Ako sa šoféruje v Bosne a Hercegovine? Túto otázku sme si kládli aj my. Do Bosny a Hercegoviny sme vstupovali s množstvom predsudkov. Najmä čo sa týka stavu ciest. A aká bola realita? Nuž, ďaleko prekvapivejšia než sme len mohli dúfať

Obsah:

• Je šoférovanie v Bosne a Hercegovine bezpečné?
• Diaľnice a cestné poplatky v Bosne a Hercegovine
• Dopravné značenie v Bosne a Hercegovine
• Rýchlostné limity v Bosne a Hercegovine
• Cesty v Bosne a Hercegovine
  • Toto sme odsledovali na kruhových objazdoch
• Správanie sa bosnianskych vodičov
• Zvieratá na cestách v Bosne a Hercegovine
• Policajti, doklady a alkohol v krvi, radary
  • Radary v Bosne a Hercegovine
  • Policajti v Bosne a Hercegovine
  • Vodičský preukaz a doklady v Bosne a Hercegovine
  • Alkohol v krvi za volantom v Bosne a Hercegovine
• Čo nás na cestách v Bosne a Hercegovine prekvapilo?
• Parkovanie v Bosne a Hercegovine
• Tankovanie a benzínové pumpy v Bosne a Hercegovine

Je šoférovanie v Bosne a Hercegovine bezpečné?

Do Bosny a Hercegoviny sme vstupovali s množstvom predsudkov. Najmä čo sa týkalo stavu ciest a morálky vodičov. Naše mierne obavy pramenili aj z toho, že Janka bola v tom čase v 7. mesiaci tehotenstva.

Avšak po vstupe do Bosny a Hercegoviny nenastala žiadna apokalypsa. Cesty, vodiči a aj vozidlá na ceste, všetko bolo v ďaleko lepšom stave ako sme očakávali. Z pohľadu šoféra to bola doposiaľ prekvapivo najpohodovejšia krajina Balkánu.

Diaľnice a cestné poplatky v Bosne a Hercegovine

Bosna a Hercegovina má spomedzi balkánskych krajín pravdepodobne najnižší počet kilometrov diaľnic. Väčšina z nich sa nachádzajú v okolí hlavného mesta, Sarajeva. Kvôli absencií diaľnic treba počítať s tým, že sa výlet môže predĺžiť práve kvôli jazdným dobám.

Nedostatok diaľnic však kompenzuje aspoň ich kvalita (teda aspoň podľa našich skúseností). Vozovka je vo veľmi dobrom stave, takže sa naozaj dá jazdiť maximálnou povolenou rýchlosťou (130 km/h) bez toho aby z pasažierov vytriaslo dušu.

Diaľničné úseky v Bosne a Hercegovine sú spoplatnené formou mýta. Na vstupnej mýtnici si treba prebrať lístok s odfotenou ŠPZ (EČK) a pri výjazde zaplatiť. Diaľničné poplatky sa dajú uhradiť v hotovosti ale aj kartou. Vďaka mýtnemu systému je na diaľniciach málo áut. Za vstup na diaľnicu platia aj motorky v rovnakej výške ako autá.

Dopravné značenie v Bosne a Hercegovine

Dopravné značenie považuje za jedno z tých lepších na Balkáne. Značiek bolo dostatok, vedeli sme sa podľa nich orientovať a nedochádzalo ku kolíznym situáciám. Samozrejme sa vyskytli aj podivné veci ako napr. značka STOP a daj prednosť na jednej tyčke, alebo situovanie značenia v divnej výške asi 1 cm od zeme, alebo nezmyselne usporiadanie značiek ako napr. 40-ka a kúsok za tým koniec 70-ky.

Čo nám trošku vadilo, bolo, že pred mnohými križovatkami boli značky umiestnené v nevhodnej vzdialenosti. Teda moc skoro alebo moc neskoro. Preto sa nám stalo, že sme prehliadli STOP-ku. Tiež nám vadili chýbajúce údaje o dĺžkach tunela, hlavne keď boli naozaj dlhé.

No a v neposlednom rade si asi úplne každý všimne, že tabule s názvami obcí vo viacerých jazykoch bývajú obliate červenou farbou (akože krvou), dostrieľané guľkami alebo posprejované. V závislosti od toho, v ktorej časti Bosny a Hercegoviny sa nachádzate, nevraživosť medzi jednotlivými etnikami stále pretrváva, napriek tomu, že infraštruktúra si prešla skutočnou obnovou.

Rýchlostné limity v Bosne a Hercegovine

Rýchlostné obmedzenia v Bosne a Hercegovine sú nasledovné:
• obec – 60 km/h
• medzimesto – 80 km/h
• diaľnica – 130 km/h, motorky môžu ísť na diaľnici maximálnou rýchlosťou len 100 km/h

Pravidelne sa za nami tvorila kolóna keď sme išli predpisovo. Keď sme zrýchlili, nepomohlo to. A keď sme im uhli, hneď nám ušli

Cesty v Bosne a Hercegovine

Cesty v Bosne a Hercegovine nie sú výborné, ale sú veľmi dobre zjazdné aj pre obyčajne osobné auto. Na balkánske pomery sú cesty v Bosne nad očakávanie, aj keď vždy sa nájdu miesta kde si človek musí zahryznúť do jazyka. Je však potrebné podotknúť fakt, že s narastajúcu nadmorskou výškou sa stav ciest zhoršuje.

Do značnej miery sú cesty obrazom jednotlivých národov, žijúcich v danej oblasti Bosny a Hercegoviny. Najlepší stav ciest sme jednoznačne zaznamenali v blízkosti chorvátskych hraníc a tie najhoršie v častiach kde prevažujú bosniacky Srbi.

Najväčším problémom pri tranzite v Bosne a Hercegovine je absencia diaľnic a fakt, že na kľukatých obecných cestách nie je veľa možností predbiehať. A tak sa s každou jednou brzdou cesta výrazne predlžuje. Navyše pri vyhýbaní sa na úzkych cestách, keď potrebuješ vyjsť na krajnicu, ťa prekvapí tradičný vysoký balkánsky obrubník alebo v lepšom prípade štrk a rozrušená krajnica.

Pozor si treba dávať na retardéry. Tie sú v Bosne a Hercegovine od výšky špagety po odjebem ti dekel. A tiež sa treba psychicky pripraviť na cúvanie v úzkych uličkách v kopcoch Sarajeva

Toto sme odsledovali na kruhových objazdoch

Dvojpruhové kruhové objazdy sú v Bosne a Hercegovine celkom štandard. Odsledovali sme, že vonkajší pruh používajú iba v prípade, ak chcú vyjsť na prvom výjazde. V prípade, keď chcú ísť druhým, tretím alebo štvrtým výjazdom, dávajú sa do vnútorného pruhu aby si zachovali ideálnu stopu. V prípade použitia druhého výjazdu prechádzajú cez kruhový objazd viac menej rovno. Takže ak chceš vyjsť na 2. výjazde a nepoužiješ vnútorný pruh, tak chaos na kruháči spôsobíš ty a nie oni.

Správanie sa bosnianskych vodičov

Od Bosniackych vodičov sme očakávali neohľaduplnosť a nedisciplinovanosť. Samozrejme aj taký sa nájdu, ale v konečnom dôsledku sme boli prekvapení, že to predsa len nebolo až také zlé. Alebo sme si už z našich predchádzajúcich výletov zvykli na všetky tie balkánske neduhy?

• Buď jazdia strašne rýchlo alebo strašne pomaly, nič medzi.
• Nie vždy sa obťažujú zastaviť na STOPke. A to isté čakajú aj od teba! Takže sme niekoľkokrát porušili STOP-ku, lebo sme videli, že vodič za nami je odhodlaní pokračovať a skončil by v našom kufri.
• Smerovky používajú sporadicky
• Vletia na “kruháč“ ako keby boli na hlavnej. Toto zatiaľ platilo v každej balkánskej krajine kde sme boli.
• Jazdia v ideálnej stope, teda prechádzajú do protismeru a neunúvajú sa veľmi uhnúť. Minimálne idú aspoň po čiare. Tiež typický balkánsky zvyk.
• Keď idú niečo len na rýchlo riešiť (napr. rýchly nákup v pekárni) odstavia auto tak ako prišli a nechajú ho tam.
• V prípade dvoch jazdných pruhov, majú zvykom odparkovať na ceste v pravom pruhu a ísť si riešiť súkromné záležitosti aj na dlhšie.
• Ale nečakane nám dali veľakrát aj prednosť (napr. pri odbáčaní doľava).

