Nebezpečná Južná Amerika, či prekrásne Machu Picchu? Poď sa s nami pozrieť do krajiny Inkov. Tento článok ti zodpovie mnohé otázky o cestovaní do Peru

V Peru sme strávili 12 dní a navštívili sme:

• Limu
• Paracas
• Cusco
• Machu Picchu
• Jazero Titicaca

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Peru?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Peru
• Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta
• Vybavenosť
• Doprava
• Peruánci a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Čo navštíviť v Peru
  • Južné Peru 
  • Severné Peru
• Ako dlho zostať v Peru?
• Jedlo

Víza

Občania SR môžu využiť 90 dňové bezplatné turistické víza. Treba myslieť na to, že do krajiny nemôžeš doniesť žiadne ovocie, ani zeleninu.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Peru?

Vhodné obdobie na návštevu Peru je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli obdobie sucha a teploty sú príjemné, aj keď na kraťase to nie je.

Peru patrí medzi tie najnavštevovanejšie krajiny v regióne a najviac turistov sem prichádza z USA, v období školských prázdnin (júl – august). September je obdobie kedy končí obdobie sucha a krajina je vyschnutá a nie až tak fotogenická. Preto považujem najlepší čas na návštevu Peru v mesiacoch máj až jún kedy je krajina zelená

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Peru sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Peru predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa prenášajú uštipnutím komára. Ich výskyt je najčastejší v severnom Peru a Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku FitforTravel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky, ktorých prvé príznaky sa môžu ukázať už pri 2500 m n. m. Vo vyšších polohách je najväčším nepriateľom únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Peru

Okrem jediného prípadu, kedy sa nám v Lime pokúsili ukradnúť mobil, sme v Peru nemali žiadne problémy.

Dodržiavali sme pravidlá, aby sme sa do potýčiek ani nedostali:

• nechodiť von za tmy, pokiaľ to nebolo nutné
• vždy sme boli spolu
• dávať si pozor na osobné veci
• neukazovať na verejnosti cennosti, ani veľkú hotovosť
• mať urobené kópie dokladov na viacerých miestach
• mať peniaze rozložené na viacerých miestach

Aj keď je v uliciach miest veľa policajtov, v Cuscu sme boli svedkami dvoch pouličných bitiek medzi domácimi Peruáncami. Nám nikto neublížil. Domáci vedia, že turistom nemôžu fyzicky ubližovať, lebo by to poškodilo cestovný ruch, z ktorého veľká časť domácich žije.

To však neznamená, že sa turistov nepokúsia okradnúť. Všeobecne Juhoameričania preferujú vreckové krádeže pred podvodmi na turistov, kde vás obabrú o pár dolárov. Počas celého pobytu v Južnej Amerike na nás nikto neskúšal žiadne podvody

Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta

V Peru sa používa mena soles, skrátene PEN. Má označenie S/ alebo S./ ale často používajú aj znak $ (americký dolár), čo pôsobí mätúco.

Maximálny povolený výber z bankomatu, ktorý sa nám podaril bol 700 soles (200 €). Veľmi často to ale bolo menej, v závislosti od bankomatu. Poplatok za výber z bankomatu bol až 18 soles (5 €). Práve preto sa v Peru omnoho viac oplatili zmenárne, na ktorých sme doslova zarobili, aj keď len symbolicky. Taktiež pri platení sa nám viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene (ak bola takáto možnosť).

Platba kartou sa v Peru dá využiť, ale len málokedy. Bezkontaktná platba alebo platba mobilom takmer vôbec. Výrazne častejšie sa dalo platiť kartou Visa. S kartou MasterCard sme nepochodili, alebo po nás požadovali zaplatenie poplatku 3% z nákupu.

Internet sme si zabezpečili u mobilného operátora Entel. Za 1 GB dát sme zaplatili 10 PEN (2,90 €). Platnosť SIM karty bola 30 dní.

Potešil nás fakt, že sa sem tam dala využiť študentská zľava na ISIC Ďalšie užitočné informácie o cenách a cestovaní v Peru nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii 

Vybavenosť

Vo všeobecnosti je vybavenosť v turistických destináciách v Peru veľmi dobrá. S vecami ako bankomaty, zmenárne, internet, alebo teplá voda nie je problém. Dá sa zohnať slušné ubytovanie za nízku cenu. Samozrejmosťou sú aj veľmi dobré reštaurácie s dobrým jedlom a strojovou kávou. Prekvapila nás možnosť masáží. Verejná doprava funguje spoľahlivo.

O turistov sa postarajú desiatky lokálnych agentúr, ktoré vedia zabezpečiť kompletné výlety, ale aj adrenalínové zážitky. Nás potešila možnosť prenajať si motorku, čo v Južnej Amerike nie je úplne bežná vec.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Najlacnejšou aerolinkou je Peruvian, ktorý lieta aj na kratšie vzdialenosti.

Na vnútroštátne presuny sme vždy používali verejné autobusy. Fungujú bezproblémovo a chodia často. Môžeš si v nich vybrať sedadlo na sedenie, alebo pololežanie – tie sú použiteľné aj počas nočných presunov.

Na autobusových staniciach sa platí poplatok za použitie terminálu. Poplatok treba zaplatiť na stanici v okienku, ktoré nájdeš tak, že tam bude dlhá rada. Poplatky sú v hodnote od 0,5 – 2 soles, pričom hodnota závisí od mesta z ktorého odchádzaš. Po zaplatení dostaneš potvrdenku, ktorou sa musíš preukázať pri nastupovaní do autobusu alebo opúšťaní stanice.

V Peru fungujú aj turistické autobusy. Najmä Peru Hop, ktoré vozia turistov iba medzi turistickými destináciami. Ich výhodou je, že sem tam zastavia pri zaujímavých miestach a urobia tam krátku prestávku (napr. vyhliadka na Nazca obrazce).

Samotné cesty sú v dobrom stave. Problém je len v tom, že kvôli horám sú veľmi kľukaté a niekedy chýbajú zvodidlá. Dôsledkom toho je nespočetné množstvo krížikov pri cestách. Aj pri menších vzdialenostiach treba počítať s tým, že to bude trvať dlhšie. Väčšina ciest je jednoprúdových a v mestách býva doprava tradične katastrofálna. V dedinách a mestách treba dávať pozor na “neviditeľné” retardéry, ktorých výška sa odvíja od nutnosti spomaliť na danom mieste.

Peruánci a ich zvyky

• celkom milí ľudia, napriek tomu že sú na turistov zvyknutí
• časť obyvateľstva má indiánsky pôvod
• povesené bábky na stožiaroch slúžia na odohnanie zlodejov a nesú posolstvo: tu sa nekradne!
• bežne robia nápisy z kameňov na svahu, napr. baño 150 m (toaleta o 150 metrov)
• billboardov majú našťastie málo, prevažne vo veľkých mestách
• robia zbierky a predaj drobností v autobusoch
• nemajú kefy na záchodoch a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy

Angličtina a komunikácia

V Peru sa rozpráva po španielsky. S angličtinou všeobecne v Južnej Amerike veľmi nepochodíš. Máloktorí Peruánci rozprávajú po anglicky, ale tí čo pracujú v cestovnom ruchu väčšinou vedia. V reštauráciách a verejnej doprave je to s angličtinou horšie no nejako sa dorozumieš.

Oplatí sa vedieť aspoň základy španielčiny. Malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom najzákladnejších cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Čo navštíviť v Peru

Peru ponúka naozaj všetko, od Tichého oceánu cez púšť Atacama po Amazonský prales až po vysokánske Andy. Navyše ako jedna z mála juhoamerických krajín ponúka aj historické pamiatky. Väčšina ľudí sa vyberá na turistický juh, málo turistov precestuje aj severné Peru.

Južné Peru

• Lima – magické fontány, Plaza Mayor, pyramídy Templo Mayor a Huaca Pucllana, maják na pobrežných útesoch, nákupné centrum Larcomar, štvrť Barranco
• Paracas – slas Ballestas, rezervácia Paracas
• Nazca – veľké obrazce na zemi
• Ica – sandboarding na púšti a oáza Huacachina
• Cusco – centrum Cusca, pamiatky po Inkoch, Salinas de Maras
• Machu Picchu
• Choquequirao – archeologické nálezisko
• Rainbow Mountains – jednodňová tour na dúhové hory
• Laguna Humantay
• Jazero Titicaca – ostrovy Uros
• Treky v Andách – Salkantay trek alebo Inka trail
• Colca Canyon – najhlbší kaňon na svete
• Arequipa

Severné Peru

• Máncora – pláže
• Iquitos – rieka Amazonka a plávajúce dediny, Amazonský prales
• Chachapoyas – Kuelap, vodopády Gocta a Yumbilla
• Chan Chan – starobylé mesto
• Cajamarca – koloniálne mesto, Ventanillas de Otuzco
• Chavín de Huántar – archeologické nálezisko
• Huascarán National Park – nádherné hory a Laguna 69
• Caral – starobylé mesto

Ako dlho zostať v Peru?

Väčšina turistov navštevuje iba južné Peru, takýto okruh sa dá spraviť za 2 týždne. Ak by si sa rozhodol navštíviť aj severné Peru, potreboval by si aspoň raz toľko času.

Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu. Väčšina cestovateľov pociťuje prvé problémy v Cuscu, v nadmorskej výške 3600 m n. m.

Jedlo

Peruánska kuchyňa je vraj najlepšia na svete. Podobné výroky sme počuli už aj o vietnamskej kuchyni a vtedy to pravda nebola. Podľa nás je peruánska gastronómia chutná, no ani z ďaleka to neboli najväčšie šmakoty na svete.

