Švédsko sa neteší takej obľube ako susedné Nórsko. Náš trojtýždňový roadtrip karavanom po juhu Švédska ti dokáže, že vo Švédsku sa dá vidieť skutočne veľa. Preferovali sme najmä prírodu avšak prišlo aj na mestá a pamiatky

Karavanom po Švédsku

Dá sa začať rôzne. Na juhu ak prídete autom alebo karavanom, alebo v Štokholme ak priletíte a prenajmete si auto alebo karavan. To nechám na vás. My sme prišli karavanom cez mosty z Dánska.

Aj keď predstavím itinerár iba na juh Švédska, treba si uvedomiť, že vzdialenosti sú veľké a tak značnú časť roadtripu zabrali len presuny.

Infraštruktúra pre karavaning je vo Švédsku veľmi dobre vybudovaná. Servis pre karavan (voda, šedá voda, splašky) je dostupný často aj bezplatne. Na našej trase bol k dispozícií takmer každý deň aj bez potreby navštevovania kempov.

Kempovanie na divoko je vo Švédsku povolené, ale v národných parkoch a rezerváciách je státie s karavanom počas noci zakázané.

Čo vidieť v južnom Švédsku za 3 týždne

Megality Ales Stenar

Megality Ales Stenar sa nachádzajú na pobreží samého juhu Švédska. Reliéf pri pobreží sa jemne vlní a na pasienkoch sa pasú kravičky. Megality Ales Stenar s oválnym obrysom sú uložené v podobe kamennej lode. Existuje viacero teórií, k čomu Ales Stenar slúžil. Jedna predpokladá, že išlo o akýsi kalendár, ktorý za pomoci slnka určoval dni rovnodennosti. Iné že ide o kultové miesto alebo hrobku.

Kamenný útvar Prästens badkar

Skalné pobrežie pri dedinke Vik ukrýva kamenný útvar na úrovni mora. Má unikátny tvar kamenného kvetu. Pravdepodobne ide o pieskovú sopku, ktorá vznikla na morskom dne pred 500 miliónmi rokov, kedy bolo morské dno v týchto oblastiach vulkanicky aktívne. V blízkom okolí je takýchto kamenných útvarov približne okolo 100, ale odkrytá je len táto jediná pri dedinke Vik.

Útes Valhall

Toto miesto sme sa rozhodli navštíviť skôr symbolicky, kvôli jeho názvu a aj preto, že to bolo po ceste. K 40 metrov vysokému útesu nad jazerom Orlunden sa viaže podivná história. V dobách Vikingov bol útes alebo priepasť Valhall využívaný na ukončenie životov starých, chorých a slabých jedincov, ktorý boli pre spoločnosť v tej dobe tak povediac “nerentabilní.“

Cintorín áut Bilkyrkogården Kyrkö Mosse

Vo Švédsku sa nachádzajú dva cintoríny áut. Oba v južnej časti Švédska. Cintorín áut Kyrkö Mosse sa nachádza v bažinatom lese pri meste Ryd. V lese leží približne 150 vrakov, ktoré sem boli nazvlákané od 30. rokov 20. storočia.

Naozaj zaujímavé, miestami strašidelné miesto. Plechy sú doslova rozožraté hrdzou. Niektoré autá takmer rozsypané. Doslova vidno ako si príroda berie späť čo jej patrí. Fascinujúce, že práve vo vyspelej krajine akou je Švédsko, nechajú doslova environmentálnu záťaž ležať v lese

IKEA múzeum

IKEA múzeum sa nachádza vôbec v prvej budove prvého obchodného domu IKEA na svete, vo švédskom meste Älmhult. Múzeum predstavuje históriu švédskej nábytkárskej firmy IKEA, jej postupný rast, premenu a aj vplyv na celosvetový nábytkársky a drevársky priemysel. Niektoré z expozícií sú interaktívne, takže zabavia aj deti

Vstupné je len 60 SEK (5,30€). V cene vstupného je k dispozícií aj káva a čaj zadarmo v tradičnej IKEA reštaurácií, kde sa môžete posilniť tradičnými švédsko-ikeáckymi jedlami

Národný park Åsnens s jazerami

Vo švédskych národných parkoch je žiaľ zakázané kempovanie. Inak by na to bol tento národný park ako stvorený Je tvorený jazerami a typickou švédskou krajinou. S ihličnanmi, drevenými mólami, a ľadovou vodou, kde sa Švédi radi okúpu. Je tu viacero miest kde sa dá grilovať a piknikovať. Po jazerách sa dá člnkovať alebo prevážať na loďke

Národný park Moose a pozorovanie losov vtáctva

V tomto národnom parku som zistila, že MOSSE nie je MOOSE, a že losy vo voľnej prírode tu neuvidíme. Miesto losov sa tu dá pozorovať vtáctvo a majú tu k dispozícií mega kvalitne ďalekohľady, s ktorými sme videli vtáctvo vzdialené niekoľko stoviek metrov. Popravde, viac sme ochkali nad tými ďalekohľadmi ako nad tým vtáctvom

V každom švédskom národnom parku sa nachádza – Naturum – miesto, kde je návštevníkom bezplatne prístupná expozícia o národnom parku, výskumný program, toalety a niekedy aj detský kútik

POZOR na parkovanie. Je síce bezplatné, ale vozidlo musíte zaparkovať miesto vyhradené pre daný typ vozidla. Teda karavany na miesta pre karavany a autá na miesta pre autá. Inak sa rozdávajú pokuty v hodnote 600 SEK (cca 53€).

Zrúcanina Brahehus

Naša cesta po južnom Švédsku viedla aj okolo jazera Vättern, ktoré je druhým najväčším jazerom vo Švédsku a pripomína skôr more. Zrúcanina Brahehus sa nachádza na brehu tohto jazera, pri diaľničnom odpočívadle. Je to pekné miesto na krátku zastávky, aj keď odpočívadlo je v letných mesiacoch dosť vyťažené.

Kláštor Alvastra

Kláštor Alvastra bol založený v roku 1143 a predstavuje jeden z najseverenejšie položených kláštorov z týchto dôb vôbec. V ruinách opátstva sa nachádzajú hroby viacerých švédskych kráľov a kráľovien. V čase protestantskej reformácie bol kláštor rozpustený a privlastnený švédskej korunou.

Mesto Vadstena

Švédske veľkomestá nie sú príliš zaujímavé. Omnoho krajšie sú menšie mestečká. Jedným z nich je aj pohľadné mestečko Vadstena s hradom, prístavom a maličkým vyľudneným, ale pekným centrom. Nachádza sa pri jazere a je tu príjemná škandinávska atmosféra

Rezervácia Harge uddar

Táto rezervácia nás úplne uchvátila, pretože sme ju navštívili v daždi, čo dotváralo úžasnú škandinávsku atmosféru. Nachádza sa na brehu jazera Vättern, ktoré pripomína skôr more. Krajina je divoká a nedotknutá. Chodníky iba miestami, väčšinou sme sa prebíjali lesom

Dĺžka trasy je 2,2 km a mala trvať 30 minút. V skutočnosti trvala 3x toľko, pre náročnosť terénu. Všade les, lišajníky, machy napité vodou, huby, a rôzne bobule. Návštevnosť veľmi nízka.

Mesto Örebro alebo skôr mimo neho

Centrum Örebra zaume iba hradom. Inak je to dosť o ničom mestečko. Sorry. Ale… kúsok od neho, pri jazere sa nachádza oblasť s názvom Rynningeviken. A tá je skutočne krásna. Drevené mostíky, móla, plavebný kanál na ktorom kotvia lode aj loďky. Miesta na opekanie a nespočet kačičiek. Veľmi príjemné miesto na prechádzku a užívanie si upravenej švédskej krajinky

Hrad Gripsholms Slott

Jeden z mnoho švédskych hradov. Pekný, upravené záhrady, krátka prestávka lebo je po ceste a ide sa ďalej. Oproti susediacemu Nórsku je vo Švédsku prekvapivo veľa hradov a v Nórsku majú skôr opevnenia.

Štokholm a okolie

Mestá v Škandinávii nie sú, z môjho pohľadu, veľmi zaujímavé. Sú veľmi úhľadne upravené, to áno, ale dalo by sa povedať na jedno kopyto. Avšak Štokholm mi z nich prišiel najzaujímavejší.

Čo sa nám tu páčilo najviac boli plavby loďou, ktorú sme využívali miesto autobusov. Takže okrem transportu aj zážitok

Strašne veľa budov v Štokholme má socialistický vibe. Na námestí Sergels torg dokonca stojí stavba pripomínajúca už zbúraný bratislavský Istropolis. Trochu nás to prekvapilo, ale je pravdou, že v minulosti bolo Švédsko veľmi chudobnou krajinou a tak sa funkcionalizmus pretavil aj do architektúry.

Na centrum Štokholmu stačí jeden deň. My sme boli dva, lebo sme boli s bábätkom. Avšak ďalšie 3 dni sme strávili v okolí Štokholmu, keďže je tu na návštevu viacero zaujímavých miest. Viac v článku: Čo vidieť v Štokholme a 5 tipov na výlet z neho

Symbol Švédska – kôň Dalahästen

V Meste Alvesta, nešťastne situované na parkoviskách pri benzínovej pumpe, fastfoode a najrôznejších predajniach stojí symbolom regiónu Dalarna, ale aj celého Švédska. Charakteristický červený kôň vznikol v 17. storočí, pôvodne ako vyrezávaná drevená hračka pre deti.

Dalahästen sa stal symbolom Švédska vďaka Svetovej výstav v roku 1939, ktorá sa konala v New Yorku.

Národný park Fulufjället – najkrajšie miesto Švédska!

Treba kúpiť chlieb, ale najbližší obchod je až o 80 km. Iba les, les a les. Chýbajú obydlia aj dopravné značky. Veď pre koho?

Uprostred tejto ničoty sa nachádza národný park Fulufjället. Pre nás asi najkrajšia turistika vo Švédsku. Rašeliniská, drevené lávky, rieka a voňavý mokrý les. A zvláštne zrotované stromy. Proste všetko čo by ste od švédskeho národného parku mohli očakávať  Zaujímavým cieľom v parku je vodopád Njupeskär a Old Tjikko – najstarší strom na svete.

Následne sme pokračovali dva týždne roadtripom po Nórsku a hranice so Švédskom sme opäť prekročili na juhu pri švédskom meste Töcksfors.

Cintorín áut Bilkyrkogården i Båstnäs

Druhý švédsky cintorín áut leží hneď pri hraniciach s Nórskom. Je niekoľkokrát väčšie ako Bilkyrkogården Kyrkö Mosse. Leží tu okolo 1000 áut. Niektoré na lúke, niektoré v lese a niektoré dokonca kopcom na sebe.

Vrakovisko na tomto miesto začali v 50. rokoch vytvárať dvaja bratia. Autá sa tu rozoberali a ďalej sa predávali náhradné diely a šrot. A to najmä do Nórska, keďže po druhej svetovej vojne ich bolo v Nórsku nedostatok. Rovnako ako áut, ale za tie by majitelia museli zaplatiť clo. Preto boli schopní celé autá rozmontovať, previesť cez hranice bez zaplatenia cla a poskladať si ich nanovo.

Nádherná turistika v Tresticklan National Park

Nádherný národný park s jazerami a krásnych typickým švédskym lesom. Také tie karfiolové machy, čučoriedky, drevené lávky, rašeliniská, metamorfovane horniny a dokonca lekná.

V tomto parku sa dá spraviť 10 km okruh, viac menej bez výrazných stúpaní. Za mňa jedno z najkrajších miest vo Švédsku, ktoré určite stojí za to navštíviť ak máte radi turistiku a prírodu

Kŕmenie losov v Dalslands Moose Ranch

Na kŕmenie losov v mestečku Ed Högankas, sme prišli v septembri kedy mali losy zhodene parožie a vyzerali ako prerastené somáre

Cena za vstup v čase kŕmenia je cca 11€. Kŕmenie sa uskutočňuje 1x denne o 13-tej. Mali sme možnosť vidieť losy naozaj z blízka, pohladkať si ich (po dezinfekcií rúk), vypočuť si ale aj opýtať sa čokoľvek nás zaujímalo.

ZADARMO sa dá ísť okolo plotu a pokúšať sa pozorovať nejakého losa za plotom. Aj keď sme takýmto spôsobom videli až 8 jedincov (jednému sme videli len uši, 2x iba nejaký pohyb, 2x len hlavu), v hustom lese sme ich takmer nevideli a bez toho zaplateného kŕmenia by to bolo naozaj o ničom.

Skalné rytiny v Tanume a okolí

V okolí švédskeho mesta Tanumshede sa nachádza viacero skalných kresieb a rytín. Nájdete ich na lokalitách Fossum, Tanum, Aspeberget, Litsleby,… Všade sa dá parkovať a ku všetkým vedú pekné chodníčky a drevené lávky.

Kresby sú z éry Vikingov a na tú dobu sú naozaj precízne. Sú obtiahnuté červenou farbou, inak by nebolo nič vidieť. Fascinujúce ako veľmi si dali záležať na kreslení penisov

Mestečko Fjällbacka a Kungsklyftan Fjällbacka

Mestečko Fjällbacka by sa dalo nazvať ako Chorvátsko v škandinávskom štýle. Pekná panoráma, prístav s loďkami, príjemná prechádzka medzi švédskymi domčekmi s vlajkami, reštaurácie a to je asi tak všetko

Nad mestom sa nachádza roklina, ku ktorej vedú schody. V nej sú štyri zaseknuté kamene, pod ktorými sa dá prechádzať. Na vrchu je výhľad na všetky strany.

Smögen – rybárska dedinka na pobreží

Smögen je jednou z najobľúbenejších turistických destinácií na švédskom západnom pobreží. Je známe svojimi rybami a plodmi mora, ktoré sa dajú ochutnať v početných reštauráciách. Návštevníkov priťahujú najmä farebné domčeky a drevené mólo, ktoré vo svojej dĺžke vytvára promenádu. Fakt romantika, žiaľ, žije to tu iba v lete.

Alternatívou je návšteva mestečka Grundsund, ale aj keď sa to na pohľad zdá byť kúsok, je to obrovská obchádzka.

Opevnenie Bohus

Opevnenie Bohus pri Göteborgu má celkom slovenský vibe Až na ten rozdiel, že na Slovensku by ste mali návštevu takéhoto hradu zadarmo. Tu sa platí vstupné okolo 10€. Ale dá sa urobiť pekná prechádzka okolo hradu, kde žijú aj ovečky a takmer iste natrafíte aj na kopec kačičiek

Roklina Borrås skåra

Borråova roklina je 10 metrov hlboká a 100 metrov dlhá štrbina, ktorá vznikla pravdepodobne stekajúcou vodou z ľadovej pokrývky. Predpokladá sa, že so sebou ťahala aj uvoľnený balvan, ktorý je zaklinený na jednom konci. Návšteva zaberie asi 30 minút a pripomenie český Adršpach.

