Kuchyňa Bosny a Hercegoviny je silno popretkávaná spleťou rôznych kultúr, ktoré sa na Balkáne striedali. Jedlá, ktoré tu môžeš ochutnať pochádzajú z orientu aj Európy. Preto sa niet čo diviť, že aj taký viedenský rezeň si v jedálničku Bosny a Hercegoviny našiel svoje miesto

Obsah:

• Čo treba vedieť pred vstupom do reštaurácie v Bosne a Hercegovine
• Bosniacke jedlá, ktoré treba ochutnať
• Tradičné polievky, ktoré môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine
• Tradičné nápoje Bosny a Hercegoviny
• Kde sa v Bosne a Hercegovina najesť?

Čo treba vedieť pred vstupom do reštaurácie v Bosne a Hercegovine:

• Platiť kartou sa dá v reštauráciách iba ojedinele. Vo väčšine prípadov treba mať hotovosť.
• Voda z vodovodu v Bosne a Hercegovine bola vo väčšine prípadov pitná. Nemali sme žiadne tráviace problémy. Ak bolo ubytovanie v rodinnom dome, tak sme radšej pili balenú vodu, pre prípad, žeby mali studňu.
• Všade, keď sme dostali vodu k jedlu alebo ku káve, tak bola zadarmo. Je to len voda z kohútika.
• V reštauráciách v Bosne a Hercegovine sa nerozlišujú fajčiarske a nefajčiarske zóny. Nefajčiari majú smolu.
• Kuchyňa a jedlá, ktoré sú tradičné pre Bosnu a Hercegovinu majú deficit zeleniny a naopak obsahujú strašne veľa mäsa a pečiva.
• Tradičné jedlá Bosny a Hercegoviny nie sú šialene korenené aj napriek tomu, že mnohé z nich majú osmanský pôvod.
• Vďaka pestrej etnickej zmesi obyvateľstva v Bosne a Hercegovine sa stretneš aj s bravčovým mäsom.

Bosniacke jedlá, ktoré treba ochutnať

Pljeskavica

Kto by ju nepoznal. Jedlo, ktorého vôňa je symbolom Balkánu. Aj keď pljeskavica pochádza zo Srbska, dá sa s ňou stretnúť takmer vo všetkých krajinách Balkánu. Pljeskavica je grilované jedlo v tvare placky z viacerých druhov mletého mäsa. Niekedy sa servíruje s ajvarom ale takmer vždy so šalátom a cibuľou. V Bosne a Hercegovine ťa môže prekvapiť anglický preklad burger.

Cena: 12 KM (6€)

Čevapi

Čevapi sú považované za národné jedlo Bosny a Hercegoviny. Rovnako ako pljeskavica aj čevapi sú neodmysliteľnou súčasťou balkánskej gastronómie a stretneš sa s nimi v celej bývalej Juhoslávii. V podstate ide o to isté jedlo, len v inom tvare. Čevapi v Bosne a Hercegovine sa však servírujú v chlebe a bez príloh. Jedinou prílohou je najemno nakrájaná cibuľa (jediná zelenina bosniackej kuchyne).

Pljeskavicu a čevapi servírujú v Bosne a Hercegovine v naozaj každom podniku a je to istotka Preto sme si prvých 5 dní v Bosne a Hercegovine smrdeli od cibule Dokonca aj na zelený štvrtok sme jedli pleskavicu, lebo v podniku kde sme zastavili nič vegetariánske nemali

Cena: 12 KM (6€)

Ražniči

Ražniči, tradičné bosniacke jedlo, známe aj ako šašlik alebo suvlaki, je mäsko napichnuté na paličke a opečené na grile. Toto jedlo je populárne nielen na Balkáne ale aj v strednej Ázii Ražniči sa môže pripravovať z rôznych druhov mäsa. Bežne sa k nemu podáva pečivo, hranolky a zelenina.

Cena: 12 KM (6€)

Sagam Dolma

Dolma je označenie skupiny plnených zeleninových jedál populárnych od Balkánu až po Strednú Áziu. Pre Bosnu a Hercegovinu a obzvlášť pre mesto Mostar je typická sagam dolma, cibuľa plnená zmesou mäsa, ryže a mrkvy. Tohto jedla sa netreba obávať. Cibuľa je dobre prepečená a slúži len ako jedlý obal pre mäsovú plnku. So smradom z úst sme problém tentokrát nemali Za nás naozaj veľmi dobré jedlo

Cena: 8 KM (4€)

Japrak sarma

Jednou z foriem dolmy je aj japrak sarma, rozšírená po celom Balkáne. Vyrába sa s rovnakou náplňou ako sagam dolma, ale namiesto toho, aby bola naplnená do vydlabanej cibule, je zabalená v kapustovom alebo viničnom liste. V týchto listoch je zavinutá okorenená ryža, prípadne mäso. List neslúži iba ako obal a je možné ho konzumovať

Cena: 8 KM (4€)

Filovane paprike

Ďalšou formou dolmy je filovane paprike. Ide o jednoduché jedlo, blízke aj našej gastronómii. Je to pečená paprika plnená okorenenou a dochutenou zmesou ryže, niekedy mäsa. Je to veľmi ľahké jedlo, ktoré sa hodí na pekelne horúce bosniacke dni

Cena: 9 KM (4,5€)

Klepe

Klepe je bosniacka forma pirohov plnených mäsom. Rozdiel je v tom, že klepe sa následne zapeká v rúre a poleje sa cesnakovo-jogurtovým dresingom. Opäť raz vynikajúce jedlo, ktoré odporúčame ochutnať

Cena: 12 KM (6€)

Đuveč

Đuveč je asi to najzeleninovejšie jedlo aké v Bosne a Hercegovine môžeš ochutnať. Đuveč sa pripravuje v kameninovom kotlíku, z čoho vychádza aj jeho názov. Aj keď je toto jedlo tureckého pôvodu, opäť ho môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine, keďže turecká kuchyňa má výrazný vplyv na tú bosniacku

Đuveč pripomína niečo ako dusený zeleninový guláš, prípadne lečo bez vajec, ktoré strieda ryža. Existujú aj mäsové varianty, no my sme sa (veľmi výnimočne) pre deficit zeleniny a vitamínov rozhodli pre jeho vegetariánske verziu

Cena: 9 KM (4,5€)

Mousaka

Toto veľmi chutné grécke jedlo prebrala asi každá balkánska kuchyňa. Takže mousaku môžeš ochutnať aj v Bosne a Hercegovine. Ide o zapekané vrstvy zemiakov, mletého mäsa, cibule a baklažánu, ktoré sú zaliate bešamelovou omáčkou a posypané syrom.

Cena: 7 KM (3,5€)

Vienner schnitzel

Keď sme sa v reštaurácii pýtali na niečo tradičné, čašník nám odporučil vienner schnitzel. S nepochopením sme ho odbili, že vienner schnitzel predsa nie je bosniacke jedlo. Potom sme si uvedomili, že toto jedlo je pravdepodobne ešte pozostatok z čias, kedy bolo územie dnešnej Bosny a Hercegoviny súčasťou Rakúsko-Uhorska.

Rovnako ako s viedenským rezňom sa v Bosne a Hercegovine môžeš stretnúť aj s inými stredoeurópskymi jedlami, akým je neprikladá guláš

Cena: 12 KM (6€)

Karađorđeva šnicla

Gastronómia, ktorú môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine je ovplyvnená jej širokým okolím. Dôkazom toho je aj ďalšie jedlo Karađorđeva šnicla. Pochádza zo Srbska a keďže v Bosne žije značná skupina Srbov, je tu v obľube.

Ide o teľaciu kotletu, plnenú syrom a šunkou, zrolovanú do podoby falusu, ktorá sa následne obalí a vypraží. Akési perverzné gordon blue v bosniacke verzii …a hlavne keď tam vyteká ten syr…

Cena: 13 KM (6,5€)

Sahan

S týmto jedlom nemusíš robiť kompromisy. Sahan je ideálne jedlo, ktoré ti umožní ochutnať bosniacku kuchyňu z jedného taniera. Na jednom tanieri je naservírovaných viacero bosniackych gastro špecialít a to najmä trio: japrak sarma, sagam dolma a filovane paprike. Toto jedlo sa väčšinou podáva v takom množstve, že sa z neho bez problémov najedia dvaja, čomu odpovedá aj jeho cena

Cena: 18 KM (9€)

Bosanski lonac

Ak chceš ochutnať skutočnú bosniansku gastronomickú špecialitu, pravdepodobne okrem čevapov siahneš po bosanskom lonacu. Ide o akúsi veľmi hustú polievku v ktorej priam stojí lyžica ale bežné sa podáva ako hlavné jedlo, lebo je taká sýta, že už by si do seba viac nezmestil

Bosanski lonac alebo aj bosniansky kotlík, hrniec či guláš je jedlo pripravované z hovädzieho alebo jahňacieho mäsa prekladané zeleninou a to najmä zemiakmi, kapustou, baklažánom, paprikou, paradajkami, cibuľou a cesnakom. Existujú rôzne obmeny tohto jedla a každý kuchár ho pripraví inak. Takže je dosť o náhode či ti toto jedlo bude chutiť alebo nie.

Nám chutilo, pretože sme konečne mali aj nejakú zeleninu

Cena: 18 KM (9€)

Suho meso

Suho meso (v preklade “suché mäso”) je hovädzie, prípadne bravčové mäso údené na dubovom dreve. Podáva sa najčastejšie k pečivu a je samozrejmou súčasťou bosnianskych sviatkov. V Chorvátsku je suho meso známy pod pojmom pšut a dá sa bežne kúpiť v potravinách

Burek

Čo by to bola návšteva Balkánu bez ochutnania bureka Plneného lístkového cesta, známeho tiež ako filo. Aj keď pôvod bureka je v Turecku, stretneš sa s ním všade na Balkáne. Syrový, mäsový, špenátový. V Bosne a Hercegovine sme ho jedávali takmer každé ráno, ešte čerstvý. Taký je najchutnejší. Keď nie je čerstvý, tak je veľmi ťažký na žalúdok.

V Bosne a Hercegovine sa burek tradične zavinie do veľkého kruhového koláča, ktorý sa následne nakrája ako pizza.

Cena v pekárni: 2,5 KM (1,25€)

Tradičné polievky, ktoré môžeš ochutnať v Bosne a Hercegovine

Begova čorba

Ďalšou typicky bosniackou gastronomickou špecialitou je polievka Begova čorba. Ide hustý zeleninový vývar s natrhaným kuracím mäsom a vajíčkom. Niečo ako vajíčková polievka s kuracím mäsom. Servíruje sa s čerstvým pečivom. Táto jednoduchá polievka nemá žiadne výrazné chute ale je dobrá.

Cena: 4 KM (2€)

Tarhana

Tarhana je granulovaná cestovina, chuťovo niečo medzi tarhoňou a kuskusom. Pripravuje sa z nej tradičná bosniacka polievka s rovnomenným názvom. Je to zeleninovo-paradajková polievka s trochou mletého mäsa a touto cestovinou. Opäť ide o jedinečnú gastronomickú špecialitu z Bosny a Hercegoviny

Cena: 6 KM (3€)

Tradičné nápoje Bosny a Hercegoviny

Bosniacka káva

Osmanská ríša, ktorá na územie dnešnej Bosny a Hercegoviny priniesla islam priniesla aj zákaz pitia alkoholu. Preto sa káva stala každodenným nápojom bosniacke populácie, ktorá vystriedala alkohol. Zohnať ju preto nie je nikdy problém, kaviarni je po celej krajine požehnane. Zvyk piť kávu pri každej príležitosti sa zachoval aj v inej moslimskej krajine na Balkáne a to v Albánsku.

