Po Káthmandu je druhým najdôležitejším mestom v Nepáli Pokhara. Práve tieto dve mestá sú spojené azda jedinou čiastočne spevnenou asfaltovou cestou v krajine.

Obsah

• Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa
• Okolie Pokhary za jeden deň
  • Požičanie skútra v Pokhare
    1. Peace pagode
    2. Vodopády Devis Falls
    3. Jaskyňa Gupteshwor Mahadev
    4. Vyhliadka Sarangkot
• Pokhara je ideálne miesto na relax po treku

Turistické centum v Pokhare sa nachádza pri jazere Phewa 

Najväčším ťahákom mesta je jeho príjemné prostredie jazera, ktoré sa rozkladá priamo pod Himalájami. Táto oblasť je priamo stvorená pre turistov, ktorý hľadaj kľud a relax. To však iba v oblasti “lakeside”, kde sú všetky hotely, podniky, obchody a agentúry. Aj keď tých trekových obchodov je tu výrazne menej, ako v Káthmandu.

Hlavnými atrakciami sú výlety po jazere, paragliding a rogalo. Na to aby ste si užili výhľad na Himaláje zo vzduchu však potrebujete ideálne počasie a viditeľnosť. My sme tam boli štyri celé dni a slabý obrys hôr sme videli iba z autobusovej stanice pri odchode z Pokhary

Okolie Pokhary za jeden deň

Ak by ste zamierili do skutočného centra Pokhary, videli by ste len ďalšiu nepálsku klasiku. Rozbité cesty, prach, žiadna zeleň a kravy oddychujúce na ceste. V samotnom centre mesta sa nenachádza nič turistické a za všetkým treba ísť do okolia.

Požičanie skútra v Pokhare

V Pokhare sú požičovne ako napríklad Hearts & Tears Motorcycke Club, kde si môžete požičať poriadny stroj a vydať sa na niekoľkodňový výlet do Himalájí. Obyčajné skútre na prenájom však v ponuke nemajú, rovnako ako nikto iný v Pokhare. S peknou angličtinou nás preto posielajú oproti Hotelu Glacier. Oproti nemu je malá odstavná plocha, kde domáci prenajímajú svoje vlastné skútre.

Problém je ale s “ŠPZ-tkou”. Tá je červenej farby a také vozidlo nie je určené na požičiavanie turistom. Majiteľ nás ale ubezpečil, že policajti sú úplatkársky a stačí im podstrčiť 500 rupií (4€). Tí ale stoja na každej väčšej križovatke lebo v Nepáli nemajú semafóry. Prenájom skútru v Pokhare stojí až 1200 rupií (10€). Za ten nevýkonný stroj čo nám poskytli sme nakoniec zaplatili 800 rupií (6,50€), čo je stále viac ako v oficiálnych požičovniach v Káthmandu.

1)  Peace pagode

Mierime k Peace pagode, ktorú síce vidno od jazera, ale celý kopec treba obchádzať dookola. Z vrcholu je krásny výhľad na Pokharu, jazero Phewa a Annapurnu, ale len za podmienky, že je pekné počasie a dobrá viditeľnosť. Vstupné sa tu neplatí, ale žobrú tu malí chlapci. Neskôr sme sa presvedčili, že tých žobrajúcich detí je najviac práve v okolí Pokhary.

2) Vodopády Devis Falls

Po ceste z Peace pagody sme sa zastavili pri vodopáde Devis Falls, ktorý v minulosti niesol názov Patale Chango (podzemný vodopád). K jeho premenovaniu došlo v roku 1961 po smrteľnej nehode švajčiarskej občianky, ktorá sa vo vodopáde kúpala, ale silný prúd ju stiahol so sebou. Jej mŕtve telo vylovili z útrob podzemného vodopádu až o tri dni neskôr. Manžel, ktorý bol svedkom nehody, požiadal na jej počesť nepálske úrady, aby vodopád niesol jej meno.

Zaplatili sme prekvapivo len 30 rupií (0,25€), čo nám prišlo zvláštne málo, nakoľko sme mali veľké očakávania. Niet sa čomu diviť, vodopády sú naozaj krásne a unikátne tým, ako si voda vytvorila kaňon. Škoda len, že sme nič nevideli, lebo nejaký mudrc postavil pred vyhliadku plot takým spôsobom, že sa tá krása nedá vidieť. Cez plot som len vystrčil ruku s fotoaparátom a urobil si fotku, na ktorej som zistil, čo je na druhej strane plotu

3) Jaskyňa Gupteshwor Mahadev

Trošku sklamaní sme sa pobrali cez cestu k jaskyni Gupteshwor Mahadev. Predrali sme sa krytými obchodíkmi so suvenírmi a vyšli pri špirálovitej jame so schodiskom. Za 100 rupií (0,80€) sme v jaskyni zhliadli niečo naozaj nevídané. Jaskýň mám pobehaných dosť, ale lešenie som ešte v žiadnej nevidel

Jaskynné priestory vedú popod cestu a napájajú sa na Devis Falls, ktoré ale nie je vidno. Je ich iba počuť a cez úzku štrbinu, ktorú si vytvorila voda, vidno denné svetlo. Najlepší pohľad na tento jaskynný kaňon je z vyhliadky, na ktorú si treba počkať. Veľa hinduistov chodí do jaskyne bosých a preto im to dlhšie trvá. Vyzúvanie ale nie je povinné. Aj keď jaskyňa nemá takmer žiadnu výzdobu, určite patrí k miestam, ktoré treba pri návšteve Pokhary navštíviť

4) Vyhliadka Sarangkot

Počasie nie je ideálne, ale ešte je málo hodín, na to, aby sme vrátili skúter. Ideme sa povoziť a smerujeme na vyhliadku Sarangkot. Cesta vedie cez terasové políčka a dediny so žobrajúcimi deťmi, takže sme po prvej skúsenosti už ani nezastavovali. Na vrchole sme namiesto výhľadu na Himaláje nemali poriadny výhľad ani na mesto pod nami.

O tom, že sme sa na to mali vykašľať, nás presvedčil dážď, ktorý nás chytil na vrchole. Dážď v noci prepukol do poriadneho lejaku a hromy, ktoré bili v Himalájach boli neopísateľne odlišné od tých našich na Slovensku.

Pokhara je ideálne miesto na relax po treku 

Z Pokhary sa štartuje na viacero trekov akými sú Annapurna Circuit, Annapurna Base Camp alebo len menší výstup na vyhliadku Poon Hill. Niektorí dokonca navštevujú Himaláje na motorkách, takže tu stretnete rôzne spektrum ľudí, ktorí sa do hôr len chystajú alebo sa už vrátili. Hlavne tí, čo si už v Himalájach to svoje odžili, budú potrebovať relax a na to je prostredie jazera ako stvorené

Ak sa však na treky, paragliding či motorkovanie v blízkosti Pokhary nechystáte, absolvovať 7 hodinovú cestu autobusom z Káthmandu do Pokhary je podľa mňa zbytočné. Okolie mesta toho až tak veľa neponúka a chodiť sem len kvôli pár zaujímavostiam sa neoplatí. Netreba zabúdať, že pekné počasie nemusí vyjsť, takže výhľad na Himaláje tiež nie je garantovaný. Ak vám ale zostáva pár dní navyše, osobne by som skôr odporúčal navštíviť safari v Národnom parku Chitwan

Celá FOTOGALÉRIA z Pokhary

The post Stojí dlhá cesta autobusom do Pokhary za to? appeared first on TripLovers.

Vystupujeme na nie zrovna najbezpečnejšom letisku sveta, ktorého tehlové interiéry nám pripomínajú nástupište 9 a 3/4 z filmu Harry Potter. Pri preberaní batožiny na chvíľu vypadla elektrina, trochu netradičné uvítanie.

Obsah

• Káthmandský prach
• Thamel
• Kde sa najesť v Thameli?
• Nákupy turistickej výbavy v Nepále
• Top miesta v Káthmandu a okolí
  • 1) Boudhanath Stupa
  • 2) Posvätná rieka Bagmati a Pashupatinath
  • 3) Swoyambhunath Stupa
  • 4) Durbar Square
    • Káthmandu Durbar Square
    • Patan Durbar Square
    • Bhaktapur Durbar Square a oslavy Nepálskeho Nového roku
  • 5) Vyhliadka Nagarkot

Nepálski taxikári nie sú až takí nepríjemní a neodbytní ako tí v juhovýchodnej Ázii. Takže naša stratégia predstierania, že ich nepotrebujeme sa nám veľmi neosvedčila. Napriek tomu sa nám podarilo zjednať taxík na 4 USD. Cesta tankodromom k hotelu bola v typickom mini nekomfortnom nepálskom taxíku ale boli sme radi, že sa o polnoci vezieme na hotel. Taxikár nás chcel vyložiť niekde v turistickej štvrti Thamel, ale neboli sme ochotní vystúpiť z auta, kým nás nedovezie na naše ubytovanie.

Káthmandský prach 

Nasledujúci deň sme vyšli do ulíc hlavného mesta. Čo nás hneď zarazilo bolo neskutočné množstvo prachu. Všade! Aj v obchodoch na potravinách alebo vystavenom oblečení. Vraj pred zemetraseniami z roku 2015 to také kritické nebolo, ale zemetrasenia poškodili potrubia, ktoré privádzali vodu z Himalájí do Káthmandského údolia a okrem viacerých domov zničili aj infraštruktúru.

V meste sa nachádza veľa studní, do ktorých voda pritekala a obyvatelia mesta sa v tejto vode umývali, prali a naberali úžitkovú vodu. Ale po zemetrasení sa voda stratila, studne prestali spĺňať svoju funkciu a v meste sa začal z polorozpadnutých budov uvoľňovať prach. Domáci rozlievajú vodu pred domami a pred obchodmi aby sa im neprášilo dnu, no snahy sú skôr symbolické. Rúška nosia domáci aj turisti, ale ich používanie pri teplotách okolo 30°C je veľmi nekomfortné.

Thamel 

Thamel predstavuje turistickú časť centra Káthmandu a nachádza sa tu takmer 90% všetkých ubytovaní v meste. Nad ulicami sa trepotajú modlitebné vlajočky, ktorých posolstvo nesie vietor ďalej. Sú symbolom budhizmu a každá farba má svoj význam: modrá – nebo, biela – vzduch, červená – oheň, zelená – voda, žltá – zem. Ich poradie je dôležité.

Pozdĺž ulíc Thamelu nájdete všetko čo potrebujete. Je tu nespočetné množstvo obchodíkov s turistickou výbavou, čajmi, kašmírom a suvenírmi. Zároveň majú turisti každých pár metrov možnosť vybrať si peniaze z bankomatu alebo zameniť si peniaze za nepálske rupie aby mali príležitosť minúť čo najviac.

Určite sa neoplatí navštevovať miestne nákupné centrá, pretože sú na úrovni obchodného domu Saratov v Dúbravke. Pre nás bol druhou najväčšou atrakciou Thamelu pán, ktorý každý deň predával noviny a už z diaľky sme počuli ako v nepálštine kričí – Večerník!

Kde sa najesť v Thameli? 