Malmö

Návštevu Malma sme síce v tomto trojtýždňovom itinerári stihli, ale jeho návštevu skôr ľutujem. Mesto nás nezaujalo naozaj ničím. V porovnaní, čo všetko sa dá vidieť vo Švédsku je Malmö skutočne šuviks.

Torups slott a upravené záhrady

Zástavka pri Torups slott je vhodná aj na prenocovanie ak sa nasledujúci deň chystáte na trajekt do Trelleborg. Zostávajúci čas vám tu vyplní prechádzka upravenými záhradami a rôzne zvieratá.

Ďalšie miesta v južnom Švédsku, ktoré možno stoja za návštevu, ale my sme už na ne nemali čas:

• Göteborg
• Varberg
• Kalmar
• Läckö slott
• Nimis

The post Najkrajšie miesta a čo vidieť za 3 týždne v južnom Švédsku – roadtrip itinerár appeared first on TripLovers.

Ak ste neprišli do Neapolu len na futbal a pizzu, Pompeje sú akási povinná jazda. Alebo by bolo na mieste zvážiť aj návštevu inej archeologickej lokality? V tomto článku sa dozvieš všetko podstatné o návšteve Pompejí a ešte ďaleko viac.

Obsah:

• Pompeje
  • Ako sa dostať z Neapolu do Pompejí?
  • Čo treba vedieť pred návštevou Pompejí
  • Najvýznamnejšie pamiatky v Pompejách
• Herculaneum
  • Ako sa dostať z Neapolu do Herculanea?
  • Čo treba vedieť pred návštevou Herculanea
  • Čo uvidíš v Herculaneu narozdiel od Pompejí
• Pompeje vs. Herculaneum, ktorú archeologickú lokalitu odporúčame viac?

Pompeje

Niekdajšie antické mesto Pompeje v čase svojho najväčšieho rozmachu dominovalo celému územiu južne od Vezuvu. Svojím významom prekonalo aj severne položenú osadu Neapolis, dnešný Neapol, ktorá bola v tom čase iba malým mestečkom.

V meste žilo v tomto čase takmer dvadsaťtisíc obyvateľov. Zániku Pompejí predchádzalo ešte v roku 62 po Kr. silné zemetrasenie. Nebola to úplne ničivá apokalypsa ako v roku 79 po Kr., ale táto udalosť mesto do veľkej časti poškodila.

Erupcii sopky Vezuv predchádzalo množstvo varovných signálov ako otrasy, hučanie z hlbín Zeme, nepokoj zvierat, vyschnutie studní či únik síry z puklín zeme. Niektorí ľudia sa rozhodli utiecť, mnohí však zostali a rozhodli sa ukryť vo svojich príbytkoch. Na Pompeje začal pršať popol a pemza z vybuchnutej sopky Vezuv. Strechy budov ale neuniesli nápor hornín a zrútili sa. Katastrofa trvala tri dni, za ktoré mesto pochovalo pod šesť metrovou vrstvou sopečného materiálu.

Tí, ktorým sa podarilo ujsť a zachrániť sa, si neskôr v tých istých miestach, len o pár metrov vyššie, postavili nové mesto, dnešné Pompeje.

Ako sa dostať z Neapolu do Pompejí?

Najjednoduchšia cesta ako sa dostať z Neapolu do Pompejí bez cestovnej agentúry je vlakom. Ten chodí z bočnej strany hlavnej vlakovej stanice Napoli Centrale. Vlak (nie metro) sa nazýva Circumvesiuviane a spája Neapol s mestečkom Sorrento na Amalfijskom pobreží.

Vlak Circumvesiuviane chodí niekoľkokrát za hodinu (má v obľube meškať), no napriek tomu je stále plný. Ide o staršie ošarpané vlaky, ktoré nemajú ani toaletu. Počas nášho pobytu v Neapole sme tento vlak využili asi 8x a často sme v ňom stretávali hudobníkov alebo rôzne indivíduá.

Neapol a Pompeje spája aj vlak spoločnosti TranItalia, ale ten nechodí tak často. Cena lístku je rovnaká, 2,80€.

Trasa vedie popod sopku Vezuv, pričom sa občasné črtá aj výhľad na more. Cestou vidno kopec citrusových stromov, grafitov, podivných ošarpaných a zatekajúcich domov. Takže aj cesta môže byť zážitok

Pre návštevu Pompejí treba vystúpiť na zastávke Pompei Scavi. Cesta z Neapolu do Pompejí trvá približne 30 minút. Od vlakovej zastávky Pompei Scavi je to na pešo k hlavnému vstupu do archeologického komplexu Pompeje asi len 150 – 200 metrov. Pôjdeš s davom, takže to iste trafíš

Čo treba vedieť pred návštevou Pompejí

• Vstupné sa platí až za bezpečnostnou kontrolou, nie skôr! Inak si zbytočne priplatíte.
• Vstupné do archeologickej lokality Pompeje je 19€.
• Audio sprievodca stojí 8€ + doklad ako záloha. Audio sprievodca je vo forme mobilu bez slúchadiel, takže všetci vyzerajú ako keby telefonovali
• Z toho množstva informácií čo je v audio sprievodcovi ti exploduje hlava.
• Otváracie hodiny počas leta sú od 8:30 – 19:00 a počas zimy od 8:30 -17:00.
• Posledný vstup je možný 2 hodiny pred záverečnou. Dve hodiny sú v Pompejach strašne málo času na to aby si vôbec niečo stihol pozrieť.
• 1 hodinu pre záverečnou sa zatvárajú všetky interiérové priestory (a aj kaviareň), aby turistom naznačili, že majú vypadnúť.
• Archeologické nálezisko Pompeje je strašné veľké, že človek ani nevie kam má prioritne ísť.
• Pompeje sú rozdelené na (v čase našej návštevy) 9 sektorov + Villa dei Misteri.
• Obhliadka troch najhlavnejších sektorov (I, VII, VIII) zaberie zhruba 3 hodiny.
• Nové sektory stále pribúdajú a archeologické nálezisko Pompeje sa stále rozrastá, pretože tu stále prebieha odkrývanie nových častí.
• Exponáty sadrových odliatkov obetí sopky Vezuv nájdeš vo Ville dei Misteri.
• V Pompejach sme strávili 5 hodín a dá sa povedať, že sme stihli letmo prebehnúť polovicu.
• Záchody tu sú, ale je ich málo a pokiaľ o nich nevieš tak ich nenájdeš. Preto sme v samotnom archeologickom komplexe medzi opustenými domami viackrát našli použitý toaletný papier.
• Pre mamičky tu sú k dispozícií babypointy Miesta kde môžu prebaliť a nakojiť bábätko. Ale s kočíkom sú Pompeje absolútne nezjazdné!

Najvýznamnejšie pamiatky v Pompejách

• Porta Marina a Porta Ercolano
• Hlavné fórum
• Jupiterov chrám
• Bazilika
• Apolónov chrám
• Faunov dom
• Dom Vettiovcov
• Trojuholníkové fórum
• Veľké divadlo
• Amfiteáter

Herculaneum

V tieni slávnych Pompejí existuje ešte niekoľko menších archeologických nálezísk, ktoré postretol rovnaký osud ako Pompeje. Jedným z nich je aj Herculaneum.

Na obrovské šťastie, Herculaneum bolo zasiahnuté silou sopky Vezuv až o deň neskôr a v úplne inej podobe. Herculaneum zasiahol bahnotok, ktorý mesto rovnako ako Pompeje pochoval. Väčšine ľudí sa podarilo utiecť na more, ale približne 300 kostier (skontroluj číslo) bolo nájdených na pobreží.

Ako sa dostať z Neapolu do Herculanea?

Herculaneum sa nachádza približne v polovici cesty medzi Neapolom a Pompejami. Zastávka, na ktorej treba vystúpiť, sa nazýva Ercolano Scavi. Odtiaľ treba pokračovať približne 1 km stále rovno smerom k moru (resp. od sopky Vezuv) a mal by si vyjsť pri hlavnom vchode

Čo treba vedieť pred návštevou Herculanea

• Vstupné do archeologickej lokality Herculaneum je 13€.
• Otváracie hodiny počas leta sú od 9:30 – 19:30 a počas zimy od 8:30 -17:00
• Posledný vstup je možný 1,5 hodiny pred záverečnou.
• Herculaneum návštevu výrazne menej ľudí ako Pompeje.
• Herculaneum je výrazne menšie ako Pompeje.
• Herculaneum pozostáva z 3 ulíc, ktoré sa dajú prejsť za cca 3 hodiny
• Herculaneum je rovnako ako Pompeje prudko bariérové, takže nevhodné pre kočíky či vozičkárov.

Čo uvidíš v Herculaneu narozdiel od Pompejí

Herculaneum je charakteristické trochu inšou architektúrou, aká bola v Pompejach. Najväčší rozdiel môžeš pozorovať v mozaikách, ktoré sú výrazne rozmanitejšie. Taktiež uliciam dominovali vyššie stavby. Okrem toho je tu vystavená zachovaná loď, na ktorej obyvatelia Herculanea unikali pred istou smrťou.

Pompeje vs. Herculaneum, ktorú archeologickú lokalitu odporúčame viac?

Okolie Neapolu ponúka veľa zaujímavých tipov na výlety do okolia, takže ak by si tieto výlety uprednostnili pred jednou z týchto archeologických lokalít, nastáva otázka ktorú lokalitu uprednostniť?

Ak by sme ti mali pomôcť rozhodnúť sa medzi Pompejami a Herculaneom, určite by sme ti odporúčali navštíviť Pompeje. Sú väčšie, a v mnohých uličkách budeš sám aj napriek tomu, že sú tak hojne navštevované. Navyše sú výrazne fotogenickejšie kvôli dominantnému výhľadu na sopku Vezuv

The post Všetko čo potrebuješ vedieť o návšteve Pompejí appeared first on TripLovers.

Severné Macedónsko nepatrí ku klasickým dovolenkovým destináciám. Jasné, aj tu nájdeš krásne a svetoznáme pamiatky, ale zážitky z Macedónska sú ďaleko silnejšie než dojem z nich. Okrem kultových balkánskych miest ako Ohrid či Skopje, ťa tu čakajú preteky s korytnačkami na diaľnici, kravy ustajnené v kláštore, ryžové polia a ďalšie špeciality nie len na tanieri! Toto je TOP 22 miest v Macedónsku, ktoré ťa dovedú za zážitkami

21 miest v Macedónsku, ktoré ťa dovedú za nezabudnuteľnými zážitkami

1) Skopje alebo “Cheap Las Vegas”

Hlavné mesto Skopje by sa dalo označiť aj ako historický Disneyland alebo Cheap Las Vegas, pretože nová časť centra je charakteristická novovybudovanými, akože historickými budovami, ktoré pôsobia umelo a trocha lacno (ale lacné rozhodne neboli).

Skopje je tiež mestom sôch. Narážame na ne na každom kroku. Sú ich tu po meste roztrúsené celé stovky. Najväčšou je socha “Bojovníka na koni,” ktorá predstavuje Alexandra Veľkého.

Pôvodné staré mesto Skopje je diametrálne odlišné. Starý bazár s malými obchodíkmi, prevažne zlatníctvami a predajňami svadobných šiat. Takisto aj miestny trh, kde si môžete nakúpiť čerstvú zeleninu a ovocie. Nad centrom sa nachádzajú staré hradby, odkiaľ je skutočne pekný výhľad na centrum Skopje.

Skopje je tiež vhodným východiskovým miestom na nasledujúce 3 výlety

2) Opustený akvadukt na okraji Skopje

Historický akvadukt na okraji Skopje je mimo záujmu turistov, aj napriek tomu, že má toto miesto vyššiu historickú hodnotu ako novopostavené historické centrum Skopje.

Cestou sem nás navigácia poslala rovnou čiarou, priamo cez vojenský objekt. Dali sme tomu šancu a išli sa opýtať vojačky s kalašnikovom pri bráne, či by sme náhodou nemohli prejsť. Milo odpovedala, že určite nie

3) Kríž tisícročia na vrchole Vodno

Nad mestom Skopje bol v roku 2002 vybudovaný najväčší kresťanský kríž na svete. Má výšku až 66 metrov. Je viditeľný zo širokého okolia aj počas noci, kedy je vysvietený.

Hore na vrchol Vodno, na ktorom je postavený kríž, sa dá dostať autom, pešo alebo lanovkou. Pod krížom je veľa pekných podnikových miest a altánkov s výhľadom na všetky svetové strany

4) Kaňon Matka

Hneď za Skopje sa nachádza jedno z najkrajších miest v Macedónsku – kaňon Matka. Preteká ním rieka Treska, po ktorej sa dá plaviť výletnými lodičkami. Kúsok od záchytného parkoviska sa nachádza pravoslávny kostolík a niekoľko luxusnejších reštaurácii.

Odtiaľ sa dá pokračovať na nenáročný trek popri skalách. Návšteva kaňonu zaberie tak 2-3 hodiny. Záleží od toho, či využijete motorovú loďku, kajak, alebo pôjdete peši

5) Tetovo

“Happines is to find parking in Tetovo!” Tento nápis nás víta pri vjazde do Tetova a je úplne vystihujúci. Preštrikovať sa ulicami Tetova a nájsť voľné parkovacie miesto je viac než umenie.

V Tetove sa nachádzajú všetky významné pamiatky veľmi tesne blízko seba. Aj keď ich nie je až tak veľa, určite sa oplatí navštíviť maľovanú mešitu (vstupné 1 €) a dať sa do reči s domácimi. Tetovo ma dosť socialistickú architektúru, ale nájdu sa tu aj veľmi fotogenické miesta

6) Tetovske kale

Nad Tetovom sa nachádza zrúcanina osmanského hradu kde sme sa rozhodli prenocovať. Tetovo je odtiaľto ako na dlani. Ráno nás prišli pozrieť kone

Žiaľ hradby sú tu spustošené, všade na zemi sú odpadky a použité vlhčené obrúsky. Keď sme sa rozhodli preskúmať jedno z opevnení objavili sme v nich ustajnené kravy. V jednej z kláštorných budov boli dokonca lajná v takom množstve, že sa nedalo do nich nestúpiť.

7) Mavrovo

Z Tetova sme sa vybrali smerom na juh, ale tentokrát už nie po diaľnici, ale po vedľajších cestách vedúcich cez národný park plný panorám. Tie sa striedajú cez vysoké vápencové hory a vápencové útesy podobné Manínskej tiesňave ale výrazne dlhšej. Tie následne striedajú lesy a dedinky zasadené vysoko nad cestou, z ktorých vytŕčajú minarety.

