Zlá kvalita alebo vysoká cena, aj také vedia byť niektoré produkty v Juhovýchodnej Ázii. My sme sa naivne spoliehali na odporúčania našich kamarátov: V Ázii zoženieš všetko a takmer zadarmo!

Po polročnej skúsenosti si ale dovolím tvrdiť, že to nie je pravda! Dokonca sme mali problém, niektoré veci vôbec kúpiť. Nejdeme hovoriť o dokladoch, vodičáku či poistení, o tom bol tento článok: Prípravy na polročnú cestu do JV Ázie. Takže neurob podobnú chybu a pozri si tento zoznam, či sa ti niečo z toho nebude hodiť na tvojej ceste Juhovýchodnou Áziou

Čo zobrať z domu na dlhodobú cestu do Ázie

1) Šnorchlovací set

Kúpiť, prípadne si požičať šnorchlovací set v JV Ázii nie je problém, ALE…v mnohých destináciách sme sa snažili zohnať si vlastný set, lebo okuliare z požičovní permanentne pretekali. Náš plán ale stroskotal vždy, keď sme sa pokúsili nájsť skutočne kvalitný šnorchlovací set, kde by mal šnorchel príchlopku a okuliare by sa pekne nacucli na tvár. V pouličných predajniach (od 10€) ale aj športových obchodoch v nákupných centrách (od 30€) predávali šnorchle na úrovni detských hračiek.

2) Sieťka proti komárom

Väčšina lowcoastových ubytovaní sieťku na izbe neposkytuje, a ak náhodou áno, je plná prachu a dier. Väčšina izieb býva vybavená veľmi jednoducho a tiež je častým problémom sieťku vôbec niekde upevniť. Ak sa ale nachádzate v malarickej oblasti, kde to naozaj treba tak sa to nejako vymyslí Každopádne sieťka proti komárom bola vec, ktorú sme tiež dlhodobo nevedeli zohnať (a ani sme ju nezohnali). Odporúčam si ju preto kúpiť ešte na Slovensku. Možnosť jej zakúpenia máte na Oddelení cudzokrajných chorôb na Miczkiewiczovej ulici v Bratislave. alebo si môžeš vybrať špeci moskytierku v tvare mongolskej jurty

3) Dentálna výbava

Na svoje zúbky treba dávať pozor nonstop! Aj na cestách, inak sa nám to môže draho vypomstiť. Ja osobne používam iba zubné kefky Curaprox, zubnú pastu Elmex, medzizubné kefky Curaprox, a ako doplnok na obnovu zubnej sklovinu Elmex gél. Pri 6 mesačnej ceste sme ale tých dentálnych pomôcok spotrebovali viacero a naše favorizované značky sa tu nedali dostať vôbec! Výsledkom toho bolo, že na Slovensko sme sa vrátili s nezdravým odtieňom zubov :/

4) Kondómy

Hovorí sa to síce o dĺžke, ale pri kondómoch nie je problém si ich vyrolovať. Tie ázijské nie sú krátke ale úzke!

5) Merino oblečenie

Merino oblečenie sa v Ázii asi vyrába, no zohnať sme ho nevedeli ani v bohatom sortimente oblečenia v Nepáli. Vo Vietname sa nám podarilo kúpiť aspoň hrubé merino tričká s dlhým rukávom. Ale po odskúšaní o jeho 100% merino vlne silno pochybujeme (typujem tak 50%).

6) Podprsenky

Tieto riadky sa týkajú iba dám, no pánom ušetrí hodiny sprevádzania svojich polovičiek po ázijských nákupákoch Nájsť podprsenku najmä v moslimských krajinách, kde ženy namiesto podprseniek používajú iba akési tielko, je obzvlášť komplikované. Podprsenku s kosticou tu teda budete hľadať dlho a ak aj nejakú nájdete tak na 95% nebude sedieť lebo bude nepevná, zle zošitá alebo bude mať rozdielnu veľkosť košíkov (vlastná skúsenosť)

7) Liečivá

V Ázii pochopiteľne slovenské značky liekov nenájdete. Preto ak beriete lieky na predpis treba ísť so zásobou. Ja som zo Slovenska odchádzal som 14-timi krabičkami liekov na predpis, ktoré sa vyrábajú na Slovensku a v zahraničí sa ich nedá dostať. Obyčajne lieky ako strepsils, paralen (paracetamol) alebo doplnky výživy nie je problém zohnať.

POZOR: Na lieky treba mať písomne potvrdenie od lekára v anglickom jazyku. V krajinách ako Singapur či Malajzia nás vítali s nápismi: “Za pašovanie drog hrozí trest smrti obesením.” A tým, že na Slovensku máme pre nich úplne neznáme lieky, mohlo vzniknúť nepríjemné nedorozumenie.

POZOR: Niektoré krajiny sú zaostalejšie a na prepravu liečiv nepoužívajú kamióny s chladiacimi priestormi. Preto môžu byť mnohé lieky, testy alebo vakcíny znehodnotené a testy môžu ukazovať falošné výsledky. Celosvetovo má najväčší problém s liečivami Kambodža, kde sa etikety liekov často prelepujú a predávajú sa aj po exspirácii.

8) Day bag

Osobne nám (a ďalšiemu asi miliónu turistov) sa veľmi osvedčil 20 litrový batoh z Decathlonu. Boli sme milo prekvapení, že to všetko prežil, má ideálnu veľkosť na jednodňové výlety, dá sa ľahko zrolovať a strčiť aj do veľkého backpacku. A to najlepšie na ňom je, že za tak málo peňazí nám ho nebolo ľúto a v podstate sme ho zdevastovali. Ak sa náhodou budete chystať do Decathlonu v Ázii, nájdete ho iba v Thajsku, ale ceny sú úplne rovnaké ako u nás.

9) Kvalitná obuv

Čo v Ázii určite treba sú kvalitné topánky, s ktorými pohodlne a zdravo dokážete absolvovať to množstvo hodín a kilometrov denne. Každopádne, my Európania máme veľké nohy a z obchodov nás neraz vyháňali so slovami big foot, big size. Naozaj! Na uliciach sa poväčšine predáva ten istý model dookola a väčšinou nemajú klenbu. Osobne si myslím, že sa oplatí zobrať si staré topánky z domu, za ktorými vám už nebude ľúto, lebo Ázia na nich zanechá poriadnu stopu.

Osobne nedám dopustiť na goratexové Salomon topánky. Pri častých návštevách vodopádov, dažďových pralesov ale aj v období dažďov sú goratexky v Ázii naozaj nutnosť! Salomony v Ázii nájdete iba v Kambodži (60 USD) a Vietname (od 30€) ale oproti originálom tam boli isté odlišnosti = totálny fake!

Pre zdravie odporúčam mať v tých teplotách aj jeden pár sandálov s klenbou. Ja som dovtedy sandále nikdy nenosil, no pri predstave, že by mi v tom teple a vlhku hnila noha v celých topánkach som sa podvolil ich antisexuálnemu vzhľadu. V Ázii som si jedny kúpil a v Ázii sa mi stihli aj rozpadnúť. Janka si sandále kúpila po trojmesačnom neúspešnom hľadaní v Decathlone za rovnakú cenu akoby ich kúpila na Slovensku

Keďže si sa dočítal až sem, verím že aj tento článok bude pre teba veľmi užitočný: Koľko nás stálo 6 mesiacov cestovania po Ázii

The post Veci, ktoré si pred dlhodobou cestou do JV Ázie kúp ešte doma appeared first on TripLovers.

Najslávnejšia soľná púšť na svete Salar de Uyuni prilákala aj nás. Koľko stojí jej návšteva, čo si treba zobrať so sebou a či má vôbec zmysel priplácať si za anglicky hovoriaceho sprievodcu sa dozvieš v nasledujúcom článku

Obsah:

• Kde začať tour na Salar de Uyuni?
• Aké typy tours na Salt flats existujú?
• Náklady a poplatky
• Čo si zobrať
• Pár slov k sprievodcom
• Ubytovanie v soľnom hoteli
• Jedlo a stravovanie
• Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Kde začať tour na Salar de Uyuni?

Tour na Salt flats sa dá začať na troch miestach:

• Uyuni – je štartovacou dedinou pre turistov prichádzajúcich z Peru a La Paz.
• San Pedro de Atacama (Čile) – pre turistov prichádzajúcich z Čile a púšte Atacama.
• Tupiza – je mestečko v Bolívií a slúžia ako štartovací bod pre turistov prichádzajúcich z Argentíny. Od soľnej púšte a všetkých atrakcií sa nachádza poriadne ďaleko, takže môžeš počítať aj so 4 dňovou tour.

Tours sú prispôsobené tak, že sa v rámci nej vieš transportovať a skončiť v inom meste. Najčastejšie turisti začínajú v Uyuni a končia v San Pedro da Atacama, prípadne naopak.

Aké typy tours na Salt flats existujú?

Na soľnú púšť existujú 1 – 4 dňové tour, v závislosti od miesta štartu.

• 1 dňová tour – ak vychádzaš z Uyuni, dá sa spraviť jednodňový výlet čisto iba na soľnú púšť.
• 2 dňová tour – pripadá do úvahy opäť z Uyuni, s tým, že noc prespíš v soľnom hoteli (celý zo soli) a vrátite sa opäť do Uyuni. Na tento druh tour chodí dosť málo ľudí a môže byť problém naplniť džíp.
• 3 dňová tour – je najpopulárnejšia. Uvidíš v rámci nej soľnú púšť, plameniaky aj lagúny v rezervácií. V rámci nej sa vieš dostať aj do inej destinácie ako si začínal, čo využíva mnoho turistov.
• 4 dňová tour – pripadá do úvahy ak vyrážaš/končíš v Tupize

Náklady a poplatky

Najlacnejšie trojdňové tours na soľnú púšť z Uyuni vychádzajú vraj už od 700 Bs. (92 €) na osobu. Štandardne je v cene zahrnutá doprava džípom, ubytovanie, strava. V cene nie je zahrnuté vstupné na ostrov Incahuasi 30 Bs. (7,6 €) a vstupné do rezervácie (Reserva Nacional de Fauna Andina Eduardo Avaroa), čo je ďalších 200 Bs. (26 €). Navyše, počas tour idú malé výdavky na veci ako káva, voda, wc, toaletný papier, prípadne nejaký snack. Takáto lowcoastová tour sa dá spraviť, ak ti nevadí španielsky hovoriaci sprievodca.

Nakoľko sme v Uyuni mali problémy, boli sme radi, že sme sa dostali na soľnú púšť aspoň so španielsky hovoriacim sprievodcom a za vyššiu cenu. V garáži za chrbtom protestujúcich barikádistov sme za tour zaplatili 900 Bs. (117,80 €) + 45 Bs (5,90 €) poplatok za platbu kartou. Navyše nás neskôr čakali aj tie vyššie spomínané poplatky.

V podstate sme z toho vyviazli veľmi šťastne, lebo tour sme pri stave dopravy, aká práve panovala v Bolívii nemali zarezervovanú dopredu. Bez toho to nejde. Za bežných okolností rezerváciu tour treba urobiť dopredu.

Čo si zobrať

• Spacák – izby nemajú kúrenie, piecka sa nachádza iba v jedálni a všetci čo spacák nemali hovorili, že sa veľmi nevyspali kvôli zime
• Zimnú bundu (teplé oblečenie) – síce ti môže vyjsť veľmi pekné počasie, ale na rána a večere sa ti určite hodí
• Slnečný krém, labello s UV a slnečné okuliare – ak budeš mať šťastie na počasie, bolo by nešťastie tieto veci nemať
• Toaletný papier – o jeho dôležitosti hádam diskutovať nemusíme ale dá sa kúpiť aj počas zastávok na ubytovaniach či v „bufetoch“
• Plavky – v rámci programu na Salar de Uyuni je aj kúpanie sa v teplých prameňoch
• Štuple do uší – tie treba pri cestovaní vždy a všade
• Rekvizita – niečo s čím si chceš spraviť foto na Salar de Uyuni. Mysli na to, že to musí byť v dostatočnej veľkosti, lebo ak sú predmety príliš malé, tak budeš musieť zaostriť buď na predmet alebo na seba

Pár slov k sprievodcom

Náš sprievodca bol skôr len vodič. Mali sme španielsky hovoriaceho sprievodcu, čo nebol problém. Problém bol to, že nám o navštívených miestach takmer nič nepovedal. Keď sme sa ho niečo spýtali, odpovedal nám vždy niečo banálne… napríklad, že tamtá skala je “rock.”