Zvieratá na cestách v Bosne a Hercegovine

Keďže sme prevažnú časť výletu po Bosne a Hercegovine strávili v mestách, s výskytom dobytka na cestách sme skúsenosti nemali. Ale verím tomu, že počas leta a najmä v horách by sme stopercentne stretli minimálne jednu čriedu. Avšak cestu nám často skrížil nejaký túlavý ale aj netúlavý pes. Radi vylihovali priamo na ceste. V Travniku sa dokonca za nami jeden rozbehol a bežal s našim autom niekoľko desiatok metrov.

Policajti, doklady a alkohol v krvi, radary

Radary v Bosne a Hercegovine

Čo nás v Bosne a Hercegovine naozaj prekvapilo, bolo množstvo stacionárnych radarov v obciach. Často boli situované najmä pri školách, kde takto kontrolovali zníženú povolenú rýchlosť (40 km/h). Najväčšie množstvo stacionárnych radarov sme si všimli v chorvátskej časti krajiny, kde boli doslova v každej dedine.

Policajti v Bosne a Hercegovine

Za celý čas čo sme strávili v Bosne sme videli viacero policajtov a dopravných hliadok, ale nemali sme osobnú skúsenosť. Viackrát sme videli ako policajti odstavovali a jedenkrát výslovne ako sliedili po ŠPZ (EČK). Ale našťastie pred nami išiel Nemec, ktorého si odstavili

V Bosne a Hercegovine je zvykom blikať protiidúcim autám, keď ste práve minuli policajnú hliadku.

Vodičský preukaz a doklady v Bosne a Hercegovine

Pri vstupe do Bosny a Hercegoviny treba vo väčšine prípadoch predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. Pre šoférovanie v Bosne a Hercegovine je potrebné mať medzinárodný vodičský preukaz podľa viedenského dohovoru o cestnej premávke. V našom prípade ho kontrolovali pri vstupe do krajiny.

Alkohol v krvi za volantom v Bosne a Hercegovine

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať stopy alkoholu v krvi. V Bosne a Hercegovine je povolených maximálne 0,3 promile v dychu.

Čo nás na cestách v Bosne a Hercegovine prekvapilo?

• Bosniaci si nechávajú otvorene okienka a vetrajú aj keď nie sú pri aute. Na Slovensku sa niečo také považuje za nabádanie na krádež.
• Pri cestách sme videli niekoľko vrakovísk, bez oplotenia, bez ohrady.
• V obci Tihaljina si zo smerovej tabule urobili obecnú tabuľu, na ktorú lepia úmrtné parte.
• Každé tretie auto má “guľu”
• Vozový park nie je ani zďaleka taký starý ako sme očakávali. Aj keď sa tu nájdu staré albánske Mercedesy a taktiež staré VW Golf, nie sú tak strašne dogabané ako v iných balkánskych krajinách.

Parkovanie v Bosne a Hercegovine

V turistických mestách ako Sarajavo, Mostar, Travnik, Jajce, Banja Luka sa všade za parkovanie platí. Ak sa tu neubytuješ, plateniu za parkovné sa zrejme nevyhneš. Čo si tak pamätáme, tak cena bývala okolo 1€ za hodinu.
Pri zaujímavostiach mimo miest, sú väčšinou vybudované aspoň malé odstavné plochy na parkovanie. V drvivej väčšine neplatené, ale boli sme mimo hlavnej sezóny. Platili sme iba pred Tunelom Spásy. Parkovacie miesta bývajú vo väčšine vyznačené čiarami ale môže sa stať, že niekde čiary nie sú. V takom prípade sa treba pozrieť, či nie sú na asfalte olejové fľaky. Tak spoznáš kde stávajú miestny

Pri parkovaní nie sú Bosniaci až takí ohľaduplní. Zvyknú niekoho vyblokovať svojím zaparkovaným autom. Potom sa ty aj celé sídlisko zobudíte na trúbenie vodiča, ktorý potrebuje odísť.

Tankovanie a benzínové pumpy v Bosne a Hercegovine

Na benzínových pumpách často chýba informačná tabuľa s cenami pohonných hmôt. Inak sa tu bežne tankuje asi o 30 centov na liter lacnejšie ako na Slovensku.

The post Ako sa šoféruje v Bosne a Hercegovine? Cesty, predsudky a prekvapenia! appeared first on TripLovers.

Šoférovanie v Macedónsku dokáže rozhnevať, ale aj vyčariť úsmev na tvári. O tom ako sa jazdí v tejto balkánskej krajine, ale aj o cestách v Macedónsku, doprave, policajtoch a ďalších užitočných informáciách sa dočítaš v tomto článku

Obsah:

• Aké je šoférovanie v Macedónsku?
• Diaľnice a cestné poplatky
  • Ceny mýtnych poplatkov v Macedónsku
  • Stav macedónskych diaľnic
• Dopravné značenie v Macedónsku
• Cesty v Macedónsku
• Rýchlostné limity v Macedónsku
• Správanie sa macedónskych vodičov
• Dopravný policajti v Macedónsku
• Vodičský preukaz a poistenie auta v Macedónsku
• Alkohol v krvi za volantom v Macedónsku
• Zvieratá na macedónskych cestách
• Parkovanie v Macedónsku
• Tankovanie v Macedónsku

Aké je šoférovanie v Macedónsku?

Šoférovanie v Macedónsku je miestami v pohode a niekedy sa to zvrhne na adrenalínový zážitok. Všeobecne pri šoférovaní na Balkáne treba byť neustále maximálne v strehu, lebo po cestách často pobehujú zvieratá a jazdenie domácich vie byť niekedy nevyspytateľné. Výslovne nič nebezpečné sa nám nestalo, okrem toho, že sem-tam niekto vletel do ‘kruháča’, alebo si to šinul v ideálnej stope v zákrute.

Šoférovaniu v noci sme sa snažili vyhnúť, najmä kvôli zvieratám, výtlkom a predmetom na cestách. Všetko sú to naše osobné skúsenosti, a môžeme len veriť, že sa to bude v dohľadnej dobe iba zlepšovať. No najlepšie ti všetky tvoje otázky zodpovieme postupne v článku

Diaľnice a cestné poplatky

Ceny mýtnych poplatkov v Macedónsku

Pre mnoho vozidiel slúži Macedónsko len ako tranzitná krajina. Diaľnica v Macedónsku je budovaná najmä v smere sever-juh a funguje na nej mýtny systém… ale v skutočnosti funguje trochu inakšie ako poznáte napríklad z Chorvátska.

Na diaľnici nie je vstupná a výstupná mýtnica, ale len vstupná mýtnica kde sa platí na nadchádzajúci úsek. Tieto diaľničné mýtnice sú priamo na diaľnici a vyskytujú sa každú chvíľu. Platí sa len na krátke úseky, teda každých pár km musíš zastavovať kvôli plateniu.

Diaľnice v Macedónsku si celkovo prázdne, asi preto, že sú dosť drahé. V závislosti od dĺžky úseku sa platí mýto od 30-80 MKD. My sme jeden úsek diaľnice potrebovali využiť iba na 4 km, ale platili sme za to 60 MKD (1€), čo nám prišlo trochu veľa. Motorky platia na macedónskych diaľniciach rovnako vysoké mýto ako osobné autá.

Poplatky za diaľničné mýto v Macedónsku sa vyberajú len v hotovosti. Na platbu sa dá použiť macedónsky denár ale aj euro. Pri platbe eurom sa však platí vyššia suma (príklad – 1 úsek = 1€ alebo 40 MKD (65 centov)). Kartou sa platiť nedá, lebo by prerobili na poplatkoch.

