O ostrove Cejlón, na ktorom sa kedysi pestovala káva, ale dobrú kávu si tu nedáš, o tom ako s medzinárodným vodičákom za volant sadnúť nemôžeš a o tom, že aj keď si objednáš izbu len pre seba, sám v nej nebudeš. To je čarovná Srí Lanka

Obsah:

• Víza
• Kedy je vhodný čas na návštevu Srí Lanky?
• Zdravie a očkovanie
• Bezpečnosť na Srí Lanke
• Peniaze a ceny
• Turizmus a vybavenosť
• Doprava po ostrove
  • Vlaky
  • Autobusy
  • Tuk tuky
  • Skútre
• Srílankská gastronómia
• Srílančania a komunikácia
• Čo vidieť a robiť na Srí Lanke
• Ako dlho zostať na Srí Lanke?

Víza

Srí Lanka už niekoľkokrát skúšobne zaviedla odpustenie poplatku za turistické víza aj pre štáty Schengenu. Ich výhoda je, že si ich môžeš spraviť aj bez toho aby si mal zakúpenú letenku, lebo sa neviažu na presný dátum. Takže ak sa v dohľadnej dobe chystáš na Srí Lanku, pozri či takéto niečo práve nie je v „móde“

Inak stoja 35 USD ak si ich vybavíš pred príletom alebo 40 USD na letisku po prílete (cenník).

Kedy je vhodný čas na návštevu Srí Lanky?

Veľmi zložitá otázka, ktorá závisí od regiónu. Všeobecne za najlepší čas pre celú Srí Lanku sa považuje obdobie január – apríl a júl – september, kedy je počasie najstabilnejšie. Pre špecifickejšiu odpoveď odporúčam tento link.

Zdravie a očkovanie

Pred návštevou Srí Lanky sa odporúča byť zaočkovaný proti: žltačke typu A aj B, tetanusu, brušnému týfusu, ale aj besnotue. Tá sa môže prenášať túlavými psami, ktorých je na ostrove naozaj dostatok ale aj opicami, ktoré sú ako všade poriadne drzé. Komárov je na Srí Lanke požehnane, ale malária sa tu bežne nevyskytuje, väčšia pravdepodobnosť je ochorenie na horúčku dengue, ktorá sa tiež prenáša uštipnutím komára.

Za dva týždne sme vôbec nemali hnačky, pritom sme jedli hocikde, aj street food. Vodu sme pili iba balenú, aj keď domáci tvrdia, že pitná je aj z kohútika. Neverte im, lebo na to doplatíte

Bezpečnosť na Srí Lanke

Srílančania sú na turistov veľmi zlatí a netreba sa ich báť. Druhá vec je, že na ostrove sú zastúpené 4 hlavné náboženstvá, pričom tie najmenej zastúpené islam a kresťanstvo voči sebe vedú spory. Tie vyvrcholili počas veľkonočných osláv v roku 2019 teroristickými útokmi na kresťanské kostoly počas bohoslužieb. Odvtedy strážia najväčšie náboženské chrámy vojaci so samopalmi.

Do roku 2009 konflikty pretrvávali aj na severe ostrova medzi menšinami Tamilov a Sinhálcov. Po 22 rokoch občianskej vojny je momentálne spor umlčaný, ale nie natrvalo uhasený. Cestovanie aj do týchto oblastí je momentálne bezpečné.

Väčšie nebezpečenstvo pre turistov predstavujú opice a túlavé psy, aj keď sú mierumilovnejšie ako tie v juhovýchodnej Ázií.

Za dva týždne sme nemali výrazné problémy s podvodníkmi. Iba ojedinelé prípady, väčšinou s ľuďmi pracujúcimi v turizme. Jediný výraznejší problém čo sme mali bol pri slonom „sirotinci“ Pinnawala, kedy si na nás pripravili scénku, a následne sa nás lokálny „sprievodca“ ujal a zobral nás do spicy garden (záhrady s korením). Podobných v okolí bolo asi 20 a preto sa o turistov musia biť. Je to forma „Zero dollars tours“ keď ti niečo zadarmo ukážu a na oplátku čakajú, že si niečo (predražené) kúpiš. V našom prípade to bola hlavne strata vzácneho času.

Najväčšie nebezpečenstvo na Srí Lanke predstavuje ľudská hlúposť a to hlavne pri robení si „instagramových“ fotografií pri vytŕčaní sa z idúceho vlaku. Nebezpečné je aj sedenie vo dverách s vystrčenými nohami. Vlaky nezastavujú na všetkých staniciach, ale platformy v ceste stoja a cestujúci môže „prísť o nohy“ alebo sa ťažko zraniť.

Celkovo hodnotím Srí Lanku ako bezpečnú destináciu, vhodnú aj na dovolenku s deťmi

Peniaze a ceny

Srí Lanka má vlastnú menu, srílanskú rupiu, skrátene LKR. Preferuje sa platba domácou menou, dolármi sa dá platiť iba výnimočne.

Verejná doprava a lokálne jedlo na ostrove sú veľmi lacné. Ubytovanie vie byť tiež veľmi lacné, závisí od požiadaviek. Izby s klimatizáciou sú drahšie. Veľmi drahé sú vstupenky na pamiatky.

O tom, v akých bankomatoch vyberať peniaze bez poplatku, či koľko nás vyšiel dvojtýždňový trip po Srí Lanke sa dozvieš v článku: Koľko stojí cestovanie po Srí Lanke?

Turizmus a vybavenosť

Srí Lanku sme navštívili v čase začiatkov koronavírusu (prelom januára a februára 2019), kedy bolo známych 7000 prípadov – prevažne všetky v Číne. Tento fakt výrazne ovplyvnil počet turistov na ostrove, takže aj keď sme ho navštívili počas “high season”, s turistami sme sa netlačili. Najviac turistov bolo v destináciách Ella a na plážach juhozápadného pobrežia ostrova, kde je najviac rodiniek s deťmi.

Čakali sme, že Srí Lanka bude vybavená pre turistov asi ako Thajsko, mýlili sme sa. Agentúry, ktoré by vo väčšom poskytovali tours tu bežne nie sú. Všetko si musíš zorganizovať sám, ale keďže domáci hovoria anglicky veľmi dobre, ide to ľahko Stačí si zobrať tuk tuk a ten ťa povozí kam chceš. Horšie je to s prenájmom skútrov, zohnať ho je veľmi náročné. Na dlhšie vzdialenosti musíš využiť verejnú dopravu, čo nemusí byť komfortné pre každého.

Ak máš vyššie požiadavky, dá sa objednať aj taxík, napr. cez online aplikáciu PickMe. Celý ostrov môžeš obísť so súkromným tuk tukom a vodičom. Ubytovanie, aj jedlo sa dá zohnať podľa požiadaviek a rozpočtu. Nie je problém nájsť rezorty alebo luxusnejšie reštaurácie.

Na ubytovaní rátaj s tým, že v izbe nikdy nebudeš sám. Na Srí Lanke to žije a v izbe vždy nájdeš aspoň jedno zvieratko. My sme počas nášho pobytu mali žabu, pijavicu, komáre, jašteričky a za oknom nonstop pičujúcu veveričku Na izbách sa používajú nejaké vlastné zásuvky, na ktoré neexistuje ani univerzálny konektor. Väčšinou ti na ubytovaní poskytnú špeciálny adaptér, ale radšej keď môžeš nabíjať tak nabíjaj. Ubytovania sú často vybavené moskytiérou, ale neplatí to vždy. Na Srí Lanke sa určite hodí!

Doprava po ostrove

Doprava po ostrove je extrémne pomalá a extrémne lacná (napr. 6 hodinová cesta vlakom 200 km nás vyšla približne 1 €). O tom, že spoje nie vždy chodia načas hádam ani netreba polemizovať. Väčšinou trasu musíš vykomunikovať s miestnymi, čo však nie je žiaden problém, lebo vždy vedeli poradiť. Navyše autobusy majú nápisy aj v latinke

Počas našich dvoch týždňov na Srí Lanke sme na dlhšie trasy využívali autobusy a vlaky a na kratšie vzdialenosti tuktuky a skútre.

Cesty na Srí Lanke sú úzke a takmer vždy len s jedným pruhom, takže často vznikajú kolóny keď je na ceste niečo väčšie alebo pomalšie. Kvalita ciest závisí od triedy, čím nižšia tým rozbitejšia. Diaľnice sú len vo výstavbe. Doprava je najhustejšia počas pracovných dní, hlavne v okolí väčších miest ako Kandy či Kolombo. Počas víkendu sú cesty výrazne prázdnejšie. V centrálnej časti ostrova, ktorý je turisticky najnavštevovanejší, sú cesty kvôli horám kľukaté a prejazd zaberie viac času. Po poslednom kolonizátorovi, Veľkej Británii si tu ponechali zvyk jazdiť vľavo.

1) Vlaky

Na Srí Lanke určite aspoň raz vyskúšaj vlaky! Povinná jazda je trasa Kandy – Ella, kde vlak stúpa do vyšších nadmorských výšok cez čajové plantáže. Táto vlaková trasa je považovaná za jednu z najkrajších na svete

Vlaky sú najlacnejší a najpomalší spôsob ako sa dopravovať po ostrove. Po vlaku neustále chodia predavači s typickým srílanským  street foodom Lístok sa dá kúpiť na každej stanici a pri vystúpení sa na stanici opätovne odovzdáva. Niekedy chodí aj sprievodca, a kontroluje či sedíte vo vagóne triedy, ktorú ste si zakúpili. Vo vlakoch fungujú vagóny s VIP rezerváciou (bývajú beznádejne vypredané mesiac dopredu), 2. a 3. triedou.

Vlaky bývajú veľmi plné a ľudia väčšinou stoja. Preto sme si kupovali lístok do 2. triedy, aby sme mohli vo vlaku nastúpiť do 2, ale aj 3. triedy a zmestiť sa. Nástup do vlaku funguje ako v indických filmoch, kedy sa ľudia lakťujú dovnútra ešte predtým ako ostatní vystúpia. Je to komické a najvtipnejšie na tom je, že musíš urobiť to isté

2) Autobusy

Po ostrove chodí strašne veľa autobusov. Chodia celkom často a dostaneš sa s nimi takmer všade. Tiež bývajú veľmi plné. Lístok sa kupuje u závozníka. Niečo ako turistické autobusy tu nefunguje.

3) Tuktuky

Srí Lanka je krajina tuktukov. Na cestách výrazne prevyšujú počet skútrov. My sme tuk tuky využívali iba v mestách formou taxi. Bežná tarifa, ktorá sa nám osvedčila je 200 LKR (1 €) na 3 km. Platí pravidlo: Cenu si vždy dohodni pred nástupom!

Tuktuky sú také populárne, že si ich vieš prenajať a s nimi obehnúť celý ostrov. Ak chceš sám šoférovať musíš si v Colombe vybaviť špeciálne povolenie na dopravnom inšpektoráte. Samotní medzinárodný vodičský preukaz nepostačuje. Svojim spôsobom je to zo strany Srí Lanky nerešpektovanie medzinárodných dohôd, ku ktorým sa upísali. Ak tento doklad nebudeš mať, problém by mal mať aj ten kto ti prenajal vozidlo.

4) Skútre

Na denné výlety sme používali skúter. Zohnať ho však nie je také jednoduché! Vždy sme obvolávali požičovne aj deň dopredu, ale vždy mali beznádejne vybookované (a to sme tu boli v období počiatku koronavírusu kedy bolo turistov výrazne pomenej). No keď sme prišli osobne, ešte vždy zohnali aspoň jeden kus od kamoša. Prebratie skútru teda väčšinou trvalo dlhšie lebo ho dotyčný musel ešte doniesť/zohnať.

Cena prenájmu na deň je väčšinou 2000 LKR (10 €), niekedy požadovali zálohu, ale nikdy nechceli ako zálohu pas.

Pri policajnej kontrole naozaj požadujú driving licence. Konkrétne medzinárodný vodičský preukaz s potvrdenou skupinou A, podľa Ženevského dohovoru, ktorý sa vydáva s platnosťou 1 rok. Na skúter by to malo postačovať a netreba vybavovať doklady na dopravnom inšpektoráte v Kolombe.