Silná, čierna, bosniacka káva sa servíruje v džezve, medenej nádobe, v ktorej sa káva predtým uvarí. Je takmer totožná s tureckou kávou. My osobne sme rozdiel nezaznamenali. Ku káve sa servíruje bosanski lokum, ktorý sa namočí do kávy. Ale o ňom bude reč v ďalšom článku: 10 najpopulárnejších dezertov Bosny a Hercegoviny 

Cena: 2-3 KM (1-1,5€)

Salep

Ak obľubuješ krupicovú kašu a puding, tak salep ti bude chutiť. Je to akože nápoj, ale taký hustý, že sa dá jesť lyžičkou… takže pre mňa skôr dezert. Tento tradičný teplý nápoj sa pripravuje zo salepového korenia, zázvoru a škorice. Za mňa úžasná pochutina a určite odporúčam salep ochutnať. Ale manžel, ktorý neznáša krupicu rovnako ako neznáša puding povedal, že tyčka! Stačilo mu oblízať lyžičku!

Salep sa bežne nenachádza v menu. Aj nám ho urobili až na vyžiadanie, takže treba hľadať

Cena: 4 KM (2€)

Turecký čaj

Turecký čaj je obľúbeným nápojom v širokom okolí Turecka a Bosna nie je výnimkou. Pripravuje sa pomocou dvojitej kanvice, ktorá funguje na rovnakom princípe ako koťogo. Dole je voda a nad ňou sušený čaj. Vrením sa voda dostáva zo spodnej časti vyššie a vzniká nápoj hnedočervenej farby.

Turecký čaj sa podáva v krehkých sklenených pohároch tulipánového tvaru bez uška. Servíruje sa na tanieriku na ktorom bývajú kocky cukru a tak si môžeš osladiť nápoj podľa svojej vôle

Cena: 2-3 KM (1-1,5€)

Rakija

Rakija je považovaná za národný alkoholický nápoj mnohých balkánskych krajín. Názov rakija pochádza z arabského výrazu “rakı,” ktorý označuje poslednú fázu destilácie. V jednoduchosti ide o destilát z kvaseného ovocia, po slovensky povedané – pálenka

Bosna a Hercegovina je krajinou viacerých národov, pričom každý so sebou prináša vlastnú vieru. Okrem moslimov tu žije veľmi veľká skupina ortodoxných katolíkov a aj kresťanov, takže alkohol nie je žiadnym spôsobom plošne zakázaný. Navyše pre moslimskú skupinu obyvateľstva platí, že Alah v noci nevidí… takže ruka hore

Kde sa v Bosne a Hercegovina najesť?

Ak sa rozhodneš vycestovať do Bosny a Hercegoviny, takmer určite nevynecháš návštevu Mostaru a Sarajeva. Preto ti určite chcem odporučiť reštaurácie aspoň v týchto dvoch mestách.

V Mostare je veľa dobrých reštaurácii, no nám najviac chutilo v reštaurácii Šadrvan. Podávajú tu hlavne tradičné bosniacke jedlá a dezerty a za veľmi prijateľnú cenu

V Sarajeve tiež nájdeš veľa dobrých podnikov, no na tradičné bosniacke jedlo sa špecializujú vo vychýrenej reštaurácii Nanina Kuhinja. Jedlo je tu však o čosi drahšie.

Okrem toho nám veľmi chutilo aj v mestečku Çaplina v reštaurácií Konoba Hercegovac, kde sme si okrem jedla a zákuskov vychutnali úžasnú atmosféru rieky

The post Tradičná kuchyňa Bosny a Hercegoviny, čo ochutnať v krajine zmiešaných kultúr? appeared first on TripLovers.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že litovská kuchyňa nemá príliš čím zaujať. Pravdou však je, že aj z tradičných surovín akými sú zemiaky, či kefír dokážu Litovčania vykúzliť zázrak na tanieri

Obsah:

• Prečo sme z litovskej kuchyne ochutnali tak málo jedál?
• 5 jedál, ktoré v Litve treba ochutnať
  1. Šaltibarščiai
  2. Vedarai
  3. Cepelinai
  4. Kibinai
  5. Šakotis

Prečo sme z litovskej kuchyne ochutnali tak málo jedál?

Tradičné litovské jedlá nájdeš výslovne v najturistickejších oblastiach, teda najmä v centre Vilniusu a pri hrade Trakai. V samotnom centre Vilniusu sa dokonca na stôl v reštaurácií s tradičnými litovskými jedlami doslova čaká. Teda hlavne keď hovoríme o letných večeroch. V odľahlejších oblastiach (v ktorých sme sa motkali väčšinu času) sa v reštauráciách servírujú bežné európske jedlá ako pizza, cestoviny či plnený baklažán a tradičné jedlá by si tu hľadal len ťažko.

My sme tradičnú litovskú gastronómiu ochutnali tiež v centre Vilniusu, konkrétne v reštaurácii Etno Dvaras. Tu nám chutilo nám naozaj všetko čo sme si objednali, takže vrelo odporúčam

5 jedál, ktoré v Litve treba ochutnať

1) Šaltibarščiai – šialene ružová polievka

Šaltibarščiai je najfotogenickejšie jedlo s akým sa v Litve stretneš. Je to najtradičnejšie jedlo Litvy a v preklade znamená studený boršč. Jej typickú, priam šialenú ružovo-fialovú farbu, jej dodáva cvikla, ktorá je spolu s uhorkou rozvarená v kefíre.

Šaltibarščiai sa podáva ako polievka na studeno spolu s uvarenými a osmaženými zemiakmi a vajíčkom natvrdo. Je veľmi osviežujúca, vhodná aj ako ľahká letná večera

Cena: 3,50 €

2) Vedarai – zemiaková klobása

Zemiakové klobásy možno poznáš aj zo slovenského Liptova, kde si ich môžeš objednať pod názvom liptovské droby. Tie v Litve pravdepodobne vznikli samostatne po vlastnej osi, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že niekto od niekoho ukradol recept.

Hlavnou ingredienciou sú pučené alebo až pomleté a nasolené zemiaky, ktoré sú dochutené malými údenými kúskami mäsa a opraženou cibuľkou. Táto zemiaková zmes sa plní do čriev, ktoré sú tak pripravené na pečenie.

Znie to možno trochu alternatívne, ale ak budete mať možnosť, určite choďte do toho. Bolo to jedno z tých najchutnejších jedál, ktoré sme v Litve ochutnali

Cena: 6 €

3) Cepelinai (Zeppelins)

Cepeliny sú veľmi hutné zemiakové knedle, plnené mletým mäsom, ktoré poriadne zasýtia. Pri podávaní sa cepeliny servírujú obliate kyslou smotanou a posypané opraženou cibuľkou, prípadne slaninkou. Väčšinou sa podávajú 2 kusy.

Ešte pikoška na záver: Ich názov je odvodený od vzducholodí Zeppelin, lebo sa na ne podobali svojim mohutným tvarom

Cena: 5,50 €

4) Kibinai – plnené pečivo

S Kibinai, tradičným litovským pečivom, sa stretneš najmä v mestečku Trakai. Pečivo je veľmi podobné lístkovému cestu, až na to, že sa do neho pridáva ešte kefír Cesto je naplnené najrôznejšími plnkami od výmyslu sveta. Má rožkovitý tvar so zapleteným okrajom. Z tohto pečiva sa strašne trúsi a v okolí reštaurácií poletujú úplne vypasené vrabce, ktoré sa džgajú omrvinkami, ktoré na stoloch zanechajú turisti

Existuje obrovské spektrum plniek, ktorými môžu byť kibinai plnené. Najtradičnejšie sú samozrejme mäsové plnky, no existuje tu obrovský výber aj pre vegetariánov. Tí si môžu vybrať zo zeleninových, hubových, špenátových, syrových, či dokonca cibuľových a mnoha iných kombinovaných plniek.

Kibinai sa môže servírovať samostatne alebo ako príloha k vývaru. Existuje aj jeho koláčová verzia, ktorá je väčšia, preto ti na zasýtene stačí jeden kus. Osobne nám kibinai veľmi chutilo ale bolo nám z nich trochu ťažko od žalúdku, lebo sú dosť mastné.

Cena: od 2 € za kus

5) Šakotis – koláč v podobe vianočného stromčeka

Šakotis je niečo medzi koláčom a sušienkou. Dal by sa prirovnať k trdelníku, pretože sa tiež pečie na ražni pri otvorenom ohni a rovnako je dutý. Robí sa z vaječného cesta, ktoré odkvapkáva keď sa pri pečení otáča na ražni. Práve tak nadobúda šakotis svoj jedinečný tvar, ktorý pripomína vetvičky vianočného stromčeka

Má sladkastú, ale nie príliš výraznú chuť. Je vhodný ku káve, prípadne na raňajky. Veľmi sa drolí a aj keby to bol vhodný darček z dovolenky, skôr by sa rozsypal akoby sme prišli domov

Šakotis ľahko zohnať, predávajú ho takmer v každých väčších litovských potravinách. Stretnúť sa s ním môžeš aj na vianočných trhoch alebo lokálnych jarmokoch, kde sa predáva v pouličných stánkoch ako plnený šľahačkou, zmrzlinou alebo ovocím. Teda podobne ako trdelník

Cena: v závislosti od hmotnosti

The post To málo čo sme v Litve stihli ochutnať appeared first on TripLovers.

My dvaja nie sme príliš veľký fanúšikovia nových a neštandardných chutí. Prešli sme už viacero “najlepších kuchýň sveta“ a ochutnali rôzne jedlá, no gastronómia ani jednej z nich nás nejako špeciálne neohúrila. Ale asi už z názvu článku tušíš, že v Albánsku nám proste chutilo

Obsah:

• Cez predstieranie až do žalúdka
• Čo ochutnať v Albánsku? Všetko!
  • Mäsové hody
  • Vegetariánske jedlá
  • Dezerty

Albánska gastronómia je šmahnutá chuťami všetkých okolitých krajín – Grécka, Talianska, krajín Balkánu a dokonca Turecka. Tento článok ponúka len prehľad toho čo sme stihli za týždeň v Albánsku ochutnať. Inak je tých jedál ďaleko viac

Cez predstieranie až do žalúdka:

• čo sa nám tu naozaj páčilo, bolo, že keď sme sa pozreli na kuchára, vždy sme vedeli ako nám bude chutiť
• asi 50% Albáncov s ktorými sme sa zhovárali, nám prezradil, že v minulosti pracovali na Slovensku a robili najmä trio – káva, pizza, zmrzlina
• nájsť tradičné albánske jedla nebol takmer žiaden problém
• je ťažké zohnať raňajky a kávu v jednom podniku – vždy sú oddelene
• keď povieš kapučíno, môžeš dostať aj práškové kapučíno v mlieku – istota je povedať macchiato
• vždy dostaneš na stôl jednorazové prestieranie
• dosť veľa možností ľahkých vegetariánskych jedál
• všade sme sa stretávali s paprikou
• menu majú takmer všade robené rovnakým spôsobom, takmer vždy s tými istými kategóriami, takže sa v tom ľahko orientuje
• takmer vždy sme ku jedlu dostali chlieb alebo bruskety, niekedy sa nám to ani nehodilo ale vyzeralo to skôr ako tradícia
• ceny jedla sú veľmi priaznivé, väčšinou sme sa najedli do 10€ aj s pitím

Čo ochutnať v Albánsku? Všetko!

Mäsové hody

Pleskavica

Pleskavica je typickým grilovaným jedlom balkánskej kuchyne a ľahko sa k nej dostaneš aj v Albánsku. Pripravuje sa z kombinácie viacerých druhov do jemna namletého mäsa, prípadne syra, ktoré sa pečú na grile. Gril dodáva mäsu nie len jedinečnú vôňu ale na mäse často ostane trošinku popolčeka, ktorý typickým spôsobom špiní prsty Pleskavica sa najčastejšie podáva s pečivom, hranolkami a zeleninou.

Cena: 750 – 900 lek (6 – 7,5€)

Ražniči (Suvlaki)

Aj ražniči patrí k jedlám, ktoré nájdeš v celom regióne Balkánu. V jednoduchosti je to mäso napichnuté na paličke a opečené na grile. Najčastejšie ide o bravčové mäso, no prípadne to môže byť aj nejaké iné. Ražniči je veľmi podobné ázijskému šašliku, s tým rozdielom, že ražniči sa napichuje na paličku spolu so zeleninou. V niektorých reštauráciách ho môžeš nájsť aj pod názvom suvlaki. Klasicky sa podáva s pečivom, hranolkami a zeleninou.

