Tento článok prináša náš pohľad na rozdiely v cestovaní v Južnej Amerike a v Juhovýchodnej Ázii. Práve medzi týmito dvoma oblasťami si každý rok vyberajú mnohí dobrodruhovia. Aj keď nie na všetky faktory musíme mať rovnaký názor, môže ti tento článok pomôcť rozhodnúť sa, kam sa najbližšie vyberieš

Obsah:

• Základné informácie
• Cestovanie a doprava
• Za čím cestovať
• Úplne iná gastronómia 
• Ľudia a každodenný život
• Porovnanie cien
• Služby a vybavenosť
• Turizmus
• Pozitíva a negatíva

Všetky názory a postrehy uvedené v tomto článku vychádzajú z našich osobných skúseností z cestovania v krajinách Južnej Ameriky (Peru, Bolívia), Južnej Ázie (Srí Lanka, Nepál) a Juhovýchodnej Ázie (Malajzia, Thajsko, Kambodža, Laos, Vietnam, Mjanmarsko). Na niektoré témy ako gastronómia, úroveň služieb či ďalšie môžeme mať rôzne názory, lebo sme v daných destináciách zažili iné situácie. Preto zdôrazňujem, že článok bol písaný na základe našich subjektívnych pocitov, skúseností a požiadaviek.

Základné informácie

Cestovanie a doprava

Za čím cestovať

Úplne iná gastronómia

Ľudia a každodenný život

Porovnanie cien

Služby a vybavenosť

Turizmus

Pozitíva a negatíva

Pre mňa má pri rozhodovaní sa o budúcej destinácií najväčšiu váhu kultúra v danej krajine, pamiatky a hory. Tiež vždy preferujeme možnosť požičania si motorky. S organizovanými výletmi veľkí kamaráti nie sme. Samozrejme rozhodujú aj ceny, destinácie ako Kanada, Japonsko či Nový Zéland nie sú z tohto dôvodu ani len v mojich snoch. A rozhodne to treba vždy dobre zajesť, veď láska vedie cez žalúdok

Myslím, že najbližšie to bude opäť Ázia, už len preto že zážitky z nej boli niekoľkonásobne intenzívnejšie

The post Južná Amerika vs. JV Ázia, kde sa cestuje lepšie? appeared first on TripLovers.

Nebezpečná Južná Amerika, či prekrásne Machu Picchu? Poď sa s nami pozrieť do krajiny Inkov. Tento článok ti zodpovie mnohé otázky o cestovaní do Peru

V Peru sme strávili 12 dní a navštívili sme:

• Limu
• Paracas
• Cusco
• Machu Picchu
• Jazero Titicaca

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Peru?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Peru
• Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta
• Vybavenosť
• Doprava
• Peruánci a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Čo navštíviť v Peru
  • Južné Peru 
  • Severné Peru
• Ako dlho zostať v Peru?
• Jedlo

Víza

Občania SR môžu využiť 90 dňové bezplatné turistické víza. Treba myslieť na to, že do krajiny nemôžeš doniesť žiadne ovocie, ani zeleninu.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Peru?

Vhodné obdobie na návštevu Peru je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli obdobie sucha a teploty sú príjemné, aj keď na kraťase to nie je.

Peru patrí medzi tie najnavštevovanejšie krajiny v regióne a najviac turistov sem prichádza z USA, v období školských prázdnin (júl – august). September je obdobie kedy končí obdobie sucha a krajina je vyschnutá a nie až tak fotogenická. Preto považujem najlepší čas na návštevu Peru v mesiacoch máj až jún kedy je krajina zelená

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Peru sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Peru predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa prenášajú uštipnutím komára. Ich výskyt je najčastejší v severnom Peru a Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku FitforTravel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky, ktorých prvé príznaky sa môžu ukázať už pri 2500 m n. m. Vo vyšších polohách je najväčším nepriateľom únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Peru

Okrem jediného prípadu, kedy sa nám v Lime pokúsili ukradnúť mobil, sme v Peru nemali žiadne problémy.

Dodržiavali sme pravidlá, aby sme sa do potýčiek ani nedostali:

• nechodiť von za tmy, pokiaľ to nebolo nutné
• vždy sme boli spolu
• dávať si pozor na osobné veci
• neukazovať na verejnosti cennosti, ani veľkú hotovosť
• mať urobené kópie dokladov na viacerých miestach
• mať peniaze rozložené na viacerých miestach

Aj keď je v uliciach miest veľa policajtov, v Cuscu sme boli svedkami dvoch pouličných bitiek medzi domácimi Peruáncami. Nám nikto neublížil. Domáci vedia, že turistom nemôžu fyzicky ubližovať, lebo by to poškodilo cestovný ruch, z ktorého veľká časť domácich žije.

To však neznamená, že sa turistov nepokúsia okradnúť. Všeobecne Juhoameričania preferujú vreckové krádeže pred podvodmi na turistov, kde vás obabrú o pár dolárov. Počas celého pobytu v Južnej Amerike na nás nikto neskúšal žiadne podvody

Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta

V Peru sa používa mena soles, skrátene PEN. Má označenie S/ alebo S./ ale často používajú aj znak $ (americký dolár), čo pôsobí mätúco.

Maximálny povolený výber z bankomatu, ktorý sa nám podaril bol 700 soles (200 €). Veľmi často to ale bolo menej, v závislosti od bankomatu. Poplatok za výber z bankomatu bol až 18 soles (5 €). Práve preto sa v Peru omnoho viac oplatili zmenárne, na ktorých sme doslova zarobili, aj keď len symbolicky. Taktiež pri platení sa nám viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene (ak bola takáto možnosť).

Platba kartou sa v Peru dá využiť, ale len málokedy. Bezkontaktná platba alebo platba mobilom takmer vôbec. Výrazne častejšie sa dalo platiť kartou Visa. S kartou MasterCard sme nepochodili, alebo po nás požadovali zaplatenie poplatku 3% z nákupu.

Internet sme si zabezpečili u mobilného operátora Entel. Za 1 GB dát sme zaplatili 10 PEN (2,90 €). Platnosť SIM karty bola 30 dní.

Potešil nás fakt, že sa sem tam dala využiť študentská zľava na ISIC Ďalšie užitočné informácie o cenách a cestovaní v Peru nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii 

Vybavenosť

Vo všeobecnosti je vybavenosť v turistických destináciách v Peru veľmi dobrá. S vecami ako bankomaty, zmenárne, internet, alebo teplá voda nie je problém. Dá sa zohnať slušné ubytovanie za nízku cenu. Samozrejmosťou sú aj veľmi dobré reštaurácie s dobrým jedlom a strojovou kávou. Prekvapila nás možnosť masáží. Verejná doprava funguje spoľahlivo.

O turistov sa postarajú desiatky lokálnych agentúr, ktoré vedia zabezpečiť kompletné výlety, ale aj adrenalínové zážitky. Nás potešila možnosť prenajať si motorku, čo v Južnej Amerike nie je úplne bežná vec.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Najlacnejšou aerolinkou je Peruvian, ktorý lieta aj na kratšie vzdialenosti.

Na vnútroštátne presuny sme vždy používali verejné autobusy. Fungujú bezproblémovo a chodia často. Môžeš si v nich vybrať sedadlo na sedenie, alebo pololežanie – tie sú použiteľné aj počas nočných presunov.

Na autobusových staniciach sa platí poplatok za použitie terminálu. Poplatok treba zaplatiť na stanici v okienku, ktoré nájdeš tak, že tam bude dlhá rada. Poplatky sú v hodnote od 0,5 – 2 soles, pričom hodnota závisí od mesta z ktorého odchádzaš. Po zaplatení dostaneš potvrdenku, ktorou sa musíš preukázať pri nastupovaní do autobusu alebo opúšťaní stanice.

V Peru fungujú aj turistické autobusy. Najmä Peru Hop, ktoré vozia turistov iba medzi turistickými destináciami. Ich výhodou je, že sem tam zastavia pri zaujímavých miestach a urobia tam krátku prestávku (napr. vyhliadka na Nazca obrazce).

Samotné cesty sú v dobrom stave. Problém je len v tom, že kvôli horám sú veľmi kľukaté a niekedy chýbajú zvodidlá. Dôsledkom toho je nespočetné množstvo krížikov pri cestách. Aj pri menších vzdialenostiach treba počítať s tým, že to bude trvať dlhšie. Väčšina ciest je jednoprúdových a v mestách býva doprava tradične katastrofálna. V dedinách a mestách treba dávať pozor na “neviditeľné” retardéry, ktorých výška sa odvíja od nutnosti spomaliť na danom mieste.

Peruánci a ich zvyky

• celkom milí ľudia, napriek tomu že sú na turistov zvyknutí
• časť obyvateľstva má indiánsky pôvod
• povesené bábky na stožiaroch slúžia na odohnanie zlodejov a nesú posolstvo: tu sa nekradne!
• bežne robia nápisy z kameňov na svahu, napr. baño 150 m (toaleta o 150 metrov)
• billboardov majú našťastie málo, prevažne vo veľkých mestách
• robia zbierky a predaj drobností v autobusoch
• nemajú kefy na záchodoch a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy

Angličtina a komunikácia

V Peru sa rozpráva po španielsky. S angličtinou všeobecne v Južnej Amerike veľmi nepochodíš. Máloktorí Peruánci rozprávajú po anglicky, ale tí čo pracujú v cestovnom ruchu väčšinou vedia. V reštauráciách a verejnej doprave je to s angličtinou horšie no nejako sa dorozumieš.