Srílankská gastronómia

Jedlo na Srí Lanke pripomína to indické. Základom je aby bolo vždy pikantné až tak, že po druhom súste už vôbec nezáleží na tom čo ješ. Dajú sa však nájsť aj nepikantné jedlá. Viac na túto tému píšem v článku: Pekelná chuť Srí Lanky 

Srílančania a komunikácia

Väčšina ľudí vie po anglicky, aj keď nie všetci sa úplne dohovoria. A aj keď nevedia pomôcť po anglicky, sú veľmi ochotní. Sú veľmi milí a takmer každý začína rozhovor otázkou: Where are you from? (Odkiaľ si). Na cudzincov sú zvyknutí a nemajú potrebu sa s nimi fotiť ako v Indií. Na juhozápadnom pobreží veľa domácich pracujúcich v turizme ovláda ruštinu, nakoľko Rusi sú ich najpočetnejšia klientela.

Majú vlastný jazyk a písmo (Sinhala), ktoré je podobné hindi (jazyku používanému v Indií) ale väčšinou majú aj preklady v latinke. Pri komunikácií so Srílančami je povestné ich „indické kývanie hlavičkou“, ktoré v rozmedzí áno – nie – neviem znamená úplne všetko  Medzi ich podivné zvyky patrí cmukanie na iných. Chlapi radi žujú betel, nosia košele a milujú kriket

Na ostrove sú zastúpené 4 hlavné náboženstva – budhizmus (70%), hinduizmus (13%), islam (9%) a kresťanstvo (7%), ktoré sú dôsledkom histórie ostrova. Pri návšteve budhistických chrámov musíš mať zahalené ramená, aj kolená. Niekde síce látku na prekrytie poskytujú, ale zďaleka nie všade. Bez nej sa do chrámu nedostaneš. Naopak, turisti môžu vojsť do chrámu v ponožkách, čo je super lebo sa aspoň čiastočne vyhneš kožným chorobám.

Nepracuje sa cez víkendy, čo sú soboty poobede a nedele (1,5 dňa) a počas full moon a half moon kedy majú sviatky.

Čo vidieť a robiť na Srí Lanke

Srí Lanka je úžasná destinácia, kde môžeš spoznávať, oddychovať, športovať, vychutnávať či si len zacvičiť jógu a meditovať. V tomto spektre aktivít sa nájde hádam každý. Tu je prehľad možností čo ťa na Srí Lanke čaká

• Anurádhapuraja – starobylé mesto po kráľovstve Rajarata
• Pollonaruwa – starobylé mesto po Pollonaruwskom kráľovstve
• Dambulla – jaskyne a Golden Temple
• Sigiriya – pozostatky palácového komplexu na monumentálnej skale
• Kandy – príjemná atmosféra a Temple of the Sacred Tooth Relic + výlety do okolia
• Safari – národné parky Yala, Minneriya, Udawalawe (rozhodne lepšie ako “sirotince” v Pinnawale)
• Vláčikom z Kandy do Ella
• Nuwara Eliya – vodopády a čajové plantáže
• Ella – výlety do okolia a čajové plantáže
• Galle – opevnenie vybudované Holanďanmi
• Hikkaduwa – korytnačky, šnorchlovanie
• Pláže JZ Srí Lanky – oddych, potápanie, šnorchlovanie, surfovanie
• Negombo – často navštevované lebo sa nachádza kúsok od letiska
• Colombo – múzeá

Ďaľšie rady a odporúčania na tvoju cestu po Srí Lanke nájdeš v článkoch:

#1: Za budhizmom do srdca Srí Lanky
#2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly
#3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy

https://www.facebook.com/427513457580937/videos/681743679232759

Ako dlho zostať na Srí Lanke?

Na základný okruh potrebuješ aspoň 2 týždne aby si si to užil. Veľa času zaberú presuny. Ak máš 3 týždne tak je veľká šanca, že stihneš všetky vyššie spomenuté miesta. Cestovné agentúry robia vnútrozemie Srí Lanky za 4 dni a vynechávajú pritom úžasné miesta.

Za seba určite musím odporúčať nevynechať: Temple of the Sacred Tooth Relic v Kandy, šnorchlovanie s korytnačkami v Hikkaduwe, čajové plantáže a chrám Dowa Rajamaha Viharaya neďaleko mestečka Ella Za najkrajšiu pláž je považovaná pláž Unawatuna. Na druhej strane určite odporúčam vynechať slonie “sirotince” v Pinnawale! Bolo to obrovské sklamanie a slony sme si nedokázali užiť

Srí Lanka je úžasná destinácia, na ktorú sa ešte nikdy nikto nesťažoval. Navyše cestovanie po Srí Lanke nie je zložité, takže ho zvládnu aj začiatočníci, ktorí idú po prvýkrát do exotiky bez cestovky Vhodná je dokonca na dovolenku s deťmi  a jazykovú bariéru tu zbúrajú aj staršie ročníky

The post Dovolenka na Srí Lanke, vhodná aj pre začiatočníkov či rodiny s deťmi appeared first on TripLovers.

Dva týždne na Srí Lanke sú minimálny čas, ktorý potrebuješ na spoznanie ostrova. Tento článok ti má poskytnúť naše tipy, odporúčania a rady na tvoj dovolenkový itinerár po centrálnej časti Srí Lanky

Obsah:

1. deň: Cesta z letiska do Amuradhapuri plná zážitkov
2. deň: Amuradhapura a starobylé mesto po kráľovstve Rajarata
3. deň: Dambulla a výhľad na bájnu horu Sygiria
4. deň: Pokojná atmosféra Kandy v ruchu veľkomesta
5. deň: Sloní sirotinec, ten najhorší nápad na Srí Lanke!

Náš článok o jednotlivých miestach na Srí Lanke, v ktorých ti chceme poskytnúť naše rady a odporúčania sme kvôli veľkosti obsahu rozdelili na 3 samostatné články 

• #1: Za budhizmom do srdca Srí Lanky
• #2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly
• #3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy

1. deň: Cesta z letiska do Amuradhapuri plná zážitkov

Nadránom prilietame na letisko Bandaranaike International Airport neďaleko Kolomba a hneď vybavujeme SIM kartu kvôli internetu. Tuk tukom za 200 LKR (1 €) sme sa dostali na 3 km vzdialenú vlakovú stanicu Katunayaka South Railway Station, kde sme sa stretli so zvyškom našej skupiny.

Náš trip po Srí Lanke chceme začať v meste Anuradhapura. Treba nastúpiť na vlak v smere do Kolomba, ale treba prestúpiť na stanici Ragama. Aj keď je Anuradhapura vzdialená len 200 km, cesta trvá vyše 6 hodín a lístok stojí 215 LKR (1,10 €). Vlaky na Srí Lanke predstavujú najzážitkovejší druh dopravy  Ešte v ten deň sme si v meste zajednali skútre na ďalší deň a spokojne šli dospať jetlag.

Tipy & rady:

• z letiska na vlakovú stanicu Katunayaka South Railway Station sa dá zjednať tuk tuk na 200 LKR (1€)
• tuktukárov s ktorými sa dá zjednávať hľadaj na hlavnej ceste
• na Srí Lanke sa nám pri tuk tukoch osvedčila tarifa 200 LKR (1 €) za 3 km

2. deň: Amuradhapura a starobylé mesto po kráľovstve Rajarata

Do Amuradhapuri sme prišli kvôli budhistickým pamiatkam a histórií. Tato destinácia nepatrí medzi najvyhľadávanejšie na Srí Lanke a už zohnať skúter bolo náročné. Po areáli Ancient City of Anuradhapura sa môžeš presúvať na skútri alebo si môžeš prenajať vodiča s autom. Tí si odchytávajú turistov už na vlakovej stanici.

Treba si zakúpiť vstupenku za 25 USD (alebo 4050 LKR), dá sa platiť oboma menami. Na lístku je napísané donation (dar), ale po areáli sú rozmiestnení kontrolóri, pri ktorých máš zastaviť a preukazovať sa. Po 3. kontrole nás to prestalo baviť a začali sme ich obchádzať. Tí nás na oplátku začali naháňať na skútri aby nám už 3x skontrolovaný lístok opäť skontrolovali Lístok treba odovzdať na konci dňa, nad významom tohto nariadenia sme sa ani nezamýšľali.

Pred vstupom ku pagodám a chrámom musíš mať vždy zahalené kolená aj ramená. To platí aj pre mužov. Takmer všade sa musíš vyzúvať ale turisti majú povolené ponožky. Presúvanie sa medzi jednotlivými pamiatkami je vyčerpávajúce no v areáli sa nachádzajú mini reštaurácie s domácou stravou, kde môžeš doplniť sily a oddýchnuť si V areáli sú k dispozícií platené toalety.

To najhlavnejšie čo v Amuradhapuri môžeš uvidieť je:

• Jaya Sri Maha Bodhi – Bódhi najstarší strom na Srí Lanke
• Isurumuniya Rajamaha Viharaya – chrám akoby v skale, jediné miesto kde sa dopláca 200 LKR (1€)
• Royal Park – toto miesto je zarastené a navštevuje ho málo ľudí, nachádzajú sa tu kráľovské kúpele a mystický kruh vyrytý v skale
• Ruwanweli Maha Seya – najväčšia pagoda pri ktorej sa odohráva najviac posvätných rituálov
• Jethawanaramaya Dagaba – veľká tehličková pagoda
• Abhayagiri Dagaba – veľká tehličková pagoda s ruinami naokolo
• Lankaramaya Stupa – osobne najkrajšia pagoda so stĺpmi naokolo

Posledný autobus do ďalšej destinácie mal odchádzať o/po 18-tej, takže naozaj sme si pozreli iba to najdôležitejšie. Vstupenka má platnosť 1 deň, ale prejsť celé starobylé mesto sa za taký čas nedá stihnúť.

Tipy & rady:

• Amuradhapura neposkytuje príliš rozvinuté turistické služby, naopak je tu najväčšia pravdepodobnosť interakcie s domácimi
• na internete sme sa o ňom dočítali ako o meste podvodníkov a tiež sme zachytili náznaky podvodov
• skútre alebo inú formu dopravy si zajednaj deň dopredu, ušetrí ti to čas
• vždy treba mať so sebou šatku na prekrytie kolien/ramien (aj muži)
• topánky nesmieš mať odložené v batohu, musíš ich nechať pred chrámom alebo dať do úschovne za poplatok (okolo 40 LKR – 0,2 €)
• vstupenka má platnosť 1 deň
• niečo podobné nájdeš aj v Polonnaruwe
• takmer všade sa treba vyzúvať, ale turisti majú povolené ponožky
• na navigácií sa nasmeruj k parkovisku na ktoré sa chceš dostať, nie pamiatku ktorú chceš vidieť

3. deň: Dambulla a výhľad na bájnu horu Sygiria

V Dambulle sa nachádzajú posvätné jaskyne Rangiri Dambulu Viháraja, ktoré pozostávajú z 5 malých jaskýň. Jaskyne majú iný charakter ako tie čo poznáš zo Slovenska, kvapľovú výzdobu tu neočakávaj, lebo sú vyzdobené rukou človeka. Steny sú pomaľované a nachádzajú sa tu stovky Budhov. Túto návštevu určite odporúčam lebo je to fakt krásne miesto.

Vstup k jaskyniam je zo zadnej strany hlavnej ulice, kde sa dajú kúpiť lístky. Vstupné je 1500 LKR (7,20 €) a obhliadka jaskýň zaberie približne 1 hodinu. Ešte predtým však treba zdolať horu, v ktorej sa jaskyne nachádzajú. Výstup zaberie približne 10 minút a cestou môžeš stretnúť opice. Jaskyne sú posvätné takže aj tu platí, že musíš mať zahalená ramená a kolená a topánky nechať pred vchodom do jaskýň.

Neďaleko jaskýň sa nachádza aj nepriehľadnuteľná socha Budhu v zlatom prevedení. Sedí na vrchole Golden Temple, ktorá pripomína skôr kasíno Chrám je otvorený len do 18:00. My sme to časovo nestihli, ale napriek tomu sme tu strávili príjemný večer priamo pod sochou Budhu, lebo tieto časti ostávajú otvorené počas celého dňa

Približne 20 km od Dambully sa nachádza monumentálna skala Lion rock, na ktorej sú pozostatky palácového komplexu Sigiriya z 5. storočia. Za normálnych okolností by sme sa na ňu vybrali, ale nakoľko vstupné bolo až 30 USD + veľa turistov, vybrali sme sa len na vyhliadku na Lion rock z Pidurangala rock za 500 LKR (2,5 €).