Druhý džíp mal anglicky hovoriaceho sprievodcu a ten na tom nebol o nič lepšie. Akurát nám vedel povedať organizačné veci. Naši sprievodcovia nám pri návšteve každého miesta dávali šibeničný čas na urobenie si fotiek, ale nie na užitie si konkrétneho miesta, prírody či zvierat. Nezodpovedali nám ani najzákladnejšiu otázku: Ako sa dostalo soľné jazero na náhornú plošinu?

Ubytovanie v soľnom hoteli

Počas trojdňovej tour sme vystriedali dve rôzne ubytovania. Všetky tours s prenocovaním, majú aspoň jednu noc v „soľnom hoteli,“ ktorých je v okolí Salar strašne veľa. Status soľný si hotel zaslúži až vtedy, ak je naozaj všade soľ, to znamená aj na zemi. Čo je strašne super, keď ideš zo sprchy do spacáku a máš ju nalepenú všade na nohách.

Sprcha k dispozícií je, ale za poplatok 10 Bs. (1,30 €). Wifi pravdepodobne nemajú žiadne ubytovania, ale nakoľko wifi je všade tam kde sú turisti, tak aj na Salar sa čoskoro určite dostane

Jedlo a stravovanie

Strava je zabezpečená v rámci tour. Raňajky a večere sú na ubytovaní. Pri raňajkách dostaneš na každý stôl nové, ešte neotvorené produkty, ktoré sa poväčšine nezjedia a domáci ich už nemôžu ponúknuť ďalším hosťom. Ak idete dva a viac džípov spolu (teda máte aj viac stolov), môžete takéto potraviny zdieľať a neotvárať všetky. Rovnako to funguje s obedmi a večerami, čo sa nezje, ide do koša.

Počas raňajok a večere máš k dispozícií teplú vodu a čaj. Žiaľ, mlieko do kávy nie je štandardom. Prekvapivo neboli k dispozícií ani kokové listy. My sme mali svoje, ktoré sme si kúpili v bufete počas cesty. Cena balíčka bola 5 Bs. (0,70€), čo stojí za odskúšanie

Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Naša trojdňová cesta na Salt flats a náhornú plošinu Altiplano neprebiehala podľa plánov. Kvôli barikádam v Bolívii a počasiu sme nevideli úplne všetko. Navyše sme drvivú väčšinu času strávili v aute, presúvaním

Počas prvého dňa sme okrem diskutovania o uviaznutí v Uyuni videli aj vytúženú soľnú púšť. Samotná soľná púšť si ma naozaj získala hlavne počas západu slnka, kedy sme mali vyhradený čas na robenie si “tých priblblých fotiek“. Ale najväčší WOW efekt sa dostavil pri návšteve Isla Incahuasi, ktorý je posiaty niekoľkometrovými kaktusmi Na ostrov sa platí zvlášť vstupné 30 Bs. (4€) v cene ktorého je aj WC. Za toaletu sa poväčšine všade platí po 5 Bs. (70 centov).

V druhý deň sme pokračovali po náhornej plošine Altiplano k plameniakom a lagúnam. Zastavili sme sa aj pri koľajách vedúcich do Čile. V súvislosti s tým ti odporúčam pozrieť si dokument – Nejdrsnější vlaky světa – Brazílie, Bolívie, Chile. Pre nepriaznivé počasie sme poriadne nevideli žiadne okolité vulkány.

Počas celého dňa sme mali malé krúpy a pri prechode horským priechodom (4600 m. n. m.) sme zapadli v snehu a miestami bola viditeľnosť skoro nulová. Museli sme to otočiť a ísť spať, čo pre nás v ten deň znamenalo koniec programu. Večer nás chytila piesočná búrka. Keď sme sa pýtali kde je sprcha, ukázali nám, že musíme vyjsť von a prejsť do ďalšej budovy. Tak sme zhodnotili, že až tak strašne nesmrdíme

Kvôli snežnej búrke nám náš sprievodca navrhol zmeniť program. Kvôli snehu sme sa mohli, ale nemuseli dostať do rezervácie, kam sa platí vstupné 200 Bs. (26€). Nemuseli sme prísť len o peniaze, ale aj o drahocenný čas, preto sme sa celá skupina zhodli na alternatívnom pláne. V rámci toho nás sprievodca povodil po viacerých lokalitách s lávovými horninami a konečne sme objavili stádo lám, ku ktorému sme mohli podísť bližšie

Najkrajšia zastávka, ktorá nás oslovila bola prechádzka ku Laguna Negra. Svojim zeleným špongiovitým povrchom nám okolie pripomínalo pohľadnice z Nového Zélandu alebo Islandu. Na naše vyžiadanie sme sa išli pozrieť aj na cintorín vlakov, tesne za Uyuni.

Po skončení tour naše cesty pokračovali späť do La Paz. Blokády medzitým už skončili, tak sme využili nočný autobus za 70 Bs. (9€), ktorý odchádzal o 20:30.

Z návštevy Salar de Uyuni a náhornej plošiny Altiplano si odnášame prekrásne fotky, no napriek tomu to nebolo to najlepšie z Bolívie.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Sprievodca bolivijskou soľnou púšťou Salar de Uyuni appeared first on TripLovers.

Do Vietnamu prichádzame s obrovskými očakávaniami. Počuli sme o chutnej kuchyni, krásnych miestach a autentických zážitkoch. Na jednu vec nás ale neupozornili…

Za 28 dní vo Vietname sme navštívili:

• Ho Chi Min City
• Hoi An
• Da Nang
• Hue
• Hanoi
• Ha Long
• Ha Giang

Obsah:

• Počasie a sezóna
• Víza do Vietnamu
• Angličtina Vietnamcov?
• Peniaze, mena, bankomaty vo Vietname
• Ubytovanie
• Doprava vo Vietname
• Vietnamské podvody
• Úroveň turizmu vo Vietname
• Milé zvyky Vietnamcov
• Nemilé zvyky Vietnamcov
• Vietnamská kuchyňa

Počasie a sezóna

Vietnam sa rozprestiera približne 2000 km na dĺžku a prechádza tak cez dve podnebné pásma. Na severe krajiny sa striedajú 4 ročné obdobia, podobne ako na Slovensku. Na juhu krajiny sa striedajú dve obdobia. Obdobie dažďov od apríla do septembra a obdobie sucha od októbra do marca.

Severská oblasť Sapa a Ha Giang sú z turistického hľadiska veľmi závislé do ročného obdobia. Ak chcete zažiť to najkrajšie obdobie, kedy ryžové polia hrajú zelenými a žltými farbami, príďte v septembri alebo októbri. Ak sa uspokojíte aj s rozkvitnutými lúkami a spoznávaním etnických menšín použiteľné sú aj mesiace marec až máj, ktoré sú suchšie.

Víza do Vietnamu

Víza do Vietnamu treba mať vybavené ešte pred príchodom k Vietnamským hraniciam. My sme cestovali z kambodžského Phnom Phenu a ‘stevardka’ nám ich kontrolovala pri vstupe na palubu. Bez víz by nás nezobrala. Existuje viacero spôsobov ako si vybaviť víza do Vietnamu.

• Veľvyslanectve Vietnamskej Socialistickej Republiky v Bratislave

Vietnamské jednovstupové víza sme si vybavili ešte na Slovensku a to polroka dopredu. Na tlačivo sme museli uviesť rozmedzie kedy sa plánujeme v krajine zdržiavať. Tieto dátumy sme dostali aj do víz. Nakoľko sme uviedli dĺžku pobytu 28 dní, víza sme dostali presne na tento čas, aj keď sme platili 30 dňové víza. Tie dva dni navyše nebrali do úvahy aj keď sme na ne mali nárok, preto pri neistom dátume odchodu uvádzaj radšej celý rozsah víz.

Po zaplatení 45 € poplatku za osobu sme dostali slížik s pečiatkou, kedy si máme prísť po pasy a vyrozumenie k vietnamským vízam. Tie sme nakoniec bez problémov dostali.

• e-viza

Od februára 2017 sa dá požiadanie o víza elektronicky cez e-viza. Jednovstupové víza stoja 25 USD a viacvstupové 50 USD. O víza je možné požiadať najneskôr 4 dni pred plánovaným odletom nakoľko proces vybavovania trvá 3 pracovné dni.

• Pozývací list

Ak máš v pláne do Vietnamu priletieť víza si môžeš vybaviť priamo na letisku. K tomu potrebuješ pozývací list, ktorý ti môžu skontrolovať už pri nástupe do lietadla. Pozývací list si treba vybaviť cez vietnamské cestovné kancelárie, ktorú si môžeš vyhľadať na googly pod pojmom “vietnam visa on arrival.” Ceny pozývacích listov sa líšia len nepatrne, ich bežná cena je okolo 18 USD. Treba si ho vždy vytlačiť!

Pozývací list neslúži ako víza ale len ako prostriedok k získaniu víz. Tie ti vydajú až na letisku za poplatok 25 USD (jednovstupové) alebo 50 USD (viacvstupové).

Angličtina Vietnamcov?

Z krajín JV Ázie je na tom Vietnam a Laos s angličtinou úplne najhoršie. Vietnamci nerozumejú ani otázke koľko to stojí a nepomáha ani gestikulácia. Časť populácie je negramotná, o čom sme sa presvedčili pri tom, keď sme im dali hotový text preložený google translatorom. Navyše sú vrcholne neochotní a nemajú záujem spolupracovať, ani keď je to ich práca (predajca lístkov na vlakovej stanici).

Peniaze, mena, bankomaty vo Vietname

Vo Vietname sa používa lokálna mena vietnamský dong (VND), ktorá je najslabšou v regióne. Preto sa už pri prvom výbere z bankomatu stanete milionármi. Pri výbere približne 100 € z bankomatu sme platili poplatok za zmenu peňazí cca 2€, vždy v závislosti od množstva vybratých peňazí. Na bankovkách je vyobrazený milovaný strýčko Ho Chi Minh a aby jeho pamiatka ostala navždy večná, bankovky sú neroztrhateľné a nerozmočiteľné.

Sumy sú mnohokrát v desaťtisícoch až stotisícoch dongov, čo vo svoj prospech využívajú domáci, keď sa turisti stratia v množstve núl.

Ubytovanie

Aj keď ceny ubytovania vo Vietname vedia byť niekedy naozaj smiešne (17€/3 noci/2 osoby + raňajky) zistili sme, že najlacnejšie ubytovanie nie je vždy tým správnym riešením. Často sme sa stretávali s plesňou a vlhkosťou. Raz nám dokonca zvlhli všetky veci v batohu tak, že sme museli dať všetko čisté oblečenie opäť oprať. Asi najhorší prípad sa nám stal v Hanoji, kde nás na prvom ubytovaní odrbali a na druhom poštípali ploštice.

Na každom ubytovaní vo Vietname nám zobrali aspoň jeden pas, kontrolovali nám víza a vrátili nám ho až na konci ubytovania. Rovnako to fungovalo aj pri prenájme skútru, pričom záložný pas bez víz samozrejme neakceptovali.

Doprava vo Vietname

Dopravu na menšie vzdialenosti sme riešili najmä skútrom. V mestách ako Hanoj a Ho Chi Minh City sme využili aj autobusy mestskej hromadnej dopravy. Na vzdialenosti medzi destináciami sme využívali autobusy (aj sleeping busy) a vlaky. Pričom nás vo vlakoch prekvapili turecké záchody, ale prišlo nám to praktickejšie a priestrannejšie  Na hlavnej trase Ho Chi Min City – Hanoj sa z cenového hľadiska viac oplatí autobus.

Asi prvé čo zarazí každého, kto zavíta do Vietnamu je jeho katastrofálna doprava s nespočetným množstvom motoriek a skútrov. Vo Vietname smie vlastniť automobil iba právnická osoba, čo je čiastočne dobre, lebo komunizmus nenadimenzoval cesty dostatočne a doprava vo veľkomestách kolabuje už len z dvojkolesových strojov. Na väčšinu z nich ale vodičský preukaz netreba a tak to aj vyzerá.

Jazdenie do protismeru je tu ešte väčšou samozrejmosťou ako v Kambodži a o tom, že nie sme v bezpečí ani na chodníku sme sa presvedčili už v prvý deň. Že s dopravou majú evidentný problém, dokazuje aj fakt, že s týmto motívom predávajú turistické tričká

Jazda na skútri sa stáva zlým snom, Neustále stojíme na červenej alebo sa vyhýbame iným vozidlám. Umením je opustiť kruhový objazd na prvý pokus. Ručička tachometra sotva dosiahla rýchlosť 20 km/h a naša 37 kilometrová cesta trvala skoro tri hodiny.

