanie v Bosne a Hercegovine je potrebné mať medzinárodný vodičský preukaz podľa viedenského dohovoru o cestnej premávke. V našom prípade ho kontrolovali pri vstupe do krajiny.

Alkohol v krvi za volantom v Bosne a Hercegovine

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať stopy alkoholu v krvi. V Bosne a Hercegovine je povolených maximálne 0,3 promile v dychu.

Čo nás na cestách v Bosne a Hercegovine prekvapilo?

• Bosniaci si nechávajú otvorene okienka a vetrajú aj keď nie sú pri aute. Na Slovensku sa niečo také považuje za nabádanie na krádež.
• Pri cestách sme videli niekoľko vrakovísk, bez oplotenia, bez ohrady.
• V obci Tihaljina si zo smerovej tabule urobili obecnú tabuľu, na ktorú lepia úmrtné parte.
• Každé tretie auto má “guľu”
• Vozový park nie je ani zďaleka taký starý ako sme očakávali. Aj keď sa tu nájdu staré albánske Mercedesy a taktiež staré VW Golf, nie sú tak strašne dogabané ako v iných balkánskych krajinách.

Parkovanie v Bosne a Hercegovine

V turistických mestách ako Sarajavo, Mostar, Travnik, Jajce, Banja Luka sa všade za parkovanie platí. Ak sa tu neubytuješ, plateniu za parkovné sa zrejme nevyhneš. Čo si tak pamätáme, tak cena bývala okolo 1€ za hodinu.
Pri zaujímavostiach mimo miest, sú väčšinou vybudované aspoň malé odstavné plochy na parkovanie. V drvivej väčšine neplatené, ale boli sme mimo hlavnej sezóny. Platili sme iba pred Tunelom Spásy. Parkovacie miesta bývajú vo väčšine vyznačené čiarami ale môže sa stať, že niekde čiary nie sú. V takom prípade sa treba pozrieť, či nie sú na asfalte olejové fľaky. Tak spoznáš kde stávajú miestny

Pri parkovaní nie sú Bosniaci až takí ohľaduplní. Zvyknú niekoho vyblokovať svojím zaparkovaným autom. Potom sa ty aj celé sídlisko zobudíte na trúbenie vodiča, ktorý potrebuje odísť.

Tankovanie a benzínové pumpy v Bosne a Hercegovine

Na benzínových pumpách často chýba informačná tabuľa s cenami pohonných hmôt. Inak sa tu bežne tankuje asi o 30 centov na liter lacnejšie ako na Slovensku.

The post Ako sa šoféruje v Bosne a Hercegovine? Cesty, predsudky a prekvapenia! appeared first on TripLovers.

Náš posledný roadtrip vo dvojici. Vyrážame neštandardné v nedeľu a smerujeme na juh za teplom. Je ešte len apríl a náš čaká nepredvídateľné striedanie počasia. Na pláne máme aj spanie v aute, napriek tomu, že je manželka v 7. mesiaci tehotenstva.

Obsah:

• Roadtrip v tehotenstve, vyrážame na Balkán!
• Rýchly prechod CHORVÁTSKOM
  • Split a Omiš
  • Zadvarje a farebné jazerá na juhu Chorvátska
• Skutočný dôvod cesty – Bosna a Hercegovina
  • Peć Mlini a najväčší bizár hneď v prvý deň
  • Vodopády Velka Kravica a kamenné mesto Počitelj
  • Medžugorie
• Na skok späť do CHORVÁTSKA
  • Zelený štvrtok a my jeme len mäso
  • Dubrovník
• Trochu alternatívny hraničný prechod a sme späť v BOSNE A HERCEGOVINE
  • 3 zastávky cestou do Mostaru
  • Mostar – oddych a dobré jedlo
    • Zmeny plánov, ktoré sme neoľutovali
  • Sarajevo – na hranici dvoch svetov
  • Významné udalosti, ktoré dostali Sarajevo na mapu historických dejín
  • Sarajevo 1984
    • Schátrané športoviská po Olympijských hrách v roku 1984
  • Obliehanie Sarajeva a Tunel nádeje
  • Zasnežený odchod zo Sarajeva a ďalšie zmeny plánov
  • Bosnianske pseudopyramídy
  • Kamenné gule
  • Do kopcov a z kopcov v Travniku
  • Jajce, mesto vody
    • SHITSTORY cestou do Banej Luky
  • Banja Luka
• Začíname strastiplnú cestu domov
  • Spomenik Mrakovica
    • Po dvoch týždňoch prišiel čas aj na nadávky
  • Spomenik Jasenovac
    • Ubytovanie v Chorvátsku a ustráchaná majiteľka
  • Posledný spomenik a defekt

Roadtrip v tehotenstve, vyrážame na Balkán!

Rýchly prechod CHORVÁTSKOM

Cesta je do večeru bezproblémová ale stihli sme prísť len do Chorvátska. Tu sme ostali spať v aute na odpočívadle Zir. Ráno nás zobudila teplota 4°C a námraza na aute. Veľmi dobre sme sa nevyspali kvôli chladnému vzduchu

Ráno sme sa chceli zohriať aspoň teplými raňajkami ale oheň na bombe nám neustále sfukoval silný vietor. Podarilo sa nám urobiť si iba čaj a to tiež iba vďaka Jetboilu.

Split a Omiš

Z diaľnice schádzame dole pri Splite. Keď vidíme cenu za mýto, tak odrazu chápeme prečo sú diaľnice v Chorvátsku také prázdne. Za použitie cca 500 km diaľnic sme zaplatili vyše 30€. To je pre nás akoby sme mali v tej cene aj to ubytovanie na odpočívadle

Po peknom dni v Splite a Omiši si užívame naše prvé ubytko, ktoré sme bookli cez Booking. V popise ubytovania bolo, že apartmán sa nachádza 170 metrov od pláže, ale majiteľ zabudol spomenúť že výškových

Po príjazde sme sa hneď zvítali. Milan vyšiel s auta a predstavil sa, na to aj majiteľ odvetil, aj ja Milan. A na to som vyšla z poza auta ja a ukázala na bruško so slovami “aj tu Milan.”

Zadvarje a farebné jazerá na juhu Chorvátska

2 dni v Chorvátsku trávime v pohode. Navštívili sme ešte trhy v Zadvarje a farebné jazerá na juhu Chorvátska, kde sme sa asi 30 km predbiehali so slovenskou cykloskypinkou. V skutočnosti bolo Chorvátsko len zámienkou (pred svokrou) a našim plánom bola návšteva Bosny a Hercegoviny.

Skutočný dôvod cesty – Bosna a Hercegovina

Hneď po prechode hraníc sa modlíme aby sa stav ciest rapídne nezhoršil. Aj keď pri ceste za našou prvou zastávkou nás navigácia posiela do buriny, nespanikárili sme a našli sme skutočnú príjazdovú cestu

Peć Mlini a najväčší bizár hneď v prvý deň

Prvou zaujímavosťou v Bosne a Hercegovine bola oblasť Peć Mlini. Historicky bola táto oblasť prerušovane osídlená už od staršieho neolitu až do súčasnosti. Na tomto mieste vyviera mohutná rieka Tihaljina z masívu vápencových skál. Hneď pod prameňom sa nachádza 7 skeletov bývalých mlynov, ktoré využívali energiu silného toku rieky.

Nad prameňom rieky je významné archeologické nálezisko v jaskyni Ravlića, kde boli objavené nálezy z obdobia neolitu a to najmä keramika s farebnými ornamentami. Podľa dôkazov bola jaskyňa obývaná od neolitu do staršej doby bronzovej, kedy pravdepodobne spadla časť stropu jaskyne, čo donútilo jej obyvateľov nájsť si bezpečnejší úkryt.

V Bosne nás víta ten najväčší bizár hneď v prvý deň. Keď cestujeme z Pèc Mlini do Medžugoria na križovatke míňame ošarpanú smerovú tabuľu. Pozerám na Mima a hovorím “Na tej smerovej tabuli bolo vyvesených niekoľko úmrtných parte.” Naozaj sme sa museli vrátiť pozrieť či je to naozaj tak. A áno, prvý deň v Bosne a najväčší bizár by sme už mali.

Vodopády Velka Kravica a kamenné mesto Počitelj

Prichádzame do Medžugoria. Podľa pani ubytujúcej sme v jej penzióne tento rok prvý pútnici. To však nevie, že sme sa tu ubytovali nie kvôli púti, ale preto, že je tu najlacnejšie ubytovanie v širokom okolí

V okolí Medžugoria je toho dosť veľa čo pozerať. Začali sme pri vodopádoch Velka Kravica, ktoré sú niečo ako menšia verzia Plitvických jazier, iba s jedným vodopádom a bez žiadnych mostíkov. Žiaľ zisťujeme, že v Bosne sa za vstupné pýtajú chorvátske ceny. A aj keď sú tieto vodopády naozaj krásne, za 10€ to nestojí, lebo tu mimo kúpania sa (my sme tu boli počas apríla) nie je čo robiť.

Poobedie sme strávili v kamennom mestečku Počitelj, ktorého architektúra pozostáva predovšetkým zo stredovekých a osmanských prvkov. Dominantou mestečka je pozostatok veže Počitelsja utvrda, ku ktorej si treba prešľapať poriadne vysoko. Výhľad však stojí za to No napriek tomu ten najkrajší výhľad na mestečko je z opačnej strany, z pevnosti Pašina tabija.

Navštevujeme aj prírodný park Hutovo blato, ktorý je ornitologicky veľmi cennou oblasťou. Výlet loďou však stojí 30€ za 30 minút, čo nám príde na balkánske pomery neprimerane veľa. Navštívili sme aspoň 2 vyhliadky, ale miesto vtáctva sme videli iba 2 hady, tak sme sa radšej pobrali preč

Medžugorie

Vraciame sa do Medžugoria odkiaľ píšem známemu, ktorý navštívil Bosnu už niekoľkokrát, a pýtam sa na stav ciest v krajine. Ten ma však varuje skôr pred stravu. Vraj sa vždy z Bosny vracali dosratí.

Od svokry sme dostali úlohu. Kúpiť jej v Medžugorí obrovský drevený kríž. Posielame jej početné fotografie krížov aby si vybrala. Netrvalo to dlho a už našla svojho favorita. Pomaly sa schyľuje ku kúpe, keď v tom na Mima príde sranie! Ani nevieme z čoho, ale okamžite šprintujeme na záchod.

Keď čakám na Mima pred záchodmi, pozriem na mobil koľko je hodín a nájdem si správu. “Tak si to užite a hlavne sa nezoserte.” Takže len odpisujem: “Práve teraz sa.”

Vrátili sme sa k nákupu kríža, ale za tak krátky čas mala svokra priestor na to aby si to rozmyslela. Mimo na to: “Panenka Mária ma nechala zosrať sa, aby si mala viacej času na rozmyslenie. Vôľa Božia!”

Aj keď nie sme praktizujúci veriaci, v Medžugorí sme sa cítili veľmi príjemne. Ostali sme (dobrovoľne) aj na omši, ktorá sa konala podvečer pri zapadajúcom slnku a celkovo sme odtiaľto odchádzali dobre naladení. Páčilo sa nám tu výrazne viac ako v Czestochowej.

Keďže bolo pred Veľkou nocou, väčšina návštevníkov stála pred spovednicami namiesto toho aby bola na svätej omši. Po večernej omši nastal na parkovisku dopravný kolaps. Domáci si to švihali na Balkáncov cez parkovisko aby sa predbehli. A tak si hneď po spovedi poškvrnili tú vyspovedanú dušu.

Okrem toho nás pri odchode z penziónu veľmi milo potešila domáca paní. Keď videla, že mám v brušku nový prírastok, tak nám na rozlúčku podarovala 2 malé ruženčeky. Popravde sme voči Bosne a Hercegovine, krajine, ktorá sa ani nie pred 30 rokmi zmietala v občianskej vojne mali nejaké predsudky. Obávali sme sa akí budú ľudia a dosť sme sa strachovali stavu ciest. Ale po dvoch dňoch to bol zatiaľ celkom chill.

Na skok späť do CHORVÁTSKA

Zelený štvrtok a my jeme len mäso

Z Medžugoria pokračujeme do Dubrovníku, ale ešte predtým chceme navštíviť Neum. Úzky slíž pobrežia, vďaka ktorému má Bosna prístup k Stredozemnému moru. Prišli sme sem iba z recenzie, ale v skutočnosti tu naozaj nie je čo pozerať. Jediné čo nás uchvátilo bolo zrkadlo oproti WC v našej reštike

V Neume sa zastavujeme ešte na obed. Čevapi a pleskavicu majú všade, ale ostatné bosniacke jedlá treba doslova vyhľadávať. Preto sme aj my prvých 5 dní v Bosne mali iba mäsové menu a smrdeli sme si od cibule, jedinej zeleniny, ktorú tu na tanieri dostaneš.

Dokonca aj na zelený štvrtok sme jedli pleskavicu, lebo v podniku kde sme zastavili nič vegetariánske nemali. V pekárni sa nám nepodarilo zohnať ani špenátový burek, takže sme za celý deň nemali nič zelené okrem jedného dekoračného lístku hlávkového šalátu k pleskavici.

Asi 60 km od Neumu po Dubrovník je len jedna hlavná cesta a furt tu vznikajú vláčiky. Aj keď z jedného vyjdeš a spravíš si prestávku, na ďalší pokus sa dostaneš do nového. V neustálych zákrutách sa vôbec nedá predbiehať a tak sa vlečieme celú večnosť.

Dubrovník

Keď konečne prídeme do Dubrovníka zistíme, že parkovanie pri centre mesta stojí od 7 do 11€ na hodinu. Jebe?! Tí Chorváti už naozaj nemajú hranice. Radšej sme si vybrali aj keď horšie ubytko, ale aspoň blízko centra s parkoviskom a do centra ideme pešo.

Vstupné na hradby stojí 35€ a otváracia doba je skrátená, takže by sme sa museli ponáhľať. Kašlem na to a prechádzame sa len uličkami Dubrovníka. Hlavná ulica je veľmi jednotvárna. Niečo ako Bern, len tu je všade vápenec a v Berne bol pieskovec. Navštívili sme tu asi 5 kostolov, ale ani jeden nie je interiérom zaujímavý. Zhrnula by som to veľmi jednoducho. Dubrovník je síce pekný ale turisticky preceňovaný.

V Dubrovníku na ubytovaní sme si ráno robili kávičku cez naše koťogo. Elektrickej platni to trvalo večnosť, až sme sa nasrali a doniesli si vlastnú plynovú bombu. Odrazu to išlo mega rýchlo a hlavne nás zbadal chalanko, ktorý práve skončil svoj Balkan trip a ponúkol nám svoje dve plynové bomby zadarmo. Chceli sme mu dať aspoň 70 KN (10€) lebo plyn je teraz drahý, ale vyzeral, že bol rád, že s nimi niekomu pomohol a zbavil sa ich

Trochu alternatívny hraničný prechod a sme späť v BOSNE A HERCEGOVINE

Z Dubrovníku sa vraciame späť do Bosny, smer Mostar. Cestou chceme navštíviť ešte 3 zaujímavé miesta. Navigácia nás poslala cez trochu alternatívnejšiu trasu a ešte o niečo viac alternatívnym hraničný priechod.