Oplatí sa vedieť aspoň základy španielčiny. Malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom najzákladnejších cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Čo navštíviť v Peru

Peru ponúka naozaj všetko, od Tichého oceánu cez púšť Atacama po Amazonský prales až po vysokánske Andy. Navyše ako jedna z mála juhoamerických krajín ponúka aj historické pamiatky. Väčšina ľudí sa vyberá na turistický juh, málo turistov precestuje aj severné Peru.

Južné Peru

• Lima – magické fontány, Plaza Mayor, pyramídy Templo Mayor a Huaca Pucllana, maják na pobrežných útesoch, nákupné centrum Larcomar, štvrť Barranco
• Paracas – slas Ballestas, rezervácia Paracas
• Nazca – veľké obrazce na zemi
• Ica – sandboarding na púšti a oáza Huacachina
• Cusco – centrum Cusca, pamiatky po Inkoch, Salinas de Maras
• Machu Picchu
• Choquequirao – archeologické nálezisko
• Rainbow Mountains – jednodňová tour na dúhové hory
• Laguna Humantay
• Jazero Titicaca – ostrovy Uros
• Treky v Andách – Salkantay trek alebo Inka trail
• Colca Canyon – najhlbší kaňon na svete
• Arequipa

Severné Peru

• Máncora – pláže
• Iquitos – rieka Amazonka a plávajúce dediny, Amazonský prales
• Chachapoyas – Kuelap, vodopády Gocta a Yumbilla
• Chan Chan – starobylé mesto
• Cajamarca – koloniálne mesto, Ventanillas de Otuzco
• Chavín de Huántar – archeologické nálezisko
• Huascarán National Park – nádherné hory a Laguna 69
• Caral – starobylé mesto

Ako dlho zostať v Peru?

Väčšina turistov navštevuje iba južné Peru, takýto okruh sa dá spraviť za 2 týždne. Ak by si sa rozhodol navštíviť aj severné Peru, potreboval by si aspoň raz toľko času.

Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu. Väčšina cestovateľov pociťuje prvé problémy v Cuscu, v nadmorskej výške 3600 m n. m.

Jedlo

Peruánska kuchyňa je vraj najlepšia na svete. Podobné výroky sme počuli už aj o vietnamskej kuchyni a vtedy to pravda nebola. Podľa nás je peruánska gastronómia chutná, no ani z ďaleka to neboli najväčšie šmakoty na svete.

Peru je rodiskom niekoľkých tisícok druhov zemiakov a používajú ich takmer do každého jedla. Medzi obľúbené patria aj hranolky. Všeobecne peruánci dosť fičia na fastfoodových jedlách. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo) a pripomínajú lokálne KFC.

V Peru poznajú niečo ako obedové menu. Porcia bežného jedla stojí od 12 do 15 soles. Rybacie jedlá stoja okolo 25 soles. Počas čakania na jedlo väčšinou donesú malé predjedlo ako opraženú kukuricu alebo nejakú strukovinu. Nikdy sa nám nestalo, žeby nám ho naúčtovali. Zohnať kvalitnú kávu v turistických destináciách nie je až taký problém. Stojí od 8 do 12 soles.

V Peru majú v každom väčšom meste supermarket Plaza Vea (veľmi podobné našemu Tescu). Sladkosti v Južnej Amerike sú poväčšine chutné. V dedinách sú malé obchodíky domácich.

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokových listov. Vyrábajú sa z nich kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokových listov z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

Peru je oprávnene destinácia, do ktorej sa hrnú milióny turistov ročne. Je to krajina kde môžeš spoznávať, vychutnávať, oddychovať, ale aj trekovať či zažiť adrenalín. Skrátka nič jej nechýba. A nakoľko sa dá časť výletov po Peru robiť aj po svojom, húfom turistov sa dá aspoň čiastočne vyhnúť

Celá FOTOGALÉRIA

The post Peru, oprávnená turistická destinácia appeared first on TripLovers.

Peruánska kuchyňa je vraj najlepšia na svete. Podobné výroky sme počuli už aj o vietnamskej kuchyni a vtedy to pravda nebola. Poď sa s nami pozrieť, čo v Peru môžeš ochutnať

Obsah:

• Listy koky nie sú droga
• Tieto jedlá pravdepodobne ochutnáš
• Lahôdky pre (nie) každého

Peru je rodiskom niekoľkých tisícok druhov zemiakov a používajú ich takmer do každého jedla. Medzi ich obľúbené jedlá patria aj hranolky a veľa mäsa na rôzne spôsoby. Všeobecne Peruánci dosť fičia na “fastfoodových” jedlách. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo) a pripomínajú lokálne KFC.

Porcia bežného jedla stojí od 12 do 15 soles (3,50 – 4,30 €). V centrách turistických destinácií až 20 soles (5,70 €). Rybacie jedlá sa pohybujú v cene okolo 25 soles (7,20 €). Počas čakania na jedlo väčšinou donesú malé predjedlo, ako opraženú kukuricu, alebo nejakú strukovinu. Nikdy sa nám nestalo, žeby nám ho naúčtovali. Zohnať kvalitnú kávu v turistických destináciách nie je až taký problém. Stojí od 8 do 12 soles (2,30 – 3,50 €).

V Peru majú v každom väčšom meste supermarket Plaza Vea (veľmi podobné nášmu Tescu). Sladkosti v Južnej Amerike sú väčšinou chutné. Z ovocia sa dá ľahko zohnať papája a banány. V dedinách sú malé obchodíky domácich, kde takmer nikdy nebývajú uvedené ceny.

Listy koky nie sú droga

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokových listov. Vyrábajú sa z nich kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Kokový čaj alebo cukríky môžeš vyskúšať aj ty počas svojho pobytu v Peru.

Vyváženie kokových listov z Andských krajín je zakázané, keďže sa z nej dá vyrábať koková pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

Tieto jedlá pravdepodobne ochutnáš

Anticuchos

Ten najlepší street food, ktorý v uliciach Peru môžeš nájsť je anticuchos. Priamo na ulici ho pripravujú tetušky na malom prenosnom grile. Je to opečené mäsko na paličke s uvareným zemiakom. V Cuscu ho zoženieš za nehoráznych 5 soles ale za mestom len za 1 soles.

Quinoa

Quinoa je tradičná juhoamerická obilnina s vysokým obsahom živín a množstvom pozitívnych účinkov na zdravie. V Európe sa využíva na rôzne spôsoby, ale v Južnej Amerike sa s ňou príliš neexperimentuje a pridáva sa do jednoduchých jedál.

Lomo Saltado

Lomo Saltado je (pre nás) to najlepšie peruánske jedlo, ktoré robia takmer všade. Jeho obsahom sú hranolky s uduseným mäsom na paradajkách a cibuli a ako príloha sa podáva ryža. Toto jedlo sme si dali vždy, keď sme si nevedeli vybrať a chceli ísť na istotu

Ceviche

Ceviche (seviče) je tradičné peruánske jedlo, o ktorom sa hovorí, že ak si ho nevyskúšal, tak si v Peru ani nebol. Je to na studeno pripravené rybacie mäso s cibuľou na šťave z citrónovej trávy. Rozdielne ti ho môžu pripraviť pri oceáne a vo vnútrozemí, rozdiel je najmä v druhu rybacieho mäsa.

Avokádo

Veľmi chutný a rýchly peruánsky street food sme zažili v uliciach Cusca, kde nám tetuška za minútku pripravila sendvič s avokádovou pomazánkou. Pri avokáde je asi najnáročnejšie nájsť predavača, ktorý takúto chuťovku pripravuje. Ako alternatívu k tomuto jedlu môžeš vyskúšať v reštaurácií plnené avokádo Palta a la Reina.

Inka kola

Inka kola je šialene sladká forma peruánskej Coca Coly so žltou farbou. Nám pripomínala banánový Redbull a mala aj rovnaký účinok. Predáva sa aj v 3 litrových fľašiach a týmto baleniam sme úplne podľahli

Ají de gallina

Ají de gallina je peruánske jedlo, ktoré zaujme najmä geometrickými pyramídami ryže, ktoré sú pri podávaní tohto jedla neodmysliteľnou súčasťou. Samotné jedlo spočíva v natrhaných kúskoch kuracieho mäsa, ktoré je ponorené v zemiakovej omáčke. Súčasťou dekorácie je aj vajíčko so šalátom a zeleninou. Ak sa mám priznať, toto jedlo mi pripomenulo školskú jedáleň

Churros

Churros poznáme už zo Španielska. Je to mastné vyprážené cesto, ktoré sa jedáva s tekutou čokoládou alebo čokoládovým topingom. Churros sa tvári ako dezert alebo sladkosť, ale kvôli mastnote by som ho zaradila k jedlám, od ktorých sa iba zašpiníš.

Pirôžky

Perfektnú street foodovú sladkosť sme našli v Cuscu. Je to vyprážaný pirôžtek so sladkou karamelovou náplňou vo vnútri. Je to perfektná pochutina nie len keď chceš niečo narýchlo zožrať, ale tiež na večeru. Navyše stojí len 1 soles

Pisco sour

Pisco sour je tradičný peruánsky drink. Stojí približne 4 € a porcia je naozaj poriadna. Nám tento drink pripomínal našľahaný vermut, ale príliš nás neoslovil.

