Tento článok prináša náš pohľad na rozdiely v cestovaní v Južnej Amerike a v Juhovýchodnej Ázii. Práve medzi týmito dvoma oblasťami si každý rok vyberajú mnohí dobrodruhovia. Aj keď nie na všetky faktory musíme mať rovnaký názor, môže ti tento článok pomôcť rozhodnúť sa, kam sa najbližšie vyberieš

Obsah:

• Základné informácie
• Cestovanie a doprava
• Za čím cestovať
• Úplne iná gastronómia 
• Ľudia a každodenný život
• Porovnanie cien
• Služby a vybavenosť
• Turizmus
• Pozitíva a negatíva

Všetky názory a postrehy uvedené v tomto článku vychádzajú z našich osobných skúseností z cestovania v krajinách Južnej Ameriky (Peru, Bolívia), Južnej Ázie (Srí Lanka, Nepál) a Juhovýchodnej Ázie (Malajzia, Thajsko, Kambodža, Laos, Vietnam, Mjanmarsko). Na niektoré témy ako gastronómia, úroveň služieb či ďalšie môžeme mať rôzne názory, lebo sme v daných destináciách zažili iné situácie. Preto zdôrazňujem, že článok bol písaný na základe našich subjektívnych pocitov, skúseností a požiadaviek.

Základné informácie

Cestovanie a doprava

Za čím cestovať

Úplne iná gastronómia

Ľudia a každodenný život

Porovnanie cien

Služby a vybavenosť

Turizmus

Pozitíva a negatíva

Pre mňa má pri rozhodovaní sa o budúcej destinácií najväčšiu váhu kultúra v danej krajine, pamiatky a hory. Tiež vždy preferujeme možnosť požičania si motorky. S organizovanými výletmi veľkí kamaráti nie sme. Samozrejme rozhodujú aj ceny, destinácie ako Kanada, Japonsko či Nový Zéland nie sú z tohto dôvodu ani len v mojich snoch. A rozhodne to treba vždy dobre zajesť, veď láska vedie cez žalúdok

Myslím, že najbližšie to bude opäť Ázia, už len preto že zážitky z nej boli niekoľkonásobne intenzívnejšie

The post Južná Amerika vs. JV Ázia, kde sa cestuje lepšie? appeared first on TripLovers.

Snúbenci Filip a Zuzka to príliš neplánovali, no mali budget s ktorým chceli cestovať čo najdlhšie. Svoju cestu okolo sveta nazvali OMG trip a za 7 mesiacov navštívili 17 krajín na 5 kontinentoch.

Kto sú Filip a Zuzka?

Zuzka a Filip sa zoznámili na letisku pred odletom na mesačný trip do Kambodže a Vietnamu. Spojila ich túžba spoznávať svet a v októbri minulého roku sa zobrali. Sú to štandardne pracujúci ľudia. Filip na cestovanie využíva poctivo našetrenú dovolenku a nadčasy z práce. Zuzka pracuje sezónne ako sprievodkyňa a delegátka.

Spočiatku cestovali jeden krát ročne na väčšie výlety. Takto precestovali Indiu, Srí Lanku, Vietnam, Kambodžu, Mjanmarsko, Filipíny, Singapur a na pár dní si oddýchli na Maldivách Filip a Zuzka cestujú s batohom na chrbte, nevyhľadávajú žiadne drahé hotely a najlepšia reštaurácia je pre nich stánok alebo lokálna vývarovňa na ulici. Peniaze radšej investujú do cesty a zážitkov.

1. Ahojte Zuzka a Filip, predstavte nám váš OMG trip okolo sveta

Postupne v nás vzrástla túžba zažiť niečo špeciálne, a tak sme si na jeseň 2017 vymysleli cestu okolo sveta, ktorú sme o rok realizovali. Finančný budget, ktorý sme našetrili, nám vyšiel na 7 mesiacov a za tento čas sme navštívili 17 krajín.

Našu cestu sme nazvali OMG trip Bolo to doteraz najväčšie dobrodružstvo nášho života, o ktoré sme sa chceli podeliť s každým. Preto sme sa rozhodli robiť počas cesty cestovateľské vlogy, ktoré si môžete pozrieť na Youtube kanáli: You & Me – Travel moments Love & Life.

2. Ako dlho ste sa pripravovali na cestu okolo sveta?

Naše mesačné tripy nás na túto cestu dôkladne predpripravili Rozhodnutie, že sa vydáme na cestu okolo sveta, sme spravili asi rok pred vycestovaním. Naša cesta mala byť čiastočne spontánna s dávkou adrenalínu a neznáma, preto sme nemali naplánovaný celý itinerár. No keďže sme s naším budgetom chceli vidieť a precestovať čo najviac, museli sme si urobiť aspoň približný náčrt cesty a prehľad nákladov a neisť úplne na blint.

Počas toho roku sme si približne vybrali krajiny, ktoré nás zaujímali. V Google Maps sme si vyznačili miesta, ktoré by sme chceli navštíviť a sledovali sme ceny leteniek. Hlavne prelety na väčšie vzdialenosti napr. medzi Áziou/Oceániou a Južnou Amerikou. Výber krajín bol náročný. Na začiatku sme ich mali 35, no postupným porovnávaním nášho budgetu s nákladmi v jednotlivých krajinách sme ich zredukovali približne na 20.

Popravde, pred odletom sme mali detailne naplánovaný iba itinerár na Irán (prvú krajinu) a ostatné krajiny sme plánovali za pochodu. Cestou sme si spravili 2 väčšie plánovacie pauzy, kedy sme si aj potrebovali oddýchnuť. Prvá bola na Bali, kde sme naplánovali Áziu a druhá bola v Lime, kde sme zas naplánovali 2 mesiace v Južnej Amerike a taktiež sa tam dostávali asi z najväčšieho jet-laggu (pásmová choroba) v živote, lebo sme prileteli z Južnej Kórei.

3. Čo špeciálne ste okrem očkovania vybavovali dopredu?

Špeciálnou vecou, ktorú sme predtým pri cestovaní neriešili, bolo odhlásenie sa zo zdravotnej poisťovne a nájdenie vhodného cestovného poistenia pre vycestovanie na dlhšiu dobu.

Čo sa týka oblečenia a výbavy, veľa vecí sme mali s predchádzajúcich ciest. Kúpili sme si nový objektív na fotoaparát, čo bola najväčšia investícia pred cestou. Dlhšiu dobu sme hľadali a vyberali topánky a teplú bundu. Keďže sme si brali iba jedny uzavreté topánky, potrebovali sme, aby boli vhodné do mesta, džungle, púšte, do snehu aj dažďa. A bunda musela byť teplá a dobre zbaliteľná, aby nezaberala veľa miesta v batohu. Nie je až taký problém kúpiť super topánky a bundu za 400€, ale my sme chceli zistiť, koľko najmenej dokážeme na cestu minúť. Nakoniec sme obe kúpili pod 100€ a bolo to výborné rozhodnutie.

4. Ako prijala rodina, že sa chystáte na cestu okolo sveta?

Za tie roky si už na naše cestovanie zvykli. Tak isto sme už obaja vycestovali za prácou mimo Slovenska na dlhšiu dobu. Na prekvapenie to prijali výborne, bez problémov. A pravdu povediac rodičia aj čakali, že sa na takéto niečo skôr či neskôr dáme

5. Ako ste sa balili, keď ste vedeli, že budete prechádzať viacero klimatických pásiem?

Bolo to prvýkrát, čo sme sa balili do viacerých klimatických pásem a išlo to ťažko Ale keďže v batohu má človek len obmedzený priestor, nie je veľmi čo vymýšľať. Sú veci, ktoré si musíte zobrať, mali by ste si zobrať a chcete si zobrať a vylučovacou metódou sa to dá zvládnuť

Mali sme sandále, žabky a jeden pár uzavretých topánok – turistické, nepremokavé, nízke topánky, aby zabrali čo najmenej miesta (jedna rada – nie je ideálne ich nosiť na spodku vaku, aby ich utláčala celá jeho váha, nepremokavá vrstva to nemá rada). Topánky si treba vziať pohodlné, všetko ostatné sa dá ľahko kúpiť cestou, ale topánky sú najdôležitejšie, keďže v nich nabeháte veeeľa kilometrov.

V zime sme nosili Ultra light down bundu, ktorú sme vedeli zbaliť do malého vrecka a na tie jemné mrazy do -5°C, čo sme zažili, stačila. Dôležité sú hlavne vrstvy, treba si zobrať veci, v ktorých sa človek cíti fajn, keďže ich bude nosiť dlhodobo Za zmienku stoja ešte mikina s kapucňou (keď na vás fúka klíma v autobuse, lietadle) a tričká z merino vlny, ktoré sa nám veľmi osvedčili. Sú špeciálne v tom, že sa v nich človek tak nepotí a nesmrdí, kľudne v ňom vydrží niekoľko dní.

Vždy máme so sebou aj malý spacák, ktorý sa dá využiť napr. pri nočných cestách autobusom alebo nocovaní na letisku. Alebo ak dostanete iba jednu prikrývku na manželskú posteľ, ale počas noci ju jeden druhému ukradne

6. Na akú techniku zaznamenávate svoje cesty na zážitky?

Škoda, že žiadna technika nedokáže odkladať ten skvelý pocit, ktorý človek má počas cestovania. Našťastie sú také, ktoré zachytia moment a ten pocit sa dokáže vrátiť späť pri pozeraní fotiek, videí či čítaní denníka. Dokonca máme ten pocit aj pri robení tohto rozhovoru. Pocit vyraziť, mať pocit slobody a užiť si to

Na to aby sme čo najlepšie uchovali všetky spomienky používame všetko dostupné. Počas cesty Zuzka písala denník, zapísala približne 100 strán. Zaberie to čas, ale naozaj sa to oplatí, odporúčame to.

A akú techniku sme mali? Samozrejme mobily na rýchle momentky na instagram. Náš verný Panasonic GX7, ktorý je hlavný fotograf aj kameraman v jednom. Nie je veľký a dá sa na ňom meniť objektív. My používame objektív H – FS12060. Je to univerzálny objektív s ohniskovou vzdialenosťou od širokouhlej polohy 12 mm až po 60 mm teleobjektív. Má veľmi dobrú flexibilitu snímania môžete s ním fotiť krajinu aj portréty a je naozaj veľmi odolný. Ďalej sme nosili GoPro kameru, ktorá nás však cestou trošku neposlúchala a preto sme ju mohli využiť len obmedzene. A v neposlednom rade aj selfie tyčku a trojnožku.

Možno by sa nám hodil aj druhý fotoaparát, ale na 95% nám stačilo, čo sme mali. Do budúcna by sme chceli minimálne ešte jeden objektív ideálne oveľa viac.

7. Poznali ste jazyky krajín, ktoré ste navštívili alebo ste fungovali metódou ruky – nohy?

Ovládame angličtinu, turečtinu a už málo aj francúzštinu a nemčinu. Francúzština sa hodila v Maroku. Turečtina na severovýchode Iránu v Tabrize. Tam sme urgentne potrebovali večer dobiť SIM kartu a bez turečtiny by sa nám to nepodarilo. V ostatných krajinách sme sa dohovorili anglicky alebo aspoň sme sa snažili. Niekde to šlo, inde nám naozaj zostali iba ruky a nohy.