Kvalita cesty je celkom v pohode, no niektoré úseky sú deravejšie a na ceste môžu byť kamene. Cesta je užšia než je bežné a tak sa treba často vyhýbať. Trasa tak trvá dlhšie ako uvádza navigácia. Jednoznačne je však trasa národným parkom Mavrovo rajom pre motorkárov a skutočnou pastvou pre oči

8) Bigorský kláštor sv. Jána Krstiteľa

Hlavná cesta pretínajúca národný park Mavrovo vedie popri kláštornom kostole zasvätenom svätému Jánovi Krstiteľovi. Tento kláštor nám pripomína Bhután, ktorý sme doposiaľ nenavštívili.

Dá sa ísť do vnútorného komplexu a do jedného z pravoslávnych kostolov. Ženy majú vstup povolený iba s dlhou sukňou, ktoré sú k dispozícii. Interiér je naozaj pekný a ukrýva vzácny drevený ikonostas, ktorý vytvoril Petre Filipov – Garkata a niekoľko svätých relikvií. Vstup je bezplatný

9) Struga

Aj Macedónsko má svoje more, a to v podobe Ohridského jazera Na jeho brehu sa nachádzajú dve významné mestá, Ohrid a Struga. Najprv prichádzame do Strugy a toto mesto je pre nás obrovským prekvapením

Stredom mesta preteká rieka, ktorá je upravená do podoby kanálu. Nazýva sa Čierny Drin. Práve v jej okolí nájdeš mnoho reštaurácií a barov. V teplý letný večer tu cítiť nesmierne príjemnú “prímorskú” atmosféru

Struga je populárna turistická a dovolenková destinácia hlavne pre domácich Macedónčanov. Turisti tu nájdu klasickú pešiu zónu s klasickou letnou výzdobou aká je typická pre mnohé dovolenkové destinácie.

10) Ohrid

Mesto Ohrid a Ohridské jazero boli v roku 1980 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.V meste sa nachádza 365 kostolov.
Ohrid je pre turistov najvyhľadávanejšou dovolenkovou destináciou v Macedónsku. A to najmä pre fotogenický výhľad na kostolík sv. Jána s Ohridským jazerom na pozadí. Vďaka pandemickým opatreniam sme si ho mohli v ranných hodinách vychutnávať celých 10 minút úplne sami Do interiérov kostola sv. Jána sa platí vstupné 100 denárov (1,60 €), ale v skutočnosti nestoja ani za to. Výrazná časť malieb sa nezachovala a v porovnaní s pravoslávnym kostolom sv. Neum je to naozaj nič.

Okrem toho sa v Ohride nachádzajú asi 4 ďalšie významné kostolíky (po 100 denárov), hradby (80 denárov), antické divadlo (zadarmo) a vykopávky Plaošnik (100 denárov), ktoré ale nie sú žiadnym spôsobom ohurujúce.

V Ohride sa dá spraviť krátky 30 minútový výlet na loďke po jazere. Pre dve osoby stojí výlet loďkou 10 €.

Aj keď Ohrid ako TOP miesto v Macedónsku nemožno vynechať, je rozumnejšie doň nechodiť autom. Uličky Ohridu sú strašné zapeklité. Úzke, s chýbajúcimi kachličkami, vhodné návštevy iba ak namiesto magnetiek zbierate škrabance na aute. Preto sme si ubytovanie našli tesne za Ohridom a doň prišli pešo. Ak sa však rozhodneš prísť autom priamo do centra, parkovanie je spoplatnené 40 denármi za hodinu (0,65 €). Nájsť voľné a bezplatné parkovacie miesto je asi nemožné.

11) Trpejca

Ohridské Jazero naozaj vyzerá ako more, no nachádza sa v nadmorskej výške cca 700 m n. m. a v júni je voda na kúpanie ešte chladná. Tú najkrajšiu macedónsku pláž sme našli v Trpejci ale do vody sme sa neodvážili

12) Kláštor svätého Nauma

Na samom juhu Ohridského jazerá, pri hraniciach s Albánskom, sa nachádza pre nás najkrajší ortodoxný kláštor v Macedónsku. Založený bol v roku 905 a je pomenovaný po jeho zakladateľovi, stredovekom bulharskom osvietencovi svätom Naumovi Ochridskom.

Vstup do kláštora je zadarmo, avšak za parkovanie sa platí 50 denárov (0,80€). Cestu od parkoviska až ku kláštoru lemujú stánky so suvenírmi a najmä množstvo najrôznejších krížikov. V samotnom kostolíku vidno opravovaný kameň, na ktorý už stúpil stovky tisíc návštevníkov. Jeho interiéry pôsobia priam mysticky, akoby sa tu zastavil čas. Toto miesto odporúčame určiť navštíviť!

13) Prespanské jazero

Od Ohridského jazera k Prespanskému sa dá ísť dvoma cestami. Tá krajšia, s množstvom serpentín a výhľadom na jazerá, vedie cez národný park Galičica. Prespanské a Ohridské jazero sú vzájomne prepojené podzemným systémom, ktorý je súčasťou tohto národného parku.

Na Prespanskom jazere sa dá realizovať výlet loďkou na ostrov Golem Grad, prezývaný aj hadí ostrov. Prenájom loďky je celkom drahá záležitosť. Stojí až okolo 60 € a viac, pričom ide iba o poldenný výlet.

Najlepšie je dohodnúť sa s majiteľom loďky na skorom rannom odchode, pretože tento výlet je zameraný najmä na sledovanie vtáctva. A to konkrétne na pelikány a pri obrovskom šťastí aj na plameniaky. Ostrov Golem grad je divočina uprostred jazera s nedotknutou prírodou, kde nájdeš množstvo voľne žijúcich korytnačiek

14) Bitola

Pekným mestečkom v našom itinerári bola Bitola. Jej centrum je malinké a na návštevu nám stačili 2 hodiny (aj s obedom). Pozdĺž celej promenády sú historické domčeky ako z bratislavských palisád a to všetko je prerušované pravou socialistickou architektúrou.
Ako všetky macedónske mestá, aj Bitola má svoju hlavnú mešitu, hodinovú vežu a starý bazár, ktorý z uličiek s obchodmi prešiel do trhoviska alá bratislavská Miletička

15) Heraclea Lyncestis

Archeologicka lokalita Heraclea Lyncestis bolo pôvodne staré antické mesto Filipa II. Macedónskeho a tiež jedno z najstarších centier kresťanstva v Macedónsku. Návštevníci tu môžu objaviť krásne ranokresťanské mozaiky na dlažbách už nedochovaných chrámov.

Celý komplex sa dá obehnúť veľmi rýchlo za 40 minút. Vstupné je 120 denárov (2 €), parkovanie pred vchodom zadarmo. Areál nie je značený, navyše je dosť zanedbaný. Mostíky nad mozaikami sú tesne pred koncom svojej životnosti a kovová konštrukcia, po ktorej sme sa liepali, pôsobila skôr ako detská preliezka než lávka ponad vzácne historické diela.

V Macedónsku môžeš navštíviť aj iné archeologické lokality ako napr. Bargala či Stobi.

16) Makedonium – Ilinden Monument

Skutočne exotický pamätník sa nachádza uprostred kopcov v macedónskom Kruševe. Pamätník Ilinden, známi aj ako Makedonium, bol postavený v roku 1974 ako pamätník na ilindenské povstanie z roku 1903, kedy macedónsky ľud povstal voči Osmanskej ríši.

Vstupné do vnútra objektu je 60 denárov (1 €), ale otvorené je veľmi sporadicky. Parkovať sa dá bezplatne na záchytnom parkovisku, kúsok od pamätníka.

17) Kríž Krista na hore Vršnik

Len 7 km za Kruševom sa nachádza ďalší obrovský kríž na vrchole hory Vršnik. Toto miesto je ideálne pre lenivých turistovi lebo do nadmorskej výšky 1570 m n. m. sa dá dostať komfortne, autom po asfaltovej ceste

Vedľa kríža veje obrovská macedónska vlajka. Ide o jeden z najlepších, ničím nerušených výhľadov na hory v Macedónsku

18) Prilep

Nečakane pekným mestečko na našom veľkom okruhu Macedónskom je Prilep. Z mesta priamo dýcha socializmus, architektúrou ale veľmi pôsobivou. Taktiež sa tu nachádza orientálna časť mesta – so zbúranou mešitou a trhoviskom na štýl Miletička bez Vietnamcov.

V okolí Prilepu sa nachádza viacero zaujímavých miest a to pamätník Pohrebné mohyly neporazených, kláštor Treskavec, Markovi Kuli teda Markove veže a mramorové jazerá v lome Sivec, kam sa dá dostať jedine pracovne s doprovodom.

19) Odbočka k Solunskej Glave a ryžové polia

Túto odbočku hodnotím ako jednu z najzbytočnejších, ale najlepších na našej ceste Macedónskom Pod Solunskou Glavou (2540 m n. m.) sme očakávali nejaké lyžiarske stredisko, lanovku alebo aspoň turistickú trasu na vrchol, ale cesta bola čím ďalej tým horšia a na konci bola len dedinka kde sa na ceste hrali stáda detí.

Napriek tomu sme cestou objavili ryžové políčka, našli korytnačku na ceste a osprchovali sa pod holým nebom našou novou sprchou do auta

20) Veles

Aj Veles má ako každé macedónske mesto svoju hodinovú vežu, mešitu, staré centrum, bazár… a svoj socialistický monument! Pamätník Ossuary Monument – Kosturnica je pre fotonadšencov skutočná lahôdka. Pomník je miestom odpočinku mnohých macedónskych hrdinov. Exteriér je veľkolepo postavený v socialisticko-modernistickom štýle.

21) Kamenné bábiky – Kuklitsa

Posledným MUST v Macedónsku bola pre nás návšteva kamenných kukiel v obci Kuklica. Z diaľnice je to približne 50 km odbočka a strávili sme tu len 30 minút, takže návštevu treba zvážiť.

Kamenné sochy vznikli prirodzenými eróznymi procesmi vulkanických hornín. Napriek vedecky dokázanému vzniku je aj toto miesto opradené legendami. Tá hovorí o mužovi, ktorý sa nevedel rozhodnúť medzi dvoma ženami, a tak sa rozhodol zobrať si obe v rovnaký deň. Bez toho aby o tom vedeli. Keď prebiehala prvá svadba, žena, ktorá si práve muža vzala, sa išla pozrieť, kto ďalší sa bude vydávať v ten istý deň ako ona. Keď videla, že si jej manžel berie inú ženu, prekliala všetkých prítomných a premenila ich na kameň.

The post Veľký okruh Macedónskom, krajinou kde zážitky nestihnete vnímať appeared first on TripLovers.

Albánsko ponúka veľa krás, prírodných, kultúrnych ale aj historických. Navštíviť Albánsko znamená, vybrať sa do najexotickejšej krajiny v Európe. Miesta, ktoré treba navštíviť sú len akousi zámienkou pre objavovanie autentickosti tohto kraja. Po krajine nájdeš náhodné bunkre a samotné scenérie ťa donútia zastaviť a pokochať sa. Stretne ťa tu kopec bizarností, takže z úžasu sa ti budú otvárať ústa. Na roadtrip po Albánsku odporúčame navštíviť týchto 10 miest

Obsah:

• TOP 10 miest pre ideálny roadtrip itinerár po južnom Albánsku
  1. Kaňon Holtës
  2. Berat – mesto tisícich okien
  3. Albánske safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta
  4. Porto Palermo Castelo
  5. Ksamil a najkrajšie pláže v Albánsku
  6. Archeologické nálezisko Butrint
  7. Gjirokastër – mesto z kameňa
  8. Kaňon Lengarices a teplé pramene Llixhat e Bënjës
  9. Korçë
  10. Najkrajšie kostolíky v Albánsku nájdeš vo Voskopojë
• Miesta v južnom Albánsku, ktoré nás neoslovili alebo kam nechodiť
  1. Hlavné mesto Tirana
  2. Vodopád Sotira
  3. Nesympatické Vlorë

TOP 10 miest pre ideálny roadtrip itinerár po južnom Albánsku

1. Kaňon Holtës

Kaňon Holtës je jedno z najmenej známych miest v Albánsku, ktoré stoja za návštevu. Prístupová cesta sem je trochu náročnejšia, ale zvládne to aj auto bez 4×4. Pred samotným kaňonom je upravené parkovisko. Parkovné ani vstup do kaňonu Holtës sa neplatí, všetko je zadarmo.

Od parkoviska je to do kaňonu už len kúsok. Na prechod kaňonom sa treba prechádzať naprieč riekou a niekedy je potrebné sa aj brodiť. Už pri aute sa oplatí prezuť sa do topánok do vody lebo dno rieky je plné kameňov a bahna. Kvôli brodeniu sme mali so sebou aj tzv. ‘dry bag‘, pretože niektoré kratučké úseky je nutné aj preplávať.

Voda je chladná, ale nie úplne ľadová, pretože do nej pritekajú teplé vývery s obsahom sírovodíka (H2S). Ľudovo nazývané vajcovky, spoznáš ich podľa toho, že sú majú výrazne svetlomodrú farbu Netreba sa ich báť, nie je škodlivá pre ľudské telo. Práve naopak, na Slovensku máme vďaka takýmto vodám aromatické kúpele Smrdáky

Tento bezplatný zážitok je o to bohatší tým, že tu nikto nie je. Poskytuje zdravý adrenalínový zážitok, perfektné scenérie kaňona a aj divočiacej rieky ešte len na ceste k nemu

2. Berat – mesto tisícich okien

Okolitá krajina je plná olivovníkových sadov a pripomína Andalúziu. Parkovanie a jazdenie úzkymi uličkami Beratu je mentálna katastrofa pre vodiča. Čo nás však potešilo je lacné ubytovanie aj s parkovaním (aj keď pred bránou) priamo v centre mesta za 11€ na noc pre oboch

Berat je známy ako mesto tisícich okien kvôli nezvyčajným početným oknám vsadeným do fasád domov. Od roku 2008 je Berat zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Centrum mesta nie je veľké a jeho prehliadka zaberie len pól dňa. Súčasne je to ale jedno z najväčších mestečiek v Albánsku, ktoré stoja za návštevu

Nad Beratom sa nachádza Citadela, akési hradby do ktorých sa platí vstupné 300 lek (2,50€). Vstupné sa vyberá iba pri hlavnom vchode, ale do hradieb sa dá vstúpiť viacerými cestami. Takže tento poplatok sa dá jednoducho obísť a peniaze môžeš minúť radšej v reštauráciách s naozaj dobrým tradičným albánskym jedlom, ktoré tu ľahko nájdeš

Okrem výhľadu z Citadely na mesto zhora, stojí za návštevu určite cisterna a kostolík Kisha Shën Triadha, ktorý nápadne pripomína macedónsky kostolík nad Ohridským jazerom.