Stav macedónskych diaľnic

• Niektoré úseky diaľnic sú trošku vlnité a nedá sa na nich ísť konštantne rýchlosťou 120 km/h (na niektorých sa dá ísť max 80 km/h).
• Sem-tam sa vyskytujú diery, aj keď malé.
• Po daždi sú na diaľnici úseky s jazierkami alebo voda stojí pri krajnici.
• Krajnice vyzerajú akoby priamo z okna vyhadzovali odpadky.
• Na diaľnici nie je odstavný pruh. Aj priraďovací pruh je taký vtipný, len aby sa nepovedalo.
• Diaľnice v Macedónsku sú veľmi hlučné, za čo pravdepodobne môže asfaltová zmes.
• Na diaľniciach chýbajú akékoľvek zábrany voči zvery.
• Je bežné, že v Macedónsku aj Albánsku uvidíte na cestách prázdne panciere od korytnačiek. Nám prešprintovala korytnačka priamo na diaľnici cez cestu.
• Na mýtniciach, ale niekedy len tak pri krajnici stoja predavači s ovocím a zeleninou.

Dopravné značenie v Macedónsku

Asi každému je hneď jasné, že pri realizovaní dopravného značenia sa na Balkáne veľa IQ nepoužívalo. Sem tam chýbajú dôležité tabule, ako napr. koniec dvojpruhu za zákrutou na ceste kde je 90-ka. Mnohé dopravné značky sú počmárané alebo vyblednuté, ale aspoň je ich viac ako v Albánsku.

Ani horizontálne značenie v mnohých prípadoch nie je dobre vidieť. Ale na každej rovinke vždy veľmi dobre vidieť plnú čiaru, obzvlášť keď tam naozaj nie je potrebná! Neviditeľné sú aj retardéry, na ktoré neupozorňuje žiadna dopravná značka.

Cesty v Macedónsku

Na macedónskych cestách platí pravidlo: “Čím ďalej od hlavnej tým horší stav ciest!“ Navigácia ťa niekedy pošle kratšou cestou. Tu treba zvážiť či sa radšej nevybrať tou spevnenou cestou a urobiť si radšej obchádzku. Lokálky bývajú niekedy doslova rozjebané! Nájdu sa tu však aj lepšie úseky, kde sa dá jazdiť rýchlejšie.

Zo stavu ciest aj zo značenia je cítiť, že tieto objekty sú už opotrebované a už niečo odslúžili. Chýba im údržba a renovácia. Tlmiče si tiež užijú svoje, obzvlášť keď je napršané a nevidno hĺbku diery. V serpentínach býva často vymytý štrk a v horských oblastiach aj kamene a balvany na ceste. Niekedy sa nám naskytli situácie, že sme museli vyjsť kolesom na krajnicu aby sme sa nezrazili.

Zvláštnosťou je, že Macedónci majú na viacerých vrcholoch vystavané obrovské kríže, ku ktorým vedú veľmi dobré prístupné a väčšinou nové cesty. Autom alebo s karavanom sa tak viete dostať ku pekným výhľadom uprostred kopcov a mimo civilizácie. Takýmito miestami sú napr. Vodno alebo Vršnik.

Ak je v Macedónsku niečo pozitívne na týchto cestách, tak to, že pri nich nie je toľko bilboardov

Rýchlostné limity v Macedónsku

Rýchlostné obmedzenia v Macedónsku sú nasledovné:

• obec – 50 km/h
• medzimesto – 80 km/h
• diaľnica – 120 km/h

Správanie sa macedónskych vodičov

Rovnako ako pri iných balkánskych národoch platí, aj Macedónci sú nedisciplinovaní a bezohľadní vodiči. Mnohé neduhy macedónskych vodičov sú tolerovateľné, ako napr. bezdôvodné vytrubovanie. Avšak niektoré zlozvyky vedia byť obzvlášť nebezpečné:

• šoférujú systémom: Já, já, já!
• režú si to v ideálnej stope aj v slepých zákrutách
• obiehajú v zákrutách
• smerovky používajú minimálne
• nejazdia síce rýchlo ale neberú ohľad na iných
• vletia na kruháč akoby boli na hlavnej a s ostatnými hrajú hru: Kto je prvý z kola von
• nepustia ťa von z kruháča, ale radšej ti skrížia cestu tak, že do teba nabúrajú ešte dve autá za tebou
• sú schopní zastaviť na krajnici (aj diaľnice) a ísť sa vyšťať!
• cyklisti jazdia na kruhových objazdoch zásadne v protismere
• jazdia na autách, ktoré pamätajú ešte Juhoslávia a tak im nevadí oplieskať plechy aj ostatným autám
• a určite veľa ďalšieho…

Dopravný policajti v Macedónsku

Policajti v Macedónsku naozaj často stoja pri cestách, merajú a kontrolujú cestnú premávku. Za týždeň sme streli 3 hliadky.

Vodičský preukaz a poistenie auta v Macedónsku

Pri vstupe do Macedónska treba predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. V našom prípade kontrolovali aj medzinárodný vodičský preukaz. Pre šoférovanie v Macedónsku je potrebné mať medzinárodný vodičský preukaz podľa viedenského dohovoru o cestnej premávke.

Alkohol v krvi za volantom v Macedónsku

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať nejaké tie stopy alkoholu v krvi. V Macedónsku je povolených 0,5 promile v dychu.

Zvieratá na macedónskych cestách

Tak ako v iných krajinách Balkánu, aj v Macedónsku sa môžeš stretnúť so zvieratami na ceste. Z našej skúsenosti sme však nemali dojem, žeby to bolo také časté ako napr. v susednom Albánsku, kde chodil po cestách celý zverimex

Avšak hneď v prvý deň nám popred auto na diaľnici prešprintovala korytnačka a zajac, takže treba byť neustále v strehu.

Parkovanie v Macedónsku

V rámci veľkých miest bolo našim cieľom vždy nájsť čo najjednoduchšie parkovanie v centre (kľudne platené) a nemotať sa ulicami veľkomiest kde je hustá premávka alebo úzke uličky. Ideálne dnu aj von z mesta po nejakej radiále. Ubytovanie sme tiež vždy hľadali s parkingom aby sme si to uľahčili a až tak sa nebáli o nové auto.

Inak je vo väčšine macedónskych miest parkovanie v centre platené, aj v prípade pozdĺžneho státia pri ceste. Väčšinou je to do pár euro na deň (napr. Tetovo 5€/deň (300 MKD)). V Macedónsku sa tiež stretneš s navigovačmi, ktorí ťa naviguj na parkovisku a v skutočnosti viac zavadzajú ako pomáhajú. Národným športom je tiež parkovať tak, že zablokuješ minimálne dve slušne zaparkované autá.

Tankovanie v Macedónsku

Mali sme dojem, že benzínových púmp je v Macedónsku málo, ale keď sme už nejakú našli tak tam bolo väčšinou okolo 10 stojanov. Niektoré pumpy, najmä na vedľajších cestách, predávajú iba pohonné hmoty a nanuky a občerstvenie nie. Na pumpa väčšinou pracujú zamestnanci, ktorí natankujú za teba. Stačí im povedať koľko. A samozrejme toalety na benzínkach bývajú v hroznom stave

The post Ako sa šoféruje v Macedónsku? appeared first on TripLovers.

Tento článok je prehľadom 40 najrôznejších vychytávok, doplnkov, pomôcok a vybavenia do auta, ktoré nám v priebehu troch rokov na cestách uľahčovali cestovanie a spanie v aute. Tieto vecičky nám pomáhali prežiť bezproblémové a komfortné viactýždňové road tripy po Európe. Avšak nie všetky doplnky a vychytávky sú 100%. Priamo v tomto článku ti prezradíme ich výhody aj úskalia

Obsah:

• A) Organizácia pri spaní v aute
• B) Vychytávky pre spanie v aute
• C) Komfort pri dlhých cestách autom
• D) Elektronika a elektro-vychytávky do auta
• E) Autokino
• F) Univerzálne pomôcky na cestovanie autom

Iba pre predstavu, cestujeme v klasickom rodinnom aute – Kia Ceed SW. Cestovanie so spaním v tomto aute sme realizovali iba vo dvojici. Naše auto nie je najväčšie a človek by si povedal, “Kam tam chceš zmestiť 40 doplnkov a vychytávok navyše?“ Nuž, veľakrát ide naozaj o úplné drobnosti, ktoré sa nedajú aplikovať vždy do každého auta. Ide o vychytávky v spektre od úplne nevyhnutných, cez vlastné riešenia až po hlúposti, ku ktorý sme sa dostali náhodou.