Nad chorvátskou dedinou Slano sme odbočili do kopcov. 3 km úzkej cesty z Chorvátska a žiadne autá. Široko ďaleko nikde nikoho, žiadne oproti idúce autá, ktoré by naznačovali, že hraničný priechod je “živý,” iba jeden had slniaci sa na ceste. Už sme neverili tomu, že sa nám touto cestou podarí prejsť do Bosny. A v tom zrazu, spoza kamenných masívov vykukli červené a zelené svetlá, malá búda a rampy, ktoré naznačovali regulérne hranice. Najpodivnejšia brána do Európskej únie

Výstup z Chorvátska bol bez problémov, až na malý detail. Za chorvátskou kontrolou už neboli žiadne rampy a v búdke nebol nikto kto by skontroloval naše doklady. Po chvíľke váhania sme sa rozhodli pokračovať. V tom vybehol z inej búdky (najpravdepodobnejšie WC) bosniacky colník a kýval na nás, že máme načúvať späť. Doklady nám skontroloval naozaj poctivo, asi aby vyzeral, že prácu si robí naozaj poriadne, aj keď široko ďaleko nie je nikto, kto by ho skontroloval.

Ešte krátky výsluch, prečo sme zvolili práve tento (alternatívny) hraničný priechod a nechal nás pokračovať ďalších 8 km pustou krajinou bez jediného živáčika.

3 zastávky cestou do Mostaru

Po prechode hraníc sme sa dostali poľahky pretrmácali cez južné zeme Hercegoviny a cestou navštívili kláštor Zavala, nekropolu Radimlja a mohutný prameň rieku Buna v Blagaj.

Cestou sme zahliadli perfektné posedenie s reštauráciou na rieke Buna. Absolútne romantické miesto na našu takmer výročnú večeru. Keďže to bolo dosť ďaleko od hlavnej cesty, ceny neboli ani tak likvidujúce a celú dobu sme mohli pozorovať kačičky. Zelená voda a kaskády nám navyše pripomínali Švajčiarsko, kde sme si takýto luxus nemohli dopriať

Mostar – oddych a dobré jedlo

Ďalší deň máme vyhradený iba pre Mostar, no veľmi rýchlo zisťujeme, že samotné historické centrum je veľmi malinké a všetkými uličkami sa dá prejsť bez problémov do dvoch hodín. Všetko v tomto mestečku sa točí okolo jedného kamenného mosta z roku 1566.

Žiaľ, ani historické centrum Mostaru sa nevyhlo vojnovým konfliktom v rokoch 1992 – 1995 a bolo vážne poškodené. Dokonca až tak vážne, že Mostar bol najzničenejším mestom vo vojne v Bosne a Hercegovine a mnohé pamiatky Mostaru boli úplne zničené. Spolu s nimi aj kamenný most. Dlhé roky obidve strany rieky Neretva spájal iba dočasný lanový most s drevenými latkami. Jeho obnova sa realizovala až v roku 2004 a dodnes z brehu dobre vidieť, ktorá časť mosta je pôvodná a ktorá zrekonštruovaná.

Ráno do jedenástej hodiny je mesto ešte relatívne prázdne, takže si to značne užívame. Kamenné domy zo 16. storočia pôsobia ako kamenné dediny vo Veľkej Británii. Pokojnú atmosféru mesta narúšajú iba dvaja skokani na moste, ktorý sa dobrovoľne rozhodli skočiť si z mosta do rieky a ešte si aj za to zaplatiť. Výška mosta nad hladinou je úctyhodných 24 metrov a cena skoku z mostu sa pohybuje v rozmedzí 20-35€, no my by sme nešli ani zadarmo

Všetky historické uličky sú zabrané suvenírovými obchodníkmi, reštauráciami, kaviarňami alebo barmi. Keďže máme na Mostar viac času ako by bolo treba, zakempili sme v perfektnej reštaurácii Šadrvan s tradičným bosniackym jedlom. Toto bol po týždni prvý deň, kedy sme si konečne nedali pleskavici alebo čevapi a pritom to bolo bosniacke

Prešli sme všetkými chodmi, aby sme sa zdržali čo najdlhšie a mohli si pritom v reštaurácii pohodovo čítať knižku. Ale jedlo bolo zakaždým pripravené strašne rýchlo a už sme nevedeli čo viac si objednať, aby sme si mohli pohodovo čítať ďalej. Navyše sa pred reštauráciou začal tvoriť rád čakajúcich ľudí, tak sme sa zobrali preč, lebo sme nechceli byť také svine a blokovať miesto. Ak ťa zaujíma, čo dobré sa dá v Bosne a Hercegovine ochutnať, tak sa môžeš inšpirovať v tomto článku: Tradičná kuchyňa Bosny a Hercegoviny, čo ochutnať v krajine zmiešaných kultúr?

V Mostare na trhu sme ešte kúpili našim medovinu ako suvenír. Pani, vyzerajúca ako pravá žena z dediny sa nesrala. Predtým ako nám medovinu zabalila, si z nej odliala do vrchnáka, aby zhodnotila či predáva dostatočnú kvalitu, zvyšok vyliala z čoho jej časť skončila na tričku a s úsmevom nám ju podala. Až doma sme prišli na to, že je to skôr pálené so štipkou medu.

Ráno sme chceli ísť na vyhliadky nad mestom ale bol taký silný vietor (42km/h), žeby nám tam asi utrhlo truhlu z auta. Tak sme nakoniec išli iba na Partizánsky pamätník. Ako fúkalo tak nás najprv začala naháňať odvodená plechovka aj na vzdory gravitácii. Neskôr vietor zodvihol oschnutú bukrétu a tá trafila Mima. Ale stále to nemalo na včerajšiu situáciu, keď sme vďaka vetru videli v Mostare chodiacu tabuľu

Zmeny plánov, ktoré sme neoľutovali

Ďalší deň máme v pláne pokračovať do hôr ale z 27°C sa odrazu počasie mení na -3°C a s našimi letnými gumami meníme plány. Smerujeme radšej rovno do Sarajeva, kde má byť počasie ďaleko solídnejšie. Cesta medzi Sarajevom a Mostarom je neskutočne krásna. Prechádzame pomedzi vápencové hory a užívame si scenérie rieky Neretva. Odrazu nám ani nevadí, že sme kvôli počasiu museli zmeniť plány.

Ako prechádzame krajinou, všímame si, že rôzne obce striedajú rôzne vlajky podľa toho či sa nachádzame v chorvátskej (katolíckej), srbskej (ortodoxnej) alebo bosniackej časti (moslimskej). Po vojne je to komplikované. Krajina sa delí na Republiku Srbsku, v ktorej je majoritnou skupinou srbské obyvateľstvo a Republiku Bosniacku v ktorej a sú majoritami Bosniaci spolu s Chorvátmi. Majú dokonca aj samostatne rozdelené sviatky. V Republike Srbskej ich oslavujú o týždeň neskôr ako v Republike Bosniackej, ale v reáli to funguje tak, že sa pracuje furt a obchody sú otvorené aj počas sviatkov.

Po vyše 25 rokoch od vojny je stále citeľné, že občianska vojna v Bosne a Hercegovine zanechala na ľuďoch stopy a hlbokú nenávisť. Aj keď stav ciest a obydlí je po vojne ďaleko lepší ako sme očakávali, na dopravných tabuliach si všímame znaky vzájomnej nevraživosti. Každý deň míňame tabule, ktoré sú posprejované v závislosti od regiónu. V Bosniackej časti krajiny je presprejovaná azbuka, slúžiaca Srbom a v srbskej naopak latinka. Keď prechádzame “z republiky do republiky,“ vidíme tabule obliate červenou farbou, znázorňujúcu krvi prekliatie.

Sarajevo – na hranici dvoch svetov

Keď prichádzame do Sarajeva pripadá nám, akoby sme prechádzali Karlovkou a Dúbravkou. Ideme dlho rovno, popri električkovej trati a z oboch strán trčia panelákové štvrte. Smerujeme najprv na ubytko aby sme si mohli zložiť veci. Vieme, že naše ubytovanie nad mestom s výhľadom na Sarajevo má nepríjemne úzku a strmú príjazdovú cestu. Neskôr zisťujeme, že to platí pre všetky odbočky do kopcov v Sarajeve.

Dnes máme výročie svadby. Presne 1 rok. Preto si tento deň chceme užiť len ľahkou prechádzkou po centre Sarajeva a dať si niečo dobré, no história mesta nás núti objavovať ho

Majoritnou skupinou v Sarajeve sú Bosniaci (moslimovia), no žijú tu aj Srbi (ortodoxní) a Chorváti (katolíci). Práve preto sa tu nachádzajú pamiatky rôznych kultúr a náboženstiev. Úplne najvýstižnejším miestom kde sa v Sarajeve zreteľne stretávajú dva svety je “Meeting of Cultures.” Na východ od tohto miesta je zreteľne vidieť orientálny vplyv kultúry Osmanskej ríše, stačí otočiť hlavu o 180° a na západ od tohto bodu vidieť vplyv kresťanstva z čias Rakúsko-Uhorskej ríše. Práve na tomto mieste sa dá doslova prejsť jedným krokom z jednej kultúry do druhej!

Najviac sa nám však páči v uličkách osmanského sveta – Baščaršija. Len tak postávame na ulici a ňucháme vône naokolo. Kúdoľ dymu nás presne smeruje k reštaurácií, kde oslávime naše výročie tou najlepšou grilovanou pleskavicou. Potom sa túlame uličkami, obdivujeme mešity, minarety a bazárové uličky preplnené suvenírmi s orientálnym nádychom, ale najmä lampy, z ktorých jedna končí u nás na balkóne.

Uprostred starého bazáru sa nachádza drevená fontána, ktorá skôr pripomína studňu. Sebilj je symbolom mesta a povráva sa, že kto sa z nej napije, do Sarajeva sa ešte vráti

Pri vstupe do najstaršej mešity v Sarajeve, mešity Gaziho Husrev-bega si nás všimla postaršia pani. Respektíve, všimla si moje brucho a tak sa pristavila a začala nám gratulovať s typickým bosniackym “bravó!“ Mala na nás chvíľu času a keďže pracuje ako sprievodkyňa, tak nám aj niečo málo o Sarajeve, ale aj o sebe prezradila. Vraj pozná Bratislavu, a že aj napriek vojne žijú s manželom stále spolu, aj keď on je kresťan a ona moslimka.

Celý rozhovor prebehol v bosniačtine a slovenčine. Tieto dva jazyky nie sú veľmi odlišné a preto sme sa so staršími ľuďmi bez problémov dohovárali takto. Rozumeli sme si celkom dobre. Mladšie generácie však poväčšine automaticky prechádzali do angličtiny.

Významné udalosti, ktoré dostali Sarajevo na mapu historických dejín

Sarajevo je mesto, kde sa viackrát písala história. Preslávilo sa dvoma významnými udalosťami. Najvýznamnejšou z roku 1914 bol atentát na nástupcu trónu rakúsko-uhorskej monarchie, Františka Ferdinanda d’Este. Táto udalosť bola zámienkou na rozpútanie Prvej svetovej vojny.

Tento atentát sa stala pri Latinskom moste, kde Gavrilo Princip, srbský nacionalista zastrelil Ferdinanda aj s jeho manželkou Sofiou, keď vodič auta, v ktorom sa viezli zle odbočil a musel sa otáčať. Gavrilo Princip mal teda na atentát dostatok času.

Po Sarajeve však bolo pripravených viacero útočníkov, ktorí sa pokúšali o Ferdinandovu smrť. Navyše do Sarajeva cestoval s minimálnou ochrankou, takže dal útočníkom veľkú šancu. Aj keby sa vtedy nebol vodič auta pomýlil, Ferdinand by sa pravdepodobne zo Sarajeva živý nedostal.

Sarajevo 1984

Druhou významnou udalosťou v Sarajeve boli Zimné olympijské hry v roku 1984. Pri prípravách olympijských hier v Sarajeve ťahala celá vtedajšia Juhoslávia za jeden povraz. Dokonca v referende obyvatelia Sarajeva drvinou väčšinou hlasov odsúhlasili, aby sa 2,5% z ich platu počas piatich rokov odvádzalo na organizovanie ZOH!

Olympijské hry v roku 1984 sa okrem najmodernejších športovísk preslávili aj entuziazmom organizátorov a univerzálnou odpoveďou na každú situáciu: NEMA PROBLEMA Pre vtedajšie Československo to boli najúspešnejšie ZOH, kedy sa podarilo domov doniesť až 6 medailí (2 strieborné a 4 bronzové).

Niektoré moderné novopostavené športoviská sa však nedožili ani jedného desaťročia. Mnohé miesta, na ktorých víťazili olympijský športovci boli počas obliehania Sarajeva, počas balkánskej vojny v rokoch 1992 – 1995, poškodené do takej miery, že sa už nikdy neobnovili. Napriek tomu tieto športoviská ostali aspoň v hľadáčiku hŕstky turistov akými sme aj my.

Schátrané športoviská po Olympijských hrách v roku 1984

Deň sme začali pri schátranom, ale stále impozantnom olympijskom hotely Igman, juhozápadne od Sarajeva. Zo schátraného skeletu monumentálnej stavby vyrastajú nové stromčeky, v bazéne sa kúpe obrovská pneumatika a pre skorú jar z celej stavby opadávajú ľadové kusy cencúľov, pre ktoré sa obávame vojsť dnu. Predsa sme sa odhodlali, no opadávajúce cencúle nás zastihli aj v interiéroch kam sa medzi rokmi dostala voda. Okrem toho sa na vôkol nachádzal aj azbest, tak sme do interiérovej časti radšej iba nakukli.

Kúsok od hotela Igman sa nachádzajú schátrané skokanské mostíky. Okolité lyžiarske stredisko počas sezóny funguje, takže sa tu normálne dá lyžovať. Len stav príjazdovej cesty je v dezolátnom stave. Okrem nás sa tu nachádza len jedna skupinka geodetov, pobehujúcich s GPS-kom po lúke naproti skokanským mostíkom

Highlight si nechávame na záver dňa. Je ňou schátraná bobová dráha nad Sarajevom. Už z obrázkov na googli sme vedeli, že toto miesto bude pre nás úplná popičovka!

Autom sa nedá prísť až k nej. Resp. dá ale bolo by to s pokutou od 150€ a viac. Vyberáme sa teda pešo, cez vrchol Trebević, kam vyúsťuje moderná kabínková lanovka z centra Sarajeva. Netrvá to dlho a hneď vidíme prvých adeptov na pokutu. Veľmi nás netrápia, lebo sme konečne našli bobovú dráhu a je to fakt totálna popičovka!