To, že sa Vietnamci na motorkách zázračné vyhýbajú je mýtus. Sami sme boli svedkami viacerých dopravných nehôd. Že denne vidí nejaké nehody nám potvrdil aj miestny moto taxikár. Napriek tomu práve doprava robí z Vietnamu turistickú atrakciu a zanechá to vo vás nejeden zážitok

Ak patríte k skúseným motorkárom, mohol by vás zaujať mototrip naprieč celým Vietnamom. Kúpiť si motorku priamo na mieste, namontovať si držiak na batožinu a ísť po svojej osi Touto výzvou sa motivovali aj moderátori Top Gear.

https://www.facebook.com/TripLovers.sk/videos/591473917851556/

Vietnamské podvody

Veľká facka bola keď sme sa dozvedeli, že Vietnam je krajina podvodníkov! Podvodov tu majú toľko, žeby z nich mohli spraviť predmet na celý semester v škole. Pred návštevou tejto krajiny vám radím prečítať si tento článok o podvodoch vo Vietname. Najhoršie na tom je, že Vietnamci sa po odhalení podvodu začnú správať priam agresívne, akoby si mysleli, že na to majú právo.

Nás postretol známy okatý podvod vo verejnom autobuse medzi Hoi Anom a Da Nangom. Keď sme mali platiť, tak autobus zastavil a všetci domáci čakali, či zaplatíme vyššiu cenu oproti štandardnej.

Úroveň turizmu vo Vietname

Krajina sa ešte nestihla prebrať z Vietnamskej vojny, v ktorej bojovala proti USA a z ničoho nič ju “okupujú” milióny turistov z celého sveta. Napriek tomu je turistická vybavenosť veľmi dobrá, od lacných a zdieľaných ubytovaní až po luxusné a súkromné nájdete všetko podľa vašej potreby.

Turizmus vo Vietname sa začína podobať na turizmus v Thajsku. Vietnam ponúka zaujímavé atrakcie, pláže, odlišnú gastronómiu, špecifickú kultúru a pre niektorých aj sexturizmus, a to všetko za prijateľnú cenu.

Vietnam je krajinou, kde sa bez využitia agentúr a organizovaných výletov nedostanete všade. Veľkou výhodou je, že tours sa organizujú aj počas vietnamských sviatkov (pr. Čínsky Nový rok, Tet). Nevýhodou je, že predajcovia predávajú zájazdy a podkladajú pri tom obrázky z úplne odlišných miest. Osobne sme z vietnamských tours mali dojem, že sú nemastné neslané.

Milé zvyky Vietnamcov

• Do MHD si donesú vlastnú minipidi stoličku alebo si sadnú na zem
• Ľudia tu naozaj nosia vietnamské klobúky, nie je to len atrakcia pre turistov
• Majú veľmi radi karaoke, aj keď im to veľmi nejde
• Nie je raritou vidieť Vietnamca spať v práci

Nemilé zvyky Vietnamcov

• Vietnamci majú domáce psy, ktoré sú oproti túlavým psom v Thajsku, Laose či Kambodži vyžraté a tlsté až tak, že sa nevedia postaviť na nohy
• Radi nám pozerali do mobilov a notebookov poza chrbát ľudia, s ktorými neprebehla absolútne žiadna interakcia
• V radoch sa vždy snažia dostať dopredu a nehanbia sa pri tom použiť lakte
• Vietnamci štia na verejnosti, v uliciach na asfalte či v parkoch, vôbec sa nehanbia ukázať na ulici vtáka alebo riť, kľudne aj v centre Hanoja.
• Ľudia sú tu strašne uškriekaní a hluční, pričom nám nie je jasné či sa rozprávajú alebo sa hádajú.
• Z našich skúseností starší Vietnamci nie sú veľmi ochotní a milí ľudia (Boli sme svedkami ako sa jeden Vietnamec, u ktorého sme si kúpili bagetu, pohádal so svojou rodinou a nasratý hodil sklenený krígel do križovatky. Toto nebola jediná negatívna príhoda)
• Na druhú stranu, mladí ľudia, ktorí nezažili vojnu boli OK a ochotnejší pomôcť. Je na nich vidno, že sú pozitívne poznačení modernou dobou.
• Niekde sa uvádza že sú ateisti, niektorí nám tvrdili že väčšina krajiny je budhistická. No nám sa javili akoby boli ich náboženstvom peniaze.

Vietnamská kuchyňa

O vietnamskej kuchyni sa na Slovensku hovorí iba v dobrom. Vo Vietname sme spoznali skutočnú vietnamskú gastronómiu, plnú kostí, kožiek, koriandru a hlavne oleja. Klasické jedlá, ktoré sme doteraz v JV Ázii jedávali tu nestretávame. Bohuvďaka tu aspoň francúzsky vplyv zanechal bagety, na ktorých sme prežívali. Popravde sme sa väčšinu času vo Vietname stravovali vo fastfoodoch KFC a Burger King, aj keď franchisa týchto jedál bola trochu pozmenená. Cena fastfoodu bola prekvapivo rovnaká, ako za porciu vietnamského jedla, pričom vo Vietname ťažko nájdete porciu pod 3€.

Súčasne sme s dobrou gastronómiou očakávali aj ospevovanú vietnamskú kávu. Pre nás veľký omyl, bola to tá najhoršia káva, akú sme vôbec kedy pili a kondenzované mlieko iba zachraňovalo tak atypickú chuť. Aj vietnamská kuchyňa bol jeden z dôvodov, prečo sme chceli z Vietnamu čo najskôr vypadnúť!

Nechali sme sa ukecať aspoň na hot pot, unikátny spôsob varenia, kedy si Vietnamci pripravujú jedlo sami. V podniku dostanú iba ingrediencie a horák s hrncom plným vody. Klasická verzia hot potu pozostáva aj z vifoniek, existuje však aj grilovaná (BBQ) verzia. Za porciu pre dve osoby sme zaplatili 240 000 dongov (8,50€).

Celá príprava jedla trvá pomerne dlho. Je to trochu nepríjemné, ale personál chce vašu návštevu čo najviac skrátiť a vaše miesto čo najskôr uvoľniť novým zákazníkom. Preto si jedlo pripravujte sami a nenechajte ich, aby vám prišli k hot potu a nedopečené kúsky dali na tanier.

Na záver musím zhodnotiť, že nás Vietnam trocha sklamal kvôli ľuďom. Na druhej strane je veľmi špecifický a je tu veľa krásnych miest, ktoré určite treba navštíviť, ale netreba mať také veľké oči.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Vietnam plný protikladov appeared first on TripLovers.

Prichádzame do najsuchšieho mesta Španielska, do Seville. Už z auta vidíme, že okolité polia nie sú ani zďaleka také pekné a bujné ako v okolí Málagy, a to je len máj.

Obsah:

• Parkovanie v Andalúzií je ako za trest
• Najkrajšie námestie Španielska
• Centrum Seville ponúka najmä platené atrakcie
  • Nezabudni na mestskú štvrť Triana
• Tie najkrajšie miesta zo Seville v skratke

Parkovanie v Andalúzií je ako za trest

Pred vstupom do mesta hľadáme dostupné, ale neplatené parkovisko. Žiaľ márne, poplatky za parkovanie sú takmer skoro všade. V Sevilli sú platené aj parkoviská v nákupných centrách. Problémom nie je ani tak ich cena ako časové obmedzenie na dve hodiny a to že vôbec nerozumieme čo po nás automat chce.

Preto parkujeme vždy úplne mimo centra a opäť raz vyberáme z kufra auta korčule. Aj keď je Španielsko pretkané spleťou cyklotrás, tie v sevillské naozaj nespĺňajú potreby korčuliarov.

Najkrajšie námestie Španielska

Smerujeme do centra a prechádzame cez park Márie Luisi. Nevedomky mierime k tomu najkrajšiemu zo Seville, k námestiu Plaza de España. Toto námestie bolo dostavané až v roku 1929, pre potreby svetovej výstavy iberoamerických expozícii.

Námestie obklopuje polkruhová stavba, s početnými výklenkami. Každý jeden výklenok, predstavuje inú provinciu Španielska, ktorá je vyobrazená na lavičke. Uprostred námestia sa nachádza fontána, ktorá je od výklenkov oddelená kanálom, cez ktorý sa dá prejsť 4 vyzdobenými mostmi. Dá sa prenajať loďka a preplaviť sa dookola po kanáli, ale tí ľudí čo tak urobili, veľakrát vyzerali, akoby to ľutovali. Lebo sa namakali 100-krát viac ako keby išli pešo

Centrum Seville ponúka najmä platené atrakcie

1. Metropol Parasol

Názov futuristickej stavbe situovanej na Námestí La Encarnación, zodpovedá svojej funkcii. Tento drevený objekt, ktorý tvarom pripomína zrastené hríby, zatieňuje celé námestie. Je príjemným miestom pre každého, kto sa chce ukryť pred horúcim sevillským slnkom. Za 3 € sa dá dostať na jeho strechu, odkiaľ je výhľad na úctyhodný počet sevillských kostolov a minaret La Giralda

2. Sevillská katedrála Panny Marie

Sevillská katedrála je najväčšou gotickou katedrálou a 4. najväčším kostolom na svete. Je taká veľká a nalepená na okolitých budovách, že sa nedá odfotiť. Pri návšteve španielskych chrámov si Slovák uvedomí, že náš Dóm svätého Martina je naozaj len malým kostolíkom.

Okolie katedrály nám trochu pripomína Viedeň. Dokonca sa tu dá prejsť si mesto vo voze s koňom, čo by nám v peňaženke spálilo 45€. My radšej spálime 4500 kJ na korčuliach

3. La Giralda

Najkrajšia časť sevillskej katedrály je symbolom mesta. Má arabský pôvod. Je ním minaret alá zvonica La Giralda, ktorá je jediným pozostatkom mešity, ktorá stála na mieste dnešnej katedrály, už od 12. storočia. Pôvodná veža merala 97,5 metra, čo z nej robilo v tej dobe najvyššiu vežu sveta. Po dobití Španielska kresťanmi, dostala Giralda nádych renesancie a bola vyvýšená o 7 metrov.

V cene 9 € vstupného máte prehliadku sevillskej katedrály a aj minaretu La Giralda. V priestoroch katedrály uvidíte aj hrobku Krištofa Kolomba, v ktorej je ukrytá časť jeho pozostatkov.

4. Real Alcázar de Sevilla

Staviame sa do rady pred maurskú pevnosť Real Alcázar de Sevilla. Je vraj tým najkrajším Alcázarom v Andalúzii a vstupné 9,50 € za to vraj stojí, tak sa o tom chceme presvedčiť. Spolu so sevillskou katedrálou a indickým archívom, v ktorom sú zhromaždené všetky informácie o španielskych kolóniach, bol Real Alcázar de Sevilla zapísaný do zoznamu UNESCO.

Čakáme. Rada pred nami sa nekráti ale náš čas áno. Do Sevillského Alcázaru sa za pól hodinu dostalo približne len 30 ľudí. Vzdali sme to.

Neskôr sa dozvedáme, že v časti sevillského Alcázaru žije kráľovská rodina, preto pred samotným vstupom musíš prejsť prísnou bezpečnostnou kontrolou.

5. Hospital los Venerables

Uličkami pri Alcázare sme sa dostali k nemocnici Hospital los Venerables. Ide o nemocnicu postavenú v barokovom štýle zo 17. storočia.

6. Torre del Oro

Strážna “Zlatá veža” z 13. storočia sa nachádza na nábreží. Vo vnútri sa nachádza námorné múzeum, do ktorého sa dostaneš za 3€.

7. Plaza de Toros a kontroverzné býčie zápasy

Zhodnocujeme, že vidieť priestory prázdnej arény za vstupné 8 € bez akéhokoľvek náznaku atmosféry nemá absolútne žiaden význam. Býčie zápasy sa konajú od marca do októbra v rôznych mestách po takmer celom Španielsku. Ich harmonogram, prípadne kúpu lístkov, si viete odsledovať TU.

Corrida de toros alebo býčie zápasy sú kontroverznou témou. Pre potešenie publika sa dráždia a zabíjajú býky, pričom býk nemá šancu súboj vyhrať. Aj keď zraní matadora, do súboja s ním bude nasadený ďalší matador, až pokiaľ ho nejaký neodrovná. Následne ide telo býka hneď po zápase rovno do mäsiarstva, kde sa všetko použiteľné spracuje.

Aj keď býčie zápasy patria k miestnym tradíciam, čím ďalej tým viac ľudí považuje túto formu zábavy za týranie zvierat. Dokonca Barcelóna od roku 2011 zrušila býčie zápasy, pozrieť ste sa mohli prísť akurát tak na bullring. Ochranárom zvierat ale nemilo podkopol kolená španielsky parlament, ktorý odhlasoval býčie zápasy za kultúrne dedičstvo. Tým pádom musia všetky regióny Španielska, bez výnimky, rozvíjať opatrenia na podporu a ochranu (v Katalánsku aj obnovu) býčích zápasov a súvisiacich činností.