Za tie tri roky cestovania a spania v aute sa tých doplnkov do auta nazbieralo toľko, že sme ich pre potreby tohto článku rozdelili do 6 kategórií: organizácia, samotné spanie v aute, komfort, elektronika, autokino a univerzálne pomôcky.

A) ORGANIZÁCIA PRI SPANÍ V AUTE

Základom spania v aute je poriadok a organizácia. Na výletoch so spaním v aute sme zavalení najrôznejšími vecami, drobnosťami, vychytávkami a autodoplnkami a potrebujeme v tom mať aspoň trošku systém. Na organizácií všetko spojené so spaním v aute stojí a padá

1. Škatule SAMLA z IKEI

Kvôli road tripom sme odložili backpacky a kufre ani neoprašovali. Zadovážili sme si škatule SAMLA z IKEI. Každá jedna škatuľa je určená na jednu konkrétnu vec (napr. osobné veci, potraviny, varenie a riady, elektronika, kábliky…). Tento systém so škatuľami nám napomáha pri rýchlom zorientovaní sa a hľadaní vecí v aute a udržujú relatívny poriadok. Výhodou je, že sa zmestia pred každé jedno sedadlo, čo využívame pri spaní v aute, keďže sa nám s takto uloženými vecami ľahšie manipuluje. A keď sa jedna vyprázdni, jednoducho sa vloží do druhej.

2. Strešný box na auto

Okrem toho sa nám na osvedčilo na road tripy brávať aj strešný box, nakoľko pri spaní v aute potrebujeme uvoľniť priestor v kufri. Sem dávame veci, ktoré nepotrebujeme každý deň, ako napr. kempovacie stoličky, špinavé oblečenie, dáždniky či zimné bundy.

3. Chránič proti okopaniu sedadiel s priehradkami

Okrem toho, že nám zadní pasažieri nezašpinia sedačky hneď pri prvom nastúpení sme ocenili aj možnosť priehradiek. Tie využívame hlavne pre odkladanie každodenných drobností, ktoré neradi lovíme v batožine (zubné kefky, vlhčené servítky, okuliare, hrebeň, lieky…).

4. Multifunkčný vešiak do auta

Pri spaní v aute sa nám osvedčilo mať viacero miest kam si môžeme v priebehu dňa aj noci odkladať alebo vešať veci. Tento vešiak do auta sa dá zacvaknúť na držadlo opierky hlavy. Nezaberá takmer žiadne miesto a dá sa zaklapnúť do polohy pod opierku, keď ho práve nepotrebujete.

V prípade, ak máte k dispozícií na spanie dodávku, môže sa vám hodiť magnetický háčik, ktorý drží na akomkoľvek magnetickom povrchu a môžete si ho premiestňovať podľa potreby

5. Magická nano nálepka

“Magická“ nano nálepka je niečo ako ‘nácucka’, ktorú môžeš premiestňovať podľa potreby na rôzne povrchy. Dá sa na ňu pripevniť telefón (takže pri večernom pozeraní filmu nemusíš celý čas držať mobil v rukách) ale aj drobnosti ako slúchadlá či kábliky.

B) VYCHYTÁVKY PRE SPANIE V AUTE

Od komfortu spania závisí naša spokojnosť s výletom. Pri spaní v aute treba myslieť hlavne na vetranie!

6. Tienidlá do auta

Pri spaní v aute sú tienidlá naozaj nutnosť. Takmer zakaždým sa stretávame so svetelným smogom, ktorý nás počas noci dokáže poriadne vyrušovať, či už je to pouličné osvetlenie, billboardy, či dokonca signalizácia zo železničného priecestia!

V dnešnej dobe sa dajú kúpiť rôzne tienidlá do auta, ale kvôli rôznym tvarom okien nie sú ľahko aplikovateľné. Preto sme si vyrobili vlastné tienidlá z prísaviek, horolezeckého lanka a čiernej deky. Na čelné sklo používame klasickú slnečnú clonu. K eliminovaniu vonkajších vnemov tiež pomôžu štuple do uší alebo maska na spanie

7. Sieťka proti hmyzu

Vetranie počas spánku je veľmi dôležité aby ste sa nepriotrávili vlastným vydýchaným vzduchom – oxidom uhličitým (CO2). Počas leta sa vám ale môže stať, že vám do auta nalietajú komáre alebo iný hmyz, čo určite nechcete.

Táto moskitiérka je špeciálne určená pre autá. Vďaka nej môžeš mať počas noci viac pootvorené okná a kvalitne pritom vetrať, čo navyše eliminuje rosenie okien.

Ich nevýhodou je, že sa nedajú použiť počas upršaných nocí, lebo cez ňu presakuje voda do auta (odskúšané na vlastnej koži).

8. Senzor CO2

Interiéry auta sú malé priestory, kde sa veľmi rýchlo vydýcha vzduch, pričom vzniká CO2 (oxid uhličitý). Zvýšené množstvo CO2 v uzavretom priestore znižuje množstvo kyslíka v krvi a môže viesť k bezvedomiu.

S našim senzorom CO2 sme otestovali, že už za 45 minút sme pri úplne uzatvorenom aute nadýchali 5000 jednotiek (maximum, ktoré dokáže náš senzor detegovať). Obsah CO2 v uzavretom priestore v takejto miere je život ohrozujúci.

Obsah CO2 v aute sme testovali aj počas noci, keď sme spali v aute. Pri pootvorených oknách na úroveň deflektorov sme nadránom dosiahli hodnotu CO2 okolo 2000 jednotiek, čo už je zlá kvalita vzduchu. Ale podobnú hodnotu dosahujeme aj v byte (v izbe o veľkosti 20 m2), keď správame počas zimy so zatvorenými oknami.

Prehľad limitných hodnôt nášho senzora CO2 a kvality vzduchu:

• • 400 – 700 – dobrá kvalita vzduchu
  • 700 – 1000 – zhoršená kvalita vzduchu
  • 1000-3000 – zlá kvalita vzduchu (zapína sa alarm, ktorý je nastaviteľný)
  • 3000-5000 – život ohrozujúca kvalita vzduchu

9. Senzor dymu a CO

Oxid uhoľnatý vzniká nedokonalým spaľovaním a je sprievodným javom pri požiaroch, sopečných erupciách či nedokonalého spaľovania fosílnych palív. Oxid uhoľnatý je jedovatý plyn, ktorého sa pri spaní v aute obávame rovnako ako oxidu uhličitého (CO2).

Preto si pred spaním v aute dávame k hlavám senzor CO aby nás v prípade nečakaného požiaru zobudil alarmom so silou 100 dB.

10. Deflektory

Deflektory sme osadili na auto len z toho dôvodu, aby sme počas noci mohli mať aspoň trošku pootvorené okná a mohli vetrať. Ocenili sme ich najmä počas daždivých nocí, kedy nám do auta nenatieklo aj napriek pootvoreným oknám.

11. Odvlhčovač do auta

Odvlhčovač do auta je účinný voči námraze na oknách, ale pri spaní v aute nezabráni ranným zaroseným oknám. Obzvlášť počas daždivých nocí, keď spíme v aute sa okná takmer vždy zarosia. Časť vlhkostí pohltí, no zvyšok aj tak musíme vyutierať. Na to sa nám veľmi dobre osvedčili švédske utierky.

12. Protišmyková guma do kufra auta

Protišmyková guma v kufri auta zabraňuje batožine, aby sa šmýkala po celom priestore. Súčasne zabraňuje aj pohybu našich karimatiek ak náhodou počas noci stojíme v miernom kopci. Do veľkej miery slúži aj ako ochrana pred špinou alebo tekutinami, čo ocení naozaj každý, kto už v aute rozlial mlieko

C) KOMFORT PRI DLHÝCH CESTÁCH AUTOM

Dlhé cesty spojené s množstvom hodín v aute si vyžadujú zvýšený komfort cestovania. Tu je zopár tipov ako naň

13. Bočná opierka hlavy do auta

Bočná opierka hlavy je vhodná len pre spolujazdcov. Montuje sa na opierku hlavy ako bočná opora aby vám pri únave neodkvecávala hlavička do strany. Nie je to taká úžasná vychytávka ako sa tvária predajcovia v popisoch, ale je to celkom fajn na dlhé cesty. Nám sa osvedčila hlavne v tehotenstve, keď bola manželka často unavená

Opierka je polohovateľná, takže ak ju práve nepoužívate, môžete ju dať dohora. Nevýhodou je, že existujú polohy, ktoré vodičovi bránia vo výhľade pri kontrolovaní si mŕtveho uhlu! Taktiež nepasujú na každé sedadlo (v závislosti od modelu auta) a pri nákupe si musíte dať pozor na šírku rozteče.