Pre nás bolo obľúbeným miestom Hity Cafe, ktoré otvorili len pár dní pred našim príchodom a boli sme tam varení pečení Predovšetkým kvôli super bio cappuccinu len za 1 €, vynikajúcemu Nepali Thali a priateľskej rodinke, ktorá sa ku nám správala, akoby sme boli členom ich rodiny

Nákupy turistickej výbavy v Nepále

Káthmandu ponúka veľa možností na nákupy, ale kebyže mám možnosť, donesiem si radšej vlastnú výbavu zo Slovenska. To čo sa tu predáva sú napodobeniny, no dajú sa nájsť aj kvalitné kúsky, ale vždy je to risk. V Káthmandu sme mali kus šťastia a v jednej predajni sme strávili dve hodiny. Majiteľke sme urobili poriadnu tržbu. Nakúpili sme za rozumné ceny, lebo sme boli prvými zákazníkmi dňa (o 10:00), a preto boli aj veľmi priateľskí. Na záver sme od nej dostali aj úžasný škoricový čajík lebo videla, že sme z tých nákupov úplne vyšťavení

V článku o trekovaní v Himalájach sú opísané ceny a kvalita konkrétnych produktov

V tej istej predajni sme navštívili aj malú manufaktúru oddelenú plachtou. Šiesti krajčíri tam šili The North Face bundy, spacáky a ďalšie turistické oblečenie. Boli tam len pod umelým svetlom a všade bolo veľa peria a zvyšky látok. Ale stačilo by 10 minút aby to upratali a ich pracovné podmienky by boli niekoľkonásobne lepšie.

Top miesta v Káthmandu a okolí

1) Boudhanath Stupa

Obrovská biela stupa sa týči nad mestom už od 5. storočia. Vtedy chudobná žena požiadala kráľa aby v meste postavil svätyňu. Kráľ sa s ňou dohodol, že ju postaví, ale iba o takej veľkosti územia, aké ona dokáže pokryť kožou riečneho byvola. Žena súhlasila a kožu riečneho byvola narezala na tenké prúžky a vytvorila obrovský kruh. Kráľ si uvedomil, že ho žena podviedla, ale slovo dodržal a stupu postavil podľa rozmerov, ktoré určila splnením úlohy.

Dnes je 46 metrov vysoká stupa jednou z najnavštevovanejších budhistických miest v Nepále. V apríli 2015 bola poškodená, ale ešte v tom istom roku ju stihli obnoviť. Aby si ju mohli turisti pozrieť, musia si zaplatiť 400 rupií (3,50 €). My sme išli na motorke a “búdku” so vstupným sme prehliadli.

2) Posvätná rieka Bagmati a Pashupatinath

Rieka Bagmati je najposvätnajšou riekou Nepálu, ktorá preteká cez Káthmandu a na indickom území sa vlieva do posvätnej Gangy. V hinduizme sa telá nebožtíkov nepochovávajú do zeme ako u nás, ale spaľujú sa a popol sa sype do rieky. Zároveň je snom každého nepálskeho hinduistu vykúpať sa aspoň raz za život v tejto posvätnej rieke.

V Káthmandu môžu turisti sledovať kremačné ceremónie spaľovania mŕtvych tiel na brehu rieky Bagmati za poplatok 1000 rupií (8 €). Veľkou smolou pre turistov je, že sa nedostanú do Pashupatinath temple, ktorý je prístupný iba pre hinduistov. Turisti môžu navštíviť iba breh rieky Bagmati a sledovať kremačné ceremónie z druhej strany rieky. Z vlastnej skúsenosti odporúčam nasadiť si rúška už pred vstupom do areálu, aby ste nedýchali popol, ktorý sa uvoľňuje z horiacich tiel.

Celá ceremónia trvá od prinesenia tela po vysypanie popola do rieky relatívne dlho. Obrad by mal postupovať podľa istých pravidiel, ale skupiny, ktoré sme sledovali my, si ich výrazne zjednodušili. Nie všetci hinduisti sa spaľujú na murovaných podstavcoch (gátach) pri rieke. Bohatší si môžu dovoliť spaľovanie v elektrických peciach.

Rieka Bagmati pri chráme Pashupatinath pripomína skôr potok ako rieku a je celkom plytká. Pri každodennom spaľovaní tiel sa do rieky vysypáva veľké množstvo popola, ktorý sedimentuje na dno a blokuje prietok vody. Na odstránenie tohto problému v rieke pobehujú malý brigádnici, ktorí sa snažia čo najviac rozvíriť vodu aby popol odtekal. Pre nás sa to zdá byť niečo odporné, no pre nich je to práca snov. Hrajú sa predsa v posvätnej rieke!

Pred návštevou tohto miesta odporúčam naštudovať si niečo o ceremóniách, ktoré tu môžete vidieť alebo si zaplatiť sprievodcu. Tí sa svojvoľne ponúknu hneď ako si kúpite lístok. Celé je to trochu morbídne a určite nie je dobré jesť tesne pred návštevou tohto miesta. Napriek tomu sme tu videli podnikavých Nepálcov, ktorí tu predávajú cukrovú vatu, alebo očistené ovocie s popolčekom navrchu.

Určite sa oplatí vyšliapať si kopček nad riekou Bagmati, kde sa nachádza Gorakhnath Temple. V jeho okolí je veľa hrobiek, ktoré sú veľmi fotogenické. Na kopci pobehuje aj veľa opíc, takže nuda tu určite nie je

3) Swoyambhunath Stupa

Oproti Boudhanath Stupe je táto výrazne menšia, no nachádza sa na kopci a je odtiaľto pekný výhľad na mesto. Je to jedno z mála miest v Káthmandu, odkiaľ sa oplatí ísť sledovať západ slnka. Vstup je zadarmo a máte tu aj tradičnú nepálsku architektúru s drevenými okenicami, za ktorou väčšina turistov chodí na platené námestia Durbar. Pozor si ale treba dať na drzé opice a túlavých psov.

4) Durbar Square

V Káthmandskom údolí sa nachádzajú tri Durbar námestia. Všetky majú podobnú architektúru a návšteva všetkých troch by mohla byť trochu otravná. Na každé jedno sa platia nemalé poplatky a väčšina turistov sa nevie rozhodnúť, na ktoré sa vybrať. My sme navštívili iba Káthmandu Durbar Square a Bhaktapur Durbar Square.

Každý Durbar Square má svoju Kumari, živú bohyňu. Tá sa strieda vždy, keď tá predchádzajúca už nespĺňa podmienky. Vtedy sa vyberá nová Kumari v detskom veku, ktorá musí spĺňať 32 fyzických predispozícii. Za živú bohyňu je dievča považované do obdobia, kedy dostane prvú menštruáciu alebo sa poraní, maximálne do veku 16 rokov.

Ľudia veria, že Kumari má moc aj nad krvnými chorobami. Tiež je sledovaná pri stretnutiach s dôležitými osobnosťami nepálskej politiky. Veria, že jej mimika dokáže predpovedať budúcnosť akou bude krajina smerovať. Malá bohyňa je považovaná za vševedúcu a jej vzdelávanie bolo často zanedbávané. Moderná doba ale vzdelanie vyžaduje a Kumari sa musí vzdelávať, ale len v tom čom chce.

Káthmandu Durbar Square 

Vstupné na “jednu ulicu” je 1000 rupií (8 €). Nám sa tam omylom podarilo dostať bezplatne a nevedomky sme aj odišli z plateného priestoru, lebo sme od toho nečakali až tak málo. Že to bola platená zóna sme zistili až keď sme sa chceli vrátiť. Po zemetrasení z roku 2015 je námestie zničené a mnohé stavby sú zahalené lešením.

Okolo hlavných chrámov sa potulujú aj akýsi zmalovaní hinduisti, ktorí zo seba robia atrakciu. Za poplatok si ich môžete odfotografovať ale o autentickosti týchto ľudí silno pochybujem.

Patan Durbar Square 

Vstupné na Patan Durbar Square je 1000 rupií (8 €) a vraj kontrolujú vstupenky náhodne v areáli. Osobne sme na ňom neboli, ale ľudia, ktorí ho navštívili si veľmi pochvaľovali.

Bhaktapur Durbar Square a oslavy Nepálskeho Nového roku

Najdrahšie vstupné sa platí na Bhaktapur Durbar Square, až 1500 rupií (12 €) ale oprávnene. Je považované za najkrajšie Durbar námestie v Káthmandskom údolí. Je zo všetkých najzachovanejšie a rozlohou najväčšie. My sme ho navštívili s našou nepálskou rodinkou počas osláv Nepálskeho Nového roku 2075

Práve tento deň sa tu konajú najväčšie oslavy a námestie je plné oslavujúcich Nepálcov v slávnostnom oblečení. Oslavy majú silný hinduistický nádych. Ľudia sa chodia modliť do chrámov, zvonia na zvončeky, obchádzajú chrámy v smere hodinových ručičiek a hádžu ryžu. Po uliciach chodia hudobné sprievody a niekedy si nájdu svoje miestečko kde si sadnú na zem a vyhrávajú. Pri niektorých chrámoch hinduisti obetujú hlavy kohútov a baránkov a tie následne používajú v rámci svojich modlitebných rituálov.

Vybrali sme sa do chrámov a múzeí v Bhaktapure, ale v deň osláv boli všetky zatvorené. Namiesto toho bolo na námestí Taumadhi pódium, na ktorom sa konali tanečné a spevácke vystúpenia, pripomínajúce jarmok na dedine.

5) Vyhliadka Nagarkot

V Káthmandu sme strávili omnoho viac času ako bežní turisti. Preto sme si od nudy zobrali v posledný deň motorku a vybrali sa do dediny Nagarkot, vzdialenej od Káthmandu len 30 kilometrov. Aj keď to nebolo ďaleko, cesta nám trvala až 1 hodinu a 40 minút. Nepálske komunikácie by som označil skôr za lesné cesty ako hlavný ťah.

Z tejto dediny v Káthmandskom údolí by mal byť za úplne perfektného počasia pekný výhľad na vzdialené Himaláje. Síce sme opäť nič nevideli, ale z Nagarkotu bol pekný výhľad na terasové polia v okolí. Do tejto dediny chodievajú aj turistické autobusy a bolo to zároveň jediné miesto v Nepáli, kde sme videli autobus plný čínskych turistov

Vlajočky z ulíc Thamelu sme si priniesli až domov a pri pohľade na ne, vždy s radosťou spomíname na mesto plné prachu, vôní a zmiešaných náboženstiev. Aj napriek pár drobnostiam, s ktorými treba pri cestách počítať, sme si Káthmandu zamilovali. Stretli sme tu najpriateľskejších ľudí a úsmev na tvári tu bol prirodzenou súčasťou dňa. Po pol roku v Ázií sme si našli náš druhý domov práve v tomto meste.

Celá FOTOGALÉRIA z Káthmandu

Celá FOTOGALÉRIA z Bhaktapur

The post Vitajte v Káthmandu, najprašnejšom meste sveta! appeared first on TripLovers.

Výlet na motorke po provincii Ha Giang bol úplne neplánovaný. Zážitky a komické situácie, ktoré sa nám tu prihodili sa ale budú v našej rodine tradovať po generácie

Obsah:

• Doprava do/z Ha Giang
• Vstupné do provincie Ha Giang
• Dôležité informácie
• Kde si požičať motorku? 
• Čo na ceste nevynechať!
• Ako som stratil Janku z motorky
• Rozpočet výletu

Doprava do/z Ha Giang 

Provincia Ha Giang nie je taká turistická ako susediaca Sapa. Lístok nekúpite v agentúre a cestu si musíte zorganizovať sami. Autobusy odchádzajú z My Dinh Bus Station od skorého rána. Cena lístku sa pohybuje od 150 000 do 350 000 dongov (5,30 – 12,5€). Cesta trvá až 8 hodín a aj keď nevedie cez serpentíny, väčšina Vietnamcov má počas cesty žalúdočné problémy. Preto odporúčam pred cestou nejesť, aby vám nebolo zle z toho čo uvidíte a ucítite.