Cena: 600 lek (5€)

Čevapi

Asi najrozšírenejšie jedlo celého Balkánu, ktoré nájdeš takmer v úplne každej lepšej reštaurácií. Čevapi sú do značnej miery veľmi podobné pleskavici. Rovnako ako pleskavica aj čevapi sú z kombinácie viacerých druhov mletého mäsa, rozdielne sú však tvarom. Čevapi sa pripravujú v podobe malých šulčekov. Vďaka ich menšej veľkosti si môžeš vo väčšine reštaurácií vybrať koľko kúskov čevapov chceš.

Z nejakého neznámeho dôvodu reštaurácie túto pochúťku nazývajú vo svojom menu kebapi. Ako prílohu môžeš dostať pečivo, hranolky a zeleninu.

Cena: 400 – 600 lek (3,30 – 5€)

Doner kebab

Pojem kebab má v Albánsku dva významy. V jednom z prípadov to môže byť chápané ako čevapi. Ak chceš náš “klasický kebab v žemli,“ tak si musíš vypýtať doner kebab. V podstate aj u nás je to doner kebab, len to doner sa nepoužíva.

Cena: 150 – 250 lek (1,20 – 2€)

Qoftë

Qoftë je typickým albánskym jedlom, o ktoré sa Albánci nedelia s celým regiónom Balkánu. Ide v podstate o akési mäsové fašírky s bylinkami, ktoré sa servírujú s hranolkami ale najmä tzatzikmi.

Cena: 350 – 500 lek (2,90 – 4,10€)

Morské plody

Pri výbere morských plodov ťa v obedovom menu môže zaraziť slovíčko “deti,“ čo v albánčine znamená morské. Plody mora neodmysliteľne patria do kuchyne každej jednej prímorskej krajiny a ani Albánsko nie je výnimkou.

Cena: 500 – 800 lek (4,10 – 6,50€)

Tavë kosi

Tavë kosi me mish qengji alebo po našom jahňacie zapekané v jogurte. Ide o kus jahňacieho mäsa, ktorý je zapečený v hlinenej mysle spolu s jogurtovo ryžovou omáčkou. Pozor mäso takmer nikdy nebýva vykostené ale zato sa pekne udeľuje od kosti. Tavë kosi sa väčšinou servírované rovno z trúby a preto je poriadne horúce, takže pozor na jazyk. Jedlo je trošku chutnejšie, resp. lepšie cítiť chuť jogurtu keď trošku vychladne. Bolo to v pohode ale raz stačilo

Cena: 550 lek (4,50€)

Turquebab

Ťažko povedať či sa toto jedlo takto naozaj aj volá. Teta čo nám ho naservírovala v zapadnutej reštike nás proste odrbala a za fakt hnusné jedlo si vypýtala až 10€ (1 polievka + jedno fakt odporné šľachovité mäso s polosurovými vyblednutými hranolkami).

Každopádne, to čo ja na obrázku bolo niečo, čo sa veľmi výrazne ponášalo na náš guláš, ale namiesto zemiakov tam bolo dvojnásobné množstvo cibule

Cena: 300 lek (2,50€)

Musaka

Toto veľmi chutné grécke jedlo prebrala aj albánska kuchyňa. Asi ťa neprekvapí, že sa s ním najčastejšie stretneš práve v južných končinách Albánska. Ide o zapekané vrstvy zemiakov, mletého mäsa, baklažánu a cibule, ktoré sú zaliate bešamelovou omáčkou a posypané syrom.

Cena: 400 lek (3,30€)

Zgara mish

Grilované ovčie rebierka sú albánskou pochúťkou, ktorú tiež nájdeš takmer všade. Osobne mi textúra ovčieho mäsa nevyhovovala až tak ako naše hovädzie alebo bravčové rebierka. Myslím, že je to hlavne o zvyku a to tom či má kuchára dobré mäso. No najviac toto jedlo zabil kuchár, keď na tanier nadekoroval kus citróna

Cena: 500 lek (4,10€)

Burek

Moje prv slovo, ktoré som sa naučila čítať v azbuke ešte v Macedónsku

Burek má viacero podôb. Našinci najčastejšie vyhľadávajú mäsový burek, s ktorým sa ale v Albánsku nájdeš len ťažko. Albánci totižto namiesto mletého mäsa používajú skôr párok a stále to nazývajú mäsový. Mleté mäso len v inej podobe. Nám však pripomína skôr hot dog

Okrem mäsového burku sa môžeš stretnúť a s rôznymi obmenami plnky. V Albánsku fičí najmä syrový, špenátový, syrovo-špenátový ale aj pizzový burek. Čoskoro určite prídu s niečím novým Nevýhodou tohto jedla je, že chutný je len ak je čerstvý, inak to môže byť pre tvoje ústa aj žalúdok peklo na zemi!

Cena: 50 – 150 lek (0,40 – 1,30€)

Vegetariánske jedlá

Speca të mbushur me salcë

Speca të mbushur je veľmi tradičné albánske jedlo, ktoré ľahko nájdeš takmer kdekoľvek. Ide o pečenú paprika plnenú okorenenou a dochutenou zmesou ryže. Je to veľmi ľahké jedlo, ktoré sa hodí na pekelne horúce albánske dni

Cena: 200 lek (1,60€)

Lakror ne sac

Lakror je niečo ako burek v niekoľkonásobnej veľkosti. Je formovaný do veľkosti dvojposchodovej pizze a v jednoduchosti ide o naplnené lístkové cesto. Akýsi koláč, ktorý môže byť naplnený čímkoľvek, napríklad syrom a špenátom

Cena: 300 lek (2,50€)

Pizza

Vplyv talianskej kuchyne v Albánsku je pri tomto jedle evidentný. Ako bonus nás prekvapila miska s olivami, baraními rohmi a paradajkovým pretlakom

Cena: 350 – 600 lek (2,90 – 5€)

Fergesë

Fergesë je niečo ako naše lečo ale namiesto vajíčok sa použije mäkký kozí syr. Ten dodá jedlu príjemne slanú chuť. Asi sme mali obrovské šťastie na pani kuchárku, ale za mňa toto bolo to najchutnejšie jedlo, ktoré sme v Albánsku jedli!

Cena: 250 lek (2€)

Speca të pjekur

Pečená paprika podávaná na studeno poliata olivovým olejom a dochutená cesnakom s bylinkami. Ako príloha sme samozrejme dostali opečené bruskety, ktorými sme vysali všetku šťavičku. Pri tomto jedle sme naozaj mali problém nezadrhnúť sa

Cena: 200 lek (1,70€)

Yaprak sarma

Pre toto jedlo je v Albánsku zaužívaný len pojem sarma. Celý názov yaprak sarma, znamená listový zábal, čo je aj hlavná myšlienka tohto jedla. Na toto jedlo sa používajú dva základné listy a to buď list vinne révy, ktorý sa používal v pôvodných receptúrach tureckej kuchyne a je prebratý aj do albánskej kuchyne. Alebo kapustový list, ktorý je bližší gastronómií ostatných krajín Balkánu.

V týchto listoch je zavinutá hlavná pochutina a to najčastejšie ochutená a okorenená ryža, prípadne mäso. List neslúži iba ako obal a je možné ho konzumovať. Spolu s jogurtom to vie byť zaujímavé a hlavne ľahké spestrenie albánskych horúcich dní

Cena: 300 lek (2,50€)

Perime në Zgarë

Nič zložité len grilovaná zelenina ako cuketa, mrkva, baklažán, paprika. Dobre ochutené olejmi, koreninami a bylinkami. Jednoduché, ľahké, proste mňam Toto jedlo môžeš nájsť aj pod pojmom grilled salat

Cena: 300 lek (2,50€)

Djath fure

Djath fure je zapekaná zelenina vo viacerých druhoch syra. Podáva sa väčšinou v keramickej alebo hlinenej miske, v ktorej sa zapeká. Na spodku je kozí syr, ktorý uvoľní šťavu. Naň sa navrství zelenina, prípadne saláma, ktorá sa prekryje vrstvou tvrdého syru. Ako to už k albánskej kuchyni patrí, všetko sa dochutí olejmi, koreninami a bylinkami a zázrak je na stole

Cena: 350 lek (2,90€)

Dezerty

Oshaf

Mliečny dezert, ktorý sme náhodne objavili v meste Gjirokastër, keď sme hľadali záchody. Bolo nám trápne, prísť do kaviarne a zneužiť toaletu bez zaplatenia (predsa len sme už trošku vyrástli). Tak sme si násilne dali kávu a na bare na nás spoza skla kričal oshaf

Oshaf je mierne sladký, jemnulinký dezert z ovčieho mlieka a fíg. Klasickým dekoračným vzorom pre tento dezert je mriežka zo škorice, podľa ktorej ho ľahko spoznáš. Za mňa môžem jedine odporúčať

Cena: 250 lek (2€)

Panacota

Panacota je dôkazom toho, ako veľmi albánska kuchyňa preberá jedlá od svojich susedov. Albánska panacota je len znetvorenina talianskeho názvu dezertu Panna Cotta.

Jedná sa o uvarenú smotanu so želatínou (v albánskej verzií aj s pudingom), ktorý sa podáva na sladko s ovocím a džemom.

Cena: 300 lek (2,50€)

Crepes

Albánci používajú pre označenie palaciniek medzinárodný názov – crepes. Táto pochutinka sa ničím nelíši od tej našej. Len tým, že ju v menu nájdeš úplne bežne Najčastejšie ju servírujú s nutellou a banánom.

Cena: 250 lek (2€)

Figa s medom

Kandizovaná figa naložená v mede. Je tak sadká, že jedna lyžička ti stačí K tejto kalorickej bombe sme sa dostali len v pohraničnej oblasti s Gréckom a vždy sme ho dostali ako dezert zadarmo. Takže sme ju vždy zo slušnosti museli nasilu zjesť

The post Albánska kuchyňa? Len sa prosím nezadrhni! appeared first on TripLovers.

Od jedla, s ktorým ťa nevpustia do hotela, cez potraviny, reštaurácie, trhy až po Mekku street foodu. Malajzia ponúka neobyčajný gastronomický zážitok, ktorý ťa donúti kúpiť si letenku

Obsah:

• Čo ochutnať v Malajzii?
• Ako chutí malajský street food?
• Aj dezerty sa nájdu
• Zážitok ochutnať malajské ovocie
• Penang – posvätné miesto všetkých žrútov

V predchádzajúcom článku o Malajzii som sa venovala zaujímavostiam z malajských potravín a paradoxmi, s ktorými sa tu môžeš stretnúť. Rovnako aj téme malajských reštaurácií, kde človek nie vždy dostane to čo si pýta

Čo ochutnať v Malajzii?

Nasi Lemak

Národným jedlom v Malajzii je Nasi Lemak, ktoré Malajzijčania jedávajú hocikedy v priebehu dňa. Áno, dajú si ho aj na raňajky Kvôli jeho obľube ho nájdeš takmer všade. Je zložené zo šiestich základných ingrediencií, ktoré sa v závislosti od kuchára líšia.

Základom je ryža, uvarená v kokosovom mlieku (častejšie je dostať suchú ryžu), kuracie mäso (niekedy aj s kosťami), sušené rybičky, zelenina, vajíčko, fazuľka alebo sója.

Kuey Toew

Kuey Toew bolo našim najobľúbenejším jedlom v Malajzii, až pokiaľ nám doň nenahádzali nasekané kuracie s kosťami. Je to veľmi jednoduché jedlo pozostávajúce zo širokých ryžových rezancov osmažených na panvici so sójovou omáčkou. Do toho je zamiešané kuracie mäso, vajíčko a čerstvé bambusové výhonky. Kuracie kúsky môžu vystriedať morské plody, to už je na tebe

Mee Goreng

Mee Goreng je veľmi dostupné jedlo a my sme ho jedávali naozaj často. Toto jedlo je v podstate podobné ako kuey toew. Rozdiel je len v tom, že pozostáva z vaječných “cestovín” špagetového tvaru a bambusové výhonky strieda cibuľka a rôzne iné bylinky. Často sa podáva s limetkou. Existujú rôzne verzie – kuracia, vegetariánska alebo s morskými plodmi.

