Ku klasickým škandinávskym špecialitám sa dá dostať vo vychýrených turistických destináciách ako Kodaň, Bergen, Štokholm či Geiranger,… Avšak naše putovanie Škandináviou smerovalo najmä do prírody. Do malých neturistických dediniek kde majú nanajvýš pizzeriu alebo ázijské bistro. Škandinávske jedlá sme teda hľadali v potravinách a ochutnávanie lokálnej gastronómie sa pre nás tak stalo cenovo dostupné

Obsah:

• Hotové jedlá z potravín
• Ceny jedla v Škandinávii
• Čo ochutnať v Škandinávii?

Hotové jedlá z potravín

Je priam fascinujúce čo všetko sa dá kúpiť v škandinávskych potravinách. Najmä v tých nórskych. Hotové jedlá, nie instantné, nie v konzervách. Ale prevažne vákuovo zabalené, pripravené priamo na konzumáciu. Stačí ich ohriať. Polievky, palacinky, dokonca upečený losos a aj zemiaková kaša v sáčku!

My sme našťastie mali možnosť variť si v karavane, ale mnohé z týchto jedál sa dajú pripraviť aj v prírode, na horáku a v ešuse. Aj keď asi nebudú vyzerať tak dobre

Ceny jedla v Škandinávii

Ceny potravín v Škandinávii sú výrazne vyššie, pričom najvyššie sú v Nórsku. Všeobecne by sa dalo povedať, že sú 1,5x až 2,5x vyššie, ale veľmi to závisí od položky.

Cenám jedla, ale aj ďalších položiek týkajúcich sa cestovania po Dánsku, Nórsku a Švédsku som sa podrobne venovala v článku: Koľko nás stáli 2 mesiace cestovania po Škandinávii karavanom – Dánsko, Švédsko, Nórsko

Čo ochutnať v Škandinávii?

Knäckebrot (Švédsko)

Škandinávske sucháre s typicky obdĺžnikovým tvarom. Aj keď knäckebrot je v dnešných časom chlebom každej zo škandinávskych krajín, jeho pôvod je v strednom Švédsku. Knäckebroty sa tradične piekli len dvakrát do roka a to po zbere úrody a znova na jar, keď opäť začala tiecť zamrznutá voda.

Dnes ich v regáloch obchodov nájdete v hociktorom dni v roku a v takých množstvách, až si z nich nebudete vedieť vybrať.

Hnedý syr Brunost (Nórsko)

Tradičný nórsky syr Brunost je chuťovo absolútne odlišný oproti iným syrom aké sme kedy ochutnali. Sladko slaný hnedý syr Brunost má nádych karamelu. Jeho typický hnedastá farba a nasladlá chuť vzniká pri dlhom varení karamelizáciou mliečneho cukru. Vyrába sa z kozieho mlieka (na obale označenie geitost) ale aj kombináciou kravského a kozieho mlieka.

Tento syr je veľmi netradičný aj svojou hutnosťou. Neskutočne zle sa krája. Dá sa kúpiť ako pol kilová alebo kilová kocka. Neskôr sme volili verziu už nakrájaného syru na plátky.

Tento syr je skutočnou raritou a pri návšteve Nórska alebo iných krajín Škandinávie ho určite treba ochutnať

Švédske mäsové guličky Köttbullar (Švédsko, Dánsko)

Varianty mäsových guličiek sú známe po celom svete v rôznych podobách (kofta, bakso fašírky,…) avšak švédskym mäsovým guličkám köttbullar sa len tak niečo nevyrovná. Mäsové guličky Köttbullar, slangovo prezývané aj IKEA guličky sú jednoznačnou klasikou ktorú v Škandinávii takmer určite ochutnáš

Vo Švédsku sa pripravujú z hovädzieho mäsa, ale v Dánsku sú v obľube najmä bravčové, ktoré chutia tak trochu ako fašírka. V IKEI samozrejme dostanete originál a dá sa tu najesť skutočne lacno

Ryby a morské plody (Dánsko, Švédsko, Nórsko)

Keďže škandinávske krajiny sú obklopené moriami, je úplne pochopiteľné, že ryby a morské plody majú v škandinávskej gastronómií patričné zastúpenie. My osobne morské plody veľmi nemusíme, takže sme ostali len pri rybách.

Samozrejmosťou je losos, ktorého sme si v karavane robili minimálne 5x. Výhodou je, že je veľmi rýchlo pripraviteľný, vždy nádherne vykostený, naporcovaný a na počudovanie aj lacný (400g balenie okolo 7€). V nórskej kuchyni pripravujú lososa najčastejšie marinovaného. Takto pripraveného lososa nazývajú Gravlax.

Sleď je tiež častou pochúťkou a to najmä v Dánsku, kde sa nakladá v sladkokyslom náleve. Neodmysliteľnou súčasťou nórskej kuchyne sú aj krevety na množstvo spôsobov. Ako nátierka, alebo len na rýchle ošmahnutie na panvici. Avšak veľmi obľúbené bývajú na krevetovom sendviči

Smörgåskaviar (Švédsko)

Sendvičový kaviár je nátierka z rybacích ikier, ale v skutočnosti nie je tak úplne kaviárom, pretože sa vyrába z tresčích ikier. Na pultoch regálov škandinávskych supermarketov existuje mnoho druhov tejto pochúťky. My sme ochutnali švédsky Kalles a pri ňom sme aj ostali

Leverpostej (Dánsko)

Leverpostej alebo pečeňová pasta je veľmi obľúbenou nátierkou v dánskej gastronómii. Jej hlavnými zložkami sú bravčová pečeň, cibuľa a masť. Od ostatných paštét sa odlišuje tým, že je zapekaná. Obľubovali sme ju na chlieb, knäckebrot ale aj na nórske lokše Lomper.

Dánska pečená pečeňová pomazánka sa dá kúpiť vo všetkých krajinách Škandinávie, až na to, že na západnom pobreží Švédska sme ju vôbec nevedeli zohnať v žiadnom z obchodných reťazcov.

Lomper (Nórsko)

Nórske placky Lomper sú v podstate naše lokše, len s väčším obsahom zemiakov. Vznikli v časoch, keď bol počas napoleonských vojen blokovaný dovoz obilia do Nórska. Múka bola nedostatkový tovar a do placiek sa začalo primiešavať viac varených zemiakov. Kvôli väčšiemu obsahu zemiakov boli omnoho mäkšie a tak zostali v obľube aj keď sa blokády skončili

Placky Lomper sú veľmi lacné. Jedno balenie s 10 ks stálo len 14 NOK, čo je asi 1,20 € (značka Buer). A vystačili nám na obed alebo večeru. S dánskou pečeňovou pastou to bolo ako luxusné pečeňové lokše Navyše expresne rýchlo pripravené, pretože ich stačí len ohriať a natrieť. Žiaľ, inde ako v Nórsku sme ich už nenašli.

Škoricová buchta Kanelbullar (Švédsko)

Ak hľadáte niečo na zahryznutie ku kávičke, kanelbullar je vo Švédsku číslo jedna. Ich jednoduchší variant vyzerá tak trochu ako klasické škoricové slimáky. Avšak keď sa pečú v pôvodnom tvare ako uzlíky, estetickosť ich vzhľadu dodáva tomuto koláču úplne iný význam

Vyrábajú sa z cesta, do ktorého sa pridáva maslo aby bolo mäkšie. Škorica môže byť pomletá na jemno ale aj na hrubo a pod zubami doslova škrípe škoricové drievko. Na vrchu bývajú posypané veľkými zrnkami cukru.

Na Slovensku sa dá kúpiť aj v IKEI ako v bistre tak aj ako mrazený polotovar. Ale pri návšteve Švédska ich treba taktiež určite ochutnať

Kvikk Lunsj (Nórsko)

Kvikk Lunsj je typická nórska čokoláda pozostávajúca zo štyroch tyčiniek, ktorá by sa dala nazvať aj predražený KitKat. Je symbolom dobrého snacku na turistiku, ktorú Nóri vnímajú rovnako ako Slováci Horálku. Čokoládka Kvikk Lunsj je vhodná aj ako suvenír pre tých menších

Isbjørn (Nórsko)

Pivo značky Isbjørn pochádza z najsevernejšie položeného pivovaru na svete. Isbjørn sa varí z čistej arktickej vody, ktorá dodáva pivu špecifickú chuť, ktorá odráža drsné arktické podnebie. Chuťovo je naozaj o trošku inšie ako naše pivá. Avšak nie som pivný guru a neviem to popísať, takže budeš musieť ochutnať sám, aby si pochopil Jedna plechovka stojí okolo 2,50€.

The post Škandinávska gastronómia z potravín, na ktorej nezbankrotuješ (Dánsko, Švédsko, Nórsko) appeared first on TripLovers.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že litovská kuchyňa nemá príliš čím zaujať. Pravdou však je, že aj z tradičných surovín akými sú zemiaky, či kefír dokážu Litovčania vykúzliť zázrak na tanieri

Obsah:

• Prečo sme z litovskej kuchyne ochutnali tak málo jedál?
• 5 jedál, ktoré v Litve treba ochutnať
  1. Šaltibarščiai
  2. Vedarai
  3. Cepelinai
  4. Kibinai
  5. Šakotis

Prečo sme z litovskej kuchyne ochutnali tak málo jedál?

Tradičné litovské jedlá nájdeš výslovne v najturistickejších oblastiach, teda najmä v centre Vilniusu a pri hrade Trakai. V samotnom centre Vilniusu sa dokonca na stôl v reštaurácií s tradičnými litovskými jedlami doslova čaká. Teda hlavne keď hovoríme o letných večeroch. V odľahlejších oblastiach (v ktorých sme sa motkali väčšinu času) sa v reštauráciách servírujú bežné európske jedlá ako pizza, cestoviny či plnený baklažán a tradičné jedlá by si tu hľadal len ťažko.

My sme tradičnú litovskú gastronómiu ochutnali tiež v centre Vilniusu, konkrétne v reštaurácii Etno Dvaras. Tu nám chutilo nám naozaj všetko čo sme si objednali, takže vrelo odporúčam

5 jedál, ktoré v Litve treba ochutnať

1) Šaltibarščiai – šialene ružová polievka

Šaltibarščiai je najfotogenickejšie jedlo s akým sa v Litve stretneš. Je to najtradičnejšie jedlo Litvy a v preklade znamená studený boršč. Jej typickú, priam šialenú ružovo-fialovú farbu, jej dodáva cvikla, ktorá je spolu s uhorkou rozvarená v kefíre.

Šaltibarščiai sa podáva ako polievka na studeno spolu s uvarenými a osmaženými zemiakmi a vajíčkom natvrdo. Je veľmi osviežujúca, vhodná aj ako ľahká letná večera

Cena: 3,50 €

2) Vedarai – zemiaková klobása

Zemiakové klobásy možno poznáš aj zo slovenského Liptova, kde si ich môžeš objednať pod názvom liptovské droby. Tie v Litve pravdepodobne vznikli samostatne po vlastnej osi, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že niekto od niekoho ukradol recept.

