Ku klasickým škandinávskym špecialitám sa dá dostať vo vychýrených turistických destináciách ako Kodaň, Bergen, Štokholm či Geiranger,… Avšak naše putovanie Škandináviou smerovalo najmä do prírody. Do malých neturistických dediniek kde majú nanajvýš pizzeriu alebo ázijské bistro. Škandinávske jedlá sme teda hľadali v potravinách a ochutnávanie lokálnej gastronómie sa pre nás tak stalo cenovo dostupné

Obsah:

• Hotové jedlá z potravín
• Ceny jedla v Škandinávii
• Čo ochutnať v Škandinávii?

Hotové jedlá z potravín

Je priam fascinujúce čo všetko sa dá kúpiť v škandinávskych potravinách. Najmä v tých nórskych. Hotové jedlá, nie instantné, nie v konzervách. Ale prevažne vákuovo zabalené, pripravené priamo na konzumáciu. Stačí ich ohriať. Polievky, palacinky, dokonca upečený losos a aj zemiaková kaša v sáčku!

My sme našťastie mali možnosť variť si v karavane, ale mnohé z týchto jedál sa dajú pripraviť aj v prírode, na horáku a v ešuse. Aj keď asi nebudú vyzerať tak dobre

Ceny jedla v Škandinávii

Ceny potravín v Škandinávii sú výrazne vyššie, pričom najvyššie sú v Nórsku. Všeobecne by sa dalo povedať, že sú 1,5x až 2,5x vyššie, ale veľmi to závisí od položky.

Cenám jedla, ale aj ďalších položiek týkajúcich sa cestovania po Dánsku, Nórsku a Švédsku som sa podrobne venovala v článku: Koľko nás stáli 2 mesiace cestovania po Škandinávii karavanom – Dánsko, Švédsko, Nórsko

Čo ochutnať v Škandinávii?

Knäckebrot (Švédsko)

Škandinávske sucháre s typicky obdĺžnikovým tvarom. Aj keď knäckebrot je v dnešných časom chlebom každej zo škandinávskych krajín, jeho pôvod je v strednom Švédsku. Knäckebroty sa tradične piekli len dvakrát do roka a to po zbere úrody a znova na jar, keď opäť začala tiecť zamrznutá voda.

Dnes ich v regáloch obchodov nájdete v hociktorom dni v roku a v takých množstvách, až si z nich nebudete vedieť vybrať.

Hnedý syr Brunost (Nórsko)

Tradičný nórsky syr Brunost je chuťovo absolútne odlišný oproti iným syrom aké sme kedy ochutnali. Sladko slaný hnedý syr Brunost má nádych karamelu. Jeho typický hnedastá farba a nasladlá chuť vzniká pri dlhom varení karamelizáciou mliečneho cukru. Vyrába sa z kozieho mlieka (na obale označenie geitost) ale aj kombináciou kravského a kozieho mlieka.

Tento syr je veľmi netradičný aj svojou hutnosťou. Neskutočne zle sa krája. Dá sa kúpiť ako pol kilová alebo kilová kocka. Neskôr sme volili verziu už nakrájaného syru na plátky.

Tento syr je skutočnou raritou a pri návšteve Nórska alebo iných krajín Škandinávie ho určite treba ochutnať

Švédske mäsové guličky Köttbullar (Švédsko, Dánsko)

Varianty mäsových guličiek sú známe po celom svete v rôznych podobách (kofta, bakso fašírky,…) avšak švédskym mäsovým guličkám köttbullar sa len tak niečo nevyrovná. Mäsové guličky Köttbullar, slangovo prezývané aj IKEA guličky sú jednoznačnou klasikou ktorú v Škandinávii takmer určite ochutnáš

Vo Švédsku sa pripravujú z hovädzieho mäsa, ale v Dánsku sú v obľube najmä bravčové, ktoré chutia tak trochu ako fašírka. V IKEI samozrejme dostanete originál a dá sa tu najesť skutočne lacno

Ryby a morské plody (Dánsko, Švédsko, Nórsko)

Keďže škandinávske krajiny sú obklopené moriami, je úplne pochopiteľné, že ryby a morské plody majú v škandinávskej gastronómií patričné zastúpenie. My osobne morské plody veľmi nemusíme, takže sme ostali len pri rybách.

Samozrejmosťou je losos, ktorého sme si v karavane robili minimálne 5x. Výhodou je, že je veľmi rýchlo pripraviteľný, vždy nádherne vykostený, naporcovaný a na počudovanie aj lacný (400g balenie okolo 7€). V nórskej kuchyni pripravujú lososa najčastejšie marinovaného. Takto pripraveného lososa nazývajú Gravlax.