Murtabak

Hovorila som, že Kuey Toew bolo našim obľúbeným jedlom? Oprava, tým najlepším jedlom bol rozhodne Murtabak! Kvôli nemu by som si aj hneď kúpila do Malajzie letenku (aj keby sa mi mali v nose špárať) a zaletela si do mestečka Tawau, kde sme jedli ten najlepší kúsok.

Pôvod tohto jedla je v Saudskej Arábii a názov murtabak v arabčine znamená “zložený.“ Je to jednoduchá placka, ktorá sa naplní zmesou vajca, zeleniny, cibule, mletého mäsa a vypráža sa na kovovej platni s troškou oleja. Proste nebíčko v papuľke

Roti a jej milión spôsobov

Roti je jedlo, ktorým nič nepokazíš a navyše je veľmi lacné, ľahko dostupné a rýchlo pripravené. Je to niečo podobne ako naša palacinka, ale má inšie cesto a plní sa ešte pri pečení. Môžete si vybrať z množstva sladkých aj slaných plniek. Roti je typickým pouličným jedlom, ktoré nájdeš okrem Malajzie aj v Thajsku, Kambodži, Laose, či na Srí Lanke.

Tu najchutnejšiu ale robia práve Malajzijčania, lebo pri pečení nepoužívajú rastlinný tuk a placka sa pečie “na sucho.” Ak si na roti sadneš do reštaurácie, dostaneš aj oranžovú omáčku. Tej sme sa spočiatku báli, ale neskôr sme si bez nej roti nevedeli ani predstaviť

Dhosa

Placka upečená z ryžovej kaše je veľmi rýchlo pripravená a extrémne lacná. Pečie sa len z jednej strany, preto sa dá dobre tvarovať a kuchári ju často zarotujú do valcového alebo kuželovitého tvaru Jej chuť je však dosť nevýrazná a nezaujímavá. Rovnako ako roti sa podáva s kari, prípadne inou omáčkou.

Rendang

Redang vôbec nevyzerá pôsobivo a keby som to mala opísať vlastnými slovami bola by som vulgárna. Jeho príprava je časovo veľmi náročná, preto sa podáva väčšinou na obed a výhradne v reštauráciách. Patrí k tým klasickým ázijským jedlám s omáčkou, od ktorým nevieš čo čakať.

Tajomstvo podivného vzhľadu rendangu spočíva v jeho pomalej príprave a nadmernej starostlivosti o mäso počas pečenia a následného varenia. Rendang sa pripravuje z hovädzieho mäsa, ktoré sa poriadne nakorení a napácuje sa v omáčke, ktorou sa následne počas pečenia potiera. Táto omáčka obsahuje ingrediencie ako kari, palmový cukor a kokosové mlieko (preto tá farba). Je to veľmi zaujímavé jedlo, ktoré stojí za to vyskúšať a netreba sa nechať odradiť výzorom

Kolo Mee

Kolo Mee je typickým jedlom štátu Sarawak (ostrov Borneo). Jeho zvláštnosťou je, že sa vždy podáva v miske. Ide o jednoduchú, chutnú a dobre vyzerajúcu kombináciu rezancov (podobných vifonke), mletého bravčového mäsa, niekoľkých plátkov grilovaného bravčového s typickou červenou farbou a akejsi jarnej cibuľky. Toto jedlo nájdeš už od neuveriteľných 3,5 RM (70 centov)

Fried Rice

Veľmi jednoducho povedané, fried rice je niečo ako naše rizoto osmažené na panvici. Ryža je jedna z najzákladnejších potravín v juhovýchodnej Ázii a kvôli svojej cene výrazne vždy prevažuje ostatné ingrediencie. Rovnako je to v prípade fried rice. Fried rice ponúkajú takmer v každej reštaurácií a mávali sme ho tak často že som ho od nášho návratu z Ázie nemala ešte ani raz

Biryani

Výrazne chutnejším ryžovým jedlom je Biryani. Je to klasické ázijské jedlo, ktoré ale treba spomenúť, lebo každá jeho ingrediencia je plná výrazných chutí Svojim spôsobom je veľmi jednoduché no musí byť správne dochutené. Tajomstvo dokonalosti tohto jedla je najmä v ryži, ktorá je uvarená aj s koreniami ako kardamón, škorica či klinčeky. Práve kardamón dodáva biryani neodolateľnú lákavú arómu.

Biryani sa najčastejšie servíruje ako kuracia verzia. Základom je aby bolo kura dobre namarinované a mäkké. Tanier sa často dozdobuje exotickým ovocím ako ananás, prípadne bylinkami, kešu orieškami alebo papadamom.

Itik Panggang – malajská pečená kačka

Aj v Malajzii sme hľadali chrumkavú kačku, no márne. Pojem chrumkavá v Ázii chápu úplne inak ako my. Pečenú kačku, ktorú sme si objednali sme dostali naservírovanú v hlbokom tanieri s rezancami a šťavou. Mala priam až krémovú štruktúru a bol to naozaj zvláštny a zaujímavý gastronomický zážitok, no nenaplnilo to naše očakávania

Ikan Bakar

Ikan Bakar je grilovaná ryba na drevnom uhlí. Servíruje sa aj s hlavou a toto jedlo je typické najmä pre večerné trhy v meste Kota Kinabalu. Takáto upečená rybka stojí od 20 RM (4 €), no samozrejme záleží od konkrétneho výberu a veľkosti ryby

Ako chutí malajský street food?

Satay – grilované mäso na paličke

Satay je obľúbené streetfoodové jedlo všetkých nevegetariánskych cestovateľov. Je ľahko dostupné najmä v neskorších hodinách na večerných trhoch. Väčšinou býva na výber medzi kuracím, hovädzím, alebo jahňacím mäsom, no táto pochúťka sa dá pripravovať aj z menej tradičných druhov mäsa. Malajský satay sa pred pečením namáča do omáčky, vďaka ktorej aj po upečení na drevnom uhlí zanecháva mäso na jazyku šťavnatú chuť

Satay je známy aj v mnohých ďalších krajinách Ázie, dokonca Ameriky, no tam sa pripravuje na sucho, alebo s bylinkami.

Ikan Asin

Malé sušené a poriadne nasolené rybky si dávajú Malajzijčania ako predjedlo či namiesto čipsov. S ich výraznou arómou sa v uliciach Malajzie budeš stretávať veľmi často

Pisang Goreng

V jednoduchosti povedané vyprážané banány v cestíčku Túto rýchlu jednohubku odporúčam hneď ako ju uvidíš. Často sme sa stretávali s tým, že ich chystali priamo na ulici mladí študenti aby si privyrobili. 8 kúskov stojí 5 RM (1 €).

BBQ grilled chicken wings

Grilované kuracie krídelká s BBQ omáčkou, sú typickým street foodom pre mesto Kota Kinabalu. Nájdeš ich však aj na iných miestach po celej Malajzii, hlavne na večerných trhoch. 1 kus stojí od 1,5 RM (30 centov).

Aj dezerty sa nájdu

Kaya toast

Kaya toast sa obvykle servíruje na raňajky, no je tak extrémne sladký, že by som ho skôr zaradila do kategórie dezerty. Ide o dva kúsky nadýchaného koláčikového cesta medzi ktorým je kokosová nátierka kaya. Táto nátierka sa dá bežne kúpiť v potravinách a môže poslúžiť aj ako vhodný suvenír

Kaya Pau

Kaya Pau sú rôznofarebné “parené buchty.“ Ich cesto je tak trochu bez chuti a kokosová plnka kaya je naopak extrémne sladká.

Cendol

Na prvý pohľad vyzerá divne, no chutí celkom fajn. Cendol pozostáva z rozdrveného ľadu, ktorý je ponorený do ovocného sirupu a kokosového mlieka. V tejto zmeske naviac plávajú kúsky ovocia a zelené želé rezance s príchuťou pandánu.

Zážitok ochutnať malajské ovocie

Ovocie v Malajzii je veľmi zaujímavé a výrazne odlišné od toho aké poznáme zo Slovenska. Jablká a pomaranče tu príliš nepoznajú, a aj banány, ktoré tu pestujú sú od tých našich odlišné. Ovocie ako mango, papája, ananás, či dokonca dragon fruit a liči asi predstavovať nemusím. Za zmienku však stoja nasledovné druhy ovocia, ktoré nás ohúrili rôznymi spôsobmi

Rambutan

Rambutan zaujme už na trhovisku. Jeho šupka je pichľavá a výrazne zväčšuje jeho objem. Plod je však menší a je príjemne sladký. Treba sa však k nemu dostať, najlepšie nožom

Carambola

Aj carambola zaujme už na trhovisku, Dôvodom je jeho tvar, ktorý pripomína hviezdu. Preto sa na trhoviskách stretneš aj s názvom starfruit

Mangosten

Mangosten je takmer dokonalo okrúhla tmavá gulička a fialovou dužinou a bielym 6-cípim plodom vo vnútri. Biela časť plodu púšťala bielu, trochu slizkú dužinu, ktoré sa nápadne podobala na sem… A tak isto ako to vyzeralo to aj chutilo a voňalo

Durian

Ak v Malajzii musíš niečo ochutnať, tak je to práve durian! Je to neobyčajný gastronomický zážitok Ide o silne aromatické ovocie, ktoré je zakázané v lietadlách a aj na hoteloch. V juhovýchodnej Ázii je veľmi populárne a Číňania sa po ňom idú potrhať.

V rámci spoznávania malajskej kuchyne sme ho neodmietli ani my Môžeš si kúpiť celý plod a nechať si ho naporcovať, alebo si môžeš kúpiť už naporcované kúsky. My sme si kúpili malý plod a zaplatili zaň 13 RM (2,60 €). Boli sme prekvapení ako veľa sa v ňom toho nachádza.

Nám durian chutil ako rozmačkaná krémová cibuľa s cesnakom a bola to tak hrozná skúsenosť, že sme takmer celý plod vyhodili. Svoj názor na toto ovocie si však musíš urobiť sám, lebo každému chutí inak. Ako príklad ti odporúčam pozrieť nasledujúce funny video

Penang – posvätné miesto všetkých žrútov

Ostrov Penang je považovaný za kulinársku destináciu a žrúti si tu naozaj prídu na svoje. V gastronómií Penangu je premietnutá multikultúrna spoločnosť tohto ostrova, čo sa premieta aj v chutiach, ktoré tu môžeš zažiť

Väčšinu gastronomických pochúťok a street foodu nájdeš hlavne na uliciach a v stánkoch v centre Georgetownu. Skutočne dobré jedlo sa dá zohnať za bežné ceny v Malajzii, takže sa tu naješ naozaj lacno My sme objavili množstvo výborných jedál v časti Little India. Táto menšina je v Malajzii výrazne zastúpená.

The post Ako chutí Malajzia appeared first on TripLovers.

Peruánska kuchyňa je vraj najlepšia na svete. Podobné výroky sme počuli už aj o vietnamskej kuchyni a vtedy to pravda nebola. Poď sa s nami pozrieť, čo v Peru môžeš ochutnať

Obsah:

• Listy koky nie sú droga
• Tieto jedlá pravdepodobne ochutnáš
• Lahôdky pre (nie) každého

Peru je rodiskom niekoľkých tisícok druhov zemiakov a používajú ich takmer do každého jedla. Medzi ich obľúbené jedlá patria aj hranolky a veľa mäsa na rôzne spôsoby. Všeobecne Peruánci dosť fičia na “fastfoodových” jedlách. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo) a pripomínajú lokálne KFC.