Ha Giang ponúka rovnako veľa ako Sapa

Vstupné do provincie Ha Giang 

Do provincie Ha Giang sa platí 10 dolárový permit. Vybavuje sa v Ha Giang Immigration Office alebo na policajnej stanici v Meo Vạc. My sme naň úplne zabudli a spomenuli si až v autobuse cestou späť do Hanoja. Nikto ho počas celého pobytu v provincii nežiadal a na ubytovaní, nám nikto nepripomenul, že ho máme ísť zaplatiť.

V samotnom meste Ha Giang nie je veľmi čo pozerať. Najzaujímavejšie je, ako domáci pestujú zeleninu v nive rieky

Dôležité informácie 

Do oblasti Ha Giang sa najviac oplatí cestovať od záveru augusta do skorého októbra. Vtedy hrajú ryžové polia najkrajšími farbami. Najdaždivejšie sú mesiace od mája do októbra. Je to horská oblasť preto si pred cestou skontrolujte predpoveď počasia a prispôsobte sa tomu.

Keď si pozrieš naše fotografie, tak je vidno, že ryžové políčka nie sú žiarivo zelené ako z pohľadníc. To je preto, lebo sme tam boli počas marca, mimo hlavnej sezóny.

Na Ha Giang loop sa odporúča vyčleniť si aspoň 4 dni. My sme mali kvôli predpovedi počasia iba 3 a bolo to veľmi uponáhľané. Najviac trpeli naše zadky.

Nedávaj si v provincii Ha Giang bravčové mäso, nebude až tak chutné ako zvyčajne

Na návštevu provincie je najlepší september. My sme tam boli počas marca a prejavilo sa to na menej zelených ryžových políčkach

Kde si požičať motorku? 

My sme zvolili overenú požičovňu QT Motorbikes and Tours, ktorá sa nachádza neďaleko autobusovej stanice. Zo širokej ponuky, ktorú majú aj s cenníkom uvedenú na svojej internetovej stránke, sme si vybrali poloautomatickú Yamahu Sirius, s výkonom 125 cc, ktorá plne postačovala. Stroje v tejto požičovni sú nové a je vidno, že sa o ne personál stará. Určite neodporúčam požičiavať na túto cestu skúter, pretože mu to nepôjde tak dobre do kopca ako poloautomatickým motorkám.

Zamestnanci požičovne nemajú s angličtinou problém, čo je v tejto provincii obrovské plus. Veľmi nám pomohli pri naplánovaní trasy a upozornili nás na všetky zaujímavosti po ceste. Dali nám mapu s opismi ciest a bodmi kde čo nájdeme. Osobné veci, ktoré sme nepotrebovali sme si mohli odložiť na ubytovaní QT Hostel alebo v požičovni QT Motorbikes and Tours.

Požičovňu QT Motorbikes and Tours určite odporúčam. Ubytovanie QT Hostel skôr nie, o výmene posteľného prádla v hostely silno pochybujem.

Na preskúmanie provincie Ha Giang sa dá prenajať aj auto so šoférom. Túto možnosť využila veľká španielska skupina, ktorú sme na ceste často stretávali. Ich správanie nám veľmi pripomínalo čínskych turistov. Stretnete ich všade, chodia v skupinách, sú hluční a každý musí vidieť ako si užívajú a ako sa majú dobre.

Po ceste sa dá vo väčších mestách pohodlne najesť v reštauráciách

Čo na ceste nevynechať! 

Heaven’s Gate

Heaven’s Gate je pekná vyhliadka s malou kaviarničku, kde nás obslúžila slečna v kroji. Je to hneď prvá zastávka na ceste a teplá kávička po chladnom ráne určite poteší.

Vyhliadka na Twin mountains

Kúsok za Heaven’s Gate sa nachádza ďalšia vyhliadka. Odtiaľ vidno na ryžové polia pri dedine Tam Son. Nepestuje sa tu len ryža, mimo ryžovú sezónu je táto úrodná pôda využívaná aj na dopestovanie kukurice, zemiakov, reďkovky, kapusty, šalátu a ďalších plodín. Najväčšou atrakciou vyhliadky sú Twin mountains, ktoré majú rovnakú veľkosť a tvar pripomínajúci ženské prsia

Twin mountains, kopce v tvare ženských pŕs

Hmong King’s Residence

Palác z dreva a kameňa je jednou z najväčších atrakcií provincie Ha Giang. Už od 19. storočia slúžil ako sídlo bohatého a vplyvného Vuong Chinh Duca, ktorý bol v oblasti významným obchodníkom. V provincií sa vo veľkom pestovalo ópium, ktorému Vuong Chinh Duc zabezpečil bezpečný prechod na čínske územie. Do roku 2004 bol palác vo vlastníctve jeho potomkov. Následne bol darovaný štátu.

Vstup do rezidencie

Ma Pi Leng Pass

Pekné vyhliadky sa nacházdajú aj v oblasti horského prechodu Ma Pi Leng. Z vyhliadok je vidno aj vodnú nádrž Sông Nho Quê.

Najkrajší horský prechod v provincii

Ľudia z horských kmeňov

Ľudia, ktorí žijú v horách provincie Ha Giang, sú od Vietnamcov výrazne odlišní. Majú ružové líca a telo poznačené rokmi strávenými na poliach. Väčšina žien má deformované chrbtice. Ploché nohy domácich sú vždy obuté do sandál menších čísel ako treba. Ľudia pracujú veľmi ťažko, aj keď ženy asi viac ako muži.

Deti z horských kmeňov

Práca sa týka aj malých detí, každý tu má svoje povinnosti. Videli sme asi trojročného ako si niesol svoj náklad na chrbte, malých chlapcov na byvoloch alebo dieťa starajúce sa o ďalšie dieťa.

Sestrička sa stará o bratčeka

Po práci prichádza čas na hranie. Niekedy nás fascinovalo, čo dokáže deťom urobiť radosť a zabaviť ich na dlhšiu dobu a niekedy sme si spomenuli na naše bezstarostné detstvo u babičky na vidieku.

Na Slovensku sa motorkári vozia pre radosť, v severnom Vietname je to nevyhnutnosť. Na pozadí je vidno chlapca na chodúľoch

Veľa detí v provincii nosí červené tričká s vietnamskou hviezdou. Nie je tajomstvom, že vietnamská vláda sa snaží tieto menšiny povietnamštiť, preto tričká dostávajú v škole.

Trhy

Mali sme šťastie a loop nám vyšiel na víkend, kedy sa konali v dedinách trhy. Domáci v krojoch prišli nakúpiť ovocie, zeleninu a aj kohúty. Drevené palice tu ohlodával každý kto prišiel. Neskôr sme prišli na to, že je to cukrová trstina

V horách žije viacero menšín, ktoré sa od seba odlišujú krojom. Často sú kombinované s obyčajnými tričkami s nápisom. Staršie ženy mávajú prekryté vlasy ako u nás babičky na severe Slovenska a vietnamský klobúk tu nájdete len veľmi sporadicky.

Black rocky mountains

Tmavé vápencové hory nás sprevádzali veľmi dlhý úsek medzi Mau Due a Mao Vac. Ale ich úseky sa nachádzajú aj v okolí mesta Dong Van.

The North Pole

Počas moto tripu v provincii Ha Giang si môžete urobiť aj odbočku k najsevernejšiemu miestu Vietnamu. Nenechajte sa oklamať veľkou vztýčenou vietnamskou vlajkou na kopci. To je len symbolická hranica, cesta k najsevernejšiemu bodu pokračuje ďalej

My sme si tento bod nechali na koniec nášho druhého dňa a na ubytovanie sme prišli až po tme. Vedie tam kľukatá cesta, neskôr aj nespevnená. Ale odmenou nám bol výhľad na západ slnka bez akýchkoľvek turistov. Keďže ľudia idú radšej na ten symbolický najsevernejší bod s veľkým stĺpom a vlajkou.

Symbolický najsevernejší bod Vietnamu. Ten skutočný je ešte o pár km ďalej

Ilegálny vstup do Číny

Cesta k The North Pole v istom momente vedie veľmi tesne popri hranici s Čínou. Na tomto mieste sa dá ilegálne prekročiť hranica. Pre fotku a zábavu kľudne, ale použiť tento prechod na vstup do Číny a následne cestovanie určite neodporúčam. My sme to miesto v náhlení sa za najsevernejším bodom minuli

Ako som stratil Janku z motorky 

Ešte deň predtým ako sa to stalo sme sa s chalankom z požičovne smiali, ako môže niekto stratiť z motorky svoj backpack. A hneď deň na to som ja stratil Janku! Nuž, mal som si ju tam lepšie uviazať

Hneď potom, ako som prudko zabrzdil pred jamou v ceste, som si v duchu hovoril: “Ako sme to dobre ustáli.” a pokračoval som ďalej v jazde.

Tu je aj video, na ktorom sa môžeš dobre zasmiať Aj napriek tomu, že GoPro nemala nastavený dobrý sklon, je tam počuť zvuk a to je najpodstatnejšie.

Ešte chvíľu som trpel samomluvou a pritom aká krásna bola tá krajina mi ani neprišlo divné, že nikto mi neodpovedá. Prešiel som most a asi po 500 m som zbadal peknú scenériu ľudí na poli. Tak hovorím Janke: “Mohol by som odfotiť týchto ľudí, čo ty na to?” Ten moment, kedy som si uvedomil, že Janka nie je na motorke, si ani neviete predstaviť!

Jankina verzia je, že odskackala preč, keď mi pomáhala s balansovaním motorky (za čo jej ďakujem) a hneď si chcela nanovo nasadnúť. Ale to už som jej ušiel

Niekde na tomto mieste som si uvedomil, že nemám svoju najlepšiu spolujazdkyňu, a tak som sa po ňu vrátil na most

Rozpočet výletu

Samotný Ha Giang loop nám trval 3 dni a cestovanie medzi Hanojom a Ha Giangom ďalšie 2 dni.

Výlet nás oboch vyšiel celkom 149 € pričom sme zabudli zaplatiť každý 10 dolárový permit za návštevu provincie.

Vedľajšie cesty sú príjemne prázdne

Provincia Ha Giang je neturistickou verziou Sapy. Sú tu krásne hory a stretnete tu ľudí z horských kmeňov, ktorí sú oproti Vietnamcom vrúcnejší.

Na záver môžem zhodnotiť, že provincia Ha Giang je jediné miesto vo Vietname, ktoré by som ešte niekedy chcel navštíviť. Ale tento krát si už dám veľmi záležať, aby to bolo v období kedy sú ryžové polia zelené

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Giang Loop

The post Provinciou Ha Giang, kde som cestou stratil priateľku z motorky appeared first on TripLovers.

Na čo sa tešiť v strednom Vietname, kam na miesta bez turistov a na čo si dávať pozor? Pripravte si fotoaparáty, Hoi An, Da Nang a Hue volá

Obsah

• Trochu zábavy na úvod
• Koloniálny Hoi An
• Mỹ Són lokalita Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
• Da Nang 
• Podvody vo Vietname
• Hue po neturistických chodníkoch

Trochu zábavy na úvod 

Vo Vietname sa stretávame s naozaj komickými psami. Narozdiel od ostatných krajín juhovýchodnej Ázie, vo Vietname sú psy prevažne domáce. Väčšina majiteľov svojich miláčikov tak veľmi zbožňuje, že ich kŕmia až sú vyžraté ako ošípané. V Saigone sme dokonca videli psa, ktorý sa nevedel postaviť na nohy. Výhodou týchto tlstých psov je, že sú také lenivé, že na vás na ulici ani nezaútočia.