Najnáročnejšie to bolo v Južnej Amerike, kde teda anglicky veľmi nevedeli, a tak sme sa naučili iba zopár základných španielskych slov a zvyšok sme komunikovali rukami nohami. Raz sme sa o polnoci tetuške na ubytovaní snažili vysvetliť rukami nohami, s tými našimi desiatimi španielskymi slovami, že zajtra ráno si tu chceme nechať batohy, ísť na vodopády a poobede si ich prídeme zobrať. A pochopili sme sa Keď sa dvaja ľudia chcú dorozumieť, vždy to nejako ide. V Paraguai sme dokonca absolvovali exkurziu po vodnej elektrárni Itaipu v španielčine

8. Mali ste počas cesty nejaké predsavzatia alebo rituály, ktoré ste sa snažili dodržiavať?

Nemali sme nič také. Ja som chcel každý deň cvičiť 15 – 20 minút, ale na to nezostávala energia

9. Zažili ste na vašej ceste nejaké nečakané problémy?

V Iráne sa nám stala jedna naozaj nečakaná vec. Zrušili nám let do Hong Kongu a my sme museli za 30 minút vyriešiť úplne novú stratégiu cesty. Letenku sme kupovali asi 5 mesiacov dopredu a mali sme mať stop over v jednom čínskom meste. Agentúra nás o tom neinformovala. Online check-in sa na ten zrušený let nedal urobiť, čo je ale pri niektorých spoločnostiach normálne a stránka letiska veľmi nefungovala.

Prišli sme na letisko, hľadáme náš let a nič. Na informáciách nič nevedeli a zistili sme, že agentúra, cez ktorú sme kúpili letenky, vyhlásila bankrot. Na informačnej tabuli sme zbadali let, ktorý letel asi o hodinu do vedľajšieho mesta, ako sme chceli. Išlo o iránsku leteckú spoločnosť, ktorá mala predajňu na letisku a mali pár posledných voľných miest za cenu našich pôvodných leteniek. Boli sme teda zachránení, len sme za 20 minúť potrebovali zistiť, kde budeme dva dni v Kantone bývať a ako sa prepravíme z letiska atď. Bolo to o vlások, ale dali sme to. Navyše sme cez banku získali peniaze zo zrušenej letenky späť. Irán bol úžasný, ale pripravil nám aj takéto ťažké situácie

10. Bol niekedy dôvod pre plač?

Áno bol a hneď v druhý deň. V Teheráne, sme išli taxíkom na vyhliadkovú vežu Azadi Tower. Zaplatili sme, vystúpili a po pár sekundách som si uvedomil, že som nechal v taxíku fotoaparát. Sedeli sme bezmocne na lavičke na mieste, kde nás taxikár vysadil a rozmýšľali, čo budeme robiť. Mnohí si povedia, že veď kúpime nový. Áno, aj nám nič iné v tom momente nezostávalo. Ale keď si človek predstaví, koľko peňazí do toho investoval a hneď druhý deň z vlastnej nezodpovednosti sa také niečo stane, mali sme veru slzy na krajíčku. Ich mentalitu sme ešte vôbec nepoznali a to, čo sa stalo, sme vôbec nečakali. Približne po hodine sa taxikár objavil aj s naším foťákom. Neverili sme vlastným očiam a Zuzke úplne vyhŕkli slzy. Dali sme mu veľký bakšiš a neuveriteľne sa nám uľavilo

11. Aké boli vaše najvtipnejšie a najhoršie situácie z cesty?

Takýchto bolo naozaj veľa. Jeden z najvtipnejších bol asi, ako sme sa dostali na iránsku narodeninovú oslavu. V meste Shiraz sme opäť využili Couchsurfing a mali sme nocovať u Forough, ktorá nám pár hodín pred príchodom napísala, či by sme mohli zabaviť jej kamoša, pre ktorého chystá narodeninovú párty. Zabavili sme ho tým, že nám ukázal mesto, a keď sme dostali od Forough pokyn, povedali sme mu, že už sme unavení a či by sme mohli ísť už domov. Otvoril dvere a vyskočilo na neho asi 15 ľudí. Baby nemali šatky, dokonca ani jeho mama a boli oblečené v pekných šatách nad kolená, dokonca s dierkovými pančuchami. Irán je v obliekaní veľmi konzervatívny, aj Zuzka musela nosiť všade šatku na hlave a nemať nič obtiahnuté. Bolo veľmi zaujímavé vidieť, ako taká párty prebieha. Tancovali okolo torty s nožom, po sfúknutí sviečok oslávenca tou tortou ponatierali, stále sa fotili, pili iba čaj, žiaden alkohol a jedlo prišlo až o polnoci. Spať sme išli asi o 3 ráno.

Alebo ako k nám v Iráne prišiel chlapík, opýtal sa, či nám môže pomôcť, zobral mi mobil a na mapách nám ukázal, čo sme hľadali a potom nás pozval na večeru k nemu domov

Z tých ďalších by sme asi vybrali, ako nám poslednú noc na Novom Zélande počas kempovania praskla nafukovacia posteľ a Zuzka spala v aute. Alebo ako som sa kúpal na Novom Zélande v oceáne.

Najhoršiu situáciu sme asi zažili tiež na Novom Zélande. Prišli sme tam na začiatku leta, a keďže tam majú veľmi dobre rozvinutú sústavu kempov, tak sme sa rozhodli kúpiť stan a všetko potrebné k tomu a kempovať. Prvú noc mrzlo, na čo sme neboli vybavení a tak sme sa po pár hodinách mrznutia, presunuli do auta, naštartovali a snažili sa aspoň trochu spať.

Ďalej by sme mohli spomenúť, ako sme dvakrát neuveriteľne, zmokli a premrzli. Prvýkrát na Novom Zélande počas treku okolo hory Osudu z Pána prsteňov a druhýkrát v Argentíne na 8h treku v Patagónii.

Nepríjemné bolo tiež, keď sme po polnoci unavení prišli do mesta Yogyakarta a na izbe nás čakali šváby. Na recepcií v tej dobe už nikto nebol, takže sme to museli jednu noc nejako zvládnuť.

12. Čo považujete pri cestovaní za najdôležitejšie?

Pocit slobody.

13. Oslavovali ste počas cesty narodeniny, sviatky a Vianoce?

Cestou sme oslávili Vianoce, Nový rok a Zuzkine narodeniny. Každé v inej krajine, aj keď to všetko bolo v priebehu troch týždňov.

Vianoce sme strávili na ostrove Sumatra v Indonézii pozorovaním orangutanov v džungli. Bol to dvojdňový trek a 1 noc sme spali v stane v džungli. Videli sme niekoľko orangutanov a dokonca aj mláďatko, bolo to nezabudnuteľné Na štedrý večer sme sa vrátili do dediny, kde sme spali pred odchodom do džungle. Trochu nás vystrašili domáci, ktorí sa pri našej izbe pobili tak, že majiteľ ubytovania volal políciu a museli sme hladní čakať, kým sa to upokojí. Večera síce nebola klasická vianočná – zeleninová polievka, kuracie kari s ryžou – ale ako prípitok sme si dali červenú fantu s ginom, čo farbou pripomínalo aspoň vianočný punč Navyše v tej dedinke ani v džungli sme nemali 3 dni žiadny signál a počas týchto troch dní zasiahla Sumatru tsunami (o čom sme vôbec nevedeli) a rodina sa o nás bála, lebo nevedeli, v ktorej časti ostrova presne sme. Síce netradičné, ale aj také Vianoce mali svoje čaro. Boli sme spolu a to nám stačilo

Silvestrovali sme v Malajzii na ostrove Penang, kam sme po celom dni pricestovali až o 8 večer a obchody už boli zatvorené. Našli sme super miesto na večeru so živou hudbou a kopcom stánkov s jedlom. Bolo tam toho toľko, že sme si nevedeli vybrať a skončili sme s tromi taniermi hranoliek a pivom Pred polnocou sme sa presunuli do jedného parku, kde ľudia sediaci na tráve a hrajúci sa s rôznymi farebne svetielkujúcimi blbinkami, čakali na ohňostroj.

Zuzkine narodeniny sme oslávili v thajskom Chiang Mai super večerou a potom sme šli do kina na premiéru Bohemian Rhapsody.

14. Stalo sa niečo, prečo by ste si teraz povedali, že už by ste do toho nešli?

Dobrá otázka. Skôr by sme povedali, že kvôli tomu všetkému, čo sme zažili by sme boli ochotní do toho ísť znovu a hneď

15. Kde vám najviac chutilo?

Na cestách Vybrať si jednu krajinu sa nedá, keďže aj naše chute sú multikultúrne. Milujeme arabskú, perzskú, tureckú kuchyňu, a tak isto aj čerstvosť a rozmanitosť kuchyne juhovýchodnej Ázie a potom prídu dokonalé chute a kombinácie Japonskej kuchyne a človek je stratený bez možnosti vybrať si tú naj. Namiesto tej najobľúbenejšej vám prezradíme pre nás tie naj jedlá z ciest, ktoré naozaj stoja za hriech.

Cestu sme začali v Iráne a jedlo tam bolo úžasné, napr. Peimenesar a lepší kebab sme v živote nejedli. Človek si povie, že lepšie to už asi nebude. Potom príde do Indonézie a tam ten ich street food je niečo mňam, napr. Tahu Telor a Nasi Pecel. Lenže zrazu ste v Thajsku a opäť máte najobľúbenejšie jedlo každý druhý deň napr. Pad Gra Prow (mleté hovädzie mäso s bazalkou), Pad Thai a všetky druhy ovocia.

Japonsko je kategória sama o sebe, tam sme si po dlhom čase pripomenuli domov. Áno domov. Do Tokya sme prileteli až podvečer, kým sme sa dostali na hostel a ubytovali sa, bolo asi 11 večer. Hladní sme si sadli do prvej otvorenej prevádzky a objednali sme si jediné jedlo, ktoré mali. Katsudon – taký náš rezeň len oveľa chrumkavejší, podávaný s miskou ryže, opečenou cibuľkou a posypaný syrom. O sushi písať nemôžeme, lebo by sme si hneď museli kúpiť letenky do Japonska V Japonsku okrem iného milujú zmrzlinu. Stánky so zmrzlinou sú otvorené aj v zime, a ak jeden neviete nájsť stále si ju môžete kúpiť v automatoch. Odporúčame ju vyskúšať

Na ceste po Vietname sme sa zamilovali do polievky Phở. Jedli sme ju denne a ja som ju po prílete domov obedoval každý deň ešte nasledujúce 2 mesiace – závislosť

V Južnej Amerike sme si veľmi obľúbili polievku z quinoi, Lomo soldado (mäso z lamy), choripan (klobása v bagete). Takto by sme mohli pokračovať ďalej a ďalej

16. Zažili ste niečo o čo ste mali presne opačné očakávanie na základe blogov/článkov, ktoré ste predtým čítali?

Obávali sme sa angličtiny v Japonsku, keďže veľa článkov hovorí o tom, že dohovoriť sa tam je problém. Opak bol však pravdou. Všade vedeli anglicky – 80 ročný deduško, čo v maličkom stánku predával Taijaki (je to sladkosť v tvare ryby s rôznymi náplňami); šoféri v MDH nás niekoľkokrát dokonca usmernili, kde máme vystúpiť; na každej vlakovej stanici bolo veľké turistické centrum, kde hovorili hádam aj šiestimi jazykmi, slovensky nie

V negatívnom slova zmysle nás prekvapilo Maroko. Krajina je to krásna, zaujímavá, ale prekvapilo nás správanie ľudí. Na každom kroku sa nás snažili oklamať, až podviesť takým nepríjemným spôsobom, len aby z nás dostali viac peňazí. Bolo to naozaj zlé a to sme zvyknutí na život v moslimských krajinách. Pokazilo nám to celý marocký zážitok a už tam nikdy nechceme ísť a ani by sme ho nikomu neodporučili. Pre nás to bol veľký krok vedľa.