Sleď je tiež častou pochúťkou a to najmä v Dánsku, kde sa nakladá v sladkokyslom náleve. Neodmysliteľnou súčasťou nórskej kuchyne sú aj krevety na množstvo spôsobov. Ako nátierka, alebo len na rýchle ošmahnutie na panvici. Avšak veľmi obľúbené bývajú na krevetovom sendviči

Smörgåskaviar (Švédsko)

Sendvičový kaviár je nátierka z rybacích ikier, ale v skutočnosti nie je tak úplne kaviárom, pretože sa vyrába z tresčích ikier. Na pultoch regálov škandinávskych supermarketov existuje mnoho druhov tejto pochúťky. My sme ochutnali švédsky Kalles a pri ňom sme aj ostali

Leverpostej (Dánsko)

Leverpostej alebo pečeňová pasta je veľmi obľúbenou nátierkou v dánskej gastronómii. Jej hlavnými zložkami sú bravčová pečeň, cibuľa a masť. Od ostatných paštét sa odlišuje tým, že je zapekaná. Obľubovali sme ju na chlieb, knäckebrot ale aj na nórske lokše Lomper.

Dánska pečená pečeňová pomazánka sa dá kúpiť vo všetkých krajinách Škandinávie, až na to, že na západnom pobreží Švédska sme ju vôbec nevedeli zohnať v žiadnom z obchodných reťazcov.

Lomper (Nórsko)

Nórske placky Lomper sú v podstate naše lokše, len s väčším obsahom zemiakov. Vznikli v časoch, keď bol počas napoleonských vojen blokovaný dovoz obilia do Nórska. Múka bola nedostatkový tovar a do placiek sa začalo primiešavať viac varených zemiakov. Kvôli väčšiemu obsahu zemiakov boli omnoho mäkšie a tak zostali v obľube aj keď sa blokády skončili

Placky Lomper sú veľmi lacné. Jedno balenie s 10 ks stálo len 14 NOK, čo je asi 1,20 € (značka Buer). A vystačili nám na obed alebo večeru. S dánskou pečeňovou pastou to bolo ako luxusné pečeňové lokše Navyše expresne rýchlo pripravené, pretože ich stačí len ohriať a natrieť. Žiaľ, inde ako v Nórsku sme ich už nenašli.

Škoricová buchta Kanelbullar (Švédsko)

Ak hľadáte niečo na zahryznutie ku kávičke, kanelbullar je vo Švédsku číslo jedna. Ich jednoduchší variant vyzerá tak trochu ako klasické škoricové slimáky. Avšak keď sa pečú v pôvodnom tvare ako uzlíky, estetickosť ich vzhľadu dodáva tomuto koláču úplne iný význam

Vyrábajú sa z cesta, do ktorého sa pridáva maslo aby bolo mäkšie. Škorica môže byť pomletá na jemno ale aj na hrubo a pod zubami doslova škrípe škoricové drievko. Na vrchu bývajú posypané veľkými zrnkami cukru.

Na Slovensku sa dá kúpiť aj v IKEI ako v bistre tak aj ako mrazený polotovar. Ale pri návšteve Švédska ich treba taktiež určite ochutnať

Kvikk Lunsj (Nórsko)

Kvikk Lunsj je typická nórska čokoláda pozostávajúca zo štyroch tyčiniek, ktorá by sa dala nazvať aj predražený KitKat. Je symbolom dobrého snacku na turistiku, ktorú Nóri vnímajú rovnako ako Slováci Horálku. Čokoládka Kvikk Lunsj je vhodná aj ako suvenír pre tých menších

Isbjørn (Nórsko)

Pivo značky Isbjørn pochádza z najsevernejšie položeného pivovaru na svete. Isbjørn sa varí z čistej arktickej vody, ktorá dodáva pivu špecifickú chuť, ktorá odráža drsné arktické podnebie. Chuťovo je naozaj o trošku inšie ako naše pivá. Avšak nie som pivný guru a neviem to popísať, takže budeš musieť ochutnať sám, aby si pochopil Jedna plechovka stojí okolo 2,50€.

The post Škandinávska gastronómia z potravín, na ktorej nezbankrotuješ (Dánsko, Švédsko, Nórsko) appeared first on TripLovers.

Malajzia, najbohatšia krajina Juhovýchodnej Ázie nebola v našich plánoch v takom rozsahu ako sme ju nakoniec precestovali. Pôvodne sme mali v pláne navštíviť omnoho turistickejšiu Indonéziu, ale pre aktívnu sopku sme zmenili naše plány za návštevu malajskej časti Bornea, koloniálneho mesta Melaka a ostrova Langkawi.