Koloniálny Hoi An 

Ako prvé navštevujeme mestečko Hoi An, ktoré napriek Vietnamskej vojne ostalo zachované. Vďaka jeho koloniálnemu štýlu bolo zapísané do zoznamu UNESCO. Jeho centrum je turistami preplnené od rána do večera a po zotmení sa v uličkách mesta tlačíme ako o polnoci na Silvestra na nábreží v Bratislave. Niet divu, mestečko je po zotmení naozaj unikátne vyzdobené lampiónmi a pôsobí naozaj príjemne

Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je Japonský most. Cez deň sa tu dá navštíviť nespočetné množstvo chrámov, ale tentokrát v čínskom prevedení. Je to jedno z najpríjemnejších a najvyzdobenejších miest aké sme v juhovýchodnej Ázií doposiaľ navštívili. V počte fotogenických zákutí vyhráva Hoi An prvé miesto.

Na objavovanie Hoi Anu môžete využiť aj plavbu loďkou, väčšina turistov však preferuje bicykle. Tie sa dajú využiť aj k preprave na neďalekú pláž alebo si len tak zabicyklovať pomedzi ryžové polia.

Pre motorky je centrum mesta v určitých časoch zatvorené, nikto nám však nevie povedať kedy presne a ktorá časť je centrum, pritom máme pocit, že motorky sú tu neustále.

Mỹ Són lokalita Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO 

Navštívili sme aj hinduistický chrámový komplex Mỹ Són. Oblasť bola významným kultúrnym centrum Čampskej ríše, jej prvé stavby sa datujú do 4. storočia. Napriek jej významnej hodnote bola časť komplexu počas Vietnamskej vojny zničená a v areáli sa nachádzajú dobre čitateľné krátery po bombardovaní.

Nám pripomínal Mỹ Són kambodžský Angkor Wat v tehličkovej verzii. Turistov je tu tiež veľa ale iba pri tých najhlavnejších objektoch. My sme zázrakom vychytali čas medzi dvoma “čínskymi vlnami”.

Mỹ Són má ako jedna z veľmi mála pamiatok v JV Ázii aj časť s múzeom, kde sa o pamiatke aj niečo dozvieš. Vstupné do areálu je 150 000 dongov (5,3 €) a v cene je zahrnutý aj shuttle bus.

Da Nang 

Do mesta Da Nang sme prišli navštíviť Marble mountain. Očarili nás najmä jaskyne s obrými sochami, ktoré boli vápencové a nie mramorové. Aj keď geologicky majú k sebe tieto horniny blízko, vzhľad jaskýň by bol diametrálne odlišný.

Na samotnej hore sa nachádza viacero budhistických chrámov. Tieto vietnamské však prebrali niečo z čínskej architektúry. Sú pekné a malebne vyzdobené, ale všetky “na jedno kopyto.” Po návšteve tretieho nás už úplne prestávajú zaujímať. Navyše nám návštevu znepríjemňujú tisíce čínskych turistov, ktorý prišli do Vietnamu oslavovať Čínsky Nový rok.

V meste sa určite oplatí zastaviť pri Dračom moste, ktorého architekti šikovne zakomponovali a vytvorili z neho ikonu mesta.

Po návšteve Marble mountains sme sa vybrali pozrieť najväčšiu sochu vo Vietname. Je ňou Lady Budha neďaleko Da Nangu, ku ktorej sa ide okolo pláži. Na nich nás zaujalo akurát miesto kde kotvili desiatky lodí a lodičiek. Vyskytovali sa tu aj lokálne bambusové lode, ktoré majú kruhový tvar.

Podvody vo Vietname 

Našiel som nie príliš lichotivý článok o podvodoch vo Vietname. Jeho naštudovanie mi trvalo nejakú dobu, ale bol to viac než užitočné strávený čas. Nás postretol známy okatý podvod vo verejnom autobuse medzi Hoi Anom a Da Nangom. Keď sme mali platiť, tak autobus zastavil a všetci domáci čakali, či zaplatíme vyššiu cenu oproti štandardnej. Cena by mala byť 20 000 dongov (0,7 €), ale oni chcú ďalších 20 000 dongov (0,7 €), akože za batožinu. Smiešna suma, ale ide o princíp. Ak by sme ale nehrali ich hru, tak by nás najskôr vysadili. Cena dopravy, do našej cieľovej destinácie, nás ale aj napriek tomu vyšla výrazne menej, ako keby sme použili služby turistických agentúr. Tie okrádajú turistov na trase Hoi An – Hue oficiálne.

Hue po neturistických chodníkoch 

Do Hue prichádzame tak trochu znudení z toho množstva chrámov. Navštevovať každú “must see” pamiatku a tlačiť sa všade s Číňanmi sa nám už naozaj nechce. Návštevu Hue sme poňali trochu netradičnejším spôsobom. Vykašľali sme sa na Citadelu, ktorá je po Vietnamskej vojne aj tak úplne nanovo zrekonštruovaná a zamierili mimo turistické chodníky. Navyše, podľa recenzií, ceny vstupného nezodpovedajú tomu čo môžeme vidieť.

Mierime 20 kilometrov na juhovýchod cez ryžové polia skoro až k pláži a cintorínu An Bang.  Tento cintorín nie je vyznačený ani na maps.me, ale nájdete ho na google maps Je špecifický tým, že miestna buržoázia tu stavia prehnane veľké a bohaté pomníky pre svojich rodinných zosnulých. Ich pýchou sa, okrem nás, neprišiel kochať nikto iný. Cintorín je prezývaný aj Mestom duchov, čo je naozaj trefné pomenovanie.

Ďalšou špecialitkou je opustený waterpark smerom na juh od mesta Hue. Park otvorili v nedokončenom stave v roku 2004 a zavreli ho z neznámych príčin už 2 roky na to. O vstupe sme nemali presne informácie, len sme vedeli, že sa dá dostať dnu. Najprv sme chceli prísť oficiálnym vstupom no pri bráne visela tabuľa “No Visitors” a cesta bola zatarasená rampami. Otočili sme to a chceli sa dostať do areálu zadnou cestou okolo kláštora. Tam sme stretli benediktínskeho mnícha, ktorý síce veľmi nechcel, ale nakoniec nás dostal dnu cez zarastený plot.

Poprosil nás aby sme pri odchode použili hlavný vchod. Keď sme odchádzali, rampy už boli zdvihnuté. Na úplne opustenom mieste bývalého waterparku je hlavnou dominantou budova akvária, ktorá je v tvare draka. Neskôr sme sa dočítali, že na tomto mieste v minulosti relaxovali aj krokodíly (45. sekunda videa), o čom sme počas našej návštevy netušili.

V rámci zostávajúceho času sme navštívili aspoň Thien Mu Pagodu a Temple of Literature. Obidve miesta sú bezplatné ale za návštevu stojí podľa nás iba Thien Mu Pagoda.

Záver

Centrálny Vietnam určite treba zakomponovať do cestovného plánu, ak sa chystáte navštíviť Vietnam. Hoi An, Da Nang aj Hue patria medzi najkrajšie miesta aké máte možnosť vo Vietname vidieť. No na podvodníkov si treba dávať väčší pozor ako kdekoľvek inde!

Celá FOTOGALÉRIA z Hoi An

Celá FOTOGALÉRIA z Da Nang

Celá FOTOGALÉRIA z Hue

Celá FOTOGALÉRIA z My Son

The post O podvodoch a krásach stredného Vietnamu appeared first on TripLovers.

Spomienky na vojnu, nevyspytateľná doprava a rýchlo rastúca Vietnamská ekonomika. To všetko sa stretáva v najobývanejšom meste Vietnamu, ktoré sme navštívili počas najvýznamnejších sviatkov Têt.

Obsah

• Najväčšia atrakcia Ho Chi Minovho mesta
• Zázračné sa vyhýbajú
• Akú chybu neurobiť pri návšteve Cu Chi tunelov?
• Čo ponúka Saigon?
• Tet holidays
• Novoročný ohňostroj a neuveriteľný vietnamský chaos
• Rada na záver

Najväčšia atrakcia Ho Chi Minovho mesta 

Asi prvé čo zarazí každého, kto navštívi Saigon je jeho katastrofálna doprava s nespočetným množstvom motoriek a skútrov. Vo Vietname smie vlastniť automobil iba právnická osoba, preto sú vo veľkej presile práve dvojkolesové stroje. Na väčšinu z nich ale vodičský preukaz netreba a tak to aj vyzerá. Jazdenie do protismeru je tu ešte väčšou samozrejmosťou ako v Kambodži a o tom, že nie sme v bezpečí ani na chodníku sme sa presvedčili už v prvý deň. Že s dopravou majú evidentný problém, dokazuje aj fakt, že s týmto motívom predávajú turistické tričká.

Zázračné sa vyhýbajú 

Nápad požičať si motorku bol naozaj zlý. Neustále stojíme na červenej alebo sa vyhýbame iným Vietnamcom. Áno, spočiatku to bola veľká sranda, ale to prejde Ručička tachometra sotva dosahuje rýchlosť 20 km/h a naša 37 kilometrová cesta trvá skoro tri hodiny.

To, že sa Vietnamci na motorkách zázračné vyhýbajú je mýtus. Sami sme boli svadkami viacerých dopravných nehôd. Že denne vidí nehodu nám potvrdil aj miestny moto taxikár, ktorý nás oslovil na zastávke. Keď zistil, že sme zo Slovenka, zadrel – “ogurky”

Akú chybu neurobiť pri návšteve Cu Chi tunelov? 

Tunelový systém pozostávajúci z 121 kilometrov tunelov sa zachoval z obdobia Vietnamskej vojny. Nachádza sa na strategicky veľmi výhodnom mieste. Je odtiaľto blízko do Saigonu ale aj do Kambodže a Laosu. Pre turistov sú sprístupnené dve oblasti. Vzdialenejší Ben Duoc, ktorý je v pôvodnom stave a dostupnejší Ben Dinh, ktorého tunely boli pre potreby turistov rozšírené. My sme sa pre ich návštevu rozhodli hneď v druhý deň vo Vietname. Zvolili sme pre nás najjednoduchšiu možnosť, zobrať skúter a proste ísť. Vstupné do tunelov Ben Duoc je 90 000 (3,18 €) vietnsmských dongov a do Ben Dinh 110 000 dongov (3,90 €).

Problém sa naskytol až keď sme sa dostali do areálu. Drvivá väčšina turistov sem chodí cez agentúru so sprievodcom. My sme však žiadneho nemali a v areáli nie je označený ani smer prehliadky a ani popisky. Len náhodou sme natrafili na našich krajanov a pridali sa k ich skupine.

Ich sprievodca pekne objasňoval techniku používania každej pasce, ako Vietnamci žili, varili, bojovali, utekali a aj ako ničili Američanov. Ak by sme sa k tejto skupine “nepricucli” ako dva parazity tak z celej návštevy Cu Chi tunelov máme len ničnehovoriacu prechádzku lesom.

Takže ak sa sem vyberiete, určite treba mať sprievodcu. Bez neho nemá ani zmysel sem chodiť. Poldenné výlety sem stoja okolo 10 USD aj s dopravou, vstupným, sprievodcom a obedom

Celodenný výlet na deltu Mekongu

Jedným z veľmi atraktívnych výletov je jedno až trojdňová tour k delte Mekongu. V meste ju ponúka každá jedna agentúra, no cenové rozdiely sú obrovské. Nám sa jednodňový výlet podarilo zohnať za 9 USD pričom v tejto cene bolo zahrnuté naozaj všetko. Pritom sme vôbec nemali pocit, žeby niečo nefungovalo alebo neklapalo.