V uličkách s domčekmi na kopci sa dá príjemne poprechádzať. Z pešej zóny je však pekný výhľad na celý kopec aj s Citadelou. Dá sa tu posedieť na kávičke a vychutnávať si príjemné atmosféru albánskeho mesta.

3. Albánske safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta

Národný park Divjakë-Karavasta sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Jadranského mora, v blízkosti mestečka Divjakë. Toto mestečko je od hlavného mesta Tirana vzdialené len 50 km vzdušnou čiarou. Lagúna Karavasta je významným útočiskom pre migrujúce vtáctvo, ktoré sa presúvajú medzi Európou a Afrikou. Práve preto tu môžeš pozorovať približne 260 druhov vtáctva a aj druhy ako sú pelikány, či plameniaky!

Národný park Divjakë-Karavasta ponúka návštevníkom širokú škálu rozmanitej divočiny. Ako bežný turista môžeš v Národnom parku Divjakë-Karavasta navštíviť Visitor centrum a zranené pelikány, vyliezť na vyhliadkovú vežu Kulla 360 Grade, ísť na výlet motorovým člnom po zátokách lagúny Karavasta alebo jazdiť autom po piesočných dunách priamo popri mori.

Národný park Divjakë-Karavasta taktiež nepatrí do tradičných itinerárov pre Albánsko. Pre viac info o tomto národnom parku pozri článok: Národný park Divjakë-Karavasta – malé albánske safari

4. Porto Palermo Castelo

Pevnosť sa nachádza na polceste medzi Vlorë a Ksamilom v zátoke Palermo nad Jadranským morom. Je len kúsok od cesty, kde sa dá bezplatne zaparkovať. Vstupné dovnútra je 300 lek (2,50€) na osobu.

Porto Palermo nie je tak úplne hrad ale niečo ako kvázi pevnosť. Bola postavená začiatkom 19. storočia Alim Pašom z Tepeleny. Z vonku nie je príliš nezaujímavá. Všetko zaujímavé sa nachádza vo vnútri. Prehliadka chladných, vlhkých a temných kamenných priestorov s terasou a výhľadom na more nezaberie veľa času.

Kúsok od pevnosti Porto Palermo sa nachádza podvodný bunker pre ponorky z čias albánskeho komunistického režimu. Návšteva pevnosti Porto Palermo bolo pre nás jedno z najväčších prekvapení Albánska

5. Ksamil a najkrajšie pláže v Albánsku

Takmer pri gréckych hraniciach, v turistickom mestečku Ksamil, sa nachádzajú najkrajšie pláže Albánska. Pláže sú z malých svetlých kamienkov, ktoré dobre opadajú a nenanosíte si ich do apartmánu. More je naozaj čisté (nezakalené, bez rias a odpadkov) a v júni, kedy sme tu boli, bola voda už aj použiteľná. Nachádza sa tu zopár rybičiek, takže zobrať šnorchel opäť raz nie je zlý nápad Okrem toho sú tu pekné panorámy na hory a výhľad na grécky ostrov Korfu.

V obchodíkoch ponúkajú klasický plážový sortiment a ulice sú vyzdobené kvetmi. Ceny sú tu na albánske pomery turistické, ale v porovnaní so SR je to stále neskutočne super Dá sa tu najesť za rozumnú cenu (obed za 5€ alebo nejaká morská lakocinka do 10€). Pre tých čoby potrebovali, tak s alkoholom tu tiež nie je problém, aj keď je to moslimská krajina.

Za pláže sa neplatí, jedine žeby si chcel využiť lehátka so slnečníkmi, ktoré sú takmer úplne všade. Za ich použitie sa platí zväčša okolo 500 – 1000 lek (4,15 – 8,30€). Ak chceš tento poplatok obísť, môžeš sa naješ v hoteli/reštaurácii, ktorá ich poskytuje a v takom prípade by si ich mal mať zadarmo. Ak ich nepotrebuješ vôbec, môžeš si ľahnúť na pláž niekam medzi ne. S tým nie je problém.

V okolí Ksamilu je okrem kúpania aj čo pozerať. Výlety si môžeš spraviť napríklad do Národného parku Butrint, vojnového bunkrového tunelu v dedinke Manastir, kláštoru v dedinke Manastir, hradu Aliho Pashu v mokradiach ku ktorému sa dá ísť loďou (2000 lek), pevnosti Triangular Fortress alebo spoznávať zákutia národného parku Butrint.

Samozrejme treba počítať s tým, že ulice nie sú až také čisté a úhľadné ako v Chorvátsku. Sem tam sa tu mihne chudobnejší dom, opustený dom alebo túlavý pes, či nebodaj exkrement na ceste (od túlavých psov, ktorých tu však nie je tak veľa). Ak dokážeš nad niektorými vecami prižmúriť oko, dovolenka pri mori v Albánsku môže byť naozaj úžasná

6. Archeologické nálezisko Butrint

Starobylé mesto Butrint sa nachádza v tesnej blízkosti gréckych hraniciach, iba 5 km od Ksamilu. Je jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk a turistami najnavštevovanejších miest v Albánsku. V minulosti to bol veľmi významný dopravný uzol, najmä kvôli lodnej doprave, ktorá dominovala nad pozemnou dopravou. O rôznych kultúrach a civilizáciách, od doby železnej až po stredovek, svedčia početné nálezy najrôznejších mincí.

Na archeologickom nálezisku Butrint sa vo veľmi dobrej miere zachovalo množstvo pamiatok vrátane hradieb, neskoroantickej krstiteľnice, baziliky, rímskeho divadla a dvoch hradov. V minulosti tu bol obrovský viadukt spolu s akvaduktom, ktorý spájal pevninu so starobylým mestom Butrint. Ten sa žiaľ nezachoval a dokonca z neho nezostali ani ruiny.

Prejsť celé starobylé mesto Butrint zaberie asi tak 2 hodiny. Vstupné je 1000 lek (8,30€) na osobu, parkovné sa neplatí.

Okrem náleziska sa dá ísť propelerom na druhú stranu rieky kde sa nachádza Triangular Fortress (veľmi podobná pevnosti Porto Palermo). Propeler stojí 1€ na osobu a 5€ na auto jednosmerne. Čo je za 2 minútový propeler dosť veľa.

7. Gjirokastër – mesto z kameňa

Grécke kmene v tejto oblasti prebývali už od 1. storočia pred Kristom. Samotné mesto Gjirokastër bolo založené v 12 storočí, s pôvodným názvom Argyrokastro, čo v preklade z gréčtiny znamená strieborná pevnosť. Neskôr, počas osmanských čias bol Argyrokastro významné centrum gréckeho obchodu.

Historické centrum mesta Gjirokastër je veľmi dobre zachované. Je prevažne kamenné a panoráme mesta dominujú okrem hradu aj početné kamenné strechy.

Hlavným lákadlom mesta je hrad Gjirokastër, ktorého vysoké hradby pôsobia monumentálne. Je zoširoka v obklopení hôr, takže výhľady z neho naozaj stoja za to Chladné múry v rozpálenom lete príjemne chladia. Vo vnútri hradieb preletúvajú holuby, preto si treba dávať pozor na ich riedke granáty. Na hrade sú sprístupnené aj neosvetlené a opustené priestory a chodby do ktorých môžeš ísť. Preto sa hodí mať baterku aspoň na mobile. Vstupné na hrad je 400 lek (3,30€) na osobu, za fotenie na hrade sa pripláca 1000 lek (8,30€) za fotoaparát a vstupné do múzea je 200 lek (1,70€).

Pod hradom sa nachádza tunel, ktorý tvorí skratku medzi centrom a okrajovou časťou mesta. Týmto tunelom sa viete dostať na cestu vedúcu ku kamennému mostu Aliho Pashu. Toto miesto bolo pre nás fascinujúce samotou a tým, že tu nebol okrem nás bol len jeden poletujúci sáčok, ktorý sa neustále vznášal nad priepasťou a jeden agresívny pastier v diaľke, ktorý po svojich kozách hádzal kamene.

8. Kaňon Lengarices a teplé pramene Llixhat e Bënjës

Jedna z najväčších TOPiek v Albánsku bolo večerné kúpanie sa v teplých prameňoch Llixhat e Bënjës pred kaňonom Lengarices. Obidve tieto miesta sa nachádzajú vedľa seba a dá sa sem dostať po asfaltovej ceste autom. Kúpanie aj vstup do kaňonu sú zadarmo.

Pred kaňonom sa nachádza typický osmanský most Ura e Kadiut. Pod ním sú asi štyri termálne jazierka kde sa dá príjemne okúpať. Na albánske pomery je tu až prekvapivo čisté prostredie. Večer je to fakt romantika Keďže je to bezplatné, nie sú tu žiadne služby okrem jedného bufetu kde majú iba kávu a snacky. Prezliekacie kabínky a toalety chýbajú.

Do kaňonu sme sa vybrali až ďalší deň aby sme mali dostatok času. Je dlhý až 4 kilometre a išli by sme ním celý deň, takže sme sa po 1,5 kilometri otočili. Terén je stredne náročný, no napriek tomu sme išli slimačím tempom. Človek si musí dávať pozor na každý jeden krok a sústrediť sa na cestu, preto som si nestíhali užiť veľkoleposť tohto kaňonu aj keď fotky z neho sú parádne

9. Korçë

Korçë je veľké mesto nachádzajúce sa vo vnútrozemí na náhornej plošine v juhozápadnej časti Albánska. Samotné centrum je však malé a obehnúť sa ho dá za 2 hodiny. Korçë bolo po stáročia významné náboženské stredisko pre ortodoxných kresťanov a moslimov, preto sa v meste striedajú rôzne štýly. Takže aj za tak krátky čas je čo sledovať

Stredom mesta vedie akási hlavná pešia zóna Bulevardi Shën Gjergji, na ktorej sa nachádzajú stavby inšpirované architektúrou Rakúsko-Uhorska a Nemecka z čias 19. storočia. Na jednej strane ulice sa nachádza ortodoxná katedrála Vzkriesenia Krista a na druhej budova divadla.

V západnej časti mesta prechádzame do moslimského sveta. Nachádza sa tu mešita Mirahor z konca 15. storočia a kamenná hodinová veža. V samotnom strede tejto časti je starý bazár Pazari i Korçës, ktorý obklopujú dvoj až trojposchodové domy, prerobené na reštaurácie a kaviarne. Práve tu si návštevník môže najlepšie vychutnať atmosféru starej časti

10. Najkrajšie kostolíky v Albánsku nájdeš vo Voskopojë

Dvadsať kilometrov od Korçë sa nachádza dedina Voskopojë, niekdajšie kultúrne a ekonomické centrum Balkánu. V 18. storočí bolo Voskopojë na vrchole svojho rozvoja. Boli tu školy, chrámy a prvá kníhtlačiareň na Balkáne. Dnes to tu vyzerá ako mesto duchov.

Dôvod našej návštevy boli pravoslávne ortodoxné kostolíky s pôvodnými maľbami. Je ich tu asi 8, no podarilo sa nám dostať iba do jedného, do kostola svätého Nikolasa. A to tiež iba vďaka tomu, že sme sa dlhšie ponevierali okolo, až nám prišla otvoriť miestna pani. Peniaze za to nechcela ale keď sme ponúkali tak nakoniec zobrala

Aj keď sme vo Voskopojë videli iba jeden interiér tak návšteva rozhodne stála za to. Kostol svätého Nikolasa má naozaj unikátne nádherné fresky. Okrem toho sme v tejto dedine navštívili tú najlepšiu albánsku reštauráciu – Taverna Vaskopoja.

Miesta v južnom Albánsku, ktoré nás neoslovili alebo kam nechodiť

Okrem týchto 10 krásnych miest v južnom Albánsku sme navštívili aj také, ktoré nás veľmi neohúrili a ich návštevu sme oľutovali z rôznych dôvodov. Neodporúčame ich hlavne ak máš na dovolenku málo času.

1. Hlavné mesto Tirana

V Tirane sme strávili 5 hodín a za tento čas sme navštívili centrum a Bunky art2. Väčšina zaujímavostí v Tirane sa nachádza hneď vedľa seba v okolí Námestia Skenderbej. Dôvod prečo sa nám v Tirane príliš nepáčilo bol, že sme ju nestihli zažiť pôvodnú a autentickú.

Prišlo nám to akoby všetko pôvodné chceli strhnúť a postaviť nové a moderné. Najväčšie lákadlo Pyramide of Tirana bolo v rekonštrukcií a kompletne obohnané plotom, čo bolo pre nás obrovské sklamanie. Pôvodne sme mali v pláne navštíviť viac miest ale prešlo nás to. Tirana nás proste neoslovila.

2. Vodopád Sotira

Návštevu vodopádu Sotira neodporúčame iba tým cestovateľom, ktorý prišli do Albánska na aute bez 4×4. K vodopádu vedie 9 km dlhá nespevnená cesta. My sme sa ju snažili prejsť, no prešli sme len prvých 5 km, pričom sme išli rýchlosťou 8-15 km/h. Tu sme narazili na plytký brod, ktorý mohol byť pre nás osudný, takže sme to radšej vzdali.

Ak budeš cestovať do Albánska terénnym autom so 4×4 tak návštevu vodopádu Sotira určite zváž

3. Nesympatické Vlorë

Mesto Vlorë na nás pôsobilo ako hnusné prímorské mesto bez duše, upadajúce do spárov masového turizmu. Navštívili sme jeho severné pláže a tie boli špinavé a neupravené, plné odpadkov. Na brehu boli vyplavené riasy a po pláži jazdili autá a pobehovali túlavé psy. Pláže na juhu Vlorë boli síce spevnené a prepojené cyklochodníkom, ale táto časť mesta bola úplne bez atmosféry a necítili sme sa tu príjemne.

Jedinou zaujímavosťou kúsok od mesta je Kláštor svätej Márie na ostrovčeku, ku ktorému vedie drevená lávka. Kostolík je malý a naozaj je to len krátka zastávka, ktorú možno vynechať. Väčšina turistov sem chodí skôr kvôli fotogenickému chodníčku.

The post TOP 10 miest, ktoré treba vidieť a zažiť za týždeň v južnom Albánsku appeared first on TripLovers.