Hlavnou ingredienciou sú pučené alebo až pomleté a nasolené zemiaky, ktoré sú dochutené malými údenými kúskami mäsa a opraženou cibuľkou. Táto zemiaková zmes sa plní do čriev, ktoré sú tak pripravené na pečenie.

Znie to možno trochu alternatívne, ale ak budete mať možnosť, určite choďte do toho. Bolo to jedno z tých najchutnejších jedál, ktoré sme v Litve ochutnali

Cena: 6 €

3) Cepelinai (Zeppelins)

Cepeliny sú veľmi hutné zemiakové knedle, plnené mletým mäsom, ktoré poriadne zasýtia. Pri podávaní sa cepeliny servírujú obliate kyslou smotanou a posypané opraženou cibuľkou, prípadne slaninkou. Väčšinou sa podávajú 2 kusy.

Ešte pikoška na záver: Ich názov je odvodený od vzducholodí Zeppelin, lebo sa na ne podobali svojim mohutným tvarom

Cena: 5,50 €

4) Kibinai – plnené pečivo

S Kibinai, tradičným litovským pečivom, sa stretneš najmä v mestečku Trakai. Pečivo je veľmi podobné lístkovému cestu, až na to, že sa do neho pridáva ešte kefír Cesto je naplnené najrôznejšími plnkami od výmyslu sveta. Má rožkovitý tvar so zapleteným okrajom. Z tohto pečiva sa strašne trúsi a v okolí reštaurácií poletujú úplne vypasené vrabce, ktoré sa džgajú omrvinkami, ktoré na stoloch zanechajú turisti

Existuje obrovské spektrum plniek, ktorými môžu byť kibinai plnené. Najtradičnejšie sú samozrejme mäsové plnky, no existuje tu obrovský výber aj pre vegetariánov. Tí si môžu vybrať zo zeleninových, hubových, špenátových, syrových, či dokonca cibuľových a mnoha iných kombinovaných plniek.

Kibinai sa môže servírovať samostatne alebo ako príloha k vývaru. Existuje aj jeho koláčová verzia, ktorá je väčšia, preto ti na zasýtene stačí jeden kus. Osobne nám kibinai veľmi chutilo ale bolo nám z nich trochu ťažko od žalúdku, lebo sú dosť mastné.

Cena: od 2 € za kus

5) Šakotis – koláč v podobe vianočného stromčeka

Šakotis je niečo medzi koláčom a sušienkou. Dal by sa prirovnať k trdelníku, pretože sa tiež pečie na ražni pri otvorenom ohni a rovnako je dutý. Robí sa z vaječného cesta, ktoré odkvapkáva keď sa pri pečení otáča na ražni. Práve tak nadobúda šakotis svoj jedinečný tvar, ktorý pripomína vetvičky vianočného stromčeka

Má sladkastú, ale nie príliš výraznú chuť. Je vhodný ku káve, prípadne na raňajky. Veľmi sa drolí a aj keby to bol vhodný darček z dovolenky, skôr by sa rozsypal akoby sme prišli domov

Šakotis ľahko zohnať, predávajú ho takmer v každých väčších litovských potravinách. Stretnúť sa s ním môžeš aj na vianočných trhoch alebo lokálnych jarmokoch, kde sa predáva v pouličných stánkoch ako plnený šľahačkou, zmrzlinou alebo ovocím. Teda podobne ako trdelník

Cena: v závislosti od hmotnosti

The post To málo čo sme v Litve stihli ochutnať appeared first on TripLovers.

Už sa vám niekedy zvrhol víkend? Tak nám sa to stalo v Lošticích, hneď potom ako sme navštívili múzeum Olomouckých tvarůžků. Priamo z múzea sme putovali do aromatickej podnikovej predajne a stade do niekoľkých tvarůžkových reštaurácií! Z obzerania si opevnení v Olomouci sa to z ničoho nič zvrhlo na bohémsky gastro víkend, plný tvarůžkových špecialít, ktorých sa nie a nie dojesť

Obsah:

• Zlaté dukáty zapáchajúcich olomouckých syrečkov?
• Múzeum Olomouckých tvarůžků A. W.
• Tvarůžkový GASTRO VÍKEND

Zlaté dukáty zapáchajúcich olomouckých syrečkov?

Olomoucké, alebo loštické syrečky sú formou mäkkého zrejúceho syra, ktorý sa vyrába v Lošticiach, neďaleko Olomouca. Vyznačuje sa silnou arómou, ktorá je dôvodom pre malé percento kriku v našej domácnosti Odjakživa ich voláme kvargle, no v Lošticiach sme sa dozvedeli, že sú to tvargle! Akože made from TVAroh

Podomácka receptúra Olomouckých syrečkov začína v dedinkách moravského regiónu Haná, ešte niekde v 16. storočí. Vyrábajú sa z 2x pomletého tvarohu a soli, ktorý sa necháva dozrievať a sušiť, pričom naberá žlto-oranžovú farbu. Vďaka špeciálnemu baleniu prebieha dozrievanie syrečkov ešte aj v čase ich prevozu do regálov obchodov. Sú tiež výnimočné pre svoj veľmi nízky obsahu tuku (cca len 1%)

História produkcie olomouckých syrečkov začína v malej dedinke Loštice asi 30 km severozápadne od Olomouca. Do konca 19. storočia si tvarůžky vyrábali ľudia iba pre vlastnú spotrebu. Nápad produkovať tvarůžky a následne ich ďalej predávať vo väčšom dostali až Jozef Wessels so synom Aloisom. Postupne do tohto nového biznisu zatiahli celú rodinu.

Spočiatku začínali ako rodinná manufaktúra, ktorá predávala svoj tovar iba v Lošticích a blízkom okolí Olomouca. Názov olomoucké syrečky dostali až vtedy, keď sa s nimi vo veľkom začalo obchodovať na Olomouckých trhoch. Svoji slávu si získali najmä potom čo si ich obľúbili Habsburgovci vo Viedni.

Múzeum Olomouckých tvarůžků A. W.

Výroba tvarůžkov dodnes prebieha v Lošticích, kde nájdeš aj Múzeum Olomouckých tvarůžků A. W.. Vstupné je 60 Kč (2,30 €) a expozícia ťa prevedie celou históriou výroby tvarůžkov. Návšteva múzea zaberie približne 1 hodinu. Jej súčasťou je 1 krátky dobový film o tom ako začala firma A. W. vyrábať a predávať tvargle, a jeden krátky film na štýl “Ako sa to robí,“ venovaný modernej výrobe tvarglí.

Pre deti je prichystaná jedna milá rozprávka o tom ako Tavrůžek (alias Smelly) išiel študovať na akadémiu syrov. Samozrejme končí happy endom

Tvarůžkový GASTRO VÍKEND

Tvarůžkové jedlá môžeš nájsť v širšom okruhu Olomouca no skutočné špeciality nájdeš hlavne v obci Loštice. Prehliadka múzea končí v podnikovej predajni, kde ťa okrem strašného smradu ohúri aj obrovské spektrum produktov, o ktorých si ani netušil! Od mäsových produktov dochutených olomouckými syrečkami ako sú jaternice či klobásy, cez tvarůžkové krekry až po pasty v tube.

Po výdatnom nákupe najrôznejších syrových dobrôt sme postupne prešli niekoľko reštaurácií na námestí v Lošticiach. Boli sme ohúrení aké recepty dokázali domáci z olomouckých syrečkov vymyslieť a stále zachovať typický český ráz týchto jedál Aj keď sa tvarůžky v týchto kombináciách bežne nepoužívajú, fakt sa k týmto jedlám hodia! Tu je prehľad tých, ktoré sme stihli ochutnať cez víkend

Smažené tvarůžky

Vyprážané olomoucké syrečky sú jedno z najklasickejších jedál, ktoré jednoducho zoženieš aj mimo Loštíc. Originálne olomoucké syrečky sú obalené v trojobale a ešte dodatočne obalené vo vajíčku a strúhanke aby sa syreček neroztiekol pri vysmážaní. Malé zlaté dukátiky sa takmer výlučne servírujú s hranolkami.

Cena: 125 Kč (5 €)

Tvarůžkový tatarák

Olomoucké tvarůžky v tataráku prekvapivo neboli príliš výrazné a celé jedlo malo viac menej neutrálu chuť. V tomto podaní bol tatarák najemno nastrúhaný syr dochutený paprikou. Mimo sa dokonca nechal oklamať a celú dobu si myslel, že tam je aj trocha mäsa. Nebolo K tvarůžkovému tataráku sme dostali poriadne mastné hrianky a množstvo cesnaku.

Cena: 150 Kč (6 €)

Tvarůžky v bramboráku

Olomoucké tvarůžky zapečené v bramboráku sú pre nás tým najlepším jedlom, aké sme v Lošticích vôbec ochutnali. V bramboráku sa veľmi intenzívne zvýraznila chuť olomouckých tvarůžkov. Navyše je to jedno z jedál, ktoré by som mohla zvládnuť pripraviť aj doma

Cena: 115 – 140 Kč (4,50 – 5,50 €)

Voňavá cesnačka s tvarůžkama

Cesnaková polievka a v nich niekoľko kusov nakrájaných olomouckých syrečkov, ktoré sa roztápali a ťahali po lyžičke. Voňavá cesnačka je dosť ťažké jedlo kvôli samotnému cesnaku, no krásne táto polievka vonia – po cesnaku, nie po olomouckých syrečkoch

Cena: 50 Kč (2 €)

Tvarůžkové lokše

Na tvarůžkové lokše sme natrafili iba náhodou v Tvarůžkovej cukrárni v Lošticích. Veľmi chutná bola už samotná zemiaková lokša, ktorá je základom. Smotanovo-tvarůžková plnka už iba podčiarkla úžastnosť tohto jednoduchého jedla.

Cena: 35 Kč (1,40 €)

Tvarůžková zmrzlina

Tvarůžková zmrzlina je slaná a naozaj je v nej tie tvarůžky cítiť. Prvý dojem z nej bol fakt hnusný, ale čím dlhšie sme ju jedli, tým bola tá chuť prijateľnejšia Najlepšie je ju kombinovať s inou zmrzlinou a postupne si človek na tú chuť zvykne.

Cena: 30 Kč (1,20 €)

Okrem týchto jedál ti tu spravia aj panini, pizzu, langoše a môžeš dokonca vyskúšať aj cookies s olomouckými tvarůžkami Nám najviac chutili lokše a bramboráky s tvarůžkami. Oboje odporúčam ochutnať práve v Tvarůžkovej cukrárni v Lošticích

K tým sladkým jedlám sa nám olomoucké syrečky až tak nehodili, ale bola to naozaj zaujímavá skúsenosť Každopádne si k tomu treba dať poriadne horké české pivo (nie tvarůžkové). Verím, že ti tento článok zachutil a prajem poriadne smradľavý víkend v Lošticích

The post GASTRO VÍKEND – domovina Olomouckých syrečkov appeared first on TripLovers.