Široká betónová dráha a po nej všade samé grafity. Jeden krajší ako druhý. Tieto momenty si naozaj užívame, pretože za celú dobu sme stretli len 3 skupinky ľudí. Toto miesto má atmosféru a čo je najlepšie, máme presne také počasie v aké sme dúfali. Sychravo a jemné mrholenie, ktoré dotvára atmosféru Vzrušenie z tohto miesta prenášame aj na bábätko v brušku, ktoré kopká ostošesť

Obliehanie Sarajeva a Tunel nádeje  

Občianska vojna v Juhoslávií, v rokoch 1992 – 1995, so sebou priniesla aj najdlhšie obliehanie v histórií. Obliehanie Sarajeva trvalo takmer 3 a pól roka, čo bolo dlhšie ako dovtedy najdlhšie obliehanie Leningradu (necelého 2 a pól roka). Rozdiel v týchto obliehaniach však bol v počte obetí. Zatiaľ čo pri obliehaní Leningradu zomrelo iba od hladu približne 650 000 až 800 000 civilistov, v Sarajeve si boje vyžiadali asi 11 000 ľudských životov. Ako je to možné?

Bosnianskej armáde sa podarilo obliehané Sarajevo prepojiť so zvyškom sveta tajným tunelom a s tým zásobovať civilistov. Tunel nádeje bola za nás jedna z najzaujímavejších zastávok v Bosne a Hercegovine. Ak ťa táto téma zaujíma viac prečítaj si tento článok: Obliehanie Sarajeva a Tunel nádeje.

Zasnežený odchod zo Sarajeva a ďalšie zmeny plánov

Sneží! Pojem aprílové počasie má naozaj opodstatnenie aj tu na Balkáne. Pôvodne sme mali namierené k jazeru Prokoško, ale v tehotenstve naozaj nie sme pripravení turistikovať v takomto počasí. Namiesto lámania si hlavy si tieto momenty s výhľadom z nášho apartmánu patrične užívame. Check-out máme až o 12-tej, ale nakoľko v tento deň bola plánovaná odstávka vody, museli sme sa vypratať skorej, inak by to majiteľ nepríjemne pocítil

Pri odchode zo Sarajeva sa zastavujeme na sídlisku Alipašino polje aby sme pre svokru nafotil zopár záberov z miesta, kde bývali ich dobrí priatelia ešte pred občianskou vojnou. Socialistický paneláky, široké cesty, sídlisko s detským ihriskom uprostred a všade množstvo áut. Všetky tieto fotografie vo svokre evokujú nostalgiou. Je úplne fascinujúce ako dokáže odrazu nemať problém s našou cestou aj počas tehotenstva len preto, že dané miesto pozná aj napriek tomu, že tam bola vojna

V Sarajeve sa okrem kultúr láme ešte jedna vec a tou sú zvieratá. Zatiaľ čo v južnej časti Bosny a Hercegoviny sme doposiaľ vídali všade iba túlavé mačky v Sarajeve sa k nim začínajú pridávať aj túlavé psy. Mačičky sú veľmi obľúbené hlavne pre násť ročne dievčatá, ktoré ich s obľubou vyhladkávajú. Keď však cestujeme severne od Sarajeva stretávame už iba túlavé psy. Asi aj zvieratá majú vlastné prerozdelenie krajiny, nie len obyvatelia.

Bosnianske pseudopyramídy

30 km severozápadne od Sarajeva sa zastavujeme pri “miestnej zaujímavosti.“ Kopce nad obcou Visoko sú označované ako Bosnianske pyramídy. Toto mesto bolo v stredoveku hlavným mestom Bosny a na vrchu Visočica sa nachádzajú pozostatky stredovekej pevnosti. Práve vrchol Visočica, nazývaný aj Pyramída Slnka, je označovaný ako hlavná pyramída pseudoarcheokomplexu bosnianskych pyramíd.

Ezoterickým sračkám veľmi neholdujeme, no keďže to máme po ceste zastavujeme aj tu. Dávame tomu šancu a ideme vyskúšať, či tu naozaj “cítiť vybrácie,“ ako píšu sfanatizovaní návštevníci, ktorí si očividne letia na vlnách viacerých pavied.

Semir Osmanagić, ktorý je laickým fanatikom archeológie, od roku 2005 tvrdí, že kopce v okolí Visoka sú najväčšími ľuďmi vytvorenými starovekými pyramídami na Zemi. Napriek tomu, že jeho tvrdenia boli vyvrátené ešte v roku 2006 radou odborníkov, najmä z oblasti archeológie a geológie, si Semir Osmanagić naďalej na tomto tvrdení robí kariéru a o Bosnianskych pyramídach prednáša po celom svete (pričom veľa ľudí z jeho prednášok odchádza).

Napriek tomu sa oblasť Visoko stala v posledných rokoch vyhľadávanou turistickou destináciou, čo prispelo k rozvoju cestovného ruchu v tejto oblasti. Tí, čo chcú senzáciu si za ňu musia zaplatiť 25€ (vstup do archeoparku, tunelov Ravne a “liečebnej“ komory). Tí čo pochopili aká dokonalá a fascinujúca dokáže byť geológia nemusia platiť nič

Autom sme sa vyviezli za Pyramídu Slnka. Vedú sem dve cesty, jedna zo západ, ktorá je dosť strmá, úzka a výrazne rozbitá a druhá z východu, popri ktorej sú vystavené domy. Tiež je úzka ale omnoho lepšie zjazdná. Odtiaľto sa dá vybehnúť na Pyramídu Slnka a na stari grad, ktorý je na jej vrchole. Pokochali sme sa krásnou rozkvitnutou jarou a mohli ísť. Výhľad pekný, no špeciálne energie “pyramídy” tu necítiť.

Kamenné gule

Kvôli nášmu itineráru si musíme spraviť 50 km odbočku mimo trasu. Mierime severne od Sarajeva, k obci Zavidovići, kde sa nachádza lokalita s neobyčajným geologický javom. Vo vymytom koryte potoka sa tu nachádza niekoľko obrovských kamenných gúľ s dokonale okrúhlymi tvarmi.

Pieskovcové kamenné gule pravdepodobne vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny ale pôvod ich vzniku nie je jasný. V samotnom okolí bolo objavených ešte niekoľko kamenných gúľ, ale na nálezisku v Zavidovići ich bolo doposiaľ odkrytých najviac.

Chodník je veľmi zle značený… lepšie povedané nie je tu značené vôbec nič. Kvôli tomu sme nenašli guľu, ktorá je najväčšou kamennou guľou na svete. Pri jej hľadaní sme však natrafili na agresívnu veveričku, ktorá po nás začala hádzať orechy

Za návštevu tejto lokality sa neplatí, ale môžeš do schránky pri vchode vhodiť donation. Pri tom ako turisti prechádzajú vchodom samozrejme striehne tetuška a sleduje či si do pokladničky niečo vhodil alebo nie

Aj na Slovensku máme podobnú geologický zaujímavosť, v regióne Kysúc. Táto časť Bosny sa na Kysuce aj patrične podobá. Chýba tu už len povestný kysucký reklamný smog. Namiesto toho z kopcov trčia minarety. Aj rieka im tu po vyliati vyplavila všade smrti, ktoré sa poprichytávali na stromoch. Proste úplne Kysuce!

Noc trávime v Zenici. Našli sme tu lacný apartmán. No priemyselný smrad mesta je taký silný, že by sa tu nenašlo asi nič ďalšie, čoby nás prinútilo zostať v tomto meste dlhšie.

Do kopcov a z kopcov v Travniku

Mestom Travnik by sme normálne nenavštevovali, ale keďže ním prechádzame, dávame mu šancu. Žije tu prevažne bosniacka minorita. Iba náhodou sme natrafili aj na školu, ktorú sme videli v dokumente. Školu oddeľuje plot aby sa nestýkali moslimské a ortodoxné deti.

Okrem toho sa v centre nachádza farebná mešita, do ktorej sme sa žiaľ nedostali. Ako do žiadnej inej mešity počas celého nášho dvojtýždňového roadtripu po Bosne a Hercegovine Vybehli sme sa preto iba na hrad nad mestom s výhľadom na početné mešity a pôvodné domčeky odlišujúce sa vysokou strechou.

S našim krpcom v brušku sa sem-tam rozprávame a cestou dole z hradu mu oznamujem: “Bubi, ideme dole kopcom.” Mimo ako otec reaguje za malého: “TO VIEM AJ BEZ TEBA MAMI!”

Jajce, mesto vody

Našim hlavným cieľom dňa je Jajce a drevené mlyny medzi jazerami Pliva, ktoré sa nachádzajú za mestom. Máme šťastie a prší nám, takže si toto prenádherné miesto užívame takmer sami pri slabom mrholení Postupne prechádzame po rieke nižšie a nižšie pomedzi malé kaskády, či drevené lávky. Je to jedno z najkrajších miest aké sme v Bosne navštívili

Pri najspodnejšej kaskáde si chceme sadnúť do reštaurácie, ale v momente ako vojdeme nás prefliaska dymový opar unikajúci z pretlakovanej miestnosti. Takže napriek zime si sadneme vonku. Na stoloch sú obrusy a na stoličkách poťahy poväčšine prepálené od ohorkov cigariet.

Kým nás obslúžia trháme sa s mačkou o dáždnik. Má tu milión iných obrusov, s ktorými sa môže hrať, ale ju zaujalo práve zapínanie na našom dáždniku. Museli sme jej ho zobrať ako hračku malému decku.

SHITSTORY cestou do Banej Luky

Cestou z Jajce do Banej Luky sme sa zastavili na vyhliadke na meander rieky Vrbas. Už vtom momente ako sme zastavili sme a zacítili nejaký smrad. Otvorila som dvere a hneď pod nimi, na miesto kam som mala vystúpiť boli dve hnačkové hovná. Museli sme preto cúvnuť a pri tomto manévry sme kolesami auta prešli ďalšie tri hovná. Celé to tam smrdelo a všade boli hnedé fľaky! Absolútne nám to pokazilo celú vyhliadku. Inak toto krásne dielo prírody využívajú ako WC a smetisko.

Ten smrad sme so sebou niesli ešte ďalších 40 km do Banjej Luky, kde sme nenašli žiadnu vapku, kde by sme tie hovná zmyli z pneumatík. Ale, Boh sa nad nami zľutoval a zoslal na nás silný dážď, ktorý nám tie hovná z pneumatík zmyl.

Banja Luka

V Banej Luke toho k videniu veľa nie je. Nás sem zlákala iba socialistická architektúra v podobe nákupného domu Boska a najškaredší kostol aký sme kedy videli. Výhodou je, že tieto jedine zaujímavosti mesta sú spojené promenádou, na ktorej sa okrem tohto nachádza ešte jeden pekný ortodoxný kostol.

Okrem toho sme tu chceli dať aspoň obed, nech si túto povinnosť konečne odbavíme a môžeme sa nasmerovať domov na Slovensko. Prešli sme asi 10 podnikov a všetko boli len bary a kaviarne. Nikde nevarili. Nakoniec sme skončili v podzemí, v podniku, ktorý vyzeral ako nevestinec s názvom Pizzeria Amore. Možno divné, že si na Balkáne sadáme do pizzerie, ale po tých dvoch týždňoch čevapov, pleskavíc a burekov nám už naozaj stačilo

Začíname strastiplnú cestu domov

Spomenik Mrakovica

Na cestu domov, resp. na návrat do práce, máme dostatok času. Preto chceme cestou navštíviť ešte 3 pamätníky a tak trochu sa aj vyhnúť spoplatneným diaľniciam v Chorvátsku.

Ako prvý navštevujeme Spomenik Mrakovica. Je to pamätník padlým v 2. sv vojne. Tento pamätník nás naozaj prekvapil svojou gigantickou veľkosťou. Jeho veľkosť a množstvo betónu je ohromujúca.

Do dovnútra pamätníka sa dá aj predrať, ale dokážu to iba naozaj štíhli ľudia. Teba myslieť na to, že von to pôjde ťažie. Mimo to dal, lebo je tenučký, ja som to nedala lebo som tehotná A aj keď to vyzeralo, že pri troche snahy sa dostanem dnu, tak mi bolo jasné, že von by ma už museli dostávať hasiči. Ešte že to tej hlavičke docvaklo skôr než konala

Pred presunom k ďalšiemu spomeniku si Mimo potrebuje dať aspoň polhodinovú pauzu a oddýchnuť si. Je schúlený za volantom a ja ho stále vyrušujem. Pokúšam sa dať si vonku stretching, ale úplne to nejde, lebo vždy po chvíli ku mne dobehne túlavý pes, pred ktorým sa schovávam v aute.

Po dvoch týždňoch prišiel čas aj na nadávky

Už takmer opúšťame Bosnu. Musíme priznať, že sme pred jej návštevou mali ďaleko väčšie predsudky. Na úplnom severe Bosny je krajina úplne iná ako bola doposiaľ. Rovinatá a nudná. Po dvoch týždňoch vidíme okrem lesov a pasienkov aj polia.

Odbáčame ku hraničnému prechodu Gradina Donja – Jasenovac a tu nás nemilo prekvapí to, z čoho sme sa pred návštevou Bosny obávali najviac. Stav cesty! Nejaký intelektuál dal vyfrézovať 12 km cesty. Akože kto to kedy videl vyfrézovať taký dlhý úsek… Akože frézovač išiel na dovolenku tak aby chalani stihli položiť asfalt a mali to predpripravené? Aj by sme sa otočili keby sme vedeli ako dohlo tadeto pôjdeme, ale všetky dopravné tabule boli iba v azbuke, takže sme netušili čo na nich je

Prechod hranicami s Chorvátskom nás poriadne nasral. Začalo to úsmevne otázkou niečo na preclenie? Polopatisticky sme im ukázali, že zo sebou máme 100 gramov salámy a jednu medovinu na čo nás colníci vysmiali. Tých pravých k***tov sme stretli až tesne za hranicami.

Kamióny zablokovali príjazdovú cestu a preto sa všetci smerujúci do Bosny rozhodli pri ich obiehaní zablokovať aj protiidúci pruh, teda nás. Rád áut nekončil a preto som sa v daždi vybrala osobne tieto autá odstaviť, aby sme mohli prejsť. Pri poslednom kamióne som požiadala vodičov aby nás nechali prejsť a keďže videli že som tehotná, tak našu žiadosť vypočuli.

Ako inak, vždy sa nájde nejaký k*k*t a tento (Chorvát) si dovolil dokonca obehnúť kompletne celý, asi 200 metrový rad čakajúcich áut a ešte sa tváriť, že nerozumie ani po anglicky ani po slovensky. Dokonca si dovolil narazil mi do kolien autom, pričom videl, že som evidentne tehotná  Situáciu zachraňoval až ďalší chalan, ktorý mi vybehol na pomoc z auta, ktoré stálo za našim a spolu s ním sa nám podarilo protiidúce autá zdržať aby sme mohli prejsť.