Porcia bežného jedla stojí od 12 do 15 soles (3,50 – 4,30 €). V centrách turistických destinácií až 20 soles (5,70 €). Rybacie jedlá sa pohybujú v cene okolo 25 soles (7,20 €). Počas čakania na jedlo väčšinou donesú malé predjedlo, ako opraženú kukuricu, alebo nejakú strukovinu. Nikdy sa nám nestalo, žeby nám ho naúčtovali. Zohnať kvalitnú kávu v turistických destináciách nie je až taký problém. Stojí od 8 do 12 soles (2,30 – 3,50 €).

V Peru majú v každom väčšom meste supermarket Plaza Vea (veľmi podobné nášmu Tescu). Sladkosti v Južnej Amerike sú väčšinou chutné. Z ovocia sa dá ľahko zohnať papája a banány. V dedinách sú malé obchodíky domácich, kde takmer nikdy nebývajú uvedené ceny.

Listy koky nie sú droga

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokových listov. Vyrábajú sa z nich kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Kokový čaj alebo cukríky môžeš vyskúšať aj ty počas svojho pobytu v Peru.

Vyváženie kokových listov z Andských krajín je zakázané, keďže sa z nej dá vyrábať koková pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

Tieto jedlá pravdepodobne ochutnáš

Anticuchos

Ten najlepší street food, ktorý v uliciach Peru môžeš nájsť je anticuchos. Priamo na ulici ho pripravujú tetušky na malom prenosnom grile. Je to opečené mäsko na paličke s uvareným zemiakom. V Cuscu ho zoženieš za nehoráznych 5 soles ale za mestom len za 1 soles.

Quinoa

Quinoa je tradičná juhoamerická obilnina s vysokým obsahom živín a množstvom pozitívnych účinkov na zdravie. V Európe sa využíva na rôzne spôsoby, ale v Južnej Amerike sa s ňou príliš neexperimentuje a pridáva sa do jednoduchých jedál.

Lomo Saltado

Lomo Saltado je (pre nás) to najlepšie peruánske jedlo, ktoré robia takmer všade. Jeho obsahom sú hranolky s uduseným mäsom na paradajkách a cibuli a ako príloha sa podáva ryža. Toto jedlo sme si dali vždy, keď sme si nevedeli vybrať a chceli ísť na istotu

Ceviche

Ceviche (seviče) je tradičné peruánske jedlo, o ktorom sa hovorí, že ak si ho nevyskúšal, tak si v Peru ani nebol. Je to na studeno pripravené rybacie mäso s cibuľou na šťave z citrónovej trávy. Rozdielne ti ho môžu pripraviť pri oceáne a vo vnútrozemí, rozdiel je najmä v druhu rybacieho mäsa.

Avokádo

Veľmi chutný a rýchly peruánsky street food sme zažili v uliciach Cusca, kde nám tetuška za minútku pripravila sendvič s avokádovou pomazánkou. Pri avokáde je asi najnáročnejšie nájsť predavača, ktorý takúto chuťovku pripravuje. Ako alternatívu k tomuto jedlu môžeš vyskúšať v reštaurácií plnené avokádo Palta a la Reina.

Inka kola

Inka kola je šialene sladká forma peruánskej Coca Coly so žltou farbou. Nám pripomínala banánový Redbull a mala aj rovnaký účinok. Predáva sa aj v 3 litrových fľašiach a týmto baleniam sme úplne podľahli

Ají de gallina

Ají de gallina je peruánske jedlo, ktoré zaujme najmä geometrickými pyramídami ryže, ktoré sú pri podávaní tohto jedla neodmysliteľnou súčasťou. Samotné jedlo spočíva v natrhaných kúskoch kuracieho mäsa, ktoré je ponorené v zemiakovej omáčke. Súčasťou dekorácie je aj vajíčko so šalátom a zeleninou. Ak sa mám priznať, toto jedlo mi pripomenulo školskú jedáleň

Churros

Churros poznáme už zo Španielska. Je to mastné vyprážené cesto, ktoré sa jedáva s tekutou čokoládou alebo čokoládovým topingom. Churros sa tvári ako dezert alebo sladkosť, ale kvôli mastnote by som ho zaradila k jedlám, od ktorých sa iba zašpiníš.

Pirôžky

Perfektnú street foodovú sladkosť sme našli v Cuscu. Je to vyprážaný pirôžtek so sladkou karamelovou náplňou vo vnútri. Je to perfektná pochutina nie len keď chceš niečo narýchlo zožrať, ale tiež na večeru. Navyše stojí len 1 soles

Pisco sour

Pisco sour je tradičný peruánsky drink. Stojí približne 4 € a porcia je naozaj poriadna. Nám tento drink pripomínal našľahaný vermut, ale príliš nás neoslovil.

Lahôdky pre (nie) každého

Juhoamerická kukurica

Rodiskom kukurice je stredná Amerika, ale v skutočnosti sa výrazne odlišuje od tej európskej. V Bolívii sa jedáva prerastená “nadopovaná” kukurica plná škrobovej chute. Robí sa z nej aj popcorn, ktorý je tiež poriadne prerastený. Ako street food zachutí asi málokomu. Našťastie sa dá zohnať aj popcorn z normálnej (neprerastenej) kukurice

Tacu Tacu

Tacu Tacu mi príliš nechutilo, najmä kvôli žvachovitému bravčovému mäsu. K nemu sa podáva ešte ryža, grilovaný banán a vajíčko. Práve grilovaný banán bol dôvod, prečo som podľahla a objednala si toto jedlo. Bola to chyba.

Cuy

Morča patrí k delikatesám latinskoamerickej kuchyne. Je normálne navštíviť domácnosť, v ktorej morčatá chovajú za účelom konzumácie. Morčatá sa najčastejšie pripravujú počas peruánskych sviatkov. Ako turista ho môžeš tiež vyskúšať, no počítaj s tým, že na tanier ho dostaneš úplne celé aj s kosťami a hlavou. Navyše zaplatíš slušný účet.

Podľa nás je peruánska gastronómia chutná, no ani z ďaleka to neboli najväčšie šmakoty na svete. Hladovať však isto nebudeš

Celá FOTOGALÉRIA

The post Je peruánska kuchyňa naozaj najlepšia na svete? appeared first on TripLovers.

Pouličný street food a jedlá v Bolívii sú v spektre od najúžasnejších jedál na svete až po úplný humus. V článku ti ponúkam malý prehľad čo ochutnať a čomu sa radšej vyhnúť

Obsah:

• Chuťovky, ktoré musíš ochutnať
• Grcky, ktorým sa vyhni
• Dobrá káva v Bolívií?

Bolívijská strava je bohatá na mäso, čo nie je tak úplne vždy výhra. Domáci dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Prevádzky, ktoré sprostredkúvajú takéto jedlo sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo).

K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde sme mali zabezpečenú stravu. Ak sa pôjdeš najesť do reštaurácie a budete dvaja, odporúčam vám každému dať si iné jedlo. Bolívijské reštaurácie totiž nemajú príliš vysoký štandard a kuchári sú väčšinou bežný domáci, ktorí len nejako varia. Preto jedlo, ktoré si vyberieš je vždy 50 na 50, a fakt ho nemusíš chcieť dvakrát

Chuťovky, ktoré musíš ochutnať:

1) Anticuchos

Anticuchos je tým najlepším street foodom, aký môžeš v Bolívii ochutnať. Priamo na uliciach ho pripravujú tetušky na malom prenosnom grile. Je to opečené mäsko s uvareným zemiakom na paličke

2) Pique Macho

Pique Macho je veľmi dobré jedlo, ktoré pripomína európsku kuchyňu. Sú to hranolky, hovädzie mäso, múkové klobásky, vajce, zelenina a cibuľa na jednom pekáči. Každý si z toho vyberie to svoje a chutne sa naje

3) Tucumanas

Tucumanas je niečo ako indická samosa, vyprážaná kapsička naplnená zemiakmi, mäsom, vajcom a zeleninou. Patrí k tomu chutnému bolívijskému street foodu, ktorý sa hodí na každú časť dňa. Treba však dávať pozor, lebo je trošku ťažšia na žalúdok.

4) Salteñas

Salteñas je niečo podobné ako tucumanas, ale nie vysmážané. Sú vhodné na raňajky. Ich problémom je len, že bývajú strašne suché, takže automaticky si objednaj niečo na pitie.

5) Quinoa

Quinoa je tradičná juhoamerická obilnina s vysokým obsahom živín a množstvom pozitívnych účinkov na zdravie. V Európe sa využíva na rôzne spôsoby, ale v Južnej Amerike sa s ňou príliš neexperimentuje a nájdeš ju v obyčajných jedlách.

6) Sendwich de Chola

Bolívijčania majú radi mäso a v tomto sendviči ho dostaneš viac než dosť. Sendwich de Chola je žemľa plnená červenou kapustou a chrumkavým bravčovým mäsom. Aj keď je to typické jedlo Bolívie, nedá sa až tak ľahko zohnať. 

7) Wannabe hamburger

K bolívijskému street foodu patrí aj podomácky urobený “hamburger” so špekáčkou. Bolívijské tetušky ho robia na veľa miestach a je to dobrá voľba ak chceš na rýchlo zahnať hlad

8) Ají de lentejas

Šošovica s mäsom servírovaná s ryžou a zemiakmi. Vďaka ingredienciám síce pripomína európsku kuchyňu, no v skutočnosti je to čisto bolívijské jedlo. Nemá príliš výrazné chute, takže je to dobrá voľba pre ľudí, čo neradi experimentujú na tanieri

Grcky, ktorým sa vyhni

1) Juhoamerická kukurica

Rodiskom kukurice je stredná Amerika, ale v skutočnosti sa výrazne odlišuje od tej európskej. V Bolívii sa jedáva prerastená “nadopovaná” kukurica plná škrobovej chute. Bežne sa predáva ako varená na ulici, no už na pohľad dokáže odradiť. Robí sa z nej aj popcorn, ktorý je tiež poriadne prerastený. Ako street food zachutí asi málokomu.

2) Chicharron

Teplé jedlo, o ktoré sa domáci bijú, no pre cudzinca to môže byť dobrý humus. Prerastená kukurica s tlstým hovädzím mäsom, ktoré môže byť varené alebo smažené. Navyše kuchár nešetril soľou, a to je jediná chuť, ktorú si pamätám. Toto jedlo sa dá zohnať na ulici ale aj v reštauráciách. 

3) Tucu Tacu

Tacu Tacu síce pôsobí ako lokálne jedlo, na ktorom sa nedá nič pokaziť, no opak je pravdou. Kvôli žvachovitému bravčovému mäsu sme si ho vôbec neužili a nezachránil to ani grilovaný banán, ktorý sa k tomuto jedlu bežne podáva. Zasýtila nás aspoň ryža a volské oko.

4) Cuy

Cuy patrí k delikatesám latinskoamerickej kuchyne. Je to morča, ktoré dostaneš na tanier úplne celé aj s kosťami a hlavou, takže pohľad nič moc. Navyše zaplatíš slušný účet. Domáci morčatá bežne chovajú vo svojich príbytkoch za účelom konzumácie.

Dobrá káva v Bolívií?

Čakal by si, že si dáš v Bolívií dobrú kávu? Zabudni, tu si v Bolívii! Kávu zoženieš len instantnú a tiež je drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová, reštaurácia spoločnosti Copacabana v La Paz.

Bolívijska gastronómia nepatrí k vyhľadávaným a musím priznať, že to nebol príliš veľký gastronomický zážitok. Jedlo, ktoré dostaneš na tanier je dosť o šťastí, no sme radi, že sme s miestnym jedlom nemali žiadne tráviace problémy

Celá FOTOGALÉRIA

The post Chuťovky a grcky bolívijskej kuchyne appeared first on TripLovers.

Vďaka lacným letenkám za 25 € sme sa tentokrát ocitli na víkend v hlavnom meste Bulharska, Sofii. Nakoľko sme leteli v predvianočnom termíne naše jediné očakávania boli chutná gastronómia a príjemná prechádzka.

Obsah:

• Na čo nezabudnúť pri víkendovke do Sofie?
• MHD a doprava po Sofii
• TOP miesta v Sofii
  • Pamiatky v centre
  • Pamiatky mimo centra
• Gastro tipy
• Rozpočet výletu na víkend

Na čo nezabudnúť pri víkendovke do Sofie?