Vyhliadku z Pidurangala rock navštevuje veľa domácich ale aj zahraničných turistov. Výstup zaberie cca 20 minút a posledný úsek je už dosť o šplhaní. To môže byť problém pre starších ľudí alebo rodičov s miminkami, naopak si to veľmi užijú malé deti.

Iné výlety v okolí Dambully:

• Slonie safari v Minneriya National Park (vyše 35 USD)
• Pollonaruwa – starobylé mesto po Pollonaruwskom kráľovstve (25 USD)

Tipy & rady:

• Ak sa nechystáš na sever Srí Lanky do Dambully, ale smeruješ aspoň do Elly, tak v jej blízkosti sa nachádza niečo podobné ako sú jaskyne v Dambulle v chráme Dowa Rajamaha Viharaya
• Pred Golden Temple policajti radi chytajú a kontrolujú doklady turistom na skútroch

4. deň: Pokojná atmosféra Kandy v ruchu veľkomesta

Kandy je veľmi príjemné mesto s jazerom a napriek množstvu turistov sa nám tu zapáčilo. Najväčším lákadlom je návšteva chrámu Temple of the Sacred Tooth Relic, kde je ukrytá relikvia Budhovho zubu. Okolo tohto pozostatku sa 3x denne robí ceremónia. Je to vždy o 9:00, 18:30 a o polnoci. Osobne účasť na tejto ceremónií príliš neodporúčam lebo je to tlačenka, pri ktorej nič nevidieť, ani keď stojíte vpredu a celú dobu tam maximálne pobehujú chlapi v bielom.

Pred vstupom do chrámového komplexu treba prejsť kontrolou. Kontrolujú sa zbrane a vhodnosť oblečenia. Dôvodom dôslednej kontroly bezpečnosti je teroristický útok separatistickej organizácie Tamil Tigers z roku 1998.

Až za kontrolou sa kupujú vstupenky, v automatoch, čo je na Srí Lanku dosť cool! Vstupné je 1500 LKR (7,5 €) pričom ceremónia sa nejako zvlášť nedopláca. Návštevu Temple of the Sacred Tooth Relic nám zabrala zhruba 2 hodiny. Veľmi odporúčam, aj napriek množstvu turistov to bolo veľmi pekné a príjemné miesto

Kandy je známe aj kandyjským tancom. Vystúpenie začína o 17:00 v Kandy Lake Club – Cultural Dance show a stojí 1000 LKR (5 €).

Iné výlety v okolí Kandy:

• Ambuluwawa Temple – chrám v tvare špirálovitej veže
• chrámy Embekke Devalaya a Embekke Ambalama
• budhistické centrum Nelligala
• netradičný chrám Galmaduwa Raja Maha Viharaya
• Kataragama Devalaya – hinduisticko budhistický chrám v centre Kandy

Tipy & rady:

• ceremoniál v Temple of the Sacred Tooth Relic príliš neodporúčam
• do chrámu ísť ešte za svetla a počkať do zotmenia a užiť si obidve atmosféry
• maj pri sebe niečo na zahalenie ramien a kolien
• ak si total lowcoast traveller a nechceš platiť vstupné do chrámu, tak časť za kontrolou bezpečnosti je stále nespoplatnený úsek a je veľmi pekný

5. deň: Sloní sirotinec, ten najhorší nápad na Srí Lanke!

Do Elephant Orphanage v Pinnawale sme sa vybrali na skútroch. Cesta len jedným smerom trvala 2 hodiny. Pred samotným sirotincom sme sa nechali odrbať zinscenovaným divadielkom ako nám jeden tuktukár pomáha (je tam takých viac a čakajú ako supy). Poďakovali sme mu, ale ten si na nás zasadol a presvedčil nás, že v cene sirotinca máme aj návštevu spicy garden (koreninovej záhrady).

Nešlo úplne o podvod ale o formu „Zero dolar tourism,“ kedy ti zadarmo niečo ukážu ale očakávajú že si kúpiš ich predražený produkt. V našom prípade išlo hlavne o stratu drahocenného času, lebo sme kvôli tomu zmeškali čas kedy sa slony kúpu v rieke.

Vstupné do Elephant Orphanage je 3000 LKR (14,50 €) a v cene je len pozeranie sa na slony ako sa kŕmia alebo kúpu. Ak ich chceš kŕmiť, môžeš, ale na mieste predávajú extrémne predražené ovocie (tanier za 7,50€). Celkovo pre nás návšteva sirotinca nebol veľký zážitok a z celého tripu po Srí Lanke to hodnotím ako najhorší výlet.

Tipy & rady:

• skúter v Kandy zháňaj deň dopredu, požičovní je nedostatok
• osobná návšteva požičovne ja úspešnejšia ako telefonát, lebo majitelia sú ochotný obvolať známych aby im na 1 deň skúter požičali
• Elephant Orphanage v Pinnawale radšej vynechaj a choď na safari v Minneriya alebo Udawalawe
• ak sa predsa rozhodneš ísť do sirotinca pozor na odrb vo forme tuktukárskeho „Zero dolar tourism“ so spicy garden
• do sirotinca si dones vlastné ovocie
• maj niečo na hlavu, na mieste je strašný úpek a žiaden tieň

Ďalšie tipy a rady, ktoré sa oplatí vedieť ešte pred návštevou Srí Lanky prídu čoskoro

The post Srí Lanka #1: Za budhizmom do srdca ostrova appeared first on TripLovers.

Nepál bol našou poslednou destináciou na polročnej ceste po Ázii. Po piatich mesiacoch v JV Ázii sme už boli trochu unavení a potrebovali sme nejakú zmenu. A tá prišla

Po Nepále sme cestovali 28 dní a za tento čas sme navštívili:

• Káthmandu
• Bhaktapur
• Nagarkot
• Pokhara
• Národný park Chitwan (safari)
• Trek okolo Annapurny alebo presnejšie pozdĺž

Obsah

• Víza do Nepálu
• Kedy navštíviť Nepál?
• Peniaze a ceny v Nepále
• Prvotné (ne)príjemné uvítanie
• Prach a problémy Káthmandu
• Prekvapenie pri nákupoch
• Náboženský mix
• Nepálci
  • Tradičné a podivné zvyky Nepálcov
• Doprava a cestovanie v Nepále
  • Ceny autobusov na hlavných turistických trasách
• Najlepšie nepálske jedlá
• Veci s ktorými treba pred návštevou Nepálu počítať

Nad návštevou Nepálu sme dlho uvažovali, či má vôbec význam sem chodiť a či zvládneme turistiku v Himalájach. Navyše sme stále dumali nad logistikou a či budeme všetku turistickú výstroj nakupovať, aj keď doma už všetko potrebné máme. Nakoniec sme sa rozhodli ísť do toho, či sa to oplatilo a ako sa nám páčilo sa dočítate nižšie

Víza do Nepálu

Víza do Nepálu sme si vybavili po prílete na letisko v Káthmandu. Cena 30 dňových víz stojí 40 USD. Dá sa platiť v hotovosti v amerických dolároch alebo kartou. Pozor! S platbou kartou malo mnoho ľudí problém a transakcia neprebehla, vraj sa to stáva často. Preto majte po ruke dostatok dolárov. Navyše platba kartou je spoplatnená 1 USD na osobu.

Kedy navštíviť Nepál?

Najlepšie obdobie na návštevu Nepálu a na trek v Himalájach sú mesiace marec – apríl a október – november. Tieto mesiace síce nie sú najteplejšie, ale sú stále suché, čo je pri turistike omnoho dôležitejšie. Turisti viac preferujú október – november, kedy je snehová prikrývka vo vyšších polohách roztopená. Tieto obdobia sú zároveň najturistickejšie, čoho sa netreba báť. Nikdy sme nemali pocit, žeby sme sa niekde tlačili s ďalšími turistami.

Peniaze a ceny v Nepále

Ak sa do krajiny dopravíte letecky na 90% skončíte ubytovaní v centre Káthmandu – Thamel. Tu nájdete množstvo reštaurácii, zmenární, bankomatov, ubytovaní a obchodov s turistickou výbavou či suvenírmi. Hlavné turistické trasy v Nepále sú pre turistov vybavené všetkým čo turisti potrebujú

Nepál používa vlastnú menu nepálsku rupiu (NPR), ktorá je ale do značnej miery závislá od ekonomiky Spojených štátov. To zapríčinilo aj výrazný prepad nepálskej rupie s poslednou finančnou krízou na prelome rokov 2008 a 2009. Vo väčšine prípadov domáci uprednostňujú platbu nepálskymi rupiami (najmä v Himalájach, kde nemajú zmenárne). Dolármi sme platili iba na letisku.

Z bežných výdavkov je v Nepále lacné jedlo, najesť sa dá už od 1,20 €. To však neplatí pre Himaláje, kde sa cena porcie jedla pohybuje od 3 – 6 €. Najlacnejšie ubytovania aj s raňajkami sme zohnali už od 11 € na noc pre dve osoby. Ceny atrakcií sú vyššie. Za návštevu ktoréhokoľvek Durbar square zaplatíte od 8-12 €, povolenia na trek 32 €, jednodňová návšteva národného parku Chitwan 35 € (všetko ceny na osobu). Ale ak zvážime to, aký je Nepál dobrodružný a čo všetko sme v ňom zažili a videli, je to stále super výsledná suma

Ak ťa zaujíma, za koľko sa dá nakúpiť turistická výbava v Nepále, prejdi na článok „Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny.“

Prvotné (ne)príjemné uvítanie

Po celodennom vysedávaní na letisku v Kuala Lumpur sme konečne doleteli na jediné medzinárodné letisko v Nepále, ktoré je zhodou okolností aj najnebezpečnejším letiskom a svete. Na letisku v Káthmandu nás uvítal výpadok elektriny. Trochu netradičné, ale stále sme netušili, že nás čaká ešte netradičnejšie uvítanie.

Pri východe z letiska sa na nás vyrútili taxikári, rovnako ako v JV Ázii. Zaužívanou technikou sme ich odmietli a čakali, že úspešne zjednáme lepšiu cenu. To bol ale veľký omyl. Taxikári v Nepále sú omnoho slušnejší a zdvorilejší ako tí v JV Ázii. Nakoniec sa nám aj tak podarilo zjednať cenu z letiska na hotel v Thameli (turistické centrum Káthmadu) za 4€. Už cestou sme si všimli, že tu majú vážny problém z cestami.

Po 18 hodinách sme vyčerpaní (a dozvracaní) konečne dorazili do hotela, ktoré malo na bookingu veľmi pozitívne recenzie a hodnotenie 8,2. Tu nás čakalo uvítacie prekvapenie. OMOČENÁ POSTEĽ! Welcome to Nepál!

Reakcia majiteľa hotela na jeho ošťatú posteľ a ešte sa tváril, akoby sme to spravili my:

Prach a problémy Káthmandu

Vchádzame do ulíc Thamelu a nechávame sa unášať čarom trepotajúcich sa modlitebných vlajočiek. Unášať sa nechávajú aj prachové častice, ktoré sú všade, najmä v našich pľúcach a očiach. Z množstva prachu nás začína bolieť hrdlo a štípať oči už po prvých dňoch v Káthmandu. Prach je usadený na všetkom čo dochádza do kontaktu so vzduchom. Tovar v obchodoch je znehodnotený, stoly a stoličky v reštauráciách špinavé, ošúpané ovocie na ulici nejedlé.

Prach v káthmandskom údolí je dôsledkom zemetrasení z roku 2015, kedy sa porušilo potrubie, ktoré zásobovalo túto oblasť vodou z Himalájí. Na mnohých miestach káthmandského údolia nachádzame prázdne studne. Nedostatok vody spôsobuje prach v uliciach, ktorý domáci zametajú a vyhadzujú opäť na ulicu, čo spôsobuje nikdy nekončiaci sa kolobeh.

Okrem prachu má Nepál veľký problém aj s odpadom. Že nepoznajú recyklovanie ma neprekvapuje, ale oni nepoznajú ani len odpadkové koše. Pri ceste autobusom vyhadzujú smeti von oknom aj malé deti

Prekvapenie pri nákupoch

Počas nákupov sme mali možnosť nahliadnuť do malej manufaktúry v zákulisí predajne s turistickým oblečením. Približne 8 mužov za šijacími strojmi vyrábalo bundy a spacáky. Niektoré s “tancujúcim” nápisom The North Face, ktoré sme časom premenovali na The North Fake Pracovali v poriadnom neporiadku. Povaľujúce sa kúsky látky a páperie pôsobili ako nehumánne prostredie. Ale v skutočnosti by stačilo, aby si zamietli neporiadok spod nôh.