My dvaja nie sme príliš veľký fanúšikovia nových a neštandardných chutí. Prešli sme už viacero “najlepších kuchýň sveta“ a ochutnali rôzne jedlá, no gastronómia ani jednej z nich nás nejako špeciálne neohúrila. Ale asi už z názvu článku tušíš, že v Albánsku nám proste chutilo

Obsah:

• Cez predstieranie až do žalúdka
• Čo ochutnať v Albánsku? Všetko!
  • Mäsové hody
  • Vegetariánske jedlá
  • Dezerty

Albánska gastronómia je šmahnutá chuťami všetkých okolitých krajín – Grécka, Talianska, krajín Balkánu a dokonca Turecka. Tento článok ponúka len prehľad toho čo sme stihli za týždeň v Albánsku ochutnať. Inak je tých jedál ďaleko viac

Cez predstieranie až do žalúdka:

• čo sa nám tu naozaj páčilo, bolo, že keď sme sa pozreli na kuchára, vždy sme vedeli ako nám bude chutiť
• asi 50% Albáncov s ktorými sme sa zhovárali, nám prezradil, že v minulosti pracovali na Slovensku a robili najmä trio – káva, pizza, zmrzlina
• nájsť tradičné albánske jedla nebol takmer žiaden problém
• je ťažké zohnať raňajky a kávu v jednom podniku – vždy sú oddelene
• keď povieš kapučíno, môžeš dostať aj práškové kapučíno v mlieku – istota je povedať macchiato
• vždy dostaneš na stôl jednorazové prestieranie
• dosť veľa možností ľahkých vegetariánskych jedál
• všade sme sa stretávali s paprikou
• menu majú takmer všade robené rovnakým spôsobom, takmer vždy s tými istými kategóriami, takže sa v tom ľahko orientuje
• takmer vždy sme ku jedlu dostali chlieb alebo bruskety, niekedy sa nám to ani nehodilo ale vyzeralo to skôr ako tradícia
• ceny jedla sú veľmi priaznivé, väčšinou sme sa najedli do 10€ aj s pitím

Čo ochutnať v Albánsku? Všetko!

Mäsové hody

Pleskavica

Pleskavica je typickým grilovaným jedlom balkánskej kuchyne a ľahko sa k nej dostaneš aj v Albánsku. Pripravuje sa z kombinácie viacerých druhov do jemna namletého mäsa, prípadne syra, ktoré sa pečú na grile. Gril dodáva mäsu nie len jedinečnú vôňu ale na mäse často ostane trošinku popolčeka, ktorý typickým spôsobom špiní prsty Pleskavica sa najčastejšie podáva s pečivom, hranolkami a zeleninou.

Cena: 750 – 900 lek (6 – 7,5€)

Ražniči (Suvlaki)

Aj ražniči patrí k jedlám, ktoré nájdeš v celom regióne Balkánu. V jednoduchosti je to mäso napichnuté na paličke a opečené na grile. Najčastejšie ide o bravčové mäso, no prípadne to môže byť aj nejaké iné. Ražniči je veľmi podobné ázijskému šašliku, s tým rozdielom, že ražniči sa napichuje na paličku spolu so zeleninou. V niektorých reštauráciách ho môžeš nájsť aj pod názvom suvlaki. Klasicky sa podáva s pečivom, hranolkami a zeleninou.

Cena: 600 lek (5€)

Čevapi

Asi najrozšírenejšie jedlo celého Balkánu, ktoré nájdeš takmer v úplne každej lepšej reštaurácií. Čevapi sú do značnej miery veľmi podobné pleskavici. Rovnako ako pleskavica aj čevapi sú z kombinácie viacerých druhov mletého mäsa, rozdielne sú však tvarom. Čevapi sa pripravujú v podobe malých šulčekov. Vďaka ich menšej veľkosti si môžeš vo väčšine reštaurácií vybrať koľko kúskov čevapov chceš.

Z nejakého neznámeho dôvodu reštaurácie túto pochúťku nazývajú vo svojom menu kebapi. Ako prílohu môžeš dostať pečivo, hranolky a zeleninu.

Cena: 400 – 600 lek (3,30 – 5€)

Doner kebab

Pojem kebab má v Albánsku dva významy. V jednom z prípadov to môže byť chápané ako čevapi. Ak chceš náš “klasický kebab v žemli,“ tak si musíš vypýtať doner kebab. V podstate aj u nás je to doner kebab, len to doner sa nepoužíva.

Cena: 150 – 250 lek (1,20 – 2€)

Qoftë

Qoftë je typickým albánskym jedlom, o ktoré sa Albánci nedelia s celým regiónom Balkánu. Ide v podstate o akési mäsové fašírky s bylinkami, ktoré sa servírujú s hranolkami ale najmä tzatzikmi.

Cena: 350 – 500 lek (2,90 – 4,10€)

Morské plody

Pri výbere morských plodov ťa v obedovom menu môže zaraziť slovíčko “deti,“ čo v albánčine znamená morské. Plody mora neodmysliteľne patria do kuchyne každej jednej prímorskej krajiny a ani Albánsko nie je výnimkou.

Cena: 500 – 800 lek (4,10 – 6,50€)

Tavë kosi

Tavë kosi me mish qengji alebo po našom jahňacie zapekané v jogurte. Ide o kus jahňacieho mäsa, ktorý je zapečený v hlinenej mysle spolu s jogurtovo ryžovou omáčkou. Pozor mäso takmer nikdy nebýva vykostené ale zato sa pekne udeľuje od kosti. Tavë kosi sa väčšinou servírované rovno z trúby a preto je poriadne horúce, takže pozor na jazyk. Jedlo je trošku chutnejšie, resp. lepšie cítiť chuť jogurtu keď trošku vychladne. Bolo to v pohode ale raz stačilo

Cena: 550 lek (4,50€)

Turquebab

Ťažko povedať či sa toto jedlo takto naozaj aj volá. Teta čo nám ho naservírovala v zapadnutej reštike nás proste odrbala a za fakt hnusné jedlo si vypýtala až 10€ (1 polievka + jedno fakt odporné šľachovité mäso s polosurovými vyblednutými hranolkami).

Každopádne, to čo ja na obrázku bolo niečo, čo sa veľmi výrazne ponášalo na náš guláš, ale namiesto zemiakov tam bolo dvojnásobné množstvo cibule

Cena: 300 lek (2,50€)

Musaka

Toto veľmi chutné grécke jedlo prebrala aj albánska kuchyňa. Asi ťa neprekvapí, že sa s ním najčastejšie stretneš práve v južných končinách Albánska. Ide o zapekané vrstvy zemiakov, mletého mäsa, baklažánu a cibule, ktoré sú zaliate bešamelovou omáčkou a posypané syrom.

Cena: 400 lek (3,30€)

Zgara mish

Grilované ovčie rebierka sú albánskou pochúťkou, ktorú tiež nájdeš takmer všade. Osobne mi textúra ovčieho mäsa nevyhovovala až tak ako naše hovädzie alebo bravčové rebierka. Myslím, že je to hlavne o zvyku a to tom či má kuchára dobré mäso. No najviac toto jedlo zabil kuchár, keď na tanier nadekoroval kus citróna

Cena: 500 lek (4,10€)

Burek

Moje prv slovo, ktoré som sa naučila čítať v azbuke ešte v Macedónsku

Burek má viacero podôb. Našinci najčastejšie vyhľadávajú mäsový burek, s ktorým sa ale v Albánsku nájdeš len ťažko. Albánci totižto namiesto mletého mäsa používajú skôr párok a stále to nazývajú mäsový. Mleté mäso len v inej podobe. Nám však pripomína skôr hot dog

Okrem mäsového burku sa môžeš stretnúť a s rôznymi obmenami plnky. V Albánsku fičí najmä syrový, špenátový, syrovo-špenátový ale aj pizzový burek. Čoskoro určite prídu s niečím novým Nevýhodou tohto jedla je, že chutný je len ak je čerstvý, inak to môže byť pre tvoje ústa aj žalúdok peklo na zemi!

Cena: 50 – 150 lek (0,40 – 1,30€)

Vegetariánske jedlá

Speca të mbushur me salcë

Speca të mbushur je veľmi tradičné albánske jedlo, ktoré ľahko nájdeš takmer kdekoľvek. Ide o pečenú paprika plnenú okorenenou a dochutenou zmesou ryže. Je to veľmi ľahké jedlo, ktoré sa hodí na pekelne horúce albánske dni

Cena: 200 lek (1,60€)

Lakror ne sac

Lakror je niečo ako burek v niekoľkonásobnej veľkosti. Je formovaný do veľkosti dvojposchodovej pizze a v jednoduchosti ide o naplnené lístkové cesto. Akýsi koláč, ktorý môže byť naplnený čímkoľvek, napríklad syrom a špenátom

Cena: 300 lek (2,50€)

Pizza

Vplyv talianskej kuchyne v Albánsku je pri tomto jedle evidentný. Ako bonus nás prekvapila miska s olivami, baraními rohmi a paradajkovým pretlakom

Cena: 350 – 600 lek (2,90 – 5€)

Fergesë

Fergesë je niečo ako naše lečo ale namiesto vajíčok sa použije mäkký kozí syr. Ten dodá jedlu príjemne slanú chuť. Asi sme mali obrovské šťastie na pani kuchárku, ale za mňa toto bolo to najchutnejšie jedlo, ktoré sme v Albánsku jedli!

Cena: 250 lek (2€)

Speca të pjekur

Pečená paprika podávaná na studeno poliata olivovým olejom a dochutená cesnakom s bylinkami. Ako príloha sme samozrejme dostali opečené bruskety, ktorými sme vysali všetku šťavičku. Pri tomto jedle sme naozaj mali problém nezadrhnúť sa

Cena: 200 lek (1,70€)

Yaprak sarma

Pre toto jedlo je v Albánsku zaužívaný len pojem sarma. Celý názov yaprak sarma, znamená listový zábal, čo je aj hlavná myšlienka tohto jedla. Na toto jedlo sa používajú dva základné listy a to buď list vinne révy, ktorý sa používal v pôvodných receptúrach tureckej kuchyne a je prebratý aj do albánskej kuchyne. Alebo kapustový list, ktorý je bližší gastronómií ostatných krajín Balkánu.