Lahôdky pre (nie) každého

Juhoamerická kukurica

Rodiskom kukurice je stredná Amerika, ale v skutočnosti sa výrazne odlišuje od tej európskej. V Bolívii sa jedáva prerastená “nadopovaná” kukurica plná škrobovej chute. Robí sa z nej aj popcorn, ktorý je tiež poriadne prerastený. Ako street food zachutí asi málokomu. Našťastie sa dá zohnať aj popcorn z normálnej (neprerastenej) kukurice

Tacu Tacu

Tacu Tacu mi príliš nechutilo, najmä kvôli žvachovitému bravčovému mäsu. K nemu sa podáva ešte ryža, grilovaný banán a vajíčko. Práve grilovaný banán bol dôvod, prečo som podľahla a objednala si toto jedlo. Bola to chyba.

Cuy

Morča patrí k delikatesám latinskoamerickej kuchyne. Je normálne navštíviť domácnosť, v ktorej morčatá chovajú za účelom konzumácie. Morčatá sa najčastejšie pripravujú počas peruánskych sviatkov. Ako turista ho môžeš tiež vyskúšať, no počítaj s tým, že na tanier ho dostaneš úplne celé aj s kosťami a hlavou. Navyše zaplatíš slušný účet.

Podľa nás je peruánska gastronómia chutná, no ani z ďaleka to neboli najväčšie šmakoty na svete. Hladovať však isto nebudeš

Celá FOTOGALÉRIA

The post Je peruánska kuchyňa naozaj najlepšia na svete? appeared first on TripLovers.

Pouličný street food a jedlá v Bolívii sú v spektre od najúžasnejších jedál na svete až po úplný humus. V článku ti ponúkam malý prehľad čo ochutnať a čomu sa radšej vyhnúť

Obsah:

• Chuťovky, ktoré musíš ochutnať
• Grcky, ktorým sa vyhni
• Dobrá káva v Bolívií?

Bolívijská strava je bohatá na mäso, čo nie je tak úplne vždy výhra. Domáci dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Prevádzky, ktoré sprostredkúvajú takéto jedlo sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo).

K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde sme mali zabezpečenú stravu. Ak sa pôjdeš najesť do reštaurácie a budete dvaja, odporúčam vám každému dať si iné jedlo. Bolívijské reštaurácie totiž nemajú príliš vysoký štandard a kuchári sú väčšinou bežný domáci, ktorí len nejako varia. Preto jedlo, ktoré si vyberieš je vždy 50 na 50, a fakt ho nemusíš chcieť dvakrát

Chuťovky, ktoré musíš ochutnať:

1) Anticuchos

Anticuchos je tým najlepším street foodom, aký môžeš v Bolívii ochutnať. Priamo na uliciach ho pripravujú tetušky na malom prenosnom grile. Je to opečené mäsko s uvareným zemiakom na paličke

2) Pique Macho

Pique Macho je veľmi dobré jedlo, ktoré pripomína európsku kuchyňu. Sú to hranolky, hovädzie mäso, múkové klobásky, vajce, zelenina a cibuľa na jednom pekáči. Každý si z toho vyberie to svoje a chutne sa naje

3) Tucumanas

Tucumanas je niečo ako indická samosa, vyprážaná kapsička naplnená zemiakmi, mäsom, vajcom a zeleninou. Patrí k tomu chutnému bolívijskému street foodu, ktorý sa hodí na každú časť dňa. Treba však dávať pozor, lebo je trošku ťažšia na žalúdok.

4) Salteñas

Salteñas je niečo podobné ako tucumanas, ale nie vysmážané. Sú vhodné na raňajky. Ich problémom je len, že bývajú strašne suché, takže automaticky si objednaj niečo na pitie.

5) Quinoa

Quinoa je tradičná juhoamerická obilnina s vysokým obsahom živín a množstvom pozitívnych účinkov na zdravie. V Európe sa využíva na rôzne spôsoby, ale v Južnej Amerike sa s ňou príliš neexperimentuje a nájdeš ju v obyčajných jedlách.

6) Sendwich de Chola

Bolívijčania majú radi mäso a v tomto sendviči ho dostaneš viac než dosť. Sendwich de Chola je žemľa plnená červenou kapustou a chrumkavým bravčovým mäsom. Aj keď je to typické jedlo Bolívie, nedá sa až tak ľahko zohnať. 

7) Wannabe hamburger

K bolívijskému street foodu patrí aj podomácky urobený “hamburger” so špekáčkou. Bolívijské tetušky ho robia na veľa miestach a je to dobrá voľba ak chceš na rýchlo zahnať hlad

8) Ají de lentejas

Šošovica s mäsom servírovaná s ryžou a zemiakmi. Vďaka ingredienciám síce pripomína európsku kuchyňu, no v skutočnosti je to čisto bolívijské jedlo. Nemá príliš výrazné chute, takže je to dobrá voľba pre ľudí, čo neradi experimentujú na tanieri

Grcky, ktorým sa vyhni

1) Juhoamerická kukurica

Rodiskom kukurice je stredná Amerika, ale v skutočnosti sa výrazne odlišuje od tej európskej. V Bolívii sa jedáva prerastená “nadopovaná” kukurica plná škrobovej chute. Bežne sa predáva ako varená na ulici, no už na pohľad dokáže odradiť. Robí sa z nej aj popcorn, ktorý je tiež poriadne prerastený. Ako street food zachutí asi málokomu.

2) Chicharron

Teplé jedlo, o ktoré sa domáci bijú, no pre cudzinca to môže byť dobrý humus. Prerastená kukurica s tlstým hovädzím mäsom, ktoré môže byť varené alebo smažené. Navyše kuchár nešetril soľou, a to je jediná chuť, ktorú si pamätám. Toto jedlo sa dá zohnať na ulici ale aj v reštauráciách. 

3) Tucu Tacu

Tacu Tacu síce pôsobí ako lokálne jedlo, na ktorom sa nedá nič pokaziť, no opak je pravdou. Kvôli žvachovitému bravčovému mäsu sme si ho vôbec neužili a nezachránil to ani grilovaný banán, ktorý sa k tomuto jedlu bežne podáva. Zasýtila nás aspoň ryža a volské oko.

4) Cuy

Cuy patrí k delikatesám latinskoamerickej kuchyne. Je to morča, ktoré dostaneš na tanier úplne celé aj s kosťami a hlavou, takže pohľad nič moc. Navyše zaplatíš slušný účet. Domáci morčatá bežne chovajú vo svojich príbytkoch za účelom konzumácie.

Dobrá káva v Bolívií?

Čakal by si, že si dáš v Bolívií dobrú kávu? Zabudni, tu si v Bolívii! Kávu zoženieš len instantnú a tiež je drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová, reštaurácia spoločnosti Copacabana v La Paz.

Bolívijska gastronómia nepatrí k vyhľadávaným a musím priznať, že to nebol príliš veľký gastronomický zážitok. Jedlo, ktoré dostaneš na tanier je dosť o šťastí, no sme radi, že sme s miestnym jedlom nemali žiadne tráviace problémy

Celá FOTOGALÉRIA

The post Chuťovky a grcky bolívijskej kuchyne appeared first on TripLovers.

Bolívia nie je úplne tradičná juhoamerická krajina. Na našej ceste sme od nej dostávali jednu facku za druhou, aj keď sme boli pripravení na možné problémy. Ako povedal jeden Brazílčan z našich ciest: This is not Latin America, this is just Bolivia.

Za 12 dní v Bolívii sme navštívili:

• La Paz
• Národný park Toro Toro
• Salar de Uyuni a Altiplano

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Bolíviu?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Bolívii
• Peniaze, bankomaty a ceny
• Doprava
• Mizerná vybavenosť
• Ľudia a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Jedlo
• Čo navštíviť v Bolívii?
• Ako dlho zostať v Bolívii?
• Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Víza

Občania SR môžu využiť bezplatné 90 dňové turistické víza.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Bolíviu?

Vhodné obdobie na návštevu Bolívie je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli síce obdobie zimy a aj obdobie sucha. Maximálne teploty sú v tomto období v rozsahu 15-20 °C.

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Bolívie sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Bolívii predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa vyskytujú na úplnom severe krajiny v Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku Fit for Travel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky. Najväčším nepriateľom je únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Bolívii

V Bolívii sme napriek zlým zážitkom nikdy neprišli do momentu žeby sme sa cítili byť v nebezpečí. Problémy v krajine sú skôr politického charakteru, pričom Bolívijčania horkokrvne vyjadrujú svoj nesúhlas, čo môže skomplikovať cestovanie po krajine.

Pre vlastnú bezpečnosť sme dodržiavali pravidlá:

• nechodili sme von po tme
• vždy sme boli spolu
• dávali sme si pozor na osobné veci
• neukazovali sme na verejnosti cennosti ani hotovosť
• mali sme urobené kópie dokladov na viacerých miestach

Všeobecne platí, že v Južnej Amerike sa deje veľa vreckových krádeží. Na druhej strane na nás nikto neskúšal tradičné turistické podvody.