Len pre istotu pripomínam, že:

• Bulharsko je v EÚ, ale nie je v Schengene, na vstup do krajiny ti stačí občiansky preukaz
• azbuka prekvapí, aj keď rečou si niečo rozumieme
• z vodovodu netečie pitná voda
• Bulharsko má vlastnú menu – bulharský lev. Na Slovensku sa dá zameniť iba vo vybraných bankách
• časový posun oproti Slovensku +1 h

MHD a doprava po Sofii

Na to, ako a kam sa v Sofii dostať slúži jednoduchá aplikácia Moovit Sofia (android / apple). Verejná doprava v Sofii je čistá, s vynoveným vozovým parkom, čo je na balkánske pomery nezvyčajné. Milan zhodnotil, že autá tu majú v celkom dobrom stave, a v tom prešiel cez hlavnú cestu konský záprah

Na letisko a z letiska sa dá dostať metrom, ktoré chodí iba od 5:00 do polnoci, alebo taxíkom za 10€. Letisko v Sofii má iba jednu taxi službu a to OK SuperTrans taxi, takže zjednávanie nie je možné. Za taxi z letiska sa dá platiť aj eurami.

V rámci hromadnej dopravy v Sofii sa lístky na autobusy a električky kupujú u vodiča a musíš si ich označiť v “dierovači”. Platí sa za jazdu 1,60 leva (0,80€).

Ak chceš použiť metro, treba si kúpiť lístok pred turniketmi v automate. Tiež sa platí za jazdu 1,60 leva. Lístok si nekupuj dopredu lebo ak si kúpiš lístok, treba s ním rovno vstúpiť do metra a presne v tom vchode.

TOP miesta v Sofii

Sofia nie je príliš turistická destinácia. Napriek tomu, že v nej nie je nič svetoznámeho sme tu bez problémov strávili dva pohodové dni. S rýchlejším tempom by to šlo aj za jeden deň. V takomto prípade by ti mohla padnúť vhod free walking tour. Free walking tour v Sofii začína každý deň o 11:00,14:00,18:00 a trvá dve hodiny. Meeting point je pred “justičným palácom” (Palace of Justice).

Pamiatky v centre

1) Chrám svätého Alexandra Nevského

Najznámejšia a aj najplnšia katedrála akú v Sofii nájdeš, no v skutočnosti je aj tak relatívne prázdna. Vstupné sa neplatí, poplatok sa vyberá iba za fotografovanie (10 leva / 5 €) a vo vnútri neustále chodí kontrolór, ktorý to kontroluje. Katedrála je veľmi tmavá a aj keď je najznámejšia, v mojich očiach nebola tou najkrajšou.

2) Chrám svätej Sofie

Chrám svätej Sofie patrí k najstarším pravoslávnym chrámom v meste. V poradí je to už 4. kostol, ktorý stojí na tomto mieste. Chrám svätej Sofie si počas svojej existencie prešiel viacerými  ťažkými obdobiami, od využívania ako mešity počas tureckej nadvlády cez zemetrasenia či mestské skladisko. Nakoniec si aj tento chrám zaslúžil uznanie a v 14. storočí bolo po ňom pomenované celé mesto.

3) Krypty pod chrámom svätej Sofie

Pod chrámom svätej Sofie sa nachádzajú krypty, ktoré sú pozostatkom pôvodného kostolíka zo 4. storočia. V podzemných priestoroch sa nachádzajú krypty s maľbami a mozajky, ktoré určite odporúčam navštíviť. Vstupné pre študentov sú 2 levy (1 €),pre dospelých 6 levov (3 €)

4) Rotunda svätého Juraja

Tiché a pokojné miesto s antickým šmrncom. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, do rotundy sa dá aj vojsť

5) Serdica a Chrám svätej Petky Samardžijskej

V úplnom centre Sofie objavíš vykopávky pôvodného mesta Serdica. Už toto miesto hovorí o tom, že to v minulosti muselo byť jedno z najkrajších miest Balkánu. Celý komplex sa nachádza „o úroveň nižšie“, na úrovni metra. Určite si všimneš aj kostolík svätej Petky Samardžijskej z 11. storočia, ktorý prekrýva antické vykopávky.

6) Svätá Sofia

7) Katedrála svätej Nedele

Pravoslávna katedrála svätej Nedele sa nachádza v tesnej blízkosti židovskej synagógy, islamskej mešity a katolíckeho kostola v samom srdci Sofie. Rôznorodosť vierovyznaní tu po sebe zanechali búrlivé dejiny Balkánu.

8) Mešita Banya Bashi

Do mešity Banya Bashi je pre turistické účely povolený bezplatný vstup. Podmienkou je dodržanie islamských pravidiel. Pre tieto potreby namieste poskytujú bezplatne šatky na zahalenie. využiť môžeš aj tradičné turecké záchody.

9) Minerálne kúpele a teplý prameň

Veľmi príjemným miestom je parčík pred budovou Minerálnych kúpeľov. Z bočnej strany budovy sa nachádzajú „výčapy“ pitnej minerálnej vody, kam vo veľkom chodia domáci zadarmo naberať vodu, lebo voda z vodovodu nie je pitná.

10) Centrálna tržnica

V centrálnej tržnici nájdeš okrem oblečenia, potravín a suvenírov aj chutné (trošku studené) jedlo, ktoré si môžeš vychutnať na „bufeťáka.“ Bulharsko je známe aj na lacné nákupy zlata, striebra či kožených výrobkov.

11) Sofijská synagóga

Sofijská synagóga vyzerala trochu opustene a bolo to jediné miesto v Sofii, kam sme sa nedostali dovnútra.

12) Leví most a Orlí most

Kúsok od centra sa nachádzajú mosty, ktoré sú súčasťou frekventovaných križovatiek.

13) Bulvár Vitoša

Nákupná pešia zóna, známa aj ako bulvár Vitoša sa tiahne od katedrály svätej Nedele až ku Národnému palácu kultúry. Aj keď nakupovanie nie je moje hobby, určite ti odporúčam nakuknúť do obchodíku Zona Urbana, kde objavíš tašky, kabelky a peňaženky z recyklovaných máp, listov či novín Platiť sa dá iba v hotovosti.

14) Národný palác kultúry

Komunizmus patrí k dejinám ako Bulharska, tak aj Sofie. Typickou vizitkou je Národný palác kultúry, ktorý je jasným zrkadlom komunistickej architektúry plnej symetrie a dokonalých geometrických tvarov. Spolu s Bulharským námestím je plné života a patrí k našim najobľúbenejším miestam v Sofii

15) Chrám svätých Sedmopočetníkov

Tento kostolík naozaj odporúčam aj keď je trošku od ruky. Je veľmi pekný z vonka i zvnútra.

16) Národné divadlo Ivana Vazova

Ak sa ti niekedy stalo, že si si nenaštudoval čo všetko môžeš navštíviť v danej destinácií a riešil to až na mieste a následne niečo vynechal, tak presne to sa nám stalo, keď sme nevedomky obišli divadlo Ivana Vazova.

17) Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu

Chrám svätého Mikuláša Divotvorcu patrí pod správu Ruskej pravoslávnej cirkvi a má typický ruský šmrnc.

18) Kráľovský palác (Tzar’s palace)

Kúsok od chrámu svätého Mikuláša Divotvorcu sa nachádza formálny kráľovský palác.

19) Katedrála svätého Paraskeva

Ak tých kostolov stále nemáš dosť, môžeš sa vybrať aj k odľahlejšiemu kostolu svätého Paraskeva.

Pamiatky mimo centra

1) Kráľovský palác Vrana

Palác Vrana sa nachádza na periférií Sofie a v minulosti slúžil ako oficiálna rezidencia bulharského cára. V súčasnej dobe je počas víkendov otvorený pre verejnosť. Dá sa k nemu dostať autobusom číslo 505, ktorý spája palác s Orlím mostom. O tomto mieste sme v čase našej návštevy netušili a nenavštívili ho

2) Bojanský chrám a vodopád

Bojanský ortodoxný kostolík sa nachádza na okraji Sofie. Dá sa k nemu dostať verejnou dopravou. Stačí ak sa z centra mesta odvezieš električkou 4 alebo 5 na zastávku kv. Ovcha kupel (10 zastávok), a tam prestúpiš na autobus 107, ktorý ťa odvezie až pred vchod Bojanského kostolíka.

Vstupné ku Bojanskému kostolíku je 10 leva (5 €) pre dospelého a 2 leva (1 €) pre študenta. V rámci vstupného môžeš na 10 minút vojsť do vnútra kostolíka a kochať sa niekoľkými vrstvami fresiek z 11. až 17. storočia. V interiéroch platí úplný zákaz fotografovania.

Cesta z centra zaberie viac času ako samotná návšteva. Tá sa dá stihnúť do 30 minút. V prípade väčšieho počtu turistov si na vstup do Bojanského kostolíka musíš počkať. V priestoroch s freskami môže byť v jednom momente len 8 návštevníkov.

Premotivovane sme chceli navštíviť aj bojanský vodopád. Nato nás hneď na ubytovaní upozornili, že to počas zimných mesiacov príliš pekný výlet nie je. Hlavne preto že rieky sú takmer vyschnuté o čom sme sa presvedčili pri pohľade do rieky v centre Sofie. Namiesto dvojhodinového kontinuálneho stúpania sme sa išli dobre najesť

3) Rilský kláštor

Ak máš dostatok času a tvoj výlet nie je len o víkende v Sofii, môžeš sa vybrať na jednu z TOP pamiatok Bulharska. Tou je približne 120 km vzdialený Rilský kláštor. Výlet sa dá realizovať za pomoci lokálnych agentúr, alebo ubytovaní. Celodenný výlet trvá približne 8 hodín a niektoré obsahujú aj návštevu Bojanského chrámu. Cena celodennej tour sa pohybuje od 40 lev (20 €) vyššie.

Gastro tipy

• na bulvári Vitoša bulharskú kuchyňu nehľadaj, prevláda pizza a pasta
• vianočné trhy v Sofii nie sú príliš chutné
• fajčenie v reštauráciách je povolené (a ak je zakázané tak ho porušujú)
• určite odskúšaj socialistickú klasiku v cukrárni, v podobe tzv. “pusiniek” a zaspomínaj na staré časy

Rozpočet výletu na víkend

Víkend na 1 osobu vyšiel 93,96€ a to bolo aj so súkromným ubytovaním s vlastnou kúpeľňou, nespočetným množstvo kávičiek či obedom na bulvári Vitoša.

Počas decembra sme mali príjemných 8°C a videli viac než sme očakávali. Sofia veľmi príjemne prekvapila

Celá FOTOGALÉRIA

The post Sofia, neznáma princezná Balkánu appeared first on TripLovers.

Prichádzame do krajiny kde netečie pitná voda z kohútika a na ulici sa dá použiť iba turecký záchod. V hlavnom meste Ukrajiny je epidémia osýpok a neustále stretávame vojakov, lebo krajina je vo vojne. Ale bojíme sa ešte jednej veci, a to teplôt -12°C.

Obsah

• TOP miesta v Kyjeve
• Víza a povinnosti
• Doprava na a z letiska
• Transport po Kyjeve
• Mena a ceny
• Ukrajinská kuchyňa
• Dorozumievanie Slovanov
• Zima na Ukrajine zmenila môj pohľad na kožušiny
• Bezpečnosť

TOP miesta v Kyjeve

Ak ťa zaujíma koľko času stráviť v Kyjeve a kam sa vybrať, prejdi na článok TOP miesta v Kyjeve.

TOP miesta v Kyjeve

Víza a povinnosti

Ukrajina nie je krajinou EÚ. Preto treba myslieť na dlhší čas strávený na letisku kvôli pasovým kontrolám v SR aj na Ukrajine. Tiež nezabudni, že tu neplatí výhodný roaming a za mobilný internet budeš musieť platiť.

Na návštevu Ukrajiny víza nepotrebuješ, ak tvoj pobyt nepresiahne 90 dní. Pred kúpou letenky si nezabudni skontrolovať, aby mal pas platnosť ešte minimálne 6 mesiacov (od dátumu návratu domov).