V týchto listoch je zavinutá hlavná pochutina a to najčastejšie ochutená a okorenená ryža, prípadne mäso. List neslúži iba ako obal a je možné ho konzumovať. Spolu s jogurtom to vie byť zaujímavé a hlavne ľahké spestrenie albánskych horúcich dní

Cena: 300 lek (2,50€)

Perime në Zgarë

Nič zložité len grilovaná zelenina ako cuketa, mrkva, baklažán, paprika. Dobre ochutené olejmi, koreninami a bylinkami. Jednoduché, ľahké, proste mňam Toto jedlo môžeš nájsť aj pod pojmom grilled salat

Cena: 300 lek (2,50€)

Djath fure

Djath fure je zapekaná zelenina vo viacerých druhoch syra. Podáva sa väčšinou v keramickej alebo hlinenej miske, v ktorej sa zapeká. Na spodku je kozí syr, ktorý uvoľní šťavu. Naň sa navrství zelenina, prípadne saláma, ktorá sa prekryje vrstvou tvrdého syru. Ako to už k albánskej kuchyni patrí, všetko sa dochutí olejmi, koreninami a bylinkami a zázrak je na stole

Cena: 350 lek (2,90€)

Dezerty

Oshaf

Mliečny dezert, ktorý sme náhodne objavili v meste Gjirokastër, keď sme hľadali záchody. Bolo nám trápne, prísť do kaviarne a zneužiť toaletu bez zaplatenia (predsa len sme už trošku vyrástli). Tak sme si násilne dali kávu a na bare na nás spoza skla kričal oshaf

Oshaf je mierne sladký, jemnulinký dezert z ovčieho mlieka a fíg. Klasickým dekoračným vzorom pre tento dezert je mriežka zo škorice, podľa ktorej ho ľahko spoznáš. Za mňa môžem jedine odporúčať

Cena: 250 lek (2€)

Panacota

Panacota je dôkazom toho, ako veľmi albánska kuchyňa preberá jedlá od svojich susedov. Albánska panacota je len znetvorenina talianskeho názvu dezertu Panna Cotta.

Jedná sa o uvarenú smotanu so želatínou (v albánskej verzií aj s pudingom), ktorý sa podáva na sladko s ovocím a džemom.

Cena: 300 lek (2,50€)

Crepes

Albánci používajú pre označenie palaciniek medzinárodný názov – crepes. Táto pochutinka sa ničím nelíši od tej našej. Len tým, že ju v menu nájdeš úplne bežne Najčastejšie ju servírujú s nutellou a banánom.

Cena: 250 lek (2€)

Figa s medom

Kandizovaná figa naložená v mede. Je tak sadká, že jedna lyžička ti stačí K tejto kalorickej bombe sme sa dostali len v pohraničnej oblasti s Gréckom a vždy sme ho dostali ako dezert zadarmo. Takže sme ju vždy zo slušnosti museli nasilu zjesť

The post Albánska kuchyňa? Len sa prosím nezadrhni! appeared first on TripLovers.

Od jedla, s ktorým ťa nevpustia do hotela, cez potraviny, reštaurácie, trhy až po Mekku street foodu. Malajzia ponúka neobyčajný gastronomický zážitok, ktorý ťa donúti kúpiť si letenku

Obsah:

• Čo ochutnať v Malajzii?
• Ako chutí malajský street food?
• Aj dezerty sa nájdu
• Zážitok ochutnať malajské ovocie
• Penang – posvätné miesto všetkých žrútov

V predchádzajúcom článku o Malajzii som sa venovala zaujímavostiam z malajských potravín a paradoxmi, s ktorými sa tu môžeš stretnúť. Rovnako aj téme malajských reštaurácií, kde človek nie vždy dostane to čo si pýta

Čo ochutnať v Malajzii?

Nasi Lemak

Národným jedlom v Malajzii je Nasi Lemak, ktoré Malajzijčania jedávajú hocikedy v priebehu dňa. Áno, dajú si ho aj na raňajky Kvôli jeho obľube ho nájdeš takmer všade. Je zložené zo šiestich základných ingrediencií, ktoré sa v závislosti od kuchára líšia.

Základom je ryža, uvarená v kokosovom mlieku (častejšie je dostať suchú ryžu), kuracie mäso (niekedy aj s kosťami), sušené rybičky, zelenina, vajíčko, fazuľka alebo sója.

Kuey Toew

Kuey Toew bolo našim najobľúbenejším jedlom v Malajzii, až pokiaľ nám doň nenahádzali nasekané kuracie s kosťami. Je to veľmi jednoduché jedlo pozostávajúce zo širokých ryžových rezancov osmažených na panvici so sójovou omáčkou. Do toho je zamiešané kuracie mäso, vajíčko a čerstvé bambusové výhonky. Kuracie kúsky môžu vystriedať morské plody, to už je na tebe

Mee Goreng

Mee Goreng je veľmi dostupné jedlo a my sme ho jedávali naozaj často. Toto jedlo je v podstate podobné ako kuey toew. Rozdiel je len v tom, že pozostáva z vaječných “cestovín” špagetového tvaru a bambusové výhonky strieda cibuľka a rôzne iné bylinky. Často sa podáva s limetkou. Existujú rôzne verzie – kuracia, vegetariánska alebo s morskými plodmi.

Murtabak

Hovorila som, že Kuey Toew bolo našim obľúbeným jedlom? Oprava, tým najlepším jedlom bol rozhodne Murtabak! Kvôli nemu by som si aj hneď kúpila do Malajzie letenku (aj keby sa mi mali v nose špárať) a zaletela si do mestečka Tawau, kde sme jedli ten najlepší kúsok.

Pôvod tohto jedla je v Saudskej Arábii a názov murtabak v arabčine znamená “zložený.“ Je to jednoduchá placka, ktorá sa naplní zmesou vajca, zeleniny, cibule, mletého mäsa a vypráža sa na kovovej platni s troškou oleja. Proste nebíčko v papuľke

Roti a jej milión spôsobov

Roti je jedlo, ktorým nič nepokazíš a navyše je veľmi lacné, ľahko dostupné a rýchlo pripravené. Je to niečo podobne ako naša palacinka, ale má inšie cesto a plní sa ešte pri pečení. Môžete si vybrať z množstva sladkých aj slaných plniek. Roti je typickým pouličným jedlom, ktoré nájdeš okrem Malajzie aj v Thajsku, Kambodži, Laose, či na Srí Lanke.

Tu najchutnejšiu ale robia práve Malajzijčania, lebo pri pečení nepoužívajú rastlinný tuk a placka sa pečie “na sucho.” Ak si na roti sadneš do reštaurácie, dostaneš aj oranžovú omáčku. Tej sme sa spočiatku báli, ale neskôr sme si bez nej roti nevedeli ani predstaviť

Dhosa

Placka upečená z ryžovej kaše je veľmi rýchlo pripravená a extrémne lacná. Pečie sa len z jednej strany, preto sa dá dobre tvarovať a kuchári ju často zarotujú do valcového alebo kuželovitého tvaru Jej chuť je však dosť nevýrazná a nezaujímavá. Rovnako ako roti sa podáva s kari, prípadne inou omáčkou.

Rendang

Redang vôbec nevyzerá pôsobivo a keby som to mala opísať vlastnými slovami bola by som vulgárna. Jeho príprava je časovo veľmi náročná, preto sa podáva väčšinou na obed a výhradne v reštauráciách. Patrí k tým klasickým ázijským jedlám s omáčkou, od ktorým nevieš čo čakať.

Tajomstvo podivného vzhľadu rendangu spočíva v jeho pomalej príprave a nadmernej starostlivosti o mäso počas pečenia a následného varenia. Rendang sa pripravuje z hovädzieho mäsa, ktoré sa poriadne nakorení a napácuje sa v omáčke, ktorou sa následne počas pečenia potiera. Táto omáčka obsahuje ingrediencie ako kari, palmový cukor a kokosové mlieko (preto tá farba). Je to veľmi zaujímavé jedlo, ktoré stojí za to vyskúšať a netreba sa nechať odradiť výzorom

Kolo Mee

Kolo Mee je typickým jedlom štátu Sarawak (ostrov Borneo). Jeho zvláštnosťou je, že sa vždy podáva v miske. Ide o jednoduchú, chutnú a dobre vyzerajúcu kombináciu rezancov (podobných vifonke), mletého bravčového mäsa, niekoľkých plátkov grilovaného bravčového s typickou červenou farbou a akejsi jarnej cibuľky. Toto jedlo nájdeš už od neuveriteľných 3,5 RM (70 centov)

Fried Rice

Veľmi jednoducho povedané, fried rice je niečo ako naše rizoto osmažené na panvici. Ryža je jedna z najzákladnejších potravín v juhovýchodnej Ázii a kvôli svojej cene výrazne vždy prevažuje ostatné ingrediencie. Rovnako je to v prípade fried rice. Fried rice ponúkajú takmer v každej reštaurácií a mávali sme ho tak často že som ho od nášho návratu z Ázie nemala ešte ani raz

Biryani

Výrazne chutnejším ryžovým jedlom je Biryani. Je to klasické ázijské jedlo, ktoré ale treba spomenúť, lebo každá jeho ingrediencia je plná výrazných chutí Svojim spôsobom je veľmi jednoduché no musí byť správne dochutené. Tajomstvo dokonalosti tohto jedla je najmä v ryži, ktorá je uvarená aj s koreniami ako kardamón, škorica či klinčeky. Práve kardamón dodáva biryani neodolateľnú lákavú arómu.

Biryani sa najčastejšie servíruje ako kuracia verzia. Základom je aby bolo kura dobre namarinované a mäkké. Tanier sa často dozdobuje exotickým ovocím ako ananás, prípadne bylinkami, kešu orieškami alebo papadamom.

Itik Panggang – malajská pečená kačka

Aj v Malajzii sme hľadali chrumkavú kačku, no márne. Pojem chrumkavá v Ázii chápu úplne inak ako my. Pečenú kačku, ktorú sme si objednali sme dostali naservírovanú v hlbokom tanieri s rezancami a šťavou. Mala priam až krémovú štruktúru a bol to naozaj zvláštny a zaujímavý gastronomický zážitok, no nenaplnilo to naše očakávania

Ikan Bakar

Ikan Bakar je grilovaná ryba na drevnom uhlí. Servíruje sa aj s hlavou a toto jedlo je typické najmä pre večerné trhy v meste Kota Kinabalu. Takáto upečená rybka stojí od 20 RM (4 €), no samozrejme záleží od konkrétneho výberu a veľkosti ryby

Ako chutí malajský street food?

Satay – grilované mäso na paličke

Satay je obľúbené streetfoodové jedlo všetkých nevegetariánskych cestovateľov. Je ľahko dostupné najmä v neskorších hodinách na večerných trhoch. Väčšinou býva na výber medzi kuracím, hovädzím, alebo jahňacím mäsom, no táto pochúťka sa dá pripravovať aj z menej tradičných druhov mäsa. Malajský satay sa pred pečením namáča do omáčky, vďaka ktorej aj po upečení na drevnom uhlí zanecháva mäso na jazyku šťavnatú chuť

Satay je známy aj v mnohých ďalších krajinách Ázie, dokonca Ameriky, no tam sa pripravuje na sucho, alebo s bylinkami.