Opačne nás prekvapili ľudia v Iráne. Čítali sme, že sú srdeční, vďační, ale predsa len sme mali rešpekt a nevedeli sme, čo poriadne čakať. No to, že budú až tak príjemní, milí, pohostinní a priateľskí, sme vôbec nečakali. Jeden, čo sme u neho bývali nás zobral na pár dní k jeho rodičom na vidiek. Druhý, počas toho, ako nám pomáhal vybaviť taxík, zavolal mame a pozval nás k nim na večeru, kde mali nejaké obrovské 4 generačné stretnutie celej rodiny a presviedčali nás, aby sme tam zostali aj spať. Tretia, nás ubytovala aj napriek tomu, že mala organizovať kamošovi narodeninovú párty, a tak nás tam tiež pozvala

Obávali sme sa viac aj o bezpečnosť v Južnej Amerike. Niežeby to bola pohoda, museli sme si stále dávať neuveriteľný pozor na veci a byť veľmi ostražití. Dostali sme sa nevedomky aj na miesta, kam sme radšej chodiť nemali, ale vždy všetko dobre dopadlo. Stretli sme jeden nemecký pár, ktorých okradli 2-krát, raz dokonca aj so zbraňou. Keď sme odišli z Južnej Ameriky a prileteli do Portugalska bol to taký oslobodzujúci pocit si nedávať až taký pozor na okolie.

17. Mali ste niekedy pocit, že vám niečo chýba a chcete už byť doma?

Samozrejme, že človeku chýba rodina, priatelia a také domáce „pohodlie“. Ani raz sme si však nepovedali, ako dobre by nám bolo doma alebo kedy to už skončí a budeme doma. Keby to je možné, tak sme na ceste doteraz.

18. Chceli by ste zostať v niektorej z týchto krajín žiť?

O tomto sme sa bavili veľmi veľakrát no nikdy sme túto tému nedokázali uzavrieť. Krajín, kde by sme chceli žiť je veľa. Na druhej strane krajín, kde by to bolo pre nás reálne žiť, veľa nie je. Obaja máme už po tridsiatke a povedzme si pravdu, začať úplne nový život od nuly v zahraničí, je pre nás oveľa náročnejšie, ako keď sme boli mladí, viac spontánni, kedy ani jeden z nás nemal problém žiť a pracovať v zahraničí. Jednu vec sme si však sľúbili. Ak jeden z nás dostane pracovnú ponuku mimo Slovenska, tak nebudeme váhať a pôjdeme

Avšak počas cesty sa nám páčilo veľmi v Iráne, pre ľudí, s ktorými sme sa tam stretli, pre prírodu sme sa zamilovali do Nového Zélandu, obľúbili sme si Japonsko pre tú disciplínu, ktorú tam bolo cítiť a Peru, ktoré je veľmi rôznorodé.

19. Stretli ste sa na cestách v ľuďmi, s ktorými udržujete kontakt doteraz?

Stretli sme samozrejme veľa ľudí, ktorých sme si pridali na FB/IG. Pravidelný kontakt udržujeme s Codym a Masoodom.

Cody je z USA a spoznali sme sa v Indonézii pri 3,5 hodinovom čakaní na minibus, ktorý nás mal odviesť do dedinky, odkiaľ sa chodí k sopke Mt. Bromo. Jediný spôsob, ako sa tam a odtiaľ dostať je počkať na minibus, ktorý nemá žiaden presný odchod a proste len čaká, kým sa nazbiera 12 ľudí. Strávili sme spolu dva dni a neskôr sme sa ešte plánovane stretli v Patagónii, kde sme spolu prešli pár trekov. A píšeme si doteraz. Momentálne je Cody na ceste karavanom na Aljašku.

Masood je náš prvý couchsurferista a pochádza z Iránu. Áno, na ceste sme sa dali aj na couchsurfering, ale podarilo sa nám ho využiť iba v Iráne. Couchsurfering je stránka, kde vás ľudia ubytujú zadarmo u seba doma a trávia s vami čas. No na to, aby vás zobrali k sebe domov, väčšinou musíte mať dobré recenzie na profile a musíte si s nimi písať určitú dobu a spoznať sa, na čo sme nemali veľmi čas. V Iráne však vašu žiadosť príjmu do hodiny Masood nám ukázal Teherán a zobral nás do jeho rodného mestečka k rodičom na pár dní. To bol zážitok. Počas 5 hodinovej cesty autom sme sa dozvedeli veľa vecí o krajine, jedli sme spolu na zemi, spali spolu v obývačke, kde nám rozložili matrace a dali nám hrubé deky a vždy, keď sme išli niekam na výlet, museli sme mať so sebou iránsky čaj

20. Aký bol návrat do reality?

Až priveľmi rýchly Čo je asi fajn, nemali sme toľko času myslieť nato, že už nie sme na ceste. Na Slovensko sme sa vrátili v stredu. Ja som hneď na druhý týždeň v pondelok nastúpil do starej práce. Zuzka nastúpila v utorok a odletela na sezónu do Turecka. Takže po vyše 7 mesiacoch, kedy sme boli spolu 24 hodín denne sme zrazu boli bez seba…

21. Aký malo na váš vzťah a vaše okolie cestovanie dopad?

Popravde, Zuzka bola presvedčená, že budeme mať ponorku, ale nič také neprišlo. Raz sme sa pohádali, ale inak sme sa výborne dopĺňali a zvykli sme si byť a fungovať spolu 24/7. Nám dvom to, len potvrdilo, že sme spolu šťastní.

Na naše okolia asi žiadny, vôbec nič sa nezmenilo. V dnešnej dobe nie je žiadny problém udržať kontakt.

22. Aký bol váš rozpočet na OMG trip?

Na cestu sme minuli 21 165,27 €. V tabuľke nižšie sme si zaznamenávali náklady v jednotlivých krajinách. Je tam zarátané všetko okrem leteniek medzi krajinami aby cena letenky neskreslila denné náklady na jedlo, ubytovanie, presuny, vstupy a iné poplatky a aj zábavu. Za letenky sme celkovo zaplatili 5 907 €.

Ostatné výdavky sme rátali osobitne. Štandardnou cestovateľskou položkou je očkovanie. Pred cestou sme sa dali zaočkovať, len proti žltej zimnici a meningokokovým ochoreniam. Čo nás vyšlo 150 € na osobu. Očkovanie proti žltačke, besnote či brušnému týfusu sme absolvovali už predtým. Keby to chcel niekto absolvovať všetko naraz, musí sa pripraviť na investíciu cez 500 €.

Celoročné poistenie bez obmedzenia dĺžky pobytu v zahraničí nás vyšlo 250 € na osobu. Ďalšou väčšou investíciou pred odletom bolo oblečenie kupovali sme už spomenuté topánky, bundy a pár maličkostí. To nás vyšlo približne 400 €. Niečo cez 100 € sme ešte investovali do bateriek, obalu na fotoaparát a notebook a SD kariet.

Výdavky sú uvedené na 2 osoby:

23. Môžete nám prezradiť kam sa chystáte najbližšie?

Postupne by sme chceli spoznať aj Afriku, absolvovať plavbu z Európy do Karibiku, spraviť si potápačský kurz v Kolumbií, navštíviť Čínu a Mongolsko. Tiež by sme sa chceli vydať na plavbu Antarktídou, to chce ale veľa šetrenia

Tak to teda naozaj áno. Ďakujem vám za rozhovor a želám vám veľa ďalších šťastných spoločných ciest po svete

The post Cesta okolo sveta alebo OMG trip snúbencov Filipa a Zuzky appeared first on TripLovers.

Pouličný street food a jedlá v Bolívii sú v spektre od najúžasnejších jedál na svete až po úplný humus. V článku ti ponúkam malý prehľad čo ochutnať a čomu sa radšej vyhnúť

Obsah:

• Chuťovky, ktoré musíš ochutnať
• Grcky, ktorým sa vyhni
• Dobrá káva v Bolívií?

Bolívijská strava je bohatá na mäso, čo nie je tak úplne vždy výhra. Domáci dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Prevádzky, ktoré sprostredkúvajú takéto jedlo sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo).

K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde sme mali zabezpečenú stravu. Ak sa pôjdeš najesť do reštaurácie a budete dvaja, odporúčam vám každému dať si iné jedlo. Bolívijské reštaurácie totiž nemajú príliš vysoký štandard a kuchári sú väčšinou bežný domáci, ktorí len nejako varia. Preto jedlo, ktoré si vyberieš je vždy 50 na 50, a fakt ho nemusíš chcieť dvakrát

Chuťovky, ktoré musíš ochutnať:

1) Anticuchos

Anticuchos je tým najlepším street foodom, aký môžeš v Bolívii ochutnať. Priamo na uliciach ho pripravujú tetušky na malom prenosnom grile. Je to opečené mäsko s uvareným zemiakom na paličke

2) Pique Macho

Pique Macho je veľmi dobré jedlo, ktoré pripomína európsku kuchyňu. Sú to hranolky, hovädzie mäso, múkové klobásky, vajce, zelenina a cibuľa na jednom pekáči. Každý si z toho vyberie to svoje a chutne sa naje

3) Tucumanas

Tucumanas je niečo ako indická samosa, vyprážaná kapsička naplnená zemiakmi, mäsom, vajcom a zeleninou. Patrí k tomu chutnému bolívijskému street foodu, ktorý sa hodí na každú časť dňa. Treba však dávať pozor, lebo je trošku ťažšia na žalúdok.

4) Salteñas

Salteñas je niečo podobné ako tucumanas, ale nie vysmážané. Sú vhodné na raňajky. Ich problémom je len, že bývajú strašne suché, takže automaticky si objednaj niečo na pitie.

5) Quinoa

Quinoa je tradičná juhoamerická obilnina s vysokým obsahom živín a množstvom pozitívnych účinkov na zdravie. V Európe sa využíva na rôzne spôsoby, ale v Južnej Amerike sa s ňou príliš neexperimentuje a nájdeš ju v obyčajných jedlách.

6) Sendwich de Chola

Bolívijčania majú radi mäso a v tomto sendviči ho dostaneš viac než dosť. Sendwich de Chola je žemľa plnená červenou kapustou a chrumkavým bravčovým mäsom. Aj keď je to typické jedlo Bolívie, nedá sa až tak ľahko zohnať. 