14. Uteráky na sedadlo

Ochranné autopoťahy vyzerajú strašne, ale počas letných road tripov sme si uvedomili, že ak naše nové auto nechceme celé prepotiť a zašpiniť, musíme si na sedadlá niečo dať. Začali sme preto na sedadlá dávať uteráky z mikrovlákna. Po každom výlete sa uterák operie a sedačky netreba tepovať

15. Otočná konzola na sedadlo

Otočná konzola na sedadlo slúži na to aby sa predné sedadlá dali otočiť o 180° a tým vznikol v zadnej časti auta väčší priestor. Čo sa pri spaní v aute vždy počíta. My však túto vychytávku nemáme, lebo začína od 200 €. Je ideálna hlavne do dodávok a karavanov.

16. Poháriky na kávu

S každou jednou kávou, ktorú sme si počas road tripov dali na pumpách, vznikal zbytočný a vo väčšine prípadov nerecyklovaný odpad. Pri našom množstve ciest a vypitej kávy to bolo naozaj veľa zbytočného odpadu. Aj keď cestovanie predstavuje k životu nepotrebný konzum, pri ktorom produkujeme kvantá emisií, rozhodli sme sa našu uhlíkovú stopu aspoň trochu eliminovať tým, že vyprodukujeme menej odpadu vďaka pohárikom KeepCup.

17. Varič bez úniku tepla

Kempovanie, s ktorým sa spanie v aute prudko spája, sa nevyhne vareniu v prírode. Jetboil je plynový varič, ktorý je určený k príprave horúcich nápojov a instantných jedál za výrazne kratší čas. Je to taká rýchlovarná kanvica, na ktorej dosiahneš bod varu aj keď fúka vietor.

Na klasickej bombe si pri vetre varíme čaj aj 15 minút, s tým že okolo plynovej bomby pobehujeme a zabraňujeme vetru aby nám bral oheň spod ešusu. V Jetboily to trvá 2 minúty a reálne dosiahneme bod varu, pričom spotrebujeme výrazne menej plynu. Okrem toho je Jetboil výrazne bezpečnejší ako klasická plynová bomba.

18. Koťogo – moka kávovar

Moka kávovar, známi tiež ako pressovar, taliansky kávovar či ľudovo koťogo ponúka možnosť spraviť si (ako tak) dobrú kávu na plynovom variči takmer kdekoľvek. Káva je položka, na ktorej sme počas našich road tripoch vyhadzovali dosť veľa peňazí a hlavne sme kvôli nej museli vyhľadávať pumpu, alebo reštauráciu. Takto si vieme dopriať rannú kávu hneď na našom kempovacom mieste.

A ak práve nie sme niekde na cestách, tak slúži ako dekorácia v kuchyni

D) ELEKTRONIKA a ELEKTRO-VYCHYTÁVKY DO AUTA

Takmer všetká elektronika, ktorú používame v aute je nabíjateľná cez USB kábel, alebo funguje cez 12V zásuvku autozapaľovača.

19. Prenosný bezkáblový ventilátor

Keď počas leta spíme v aute, často sa stretávame s tým, že jednu noc sme zabalení v páperových spacákoch a druhú sa potíme od tepla. Našim problémom býva, že sa “zohrejeme“ keď si pripravujeme auto na spanie, a keď doň konečne vlezieme, obleje nás pot. Klimatizáciu si už nepúšťame aby sme na seba neupozorňovali a ‘nevyšľahali’ baterku.

A keďže toto nám robilo pri spaní v aute ozaj problém, podarilo sa nám nájsť aspoň čiastočné riešenie, ktoré síce nie je perfektné, ale pomôže aspoň trochu. Podarilo sa nám kúpiť prenosný bezkáblový ventilátor, ktorý sa nabíja cez USB a vydrží niekoľko hodín. Takže keď chceme, vieme si ho nabiť v aute počas dňa

20. Autokamera

S narastajúcim počtom kilometrov na tachometri rastie aj počet stretov s nezodpovednými a neohľaduplnými vodičmi na cestách. Kamera v aute sa nám osvedčila a už viackrát sme pomohli polícií pri určovaní vinníka nehody. Kameru do auta odporúčam nielen pre cestovateľov ale pre každého majiteľa motorového vozidla.

21. Rozdvojka na nabíjanie

Žijeme v dobe kedy si celú cestu vieme zabezpečiť iba za pomoci mobilu a peňaženky, ale ten mobil potrebujeme mať neustále nabitý. Rozdvojka na USB adaptér je super keď v aute cestuje viacero pasažierov na dlhšie cesty. Takto sa nemusíte hádať o tom, kto má na mobile koľko percent a užitočnejšiu aplikáciu potrebnú pre road trip.

22. USB adaptér na nabíjanie fotoaparátu

Tým, že spávame v aute, nemáme k dispozícií klasickú elektrickú zásuvku a tak vznikal problém, keď sme si chceli nabiť baterku do fotoaparátu. Kedysi sme pri dlhých road tripoch zámerne vysedávali v reštauráciách, kde sme najprv hľadali či v nej majú voľný stôl pri elektrickej zásuvke. Týmto spôsobom sme na výletoch zabili dosť veľa času, ktorého nám bolo naozaj ľúto.

Neskôr sme objavili, že existuje USB adaptér na baterku do fotoaparátu, ale je tu jedno veľké ALE. Predajcovia sa tým nechvália, ale samotnú baterku tento spôsob nabíjania degraduje. Teda baterka už nevydrží tak dlho ako by mala. My máme tento adaptér vyhradený len pre jednu označenú baterku aby sme takto nezničili kapacitu ostatných batérií.

23. Ručný vysávač

Pri spaní v aute využívame naše auto ako spálňu, obývačku aj šatník v jednom  A pri takomto multifunkčnom využívaní auta sa tá špina nahromadí, nech sa tomu snažíte zabrániť akokoľvek (asi ako udržať čistú domácnosť pri deťoch). Takže vysávač je super pomôcka.

Ale nebojte sa, spanie v aute má ešte jednu výhodu a tou je, že pri menšom priestore vás čaká menej upratovania

24. Termohrnček do auta

Termohrnček je super počas chladnejších výletov a ciest s malými deťmi. V termohrnčeku, ktorý sa zapojí do USB zásuvky v aute sa dlhodobo dokáže udržať teplota nápoja a tak si ho môžete vypiť vtedy keď naň máte naozaj chuť.

25. Solárna nabíjačka

Pri spaní v aute sme si zadovážili už toľko USB zariadení, ktoré neustále potrebujú šťavu, že niekedy nemáme kapacity všetko nabíjať. Pre väčší prísun elektrickej energie je na kempovanie vhodné mať po ruke solárnu nabíjačku a USB konektor pre nabíjanie ostatných prenosných elektrospotrebičov

26. LED reflektor s USB nabíjaním

Pri cestovaní, spaní v aute ale aj pri práci v pivnici sa nám odsvedčil tento LED reflektor, ktorý sa dá nabíjať cez USB. Batéria vydrží niekoľko hodín, ale koľko presne nemáme overené. Ale vydržala nočnú turistiku a s perfektným výkonom nám posvietil na cestu. Voláme ho Bazmek, lebo svetlo ktoré dáva je naozaj silné. Jeho intenzita sa dá nastaviť.

27. Fén do autozapaľovača

Fén do autozapaľovača originálne slúži na rozmrazovanie čelného skla a nie na babské vlasy Je to jeden z tých ďalších auto doplnkov, ktoré sme si prispôsobili pre vlastné potreby keď cestujeme so spaním v aute.