Peru je rodiskom niekoľkých tisícok druhov zemiakov a používajú ich takmer do každého jedla. Medzi obľúbené patria aj hranolky. Všeobecne peruánci dosť fičia na fastfoodových jedlách. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo) a pripomínajú lokálne KFC.

V Peru poznajú niečo ako obedové menu. Porcia bežného jedla stojí od 12 do 15 soles. Rybacie jedlá stoja okolo 25 soles. Počas čakania na jedlo väčšinou donesú malé predjedlo ako opraženú kukuricu alebo nejakú strukovinu. Nikdy sa nám nestalo, žeby nám ho naúčtovali. Zohnať kvalitnú kávu v turistických destináciách nie je až taký problém. Stojí od 8 do 12 soles.

V Peru majú v každom väčšom meste supermarket Plaza Vea (veľmi podobné našemu Tescu). Sladkosti v Južnej Amerike sú poväčšine chutné. V dedinách sú malé obchodíky domácich.

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokových listov. Vyrábajú sa z nich kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokových listov z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

Peru je oprávnene destinácia, do ktorej sa hrnú milióny turistov ročne. Je to krajina kde môžeš spoznávať, vychutnávať, oddychovať, ale aj trekovať či zažiť adrenalín. Skrátka nič jej nechýba. A nakoľko sa dá časť výletov po Peru robiť aj po svojom, húfom turistov sa dá aspoň čiastočne vyhnúť

Celá FOTOGALÉRIA

The post Peru, oprávnená turistická destinácia appeared first on TripLovers.

Bolívia nie je úplne tradičná juhoamerická krajina. Na našej ceste sme od nej dostávali jednu facku za druhou, aj keď sme boli pripravení na možné problémy. Ako povedal jeden Brazílčan z našich ciest: This is not Latin America, this is just Bolivia.

Za 12 dní v Bolívii sme navštívili:

• La Paz
• Národný park Toro Toro
• Salar de Uyuni a Altiplano

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Bolíviu?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Bolívii
• Peniaze, bankomaty a ceny
• Doprava
• Mizerná vybavenosť
• Ľudia a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Jedlo
• Čo navštíviť v Bolívii?
• Ako dlho zostať v Bolívii?
• Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Víza

Občania SR môžu využiť bezplatné 90 dňové turistické víza.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Bolíviu?

Vhodné obdobie na návštevu Bolívie je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli síce obdobie zimy a aj obdobie sucha. Maximálne teploty sú v tomto období v rozsahu 15-20 °C.

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Bolívie sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Bolívii predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa vyskytujú na úplnom severe krajiny v Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku Fit for Travel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky. Najväčším nepriateľom je únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Bolívii

V Bolívii sme napriek zlým zážitkom nikdy neprišli do momentu žeby sme sa cítili byť v nebezpečí. Problémy v krajine sú skôr politického charakteru, pričom Bolívijčania horkokrvne vyjadrujú svoj nesúhlas, čo môže skomplikovať cestovanie po krajine.

Pre vlastnú bezpečnosť sme dodržiavali pravidlá:

• nechodili sme von po tme
• vždy sme boli spolu
• dávali sme si pozor na osobné veci
• neukazovali sme na verejnosti cennosti ani hotovosť
• mali sme urobené kópie dokladov na viacerých miestach

Všeobecne platí, že v Južnej Amerike sa deje veľa vreckových krádeží. Na druhej strane na nás nikto neskúšal tradičné turistické podvody.

Peniaze, bankomaty a ceny

V Bolívii sa používa mena Bolivian, skrátene BOB alebo Bs. V krajine nie je problém nájsť bankomat na miestach kde je očakávaný. Maximálny povolený výber z bankomatu je 2500 Bs. (333€). Naopak, zmenárne tu takmer nefungujú. Osobne sa nám viac oplatilo peniaze z bankomatu vybrať než zmeniť. Napr. pri výbere 2500 Bs. z bankomatu sme prišli len o 3 €

Pri platení sa z nejakého neznámeho dôvodu viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene. Potešil nás aj fakt, že sem tam sa dala využiť aj študentská zľava na ISIC. Užitočné informácie o cenách a cestovaní v Bolívii nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Na vnútroštátne presuny sme používali vždy autobusy. Doprava funguje celkom dobre, pokiaľ nie sú blokády, štrajky, oslavy,… čo je v Bolívii celkom bežné. Takže často nefunguje.

Všetky mestá sú prepojené jednou hlavnou cestou nakoľko im na náhornej plošine Altiplano nič nezavadzia. Hlavné cesty sú veľmi dobrej kvality. Autobusy medzi mestami chodia často. Jediná destinácia, kam nechodia často je Uyuni, nakoľko je to čisto turistická destinácia a pre domácich táto destinácia nie je zaujímavá.

V Bolívii nefungujú žiadne turistické autobusy. Jedine Bolivia Hop na trase Titicaca a La Paz. Inak sa dá voziť iba bežnými domácimi autobusmi. V nich si môžeš vybrať sedadlo na sedenie alebo polo-ležanie. Veľmi často sme používali aj nočné autobusy. Vždy majú aj WC ale je to fakt smrad.

Na každej autobusovej stanici sa platí poplatok za použitie terminálu v hodnote od 1-2,5 Bs. v závislosti od mesta. Nie je to žiaden podvod, dostaneš aj potvrdenku o zaplatení.

Čo sa nám nepodarilo bolo vyskúšať v Bolívii vlaky a konkrétne vlakobus na trase Sucre – Potosí. Ak ťa to zaujíma môžeš si pozrieť dokument: Tough Trains Series : S01E01 – Across Bolivia The Pantanal to the Pacific

Mizerná vybavenosť

Turistov je v Bolívii v porovnaní s okolitými krajinami výrazne pomenej, čomu odpovedá aj turistická vybavenosť a komfort cestovania.

Na ubytovaniach väčšinou tečie iba vlažná voda. Na rannú sprchu vo vyšších polohách zabudni, voda môže byť zmrznutá. Internet buď nemajú alebo je nepoužiteľný. V Bolívii je akútny nedostatok zmenární. Počas nášho pobytu v Bolívii sme ich neustále vyhľadávali, no videli sme iba jednu a to na letisku v La Paz.

Biedne je to aj s reštauráciami. To, že je otvorená neznamená, že varia. A rovnako ak si sa v nejakej dobre najedol a chceš tam ísť opäť, nemusí byť na ďalší deň otvorená.

Ľudia a ich zvyky

Približne 90 % obyvateľstva Bolívie tvoria potomkovia pôvodných indiánov. Zvyky ako vypaľovanie pôdy im ostali dodnes. O Bolívijčanoch sa hovorí, že sú odmeraní, no my sme taký dojem nemali. Turisti síce pre nich nie sú atrakcia a nemajú záujem sa s tebou fotiť, no na staniciach sme s nimi často prehodili zopár slov až viet, pokiaľ nám to dovoľovala naša znalosť španielčiny. Bolívijčania ale nie sú usmievaví národ.

Z osobnej skúsenosti sme nemali dojem, žeby tu mali vo zvyku okrádať a podvádzať turistov. A za dva týždne strávené v Bolívii sme nikdy nepocítili pocit nebezpečenstva.

Na autobusových staniciach majú zaužívaný svoj staničný folklór, za pomoci ktorého o sebe dávajú vedieť, do ktorej destinácie predávajú lístky. Pokriky ako ruroruroruroruurooo, quipaquipaarequipa a ďalšie ti na stanici nedajú spať Tiež majú vo zvyku robiť zbierky vo verejnej doprave.

Bolivian Engeneering:

• každý schod je inak vysoký a dlhý, takže pozor nech sa nevytreš
• “neomietnuté” domy sú štandard
• najchudobnejšia vrstva v odľahlých oblastiach žije v domoch z hlinených tehál, ktoré vyzerajú, že keď zaprší tak sa roztečú
• nemajú kefy na záchodoch, a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy, lebo v celej krajine je stará kanalizácia

Angličtina a komunikácia

Angličtina obyvateľstva je na veľmi biednej úrovni. Ak vieš základy španielčiny, ktorá je v Bolívii úradným jazykom, malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom tvojich cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Na pozdravenie je v španielčine bežné zaužívaný pozdrav !Hola!. V Bolívii sa ale používajú pozdravy !Buenos dias! alebo !Buen día!

Jedlo

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokového listu. Vyrábajú sa z neho kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokového listu z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

V Bolívii dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo). K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde nám zabezpečila stravu agentúra.

Čakal by si, že si dáš v Južnej Amerike dobrú kávu? Zobuď sa, tu si v Bolívii! Kávu sme zohnali len instantnú a tiež bola drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová reštaurácia spoločnosti Copacabana.

V Bolívii supermarkety nehľadaj, sú tu akurát malé prevádzky domácich. Sladkosti sú chutné. Z ovocia sa dá zohnať papája a banány. Žiadne ovocie ani zelenina sa nesmú prenášať cez hranice (kvôli potenciálnym chorobám).

Čo navštíviť v Bolívii?

Návšteva Bolívie je viac menej len o prírode. V mestách k pozeraniu takmer nič nie je. Všetky sú ako štvorcová sieť, lebo vznikli až po kolonizácii Španielmi.

• La Paz – lanovky v rámci verejnej dopravy, market a katedrála
• Sucre – kláštory
• Niñu Mayu – dokonale zachované dinosaurie stopy
• Národný park Toro Toro – dinosaurie stopy, kaňon Toro Toro, kresby Inkov či kamenné mesto
• Potosí – bane za prevádzky
• Salar de Uyuni – 1-3 dňová tour, soľná púšť, náhorná plošina, plameniaky, vulkány, lagúny, gejzíry,…
• jazero Titicaca – mestečko Copacabana a Isla de Sol
• Huayna Potosí – najdostupnejšia 6000-ovka (3 dni)
• Tarija – pestovanie viniča
• Tupiza – Monument Valley v bolívijskými prevedení
• Amazonský prales
• neturistické treky v Andách – za pomoci lokálnych agentúr a ich jeepov

Ako dlho zostať v Bolívii?