Nezabudni na mestskú štvrť Triana

V minulosti hrala Triana dôležitú úlohu pri rozvoji Seville. Bola poslednou obranou pred jej hradbami. Aj keď má táto oblasť veľký historický význam v dejinách mesta, veľa k pozeraniu tu toho nie je, ale predsa má niečo do seba.

8. Puente de Isabel II.

Most spája centrum Seville s mestskou štvrťou Triana. Je to prvý pevne osadený most v meste.

9. Kaplnka Capilla Virgen del Carmen

Na brehu rieky Guadalquivir by sa pred dvoma storočiami týčila stredoveká pevnosť Castillo de San Jorge, v minulosti používaná aj ako väzenie. Hradby boli častými záplavami silno poškodené a nakoniec sa ich rozhodli zlikvidovať a uvoľniť miesto pre sklady a obilím. Z pôvodných hradieb sa zachovala už iba kaplnka Capilla Virgen del Carmen, ktorej existenciu a rekonštrukciu si miestni doslova vybojovali.

Pod tržnicou sa nachádza Museo Del Castillo de San Jorge. Je zamerané najmä na históriu hradu a španielsku inkvizíciu. Vstupné je zadarmo, len sa treba vtesnať do otváracích hodín.

10. Mercado de Triana

V roku 2005 bolo na tomto mieste pre potreby domácich vybudované trhovisko Mercado de Triana. Je postavené v sympatickom maurskom štýle a okrem nákupu potravín sa tu môžete aj najesť. Pre turistov je to asi najzaujímavejšie miesto v Triane.

Tie najkrajšie miesta zo Seville v skratke

Sevilla sa s nami lúči temperamentným flamencom, ktoré tancujú pouličné umelkyne so živou hudbou priamo v centre mesta. S návštevou Seville sme boli spokojní, no andalúzske mestá Córdoba a Granada položili látku omnoho vyššie.

Celá FOTOGALÉRIA zo Seville

The post Po stopách najväčších a najkrajších pamiatok Seville appeared first on TripLovers.

Hneď po prílete do Mjanmarska pozorujeme obrovské odlišnosti od doposiaľ navštívených krajín v JV Ázii. Už od začiatku vieme, že sa nám tu bude páčiť. Až na pár maličkostí

Po Mjanmarsku sme cestovali celkom 3 týždne:

• Mandalay – Inwa, Mingun, U Bein Bridge, vodopády v okolí
• Bagan
• Oblasť jazera Inle
• Yangon (Rangún) – bývalé hlavné mesto

Obsah:

• Do Mjanmarska šikovne s eVisa
• Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?
• Bezpečnosť v Mjanmarsku
  • Očkovania a malária
  • Podvody na turistov
• Ako sa prepravovať po Mjanmarsku
  • Letecky
  • Autobusom
  • Vlakom
• Ako sa prepravovať v destináciách
• Peniaze v Mjanmarsku
• Ľudia a komunikácia
• Barmský budhizmus

Do Mjanmarska šikovne s eVisa

Vybavovanie mjanmarských víz bolo doposiaľ najjednoduchšie vybavovanie víz v mojom živote. O víza do Mjanmarska sme požiadali cez oficiálnu vládnu stránku evisa.moip.gov.mm. Takéto víza stoje 50 USD a majú platnosť až 90 dní. Všetko sme jednoducho vybavili elektronicky do 3 dní

Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?

Najlepší čas na návštevu Mjanmarska je od novembra do apríla. V tomto období je sucho a maximálne denné teploty dosahujú od 28 – 35°C. Najvyhľadávanejšia pamiatka staroveké mesto Bagan sa nachádza v savane, takže ráno ťa tu čaká riadna zima a poobede neskutočný úpek

Bezpečnosť v Mjanmarsku

Obdobie kedy sme cestovali do Mjanmarska bolo zhodné s obdobím krízy moslimského kmeňu Rohingya. Napriek tomu sme počas našej trojtýždňovej návštevy o čomkoľvek čo by súviselo s týmto kmeňom nepočuli ani zmienku. Nenašiel sa ani jeden moment kedy by sa nám snažil niekto ublížiť. Po celú dobu sme sa v Mjanmarsku cítili bezpečne. Samozrejme, vždy sme boli vo dvojici a nikdy sme sa nepýtali na citlivé otázky.

Očkovania a malária

Pred vycestovaním do Mjanmarska sa odporúča mať zaočkovaný týfus, žltačku A, žltačku B, tetanus a besnotu.

Výskyt malárie v Mjanmarsku závisí od oblasti. V turistických destináciách (Yangon, Bagan, Inle lake) je nižší výskyt malárie, (ale nie žiaden).

Podvody na turistov

Rovnako ako vo všetkých krajinách JV Ázie aj v Mjanmarsku čaká na turistov množstvo podvodníkov. Najviac ich je v Bagane. Tam nás lákali dokonca na “drahokamy.” V Mjanmarsku je strašne veľa žobrajúcich detí alebo malých pouličných predavačov (najčastejšie predávajú predražené pohľadnice).

V jednej pekárni sa nás dokonca pokúšali oklamať 2x z dvoch návštev. Prvýkrát sme to brali ešte že ok, môže sa stať. Ale druhýkrát to bolo už naozaj okaté a slečna vedela presne koľko má vrátiť. Žiaľ aj takéto veci sa stávajú, preto treba vždy vedieť koľko ti majú vydať a mať prehľad o lokálnej mene!

Ako sa prepravovať po Mjanmarsku

Do Mjanmarska sa dostanete jednoducho a lacno leteckou dopravou z Bangkoku. Jednosmerné letenky sa dajú zohnať už od 40€. Odporúčam doletieť na jednu stranu krajiny a z druhej sa následne vrátiť

Doprava na veľké vzdialenosti:

1. Letecky

Ak máte dostatok financií a málo času, najlepšie to pôjde letecky. Takto sa nazývajú letiská pre konkrétne destinácie:

• Yangon –  Yangon International Airport (RGN)
• Mandalay – Mandalay International Airport (MDL)
• Bagan – Nyaung-U Airport (NYU)
• Inle lake – He Hoe Airport (HEH)

Informácie o tom ako sa dostať na a z letiska si nájdete jednoducho na stránke toandfromtheairport.com 

2. Autobusom

V rámci Mjanmarska sa môžete presúvať veľmi jednoducho a lacno autobusmi. Lístky na ne si vždy môžeš zakúpiť na ubytovaní. Vždy sme dostali celú ponuku autobusov, kde sme si mohli vybrať medzi kvalitou a cenou. Po každé sme mali zariadený aj pick up na ubytovaní v cene lístka

Veľký pozor si ale dajte, ak sa vyberieš k jazeru Inle. Tunel sem nevedie a hneď na začiatku ti dajú čierne igelitové vrecko. Cesta vedie cez hory a prudké serpentíny, takže odporúčam nejesť a mať poruke CocaColu!

3. Vlakom

Ak cestuješ total lowcoast v Mjanmarsku pre teba budú najzaujímavejšie vlaky. V tejto krajine sú priam povestné svojou pomalosťou a hompáľaním. Okrem srandovného kývania budeš cestovať s domácimi čo tvoju cestu určite obohatí Všetky užitočné rady a harmonogram vlakov nájdeš na stránke www.seat61.com/Burma.

Vlak nepremáva na trase Bagan – Inle lake! Respektíve by si musel ísť cez Yangon, takže by cesta trvala o dva dni dlhšie ako cesta autobusom

My sme absolvovali len trojhodinový okruh okolo Yangonu, ale zážitok to bol parádny Za 200 kyatov (12 centov) sme si kúpili lístok na vlak, ktorý nás previezol po odľahlejších oblastiach Yangonu. Boli sme tak omnoho bližšie k domácim a na vlastné oči videli ich bežný život, zažili množstvo tovaru, trhy, smrad, muchy ale aj mnohé milé situácie a najmä úsmevy

Ako sa prepravovať v destináciách

Doprava v mjanmarských mestách je veľmi chaotická. Vodiči trúbia iba preto lebo trúbi niekto iný a aj oni si chcú zatrúbiť. Pritom sú cesty miestami neuveriteľne prašné a okoloidúce postavy sa iba vynára z prachu. Ľudia polievajú ulice pred domom aby nemali tak prašno v domoch. Prach je naozaj všade a miestami je to naozaj neznesiteľné, najmä ak sa presúvaš na bicykli alebo motorke.

Mandalay – dá sa požičať motorka, je to zároveň najlepší spôsob ako objaviť okolie mesta. Osobne sme mali veľmi dobré skúsenosti s požičovňou Mandalay Motorbike Rental and Tours.

Bagan – cudzincom motorky nepožičiavajú! Turistom požičiavajú iba e-biky, bicykle alebo konské záprahy. Dôvodom je vraj ochrana historických objektov pred smogom (ale domáci na motorkách jazdiť môžu).

Inle Lake – požičovne motoriek tu nie sú. Požičajú ti nanajvýš bicykel s padajúcou reťazou za 1€

Yangon – už niekoľko rokov je plošne pre všetkých zakázané riadiť motorku (okrem úradných pracovníkov). Dá sa tu prepravovať autobusmi verejnej dopravy. Vždy sa našiel niekto, kto nám poradil aký autobus použiť. Ich cena sa pohybuje od 200 – 300 kyatov (12 – 18 centov) za jazdu. Platenie funguje vhadzovaním peňazí do boxu, ktorý nevydáva, takže treba mať presnú sumu

Pozor na medzinárodný vodičský preukaz!

Oficiálne Mjanmarsko neuznáva medzinárodný vodičšký preukaz, ani podľa Viedenského dohovoru, ani ten podľa Ženevského dohovoru. Avšak nikdy nás nikto nezastavil ohľadom kontroly.

Majiteľ požičovne v Mandalay nás upozornil, že treba používať helmy, mať obe spätné zrkadlá a nesvietiť s motorkou cez deň. Áno, posledný bod je z hľadiska bezpečnosti nelogický, ale je to tak. V prípade kontroly odporúčal, rozprávať na policajtov rodným jazykom

Peniaze v Mjanmarsku

V krajine sa používa mena kyat, ktorá nie je uznávaná nikde inde vo svete. To znamená, že ak by si z Mjanmarska takéto peniaze vyniesol, nikde by si ich nezamenil. Peniaze sú iba v papierovej podobe a sú také špinavé, že sme si ich nezoraďovali podľa nominálnej hodnoty, ale podľa plesnivosti a snažili sme sa ich čo najskôr zbaviť

Ľudia a komunikácia

Mjanmarčania sú veľmi usmievavý národ Počas 3 týždňov v tejto krajine sme sa cítili aj vďaka nim veľmi komfortne a príjemne. Angličtina je troch väčší problém, no aj v Mjanmarskú sú zvyknutí na technológie a s obľubou využívajú metódy ako Google Translate Niekedy síce komunikácia trvala dosť dlho ale vždy sme sa pochopili

Občas nás zastavili miestny a začali sa s nami rozprávať iba aby si potrénovali angličtinu. Keď sme sa predstavili, že sme zo Slovenska tak sa potešili a porozprávali sme sa aj o futbale. Týmto spôsobom sme sa od bežných ľudí dozvedeli veľa o mjanmarskom školstve a ekonomike a tiež o slovenskom futbale

Bolo úžasné akú atrakciu z nás mali domáci. Veľa ľudí sa s nami chcelo fotiť! A bolo jedno či sme boli v turistickej oblasti alebo v meste. Ľudí, pre ktorých sme boli atrakciou bolo nečakane veľa. Práve tieto maličkosti urobili z Mjanmarska krajinu, ktorú sme si úplne zamilovali

Barmský budhizmus

Mjanmarsko je jedna z najbudhistickejších krajín na svete. Barmský budhizmus má veľa rituálov, ktoré sme mohli pozorovať. Tu sú niektoré z našich postrehov:

• pred vstupom do chrámu sa treba vždy vyzúvať, aj z ponožiek (na naše ponožky pred chrámom si často počkali malé šteniatka)
• budhistické stupy sa obchádzajú v smere hodinových ručičiek
• pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tváre osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časť, čas pred poludním a popoludní
• súčasťou rituálov je pokladanie darov, najčastejšie kvetín, pálenie sviečok a oblievanie “toho svojho” zvieratka
• Shwedagon pagoda bolo pre nás najduchovnejšie miesto v JV Ázii
• v Mjanmarsku existujú aj budhistické mníšky. Často sú medzi nimi malé dievčatká s vyholenými hlavami. Hlavu si prekrývajú uterákom aby sa im nespiekla pokožka hlavy. Mnohé z nich sa stanú budhistickými mníškami len preto, že sú siroty
• budhistické mníšky nosia ružové habity, mnísi preferujú bordovú farbu
• porušovanie budhistických pravidiel – 2x sme videli dotyk budhistického mnícha so ženou. Tiež sme videli malých žobrajúcich mníchov, ktorý chodili od turistu k turistovi aby vyžobrali zopár kyatov (aby si mohli kúpiť melón)

Z tejto krajiny sme si odniesli omnoho viac zážitkov a krásnych momentov ako z ostatných krajín juhovýchodnej Ázie. Nedá sa inak ako len odporúčať jej návštevu čo najskôr aby si zažil autentických ľudí, ktorí sa tešia len preto, že ťa stretli

Celá FOTOGALÉRIA

The post Návšteva Mjanmarska zbúrala všetky predsudky appeared first on TripLovers.