Peniaze, bankomaty a ceny

V Bolívii sa používa mena Bolivian, skrátene BOB alebo Bs. V krajine nie je problém nájsť bankomat na miestach kde je očakávaný. Maximálny povolený výber z bankomatu je 2500 Bs. (333€). Naopak, zmenárne tu takmer nefungujú. Osobne sa nám viac oplatilo peniaze z bankomatu vybrať než zmeniť. Napr. pri výbere 2500 Bs. z bankomatu sme prišli len o 3 €

Pri platení sa z nejakého neznámeho dôvodu viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene. Potešil nás aj fakt, že sem tam sa dala využiť aj študentská zľava na ISIC. Užitočné informácie o cenách a cestovaní v Bolívii nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Na vnútroštátne presuny sme používali vždy autobusy. Doprava funguje celkom dobre, pokiaľ nie sú blokády, štrajky, oslavy,… čo je v Bolívii celkom bežné. Takže často nefunguje.

Všetky mestá sú prepojené jednou hlavnou cestou nakoľko im na náhornej plošine Altiplano nič nezavadzia. Hlavné cesty sú veľmi dobrej kvality. Autobusy medzi mestami chodia často. Jediná destinácia, kam nechodia často je Uyuni, nakoľko je to čisto turistická destinácia a pre domácich táto destinácia nie je zaujímavá.

V Bolívii nefungujú žiadne turistické autobusy. Jedine Bolivia Hop na trase Titicaca a La Paz. Inak sa dá voziť iba bežnými domácimi autobusmi. V nich si môžeš vybrať sedadlo na sedenie alebo polo-ležanie. Veľmi často sme používali aj nočné autobusy. Vždy majú aj WC ale je to fakt smrad.

Na každej autobusovej stanici sa platí poplatok za použitie terminálu v hodnote od 1-2,5 Bs. v závislosti od mesta. Nie je to žiaden podvod, dostaneš aj potvrdenku o zaplatení.

Čo sa nám nepodarilo bolo vyskúšať v Bolívii vlaky a konkrétne vlakobus na trase Sucre – Potosí. Ak ťa to zaujíma môžeš si pozrieť dokument: Tough Trains Series : S01E01 – Across Bolivia The Pantanal to the Pacific

Mizerná vybavenosť

Turistov je v Bolívii v porovnaní s okolitými krajinami výrazne pomenej, čomu odpovedá aj turistická vybavenosť a komfort cestovania.

Na ubytovaniach väčšinou tečie iba vlažná voda. Na rannú sprchu vo vyšších polohách zabudni, voda môže byť zmrznutá. Internet buď nemajú alebo je nepoužiteľný. V Bolívii je akútny nedostatok zmenární. Počas nášho pobytu v Bolívii sme ich neustále vyhľadávali, no videli sme iba jednu a to na letisku v La Paz.

Biedne je to aj s reštauráciami. To, že je otvorená neznamená, že varia. A rovnako ak si sa v nejakej dobre najedol a chceš tam ísť opäť, nemusí byť na ďalší deň otvorená.

Ľudia a ich zvyky

Približne 90 % obyvateľstva Bolívie tvoria potomkovia pôvodných indiánov. Zvyky ako vypaľovanie pôdy im ostali dodnes. O Bolívijčanoch sa hovorí, že sú odmeraní, no my sme taký dojem nemali. Turisti síce pre nich nie sú atrakcia a nemajú záujem sa s tebou fotiť, no na staniciach sme s nimi často prehodili zopár slov až viet, pokiaľ nám to dovoľovala naša znalosť španielčiny. Bolívijčania ale nie sú usmievaví národ.

Z osobnej skúsenosti sme nemali dojem, žeby tu mali vo zvyku okrádať a podvádzať turistov. A za dva týždne strávené v Bolívii sme nikdy nepocítili pocit nebezpečenstva.

Na autobusových staniciach majú zaužívaný svoj staničný folklór, za pomoci ktorého o sebe dávajú vedieť, do ktorej destinácie predávajú lístky. Pokriky ako ruroruroruroruurooo, quipaquipaarequipa a ďalšie ti na stanici nedajú spať Tiež majú vo zvyku robiť zbierky vo verejnej doprave.

Bolivian Engeneering:

• každý schod je inak vysoký a dlhý, takže pozor nech sa nevytreš
• “neomietnuté” domy sú štandard
• najchudobnejšia vrstva v odľahlých oblastiach žije v domoch z hlinených tehál, ktoré vyzerajú, že keď zaprší tak sa roztečú
• nemajú kefy na záchodoch, a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy, lebo v celej krajine je stará kanalizácia

Angličtina a komunikácia

Angličtina obyvateľstva je na veľmi biednej úrovni. Ak vieš základy španielčiny, ktorá je v Bolívii úradným jazykom, malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom tvojich cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Na pozdravenie je v španielčine bežné zaužívaný pozdrav !Hola!. V Bolívii sa ale používajú pozdravy !Buenos dias! alebo !Buen día!

Jedlo

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokového listu. Vyrábajú sa z neho kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokového listu z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

V Bolívii dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo). K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde nám zabezpečila stravu agentúra.

Čakal by si, že si dáš v Južnej Amerike dobrú kávu? Zobuď sa, tu si v Bolívii! Kávu sme zohnali len instantnú a tiež bola drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová reštaurácia spoločnosti Copacabana.

V Bolívii supermarkety nehľadaj, sú tu akurát malé prevádzky domácich. Sladkosti sú chutné. Z ovocia sa dá zohnať papája a banány. Žiadne ovocie ani zelenina sa nesmú prenášať cez hranice (kvôli potenciálnym chorobám).

Čo navštíviť v Bolívii?

Návšteva Bolívie je viac menej len o prírode. V mestách k pozeraniu takmer nič nie je. Všetky sú ako štvorcová sieť, lebo vznikli až po kolonizácii Španielmi.

• La Paz – lanovky v rámci verejnej dopravy, market a katedrála
• Sucre – kláštory
• Niñu Mayu – dokonale zachované dinosaurie stopy
• Národný park Toro Toro – dinosaurie stopy, kaňon Toro Toro, kresby Inkov či kamenné mesto
• Potosí – bane za prevádzky
• Salar de Uyuni – 1-3 dňová tour, soľná púšť, náhorná plošina, plameniaky, vulkány, lagúny, gejzíry,…
• jazero Titicaca – mestečko Copacabana a Isla de Sol
• Huayna Potosí – najdostupnejšia 6000-ovka (3 dni)
• Tarija – pestovanie viniča
• Tupiza – Monument Valley v bolívijskými prevedení
• Amazonský prales
• neturistické treky v Andách – za pomoci lokálnych agentúr a ich jeepov

Ako dlho zostať v Bolívii?

V Bolívii si nerob striktné plány a už vôbec nebookuj ubytovanie dopredu! Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu, nakoľko najzaujímavejšie destinácie v Bolívii sa nachádzajú vo vyšších od 3800 m n. m. Má to aj výhodu, v takýchto nadmorských výškach nie sú muchy a komáre

Tvoj program v Bolívii môže narušiť:

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky
• blokády z politických dôvodov
• oslavy, sviatky, voľby a inak “špeciálne” dni
• počasie
• čokoľvek iné…

Za prvý týždeň v Bolívii sme videli okrem národného parku Toro Toro iba to, ako to v Bolívii nefunguje. Takže určite odporúčam niekoľkodňovú rezervu. Ak letíš, tak byť v blízkosti letiska skôr a nenechávať to na posledný deň. To je veľmi riskantné.

Väčšina turistov strávi v Bolívii 2 týždne. To je čas akurát na to najhlavnejšie. Ak máš záujem vydať sa aj do menej známych destinácii ako Tarija, Santa Cruz či do amazonského pralesa budeš potrebovať 3-4 týždne.

Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Povinná výbava do Bolívie je spacák. Na náhornej plošine je v noci poriadna zima a v noci sa tu veľmi nekúri. Ak pôjdeš na tour Salar de Uyuni, kúrenie je iba v spoločenskej miestnosti. Rovnako sa oplatí mať ho počas nočných presunov autobusov. Nás zachránil, keď sme počas blokád v Bolívii museli prespávať na lavičkách na autobusovej stanici v Orure.

Ak ideš do oblastí náhornej plošiny Altiplano (čo pravdepodobne pôjdeš) odporúčam slnečné okuliare, opaľovací krém, teplé oblečenie a labello.

Čo si do Bolívie nezobrať? Povedala by som, že deti. V Bolívii sme videli presne 0 kočíkov a rovnaký počet turistov s deťmi. Domáci nosia deti v šatách na chrbáte. Pre cestovateľov to však môže predstavovať zbytočne komplikácie, nehovoriac o nadmorských výškach a strmých svahoch. A pri spomienke na blokády a štrajky v Bolívii je to naozaj jedna z posledných destinácii kam by som sa vybrala s deťmi.

Musím priznať, že na odchod z Bolívie som sa tešila, napriek tomu, že ja som bola iniciátorom tohto výletu. Dôvodom bolo obdobie našej návštevy Bolívie. Tú sme navštívili tesne pred prezidentskými voľbami, ktorých výsledky dopadli veľmi sporne. Dôsledkom toho sme si niekoľko dní odstáli pred zabarikádovanými cestami a riešili obštrukcie s horkokrvnými Bolívijčanmi.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Bolívia nám dávala jednu facku za druhou appeared first on TripLovers.

Tento príspevok je kompletným rozpočtom našich financií, ktoré sme investovali na cestovanie po Peru a Bolívii. Zahŕňa všetky výdavky od letenky, cez očkovania až po suveníry. Naše predpokladané náklady na osobu boli 1500 €. Čo myslíš, podarilo sa nám to?