7) Wannabe hamburger

K bolívijskému street foodu patrí aj podomácky urobený “hamburger” so špekáčkou. Bolívijské tetušky ho robia na veľa miestach a je to dobrá voľba ak chceš na rýchlo zahnať hlad

8) Ají de lentejas

Šošovica s mäsom servírovaná s ryžou a zemiakmi. Vďaka ingredienciám síce pripomína európsku kuchyňu, no v skutočnosti je to čisto bolívijské jedlo. Nemá príliš výrazné chute, takže je to dobrá voľba pre ľudí, čo neradi experimentujú na tanieri

Grcky, ktorým sa vyhni

1) Juhoamerická kukurica

Rodiskom kukurice je stredná Amerika, ale v skutočnosti sa výrazne odlišuje od tej európskej. V Bolívii sa jedáva prerastená “nadopovaná” kukurica plná škrobovej chute. Bežne sa predáva ako varená na ulici, no už na pohľad dokáže odradiť. Robí sa z nej aj popcorn, ktorý je tiež poriadne prerastený. Ako street food zachutí asi málokomu.

2) Chicharron

Teplé jedlo, o ktoré sa domáci bijú, no pre cudzinca to môže byť dobrý humus. Prerastená kukurica s tlstým hovädzím mäsom, ktoré môže byť varené alebo smažené. Navyše kuchár nešetril soľou, a to je jediná chuť, ktorú si pamätám. Toto jedlo sa dá zohnať na ulici ale aj v reštauráciách. 

3) Tucu Tacu

Tacu Tacu síce pôsobí ako lokálne jedlo, na ktorom sa nedá nič pokaziť, no opak je pravdou. Kvôli žvachovitému bravčovému mäsu sme si ho vôbec neužili a nezachránil to ani grilovaný banán, ktorý sa k tomuto jedlu bežne podáva. Zasýtila nás aspoň ryža a volské oko.

4) Cuy

Cuy patrí k delikatesám latinskoamerickej kuchyne. Je to morča, ktoré dostaneš na tanier úplne celé aj s kosťami a hlavou, takže pohľad nič moc. Navyše zaplatíš slušný účet. Domáci morčatá bežne chovajú vo svojich príbytkoch za účelom konzumácie.

Dobrá káva v Bolívií?

Čakal by si, že si dáš v Bolívií dobrú kávu? Zabudni, tu si v Bolívii! Kávu zoženieš len instantnú a tiež je drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová, reštaurácia spoločnosti Copacabana v La Paz.

Bolívijska gastronómia nepatrí k vyhľadávaným a musím priznať, že to nebol príliš veľký gastronomický zážitok. Jedlo, ktoré dostaneš na tanier je dosť o šťastí, no sme radi, že sme s miestnym jedlom nemali žiadne tráviace problémy

Celá FOTOGALÉRIA

The post Chuťovky a grcky bolívijskej kuchyne appeared first on TripLovers.

Bolívia nie je úplne tradičná juhoamerická krajina. Na našej ceste sme od nej dostávali jednu facku za druhou, aj keď sme boli pripravení na možné problémy. Ako povedal jeden Brazílčan z našich ciest: This is not Latin America, this is just Bolivia.

Za 12 dní v Bolívii sme navštívili:

• La Paz
• Národný park Toro Toro
• Salar de Uyuni a Altiplano

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Bolíviu?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Bolívii
• Peniaze, bankomaty a ceny
• Doprava
• Mizerná vybavenosť
• Ľudia a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Jedlo
• Čo navštíviť v Bolívii?
• Ako dlho zostať v Bolívii?
• Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Víza

Občania SR môžu využiť bezplatné 90 dňové turistické víza.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Bolíviu?

Vhodné obdobie na návštevu Bolívie je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli síce obdobie zimy a aj obdobie sucha. Maximálne teploty sú v tomto období v rozsahu 15-20 °C.

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Bolívie sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Bolívii predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa vyskytujú na úplnom severe krajiny v Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku Fit for Travel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky. Najväčším nepriateľom je únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Bolívii

V Bolívii sme napriek zlým zážitkom nikdy neprišli do momentu žeby sme sa cítili byť v nebezpečí. Problémy v krajine sú skôr politického charakteru, pričom Bolívijčania horkokrvne vyjadrujú svoj nesúhlas, čo môže skomplikovať cestovanie po krajine.

Pre vlastnú bezpečnosť sme dodržiavali pravidlá:

• nechodili sme von po tme
• vždy sme boli spolu
• dávali sme si pozor na osobné veci
• neukazovali sme na verejnosti cennosti ani hotovosť
• mali sme urobené kópie dokladov na viacerých miestach

Všeobecne platí, že v Južnej Amerike sa deje veľa vreckových krádeží. Na druhej strane na nás nikto neskúšal tradičné turistické podvody.

Peniaze, bankomaty a ceny

V Bolívii sa používa mena Bolivian, skrátene BOB alebo Bs. V krajine nie je problém nájsť bankomat na miestach kde je očakávaný. Maximálny povolený výber z bankomatu je 2500 Bs. (333€). Naopak, zmenárne tu takmer nefungujú. Osobne sa nám viac oplatilo peniaze z bankomatu vybrať než zmeniť. Napr. pri výbere 2500 Bs. z bankomatu sme prišli len o 3 €

Pri platení sa z nejakého neznámeho dôvodu viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene. Potešil nás aj fakt, že sem tam sa dala využiť aj študentská zľava na ISIC. Užitočné informácie o cenách a cestovaní v Bolívii nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Na vnútroštátne presuny sme používali vždy autobusy. Doprava funguje celkom dobre, pokiaľ nie sú blokády, štrajky, oslavy,… čo je v Bolívii celkom bežné. Takže často nefunguje.

Všetky mestá sú prepojené jednou hlavnou cestou nakoľko im na náhornej plošine Altiplano nič nezavadzia. Hlavné cesty sú veľmi dobrej kvality. Autobusy medzi mestami chodia často. Jediná destinácia, kam nechodia často je Uyuni, nakoľko je to čisto turistická destinácia a pre domácich táto destinácia nie je zaujímavá.

V Bolívii nefungujú žiadne turistické autobusy. Jedine Bolivia Hop na trase Titicaca a La Paz. Inak sa dá voziť iba bežnými domácimi autobusmi. V nich si môžeš vybrať sedadlo na sedenie alebo polo-ležanie. Veľmi často sme používali aj nočné autobusy. Vždy majú aj WC ale je to fakt smrad.

Na každej autobusovej stanici sa platí poplatok za použitie terminálu v hodnote od 1-2,5 Bs. v závislosti od mesta. Nie je to žiaden podvod, dostaneš aj potvrdenku o zaplatení.

Čo sa nám nepodarilo bolo vyskúšať v Bolívii vlaky a konkrétne vlakobus na trase Sucre – Potosí. Ak ťa to zaujíma môžeš si pozrieť dokument: Tough Trains Series : S01E01 – Across Bolivia The Pantanal to the Pacific

Mizerná vybavenosť

Turistov je v Bolívii v porovnaní s okolitými krajinami výrazne pomenej, čomu odpovedá aj turistická vybavenosť a komfort cestovania.

Na ubytovaniach väčšinou tečie iba vlažná voda. Na rannú sprchu vo vyšších polohách zabudni, voda môže byť zmrznutá. Internet buď nemajú alebo je nepoužiteľný. V Bolívii je akútny nedostatok zmenární. Počas nášho pobytu v Bolívii sme ich neustále vyhľadávali, no videli sme iba jednu a to na letisku v La Paz.

Biedne je to aj s reštauráciami. To, že je otvorená neznamená, že varia. A rovnako ak si sa v nejakej dobre najedol a chceš tam ísť opäť, nemusí byť na ďalší deň otvorená.

Ľudia a ich zvyky

Približne 90 % obyvateľstva Bolívie tvoria potomkovia pôvodných indiánov. Zvyky ako vypaľovanie pôdy im ostali dodnes. O Bolívijčanoch sa hovorí, že sú odmeraní, no my sme taký dojem nemali. Turisti síce pre nich nie sú atrakcia a nemajú záujem sa s tebou fotiť, no na staniciach sme s nimi často prehodili zopár slov až viet, pokiaľ nám to dovoľovala naša znalosť španielčiny. Bolívijčania ale nie sú usmievaví národ.

Z osobnej skúsenosti sme nemali dojem, žeby tu mali vo zvyku okrádať a podvádzať turistov. A za dva týždne strávené v Bolívii sme nikdy nepocítili pocit nebezpečenstva.

Na autobusových staniciach majú zaužívaný svoj staničný folklór, za pomoci ktorého o sebe dávajú vedieť, do ktorej destinácie predávajú lístky. Pokriky ako ruroruroruroruurooo, quipaquipaarequipa a ďalšie ti na stanici nedajú spať Tiež majú vo zvyku robiť zbierky vo verejnej doprave.

Bolivian Engeneering:

• každý schod je inak vysoký a dlhý, takže pozor nech sa nevytreš
• “neomietnuté” domy sú štandard
• najchudobnejšia vrstva v odľahlých oblastiach žije v domoch z hlinených tehál, ktoré vyzerajú, že keď zaprší tak sa roztečú
• nemajú kefy na záchodoch, a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy, lebo v celej krajine je stará kanalizácia

Angličtina a komunikácia

Angličtina obyvateľstva je na veľmi biednej úrovni. Ak vieš základy španielčiny, ktorá je v Bolívii úradným jazykom, malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom tvojich cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Na pozdravenie je v španielčine bežné zaužívaný pozdrav !Hola!. V Bolívii sa ale používajú pozdravy !Buenos dias! alebo !Buen día!

Jedlo

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokového listu. Vyrábajú sa z neho kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokového listu z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

V Bolívii dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo). K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde nám zabezpečila stravu agentúra.

Čakal by si, že si dáš v Južnej Amerike dobrú kávu? Zobuď sa, tu si v Bolívii! Kávu sme zohnali len instantnú a tiež bola drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová reštaurácia spoločnosti Copacabana.

V Bolívii supermarkety nehľadaj, sú tu akurát malé prevádzky domácich. Sladkosti sú chutné. Z ovocia sa dá zohnať papája a banány. Žiadne ovocie ani zelenina sa nesmú prenášať cez hranice (kvôli potenciálnym chorobám).

Čo navštíviť v Bolívii?

Návšteva Bolívie je viac menej len o prírode. V mestách k pozeraniu takmer nič nie je. Všetky sú ako štvorcová sieť, lebo vznikli až po kolonizácii Španielmi.

• La Paz – lanovky v rámci verejnej dopravy, market a katedrála
• Sucre – kláštory
• Niñu Mayu – dokonale zachované dinosaurie stopy
• Národný park Toro Toro – dinosaurie stopy, kaňon Toro Toro, kresby Inkov či kamenné mesto
• Potosí – bane za prevádzky
• Salar de Uyuni – 1-3 dňová tour, soľná púšť, náhorná plošina, plameniaky, vulkány, lagúny, gejzíry,…
• jazero Titicaca – mestečko Copacabana a Isla de Sol
• Huayna Potosí – najdostupnejšia 6000-ovka (3 dni)
• Tarija – pestovanie viniča
• Tupiza – Monument Valley v bolívijskými prevedení
• Amazonský prales
• neturistické treky v Andách – za pomoci lokálnych agentúr a ich jeepov

Ako dlho zostať v Bolívii?