Žiaľ, veľmi sa nám neosvedčil, lebo manželka má extrémne husté vlasy. Kvôli slabému výkonu poslúži možno dievčatám s riedkymi vlasmi. Riešením číslo dva je umývať si vlasy v najteplejšiu časť dňa a mať dostatok času aby vyschli samé alebo si v aute nastaviť kúrenie a fúkanie na maximum

28. Sprcha do auta s 12V čerpadlom

Sprcha bola pre vás vždy hlavným dôvodom prečo zakotviť v kempe. Až keď sme hľadali sprchu na záhradu sme objavili aj sprchu vhodnú na naše cesty. Táto prenosná sprcha s 12V čerpadlom pasuje do auto zapaľovača, takže nám na opláchnutie stačí už len kľúč v prvej polohe zapaľovania a bandaska s vodou

Najväčší problém takejto sprchy je nájsť vhodné miesto, kde sa osprchovať. Taktiež nečakajte žiadnu extra sprchu so silným prúdom vody. Ak si len potrebujete spláchnuť piesok z nôh na pláži tak je to super. Fun fact, na osprchovanie stačí len 5 litrov vody na osobu

29. Ohrievač vody

K sprche by sa hodila aj teplá voda. Pre karavanistov existujú rôzne vychytávky, ako aj automatické ohrievače vody, ktoré zabezpečia, že voda v kanistroch nezamrzne a udržuje si príjemnú teplotu. No nikto nepovedal, že sa to nedá využiť aj pre vagabundov, čo spia v aute

Ohrievač vody funguje na 12V napätie, takže je kompatibilný do auto zapaľovania. Jeho nevýhodou je, že sa na ňom dá ľahko popáliť.

E) AUTOKINO

Naše večere vypĺňame poväčšine sledovaním seriálov v našom vlastnom autokine

30. Sieťka na strop pre uchytenie tabletu

Dlho nás iritovalo, že pri každom večernom pozeraní filmu musíme tablet držať v ruke. Bolo to dosť otravné a bolela z toho ruka a postupne všetky ruky. Potom sme objavili sieťku s menšími rozmermi, ktorej originálne určenie je do batožinového priestoru. Natiahli sme ju na zadné držiaky na ruky a vystrihli do nej dieru na tablet. Takto sme si pred spaním v aute urobili autokino

Okrem toho využívame sieťku aj na sušenie uterákov a odkladanie drobností.

31. JBL repráčik

To, že sa vyberieme na road trip vo vagabundskom štýle, so spaním v aute so znížením komfortom oproti apartmánu neznamená, že trpieť budú aj naše uši pri pozeraní večerného autokina. Aj na cestách si radi doprajeme kvalitný zvuk, ktorý nám zabezpečuje kvalitný JBL reproduktor

32. Svetielka

Romantika v aute musí byť! Ale ich nevýhodou je, že lákajú pozornosť, preto ich využívame iba keď sme v kempe. Napriek tomu to vie byť veľmi príjemné a preto si ich vždy berieme na cesty

F) UNIVERZÁLNE POMÔCKY NA CESTOVANIE AUTOM

Pri cestovaní a road tripoch sa nám osvedčilo mnoho univerzálnych pomôcok, ktoré bežne používame aj v domácnosti, či v práci

33. Bandaska na vodu

Na road tripy si vždy berieme pitnú vodu, ktorá sa hodí na umývanie riadu, rúk, zubov, sprchu, či iné záležitosti. Netreba kupovať balenú vodu v plastových fľašiach, takže neprodukujeme ďalší zbytočný odpad.

34. Ručné čerpadielko

Ručné čerpadielko mám pomáha pri prečerpaní pitnej vody z bandasky. Vďaka nemu nemusíme zdvíhať ťažkú 20 litrovú bandasku ale načapujeme si len toľko koľko potrebujeme. Navyše je to veľmi šikovné a praktické a zatiaľ sme s ním nikdy nerozliali

35. Šnúra na prádlo s prísavkami

V našich počiatkoch spania v aute sme neustále riešili viacero problémov, aj jedným z nich bolo, kde vysušiť uterák alebo plavky? Spočiatku sme to riešili tak, že sme ich hodili do igelitky a vysušili až na rannom slnku. To ale nebolo najlepšie, lebo neskutočne rýchlo stuchli.

Potom sme skúšali rôzne šnúrky, ktoré sme si natiahli keď sa niekde dalo, ale večne sme ju museli rozmotávať ako vianočné svetielka. Neskôr sme si vyrobili vlastnú šnúru na prádlo, kam sme si pridali aj prísavky. Ale keď vonku prší tak sme aj tak nahratí. Niečo podobné nájdeš aj TU.

36. Kompresor na dohusťovanie pneumatík

Kompresor sa stal našou povinnou výbavou auta. Je to hlavne preto, lebo zakaždým, keď ideme na Balkán, tak si donesieme defekt alebo aspoň klinec v pneumatike. Ale okrem toho je to pomocník, ktorý má využitie hlavne keď sa chystáte na offroadové povrchy (napr. piesok), kde potrebujete nižší tlak v pneumatikách a pri návrate na asfalt znova dofúkať.

Používame dva druhy kompresoru:

– Klasický kompresor na 12 V do autobatérie, ktorý má vyšší výkon a dokáže nafúkať všetky pneumatiky.
– Prenosný kompresor na USB nabíjanie, ktorého výkon postačuje iba na obmedzený čas kvôli kapacite batérie, ale je perfektný aj na dofukovanie bicykla ak ste v lese, alebo lôpt na pláži,…

37. Čistič na brzdy

Čistič na brzdy používame pri cestovaní ale aj v domácnosti na umývanie takmer čohokoľvek. Odstraňuje mastnotu, oleje, asfalt ale aj farbu, žuvačky z koberčekov a je účinný aj na špinu na digestore či na kvalitné vyumývanie manžela. Proste univerzálny čistiaci prostriedok

38. Eska pásky

Eska pásky slúžia na upevnenie akejkoľvek inej vychytávky do auta, ale sú dobré hlavne na organizáciu káblov. Počas našich ciest sme im už našli aj alternatívne využitie, keď manžel stratil opasok alebo na upevnenie oschnutej ruže, ktorá nám zdobila interiér. Eska pásky nie sú nevyhnutnosť, no využitie sa im nájde takmer pri každom výlete

39. Pasta na škrabance

Táto pasta je psychická úľava pre každého starostlivého muža, ktorý svoje auto považuje za svoje dieťa. Vosková pasta odstraňuje z povrchu karosérie mikrovrstvy zvetraného laku, čím dokáže zabrúsiť okolie škrabancov, ktoré potom zdanlivo zmiznú. Teda jednoducho povedané, jemne obrusuje lak. Samozrejme pastu odporúčame použiť len na vlastnú zodpovednosť

40. Štartovacia power banka

Táto vychytávka ťa jednoducho vie dostať z problémov, ak ťa na cestách zradí autobatéria (či kľudne aj motobatéria) a nie je možné naštartovať. Takáto tzv. jump starter power banka zvládne naštartovať ako aj benzínový motor, tak aj dieselový motor bežných osobných áut. Nezabudni ju však pred cestou nabiť

Okrem toho sa prostredníctvom nej dá nabíjať notebook, mobil alebo čokoľvek s USB konektorom aj mimo auta

41. Aku jemná vŕtacia brúska

Tento ‘bonusový’ predmet v tomto zozname nám zachránil kožu na našom karavanovom 1500 km roatripe po ČR. Pri výjazde z tzv. stellplatz-u, kde sa robí bežná údržba karavanov sa mi podarilo rozbiť okienko na WC (ktoré som zabudol zatvoriť) o nevhodne umiestnenú informačnú tabuľu.

Vďaka tejto šikovnej aku jemnej vŕtacej brúske a zopár kovovým spojovacím T-čkam sa mi podarilo okno zadrátovať do takej podoby, aby sme okamžite nemuseli ukončiť nášu dovolenku. Výlet sme tak pohodlne dokončili podľa plánov a hlavne nám nezatekalo dnu

Naše prvé autonomádske roadtripy boli hlavne po Slovensku a o výletoch v Rakúsku a Česku. Počas nich sme vychytávali rôzne nedostatky a vymýšľali, ako sa ich zbaviť, aby bolo cestovanie a spanie v aute čo najpohodlnejšie. Teraz sme so spaním v aute precestovali už značnú časť Európy a to krajiny ako Švajčiarsko, južné Albánsko, Macedónsko, Bosnu a Hercegovinu, juh Chorvátska, Slovinsko, sever Rumunska, Litvu, Poľsko, útržky Maďarska, španielsku Andalúziu, zavítali sme aj do Nemeckých Álp a pojazdili tie najkrajšie horské priechody v Rakúsku.