Že je Švajčiarsko krásna krajina sme vedeli aj bez toho aby sme ju predtým navštívili. Ale že je až tak krásna sme netušili. Aj keď Švajčiarsko nie je príliš o pamiatkach ale skôr o alpskej prírode, stále nás tu príjemne prekvapovali rozprávkové mestečká. Za 9-dňový roadtrip po krajine sme každý deň zažívali nové a nové úžasné miesta. Mnohé z nich zadarmo. Poď sa inšpirovať

Obsah:

• TOP 20 miest na ideálny švajčiarsky roadtrip itinerár
  1. Mestečko Stein am Rhein
  2. Pevnosť Munot
  3. Rýnske vodopády
  4. Zürich
  5. Luzern
  6. Fribourg
  7. Magdalena Einsiedelei – kláštor v skale
  8. Bern
  9. Thun
  10. Jazero Thunersee
  11. Lauterbrunnen
  12. Roklina Trümmelbachfälle
  13. St. Beatus Caves
  14. Aareschlucht – roklina rieky Aare
  15. Goms Hängebrücke
  16. Zermatt
      • Do Zermattu jedine vlakom
  17. Priehrada Mattmark Strausee
  18. Brig
  19. Bettmerhorn a výhľad na ľadovec Aletsch
  20. Švajčiarske horské priesmyky
      • Grimsel Pass
      • Furka Pass
      • Gotthard Pass
      • Klausen Pass

TOP 20 miest na ideálny švajčiarsky roadtrip itinerár

Na roadtrip po Švajčiarsku sme mali 9 dní aj s cestou. Teda na objavovanie samotného Švajčiarska sme mali presne týždeň. Nasledujúcich 20 najkrajších zastávok našej cesty je uvedených v chronologickom poradí, pretože urobiť poradie tých najkrajších miest vo Švajčiarsku by bol sakra problém  Niektoré miesta nám zabrali len chvíľku, ale niektoré aj celý deň. V článku sa o jednotlivých zaujímavostiach dočítaš viac

1) Mestečko Stein am Rhein

Náš roadtrip po Švajčiarsku sme započali na švajčiarko-nemeckom pohraničí, v mestečku Stein am Rhein. V 11. storočí to bola malebná rybárska dedinka na rieke Rýn. Stredoveká časť mesta si zachovala pôvodný vzhľad, aj keď je trošku pretvorené pre potreby moderného obyvateľstva.

Dnes je tu pešia zóna obklopená stredovekými budovami pomaľovaných freskami. Maľovanými stenami, mozaikami a architektúrou by sa Stein am Rhein dal nazvať aj švajčiarsky Colmar. Aj keď je centrum mestečka malinké, vstrebávať to najkrajšie umenie zo stien stredovekých domčekov by sa dalo aj hodiny

2) Pevnosť Munot

Pevnosť Munot vo švajčiarskom meste Schaffhausen sa nachádza len kúsok od Stein am Rhein a je to ideálne miesto kam si urobiť ďalší výlet. Pôvodne bola pevnosť hradom zo 16. storočia, no neskôr sa z nej stala impozantná kruhová pevnosť, na ktorej nádvorí bol vysadený vinohrad. Práve tento vinohrad ešte viac pripomína francúzske Alsasko.

3) Rýnske vodopády

Rýnske vodopády sú prietokom najväčšie vodopády v Európe, no ich výška nie je žiadnym spôsobom impozantná. Dosť veľa sa dá vidieť aj zadarmo, no najlepší zážitok prináša až plavba loďou k vodopádom. Existujú 4 rôzne výlety loďkou. Ten najkratší, najlacnejší (6 CHF) a najpožadovanejší ťa zoberie len na vyhliadku uprostred vodopádu.

4) Zürich

Parking v centre Zürichu je možný iba na 2 hodiny, čo ti v podstate na obhliadku centra stačí. V nedeľu je parkovanie zadarmo.

Najkrajšia je oblasť pri rieke Rýn, ale tie najkrajšie budovy sa podľa mňa nachádzajú tesne za centrom Zürichu. Tie nápadne pripomínajú naše bratislavské vily na Palisádach  Zürich je považovaný za jedno z NAJ miest vo Švajčiarsku, ale osobne nás veľmi neohúril. Ak vo Švajčiarsku nemáš dostatok času a potrebuješ niečo vynechať, tak podľa mňa je na to vhodný akurát Zürich.

5) Luzern

Presný opak platí o Luzerne. Toto veľkomesto rozhodne treba navštíviť! Treba však počítať s tým, že tu bude ďaleko viac turistov ako v ostatných švajčiarskych mestách. O jeho návštevnosti svedčí aj platený parking počas nedele. Parkovné sa pohybuje okolo 0,50 CHF/15 min, pričom sa dá nájsť lacnejšie, ale aj drahšie parkovanie.

Najikonickejšou pamiatkou Luzernu je Kapellbrücke (kaplnkový most) s kamennou vežou Wasserturm. Je to najdlhší krytý drevený most v Európe a je súčasťou severného opevnenia Luzernu. Mali sme akurát smolu a mesto sme navštívili v čase záplav, takže sme sa na most nedostali. Rovnako sme sa nedostali ani na drevený most Spreuerbrücke na druhej strane centra.

Pamiatka, ktorú v Luzerne určite odporúčam navštíviť je mestská hradba Museggmauer. Pre turistov sú bezplatne sprístupnené tri veže (Schirmerturm, Zeitturm, Wachtturm) a hradby medzi nimi. Je odtiaľto pekný výhľad na centrum Luzernu, jazero Luzernersee a v prípade dobrého počasia aj na Mount Pilatus.

6) Fribourg

Mestečko Fribourg je ponorené v pieskovcových útesoch meandrujúcej rieky Sarine. Má historickú atmosféru, ktorú zvýrazňuje sila rieky a toto mesto priam dýcha stredovekom.

Na vrchole mesta sa týči gotická katedrála so špecifickou vežou. Domy sú postavené na útese a sú nalepené na seba a na nich sú zavesené drevené balkóny. Celá táto panoráma veľmi pripomína španielsku Gironu. Do katedrály sme vstúpili v čase večernej omše vo francúzštine.

Z opačnej strany rieky sa nachádza kaplnka s výhľadom na historické centrum. Vidno z nej pozostatky opevnenia mesta a strážne veže, ktoré sa rozliezajú po svahoch na obidvoch brehoch rieky.

Meandre sú prepojené najrôznejšími mostami. Drevený most, obrovský viadukt, závesný most, 2 kamenné mosty a jeden bungee most. Človek má čo robiť aby ich všetky obišiel. Z Fribourgu si veľa rovných úsekov nepamätám

7) Magdalena Einsiedelei – kláštor v skale

Fribourg ponúka ešte jedno stredoveké tajomstvo za mestom. Je ňou opustený kláštor Magdalena Einsiedelei s kostolom vytesaným do pieskovca. Prvé záznamy o tomto mieste sú z 15. storočia, kedy kamenné príbytky slúžili ako pustovňa pre duchovných.

Prehliadku si môžeš urobiť sám, nie je tu nikto, kto by vyberal vstupné, alebo robil prehliadky. Chodí sem málinko ľudí a pre zahraničných turistov je toto miesto neznáme. Otvára sa vraj až od 9:00 ráno, ale boli sme tu už o 8:30 ráno a bolo otvorené

8) Bern

V Berne sme zaparkovali pri samom centre. Cena parkovného je rovnaká (2,20 CHF/hodina) v celom Berne, takže sa oplatí prísť čo najbližšie

Bern je hlavným mestom Švajčiarska. Sídli tu parlament, za ktorým sa nachádza najúžasnejšia živá fontána! Fontána, v ktorej môžu behať malé deti a osviežiť sa v horúcich letných dňoch Pre rodičov sa tu nachádzajú lavičky, kde môžu svojim deťom postrážiť veci a pokojne dozerať na deťúrence

Centrum Bernu pôsobí jednoliato. Všetky budovy sú si veľmi podobné. Čo je však zarážajúce je, že pieskovcové steny sú také čisté akoby ich wapkovali každý rok. Ráz hlavnej ulice dotvárajú vanúce vlajky Švajčiarska a všetkých švajčiarskych kantónov. Majú dokonalejšie upnutie ako bežné vlajky na stožiaroch a dokážu tak viať omnoho krajšie

Najdominantnejšia pamiatka Bernu sa týči 100 metrov nad mestom. Je ňou katedrála Berner Münster, gotický chrám s prázdnymi priestormi vo vnútri. Neviem prečo, ale interiéry božích stánkov vo Švajčiarsku na mňa pôsobia akosi prázdne a nevýrazne. Vedľa katedrály sa nachádza vyhliadková plošina Münsterplattform, kde okrem výhľadu na rieku Aare môžeš hrať ping pong

Centrum Bernu sa nachádza v meandri rieky Aage, ktorá ohraničuje centrum so zaujímavým tvarom Najlepší výhľad na mesto je z Kirchenfeldbrücke. V rieke Aare sme sa chceli aj kúpať, lebo v Berne má táto rieka slabší tok a breh je prispôsobený pre vstup do vody. Príjemné letné kúpanie nám však prekazili záplavy, ktoré znemožnili bezpečné plávanie v rieke

9) Thun

Malebné mestečko Thun sa nachádza takmer na brehu jazera Thunersee. Je to niečo ako mini Luzern, v ktorom sa skompaktnela krása na menšej ploche. Je tu výrazne menej turistov ako vo veľkomestách.

Nachádza sa tu aj snehovobiely hrad Schloss Thun z 12. storočia, ktorý vyzerá ako bratislavský, len vytiahnutý do výšky. Vyníma sa na kopci a krajší pohľad je naň ako z neho. Ak by si sa ale rozhodol ísť hore, môžeš bezplatne použiť výťahy v kopci, ktoré spájajú podzemné parkovisko s hradom Nad mestečkom sa týči aj reformovaný kostol Stadkirche Thun, ktorého veža sa dochovala ešte zo stredoveku.

10) Jazero Thunersee

Jazero Thunersee je pomenované podľa mestečka Thun. Parkoviská v jeho okolí sú spoplatnené väčšinou od 8-mej do 19-tej hodiny a na väčšine je zakázané nočné kempovanie alebo nočné parkovanie.

My sme však našli jedno malé parkovisko hneď pri jazere aj s toaletami (GPS), kde je povolené aj nočné kempovanie. Celkovo to bolo najkrajšie miesto na spanie aké sme počas výletu po Švajčiarsku mali. A ako bonus krásny výhľad na zasnežené Alpy

Vo švajčiarskych jazerách sa dá aj kúpať. Švajčiari sa dokonca kúpu aj v ľadovcových plesách Do jazera Thunersee je dobrý, väčšinou kamenistý prístup. Miestami sa nachádzajú aj schody do vody s madlom, ale to je skôr výnimočné. Počas júla, kedy sme Švajčiarsko navštívili, bola voda použiteľná no pre “rozmaznanejšie” typy by to mohla byť studená

11) Lauterbrunnen

Lauterbrunnen je dedinka, ktorú z fotografií pozná asi každý, kto sa rozhodne Švajčiarsko navštíviť. Nachádza sa medzi dvoma kamennými stenami, z ktorých steká voda asi v 10 rôznych vodopádoch.

Ten najikonickejší vodopád Staubbachfall sa nachádza takmer na konci dediny Lauterbrunnen. Dá sa k nemu vyjsť cez tunelíky a schody. Je to len kúsok, takže to zvládajú aj malé deti. Určite treba ísť, dostaneš sa za vodopád, takže trošku zmokneš, ale budeš mať brutálny zážitok

12) Roklina Trümmelbachfälle

Roklina Trümmelbachfälle sa nachádza len 3 km za dedinkou Lauterbrunnen. Parkovné je zadarmo, ale vstupné do rokliny je 12 CHF (11,50€), čo je pomerne veľa. Ale osobne bola pre nás táto roklina jedným z najväčších zážitkov zo Švajčiarska

V rokline sa nachádza hneď niekoľko vodopádov a k tým najkrajším sa môžeš vyviesť výťahom v skale, ktorý je v cene vstupného. Ďalej môžeš pokračovať smerom do útrob rokliny, ktorá je v tomto prípade skôr jaskyňou ako roklinou. Je tu poriadne chladno a niektorí sporne odetí turisti sa kvôli chladu otáčali. Voda z vodopádov hučí tak strašne silno, že sme sa vzájomne nepočuli ale zanechalo to v nás impozantný dojem. Za tých 12 CHF to naozaj stálo

13) St. Beatus Caves

Legenda hovorí, že v stredoveku žil v jaskyniach nad jazerom Thunersee drak, ktorý vedel chŕliť oheň. Svätý Beatus sa s ním stretol a vzýval Najsvätejšiu Trojicu. Na to drak utiekol a utopil sa v jazere Thunersee. Svätý Beatus si v jaskyni postavil svoju pustovňu a žil tam až do svojej smrti.

Toto miesto má okrem prírodnej hodnoty aj náboženskú a dokonca tadeto vedie aj jedna z mnohých ciest do Santiaga de Compostela. Vstupné do jaskyne je naozaj vysoké, až 18 CHF (17,20 €) a parking 3 CHF (2,90 €) na 4 hodiny. Nás oslovil najmä vstup do jaskyne, z ktorého vyteká niekoľko metrov kubických vody a vytvára prenádherný vodopád.

14) Aareschlucht – roklina rieky Aare

Rieka Aare je významným švajčiarskym tokom, ktorý každú chvíľu tečie na inú svetovú stranu. Len 15 km za jej prameňom je to už poriadna dravá rieka, ktorá si prerezáva vlastnú cestu.

Do rokliny Aareschlucht sa dá vstúpiť z obidvoch strán. Parkovanie je bezplatné, no vstupné je 10 CHF (9,60 €) na osobu.

Vysokánske skaly a chodník zavesený na stene veľmi pripomína španielsky Caminito del Rey. Unikátnosťou rokliny je prítok v podobe vodopádu dopadajúceho rovno do rieky Aare Návštevu tejto rokliny taktiež veľmi odporúčame, aj keď Trümmelbachfälle na nás rozhodne zanechala väčší dojem

15) Goms Hängebrücke

Z dedinky Mühlebach vedie ponad rieku Rhône závesný most. Oproti ostatným závesným mostom vo Švajčiarsku je tento veľmi ľahko dostupný. Auto môžeš nechať na bezplatnom parkovisku v Mühlebachu, alebo na platenom parkovisku pri hlavnej ceste. Vstupné na most sa neplatí, most slúži ako bežná komunikačná trasa

Závesný most vedie ponad vysoké ihličnany a hlučnú rieku s čistou vodou čo jemné pripomína divokú prírodu Kanady. Most je poriadne dlhý a každý jedinec na moste svojimi pohybmi ovplyvňuje kývanie sa mosta. Pre slabšie povahy alebo deti to môže byť nepríjemné, ale súčasne to vie byť super atrakcia

16) Zermatt

Zermatt je jedna z najpopulárnejších destinácii vo Švajčiarsku. Aj keď sa tu nenachádzajú žiadne konkrétne pamiatky, ľudia sem cestujú za majestátnou a ikonickou horou Matternhorn. Tá dosiahla svoj mimoriadny vzhľad strmých kamenných stien obrusovaním ľadovcov.