Ikan Asin

Malé sušené a poriadne nasolené rybky si dávajú Malajzijčania ako predjedlo či namiesto čipsov. S ich výraznou arómou sa v uliciach Malajzie budeš stretávať veľmi často

Pisang Goreng

V jednoduchosti povedané vyprážané banány v cestíčku Túto rýchlu jednohubku odporúčam hneď ako ju uvidíš. Často sme sa stretávali s tým, že ich chystali priamo na ulici mladí študenti aby si privyrobili. 8 kúskov stojí 5 RM (1 €).

BBQ grilled chicken wings

Grilované kuracie krídelká s BBQ omáčkou, sú typickým street foodom pre mesto Kota Kinabalu. Nájdeš ich však aj na iných miestach po celej Malajzii, hlavne na večerných trhoch. 1 kus stojí od 1,5 RM (30 centov).

Aj dezerty sa nájdu

Kaya toast

Kaya toast sa obvykle servíruje na raňajky, no je tak extrémne sladký, že by som ho skôr zaradila do kategórie dezerty. Ide o dva kúsky nadýchaného koláčikového cesta medzi ktorým je kokosová nátierka kaya. Táto nátierka sa dá bežne kúpiť v potravinách a môže poslúžiť aj ako vhodný suvenír

Kaya Pau

Kaya Pau sú rôznofarebné “parené buchty.“ Ich cesto je tak trochu bez chuti a kokosová plnka kaya je naopak extrémne sladká.

Cendol

Na prvý pohľad vyzerá divne, no chutí celkom fajn. Cendol pozostáva z rozdrveného ľadu, ktorý je ponorený do ovocného sirupu a kokosového mlieka. V tejto zmeske naviac plávajú kúsky ovocia a zelené želé rezance s príchuťou pandánu.

Zážitok ochutnať malajské ovocie

Ovocie v Malajzii je veľmi zaujímavé a výrazne odlišné od toho aké poznáme zo Slovenska. Jablká a pomaranče tu príliš nepoznajú, a aj banány, ktoré tu pestujú sú od tých našich odlišné. Ovocie ako mango, papája, ananás, či dokonca dragon fruit a liči asi predstavovať nemusím. Za zmienku však stoja nasledovné druhy ovocia, ktoré nás ohúrili rôznymi spôsobmi

Rambutan

Rambutan zaujme už na trhovisku. Jeho šupka je pichľavá a výrazne zväčšuje jeho objem. Plod je však menší a je príjemne sladký. Treba sa však k nemu dostať, najlepšie nožom

Carambola

Aj carambola zaujme už na trhovisku, Dôvodom je jeho tvar, ktorý pripomína hviezdu. Preto sa na trhoviskách stretneš aj s názvom starfruit

Mangosten

Mangosten je takmer dokonalo okrúhla tmavá gulička a fialovou dužinou a bielym 6-cípim plodom vo vnútri. Biela časť plodu púšťala bielu, trochu slizkú dužinu, ktoré sa nápadne podobala na sem… A tak isto ako to vyzeralo to aj chutilo a voňalo

Durian

Ak v Malajzii musíš niečo ochutnať, tak je to práve durian! Je to neobyčajný gastronomický zážitok Ide o silne aromatické ovocie, ktoré je zakázané v lietadlách a aj na hoteloch. V juhovýchodnej Ázii je veľmi populárne a Číňania sa po ňom idú potrhať.

V rámci spoznávania malajskej kuchyne sme ho neodmietli ani my Môžeš si kúpiť celý plod a nechať si ho naporcovať, alebo si môžeš kúpiť už naporcované kúsky. My sme si kúpili malý plod a zaplatili zaň 13 RM (2,60 €). Boli sme prekvapení ako veľa sa v ňom toho nachádza.

Nám durian chutil ako rozmačkaná krémová cibuľa s cesnakom a bola to tak hrozná skúsenosť, že sme takmer celý plod vyhodili. Svoj názor na toto ovocie si však musíš urobiť sám, lebo každému chutí inak. Ako príklad ti odporúčam pozrieť nasledujúce funny video

Penang – posvätné miesto všetkých žrútov

Ostrov Penang je považovaný za kulinársku destináciu a žrúti si tu naozaj prídu na svoje. V gastronómií Penangu je premietnutá multikultúrna spoločnosť tohto ostrova, čo sa premieta aj v chutiach, ktoré tu môžeš zažiť

Väčšinu gastronomických pochúťok a street foodu nájdeš hlavne na uliciach a v stánkoch v centre Georgetownu. Skutočne dobré jedlo sa dá zohnať za bežné ceny v Malajzii, takže sa tu naješ naozaj lacno My sme objavili množstvo výborných jedál v časti Little India. Táto menšina je v Malajzii výrazne zastúpená.

The post Ako chutí Malajzia appeared first on TripLovers.

Srílanská kuchyňa pripomína tú indickú. Je pestrá, pikantná ale bezpečná. Za dva týždne cestovania po Srí Lanke sme nemali žiadne tráviace problémy

Obsah:

• Ceny jedla na Srí Lanke
• Potraviny
• Podivné zvyky srílanskej kuchyne
• Pitie
  • Káva na Srí Lanke
• Srílanské jedlá
  • Srílanský street food

Ceny jedla na Srí Lanke

Ak sa budeš stravovať v lokálnych reštauráciách alebo si vystačíš s pouličným street foodom, bude to veľmi lacné. Lokálnu stravu zoženieš takmer hocikde pri hlavnej ceste. Za jedlo tak zaplatíš jedno až dve eurá. Porcie sú pritom dosť veľké a veľakrát nám postačila jedna porcia pre dve osoby

V turistických oblastiach je jedlo drahšie, ale porcia je stále lacnejšia ako obed v Bratislave. Na pobreží a v Elle si účtujú 10% poplatok z jedla za služby. V bežných lokálnych podnikoch niečo také neexistuje.

V Elle sa neoplatí ísť do lokálneho podniku lebo tam majú pripravené špeciálne cenníky iba pre turistov, pričom kvalita jedla ostáva jednoduchšia. Za rovnakú cenu sa môžeš najesť aj vo „fency“ reštaurácií, kde pochopia keď im povieš „no spicy.“

Ak hľadáš európsku kuchyňu alebo luxusnejšie jedlá tak to môže byť v niektorých oblastiach (hlavne na severe) trošku problém. Lepšie reštaurácie nájdeš bez problémov len v Kandy, mestečku Ella alebo pri pobreží.

Potraviny

• v potravinách je výrazne chudobnejší sortiment
• často prevažujú malé predajne iba s jedným druhom tovaru
• jednoducho sa dá dostať ovocie rôznych druhov, srílanskou špecialitou sú červené banány
• sladkosti sú tu výrazne chutnejšie ako v juhovýchodnej Ázií ale stále nie také dobré ako v Európe

Podivné zvyky srílanskej kuchyne

• street food ale aj jedlo v reštauráciách ti zabalia do použitého papiera, takže bežne dostaneš vymaľovánky, matematické príklady, angličtinu alebo cisco networking academy
• na tanier sme dostali igelitový sáčok aby sa nezašpinil a nemuseli tak umývať riad
• jedlo ti zabalia take away aj keď chceš zostať a najesť sa na mieste
• pojem „no spicy“ znamená že jedlo bude stále pikantné, ale nie tak veľmi ako bežne
• v podniku som dostala kávu s mravcami, pán barman mi ju bez hanby precedil a dal späť

Pitie

• na Srí Lanke ti domáci povedia, že voda z kohútika je pitná Ich žalúdky sú zvyknuté, my sme radšej fungovali na balenej vode
• na ostrove sa vo veľkom pestujú čajovníky. Čaj sa dá dostať aj v lokálnych podnikoch, ale nie vždy ti dajú srílanský čaj, ktorý je prevažne čierny
• z lokálnych nápojov odporúčam Lassi, je to niečo ako ovocný acidko nápoj
• alkohol sa predáva iba v špecializovaných obchodoch a len od 21 rokov

Káva na Srí Lanke

Ak si kávičkár, tak na dobrú kávu na chvíľu zabudni. Na Srí Lanke strojovú kávu zoženieš iba ťažko. Problém s ňou nebude v Elle, čo je turistické ghetto. Aj v prípade keď sme si sadli do lepšieho podniku vo väčšom meste a objednali si kapučíno došla nám len kávová žbrnda. V lokálnych podnikoch poskytujú iba instantnú kávu Nescafé.

Srílanské jedlá

Jedlo na Srí Lanke pripomína to indické. Základom je aby bolo vždy pikantné až tak, že po druhom súste už vôbec nezáleží na tom čo ješ Ale dajú sa nájsť aj nepikantné jedlá, napríklad Roti na mnoho spôsobov či kokosové palacinky (pani pol).

Základom srílanskej kuchyne je tiež kari, ktoré vedia pripraviť na milión spôsobov. Človek by mal dojem, že sa z toho množstva kari čo tu zje nevráti z dovolenky opálený ale žltý

Typickým srílanským jedlom je kottu, ktoré sa pripravuje rozsekaním všetkých ingrediencií na kovovej doske. Jeho prípravu budeš počuť už z diaľky

Medzi ázijské klasiky patrí aj chicken biryani, jedno z jedál, ktoré je síce jednoduché ale pripraviť ho neviem Tajomstvo dokonalosti tohto jedla je najmä v ryži, ktorá je uvarená aj s koreniami

Ako pri každej ázijskej kuchyni, aj na Srí Lanke nesmieš zabudnúť na čarovné slovičko „no sipcy“ a dúfať, že čašník to nezabudne zdeliť kuchárovi. Ale mám aj jednu dobrú správu, na Srí Lanke nepoužívajú koriander

Ako motiváciu k srílanskej kuchyni odporúčam gastrodokument: S kuchařem kolem světa

Srílanský street food

Na Srí Lanke sme si veľmi obľúbili pouličný street food. Parený cícer, kukuričné vyprážaniny, roti, samosy či varená kukurica nás zachraňovali vždy keď nebol čas na obed. Pre Srí Lanku je typické hlavne hrachové vyprážané cesto ale chýbala nám k tomu nejaká omáčka.

Našimi najobľúbenejšími boli malé vyprážané guličky z kukurice alebo šošovice. V pouličných stánkoch stoja od 5 do 50 rupií ale pre ľudí so slabšími zubami môžu byť strašne tvrdé. Tiež sme si obľúbili parený cícer s kokosom, znie to divne ale určite ho vyskúšaj

Na 2 týždne je srílanská kuchyňa super zmena, ale tie dva týždne nám stačili. Neviem si predstaviť jesť tieto jedlá dlhodobo. Hlavne tie použité papiere a obaly by mohli mať z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na naše zdravie.

The post Pekelná chuť Srí Lanky appeared first on TripLovers.