Najkrajšia časť výletu boli plavby po malých riečkach, ktoré ústili do Mekongu. Tie však trvali celkom krátko a zvyšok programu bol vyplnený tak trochu umelo, pre turistov. Napríklad návšteva továrne na kokosové cukríky či ochutnávky ovocia alebo spevácke predstavenie vietnamských žien. Pokračovalo to ochutnávkou medového čaju á la med s citrónom zaliaty vriacou vodou. Po obede sme mohli navštíviť malú zvieraciu farmu kde mali okrem žiab, hadov a krokodílov aj dikobrazy.

Dostali sme možnosť podržať si pytóna. Keď prišiel rad na Janku a Vietnamka jej ho už skoro celého zavesila okolo krku, Janka sa rozkričala, zhodila ho zo seba a so slzami v očiach sa rozutekala skryť za mňa

Náš program zahŕňal dokonca aj návštevu chrámového komplexu Mỹ Tho kde nás vysadili na symbolických 20 minút.

Keď zoberieme do úvahy, že sme za celý tento program dali 9 USD, je to v pohode. Ale pokiaľ za takýto umelý turistický výlet zaplatíme 20 € tak s tým veľmi spokojní nie sme.

Čo ponúka Saigon? 

Najväčšou dominantou mesta je katedrála Notre Dame, kvôli jej rekonštrukcii sme však nemohli ani vojsť dňu. Hneď vedľa nej sa nachádza pošta v koloniálnom štýle a opodiaľ palác nezávislosti s komunistickou architektúrou. Svoj vzhľad si zachoval od 30. apríla 1975, kedy severovietnamská armáda obsadila Saigon a týmto aktom nadobro vyhrala Vietnamskú vojnu.

V centre sa nachádza turistická ulica Bui Vien, ktorá nám nápadne pripomína Khao San Road v Bangkoku. Nájdete tu veľa barov, reštaurácií, agentúr, požičovní, masáži ale aj ľahké slečny. Táto ulica, aj celé jej okolie, funguje iba pre turistov a ich peňaženky. Preto tu bez problémov nájdete aj počas najväčších vietnamských sviatkov všetko čo potrebujete.

Tet holidays 

Návštevu Vietnamu sme schválne plánovali počas osláv čínskeho Nového roku, ktoré sú vo Vietname najvýznamnejšími sviatkami vôbec. Mesto zdobili červeno žlté vietnamské a komunistické vlajky. Vietnamci sa predháňali, kto na svoj skúter náloží väčší a krajší stromček či kvetinu.

Hluk motocyklov utíchol a všetci svojich tátošov poctivo vyumývali na Nový rok. Pred domy vyložili plastové stolíky, na ktoré poukladali dary pre tých, ktorí už nie sú medzi nami. Niektorí pre nich pálili falošné peniaze.

Novoročný ohňostroj a neuveriteľný vietnamský chaos 

Niektorí Vietnamci sú skúpy na slovo a nemali sme to šťastie aby nám niekto prezradil, kde budú najlepšie oslavy Čínskeho Nového roku. Vydali sme sa teda popri rieke do centra. Už cestou sme pozorovali niečo úžasné. Všetci Vietnamci prišli na svojich vyleštených dvojkolesových tátošoch a parkovali ich úplne všade. Rovnako všade boli aj stoly s “pidi” plastovými stoličkami a z každého domu v centre bol zrazu podnik so sedením na ulici.

Cestou sme natrafili na nadjazd, na ktorom boli tisícky “HoChiMinčanov” a rozhodli sme sa, že na tomto mieste si počkáme na ohňostroj aj my. Panoráma nad riekou s mrakodrapmi bola viac než dobrá, až…

…kým neodbyla polnoc. Výbuchy sme počuli, no ohňostroj nikde. Na našej úžasnej panoráme zavadzala jedna obrovská bytovka.

V tom momente nastala obrovská panika a chaos. Tisícky domácich v momente naštartovali svoje skútre a pohol sa celý nadjazd. Vidieť ohňostroj nie je nič výnimočne ale vidieť tisícky skútrov, ako sa tlačia z nadjazdu kvôli ohňostroju je niečo neopakovateľné!

Celá sláva trvala len 15 minút po ktorých sa do ulíc Ho Chi Minovho mesta vyrojili milióny skútrov a motoriek. Hlavne cesty sa rozšírili až na chodníky a na cestách nastal totálny chaos kde neexistovala červená.

Rada na záver 

Obdobie sviatkov Tet nie je najvhodnejším obdobím na návštevu Vietnamu. To sa týka najmä severu Vietnamu kde oblasti Sapa, Ha Giang a Ninh Binh nie sú ani zďaleka tak pekné ako na fotografiách z internetu.

Obrovskou výhodou pre turistov je, že cestovné agentúry a podniky v centre mesta sú počas sviatkov Tet otvorené. Výlety sa dajú absolvovať aj v tieto dni.

Doprava počas sviatkov je obrovským problémom. Vlaky a autobusy sú už obsadené a ak sa podarí nájsť v autobuse voľné miesta, počítajte s niekoľkonásobnou prirážkou, aj dva týždne po sviatkoch. Stále môžete vyskúšať autostop

V Ho Chi Minovom meste sa nachádza neskutočne veľa obchodov zameraných na ženskú módu. Preto odporúčam mužom poriadiť si na svoju partnerku vodítko

Ľudia na juhu Vietnamu sú neuveriteľné neochotní, preto sa na nich nespoliehajte a pokúste sa informácie pohľadať na internete.

Celá FOTOGALÉRIA z Ho Chi Minhovho mesta

The post Oslavy čínskeho nového roku v Ho Chi Minovom meste appeared first on TripLovers.

Kde sa ubytovať – Krabi Town či Ao Nang?

Akosi nám ušiel fakt, že bude lepšie ubytovať sa v Ao Nang pri pláži, kde je všetko po ruke. My sme sa však ubytovali v Krabi Town. Veď sme na Krabi, tak asi Krabi Town, či?

Nie, v tomto mestečku nie je nič okrem jednej sochy kraba. Má to ale aspoň jednu výhodu, mestečko je pokojné a nie je tu ani zďaleka toľko turistov ako v Ao Nang.

Doprava na Krabi

Na Krabi sa dá prepravovať verejnými autobusmi nazývanými aj songthaew. Ich cena je 50 bahtov (1,25€) za jazdu. Medzi plážami Ao Nang a Klong Muang Beach stojí jazda 20 bahtov (0,50€).

My však preferujeme skúter. Požičanie poloautomatickej Hondy Wave nás na Krabi vyšlo 200 bahtov (5€) na deň Prenájom skútra je pritom najlacnejší spôsob ako sa prepravovať po Krabi.

Využiť sa dá aj tuk tuk, no nakoľko fungujú ako lokálne taxíky ich ceny sú najvyššie. Napríklad 5 km trasa medzi Krabi Town a letiskom stojí 200 bahtov (5€) na osobu.

Obdobie “sucha” alebo nepodceňujte užitočnosť dry bagov

Aj keď sme mali na Krabi celkom dosť času, okradlo nás oň počasie. Je trochu zvláštne keď v období sucha prší každý deň. Predpovede vždy hlásili poobedný dážď. Spočiatku sme to až tak neriešili. Až pokiaľ sme jeden deň nezmokli ako… no, ono nás to skôr vykúpalo Našťastie sme mali so sebou dry bagy, takže sa technike nič nestalo.

Realita bola taká, že dopoludnia sme skoro uhoreli zaživa a poobede zmokli ako sa patrí na obdobie dažďov. Preto sme mali dáždniky nonstop poruke a bol to náš najlepší spoločník na Krabi. Takže okrem toho, že náš každodenný plán sa musel minimalizovať na doobedie, neabsolvovali sme ani žiadne šnorchlovacie výlety v okolí. Tie sú celodenné a asi by sme si ich až tak neužili.

Čo navštíviť na Krabi a čomu sa vyhnúť?

Výlety na Krabi, ktoré odporúčame

1) Tiger temple a Tiger cave

Hneď v prvý deň sme sa skútrom vybrali na Tiger temple a Tiger cave. Názov je trochu zavádzajúci a žiadne živé tigre tu nenájdete. Namiesto toho tu môžete stretnúť veľa drzých opíc.

Samotný výstup po 1237 schodoch k Tiger temple nám trval 35 minút a na vrchole sme to ešte raz tak dlho rozdýchavali Aj keď sa to nezdalo, vystúpali sme prevýšenie iba 140 výškových metrov, no svalovicu v nohách sme mali ešte dobré dva dni potom. Aspoň, že sme to nemuseli absolvovať celé bosí ako to tu v juhovýchodnej Ázii majú vo zvyku. To by sme už naozaj nerozchodili do konca dovolenky na Krabi

Nejakým zázrakom sme sa premohli a absolvovali aj malý okruh džungľou, kde sa nachádza aj malá jaskyňa. Je to veľmi pekná prechádzka, vhodná aj pre deti. K Tiger cave a Tiger temple nechodí až tak veľa turistov, pritom ponúka naozaj pestrý program. Výhoda je aj to, že tu prekvapivo nikto nepýtal vstupné ani parkovné.

2) Kajaking v oblasti Ao Thalane

Kvôli počasiu sme namiesto návštevy okolitých ostrovov uprednostnili kajaking v mangrovovom lese v oblasti Ao Thalane. Kajak sme si prenajali za 700 bahtov (17,50€) čo je na lokálne pomery hádam aj celodenný príjem rodiny. Sprievodca sa s nami rozlúčil so slovami “Not to Phuket” a mohli sme sa pustiť na približne 5 km okruh. Ako naschvál nám aj tak zapršalo, ale teraz nám to mohlo byť jedno.

Kajaking v mangrovovom lese určite odporúčame, pre nás to bol jeden z TOP zážitkov na Krabi

3) Mimi loop po okolí Krabi

Keďže sme mali požičaný skúter mali sme príležitosť realizovať výlety vlastného typu. Vybrali sme sa smerom na sever od Ao Nang a len tak sme sa vozili po vnútrozemí pomedzi vápencové útesy a pralesy

Výlety, ktoré veľmi neodporúčame

1) Fossil Shell Beach

Úplne úbohou turistickou pascou na Krabi je Fossil Shell Beach. Vstupné je tu 200 baht (5€) a akýkoľvek turisti čo sem prišli a zazreli cenu vstupného sa okamžite otočili. My takisto, bola to len strata vzácneho času, to je na tom asi tá najväčšia pasca. V jednom väčšom obchode so suvenírmi sme videli aj fosílie asi hneď z najbližšieho zdroja.

2) Tsunami monument

Počas nášho pobytu nás trochu znepokojovali tabule označujúce územie pláží Krabi za rizikové. Tsunami v roku 2004 zmietlo zo sveta tisícky životov a my sme videli nepeknú fotogalériu jej dôsledkov v Múzeu medicíny v Bangkoku.

Na Krabi sa nachádza pamätník, ktorý tento moment pripomína. Je ukrytý, schátraný a zarastený v lese hneď pri pláži Hat Noppharat Thara, kde tsunami prekvapila dovolenkárov vo svojich rezortoch. Ku monumentu vedie iba prepadajúca sa drevená lávka a nová generácia už asi zabudli čo sa tu pred rokmi stalo.

3) Večerné víkendové trhy

V centre Krabi Town sa každí víkend uskutočňujú večerné trhy. Sú plné jedla a hladných turistov. Čo sa týka večerných trhov v Thajsku, tie najkrajšie sme zažili na severe Thajska v Chiang Mai. Tieto na juhu nemali žiadnu atmosféru

A len pre predstavu, kúsok durianu na ochutnanie tu stojí 250 bahtov (6,25€). V iných častiach JV Ázie by si za to kúpil 3 celé plody

4) Vápencové útesy Khao Khanab Nam

K jaskyniam Khao Khanab Nam sa dá dostať loďou z Krabi Town. Loď sa plaví po rieke, na okraji ktorej sú mangrovové lesy čo silno pripomína oblasť Ao Thalane. Z výletu je plavba loďou asi ten najkrajší zážitok

To najhlavnejšie z výletu by mala byť klasická jaskyňa juhovýchodnej Ázie bez výraznej výzdoby. Zaujímavý je vstup do jaskyne a kostra ku ktorej sme sa nič nedozvedeli. Musím priznať, že z tohto výletu sme boli trochu sklamaní.