V Bolívii si nerob striktné plány a už vôbec nebookuj ubytovanie dopredu! Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu, nakoľko najzaujímavejšie destinácie v Bolívii sa nachádzajú vo vyšších od 3800 m n. m. Má to aj výhodu, v takýchto nadmorských výškach nie sú muchy a komáre

Tvoj program v Bolívii môže narušiť:

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky
• blokády z politických dôvodov
• oslavy, sviatky, voľby a inak “špeciálne” dni
• počasie
• čokoľvek iné…

Za prvý týždeň v Bolívii sme videli okrem národného parku Toro Toro iba to, ako to v Bolívii nefunguje. Takže určite odporúčam niekoľkodňovú rezervu. Ak letíš, tak byť v blízkosti letiska skôr a nenechávať to na posledný deň. To je veľmi riskantné.

Väčšina turistov strávi v Bolívii 2 týždne. To je čas akurát na to najhlavnejšie. Ak máš záujem vydať sa aj do menej známych destinácii ako Tarija, Santa Cruz či do amazonského pralesa budeš potrebovať 3-4 týždne.

Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Povinná výbava do Bolívie je spacák. Na náhornej plošine je v noci poriadna zima a v noci sa tu veľmi nekúri. Ak pôjdeš na tour Salar de Uyuni, kúrenie je iba v spoločenskej miestnosti. Rovnako sa oplatí mať ho počas nočných presunov autobusov. Nás zachránil, keď sme počas blokád v Bolívii museli prespávať na lavičkách na autobusovej stanici v Orure.

Ak ideš do oblastí náhornej plošiny Altiplano (čo pravdepodobne pôjdeš) odporúčam slnečné okuliare, opaľovací krém, teplé oblečenie a labello.

Čo si do Bolívie nezobrať? Povedala by som, že deti. V Bolívii sme videli presne 0 kočíkov a rovnaký počet turistov s deťmi. Domáci nosia deti v šatách na chrbáte. Pre cestovateľov to však môže predstavovať zbytočne komplikácie, nehovoriac o nadmorských výškach a strmých svahoch. A pri spomienke na blokády a štrajky v Bolívii je to naozaj jedna z posledných destinácii kam by som sa vybrala s deťmi.

Musím priznať, že na odchod z Bolívie som sa tešila, napriek tomu, že ja som bola iniciátorom tohto výletu. Dôvodom bolo obdobie našej návštevy Bolívie. Tú sme navštívili tesne pred prezidentskými voľbami, ktorých výsledky dopadli veľmi sporne. Dôsledkom toho sme si niekoľko dní odstáli pred zabarikádovanými cestami a riešili obštrukcie s horkokrvnými Bolívijčanmi.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Bolívia nám dávala jednu facku za druhou appeared first on TripLovers.

V deň vysvedčenia nakladáme naše „terénne“ Fiat Punto a vyrážame na približne 3000 kilometrový okruh Rumunskom bez klimatizácie.

Obsah:

• Čo treba vedieť pred návštevou Rumunska?
• Čo sa dá vidieť v regióne Maramureș
• Tragikomický záver našej cesty

Nečakane to ide veľmi dobre, až pokiaľ sme nedošli k budapeštianskemu obchvatu, kde sme strávili niekoľko hodín. Podľa odporúčaní aplikácie Waze sme pri prvej možnosti zišli z obchvatu a bleskovo preleteli centrum Budapešte, ktorému sme sa tak veľmi chceli vyhnúť. Takže za prvý deň sme prešli smiešnych 260 km.

Miesta, ktoré chceme v Rumunsku navštíviť sú roztrúsené po severe a v centre krajiny. Vyzerá to tak, že počas 10 dní, ktoré strávime na cestách, budeme každý deň spať v inom kempe.

Čo treba vedieť pred návštevou Rumunska?

• je členom Európskej Únie
• nepatrí do schengenského priestoru a na hraniciach sa musíš preukázať platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom
• majú vlastnú menu – rumunský lei alebo leu (RON)
• oproti Slovensku je tu časový posun -1 hodina
• platba kartou nie je samozrejmosť – dá sa platiť v hoteloch (nie kempoch), supermarketoch a na pumpách, niekedy v reštauráciách
• označenie palív na čerpacích staniciach je iné ako v SR (E5, E10 …)
• Rumunsko je naozaj obrovské a presuny trvajú dlhšie ako sa zdá z mapy
• väčšinu vecí, ktorú môžeš vidieť v Rumunsku môžeš vidieť aj na Slovensku. Naše krajiny sú si veľmi podobné – kultúrne aj reliéfom
• percento rómskych obyvateľov v Rumunsku je približne rovnaké ako na Slovensku
• diaľničná známka stojí 3 € na týždeň, 7 € na mesiac
• diaľnic v Rumunsku je pomenej, väčšina sa nachádza v okolí hlavného mesta Bukurešť a zopár kratších úsekov v centre krajiny, ktorá je turisticky zaujímavá

Čo sa dá vidieť v regióne Maramureș

#1 Baia Mare

Maramurešská župa je banský región, ktorého hlavným mestom je Baia Mare, v doslovnom preklade Veľká baňa. Mesto je známe náleziskami rúd a drahých kovov, ale aj banskou haváriou z roku 2000, kedy sa po silných dažďoch pretrhla hrádza odkaliska s obsahom jedovatého kyanidu.

V centre Baia Mare sa nachádza Stephen’s Tower, na ktorú sme sa chceli ísť pozrieť. Ale parkovací systém v Baia Mare funguje na SMSky (čo je super), ale sú použiteľné iba s rumunskou SIM kartou a rumunskou ŠPZkou. Nakoniec sme zistili, že parkovné bolo zadarmo lebo bol víkend…

Bohaté banské nálezy podmienili vznik mineralogického múzea, v ktorom sa nachádzajú vzorky iba z Maramurešskej župy. Výstava minerálov je dostupná za veľmi nízky poplatok a to len 8 lei (1,68 €) pre dospelého, čo Milan využil aspoň na návštevu toalety, alebo 4 lei (0,84 €) pre študenta.

V Baia Mare sa nachádza aj prenádherné Satului open air muzeum. Je maličké a obeháš ho asi za hodinu. Počas našej návštevy sme tu nestretli žiadnych turistov iba dva svadobné páry, ktoré si toto miesto vybrali na portrétne fotenie. Nachádza sa tu aj úplne čarovná hojdačka ktorú musíš vyskúšať! Vrchná časť open air múzea je ťažšie dostupná a neupravená. Vstupné je 5 lei (1€), študent 3 lei (0,60 €).

POZOR! Satului open air múzeum je najkrajšie počas západu slnka, ale zatvárajú o 18:00 rumunského času. O 17:46 na nás SBS-kar s autom začal vytrubovať, že máme ísť von. Janka mu pri vchode ešte arogantne ukázala že je len 17:48 a vynadala do sovietskych tradícií. A potom sme zistili, že v Rumunsku sú o hodinu popredu oproti Slovensku, takže bolo už 18:48. Potom sme si uvedomili, že aj z mineralogického múzea sme odchádzali až 20 minút po záverečnej. Stáva sa

#2 Drevené kostolíky

Drevených kostolíkov v Maramurešskej župe je toľko, že ich ani nebudeš chcieť vidieť všetky. Niektoré dedinky majú aj tri. Oproti našim slovenským dreveným kostolíkom z východného Slovenska sú tieto skoro všetky „na jedno kopyto.“ Všetky majú rovnakú vysokú štíhlu strechu, veže s gotickým podtónom a po návšteve štvrtého sme mali pocit, že už by aj stačilo.

Kostolíky, ktoré sa nachádzajú priamo pri hlavnej ceste väčšinou nemajú parkovisko. Tie zašitejšie majú väčšinou jedno až dve parkovacie miesta. Turistov sme tu napočítali nula takže o parking sa báť nemusíš

Zoznam dedín kde nájdeš drevené kostolíky:

• Baia Sprie – veľký a vynovený, obnovou prišiel o svoje tajomné čaro, dá sa parkovať hneď oproti na parkovisku potravín
• Deseşti – jeden s cintorínom ďalej od cesty, má svoju tajomnú atmosféru a dá sa parkovať; druhý je pri ceste a nedá sa parkovať
• Hărniceşti – pri hlavnej ceste, nedá sa parkovať
• Sârbi
• Budeşti
• Breb – dá sa parkovať. Pekný a opustený
• Călineşti
• Poienile Izei
• Ieud
• Sapanta-Peri Monastery
• Plopis
• Şurdeşti
• Rogoz
• Rozavlea
• Bogdan Vodă
• Seini
• Tisa

#3 Breb camping

To najkrajšie čo sme v Rumunsku videli a zažili bola atmosféra v kempe Babou Maramureș v dedinke Breb. Do kempu sa ťažko dostať kvôli príjazdovej „ceste,“ no ak máte vyšší podvozok stojí to za to!

#4 Cimitirul Visel (Veselý cintorín)

Veselý cintorín sa nachádza v dedinke Sapanta, úplne na severe neďaleko ukrajinských hraníc. Cintorín je zaujímavý tým, že za tu nachádzajú zábavné epitafy na drevených náhrobkoch ľudí ktorí tu žili. Žiaľ, všetky v rumunštine. Zasmiali sme sa maximálne na obrázku kde sa žena “hádzala pod auto” – úžerníčka.