Teraz, keď už sa nám rodina rozrástla, brázdime cesty s karavanom, tak pozri čo máme nové TU

Dúfam, že ti tento článok pomôže pri plánovaní tvojich výletov so spaním v aute. Prajeme veľa pekných road tripov

The post 40 vychytávok do auta, na cesty a spanie v aute appeared first on TripLovers.

Šoférovať v Albánsku je tak trochu adrenalínový zážitok, pri ktorom si človek uvedomí, že jeho slovná zásoba nadávok je strašne úzka Porušenie akéhokoľvek dopravného pravidla, ktoré ťa napadne je v Albánsku úplne bežná vec. Hlavne to treba predýchať a byť neustále v strehu V tomto článku sa nebudeme venovať len šoférovaniu ale aj stavu a kvalite ciest v Albánsku, dopravnému značeniu a množstvu iného

Obsah:

• Je šoférovanie v Albánsku bezpečné?
• Diaľnice a cestné poplatky v Albánsku
• Dopravné značenie v Albánsku
• Rýchlostné limity v Albánsku
• Cesty v Albánsku
  • Najhoršie cesty v južnom Albánsku
  • Autá, ktoré pamätajú Juhosláviu
• Správanie sa albánskych vodičov
• Zvieratá na albánskych cestách
• Policajti, doklady a alkohol v krvi
• Cyklisti a cyklochodníky
• Parkovanie v Albánsku
• Tankovanie a benzínové pumpy

Je šoférovanie v Albánsku bezpečné?

Na túto otázku ťažko odpovedať, lebo každý chápe pod pojmom bezpečné niečo inšie. My sme do Albánska cestovali s úplne novým autom. Takže pre nás “nebezpečné“ znamenalo už doniesť si domov obité a poškriabané auto. Cestovať s novým autom do Albánska je inak hlúposť, ale kvôli pandémii sme veľa možností kam vyraziť na roadtrip ani nemali.

Šoférovanie v Albánsku je škola aj pre skúseného vodiča. Treba byť maximálne v strehu a to neustále, lebo po cestách často pobehovali zvieratá a jazdenie domácich vie byť nevyspytateľné. Výslovne nič nebezpečné sa nám nestalo, okrem toho, že sem-tam niekto vletel do ‘kruháča’, alebo si to šinul v ideálnej stope v zákrute. Pre vodiča je šoférovanie v Albánsku, ale aj na Balkáne všeobecne, veľmi vyčerpávajúce. Šoférovaniu v noci sme sa úplne vyhli, najmä kvôli zvieratám, výtlkom a predmetom na cestách.

Na záver roadtripu sme si z Albánska doniesli jeden plytký škrabanec od konárov pri ceste a defekt, ktorý sme si vyrobili sami, keď sme liezli tam kam sme nemali. No lepšie ti objasníme všetky súvislosti keď si prečítaš celý článok

Diaľnice a cestné poplatky v Albánsku

V Albánsku je extrémne málo kilometrov diaľnic, čo z tejto krajiny robí neatraktívnu dovolenkovú destináciu pre rodiny s deťmi, ktoré uprednostňujú rýchlosť presunu pred samotnou destináciou. Tých pár úsekov diaľnic v okolí hlavného mesta, ktoré sú v Albánsku vybudované sú v dobrej kvalite. Dá sa ísť po nich naozaj rýchlo bez toho aby to bolo cítiť alebo počuť.

Poplatky za diaľnice sa vyberajú iba na diaľnici A1, ktorá vedie z Tirany k hraniciam s Kosovom. Úsek má 128 km a poplatok sa vyberá formou mýta vo výške 5€. Dá sa platiť v hotovosti aj kartou. Ostatné diaľnice v Albánsku sú zatiaľ bezplatné (2021), ale je ich tak málo, že by si človek radšej priplatil a viezol sa rýchlejšie

Na albánskych diaľniciach sa môžeš stretnúť s cyklistami aj predavačmi ovocia a zeleniny. Spoznáš ich tak že majú slnečník

Dopravné značenie v Albánsku

Albánsko by sa dalo nazvať krajinou slepých zákrut (kde si to domáci radi režú v ideálnej stope) a neprehľadných križovatiek. Križovatky sú často neznačené, zarastené trávou a všeobecne je po krajine osadených strašne málo dopravných značiek. Aj vodorovné dopravné značenie je veľmi biedne. Miestami zošúchané a niekde až úplne chýbajúce.

Dopravná značka STOP býva osobitne vytočená do strany, takže nevieš koho sa týka. Stretli sme sa aj so semaformi, ktoré mali len červenú a zelenú farbu. A ak je na albánskych cestách niečo pozitívne, tak to, že pri nich nestojí toľko billboardov

Rýchlostné limity v Albánsku

Rýchlostné obmedzenia v Albánsku sú nasledovné:

• obec – 40 km/h
• medzimesto – 90 km/h
• diaľnica – 110 km/h

Tie nižšie rýchlosti asi preto, že tu majú prirodzené spomaľovače – diery v ceste Napriek tomu Albánci jazdia v obci väčšinou 60 km/h a ak sa dá, tak na medzimestských cestách 100 km/h.

Cesty v Albánsku

Pre zanedbateľné množstvo diaľnic sme na našom road tripe Albánskom strávili vyše 95% času na starých cestách. Albánske cesty by sa dali pomenovať ako:

• kľukaté – tempomat je tu úplná zbytočnosť, najmä na pobreží
• pomalé – prejsť 140 km nám trvalo celý deň
• zdĺhavé a vyčerpávajúce – vodič musí byť neustále v strehu
• úzke – s úzkymi cestami, akoby len pre jedno auto, sme sa stretli najmä v odľahlejších oblastiach a keď išlo niečo oproti museli obaja spomaliť a vyjsť na krajnicu (ak to dovolili obrubníky)
• krásne – čo sa týka výhľadov na svoje si prídu najmä motorkári
• miestami deravé – často sa nám stávalo, že cesta bola v pohode a zrazu prišlo úplne deravých 10 metrov a bolo nutné okamžite dupnúť na brzdu.

Highlightom bolo keď sme odbočili na cestu ku kláštoru v Kakome, kde sa tesne pred našim prejazdom asi niekto “učil pracovať s frézou.“ Akoby si povedali: „Chalani, na tú cestu nikto nechodí, choďte sa tam naučiť ako sa robí s frézou.“

Najhoršie cesty v južnom Albánsku

Ak chceš v Albánsku spraviť okruh, zlým a úzkym cestám sa veľmi nevyhneš. My sme sa potrebovali pretraverzovať z Përmetu do Korçë a práve tu sme zažili tú najhoršiu cestu. Medzi obcami Çarçovë – Liskovik sme šli severnou cestou (tankodromom) ako nás poslala navigácia, ale to bola obrovská chyba. Lebo existuje aj o niekoľko kilometrov dlhšia južnejšia trasa, ktorá vedie okolo gréckych hraníc. Drvivú časť tejto cesty sme šli na 1-ke až 2-ke.

Od Liskoviku po Ersekë je tá cesta na striedačku dobrá až veľmi zlá (viac zlá ako dobrá). A po celej dĺžke sa nenachádzajú žiadne reštaurácie ani pumpy, takže treba mať natankované!

V južnom Albánsku sme sa s našim ‘nízkopodvozkovým’ autom nedostali na dve celkom cool miesta:

• k vodopádu Sotria – kam sme šli veľmi odhodlane ale po 4 kilometroch necesty nás zastavilo brodenie,
• do kaňonu Osume – kam sme sa ani neodhodlali, lebo sme vedeli žeby sme nakoniec potrebovali pomoc, odťah alebo by sme si minimálne zničili úplne nové auto.

Autá, ktoré pamätajú Juhosláviu

Albánsko je známe svojou záľubou k vozidlu značky Mercedes Benz. Jeho hlavnou výhodou bola vraj pevnosť podvozku, ktorý odolával aj albánskym cestám. Ešte dnes a asi ešte dlho budeš v Albánsku stretávať staré mercedesy na ktorých sa vozia celé generácie. Okrem starých mercedesov náš prekvapil celkom obnovený vozový park. To však neznamená, že na albánskych cestách nestretneš oslíka s vozom

Farebné autá v Albánsku takmer vôbec nemajú. Prevažuje čierna, biela a strieborná farba, takže s našim modrým sme tu svietili

Správanie sa albánskych vodičov

Porušenie akéhokoľvek dopravného pravidlá, ktoré ťa napadne je v Albánsku úplne bežná vec. Sú však veci, ktoré sú tolerovateľné a naopak veci, ktoré sú nebezpečné. Medzi tie tolerovateľné patrí, že trúbia aj keď tak nepomôžu situácii, že obiehajú cez retardér (tzv. ‘na Rumuna’) a že svoju jazdu zásadne neprispôsobujú stavu vozovky.