Obsah:

• Mapovanie výdavkov
• Koľko nás stálo cestovanie po Peru a Bolívii
• Čo sme stihli za 26 dní v Peru a Bolívií?
• Ceny v Peru a Bolívii
• Vybavenosť Peru a Bolívie

V septembri 2019 sme sa vybrali do Peru a Bolívie. Celkovo sme v Južnej Amerike strávili 26 dní aj s cestou, navštívili 8 destinácií, 7-krát sme vzlietli a strašne málo spali.

Mapovanie výdavkov

Základom bolo mapovať naše výdaje už od kúpy letenky. Na to sme používali aplikáciu Settle Up, vďaka ktorej sme si dokázali naše výdavky rozdeliť na položky. Hneď na začiatku bolo dôležité vytvoriť si kategórie:

• letenky
• víza
• očkovanie
• transport
• jedlo
• potraviny
• buržoázia
• ubytovanie
• vstupné
• suveníry
• oblečenie
• straty
• iné

Prvé tri položky boli uhradené ešte pred samotným odletom a dokopy stáli 881,65 €, čo je dosť veľa keď si uvedomíme, že sme ešte nič nevideli.

„Letenky“ sme kupovali v predstihu niekoľkých mesiacov. Zľavové letenky do Peru sú veľmi výnimočné a do Bolívie som výhodne lety v živote nepostrehla. Nieto ešte aby nám vyhovoval termín. Hlavným cieľom bola Bolívia, no nakoľko sa do nej lieta veľmi draho, výlet sme spojili s turistickejším Peru. Letenku sme kúpili za cca 650 € na osobu do Limy s leteckou spoločnosťou Delta Air Lines.

V Južnej Amerike sú medzinárodné, ale aj vnútroštátne lety veľmi drahé. Ceny sa pohybujú v stovkách eur. Niečo ako nízkonákladovky tam neexistujú. Jediná, trochu cenovo dostupnejšia letecká spoločnosť je Peruvian, ktorá ale nelieta do Bolívie.

Odporúčané „Očkovania“ a ich orientačné ceny. Niektoré vakcíny sa musia aplikovať na viackrát:

• žltačka typu A aj B – 3 x 50 €
• besnota – 3 x 25 €
• brušný týfus – 1 x 28 €
• žltá zimnica – 1x 42 €

My sme už v ordinácií starí známi, takže tento krát sme si doplácali už iba vakcínu proti žltej zimnici.

Kategória „Ubytovanie“ je do značnej miery skreslená tým, že sme sa počas noci premiestňovali autobusom. Celkovo sme neplatili za 6 nocí – 1x nočný let, 4 x nočný autobus, 1x spanie na autobusovej stanici počas blokád v Bolívii.

Pre tento výlet sme zaviedli novú kategóriu „Buržoázia.“ Je to kategória položiek, ktoré sme si dopriali, ale neboli nevyhnutné pre samotnú realizáciu výletu. Zahrnuté sú najmä kávičky, pivo, zmrzlina, rôzne ochutnávky a každá zbytočnosť, ktorá ti spríjemní deň.

Kategória „Straty“ tento krát zahŕňa náhradu škody spôsobenú na požičanej motorke.

Kategória „Iné“ zahŕňa nepravidelné malé výdavky. Do tejto kategórie sme zahrnuli náklady za drogériu, pohľadnice a poštovné, WC, úschovňu, sprepitné a SIM kartu.

Koľko nás stálo cestovanie po Peru a Bolívii

Rozpočet je robený na jednu osobu. Výsledná hodnota by sa ešte výrazne mohla zmeniť pri položke očkovanie.

Cestovanie po Južnej Amerike nám prišlo drahšie ako backpackovanie po Južnej a Juhovýchodnej Ázii. Aj keď je pravdou, že sme necestovali úplne lowcost, nakoľko sme boli obmedzení dovolenkou a čas sme chceli využiť čo najefektívnejšie. Napriek tomu boli v Južnej Amerike bežné položky ako jedlo a ubytovanie drahšie ako v Ázii. Voči Ázii boli veľmi drahé aj vstupy, ale kvôli tomu sme prišli.

Celkovo nás na osobu vyšiel 26 dňový výlet do Peru a Bolívie 1654,02 €, čo je o cca 150 € viac ak sme predpokladali.

Čo sme stihli za 26 dní v Peru a Bolívií? 

V Peru sme videli:

• Limu
• „safari“ Islas Ballestas a rezerváciu Paracas
• Cusco a archeologické pamiatky po Inkoch vrátane Machu Picchu – veľký prievodca nízkonákladovým výletom na Machu Picchu
• jazero Titicaca

V Bolívií sme videli:

• La Paz
• Národný park Toro Toro
• soľnú púšť Uyuni
• náhornú plošinu Altiplano

Ceny v Peru a Bolívii 

• medzinárodné aj vnútroštátne lety v Južnej Amerike sa pohybujú v stovkách eur
• najlacnejšie ubytovania stoja okolo 10 € na osobu/noc, niekedy sa dá aj lacnejšie
• autobusy sú približne rovnako drahé ako u nás
• na autobusových termináloch sa platí poplatok za využitie terminálu, v každom meste je to iná suma (zopár centov)
• verejná doprava sa dá využiť v Lime, kde cena závisí od počtu prejdených štvrtí (max 4 soles). V La Paz sa okrem busov dajú využiť aj lanovky (3-5 Bs.)
• v Peru funguje Uber, bežné taxíky sme nevyužívali vôbec
• prenájom slabšej motorky (150 cc) na 1 deň stojí od 70 soles (20 €), na vybraných miestach platia parkovné aj motorky
• obyčajné jedlo stojí okolo 4 €
• fľaša pitnej vody stojí okolo 1 €, ale v odľahlejších oblastiach to môžu byť aj 3 €
• káva 3 €
• vstupy na pamiatky:
  • Machu Picchu – 152 soles (41,20 €)
  • Islas Ballestas + rezervácia Paracas – 17 soles (4,50 €)
  • Archeologické pamiatky v okolí Cusca – 130 soles (35,20 €)
  • ostrovy Uros – 8 soles (2,20 €)
  • Pyrmídy v Lime – 15 soles (4 €)
  • Národný park Toro Toro – 100 Bs. (13,10 €)
  • Salar de Uyuni (3 dňová tour) – 945 Bs. (123,50 €)
• väčšina výletov je najvýhodnejšia formou tour, cez lokálnu agentúru
• veľmi drahé medzinárodné poštovné – vyše 2 €/1 ks (a to nám nedali ani známku, ale len pečiatku)
• lacné nákupy oblečenie ako v Ázií tu nefungujú, ceny sú európske
• v Južnej Amerike zjednávanie príliš nefunguje
• Peru aj Bolívia boli na tom cenovo veľmi podobne, rozdiel bol skôr vo vybavenosti

Vybavenosť Peru a Bolívie 

Všeobecne sa dá povedať, že Peru je výrazne lepšie vybavené oproti Bolívii a tým aj pohodlnejšie na cestovanie. Stručný prehľad rozdielov v tabuľke

The post Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii appeared first on TripLovers.

Pri pobreží Tichého oceánu sa nachádzajú ostrovy s rozmanitým vtáctvom a tuleňmi. Tieto ostrovy sa nazývajú Islas Ballestas a sú súčasťou najsuchšej púšte sveta, Atacama, rovnako ako rezervácia Paracas.

Obsah:

• Čo vidieť a robiť v Paracase
• Poplatky a vstupné
• Kde kúpiť zájazd na Islas Ballestas
• Čo treba vedieť o návšteve Islas Ballestas
• Vybavenosť dediny Paracas
• Rezervácia Paracas

Čo vidieť a robiť v Paracase

1. Islas Ballestas

Jednoznačne najdôležitejšie čo musíš z Paracas navštíviť je ostrov Islas Ballestas s rozmanitým vtáctvom, prezývaný aj peruánske Galapágy. Za mňa jednoznačne TOP zážitok z Peru

2. Rezervácia Paracas

Môžeš absolvovať 4-hodinovú tour do púštnej rezervacie, ktorá je súčasťou atacamskej púšte. Okrem púšte ťa zavedú aj na pláže a budete pozorovať vtáctvo žijúce v tejto oblasti. Ak nechceš ísť so skupinou, môžeš si požičať bicykel a ísť sám

3. Adrenalínové zážitky

V Paracas môžeš vyskúšať aj adrenalínové zážitky ako buggies či štvorkolky na púšti, potápanie alebo šnorchlovanie. Za sandboardingom sa dá ísť do 80 km vzdialeného mestečka Ica.

4. Relax

Aj keď sa Paracas nachádza na pobreží, ľudia sa tu bežné nekúpu. Teplota vody poväčšinu roka nie je príliš priaznivá, jedine žeby si bol otužilec. Ako tak vhodné obdobie na kúpanie je od januára do marca kedy je teplota vody 22°C.

Poplatky a vstupné

Okrem samotného zájazdu, ktorý zaplatíš agentúre, musíš zaplatiť aj poplatok za vstup na Islas Ballestas a návštevu rezervácie, lebo sú to chránené oblasti.