Súčasne je Cimitirul Visel asi najnavštevovanejšie miesto regiónu Maramureș. Je tu veľa turistov a nachádza sa tu veľa stánkov. Parkovné začína na 5 lei (1€) a je len tak voľne roztrúsené popri ceste a stánkoch. Vstupné je 5 lei (1€) alebo študenti 4lei (0,8€).

#5 Autentický ľudia

Severné Rumunsko je plne tradícii a jednou z nich je chodenie do kostola v sviatočnom kroji.

Veľmi autentický sú aj postarší, typicky pupkatí, chlapi. Ich najväčšou schopnosťou je zaparkovať auto priamo na ceste. Preto sme zaviedli nové príslovie: Odparkovaný na Rumuna.

Veľmi milé nám prišlo ako starší ľudia vysedávajú na lavičkách pred bránkami svojich domov a sledujú okolie. Mladých bolo sotva niekedy vidieť, čo svedčí o tom, že všetko mladé odišlo za prácou.

#6 Bârsana Monastery

Drevený kláštorový komplex v obci Bârsana je prístupný verejnosti bezplatne. Kláštor v Bârsane je dôkazom toho, že región Muramares má okrem vzácnych kovov aj bohatú rezbársku tradíciu. Komplex nie je veľký, na jeho návštevu postačuje približne jedna hodina, lebo interiéry sú pre bežnú verejnosť uzavreté.

#7 Mocăniţa, trenul amintirilor

Mocăniţa je parná lokomotíva, ktorá bola oživená pre cestovný ruch a sprevádza turistov maramurešskymi lesmi. Nástupná stanica je v dedinke Vişeu de Sus. Výlet lokomotívou je celodenná aktivita. Vlak odchádza o 9:00 ráno do dedinky Patin a do Vişeu de Sus sa vracia o cca 15:30.

Lokomotíva funguje sezónne od marca do novembra. Kapacita je obmedzená a záujem veľký (najmä cez víkend) preto si treba kúpiť lístky vopred. Cena lístku je 59 – 74 lei (12,50 – 15,70 €) na osobu, v závislosti od sezóny.

Jazda lokomotívou je ideálna zážitková aktivita ak cestujete s deťmi. Je to jedna z vecí, ktoré ponúka Rumunsko rovnako ako Slovensko. Mocăniţa by sa totiž dala prirovnať slovenskej Čiernohorskej železnici.

#8 Jednoduchý vidiek

V jednoduchosti je krása a Maramureș je toho dôkazom. Stohy slamy všade kam sa pozrieš, pasúci sa dobytok, ľudia na koňoch ako zvážajú seno či iný náklad, kľukaté cesty do hôr a prenádherná príroda tvoria z Maramureșa očarujúci kúsok sveta, kde sa nikto neponáhľa.

Naše putovanie po Rumunsku sa začalo zvrhávať ešte v Maďarsku. „Terénne“ Fiat Punto bez klimatizácie a 500 km s pootvoreným okienkom spôsobilo, že Milana rozbolel problematický zub a museli sme v Rumunsku vyhľadať zubára. V čakárni na stomatológií nás sestrička usadila a poprosila nech počkáme. O chvíľu prišiel typicky pupkatý Rumun, o ktorom sme si mysleli, že je len údržbár. Nakoniec vysvitlo, že on je lekár a liečbu zubu zhodnotil na niekoľko sedení. Hold, niekedy vecí nevyjdú podľa predstáv.

Tragikomický záver našej cesty

Napriek tomu, že z výletu do Rumunska sme mali prehliadku 1600 km ciest všetkých kategórií a na budapeštianskom obchvate sme strávili viac času ako obzeraním pamiatok v Rumunsku, tento výlet nehodnotím až tak zle. Ukázal nám, že niekedy to proste nemá zmysel siliť.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Maramureș, drevené kráľovstvo appeared first on TripLovers.

Obmedzený počet dovolenky a plány pozrieť sa opäť mimo Európu nás nútia minimalizovať naše výlety po Európe. Ideálny rozpočet minutej dovolenky na trip je 0 dní. Nakoľko sa blížila Veľká noc, kedy nasledujú 4 po sebe idúce voľné dni, bolo treba túto možnosť využiť! Ako cieľ sme si tentokrát vybrali dlho plánované Julské Alpy v Slovinsku

Obsah:

• Návšteva Julských Álp počas Veľkej noci má svoje plusy aj mínusy
• 1. deň – Slovinská jar a rokliny pri Bledskom jazere
• 2. deň – Najkrajší vodopád a canyoning v doline Sušec
  • Canyoning v doline Sušec
• 3. deň – Potulky na juhu Triglavského národného parku
• 4. deň – Kostolíky na Bohinjskom jezere
• NÁKLADY na 4 dňový trip pre 2 osoby a 1 auto:
• Slovinské cesty v okolí Triglavu a Julských Álp

Návšteva Julských Álp počas Veľkej noci má svoje plusy aj mínusy

Výhody:

• krajina je prenádherne rozkvitnutá a hory sú ešte zasnežené
• turistické miesta okrem jazera Bled sú relatívne prázdne
• na väčšine miest sa ešte nevyberá parkovné
• na adrenalínové aktivity v Julských Alpách a na rieke Soča nečakáš, sprievodca sa môže venovať iba tebe

Nevýhody:

• noci na kempovanie sú ešte chladné (ubytovanie sme si na veľkonočný termín bookovali už v januári)
• vyššie polohy môžu byť pre sneh nedostupné (Mangart, Kanin)
• nie všetky turistické chodníky a atrakcie sú otvorené (Vintgar Gorge)
• počas niektorých dní sú pozatvárané obchody
• na mestských obchvatoch sú zápchy

1. deň – Slovinská jar a rokliny pri Bledskom jazere

Z Bratislavy sme odchádzali o nekresťanskej štvrtej hodine ráno. Zainvestovali sme do rakúskej diaľničnej známky a pri Klagenfurte sme odbočili na horský prechod aby sme v Slovinsku nenabehli na spoplatnenú diaľnicu. Na náš plánovaný trip by sme využili možno 15 km slovinských diaľnic, tak sme sa im rovno vyhli.

Okolo obeda sme sa postavili do kolóny v mestečku Bled pri jazere, kde je kolóna asi vždy. Parkovanie v Blede je spoplatnené, ceny okolo 5 €. Už len nájsť voľné parkovacie miesto je náročné. Z južnej strany pohoria Mala Osojnica sa nachádza jedno malé odpočívadlo, kde nie je parkovanie spoplatnené. Treba si však prejsť k jazeru približne 1 km.

V mestečku Bled sa dá urobiť výlet na ostrov uprostred jazera na ktorom sa týči dominantný kostol. Výlet loďkou stojí od 12 – 15 € na osobu, deti 8 €. Ako alternatívu môžeš zvoliť návštevu Bledského hradu. Vstupné je len máličko nižšie.

My sme zamierili k tej najturistickejšej a najkrajšej rokline v Slovinsku – Vintgar Gorge. Už príchod na parkovisko nám hovoril, že niečo nie je v poriadku. Roklina bola ešte zatvorená a otvárať sa mala až na ďalší deň. Proaktívne sme sa vybrali cez les aspoň k vodopádu Šum, ktorý vyúsťuje z rokliny na druhej strane.

Roklina Vintgar je veľmi turisticky vyťažená, môže sa stať, že ak neprídeš na ôsmu ráno kedy otvárajú, na mostíkoch sa budeš tlačiť. Vstupné je trochu drahšie. Parkovanie 5 €, dospelí 9 €, študenti 6 €.

Po neúspešnej návšteve Vintgar gorge sme sa vybrali do Bohom zabudnutej rokliny Pokljuka. Aj keď tadeto netečie potok, nachádzajú sa tu zaujímavé skalné útesy, nezvyčajná jaskyňa, lávka vedúca vo výške a hlavne nedotknutá príroda.

Roklina Pokljuka bola to najmenej turistické miesto, aké sme v Triglavskom národnom parku navštívili. Okrem nás a jedného českého turistu tu nebol ani mobilný internet, ktorý sme márne hľadali keď sme sa na zle značených turistických trasách stratili.

2. deň – Najkrajší vodopád a canyoning v doline Sušec

Ráno sme vyrazili k vodopádu Peričnik. Parkovné stojí 3 € na dve hodiny, pričom vodopád vidno už z parkoviska, a preto by sa niekto mohol rýchlo otočiť. To určite nerob! Neisť k nemu je hriech voči sebe samému! Vodopád Peričnik je tým najkrajším aký som doposiaľ v Európe videla. Je to jeden z mála vodopádov, ktorý si eróziou vytvoril „za sebou“ priestor, ktorým sa dá prechádzať.

Naša Tour okolo Národného parku Triglav pokračuje cez Taliansko do sedla Mangart, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške vyše 2 000 metrov. Sedlom Mangart sa nedá prejsť nikam. Svojim spôsobom je sedlo Magart len vyhliadka, na ktorú vedie kľukatá cesta, ktorá je rajom pre všetkým motorkárov.

K sedlu Mangart odbáčame a vchádzame do zákazu, rovnako ako jeep a motorkár pred nami. Končíme veľmi rýchlo lebo cesta na vrchol je zaviata snehom a naše terénne Fiat Punto to nezvládne. S neuspokojivými výrazmi na tvári smerujeme do dediny Bovec, kde nás čaká rezervovaný canyoning v doline Sušec.