Ak ťa zaujíma, za aké ceny sa dá nakúpiť v Káthmandu turistická výstroj, prejdi na náš článok o Himalájach

Náboženský mix

Hlavné náboženské zastúpenie má v Nepále hinduizmus. Po uliciach sa prechádzajú posvätné kravy, ktorých prečnievajúce rebrá by závidela nejedná bulimička. Uctievajú ich natoľko, že im nevadí ani keď si krava sadne na cestu. A čo je divné, ani tým kravám nevadí, že okolo nich neustále chodia motorky a autobusy. My sme zažili Nepálsky Nový rok 2075 a aj keď to bol štátny sviatok, mal silný hinduistický nádych

Nepálsky hinduisti majú okrem veľkého počtu hinduistických bohov aj živé bohyne, Kumari, ktoré žijú na Durbar námestiach. Kumari sa vyberá v detskom veku a musí spĺňať 32 fyzických predispozícií. Za živú bohyňu je dievča považované do obdobia, kedy dostane prvú menštruáciu. Potom sa vyberá nová Kumari.

Na druhej strane, sa v Nepále, na nepálsko-indických hraniciach, nachádza rodisko Budhu v meste Lumbini. Symbolom krajiny sú modlitebné vlajočky a Budhove oči na Boudhanath stupe. Aj budhizmus má v krajine silné zastúpenie.

Nepálci

Spočiatku sme sa divili, keď sme videli miestne ženy, ako vykonávajú fyzicky náročné práce. Neraz sme videli ako ženy v Himalájach rozbíjajú kamene a hľadajú fosílie, ktoré by mohli predať turistom. Hrabú sa s deťmi v nánosoch rieky aby niečo našli. Nosiť, ťažké náklady uviazané cez hlavu či makať na poliach. Neskôr sme sa dozvedeli, že väčšina mužov odchádza za prácou do zahraničia, najčastejšie do Malajzie alebo Dubaja a ženy zostávajú s deťmi doma.

Z miestnych ľudí sme boli milo prekvapení. Z ázijských národov, ktoré sme doposiaľ navštívili boli obyčajní ľudia (nie pracujúci v turizme) tí najmilší. Bežne sa na nás ľudia usmievali a zdravili namaste (ahoj). Veľmi pozitívne nás zarazilo, že naozaj takmer všetci Nepálci rozprávajú po anglicky

V deň, keď sme po 6 mesiacoch v Ázii odlietali z Káthmandu späť na Slovensko, nás pri poslednej kontrole pasu pracovník letiska, pri pohľade na naše pasy, pozdravil v slovenčine! Ako sme si všimli, neboli sme jediní, ktorých pozdravil v rodnom jazyku, ale bolo to nesmierne milé, že sa naučil pozdrav vo všetkých jazykoch sveta, len preto, aby cestujúcim urobil radosť!

Tradičné a podivné zvyky Nepálcov

• Ak zamierite k miestnemu holičovi, s najväčšou pravdepodobnosťou dostanete aj masáž hlavy.
• Malým dievčatkám maľujú linky na očiach.
• Postarší muži nosia na hlavách tradičný nepálsky klobúk.
• Turistické batohy veľmi nepoužívajú a náklad nosia upevnený o čelo za pomoci popruhu. Takto nosia náklad aj nosiči v Himalájach.
• Ak si objednáte tradične jedlo Dal Baht, vždy za vami dôjde obsluha a bude dopĺňať jednotlivé časti jedla (ryžu, šošovicu, zeleninu,…).
• Peniaze v podnikoch majú namiesto v pokladničke nahádzané v šuflíkoch.

Doprava a cestovanie v Nepále

Cesty v Nepále sú tragikomickou kapitolou, vďaka ktorým máme nesmierne dobrodružné spomienky na túto krajinu.

• Pojem cesta naberá v Nepále úplne nový význam.
• Jediná čiastočne spevnená cesta v krajine sa nachádza na trase Káthmandu – Pokhara.
• Cesta = tankodróm
• Pred cestou autobusom veľa nejedzte.
• Majte po ruke kinedril, kolu a sáčok.
• Domáci často zvracajú von oknom a cez prestávku sa vždy najedia, aj keď vedia aké majú cesty.
• Na motorke nejazdi súbežne s autobusom!
• V nepálskych autobusoch niekedy podskočíš aj o 10 cm ale väčšinou len o 5, preto by si baby mali pred nástupom do autobusu obliecť športovú podprsenku
• Ak dávate batožinu do podpalubia autobusu, zabaľte si ju do igelitu
• Ak ide batožina na strechu autobusu, prekryte ju pršiplášťom a modlite sa, aby sa cestou nestratila (skúste podplatiť závozníka 50 rupiami, aby vám na ňu dával pozor )
• 160 km trasu sme išli 12 hodín, z toho 2 hodiny sme čakali kým “dostávajú” úsek cesty, cesta bola znázornená iba na google maps, ale v skutočnosti autobus brodil rieku a trasa viedla cez náplavy, nemohli sme sa pustiť sedadiel pred nami, inak by sme si otrieskali hlavy alebo vypadli do uličky.
• Lístky na autobus sa takmer vždy dajú zohnať na ubytovaní.
• Semafóry nemajú, križovatky riadia policajti.
• Aj vďaka nekomfortnému cestovaniu navštevuje Nepál len malé množstvo čínskych turistov.

Ceny autobusov na hlavných turistických trasách:

• Káthmandu – Chitwan – 700 rupií (5,44 €), na stanici 500 rupií (3,88 €)
• Chitwan – Pokhara – 600 rupií (4,66 €)
• Pokhara – Besisahar – 400 (3,11 €)
• Pokhara – Káthmandu – 700 (5,44 €)

Aj napriek nekomfortu je cestovanie autobusom nepomerne lacnejšie k cenám leteniek. A o to zážitkovejšie

Najlepšie nepálske jedlá

V Nepále sa najete chutne a lacno. Tradičnými jedlami, ktoré určite odporúčam vyskúšať sú Dal Baht, Nepali Thali a Momo

Tradičné jedlo Dal Baht pozostáva z viacerých ingrediencii. Najzákladnejšími sú ryža, šošovica, zelenina, zemiaky a chrumkavý chips papadam. Z Dal Bahtu nikdy nezostanete hladní, lebo kuchár priebežne chodí a dokladá najpodstatnejšie ingrediencie.

Veľmi podobným jedlom je aj Nepali Thali, v preklade nepálsky tanier, kde si môžete vybrať aj ďalšiu mäsitú prílohu. V podstate sme neprišli na rozdiel medzi týmito dvoma vynikajúcimi jedlami, akurát že Thali nám nedopĺňali.

Ďalším vynikajúcim jedlom sú pirohy momo, plnené vegetariánskymi aj mäsovými plnkami. Osobne nám najviac chutilo buff momo, plnené mäsom z riečnych byvolov Pri momo si môžete vybrať aj spôsob prípravy, buď parené alebo vyprážané, ktoré môžu byť pre niekoho ťažké. K jedlu sa vždy podáva aj záhadná oranžová omáčka, ktorá je sama o sebe dokonalá a v kombinácii s momo je to nebíčko v papuľke

Ak sa vyberiete na turistiku do Himalájí, jedlo tu nebude až také chutné. Z vlastných negatívnych skúseností, ti neodporúčam dávať si momo, lebo sú robené rukami a tie si kvôli nedostatku vody vo vyšších polohách veľmi neumývajú.

Veci s ktorými treba pred návštevou Nepálu počítať:

• Pri platení vás oboznámia s povinnosťou zaplatiť daň 10%, ktorá nebola zahrnutá v cene
• Otrava jedlom (a hlavne v Himalájach) je normálna záležitosť tak ako pre turistov, tak aj pre domácich (počuli sme, zažili sme)
• Je možné, že počas celého pobytu v Nepále neuvidíte Himaláje, lebo sa budú skrývať v prašnom a mliečnom nebi
• V nepálskej káve bude väčšinou ‘kožka’ (taká akú si väčšina populácie pamätá zo škôlky/ZŠ)

Nepál je proste pecka! Úžasní ľudia, chutné jedlo (ak je nezávadné), nosorožce v národnom parku Chitwan, dobrodružné autobusy a nečakane nepríjemné zážitky, na ktoré teraz najradšej spomíname. Nepál je jednoznačne krajina, ktorú treba navštíviť! 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Nepál, kde cesta je cieľ appeared first on TripLovers.

Po troch mesiacoch v JV Ázii sme relatívne dosť biely. Za naše “knedliace” útočisko sme si vybrali ostrov Koh Samui. Z ostrovov na východnom pobreží Thajska, je to ten najväčší.

Obsah:

• Kedy je vhodná sezóna na ostrovoch Koh Samui, Koh Phangan, Koh Tao?
• Doprava na Koh Samui 
• Kam na pláž?
• 5 zastávok v 1 deň
  1. Big Buddha chrámový komplex Wat Plai Laem
  2. Skalné útvary “Ona a On”
  3. Mumifikovaný mních Loung Pordaeng
  4. Secrete Buddha Garden
  5. Kŕmenie slonov a vodopády Na Muang
• Pre koho je dovolenka na Koh Samui ideálna?

Kedy je vhodná sezóna na ostrovoch Koh Samui, Koh Phangan, Koh Tao?

Tie najmenej upršané mesiace by mali byť február a marec ale nedá sa na to spoliehať. Ostrovy na východnom pobreží Thajska majú odlišnú klímu ako zvyšok krajiny. Je síce obdobie sucha ale toto obdobie je celkovo nevyspytateľné a zrážky môžu prísť v podobe silných poobedných prehánok.

My sme na Koh Samui prišli v januári, čo je považovaný jeden z najsuchších mesiacov ale pršalo nám každý deň, okrem jedného.

Doprava na Koh Samui

My sme si klasicky na objavovanie ostrova požičali skúter za 150 bahtov (3,80€), zatiaľ najnižšia cena v JV Ázii. Neboli s ním žiadne problémy, len do kopca to šlo s kubatúrou 50 cc trošku pomalšie, preto tá nižšia cena

Ak sa chceš niekam na ostrove dostať, ale nechceš si požičiavať skúter, môže to byť obtiažne alebo drahé. Po najhlavnejšom okruhu ostrova síce jazdia akési červené pick-up trucky (miestny ich volajú songthaew). Mali by predstavovať verejnú dopravu, ale akosi ich nie je tak veľa a cudzinci musia ceny aj tak zjednávať.

V prípade záujmu využitia služieb taxíkov môžeš byť naozaj nemilo prekvapený. Funguje tu taxi mafia, ktorá si za krátky odvoz pýta horibilné sumy. Dôkazom toho je aj Grab (niečo podobné ako Uber). Keď sme doň nahodili 22 kilometrovú trasu do prístavu, ukázala nám 697 THB (17,80€). To je cca 1 UDS za 1 km.

Kam na pláž?

Počas nášho pobytu sme sa chceli držať hesla: každý deň nová pláž! No boli sme radi aspoň za tú, ktorú sme mali najbližšie k ubytovaniu – Chaweng beach. Je to asi zákonom schválnosti, že nám počasie nepraje, vždy keď sme pri pobreží

Každopádne, najkrajšiu pláž, ktorú sme na Koh Samui našli bola Choeng Mon Beach v severovýchodnom cípe ostrova No páčila sa nm aj najpopulárnejšia pláž ostrova Chaweng beach. Len tu bolo ďaleko viac ľudí a predavačov ako na ostatných plážach.

5 zastávok v 1 deň

Ostrov Koh Samui sme si zámerne vybrali v očakávaní, že tu budeme mať aj čo pozerať a budem mať kde vyvenčiť Janku

Predpovede počasia boli však celkom nepriaznivé a tak sme sa v priebehu jedného pekného dňa pokúsili obehať všetky zaujímavosti na ostrove. Až tak veľa tu toho zase nie je.

1)  Big Buddha chrámový komplex Wat Plai Laem

Ako prvý sme navštívili chrámový komplex Wat Plai Laem a sochu Big Buddha, ktoré ležia len kúsok od seba. Je cítiť, že Koh Samui žije iba z turizmu a tak od nás nepožadovali ani len vyzutie topánok pri vstupe do chrámu.

2) Skalné útvary “Ona a On”

Ďalej sme sa pobrali k skalnatým útvarom Hin Ta & Hin Yai (Grandma and Grandpa Rocks). Ich krásu obdivovalo s nami viacero turistov, samozrejme, že si väčšina robila aj oplzlé fotky ale to k tomu proste patrí. Mužská verzia až tak dôveryhodné nevyzerá, ale tá ženská áno.