Národný park Chitwan na indicko-nepálskych hraniciach je jediným miestom v širokom okolí, kde nájdete nosorožce. So zaujímavou zmeskou živočíšnych druhov sa z národného parku stalo cenovo prijateľné safari

Obsah

• Sauraha – vstupná brána na safari
• VIDEO z jazdy autobusom do Chitwanu
• Čím je Národný park Chitwan výnimočný?
• Vstupné, pravidlá a upozornenia
• Ako sa dá zažiť safari v Chitwane?
  • Jungle walk tour
  • Kanoing na rieke Rapti
  • Celodenný výlet súkromným jeepom
  • Poldenný výlet na jeepe
  • Jazda na slonoch
  • Umývanie slonov
  • Nárazníková zóna (buffer zone)
  • Nočné pozorovanie z posedu
• Čo je zadarmo?
• Čo určite nevynechať!
• Ako hodnotím návštevu Národného parku Chitwan?

Sauraha – vstupná brána na safari

Mestečko Sauraha je situované hneď na okraji národného parku a tvorí vstupnú bránu do Chitwanu. Je rozdelené na dve paralelne ulice. Východná je pre nepálske obyvateľstvo, ktoré tu žije a západná je pre turistov. Tu nájdete všetky ubytovania, reštaurácie a agentúry. Je to skôr “countryside” a od mestečka netreba mať veľké očakávania.

VIDEO z jazdy autobusom do Chitwanu 

Dostanete sa sem autobusom z Káthmandu alebo Pokhary, aj keď pre niektorých to môže byť trochu traumatický zážitok

Čím je Národný park Chitwan výnimočný?

Národný park Chitwan bol založený v roku 1973 a stal sa tak prvým a najstarším národným parkom v Nepáli. So svojou výnimočnou faunou a flórou bol v roku 1984 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

V národnom parku Chitwan žije pestrofarebná a tak trochu zvláštna zmeska, vyše 700 druhov divokých zvierat. Medzi ne patria najvyhľadávanejšie nosorožce, tigre, leopardy, medvede pyskaté, slony, krokodíly, opice ale stretnete tu aj jelene, diviaky, hornbilov, orly, sovy či kohúty.

Už samotné mestečko Sauraha je okúzľujúce, keď máte možnosť vidieť ako sa po ulici prechádzajú slony. A pri pozorovaní nosorožcov sa budete cítiť akoby ste boli súčasťou dokumentu z  National Geographic

Väčšina zvierat bola pred založením parku nadmerné lovená iba ako športová trofej. Pytliactvom je problémom aj v súčasnosti, preto sú v parku hliadky. Najviac ohrozeným druhom je nosorožec indický, ktorý je lovený iba kvôli rohu.

Vstupné, pravidlá a upozornenia 

Na vstup do národného parku potrebuješ permit. Ten potrebujete aj v prípade, že chcete navštíviť nárazníkovú zónu národného parku, kde sa tiež konajú niektoré aktivity. Jednodňový lístok, iný ani neexistuje, stojí 1700 rupií (13€). Existuje aj výnimka, o ktorej sa dočítaš v časti článku “Čo je zadarmo.”

Podľa vládnych nariadení bolo pre bezpečnosť turistov zriadené pravidlo dvoch sprievodcov (ktorý musia mať platný doklad). Tých musíte mať aj keď idete do parku ako jednotlivec. Sprievodcovia nemajú žiadne zbrane iba bambusové tyče ale vedia ako reagovať pri stretnutí so zvieratami. O tom ako sa správať vás poučia ešte pred vstupom do parku.

Určite si neberte farebné oblečenie. Nosorožcom sa zapáčite a vyberú si na rozdupanie práve vás Najlepšia je čierna, zelená, hnedá prípadne šedá. Janka musela bežať na ubytko aby sa prezliekla a cestou predbehla tuk tuk

V oblasti národného parku Chitwan sa sem-tam vyskytuje aj malária. Pred svojou návštevou si zistite aktuálnu situáciu.

Ako sa dá zažiť safari v Chitwane? 

Prvú ponuku dostaneš už na ubytovaní. Odporúčam vypočuť si ju celú, aby si bol v obraze o všetkých možnostiach. Hneď ako sa vyberieš k najbližšej reštaurácii, si ťa odchytia ďalší štyria na ulici, a každý ti bude tlačiť do hlavy, že najlepšie je to, čo ponúka on.

• Jungle walk tour

Jungle walk je základom návštevy Chitwanu. Dá sa absolvovať poldenný, celodenný, dvojdňový až trojdňový trek so spaním v dedinách na okraji národného parku. Pod pojmom džungľa si netreba predstavovať nič nebezpečné. Časť Chitwanu, ktorú sme prešli, mi pripomínala naše lužné lesy pri Dunaji, len vysušené na savanu.

My sme mali celodenný trek, ktoré trvajú od 7-mej do približne 18-tej. V džungli sme sa nachodili 17 kilometrov. Naši sprievodcovia nás síce ťahali po miestach kde neboli žiadni turisti, no neboli tam ani zvieratá. Čo sme videli boli škrabance tigra, stopy viacerých zvierat, blato na stromoch od nosorožcov, hovienka všetkých veľkostí v rôznych štádiách rozkladu a tigrí moč, ktorý sme si mohli aj oňuchať

Čo si tu ale treba uvedomiť je, že to nie je žiadna zoologická záhrada, takže nikto neručí za to, koľko zvierat človek uvidí

Vyskúšali sme si prechod cez vysoký trávnatý porast, ktorý nám siahal vysoko nad hlavy, čo bolo tiež zaujímavé. Na zvieratá sme mali smolu. Okrem dvoch hornbillov sme videli iba živočíchy, ktoré máme aj na Slovensku.

Ceny jednodňového jungle walk trekingu sa pohybujú od 4600 do 5700 rupií (35,5€ – 44€) vrátane permitu.

• Kanoing na rieke Rapti

Ráno sa začína asi 40 minútovým splavom rieky Rapti. Kanoing je takmer vždy súčasťou jungle walk trekingu. Je to jedna z najpríjemnejších aktivít v Chitwane. Počas plavby nás sprievodca upozorňoval na všetky zvláštnosti, ktoré vytvárajú zvieratá v prírode a aj na vtáctvo a krokodílov.

• Celodenný výlet súkromným jeepom

Výhodou je, že máte dostatok času dostať sa hlboko do národného parku a vidieť tak aj zvieratá, ktoré žijú ďaleko od Saurahy. Na druhej strane je to len pre tých, ktorí nemajú hlboko do vačku. Prenájom jeepu s vodičom a dvoma sprievodcami stojí okolo 250 dolárov.

• Poldenný výlet na jeepe

Poldenný výlet na jeepe sa koná poobede a trvá zhruba 3 hodiny. Chodí sa na 4 stanovištia, kam chodia všetky jeepy so všetkými turistami. Spočiatku sme si mysleli, že hluk jeepov odplaší všetku zver ale podľa toho čo sme počuli, nie je to úplne tak. Kamarát, ktorý navštívil safari v Afrike hovoril, že zvieratá sú na jeepy zvyknuté, ale nepáči sa im, keď z neho vystúpiš. Vtedy začnú utekať. Takže sa nemusíš báť a choď do toho Jeep tour je omnoho bohatšia na zvieratá a je ich lepšie vidno lebo sa sedí hore. Cenovo je poldenný výlet omnoho prijateľnejší ako celodenný výlet súkromným jeepom.

• Jazda na slonoch

Jazdy na slonoch sa konajú skoro ráno alebo pri západe slnka, kedy sa nosorožce chodia napájať k vodným zdrojom v nárazníkovej zóne. Celé to trvá len 45 až 60 minút a stojí to 2500 rupií (20€), ale vraj je to najlepší spôsob ako sa dajú pozorovať nosorožce. Problém je len v tom, že je to nekomfortné (na jednom slonovi sú kludne až štyria ľudia) a ťažšie sa fotí, lebo slon je neustále v pohybe. Aj napriek tomu, že je to skôr týranie zvierat sa snaží národný park túto atrakciu ľuďom čo najviac priblížiť. Dôkazom toho je, že jednodňový permit môže platiť aj deň pred alebo deň po návšteve národného parku ak idete na slony.

Aj keď sme spočiatku chceli, jazdu na slonoch sme nakoniec neabsolvovali. Stačilo nám keď sme prvýkrát videli slony na ulici v Saurahe ako ich pán mláti drevenou palicou po hlave.

• Umývanie slonov

Veľkou atrakciou je aj desať minútové kúpanie so slonmi, kedy by sa mali slony umývať v rieke. Turisti to ale pochopili nesprávne a slonom sa driapu na chrbát aby si urobili super fotku. V roku 2017 tak jeden slon zabil dvoch ľudí. Informácia sa samozrejme nedostala von, lebo by to uškodilo turizmu v Chitwane.

• Nárazníková zóna (buffer zone)

Aj na návštevu nárazníkovej zóny je potrebný permit, je však jedno miesto kde ho netreba. Nachádza sa hneď pri rieke v Saurahe, je to chodníček, ktorý vedie od reštaurácie s terasou na východ, okolo búdky na kontrolu permitov (tie kontrolujú iba ak idete na druhú stranu rieky). Nie je tu núdza o nosorožce, slony, krokodíly a vtáctvo. Práve v tejto zóne sme videli viac zvierat ako v samotnom národnom parku. Najviac ich je tam pred západom slnka, kedy sa chodia napájať. Táto mala časť safari je úplne zadarmo

• Nočné pozorovanie z posedu

Na ubytovaní nám ponúkli aj možnosť nočného safari z pozorovacej veže priamo v centre národného parku. Predstava, že by sme celú noc kukali na tu istú pláň a dúfali, že v tme niečo uvidíme sa nám veľmi nepozdávala a zamietli sme ju hneď na začiatku.

Čo je zadarmo? 

#1 Mini múzeum

Hneď vedľa miesta kde sa platia permity do národného parku sa nachádza malá výstava, kde sa o Chitwane a jeho zvieratách niečo dozviete. Odporúčam toto miesto navštíviť hneď v deň príchodu do Saurahy

#2 Predĺžená platnosť permitu

Na jazdenie na slonoch tiež treba mať permit ale existuje výnimka. Ak chcete absolvovať poobednú jazdu na slonoch a permit si zakúpite po 14-tej, povolenie vám platí aj na celý nasledujúci deň. Ak sa rozhodnete ísť najprv do národného parku a až potom na slony a chcete sa vyhnúť plateniu ďalšieho permitu, treba ísť na ranné jazdenie na slonoch.

#3 Nárazníková zóna (buffer zone)

Zadarmo je aj malý kúsok nárazníkovej zóny v mestečku Sauraha. Práve tu je veľká pravdepodobnosť, že uvidíte slony a nosorožce. Najlepší čas na jej návštevu je pri západe slnka, kedy sa sem chodia nosorožce napájať, krokodíly sú ponorené vo vode takmer celý deň na jednom mieste a slony, ktoré sa tu prechádzajú sú vládne a slúžia na kontrolovanie pytliactva v národnom parku.

Čo určite nevynechať! 

Asi základom každého návštevníka je jungle walk tour. Aj keď sme videli väčšinou iba vtáctvo, boli sme spokojní s tým čo sme zažili. Kanoing na rieke Rapti býva takmer vždy zahrnutý v cene jungle walk trekingu a je to tiež super zážitok, ktorý radím určite absolvovať!