Spomenik Jasenovac

Po nepríjemných udalostiach prichádzame k ďalšiemu pamätníku, ktorý patrí k tým najkrajším aké sme kedy navštívili. Kamenný kvet na hraniciach Bosny a Chorvátska je spomienkou na vyše pól milióna obetí zabitých Ustašovcami v koncentračnom tábore Jasenovac behom 2. sv. vojny.

Pôvodne sme mali v pláne ostať tu niekde v okolí a prespať v aute. Dážď a zima nás však presvedčili, že ak budeme šetriť naše peňaženky, počasie neušetrí naše zdravie. Rozhodli sme sa preto pokračovať a len úplným šťastím sme našli lacné ubytko na našej trase. Ešte predtým ako sme sem došli sme v nejakej random dedine zahliadli neidentifikovateľný objekt na ceste. WTF?! Vyzeralo to ako holub s parochňou, ktorú mal naopak takže nevidel a preto sa nám nevedel uhnúť z cesty

Ubytovanie v Chorvátsku a ustráchaná majiteľka

Na ubytovaní nás pani privítala a pozerala na mňa s hrôzou v očiach. Keď nám ukazovala apartmán na poschodí, pýtala sa či pre mňa tých pár schodov nebude problém. Myšlienky v našich hlavách: “Haha teta, keby si vedela do akých kopcov sme sa jebali” Ale slušne sme odvetili: “To je OK, cítim sa dobre.”

Ona sa vraj počas tehotenstva cítila veľmi zle. Preto bola doslova užasnutá, keď sme jej povedali, že sme boli na 2 týždňovom roadtripe po Bosne a Chorvátsku. Nuž, každý sme iný a podľa toho by sme k sebe mali aj pristupovať.

Posledný spomenik a defekt

Po pohodovom ráne vyrážame asi o 10-tej z nášho ubytka. V programe máme už len posledné miesto, pamätník revolúcie ľudu z Mosloviny a potom cestu domov, na ktorú máme celý deň.

Asi 2 km za pamätníkom odrazu začala pípať kontrolka tlaku v pneumatikách. Vystúpili sme to skontrolovať a pravá zadná syčala ako divá. Práve sme museli prejsť po niečom, čo nám šialeným spôsobom rozseklo pneumatiku. Ale nemáme ani páru po čom. Vysyčala asi do minúty.

Reakcia ženy: Musíme nájsť servis.
Reakcia muža: Máme rezervu…

To nie žeby som neverila svojmu manželovi, ale ako takmer nevodič ani neviem, že je niečo také v aute. A hlavne viem, že sa vždy na všetko súvisiace s autom môžem spoľahnúť na svojho manžela

Nasledovala hodinová procedúra výmeny rezervy. Môj manžel ma ako vždy dokázal milo prekvapiť a v pohode ju vymenil. Za necelú trištvrte-hodinku sme už mali nahodenú rezervu, v kufri zabalenú poškodenú pneumatiku a boli pripravení pokračovať.

A keďže na rezerve svietil veľký nápis “Max 80 km/h,” tak sme zvyšných 380 km domov museli absolvovať po starých cestách. To máme za to, že sme sa chceli vyhnúť tým predraženými chorvátskym diaľniciam

Na druhej strane môžeme byť radi, že sa nám to stalo až na konci celého tripu, prakticky hneď po poslednom mieste, ktoré sme chceli navštíviť. Že sa nám to nestalo na diaľnici a hlavne, že už nám z tej pneumatiky dážď zmyl to hovno, ktoré sme nabrali len včera

Po dvoch týždňoch balkánskeho roadtripu sa vraciame domov dojebanučkí. S odjebanými pántami na strešnom boxe a na uzučkej rezerve. No napriek tomu spokojní a veselí z nášho posledného roadtripu vo dvojici

The post CESTOPIS – Balkánsky roadtrip v tehotenstve appeared first on TripLovers.

Atmosféra Mostaru ťa pohltí aj keď sa všetko točí len okolo jedného osmanského mostu. Úzke kamenné uličky plné obchodíkov a reštaurácií nás pohlcujú vo dne i v noci. Čo všetko sa dá vidieť v Mostare ale aj jeho okolí sa dozvieš nižšie

Obsah:

• Čo treba vedieť pred návštevou Mostaru
• Mostar
  • Čo ďalšie vidieť v Mostare
• 8 tipov na výlet z Mostaru

Čo treba vedieť pred návštevou Mostaru:

• Najlepší čas na návštevu Mostaru, kedy sa vyhneš davom turistov, sú pracovné dni mimo hlavnej letnej turistickej sezóny.
• Parkovanie v Mostare je chaotické a takmer všade platené
• Centrum Mostaru je malinké. Jeho návšteva zaberie bez vysedávania v reštaurácií približne 2-3 hodiny
• V Mostare sa dá platiť aj eurami a niekde dokonca aj dolárom.
• V Mostare nájdeš veľmi dobré reštaurácie s tradičnou bosniackou kuchyňou.

Mostar

Mostar je od hlavného meste Bosny a Hercegoviny vzdialený dve hodiny jazdy autom (120 km). Ale atmosféra Mostaru ťa môže pohltiť tak, že len jednodňový výlet môžeš oľutovať. Mostar je piatym najväčším mestom v Bosne a Hercegovine. Mesto bolo pomenované po strážcoch mosta (mostari), ktorí v stredoveku strážili Starý Most cez rieku Neretva. Starý most bol postavený Osmanmi v roku 1566 a je svetovým dedičstvom UNESCO. Veľmi rýchlo sme zistili, že samotné historické centrum je veľmi malinké a všetkými uličkami sa dá prejsť bez problémov do dvoch hodín.

Žiaľ, ani historické centrum Mostaru sa nevyhlo vojnovým konfliktom v rokoch 1992 – 1995 a bolo vážne poškodené. Dokonca až tak vážne, že Mostar bol najzničenejším mestom vo vojne v Bosne a Hercegovine a mnohé pamiatky Mostaru boli úplne zničené. Spolu s nimi aj kamenný most, ktorý padol 9.11.1993. Dlhé roky obidve strany rieky Neretva spájal iba dočasný lanový most s drevenými latkami. Jeho obnova sa realizovala až v roku 2004 a dodnes z brehu dobre vidieť, ktorá časť mosta je pôvodná a ktorá zrekonštruovaná.

Ráno do jedenástej hodiny je mesto ešte relatívne prázdne, takže si to treba užiť. Okolo obeda sa Mostare naplní tak, že v úzkych kamenných uličkách sa treba predierať pomedzi turistov. Na moste je taká masovka, že som si pred lakťujúcimi sa asertívnejšími turistami musela chrániť svoje tehotenské brucho. A to bol len aprílový víkend, nie hlavná letná sezóna.

Všetky historické uličky v Mostare sú zabrané suvenírovými obchodníkmi, reštauráciami, kaviarňami alebo barmi. Túto príležitosť treba určite využiť a ochutnať niečo z tradičnej kuchyne Bosny a Hercegoviny. My sme si zvolili reštauráciu Šadrvan a veľmi sme si pochutili Tipy na skvelé bosniacke jedlá nájdeš v tomto článku: Tradičná kuchyňa Bosny a Hercegoviny, čo ochutnať v krajine zmiešaných kultúr

Pokojnú atmosféru Mostaru narúšajú dvaja skokani na moste, ktorý sa dobrovoľne rozhodli skočiť si z mosta do rieky a ešte si za to aj zaplatiť. Výška mosta nad hladinou je úctyhodných 24 metrov a cena skoku z mostu sa pohybuje v rozmedzí 20-35€. My by sme nešli ani zadarmo

Jeden z nich sa ešte pred samotným skokom prechádza za zábradlím. Trvá to dobrú pol hodinu. Medzitým vyberá od turistov peniaze do šiltovky. Tento akt jemne pripomína žobranie. Tento chalanko nakoniec z mostu neskáče, len inštruuje toho druhého ako bezpečne skočiť z mostu.

Jednou z hlavných pamiatok Mostaru je aj Mešita Koski Mehmed Pasha. Jej návšteva je spoplatnená vstupným 4€. Osobne si myslím, že návšteva interiérov mešity nie je nejako špeciálne zaujímavá. Avšak je tu možnosť za vyššie vstupné 7€ navštíviť mešitu spoločne s minaretom odkiaľ je výhľad na Starý most

Čo ďalšie vidieť v Mostare:

• Partizán memoriál cca 1,5 km z centra Mostaru
• Výhľad na Mostar z vrcholu Fortica
• Krížová cesta na hore Hum spolu s výhľadom na Mostar

8 tipov na výlet z Mostaru

V Mostare sme strávili niekoľko dní. Za tento čas sme mali možnosť spoznať aj jeho širšie okolie a trochu reálnejšiu tvár Bosny a Hercegoviny. Kam sme sa vybrali sa čo zažili sa dozvieš v tomto článku: 8 tipov na výlet z Mostaru

The post Čo vidieť v Mostare a kam na výlet? appeared first on TripLovers.

Mostar je krásne mesto, najnavštevovanejšie v celej Bosne a Hercegovine a ľahko dostupné aj z Chorvátska, ale… Všetky pamiatky v centre Mostaru sa dajú vidieť za menej ako jeden deň. Mostar však poskytuje všetok komfort čo turista potrebuje, preto je vhodné si ho zvoliť ako základňu na spoznávanie širšieho okolia a menej známych miest v Bosne a Hercegovine Tu je hneď 8 tipov na výlet z Mostaru

8 tipov na výlet z Mostaru

Ako sme už spomenuli vyššie, na návštevu historického centra Mostaru nepotrebuješ ani jeden celý deň. Napriek tomu môžeš využiť Mostar ako základňu a realizovať odtiaľto výlety do okolia a lepšie spoznať aj menej známe miesta Bosny a Hercegoviny Spolu s návštevou Mostaru ti tieto výlety môžu zabrať 3-4 dni, v závislosti od tvojho tempa cestovania

1) Blagaj

Vzdialenosť od Mostaru – 11 km

V obci Blagaj sa nachádza dervišský kláštor Blagaj Tekija. Pochádza z roku 1520 a bol postavený s prvkami osmanskej architektúry a stredomorského štýlu. Vďaka svojmu významu je považovaná za národnú pamiatku Bosny a Hercegoviny. Vstupné do kláštora je 10 KM (5€).

Kláštor Blagaj Tekija je situovaný priamo pri prameni rieky Buna. Tá vyteká z jaskynných priestorov skalného masívu. Nad jej útesmi sa nachádza pevnosť Blagaj. Pred jaskyňou sa nachádzajú kaskády a na nich je niekoľko reštaurácií. Tu si môžete príjemne oddýchnuť Parkovisko sa nachádza kúsok odtiaľto, platí sa 4 KM (2€).

2) Medžugorie

Vzdialenosť od Mostaru – 26 km

Názov Medžugorie označuje oblasť medzi dvoma horami. Táto oblasť bola pôvodne obývaná Chorvátmi, teda kresťanmi. Ľudia sa tu živili najmä poľnohospodárstvom a zo sociálnych dôvodov mnohí odchádzali do väčších miest alebo na západ.

Prvé Mariánske zjavenie sa udialo 24. júna 1981, keď 6 ľudí pod horou Podbrdo zbadalo mladú ženu s dieťaťom v náručí. Postava naznačovala aby sa priblížili, ale z prekvapenia tak nikto zo skupiny neurobil.

Na ďalší deň sa štyria z nich cítili byť silno priťahovaný k miestu, kde predchádzajúci deň videli postavu ženy s dieťaťom, v ktorej spoznali Pannu Máriu. S Pannou Máriou sa zhovárali a spoločne sa modlili. Táto skupina bola neskôr označovaná ako medžugorský vizionári. Podľa svedectiev vizionárov mali od toho dňa zjavenia, nech boli kdekoľvek, spoločne či individuálne.

Hneď po začiatku zjavení sa začalo prenasledovanie vizionárov, ich rodín a farníkov v Medžugorí. Vizionári boli mnohokrát predvedení k policajným výsluchom, dokonca sa museli podrobiť psychiatrických vyšetreniam. Ale pri všetkých bolo potvrdené, že sú psychicky zdraví.

Dnes sa 25. jún v Medžugorí slávi ako výročie zjavenia Panny Márie. Medžugorie sa stalo miestom zhromažďovania pútnikov z celého sveta a tiež jedným z najväčších svetových modlitebných centier, porovnateľných s francúzskymi Lurdami, portugalskou Fatimou alebo mexickým Guadalupe.

A náš dojem z tohto miesta? Nie sme praktizujúci veriaci ale v Medžugorí sme sa cítili veľmi príjemne. Ostali sme (dobrovoľne) aj na omši, ktorá sa konala podvečer pri zapadajúcom slnku a celkovo sme odtiaľto odchádzali dobre naladení. Omši sme rozumeli aj keď neovládame lokálny jazyk

Auto sa dá zaparkovať na veľkom záchytnom parkovisku hneď pri Kostole sv. Jakuba. Bezplatne, ale po večernej omši nastáva na parkovisku dopravný kolaps. V širšom okolí Medžugoria sa dá platiť aj eurami, takže ak si sem spravíš výlet z Chorvátska, nemusíš meniť peniaze

Ešte jedna rada na záver. Medžugorie je lepším východiskovým bodom na výlety do okolia ako Mostar

3) Počitelj

Vzdialenosť od Mostaru – 28 km

Architektúra mestečka Počitelj pozostáva predovšetkým zo stredovekých a osmanských prvkov. Dominantou mestečka je pozostatok veže Počitelsja utvrda, ku ktorej sa treba vyjsť poriadne vysoko. Výhľad však stojí za to No napriek tomu ten najkrajší výhľad na mestečko je z opačnej strany, z pevnosti Pašina tabija. Toto mestečko tak trochu pripomína albánsky Berat

Mesto bolo vybudované v stredoveku v prírodnom krasovom amfiteátri pozdĺž rieky Neretva. Jadro mesta je pre Bosnu a Hercegovinu chránenou národnou pamiatkou a akýmsi kamenným skanzenom. V chladných kamenných domoch s kamennými strechami v pôvodnej časti mestečka Počitelj sotva niekto býva. Nachádza sa tu iba niekoľko ubytovaní a niekoľko reštaurácií.

Parkovať sa dá pozdĺžne popri hlavnej ceste. Už mimo hlavnej turistickej sezóny je tu plno áut a kapacity parkovania nepostačujú, takže veľa šťastia ;P

4) Stolac

Vzdialenosť od Mostaru – 36 km

Stolac je starobylé mesto, ktoré bolo vďaka svojim priaznivým geografických podmienkam osídlené už od staroveku. Postupne sa tu vystriedali Ilýrovia, Rimania aj Slovania, ktorí po sebe zanechali množstvo archeologických dôkazov.

Najvýznamnejším z nich je stredoveká nekropola Radmilja. Pohrebisko zahŕňa 133 stećci s vyobrazeniami základných aktivít ako sejba, práca na poli, poľovačka či bojovníci. Niektoré kresby sú veľmi jednoduché, priam škôlkarské. Napr. tvár v štýle bodka, bodka, čiarka Vstupné k nekropole je 4 KM (2€).