Veľa ľudí si mylne myslí, že práve Matternhorn bol inšpiráciou pre netypický tvar čokolády Toblerone. Pravda však je, že hora Matternhorn sa na obaloch tejto čokolády objavila až po vyše 70-tich rokoch jej existencie.

Najkrajší výhľad na Matternhorn je od jazera Stellisee, prípadne od menšieho jazierka Leisee. Dá sa k ním dostať lanovkou, ale my sme sa vybrali pešo. Vybrali sme si najpriamočiarejšiu a súčasne najstrmšiu cestu hore. Odmenou nám boli upišťaní spoločníci – svište, ku ktorým sme sa dostali len na 3 metre

Ešte v Zermatte sme našťastie urobili jednu fotku Matternhornu. Pričom som si neodpustila poznamenať, že z hora tá fotografia bude rozhodne krajšia. Samozrejme, mohla by byť, kebyže dovtedy neprídu oblaky a nezakryjú celý Matternhorn

Späť sme sa vybrali omnoho krajšou trasou cez drevené usadlosti s kamennými strechami a cez pasienky plné lúčnych kvetov.

Ak nemáš v pláne turistiku a z Zermattu ťa láka iba ako drevená dedinka, tak sem radšej nechoď. V samotnom Zermatte sa takýchto pôvodných drevených domčekov nachádza veľmi málo a vo väčšine prípadoch stoja pri prerastených murovaných hoteloch a nepôsobí to vôbec pekne. Ak chceš vidieť len drevené dedinky tak takýto charakter má mnoho dediniek v okolí. Ďaleko krajšie sú napr. Geimen, Betten, Ernen, Selkingen, Biel alebo Münster

Do Zermattu jedine vlakom

Autom sa do Zermattu nedostaneš, treba použiť vlak, prípadne bicykel ak máš. Auto môžeš nechať v parkovacom dome (10-18 CHF) v najbližšej dedine Täsch. Vlak chodí každých 30 minút a obojsmerná cesta stojí 16,40 CHF (15,70 €).

My sme sa obabrali a zaparkovali síce zadarmo o dve dediny skôr (+8 km) ale za obojsmernú cestu vlakom sme zaplatili až 38,80 CHF (37 €) na osobu. Týmto spôsobom sme sa obabrali o skoro 33 CHF (31,50 €). Jazdenie verejnou dopravou je vo Švajčiarsku ruinujúce, ale stále strašne EKO.

17) Priehrada Mattmark Strausee

Po návšteve Zermattu nám zostalo ešte troška času, a tak sme neplánovane odbočili do vedľajšej doliny a zamierili na jej koniec. Či to bude dobrý spôsob ako “zabiť čas” sme netušili. Asi hlavne preto neplánovanie to bolo jedno z tých najkrajších miest vo Švajčiarsku. Vlastne ani nebolo miesto vo Švajčiarsku kde by sa nám nepáčilo

Celá oblasť pripomína Kanadu, ktorú zatiaľ poznáme iba z fotografií. Vysokými ihličnanmi, horami, tyrkysovou farbou vody, hučiacim vodopádom a úžasnými pohľadmi do doliny. Priehrada sa nachádza v nadmorskej výške okolo 2200 m n. m., a aj keď bola našim cieľom, nebola tým hlavným divadlom

Šoférov potešia aj serpentíny pri stúpaní k priehrade. Hneď pod priehradou sa nachádza parkovisko s parkovaným 1 CHF/hodina. Jedna hodina je akurát tak čas aby si prešiel telo hrádze tam a naspäť a pokochal sa krásnymi výhľadmi na všetky strany

18) Brig

V mestečku Brig sa nachádza fotogenický zámok Stockalperschloss so záhradami a trávnikom ako stvoreným na vylihovanie. Do zámku sme sa nedostali lebo na nádvorí práve prebiehal nácvik “švajčiarskej spartakiády” bubeníkov a trubkárov.

19) Bettmerhorn a výhľad na ľadovec Aletsch

Výlet k ľadovcu Aletsch je ten najlepší tip na výlet vo Švajčiarsku aký ti môžeme dať Aj keď to nebolo lacné, išlo o najlepší pomer vynaloženej námahy, zážitku a ceny Okrem výhľadu na najväčší ľadovec v Alpách tu však môžeš zažiť aj drevené horské dedinky, alpské pasienky, kravičky či výhľady do širokého okolia

Asi ťa neprekvapí, že najväčší ľadovec v Alpách vyteká spod jedného z najznámejších štítov vo Švajčiarsku, spod vrcholu Jungfrau. Ľadovec Aletsch sa nachádza v bočnej doline medzi spojnicou dvoch významných turistických atrakcií vo Švajčiarsku, Zermattom a Furka passom. Takže je dosť po ceste väčšiny turistov

Východiskovým bodom pre návštevu ľadovca Aletsch je obrovské parkovisko pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten. Tu sa nachádza stanica lanovky, ktorou môžeš pokračovať na vyhliadku k ľadovcu. Lanovky hore-dole pod vrchol Bettmerhorn odkiaľ je najlepší výhľad na ľadovec Aletsch stoja 50 CHF (46 €) na osobu, no dá sa to aj trošku nakombinovať Ak ťa to zaujíma prečítaj si aj článok: Najlepšie investované peniaze vo Švajčiarsku – ľadovec Aletsch

20) Švajčiarske horské priesmyky

Počas nášho roadtripu po Švajčiarsku sme sa potrebovali niekoľkokrát presunúť aj cez alpské horské prechody. Celkovo sme prešli 4 horské priesmyky, z toho 3 vysokohorské a 1 pasienkového charakteru.

Na každom horskom priechode sa vždy na vrchole nachádzajú parkoviská, niekedy aj toalety no hlavne nádherné výhľady na prírodné scenérie Álp. V okolí týchto priesmykov sa to vždy zahustí motorkármi a niet sa čomu diviť Alpské priesmyky lákajú aj na kvantá serpentín a kvalitné cesty. Na vrcholoch často fúka a v slnečných dňoch môže byť problém nájsť parkovanie.

Grimsel Pass (2164 m n. m.)

Grimsel Pass z každej strany obkolesujú zasnežené štíty Álp. Na obidvoch stranách priesmyku sa nachádzajú jazerá, takže scenérie hôr sa v jazerách odrážajú ako zrkadlo. Na vrchole sa nachádza malý kostolík, ktorý má trošku alternatívny vzhľad. Jankina prvá reakcia pri pohľade naň bola: Tam sú záchody!

Furka Pass (2429 m n. m.)

Z troch vysokohorských priechodov, ktoré sme navštívili bol pre nás Furka Pass tým najkrajším. Je tu však jedna nevýhoda, v porovnaní s inými priechodmi je tu pomerne málo parkovísk popri ceste.

Gotthard Pass (2106 m n. m.)

Z Gotthard Passu sme prešli iba jednu časť, ktorá bola pre nás iba neustálym klesaním. Na tejto ceste sme našli jedno zaujímavé miesto, roklinu Schöllenen, za mestečkom Andermatt. Dá sa tu na 45 minút zaparkovať zadarmo, čo na tento miniokruh úplne stačí.

Na malom úseku sa nachádza zhluk viacerých zaujímavostí – sovietsky pamätník, vojenský tunel, vodopád a Teufelsbrücke, teda diablov most. Legenda hovorí, že tento most postavil diabol po dohode s ľuďmi. Odmenou za ťažkú prácu mu mala byť duša prvého tvora, ktorý prejde po moste. Domáci však nechali ako prvého po moste prejsť psa a diabla rozhnevali. Ten chcel následne zničiť most obrovským balvanom. Vedel však, že dohoda bola splnená a tak balvam odhodil do rokliny.

Klausen Pass (1948 m n. m.)

Pre mňa bol tým najkrajším horským priesmykom Klausen Pass a to pre jeho pasienkový charakter. Práve v tomto zeleňou pohltenom passe nám cestu križovalo stádo kravičiek a býkov, čo bolo samozrejme TOP zážitok z celého Švajčiarska

Okrem horských scenérií, kravičiek a lúčnych kvetov je tu tiež množstvo pekných vodopádov. O niečo zaujímavejší je vodopád Berglistüber. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že sa dá dostať zaň. Niečo ako vodopád Peričnik v Slovinsku. Nachádza sa asi 300 m od parkoviska a nič sa neplatí

Ak by sme zo Švajčiarska mali vybrať len jedno TOP miesto, ktoré sa nám najviac páčilo, tak to sa úprimne nedá. Aj s ťažkosťami bolo pre nás vybrať TOP 3 miesta vo Švajčiarsku. V tomto prípade by to boli ľadovec Aletsch, roklina Trümmelbachfälle a mestečko Stein am Rhein. Za týždeň v tejto krásnej alpskej krajine sme stihli iba to najhlavnejšie. No už teraz vieme, že sa sem určite vrátime aby sme spoznali aj menej turistické oblasti Švajčiarska

Tebe len prajem aby si si Švajčiarsko naozaj užil aj napriek vysokým cenám v tejto krajine. Veľa šťastných kilometrov

The post 20 úžasných miest, ktoré stihneš za týždňový roadtrip po Švajčiarsku appeared first on TripLovers.

Výlet k ľadovcu Aletsch je ten najlepší tip na výlet vo Švajčiarsku aký ti môžeme dať. Aj keď to nebolo lacné, išlo o najlepší pomer vynaloženej námahy, zážitku a ceny Okrem výhľadu na najväčší ľadovec v Alpách tu však môžeš zažiť aj drevené horské dedinky, alpské pasienky, kravičky či výhľady do širokého okolia

Obsah:

• Ako sa dostať k najväčšiemu ľadovcu v Alpách?
• Parkovanie pod ľadovcom Aletsch
• Ceny lanoviek a spôsoby ako sa dostať k ľadovcu Aletsch
• Zaujímavosti o ľadovci Aletsch

Ako sa dostať k najväčšiemu ľadovcu v Alpách?

Asi ťa neprekvapí, že najväčší ľadovec v Alpách vyteká spod jedného z najznámejších štítov vo Švajčiarsku, spod vrcholu Jungfrau. Ľadovec Aletsch sa nachádza v bočnej doline medzi spojnicou dvoch významných turistických atrakcií vo Švajčiarsku, Zermattom a Furka passom. Takže je dosť po ceste väčšiny turistov

Východiskovým bodom pre návštevu ľadovca Aletsch je obrovské parkovisko pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten. Tu sa nachádza stanica lanovky, ktorom môžeš pokračovať na vyhliadku k ľadovcu.

Parkovanie pod ľadovcom Aletsch

Pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten sa nachádza veľký parkovací dom a niekoľko priľahlých parkovísk. Miesta je tu dosť aj v sezóne. Parkovné sa platí v závislosti od počtu hodín, ktoré stráviš v parkovacom dome. Za parkovisko sme zaplatili 8 CHF (7,50€) za asi 7 hodín státia. V automate sa dá platiť aj kartou ale akurát keď sme chceli platiť mi, tak transakcia nefungovala

Ceny lanoviek a spôsoby ako sa dostať k ľadovcu Aletsch

Lanovky hore-dole pod vrchol Bettmerhorn odkiaľ je najlepší výhľad na ľadovec Aletsch stoja 50 CHF (46€) na osobu. Za 55 CHF (50,60€) si môžeš kúpiť pass na celý deň a využívať všetky lanovky v okolí + máš v tom aj autobus/vláčik do blízkeho okolia.

Lístky na lanovky však môžeš rôznym spôsobom kombinovať. My sme využili obojsmernú lanovku do prestupnej dedinky Bettmeralp a odtiaľ iba jednosmernú lanovku na vrchol Bettmerhorn za 37,80 CHF (34,80€). Z Bettmerhorn sme pokračovali asi 6 km pešo do dedinky Bettmeralp, pričom sme takmer stále mali výhľad na ľadovec Aletsch alebo alpské pasienky plné lúčnych kvetov tých najkrajších farieb

Nami zvolený spôsob bol pre naše povahy ľahkých turistov najpohodlnejší. Užili sme si to a hlavne sme boli po zvyšok dňa stále použiteľní

Dá sa to celé ísť aj pešo ak máš na to celý deň a kondíciu (my sme nemali ani jedno). Je to fakt obrovská štreka, z parkoviska je to spolu až 20 km s prevýšením 1800 m. Len tak pomimo, za dobrej viditeľnosti je odtiaľto vidieť aj Matterhorn

Zaujímavosti o ľadovci Aletsch:

• je to najväčší ľadovec v Alpách
• jeho dĺžka je 22 km ale každou chvíľou je menší a menší. Ešte v roku 1860 bol ľadovec Aletsch o 200 metrov vyšší (čo je vidieť aj na protiľahlých stenách).
• za 10 rokov je jeden meter čerstvého snehu vlastnou ťarchou stlačený do 1,3 cm kompaktného ľadu.
• ľadovec Aletsch sa pohybuje rýchlosťou 200 metrov za rok.
• ľadovec Aletsch vznikol spojením 3 samostatných menších ľadovcov. Ich splynutím sa dostala na povrch bočná moréna (úlomky z okrajov priľahlých strán), ktorá na povrchu vytvára súvislé tmavé pásy.
• na povrchu ľadovca Aletsch žijú mikroorganizmy – ľadovcové blchy, ktoré sa adaptovali na toto prostredie. Žijú predovšetkým z peľu kvetov, ktoré na ľadovec privanie vietor. Uložením sacharidov v ich telesných tekutinách sú týmto spôsobom schopné prežiť pri teplotách -15°C.

Ľadovec Aletsch je jednoznačne jedno z TOP miest v prírode aké môžeš vo Švajčiarsku navštíviť. Takže verím, že sme ťa inšpirovali a návštevu ľadovca Aletsch pridáš do svojho itinerára

The post Najlepšie investované peniaze vo Švajčiarsku – ľadovec Aletsch appeared first on TripLovers.

Národný park Divjakë-Karavasta nepatrí do tradičných itinerárov pre Albánsko. Sami sme ho navštívili len na odporúčanie mojej sestry, ktorá si jeho návštevu veľmi pochvaľovala. Lagúna Karavasta je totiž významným útočiskom pre migrujúce vtáctvo, ktoré sa presúvajú medzi Európou a Afrikou. Práve preto tu môžeš pozorovať aj druhy ako sú pelikány, či plameniaky!