My sme vynechali poldenný výlet na jeepe a budeme to ľutovať ešte veľmi dlho! Ty určite neurob tú istú chybu a choď! Zážitok je to už len preto, že sedíte hore na jeepe a rútite sa prašnou cestou do neznáma

Určite si aspoň jeden podvečer vyhraď pre návštevu chodníka popri rieke v Saurahe, ktorý vedie do nárazníkovej zóny. A nezabudni si užiť západ slnka nad riekou Rapti z terasy reštaurácie

Aj keď to všetko znie ako aktivity pre “buržujov”, pozorovanie hocičoho čo súvisí so zvieratami je vždy drahé. Jednodenný výlet zahrňujúci povolenie, ranný kanoing, doobedný jungle walk a poobedný výlet na jeepe ponúkajú na ubytovaniach za 5700 rupií (44€). Napriek tomu si myslím, že budeš aj tak veľmi spokojní s tým čo uvidíte a zažijete

Ako hodnotím návštevu Národného parku Chitwan?

Národný park Chitwan sa ani zďaleka nedá porovnávať so safari v Národnom parku Serengeti v Afrike, ako sme počuli od našich nemeckých kamarátov. Je to skôr len malá a finančné dostupná náhražka. Napriek tomu, Chitwan nás úplne namotal na safari a cítili sme sa ako súčasť dokumentu z National Geographic Už teraz vieme, že raz naše cesty poputujú aj do Serengeti.

Celá FOTOGALÉRIA z Chitwanu

The post Safari v Nepále? Áno, v Národnom parku Chitwan! appeared first on TripLovers.

Hanoj neponúka k videniu žiadne úžasné pamiatky a miesta, ktoré musíte navštíviť. Napriek tomu nás fascinoval úplne jednoduchými vecami.

Obsah

• Obyčajný život na ulici
• Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 
• Made in Vietnam
• České hospody
• Hot pot treba odskúšať
• Hanoj nesklamal

Obyčajný život na ulici 

Hanoj je ideálne miesto na sledovanie jednoduchého života Vietnamcov a to priamo v centre mesta. Vidieť domácich ako sedia na “minipidi” plastových stoličkách, popíjajú čaj, fajčia bambusovú fajku a hrajú stolové hry sú tie najjednoduchšie veci, ktoré sme od Vietnamu očakávali a prišli až na konci nášho tripu.

Úplne najlepšie čo sme v Hanoji zažili je železnica vedúca priamo cez obývané ulice. Vlak prechádza okolo 9:20 ráno. Vtedy sa všetci uhnú so svojimi plastovými stoličkami, odídu od hrncov a zaženú kohúta so sliepkami späť do klietky, aby mohol vlak bezpečné prejsť. A hneď ako vlak prejde cez obývanú ulicu sa všetko vráti do normálnych “koľají.” Opäť vypustia sliepočky, vyložia si stoličky a popíjajú čajík priamo na koľajniciach Z bezpečnostných dôvodov bola táto ulica v roku 2019 pre turistov zatvorená.

Ďalšou fascinujúcou vecou, ktorú si v Hanoji môžete všimnúť sú ich jednosmerne zamerané ulice. Ak chcete v meste nájsť lekáreň, tak to môže chvíľu trvať. Až kým nenájdete ulicu, pozdĺž ktorej sú iba lekárne. Takto to funguje s takmer každým tovarom. Preto sme ulice v Hanoji začali pomenovávať podľa toho čo tam predávajú. Napríklad hračky, tenisky, kuchynské pomôcky, pohrebné kvetiny, lepiace pásky ale našli sme aj ulice, pozdĺž ktorých predávali bambusové rebríky alebo pečené psy.

Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 

Ho Chi Minovo múzeum a mauzóleum

S menom Ho Chi Minh sa budete vo Vietname stretávať celkom často. Bol to komunistický revolucionár, ktorý si pred smrťou prial, aby bolo jeho telo po smrti spopolnené a roztrúsené po severnom aj južnom Vietname. Komunistický pohlavári si ale po jeho smrti povedali, že ho po vzore Lenina zabalzamujú a vystavia, presne tak ako to Ho Chi Min nechcel.

Preto sa dnes stoja kilometrové rady na to, aby ste mohli na pár sekúnd vzhliadnuť telo strýčka Ho. V súčasnej dobe je Ho Chi Minovo mauzóleum najnavštevovanejším miestom v celom Vietname. Dá sa k nemu dostať iba v určité dni a iba v obmedzených časoch. My sme prišli v najhorší deň v najhoršom čase, sobotu okolo deviatej. Rada bola od mauzólea až k východu a od východu merala ešte ďalších 450 metrov. Teda naozaj kilometrová rada!

Dobrý nápad Slovensko

Vedľa Ho Chi Minovho mauzólea sídli veľa ambasád. Všetky, s výnimkou jednej (hádaj ktorej), majú pred bránami pekné fotky krajiny a historických pamiatok. Niekedy aj celý itinerár, čo v krajine navštíviť. Tá naša, slovenská, samozrejme zaostáva. Plot budovy zdobia nápisy ako Dobrý nápad Slovensko alebo Good idea Slovakia.

Temple of Literature

Po návšteve Hoi An a Hue sme sa čínskej architektúry trochu objedli. Ak sa však do týchto dvoch miest nechystáš, návšteva Chrámu literatúry sa ti bude páčiť. Je venovaný Konfuciovi a jeho učencom a vo Vietname sa stal prvou národnou univerzitou. Ak si naň nenájdete čas, môžete si ho obhliadnuť aspoň na 100 000 dongovej bankovke.

Hoan Kiếm Lake

Jazero uprostred centra je plné života. Ráno tu stretnete veľa športovcov, večer turistov ale aj domácich, užívajúcich si príjemnú atmosféru pri jazere. Cez víkendy a sviatky býva okolie jazera preplnené, preto sú cesty pre dopravu uzatvorené a chodci ich majú k dispozícii. Stretnete tu korčuliarov, deti v autíčkach, decká, ktoré si kopú lokálny hekisek alebo súťaže v preťahovaní sa lanom priamo na ceste.

Saint Joseph’s Cathedral

Veľmi pekná katedrála schovaná v uličkách Hanoja. Na naše obrovské nešťastie je opäť zatvorená, ako každý iný kresťanský kostol vo Vietname. Začíname ich upodozrievať z toho, že kostoly tu majú postavené len ako atrakciu pre turistov.

Water Puppet Theatre

V Hanoji chceme navštíviť tradične vietnamské bábkové divadlo na vode, ale nedarí sa nám zohnať lístky. Vždy keď prídeme je zatvorené alebo nás personál vyhadzuje prípadne ignoruje. Na internete sme sa dočítali, že je to ideálne miesto v prípade, že chcete zomrieť od nudy ale našli sme aj recenzie ľudí, ktorí si naozaj pochvaľovali. V tomto prípade si pre ilustráciu pozrite kúsok na youtube aby ste si boli istý, či to naozaj chcete vidieť A potom len dúfať, že kúpite lístky. Cena vstupného je 100 000 dongov (3,60 €).

Tran Quoc Pagoda

Pekná zastávka je malý komplex s jedenásť poschodovou pagodou. Nachádza sa trošku ďalej od centra, preto tu je viac domácich ako turistov.

Made in Vietnam 

V Hanoji sa tomu nevyhneme ani my. Potrebujeme nakúpiť oblečenie na turistiku v Nepáli. Všade na nás kričia drahé značky ako The North Face alebo Under Armour, za ktoré by sme sa doma nedoplatili. Rovnako ako v Kambodži aj tu predávajú napodobneniny alebo nepodarky. Nájsť skutočnú páperovú bundu potrebuje čas a najmä vedomosti o páperí. Nakoniec sa nám “The North FAKE” bundy vždy podarilo zjednať na 450 000 dongov (16€). Janka neskôr zistila, že jej bunda aj tak nie je páperová a to sme boli presvedčení, že je

S bundami však ani zďaleka nie je taký problém ako s topánkami. Tie bývajú častokrát špinavé akoby boli z druhej ruky. Z jedných sme dokonca vysypali myšie bobky. Keď už treba turistické topánky, tak namiesto pouličných stánkov odporúčame outdoorový obchod Fanfan, nájdeš ho v Hanoji aj v Ho Chi Minovom meste.

V Hanoji sme sa presvedčili o tom, že večer sa proste nakupovať neoplatí. Na večerných trhoch, trieskajú také sumy, že to vyzerá, akoby ani nič predať nechceli. Predajcovia sú už z celého dňa otrávení a s cenou dole nechcú ísť ani za svet. Najlepšie je prísť ráno, kedy sú k nám ako prvému zákazníkovi dňa veľmi milí a sú ochotní zjednávať.

České hospody 

V Hanoji ich nájdete hneď viac. Aj my sme si chceli pripomenúť domov, ale řízek štvrtinovej veľkosti, ktorý som dostal na tanier, ani zďaleka nepripomínal ten náš. Čo nás naozaj zaskočilo je, že tu robia smažák z mozzarelli. Dobre hodnotenia dávajú týmto podnikom hlavne Aziati, preto netreba mať veľké očakávania.

Hot pot treba odskúšať 

Aj keď nám vo Vietname lokálna strava veľmi nechutí, nechali sme sa ukecať na hot pot. Je to unikátny spôsob varenia, kedy si Vietnamci pripravujú jedlo sami. V podniku dostanú iba ingrediencie a horák s hrncom plným vody. Klasická verzia hot potu pozostáva aj z vifoniek, pre turistov však existuje grilovaná verzia. Za porciu pre dve osoby sme zaplatili 240 000 dongov (8,50€).

Celá príprava jedla trvá pomerne dlho. Je to trochu nepríjemné, ale personál chce vašu návštevu čo najviac skrátiť a vaše miesto čo najskôr uvoľniť novým zákazníkom. Preto si jedlo pripravujte sami a nenechajte ich, aby vám prišli k hot potu a nedopečené kúsky dali na tanier.

Hanoj nesklamal 

Vidieť niečo tak raritné ako je železničná trať vedúca cez obývané ulice, alebo sa len tak prechádzať uličkami centra Hanoja sa nám naozaj páčilo. Hanoj nám ukázal Vietnam taký, aký sme si ho predstavovali a aj napriek menšiemu počtu zaujímavostí nesklamal a cítili sme sa tu veľmi dobre

Celá FOTOGALÉRIA z Hanoja

The post Hanoj ti ukáže pravý Vietnam appeared first on TripLovers.

Výlet na motorke po provincii Ha Giang bol úplne neplánovaný. Zážitky a komické situácie, ktoré sa nám tu prihodili sa ale budú v našej rodine tradovať po generácie

Obsah:

• Doprava do/z Ha Giang
• Vstupné do provincie Ha Giang
• Dôležité informácie
• Kde si požičať motorku? 
• Čo na ceste nevynechať!
• Ako som stratil Janku z motorky
• Rozpočet výletu

Doprava do/z Ha Giang 

Provincia Ha Giang nie je taká turistická ako susediaca Sapa. Lístok nekúpite v agentúre a cestu si musíte zorganizovať sami. Autobusy odchádzajú z My Dinh Bus Station od skorého rána. Cena lístku sa pohybuje od 150 000 do 350 000 dongov (5,30 – 12,5€). Cesta trvá až 8 hodín a aj keď nevedie cez serpentíny, väčšina Vietnamcov má počas cesty žalúdočné problémy. Preto odporúčam pred cestou nejesť, aby vám nebolo zle z toho čo uvidíte a ucítite.

Ha Giang ponúka rovnako veľa ako Sapa

Vstupné do provincie Ha Giang 

Do provincie Ha Giang sa platí 10 dolárový permit. Vybavuje sa v Ha Giang Immigration Office alebo na policajnej stanici v Meo Vạc. My sme naň úplne zabudli a spomenuli si až v autobuse cestou späť do Hanoja. Nikto ho počas celého pobytu v provincii nežiadal a na ubytovaní, nám nikto nepripomenul, že ho máme ísť zaplatiť.

V samotnom meste Ha Giang nie je veľmi čo pozerať. Najzaujímavejšie je, ako domáci pestujú zeleninu v nive rieky

Dôležité informácie 

Do oblasti Ha Giang sa najviac oplatí cestovať od záveru augusta do skorého októbra. Vtedy hrajú ryžové polia najkrajšími farbami. Najdaždivejšie sú mesiace od mája do októbra. Je to horská oblasť preto si pred cestou skontrolujte predpoveď počasia a prispôsobte sa tomu.

Keď si pozrieš naše fotografie, tak je vidno, že ryžové políčka nie sú žiarivo zelené ako z pohľadníc. To je preto, lebo sme tam boli počas marca, mimo hlavnej sezóny.

Na Ha Giang loop sa odporúča vyčleniť si aspoň 4 dni. My sme mali kvôli predpovedi počasia iba 3 a bolo to veľmi uponáhľané. Najviac trpeli naše zadky.