Okrem toho sú ďalšími zaujímavými miestami v okolí mestečka Stolac vodopád Provalije, starý hrad nad mestom a antické ruiny Daorson.

5) Hutovo blato

Vzdialenosť od Mostaru – 38 km

Prírodný park Hutovo blato je ornitologicky veľmi cennou oblasťou. Je to najväčšia rezervácia v Bosne a Hercegovine pozostávajúca najmä z močiarov. V priebehu roka je domovom pre viac ako 240 druhov sťahovavých vtákov.

Výlet loďou pomedzi močiare stojí 30€ za 30 minút, čo nám prišlo na balkánske pomery nekresťansky veľa. Navštívili sme aspoň 2 vyhliadky, ale miesto vtáctva sme videli iba 2 hady, tak sme sa radšej pobrali preč, keďže len prednedávnom sme navštívili Národný park Divjakë-Karavasta v Albánsku.

6) Vodopády Kravica

Vzdialenosť od Mostaru – 40 km

Vodopády Kravica sú niečo ako menšia verzia Plitvických jazier, iba s jedným vodopádom a bez žiadnych mostíkov. Zisťujeme, že v Bosne a Hercegovine sa za vstupné pýtajú chorvátske ceny. A aj keď sú tieto vodopády naozaj krásne, za 20 KM (10€) to nestojí, lebo tu mimo kúpania sa nie je čo robiť. Aj bufety sa ešte len stávajú a voda nie je na kúpanie dostatočne tepla ani v auguste.

Neúspešne sme sa snažili dostať aj k vodopádom Mala Kravica, ale v čase našej návštevy bola cesta k nim zatopená.

Pred vstupom sa nachádza veľké záchytné parkovisko pre návštevníkov. Parkovanie spoplatnené nie je. Vodopády vidno a počuť už odtiaľto.

7) Peć Mlini

Vzdialenosť od Mostaru – 61 km

Oblasť Peć Mlini bola prerušovane osídľovaná už od staršieho neolitu až do súčasnosti. Na tomto mieste vyviera mohutná rieka Tihaljina z masívu vápencových skál. Hneď pod prameňom sa nachádza 7 skeletov bývalých mlynov, ktoré využívali energiu silného toku rieky. Skelety sú obrastené brečtanom a inými poplazmi. Prúdy vody sú usmernené tak, aby viedli popod mlyny a tie mohli využiť jej energiu. Inak tečie kade sa jej zachce a tvorí malé kaskády.

Neplatí sa tu žiadne vstupné a oblasť je otvorená permanentne. Je tu zákaz kempovania a kúpania aj keď toto miesto je na tieto činnosti ako stvorené. Na hlavnej ceste, trochu mimo parkoviska sa nachádzajú bezplatné WC vďaka eurofondom. Vážne aj tu v Bosne a Hercegovine
Výlet do Peć Mlini je ideálne skombinovať s návštevou jaskyne Ravlica, keďže sa od seba nachádzajú len kúsok

8) Jaskyňa Ravlica pècine

Vzdialenosť od Mostaru – 62 km

Jaskyni Ravlića je významným archeologickým náleziskom, kde boli objavené nálezy z obdobia neolitu a to najmä keramika s farebnými ornamentami. Predpokladá sa, že bola obývaná do staršej doby bronzovej, kedy pravdepodobne spadla časť stropu jaskyne, čo donútilo jej obyvateľov nájsť si bezpečnejší úkryt.

Jaskyňa je charakteristická priestranným jaskynným dómom bez výraznej vápencového výzdoby. V lete poskytuje príjemné schladenie. Prejsť sa ňou môžete bez sprievodcu. Naozaj nehrozí žeby ste sa stratili

Vstupné do jaskyne Ravlića je 5 KM (2,50€). Tým, že sa nachádza tak blízko hraníc s Chorvátskou, je možné platiť aj eurami. Prístupná je celoročne. Pred jaskyňou sa nachádza bezplatné parkovisko. Okrem toho tu nie sú žiadne iné služby ani WC.

The post 8 tipov na výlet z Mostaru aj za nezmámymi miestami appeared first on TripLovers.

Občianska vojna v Juhoslávií, v rokoch 1992 – 1995, so sebou priniesla aj najdlhšie obliehanie v histórií. Obliehanie Sarajeva trvalo takmer 3 a pól roka, čo bolo dlhšie ako dovtedy najdlhšie obliehanie Leningradu (necelého 2 a pól roka). Rozdiel v týchto obliehaniach však bol v počte obetí. Zatiaľ čo pri obliehaní Leningradu zomrelo iba od hladu približne 650 000 až 800 000 civilistov, v Sarajeve si boje vyžiadali asi 11 000 ľudských životov. Ako je to možné?

Bosnianskej armáde sa podarilo obliehané Sarajevo prepojiť so zvyškom sveta tajným tunelom a tak zásobovať civilistov.

Sarajevo sa nachádza v doline medzi horami, ktoré bolo úplne odrezané od sveta Juhoslovanskou armádou. Najbližšie územie ovládané Bosnou a kontrolovanou OSN, sa nachádzalo približne 800 metrov za sarajevským letiskom. Ešte začiatkom obliehania sa niekoľko civilistov pokúšalo uniknúť z mesta priamo cez dráhu letiska, ale ako ľahký terč sa stali obeťami sniperov.

Napriek tomu bola táto trasa k slobode využitá, len s rozdielom niekoľkých metrov. Bosnianska armáda sa rozhodla pod letiskom prekopať tunel, ktorým by prepojila obliehané Sarajevo s oblasťou kontrolovanou OSN. Projekt dostal názov Tunel D-B, lebo spájal sarajevské štvrte Dobrinja a Butmir.

Výstavba tunela D-B trvala presne 4 mesiace a bol kopaný z obidvoch strán naraz. Jeho začiatok bol ukrytý v rodinnom dome rodiny Kolar, ktorá ho nezištne poskytla na pomoc pri oslobodzovaní Sarajeva. Celý tunel bol kopaný ručne a bez prestávky v 8 hodinových smenách.

Kopáči boli platení jedným balíčkom cigariet denne, ktoré sa v tej dobe považovali v Sarajeve za veľmi žiadaný tovar. Ak pracovník dostal balíček kvalitnejších cigariet (napr. Marlboro) tak vedel, že deň na to bude nasadený do ťažších podmienok v tunely.

Po dokončení tunela sa ním okamžite začali do Sarajeva dostávať potraviny, vojnové zásoby a humanitárna pomoc. Bolo tu tiež inštalované palivové potrubie, elektrické a telefónne vedenie. Necelý rok po jeho prerazení bola v tuneli položená malá železničná trať na prepravu zásob. Vozíky dokázali odniesť naraz až 400 kg tovaru naraz. Dovtedy sa všetko nosilo ručne. Udáva sa, že denne tunelom prešlo 3000 – 4000 vojakov ale aj zopár civilistov a približne 30 ton rôzneho tovaru.

Po vybudovaní bol tunel kontrolovaný bosnianskou armádou a na jeho použitie bolo potrebné povolenie. Tu samozrejme vznikal obrovský priestor pre úplatky. Napriek tomu mnoho civilistov denne cez tunel unikalo z ostreľovaného Sarajeva a tunel tak dostal prezývku Tunel nádeje.

Keď ľudia zo Sarajeva odchádzali, brali si zo sebou množstvo vecí. Tunel však nebol konštruovaný tak aby sa ním dalo pohodlne prechádzať. Mal výšku len 160 cm a navyše bol často zaplavovaný vodou a v tuneli nebolo inštalované žiadne vetranie. Takže mnoho ľudí pri jeho prechode utrpelo zranenia hlavy a časť svojej batožiny odhodili (v priemere vážil jeden batoh 50 kg). Cesta tunelom za takýchto podmienok trvala aj 2 hodiny.

Po vojne bol dom, v ktorom začínal tunel, vrátený pôvodným majiteľom Rodine Kolar. Tej sa vďaka zbierkam podarilo časť tunela (ktorý dovtedy zachraňoval Sarajevo) zachrániť, no väčšina ostala pochovaná pod letiskom. Dnes je v tomto dome zriadené múzeum a časť tunelu je stále prístupná. Návštevník sa môže prejsť 25 metrami pôvodného tunela a 100 metrami zrekonštruovanej časti. Vstupné do múzea je 5 € a môžeme povedať, že to bolo jedno z najzaujímavejších miest v Bosne.

Odporúčame zaobstarať si aj audio sprievodcu, priamo do mobilu, ktorý stojí 1,5 €, ale za to množstvo informácií, ktoré poskytne v angličtine to rozhodne stojí: https://bit.ly/3KwXM5q

The post Obliehanie Sarajeva a Tunel nádeje appeared first on TripLovers.

Bosnu a Hercegovinu sme navštívili v čase, kedy ekonomické hýbanie sveta cestovaniu neprialo. Inflácia, vojna na Ukrajine a aj cestovaný hlad po pandémií naznačovali výrazne drahšiu dovolenku. K tomu všetkému sa pridalo aj vyššie štádium tehotenstva, ktoré nám nedovoľovalo cestovať lowcost. Tento článok ponúka prehľad cien a nákladov na cestovanie po Bosne a Hercegovine.

Obsah:

• Peniaze, mena a platba kartou v Bosne a Hercegovine
• Náklady na cestovanie a ceny v Bosne a Hercegovine
  • Benzín, cestné poplatky a iné výdavky spojené s dopravou
  • Ceny ubytovania v Bosne a Hercegovine
  • Ceny jedla v Bosne a Hercegovine:
  • Ceny vstupného na pamiatky a atrakcie v Bosne a Hercegovine (na 1 osobu)
  • Ceny iných služieb a suvenírov
• Koľko nás stál 12 dňový roadtrip po Bosne a Hercegovine?
• Čo sme videli a zažili za 12 dňový roadtrip v Bosne a Hercegovine?

Peniaze, mena a platba kartou v Bosne a Hercegovine

Bosna a Hercegovina má vlastnú menu s názvom konvertibilná marka so skráteným označeným BAM alebo KM. Bola zavedená po občianskej vojne v Bosne a Hercegovine, a bola viazaná na hodnotu nemeckej marky v pomere 1:1. Po zániku nemeckej marky je viazaná na euro s kurzom 1 KM = 0,51 €.

Drobné sa používajú iba v pekárni a v potravinách. Inak sú ceny vždy zaokrúhľované na celú alebo pol marky. Dokonca aj v pekárni ti niekedy vydajú viac lebo väčšinou nemajú drobné

V západnej časti krajiny sa vo väčšine prípadov dá platiť aj inou menou ako konvertibilnou markou. V Međugorjí s radosťou zoberú aj kuny alebo eurá. V Neume hlavne kuny. Avšak po prechode chorvátskej meny z kuny na euro budú určite veľmi radi brať aj eurá. V Mostare zoberú takmer všetko, niekde dokonca aj americké doláre. Cudzou menou sa dá platiť najmä ubytovanie, ale ojedinele aj suveníry alebo vstupné. Vo zvyšnej časti krajiny, ako je Sarajevo, Jajce, Travnik, či Banja Luka, to také benevolentné nie je a požadovaná mena je konvertibilná marka.

S platbou kartou je to v Bosne obtiažnejšie. Terminál býva skôr výnimkou a väčšinu výdavkov sme pri cestovaní Bosnou a Hercegovinou museli platiť v hotovosti.

Náklady a ceny v Bosne a Hercegovine

Benzín, cestné poplatky a iné výdavky spojené s dopravou

Diaľničná sieť v Bosne a Hercegovine je redšia ako tá na Slovensku. Napriek tomu je použitie týchto útržkov diaľnic spoplatnené. Platí sa formou mýta a to v mýtnych bránach pred výjazdom z diaľnice. Dá sa platiť kartou aj v hotovosti. Pre motorkárov pozor, mýto sa platí aj za motorky! Približný prehľad cien mýtnych poplatkov v Bosne a Hercegovine nájdeš TU.

Cena pohonných hmôt je v Bosne nižšia ako na Slovensku, ale nie výrazne. V čase keď sa v SR tankovalo za 1,76 € stál liter benzínu v Bosne 3 KM (1,5€). Na pumpách sa kartou platiť dalo. Lístok na verejnú dopravu v Sarajeve stojí 1,60KM (0,80€). Viac o cestách a šoférovaní v Bosne a Hercegovine sa dozvieš v článku: Ako sa šoféruje v Bosne a Hercegovine? Cesty, predsudky a prekvapenia! 

V mestách sme platili parkovné takmer všade, pokiaľ sme nemali parkovanie v rámci ubytovania. Cena parkovného býva okolo 1 KM (0,50€) za hodinu. Na atrakciách mimo miest sme poväčšine neplatili za parkovanie nič.

Ceny ubytovania v Bosne a Hercegovine

Ceny ubytovania v Bosne a Hercegovine začínajú približne okolo 20€ za dvojlôžkovú izbu s vlastnou kúpeľnou. Niekedy sme platili aj menej ale našli sa aj miesta, kde sa pod 30€ za noc vtesnať nedalo. Našimi jedinými podmienkami bolo iba dostupné parkovanie a vlastné sociálne zariadenie.

Ubytovanie sme vyhľadávali cez Booking, vždy v daný deň ako sme sa chceli ubytovať. Nikde sa nedalo zaplatiť cez Booking alebo kartou. Vždy sme museli platiť v hotovosti. Dalo sa platiť kombinovane v rôznych menách (napr. marky + eurá) v závislosti od toho kde sme boli.

Ceny jedla v Bosne a Hercegovine

V Bosne sa dá najesť chutne a za rozumné ceny V našom prípade platilo heslo: Cena odpovedá kvalite! Takže keď bolo niekde až podozrivo lacno, tak jedlo tomu aj primeranie chutilo. Platí, že v nákupákoch je jedlo drahšie ako v podnikoch mimo nich. Porcie jedla bývajú poväčšine veľké, takže niekedy sa z jednej porcie najedia dvaja

Keďže sme cestovali v období čakania na nové potomstvo, vyberali sme si iba také reštaurácie kde sme mali istotu, že jedlo bude naozaj nezávadné. Stravovali sme sa hlavne v turistických reštauráciách, kde sa automaticky pýta vyššia cena.