Tours:

Islas Ballestas tour = 30 soles (8 €)
Islas Ballestas + rezervácia Paracas tour = 50 soles (13,40 €)

Poplatky za vstup:

Islas Ballestas = 11 soles (3 €)
Islas Ballestas + rezervácia Paracas = 17 soles (4,50 €)

Poplatok za vstup sa kupuje v prístave, bez neho ťa nepustia na mólo. Lístok je platný jeden deň, preto si ho kúp až v ráno kedy máš tour! Áno, budeš čakať v rade, ale nejaký pár čo si ho kúpil deň dopredu tam s tým mal akurát problém.

Kde kúpiť zájazd na Islas Ballestas

Po celom Paracas sa nachádza mnoho lokálnych agentúr, v ktorých si môžeš zakúpiť dvojhodinový výlet na Islas Ballestas za 30 soles (8€). My sme si kúpili lístky v prístave v jednej agentúre, ktorá sa nachádza hneď vedľa predaja lístkov do chránených oblastí. Je trošku drahšia, ale zato má na lodi aj strechu, takže ťa neokadia vtáky

Tour si môžeš kúpiť aj cez internet, ale cena je len zbytočne vyššia (od 15 USD). Alebo si môžeš spojiť výlet na Islas Ballestas so sandboardingom v Ice a spraviť to ako celodenný výlet z Limy.

Čo treba vedieť o návšteve Islas Ballestas

• trvá približne dve hodiny
• výlet prebieha iba pozorovaním z lode
• výklad by mal byť na väčšine lodí dvojjazyčný
• začína sa o 8:00 alebo 10:00 ráno
• používa sa speed boat, takže ti môže byť trochu zle
• všade smrdí guano, takže ak ti nebude zle z nárazov vĺn, určite ti bude zle zo smradu
• dobre sa obleč a hlavne si prekry uši
• očakávaj, že ak nebudete mať striešku, tak ťa môže niečo okadiť

Vybavenosť dediny Paracas

V dedinke Paracas nájdeš to najdôležitejšie, čo potrebuješ ku komfortnému cestovaniu v Peru. Od rezortov po skromnú izbičku, a od jednoduchého street foodu, po rybacie špeciality s výhľadom na more. V Paracas nie je problém zohnať dobrú kávu, rovnako môžeš vyskúšať peruánsky alkoholický nápoj “pisco sour” (4€)

Paracas je jednoducho dostupný z Limy, či iných peruánskych miest. Priamo do Paracas chodia autobusy spoločností Perú Bus a Cruz del Sur. Každá spoločnosť má svoju zastávku, ktorá sa nachádza pred predajňou lístkov. Samotná dedina je taká malá, že nepotrebuješ taxi ani autobus

Rezervácia Paracas

Tour do rezervácie začína o 11:00, takže ak to chceš stihnúť v jeden deň, tak na Islas Ballestas musíš ísť o 8:00. Program v rezervácií trvá približne 4 hodiny a celé je to motkanie sa okolo toho istého miesta, ale aj napriek tomu sme mali možnosť pozorovať púštny svet rezervácie.

V rámci rezervácie nás zobrali pozrieť sa na pláž s bordovým pieskom Playa Roja, na ktorú je zakázaný vstup. Ďalej sme pokračovali k pláži s laminovaným útesom La Mina, kde sme dostali čas na kúpanie a preskúmanie okolia pláže so zaujímavými geologickými javmi

Súčasťou tour bolo aj pozorovanie vtáctva. Jedna lokalita bola zameraná na plameniaky, ale tie sa nachádzali v takej vzdialenosti, že sme v diaľke videli iba jeden pixel a žiadne farby. Druhá lokalita bola pri reštauráciách, kde sa nachádzali kondory, pelikány a čajky. Zobrali nás aj do reštaurácie, kde si účtovali poriadne turistické ceny, 60 soles (16€) za jedlo. V rezervácii sa tiež všade platí za toalety – 2 soles (65 centov), lebo na púšti nemajú vybudované potrubia.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Z Peru na malé Galapágy Islas Ballestas appeared first on TripLovers.

Určite viacerých z vás zaujíma aj cena výletu na Machu Picchu, pretože na prvý pohľad to nevyzerá na lacnú zábavu. V článku spomenieme ako si zohnať lístky na Machu Picchu, ako funguje návšteva Machu Picchu, ale aj či postačuje 4-hodinový vstup, ktorý donedávna neexistoval.

Obsah:

• Ako sa dostať na Machu Picchu?
• Vybavenosť dediny Aquas Calientes
• Vstupné a obmedzenosť lístkov
• Ako rýchlo sa dá spraviť Machu Picchu z Cusca?
• Ako funguje návšteva Machu Picchu
• Naozaj treba vidieť Machu Picchu na vlastné oči?
• Rozpočet výletu na Machu Picchu

Ako sa dostať na Machu Picchu?

Existujú 3 spôsoby ako sa dostať na Machu Picchu. Jeden je drahý, druhý lacný a tretí náročný. Je len na tebe ktorý si vyberieš Tejto téme som sa do detailov venovala v článku Ako sa dostať na Machu Picchu.

Vybavenosť dediny Aquas Calientes

Pri ceste na Machu Picchu budeš určite prechádzať alebo spať v dedinke Aquas Calientes. Hneď po príchode sme pocítili, že lowcost to zrovna nebude. Práve naopak, Aquas Calientes je trošku drahšie, ale zato sakra príjemné miesto

Ubytovanie v Aquas Calientes na bookingu veľmi nie je. Jediné čo sme našli bolo ubytko za 60€ na noc. Tak sme zvolili možnosť hľadať až na mieste. Naivne sme si so sebou brali spacáky lebo sme sa báli zimy. No boli nám tu úplne zbytočné, lebo Aquas Calientes sa nachádza v nadmorskej výške “len” 2500 m. n. m.

Na hosteli sme využili možnosť obedového balíčka za 15 soles (4 €) na ďalší deň. Spočiatku nám to prišlo ako super nápad, no keď sme ho dostali tak sme to oľutovali. Obsahoval iba samé drobné sladkosti a jednu suchú žemľu s plátkom múkovej šunky. Omnoho lepšie žemle si môžeš kúpiť v obchodíkoch, pri čakaní v rade na autobus, ktorý smeruje na Machu Picchu

Reštaurácie v Aquas Calientes sú drahšie ako v Cuscu. Najesť sa tu dá približne od 20 soles (5,4 €). Veľká fľaša vody sa dá kúpiť od 6 soles (1,60€). Nachádzajú sa tu aj bankomaty, ale stojí sa na ne rada Wifi nie je problém.

Vstupné a obmedzenosť lístkov

Oficiálnu predajňu vstupeniek na Machu Picchu nájdeš v Cuscu na Calle Garcilaso. Pri ich kúpe sa musíš preukázať pasom. Platiť sa dá aj kartou. Ak máš Visu, tak je to bez poplatku, za iné karty si účtujú poplatok. Je všeobecne známe, že personál k turistom nie je príliš milý. Mne napríklad neuznali študentskú zľavu na ISIC.

Ceny vstupeniek:

Machu Picchu = 152 soles (40 €)
Machu Picchu + Huayna Picchu = 200 soles (53 €)
Machu Picchu + Machu Picchu Mountain = 200 soles (53 €)

Počet predaných lístkov na Machu Picchu je limitovaný. Denne sa sem dostane 5000 ľudí, no v jednom momente ich môže byť v areáli len 2500. Napriek tomu sme ich zohnali bez problémov a len dva dni pred návštevou. Lístok sa kupuje na konkrétnu hodinu a v areáli by si nemal zostávať dlhšie ako 4 hodiny. Zabezpečené je to len tak, že celý okruh je jednosmerný a keď prejdeš kontrolný bod, späť sa už nedostaneš.

Na hory Huayna Picchu a Machu Picchu Mountain sa denne dostane po 400 ľudí. Zohnať vstupenku na tieto hory je takmer nemožné, lebo sa vypredajú hneď pri spustení do predaja.

Ak ideš na Machu Picchu s agentúrou, lístok by ti mali zabezpečiť oni, ale vraj s tým bývajú problémy. Jediné čo ti ostáva je trvať v agentúre na tom, že chceš mať lístok v rukách ešte pred odchodom z Cusca. Lístky sa dajú kúpiť aj cez internet. Napríklad TU alebo TU.

Ako rýchlo sa dá spraviť Machu Picchu z Cusca?

1-dňový trip

Machu Picchu vieš spraviť na otočku za jeden deň z Cusca jedine v prípade, že pôjdeš vlakom, skoro ráno a vrátiš sa večer. Ak máš kúpený lístok aj na okolité hory, tak bude lepšie prespať jednu noc v Aquas Calientes a do Cusca sa vrátiť až ráno.

2-dňový trip

Ak nechceš platiť predražené vlaky, potrebuješ na Machu Picchu minimálne dva dni. Ide sa deň vopred, prespíš v v Aquas Calientes a na druhý deň sa ide na Machu Picchu. Ak máš lístok len na Machu Picchu a nie na okolité hory, stíhaš sa ešte v ten istý deň vrátiť do Cusca.

Ak za ti podarí zohnať lístok aj na horu Huayna Picchu či Machu Picchu Mountain, ešte večer sa stíhaš vrátiť do Cusca vlakom.

3-dňový trip

Trojdňový trip pripadá do úvahy ak máš oba lístky a nemáš v pláne ísť vlakom.