Nedávaj si v provincii Ha Giang bravčové mäso, nebude až tak chutné ako zvyčajne

Na návštevu provincie je najlepší september. My sme tam boli počas marca a prejavilo sa to na menej zelených ryžových políčkach

Kde si požičať motorku? 

My sme zvolili overenú požičovňu QT Motorbikes and Tours, ktorá sa nachádza neďaleko autobusovej stanice. Zo širokej ponuky, ktorú majú aj s cenníkom uvedenú na svojej internetovej stránke, sme si vybrali poloautomatickú Yamahu Sirius, s výkonom 125 cc, ktorá plne postačovala. Stroje v tejto požičovni sú nové a je vidno, že sa o ne personál stará. Určite neodporúčam požičiavať na túto cestu skúter, pretože mu to nepôjde tak dobre do kopca ako poloautomatickým motorkám.

Zamestnanci požičovne nemajú s angličtinou problém, čo je v tejto provincii obrovské plus. Veľmi nám pomohli pri naplánovaní trasy a upozornili nás na všetky zaujímavosti po ceste. Dali nám mapu s opismi ciest a bodmi kde čo nájdeme. Osobné veci, ktoré sme nepotrebovali sme si mohli odložiť na ubytovaní QT Hostel alebo v požičovni QT Motorbikes and Tours.

Požičovňu QT Motorbikes and Tours určite odporúčam. Ubytovanie QT Hostel skôr nie, o výmene posteľného prádla v hostely silno pochybujem.

Na preskúmanie provincie Ha Giang sa dá prenajať aj auto so šoférom. Túto možnosť využila veľká španielska skupina, ktorú sme na ceste často stretávali. Ich správanie nám veľmi pripomínalo čínskych turistov. Stretnete ich všade, chodia v skupinách, sú hluční a každý musí vidieť ako si užívajú a ako sa majú dobre.

Po ceste sa dá vo väčších mestách pohodlne najesť v reštauráciách

Čo na ceste nevynechať! 

Heaven’s Gate

Heaven’s Gate je pekná vyhliadka s malou kaviarničku, kde nás obslúžila slečna v kroji. Je to hneď prvá zastávka na ceste a teplá kávička po chladnom ráne určite poteší.

Vyhliadka na Twin mountains

Kúsok za Heaven’s Gate sa nachádza ďalšia vyhliadka. Odtiaľ vidno na ryžové polia pri dedine Tam Son. Nepestuje sa tu len ryža, mimo ryžovú sezónu je táto úrodná pôda využívaná aj na dopestovanie kukurice, zemiakov, reďkovky, kapusty, šalátu a ďalších plodín. Najväčšou atrakciou vyhliadky sú Twin mountains, ktoré majú rovnakú veľkosť a tvar pripomínajúci ženské prsia

Twin mountains, kopce v tvare ženských pŕs

Hmong King’s Residence

Palác z dreva a kameňa je jednou z najväčších atrakcií provincie Ha Giang. Už od 19. storočia slúžil ako sídlo bohatého a vplyvného Vuong Chinh Duca, ktorý bol v oblasti významným obchodníkom. V provincií sa vo veľkom pestovalo ópium, ktorému Vuong Chinh Duc zabezpečil bezpečný prechod na čínske územie. Do roku 2004 bol palác vo vlastníctve jeho potomkov. Následne bol darovaný štátu.

Vstup do rezidencie

Ma Pi Leng Pass

Pekné vyhliadky sa nacházdajú aj v oblasti horského prechodu Ma Pi Leng. Z vyhliadok je vidno aj vodnú nádrž Sông Nho Quê.

Najkrajší horský prechod v provincii

Ľudia z horských kmeňov

Ľudia, ktorí žijú v horách provincie Ha Giang, sú od Vietnamcov výrazne odlišní. Majú ružové líca a telo poznačené rokmi strávenými na poliach. Väčšina žien má deformované chrbtice. Ploché nohy domácich sú vždy obuté do sandál menších čísel ako treba. Ľudia pracujú veľmi ťažko, aj keď ženy asi viac ako muži.

Deti z horských kmeňov

Práca sa týka aj malých detí, každý tu má svoje povinnosti. Videli sme asi trojročného ako si niesol svoj náklad na chrbte, malých chlapcov na byvoloch alebo dieťa starajúce sa o ďalšie dieťa.

Sestrička sa stará o bratčeka

Po práci prichádza čas na hranie. Niekedy nás fascinovalo, čo dokáže deťom urobiť radosť a zabaviť ich na dlhšiu dobu a niekedy sme si spomenuli na naše bezstarostné detstvo u babičky na vidieku.

Na Slovensku sa motorkári vozia pre radosť, v severnom Vietname je to nevyhnutnosť. Na pozadí je vidno chlapca na chodúľoch

Veľa detí v provincii nosí červené tričká s vietnamskou hviezdou. Nie je tajomstvom, že vietnamská vláda sa snaží tieto menšiny povietnamštiť, preto tričká dostávajú v škole.

Trhy

Mali sme šťastie a loop nám vyšiel na víkend, kedy sa konali v dedinách trhy. Domáci v krojoch prišli nakúpiť ovocie, zeleninu a aj kohúty. Drevené palice tu ohlodával každý kto prišiel. Neskôr sme prišli na to, že je to cukrová trstina

V horách žije viacero menšín, ktoré sa od seba odlišujú krojom. Často sú kombinované s obyčajnými tričkami s nápisom. Staršie ženy mávajú prekryté vlasy ako u nás babičky na severe Slovenska a vietnamský klobúk tu nájdete len veľmi sporadicky.

Black rocky mountains

Tmavé vápencové hory nás sprevádzali veľmi dlhý úsek medzi Mau Due a Mao Vac. Ale ich úseky sa nachádzajú aj v okolí mesta Dong Van.

The North Pole

Počas moto tripu v provincii Ha Giang si môžete urobiť aj odbočku k najsevernejšiemu miestu Vietnamu. Nenechajte sa oklamať veľkou vztýčenou vietnamskou vlajkou na kopci. To je len symbolická hranica, cesta k najsevernejšiemu bodu pokračuje ďalej

My sme si tento bod nechali na koniec nášho druhého dňa a na ubytovanie sme prišli až po tme. Vedie tam kľukatá cesta, neskôr aj nespevnená. Ale odmenou nám bol výhľad na západ slnka bez akýchkoľvek turistov. Keďže ľudia idú radšej na ten symbolický najsevernejší bod s veľkým stĺpom a vlajkou.

Symbolický najsevernejší bod Vietnamu. Ten skutočný je ešte o pár km ďalej

Ilegálny vstup do Číny

Cesta k The North Pole v istom momente vedie veľmi tesne popri hranici s Čínou. Na tomto mieste sa dá ilegálne prekročiť hranica. Pre fotku a zábavu kľudne, ale použiť tento prechod na vstup do Číny a následne cestovanie určite neodporúčam. My sme to miesto v náhlení sa za najsevernejším bodom minuli

Ako som stratil Janku z motorky 

Ešte deň predtým ako sa to stalo sme sa s chalankom z požičovne smiali, ako môže niekto stratiť z motorky svoj backpack. A hneď deň na to som ja stratil Janku! Nuž, mal som si ju tam lepšie uviazať

Hneď potom, ako som prudko zabrzdil pred jamou v ceste, som si v duchu hovoril: “Ako sme to dobre ustáli.” a pokračoval som ďalej v jazde.

Tu je aj video, na ktorom sa môžeš dobre zasmiať Aj napriek tomu, že GoPro nemala nastavený dobrý sklon, je tam počuť zvuk a to je najpodstatnejšie.

Ešte chvíľu som trpel samomluvou a pritom aká krásna bola tá krajina mi ani neprišlo divné, že nikto mi neodpovedá. Prešiel som most a asi po 500 m som zbadal peknú scenériu ľudí na poli. Tak hovorím Janke: “Mohol by som odfotiť týchto ľudí, čo ty na to?” Ten moment, kedy som si uvedomil, že Janka nie je na motorke, si ani neviete predstaviť!

Jankina verzia je, že odskackala preč, keď mi pomáhala s balansovaním motorky (za čo jej ďakujem) a hneď si chcela nanovo nasadnúť. Ale to už som jej ušiel

Niekde na tomto mieste som si uvedomil, že nemám svoju najlepšiu spolujazdkyňu, a tak som sa po ňu vrátil na most

Rozpočet výletu

Samotný Ha Giang loop nám trval 3 dni a cestovanie medzi Hanojom a Ha Giangom ďalšie 2 dni.

Výlet nás oboch vyšiel celkom 149 € pričom sme zabudli zaplatiť každý 10 dolárový permit za návštevu provincie.

Vedľajšie cesty sú príjemne prázdne

Provincia Ha Giang je neturistickou verziou Sapy. Sú tu krásne hory a stretnete tu ľudí z horských kmeňov, ktorí sú oproti Vietnamcom vrúcnejší.

Na záver môžem zhodnotiť, že provincia Ha Giang je jediné miesto vo Vietname, ktoré by som ešte niekedy chcel navštíviť. Ale tento krát si už dám veľmi záležať, aby to bolo v období kedy sú ryžové polia zelené

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Giang Loop

The post Provinciou Ha Giang, kde som cestou stratil priateľku z motorky appeared first on TripLovers.

Ako sa môže zvrhnúť TOP destinácia vo Vietname iba tým, že ti nevyjde počasie alebo prídeš v nevhodnej sezóne. Presne taký bol náš výlet do zátoky Ha Long. Všetko však zachránil výlet na ostrov Cát Bà.

Obsah

• V Ha Long city skapal pes
• Celodenná tour do Ha Long Bay
• Cena tour a vstupné
• Ha Long Bay nie je iba o plavbe medzi útesmi
• Motovýlet na ostrov Cát Bà
• Cestovanie vietnamskými vlakmi
• Subjektívne zhodnotenie

Výlety do zátoky Ha Long väčšina cestovateľov rieši cez agentúry v Hanoji. My to nechceme “riskovať” a výlet si zorganizujeme sami. Síce ideme autobusom do Ha Long, dopredu vieme, že nás vysadia na ostrov Tuan Chau (15 km od mesta) a nie priamo v meste, akoby sa dalo očakávať. Je to len ďalší z mnohých podvodov vo Vietname. Tentokrát sme už pripravení a psychicky to znášame o to ľahšie. Ešte sme si vypočuli “extra výhodné” ponuky, ktoré vychádzajú drahšie ako výlety z Hanoja a už si kráčame 15 kilometrov k ubytovaniu v Ha Long. Nie, nie sme až takí držgrošovia, ale trénujeme na Nepál

V Ha Long city skapal pes 

Ani niet divu, veď všetkých zákazníkov kradnú agentúry v Hanoji. V mestečku sú vystavané obrovitánske hotely, jeden vedľa druhého no okrem pár obsadených izieb sú prázdne. Je tu skôr viac ázijských turistov. Nie sú tu ani poriadne potraviny a s reštauráciami nám nevie pomôcť ani Tripadvisor. Avšak my sme si tú našu obľúbenú aj tak našli.

Celodenná tour do Ha Long Bay 

Kvôli počasiu sme volili radšej iba jeden deň. V prípade pekného počasia, by boli dva dni úplne ideálne, kvôli západu a východu slnka v zátoke. To nám však nehrozilo.

Cena tour a vstupné 

V Ha Longu sme obehali viacero agentúr, v ktorých nám ponúkali rôzne ceny. Väčšinou k výletu nevedeli ani presné informácie, vietnamska normálka. Niektorý nám tvrdili, že za obed si musíme priplatiť ďalších 100 000 dongov alebo, že oni sú jediný, kto má v cene zahrnuté aj vstupné do zátoky. My sme jednodňový výlet zakúpili za 680 000 dongov (24 €) v Halong Party Hotel. Najnižšia cena akú sme našli, pričom bolo zahrnuté naozaj všetko (doprava do prístavu a späť, loď, obed, vstupné do zátoky, sprievodca, kajakovanie).

Ha Long Bay nie je iba o plavbe medzi útesmi 

Výlety v Ha Long Bay pozostávajú najmä z aktivít ako návšteva jaskýň, vyhliadok, kajakovania, návštevy perlových či ustricových fariem a aj pobytu na pláži. Medzi to všetko patrí plavba medzi vápencové útvary kedy nám sprievodca ukazuje útvary ako “ryba” alebo “palec Homera Simpsona.” Na úpravu fotografií som použil čiernobiely filter, kde sú dobre viditeľné obrysy útesov v zátoke. Na porovnanie si môžete pozrieť farebné fotografie bez úpravy v galérii.