Kam na pláž na Krabi

Celkovo sme na Krabi navštívili 4 pláže, no kúpali sme sa iba na pláži Klong Muang Beach. Bolo to jediné miesto kde bola počas nášho pobytu čistá voda a zároveň je tu aj najjemnejší piesok. Zvyšné pláže, ktoré sme navštívili boli špinavé a rozbahnené. Medzi ne patria Nopparat Thara Beach a veľmi pekné a populárne, no kvôli lodiam veľmi hlučné Ao Nang Beach a Pai Plong Beach.

Video z romantického západu slnka na Ao Nang Beach

Náš husársky kúsok z Krabi

V posledný deň sa nám podaril aj neuveriteľný husársky kúsok, ktorý sme sami ešte nepochopili. Na našej obľúbenej NOVEJ Honde Wave, ktorú sme si denne požičiavali od asi jediného usmievavého Thajčana na Krabi, sme tak trošku poškodili predný svetlomet. Presnejšie naše plážové karimatky, ktoré sme upevnili moc natesno k prednému svetlometu.

Tá sa len za pomoci žiarovky roztavila a nechala tam tmavý fľak s priehlbinou. K nášmu umeleckému dielu sme sa priznali a zaplatili 1000 bathov (25€) ako odškodné za nový svetlomet. Sú to zbytočné straty na ceste, ale popravde, sme radi, že zdravotnú ujmu a dieru v tele utrpela naša karimatka a nie my

Celá FOTOGALÉRIA z Krabi

The post Aký husársky kúsok sa nám podaril na Krabi? appeared first on TripLovers.

Po troch mesiacoch v JV Ázii sme relatívne dosť biely. Za naše “knedliace” útočisko sme si vybrali ostrov Koh Samui. Z ostrovov na východnom pobreží Thajska, je to ten najväčší.

Obsah:

• Kedy je vhodná sezóna na ostrovoch Koh Samui, Koh Phangan, Koh Tao?
• Doprava na Koh Samui 
• Kam na pláž?
• 5 zastávok v 1 deň
  1. Big Buddha chrámový komplex Wat Plai Laem
  2. Skalné útvary “Ona a On”
  3. Mumifikovaný mních Loung Pordaeng
  4. Secrete Buddha Garden
  5. Kŕmenie slonov a vodopády Na Muang
• Pre koho je dovolenka na Koh Samui ideálna?

Kedy je vhodná sezóna na ostrovoch Koh Samui, Koh Phangan, Koh Tao?

Tie najmenej upršané mesiace by mali byť február a marec ale nedá sa na to spoliehať. Ostrovy na východnom pobreží Thajska majú odlišnú klímu ako zvyšok krajiny. Je síce obdobie sucha ale toto obdobie je celkovo nevyspytateľné a zrážky môžu prísť v podobe silných poobedných prehánok.

My sme na Koh Samui prišli v januári, čo je považovaný jeden z najsuchších mesiacov ale pršalo nám každý deň, okrem jedného.

Doprava na Koh Samui

My sme si klasicky na objavovanie ostrova požičali skúter za 150 bahtov (3,80€), zatiaľ najnižšia cena v JV Ázii. Neboli s ním žiadne problémy, len do kopca to šlo s kubatúrou 50 cc trošku pomalšie, preto tá nižšia cena

Ak sa chceš niekam na ostrove dostať, ale nechceš si požičiavať skúter, môže to byť obtiažne alebo drahé. Po najhlavnejšom okruhu ostrova síce jazdia akési červené pick-up trucky (miestny ich volajú songthaew). Mali by predstavovať verejnú dopravu, ale akosi ich nie je tak veľa a cudzinci musia ceny aj tak zjednávať.

V prípade záujmu využitia služieb taxíkov môžeš byť naozaj nemilo prekvapený. Funguje tu taxi mafia, ktorá si za krátky odvoz pýta horibilné sumy. Dôkazom toho je aj Grab (niečo podobné ako Uber). Keď sme doň nahodili 22 kilometrovú trasu do prístavu, ukázala nám 697 THB (17,80€). To je cca 1 UDS za 1 km.

Kam na pláž?

Počas nášho pobytu sme sa chceli držať hesla: každý deň nová pláž! No boli sme radi aspoň za tú, ktorú sme mali najbližšie k ubytovaniu – Chaweng beach. Je to asi zákonom schválnosti, že nám počasie nepraje, vždy keď sme pri pobreží

Každopádne, najkrajšiu pláž, ktorú sme na Koh Samui našli bola Choeng Mon Beach v severovýchodnom cípe ostrova No páčila sa nm aj najpopulárnejšia pláž ostrova Chaweng beach. Len tu bolo ďaleko viac ľudí a predavačov ako na ostatných plážach.

5 zastávok v 1 deň

Ostrov Koh Samui sme si zámerne vybrali v očakávaní, že tu budeme mať aj čo pozerať a budem mať kde vyvenčiť Janku

Predpovede počasia boli však celkom nepriaznivé a tak sme sa v priebehu jedného pekného dňa pokúsili obehať všetky zaujímavosti na ostrove. Až tak veľa tu toho zase nie je.

1)  Big Buddha chrámový komplex Wat Plai Laem

Ako prvý sme navštívili chrámový komplex Wat Plai Laem a sochu Big Buddha, ktoré ležia len kúsok od seba. Je cítiť, že Koh Samui žije iba z turizmu a tak od nás nepožadovali ani len vyzutie topánok pri vstupe do chrámu.

2) Skalné útvary “Ona a On”

Ďalej sme sa pobrali k skalnatým útvarom Hin Ta & Hin Yai (Grandma and Grandpa Rocks). Ich krásu obdivovalo s nami viacero turistov, samozrejme, že si väčšina robila aj oplzlé fotky ale to k tomu proste patrí. Mužská verzia až tak dôveryhodné nevyzerá, ale tá ženská áno.

3) Mumifikovaný mních Loung Pordaeng

Raritou na ostrove je mumifikovaný mních, ktorý sa nachádza v chrámovom komplexe Wat Khunaram. Mních Loung Pordaeng zomrel vo veku 79 rokov, v čase keď meditoval. Telo mnícha je aj po vyše 40 rokoch zachované a vo veľmi dobrom stave.

4) Secrete Buddha Garden

Secrete Buddha Garden alebo aj Magic Garden je jediné miesto na ostrove, na ktorom sme platili vstupné, 80 bahtov (2€). Je to ale len malá náhražka Buddha parku z Vientianu a dá sa obehnúť veľmi rýchlo. Nám stačilo 15 minút.

Dlhšie nám trvala cesta sem, s ktorou mal nás skúter s kubatúrou len 50 cc ťažkosti. Miestny stavitelia ciest totiž nepoznajú serpentíny a cesty stávajú priamo do kopca

5) Kŕmenie slonov a vodopády Na Muang

Poslednou zastávkou bol Na Muang vodopád, ktorý pozostáva z 3 úrovní. V najspodnejšej a najvrchnejšej sa dá aj okúpať. Pri parkovisku na najnižšom stupni vodopádu sa môžete potešiť zo slonov, ktoré sa dajú za poplatok kŕmiť. Vedia byť veľmi zábavné keď si berú jedlo

Pre koho je dovolenka na Koh Samui ideálna?

Z miest, ktoré sme v Thajsku navštívili, by som ostrov Koh Samui považovala za jeden z tých pokojnejších. Práve to robí z Koh Samui favorita pre rodiny s deťmi a tých ktorí hľadajú pohodovú dovolenku pri mori. Pritom sa tu stále nachádzajú zaujímavé aktivity pre deti ako sú zvieracie farmy s motýľmi, slonmi, hadmi či krokodílmi.

Inak, už keď som pri tých rodinách, postrehli sme tu nový cestovateľský trend. Porodiť dieťa a okamžite s ním bežať na dovolenku do Thajska …proste facepalm.

Osobne pre mňa bol ostrov Koh Samui jedna z mála destinácií v Juhovýchodnej Ázii kam by som sa už nevracala. Resp. by som uprednostnila iné miesta v Thajsku, lebo Koh Samui bola pre mňa naozaj nuda. Rovnako ma odrádzala aj komplikovaná forma dopravy na ostrov taxi mafia.

Celá FOTOGALÉRIA z Koh Samui

The post Koh Samui a nové cestovateľské trendy appeared first on TripLovers.

Tunel sem nevedie a v autobuse dostanete hneď na začiatku sáčok na zvracanie. Aj taká je cesta k jazeru Inle. Či sa ho oplatí navštíviť, posúďte sami

Obsah

• Možnosti dopravy v Inle Lake
• Program na Inle Lake
• Výlet bicyklom na Maing Thauk Market
• Ako dlho zostať v Inle Lake?

Pred dedinou Nyaungshwe náš autobus zastavuje pri búdke kde sa vyberá poplatok za príchod do oblasti Inle lake. Cena 5 dňového lístka (iný ani neexistuje) je 13 500 kyatov (8€) na osobu. Áno, poplatok je úplne odveci a počas nášho pobytu nám lístok nikto neskontroloval. Nikto nevie kam presne tieto peniaze putujú a na čo sa používajú. Platia ho len “biele tváre”, ale ak sa chceme dostať k jazeru, iná možnosť nám neostáva.

Možnosti dopravy v Inle Lake 

Na preskúmanie jazera a oblasti okolo existujú pre turistov len dve možnosti. Prvou je výlet loďou a druhou požičanie si bicykla. Ak ste milovníkmi motocyklov, je mi ľúto. V meste sa nenachádza ani jedna požičovňa skútrov či motoriek. Turisti tu rovnako ako v Bagane majú zakázané jazdiť na motorkách či skútroch. Dokonca ak nejaký domáci podpultovo prenajme turistovi svoje vozidlo, tak by mal z toho problém.

Po veľmi aktívne využitých dňoch v Bagane a Mandalay si nutné potrebujeme oddýchnuť. Preto sa v prvý deň rozhodneme nerobiť vôbec nič. To sme ale netušili, že nás na raňajkách osloví mladý holandský pár na to, aby sme zdieľali loď na poznávací výlet po jazere. V konečnom dôsledku by sme na tom ušetrili polovicu a také šťastie by sme v ďalších dňoch nemuseli mať. Preto sme súhlasili a rozhodli sa, že “dovolenku” si vyberieme až zajtra.

Xénia a Martjin rovnako ako my, prišli cestovať do Ázie na dlhšie. Neskôr sme zistili, že máme toho spoločného aj čosi viac ako len destinácie na našich cestách.

Nášmu boatmanovi, dohodnutému prostredníctvom guesthousu, sa snažíme zdeliť, čo chceme v daný deň navštíviť. Očividne niečo rozumie, ale ide si svoje. Počas celého dňa je pre nás akýmsi veľkým bratom, ktorý nás stále pozoruje a má vždy dokonalý prehľad o našej aktuálnej polohe mimo lode. Napríklad aj do akej kaviarne sme išli na malú

Program na Inle Lake 

Prvá zastávka sú fejkoví rybári s podivnými sieťami a veľmi zaujímavou a určite aj náročnou technikou veslovania. Vedeli sme, že budú pózovať a zbierať peniaze ale nečakali sme, že budú mať pre túto príležitosť pripravenú ešte aj rybičku.