Obsah:

• Kde sa nachádza Národný park Divjakë-Karavasta
• Biodiverzita národného parku Divjakë-Karavasta
• Čo môžeš zažiť v Národnom parku Divjakë-Karavasta ako bežný turista
• Doprava a parkovanie v národnom parku Divjakë-Karavasta
• Vybavenosť národného parku
• Celkové náklady na návštevu Národného parku Divjakë-Karavasta

Kde sa nachádza Národný park Divjakë-Karavasta

Národný park Divjakë-Karavasta sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Jadranského mora, v blízkosti mestečka Divjakë. Toto mestečko je od hlavného mesta Tirana vzdialené len 50 km vzdušnou čiarou, no trasa autom meria až 90 km.

Hlavným prvkom národného parku je lagúna Karavasta, ktorá je od mora oddelená len tenkou oblasťou piesočných dún s plážou. Dá sa sem dostať len jednou príjazdovou cestou a to najlepšie osobným autom, alebo taxíkom z mesta Divjakë.

Biodiverzita národného parku Divjakë-Karavasta

Lagúna je jednou z najväčších v oblasti Stredozemného mora a spolu s mokraďami a lesmi poskytujú útočisko veľkému množstvu živočíchov. Práve kvôli kombinácií rozmanitého prostredia, bohatej hydrológie a špecifických klimatických podmienok, územie parku poskytuje značnú rozmanitosť najmä vtáčích druhov. Oblasť sa stala významným útočiskom migrujúcim vtákom na ceste medzi Európou a Afrikou.

Najdominantnejšie v tejto oblasti sú práve vtáky, ktorých bolo napočítaných už okolo 260 druhov. Z nich najvzácnejšie sú ohrozené pelikány dalmácke, ktoré sa od iných pelikánov líšia svojou výraznejšou veľkosťou a rozpätím krídel.

Tiež výraznú pozornosť si zaslúžia aj plameniaky, ktoré je možné pozorovať najmä v zime. Počas leta je vraj malá šanca, že ich uvidíme, vraj sú rozlezené po otvorenej hladine lagúny. My sme ich tiež nevideli

Okrem toho žije v parku aj okolo 25 druhov rôznych cicavcov, ktoré sú ale veľmi plaché a šanca, že ich uvidíš je veľmi malá. Žije tu aj niekoľko desiatok druhov rýb, obojživelníkov a plazov a hlavne kvantá hmyzu! V recenziách sa všetci sťažujú na komáre ale my sme mali skúsenosť s muškami.

Čo môžeš zažiť v Národnom parku Divjakë-Karavasta ako bežný turista

Národný park Divjakë-Karavasta ponúka návštevníkom širokú škálu rozmanitej divočiny. Ak sa rozhodneš pre jeho návštevu a budeš chcieť vidieť naozaj všetko, budeš na to potrebovať aj 2 dni. Okrem pozorovania vtáctva zo statických bodov tu existuje viacero možností ako objavovať nespútanú prírodu tohto parku, ale poďme pekne po poriadku.

1) Visitor centrum a zranené pelikány

Informačné centrum je odrazovým mostíkom pre tvoju návštevu národného parku. Ide o zeleňou obrastenú malú budovu, ktorá sa nachádza v zákrute hlavnej cesty. Zákruta je tu iba jedna, takže to ľahko nájdeš. Toto miesto odporúčam navštíviť ako prvé, aby si sa lepšie oboznámil s možnosťami výletov v parku

Vo ‘visitor centre’ si môžeš bezplatne prehliadnuť malú výstavu o národnom parku a v prípade akýchkoľvek otázok sa môžeš popýtať veľmi milého a vzdelaného personálu

Priamo pred návštevníckym centrom prebývajú dva zranené pelikány. Kvôli svojmu zraneniu už nie sú schopné lovu. Vraj sú tu už niekoľko rokov a aj keď sú na voľno, zdržiavajú sa v tejto oblasti lebo vedia, že tu vždy dostanú čerstvú rybku. Takže toto najväčšie lákadlo národného parku Divjakë-Karavasta uvidíš už na svojej prvej zastávke

2) Vyhliadková veža Kulla 360 Grade

Hneď vedľa návštevníckeho centra sa nachádza vyhliadková veža (vstupné 100 lek), ktorá ťa dostane až nad koruny borovicových stromov, ktoré cítiť všade v okolí.

Práve tu sa mi stal obrovský trapas, keď som v diaľke na pláži spozorovala čriedu plameniakov s našim profesionálnym ďalekohľadom priamo z veže. Plameniaky sú moje obľúbené živočíchy, a preto sme okamžite museli zahájiť bezhlavú výpravu priamo k nim! No a ako to skončilo??

Už z veže sa mi plameniaky zdali byt trochu veľké, ale ospravedlňovala som to tým, že aj pelikán dalmácky je vraj väčší ako ostatné druhy pelikánov. No a keď sme došli na pláž tak sme zistili prečo boli také veľké. Plameniaky som si z diaľky pomýlila s plážovými slnečníkmi

3) Veža pre pozorovanie vtáctva (Bird watching tower)

Táto veža sa nachádza približne v polovici západného brehu lagúny Karavasta. V závere sem vedie už len nespevnená cesta. Práve tu sme schytali náš jediný a takmer neviditeľný albánsky škrabanec na aute. Nie preto že by sme sa nejako oškreli s iným autom ale preto, že do cesty vytŕčajú rôzne kríky.

Inak je to veľmi fotogenické a tiché miesto, kde zaujme aj samotné okolie lagúny. Toto miesto je naozaj veľmi vhodnú na pozorovanie vtáctva a to najmä v čase východu a západu slnka

4) Výlet motorovým člnom po zátokách lagúny Karavasta

Výlet loďkou patrí jednoznačne k tým najlepším aktivitám, ktoré tu môžeš zažiť! Maličký prístav sa nachádza pri hlavnej príjazdovej ceste zhruba 3 km od mestečka Divjakë. Spoznáš to podľa veľkého parkoviska a reštaurácie oproti. Prípadne v sezóne tu bude výrazná tlupa ľudí

Samotná plavba trvá asi len 25 minút a vedie upravenými cestičkami pomedzi rákosie lagúny, až na malú vyhliadkovú vežu, odkiaľ je vidno pelikání ostrov. Ten je však tak ďaleko, že nám nepomohol ani náš profesionálny ďalekohľad

Každopádne je to pekný a veľmi lacný výlet (200 lek /osoba). Počas neho sme videli len 2 druhy vtákov, pričom jedno z toho bola asi len vrana

5) Najstaršia borovica v borovicovom lese

Veľká stará borovica je jedna zo zaujímavostí parku kam sa autom nedostaneš. Je vzdialená až 3,5 km od prístavu s motorovými člnmi a treba ísť pešo, prípadne ak máš tak bicyklom. Práve z tohto dôvodu navštevuje toto miesto minimum návštevníkov. My sme toto miesto tiež nenavštívili, lebo už beztak sme boli ulepení a všade na nás sadali malinké mušky, po ktorých sme si večer našli červené škvrny na koži.

6) Autom cez piesočné duny a drevený most ponad plytké more

Toto miesto, ktorého polohu ťažko opísať nás úplne uchvátilo! Keďže sme ho objavili skôr náhodou (hľadala som plameniaky) a prišli sme sem cez piesočné duny na slepo, pripájam radšej GPS súradnice (40.973594, 19.474724)

Nachádza sa tu drevený mostík, ktorý vedie až na piesočný polostrov s barom a plážou vhodnou na kúpanie. Výhľady z mosta sú plné domácich rybárov, ktorý lovia v plytkých vodách

7) Pevnosť Kalaja e Bashtovës

Pevnosť Kalaja e Bashtovës sa nachádza na druhej strane rieky Shkumbini a k jej dosiahnutiu treba absolvovať 40 km obchádzku. Čo je v súčasnosti veľmi neekologické alebo to väčšinu návštevníkov úplne odradí. V budúcnosti sa však plánuje premostenie rieky čo návštevníkom výrazne priblíži toto opevnenie

Doprava a parkovanie v národnom parku Divjakë-Karavasta

Vzdialenosti medzi jednotlivými zaujímavosťami národného parku sú na pešo dosť veľké. Ideálnym riešením by bolo poskytovanie, alebo prenájom bicyklov, toto žiaľ v parku chýba.

Autobusovú alebo kyvadlovú dopravu sme v tomto národnom parku vôbec nevideli, ale možno to bolo spôsobené zníženou návštevnosťou v dôsledku pandémie

Najjednoduchšia varianta prepravy v parku je mať osobné auto, ktorým sa vždy vieš dostať veľmi blízko takmer ku každej zaujímavosti Parkovanie je všade bezplatné.

Vybavenosť národného parku

Odrazovým mostíkom pre tvoju návštevu parku bude určite zeleňou obrastená budova návštevníckeho centra, ktorá bola spolu s vyhliadkovou vežou Kulla 360 Grade do značnej miery financovaná Európskou úniou. Návšteva tohto centra aj s malou výstavou vo vnútri je zadarmo a kompetentný personál, ktorí ťa oboznámi s možnosťami výletov po národnom parku

Visitor centrum je tiež vybavené bezplatnými toaletami, ktoré sú síce turecké ale sú čisté. Parkoviská sú k dispozícií tiež bezplatne a nachádzajú sa v blízkosti viacerých zaujímavostí. V parku sa tiež nachádza niekoľko drevených lávok alebo mostíkov.

V parku sa nachádza dostatočné množstvo hotelov a reštaurácií. Niektoré z nich sú priamo na pláži. Tu si môžeš dať obed alebo večeru

Cesty sú asfaltové alebo prašné, my sme všetko zvládli prejsť s klasickým osobným autom bez zvýšeného podvozku.

Čo tu však chýba je lepšia doprava. Osobne by som tu uvítala prenájom bicyklov. Dali by sa tak navštíviť aj odľahlejšie ciele, ktoré nie sú prístupné autom.

Celkové náklady na návštevu Národného parku Divjakë-Karavasta

Vstupné do Národného parku Divjakë-Karavasta sa neplatí, rovnako sa naplatí ani za parkovanie. Platia sa iba dve položky, pre ktoré sa môžeš rozhodnúť.

• vyhliadková veža pri visitor centre (Kulla 360 Grade) – 100 lek/osoba (0,80 €)
• 25 minútová plavba loďou pozdĺž lagúny – 200 lek/osoba (1,60 €) alebo 1000 lek (8,20 €) za loď, ak je na lodi menej ako 5 ľudí

Všetky ostatné pozorovacie miesta alebo návšteva visitor centra je bezplatná. Takže návšteva tohto malého albánskeho safari je naozaj takmer úplne zadarmo

V národnom parku Divjakë-Karavasta sme napokon videli len málinko druhov vtáctva. Ale bola to naša chyba, lebo sme tu boli počas obeda a v horúcich popoludňajších hodinách, kedy je možnosť pozorovania vtáctva najmenšia. Napriek tomu návštevu neľutujeme. Ak budeš mať šancu dostať sa sem, určite si svoj výlet naplánuj v čase východu alebo západu slnka, nezabudni si ďalekohľad a hlavne, prajem veľa šťastia! Budeš ho potrebovať

The post Národný park Divjakë-Karavasta – malé albánske safari appeared first on TripLovers.

V Drážďanoch sme sa ocitli na krátko a nie s úmyslom cestovať a objavovať. Napriek tomu nás naše povinnosti neodradili od toho aby sme sa pokúsili Drážďany spoznať aspoň trošku.

Obsah:

• Potulky centrom Drážďan
• Z centra sme si odbehli aj k iným zaujímavostiam
• Bombardovanie Drážďan
• Je 24 hodín v Drážďanoch dostatok času?
• Plavba loďou po rieke Labe z Dečína do Drážďan

Potulky centrom Drážďan

Mesto Drážďany bolo kvôli barokovému a rokokovému zdobeniu po celej Európe známe ako Šperkovnica. Krásna architektúra nás zamestnala na celých 24 hodín, počas ktorých sme sa len bezcieľne prechádzali mestom

Medzi najznámejšie pamiatky mesta patrí Zwinger, baroková stavba zo 17. storočia, v ktorej sa nachádza jedna z najväčších zbierok porcelánu na svete. Stavebný kameň, ktorý bol použitý pri výstavbe je pieskovec, pochádzajúci z neďalekého národného parku. Práve preto vo mne Zwinger evokuje Veľkú Britániu, ktorú iba umocnil dážď, typický pre britské ostrovy. Súčasťou Zwingru sú aj bezplatne prístupné záhrady, ktoré sú mojim najobľúbenejším miestom v Drážďanoch

Drážďanský hrad bol kráľovským sídlom kurfirstov a saských kráľov. Práve vďaka týmto panovníkom sú Drážďany považované za Šperkovnicu Európy. Celé stáročia sa starali o vonkajší vzhľad mesta a zbierali kolekcie umeleckých ciel, ktoré sa dodnes zachovali. Súčasťou hradu je aj veža Hausmannsturm, ktorá dokonale zapadá do panorámy mesta a s výškou 100 metrov je jednou z najvýraznejších stavieb.

Hneď vedľa hradu stojí Katedrála Najsvätejšej Trojice – Katholische Hofkirche. Vstup je bezplatný

Jednými z najimpozantnejších a najkrajšie barokovo zdobených miest sú nádvorie Drážďanského hradu a nádvorie zámku Stallhof. Na vonkajšej stene zámku Stallhof (na ulici Augustusstraße) sa nachádza 102 metrov dlhá nástenná mozaika Fürstenzug, ktorá je vytvorená z približne 23 000 porcelánových dlaždičiek Zobrazuje vládcov Saska v chronologickej línií v období rokov 1127 až 1904.

Kúsok od Drážďanského zámku sa nachádza námestie Neumarktu, na ktorom sa každoročne organizujú vianočné trhy. Na jeho okraji stojí luteránsky kostol Frauenkirche, z 18. storočia. Je významný svojim barokovým slohom a obrovskou kupolou.

Počas druhej svetovej vojny bol zničený pri bombardovaní Drážďan a ruiny boli ponechané ako vojnový pamätník. Jeho obnova započala až o 45 rokov neskôr. Medzi tým za komunistov čelila výstavbe plánovaného parkoviska, ktoré sa (bohu vďaka) nepodarilo realizovať.