V Bolívii si nerob striktné plány a už vôbec nebookuj ubytovanie dopredu! Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu, nakoľko najzaujímavejšie destinácie v Bolívii sa nachádzajú vo vyšších od 3800 m n. m. Má to aj výhodu, v takýchto nadmorských výškach nie sú muchy a komáre

Tvoj program v Bolívii môže narušiť:

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky
• blokády z politických dôvodov
• oslavy, sviatky, voľby a inak “špeciálne” dni
• počasie
• čokoľvek iné…

Za prvý týždeň v Bolívii sme videli okrem národného parku Toro Toro iba to, ako to v Bolívii nefunguje. Takže určite odporúčam niekoľkodňovú rezervu. Ak letíš, tak byť v blízkosti letiska skôr a nenechávať to na posledný deň. To je veľmi riskantné.

Väčšina turistov strávi v Bolívii 2 týždne. To je čas akurát na to najhlavnejšie. Ak máš záujem vydať sa aj do menej známych destinácii ako Tarija, Santa Cruz či do amazonského pralesa budeš potrebovať 3-4 týždne.

Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Povinná výbava do Bolívie je spacák. Na náhornej plošine je v noci poriadna zima a v noci sa tu veľmi nekúri. Ak pôjdeš na tour Salar de Uyuni, kúrenie je iba v spoločenskej miestnosti. Rovnako sa oplatí mať ho počas nočných presunov autobusov. Nás zachránil, keď sme počas blokád v Bolívii museli prespávať na lavičkách na autobusovej stanici v Orure.

Ak ideš do oblastí náhornej plošiny Altiplano (čo pravdepodobne pôjdeš) odporúčam slnečné okuliare, opaľovací krém, teplé oblečenie a labello.

Čo si do Bolívie nezobrať? Povedala by som, že deti. V Bolívii sme videli presne 0 kočíkov a rovnaký počet turistov s deťmi. Domáci nosia deti v šatách na chrbáte. Pre cestovateľov to však môže predstavovať zbytočne komplikácie, nehovoriac o nadmorských výškach a strmých svahoch. A pri spomienke na blokády a štrajky v Bolívii je to naozaj jedna z posledných destinácii kam by som sa vybrala s deťmi.

Musím priznať, že na odchod z Bolívie som sa tešila, napriek tomu, že ja som bola iniciátorom tohto výletu. Dôvodom bolo obdobie našej návštevy Bolívie. Tú sme navštívili tesne pred prezidentskými voľbami, ktorých výsledky dopadli veľmi sporne. Dôsledkom toho sme si niekoľko dní odstáli pred zabarikádovanými cestami a riešili obštrukcie s horkokrvnými Bolívijčanmi.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Bolívia nám dávala jednu facku za druhou appeared first on TripLovers.

Tento príspevok je kompletným rozpočtom našich financií, ktoré sme investovali na cestovanie po Peru a Bolívii. Zahŕňa všetky výdavky od letenky, cez očkovania až po suveníry. Naše predpokladané náklady na osobu boli 1500 €. Čo myslíš, podarilo sa nám to?

Obsah:

• Mapovanie výdavkov
• Koľko nás stálo cestovanie po Peru a Bolívii
• Čo sme stihli za 26 dní v Peru a Bolívií?
• Ceny v Peru a Bolívii
• Vybavenosť Peru a Bolívie

V septembri 2019 sme sa vybrali do Peru a Bolívie. Celkovo sme v Južnej Amerike strávili 26 dní aj s cestou, navštívili 8 destinácií, 7-krát sme vzlietli a strašne málo spali.

Mapovanie výdavkov

Základom bolo mapovať naše výdaje už od kúpy letenky. Na to sme používali aplikáciu Settle Up, vďaka ktorej sme si dokázali naše výdavky rozdeliť na položky. Hneď na začiatku bolo dôležité vytvoriť si kategórie:

• letenky
• víza
• očkovanie
• transport
• jedlo
• potraviny
• buržoázia
• ubytovanie
• vstupné
• suveníry
• oblečenie
• straty
• iné

Prvé tri položky boli uhradené ešte pred samotným odletom a dokopy stáli 881,65 €, čo je dosť veľa keď si uvedomíme, že sme ešte nič nevideli.

„Letenky“ sme kupovali v predstihu niekoľkých mesiacov. Zľavové letenky do Peru sú veľmi výnimočné a do Bolívie som výhodne lety v živote nepostrehla. Nieto ešte aby nám vyhovoval termín. Hlavným cieľom bola Bolívia, no nakoľko sa do nej lieta veľmi draho, výlet sme spojili s turistickejším Peru. Letenku sme kúpili za cca 650 € na osobu do Limy s leteckou spoločnosťou Delta Air Lines.

V Južnej Amerike sú medzinárodné, ale aj vnútroštátne lety veľmi drahé. Ceny sa pohybujú v stovkách eur. Niečo ako nízkonákladovky tam neexistujú. Jediná, trochu cenovo dostupnejšia letecká spoločnosť je Peruvian, ktorá ale nelieta do Bolívie.

Odporúčané „Očkovania“ a ich orientačné ceny. Niektoré vakcíny sa musia aplikovať na viackrát:

• žltačka typu A aj B – 3 x 50 €
• besnota – 3 x 25 €
• brušný týfus – 1 x 28 €
• žltá zimnica – 1x 42 €

My sme už v ordinácií starí známi, takže tento krát sme si doplácali už iba vakcínu proti žltej zimnici.

Kategória „Ubytovanie“ je do značnej miery skreslená tým, že sme sa počas noci premiestňovali autobusom. Celkovo sme neplatili za 6 nocí – 1x nočný let, 4 x nočný autobus, 1x spanie na autobusovej stanici počas blokád v Bolívii.

Pre tento výlet sme zaviedli novú kategóriu „Buržoázia.“ Je to kategória položiek, ktoré sme si dopriali, ale neboli nevyhnutné pre samotnú realizáciu výletu. Zahrnuté sú najmä kávičky, pivo, zmrzlina, rôzne ochutnávky a každá zbytočnosť, ktorá ti spríjemní deň.

Kategória „Straty“ tento krát zahŕňa náhradu škody spôsobenú na požičanej motorke.

Kategória „Iné“ zahŕňa nepravidelné malé výdavky. Do tejto kategórie sme zahrnuli náklady za drogériu, pohľadnice a poštovné, WC, úschovňu, sprepitné a SIM kartu.

Koľko nás stálo cestovanie po Peru a Bolívii

Rozpočet je robený na jednu osobu. Výsledná hodnota by sa ešte výrazne mohla zmeniť pri položke očkovanie.

Cestovanie po Južnej Amerike nám prišlo drahšie ako backpackovanie po Južnej a Juhovýchodnej Ázii. Aj keď je pravdou, že sme necestovali úplne lowcost, nakoľko sme boli obmedzení dovolenkou a čas sme chceli využiť čo najefektívnejšie. Napriek tomu boli v Južnej Amerike bežné položky ako jedlo a ubytovanie drahšie ako v Ázii. Voči Ázii boli veľmi drahé aj vstupy, ale kvôli tomu sme prišli.

Celkovo nás na osobu vyšiel 26 dňový výlet do Peru a Bolívie 1654,02 €, čo je o cca 150 € viac ak sme predpokladali.

Čo sme stihli za 26 dní v Peru a Bolívií? 

V Peru sme videli:

• Limu
• „safari“ Islas Ballestas a rezerváciu Paracas
• Cusco a archeologické pamiatky po Inkoch vrátane Machu Picchu – veľký prievodca nízkonákladovým výletom na Machu Picchu
• jazero Titicaca

V Bolívií sme videli:

• La Paz
• Národný park Toro Toro
• soľnú púšť Uyuni
• náhornú plošinu Altiplano

Ceny v Peru a Bolívii 

• medzinárodné aj vnútroštátne lety v Južnej Amerike sa pohybujú v stovkách eur
• najlacnejšie ubytovania stoja okolo 10 € na osobu/noc, niekedy sa dá aj lacnejšie
• autobusy sú približne rovnako drahé ako u nás
• na autobusových termináloch sa platí poplatok za využitie terminálu, v každom meste je to iná suma (zopár centov)
• verejná doprava sa dá využiť v Lime, kde cena závisí od počtu prejdených štvrtí (max 4 soles). V La Paz sa okrem busov dajú využiť aj lanovky (3-5 Bs.)
• v Peru funguje Uber, bežné taxíky sme nevyužívali vôbec
• prenájom slabšej motorky (150 cc) na 1 deň stojí od 70 soles (20 €), na vybraných miestach platia parkovné aj motorky
• obyčajné jedlo stojí okolo 4 €
• fľaša pitnej vody stojí okolo 1 €, ale v odľahlejších oblastiach to môžu byť aj 3 €
• káva 3 €
• vstupy na pamiatky:
  • Machu Picchu – 152 soles (41,20 €)
  • Islas Ballestas + rezervácia Paracas – 17 soles (4,50 €)
  • Archeologické pamiatky v okolí Cusca – 130 soles (35,20 €)
  • ostrovy Uros – 8 soles (2,20 €)
  • Pyrmídy v Lime – 15 soles (4 €)
  • Národný park Toro Toro – 100 Bs. (13,10 €)
  • Salar de Uyuni (3 dňová tour) – 945 Bs. (123,50 €)
• väčšina výletov je najvýhodnejšia formou tour, cez lokálnu agentúru
• veľmi drahé medzinárodné poštovné – vyše 2 €/1 ks (a to nám nedali ani známku, ale len pečiatku)
• lacné nákupy oblečenie ako v Ázií tu nefungujú, ceny sú európske
• v Južnej Amerike zjednávanie príliš nefunguje
• Peru aj Bolívia boli na tom cenovo veľmi podobne, rozdiel bol skôr vo vybavenosti

Vybavenosť Peru a Bolívie 

Všeobecne sa dá povedať, že Peru je výrazne lepšie vybavené oproti Bolívii a tým aj pohodlnejšie na cestovanie. Stručný prehľad rozdielov v tabuľke

The post Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii appeared first on TripLovers.

Najslávnejšia soľná púšť na svete Salar de Uyuni prilákala aj nás. Koľko stojí jej návšteva, čo si treba zobrať so sebou a či má vôbec zmysel priplácať si za anglicky hovoriaceho sprievodcu sa dozvieš v nasledujúcom článku

Obsah:

• Kde začať tour na Salar de Uyuni?
• Aké typy tours na Salt flats existujú?
• Náklady a poplatky
• Čo si zobrať
• Pár slov k sprievodcom
• Ubytovanie v soľnom hoteli
• Jedlo a stravovanie
• Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Kde začať tour na Salar de Uyuni?

Tour na Salt flats sa dá začať na troch miestach:

• Uyuni – je štartovacou dedinou pre turistov prichádzajúcich z Peru a La Paz.
• San Pedro de Atacama (Čile) – pre turistov prichádzajúcich z Čile a púšte Atacama.
• Tupiza – je mestečko v Bolívií a slúžia ako štartovací bod pre turistov prichádzajúcich z Argentíny. Od soľnej púšte a všetkých atrakcií sa nachádza poriadne ďaleko, takže môžeš počítať aj so 4 dňovou tour.

Tours sú prispôsobené tak, že sa v rámci nej vieš transportovať a skončiť v inom meste. Najčastejšie turisti začínajú v Uyuni a končia v San Pedro da Atacama, prípadne naopak.

Aké typy tours na Salt flats existujú?

Na soľnú púšť existujú 1 – 4 dňové tour, v závislosti od miesta štartu.