Hneď potom náš boatman odbočí do floating gardens. Na kôpkach pozhŕňanej hliny sú vysadené rajčiny, fazule a ďalšie plodiny. Míňame ich celkom rýchlo aj keď ešte vidíme v priamom prenose domácich stojac na loďkách ako sa starajú o úrodu.

Nás boatman sa menoval za našeho sprievodcu a už sa s ním nemáme silu snažiť dorozumieť. Ideme podľa jeho programu. Povozil nás po dielňach so striebrom, s látkami a cigarami. Ale nebolo to na škodu, pretože bolo zaujímavé vidieť tieto dielne naživo.

Asi najviac nás zaujala výroba tradičných mjanmarských odevov, na historických strojoch. Na každom mieste nám ponúkali rôzne “handmade” výrobky, ktoré si môžeme zakúpiť ako suveníry. Ako inak za premrštené ceny. Je tu dokonca možnosť platby kartou, ktorá je inak v tejto krajine doslova v plienkach.

Ďalšia zastávka bol budhistický chrám Hpaung Daw Oo Pagoda v dedine Ywama. Najprv sme sa však museli prepracovať cez trhovisko so suvenírmi. Ako inak opäť úplne naboso.

V chráme sa nachádza päť pozlátených sošiek Budhov. Iba muži k ním môžu pristúpiť a nalepiť na ne zlaté lístky. Tých je tam už toľko, že sa zo sošiek stali pozlátené guľôčky Ženy k ním majú kvôli menštruácií zakázaný vstup.

Našou vytúženou zastávkou je komplex stúp In Dein. Je to zároveň hlavný dôvod, prečo sme sa rozhodli navštíviť oblasť jazera Inle. Je to čiastočne obnovená zbierka stúp, pričom najstaršie sú z 12. storočia.

Očarujúce neboli len samotné stupy ale aj cesta po kanáli k nim, kedy sme cez početné hrádzky museli prekonať menšie prevýšenie. Pred vstupom do komplexu sa treba opäť vyzúvať a zahaliť. Na naše ponožky sa tešili malé šteniatka, ktorých tu bolo doslova nespočetne. Radosť sme im ale neurobili a pre istotu si ponožky zobrali so sebou, neskôr sme v komplexe videli aj zopár stratených a roztrhaných párov.

Poslednou zastávkou boli ženy z horských kmeňov, ktoré nosia kruhy okolo krku. Tie si začínajú na krk nakladať vo veku 9 rokov, následne si každých 5 rokov pridajú 5 krúžkov. Až pokiaľ nedovŕšia 25 krúžkov okolo krku. Hmotnosť 25 krúžkov je až 8 kilogramov. Dôvodom je ochrana voči tigrom, ktoré útočia vždy na krk alebo končatiny koristi. V žiadnom prípade si však neviem predstaviť ako vykonávajú bežné aktivity počas dňa.

Pri takto nabitom programe sme nestihli ani západ slnka na jazere ale veľmi nám nechýbal. Späť do dediny sme sa vracali už potme a  bola už naozaj poriadna zima. Svetre, ktoré sme nosili celý deň v ruke nám prišli veľmi vhod. Aj keď sme nestihli návštevu Nga Hpe Kyaung monastery (kde nájdete vycvičené skákajúce mačky), lebo náš boatman si šiel svoje a nehľadel na naše záujmy, s celodenným výletom na jazere sme boli spokojní. Celá loď stojí 20 000 kyatov (12,4€), ale nakoľko sme boli 4 tak sme každý platili len 3,10€. Aspoň to, keď už predtým sme museli platiť nezmyselný poplatok za príchod k jazeru.

Výlet bicyklom na Maing Thauk Market 

Po jednom dni oddychu si požičiavame bicykle za 1500 kyatov (1€) a ideme k marketu v dedinke Maing Thauk. Vzdialený je len 10 kilometrov od Nyaungshwe ale cesta je neuveriteľne zaprášená a naše oči a pľúca dostávajú poriadne zabrať. Market je každý deň na inom mieste preto sa treba vždy opýtať ubytujúceho, kde sa koná v aký deň. Majú na to dokonca špeciálne papierové kalendáre s harmonogramom. Market v dedine Maing Thauk je celkom oničom, zelenina, mäso, ryby a zopár suvenírov. Nič čo by sme už predtým nevideli.

Market nás veľmi nezaujal, preto sa rýchlo otáčame a smerujeme k mólu v tej istej dedine, ktoré na vode spája zopár reštaurácii a domov. Z našeho cyklovýletu je to najkrajšie miesto. Dá sa tu urobiť aj 30 minútový výletík loďou.

Pokračujeme k vinárni Red Mountain Estate Winery s vyhiadkou. Podľa recenzií vieme, že víno tu je takmer nepitné. Prišli sme pozrieť len ten výhľad ale nakoľko ešte nabol čas západu slnka, za veľa nestál.

Našou poslednou zastávkou Htat Eian cave uzatvárame náš mini 30 kilometrový cyklovýlet. Aby sme sa k nej dostali musíme prekonať menšie prevýšenie. Pre nás žiaden problém no pre reťaz na bicykli nepredstaviteľná záťaž a v priebehu cesty spadla minimálne 4x. Veď čo by sme aj chceli za 1€. Aj keď je jaskyňa relatívne malá je pekná a oplatí sa ju navštíviť. Vo vnútri sa nachádza veľké množstvo sošiek Budhu a malé stupy.

Ako dlho zostať v Inle Lake? 

Celý výlet k Inle lake treba brať s nadhľadom. Je to tak trochu umelo vybudovaná destinácia pre turistov, zato veľmi fotogenická. Dva dni na objavovanie jazera sú podľa mňa akurát aj keď niektorí odporúčajú 3 dni aj s návštevou hot springs.

Cesta “grcbusom” bola jeden z najnepríjemnejších zážitkov počas našej doterajšej cesty a z našich 4 destinácií v Mjanmarsku bola táto tá najslabšia. Nie preto žeby bola naozaj slabá, ale preto lebo Mandalay, Yangon a Bagan položili latku naozaj vysoko

Video z plavby po Inle Lake:

Celá FOTOGALÉRIA z Inle Lake

The post Čo všetko ponúka Inle Lake appeared first on TripLovers.

Z Mandalay sme si spravili základňu na 4 celé dni. V priebehu týchto dní sme si vždy požičali motorku a chodili do blízkeho okolia mesta. Aj sme si to patrične užili, pretože v ďalších turistických mestách ako Bagan, Inle Lake, Yangon si už motorku nepožičiate.

Obsah

• Požičanie motorky
• Mandalay ponúka očarujúce miesta
• Mingun
• Sagaing
• Amarapura
• Inwa
• Vodopády
• Zhodnotenie Mandalay

Z letiska Mandalay sme sa dostali do centra autobusom za 3 USD, ktorý robil rozvoz po hoteloch. Okolie Mandalay má charakter savany, ktorej typická klíma nás uisťuje, že vždy hneď po zotmení budeme potrebovať svetre. Neskôr sme sa presvedčili aj o veľmi chladných ranách, ale o tom až v nasledujúcom príspevku o Bagane, ktorý uverejním čoskoro.

Požičanie motorky 

V prvý deň sme sa rozhodli popozerať to najbližšie a najdostupnejšie v Mandalay. Síce sa to nezdá, vzdialenosti sú na pešiu chôdzu obrovské. Použiť sa dá aj bicykel ale mi máme v pláne zájsť aj trochu ďalej, preto si požičiavame poloautomatickú motorku za 10 000 kyatov (6,20€) na deň. Ešte ráno nám dal majiteľ požičovne k dispozícii 5-dňové, nie plné využité, permanentky do pamiatok v okolí Mandalay, ktoré mu tam nechali iní turisti. Kartička s hodnotou 10 000 kyatov (6,20€) sa však nedala ani z ďaleka využiť úplne všade.

Požičovňa sa volá Mandalay Motorbike Rental and Tours a odporúčam ju všetkými desiatimi. K motorkám davajú normálne helmy, niektoré aj s GoPro držiakom. Teda nie 1$ “formičky do piesku”, ktoré tu v Ázii bežne nazývajú helmami.

Oficiálne Mjanmarsko neuznáva medzinárodný vodičšký preukaz, ani podľa Viedenského dohovoru, ani ten podľa Ženevského dohovoru. Avšak nikdy nás nikto nezastavil ohľadom kontroly. Majiteľ požičovne nás len upozornil, že treba používať helmy, mať obe spätné zrkadlá a nesvietiť s motorkou cez deň. Áno, posledný bod je nelogický z hľadiska bezpečnosti, ale je to tak. To sú hlavné veci, ktoré by policajtov mohli zaujímať.

Mandalay ponúka očarujúce miesta 

Naša prvá jazda vedie mestom po štvorcových uliciach k Mandalay hill. Doprava je úplne šialená. Križovatky, ktoré sú tu každých pár desiatok metrov kvôli štvocovému plánovaniu, sú úplne neriadené a každý si tu myslí že má prednosť. To by bolo možno ok, ak by tie cesty neboli úplne preplnené. Aj tu sa trúbi, vždy keď sa obieha zprava či zľava, ale niekedy sa trúbi len tak, lebo trúbia viacerí. Obzvlášť si musíme dávať pozor na červené spŕšky betelu, ktorý tu prežúvajú a vypľúvajú domáci aj za jazdy. Mnohí majú poznačkované aj dvere svojich áut.

Prvá zastávka je Mandalay hill, drobné poplatky za všetko čo si len dokážete vymyslieť, ešteže sú to v prepočte len centy. Každopádne, vstupné do chrámu je 1000 kyatov (0,62€). Samotný chrám bol pre nás niečím úplne novým, preto sme ním boli takí očarení, že sme ho obišli aj viackrát. Je tu síce aj vyhliadka na mesto ale v ovzduší je toľko smogu, že nevidíme ani horu, ktorá by mala byť hneď za ním. Je tu plno domácich a očividne sme pre nich obrovská atrakcia, tak ako oni pre nás. Každý deň v Mandalay sme sa s niekým fotili. To je na tomto meste krásne, že tu nie je veľa turistov, a ak aj tak sú roztrúsení po nespočetnom množstve chrámov.

Chrámov je v meste naozaj veľa, niektoré sú síce veľmi podobné, no nájdu sa aj drevené či zaujímavo vysvietené. Zaujali nás natoľko, že sme nestihli absolvovať návštevu palácu v Mandalay.

“Podnikli sme aj viacero výletov do okolia Mandalay. Bola by chyba obmedziť sa len na samotné mesto.”

Mingun 

My volíme opäť motorku aby sme mohli využiť celý deň. Ale dá sa sem dostať aj z Mandalay loďou za 5000 kyatov (3€) na osobu. Vstupné do obce Mingun stojí ďalších 5000 kyatov (3€). Od nás požadovali 5 USD za osobu. Chceli sme platiť v kyatoch čo je výhodnejšie, no oni spočiatku nejak nechceli pochopiť, že nie sme američania a nemáme doláre.

V Mingune je toho na pozeranie viac. My sme začali pri Mingun Pahtodawgyi, obrovská tehlová kocka, ktorá sa dôsledkom silných zemetrasení z roku 1839 rozpadá a chátra. Dal ju postaviť kráľ Bodawpaya a bola by najvyššou pagodou sveta, s úctihodnou výškou až 150 metrov. Kvôli prorokovi, ktorý predpovedal kráľovu smrť po dokončení pagody sa rozhodol výstavbu zastaviť.