Po prílete na letisko Borispol nás colná kontrola vyspovedala asi 5 otázkami za akým účelom sme do krajiny prišli. POZOR! Kyjev má dve letiská!

Doprava na a z letiska

Taxík z letiska Borispol do centra mesta stojí 506 UAH (17€). My sme sa vybrali hromadnou dopravou a pred letiskom našli Skybus, čo bol menší autobus, ktorý odchádzal až po naplnení (preplnení). Ten nás zobral za 60 UAH (2€) na zastávku metra Kharkivska, kde sa dá následne prestúpiť na metro do centre Kyjevu za 8 UAH (0,27 €).

Pôvodne sme kvôli večernému letu chceli použiť taxík, no nakoniec sme využili hromadnú dopravu. Po nástupe do autobusu nás ovalila vôňa/smrad postsovietskej krajiny a strašidelnú atmosféru dotvárali žlté svetlá. Cestou z letiska sme míňali aleje štíhlych briez. Do kyjevského metra nás volalo špecifické hororové ťukanie.

Pri našom návrate, cestou na letisko Borispol sme boli v časovom sklze. Na stanici Kharkivska nám veľmi vhod prišiel taxikár, ktorý sa ponúkol, že ak sa naplní auto, tak nás zoberie na letisko za rovnakú cenu na osobu ako autobus, teda 60 UAH (2€). Znie to podozrivo, ale robia to, lebo vedia, že Skybus na letisko chodí nepravidelne podľa naplnenosti. Aj keď ukrajinskí taxikári šoférujú trošku šialene a vyblikávajú na iné autá, lebo všetci jazda na štvorprúdovke v dvoch najľavejších pruhoch, netreba sa báť žiadneho podvodu.

V prípade nočného príletu

V prípade ak priletíš v noci, môžeš využiť vlak Kiev Boryspil Express, ktorý premáva aj v noci. Stojí 80 UAH (2,70€) ale nevyhodí ťa v centre mesta. Vystúpiť môžeš na hlavnej vlakovej stanici v Kyjeve alebo na menšej vlakovej stanici Darnytsia Station.

Transport po Kyjeve

Hromadná doprava je veľmi lacná. Kyjev má 3 linky metra. Jazda metrom stojí 8 UAH (0,27 €). Na vstup do metra potrebuješ žetón v hodnote 8 UAH, ktorý sa dá kúpiť v automate, ak máte bankovku v hodnote 10 UAH alebo v kase, ak máš iné bankovky či drobné.

Vyťaženosť metra je najvyššia v čase kedy ľudia “migrujú” do a z práce. V takomto prípade sa treba v metre dostať do správnej vlny, ktorá ťa odvedie k správnemu nástupišťu. Stanice metra a aj mapy sú označené v azbuke aj latinke

Autobusová doprava v Kyjeve je pre cudzincov veľmi chaotická. Na vyhľadanie toho správneho spoju odporúčam túto stránku. Treba si prácne pohľadať ten svoj autobus na nejakej logickej trase a dole si môžeš odkontrolovať názvy zastávok. Jedna jazda autobusom stojí 5 až 8 UAH (0,27 €). Cena je vždy uvedená na dverách do vozidla alebo pri vodičovi. Cestovné teba zaplatiť vodičovi hneď pri vstupe do vozidla. Zľavnené cestovné v rámci hromadnej dopravy nemajú zavedené.

Mena a ceny

Ukrajina používa svoju vlastnú menu – hrivnu (UAH). Za posledných desať rokov si výrazne pohoršila. Najprv finančnou krízou v roku 2008 a následne občianskou vojnou na východe krajiny. V čase keď sme navštívili Ukrajinu my sme za 1€ dostali 30 UAH, pričom sme si nostalgicky zaspomínali na slovenskú korunu, ktorá mala v čase prechodu na euro približne rovnakú hodnotu.

Hrivna (alebo hrivnička) je používaná najčastejšie v bankovkách, pričom najpoužívanejšou bankovku z tých väčších je 200 UAH čo je približne len 6,5 €. Mince s hodnotou 1 a 2 hrivny majú svoju dvojvaječnú dvojičku aj v papierovej podobe.

Ukrajina je pre Slováka lacná. Veľmi lacné je jedlo, káva a cestovné. Pri vyhľadávaní ubytovania má prekvapilo, že až také lacné nie je a bookovali sme hostel už 4 mesiace dopredu. Vstupné nám prišlo lacné, ale za každú drobnosť, ktorú sme chceli navštíviť sme si museli doplácať, takže sa to vedelo nakopiť. Veľmi drahé sú organizované výlety do Černobyľu.

Pre predstavu uvádzam ceny najbežnejších položiek:

• Ubytovanie – od 10 € (osoba na noc)
• Metro/bus – 8 UAH (jednotné cestovné pre všetkých)
• Hlavné jedlo v lepšej reštaurácii – 4 €
• Kapučíno 0,5 litra – 36 UAH (1,2 €)
• Palacinka – 20 UAH (0,67 €)
• Koláč na ulici – 10 až 18 UAH (0,6 €)
• Lepší burger – 39 UAH (1,3 €)
• Veľké hranolky v McDonalde – 33 UAH (1,1 €)
• Kvas – 20 UAH (0,67 €)
• Magnetka – 30 – 60 UAH (2 €)
• WC – 3 UAH (0,1 €)
• Černobyľ (1 deň) – 99 €
• Černobyľ (2 dni) – 279 €

Celý výlet z Bratislavy do Kyjeva s lowcoast aerolinkou nás na osobu vyšiel 119 € so všetkým.

Ukrajinská kuchyňa

Už pred príchodom na Ukrajinu sme sa tešili na lokálnu gastronómiu. Sklamanie prišlo hneď v prvý deň, keď sme zistili, že tradičné ukrajinské jedlá si len tak niekde na ulici nedáme a treba dobre hľadať.

Namiesto ukrajinskych majú množstvo gruzínskych reštaurácii. Tie sme odskúšali a boli vynikajúce, aj keď trochu drahšie. Jediné ukrajinské jedlo sme zohnali pri zadnom vchode do Pecherskej Lavry. Aspoň tam sme si vychutnali tradičný boršč a palacinky. K jedlu sme si chceli zobrať nápoj, kuchárka nás usmernila, že je to kompót. Chutilo to ako vyúdený čaj

Čo nás hnevalo je, že kamkoľvek sme prišli, jedlo sme vždy dostali studené a maximálne nám ho ohriali v mikrovlnke. S jedlom nám vždy ohriali aj smotanu, ktorú dávajú Ukrajinci ku všetkému čomu môžu. Rovnako ako kôpor.

Čo sme o Ukrajincoch vôbec netušili je, že sú to úplní kávopiči a kávopičky. Dobrú strojovú kávu si môžeš dať takmer hocikde na ulici. V stánkoch ale aj podnikoch so sedením. Ako príklad cena pollitrového kapučína 36 UAH (1,2 €)

V podchodoch, ktoré sú súčasne vchodom do metra, sa nachádzajú malé obchodíky a stánky s čerstvým pečivom či sušeným ovocím. Je to super miesto, kde sa dajú ráno odbaviť raňajky, aj so spomínanou kávičkou

Dorozumievanie Slovanov

Tak ako vo všetkých postsovietskych krajinách aj na Ukrajine sa dohovoríš anglicky iba s mladšou generáciou. Veľkým problémom (pre nás) je azbuka, ktorú neovládame, ale väčšina potrebných nápisov je aj v latinke. Popravde sme jazykovú bariéru očakávali. Preto sme na starších ľudí vyskúšali fintu a to hovoriť po slovensky s ruským prízvukom. Veľmi to nepomohlo

Zima na Ukrajine zmenila môj pohľad na kožušiny

Pri maximálnej dennej teplote -6°C sme boli šťastní za každý kút s radiátorom, kde sme si mohli otvoriť termosku s čajom a chvíľku sa zohriať. Na takú zimu naozaj nie sme zvyknutí. Ukrajinci ale áno, a o tom svedčí ich móda. Páperové bundy po kolená, čižmy nad kolená, kožušiny, šatky či baranice. Týchto ľudí týra zima a jediné čo ich pred ňou dokáže dostatočne ochrániť sú živočíšne materiály.

Bezpečnosť

Náš pobyt v Kyjeve bol bezproblémový a najväčšie nebezpečenstvo predstavovala zima. Je pravdou, že sme videli protesty na hlavnom námestí a po okolí roztrúsené pomníky ešte z Euromaidanu 2014. Napriek tomu si nemyslím, že pre turistu by to nemalo signalizovať nebezpečenstvo. Po ulici síce bežne chodia vojaci v uniformách, ale nenosia zbrane. To čo sa udialo v Kyjeve v roku 2014 už pominulo a o konflikte na východe krajiny, ako turista, nebudeš mať ani tušenia

Samozrejme, celý konflikt sa časom vyvíja a preto neustále treba sledovať aktuálnu situáciu!

Popravde sme očakávali, že nás bude chcieť niekto okradnúť alebo iným spôsobom odrbať. Nestalo sa a to sme podvodníkom z nepozornosti viackrát dali šancu.

Na Ukrajine je epidémia osýpok. Po návrate si dávaj pozor, aby si neprišiel do styku s deťmi do 15 mesiacov, ktoré ešte nie sú zaočkované! Inkubačná doba je 7 – 21 dní.

Kyjev je krásny a ponúka peknú a lacnú možnosť vycestovať. Treba odhodiť predsudky a ísť

Ukrajina nás úprimne očarila. Môžu za to rozprávkové kostolíky ale hlavne Pirogovo Open Air Museum, ktoré bolo tým najväčším prekvapením v Kyjeve. Návšteva Kyjeva v zime je tak trochu “ultimate survival,” ale vôbec to neľutujeme. Práve naopak, už vieme že na Ukrajinu sa ešte niekedy vrátime

Celá FOTOGALÉRIA z Kyjeva

The post Bezpečnosť v Kyjeve a praktický sprievodca appeared first on TripLovers.

Do Vietnamu prichádzame s obrovskými očakávaniami. Počuli sme o chutnej kuchyni, krásnych miestach a autentických zážitkoch. Na jednu vec nás ale neupozornili…

Za 28 dní vo Vietname sme navštívili:

• Ho Chi Min City
• Hoi An
• Da Nang
• Hue
• Hanoi
• Ha Long
• Ha Giang

Obsah:

• Počasie a sezóna
• Víza do Vietnamu
• Angličtina Vietnamcov?
• Peniaze, mena, bankomaty vo Vietname
• Ubytovanie
• Doprava vo Vietname
• Vietnamské podvody
• Úroveň turizmu vo Vietname
• Milé zvyky Vietnamcov
• Nemilé zvyky Vietnamcov
• Vietnamská kuchyňa

Počasie a sezóna

Vietnam sa rozprestiera približne 2000 km na dĺžku a prechádza tak cez dve podnebné pásma. Na severe krajiny sa striedajú 4 ročné obdobia, podobne ako na Slovensku. Na juhu krajiny sa striedajú dve obdobia. Obdobie dažďov od apríla do septembra a obdobie sucha od októbra do marca.

Severská oblasť Sapa a Ha Giang sú z turistického hľadiska veľmi závislé do ročného obdobia. Ak chcete zažiť to najkrajšie obdobie, kedy ryžové polia hrajú zelenými a žltými farbami, príďte v septembri alebo októbri. Ak sa uspokojíte aj s rozkvitnutými lúkami a spoznávaním etnických menšín použiteľné sú aj mesiace marec až máj, ktoré sú suchšie.

Víza do Vietnamu

Víza do Vietnamu treba mať vybavené ešte pred príchodom k Vietnamským hraniciam. My sme cestovali z kambodžského Phnom Phenu a ‘stevardka’ nám ich kontrolovala pri vstupe na palubu. Bez víz by nás nezobrala. Existuje viacero spôsobov ako si vybaviť víza do Vietnamu.