Platiť kartou v reštaurácii sa dá len ojedinele. V tomto prípade je preferovaná lokálna mena, konvertibilná marka. Ale sprepitné môžeš nechať aj v inej mene, čašník sa nenahnevá

Za čistú vodu, ktorú nám doniesli ku káve alebo k jedlu sme nikde neplatili. Je to len voda z vodovodu, ale nikdy sme s ňou nemali problém. Tu je približný prehľad cien jedla v Bosne a Hercegovine:

• káva – 2 KM (1€)
• kapučíno – 2,5 KM – 3 KM (1,25 – 1,5€)
• burek v pekárni – 2,5KM (1,25€)
• čevapi – 8 – 10 KM (4 – 5€)
• pleskavica – 9 – 12 KM (4,5 – 6€)
• sagam dolma – 8KM (4€)
• klape – 12 KM (6€)
• begova čorba (polievka) – 4KM (2€)
• tarhana (polievka) – 6 KM (3€)
• travnicka muckalica – 18 KM (9€)
• pizza od – 10 KM – 15 KM (5 – 7,5€)
• palacinky – 4 – 5 KM (2 – 2,5€)
• salep (nápoj) – 4 KM (2€)
• turecký čaj – 2 – 3 KM (1 – 1,5€)
• baklava (dezert) – 3KM (1,5€)
• tufahija (dezert) – 4KM (2€)
• kopček zmrzliny – 2 KM (1€)

Viac info o tom čo ochutnať v Bosne a Hercegovina ale aj o cenách jedla nájdeš v článku: Tradičná kuchyňa Bosny a Hercegoviny, čo ochutnať v krajine zmiešaných kultúr?

Ceny vstupného na pamiatky a atrakcie v Bosne a Hercegovine (na 1 osobu)

Ceny vstupného v Bosne a Hercegovine nás prekvapili. Nemilo! Na balkánske pomery nám niektoré vstupy prišli byť až píliš vysoké, priam chorvátske. Ceny vstupného akoby išli po pandémií skokovo hore, cca tak na 2 násobok. Tu je prehľad cien vstupných poplatkov na niektoré pamiatky a atrakcie v Bosne a Hercegovine:

• jaskyňa Ravlića – 4 KM (2€)
• Peć Mlini – zadarmo
• Medžugorie – zadarmo
• nekropola Radimlja – 2€ (4 KM)
• kamenné mestečko Počitelj – zadarmo
• vodopády Kravica – 20 KM (10€)
• rezervácia Hutovo blato (30 min. plavba) – 60 KM (30€)
• mešita Blagaj Tekija – 5€
• mešita Koski Mehmed-pašina v Mostare – 4€ (8KM)
• City hall a Museum of Sarajevo – 10 KM (5€)
• Tunel D-B – 10 KM (5€)
• tunely Ravne – 20 KM (10€)
• Bosnianske pyramídy archeookruh – 20 KM (10€)
• Bosnianske pyramídy – liečebná komora – 10 KM (5€)
• kamenné gule v Zavidovići – dobrovoľné vstupné
• hrad v Travniku – 4KM (2€)
• katakomby v Jajce – 10 KM (5€)

Ceny iných služieb a suvenírov

• bosniacka SIM karta 20 GB dát na 7 dní – 20 KM (10€)
• magnetka – 2 KM – 4 KM (1 – 2€)
• vlajka Bosny a Hercegoviny – 5 KM (1,5€)
• orientálna lampa – 45 KM (23€)
• tepaný medený tanier – 20 – 30 KM (10 – 15€)

Koľko nás stál 12 dňový roadtrip po Bosne a Hercegovine?

12-dňový roadtrip po Bosne a Hercegovine nás spolu vyšiel na 960,06€. Do Bosny sme cestovali v čase výraznej inflácie na jar v roku 2022 a v 3. trimestri tehotenstva. Takže aj napriek inflácií a rastúcim cenám v turizme po pandémií, sme si nemohli dovoliť cestovať úplne lowcost. Jedinú úspornú aktivitu, ktorú sme vykonali bola jedna noc prespaná v aute

Bosnu a Hercegovinu sme považovali za jednu z lacnejších krajín. No našli sa aj kategórie, ktoré boli výrazne drahšie ako sme predpokladali (napr. vstupné, mobilné dáta). Vo väčšine prípadov sme za mnohé položky platili približne toľko, koľko by sme zaplatili aj na Slovensku (jedlo, potraviny). Draho sa cestovalo aj vzhľadom na ceny pohonných hmôt a fakt, že do Bosny sme prišli cez Chorvátsko. Výhodou je, že aspoň ubytovanie sme vedeli zohnať veľmi lacno a za celý roadtrip sa nás nikto nepokúšal obabrať ani inak podviesť

Čo sme videli a zažili za 12 dňový roadtrip v Bosne a Hercegovine?

• perfektnú bosniacku gastronómiu
• príjemných ľudí, zopár absurdít a búranie predsudkov
• strašne veľa pamiatok
• mestá a mestečká: Mostar, Medžugorie, Stolac, Počitelj, Neum, Sarajevo, Zenica, Travnik, Jajce, Banja Luka, kláštor Zavala
• prírodné zaujímavosti: jaskyňa Ravlića, Peć Mlini, vodopády Kravica, bosnianske pyramídy, kamenné gule, vodopády v Jajce
• bosniacke more
• schátrané olympijské areály v okolí Sarajeva
• veľa vody

The post Koľko stojí cestovanie po Bosne a Hercegovine? Ceny, náklady, rozpočet appeared first on TripLovers.

Kuchyňa Bosny a Hercegoviny je silno popretkávaná spleťou rôznych kultúr, ktoré sa na Balkáne striedali. Jedlá, ktoré tu môžeš ochutnať pochádzajú z orientu aj Európy. Preto sa niet čo diviť, že aj taký viedenský rezeň si v jedálničku Bosny a Hercegoviny našiel svoje miesto

Obsah:

• Čo treba vedieť pred vstupom do reštaurácie v Bosne a Hercegovine
• Bosniacke jedlá, ktoré treba ochutnať
• Tradičné polievky, ktoré môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine
• Tradičné nápoje Bosny a Hercegoviny
• Kde sa v Bosne a Hercegovina najesť?

Čo treba vedieť pred vstupom do reštaurácie v Bosne a Hercegovine:

• Platiť kartou sa dá v reštauráciách iba ojedinele. Vo väčšine prípadov treba mať hotovosť.
• Voda z vodovodu v Bosne a Hercegovine bola vo väčšine prípadov pitná. Nemali sme žiadne tráviace problémy. Ak bolo ubytovanie v rodinnom dome, tak sme radšej pili balenú vodu, pre prípad, žeby mali studňu.
• Všade, keď sme dostali vodu k jedlu alebo ku káve, tak bola zadarmo. Je to len voda z kohútika.
• V reštauráciách v Bosne a Hercegovine sa nerozlišujú fajčiarske a nefajčiarske zóny. Nefajčiari majú smolu.
• Kuchyňa a jedlá, ktoré sú tradičné pre Bosnu a Hercegovinu majú deficit zeleniny a naopak obsahujú strašne veľa mäsa a pečiva.
• Tradičné jedlá Bosny a Hercegoviny nie sú šialene korenené aj napriek tomu, že mnohé z nich majú osmanský pôvod.
• Vďaka pestrej etnickej zmesi obyvateľstva v Bosne a Hercegovine sa stretneš aj s bravčovým mäsom.

Bosniacke jedlá, ktoré treba ochutnať

Pljeskavica

Kto by ju nepoznal. Jedlo, ktorého vôňa je symbolom Balkánu. Aj keď pljeskavica pochádza zo Srbska, dá sa s ňou stretnúť takmer vo všetkých krajinách Balkánu. Pljeskavica je grilované jedlo v tvare placky z viacerých druhov mletého mäsa. Niekedy sa servíruje s ajvarom ale takmer vždy so šalátom a cibuľou. V Bosne a Hercegovine ťa môže prekvapiť anglický preklad burger.

Cena: 12 KM (6€)

Čevapi

Čevapi sú považované za národné jedlo Bosny a Hercegoviny. Rovnako ako pljeskavica aj čevapi sú neodmysliteľnou súčasťou balkánskej gastronómie a stretneš sa s nimi v celej bývalej Juhoslávii. V podstate ide o to isté jedlo, len v inom tvare. Čevapi v Bosne a Hercegovine sa však servírujú v chlebe a bez príloh. Jedinou prílohou je najemno nakrájaná cibuľa (jediná zelenina bosniackej kuchyne).

Pljeskavicu a čevapi servírujú v Bosne a Hercegovine v naozaj každom podniku a je to istotka Preto sme si prvých 5 dní v Bosne a Hercegovine smrdeli od cibule Dokonca aj na zelený štvrtok sme jedli pleskavicu, lebo v podniku kde sme zastavili nič vegetariánske nemali

Cena: 12 KM (6€)

Ražniči

Ražniči, tradičné bosniacke jedlo, známe aj ako šašlik alebo suvlaki, je mäsko napichnuté na paličke a opečené na grile. Toto jedlo je populárne nielen na Balkáne ale aj v strednej Ázii Ražniči sa môže pripravovať z rôznych druhov mäsa. Bežne sa k nemu podáva pečivo, hranolky a zelenina.

Cena: 12 KM (6€)

Sagam Dolma

Dolma je označenie skupiny plnených zeleninových jedál populárnych od Balkánu až po Strednú Áziu. Pre Bosnu a Hercegovinu a obzvlášť pre mesto Mostar je typická sagam dolma, cibuľa plnená zmesou mäsa, ryže a mrkvy. Tohto jedla sa netreba obávať. Cibuľa je dobre prepečená a slúži len ako jedlý obal pre mäsovú plnku. So smradom z úst sme problém tentokrát nemali Za nás naozaj veľmi dobré jedlo

Cena: 8 KM (4€)

Japrak sarma

Jednou z foriem dolmy je aj japrak sarma, rozšírená po celom Balkáne. Vyrába sa s rovnakou náplňou ako sagam dolma, ale namiesto toho, aby bola naplnená do vydlabanej cibule, je zabalená v kapustovom alebo viničnom liste. V týchto listoch je zavinutá okorenená ryža, prípadne mäso. List neslúži iba ako obal a je možné ho konzumovať

Cena: 8 KM (4€)

Filovane paprike

Ďalšou formou dolmy je filovane paprike. Ide o jednoduché jedlo, blízke aj našej gastronómii. Je to pečená paprika plnená okorenenou a dochutenou zmesou ryže, niekedy mäsa. Je to veľmi ľahké jedlo, ktoré sa hodí na pekelne horúce bosniacke dni

Cena: 9 KM (4,5€)

Klepe

Klepe je bosniacka forma pirohov plnených mäsom. Rozdiel je v tom, že klepe sa následne zapeká v rúre a poleje sa cesnakovo-jogurtovým dresingom. Opäť raz vynikajúce jedlo, ktoré odporúčame ochutnať

Cena: 12 KM (6€)

Đuveč

Đuveč je asi to najzeleninovejšie jedlo aké v Bosne a Hercegovine môžeš ochutnať. Đuveč sa pripravuje v kameninovom kotlíku, z čoho vychádza aj jeho názov. Aj keď je toto jedlo tureckého pôvodu, opäť ho môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine, keďže turecká kuchyňa má výrazný vplyv na tú bosniacku

Đuveč pripomína niečo ako dusený zeleninový guláš, prípadne lečo bez vajec, ktoré strieda ryža. Existujú aj mäsové varianty, no my sme sa (veľmi výnimočne) pre deficit zeleniny a vitamínov rozhodli pre jeho vegetariánske verziu

Cena: 9 KM (4,5€)

Mousaka

Toto veľmi chutné grécke jedlo prebrala asi každá balkánska kuchyňa. Takže mousaku môžeš ochutnať aj v Bosne a Hercegovine. Ide o zapekané vrstvy zemiakov, mletého mäsa, cibule a baklažánu, ktoré sú zaliate bešamelovou omáčkou a posypané syrom.

Cena: 7 KM (3,5€)

Vienner schnitzel

Keď sme sa v reštaurácii pýtali na niečo tradičné, čašník nám odporučil vienner schnitzel. S nepochopením sme ho odbili, že vienner schnitzel predsa nie je bosniacke jedlo. Potom sme si uvedomili, že toto jedlo je pravdepodobne ešte pozostatok z čias, kedy bolo územie dnešnej Bosny a Hercegoviny súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Rovnako ako s viedenským rezňom sa v Bosne a Hercegovine môžeš stretnúť aj s inými stredoeurópskymi jedlami, akým je neprikladá guláš

Cena: 12 KM (6€)

Karađorđeva šnicla

Gastronómia, ktorú môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine je ovplyvnená jej širokým okolím. Dôkazom toho je aj ďalšie jedlo Karađorđeva šnicla. Pochádza zo Srbska a keďže v Bosne žije značná skupina Srbov, je tu v obľube.

Ide o teľaciu kotletu, plnenú syrom a šunkou, zrolovanú do podoby falusu, ktorá sa následne obalí a vypraží. Akési perverzné gordon blue v bosniacke verzii …a hlavne keď tam vyteká ten syr…

Cena: 13 KM (6,5€)

Sahan

S týmto jedlom nemusíš robiť kompromisy. Sahan je ideálne jedlo, ktoré ti umožní ochutnať bosniacku kuchyňu z jedného taniera. Na jednom tanieri je naservírovaných viacero bosniackych gastro špecialít a to najmä trio: japrak sarma, sagam dolma a filovane paprike. Toto jedlo sa väčšinou podáva v takom množstve, že sa z neho bez problémov najedia dvaja, čomu odpovedá aj jeho cena

Cena: 18 KM (9€)

Bosanski lonac

Ak chceš ochutnať skutočnú bosniansku gastronomickú špecialitu, pravdepodobne okrem čevapov siahneš po bosanskom lonacu. Ide o akúsi veľmi hustú polievku v ktorej priam stojí lyžica ale bežné sa podáva ako hlavné jedlo, lebo je taká sýta, že už by si do seba viac nezmestil

Bosanski lonac alebo aj bosniansky kotlík, hrniec či guláš je jedlo pripravované z hovädzieho alebo jahňacieho mäsa prekladané zeleninou a to najmä zemiakmi, kapustou, baklažánom, paprikou, paradajkami, cibuľou a cesnakom. Existujú rôzne obmeny tohto jedla a každý kuchár ho pripraví inak. Takže je dosť o náhode či ti toto jedlo bude chutiť alebo nie.

Nám chutilo, pretože sme konečne mali aj nejakú zeleninu

Cena: 18 KM (9€)

Suho meso

Suho meso (v preklade “suché mäso”) je hovädzie, prípadne bravčové mäso údené na dubovom dreve. Podáva sa najčastejšie k pečivu a je samozrejmou súčasťou bosnianskych sviatkov. V Chorvátsku je suho meso známy pod pojmom pšut a dá sa bežne kúpiť v potravinách

Burek

Čo by to bola návšteva Balkánu bez ochutnania bureka Plneného lístkového cesta, známeho tiež ako filo. Aj keď pôvod bureka je v Turecku, stretneš sa s ním všade na Balkáne. Syrový, mäsový, špenátový. V Bosne a Hercegovine sme ho jedávali takmer každé ráno, ešte čerstvý. Taký je najchutnejší. Keď nie je čerstvý, tak je veľmi ťažký na žalúdok.

V Bosne a Hercegovine sa burek tradične zavinie do veľkého kruhového koláča, ktorý sa následne nakrája ako pizza.