Z pôvodného plánu stráviť v Malajzii 5 dní zrazu bolo 41! V rámci toho sme navštívili:

• Kuala Lumpur
• Melaka
• ostrov Penang
• ostrov Langkawi
• Kuching
• Kota Kinabalu
• Sandakan (orangutany a proboscis opičky)
• Semporna (šnorchlovanie)
• Tawau (dažďový prales)

Obsah

• Víza do Malajzie
• Kedy navštíviť Malajziu?
• Malajci a angličtina
• Čím nás Malajzia prekvapila?
• Výbery z bankomatov, peniaze, SIM karta
• Ceny v Malajzii
• Doprava v Malajzii
• Čo treba vedieť pred návštevou reštaurácie v Malajzii
• Čo treba vedieť pred návštevou potravín v Malajzii
• Malajské jedlá
• Rozvinutosť, ale veľké nedostatky

Víza do Malajzie

Slovensko má s Malajziou obojstranný bezvízový styk a v krajine môžete ako turista pobudnúť bezplatne až 90 dní. Po prílete do Malajzie sme museli na niektorých letiskách absolvovať kontrolu batožiny a letiskový personál sa náš pýtal či nemáme nejaké “drugs.” Janka sa zasmiala a odpovedala nie, čo na tom, že sme v batožine mali celú igelitku liekov. V Malajzií sa za pašovanie drog trestá obesením, takéto nápisy nás vítali na každom letisku.

Kedy navštíviť Malajziu?

Počasie v Malajzii je vždy dvojaké, v závislosti či sa nachádzate na Borneu alebo v kontinentálnej časti Malajzie. Ak chcete navštíviť Borneo v období sucha, vyberte sa tam v období od marca do októbra. V tom istom čase je v kontinentálnej časti Malajzie obdobie dažďov a hrozí tak, že polovica vášho výletu v tejto krajine bude daždivá. Obdobie tajfúnov na Borneu je najsilnejšie od decembra do februára, naopak v kontinentálnej Malajzii je slnečné a suché počasie.

My sme navštívili Borneo v októbri, kedy sa lámala sezóna. Obrovskou smolou bolo, že nás zasiahol okraj tajfúnu z Filipín a v daždivom počasí sa nedalo robiť naozaj nič a po odlete z Bornea sme mali pozretých všetkých 7 sérii Game of Thrones

Malajci a angličtina

Bohatstvo krajiny závisí najmä od ropy a zemného plynu. Malajzia rozhodne nie je krajinou tretieho sveta, aj keď medzi Borneom a kontinentálnou Malajziou je veľký rozdiel. 80% všetkých daní v krajine sa investuje do kontinentálnej časti, pričom časť Bornea je rozlohou väčšia. Existujú úvahy o rozdelení zeme na 3 samostatne krajiny: Malajziu pozostávajúcu z kontinentálnej časti a dvoch borneánskych štátov Sarawak a Sabah. Aj preto uvidíte po celej krajine vlajočky jednotlivých štátov, ktoré sú vyvešané naozaj všade.

S Malajzíčanmi sme mali vo všeobecnosti dobré skúsenosti. Boli slušnejší a milší ako ľudia v Thajsku, Vietname, Laose či Kambodži. Dokonca nám 3x v priebehu jedného dňa ponúkli, že nás bezplatne odvezú k Fairy a Wind cave autom. Problémom nebola ani komunikácia. Malajzia je jedna z tých krajín, kde angličtina nie je až taký problém

Čím nás Malajzia prekvapila?

• Malajzia je prevažne islamská krajina, čo so sebou prináša aj inú módu. Smerujem iba k tomu, že zohnať podprsenku v týchto zemepisných šírkach je problém
• kdekoľvek sme prišli, všade boli krátke postele
• na väčšine malajských ubytovaní sme mali ako spolubývajúcich mravce
• sprchy sú výhradne na toaletách (lacných ubytovaní), to znamená, že keď sa chcete osprchovať, vyumývate aj záchodovú dosku. A naopak, keď idete na toaletu po tom ako sa niekto sprchoval, všetko je mokré

Výbery z bankomatov, peniaze, SIM karta

Malajzia má zo všetkých nami navštívených krajín najkrajšie bankovky. Sú relatívne nové a jednoducho farebne rozlíšiteľné. Z bankomatu sa dá jednorázovo najčastejšie vybrať 1000 MYR (cca 200 €), ale raz sa nám podarilo aj 1500 MYR (cca 300€), za poplatok 12 MYR (2,40€). Platby kartou sa dajú realizovať iba vo väčších potravinách, ale vyžadujú podpis na účet, aj po zadaní PIN kódu.