• 1 dňová tour – ak vychádzaš z Uyuni, dá sa spraviť jednodňový výlet čisto iba na soľnú púšť.
• 2 dňová tour – pripadá do úvahy opäť z Uyuni, s tým, že noc prespíš v soľnom hoteli (celý zo soli) a vrátite sa opäť do Uyuni. Na tento druh tour chodí dosť málo ľudí a môže byť problém naplniť džíp.
• 3 dňová tour – je najpopulárnejšia. Uvidíš v rámci nej soľnú púšť, plameniaky aj lagúny v rezervácií. V rámci nej sa vieš dostať aj do inej destinácie ako si začínal, čo využíva mnoho turistov.
• 4 dňová tour – pripadá do úvahy ak vyrážaš/končíš v Tupize

Náklady a poplatky

Najlacnejšie trojdňové tours na soľnú púšť z Uyuni vychádzajú vraj už od 700 Bs. (92 €) na osobu. Štandardne je v cene zahrnutá doprava džípom, ubytovanie, strava. V cene nie je zahrnuté vstupné na ostrov Incahuasi 30 Bs. (7,6 €) a vstupné do rezervácie (Reserva Nacional de Fauna Andina Eduardo Avaroa), čo je ďalších 200 Bs. (26 €). Navyše, počas tour idú malé výdavky na veci ako káva, voda, wc, toaletný papier, prípadne nejaký snack. Takáto lowcoastová tour sa dá spraviť, ak ti nevadí španielsky hovoriaci sprievodca.

Nakoľko sme v Uyuni mali problémy, boli sme radi, že sme sa dostali na soľnú púšť aspoň so španielsky hovoriacim sprievodcom a za vyššiu cenu. V garáži za chrbtom protestujúcich barikádistov sme za tour zaplatili 900 Bs. (117,80 €) + 45 Bs (5,90 €) poplatok za platbu kartou. Navyše nás neskôr čakali aj tie vyššie spomínané poplatky.

V podstate sme z toho vyviazli veľmi šťastne, lebo tour sme pri stave dopravy, aká práve panovala v Bolívii nemali zarezervovanú dopredu. Bez toho to nejde. Za bežných okolností rezerváciu tour treba urobiť dopredu.

Čo si zobrať

• Spacák – izby nemajú kúrenie, piecka sa nachádza iba v jedálni a všetci čo spacák nemali hovorili, že sa veľmi nevyspali kvôli zime
• Zimnú bundu (teplé oblečenie) – síce ti môže vyjsť veľmi pekné počasie, ale na rána a večere sa ti určite hodí
• Slnečný krém, labello s UV a slnečné okuliare – ak budeš mať šťastie na počasie, bolo by nešťastie tieto veci nemať
• Toaletný papier – o jeho dôležitosti hádam diskutovať nemusíme ale dá sa kúpiť aj počas zastávok na ubytovaniach či v „bufetoch“
• Plavky – v rámci programu na Salar de Uyuni je aj kúpanie sa v teplých prameňoch
• Štuple do uší – tie treba pri cestovaní vždy a všade
• Rekvizita – niečo s čím si chceš spraviť foto na Salar de Uyuni. Mysli na to, že to musí byť v dostatočnej veľkosti, lebo ak sú predmety príliš malé, tak budeš musieť zaostriť buď na predmet alebo na seba

Pár slov k sprievodcom

Náš sprievodca bol skôr len vodič. Mali sme španielsky hovoriaceho sprievodcu, čo nebol problém. Problém bol to, že nám o navštívených miestach takmer nič nepovedal. Keď sme sa ho niečo spýtali, odpovedal nám vždy niečo banálne… napríklad, že tamtá skala je “rock.”

Druhý džíp mal anglicky hovoriaceho sprievodcu a ten na tom nebol o nič lepšie. Akurát nám vedel povedať organizačné veci. Naši sprievodcovia nám pri návšteve každého miesta dávali šibeničný čas na urobenie si fotiek, ale nie na užitie si konkrétneho miesta, prírody či zvierat. Nezodpovedali nám ani najzákladnejšiu otázku: Ako sa dostalo soľné jazero na náhornú plošinu?

Ubytovanie v soľnom hoteli

Počas trojdňovej tour sme vystriedali dve rôzne ubytovania. Všetky tours s prenocovaním, majú aspoň jednu noc v „soľnom hoteli,“ ktorých je v okolí Salar strašne veľa. Status soľný si hotel zaslúži až vtedy, ak je naozaj všade soľ, to znamená aj na zemi. Čo je strašne super, keď ideš zo sprchy do spacáku a máš ju nalepenú všade na nohách.

Sprcha k dispozícií je, ale za poplatok 10 Bs. (1,30 €). Wifi pravdepodobne nemajú žiadne ubytovania, ale nakoľko wifi je všade tam kde sú turisti, tak aj na Salar sa čoskoro určite dostane

Jedlo a stravovanie

Strava je zabezpečená v rámci tour. Raňajky a večere sú na ubytovaní. Pri raňajkách dostaneš na každý stôl nové, ešte neotvorené produkty, ktoré sa poväčšine nezjedia a domáci ich už nemôžu ponúknuť ďalším hosťom. Ak idete dva a viac džípov spolu (teda máte aj viac stolov), môžete takéto potraviny zdieľať a neotvárať všetky. Rovnako to funguje s obedmi a večerami, čo sa nezje, ide do koša.

Počas raňajok a večere máš k dispozícií teplú vodu a čaj. Žiaľ, mlieko do kávy nie je štandardom. Prekvapivo neboli k dispozícií ani kokové listy. My sme mali svoje, ktoré sme si kúpili v bufete počas cesty. Cena balíčka bola 5 Bs. (0,70€), čo stojí za odskúšanie

Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Naša trojdňová cesta na Salt flats a náhornú plošinu Altiplano neprebiehala podľa plánov. Kvôli barikádam v Bolívii a počasiu sme nevideli úplne všetko. Navyše sme drvivú väčšinu času strávili v aute, presúvaním

Počas prvého dňa sme okrem diskutovania o uviaznutí v Uyuni videli aj vytúženú soľnú púšť. Samotná soľná púšť si ma naozaj získala hlavne počas západu slnka, kedy sme mali vyhradený čas na robenie si “tých priblblých fotiek“. Ale najväčší WOW efekt sa dostavil pri návšteve Isla Incahuasi, ktorý je posiaty niekoľkometrovými kaktusmi Na ostrov sa platí zvlášť vstupné 30 Bs. (4€) v cene ktorého je aj WC. Za toaletu sa poväčšine všade platí po 5 Bs. (70 centov).

V druhý deň sme pokračovali po náhornej plošine Altiplano k plameniakom a lagúnam. Zastavili sme sa aj pri koľajách vedúcich do Čile. V súvislosti s tým ti odporúčam pozrieť si dokument – Nejdrsnější vlaky světa – Brazílie, Bolívie, Chile. Pre nepriaznivé počasie sme poriadne nevideli žiadne okolité vulkány.

Počas celého dňa sme mali malé krúpy a pri prechode horským priechodom (4600 m. n. m.) sme zapadli v snehu a miestami bola viditeľnosť skoro nulová. Museli sme to otočiť a ísť spať, čo pre nás v ten deň znamenalo koniec programu. Večer nás chytila piesočná búrka. Keď sme sa pýtali kde je sprcha, ukázali nám, že musíme vyjsť von a prejsť do ďalšej budovy. Tak sme zhodnotili, že až tak strašne nesmrdíme

Kvôli snežnej búrke nám náš sprievodca navrhol zmeniť program. Kvôli snehu sme sa mohli, ale nemuseli dostať do rezervácie, kam sa platí vstupné 200 Bs. (26€). Nemuseli sme prísť len o peniaze, ale aj o drahocenný čas, preto sme sa celá skupina zhodli na alternatívnom pláne. V rámci toho nás sprievodca povodil po viacerých lokalitách s lávovými horninami a konečne sme objavili stádo lám, ku ktorému sme mohli podísť bližšie

Najkrajšia zastávka, ktorá nás oslovila bola prechádzka ku Laguna Negra. Svojim zeleným špongiovitým povrchom nám okolie pripomínalo pohľadnice z Nového Zélandu alebo Islandu. Na naše vyžiadanie sme sa išli pozrieť aj na cintorín vlakov, tesne za Uyuni.

Po skončení tour naše cesty pokračovali späť do La Paz. Blokády medzitým už skončili, tak sme využili nočný autobus za 70 Bs. (9€), ktorý odchádzal o 20:30.

Z návštevy Salar de Uyuni a náhornej plošiny Altiplano si odnášame prekrásne fotky, no napriek tomu to nebolo to najlepšie z Bolívie.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Sprievodca bolivijskou soľnou púšťou Salar de Uyuni appeared first on TripLovers.

Bolívia, málo navštevovaná, a pritom taká krásna. Prečo? Pre predstavu ti opíšem naše negatívne zážitky ako sme sa snažili dostať na soľnú púšť Salar de Uyuni.

Obsah:

• Cesta na Salar de Uyuni začína veľmi dobre
  • Prvé príznaky
  • Prvý plač
  • Keď domáci pomáhajú
  • Nie je to v našich rukách
  • To že sme v Uyuni, nič neznamená
  • Z víťazstva väzenie
  • Ako sme na tajnáša utekali na tour Salar de Uyuni
• Prečo sa organizujú blokády?
• Čo môžeš robiť preto, aby si netrčal v blokádach?
• Čo sa stane ak prejdeš blokádu?
• Čo všetko ti môže v Bolívii skaziť plány?

Cesta na Salar de Uyuni začína veľmi dobre

Odchádzame z národného parku Toro Toro skoro ráno, ešte pred šiestou. Vo veľmi dobrom čase prichádzame do mesta Cochabamba. Na autobusovom termináli nás víta tradičný latinoamerický staničný foklór. Rúrorúro, Sucré, Tacruz Santa Cruz, Pazalapazalapazáp, Tosípotosí

Dostať sa dá všade, okrem našej destinácie, Uyuni. Nevidíme v tom problém, na cestovanie máme celý deň. Rozhodli sme sa preto ísť s prestupom v Orure.

Prvé príznaky

Naša cesta do Orura ubieha extrémne pomaly. Hýbeme sa, ale za hodinu a pól sme prešli 27 kilometrov. Podobne pomaly sme šli aj v Nepáli, ale tam cesta nebola vybudovaná.

Z (pre nás) neznámeho dôvodu odrazu autobus zastavil. Mysleli sme si, že kvôli obedu a WC. Na mieste bola armáda, aj televízia a na otázku, prečo stojíme sme dostali odpoveď “inaugurácia cesty.”

V odstavenom autobuse sme strávili 6 a pól hodiny. A nakoľko sme netušili, že tu takto stvrdneme, nekúpili sme si nič na jedenie od miestnych čo stále ponúkali jedlo. Kým sme sa odhodlali všetko vypredali

Do Orura sme prišli neskoro večer, 10 minút po odchode nočného autobusu do Uyuni. Nemali sme internet a ani gule na to ísť hľadať ubytovanie do bolívijskej noci. Rozložili sme svoje spacáky na lavičkách autobusového terminálu a v zime prečkali noc ako bezdomovci.

Prvý plač

Ráno sa dozvedáme, že cesta z Orura do Uyuni je uzatvorená… na neurčito. Ale môžeme ísť cez Potosí, čo je 200 km a 6 hodín navyše.