Cena v pekárni: 2,5 KM (1,25€)

Tradičné polievky, ktoré môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine

Begova čorba

Ďalšou typicky bosniackou gastronomickou špecialitou je polievka Begova čorba. Ide hustý zeleninový vývar s natrhaným kuracím mäsom a vajíčkom. Niečo ako vajíčková polievka s kuracím mäsom. Servíruje sa s čerstvým pečivom. Táto jednoduchá polievka nemá žiadne výrazné chute ale je dobrá.

Cena: 4 KM (2€)

Tarhana

Tarhana je granulovaná cestovina, chuťovo niečo medzi tarhoňou a kuskusom. Pripravuje sa z nej tradičná bosniacka polievka s rovnomenným názvom. Je to zeleninovo-paradajková polievka s trochou mletého mäsa a touto cestovinou. Opäť ide o jedinečnú gastronomickú špecialitu z Bosny a Hercegoviny

Cena: 6 KM (3€)

Tradičné nápoje Bosny a Hercegoviny

Bosniacka káva

Osmanská ríša, ktorá na územie dnešnej Bosny a Hercegoviny priniesla islam priniesla aj zákaz pitia alkoholu. Preto sa káva stala každodenným nápojom bosniacke populácie, ktorá vystriedala alkohol. Zohnať ju preto nie je nikdy problém, kaviarni je po celej krajine požehnane. Zvyk piť kávu pri každej príležitosti sa zachoval aj v inej moslimskej krajine na Balkáne a to v Albánsku.

Silná, čierna, bosniacka káva sa servíruje v džezve, medenej nádobe, v ktorej sa káva predtým uvarí. Je takmer totožná s tureckou kávou. My osobne sme rozdiel nezaznamenali. Ku káve sa servíruje bosanski lokum, ktorý sa namočí do kávy. Ale o ňom bude reč v ďalšom článku: 10 najpopulárnejších dezertov Bosny a Hercegoviny 

Cena: 2-3 KM (1-1,5€)

Salep

Ak obľubuješ krupicovú kašu a puding, tak salep ti bude chutiť. Je to akože nápoj, ale taký hustý, že sa dá jesť lyžičkou… takže pre mňa skôr dezert. Tento tradičný teplý nápoj sa pripravuje zo salepového korenia, zázvoru a škorice. Za mňa úžasná pochutina a určite odporúčam salep ochutnať. Ale manžel, ktorý neznáša krupicu rovnako ako neznáša puding povedal, že tyčka! Stačilo mu oblízať lyžičku!

Salep sa bežne nenachádza v menu. Aj nám ho urobili až na vyžiadanie, takže treba hľadať

Cena: 4 KM (2€)

Turecký čaj

Turecký čaj je obľúbeným nápojom v širokom okolí Turecka a Bosna nie je výnimkou. Pripravuje sa pomocou dvojitej kanvice, ktorá funguje na rovnakom princípe ako koťogo. Dole je voda a nad ňou sušený čaj. Vrením sa voda dostáva zo spodnej časti vyššie a vzniká nápoj hnedočervenej farby.

Turecký čaj sa podáva v krehkých sklenených pohároch tulipánového tvaru bez uška. Servíruje sa na tanieriku na ktorom bývajú kocky cukru a tak si môžeš osladiť nápoj podľa svojej vôle

Cena: 2-3 KM (1-1,5€)

Rakija

Rakija je považovaná za národný alkoholický nápoj mnohých balkánskych krajín. Názov rakija pochádza z arabského výrazu “rakı,” ktorý označuje poslednú fázu destilácie. V jednoduchosti ide o destilát z kvaseného ovocia, po slovensky povedané – pálenka

Bosna a Hercegovina je krajinou viacerých národov, pričom každý so sebou prináša vlastnú vieru. Okrem moslimov tu žije veľmi veľká skupina ortodoxných katolíkov a aj kresťanov, takže alkohol nie je žiadnym spôsobom plošne zakázaný. Navyše pre moslimskú skupinu obyvateľstva platí, že Alah v noci nevidí… takže ruka hore

Kde sa v Bosne a Hercegovina najesť?

Ak sa rozhodneš vycestovať do Bosny a Hercegoviny, takmer určite nevynecháš návštevu Mostaru a Sarajeva. Preto ti určite chcem odporučiť reštaurácie aspoň v týchto dvoch mestách.

V Mostare je veľa dobrých reštaurácii, no nám najviac chutilo v reštaurácii Šadrvan. Podávajú tu hlavne tradičné bosniacke jedlá a dezerty a za veľmi prijateľnú cenu

V Sarajeve tiež nájdeš veľa dobrých podnikov, no na tradičné bosniacke jedlo sa špecializujú vo vychýrenej reštaurácii Nanina Kuhinja. Jedlo je tu však o čosi drahšie.

Okrem toho nám veľmi chutilo aj v mestečku Çaplina v reštaurácií Konoba Hercegovac, kde sme si okrem jedla a zákuskov vychutnali úžasnú atmosféru rieky

The post Tradičná kuchyňa Bosny a Hercegoviny, čo ochutnať v krajine zmiešaných kultúr? appeared first on TripLovers.

Bosniacka kuchyňa je silno popretkávaná orientom aj Európou. Majoritou v Bosne a Hercegovine sú bosnianski moslimovia, ktorí nepijú alkohol (teda aspoň počas dňa nie). Zato pijú hektolitre kávy a k nej sa vždy pýta ochutnať nejaký koláčik, zákusok či dezert

10 najpopulárnejších dezertov, ktoré môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine

Baklava

Najznámejším zákuskom Balkánu je jednoznačne baklava. Sladkosť z vrstiev tenkého lístkového cesta, rôznych druhov orieškov a medu. Okrem Bosny a Hercegoviny sa s ním stretneš v celom arabskom svete. Tento najklasickejší dezert nájdeš v každej reštaurácii. Na môj vkus je tento zákusok až príliš sladký, preto nám stačil jeden za celý dvojtýždňový roadtrip

Cena: 3 KM (1,5€)

Tri lece

Tento dezert nie je presladený ako ostatné zákusky, ktoré môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine. Tri lece je na pohľad jednoduchý koláč, no v skutočnosti by som radšej zobrala službu v domove dôchodcov než piecť toto Základom je maslové piškótové cesto s nadýchanou, priam špongiovitou textúrou, ktoré je namočené v 3 druhoch mlieka (kondenzovanom, odparenom a v šľahačke).

Cena: 3 KM (1,5€)

Tufahija

Skutočnou bosniackou sladkou špecialitou je Tufahija, pečené jablko bez šupky, plnené zapraženými vlašskými orechmi s cukrom. Oriešková náplň vypĺňa priestor ohryzku. Jablko sa pred servírovaním poleje sladkým sirupom a ozdobí šľahačkou. Tento typický bosniacky dezert môžeš ochutnať najmä v turistických reštauráciách v Mostare a Sarajeve

Cena: 4 KM (2€)

Hurmašica

Tak ako mnoho bosnianskych dezertov, aj tento pochádza z Turecka. Hurmašica je akási piškóta s klasickým elipsovitým tvarom, zaliata cukrovým sirupom s príchuťou citrónu, posypaná vlašskými orieškami. Tento zákusok je jedným z najtypickejších pre Bosnu a Hercegovinu a ľahko sa s ním stretnúť a ochutnať

Cena: 3 KM (1,5€)

Kadaif

Tento dezert vyzerá na prvý pohľad veľmi lákavo, ale pre nás bol obrovským sklamaním, aj keď je možné, že sa nám nepodarilo ochutnať kadaif od dobrého cukrára. Kadaif pozostáva z lepkavých rezančekov a akéhosi spojiva, ktoré sa nám nepodarilo identifikovať. Celý dezert má podivnú konzistenciu a je strašné sladký. A podľa nás nie je veľmi chutný.

Cena: 2,5 KM (1,25€)

Orašnica

Orašnica je tradičná bosniacka orechová sušienka. Za nás najväčšie prekvapenie z dezertov, ktoré sme v Bosne a Hercegovine ochutnali

Ide o sušienku v tvare podkovičky, plnenú a ešte aj obaľovanú vo vlašských orechoch. Nič pre alergikov, no ak sa ti dá tak ju určite ochutnaj

Cena: 2,5 KM (1,25€)

Palačinky

Kto by ich nepoznal! Palacinky sa stali celosvetovým jedlom, ktoré si znárodnila hádam každá krajina sveta, vo svojej vlastnej obmene. Prvé zmienky o nich boli zaznamenané už v Starom zákone a neskôr zo záznamov z rímskych a gréckych čias.

Môžu sa podávať ako dezert, ale dajú sa pripraviť aj ako honosné hlavné jedlo. Sú populárne po celom svete, pretože v každom kúte planéty si recept na palacinky upravili podľa vlastných tradícií a kultúrnych zvykov. Ich úspech tkvie v tom, že z rovnakých prísad sa dá vykúzliť množstvo variácií palaciniek. Hrúbka, náplň, servírovanie, to všetko dokáže ovplyvniť jednoduchú palacinku na to aby dostala v inej krajine nové meno.

Veľkej obľube sa tešia aj v Bosne a Hercegovine, kde sa v drvivej väčšine servírujú ako dezert, buď s nutellou alebo džemom

Cena: 4-5 KM (2-2,5€)

Cukrová kocka Lokum

Keďže Bosna a Hercegovina sa historicky spája s Tureckom, aj táto pochúťka má korene práve tam. Lokum sa podáva ako dezert ku bosniackej káve. Je to akýsi želé cukrík z cukru v tvare kocky, obalený v cukrovej múčke alebo v kokose. Môže mať rôzne príchute, nám najviac zachutil orechový lokum.

Cena: 2 KM (1€) za balík

Bosanski Lokum

Rovnako ako cukrový lokum aj bosanski lokum sa podáva ku káve. V tomto prípade však ide o veľmi jednoduché keksíkové pečivo v tvare valčekov, obalené v čokoláde posypané kokosom alebo orechmi.

Cena: 2 KM (1€) za balík

Tulumba

Tulumba je dezert, ktorý sme sa rozhodli neochutnať, pretože nám veľmi nápadné pripomenulo španielsky churros. Teda mastné a presladené fritované cestíčko s obvodom v tvare hviezdice. V podstate ide o ten istý dezert s rozdielom, že španielske churros sa máča v čokoláde a bosniacka tulumba sa polieva cukrovým sirupom.

Cena: 3 KM (1,5€) pozri na fotke

Ak ťa zaujíma čo ďalšie sa dá v Bosne a Hercegovine ochutnať, nenechaj si ujsť najbližší článok: Tradičná kuchyňa Bosny a Hercegoviny, čo ochutnať v krajine zmiešaných kultúr?

The post 10 najpopulárnejších dezertov Bosny a Hercegoviny appeared first on TripLovers.

Zimná dovolenka nám nevyšla, takže tento roadtrip bol aspoň náplasťou na našu cestovateľskú dušu, ktorá bude pár budúcich rokov aj tak spľasnutá. Cestovanie autom v tehotenstve bolo o čosi inšie ako bežne. Na roadtrip sme sa vybrali až v 3. trimestri tehotenstva. Ešte predtým sme si sami nastavili niekoľko podmienok a pravidiel pre túto cestu. O tom, či takéto cestovanie s bruškom malo zmysel a o tom ako reagovalo na roadtrip bábätko v bruško sa dočítaš nižšie

Obsah:

• V akom období tehotenstva sme šli na roadtrip a ako som sa predtým cítila?
• Kam a na ako dlho sme sa vybrali na roadtrip?
• Roadtrip v tehotenstve, naše OBAVY vs. REALITA
  • OBAVY
  • REALITA
• Cestovné poistenie pre tehotné
• Čo mi najviac pomohlo prežiť hodiny v aute počas tehotenstva?
• Ako sme sa pripravili na cestu a čomu sme sa vyhýbali?
  • Tehotenské pomôcky do auta aj na cestovanie
• V čom bol roadtrip v tehotenstve iný oproti bežnému roadtripu?
• Ako na roadtrip reagovalo bábätko v brušku?
• Ako som sa cítila počas roadtripu a po ňom?
• Užili sme si dovolenku aj s takýmito obmedzeniami?
• Rady pred roadtripom a cestovaním v tehotenstve

V akom období tehotenstva sme šli na roadtrip a ako som sa predtým cítila?

Na roadtrip sme sa vybrali až v 3 trimestri v polovici 7. mesiaca tehotenstva (konkrétne v 30-31. týždni). Dôvodom prečo sme šli tak neskoro, aj keď na cestovanie sa odporúča najmä 2. trimester bolo, že sme nášho potomka splodili v blbý čas. A teda počas 2. trimestra, ktorý je najvhodnejší na cestovanie bola v Európe zima a na let do exotiky, ktorú sme už mali kompletne pripravenú sme nenastúpili, z rodinných dôvodov.

V tomto období už boli moje rozmery evidentné. Počas našej cesty mi viacero ľudí len tak na ulici gratulovalo k bábätku, s typickým bosniackym zvolaním – bravó! Hmotnostný prírastok bol v tomto čase 10-12 kg. V skutočnosti mi bruško neprekážalo a necítila som sa byť obmedzená. Obmedzujúce to bolo iba pri chôdzi do kopca, kde som už hmotnostný rozdiel jednoznačne cítila. Ale možno za to mohla aj moja kancelárska kondička Ďalšie obmedzenie som pociťovala pri viazaní šnúrok, napriek tomu som si ich vždy dokázala zaviazať aj sama.

Tak ako od začiatku tehotenstva (okrem pár výnimiek v 1. trimestri) som sa pred odchodom na roadtrip cítila veľmi dobre a tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií. Občasná nevoľnosť, ktorú som pociťovala bola bežná aj keď som bola doma. Takže som to nevidela ako dôvod na to, aby sme necestovali. Lekár taktiež nemal voči nášmu roadtripu žiadne výhrady.

Vedeli sme však, že v 3. trimestri sa môže môj stav za 2 týždne zmeniť. Preto sme mali flexibilný program, žiadne striktné ciele a nič sme nemali zajednané dopredu.

Kam a na ako dlho sme sa vybrali na roadtrip?

Ako destináciu na dvojtýždňový roadtrip sme zvolili Bosnu a Hercegovinu. Chceli sme ísť maximálne do 1000 km od domova, aby sme sa vedeli relatívne rýchlo vrátiť keby sa niečo pokazilo. A jedine Bosna bola v našom blízkom okolí destinácia, ktorú sme doposiaľ nenavštívili a poskytovala dostatok programu aj na 2 týždne

Celú cestu sme však začali v Chorvátsku, ktoré bolo len takou zámienkou pre svokru, ktorá bola zásadne proti tomu aby sme niekam cestovali. Tu sme strávili asi 3 dni aj s cestou a potom sme to strhli do Bosny.

Pôvodný plán bolo ísť až do Turecka na 3 týždne. Ale pri pohľade na počet kilometrov som sama pochopila, že by to bolo skôr utrpenie ako zmysluplná dovolenka.

Len pre predstavu, celkovo sme na 14 dňovom roadtripe (4 dni Chorvátsko + 10 dní Bosna) najazdili 2555,7 kilometrov a v aute strávili 49:54 hodín. Našim nevzdialenejším bodom výletu bol Dubrovník, vzdialený od nášho domova takmer 1000 km.