Srí Lanka naberá na popularite. Na malom ostrove v Indickom oceáne sa stretávajú rôzni ľudia z celého sveta. Nie sú to len backpackeri, ktorí prišli za lacnou exotikou, ale aj dovolenkujúce rodiny s deťmi, či slávne osobnosti. Tento článok zobrazuje všetky naše výdavky počas dvojtýždňového cestovania po Srí Lanke

Obsah:

• Srílanské rupie a bankomaty
• Letenky
• Doprava
• Ubytovanie
• Jedlo
• Vstupenky
• Suveníry
• Iné
• Celkový rozpočet

Srílanské rupie a bankomaty

Srí Lanka má vlastnú menu, srílanskú rupiu, skrátene LRK. Preferuje sa platba domácou menou, platiť dolármi sa dá iba v suvenírových obchodoch zameraných na turistov. Bankomatov je v krajine dostatok. Výber z bankomatu People´s bank je bez poplatku

Na Srí Lanke sa nám páčilo, že ľudia nie sú odrbávači. Teda aspoň nie taký veľkí ako predavači v juhovýchodnej Ázií. Niekedy nebolo potrebné ani zjednávať a tovar sme dostali za naozaj rozumnú cenu.

Letenky

Cena tvojej dovolenky na Srí Lanke sa bude výrazne odvíjať od ceny letenky. Len málokedy vyskočia akciové letenky na Srí Lanku pod 500 €. Do 600 € sa dá kúpiť letenka so spoločnosťami ako sú Qatar Airways, či Turkish Airlines. Pozor, do Colomba sa dajú kúpiť letenky aj s Emirates, ale lety môže prevádzkovať ich dcérska nízkonákladová spoločnosť Flydubai, ktorá je v IATA ratingu najlepších aeroliniek niekde na dne

Doprava

Verejná doprava na Srí Lanke je veľmi lacná, ale aj príšerne pomalá no neodmysliteľne patrí k tomuto ostrovu Pre predstavu 6 hodinová jazda vlakom na 200 km stojí asi 215 LKR (1,10 €). Lístky sa kupujú na stanici. Autobusy sú o málinko drahšie. Tu peniaze vyberá závozník po nastúpení cestujúcich.

Na krátke vzdialenosti sa dá použiť tuk tuk (mini lokál taxi), pri ktorých sa nám osvedčila tarifa 200 KLR (1€) za 3 km. Trasa Colombo – letisko Bandaranaike stojí 1000 LKR (5 €).

Prenájom skútra na deň stojí 2000 LKR (10 €) takmer na celom ostrove, čo je na Ázijské pomery celkom veľa. Plná nádrž vyjde na 500 LKR (2,5 €).

Ubytovanie

Ubytovanie vie byť tiež veľmi lacné, závisí od požiadaviek. Izby s klimatizáciou sú drahšie. My sme boli 4 a izba s ventilátorom nás zväčša vyšla medzi 10 – 15 € na noc.

Jedlo

Lokálne jedlo na ostrove je veľmi lacné. Cena raňajok by nemala presiahnuť 200 LKR (1 €). Porcia hlavného jedla stojí od 200 – 400 LKR (1-2 €), pričom porcie sú často veľké a postačili nám obom. Za dva týždne sme z lokálneho jedla nemali žiadne zdravotné problémy.

Drahšie jedlo je v turistických oblastiach, ale porcia je stále lacnejšia ako obed v Bratislave. V Elle určite nechoď do podniku určeného pre domácich, pre turistov majú pripravený špeciálny cenník, pričom služby ostávajú rovnaké. Na pobreží a v Elle si účtujú 10% poplatok z jedla za služby, v bežných lokálnych podnikoch niečo také neexistuje.

Osobnou kapitolou je srílanský street food. Je veľmi lacný, ľahko dostupný a aj keď si vyberavý, vždy si nájdeš niečo čo ti bude vyhovovať. Bežne sa 1 ks street foodového jedla predáva v sume okolo 50 LKR (25 centov), no cena závisí aj od veľkosti produktu. Trošku drahšie sú niektoré druhy ovocia. Ceny v potravinách uvedené nebývajú.

Fľaša vody 0,5l stojí 50 LKR (25 centov), 1,5l stojí 70 LKR (35 centov) a 5 litrová bandaska vyjde 150 LKR (75 centov). Niečo ako voda na doplnenie z cisterien tu zatiaľ neexistuje. Instantná káva Nescafé stojí 40 – 60 LKR (20 – 30 centov), za lepšiu kávu si priplatíš 400 – 600 LKR (2-3 €), ale stále to nemusí byť dobrá káva. Mliečny koktail u domácich vo vnútrozemí vyjde na 75 LKR (38 centov), na pláži je to 250 – 300 LKR (1,25-1,75 €), čo je niekoľkonásobok, ale stále je to lacné.

Ak ťa zaujíma čo sa dá na Srí Lanke ochutnať, odporúčam ti článok: Pekelná chuť Srí Lanky.

Vstupenky

Vstupné pre turistov je vysoké aj na európske pomery. Navyše vstupné volajú „donation“ (dar) ale musíš ho zaplatiť Väčšie archeologické komplexy strážia policajti a ak im nezastavíš a nepreukážeš sa vstupenkou, začnú ťa naháňať Informácie o vstupných poplatkoch pre jednotlivé pamiatky na Srí Lanke nájdeš TU.

Mimo to sme si zaplatili 1 hodinu lekcie surfovania s inštruktorom, čo bolo 2000 LKR (10 €) na osobu a stálo to za to!

V rámci návštevy Srí Lanky určite odporúčam navštíviť aspoň jeden z národných parkov. My sme navštívili Národný park Udawalawe. Na safari potrebuješ zaplatiť “permit” (povolenie do NP) a sprievodcu, resp. šoféra s jeepom, ktorý ťa do parku zoberie. Cena povolenia závisí od počtu ľudí v jeepe, viď cenník nižšie. Cenu jeepu so šoférom sme zjednali z 20 000 LKR (100 €) na 16 000 LKR (80 €) pre 4 osoby. Celkovo 1 osoba platila približne 37 € za 4 hodinovú safari Čím viac vás bude, tým lacnejšie vás to vyjde

Suveníry

Pri suveníroch platí, že treba zjednávať, keďže nejde o tovar pre domácich a ceny sú navýšené.

Zo suvenírov sú lacné čaje, balenie 50g čaju stojí od 200 LKR (1 €). Je ich slušný výber a dajú sa kúpiť aj v peknom balení, za také si však priplatíš. Najviac si zo Srí Lanky môžeš doniesť 10 kg na osobu Bežná cena magnetky je 200 LKR (1 €).

Zo suvenírov určite odporúčam tradičné srílanské drevené masky, ktoré používali pôvodní obyvatelia ešte pred príchodom všetkých náboženstiev. Existujú 2 druhy – vyrezávané a „fejkové,“ je tam značný cenový rozdiel. Majú rôzne veľkosti, my sme si kúpili 12 palcové, tie sú dostatočne veľké na to aby vynikli na stene. Vyrezávané vieš kúpiť priamo u rezbára už od 2900 LKR (15 €), inak sú za ne schopný pýtať aj 5000 LKR (25 €). Fejkové (iba namaľované drevo) stoja len 1900 LKR (10 €). Sú celkom veľké, ale dajú sa rozložiť a zabalia ti ich pekne do novín tak, aby si ich v lietadle neroztrieskal.

Iné

Často sme platili drobné poplatky za parking či odloženie topánok pred chrámom. Vždy to bolo do 50 LRK (25 centov). SIM karta od spoločnosti DIALOG kúpená na letisku s 10 GB a základnými minútami na volanie nás vyšla 1300 LKR (6,50 €). Internet na ostrove síce je, ale na tých najlacnejších ubytovaniach nie je samozrejmosťou. Po 7 € sme si nakúpili pekné ľanové košele. Pranie vo verejnej práčovni stojí 400 LKR (2 €) za 3 kg. Drahé sú cigarety, ktoré sa predávajú aj kusovo Jedna cigareta stojí 70 LKR (35 centov), takže balíček vyjde na 7 €.

Celkový rozpočet

Celkovo nás dvojtýždňová dovolenka na Srí Lanke vrátane všetkého okrem víz (boli v skúšobnej dobe zadarmo) a poistenia (máme celoročne) stála 887,21 € na 1 osobu. Z toho najväčšiu položku tvoria letenky za 556,50 €. Z toho vyplýva, že pobyt na ostrove nás vyšiel menej ako letenka samotná

Pre porovnanie, rovnako veľa zaplatili rodičia za dovolenku v Taliansku pri mori. Počítajúc s tým, že boli ubytovaní v kempe, kde si aj varili a robili iba malé výlety do okolia.

Viac o Srí Lanke

• Ak potrebuješ základné informácie pred cestou na Srí Lanku, prejdi na:
  • Dovolenka na Srí Lanke, vhodná aj pre začiatočníkov či rodiny s deťmi

• Pre perfektný itinerár odporúčam kuknúť aj tipy a rady pre jednotlivé miesta na Srí Lanke:
  • Srí Lanka #1: Za budhizmom do srdca ostrova
  • Srí Lanka #2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly
  • Srí Lanka #3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy

The post Koľko stojí cestovanie po Srí Lanke? appeared first on TripLovers.

Nebezpečná Južná Amerika, či prekrásne Machu Picchu? Poď sa s nami pozrieť do krajiny Inkov. Tento článok ti zodpovie mnohé otázky o cestovaní do Peru

V Peru sme strávili 12 dní a navštívili sme:

• Limu
• Paracas
• Cusco
• Machu Picchu
• Jazero Titicaca

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Peru?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Peru
• Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta
• Vybavenosť
• Doprava
• Peruánci a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Čo navštíviť v Peru
  • Južné Peru 
  • Severné Peru
• Ako dlho zostať v Peru?
• Jedlo

Víza

Občania SR môžu využiť 90 dňové bezplatné turistické víza. Treba myslieť na to, že do krajiny nemôžeš doniesť žiadne ovocie, ani zeleninu.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Peru?

Vhodné obdobie na návštevu Peru je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli obdobie sucha a teploty sú príjemné, aj keď na kraťase to nie je.

Peru patrí medzi tie najnavštevovanejšie krajiny v regióne a najviac turistov sem prichádza z USA, v období školských prázdnin (júl – august). September je obdobie kedy končí obdobie sucha a krajina je vyschnutá a nie až tak fotogenická. Preto považujem najlepší čas na návštevu Peru v mesiacoch máj až jún kedy je krajina zelená

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Peru sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Peru predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa prenášajú uštipnutím komára. Ich výskyt je najčastejší v severnom Peru a Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku FitforTravel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky, ktorých prvé príznaky sa môžu ukázať už pri 2500 m n. m. Vo vyšších polohách je najväčším nepriateľom únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Peru

Okrem jediného prípadu, kedy sa nám v Lime pokúsili ukradnúť mobil, sme v Peru nemali žiadne problémy.