3) Mumifikovaný mních Loung Pordaeng

Raritou na ostrove je mumifikovaný mních, ktorý sa nachádza v chrámovom komplexe Wat Khunaram. Mních Loung Pordaeng zomrel vo veku 79 rokov, v čase keď meditoval. Telo mnícha je aj po vyše 40 rokoch zachované a vo veľmi dobrom stave.

4) Secrete Buddha Garden

Secrete Buddha Garden alebo aj Magic Garden je jediné miesto na ostrove, na ktorom sme platili vstupné, 80 bahtov (2€). Je to ale len malá náhražka Buddha parku z Vientianu a dá sa obehnúť veľmi rýchlo. Nám stačilo 15 minút.

Dlhšie nám trvala cesta sem, s ktorou mal nás skúter s kubatúrou len 50 cc ťažkosti. Miestny stavitelia ciest totiž nepoznajú serpentíny a cesty stávajú priamo do kopca

5) Kŕmenie slonov a vodopády Na Muang

Poslednou zastávkou bol Na Muang vodopád, ktorý pozostáva z 3 úrovní. V najspodnejšej a najvrchnejšej sa dá aj okúpať. Pri parkovisku na najnižšom stupni vodopádu sa môžete potešiť zo slonov, ktoré sa dajú za poplatok kŕmiť. Vedia byť veľmi zábavné keď si berú jedlo

Pre koho je dovolenka na Koh Samui ideálna?

Z miest, ktoré sme v Thajsku navštívili, by som ostrov Koh Samui považovala za jeden z tých pokojnejších. Práve to robí z Koh Samui favorita pre rodiny s deťmi a tých ktorí hľadajú pohodovú dovolenku pri mori. Pritom sa tu stále nachádzajú zaujímavé aktivity pre deti ako sú zvieracie farmy s motýľmi, slonmi, hadmi či krokodílmi.

Inak, už keď som pri tých rodinách, postrehli sme tu nový cestovateľský trend. Porodiť dieťa a okamžite s ním bežať na dovolenku do Thajska …proste facepalm.

Osobne pre mňa bol ostrov Koh Samui jedna z mála destinácií v Juhovýchodnej Ázii kam by som sa už nevracala. Resp. by som uprednostnila iné miesta v Thajsku, lebo Koh Samui bola pre mňa naozaj nuda. Rovnako ma odrádzala aj komplikovaná forma dopravy na ostrov taxi mafia.

Celá FOTOGALÉRIA z Koh Samui

The post Koh Samui a nové cestovateľské trendy appeared first on TripLovers.

Yangon je čerešničkou na torte pre všetkých dobrodruhov a ľudí, ktorí cestujú za poznaním. O tom aké úžasné momenty sa tu dajú zažiť a prečo je srdcovkou nejedného cestovateľa sa dočítaš v nasledujúcom článku

Obsah

• Niečo z histórie mesta
• Ďalší omyl
• Úžasné miesta, ktoré Yangon ponúka
• Lahôdka na záver – vlakom okolo Yangonu

Po skorom rannom príchode precitáme do ruchu veľkomesta. V autobuse verejnej dopravy je taká tlačenka, akú poznajú hádam len používatelia trolejbusu 201 z vlakovej stanice. V autobuse sa vezú aj malé mníšky v ružových habitoch. Sú také malé, že vypĺňajú iba medzery medzi ostatnými pasažiermi a keď vystúpia, neuvoľní sa takmer žiadne nové miesto

Verejná doprava je takmer bez prestávky naplno vyťažená. Fakt, že sa vozíme za 200-300 kyatov (12-18 centov) nám vytvára úsmev na tvárach. Naša smola len, že nemáme drobné lebo v autobusoch sú namontované len boxy, ktoré nevydávajú.

Niečo z histórie mesta 

Yangon vznikol z osady Dagon stojacej pri pozlátenej pagode. V 18. storočí dostalo mesto názov Rangún, čo v barmčine znamená “koniec vojny”. Dlho s týmto názvom nevydržal a v roku 1989 bolo mesto opäť premenované na Yangon. Je to najväčšie, najobývanejšie a aj najdôležitejšie komerčné centrum celého Mjanmarska. Do novembra 2005 bolo aj jeho hlavným mestom. Následne začalo sťahovanie vlády do vnútrozemského mesta (duchov), Naypyitaw. Dôvodom bola zraniteľnosť Yangonu od Andamanského mora, ktoré leží len 40 kilometrov južne od mesta.

Ďalší omyl 

V Yangone sme očakávali oslavy príchodu Nového roku. Čakali sme veľký vodný festival, a že si užijeme oblievačku v ázijskom prevedení. Niekde ale nastala chyba v matrixe, lebo žiadna voda nebola. Neskôr sme sa dozvedeli, že tento vodný festival sa uskutočňuje na oslavách barmského nového roku a nie pri oslavách toho nášho, podľa gregoriánskeho kalendára. Hups, chybička sa vloudila. Pre nás skončila oslava Nového roku veľkým fiaskom. Aj keď majú Mjanmarčania v tento deň v práci voľno, žiadne oslavy sa nekonajú. O polnoci sa na námestí odpočítalo posledných 10 sekúnd a zapálili sa asi dve prskavky. Jediné čo bolo na tomto večeri iné, boli malé detičky v pyžamkách pobehujúce po ulici

Úžasné miesta, ktoré Yangon ponúka  

V meste sme si bez problémov našli zábavu na 3 dni. Povinnou zastávkou je Shwedagon pagoda. My sme najprv zvažovali či ju vôbec navštívime a či to nie je opäť pasca na turistov ako Royal palace v Bangkoku. Nie, nie je. Je to najduchovnejšie miesto aké sme v Mjanmaraku navštívili. Vstupné je tu 10 000 kyatov (6,20€) a platia ho cudzinci.

Prišli sme tesne pred západom slnka, takže pozlátená pagoda mala ešte krajšie farby ako cez deň. Obišli sme si ju v opačnom smere ako by sme mali, to že sa má vždy obchádzať v smere hodinových ručičiek sme sa dozvedeli až neskôr.

Hneď po zotmení pribudli ľudia a budhisti začali so skupinovým modlením. Všade na vôkol bolo cítiť príjemné vône pálených sviečok a vonných tyčiniek. Mali sme možnosť sledovať viacero dôležitých rituálov budhistického učenia. Pokladanie darov, najčastejšie kvetín a pálenie sviečok ale aj oblievanie “toho svojho” zvieratka, pričom si veriaci niečo želajú.

Pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tvare osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časti, čas predpoludním a popoludní.

Hneď vedľa Shwedagon pagody sa nachádza People’s Park. Vstupné 300 kyatov (18 centov) je veľmi symbolické na to čo park ponúka. Je veľmi pekne upravený a nachádza sa tu viacero zaujímavostí ako sú labyrinty, závesný most, veterány lietadiel či obrovské ovocie. Je odtiaľto pekný výhľad aj na Shwedagon pagodu.

Po prechode do vzdialenejšej časti People’s Parku sme sa dostali do akéhosi lunaparku. Začínajú sa mi vynárať spomienky z hodiny zemepisu zo základnej školy, kedy nám pani učiteľka spomínala, že v Mjanmarsku vládol panovník, ktorý veľmi miloval svoj ľud. Preto im dal postaviť lunapark, kam mali všetci Mjanmarčania vstupné zadarmo. Jediný háčik bol v tom, že jeho ľud trápil hlad a úplná chudoba, z ktorej ich lunapark nevytrhol. Teraz sú už atrakcie spoplatnené.

Pekný park sa nachádza aj pri Kandawgyi jazere. Po celej dĺžke jazera vedie drevené mólo, na ktorom sa dajú pozorovať miestny rybári. Na jazere sa nachádza aj reštaurácia Karaweik v tvare mýtického vtáka.

Paya Chaukhtatgyi je miestom kde nájdete 66 metrov dlhého ležiaceho Budhu. Zaujímavosťou je, že Budhova tvár nebola pri pôvodnej výstavbe proporčne úplne zvládnutá a Budha mal agresívny pohľad. Po dlhej dobe došlo k rekonštrukcii a Budhova tvár nabrala dnešnú, omnoho priateľskejšiu, podobu.

Za návštevu určite stojí okolie Sule pagody, ktorá tvorí kruhový objazd. V jeho blízkosti sa nachádza aj Yangon City Hall s typickou barmskou architektúrou a pamätník nezávislosti s parkom. Práve pri ňom nás zaskočili dva neuveriteľné javy. Prvým boli malí, žobrajúci mnísi, ktorí chodili od turistu k turistovi a pýtali si peniaze. Druhým bol asi troj až štvorročný chlapec, ktorý tiež behal od turistu k turistovi a snažil sa im predať pohľadnice. Najzarážajúcejšie pritom bolo, že jeho mama sedela v tieni pamätníka nezávislosti, opretá so založenými rukami a chlapcovi ukazovala za kým má ísť.

V prípade záujmu nakupovania suvenírov alebo oblečenia, je dobrým miestom Bogyoke Aung San Market. Veľa turistov tu nakupuje pánske sukne longyi, ktoré sa síce v Yangone až tak vo veľkom nenosia, no v iných častiach Mjanmarska ich možno vidieť na dennej báze.

Ženské tradičné mjanmarské oblečenie sa šije na mieru a musíte si tak naň počkať aspoň jeden deň. Na hornom poschodí marketu sa nachádzajú krajčírske dielne, ktorými sa dá len tak prejsť aj keď nemáte v pláne zadávať objednávku.

Nikde v Mjanmarsku sme nevideli iný chrám ako budhistický. Až v Yangone sa nám ukazujú prvé kresťanské kostoly, odporúčam ten najväčší v celej krajine Saint Mary’s Cathedral. V meste žije aj veľa moslimov takže núdza nie je ani o mešity. Nachádza sa tu aj jediná synagóga v celej krajine, ale tá je už na úpadku.

Zaujímavá bola návšteva Little Indie, aj keď tá je v Yangone tak trochu všade. Navštívili sme hinduistický chrám Sri Kaali Amman Temple, kde pred vchodom sedelo na vedení niekoľko stoviek holubov. Tie čakali na kukuricu, ktorú im hádzali hinduisti po tom ako vyšli z chrámu. Ak máte niekto poňatia o čo v tomto rituáli ide, budem rád ak mi to napíšete do komentárov

Lahôdka na záver 

Posledný deň sme sa rozhodli uskutočniť okružnú jazdu povestným mjanmarským vlakom po Yangone. Trasa má iba 46 kilometrov ale jej prejdenie trvá zhruba 3 hodiny. Jazda stojí 200 kyatov (12 centov), takže tento výlet je naozaj úplne zadarmo V prvom rade, tento výlet neodporúčam ak ste práve prišli do Mjanmarska a chystáte sa tu stráviť váš prvý deň. Jazda týmto vlakom ukazuje reálnu stránku krajiny.

Povestnosť mjanmarských vlakov tkvie v ich neustálom natriasaní a hompálaní, na ktorom sa sem tam zasmejú aj domáci Mjanmarčania V priebehu cesty máte možnosť pozorovať chudobný život popri koľajách. Nespočetné množstvo malých smetísk a aj to, ako sa v nich deti hrajú. Vlak zastavuje celkom často v malých staniciach kde sú aj trhy. Vtedy sa vagóny naplnia veľmi kvalitným smradom a húfmi múch, ktoré sadajú hádam na všetko a na všetkých.

VIDEO z yangonského vlaku

Yangon bol úžasným zakončením nášho mjanmarského dobrodružstva. Je to najúžasnejšia krajina akú sme počas našich ciest juhovýchodnou Áziou navštívili a jediné čo si prajem je, aby bola taká istá aj keď sa sem ešte niekedy vrátime

Celá FOTOGALÉRIA z Yangonu

The post V Yangone si užijete veľa zábavy za málo peňazí appeared first on TripLovers.

Pri návšteve Mjanmarska je Bagan neodmysliteľnou zastávkou. V mnohých prípadoch aj hlavný dôvod na návštevu krajiny. My sme na tom boli úplne rovnako, až neskôr sme sa dozvedeli, že Mjanmarsko toho ponúka omnoho viac.