Ako funguje návšteva Machu Picchu

1. z Aquas Calientes sa vieš dostať k vchodu do Machu Picchu pešo alebo autobusom
2. úschovňa pred vstupom za 5 soles (1,4 €), ak máš toho viac dajú ti sáčok
3. toalety sú za 2 soles (0,5 €) iba pred vstupom
4. smetné koše sa nachádzajú iba pred vstupom
5. lístok na Machu Picchu sa kupuje na konkrétnu hodinu
6. vstup na Huayna Picchu a Machu Picchu Mountain sa viaže na presný čas vstupu. Buď od 7-8 alebo od 10-11
7. v areáli sa dá urobiť jeden okruh viacerými spôsobmi, no po prechode kontrolného bodu sa už nemôžeš vrátiť
8. Sprievodcovia sa ponúkajú pri rade na autobus aj hore pred vstupom. Súkromný sprievodca pre dvojicu stojí cca 240 soles (65 €), alebo pre malú skupinu 20 USD na osobu
9. na parkovisku si môžeš dať bezplatnú pečiatku do pasu
10. pred vstupom do areálu sa nachádza bufet/reštaurácia
11. prejsť areál trvá približne 3 hodiny, kľudne sa zdrž na terasách a užívaj si výhľad lebo ďalej už také miesta nie sú:

• • • samotné Machu Picchu – 3-4 hodiny
    • Huayna Picchu – cca 45 minút
    • Machu Picchu Mountain – cca 2 hodiny
    • okruh k veľkej jaskyni – 4 hodiny

Naozaj treba vidieť Machu Picchu na vlastné oči?

Za mňa určite áno, hlavne kvôli prostrediu v ktorom sa samotné Machu Picchu nachádza Veľmi nás očarilo aj Aquas Calientes a jeho príjemná večerná atmosféra.

Nemali sme veľké očakávania a báli sme sa, že nás tu zruinujú davy turistov. Miestami to bolo naozaj “hustejšie”, ale areál Machu Picchu je dostatočne veľký a to množstvo ľudí sa tam stratí.

Rozpočet výletu na Machu Picchu

Náklady na 1 osobu pri ceste z Cusca na Machu Picchu, na dvojdňový nízkonákladový trip

Celá FOTOGALÉRIA

The post Koľko stojí nízkonákladový výlet na Machu Picchu? appeared first on TripLovers.

Z Bolívie prechádzame hranice, na ktorých sa nachádza najvyššie položené splavné jazero na svete, jazero Titicaca. Je také obrovské, že sa tu cítime ako pri chorvátskom mori, len o 3800 metrov vyššie

Obsah:

• Kde zohnať tour a koľko stojí
• Aké typy tour na jazero Titicaca existujú
• Plávajúce ostrovy Uros a ostrov Taquile
• Ísť či neísť?

Kde zohnať tour a koľko stojí

Na jazero Titicaca sa chodí z prístavného mestečka Puno, kde okrem toho nájdeš aj pekné dve katedrály, v pešej dostupnosti od prístavu.

My sme dorazili do Puna neskoro večer a tour si zajednali ešte na autobusovej stanici. Cena celodenného výletu na ostrov Uros a ostrov Taquile nás na osobu (študenta) vyšla 50 soles (13,50€) + 15 soles (4€) za obed. Spolu 65 soles (17,60€) na osobu. V Južnej Amerike má zmysel opýtať sa na študentskú zľavu Bez toho by nás výlet vyšiel 70 soles (19€), bez obedu.

Cena zahŕňa poplatok za vstup do plávajúcej dediny Uros v hodnote 8 soles a vyzdvihnutie taxíkom na ubytovaní. Ak si si obed neobjednal dopredu, na mieste môže byť drahší. Naši britskí kamaráti platili po 20 soles (5,40€) za obed.

Tour sa dá zohnať aj pred siedmou ráno v prístave. Na priamo, bez agentúry ťa to vyjde len 25 soles za tour + 8 soles poplatok + 20 soles za obed. Spolu 53 soles (14,40€) na osobu

Aké typy tour na jazero Titicaca existujú

1. Plávajúce ostrovy Uros na 2 hodiny aj s plavbou
2. Plávajúce ostrovy Uros + ostrov Taquile – najkupovanejší celodenný výlet
3. Dvojdňový výlet na plávajúce ostrovy Uros + akýkoľvek okolitý ostrov s prespaním
4. Západ slnka na jazere Titicaca do 2 hodín

Plávajúce ostrovy Uros a ostrov Taquile

My sme volili najkupovanejší celodenný výlet na plávajúce ostrovy Uros a ostrov Taquile.

Taxík po nás prišiel ráno pred siedmou a o 7 sme už čakali na lodi. Vyrazili sme až o 7:30, nakoľko sme boli blokovaní ďalšími loďami, na ktoré sa valili kvantá turistov.

Ako prvé sme navštívili plávajúce ostrovy Uros. Sú to malé, umelo vytvorené ostrovčeky z rastliny totora, ktorá rastie v plytčinách jazera Titicaca. Od sprievodcu sa dozvieš zaujímavé informácie o jazere Titicaca a aj o ľuďoch čo na ňom žijú, o prvých civilizáciách, ktoré ho obývali a aj ako vybudovali ostrovy.

Celé je to veľmi zaujímavé, až na to, že obyvatelia plávajúcich ostrovov očakávajú, že si u nich nakúpime predražené suveníry, a tak nahadzujú tie najumelejšie úsmevy na svete. Zaklincovali to falošným a násilným spevom tesne predtým ako sme si mali doplatiť doplnkový výlet na lodi z totory. Po tomto falošným vystúpení sme sa pobrali späť na našu loď a ostatní turisti nás nasledovali

Náš sprievodca nám v rámci Uros spravil prestávku na toaletu a bufet. Na tomto mieste sme si za poplatok 1 USD mohli oraziť pečiatku do pasu s plávajúcim ostrovmi. Celý program na ostrovoch Uros trval len okolo 40 minút.

Po rozlúčke s falošnými úsmevmi pokračujeme na ostrov Taquile. Je to ostrov s množstvom poľnohospodárskych terás na strmých svahoch a s výhľadom na okolité kopce a hladinu jazera. Máme pocit akoby sme boli pri mori v Chorvátsku, až na to, že sa nám ťažko dýcha a teplota vody ani zďaleka nie je na kúpanie

Sprievodca nás previedol po malej časti ostrova a oboznámil nás s históriou a s tradičným textilným umením obyvateľov ostrova. Súčasťou bola aj ukážka (ale nie umelá ako na ostrove Uros) prania v prírodnom prášku, šitia a pletenia čapíc. Práve čapice dostali tento ostrov aj do zoznamu pamiatok UNESCO. Obyvatelia sa rozlišujú podľa toho akú čapicu nosia. Či sú slobodní, alebo zadaní, či majú deti a koľko ich majú.

Osobne sa nám na ostrove Taquile páčilo viac ako na plávajúcich ostrovoch Uros, ktoré sú ďaleko známejšie.Celý program trvá do približne piatej poobede. Zdá sa to ako dostatok času, ale z toho je 5 hodín len transport na lodi! Väčšina ľudí pokračuje hneď po tour nočným autobusom do ďalšej destinácie. Backpack si môžeš zobrať na palubu lode

Ísť či neísť?

Vedeli sme, že ideme do umelo pripravenej turistickej atrakcie. Niečo podobné sme zažili aj v Mjanmarsku na jazere Inle, kde nám pózovali rybári. Aj teraz sme všetko brali s rezervou, ale predsa sme boli prekvapení.

Ženy z ostrova Uros boli nepríjemne falošné. Čakali sme, že to bude umelé, ale nie až tak. Umelé úsmevy, kývania a volania. Sú to ostrovy so zaujímavou históriou, miesto so zaujímavými tradíciami (ktoré pretrvali vďaka turizmu, inak by sa odtiaľ už odsťahovali) a niečím naozaj jedinečným, ale nešlo by to aj bez tých falošných úsmevov? Takýto dojem sme očividne nemali len my, tu je jeden anglický článok, ako príklad – Why visiting Uros islands is not worth your time

Pozitíva na jazere Titicaca sú tie, že je to veľmi fotogenické miesto, cítili sme sa tu ako pri mori a ekosystém jazera je tiež zaujímavý. Napriek tomu návštevu jazera Titicaca skôr neodporúčam. Ale rozhodnutie závisí na tebe

Celá FOTOGALÉRIA

The post Falošné úsmevy na jazere Titicaca appeared first on TripLovers.

Najslávnejšia soľná púšť na svete Salar de Uyuni prilákala aj nás. Koľko stojí jej návšteva, čo si treba zobrať so sebou a či má vôbec zmysel priplácať si za anglicky hovoriaceho sprievodcu sa dozvieš v nasledujúcom článku

Obsah:

• Kde začať tour na Salar de Uyuni?
• Aké typy tours na Salt flats existujú?
• Náklady a poplatky
• Čo si zobrať
• Pár slov k sprievodcom
• Ubytovanie v soľnom hoteli
• Jedlo a stravovanie
• Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Kde začať tour na Salar de Uyuni?

Tour na Salt flats sa dá začať na troch miestach:

• Uyuni – je štartovacou dedinou pre turistov prichádzajúcich z Peru a La Paz.
• San Pedro de Atacama (Čile) – pre turistov prichádzajúcich z Čile a púšte Atacama.
• Tupiza – je mestečko v Bolívií a slúžia ako štartovací bod pre turistov prichádzajúcich z Argentíny. Od soľnej púšte a všetkých atrakcií sa nachádza poriadne ďaleko, takže môžeš počítať aj so 4 dňovou tour.