Dodržiavali sme pravidlá, aby sme sa do potýčiek ani nedostali:

• nechodiť von za tmy, pokiaľ to nebolo nutné
• vždy sme boli spolu
• dávať si pozor na osobné veci
• neukazovať na verejnosti cennosti, ani veľkú hotovosť
• mať urobené kópie dokladov na viacerých miestach
• mať peniaze rozložené na viacerých miestach

Aj keď je v uliciach miest veľa policajtov, v Cuscu sme boli svedkami dvoch pouličných bitiek medzi domácimi Peruáncami. Nám nikto neublížil. Domáci vedia, že turistom nemôžu fyzicky ubližovať, lebo by to poškodilo cestovný ruch, z ktorého veľká časť domácich žije.

To však neznamená, že sa turistov nepokúsia okradnúť. Všeobecne Juhoameričania preferujú vreckové krádeže pred podvodmi na turistov, kde vás obabrú o pár dolárov. Počas celého pobytu v Južnej Amerike na nás nikto neskúšal žiadne podvody

Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta

V Peru sa používa mena soles, skrátene PEN. Má označenie S/ alebo S./ ale často používajú aj znak $ (americký dolár), čo pôsobí mätúco.

Maximálny povolený výber z bankomatu, ktorý sa nám podaril bol 700 soles (200 €). Veľmi často to ale bolo menej, v závislosti od bankomatu. Poplatok za výber z bankomatu bol až 18 soles (5 €). Práve preto sa v Peru omnoho viac oplatili zmenárne, na ktorých sme doslova zarobili, aj keď len symbolicky. Taktiež pri platení sa nám viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene (ak bola takáto možnosť).

Platba kartou sa v Peru dá využiť, ale len málokedy. Bezkontaktná platba alebo platba mobilom takmer vôbec. Výrazne častejšie sa dalo platiť kartou Visa. S kartou MasterCard sme nepochodili, alebo po nás požadovali zaplatenie poplatku 3% z nákupu.

Internet sme si zabezpečili u mobilného operátora Entel. Za 1 GB dát sme zaplatili 10 PEN (2,90 €). Platnosť SIM karty bola 30 dní.

Potešil nás fakt, že sa sem tam dala využiť študentská zľava na ISIC Ďalšie užitočné informácie o cenách a cestovaní v Peru nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii 

Vybavenosť

Vo všeobecnosti je vybavenosť v turistických destináciách v Peru veľmi dobrá. S vecami ako bankomaty, zmenárne, internet, alebo teplá voda nie je problém. Dá sa zohnať slušné ubytovanie za nízku cenu. Samozrejmosťou sú aj veľmi dobré reštaurácie s dobrým jedlom a strojovou kávou. Prekvapila nás možnosť masáží. Verejná doprava funguje spoľahlivo.

O turistov sa postarajú desiatky lokálnych agentúr, ktoré vedia zabezpečiť kompletné výlety, ale aj adrenalínové zážitky. Nás potešila možnosť prenajať si motorku, čo v Južnej Amerike nie je úplne bežná vec.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Najlacnejšou aerolinkou je Peruvian, ktorý lieta aj na kratšie vzdialenosti.

Na vnútroštátne presuny sme vždy používali verejné autobusy. Fungujú bezproblémovo a chodia často. Môžeš si v nich vybrať sedadlo na sedenie, alebo pololežanie – tie sú použiteľné aj počas nočných presunov.

Na autobusových staniciach sa platí poplatok za použitie terminálu. Poplatok treba zaplatiť na stanici v okienku, ktoré nájdeš tak, že tam bude dlhá rada. Poplatky sú v hodnote od 0,5 – 2 soles, pričom hodnota závisí od mesta z ktorého odchádzaš. Po zaplatení dostaneš potvrdenku, ktorou sa musíš preukázať pri nastupovaní do autobusu alebo opúšťaní stanice.

V Peru fungujú aj turistické autobusy. Najmä Peru Hop, ktoré vozia turistov iba medzi turistickými destináciami. Ich výhodou je, že sem tam zastavia pri zaujímavých miestach a urobia tam krátku prestávku (napr. vyhliadka na Nazca obrazce).

Samotné cesty sú v dobrom stave. Problém je len v tom, že kvôli horám sú veľmi kľukaté a niekedy chýbajú zvodidlá. Dôsledkom toho je nespočetné množstvo krížikov pri cestách. Aj pri menších vzdialenostiach treba počítať s tým, že to bude trvať dlhšie. Väčšina ciest je jednoprúdových a v mestách býva doprava tradične katastrofálna. V dedinách a mestách treba dávať pozor na “neviditeľné” retardéry, ktorých výška sa odvíja od nutnosti spomaliť na danom mieste.

Peruánci a ich zvyky

• celkom milí ľudia, napriek tomu že sú na turistov zvyknutí
• časť obyvateľstva má indiánsky pôvod
• povesené bábky na stožiaroch slúžia na odohnanie zlodejov a nesú posolstvo: tu sa nekradne!
• bežne robia nápisy z kameňov na svahu, napr. baño 150 m (toaleta o 150 metrov)
• billboardov majú našťastie málo, prevažne vo veľkých mestách
• robia zbierky a predaj drobností v autobusoch
• nemajú kefy na záchodoch a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy

Angličtina a komunikácia

V Peru sa rozpráva po španielsky. S angličtinou všeobecne v Južnej Amerike veľmi nepochodíš. Máloktorí Peruánci rozprávajú po anglicky, ale tí čo pracujú v cestovnom ruchu väčšinou vedia. V reštauráciách a verejnej doprave je to s angličtinou horšie no nejako sa dorozumieš.

Oplatí sa vedieť aspoň základy španielčiny. Malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom najzákladnejších cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Čo navštíviť v Peru

Peru ponúka naozaj všetko, od Tichého oceánu cez púšť Atacama po Amazonský prales až po vysokánske Andy. Navyše ako jedna z mála juhoamerických krajín ponúka aj historické pamiatky. Väčšina ľudí sa vyberá na turistický juh, málo turistov precestuje aj severné Peru.

Južné Peru

• Lima – magické fontány, Plaza Mayor, pyramídy Templo Mayor a Huaca Pucllana, maják na pobrežných útesoch, nákupné centrum Larcomar, štvrť Barranco
• Paracas – slas Ballestas, rezervácia Paracas
• Nazca – veľké obrazce na zemi
• Ica – sandboarding na púšti a oáza Huacachina
• Cusco – centrum Cusca, pamiatky po Inkoch, Salinas de Maras
• Machu Picchu
• Choquequirao – archeologické nálezisko
• Rainbow Mountains – jednodňová tour na dúhové hory
• Laguna Humantay
• Jazero Titicaca – ostrovy Uros
• Treky v Andách – Salkantay trek alebo Inka trail
• Colca Canyon – najhlbší kaňon na svete
• Arequipa

Severné Peru

• Máncora – pláže
• Iquitos – rieka Amazonka a plávajúce dediny, Amazonský prales
• Chachapoyas – Kuelap, vodopády Gocta a Yumbilla
• Chan Chan – starobylé mesto
• Cajamarca – koloniálne mesto, Ventanillas de Otuzco
• Chavín de Huántar – archeologické nálezisko
• Huascarán National Park – nádherné hory a Laguna 69
• Caral – starobylé mesto

Ako dlho zostať v Peru?

Väčšina turistov navštevuje iba južné Peru, takýto okruh sa dá spraviť za 2 týždne. Ak by si sa rozhodol navštíviť aj severné Peru, potreboval by si aspoň raz toľko času.

Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu. Väčšina cestovateľov pociťuje prvé problémy v Cuscu, v nadmorskej výške 3600 m n. m.

Jedlo

Peruánska kuchyňa je vraj najlepšia na svete. Podobné výroky sme počuli už aj o vietnamskej kuchyni a vtedy to pravda nebola. Podľa nás je peruánska gastronómia chutná, no ani z ďaleka to neboli najväčšie šmakoty na svete.

Peru je rodiskom niekoľkých tisícok druhov zemiakov a používajú ich takmer do každého jedla. Medzi obľúbené patria aj hranolky. Všeobecne peruánci dosť fičia na fastfoodových jedlách. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo) a pripomínajú lokálne KFC.

V Peru poznajú niečo ako obedové menu. Porcia bežného jedla stojí od 12 do 15 soles. Rybacie jedlá stoja okolo 25 soles. Počas čakania na jedlo väčšinou donesú malé predjedlo ako opraženú kukuricu alebo nejakú strukovinu. Nikdy sa nám nestalo, žeby nám ho naúčtovali. Zohnať kvalitnú kávu v turistických destináciách nie je až taký problém. Stojí od 8 do 12 soles.

V Peru majú v každom väčšom meste supermarket Plaza Vea (veľmi podobné našemu Tescu). Sladkosti v Južnej Amerike sú poväčšine chutné. V dedinách sú malé obchodíky domácich.

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokových listov. Vyrábajú sa z nich kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokových listov z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

Peru je oprávnene destinácia, do ktorej sa hrnú milióny turistov ročne. Je to krajina kde môžeš spoznávať, vychutnávať, oddychovať, ale aj trekovať či zažiť adrenalín. Skrátka nič jej nechýba. A nakoľko sa dá časť výletov po Peru robiť aj po svojom, húfom turistov sa dá aspoň čiastočne vyhnúť

Celá FOTOGALÉRIA

The post Peru, oprávnená turistická destinácia appeared first on TripLovers.

Peruánska kuchyňa je vraj najlepšia na svete. Podobné výroky sme počuli už aj o vietnamskej kuchyni a vtedy to pravda nebola. Poď sa s nami pozrieť, čo v Peru môžeš ochutnať

Obsah:

• Listy koky nie sú droga
• Tieto jedlá pravdepodobne ochutnáš
• Lahôdky pre (nie) každého

Peru je rodiskom niekoľkých tisícok druhov zemiakov a používajú ich takmer do každého jedla. Medzi ich obľúbené jedlá patria aj hranolky a veľa mäsa na rôzne spôsoby. Všeobecne Peruánci dosť fičia na “fastfoodových” jedlách. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo) a pripomínajú lokálne KFC.

Porcia bežného jedla stojí od 12 do 15 soles (3,50 – 4,30 €). V centrách turistických destinácií až 20 soles (5,70 €). Rybacie jedlá sa pohybujú v cene okolo 25 soles (7,20 €). Počas čakania na jedlo väčšinou donesú malé predjedlo, ako opraženú kukuricu, alebo nejakú strukovinu. Nikdy sa nám nestalo, žeby nám ho naúčtovali. Zohnať kvalitnú kávu v turistických destináciách nie je až taký problém. Stojí od 8 do 12 soles (2,30 – 3,50 €).

V Peru majú v každom väčšom meste supermarket Plaza Vea (veľmi podobné nášmu Tescu). Sladkosti v Južnej Amerike sú väčšinou chutné. Z ovocia sa dá ľahko zohnať papája a banány. V dedinách sú malé obchodíky domácich, kde takmer nikdy nebývajú uvedené ceny.