Obsah:

• Doprava do Baganu z Mandalay
• Vstupné do Baganu
• Prečo Bagan NIE je súčasťou svetového dedičstva UNESCO?
• Doprava v Bagane je kapitola sama o sebe
• Náš príbeh
• Čo vidieť v Bagane?
• Východy vs. západy slnka v Bagane

Bagan sa nachádza v úchvatnej savane, v ktorej je bez slnečných lúčov neuveriteľne chladno. Oku lahodiaca flóra je tvorená najmä akáciami, liečivou rastlinkou aloe vera a kaktusmi, z ktorých si Mjanmarčania dokážu vyrábať ploty.

Doprava do Baganu z Mandalay 

My sme sa do Baganu dostali z Mandalay, ktoré bolo naozaj sýtym predjedlom. Aj keď cestujeme nízkonakladovo, naša cesta do Baganu neviedla vlakom a nestala nás dva doláre, preto nám ani netrvala 11 hodín. Kvôli úspore času sme volili komfortnejšiu a rýchlejšiu 5 hodinovú cestu autobusom za 9000 kyatov (5,50€). V Mjanmarsku je obrovskou výhodou, že nám na každom ubytovaní poskytujú predaj lístkov na autobus a zabezpečia aj odvoz na stanicu. My sme to využili vždy, keď sme sa v Mjanmarsku presúvali, pretože ceny boli priaznivé.

Vstupné do Baganu 

Do Archeologickej zóny Baganu sa platí vstupné 25 000 kyatov (15,40€) na osobu. Autobus zastavuje pri oficiálnej kancelárii kde si lístky musíte zakúpiť. Vstupenka platí na 5 dní. V minulosti neexistovali skoro žiadne kontroly, no teraz už áno.

Prečo Bagan NIE je súčasťou svetového dedičstva UNESCO? 

Bagan bol hlavným mestom Paganskeho kráľovstva v rokoch 1044 až 1287. Zlatý vek Baganu skončil, keď bolo kráľovstvo a jeho hlavné mesto napadnuté a porazené Mongolmi. Z mesta sa zachovalo vyše 10 000 budhistických objektov ako sú chrámy, pagody, stupy či ich pozostatky. Nešťastnou náhodou bolo toto mesto postavené na zlomovej línii a mesto muselo v priebehu svojej existencie viackrát čeliť zemetraseniam, ktoré tiež značne poškodili statiku objektov.

Tie však do dnešnej doby nie sú súčasťou UNESCO, lebo pri rekonštrukcii niektorých chrámov neboli dodržané pravidlá ochrany a obnovy historických objektov. Situácii nepomáha ani fakt, že v novembri 2017 sa v Bagane zabila 20 ročná americká turistka, po tom ako si robila nebezpečnú fotku v jóga póze na pagode a nešťastne spadla. Odvtedy boli v mnohých chrámoch uzatvorené vyhliadkové strechy a v najvyťaženejších oblastiach hliadkujú policajti aby sa turisti nešplhali na rozpadajúce sa pagody.

Momentálne sú vo výstavbe vyhliadky (umelovytvorené kopce), ktoré ale ani z ďaleka nedosahujú takých výšok ako strechy chrámov alebo pagody. Stále sú k dispozícii niektoré sprístupnené strechy chrámov, ktoré sú však na východ alebo západ slnka neúnosné preplnené turistami. Je to však len veľmi malá časť toho čo bolo sprístupnené kedysi. Napriek tomu sme počas našej návštevy mali možnosť sledovať mnoho turistov, ktorí si z pagôd ale aj chrámov robili boulderingovú stenu.

Doprava v Bagane je kapitola sama o sebe 

Ak nie ste súčasťou tour skupiny v hrkotajúcom sa autobuse, určite vás nepoteší informácia, že (nie len) v Bagane sú zakázané skútre a motorky! Dôvodom je pravdepodobne zníženie objemu exhalátov v ovzduší v archeologickej zóne, ktoré početné autobusy a domáci na motorkách asi nevypúšťajú Na týchto pár dní si musíte vybrať iný spôsob dopravy.

Medzi populárnu formu objavovania Baganu patrí 40 minútový let balónom. Ceny takéhoto špásu sa pohybujú okolo 300€ a viac. Medzi nekomfortné a pomalé formy transportu patrí konský záprah, ktorý sa síce môže zdať romantický, ale asi len na prvú pol hodinu.

Ak ste milovníkom cyklistiky, máte veľa času a nechystáte sa chodiť na východy slnka (čo je chyba!), potom si môžete prenajať bicykel už od 2000 do 5000 kyatov (1,64 – 3,10€) čo je zároveň najlacnejšia forma dopravy.

Asi najčastejšou voľbou dopravy je e-bike. Jeho ceny sú tiež veľmi priaznivé, prenajať sa dá už od 5000 do 10 000 kyatov (3,10-6,20€) na deň. E-bike v skutočnosti nemá ani pedále, ako sme si pôvodne mysleli (aspoň tieto ich verzie). Tento pekelný stroj, dosahujúci rýchlosť až 35 km/h, pri jazde dole kopcom. Má úžasnú schopnosť, nechať vás v štichu v tom najmenej vhodnom čase a na tom najmenej vhodnom mieste

Náš príbeh 

Po prejdení 55 km nás náš eBike nechal s takmer plnou baterkou uprostred prašnej cesty (mali sme 4 zo 6 paličiek). No baterka nás už nevládala odviesť oboch. Pri týchto eBikoch je to jednoducho tak, že batéria náhle “odíde” a rozhodne sa to nestane pri poslednej “paličke”.

Takže som vysadil Janku a tá si tak trochu nechtiac splnila sen niekoho iného, zabehať si v Bagane Takto sme fungovali asi 4 km, pokiaľ sme neprišli k bodu, kde na nás čakala naša spása. Pomohli nám domáci, očividne už zvyknutí na takúto situáciu. Zavolali do požičovne a po polhodine nám doviezli plné nabitý e-bike. Ten vybitý si odtiahli druhým e-bikom

Taktiež sme mali problémy s rozbiehaním. Aj keď na eBiku sedel jeden Lahučký, eBike mal očividné ťažkosti. Preto sme si na druhý deň nacvičili techniku synchronizovaného člnkovania. Za jej pomoci sme efektívne vedeli vyjsť kopcovitý terén, ale aj zrýchliť rozbiehanie sa na križovatkách. Pri zdolávaní prašných ciest sme sa tešili rýchlosti 20 km/h, v piesčitých dunách sme museli eBike nosiť my. Takže na niektorých cestách sme nosili dlhšie my jeho ako on nás. V konečnom dôsledku sme sa na eBiku nasmiali viac ako iné dní na motorke, preto mu tiež patrí naša vďaka.

Čo vidieť v Bagane? 

Z tých tisícok chrámov a pagôd treba navštíviť samozrejme tie najveľkolepejšie. Určite odporúčam návštevu Swezigon pagody, chrámu Ananda, Thabbyinnyu pagody, Dhammayangyi chrámu a Pyathada Paya pagody. Ako inak, budete tu stretávať aj veľa turistov a predavačov.

My sme mali na Bagan vyčlenené 3 dni. V priebehu tohoto času sme si stihli obzrieť aj menej navštevované chrámy a komplexy, kde sa to nehemžilo turistami a ani predavačmi. Nevýhodou menej navštevovaných chrámov je, že vôbec nie sú udržiavané a zdržuje sa tu viac živočíchov ako ľudí. Tie tu po sebe pochopiteľne zanechávajú trus, bobky alebo netopierie guáno.

Východy vs. západy slnka v Bagane 

Už vyššie som spomínal, že nechodiť na východy slnka v Bagane je obrovská chyba!!! Východ slnka je tá najdokonalejšia časť dňa, akú v Bagane môžete zažiť. Ani nám sa nechcelo vstávať o 5:30 ráno do tej hnusnej zimy, ktorú sme tu vôbec nečakali. Ale vždy sa to oplatilo. Východy slnka boli niekoľkonásobne krajšie ako jeho západy. Nielen preto, že ráno ste si ich mohli užiť iba s malou hŕstkou ľudí ale aj preto, že práve ráno sa tvorí opar, z ktorého pagody vytŕčajú a dotvára tak tajomnú atmosféru.

Navyše horkovzdušné balóny lietajú tesne po východe slnka. Naopak západy slnka sú preplnené turistami, ktorí boli celý deň zalezení vo svojom vyklimatizovanom apartmáne a prišli sa pozrieť iba na túto udalosť. K vyhliadkam ich dovážajú desiatky turistických autobusov. Kvôli nim, na prašných cestách už o 16-tej vznikajú dopravné zápchy. Tie sa vytvoria aj okamžite po zapadnutí slnka v smere späť do dedín.

Chrám Dhammayangyi počas východu slnka

Mali sme v pláne aj návštevu neďalekého kláštoru Taung Kalat na vrchole Mount Popa ale po prečítaní si veľmi negatívnych recenzií nás to rýchlo prešlo. Preto sme strávili obzeraním si chrámov v Bagane aktívne tri dni. Dôsledkom toho sme boli následujúci týždeň úplne “pagoda out”, ale neľutujeme ani jeden deň

Naše kroky pokračujú do autobusu a smerujeme k jazeru Inle. Tentokrát vieme, že cesta cez hory bude opäť raz napínavá.

Celá FOTOGALÉRIA z Baganu

The post Ako som Janku nechal v Bagane pred eBikom behať appeared first on TripLovers.

Z Mandalay sme si spravili základňu na 4 celé dni. V priebehu týchto dní sme si vždy požičali motorku a chodili do blízkeho okolia mesta. Aj sme si to patrične užili, pretože v ďalších turistických mestách ako Bagan, Inle Lake, Yangon si už motorku nepožičiate.

Obsah

• Požičanie motorky
• Mandalay ponúka očarujúce miesta
• Mingun
• Sagaing
• Amarapura
• Inwa
• Vodopády
• Zhodnotenie Mandalay

Z letiska Mandalay sme sa dostali do centra autobusom za 3 USD, ktorý robil rozvoz po hoteloch. Okolie Mandalay má charakter savany, ktorej typická klíma nás uisťuje, že vždy hneď po zotmení budeme potrebovať svetre. Neskôr sme sa presvedčili aj o veľmi chladných ranách, ale o tom až v nasledujúcom príspevku o Bagane, ktorý uverejním čoskoro.

Požičanie motorky 

V prvý deň sme sa rozhodli popozerať to najbližšie a najdostupnejšie v Mandalay. Síce sa to nezdá, vzdialenosti sú na pešiu chôdzu obrovské. Použiť sa dá aj bicykel ale mi máme v pláne zájsť aj trochu ďalej, preto si požičiavame poloautomatickú motorku za 10 000 kyatov (6,20€) na deň. Ešte ráno nám dal majiteľ požičovne k dispozícii 5-dňové, nie plné využité, permanentky do pamiatok v okolí Mandalay, ktoré mu tam nechali iní turisti. Kartička s hodnotou 10 000 kyatov (6,20€) sa však nedala ani z ďaleka využiť úplne všade.

Požičovňa sa volá Mandalay Motorbike Rental and Tours a odporúčam ju všetkými desiatimi. K motorkám davajú normálne helmy, niektoré aj s GoPro držiakom. Teda nie 1$ “formičky do piesku”, ktoré tu v Ázii bežne nazývajú helmami.

Oficiálne Mjanmarsko neuznáva medzinárodný vodičšký preukaz, ani podľa Viedenského dohovoru, ani ten podľa Ženevského dohovoru. Avšak nikdy nás nikto nezastavil ohľadom kontroly. Majiteľ požičovne nás len upozornil, že treba používať helmy, mať obe spätné zrkadlá a nesvietiť s motorkou cez deň. Áno, posledný bod je nelogický z hľadiska bezpečnosti, ale je to tak. To sú hlavné veci, ktoré by policajtov mohli zaujímať.

Mandalay ponúka očarujúce miesta 

Naša prvá jazda vedie mestom po štvorcových uliciach k Mandalay hill. Doprava je úplne šialená. Križovatky, ktoré sú tu každých pár desiatok metrov kvôli štvocovému plánovaniu, sú úplne neriadené a každý si tu myslí že má prednosť. To by bolo možno ok, ak by tie cesty neboli úplne preplnené. Aj tu sa trúbi, vždy keď sa obieha zprava či zľava, ale niekedy sa trúbi len tak, lebo trúbia viacerí. Obzvlášť si musíme dávať pozor na červené spŕšky betelu, ktorý tu prežúvajú a vypľúvajú domáci aj za jazdy. Mnohí majú poznačkované aj dvere svojich áut.