Tours sú prispôsobené tak, že sa v rámci nej vieš transportovať a skončiť v inom meste. Najčastejšie turisti začínajú v Uyuni a končia v San Pedro da Atacama, prípadne naopak.

Aké typy tours na Salt flats existujú?

Na soľnú púšť existujú 1 – 4 dňové tour, v závislosti od miesta štartu.

• 1 dňová tour – ak vychádzaš z Uyuni, dá sa spraviť jednodňový výlet čisto iba na soľnú púšť.
• 2 dňová tour – pripadá do úvahy opäť z Uyuni, s tým, že noc prespíš v soľnom hoteli (celý zo soli) a vrátite sa opäť do Uyuni. Na tento druh tour chodí dosť málo ľudí a môže byť problém naplniť džíp.
• 3 dňová tour – je najpopulárnejšia. Uvidíš v rámci nej soľnú púšť, plameniaky aj lagúny v rezervácií. V rámci nej sa vieš dostať aj do inej destinácie ako si začínal, čo využíva mnoho turistov.
• 4 dňová tour – pripadá do úvahy ak vyrážaš/končíš v Tupize

Náklady a poplatky

Najlacnejšie trojdňové tours na soľnú púšť z Uyuni vychádzajú vraj už od 700 Bs. (92 €) na osobu. Štandardne je v cene zahrnutá doprava džípom, ubytovanie, strava. V cene nie je zahrnuté vstupné na ostrov Incahuasi 30 Bs. (7,6 €) a vstupné do rezervácie (Reserva Nacional de Fauna Andina Eduardo Avaroa), čo je ďalších 200 Bs. (26 €). Navyše, počas tour idú malé výdavky na veci ako káva, voda, wc, toaletný papier, prípadne nejaký snack. Takáto lowcoastová tour sa dá spraviť, ak ti nevadí španielsky hovoriaci sprievodca.

Nakoľko sme v Uyuni mali problémy, boli sme radi, že sme sa dostali na soľnú púšť aspoň so španielsky hovoriacim sprievodcom a za vyššiu cenu. V garáži za chrbtom protestujúcich barikádistov sme za tour zaplatili 900 Bs. (117,80 €) + 45 Bs (5,90 €) poplatok za platbu kartou. Navyše nás neskôr čakali aj tie vyššie spomínané poplatky.

V podstate sme z toho vyviazli veľmi šťastne, lebo tour sme pri stave dopravy, aká práve panovala v Bolívii nemali zarezervovanú dopredu. Bez toho to nejde. Za bežných okolností rezerváciu tour treba urobiť dopredu.

Čo si zobrať

• Spacák – izby nemajú kúrenie, piecka sa nachádza iba v jedálni a všetci čo spacák nemali hovorili, že sa veľmi nevyspali kvôli zime
• Zimnú bundu (teplé oblečenie) – síce ti môže vyjsť veľmi pekné počasie, ale na rána a večere sa ti určite hodí
• Slnečný krém, labello s UV a slnečné okuliare – ak budeš mať šťastie na počasie, bolo by nešťastie tieto veci nemať
• Toaletný papier – o jeho dôležitosti hádam diskutovať nemusíme ale dá sa kúpiť aj počas zastávok na ubytovaniach či v „bufetoch“
• Plavky – v rámci programu na Salar de Uyuni je aj kúpanie sa v teplých prameňoch
• Štuple do uší – tie treba pri cestovaní vždy a všade
• Rekvizita – niečo s čím si chceš spraviť foto na Salar de Uyuni. Mysli na to, že to musí byť v dostatočnej veľkosti, lebo ak sú predmety príliš malé, tak budeš musieť zaostriť buď na predmet alebo na seba

Pár slov k sprievodcom

Náš sprievodca bol skôr len vodič. Mali sme španielsky hovoriaceho sprievodcu, čo nebol problém. Problém bol to, že nám o navštívených miestach takmer nič nepovedal. Keď sme sa ho niečo spýtali, odpovedal nám vždy niečo banálne… napríklad, že tamtá skala je “rock.”

Druhý džíp mal anglicky hovoriaceho sprievodcu a ten na tom nebol o nič lepšie. Akurát nám vedel povedať organizačné veci. Naši sprievodcovia nám pri návšteve každého miesta dávali šibeničný čas na urobenie si fotiek, ale nie na užitie si konkrétneho miesta, prírody či zvierat. Nezodpovedali nám ani najzákladnejšiu otázku: Ako sa dostalo soľné jazero na náhornú plošinu?

Ubytovanie v soľnom hoteli

Počas trojdňovej tour sme vystriedali dve rôzne ubytovania. Všetky tours s prenocovaním, majú aspoň jednu noc v „soľnom hoteli,“ ktorých je v okolí Salar strašne veľa. Status soľný si hotel zaslúži až vtedy, ak je naozaj všade soľ, to znamená aj na zemi. Čo je strašne super, keď ideš zo sprchy do spacáku a máš ju nalepenú všade na nohách.

Sprcha k dispozícií je, ale za poplatok 10 Bs. (1,30 €). Wifi pravdepodobne nemajú žiadne ubytovania, ale nakoľko wifi je všade tam kde sú turisti, tak aj na Salar sa čoskoro určite dostane

Jedlo a stravovanie

Strava je zabezpečená v rámci tour. Raňajky a večere sú na ubytovaní. Pri raňajkách dostaneš na každý stôl nové, ešte neotvorené produkty, ktoré sa poväčšine nezjedia a domáci ich už nemôžu ponúknuť ďalším hosťom. Ak idete dva a viac džípov spolu (teda máte aj viac stolov), môžete takéto potraviny zdieľať a neotvárať všetky. Rovnako to funguje s obedmi a večerami, čo sa nezje, ide do koša.

Počas raňajok a večere máš k dispozícií teplú vodu a čaj. Žiaľ, mlieko do kávy nie je štandardom. Prekvapivo neboli k dispozícií ani kokové listy. My sme mali svoje, ktoré sme si kúpili v bufete počas cesty. Cena balíčka bola 5 Bs. (0,70€), čo stojí za odskúšanie

Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Naša trojdňová cesta na Salt flats a náhornú plošinu Altiplano neprebiehala podľa plánov. Kvôli barikádam v Bolívii a počasiu sme nevideli úplne všetko. Navyše sme drvivú väčšinu času strávili v aute, presúvaním

Počas prvého dňa sme okrem diskutovania o uviaznutí v Uyuni videli aj vytúženú soľnú púšť. Samotná soľná púšť si ma naozaj získala hlavne počas západu slnka, kedy sme mali vyhradený čas na robenie si “tých priblblých fotiek“. Ale najväčší WOW efekt sa dostavil pri návšteve Isla Incahuasi, ktorý je posiaty niekoľkometrovými kaktusmi Na ostrov sa platí zvlášť vstupné 30 Bs. (4€) v cene ktorého je aj WC. Za toaletu sa poväčšine všade platí po 5 Bs. (70 centov).

V druhý deň sme pokračovali po náhornej plošine Altiplano k plameniakom a lagúnam. Zastavili sme sa aj pri koľajách vedúcich do Čile. V súvislosti s tým ti odporúčam pozrieť si dokument – Nejdrsnější vlaky světa – Brazílie, Bolívie, Chile. Pre nepriaznivé počasie sme poriadne nevideli žiadne okolité vulkány.

Počas celého dňa sme mali malé krúpy a pri prechode horským priechodom (4600 m. n. m.) sme zapadli v snehu a miestami bola viditeľnosť skoro nulová. Museli sme to otočiť a ísť spať, čo pre nás v ten deň znamenalo koniec programu. Večer nás chytila piesočná búrka. Keď sme sa pýtali kde je sprcha, ukázali nám, že musíme vyjsť von a prejsť do ďalšej budovy. Tak sme zhodnotili, že až tak strašne nesmrdíme

Kvôli snežnej búrke nám náš sprievodca navrhol zmeniť program. Kvôli snehu sme sa mohli, ale nemuseli dostať do rezervácie, kam sa platí vstupné 200 Bs. (26€). Nemuseli sme prísť len o peniaze, ale aj o drahocenný čas, preto sme sa celá skupina zhodli na alternatívnom pláne. V rámci toho nás sprievodca povodil po viacerých lokalitách s lávovými horninami a konečne sme objavili stádo lám, ku ktorému sme mohli podísť bližšie

Najkrajšia zastávka, ktorá nás oslovila bola prechádzka ku Laguna Negra. Svojim zeleným špongiovitým povrchom nám okolie pripomínalo pohľadnice z Nového Zélandu alebo Islandu. Na naše vyžiadanie sme sa išli pozrieť aj na cintorín vlakov, tesne za Uyuni.

Po skončení tour naše cesty pokračovali späť do La Paz. Blokády medzitým už skončili, tak sme využili nočný autobus za 70 Bs. (9€), ktorý odchádzal o 20:30.

Z návštevy Salar de Uyuni a náhornej plošiny Altiplano si odnášame prekrásne fotky, no napriek tomu to nebolo to najlepšie z Bolívie.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Sprievodca bolivijskou soľnou púšťou Salar de Uyuni appeared first on TripLovers.