Listy koky nie sú droga

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokových listov. Vyrábajú sa z nich kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Kokový čaj alebo cukríky môžeš vyskúšať aj ty počas svojho pobytu v Peru.

Vyváženie kokových listov z Andských krajín je zakázané, keďže sa z nej dá vyrábať koková pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

Tieto jedlá pravdepodobne ochutnáš

Anticuchos

Ten najlepší street food, ktorý v uliciach Peru môžeš nájsť je anticuchos. Priamo na ulici ho pripravujú tetušky na malom prenosnom grile. Je to opečené mäsko na paličke s uvareným zemiakom. V Cuscu ho zoženieš za nehoráznych 5 soles ale za mestom len za 1 soles.

Quinoa

Quinoa je tradičná juhoamerická obilnina s vysokým obsahom živín a množstvom pozitívnych účinkov na zdravie. V Európe sa využíva na rôzne spôsoby, ale v Južnej Amerike sa s ňou príliš neexperimentuje a pridáva sa do jednoduchých jedál.

Lomo Saltado

Lomo Saltado je (pre nás) to najlepšie peruánske jedlo, ktoré robia takmer všade. Jeho obsahom sú hranolky s uduseným mäsom na paradajkách a cibuli a ako príloha sa podáva ryža. Toto jedlo sme si dali vždy, keď sme si nevedeli vybrať a chceli ísť na istotu

Ceviche

Ceviche (seviče) je tradičné peruánske jedlo, o ktorom sa hovorí, že ak si ho nevyskúšal, tak si v Peru ani nebol. Je to na studeno pripravené rybacie mäso s cibuľou na šťave z citrónovej trávy. Rozdielne ti ho môžu pripraviť pri oceáne a vo vnútrozemí, rozdiel je najmä v druhu rybacieho mäsa.

Avokádo

Veľmi chutný a rýchly peruánsky street food sme zažili v uliciach Cusca, kde nám tetuška za minútku pripravila sendvič s avokádovou pomazánkou. Pri avokáde je asi najnáročnejšie nájsť predavača, ktorý takúto chuťovku pripravuje. Ako alternatívu k tomuto jedlu môžeš vyskúšať v reštaurácií plnené avokádo Palta a la Reina.

Inka kola

Inka kola je šialene sladká forma peruánskej Coca Coly so žltou farbou. Nám pripomínala banánový Redbull a mala aj rovnaký účinok. Predáva sa aj v 3 litrových fľašiach a týmto baleniam sme úplne podľahli

Ají de gallina

Ají de gallina je peruánske jedlo, ktoré zaujme najmä geometrickými pyramídami ryže, ktoré sú pri podávaní tohto jedla neodmysliteľnou súčasťou. Samotné jedlo spočíva v natrhaných kúskoch kuracieho mäsa, ktoré je ponorené v zemiakovej omáčke. Súčasťou dekorácie je aj vajíčko so šalátom a zeleninou. Ak sa mám priznať, toto jedlo mi pripomenulo školskú jedáleň

Churros

Churros poznáme už zo Španielska. Je to mastné vyprážené cesto, ktoré sa jedáva s tekutou čokoládou alebo čokoládovým topingom. Churros sa tvári ako dezert alebo sladkosť, ale kvôli mastnote by som ho zaradila k jedlám, od ktorých sa iba zašpiníš.

Pirôžky

Perfektnú street foodovú sladkosť sme našli v Cuscu. Je to vyprážaný pirôžtek so sladkou karamelovou náplňou vo vnútri. Je to perfektná pochutina nie len keď chceš niečo narýchlo zožrať, ale tiež na večeru. Navyše stojí len 1 soles

Pisco sour

Pisco sour je tradičný peruánsky drink. Stojí približne 4 € a porcia je naozaj poriadna. Nám tento drink pripomínal našľahaný vermut, ale príliš nás neoslovil.

Lahôdky pre (nie) každého

Juhoamerická kukurica

Rodiskom kukurice je stredná Amerika, ale v skutočnosti sa výrazne odlišuje od tej európskej. V Bolívii sa jedáva prerastená “nadopovaná” kukurica plná škrobovej chute. Robí sa z nej aj popcorn, ktorý je tiež poriadne prerastený. Ako street food zachutí asi málokomu. Našťastie sa dá zohnať aj popcorn z normálnej (neprerastenej) kukurice

Tacu Tacu

Tacu Tacu mi príliš nechutilo, najmä kvôli žvachovitému bravčovému mäsu. K nemu sa podáva ešte ryža, grilovaný banán a vajíčko. Práve grilovaný banán bol dôvod, prečo som podľahla a objednala si toto jedlo. Bola to chyba.

Cuy

Morča patrí k delikatesám latinskoamerickej kuchyne. Je normálne navštíviť domácnosť, v ktorej morčatá chovajú za účelom konzumácie. Morčatá sa najčastejšie pripravujú počas peruánskych sviatkov. Ako turista ho môžeš tiež vyskúšať, no počítaj s tým, že na tanier ho dostaneš úplne celé aj s kosťami a hlavou. Navyše zaplatíš slušný účet.

Podľa nás je peruánska gastronómia chutná, no ani z ďaleka to neboli najväčšie šmakoty na svete. Hladovať však isto nebudeš

Celá FOTOGALÉRIA

The post Je peruánska kuchyňa naozaj najlepšia na svete? appeared first on TripLovers.

Pouličný street food a jedlá v Bolívii sú v spektre od najúžasnejších jedál na svete až po úplný humus. V článku ti ponúkam malý prehľad čo ochutnať a čomu sa radšej vyhnúť

Obsah:

• Chuťovky, ktoré musíš ochutnať
• Grcky, ktorým sa vyhni
• Dobrá káva v Bolívií?

Bolívijská strava je bohatá na mäso, čo nie je tak úplne vždy výhra. Domáci dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Prevádzky, ktoré sprostredkúvajú takéto jedlo sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo).

K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde sme mali zabezpečenú stravu. Ak sa pôjdeš najesť do reštaurácie a budete dvaja, odporúčam vám každému dať si iné jedlo. Bolívijské reštaurácie totiž nemajú príliš vysoký štandard a kuchári sú väčšinou bežný domáci, ktorí len nejako varia. Preto jedlo, ktoré si vyberieš je vždy 50 na 50, a fakt ho nemusíš chcieť dvakrát

Chuťovky, ktoré musíš ochutnať:

1) Anticuchos

Anticuchos je tým najlepším street foodom, aký môžeš v Bolívii ochutnať. Priamo na uliciach ho pripravujú tetušky na malom prenosnom grile. Je to opečené mäsko s uvareným zemiakom na paličke

2) Pique Macho

Pique Macho je veľmi dobré jedlo, ktoré pripomína európsku kuchyňu. Sú to hranolky, hovädzie mäso, múkové klobásky, vajce, zelenina a cibuľa na jednom pekáči. Každý si z toho vyberie to svoje a chutne sa naje

3) Tucumanas

Tucumanas je niečo ako indická samosa, vyprážaná kapsička naplnená zemiakmi, mäsom, vajcom a zeleninou. Patrí k tomu chutnému bolívijskému street foodu, ktorý sa hodí na každú časť dňa. Treba však dávať pozor, lebo je trošku ťažšia na žalúdok.

4) Salteñas

Salteñas je niečo podobné ako tucumanas, ale nie vysmážané. Sú vhodné na raňajky. Ich problémom je len, že bývajú strašne suché, takže automaticky si objednaj niečo na pitie.

5) Quinoa

Quinoa je tradičná juhoamerická obilnina s vysokým obsahom živín a množstvom pozitívnych účinkov na zdravie. V Európe sa využíva na rôzne spôsoby, ale v Južnej Amerike sa s ňou príliš neexperimentuje a nájdeš ju v obyčajných jedlách.

6) Sendwich de Chola

Bolívijčania majú radi mäso a v tomto sendviči ho dostaneš viac než dosť. Sendwich de Chola je žemľa plnená červenou kapustou a chrumkavým bravčovým mäsom. Aj keď je to typické jedlo Bolívie, nedá sa až tak ľahko zohnať. 

7) Wannabe hamburger

K bolívijskému street foodu patrí aj podomácky urobený “hamburger” so špekáčkou. Bolívijské tetušky ho robia na veľa miestach a je to dobrá voľba ak chceš na rýchlo zahnať hlad

8) Ají de lentejas

Šošovica s mäsom servírovaná s ryžou a zemiakmi. Vďaka ingredienciám síce pripomína európsku kuchyňu, no v skutočnosti je to čisto bolívijské jedlo. Nemá príliš výrazné chute, takže je to dobrá voľba pre ľudí, čo neradi experimentujú na tanieri

Grcky, ktorým sa vyhni

1) Juhoamerická kukurica

Rodiskom kukurice je stredná Amerika, ale v skutočnosti sa výrazne odlišuje od tej európskej. V Bolívii sa jedáva prerastená “nadopovaná” kukurica plná škrobovej chute. Bežne sa predáva ako varená na ulici, no už na pohľad dokáže odradiť. Robí sa z nej aj popcorn, ktorý je tiež poriadne prerastený. Ako street food zachutí asi málokomu.

2) Chicharron

Teplé jedlo, o ktoré sa domáci bijú, no pre cudzinca to môže byť dobrý humus. Prerastená kukurica s tlstým hovädzím mäsom, ktoré môže byť varené alebo smažené. Navyše kuchár nešetril soľou, a to je jediná chuť, ktorú si pamätám. Toto jedlo sa dá zohnať na ulici ale aj v reštauráciách. 

3) Tucu Tacu

Tacu Tacu síce pôsobí ako lokálne jedlo, na ktorom sa nedá nič pokaziť, no opak je pravdou. Kvôli žvachovitému bravčovému mäsu sme si ho vôbec neužili a nezachránil to ani grilovaný banán, ktorý sa k tomuto jedlu bežne podáva. Zasýtila nás aspoň ryža a volské oko.

4) Cuy

Cuy patrí k delikatesám latinskoamerickej kuchyne. Je to morča, ktoré dostaneš na tanier úplne celé aj s kosťami a hlavou, takže pohľad nič moc. Navyše zaplatíš slušný účet. Domáci morčatá bežne chovajú vo svojich príbytkoch za účelom konzumácie.

Dobrá káva v Bolívií?

Čakal by si, že si dáš v Bolívií dobrú kávu? Zabudni, tu si v Bolívii! Kávu zoženieš len instantnú a tiež je drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová, reštaurácia spoločnosti Copacabana v La Paz.

Bolívijska gastronómia nepatrí k vyhľadávaným a musím priznať, že to nebol príliš veľký gastronomický zážitok. Jedlo, ktoré dostaneš na tanier je dosť o šťastí, no sme radi, že sme s miestnym jedlom nemali žiadne tráviace problémy

Celá FOTOGALÉRIA

The post Chuťovky a grcky bolívijskej kuchyne appeared first on TripLovers.