Prvá zastávka je Mandalay hill, drobné poplatky za všetko čo si len dokážete vymyslieť, ešteže sú to v prepočte len centy. Každopádne, vstupné do chrámu je 1000 kyatov (0,62€). Samotný chrám bol pre nás niečím úplne novým, preto sme ním boli takí očarení, že sme ho obišli aj viackrát. Je tu síce aj vyhliadka na mesto ale v ovzduší je toľko smogu, že nevidíme ani horu, ktorá by mala byť hneď za ním. Je tu plno domácich a očividne sme pre nich obrovská atrakcia, tak ako oni pre nás. Každý deň v Mandalay sme sa s niekým fotili. To je na tomto meste krásne, že tu nie je veľa turistov, a ak aj tak sú roztrúsení po nespočetnom množstve chrámov.

Chrámov je v meste naozaj veľa, niektoré sú síce veľmi podobné, no nájdu sa aj drevené či zaujímavo vysvietené. Zaujali nás natoľko, že sme nestihli absolvovať návštevu palácu v Mandalay.

“Podnikli sme aj viacero výletov do okolia Mandalay. Bola by chyba obmedziť sa len na samotné mesto.”

Mingun 

My volíme opäť motorku aby sme mohli využiť celý deň. Ale dá sa sem dostať aj z Mandalay loďou za 5000 kyatov (3€) na osobu. Vstupné do obce Mingun stojí ďalších 5000 kyatov (3€). Od nás požadovali 5 USD za osobu. Chceli sme platiť v kyatoch čo je výhodnejšie, no oni spočiatku nejak nechceli pochopiť, že nie sme američania a nemáme doláre.

V Mingune je toho na pozeranie viac. My sme začali pri Mingun Pahtodawgyi, obrovská tehlová kocka, ktorá sa dôsledkom silných zemetrasení z roku 1839 rozpadá a chátra. Dal ju postaviť kráľ Bodawpaya a bola by najvyššou pagodou sveta, s úctihodnou výškou až 150 metrov. Kvôli prorokovi, ktorý predpovedal kráľovu smrť po dokončení pagody sa rozhodol výstavbu zastaviť.

Zastaviť sa treba aj “v” Mingunskom zvone. Ten vznikol v rovnakom čase ako začala výstavba Pahtodawgyi. Mingunsky zvon je najväčším na svete a váži až 90 ton. Pri jeho návšteve si pod neho môžete aj vliezť, pričom doň mjanmarčania a turisti neprestajne udierajú.

My sme si našu cestu dobre nenaštudovali a nenavštívili sme chrám Hsinbyume Paya, ktorý má veľmi dobre recenzie a nachádza sa len kúsok za Mingunskym zvonom.

Návštevu Mingunu môžeme iba odporúčať!! Navštíviť Mandalay a vynechať toto miesto by bola obrovská škoda.

Sagaing 

Veľmi pekný pohľad na všetky tieto pagody a chrámy nás vítal už z mosta. V tejto časti sa nachádza naozaj veľa chrámov na malom kúsku zeme. Rozhodne sme ich nešli jednotlivo navštevovať. Vyviezli sme sa ku chrámu Soon U Ponya Shin Pagoda, ktorý má obrovskú vyhliadku dookola.

Jeden z mnohých kláštorov v okolí

Amarapura 

Amarapura je s Mandalay skoro spojená. My sme sa sem vybrali kvôli západ slnka na U Bein Bridge. A s nami ďalšie stovky ľudí. Napriek tomu aký neúnosne plný bol tento most, aj tak to bolo epicky krásne. Ak budete mať pred celým tým prírodným divadlom ešte chvíľku čas, odporúčam len tak posadiť sa na múrik a pozorovať život domácich na jazere.

Inwa 

Inwa bolo hlavným mestom barmských kráľovstiev od 14. storočia až do čias pokiaľ nebolo úplne zničené sériou zemetrasení v roku 1839, rovnako ako Mingun Pahtodawgyi. Nachádza sa tu viacero pozostalých objektov, ktoré zaujmú hlavne v prípade, že ste ešte neboli v Bagane. Najkrajšie je to po tretej a pri západe slnka. Výhodou je, že vtedy všetci chodia na U Bein Bridge, takže sa o tu krásu nemusíte s nikým deliť.

Vodopády 

Ak chcete ísť navštíviť vodopády východne od Mandalay, odporúčam nechať si na to dva dni. My sme mali iba jeden a boli sme v časovej tiesni. Nakoniec sme nestihli naozaj to čo sme chceli. Veľmi peknou zastávkou bol Dat Taw Gyaint vodopád. Na výhliadku sa síce platí poplatok 1000 kyatov (0,62€) ale zároveň sa dá použiť ako kupón v reštaurácii, na dobrú kávu napríklad.

Dole k Dat Taw Gyaint vodopádu sme sa nedostali, lebo sme nemali čas, ak sme chceli navštíviť aj odporúčaný Dee Dote vodopád. Ten bol napokon veľkým sklamaním. Vodopád Dee Dote je opustený a voda ani z ďaleka nie je taká tyrkysová ako na obrázkoch z internetu. V prípade dvojdňového výletu by sme určite chceli realizovať Gok Teik viadukt, návštevu Pyin U Lwin a okúpať sa vo vodopádoch.

Zhodnotenie Mandalay 

V ideálnom prípade odporúčam zostať v Mandalay 3 dni a potom si spraviť dvojdňový výlet k vodopádom a viaduktu Gok Teik. To platí najmä v prípade, že ešte nie ste “upagodovaný” z Baganu. Aj keď nám to nevyšlo úplne ideálne, Mandalay a jeho okolie vysoko predčil naše očakávania a zaujal prvé miesto v rebríčku NAJ miest v juhovýchodnej Ázií

Celá FOTOGALÉRIA z Mandalay

The post Prečo je výnimočné jazdiť v Mandalay na motorke? appeared first on TripLovers.

Za základňu pre objavovanie severu Thajska sme si vybrali mesto Chiang Mai. Strávili sme tu 5 dní, počas ktorých sme objavovali stovky budhistických chrámov a vydali sa na niekoľko nezabudnuteľných výletov na skútri

Obsah:

• Stovky chrámov Chiang Mai
  • Pri návšteve budhistických chrámov treba dodržiavať základné pravidlá
  • Prekrásne zdobený chrámový komplex Doi Suthep
  • Najkrajšia vyhliadka v Chiang Mai
  • Večerný život v Chiang Mai 
• Požičanie skútrov v Chiang Mai 
• Výlety na skútri do okolia Chiang Mai
  • Kaňon Pha Chór 
  • Pai 

Samotné mesto Ching Mai ponúka veľa zaujímavých miest, najmä tých budhistických. V prípade záujmu je možné jednoducho si vybehnúť aj do prírody. Na sever Thajska chodievajú turisti najmä za zážitkovými aktivitami ako sú napríklad zipline, objavovanie dažďového pralesa, alebo kúpanie či jazdenie na slonoch.

Agentúr čo ponúkajú tieto zážitky je v meste požehnane a každý si naozaj nájde to svoje. My sme si žiaľ na žiadnu z týchto aktivít nenašli čas. Dokonca sme nestihli ani masáž, ktorých cena sa tu pohybuje už od 200 bahtov (5€) za hodinu.

Stovky chrámov Chiang Mai

Hneď v prvý deň objavujeme obsah štvorca. Áno, centrum Chiang Mai je ohraničené hradbami so štvorcovým pôdorysom (ďalej len “štvorec”). V ňom sa zároveň nachádza najviac budhistických chrámov. V meste je ich toľko, že sme sa s turistami stretávali naozaj iba pri tých najväčších.

Tie, ktoré treba určite navštíviť sú Phra That Chedi Luang (vstupné do areálu 40 baht = 1€) a Wat Phra Singh (vstupné sa platí iba do chrámu 20 baht = 0,5€). Drvivá väčšina chrámov v meste nie je spoplatnená. Aj keď z fotografií všetky vyzerajú podobne a niekedy až rovnako opak je pravdou. Pri každom chráme sme pozorovali niečo nové, čo sa inde nevyskytlo. Každý jeden bol niečím jedinečný a preto neľutujeme, že sme im venovali toľko času

Pri návšteve budhistických chrámov treba dodržiavať základné pravidlá:

• pri vstupe do chrámu sa treba vždy vyzuť (ponožky sú vo väčšine prípadov tiež zakázané)
• treba mať patričné oblečenie, ktoré zahaľuje nohy a ramená (legíny nie sú akceptované)
• neotáčať sa chrbtom k soche Budhu a nerobiť si s nim selfie
• prsty na nohách nikdy nemôžu smerovať k soche Budhu (odporúča sa kľačať)
• nedotýkať sa budhistických mníchov (obzvlášť ženy!)

Prekrásne zdobený chrámový komplex Doi Suthep

Po ceste k chrámovému komplexu Doi Suthep sa nachádza vodopád Wang Buabaan. Je to jeden z najväčších vodopádov v okolí a dostaneš sa sem úplne bezplatne. My sme si požičali skúter aby sme tento výlet realizovali, no dajú sa využiť aj služby červených pickupov (red trucks). Tie si svojich pasažierov počkajú hneď pod kopcom pri vstupe do Zoo.

Chrám Doi Suthep je jedným z najnavštevovanejších chrámov v okolí Ching Mai. Nachádza sa v kopcoch nad mestom a je zároveň aj peknou vyhliadkou, ak práve nie je nad mestom obrovský oblak smogu. Turistov je tu naozaj veľa ale napriek tomu je to krásny komplex, plný zdobených, sôch, stúp a detailov, ktorý stojí za návštevu Vstupné do chrámu je 30 baht (75 centov) a platia ho iba zahraničný turisti.

Najkrajšia vyhliadka v Chiang Mai

S pozorovaním západu slnka to je v Chiang Mai ťažšie, nakoľko všetky vyhliadky sú orientované opačným smerom. My sme si vybrali vyhliadku Doikham panorama viewpoint, kde síce bolo dosť veľa ľudí ale väčšinou to boli Thajčania Celá táto oblasť bola veľmi pekne upravená. Samozrejme ani tu nemohol chýbať chrámový komplex a obrovská socha Budhu.

Večerný život v Chiang Mai

Chiang Mai je veľmi živý aj na večer. Okrem množstva barov, podnikov či rôznych večerných festivalov je tu aj veľa trhov. Tie najväčšie, určené pre turistov, sa nachádzajú východne od “štvorca” a všetok tovar sa tu donekonečna opakuje. Je to super miesto ak máte záujem o zjednávanie.

Večerné trhy sa konajú cez víkendy a sú neuveriteľné preplnené. Thajskí rodičia sem berú svoje malé deti, ktoré by sa už mali chystať do postele. Samozrejme, tie sú už po celom dni robenia zloby unavené a nevládzu ani chodiť. Preto si ich rodičia v dave vykladajú na chrbát a deti tak rozdávajú kopačky všetkým naokolo. Jankino ucho si na to pamätalo ešte ďalších 24 hodín

Takže ani netreba platiť 400 bahtov (10€) za vstupné na Muay Thai. Kopance sa rozdávajú v sobotu na ulici Wua Lai Rd. a v nedeľu vo “štvorci” na ulici Ratchadamnoen.

Požičanie skútrov v Chiang Mai

Požičiavanie skútrov v Chiang Mai je príjemné lacné Skúter s kubatúrou 120cc sa dá požičať už od 200 bahtov (5€) na deň.

V Chiang Mai na turistov číhajú policajné hliadky, ktoré odstavujú väčšinou vodičov s bielou pleťou. Najviac sa ich nachádza na obvode “štvorca” a na ceste smerujúcej k Doi Suthep. Jediné čo chcú vidieť je medzinárodný vodičský preukaz. O tom ako si ho vybaviť sa dočítaš v článku Prípravy na polročnú cestu do JV Ázie.

Výlety na skútri do okolia Chiang Mai

Kaňon Pha Chór

Výlet, ktorý sme si zorganizovali na skútri bola návšteva neznámeho kaňonu Pha Chór. Nachádza sa až 50 km južne Chiang Mai a vstupné je tu trochu neprimerané, 100 bahtov (2,50€) pre cudzincov. V areáli sa dá absolvovať malá prechádzka až k hlavnej časti kaňonu. K tomu dokonalému pohľadu chýba už len rodinka Flinstonovcov

Pai

Našou najväčšou chybou, ktorú sme na severe Thajska spravili bolo, že sme si urobili jednodňový výlet do mestečka Pai. Z nášho dňa sme väčšinu presedeli na motorke a točili sa v serpentínach, spolu so spiatočnou cestou vyše 7 hodín.