Cynyoning v doline Sušec 

Návšteva slovinskej časti Álp sa nezaobíde bez adrenalínvých aktivít, ktorých sídlo je v dedinke Bovec. My sme si vybrali tú finančne najdostupnejšiu a to canyoning v doline Sušec. Ide o dolinu, v ktorej sa nachádzajú malé aj väčšie vodopády, šmykľavky, jazierka a ľadová voda, ktorými sa treba prebrodiť až späť na parkovisko.

Canyoning poskytujú desiatky cestovných kancelárií v dedine Bovec, no rezerváciu s treba urobiť dopredu. Je možnosť, že na úplnom začiatku a konci sezóny pôjdeš sám, v strede leta sa zase budeš tlačiť v skupine ľudí. Cestovka sa postará o dopravu, bezpečnosť, neoprén aj neoprénové topánky. Jediné čo si potrebuješ doniesť je uterák a suché oblečenie na prezlečenie a niečo pod neoprén. Nezabudni na poistenie, ktoré kryje adrenalínové aktivity. Cennosti si zvyčajne môžeš nechať v kancelárií cestovky (neodporúča sa ich nechávať v autách na parkovisku v doline Sušec). Nám sa o ne postaral sprievodca, ktorý mal vodotesný vak.

Ceny canyoningu v doline Sušec stoja v závislosti od agentúr a toho čo poskytujú 50 – 60 €. Cena závisí aj od toho či spoločnosť poskytuje fotky a videá (my sme mali vlastnú GoPro kameru). Do doliny pochopiteľne nemôžu ísť všetci v rovnaký čas. Preto majú agentúry rozdelené časy vstupov do doliny od 9:00 do 16:30. V závislosti ako potrebuješ si vieš nájsť agentúru s časom, ktorý ti vyhovuje.

Aký je canyoning v doline Sušec v skratke:

• bude ti vyjebaná zima, či je jar, leto a či jeseň
• budeš si nadávať, že si vyhodil 50 € za to, že zbieraš modriny
• budeš dúfať aby si nemal vodu v ušiach a aby sa ti neprečistilo celé dýchacie ústrojenstvo
• budeš dúfať že dáš ten najdlhší vodopád, ktorý má cca 11 metrov
• budeš dúfať, že ťa po tom všetkom tvoja polovička, ktorú si do toho donútil neuškrtí
• je to jeden z tých zlých zážitkov na ktoré neskôr v dobrom spomínaš

Najväčší vodopád v doline má cca 11 metrov (viď záver videa). Tvoj sprievodca ťa na lane spustí do polovice a zvyšok spadneš voľným pádom. Ale ak sa fakt bojíš, môžeš to vynechať lebo je to na konci a dá sa pešo zísť naokolo až k parkovisku.

Ak sa oplatí navštíviť ešte nejaký vodopád, je to určite Slap Boka za dedinou Bovec. Je to jeden z najmohutnejších a najväčších vodopádov v Julských Aplách. Pre fascinujúce hory sa oplatí vyviesť lanovkou pod horu Monte Forato (Prestreljenik) v rámci lyžiarskeho centra Kanin na taliansko-slovinskej hranici. Ale na tento program potrebuješ o deň viac času.

3. deň – Potulky na juhu Triglavského národného parku

V tretí deň sme si obzreli okolie neznámeho mestečka Kobarid. Ešte ráno sme zamierili k talianským hraniciam, kde ponad rieku Nadiža vedie malý kamenný Napoleónov most. V lete je okolie tohto mostu prispôsobené na kúpanie

V mestečku Kobarid sa dá navštíviť miestna kalvária a podivným kostolom na vrchole, ktorý z diaľky pôsobí ako pevnosť. Mestečkom preteká rieka Soča a aj tu sa nachádza ďalší z Napoleónových mostov. Cezeň sa dá malou túrou dostať k vodopádu Kozjak, ktorý je schovaný v kaňone, ktorý si sám vyhĺbil. Tento vodopád je ľahko dostupný, preto sem chodí aj viacero turistov, ale určite stojí za to

Aj v Slovinsku sa nám stal trapas ako sa patrí. Jazyky máme podobné a niečo si rozumieme. Po návšteve vodopádu Kozjak sme mali chuť na nanuk. Zastavili sme sa v kempe pri rieke Soča a popýtali sa na fejkové Calippo z mrazáka, ktoré predávajú v Lidli za 25 centov. Čašníčka zadelila sumu 3 €, na čo som reagovala absolútne spontánne: Jebe? po čom sa čašníčka už iba usmiala

Nakoľko nám nevyšla návšteva najkrajšej rokliny Vintgar Gorge, ako alternatívu sme si vybrali Tolmin George (Tolminska korita). Vstupné pre dospelých je 5 €, študenti 4 € a deti (mimochodom po slovinsky a talianky otroci) 3 €. Aj keď je v areáli aj nemalé prevýšenie, táto roklina je vhodná aj na návštevu s deťmi – otrokmi

Pekný výlet sa dá spraviť ku kostolíku Holy Spirit church (Cerkev Sv. Duha v Jarovci). Ide o drevený kostolík zasadený do scenérie Triglavského národného parku v Bohom zabudnutej dedine. Nachádza sa až 9 km od tolminskej rokliny. Autom sa nedá dostať až do cieľa, ku kostolu treba absolvovať 20 minúte pešej chôdze. Jeho návštevu sme už nestihli.

4. deň – Kostolíky na Bohinjskom jezere

V posledný deň sme okrem cesty domov mali na pláne návštevu Bohinjskeho jezera. Hneď pri jazere v dedinke Ribčev Laz sa nachádzajú potraviny s parkoviskom, kde je prvých 30 minút zadarmo. To na pozretie panorámy a kostolíka stačí. Pri ceste na dedinku Ukanc sa nachádza ďalší malý kostolík.

NÁKLADY na 4 dňový trip pre 2 osoby a 1 auto:

Na výlet do Slovinska sme si vyhradili väčší budget ako obyčajne. Najväčšiu položku našich nákladov tvorilo vstupné, nakoľko sme sa rozhodli zainvestovať do zážitku v doline Sušec. Bez toho by boli náklady o 110 € nižšie. Navyše sme si kvôli canyoningu vybavili poistenie, lebo sa považuje za extrémny šport. Jedlo sme si vychutnali v reštauráciách ale aj z ešusu. Bývali sme v gesthousoch aj hosteloch. Slovinsko síce nie je cenovo najlacnejšia destinácia ale dovolenka tu ťa nevyjde o moc viac ako v slovenských Tatrách.

Slovinské cesty v okolí Triglavu a Julských Álp

• sú v lepšom stave ako slovenské cesty
• na veľa úsekoch nie je jednoznačná povolená rýchlosť
• označenie začiatku a konca dediny nie je samozrejmosť
• cesty sú nebezpečne úzke s množstvom neprehľadných zákrut
• veľa ciest je z jednej strany ohraničených skalou a z druhej útesom
• takéto kľukaté cesty sú sen každého motorkára

Dovolenka v Slovinsku nie je úplne najlacnejšia, no pomer cena výkon jednoznačne hovorí o atraktivite tejto krajiny. Návšteva Slovinska a Julských Álp je nenáročný výlet, ktorý sa dá absolvovať aj s deťmi  Teda okrem výstupu na najvyššie pohorie Triglav a serpentín do sedla Mangartu, kde by sa deti mohli v aute dogrcať, čo by tento výlet vrylo do pamäte najmä rodičom.

Okolie Triglavského národného parku je tak bohaté, že by sa dal podobný výlet realizovať ešte raz ale s inými zastávkami. Zvyšok krajiny poskytuje možnosť kultúrnej, ale aj relaxačnej dovolenky a je len na tebe čo si vyberieš

Celá FOTOGALÉRIA

The post Veľkonočný okruh Triglavským národným parkom appeared first on TripLovers.

Centrum Kyjeva ponúka zaujímavú architektúru a prekvapivo málo sovietskych budov. Typické sovietske paneláky sme videli iba na ceste do Kyjevského skanzenu, Pirogovho múzea. Pre turistov, ktorých je tu v zimných mesiacoch minimum, sú zaujímavé najmä prekrásne pravoslávne kostoly vo všetkých farbách

Obsah

• Bezpečnosť a praktické informácie
• TOP miesta v Kyjeve
  • 1) Pečerská lavra
  • 2) Motherland Monument
  • 3) Stanica Arsenalna
  • 4) Maidan Nezalezhnosti
  • 5) Pirogovo Open Air Museum
  • 6) Kostolíky vo všetkých farbách
  • Ďalšie zaujímavé miesta v Kyjeve
• Prečo sme sa rozhodli NEnavštíviť Černobyľ
• Ako dlho zostať v Kyjeve?

Bezpečnosť a praktické informácie

Ak ťa zaujíma či je návšteva Kyjeva bezpečná, aké sú ceny v meste a ako sa zorientovať v metre, prejdi na článok Bezpečnosť v Kyjeve a praktický sprievodca

TOP miesta v Kyjeve

1) Pečerská lavra

Najkrajšie miesto, ktoré v Kyjeve môžeš navštíviť je Pečerská lavra! Je to pravoslávny kláštorný komplex, ktorý založili mnísi pri stretávaní sa v podzemných jaskyniach (pečerská = jaskynná).

V rámci tohto komplexu sa nachádza viacero zaujímavých miest ako múzeum miniatúr, zvonica, pravoslávne kostoly a katakomby s pochovanými svätcami. Vstupov do komplexu je viacero.

Vstupenky si môžeš zakúpiť pri každom vstupe ale nie na všetko. Pri vstupe do komplexu sa platí vstupné podľa toho či máš záujem o exteriéry (30 UAH = 1 €) alebo aj interiéry chrámov (70 UAH = 2,3 €). Za použitie fotoaparátu sa platí až 200 UAH (6,7 €), pričom sme nepochopili či ide o použitie fotoaparátu v celom komplexe, alebo len pre najväčší pravoslávny kostol Uspensky Sobor.