My sme mali celkom tri zastávky. Na každej sa treba preukázať platnou vstupenkou, ktorú sme ráno dostali od sprievodcu. Prvá zastávka bola jaskyňa s peknou vyhliadkou. Už tu sme sa začali strácať v davoch nedisciplinovaných turistov. Náš sprievodca nám dal dostatok času na obhliadku a počkal nás na lodi. Milé od neho bolo, že nás vždy pred vyplávaním spočítal.

Naša cesta pokračovala k miestu kde sme mali naskočiť na kajaky a prejsť na nich jaskyňou. V skutočnosti sme však len preplávali jaskynné okno a dostali sa do akejsi lagúny kde sa už nedalo pokračovať ďalej. Pre nás to mal byť hlavný bod zátoky, ale kajakovanie trvalo kratšie ako samotné prípravy na naskočenie do kajaku.

Posledná zastávka bola návšteva ostrova Ti Top, kde sme mali k dispozícií umelo vytvorenú pieskovú pláž a vyhliadku. Počasie sa výrazne zhoršilo a zátoku úplne pohltila hmla. Z výhľadu sme napokon nemali nič. Cestou späť už nebolo vidieť nič okrem šedých odtieňov zahmlenej zátoky. Odtieňov šedej bolo asi 50.

Niektoré z aktivít v zátoke sú len na to, aby ste si spravili boží fotku v Ha Long Bay. Na také kajakovanie, ktoré bolo pre nás najzaujímavejšie, sme mali smiešnych 15 minút. Naopak, v chladnom počasí a hmle sme čakali na pláži Ti Top, kým odpláva naša loď.

Motovýlet na ostrov Cát Bà 

Jednodňový výlet v zátoke nenaplnil naše očakávania, preto sme sa vybrali na ostrov Cát Bà na skútri. Z prístavu na ostrove Tuan Chau sme sa odviezli trajektom aj s našou Yamahou. Ešte pred odjazdom sme natankovali plnú a zobrali aj nejakú rezervu. Nakoniec to bolo zbytočne veľa, lebo tankovať sa dá aj na ostrove ale za drahšie. Tu nájdeš ceny jednosmerných lístkov a časy kedy trajekt chodí na/z ostrovu Cát Bà.

Plavba pomedzi vápencové útesy nám trvala takmer hodinu a na ostrove nám už veľa času neostávalo. Prešli sme ho zo severu na juh a zamierili rovno na Cannon Fort. Po zaplatení vstupného 40 000 dongov (1,40€) sme sa vyviezli až na vrchol. Odtiaľ sme mali už len kúsok k bunkrom, opevneniam a strážnym vyhliadkam, ktoré Vietnamci používali počas viacerých vojen ako strategicky výhodný bod v boji proti nepriateľom.

Chceli sme navštíviť aj Hospital Cave, ktorá bola tajnou nemocnicou počas Vietnamskej vojny. To by sme ale nestihli posledný trajekt, tak sme si užívali už iba jazdu cez ostrov a dedinky. Nakoniec, to je hlavný dôvod prečo sem väčšina turistov chodí

Cestovanie vietnamskými vlakmi 

Vlaky sme použili vo Vietname iba dvakrát no bol to dobre investovaný čas. Doslova! Vietnamské vlaky sú zážitok sami o sebe, najmä ak sa budete viesť najnižšou triedou (hard seat), v ktorej robia domáci tak trochu neporiadok. Práve tu môžeš zažiť nefalšovaný Vietnam na vlastnej koži a za úplne smiešnu cenu cestovného. Osobne odporúčam absolvovať jazdu vlakom na trase Da Nang – Hue, ktorá je veľmi bohatá na scenérie mora, pláži, hustého lesného porastu a tunelov.

Po vyše štyroch mesiacoch v JV Ázii mi Ha Long Bay neprišiel ničím úžasný a výnimočný. Všade nás sprevádzali čínsky turisti a každú vyhliadku sme spoznali lebo sme ju už predtým videli na nejakom plagátiku. Veľmi mi pripomínal Krabi. Navyše v úplne zahmlenom počasí ani nebolo na čo pozerať, to však bola naša smola. Bolo to spôsobené tým, že už sme na ceste celkom dlho a potrebujeme nejakú zmenu. Ak niekto cestuje do Vietnamu, tak Ha Long Bay treba určite navštíviť. No priprav sa na to, že to ani zďaleka nemusí byť také peknučké ako na pohľadniciach.

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Long

The post Od Ha Long Bay nemajte veľké očakávania appeared first on TripLovers.

Na čo sa tešiť v strednom Vietname, kam na miesta bez turistov a na čo si dávať pozor? Pripravte si fotoaparáty, Hoi An, Da Nang a Hue volá

Obsah

• Trochu zábavy na úvod
• Koloniálny Hoi An
• Mỹ Són lokalita Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
• Da Nang 
• Podvody vo Vietname
• Hue po neturistických chodníkoch

Trochu zábavy na úvod 

Vo Vietname sa stretávame s naozaj komickými psami. Narozdiel od ostatných krajín juhovýchodnej Ázie, vo Vietname sú psy prevažne domáce. Väčšina majiteľov svojich miláčikov tak veľmi zbožňuje, že ich kŕmia až sú vyžraté ako ošípané. V Saigone sme dokonca videli psa, ktorý sa nevedel postaviť na nohy. Výhodou týchto tlstých psov je, že sú také lenivé, že na vás na ulici ani nezaútočia.

Koloniálny Hoi An 

Ako prvé navštevujeme mestečko Hoi An, ktoré napriek Vietnamskej vojne ostalo zachované. Vďaka jeho koloniálnemu štýlu bolo zapísané do zoznamu UNESCO. Jeho centrum je turistami preplnené od rána do večera a po zotmení sa v uličkách mesta tlačíme ako o polnoci na Silvestra na nábreží v Bratislave. Niet divu, mestečko je po zotmení naozaj unikátne vyzdobené lampiónmi a pôsobí naozaj príjemne

Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je Japonský most. Cez deň sa tu dá navštíviť nespočetné množstvo chrámov, ale tentokrát v čínskom prevedení. Je to jedno z najpríjemnejších a najvyzdobenejších miest aké sme v juhovýchodnej Ázií doposiaľ navštívili. V počte fotogenických zákutí vyhráva Hoi An prvé miesto.

Na objavovanie Hoi Anu môžete využiť aj plavbu loďkou, väčšina turistov však preferuje bicykle. Tie sa dajú využiť aj k preprave na neďalekú pláž alebo si len tak zabicyklovať pomedzi ryžové polia.

Pre motorky je centrum mesta v určitých časoch zatvorené, nikto nám však nevie povedať kedy presne a ktorá časť je centrum, pritom máme pocit, že motorky sú tu neustále.

Mỹ Són lokalita Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO 

Navštívili sme aj hinduistický chrámový komplex Mỹ Són. Oblasť bola významným kultúrnym centrum Čampskej ríše, jej prvé stavby sa datujú do 4. storočia. Napriek jej významnej hodnote bola časť komplexu počas Vietnamskej vojny zničená a v areáli sa nachádzajú dobre čitateľné krátery po bombardovaní.

Nám pripomínal Mỹ Són kambodžský Angkor Wat v tehličkovej verzii. Turistov je tu tiež veľa ale iba pri tých najhlavnejších objektoch. My sme zázrakom vychytali čas medzi dvoma “čínskymi vlnami”.

Mỹ Són má ako jedna z veľmi mála pamiatok v JV Ázii aj časť s múzeom, kde sa o pamiatke aj niečo dozvieš. Vstupné do areálu je 150 000 dongov (5,3 €) a v cene je zahrnutý aj shuttle bus.

Da Nang 

Do mesta Da Nang sme prišli navštíviť Marble mountain. Očarili nás najmä jaskyne s obrými sochami, ktoré boli vápencové a nie mramorové. Aj keď geologicky majú k sebe tieto horniny blízko, vzhľad jaskýň by bol diametrálne odlišný.

Na samotnej hore sa nachádza viacero budhistických chrámov. Tieto vietnamské však prebrali niečo z čínskej architektúry. Sú pekné a malebne vyzdobené, ale všetky “na jedno kopyto.” Po návšteve tretieho nás už úplne prestávajú zaujímať. Navyše nám návštevu znepríjemňujú tisíce čínskych turistov, ktorý prišli do Vietnamu oslavovať Čínsky Nový rok.

V meste sa určite oplatí zastaviť pri Dračom moste, ktorého architekti šikovne zakomponovali a vytvorili z neho ikonu mesta.

Po návšteve Marble mountains sme sa vybrali pozrieť najväčšiu sochu vo Vietname. Je ňou Lady Budha neďaleko Da Nangu, ku ktorej sa ide okolo pláži. Na nich nás zaujalo akurát miesto kde kotvili desiatky lodí a lodičiek. Vyskytovali sa tu aj lokálne bambusové lode, ktoré majú kruhový tvar.

Podvody vo Vietname 

Našiel som nie príliš lichotivý článok o podvodoch vo Vietname. Jeho naštudovanie mi trvalo nejakú dobu, ale bol to viac než užitočné strávený čas. Nás postretol známy okatý podvod vo verejnom autobuse medzi Hoi Anom a Da Nangom. Keď sme mali platiť, tak autobus zastavil a všetci domáci čakali, či zaplatíme vyššiu cenu oproti štandardnej. Cena by mala byť 20 000 dongov (0,7 €), ale oni chcú ďalších 20 000 dongov (0,7 €), akože za batožinu. Smiešna suma, ale ide o princíp. Ak by sme ale nehrali ich hru, tak by nás najskôr vysadili. Cena dopravy, do našej cieľovej destinácie, nás ale aj napriek tomu vyšla výrazne menej, ako keby sme použili služby turistických agentúr. Tie okrádajú turistov na trase Hoi An – Hue oficiálne.

Hue po neturistických chodníkoch 

Do Hue prichádzame tak trochu znudení z toho množstva chrámov. Navštevovať každú “must see” pamiatku a tlačiť sa všade s Číňanmi sa nám už naozaj nechce. Návštevu Hue sme poňali trochu netradičnejším spôsobom. Vykašľali sme sa na Citadelu, ktorá je po Vietnamskej vojne aj tak úplne nanovo zrekonštruovaná a zamierili mimo turistické chodníky. Navyše, podľa recenzií, ceny vstupného nezodpovedajú tomu čo môžeme vidieť.

Mierime 20 kilometrov na juhovýchod cez ryžové polia skoro až k pláži a cintorínu An Bang.  Tento cintorín nie je vyznačený ani na maps.me, ale nájdete ho na google maps Je špecifický tým, že miestna buržoázia tu stavia prehnane veľké a bohaté pomníky pre svojich rodinných zosnulých. Ich pýchou sa, okrem nás, neprišiel kochať nikto iný. Cintorín je prezývaný aj Mestom duchov, čo je naozaj trefné pomenovanie.

Ďalšou špecialitkou je opustený waterpark smerom na juh od mesta Hue. Park otvorili v nedokončenom stave v roku 2004 a zavreli ho z neznámych príčin už 2 roky na to. O vstupe sme nemali presne informácie, len sme vedeli, že sa dá dostať dnu. Najprv sme chceli prísť oficiálnym vstupom no pri bráne visela tabuľa “No Visitors” a cesta bola zatarasená rampami. Otočili sme to a chceli sa dostať do areálu zadnou cestou okolo kláštora. Tam sme stretli benediktínskeho mnícha, ktorý síce veľmi nechcel, ale nakoniec nás dostal dnu cez zarastený plot.

Poprosil nás aby sme pri odchode použili hlavný vchod. Keď sme odchádzali, rampy už boli zdvihnuté. Na úplne opustenom mieste bývalého waterparku je hlavnou dominantou budova akvária, ktorá je v tvare draka. Neskôr sme sa dočítali, že na tomto mieste v minulosti relaxovali aj krokodíly (45. sekunda videa), o čom sme počas našej návštevy netušili.

V rámci zostávajúceho času sme navštívili aspoň Thien Mu Pagodu a Temple of Literature. Obidve miesta sú bezplatné ale za návštevu stojí podľa nás iba Thien Mu Pagoda.

Záver

Centrálny Vietnam určite treba zakomponovať do cestovného plánu, ak sa chystáte navštíviť Vietnam. Hoi An, Da Nang aj Hue patria medzi najkrajšie miesta aké máte možnosť vo Vietname vidieť. No na podvodníkov si treba dávať väčší pozor ako kdekoľvek inde!

Celá FOTOGALÉRIA z Hoi An

Celá FOTOGALÉRIA z Da Nang

Celá FOTOGALÉRIA z Hue

Celá FOTOGALÉRIA z My Son

The post O podvodoch a krásach stredného Vietnamu appeared first on TripLovers.