V Potosí sa dozvedáme, že aj medzi Potosí a Uyuni je uzávera a že najbližšie autobus pôjde až nočný. Navyše, nie z terminálu na ktorý sme prišli. To už som sa rozplakala!

Keď domáci pomáhajú

Z nepochopiteľného dôvodu sme sa s našou úbohou španielčinu išli spýtať policajta, či je všetko naozaj tak mizerné, ako nám povedala predavačka lístkov. Ten nám poradil ísť najprv na druhý terminál a lístky kúpiť až tam. Že blokády trvajú len do piatej. To nás trochu rozveselilo.

Mladé študentky nám poradili, ako sa dostať na druhý terminál autobusom za 1 Bs. (13 centov).

Na druhom termináli sme si kúpili lístok do Uyuni, pričom všetko naznačovalo tomu, že blokády o piatej naozaj skončia…neskončili

Nie je to v našich rukách

40 km pred Uyuni zastavujeme. V kolóne stojíme 3 hodiny. Je už neskoro večer a dostávame možnosť vrátiť sa späť do Potosí. Väčšina domácich túto možnosť využíva. Mimochodom, cesta medzi Potosí a Uyuni bola pri západe slnka neuveriteľne krásna a som rada, že sme ju absolvovali

Z ničoho nič vodič naštartoval a chcel predísť kolónu, ale niekto po ňom začal kričať niečo v zmysle: Kamže kam?! Budeš tu stáť ešte hodinu! Počuli sme, že za prekročenie barikád hrozí, že na vozidlá budú hádzať kamene.

Vodič nám oznámil, že ak sa do polnoci kolóna nerozpustí, otočí to späť do Potosí. Takže to už nebolo v našich rukách.

Tesne pred polnocou sa kolóny rozbehli. Ešte dvakrát sme na chvíľu stáli. Zastavili sme až 4 km pred Uyuni a vodič nám oznámil, že ďalej už musíme ísť pešo. Tak sme šli.

V noci, za prítomnosti túlavých psov a ďalších nasratých turistov a domácich sme v “mŕtvom” meste hľadali akýkoľvek nocľah. Zobudili sme nejakú domácu a za dvojnásobnú cenu dostali izbu s vlažnou vodou v sprche.

To že sme v Uyuni nič neznamená

Ráno sme išli do odporúčanej agentúry. Cestou vidíme, že v uliciach Uyuni je nejako mŕtvo. V agentúre nás zrušili a zahlásili, že pokiaľ nemáme tour zabookovanú dopredu, nezoberú nás. “Ako si máme pri takomto stave dopravy zabookovať tour dopredu?”

Vyskúšali sme náhodnú agentúru, odkiaľ nás poslali za chlapíkom na ulicu, ktorý vraj organizuje tour.

Z víťazstva väzenie

Na ulici sme sa začali zhromažďovať s ďalšími turistami, ktorí tiež prišli v noci z rôznych smerov. Tam sme sa dozvedeli, že žiadne tour nie sú možné a Uyuni je zabarikádované z každej strany. Zo zúfalstva dostať sa do Uyuni sa odrazu stalo väzenie a zúfalstvo dostať sa von.

V hlúčiku približne štyridsiatich turistov sme s chabými jazykovými schopnosťami zisťovali čo sa deje a čo môžeme robiť preto, aby sme sa dostali na vysnívanú Salar de Uyuni.

Počas chaotického doobedia sa toho stalo viacero. Od zúfalstva, že sme uväznení v totálnej diere, cez tiché prostesty domácich, po organizáciu autobusu s povolením ísť spať do Orura, až po malý zázrak.

Ako sme na tajnáša utekali na tour Salar de Uyuni

Celé chaotické dopoludnie sme riešili, čo ďalej a vzišla z toho trojdňová tour na soľnú púšť s neznámou “ženou v žltom.” Okolo obeda sme sa dali dokopy 12 ľudí, aby sme naplnili dva džípy. Išli sme do neznáma. Poza barikády, do dvora s neomietnutým domom, s garážou.

Žena v žltom podplatila účastníkov blokád, aby pustili dve autá s turistami. Ovca je celá, aj vlk je sýty. Len turisti mierne nasratí.

Neuveriteľné na tom bolo, že sa dalo zaplatiť kartou! Aj keď sme netušili, či je naozaj všetko kóšer. Za tour sme zaplatili 900 Bs. (117,80€) na osobu + 45 Bs. (5,90€) poplatok za platbu kartou. Hotovosť sme nemali pri sebe, nakoľko sme už boli v tom, že z Bolívie neúspešne odchádzame.

Nemali sme šancu vyberať si medzi agentúrami, anglicky či španielsky hovoriacim sprievodcom alebo ubytovaniami. V ponuke bola len 3-dňová tour cez jednu tetu v žltom. Bol to risk, no bolo nás v tom 12 ľudí.

Prečo sa organizujú blokády?

Blokády v Bolívii sú politicky motivované chudobnejšou vrstvou obyvateľov. Protesty sú robené z rôznych dôvodov, vyhrotené bývajú najmä pred a v čase volieb.

Veľké mestá v krajine sú spojené vždy len jednou hlavnou cestou a obchádzky sa rátajú v stovkách kilometrov. Domácim sa blokády osvedčili na dosiahnutie svojich cieľov už v minulosti. Napr. pri blokovaní zásobovania La Paz, v mestskom satelite El Alto. Cieľom bolo vybudovanie lanovky do tejto vysoko položenej, odľahlej, ale zato významnej mestskej štvrte.

Blokády v Uyuni sa zase snažia donútiť domácich Uyuničanov, aby boli nespokojní a odsťahovali sa z Uyuni. Následne by sa zmenili podmienky pre mestské zastupiteľstvo, ktoré chce zvrhnúť starostu (ktorý je aktuálne vo väzení).

Tak ničia život svojim vlastným susedom. Kazia tak mestu jedinú zárobkovú činnosť aká tu je a tou je turizmus lebo barikády sa vzťahujú aj na tours na soľnú púšť

Čo môžeš robiť preto aby si netrčal v blokádach

Môžeš sledovať aktuálny stav blokád na vládnych webových stránkach: transitabilidad.abc.gob.bo a osac.gov, ale ani tie nie sú úplne vždy aktualizované.

Čo sa stane ak prejdeš blokádu?

Blokády môžu vyzerať rôzne. Niekedy sú to natesno zaparkované autá, alebo natiahnutá páska či rozložené kuželky. Ak sa pokúsiš túto hranicu prekročiť autom, domáci sú schopní začať do teba hádzať kamene! Blokády neplatia na chodcov, pešo sa pohybovať môžeš.

Čo všetko ti môže v Bolívii skaziť plány?  

V Bolívii si určite nerob plány. Nám sa osvedčilo neplánovať absolútne nič

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky a otrava jedlom
• počasie a prírodné katastrofy
• oslavy a sviatky
• čokoľvek iné

Mnohé veci a konverzácie, ktoré sa udiali počas vyššie opísaných troch dní prebiehali v tichom duchu a bez veľkých prejavov emócií. Nikdy nikto nevedel, či je ten správny čas nadávať a byť nasratý, lebo nikto nevedel či to nebude ešte horšie. 

Pri ceste do Bolívie sme netušili, že nás niečo takéto môže čakať. Jednoducho sme museli akceptovať situáciu. Aj o tom je cestovanie.

The post Ako nám blokády v Bolívii komplikovali život appeared first on TripLovers.

Do národného parku Toro Toro sme sa trepali len preto, aby sme si do vlastných rúk mohli chytiť to, čo tu po sebe dinosaury zanechali. Pre geológa maximálne vzrušenie! No má zmysel navštíviť bolívijsky Jurský park aj keď nemilujete šutre?

Obsah:

• 3 dôvody prečo sa oplatí navštíviť NP Toro Toro?
• Ako je možné, že sa v Toro Toro zachovalo toľko dinosaurích stôp?
• Ako sa dostať do národného parku Toro Toro
• Vstupné, poplatky, sprievodca
• Vybavenosť dediny Toro Toro
• Najodporúčanejšie výlety
• Ako dlho zostať v Toro Toro
• Náročnosť

3 dôvody prečo sa oplatí navštíviť NP Toro Toro?

1. V národnom parku Toro Toro sa nachádzajú stopy dinosaurov, ktorých sa môžeš dotknúť a chodiť po hornine v ktorej sa nachádzanú (to by ti neprešlo v žiadnej vyspelej krajine).
2. Lokalita je menej známa a turistov je tu pomenej
3. Už cesta do Toro Toro je zážitok, rovnako ako výlety po národnom parku
   + Geologické útvary, ktoré sa nachádzajú v oblasti Toro Toro sa dajú nazvať geologickým pornom

Ako je možné, že sa v Toro Toro zachovalo toľko dinosaurích stôp?

V prvom rade museli dinosaury prejsť pôdou, ktorá bola dostatočne poddajná na to, aby sa vytvorila stopa. Ideálny podklad na vytvorenie stopy je blato, čo oblasť Toro Toro v dobách dinosaurov spĺňala. Názov Toro Toro znamená v preklade blato blato.

Následne po vytvorení stopy je za potreby aby bola stopa rýchlo prekrytá sedimentom, často pieskom. Nasleduje desaťtisíc rokov, počas ktorých horniny litifikujú (skamenejú). Ich objavenie a odkrytie (v našej epoche) je viac menej o náhode.

Ako sa dostať do národného parku Toro Toro

Ak ideš verejnou dopravou tak do Toro Toro sa dá dostať iba z mesta Cochabamba. Autobusy nestoja na hlavnom autobusovou termináli, ale o 2 km ďalej.

Doprava funguje formou colectivos (minibusy), ktoré odchádzajú až keď sa naplnia. Tieto minibusy nájdeš na križovatke ulíc Avenida República a Avenida Vallegrande, a nasledujúcej križovatke ulíc Avenida República a Calle Mairana.

Jednosmerný lístok z Cochabamby do Toro Toro stojí 35 Bs. (4,60 €). Batožina ide na strechu a cesta trvá približne 5 hodín.

Cesta do Toro Toro je dláždená kameňmi, čo spôsobuje absolútny nekomfort na palube. Prach je všade a čím bližšie k Toro Toro, tým je ho viac. Cesta je miestami zaujímavá a miestami nudná. Posledných 40 km pred dedinou je najzaujímavejších. Treba prebrodiť riečky a reliéf naberá veľkolepé kontúry.

Ako sa dostať späť do civilizácie?

Mikrobusy z Toto Toro do Cochabamby odchádzajú v noci od 3:00 do 6:00, každú hodinu. A o 10:00 ak sa naplní. Odchádzajú z “centra” dediny, teda tej “najturistickejšej” križovatky aká tu je.

Vstupné, poplatky, sprievodca

Pred návštevou Národného parku Toro Toro budeš musieť uhradiť vstupný poplatok 100 Bs. (13,10 €). Platnosť vstupenky je 4 dni. Otvárajú o siedmej ráno.

Do národného parku môžeš ísť jedine so sprievodcom. Toho zoženieš v “kancelárií sprievodcov“ – Oficina de los guías, kúsok od miesta kde sa kupujú vstupenky do národného parku. Tu otvárajú o 7:30. Odporúčam ti prísť na tento čas aby si nemusel zháňať ďalších turistov v tejto mŕtvej dedine, lebo výlety sa platia za skupinu.