Ak máš záujem o ďalšie atrakcie, tie si treba doplatiť už v komplexe. Ako napríklad vstup do múzea miniatúr stojí 50 UAH (1,68 €), študentské 25 UAH (0,84 €). Vstupné na zvonicu stojí 70 UAH (2,35 €).

Návšteva jaskynných priestorov je bezplatná. Pred vstupom si ženy musia zahaliť nohy „sukňou“, ktorú poskytujú pri vchode, tiež bezplatne. Muži si musia dať dole čiapku a ženy si ju naopak musia nasadiť.

Katakomby nie sú osvetlené, preto si (ne)veriaci kupujú sviečky, s ktorými následne chodia po podzemných priestoroch. Dievčatá by si mali dávať pozor na vlasy! Smrad z nich sme cítili viackrát Pre neveriacich je sprístupnená iba mala časť katakomb. Ale aj v tejto časti sa nachádzajú hrobky svätcov a malá kaplnka. Je to miesto, ktoré naozaj musíš navštíviť!

2) Motherland Monument

Ako každá postsovietska krajina aj Ukrajina má svoj obrí pomník vlasti v tvare silnej ženy. Celé jeho okolie je pekne upravené s výhľadom na industriálnu časť mesta. Tento monument musel byť za komunistickej éry vyšší ako akýkoľvek iný kostol.

3) Stanica Arsenalna

Súčasťou kyjevského metra je najhlbšia metro stanica na svete, stanica Arsenalna. Hĺbka stanice je až 105,5 metrov. Prvenstvo najhlbšej stanice na svete ale nemá isté. Existujú dohady, že v Severnej Kórei existujú ešte hlbšie stanice metra, ktoré zároveň chránia obyvateľstvo pred útokmi “nepriateľa.”

4) Maidan Nezalezhnosti

Maidan je hlavným kyjevským námestím, pričom toto miesto zažíva veľa spoločenských udalostí. Na jednej strane námestia sa týči dominantný stĺp so sochou anjela. Práve na tomto námestí sa odohrávali protesty, ktoré vstúpili do ukrajinskej histórie pod názvom Euromaidan. Na jednej z ulíc vedúcich k Maidanu môžeš vidieť pomník 80-tim obetiam protestov, ktoré boli organizované proti vláde Viktora Janukoviča. Okrem toho aj množstvo krížov, ukrajinských vlajok a symbolických pneumatík.

Námestie Nezávislosti je rozdelené 6 prúdovou cestou. Tá je počas pokojných víkendových večerov uzatvorená a ľudia sa po nej môžu promenádovať. Pouliční umelci pritom majú možnosť predviesť svoje schopnosti. V zime to popravde za veľa nestojí, no v lete to môže byť zaujímavé spestrenie večerného programu v Kyjeve

5) Pirogovo Open Air Museum

Pirogovo múzeum je skanzen ľudovej architektúry na okraji Kyjeva. Dostaneš sa sem metrom na konečnú zastávku modrej linky Teremky. Odtiaľ pešo na zastávku Zabolotnoho a autobusom číslo 507 na konečnú zastávku.

Pirogovo múzeum je otvorené celoročne, každý deň od 10-18. Vstupné je 50 UAH (1,68 €) a študentský ISIC tu neberú

Skanzen je zložený z viacerých malých usadlostí. Uvidíš tu veterné mlyny, drevené kostolíky a nespočetné množstvo domčekov deduška večerníčka Do niektorých sa dá nahliadnuť dnu. Z ničoho nič sa vždy vynorila bábuška, otvorila nám domček, pozreli sme sa a potom zmizla.

Ako celý Kyjev aj Pirogovo múzeum je veľmi fotogenické a ako stvorené pre portrétne fotenie  Strávili sme tu celý deň a prešli si všetky usadlosti. Nakoľko sme tu boli vo februári, boli sme tu takmer sami. Preto boli všetky stánky s jedlom pozatvárané. V teplejších mesiacoch sa tu uskutočňujú rôzne akcie a behy.

Za nás bolo Pirogovo múzeum jedno z TOP miest Kyjeva a môžem iba odporúčať jeho návštevu.

6) Kostolíky vo všetkých farbách

Rozprávkové kostolíky sú roztrúsené po centre Kyjeva. Tým najvzdialenejším je Katedrála sv. Vladimíra, ktorá má výraznú žltú farbu. Z vonku nie až taká pútavá, ale jej interiéry sú rozhodne najčarovnejšie!

Obrovské šťastie bolo, že sme prišli akurát na nedeľnú omšu. V pravoslávnych kostoloch sa počas omše stojí, takže si nemáš ani kam sadnúť. Pozor si opäť treba dávať na horiace sviečky, ktoré sú počas nedeľnej omše všadeprítomné.

Čiastočne sme navštívili aj komplex s katedrálou svätej Sofie. Nechceli sme navštíviť každý jeden pravoslávny kostol v Kyjeve. Preto sme sa vybrali iba do zvonice, kam sa dá zakúpiť samostatný lístok. Je odtiaľto pekne vidieť katedrálu svätej Sofie aj kostol svätého Michala. Zo schodov a chodníčkov môže niekomu prísť trošku zlé, ale inak odporúčam

Pokračovali sme k mentolkovo zelenému kostolu svätého Ondreja. Vstupné pre dospelého 20 UAH (0,67 €), študent 5 UAH (0,17 €). Pri tomto kostole sa nachádza aj dosť veľa stánkov so suvenírmi, pričom sa dá zjednávať

Zadarmo sa dostaneš do interiérov aj exteriérov modrého kostola svätého Michala.

Ďalšie zaujímavé miesta v Kyjeve

Kyjev ponúka zopár miest, ktoré síce nie sú významné, ale nemali by ostať nepovšimnuté.

Children Landscape Park je detské ihrisko s motívom rozprávky “Alenka z ríše divov”. Je to zaujímavé miesto ukryté v centre Kyjeva medzi obytnými domami. Ak cestujete s deťmi, tak toto miesto určite oceníte

Na Zolotovskeho námestí nájdeš zaujímavú drevenú bránu, “Golden” gate. Po meste sú roztrúsené budovy divadla, opery, bábkového divadla či múzea vody, ktoré majú zaujímavú architektúru. Za zmienku stojí aj oblúk priateľstva, ktorý sa nachádza pri vyhliadke na industriálnu časť mesta.

Mali sme v pláne navštíviť opustený amfiteáter Green teature, ktorý som našla na internete ako urbex miesto bez turistov. No keď sme sa k nemu blížili začala po nás trúbiť odparkovaná Volga, rozbehol sa na nás pes spoza plota amfiteátru a následne nás česká psíčkarka poslala preč, že tam aj tak nič nie je. Takže ak máš čas, pokojne skúšaj

Jediné čo sme za 3 dni v Kyjeve nestihli je Ukrajinský park miniatúr na ostrove rieky Dneper. Na ostrove sa nachádza zastávka metra Hidropark, odkiaľ sa dá pešo prejsť k parku.

V rámci voľných večerov sme chceli navštíviť cirkus, čo je v Rusku a na Ukrajine spoločenská udalosť. V prípade voľného času si pohľadaj zaujímavé predstavenia v kyjevskom cirkuse dopredu, lebo vystúpenia sa konajú iba v niektoré dni.

Prečo sme sa rozhodli NEnavštíviť Černobyľ

• Na Kyjev sme mali iba 3 dni
• Návšteva Černobyľu na 1 deň nemá zmysel, lebo väčšinu času stráviš v autobuse
• Kyjev sme navštívili vo februári kedy je na Slovensku hnusné počasie, preto sa chcem ísť pozerať na pekné veci a nie na zdemolovaný Černobyľ
• Pri Černobyľ tour je hlavný program výletu prehliadka mesta Pripiať a nie jadrovej elektrárne Černobyľ
• Počas zimy nám ju nikto ani len neponúkol
• V rámci Kyjeva sa dá ísť aj na iné urbex tours

Ako dlho zostať v Kyjeve?

Návšteva Kyjeva je ako stvorená na predĺžený víkend. Centrum hravo stihneš pozrieť za 2 dni. Počas teplých letných mesiacov sa to možno dá stihnúť za jeden ale Kyjev je tak krásny, že je škoda tento čas skracovať. Tretí deň môžeš stráviť v skanzene – Pirogovo múzeum

Ak chceš navštíviť aj Černobyľ a Pripiať, je lepšie si na to vyhradiť aspoň dva dni. Ak sa dáš len na jednodennú tour, počítaj s tým, že väčšinu času presedíš v autobuse.

Celá FOTOGALÉRIA z Kyjeva

The post TOP miesta v Kyjeve appeared first on TripLovers.

Hlavné mesto najturistickejšej krajiny juhovýchodnej Ázie nemôže vynechať hádam žiaden backpacker. No kedy presne by mal prísť do Bangkoku a prečo sa dočítaš nižšie

Obsah

• Taxík v Bangkoku? Nie radšej knihu
• Ubytovanie v Bangkoku, naša nočná mora
• Verejná doprava v Bangkoku 
• TOP miesta v Bangkoku 
• Kam nechodiť a kde sme sa takmer unudili
• Prečo je Bangkok cez víkend najlepšia voľba? 
• Kam ísť v Bangkoku v prípade príznakov tropických chorôb? 
• Ako dlho zostať v Bangkoku?