Na samotné objavovanie mestečka Pai nám ostali slabé dve hodiny. V rámci nich sme navštívili Pai kaňon, kam sme naozaj len vyšli cvakli ho a odišli, Pam Bok vodopád v ktorom by sa dalo perfektne okúpať. A jednu zaujímavosť, zlomovú líniu, Land split. Dalo by sa tu stráviť omnoho viac času a dané miesta si aj vychutnať a zrelaxovať pri 2-3 dňovom pobyte.

Z ciest po Thajsku sa práve Chiang Mai stalo našim najobľúbenejším. Na severe Thajska sa dá stráviť omnoho viac času. Hlavne si užiť, že ešte stále nie je taký zničený turizmom ako je Bangkok a juh Thajska. Kebyže môžeme, ostali by sme tu ešte dlhšie a navštívili aj národný park Inthanon a vodopád Bua Tong. Naše plány nám však prekazili zažívacie problémy a takisto nás tlačí čas kvôli letenkám do Mjanmarska.

Celá FOTOGALÉRIA z Chiang Mai

The post Chiang Mai – thajské mesto, ktoré si zamiluješ appeared first on TripLovers.

Vytešení z doterajších zážitkov v Laose prichádzame do našej poslednej destinácie v tejto krajine. Luang Prabang sa tiež nenechá zahanbiť

Obsah:

• Doprava z Vang Vieng do Luang Prabang
• Požičanie motorky v Luang Prabang
• Top miesta v Luang Prabang
  1. Luang Prabang – mesto plné chrámov
     • Agresívne túlavé psy po zotmení
  2. Mount Phousi
  3. Ranné almužny mníchom v Luang Prabang
  4. Night market a čo ponúka
  5. Morning market 
  6. UXO Visitors center
  7. Mekong pri západe slnka
• Výlety do okolia Luang Prabang
  1. Kuang Si vodopády
  2. Tad Sae vodopády
  3. Tad Thong vodopády
  4. Jaskyňa Pak Ou a plavba po Mekongu

Doprava z Vang Vieng do Luang Prabang

Z obrovského spektra agentúr, časov a vozidiel si vo Vang Vieng, samozrejme ako vždy, vyberieme tu najlacnejšiu možnosť. Cesta minivanom stojí 80 000 kip (8€) a pokračujeme do ospevovaného Luang Prabang.

Požičanie motorky v Luang Prabang

Výlety mimo Luang Prabang sme ako vždy realizovali na motorke. Žiaľ, mesto je už tak skazené turizmom, že sa tu za požičanie skútra žiadajú neprimerané sumy. Za poloautomatickú motorku Honda Wave 100 000 kip (10€) a za plneautomatické skútre od 120 000 kip (12€). My sme však nejakou šťastnou náhodou našli požičovňu, kde mali Hondu Wave za omnoho prijateľnejších 80 000 kip (8€), čo je stále dvojnásobok oproti tej, čo sme si požičiavali vo Vang Vieng.

Toto video celkom dobre vystihuje, čo všetko sa dá zažiť s motorkou v Luang Prabang a jeho okolí

Top miesta v Luang Prabang

1) Luang Prabang – mesto plné chrámov

Na naše prekvapenie je mesto omnoho menšie ako sme si ho predstavovali. Jeho výhodou je však kompaktné centrum, ktoré je zároveň na zozname UNESCO za jeho zachované architektonické, náboženské a kultúrne dedičstvo, pričom architektúra odráža koloniálny vplyv Francúzska z 19. a 20. storočia.

Mesto ponúka množstvo chrámov, je ich tu naozaj veľa. Je len na vás koľko máte času a ktoré navštívite. V niektorých sa môžete stretnúť s tým, že po vás budú pýtať vstupné do interiérov chrámu, a niekedy už aj pri vstupe do areálu chrámu. Tieto poplatky sa vždy pohybujú okolo 10 000 kip (1€). Za seba určite môžem odporúčať Wat Visounnarath, Wat Sene, Wat Mai a Wat Manorom. Za návštevu stojí aj Royal Palace a chrám Haw Pha Bang.

Agresívne túlavé psy po zotmení

Obzrieť sme si chceli aj chrám Phra That Khong Santi Chedi. Tak úplne nám to nevyšlo s časom a prišli sme sem až po zotmení. Na naše nemilé prekvapenie sa po nás v jeho areáli rozbehla svorka psov. Pes čo šteká, nehryzie, týchto 6 túlavých psov neštekalo a išli rovno na vec – zľava, zprava a jeden pre istotu “zatarasil cestu “aj spredu. Naša naštartovaná motorka so zaradenou jednotkou ale spravila svoje a jednoducho sme im ušli!

Presne aj kvôli týmto neočakávaným situáciám človek nikdy nevie, kedy sa mu zužitkuje jeho očkovanie proti besnote, ktoré stále veľa cestovateľov ignoruje.

A to s túlavými psami nemám absolútne žiadny problém, keďže som dlhé roky aj fotil pre Slobodu zvierat v rámci môjho projektu Druhá šanca.

2) Mount Phousi

Miesto, z ktorého sme boli rozhodne sklamaní bolo Mount Phousi. Vyhiadka s chrámom na malom kopčeku uprostred mesta nás stála každého 20 000 kip (2€). Výhľad nie je ničím špeciálny a množstvo turistov na takom malom kúsku na dobrej atmosfére naozaj nepridalo. Bodku za touto návštevou dali predajcovia vtáčikov / vrabcov v miniklietkach. Ak to malé chúďatko chcete oslobodiť musíte si ho kúpiť a tým zároveň podporíte ich biznis.

3) Ranné almužny mníchom v Luang Prabang

Luang Prabang je perfektné miesto kde môžete ísť pozorovať ranný rituál, kedy ľudia dávajú budhistickým mníchom almužny. Medzi tie patrí hlavne jedlo, ale aj peniaze. Už o šiestej ráno prichádzajú prví mnísi, aby si zobrali svoje almužny na nadchádzajúci deň.

Najviac mníchov chodieva na ulicu Sakkaline a zároveň tam chodieva aj najviac turistov a predajcov. Už tesne po príchode na toto miesto nám bolo jasné, že to nebude veľmi duchovný ceremoniál, teda aspoň tu nie. Množstvo turistov s bliskajúcimi sa fotoaparátmi, ktorí dávajú almužny budhistickým mníchom a zároveň sa pokúšajú urobiť si s nimi selfie pričom nerešpektujú ich súkromnú zónu. (Ideálne je mať objektív s väčšou ohniskovou vzdialenosťou, repsektíve kompakt s dobrým zoomom a fotiť mníchov z úctivej vzdialenosti.)

Čo nás úplne najviac zarazilo bolo enormné množstvo sladkostí a hlúposti, ktoré im tam turisti vhadzovali. Také množstvo nedostane ani dieťa na Mikuláša a oni to dostávajú každý deň! Ani niet divu, že tam všade stoja nádoby na odmietnuté dary, v ktorých končia celé guče ryže a kopy sladkostí.

4) Night market a čo ponúka

Samozrejme aj Luang Prabang má svoj Night Market, škoda len že tak veľmi zameraný iba na turistov. Medzi stánkami sa premávajú iba turisti a v podstate sa tu nedá kúpiť nič okrem suvenírov a srandovného oblečenia, ktoré by ste na domácich asi ťažko niekedy videli.

5) Morning market

Na druhej strane, na ranných trhoch môžete vidieť naozaj bizarné záležitosti. A inokedy veľmi milé výjavy bežného dňa vďaka tým najmenším.

6) UXO Visitors center

Pri návšteve Luang Prabang odporúčam zastaviť sa aj v UXO Visitors center. Nachádza sa len kúsok za centrom a dá sa sem dostať aj pešo. Návšteva nezaberie veľa času ale za tak krátky čas ti otvorí oči a odhalí jeden z hlavných dôvodov, prečo je Laos stále jednou z najmenej rozvinutých krajín juhovýchodnej Ázie.

7) Mekong pri západe slnka

Pozorovanie lodí na rieke Mekong pri západe slnka je veľmi príjemný oddych po dňoch plných cestovania. O to viac ak máte po ruke fľašku dobrého domáceho piva Beer Lao.

Výlety do okolia Luang Prabang

1) Kuang Si vodopády

Tieto vodopády ostanú v našich srdciach asi ešte na veľmi dlho ako tie najdokonalejšie, aké sme kedy zažili !!! Vstupné do areálu stojí 20 000 kip (2€). Aj keď sem chodí veľa turistov, tlačiť sa tu určite nebudete. Vodopády zaberajú takú veľkú plochu, že sa tu hneď všetci rozpŕchnu. Obrovský 60 metrový vodopád pomaly prechádza do kaskád s belasou farbou vody. Veľa ľudí sa tu kúpe, k dispozícii sú dokonca aj toalety a prezliekacie kabínky, čo je na Laos naozaj pokrok. V areály sa nachádza aj záchranná stanica pre medvede kde môžete pozorovať ich dennú (ne)činnosť.

2) Tad Sae vodopády

Aj keď vodopády Kuang Si položili naozaj vysokú latku, menej známe vodopády Tad Sae sa tiež nenechali zahanbiť. Problémom však bola doprava cez rieku a turistické prirážky za plavbu cez ňu. Za obojsmernú jazdu by sme museli každý zaplatiť 40 000 kip (4€) a to sa nám veru za dve minúty na lodi dávať nechcelo.

Takže sme si opäť raz poriadne preštudovali mapu a podarilo sa nám nájsť bambusový most, ktorý by nám aspoň tých pár euro ušetril. A ak ani ten nevyjde, tak o ďalších 10 km je most a prašná neoznačená cesta v navigácii (pozreli sme si ju cez satelitné zábery googe maps). Zaberie nám síce veľa času, ale my sa aj tak radi vozíme.

Keď sa nám skoro podarilo prísť k bambusovému mostu, malá slečna nás tam otočila, že žiaden most tu neexistuje, že musíme ísť na loď, tá je určená pre nás, turistov. Takže pokračujeme smerom na juh, urobiť si obchádzku. Aj keď nám to nakoniec zabralo takmer trištvrte hodinu navyše, uspeli sme. Dokonca sme cestou videli aj ten “neexistujúci” bambusový most.

Záver cesty bol ale veľmi zdevastovaný, veľkými jamami v zemi. Spočiatku sme nevedeli prečo ale keď sme prišli k vodopádom bolo nám to jasné. Hneď vedľa sú slony, ktoré sú využívané na tú nemilú atrakciu, elephant riding. Vodopády Ted Sae majú kaskádový charakter a sú tiež veľmi vhodné na osvieženie počas horúcich dní. Vstupné je tu 15 000 kip (1,5€) na osobu.

3) Tad Thong vodopády

Do tretice nám to ale nevyšlo, vodopády Tad Thong boli jeden veľký omyl. Okrem toho, že tu po nás chceli vstupné až 20 000 kip (2€), čo sme okamžite odmietli. Ukecali nás na 10 000 kip (1€). Zaplatili sme im to a išli sme sa prejsť k vodopádom, ktoré tam síce boli, ale všade bolo plno odpadkov. Chodníky boli zarastené a neupravené. Okrem straty času sme stratili aj náladu. Návštevu určite neodporúčame!

4) Jaskyňa Pak Ou a plavba po Mekongu

Jednou z atrakcií, ktoré nás nezaujali bola jaskyňa Pak Ou, kde sa údajne nachádza tisíc sošiek budhov. Na internete sme čítali naozaj veľa dobrých ale aj zlých recenzií. Ak ste však ešte nevideli jaskyne v Laose a neplavili sa po Mekongu (my takú plavbu budeme absolvovať dva dni), môže to byť pre vás celkom nový zážitok

K jaskyni chodí verejná loď každý deň okolo 8 ráno, lístok na ňu stojí 65 000 kip (6,50€). Aj samotná jaskyňa má vstupné a to 20 000 kip (2€). K jaskyni Pak Ou sa dá dostať aj na skútri a na druhý breh sa dá preplaviť loďou.

Luang Prabang a jeho okolie je krásne a určite si zaslúži 3 až 4 celé dni na jeho preskúmavanie

Celá FOTOGALÉRIA z Luang Prabang

The post Prečo po návšteve Luang Prabang už nedôverujeme túlavým psom appeared first on TripLovers.