• Veľvyslanectve Vietnamskej Socialistickej Republiky v Bratislave

Vietnamské jednovstupové víza sme si vybavili ešte na Slovensku a to polroka dopredu. Na tlačivo sme museli uviesť rozmedzie kedy sa plánujeme v krajine zdržiavať. Tieto dátumy sme dostali aj do víz. Nakoľko sme uviedli dĺžku pobytu 28 dní, víza sme dostali presne na tento čas, aj keď sme platili 30 dňové víza. Tie dva dni navyše nebrali do úvahy aj keď sme na ne mali nárok, preto pri neistom dátume odchodu uvádzaj radšej celý rozsah víz.

Po zaplatení 45 € poplatku za osobu sme dostali slížik s pečiatkou, kedy si máme prísť po pasy a vyrozumenie k vietnamským vízam. Tie sme nakoniec bez problémov dostali.

• e-viza

Od februára 2017 sa dá požiadanie o víza elektronicky cez e-viza. Jednovstupové víza stoja 25 USD a viacvstupové 50 USD. O víza je možné požiadať najneskôr 4 dni pred plánovaným odletom nakoľko proces vybavovania trvá 3 pracovné dni.

• Pozývací list

Ak máš v pláne do Vietnamu priletieť víza si môžeš vybaviť priamo na letisku. K tomu potrebuješ pozývací list, ktorý ti môžu skontrolovať už pri nástupe do lietadla. Pozývací list si treba vybaviť cez vietnamské cestovné kancelárie, ktorú si môžeš vyhľadať na googly pod pojmom “vietnam visa on arrival.” Ceny pozývacích listov sa líšia len nepatrne, ich bežná cena je okolo 18 USD. Treba si ho vždy vytlačiť!

Pozývací list neslúži ako víza ale len ako prostriedok k získaniu víz. Tie ti vydajú až na letisku za poplatok 25 USD (jednovstupové) alebo 50 USD (viacvstupové).

Angličtina Vietnamcov?

Z krajín JV Ázie je na tom Vietnam a Laos s angličtinou úplne najhoršie. Vietnamci nerozumejú ani otázke koľko to stojí a nepomáha ani gestikulácia. Časť populácie je negramotná, o čom sme sa presvedčili pri tom, keď sme im dali hotový text preložený google translatorom. Navyše sú vrcholne neochotní a nemajú záujem spolupracovať, ani keď je to ich práca (predajca lístkov na vlakovej stanici).

Peniaze, mena, bankomaty vo Vietname

Vo Vietname sa používa lokálna mena vietnamský dong (VND), ktorá je najslabšou v regióne. Preto sa už pri prvom výbere z bankomatu stanete milionármi. Pri výbere približne 100 € z bankomatu sme platili poplatok za zmenu peňazí cca 2€, vždy v závislosti od množstva vybratých peňazí. Na bankovkách je vyobrazený milovaný strýčko Ho Chi Minh a aby jeho pamiatka ostala navždy večná, bankovky sú neroztrhateľné a nerozmočiteľné.

Sumy sú mnohokrát v desaťtisícoch až stotisícoch dongov, čo vo svoj prospech využívajú domáci, keď sa turisti stratia v množstve núl.

Ubytovanie

Aj keď ceny ubytovania vo Vietname vedia byť niekedy naozaj smiešne (17€/3 noci/2 osoby + raňajky) zistili sme, že najlacnejšie ubytovanie nie je vždy tým správnym riešením. Často sme sa stretávali s plesňou a vlhkosťou. Raz nám dokonca zvlhli všetky veci v batohu tak, že sme museli dať všetko čisté oblečenie opäť oprať. Asi najhorší prípad sa nám stal v Hanoji, kde nás na prvom ubytovaní odrbali a na druhom poštípali ploštice.

Na každom ubytovaní vo Vietname nám zobrali aspoň jeden pas, kontrolovali nám víza a vrátili nám ho až na konci ubytovania. Rovnako to fungovalo aj pri prenájme skútru, pričom záložný pas bez víz samozrejme neakceptovali.

Doprava vo Vietname

Dopravu na menšie vzdialenosti sme riešili najmä skútrom. V mestách ako Hanoj a Ho Chi Minh City sme využili aj autobusy mestskej hromadnej dopravy. Na vzdialenosti medzi destináciami sme využívali autobusy (aj sleeping busy) a vlaky. Pričom nás vo vlakoch prekvapili turecké záchody, ale prišlo nám to praktickejšie a priestrannejšie  Na hlavnej trase Ho Chi Min City – Hanoj sa z cenového hľadiska viac oplatí autobus.

Asi prvé čo zarazí každého, kto zavíta do Vietnamu je jeho katastrofálna doprava s nespočetným množstvom motoriek a skútrov. Vo Vietname smie vlastniť automobil iba právnická osoba, čo je čiastočne dobre, lebo komunizmus nenadimenzoval cesty dostatočne a doprava vo veľkomestách kolabuje už len z dvojkolesových strojov. Na väčšinu z nich ale vodičský preukaz netreba a tak to aj vyzerá.

Jazdenie do protismeru je tu ešte väčšou samozrejmosťou ako v Kambodži a o tom, že nie sme v bezpečí ani na chodníku sme sa presvedčili už v prvý deň. Že s dopravou majú evidentný problém, dokazuje aj fakt, že s týmto motívom predávajú turistické tričká

Jazda na skútri sa stáva zlým snom, Neustále stojíme na červenej alebo sa vyhýbame iným vozidlám. Umením je opustiť kruhový objazd na prvý pokus. Ručička tachometra sotva dosiahla rýchlosť 20 km/h a naša 37 kilometrová cesta trvala skoro tri hodiny.

To, že sa Vietnamci na motorkách zázračné vyhýbajú je mýtus. Sami sme boli svedkami viacerých dopravných nehôd. Že denne vidí nejaké nehody nám potvrdil aj miestny moto taxikár. Napriek tomu práve doprava robí z Vietnamu turistickú atrakciu a zanechá to vo vás nejeden zážitok

Ak patríte k skúseným motorkárom, mohol by vás zaujať mototrip naprieč celým Vietnamom. Kúpiť si motorku priamo na mieste, namontovať si držiak na batožinu a ísť po svojej osi Touto výzvou sa motivovali aj moderátori Top Gear.

https://www.facebook.com/TripLovers.sk/videos/591473917851556/

Vietnamské podvody

Veľká facka bola keď sme sa dozvedeli, že Vietnam je krajina podvodníkov! Podvodov tu majú toľko, žeby z nich mohli spraviť predmet na celý semester v škole. Pred návštevou tejto krajiny vám radím prečítať si tento článok o podvodoch vo Vietname. Najhoršie na tom je, že Vietnamci sa po odhalení podvodu začnú správať priam agresívne, akoby si mysleli, že na to majú právo.

Nás postretol známy okatý podvod vo verejnom autobuse medzi Hoi Anom a Da Nangom. Keď sme mali platiť, tak autobus zastavil a všetci domáci čakali, či zaplatíme vyššiu cenu oproti štandardnej.

Úroveň turizmu vo Vietname

Krajina sa ešte nestihla prebrať z Vietnamskej vojny, v ktorej bojovala proti USA a z ničoho nič ju “okupujú” milióny turistov z celého sveta. Napriek tomu je turistická vybavenosť veľmi dobrá, od lacných a zdieľaných ubytovaní až po luxusné a súkromné nájdete všetko podľa vašej potreby.

Turizmus vo Vietname sa začína podobať na turizmus v Thajsku. Vietnam ponúka zaujímavé atrakcie, pláže, odlišnú gastronómiu, špecifickú kultúru a pre niektorých aj sexturizmus, a to všetko za prijateľnú cenu.

Vietnam je krajinou, kde sa bez využitia agentúr a organizovaných výletov nedostanete všade. Veľkou výhodou je, že tours sa organizujú aj počas vietnamských sviatkov (pr. Čínsky Nový rok, Tet). Nevýhodou je, že predajcovia predávajú zájazdy a podkladajú pri tom obrázky z úplne odlišných miest. Osobne sme z vietnamských tours mali dojem, že sú nemastné neslané.

Milé zvyky Vietnamcov

• Do MHD si donesú vlastnú minipidi stoličku alebo si sadnú na zem
• Ľudia tu naozaj nosia vietnamské klobúky, nie je to len atrakcia pre turistov
• Majú veľmi radi karaoke, aj keď im to veľmi nejde
• Nie je raritou vidieť Vietnamca spať v práci

Nemilé zvyky Vietnamcov

• Vietnamci majú domáce psy, ktoré sú oproti túlavým psom v Thajsku, Laose či Kambodži vyžraté a tlsté až tak, že sa nevedia postaviť na nohy
• Radi nám pozerali do mobilov a notebookov poza chrbát ľudia, s ktorými neprebehla absolútne žiadna interakcia
• V radoch sa vždy snažia dostať dopredu a nehanbia sa pri tom použiť lakte
• Vietnamci štia na verejnosti, v uliciach na asfalte či v parkoch, vôbec sa nehanbia ukázať na ulici vtáka alebo riť, kľudne aj v centre Hanoja.
• Ľudia sú tu strašne uškriekaní a hluční, pričom nám nie je jasné či sa rozprávajú alebo sa hádajú.
• Z našich skúseností starší Vietnamci nie sú veľmi ochotní a milí ľudia (Boli sme svedkami ako sa jeden Vietnamec, u ktorého sme si kúpili bagetu, pohádal so svojou rodinou a nasratý hodil sklenený krígel do križovatky. Toto nebola jediná negatívna príhoda)
• Na druhú stranu, mladí ľudia, ktorí nezažili vojnu boli OK a ochotnejší pomôcť. Je na nich vidno, že sú pozitívne poznačení modernou dobou.
• Niekde sa uvádza že sú ateisti, niektorí nám tvrdili že väčšina krajiny je budhistická. No nám sa javili akoby boli ich náboženstvom peniaze.

Vietnamská kuchyňa

O vietnamskej kuchyni sa na Slovensku hovorí iba v dobrom. Vo Vietname sme spoznali skutočnú vietnamskú gastronómiu, plnú kostí, kožiek, koriandru a hlavne oleja. Klasické jedlá, ktoré sme doteraz v JV Ázii jedávali tu nestretávame. Bohuvďaka tu aspoň francúzsky vplyv zanechal bagety, na ktorých sme prežívali. Popravde sme sa väčšinu času vo Vietname stravovali vo fastfoodoch KFC a Burger King, aj keď franchisa týchto jedál bola trochu pozmenená. Cena fastfoodu bola prekvapivo rovnaká, ako za porciu vietnamského jedla, pričom vo Vietname ťažko nájdete porciu pod 3€.

Súčasne sme s dobrou gastronómiou očakávali aj ospevovanú vietnamskú kávu. Pre nás veľký omyl, bola to tá najhoršia káva, akú sme vôbec kedy pili a kondenzované mlieko iba zachraňovalo tak atypickú chuť. Aj vietnamská kuchyňa bol jeden z dôvodov, prečo sme chceli z Vietnamu čo najskôr vypadnúť!

Nechali sme sa ukecať aspoň na hot pot, unikátny spôsob varenia, kedy si Vietnamci pripravujú jedlo sami. V podniku dostanú iba ingrediencie a horák s hrncom plným vody. Klasická verzia hot potu pozostáva aj z vifoniek, existuje však aj grilovaná (BBQ) verzia. Za porciu pre dve osoby sme zaplatili 240 000 dongov (8,50€).

Celá príprava jedla trvá pomerne dlho. Je to trochu nepríjemné, ale personál chce vašu návštevu čo najviac skrátiť a vaše miesto čo najskôr uvoľniť novým zákazníkom. Preto si jedlo pripravujte sami a nenechajte ich, aby vám prišli k hot potu a nedopečené kúsky dali na tanier.

Na záver musím zhodnotiť, že nás Vietnam trocha sklamal kvôli ľuďom. Na druhej strane je veľmi špecifický a je tu veľa krásnych miest, ktoré určite treba navštíviť, ale netreba mať také veľké oči.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Vietnam plný protikladov appeared first on TripLovers.