Sprievodcovia rozprávajú iba po španielsky, anglicky hovoriaceho sprievodcu zatiaľ nemajú.

Výlet vychádza najlacnejšie ak sa na každú tour zozbierate po 6 ľudí, čo je maximálny počet na jedného sprievodcu. Taktiež ušetríte na doprave ak dáte ako skupina v jeden deň Ciudad de Itas a jaskyňu Umajalanta

• Circuit Vergel 100 Bs. (13,10 €) na skupinu
• Ciudad de Itas + Jaskyňa Umajalanta = 618 Bs. (80 €) na skupinu

Vybavenosť dediny Toro Toro

Väčšina ubytovaní nemá ani wifi. Má ju napr. Hostel Los Chocos. Teplá (vlažná) voda vo väčšine prípadoch nie je problém. V “centre” dediny sa nachádza jeden bankomat.

Reštaurácie a obchody sú otvorené len vtedy keď to ich majiteľom vyhovuje. Väčšinou sme prešli aspoň 3 reštaurácie aby sme dostali aspoň niečo. Poriadny stroj na kávu v Toro Toro nemá nikto a v kaviarni dostaneš len instantnú kávu

Turistov v Toro Toro je tiež poskromne, preto sa domácim ani neoplatí robiť väčší biznis, lebo nie je pre koho. Dostupnosť tohto miesta je mizerná, čo mnohých turistov odradzuje. To však môže zmeniť výstavba novej cesty, ktorá je v plnom prúde.

Najodporúčanejšie výlety:

Circuit Vergel

Najznámejšia tour, ktorú spoznáš z obrázkov je okruh do kaňonu Toro Toro, počas ktorého uvidíš aj dinosaurie stopy. Tento okruh má 10 km a mal by trvať 4-5 hodín. Kaňon sa nachádza v nadmorskej výške 2800 m. n. m. takže počítaj s trošku redším vzduchom. Nám okruh trval 7,5 hodiny nakoľko sprievodca nepredpokladal, že bude mať v skupine dve neaklimatizované počítačové krysy, čo 8 hodín denne sedia za počítačom

Sprievodcovia sú poväčšine iba “brigádnici,” ktorý neštudovali geológiu, ani paleontológiu. Výskum tu prebieha, ale robia ho vedci z Francúzska, Talianska či Španielska. Bolívijského paleontológia tu nestretneš, lebo v Bolívii sa paleontológia študovať nedá.

V rámci Circuit Vergel uvidíš dinosaurie stopy mäsožravcov, aj bylinožravcov, vodopád Vergel pri ktorom sa môžeš aj okúpať, morské fosílie, kresby inkov, kondory a hlavne kaňon Toro Toro. Náš najväčší obdiv si zaslúžila kvetinka, ktorá sa volá Mimosifólia. Pre nás Mimo-si-fólia

Ciudad de Itas a jaskyňa Umajalanta

Návštevu kamenného mesta Ciudad de Itas sme spojili s návštevou jaskyne Umajalanta, kvôli úspore času aj financií za dopravu. Výlet nás vyšiel 618 Bs. (80€) na skupinu so sprievodcom, dopravou, požičaním heliem a čeloviek do jaskyne. V cene nie je obed, ktorý si môžeš ráno doobjednať u sprievodcu za 25 Bs. (3,30€).

Ciudad de Itas

Začína sa hodinovou cestou džípom z Toro Toro až do nadmorskej výšky 3700 m. n. m. ku kamennej mestu Ciudad de Itas. Tour trvá 4 hodiny a počas nej vidíme jaskynné kresby Kečuáncov, “katedrálu”, kamenný palác, kamenné útvary ako slon, ryba a nespočetné množstvo korytnačiek, ktorým beháme po chrbte a máme pocit ako z Nekonečného príbehu. Zo všetkých výletov v Toro Toro sa mi tento páčil najviac

Jaskyňa Umajalanta

Pred vstupom do jaskyne Umajalanta si musíš batoh odložiť do skrinky v požičovni. Peniaze, doklady a elektroniku sme nasilu natlačili do vačkov a vodu nechali v skrinke.

Do jaskyne potrebuješ dlhý rukáv, vo svetri by ti bolo teplo. Počítaj s tým, že sa trošku zašpiníš, lebo v jaskyni sa treba sem tam aj plaziť alebo precpať pomedzi úzke priestory

Program trval 4 hodiny v rámci ktorých sme pozreli aj dinosaurie stopy pred jaskyňou. Jaskynná výzdoba je oproti slovenským jaskyniam chudobnejšia, ale aj tak sme boli s návštevou veľmi spokojní.

Ako dlho zostať v Toro Toro

Na návštevu NP Toro Toro potrebuješ minimálne 2 dni, aby si videl to najhlavnejšie. Napríklad v prvý deň ísť na Vergel Circuit, druhy deň Ciudad de Itas a jaskyňu Umajalanta. Ak máš záujem navštíviť aj iné miesta, alebo každý deň dať iba jednu tour, mysli na to, že vstupné do NP Toro Toro je platné len 4 dni.

Niektorí turisti dokážu dať prvú tour (najčastejšie Vergel Circuit) ešte v deň ako prídu autobusom z Cochabamby. Môže to byť veľmi vyčerpávajúce ale ušetrí ti to deň dovolenky

Náročnosť

Myslím si, že deťom by sa Toro Toro zaručene páčilo a fyzicky by ho zvládali, ale len preto, že sa nachádza v nižších nadmorských výškach Na druhej strane sme nevideli v Bolívii žiadnych turistov s deťmi. Pre starších ľudí môže byť návšteva Toro Toro fyzicky veľmi náročná a bolo by treba viac času na každú jednu tour.

Sami sme mali veľký problém. Najmä pri výstupe z kaňonu Toro Toro a počas celej tour do Ciudad de Itas, ktoré bolo v nadmorskej výške až 3700 m. n. m.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Toro Toro, tam kde sa prechádzali dinosaury appeared first on TripLovers.

Únava, nadmorská výška a pozastavená doprava v La Paz nás nemilo prekvapujú hneď v prvý deň v Bolívii. Naopak, pohľad na šesťtisícovku Huaynu Potosí ma presvedčil, že destináciu som vybrala správne a lanovky ponad mesto sa neustále pohojdávajú v mojej mysli. La Paz je očarujúci kúsok sveta, ktorý ti vyrazí dych v dobrom, aj v zlom

Obsah:

• Lanovky v La Paz
• Štrajk či sviatok? Nie, športový deň!
• Výlety do okolia La Paz
  • Indiánska štvrť El Alto
  • Čarovný výlet na mesiac
  • Cesta smrti
  • Huayna Potosí

V noci prilietame z Limy (0 m. n. m.) do La Paz, na letisko El Alto, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 4 100 m. n. m., čo je jedno z najvyššie položených letísk na svete. Ísť hľadať ubytovanie v Bolívii sa nám veľmi nechce a preto ostávame spať na letisku. Už o pár hodín neskôr Mimo pociťuje príznaky výškovej choroby. Takže prvé, čo sme urobili, keď sme zišli nižšie do La Paz (3 630 m. n. m.) bolo, že sme sa vyspali z výškovej choroby. Naozaj to pomáha!

Z letiska sa dá dostať taxíkom za 55 – 70 Bs. (7,2 € – 9,2 €) alebo autobusom 212 spred hlavného vchodu letiska až ku katedrále v La Paz a námestiu San Francisco za 4,5 Bs. (5,9 €) na osobu.

Lanovky v La Paz

La Paz je mesto postavené na úpätí náhornej plošiny Altiplano, takže sa javí ako odporne hornaté mesto plné strmých kopcov. Práve zložité geomorfologické podmienky prinútili obyvateľov mesta zatlačiť na vládu aby postavila sieť lanoviek Mi Teleférico. Lanovky sú najrýchlejšia forma prepravy v La Paz. Jedna jazda stojí 3 – 5 Bs. (0,40 € – 0,65 €) čo je pre Slováka lacnejšie ako lístok na MHD v Bratislave.
V súvislosti s mestom La Paz si odporúčam pozrieť dokument: Extrémne mestá – La Paz najvyššie položené mesto sveta.

Štrajk či sviatok? Nie, športový deň!

Pri raňajkách sa dozvedáme, že dnes autá nejazdia. Myslíme si, že je štrajk alebo sviatok, a preto meníme plány (čo sme robili v Bolívii denne). Keď sa vyberáme do centra mesta, zisťujeme, že v La Paz sa dnes koná športový deň. Pozdĺž najfrekventovanejšej ulice v centre mesta sa konajú športové súťaže, hry pre deti a zvyšok miesta zaberajú stánky s jedlom a oblečením. Práve to nám umožnilo pozorovať skutočný život v La Paz.

V samotnom centre mesta toho k pozeraniu veľa nie je. Nachádza sa tu typická latinsko-americká katedrála na námestí San Francisco, úzka ulička calle Jaén, námestie Murillo a dve ulice so suvenírovými obchodíkmi. Zo suvenírových trhov v La Paz je najznámejší Mercado de las Brujas (trh čarodejníc), kde okrem bežných suvenírov nájdeš aj skapacinky, ktoré chodia nakupovať miestny šamani.

Výlety do okolia La Paz

1) Indiánska štvrť El Alto

Najkrajšia vyhliadka na mesto a na okolité hory je z indiánskej štvrte El Alto, kam sa dostaneš lanovkou červenej linky. My sme sa sem dostali v deň, kedy bola v La Paz pozastavená doprava. Práve to využili mnohé decká a z El Alto zjazďovali na bicykloch a skateboardoch až do centra La Paz.

2) Čarovný výlet na mesiac

Z námestia San Francisco sa vieš za hodinu dostať autobusom 902 za 2,60 Bs. (0,35 €) až ku vchodu do Valle de la Luna, teda Mesačnej doline. Je to miesto kde sa nad teba týčia vysoké hlinené veže, ktoré vznikli eróziou. Vstupné je 15 Bs. (2€) a za približne hodinu sa dá stihnúť väčší okruh. Neďaleko La Paz sa nachádza ešte jedno podobné miesto a to Valle de las Animas.

3) Cesta smrti

Ak máš rád cyklistiku, toto ťa určite zaujme. Z La Paz sa robievajú celodenné výlety, v rámci ktorých ti požičajú bicykel a môžeš si zjazdiť Road of Death (Old Yungas Road). Takýto výlet stojí od 80 dolárov a viac. My sme mali v pláne prejsť ju na motorke, ale ako som už spomínala, Bolívia sama menila naše plány.

Odporúčam pozrieť si dokument: Most Dangerous Ways to School – BOLIVIA, ktorý opisuje čo všetko musia bolívijské deti z tejto oblasti podstúpiť aby dosiahli aspoň nejaké vzdelanie pre lepšiu budúcnosť.

4) Huayna Potosí

Veľmi pohľadná hora, ktorá sa nachádza hneď za La Paz je najľahšie dosiahnuteľnou šesťtisícovkou na svete. Výstup na ňu trvá len 3 dni aj s cvičným zaškolením ak si nikdy predtým neliezol.

Podobný, ale menej náročný výlet si môžeš urobiť na horu Chacaltaya (5 421 m. n. m.), na ktorú sa dá dostať za 1 deň z La Paz ak si v meste prenajmeš auto so šoférom.

Celá FOTOGALÉRIA

The post La Paz a čarovný výlet na mesiac appeared first on TripLovers.