To, že albánsky vodiči sú nedisciplinovaní a bezohľadní asi nikoho neprekvapí. Ale očividne to zachádza tak ďaleko, že pri ceste je strašne veľa pomníčkov. Najväčšie neduhy albánskych vodičov sú:

• jazdenie v ideálnej stope aj v slepých zákrutách
• obiehanie v zákrute, veď pred sebou žiadne auto nevidí
• nepoužívanie smeroviek
• vytláčanie iných áut bez signálu
• otáčanie sa do protismeru na hlavnej – nazvali sme to U-turn ‘na Albánca’ a tento názov dodnes používame
• nepochopenie myšlienky kruhového objazdu, alebo akoby hrali hru, kto sa dostane z ‘kruháču’ prvý von (vletia naň akoby boli na hlavnej, a potom z vnútorného pruhu kolmo križujú cestu aby vyšli von)
• považujú sa za tých čo majú vždy prednosť
• a určite by sa dalo pokračovať…

Napriek tomu sa vedia zachovať aj pekne a keď niečo zavadzia v ceste (balvan, prevrátené auto,…) tak sa postavia sa do role dopravného policajta a pomáhajú usmerňovať dopravu

Zvieratá na albánskych cestách

V Albánsku ťa čaká na cestách celý zverimex Vážne! Od korytnačiek cez oslíky, kone po túlavé psy, ale aj celé stáda oviec, či kôz kvôli ktorým musí zastaviť celá premávka sú každodennou súčasťou cestovania po albánskom vidieku. Kone a mulice s vozmi na ceste sú tiež samozrejmosťou. Vtedy si človek uvedomí, že tie staré mercedesy vlastne nie sú pre túto krajinu také zaostalé

V Albánsku je bežné vidieť na cestách prázdne panciere od mŕtvych korytnačiek, ktorým vodiči nestihli uhnúť

Policajti, doklady a alkohol v krvi

Všeobecne sme mali pocit, že dopravných policajtov v Albánsku je akosi primálo (nieže by nám chýbali). Navyše domáci po sebe blikajú keď ich vidia, takže vám dávajú jasný signál že treba spomaliť.

My sme sa dostali do kontaktu s políciou iba raz a to keď nás navigácia poslala do protismeru. Hneď sme to odstavili a v angličtine vysvetlili našu situáciu postaršiemu policajtovi, ktorý už na prvý pohľad vyzeral, že sa nechce hádať. Ten však po anglicky nevedel ani zaťať a tak nám ukázal, že nám zastaví dopravu, aby sme sa mohli bezpečne otočiť. Ďakujeme

Okrem toho nás dôsledne skontrolovali colní policajti na macedónsko-albánskych hraniciach. Pýtali sa čo máme v tej 20 litrovej bandaske. Mysleli si, že prevážame destiláty, tak si chceli aspoň privoňať Bola tam len voda na sprchovanie. Inak boli hraničné priechody medzi Albánskom a Macedónskom odbavené hneď, bez žiadnych čakaní, na severe aj na juhu Ohridského jazera.

Pri vstupe do krajiny treba predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. Medzinárodný vodičský preukaz si od nás nepýtali, ale určite ho treba mať v prípade akejkoľvek kolízie.

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať nejaké tie stopy alkoholu v krvi, Albánsko je však výnimkou! Šoférovanie pod vplyvom alkoholu je v Albánsku zakázané.

Cyklisti a cyklochodníky

Z našich skúseností sme nadobudli dojem, že Albánci majú cyklistiku radi. Ale aj tu jazdia tak akoby sa ich pravidlá cestnej premávky vôbec netýkali. Preto sa nenechaj prekvapiť cyklistom na kruháči v protismere, či ako schádza z križovatky na chodník aby mohol prejsť na zelenú pre chodcov a opäť vyliezť na cestu. Ale to robia aj cyklisti na Slovensku (česť výnimkám).

Čo nás prekvapilo sú cyklochodníky, aj keď netušíme aká dlhá je ich sieť. Veľmi peknú cyklocestu sme videli v Tirane, kam už bohužiaľ došiel aj trend s elektrokolobežkami Cyklochodník vedú aj popri mori vo Vlorë, kde má jeho využívanie naozaj potenciál

Parkovanie v Albánsku

V rámci albánskych veľkých miest bolo našim cieľom vždy nájsť čo najjednoduchšie parkovanie v centre (kľudne platené) a nemotať sa ulicami veľkomiest kde je hustá premávka alebo úzke uličky. Ideálne dnu aj von z mesta po nejakej radiále. Rovnako sme vždy hľadali ubytovanie s parkingom, aby sme si to uľahčili a až tak sme sa nemuseli báť o auto.

Vo veľkých mestách bol problém nájsť bezplatné parkovanie, lebo všetci majú autá, ich hlavný majetok, ktorým sa môžu ukázať. Ak sme sa zmierili s tým, že budeme za parkovanie platiť, tak to problém nebol. Vo väčšine miest je parkovanie v centre platené aj pri pozdĺžnom státí pri ceste.

Mimo veľkých miest sú pri rôznych zaujímavostiach a pamiatkach vybudované aspoň malé parkoviská. Nie vždy asfaltové, ale zato rovné a prístupné.

Veľmi rýchlo po príchode do Albánska sme zistili, že albánskym národným športom je blokovanie zaparkovaných áut. A to aj na parkovisku, ale hlavne pri pozdĺžnom parkovaní pri hlavnej ceste, kde si Albánci majú vo zvyku odstaviť auto v jazdnom pruhu a ísť si riešiť osobné záležitosti.

Len pre predstavu, parkovné v centre Tirany nás vyšlo 150 LEK (1,20 €) na hodinu čo bolo naše najdrahšie parkovné v krajine.

Tankovanie a benzínové pumpy

Fenoménom Albánska je množstvo a rozloženie benzínových púmp k pomeru veľkosti krajiny. Natankovať si môžeš pomaly v každej druhej dedine, kde sú na jednu prípojku s pohonnými hmotami pripojené 3, 4 aj 5 benzínových púmp naraz. Maximum sme videli 8 benzíniek na jednom mieste (big biznis bro) A potom sú oblasti kde nie sú absolútne žiadne benzínové pumpy, ako napríklad na albánsko-gréckych hraniciach a na juhu krajiny.

Na pumpách často stojí obsluha, ktorá ti natankuje ale musíš im povedať za koľko. Treba sa však dopredu opýtať či sa dá platiť kartou! Nie je to samozrejmosť. Čo nás zarazilo je, že benzín nebol na balkánske pomery lacnejší, ale jeho cena bola približne taká ako na Slovensku. WC býva často v hroznom stave.

Rovnako ako benzínky na každom rohu, sú aj ručne autoumyvárne. Umývanie auta v Albánsku funguje tak, že auto ti dajú do parády miestni ‘umývači’, ktorí ho opláchnu vodou, nastriekajú naň saponát, handrou sa pretrie a na záver sa všetká špina ‘owapkuje’. Napenená voda samozrejme odteká trativodom kamsi do prírody. Bežné samoobslužné autoumyvárne si v Albánsku veľmi nepamätám. Cena takéhoto umytia auta je okolo 400 LEK (3,20 €), ale umyli ho naozaj starostlivo

Šoférovať v Albánsku je náročné, no je to súčasť autentickosti tejto krajiny Cesty, s ktorými sa tu stretneš sú od katastrofálnych po veľmi dobré, no cítiť, že táto krajina vie, že ak nebude investovať do rozvoja infraštruktúry, tak príde o svoj turistický potenciál. A tak sa k tomu aj stavia. Ale zatiaľ je len na začiatku veľmi dlhej cesty

The post Ako sa šoféruje na Balkáne – Albánsko appeared first on TripLovers.