Roadtrip v tehotenstve, naše OBAVY vs. REALITA

Napriek tomu, že som sa cítila úplne v poriadku tu bolo zopár obáv, ktoré nás strašili pred cestou. Realita sa však ukázala byť trochu iná

OBAVY

Z dlhých ciest autom sme sa obávali najmä vzniku opuchov. Preto sme robili časté zastávky a na každej som vybehla z auta a snažila sa rozprúdiť krv v žilách. Okrem toho som veľa pila… aby ma močový mechúr donútil zastaviť hneď na ďalšej pumpe, kde by som sa mohla opäť rozhýbať Takto som za prvý deň na ceste nachodila 3x viac krokov ako za bežný pracovný deň v kancli

Obavy som mala aj z bolesti krížov z množstva chodenia. Tá nakoniec neprišla, čo znamená, že náš program sme nastavili správne.

Obavy sme mali aj z únavy ale v skutočnosti sme zistili, že ak správne nastavíme program, tak únava, ktorú pociťujem po práci býva ďaleko väčšia

Ideme bez záložného vodiča. Práve preto sme tentokrát vybrali bližšiu destináciu aj keď bolo pôvodne v pláne Turecko.

Najväčšie obavy sme mali zo stavu ciest v Bosne a Hercegovine. Báli sme sa že bábätko utrasieme, ale v skutočnosti sme mali voči Bosne veľké predsudky lebo tam bola pred cca 27 rokmi vojna. Stav ciest bol nad očakávania veľmi dobrý a najväčšie trasenie sme zacítili keď sme po návrate prechádzali Rusovcami

Už na predchádzajúcej dovolenke v Neapole (v 6. mesiaci) sme zistili, že chodiť dolu kopcom s tehotenským bruchom je naozaj problém. Na tento problém sme našli účinnú tehotenskú pomôcku – podporný tehotenský pás

Skutočne SERIÓZNYM PROBLÉMOM bol fakt, že niečo ako tehotenské cestovné poistenie neexistuje! Teda po 26. týždni tehotenstva si všetky zdravotné úkony spojené s tehotenstvom hradí mamička sama (pokiaľ nie je v niektorej z krajín EÚ). Preto sme sa po celú dobu výletu držali v západnej časti Bosny a Hercegoviny a dúfali, že bude naozaj všetko OK.

REALITA

Najväčším problémom na roadtripe v tehotenstve bola v skutočnosti ALERGIA. Kýchala som tak silno, až som si z toho často cvrkla a dookola sme museli hľadať záchody

Veľkým problémom bol aj nedostatok tehotenského oblečenia v mojom šatníku na 2 týždne. Takže som v priebehu tripu musela mať niektoré tričká aj 2 dni po sebe aby mi vystačili na celú cestu. Navyše, s tak veľkým bruchom sa človek ľahko zadrbe pri každom jedle

Počas cesty sa ukázalo, že v serpentínach sme museli jazdiť naozaj predpisovou rýchlosťou a niekedy aj pomalšie aby mi nelietalo bruško zo strany na stranu.

Museli sme operatívne meniť program aby to bolo naozaj v kľude a pohodové, keďže nás počas cesty zastihlo aj sneženie. Celkovo sme urobili v programe 6 zmien.

Úplne nečakaným problémom sa ukázala byť nevyvážená strava. Bosniacke jedlá sú najmä o mäse a pečive, takže odporúčaná dávka 5ks ovocia a zeleniny denne nebola ani zďaleka splnená.

No v skutočnosti najhoršie na tom bolo tých 200 kíl prádla po návrate

Hneď po návrate z roadtripu sme mali kontrolu u lekára a všetko bolo v poriadku. Takže naše obavy sa našťastie nepotvrdili a realita nebola až taká krutá

Cestovné poistenie pre tehotné

Žiadne tehotenské cestovné poistenie NEEXISTUJE! Po 26. týždni tehotenstva si všetky zdravotné úkony spojené s tehotenstvom hradí mamička sama, pokiaľ nie je v niektorej z krajín EÚ. To, že mimo EÚ nemáš poistené tehotenstvo neznamená, že ta neošetria. Znamená to len, že si to budeš musieť zaplatiť sama.

Klasické cestovné poistenie však hradí všetky ostatné zdravotné úkony nesúvisiace s tehotenstvom. Takže v prípade akéhokoľvek úrazu ťa ošetria a nič neplatíš.

Čo mi najviac pomohlo prežiť hodiny v aute počas tehotenstva?

1) Cvičenie jogy

Už pred odchodom som pravidelne cvičila tehotenskú jogu (vďakabohu za youtube). Takže som si pred odchodom osvojila množstvo cvikov, ktoré som si vedela zacvičiť vždy počas prestávky podľa vlastnej potreby. Snažila som sa takto predísť najmä opuchom a bolestiam v krížoch. Za jazdy v aute som tiež využila čas a cvičila panvové dno.

2) Časté prestávky

Približne každú hodinu a pól sme si spravili prestávku aby som vedela rozprúdiť krv. Vždy som nachodila aspoň 1000 krokov aj keď to bolo do istej miery dosť násilné. Šofér si medzitým tiež oddýchol, lebo ja som vtedy už nejazdila pre svoje psychické zdravie

3) Dobré čítanie

Pri dlhej ceste som sa až moc sústredila na bábätko v brušku a vnímala jeho pohyby. Čítanie mi pomohlo prestať sa tak chorobne sústrediť na bábätko. Ako budúca mamička môžem odporúčiť tieto dve knižky:

• Psychológia pre milujúcich rodičov – určená najmä pre novopečených rodičov rodičov, ktorá ich usmerní počas ich prvého roku s bábätkom
• Klub nerozbitných detí – všeobecne o výchove detí aby sa nestratili v dnešnej modernej dobe

Počas roadtripu som pravidelne dopĺňala minerály, najmä horčík a vápnik. Tu môžem len predpokladať, že to malo na moje telo priaznivý účinok.

Ako sme sa pripravili na cestu a čomu sme sa vyhýbali?

Naša príprava spočívala v tom, že sme nič neplánovali striktne. Itinerár sme mali úplne flexibilný, čo sa nám aj osvedčilo, lebo celkovo sme realizovali až 6 operatívnych zmien. Pre tentokrát sme sa vyhli veľkej turistike. Pôvodne sme mali v pláne aj nejaké horské oblasti a ľahkú prechádzkovú turistiku ale kvôli počasiu sme ju nakoniec aj tak nedali.

Nespevneným horským cestám a skratkám, ktoré ponúkala navigácia, sme sa vyhli úplne aby sme predišli natriasaniu. Držali sme sa hlavných ťahov. Rovnako sme z itinerára vylúčili “negatívne miesta“ akými je napr. Srebrenica. Zamerali sme sa skôr na mestá, pamiatky, históriu, ľahko dostupné ciele v prírode a gastronómiu

Výhodou cestovania autom je, že sa môžeš kedykoľvek rozhodnúť, že to balíš a ideš domov. Alebo, že si dávaš pauzu a ostávaš celý deň odpočívať na ubytovaní.

Aj keď pri väčšine roadtripov spíme v aute, tak tentokrát sme sa vyhli aj tomu. Pre klasické ubytovanie sme sa rozhodli hlavne kvôli chladným aprílovým nociam.

Okrem toho sme sa na dlhú cestu autom v tehotenstve vyzbrojili tehotenskými pomôckami, pri ktorých som sa naozaj mohla spoľahnúť že mi pomôžu

Tehotenské pomôcky do auta aj na cestovanie

1) Bezpečnostný pás do auta pre tehotné

Tehotenský bezpečnostný pás do auta je podložka, do ktorej sa upne bezpečnostný pás tak aby viedol mimo bruško a v prípade nárazu tak neublížil bábätku.

2) Tehotenský bedrový pás

Hlavne pri chôdzi dolu kopcom som cítila ako výrazne ma ťahá bruško nadol. S tým sa spájala bolesť. Podporný bedrový pás mi dokázal spevniť bruško a tým ju eliminovať.

Je pravdou, že bábätko bolo v tomto momente stlačené a keď som spočiatku nevedela odhadnúť správnu mieru stiahnutia, tak mi to dávalo jasne najavo. Neskôr som sa ho naučili správne nastaviť podľa aktuálnej potreby (polohy plodu, veľkosti bábätka, obsahu žalúdka, plnosti močového mechúra,… aktuálnej polohy Venuše a výšky manželových ponožiek… proste vždy mi vyhovovala iná miera stiahnutia).

3) Bočná opierka hlavy do auta

Bočná opierka sa montuje na opierku hlavy ako bočná opora aby si spolujazdec mohol pri únave oprieť hlavu, resp. aby mu neodkvecávala hlavička do strany. Je to super na dlhé cesty a najmä v tehotenstve keď treba využiť každý voľný moment na oddych a regeneráciu

4) Tehotenský vankúš

Tehotenský vankúš je obrovský a tak sa väčšina z vás možno zamýšľa nad tým či ho naozaj treba so sebou trepať na dovolenku. Toto je vec, ktorú si každá tehuľka musí zvážiť sama, lebo len ty vieš do akej miery ho potrebuješ a či náhodou v spánku nepridlavíš svoje bábätko.

V čom bol roadtrip v tehotenstve iný oproti bežnému roadtripu?

V podstate iba v dvoch veciach. A to, že na všetko sme si museli dopriať viacej času, ísť v pomalšom tempe a upustiť z nárokov na to kam všade sa dostaneme.

Pozitívum tohto rozdielu bol taký, že ľudia nás všade pustili bez problémov a dávali nám prednosť. Poväčšine sa na nás usmievali alebo gratulovali spomínaným “bravó!“ A tiež boli veľmi nápomocný, napr. predavač v obchode vytiahol z úplného spodu tie najkrajšie banány len preto aby bábätko malo ten najlepší tovar, ktorý pre neho vybrala maminka

Okrem toho sme denne nachodili niečo medzi 8-10 km pešo. Bežne však nachodíme viac, niečo medzi 10-13 km. Omnoho viac sme aj vysedávali v podnikoch

Ako na roadtrip reagovalo bábätko v brušku?

V 3. trimestri je bábätko v brušku už dosť veľké, a vie ti dať jednoznačne vedieť, že sa mu niečo nepáči.

Či sa bábätko hýbalo v brušku viac? Ťažko povedať lebo som mu venovala ďaleko viac pozornosti ako v iné dni, takže som ho aj viac cítila. Ale keď som na pár hodín v aute zobrala do rúk knihu tak som opäť zabudla, že vôbec nejaké bruško mám. Takže som ho cítila viac skôr preto, že som mu venovala viac pozornosti.

Ak sme zažívali čo len trošku adrenalínu alebo vzrušenia tak náš malý Bubík to cítil a kopkal, prípadne sa vrtel v brušku (nikdy to však nebolo bolestivé kopanie!) Platilo to ale aj v prípade môjho nadšenia, ktoré som pociťovala napríklad keď sme prechádzali po schátranej olympijskej bobovej dráhe nad Sarajevom

Jediný prípad kedy som cítila, že to nie je úplne v pohode a keď sa hýbalo viac ako je zvyčajné bolo, keď som manželovi dovolila aby si užíval serpentíny a išiel v nich rýchlejšie. Vtedy som doslova cítila ako v brušku lieta zo strany na stranu. Potom som už manžela striktne napomínala aby jazdil pomalšie a nie tak prudko do zákrut.

Okrem toho však bolo všetko v poriadku. Pravidelné ranné a večerné kopkanie, ktoré bolo bežné aj pred cestou, ostalo zachované

Ako som sa cítila počas roadtripu a po ňom?

Hneď po návrate z roadtripu sme mali kontrolu u gynekológa a všetko bolo v poriadku. Ja som sa cítila veľmi dobre počas celého výletu až na jeden večer kedy ma pichalo pod rebrami (potom ako som nechala manžela užívať si serpentíny).

Jediné čo mi na tomto výlete vadilo bolo, že v Bosne sa nepredávajú absolútne žiadne čokoládové jogurty (iba pudingy) a že zelenina v bosnianskej kuchyni sa vyskytuje len veľmi zriedkavo

Užili sme si dovolenku aj s takýmito obmedzeniami?

Jednoznačne áno! Už na začiatku som spomínala, že som sa necítila byť obmedzená. Navyše manžel bol spokojný lebo sme išli v ďaleko pokojnejšom tempe ako keď sme cestovali zvyčajne

Ale v 8. mesiaci sa moje parametre výrazne zmenili a na takúto cestu by som sa už nevydala.

Rady pred roadtripom a cestovaním v tehotenstve

Toto bolo moje prvé tehotenstvo a popravde, nejdem sa tváriť, že o tehotenstve niečo viem. Práve naopak, viem o ňom poriadne hovno… akurát to čo si prečítam na MAMA a JA

Jediné čo ti viem poradiť je, že ty sama vieš ako sa cítiš a na čo máš. A nie tvoja matka, svokra, sestra, švagriná, kamarátka či nebodaj iná osoba, ktorá nemá ani len podobnú DNA ako ty. Rozhodnutie či pôjdeš je len na teba (aj tak sme všetky tvrdohlavé a vždy si urobíme podľa seba).

Samozrejme, komplikácie sa môžu vyskytnúť vždy ale aj na Slovensku a aj keď si doma či na pracovisku. Len pre zaujímavosť, drvivá väčšina žien naozaj rodí v intervale 38.-42. týždňa tehotenstva. Iba 4% žien rodia v stanovenom termíne. A takmer polovica mamičiek rodí až po termíne. Presné čísla sa mi samozrejme nepodarilo dohľadať

Hystéria rodinných príslušníkov okolo toho, že v 7. mesiaci môžeš hocikedy začať rodiť je úplne neopodstatnená, pokiaľ tam nie sú nejaké indikácie. A popravde, po skúsenostiach zo slovenskej nemocnice, by som sa nabudúce rozhodla rodiť už radšej v zahraničí! Niekde v rámci EÚ, kde to v konečnom dôsledku preplatí zdravotná poisťovňa.

Ostatné rady platia aj mimo cestovania:

• maj pri sebe tehotenskú knižku (tá je iba v slovenčine takže neviem či tomu budú lekári v zahraničí rozumieť)
• pi veľa vody
• maj pestrú stravu
• hýb sa ale dostatočne oddychuj a nepresiľuj sa

Tehotenstvo nie je choroba a cestovať v tehotenstve sa rozhodne dá. Ale len ty sama musíš vedieť čo zvládneš a čo už nie. Pri cestovaní v tehotenstve si daj hlavne na všetko dostatok času a neponáhľaj sa. Aj tak si každá urobíme podľa seba Nezabudni, že väčšina tých miest, ktoré chceš navštíviť bude existovať aj neskôr, keď už budeš mať väčšie deti a opäť sa odvážiš na cesty

The post Roadtrip v 3. trimestri tehotenstva? Dá sa to? appeared first on TripLovers.