Taxík v Bangkoku? Nie radšej knihu

Bangkok nesklamal, aspoň čo sa taxikárov týka. Hneď po vystúpení z autobusu z Chiang Mai nám ponúkali svoj ultraluxusný odvoz na Khao San Raod za 800 baht (vyše 20€), kde sme mali rezervované ubytovanie. To bolo viac ako sme dali za cestu z Chiang Mai obaja dohromady, tak sme sa radšej pobrali nájsť si metro. Nakoniec sme našli autobus, ktorý išiel presne tam kam sme potrebovali a stál 13 bahtov (34 centov) za oboch

Ubytovanie v Bangkoku, naša nočná mora

Hneď po vystúpení na Khao San Road, kde sme mali zabookované ubytovanie, nás zasiahol americko-austrálsky kultúrny šok. Niet divu, je to predsa najznámejšie ghetto backpackerov na svete. V malom sa tu vyskytujú aj Thajčania ale bránime sa každému očnému kontaktu s nimi. Nechceme predsa z Bangkoku odchádzať s novým oblekom či sakom na mieru, prípadne inou zbytočnosťou, ktorú tu predávajú.

Naše ubytovanie na tejto ulici je pre nás tiež tak trochu prekliatím. Denne si môžeme vypočuť hudbu z približne desiatich barov naraz, ktoré sú hneď pod nami. Do okna izby nám navyše spieva chlapec, ktorý na to evidentne nemá talent. Jeho falošné spievanie udržuje prázdny bar počas celého nášho pobytu v Bangkoku. Štuple v ušiach tak úplne neriešia našu situáciu so spánkom, lebo postele z toľkej hudby neustále vibrujú. Musíme sa každý deň úplne vyčerpať aby sme na takýchto posteliach vôbec zaspali.

Ubytovanie na Khao San Road je síce jedno z najlacnejších v Bangkoku, ale tá úroveň tomu zodpovedá. A pokiaľ nie si párty typ, tak si nájdi radšej lepšiu lokalitu. 

Verejná doprava v Bangkoku

Bangkok nás očaril najmä svojou verejnou dopravou. Používali sme ju na dennej báze, pričom sme si úplne zamilovali staré autobusy s drevenými podlahami. Dá sa s nimi lacno dostať aj na letisko. Najväčšie čaro starých autobusov bolo, že sa úplne minimalizovala  pravdepodobnosť stretu s turistami

Obľúbili sme si aj lodnú dopravu. Za pár drobných sme sa povozili po rieke ale aj po zastrčenejších kanáloch mesta

TOP miesta v Bangkoku

1) Múzeum medicíny

Vyberáme sa aj do unikátneho múzea medicíny, ktoré je situované v nemocnici Siriraj neďaleko centra. Je trochu zložité to nájsť v spleti všetkých oddelení a motajúcich sa pacientov ale vždy sa našiel niekto kto nás usmernil.

Múzeum je zložené z 5 oddelení (patológia, forenzná medicína, parazitológia, anantómia, prehistorického múzea a laboratória). Vstupné pre cudzincov je 200 baht (5,20€). Ak si už niekedy bol na Body Exhibition tak toto je veľmi podobné, až na to, že tu sa nachádza aj veľa deformovaných telíčok novorodencov a veľa siamských dvojičiek. Veľkou nevýhodou je, že o danej chorobe/deformácii sme si nemohli nič prečítať lebo jediné popisky boli v thajčine.

Nachádza sa tu aj malá foto expozícia venovaná katastrofe tsunami, ktorá postihla Thajsko v roku 2004.

2) Grand Royal palace

Grand Royal palace patrí medzi “must see” v Bangkoku. To čo sme ale videli boli len čínsky turisti chodiaci vo vlnách, organizovaní uškriekaným sprievodcom s megafónom. Aj keď sa zdá, že celý palác je obrovský a turisti sa tu ihneď rozpŕchnu, opak je pravdou. Sprístupnený je iba malý kúsok celého areálu, kde sa na seba ľudia doslova tlačia a strkajú do seba. Áno, je to architektonicky naozaj pekné miesto, ale vôbec sme si to neužili.

Pri vstupe kontrolujú vhodnosť oblečenia, zakázané sú napríklad aj dlhé legíny, ktoré mala Janka na sebe. Nejaké handry na zahalenie tu poskytujú za 80 bahtov (2€) ale za 100 bahtov (2,50€) si ich môžeš rovno kúpiť v priľahlých obchodíkoch. Vstupné je 500 bahtov (12,5€) a do areálu vedie iba jediná brána, ktorá je situovaná pri Sunam Luang (kráľovské krematórium).

3) Z desiatok budhistických chrámov sme už “pagoda out”

Chrámy, ktoré sa v Bangkoku oplatí navštíviť sú Wat Arun Ratchawararam Ratchawaramahawihan, ku ktorému sa dá dostať loďou za 4 bahty (9 centov) a Wat Sraket (Golden Mount), odkiaľ je aj pekná vyhliadka na mesto. V centre je chrámov samozrejme viac než dosť, ale v čase našej návštevy bola väčšina zahalená lešením.

Po návštev Chiang Mai sme už tak trochu “pagoda out.” Pričom tie bangkokské chrámy nám ani z ďaleka neprídu také rôznorodé, ako tie z Chiang Mai. Taktiež nám prekáža fakt, že budhistický pokoj tu výrazne prehráva boj s hlukom veľkomesta.

4) Chinatown

Za návštevu určite stojí Chinatown. Po zotmení, nám to žiaľ už nevyšlo. Nonstop preplnená ulica so samými svetielkujúcimi bilboardami s čínskymi nápismi. Práve tu sme stretli skupinu mladých thajských študentiek, ktoré v rámci školského projektu spovedali turistov na tému thajskej kuchyne. Nemohli sme inak ako vychváliť im ich sladunké ananásy

5) Phra Sumen Fort

Pevnosť Phra Sumen je súčasťou opevnenia Bangkoku, ktoré bolo budované vo viacerých etapách. Táto pevnosť bola postavená v poslednej etape výstavby až v roku 1981. Má výrazný koloniálny vzhľad. V Bangkoku sa ich nachádza viacero, no Phra Sumen Fort je situovaná najbližšie ku Khao San Road.

Kam nechodiť a kde sme sa takmer unudili

Úplne zbytočnou zastávkou bol pre nás Siam square. Nachádza sa tu toľko nákupných centier, že sa v tom musia ťažko orientovať ešte aj domáci. A okrem toho tu nie je nič. Neďaleko odtiaľto sa nachádza len Lumpini park, ktorý je určite super kúsok prírody pre ľudí žijúcich v Bangkoku. Miesto kam si môžu prísť zašportovať a zrelaxovať, ale pre turistu to je ako poslať ho k Štrkoveckému jazeru.

Prečo je Bangkok cez víkend najlepšia voľba?

Na víkend ponúka Bangkok čosi naviac Preto ak sem plánujete krátkodobú návštevu, odporúčam napasovať si Bangkok do vášho harmonogramu na víkend.

1) Muay Thai ZADARMO

Cez víkend sa dá vychytať aj Muay Thai zadarmo a to v budove televízneho štúdia Channel 7. Pointa je v tom, že zápasy thajského boxu sa vysielajú live v televízii, preto tam potrebujú mať čo najviac ľudí ako komparz v publiku

Zápasy začínajú každú nedeľu cca o 14:30. Ale pozor! Aby mal človek nejaké rozumné miesto (ideálne úplne hore, kde sa dá aj oprieť o stenu), tak treba prísť už o 12:00, aby si bol v prvej vlne ľudí, čo púšťajú dnu

A aj keď sme si museli dve a pol hodiny počkať, bolo na čo pozerať. Okrem perfektného predstavenia, ktoré predviedli bojovníci, sú perfektní aj domáci Thajci, ktorí si súboje naozaj užívajú. Pri nás sedela jedna babička, ktorá napriek svojmu vyššiemu veku furt pokrikovala, smiala sa a každé kolo stávkovala na svojho favorita

Neboli sme na žiadnych iných platených zápasoch, ale čo som čítal na internete recenzie, tak tie v Channel 7 Studio majú najlepšiu atmosféru

https://www.facebook.com/morneo3/videos/10212627580579172/

2) Chatuchak market

Chatuchak weekend market je najväčší market v celom Thajsku. Nachádza sa len kúsok od televízneho štúdia Channel 7, v ktorom sa koná Muay Thai. Dá sa tu kúpiť najmä oblečenie, topánky, tašky, suveníry ale aj rastliny a vlastne čokoľvek. Naopak, elektroniku ponúka asi len jeden stánok na celom trhu, teda aspoň my sme viac nevideli. Ale aj tak vážne, kto by si kupoval mobil na Miletičke?

Niektorí predavači nás vidia ako chodiacu peňaženku. Úžasným príkladom bola pani, ktorá najprv zapýtala 20 baht za thajskú vlajku, potom zopakovala 20 baht a nakoniec keď sme išli platiť, zapýtala 90 baht (2,30€).

Na druhej strane sme slávili úspech, keď sme zohnali po troch mesiacoch v juhovýchodnej Ázii sandále na Jankinu “big foot” o veľkosti EU40, ktoré by sa jej páčili a mali zároveň aj neeurópsku cenu (vydržali ležérnych 5 mesiacov).

3) Taling Chan Floating market

Floating markets, teda plávajúce trhy, sa konajú vo väčšine prípadov iba cez víkendy. Asi najdostupnejším z centra Bangkoku je Taling Chan floating market, kam sa dá lacno dostať autobusom číslo 79. Dá sa tu spraviť 3 hodinový výlet na lodi v cene 99 bahtov (2,50€). V pracovné dni fungujú niektoré iné floating markety, ako Khlong Suan floating market, Damnoen Saduak floating market či Don Wai floating market, ale tieto sa nachádzajú ďalej od centra Bangkoku.

Kam ísť v Bangkoku v prípade príznakov tropických chorôb?