Zastaviť sa treba aj “v” Mingunskom zvone. Ten vznikol v rovnakom čase ako začala výstavba Pahtodawgyi. Mingunsky zvon je najväčším na svete a váži až 90 ton. Pri jeho návšteve si pod neho môžete aj vliezť, pričom doň mjanmarčania a turisti neprestajne udierajú.

My sme si našu cestu dobre nenaštudovali a nenavštívili sme chrám Hsinbyume Paya, ktorý má veľmi dobre recenzie a nachádza sa len kúsok za Mingunskym zvonom.

Návštevu Mingunu môžeme iba odporúčať!! Navštíviť Mandalay a vynechať toto miesto by bola obrovská škoda.

Sagaing 

Veľmi pekný pohľad na všetky tieto pagody a chrámy nás vítal už z mosta. V tejto časti sa nachádza naozaj veľa chrámov na malom kúsku zeme. Rozhodne sme ich nešli jednotlivo navštevovať. Vyviezli sme sa ku chrámu Soon U Ponya Shin Pagoda, ktorý má obrovskú vyhliadku dookola.

Jeden z mnohých kláštorov v okolí

Amarapura 

Amarapura je s Mandalay skoro spojená. My sme sa sem vybrali kvôli západ slnka na U Bein Bridge. A s nami ďalšie stovky ľudí. Napriek tomu aký neúnosne plný bol tento most, aj tak to bolo epicky krásne. Ak budete mať pred celým tým prírodným divadlom ešte chvíľku čas, odporúčam len tak posadiť sa na múrik a pozorovať život domácich na jazere.

Inwa 

Inwa bolo hlavným mestom barmských kráľovstiev od 14. storočia až do čias pokiaľ nebolo úplne zničené sériou zemetrasení v roku 1839, rovnako ako Mingun Pahtodawgyi. Nachádza sa tu viacero pozostalých objektov, ktoré zaujmú hlavne v prípade, že ste ešte neboli v Bagane. Najkrajšie je to po tretej a pri západe slnka. Výhodou je, že vtedy všetci chodia na U Bein Bridge, takže sa o tu krásu nemusíte s nikým deliť.

Vodopády 

Ak chcete ísť navštíviť vodopády východne od Mandalay, odporúčam nechať si na to dva dni. My sme mali iba jeden a boli sme v časovej tiesni. Nakoniec sme nestihli naozaj to čo sme chceli. Veľmi peknou zastávkou bol Dat Taw Gyaint vodopád. Na výhliadku sa síce platí poplatok 1000 kyatov (0,62€) ale zároveň sa dá použiť ako kupón v reštaurácii, na dobrú kávu napríklad.

Dole k Dat Taw Gyaint vodopádu sme sa nedostali, lebo sme nemali čas, ak sme chceli navštíviť aj odporúčaný Dee Dote vodopád. Ten bol napokon veľkým sklamaním. Vodopád Dee Dote je opustený a voda ani z ďaleka nie je taká tyrkysová ako na obrázkoch z internetu. V prípade dvojdňového výletu by sme určite chceli realizovať Gok Teik viadukt, návštevu Pyin U Lwin a okúpať sa vo vodopádoch.

Zhodnotenie Mandalay 

V ideálnom prípade odporúčam zostať v Mandalay 3 dni a potom si spraviť dvojdňový výlet k vodopádom a viaduktu Gok Teik. To platí najmä v prípade, že ešte nie ste “upagodovaný” z Baganu. Aj keď nám to nevyšlo úplne ideálne, Mandalay a jeho okolie vysoko predčil naše očakávania a zaujal prvé miesto v rebríčku NAJ miest v juhovýchodnej Ázií

Celá FOTOGALÉRIA z Mandalay

The post Prečo je výnimočné jazdiť v Mandalay na motorke? appeared first on TripLovers.

Za základňu pre objavovanie severu Thajska sme si vybrali mesto Chiang Mai. Strávili sme tu 5 dní, počas ktorých sme objavovali stovky budhistických chrámov a vydali sa na niekoľko nezabudnuteľných výletov na skútri

Obsah:

• Stovky chrámov Chiang Mai
  • Pri návšteve budhistických chrámov treba dodržiavať základné pravidlá
  • Prekrásne zdobený chrámový komplex Doi Suthep
  • Najkrajšia vyhliadka v Chiang Mai
  • Večerný život v Chiang Mai 
• Požičanie skútrov v Chiang Mai 
• Výlety na skútri do okolia Chiang Mai
  • Kaňon Pha Chór 
  • Pai 

Samotné mesto Ching Mai ponúka veľa zaujímavých miest, najmä tých budhistických. V prípade záujmu je možné jednoducho si vybehnúť aj do prírody. Na sever Thajska chodievajú turisti najmä za zážitkovými aktivitami ako sú napríklad zipline, objavovanie dažďového pralesa, alebo kúpanie či jazdenie na slonoch.

Agentúr čo ponúkajú tieto zážitky je v meste požehnane a každý si naozaj nájde to svoje. My sme si žiaľ na žiadnu z týchto aktivít nenašli čas. Dokonca sme nestihli ani masáž, ktorých cena sa tu pohybuje už od 200 bahtov (5€) za hodinu.

Stovky chrámov Chiang Mai

Hneď v prvý deň objavujeme obsah štvorca. Áno, centrum Chiang Mai je ohraničené hradbami so štvorcovým pôdorysom (ďalej len “štvorec”). V ňom sa zároveň nachádza najviac budhistických chrámov. V meste je ich toľko, že sme sa s turistami stretávali naozaj iba pri tých najväčších.

Tie, ktoré treba určite navštíviť sú Phra That Chedi Luang (vstupné do areálu 40 baht = 1€) a Wat Phra Singh (vstupné sa platí iba do chrámu 20 baht = 0,5€). Drvivá väčšina chrámov v meste nie je spoplatnená. Aj keď z fotografií všetky vyzerajú podobne a niekedy až rovnako opak je pravdou. Pri každom chráme sme pozorovali niečo nové, čo sa inde nevyskytlo. Každý jeden bol niečím jedinečný a preto neľutujeme, že sme im venovali toľko času

Pri návšteve budhistických chrámov treba dodržiavať základné pravidlá:

• pri vstupe do chrámu sa treba vždy vyzuť (ponožky sú vo väčšine prípadov tiež zakázané)
• treba mať patričné oblečenie, ktoré zahaľuje nohy a ramená (legíny nie sú akceptované)
• neotáčať sa chrbtom k soche Budhu a nerobiť si s nim selfie
• prsty na nohách nikdy nemôžu smerovať k soche Budhu (odporúča sa kľačať)
• nedotýkať sa budhistických mníchov (obzvlášť ženy!)

Prekrásne zdobený chrámový komplex Doi Suthep

Po ceste k chrámovému komplexu Doi Suthep sa nachádza vodopád Wang Buabaan. Je to jeden z najväčších vodopádov v okolí a dostaneš sa sem úplne bezplatne. My sme si požičali skúter aby sme tento výlet realizovali, no dajú sa využiť aj služby červených pickupov (red trucks). Tie si svojich pasažierov počkajú hneď pod kopcom pri vstupe do Zoo.

Chrám Doi Suthep je jedným z najnavštevovanejších chrámov v okolí Ching Mai. Nachádza sa v kopcoch nad mestom a je zároveň aj peknou vyhliadkou, ak práve nie je nad mestom obrovský oblak smogu. Turistov je tu naozaj veľa ale napriek tomu je to krásny komplex, plný zdobených, sôch, stúp a detailov, ktorý stojí za návštevu Vstupné do chrámu je 30 baht (75 centov) a platia ho iba zahraničný turisti.

Najkrajšia vyhliadka v Chiang Mai

S pozorovaním západu slnka to je v Chiang Mai ťažšie, nakoľko všetky vyhliadky sú orientované opačným smerom. My sme si vybrali vyhliadku Doikham panorama viewpoint, kde síce bolo dosť veľa ľudí ale väčšinou to boli Thajčania Celá táto oblasť bola veľmi pekne upravená. Samozrejme ani tu nemohol chýbať chrámový komplex a obrovská socha Budhu.

Večerný život v Chiang Mai

Chiang Mai je veľmi živý aj na večer. Okrem množstva barov, podnikov či rôznych večerných festivalov je tu aj veľa trhov. Tie najväčšie, určené pre turistov, sa nachádzajú východne od “štvorca” a všetok tovar sa tu donekonečna opakuje. Je to super miesto ak máte záujem o zjednávanie.

Večerné trhy sa konajú cez víkendy a sú neuveriteľné preplnené. Thajskí rodičia sem berú svoje malé deti, ktoré by sa už mali chystať do postele. Samozrejme, tie sú už po celom dni robenia zloby unavené a nevládzu ani chodiť. Preto si ich rodičia v dave vykladajú na chrbát a deti tak rozdávajú kopačky všetkým naokolo. Jankino ucho si na to pamätalo ešte ďalších 24 hodín

Takže ani netreba platiť 400 bahtov (10€) za vstupné na Muay Thai. Kopance sa rozdávajú v sobotu na ulici Wua Lai Rd. a v nedeľu vo “štvorci” na ulici Ratchadamnoen.

Požičanie skútrov v Chiang Mai

Požičiavanie skútrov v Chiang Mai je príjemné lacné Skúter s kubatúrou 120cc sa dá požičať už od 200 bahtov (5€) na deň.

V Chiang Mai na turistov číhajú policajné hliadky, ktoré odstavujú väčšinou vodičov s bielou pleťou. Najviac sa ich nachádza na obvode “štvorca” a na ceste smerujúcej k Doi Suthep. Jediné čo chcú vidieť je medzinárodný vodičský preukaz. O tom ako si ho vybaviť sa dočítaš v článku Prípravy na polročnú cestu do JV Ázie.

Výlety na skútri do okolia Chiang Mai

Kaňon Pha Chór

Výlet, ktorý sme si zorganizovali na skútri bola návšteva neznámeho kaňonu Pha Chór. Nachádza sa až 50 km južne Chiang Mai a vstupné je tu trochu neprimerané, 100 bahtov (2,50€) pre cudzincov. V areáli sa dá absolvovať malá prechádzka až k hlavnej časti kaňonu. K tomu dokonalému pohľadu chýba už len rodinka Flinstonovcov

Pai

Našou najväčšou chybou, ktorú sme na severe Thajska spravili bolo, že sme si urobili jednodňový výlet do mestečka Pai. Z nášho dňa sme väčšinu presedeli na motorke a točili sa v serpentínach, spolu so spiatočnou cestou vyše 7 hodín.

Na samotné objavovanie mestečka Pai nám ostali slabé dve hodiny. V rámci nich sme navštívili Pai kaňon, kam sme naozaj len vyšli cvakli ho a odišli, Pam Bok vodopád v ktorom by sa dalo perfektne okúpať. A jednu zaujímavosť, zlomovú líniu, Land split. Dalo by sa tu stráviť omnoho viac času a dané miesta si aj vychutnať a zrelaxovať pri 2-3 dňovom pobyte.

Z ciest po Thajsku sa práve Chiang Mai stalo našim najobľúbenejším. Na severe Thajska sa dá stráviť omnoho viac času. Hlavne si užiť, že ešte stále nie je taký zničený turizmom ako je Bangkok a juh Thajska. Kebyže môžeme, ostali by sme tu ešte dlhšie a navštívili aj národný park Inthanon a vodopád Bua Tong. Naše plány nám však prekazili zažívacie problémy a takisto nás tlačí čas kvôli letenkám do Mjanmarska.

Celá FOTOGALÉRIA z Chiang Mai

The post Chiang Mai – thajské mesto, ktoré si zamiluješ appeared first on TripLovers.