SIM kartu HotLink sme si kúpili kvôli dátam ešte na Borneu za 4€ na mesiac. Takú istú kartu sme si chceli kúpiť aj na letisku Langkawi, ale ukázala sa ako práva turistická destinácia a rovnaká karta, ale len na 7 dní, stala 8€.

Ceny v Malajzii

Malajziu považujem za jednu z najdrahších krajín JV Ázie, ktoré sme navštívili. V rámci Malajzie sme absolvovali až 7 vnútroštátnych letov čo výrazne navýšilo náklady na túto krajinu. V porovnaní s ostatnými krajinami bolo v Malajzii drahšie ubytovanie, kde sme vždy doplácali daň nezahrnutú v cene +10 MYR (2€) za noc (mimo hlavnej sezóny). Drahšie sú aj vstupné na atrakcie, kde sa netajili tým, že cudzinciplatia päťnásobne vyššie vstupné ako domáci. Veľmi lacná je lokálna strava.

Doprava v Malajzii

• V rámci Malajzie a hlavne kvôli Borneu sme absolvovali až 7 vnútroštátnych letov, ale dalo by sa to zredukovať na 5.
• Spoločnosť Malindo Air máva nie o moc drahšiu letenku ako AirAsia, ale v cene je aj podpalubná batožina.
• Ak plánujete presun z ostrova Penang na Langkawi alebo naopak, využite trajekt.
  Lístky na autobus sme si vždy kupovali na autobusových staniciach, nie na ubytovaní.
• V Kuala Lumpur môžete využiť 4 autobusové linky nazvané “GoKL” zadarmo. Spájajú centrum mesta a najvýznamnejšie turistické aktrakcie (link na mapu)
• V Malajzii je veľmi populárny Uber a Grab. Dá sa s nimi zviesť veľmi výhodne  najmä v kontinentálnej časti Malajzie. Na Borneu fungujú iba v Kota Kinabalu a v Sandakane.

Čo treba vedieť pred návštevou reštaurácie v Malajzii

• V Malajzii je nedostatok príborových nožíkov
• Malajzijčania jedávajú rukami (aj ryžu s omáčkou).
• Malajské jedlo je veľmi lacné, porcia jedla stojí od 4 do 8 ringitov (0,80 € – 1,60 €).
• Ostrov Penang je Mekka street foodu.
• Nie vždy dostanete to, čo si objednáte, najčastejšie zamieňajú ingrediencie (objednáš si chicken, donesú seafood).
• V reštaurácii sa často hádžu smeti a špaky pod stôl.
• V jedle s kuracinou budú nad mäsom prevažovať kosti a nechrumkavá koža.
• Malajské jedlo je vo všeobecnosti pikantné, ak si vypýtate “no spicy”, dostanete len trochu pikantné
• Soľ je v Malajzii úplne neznámi tovar
• Platba kartou v reštauráciách je možná iba v turistických centrách a väčšinou len v západniarskych podnikoch.
• Priestory a vybavenie reštaurácií je veľmi jednoduché.
• Malajzijčania jedávajú na raňajky zväčša to, čo my jedávame až na obed

Čo treba vedieť pred návštevou potravín v Malajzii

• V Malajzii je všetko balené do dvoch obalov. Dôvodom je aby sa mravce nedostali k jedlu skôr ako nakupujúci.
• V Malajzii sa vyrába rada vlastných sladkosti, ich základnou surovinou je palmový olej.
• Často sme naivne ochutnávali miestne sladkosti a v 100% prípadov nám nechutili, tak sme ich rozdávali miestnym deťom
• V obchodoch väčšinou chýba klimatizácia a čokolády sú roztopené a stuchnuté.
• Oddelenie so zeleninou páchne hnilobou a je tu veľa múch.
• Predávajú sa tu zelené rajčiny, zo zeleniny sa v podstate nedá nič kúpiť.
• V potravinách predávajú aj sušené ryby, ktorých aróma sa šíri po celom obchode.
• Mäso sa predáva v zamrznutých tehlách, ak si chcete nejaké kúpiť, musíte počkať, kým rozmrzne, alebo si ho vysekáte.
• Na rozmrazenom mäse sedia muchy.
• K nákupu vždy dostanete potrebné množstvo igelitiek zadarmo, takže plastami sa tu nešetrí.
• Pri pokladni pracujú dvaja zamestnanci, jeden blokuje a druhý nakladá nákup do igelitiek.
• Kartou sa dá platiť iba vo väčších supermarketoch a vyžadujú podpis na účet, aj po zadaní PIN kódu.