V Bangkoku sa nám začínajú vyskytovať prvé väčšie problémy na ceste. Vďaka tomu sme mali česť zavítať aj do nemocnice v Bangkoku (Hospital for Tropical Diseases) a podrobiť sa výsluchu a krvným testom. Bohuvďaka s negatívnym výsledkom. Inak je to nová nemocnica s anglicky hovoriacim personálom, kde všetko ide ako švajčiarske hodinky.

Nanešťastie predpísané lieky Janke spôsobili len ďalšie problémy,  tak ich aj po dvoch dňoch vysadila úplne a liečila sa len kludovým režimom. Preto sme museli vynechať návštevu historického parku Ayutthaya.

A navyše nám nechcel na počítači nabehnúť Windows a hrozilo, že prídeme o všetky fotky z Mjanmarska. Ich záchrana nás zamestnala na ďalšie 4 dni – Ako som skoro prišiel o všetky fotky z Mjanmarska.

Ako dlho zostať v Bangkoku?

Ideálne na 2 až 3 plné dni a samozrejme cez víkend, kvôli vyššie spomínaným atrakciám.

Celá FOTOGALÉRIA z Bangkoku

Celá FOTOGALÉRIA z Muay Thai

The post Prečo je Bangkok najlepší cez víkend? appeared first on TripLovers.

Kde sa ubytovať – Krabi Town či Ao Nang?

Akosi nám ušiel fakt, že bude lepšie ubytovať sa v Ao Nang pri pláži, kde je všetko po ruke. My sme sa však ubytovali v Krabi Town. Veď sme na Krabi, tak asi Krabi Town, či?

Nie, v tomto mestečku nie je nič okrem jednej sochy kraba. Má to ale aspoň jednu výhodu, mestečko je pokojné a nie je tu ani zďaleka toľko turistov ako v Ao Nang.

Doprava na Krabi

Na Krabi sa dá prepravovať verejnými autobusmi nazývanými aj songthaew. Ich cena je 50 bahtov (1,25€) za jazdu. Medzi plážami Ao Nang a Klong Muang Beach stojí jazda 20 bahtov (0,50€).

My však preferujeme skúter. Požičanie poloautomatickej Hondy Wave nás na Krabi vyšlo 200 bahtov (5€) na deň Prenájom skútra je pritom najlacnejší spôsob ako sa prepravovať po Krabi.

Využiť sa dá aj tuk tuk, no nakoľko fungujú ako lokálne taxíky ich ceny sú najvyššie. Napríklad 5 km trasa medzi Krabi Town a letiskom stojí 200 bahtov (5€) na osobu.

Obdobie “sucha” alebo nepodceňujte užitočnosť dry bagov

Aj keď sme mali na Krabi celkom dosť času, okradlo nás oň počasie. Je trochu zvláštne keď v období sucha prší každý deň. Predpovede vždy hlásili poobedný dážď. Spočiatku sme to až tak neriešili. Až pokiaľ sme jeden deň nezmokli ako… no, ono nás to skôr vykúpalo Našťastie sme mali so sebou dry bagy, takže sa technike nič nestalo.

Realita bola taká, že dopoludnia sme skoro uhoreli zaživa a poobede zmokli ako sa patrí na obdobie dažďov. Preto sme mali dáždniky nonstop poruke a bol to náš najlepší spoločník na Krabi. Takže okrem toho, že náš každodenný plán sa musel minimalizovať na doobedie, neabsolvovali sme ani žiadne šnorchlovacie výlety v okolí. Tie sú celodenné a asi by sme si ich až tak neužili.

Čo navštíviť na Krabi a čomu sa vyhnúť?

Výlety na Krabi, ktoré odporúčame

1) Tiger temple a Tiger cave

Hneď v prvý deň sme sa skútrom vybrali na Tiger temple a Tiger cave. Názov je trochu zavádzajúci a žiadne živé tigre tu nenájdete. Namiesto toho tu môžete stretnúť veľa drzých opíc.

Samotný výstup po 1237 schodoch k Tiger temple nám trval 35 minút a na vrchole sme to ešte raz tak dlho rozdýchavali Aj keď sa to nezdalo, vystúpali sme prevýšenie iba 140 výškových metrov, no svalovicu v nohách sme mali ešte dobré dva dni potom. Aspoň, že sme to nemuseli absolvovať celé bosí ako to tu v juhovýchodnej Ázii majú vo zvyku. To by sme už naozaj nerozchodili do konca dovolenky na Krabi

Nejakým zázrakom sme sa premohli a absolvovali aj malý okruh džungľou, kde sa nachádza aj malá jaskyňa. Je to veľmi pekná prechádzka, vhodná aj pre deti. K Tiger cave a Tiger temple nechodí až tak veľa turistov, pritom ponúka naozaj pestrý program. Výhoda je aj to, že tu prekvapivo nikto nepýtal vstupné ani parkovné.

2) Kajaking v oblasti Ao Thalane

Kvôli počasiu sme namiesto návštevy okolitých ostrovov uprednostnili kajaking v mangrovovom lese v oblasti Ao Thalane. Kajak sme si prenajali za 700 bahtov (17,50€) čo je na lokálne pomery hádam aj celodenný príjem rodiny. Sprievodca sa s nami rozlúčil so slovami “Not to Phuket” a mohli sme sa pustiť na približne 5 km okruh. Ako naschvál nám aj tak zapršalo, ale teraz nám to mohlo byť jedno.

Kajaking v mangrovovom lese určite odporúčame, pre nás to bol jeden z TOP zážitkov na Krabi

3) Mimi loop po okolí Krabi

Keďže sme mali požičaný skúter mali sme príležitosť realizovať výlety vlastného typu. Vybrali sme sa smerom na sever od Ao Nang a len tak sme sa vozili po vnútrozemí pomedzi vápencové útesy a pralesy

Výlety, ktoré veľmi neodporúčame

1) Fossil Shell Beach

Úplne úbohou turistickou pascou na Krabi je Fossil Shell Beach. Vstupné je tu 200 baht (5€) a akýkoľvek turisti čo sem prišli a zazreli cenu vstupného sa okamžite otočili. My takisto, bola to len strata vzácneho času, to je na tom asi tá najväčšia pasca. V jednom väčšom obchode so suvenírmi sme videli aj fosílie asi hneď z najbližšieho zdroja.

2) Tsunami monument

Počas nášho pobytu nás trochu znepokojovali tabule označujúce územie pláží Krabi za rizikové. Tsunami v roku 2004 zmietlo zo sveta tisícky životov a my sme videli nepeknú fotogalériu jej dôsledkov v Múzeu medicíny v Bangkoku.

Na Krabi sa nachádza pamätník, ktorý tento moment pripomína. Je ukrytý, schátraný a zarastený v lese hneď pri pláži Hat Noppharat Thara, kde tsunami prekvapila dovolenkárov vo svojich rezortoch. Ku monumentu vedie iba prepadajúca sa drevená lávka a nová generácia už asi zabudli čo sa tu pred rokmi stalo.

3) Večerné víkendové trhy

V centre Krabi Town sa každí víkend uskutočňujú večerné trhy. Sú plné jedla a hladných turistov. Čo sa týka večerných trhov v Thajsku, tie najkrajšie sme zažili na severe Thajska v Chiang Mai. Tieto na juhu nemali žiadnu atmosféru

A len pre predstavu, kúsok durianu na ochutnanie tu stojí 250 bahtov (6,25€). V iných častiach JV Ázie by si za to kúpil 3 celé plody

4) Vápencové útesy Khao Khanab Nam

K jaskyniam Khao Khanab Nam sa dá dostať loďou z Krabi Town. Loď sa plaví po rieke, na okraji ktorej sú mangrovové lesy čo silno pripomína oblasť Ao Thalane. Z výletu je plavba loďou asi ten najkrajší zážitok

To najhlavnejšie z výletu by mala byť klasická jaskyňa juhovýchodnej Ázie bez výraznej výzdoby. Zaujímavý je vstup do jaskyne a kostra ku ktorej sme sa nič nedozvedeli. Musím priznať, že z tohto výletu sme boli trochu sklamaní.

Kam na pláž na Krabi

Celkovo sme na Krabi navštívili 4 pláže, no kúpali sme sa iba na pláži Klong Muang Beach. Bolo to jediné miesto kde bola počas nášho pobytu čistá voda a zároveň je tu aj najjemnejší piesok. Zvyšné pláže, ktoré sme navštívili boli špinavé a rozbahnené. Medzi ne patria Nopparat Thara Beach a veľmi pekné a populárne, no kvôli lodiam veľmi hlučné Ao Nang Beach a Pai Plong Beach.

Video z romantického západu slnka na Ao Nang Beach

Náš husársky kúsok z Krabi

V posledný deň sa nám podaril aj neuveriteľný husársky kúsok, ktorý sme sami ešte nepochopili. Na našej obľúbenej NOVEJ Honde Wave, ktorú sme si denne požičiavali od asi jediného usmievavého Thajčana na Krabi, sme tak trošku poškodili predný svetlomet. Presnejšie naše plážové karimatky, ktoré sme upevnili moc natesno k prednému svetlometu.

Tá sa len za pomoci žiarovky roztavila a nechala tam tmavý fľak s priehlbinou. K nášmu umeleckému dielu sme sa priznali a zaplatili 1000 bathov (25€) ako odškodné za nový svetlomet. Sú to zbytočné straty na ceste, ale popravde, sme radi, že zdravotnú ujmu a dieru v tele utrpela naša karimatka a nie my

Celá FOTOGALÉRIA z Krabi

The post Aký husársky kúsok sa nám podaril na Krabi? appeared first on TripLovers.