Malajské jedlá

Národným jedlom v Malajzii je Nasi Lemak, ktoré Malajzijčania jedávajú od raňajok do večere. Je zložené zo šiestich základných ingrediencií ktoré sa v závislosti od kuchára líšia. Základom je ryža, uvarená v kokosovom mlieku (také sme nikdy nedostali), kuracie mäso (s kosťou), sušené ančovičky, zelenina, vajíčko, fazuľka alebo sója. Nasi Lemak sme mali niekoľkokrát a vždy bolo iné, preto treba odskúšať viacero reštaurácii.

Kuey toew bolo našim obľúbeným jedlom v Malajzii, až pokiaľ nám doň nenahádzali nasekané kuracie s kosťami. Je to veľmi jednoduché jedlo pozostávajúce zo širších rezancov osmažených na panvici so sójovou omáčkou.

Mee goreng sme tiež jedávali často. Jedlo je v podstate rovnaké ako kuey toew ale rezance sú nahradené “cestovinou” špagetového tvaru.

Murtabak bol našim najobľúbenejším jedlom v Malajzii vôbec. Jeho pôvod je zo Saudskej Arábie a názov murtabak v arabčine znamená zložený. Je to jednoduchá placka, ktorá sa naplní zmesou vajca, zeleniny, cibule, mäsa a vypráža sa ako palacinka.

Roti je jedlo, ktorým nič nepokazíte a navyše je veľmi lacné. Je to niečo podobne ako naša palacinka, ale má inšie cesto a plní sa ešte pri pečení. Môžete si vybrať z množstva sladkých aj slaných plniek. Roti je typickým pouličným jedlom, ktoré nájdete okrem Malajzie aj v Thajsku, Kambodži či Laose.

Tu najchutnejšiu ale robia práve Malajzíčania, lebo pri pečení nepoužívajú rastlinný tuk a placka sa pečie “na sucho.” Ak si na roti sadnete do reštaurácie, dostanete okrem roti aj oranžovú omáčku. Tej sme sa spočiatku báli, ale neskôr sme si bez nej roti nevedeli ani predstaviť

Z pouličných jedál odporúčam vyskúšať grilované krídla, grilované mäso (my sme raz asi raz dostali psie, lebo to nechutilo ako žiadne známe mäso) a vyprážané banány. A pre zábavu skúste aromatické ovocie durian, ktoré Malajzijčania a Číňania milujú. Je to neobyčajný gastronomický zážitok

Rozvinutosť, ale veľké nedostatky

Z krajín, ktoré sme navštívili je Malajzia najviac zanesenou odpadom (s Indonéziou to porovnať nevieme). Malajzia rozhodne nie je krajina tretieho sveta, a preto nás nemilo zaráža, že tu neexistuje ani separovanie odpadu a plastové igelitky tu rozdávajú ku každému nákupu. Pritom nás vysmiali, keď sme si na nákup doniesli vlastnú plátenú tašku, boli sme úplne za divných. Plastových fliaš je tiež požehnane, už len preto, že voda nie je pitná a musí sa kupovať balená.

Práve Borneo nám prišlo byť v tomto ohľade najhoršie. Keď sa to skombinuje aj so sústavným odlesňovaním a vysádzaním palmových plantáží, Borneo bude pre turistov stále menej a menej atraktívne. Už v období, kedy sme Borneo navštívili tu bolo neporovnateľne menej turistov voči ostatným ázijským destináciám.

https://www.flickr.com/photos/cifor/38802487905

Pohľad z lietadla na palmové plantáže vyzerá ako kožná choroba na tvári Zeme. (zdroj)

Popravde sa Malajzia v našom rebríčku veľmi vysoko neumiestnila. Môže za to aj fakt, že táto krajina je viac rozvinutá ako ostatné ázijské krajiny, ktoré sme navštívili. Nečakali nás tu každodenné prekvapenia, ktoré by nám vyrážali dych ako napríklad v Kambodži, Laose či Mjanmarsku.

Dych nám vyrážal iba smrad v potravinách či na trhoch a z krajín juhovýchodnej Ázie bola Malajzia tou najsmradľavejšou. Na druhej strane, sme radi, že sme mali možnosť vidieť naživo tak úžasné stvorenia ako sú orangutany, proboscis opičky a krokodílie farmy

Celá FOTOGALÉRIA

The post Malajzia a čo treba vedieť pred návštevou tejto aromatickej krajiny appeared first on TripLovers.