Z centra sme si odbehli aj k iným zaujímavostiam

Naše kroky smerovali z centra do Großer Garten (veľkej záhrady), uprostred ktorej je postavená jedna z prvých barokových stavieb v Drážďanoch, Palais Großer Garten. Do praku chodieva veľa ľudí rôznych vekových kategórií, športovci, starší ľudia no najpočetnejšiu skupiny, ktorú sme tu postrehli boli mamičky s deťmi. Niet sa čomu diviť

Park je veľmi pekne upravený a nachádzajú sa v ňom fontány, amfiteátre, jazierka, detské ihriská, stánky či kaviarničky. Navyše sa okolo celého parku vinie železničná trať, po ktorej sa vozí elektrický vyhliadkový vláčik.

Našou poslednou zástavkou v Drážďanoch bol ruský ortodoxný Kostol svätého Simeona. Z vonku je veľmi pekný ale z vnútra nás až tak neočaril. Asi preto že sme už v minulosti navštívili nádherné kostoly v Kyjeve.

Bombardovanie Drážďan

Drážďany mali v čase 2. svetovej vojny strategickú pozíciu a boli dopravným uzlom a významným priemyselným strediskom so 127 továrňami. V meste sa nachádzal aj vojenský komplex Albertstadt, ktorý mal stáť v ceste postupu sovietskych vojsk do srdca Nemecka.

V noci z 13. na 14. februára 1945 zhodilo britské kráľovské letectvo a americké letectvo vyše 2500 ton bômb. Vysoko výbušné bomby poškodili budovy a následne spôsobili požiar, ktorý zničil až 39 km² centra mesta. V roku 2010 po rokoch skúmania zverejnili závery vyšetrovania a počtu obetí. Pri bombardovaní Drážďan zahynulo 18 000 až 25 000 ľudí, z toho väčšinou ženy a deti.

Je 24 hodín v Drážďanoch dostatok času?

Ani omylom! 24 hodín postačuje iba na povrchné obzretia si najvýznamnejších pamiatok a stavieb mesta. Z Drážďan by sa dalo realizovať množstvo ďalších pekných výletov ako po meste tak aj do blízkeho okolia. V budúcnosti by som ich opätovne chcela navštíviť hlavne kvôli múzeám, ktoré sme nestihli.

Plavba loďou po rieke Labe z Dečína do Drážďan

Alternatívou môže byť aj plavba loďou po rieke Labe z Dečína do Drážďan. Ceny za jednodňový výlet sa pohybujú okolo 2000 Kčs (cca 75€) pre dospelú osobu. Výlet trvá jeden celý deň. Drvivú väčšinu času zaberie plavba loďou pričom trasa vedie cez prekrásny kaňon Labe Na prehliadku Drážďan sú vyhradené iba 2 hodiny, za ktoré nestihneš dostatočne vstrebať krásu tohto mesta.

Po 24 hodinách v Drážďanoch povinnosti volajú a my len veríme, že sa do Drážďan ešte niekedy vrátime

Celá FOTOGALÉRIA z Drážďan

The post 24 hodín v Drážďanoch appeared first on TripLovers.

Dva týždne na Srí Lanke sú minimálny čas, ktorý potrebuješ na spoznanie ostrova. Tento článok ti má poskytnúť naše tipy, odporúčania a rady na tvoj dovolenkový itinerár po centrálnej časti Srí Lanky

Obsah:

1. deň: Cesta z letiska do Amuradhapuri plná zážitkov
2. deň: Amuradhapura a starobylé mesto po kráľovstve Rajarata
3. deň: Dambulla a výhľad na bájnu horu Sygiria
4. deň: Pokojná atmosféra Kandy v ruchu veľkomesta
5. deň: Sloní sirotinec, ten najhorší nápad na Srí Lanke!

Náš článok o jednotlivých miestach na Srí Lanke, v ktorých ti chceme poskytnúť naše rady a odporúčania sme kvôli veľkosti obsahu rozdelili na 3 samostatné články 

• #1: Za budhizmom do srdca Srí Lanky
• #2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly
• #3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy

1. deň: Cesta z letiska do Amuradhapuri plná zážitkov

Nadránom prilietame na letisko Bandaranaike International Airport neďaleko Kolomba a hneď vybavujeme SIM kartu kvôli internetu. Tuk tukom za 200 LKR (1 €) sme sa dostali na 3 km vzdialenú vlakovú stanicu Katunayaka South Railway Station, kde sme sa stretli so zvyškom našej skupiny.

Náš trip po Srí Lanke chceme začať v meste Anuradhapura. Treba nastúpiť na vlak v smere do Kolomba, ale treba prestúpiť na stanici Ragama. Aj keď je Anuradhapura vzdialená len 200 km, cesta trvá vyše 6 hodín a lístok stojí 215 LKR (1,10 €). Vlaky na Srí Lanke predstavujú najzážitkovejší druh dopravy  Ešte v ten deň sme si v meste zajednali skútre na ďalší deň a spokojne šli dospať jetlag.

Tipy & rady:

• z letiska na vlakovú stanicu Katunayaka South Railway Station sa dá zjednať tuk tuk na 200 LKR (1€)
• tuktukárov s ktorými sa dá zjednávať hľadaj na hlavnej ceste
• na Srí Lanke sa nám pri tuk tukoch osvedčila tarifa 200 LKR (1 €) za 3 km

2. deň: Amuradhapura a starobylé mesto po kráľovstve Rajarata

Do Amuradhapuri sme prišli kvôli budhistickým pamiatkam a histórií. Tato destinácia nepatrí medzi najvyhľadávanejšie na Srí Lanke a už zohnať skúter bolo náročné. Po areáli Ancient City of Anuradhapura sa môžeš presúvať na skútri alebo si môžeš prenajať vodiča s autom. Tí si odchytávajú turistov už na vlakovej stanici.

Treba si zakúpiť vstupenku za 25 USD (alebo 4050 LKR), dá sa platiť oboma menami. Na lístku je napísané donation (dar), ale po areáli sú rozmiestnení kontrolóri, pri ktorých máš zastaviť a preukazovať sa. Po 3. kontrole nás to prestalo baviť a začali sme ich obchádzať. Tí nás na oplátku začali naháňať na skútri aby nám už 3x skontrolovaný lístok opäť skontrolovali Lístok treba odovzdať na konci dňa, nad významom tohto nariadenia sme sa ani nezamýšľali.

Pred vstupom ku pagodám a chrámom musíš mať vždy zahalené kolená aj ramená. To platí aj pre mužov. Takmer všade sa musíš vyzúvať ale turisti majú povolené ponožky. Presúvanie sa medzi jednotlivými pamiatkami je vyčerpávajúce no v areáli sa nachádzajú mini reštaurácie s domácou stravou, kde môžeš doplniť sily a oddýchnuť si V areáli sú k dispozícií platené toalety.

To najhlavnejšie čo v Amuradhapuri môžeš uvidieť je:

• Jaya Sri Maha Bodhi – Bódhi najstarší strom na Srí Lanke
• Isurumuniya Rajamaha Viharaya – chrám akoby v skale, jediné miesto kde sa dopláca 200 LKR (1€)
• Royal Park – toto miesto je zarastené a navštevuje ho málo ľudí, nachádzajú sa tu kráľovské kúpele a mystický kruh vyrytý v skale
• Ruwanweli Maha Seya – najväčšia pagoda pri ktorej sa odohráva najviac posvätných rituálov
• Jethawanaramaya Dagaba – veľká tehličková pagoda
• Abhayagiri Dagaba – veľká tehličková pagoda s ruinami naokolo
• Lankaramaya Stupa – osobne najkrajšia pagoda so stĺpmi naokolo

Posledný autobus do ďalšej destinácie mal odchádzať o/po 18-tej, takže naozaj sme si pozreli iba to najdôležitejšie. Vstupenka má platnosť 1 deň, ale prejsť celé starobylé mesto sa za taký čas nedá stihnúť.

Tipy & rady:

• Amuradhapura neposkytuje príliš rozvinuté turistické služby, naopak je tu najväčšia pravdepodobnosť interakcie s domácimi
• na internete sme sa o ňom dočítali ako o meste podvodníkov a tiež sme zachytili náznaky podvodov
• skútre alebo inú formu dopravy si zajednaj deň dopredu, ušetrí ti to čas
• vždy treba mať so sebou šatku na prekrytie kolien/ramien (aj muži)
• topánky nesmieš mať odložené v batohu, musíš ich nechať pred chrámom alebo dať do úschovne za poplatok (okolo 40 LKR – 0,2 €)
• vstupenka má platnosť 1 deň
• niečo podobné nájdeš aj v Polonnaruwe
• takmer všade sa treba vyzúvať, ale turisti majú povolené ponožky
• na navigácií sa nasmeruj k parkovisku na ktoré sa chceš dostať, nie pamiatku ktorú chceš vidieť

3. deň: Dambulla a výhľad na bájnu horu Sygiria

V Dambulle sa nachádzajú posvätné jaskyne Rangiri Dambulu Viháraja, ktoré pozostávajú z 5 malých jaskýň. Jaskyne majú iný charakter ako tie čo poznáš zo Slovenska, kvapľovú výzdobu tu neočakávaj, lebo sú vyzdobené rukou človeka. Steny sú pomaľované a nachádzajú sa tu stovky Budhov. Túto návštevu určite odporúčam lebo je to fakt krásne miesto.

Vstup k jaskyniam je zo zadnej strany hlavnej ulice, kde sa dajú kúpiť lístky. Vstupné je 1500 LKR (7,20 €) a obhliadka jaskýň zaberie približne 1 hodinu. Ešte predtým však treba zdolať horu, v ktorej sa jaskyne nachádzajú. Výstup zaberie približne 10 minút a cestou môžeš stretnúť opice. Jaskyne sú posvätné takže aj tu platí, že musíš mať zahalená ramená a kolená a topánky nechať pred vchodom do jaskýň.

Neďaleko jaskýň sa nachádza aj nepriehľadnuteľná socha Budhu v zlatom prevedení. Sedí na vrchole Golden Temple, ktorá pripomína skôr kasíno Chrám je otvorený len do 18:00. My sme to časovo nestihli, ale napriek tomu sme tu strávili príjemný večer priamo pod sochou Budhu, lebo tieto časti ostávajú otvorené počas celého dňa

Približne 20 km od Dambully sa nachádza monumentálna skala Lion rock, na ktorej sú pozostatky palácového komplexu Sigiriya z 5. storočia. Za normálnych okolností by sme sa na ňu vybrali, ale nakoľko vstupné bolo až 30 USD + veľa turistov, vybrali sme sa len na vyhliadku na Lion rock z Pidurangala rock za 500 LKR (2,5 €).

Vyhliadku z Pidurangala rock navštevuje veľa domácich ale aj zahraničných turistov. Výstup zaberie cca 20 minút a posledný úsek je už dosť o šplhaní. To môže byť problém pre starších ľudí alebo rodičov s miminkami, naopak si to veľmi užijú malé deti.

Iné výlety v okolí Dambully:

• Slonie safari v Minneriya National Park (vyše 35 USD)
• Pollonaruwa – starobylé mesto po Pollonaruwskom kráľovstve (25 USD)

Tipy & rady:

• Ak sa nechystáš na sever Srí Lanky do Dambully, ale smeruješ aspoň do Elly, tak v jej blízkosti sa nachádza niečo podobné ako sú jaskyne v Dambulle v chráme Dowa Rajamaha Viharaya
• Pred Golden Temple policajti radi chytajú a kontrolujú doklady turistom na skútroch

4. deň: Pokojná atmosféra Kandy v ruchu veľkomesta

Kandy je veľmi príjemné mesto s jazerom a napriek množstvu turistov sa nám tu zapáčilo. Najväčším lákadlom je návšteva chrámu Temple of the Sacred Tooth Relic, kde je ukrytá relikvia Budhovho zubu. Okolo tohto pozostatku sa 3x denne robí ceremónia. Je to vždy o 9:00, 18:30 a o polnoci. Osobne účasť na tejto ceremónií príliš neodporúčam lebo je to tlačenka, pri ktorej nič nevidieť, ani keď stojíte vpredu a celú dobu tam maximálne pobehujú chlapi v bielom.

Pred vstupom do chrámového komplexu treba prejsť kontrolou. Kontrolujú sa zbrane a vhodnosť oblečenia. Dôvodom dôslednej kontroly bezpečnosti je teroristický útok separatistickej organizácie Tamil Tigers z roku 1998.

Až za kontrolou sa kupujú vstupenky, v automatoch, čo je na Srí Lanku dosť cool! Vstupné je 1500 LKR (7,5 €) pričom ceremónia sa nejako zvlášť nedopláca. Návštevu Temple of the Sacred Tooth Relic nám zabrala zhruba 2 hodiny. Veľmi odporúčam, aj napriek množstvu turistov to bolo veľmi pekné a príjemné miesto

Kandy je známe aj kandyjským tancom. Vystúpenie začína o 17:00 v Kandy Lake Club – Cultural Dance show a stojí 1000 LKR (5 €).

Iné výlety v okolí Kandy:

• Ambuluwawa Temple – chrám v tvare špirálovitej veže
• chrámy Embekke Devalaya a Embekke Ambalama
• budhistické centrum Nelligala
• netradičný chrám Galmaduwa Raja Maha Viharaya
• Kataragama Devalaya – hinduisticko budhistický chrám v centre Kandy

Tipy & rady:

• ceremoniál v Temple of the Sacred Tooth Relic príliš neodporúčam
• do chrámu ísť ešte za svetla a počkať do zotmenia a užiť si obidve atmosféry
• maj pri sebe niečo na zahalenie ramien a kolien
• ak si total lowcoast traveller a nechceš platiť vstupné do chrámu, tak časť za kontrolou bezpečnosti je stále nespoplatnený úsek a je veľmi pekný

5. deň: Sloní sirotinec, ten najhorší nápad na Srí Lanke!

Do Elephant Orphanage v Pinnawale sme sa vybrali na skútroch. Cesta len jedným smerom trvala 2 hodiny. Pred samotným sirotincom sme sa nechali odrbať zinscenovaným divadielkom ako nám jeden tuktukár pomáha (je tam takých viac a čakajú ako supy). Poďakovali sme mu, ale ten si na nás zasadol a presvedčil nás, že v cene sirotinca máme aj návštevu spicy garden (koreninovej záhrady).

Nešlo úplne o podvod ale o formu „Zero dolar tourism,“ kedy ti zadarmo niečo ukážu ale očakávajú že si kúpiš ich predražený produkt. V našom prípade išlo hlavne o stratu drahocenného času, lebo sme kvôli tomu zmeškali čas kedy sa slony kúpu v rieke.

Vstupné do Elephant Orphanage je 3000 LKR (14,50 €) a v cene je len pozeranie sa na slony ako sa kŕmia alebo kúpu. Ak ich chceš kŕmiť, môžeš, ale na mieste predávajú extrémne predražené ovocie (tanier za 7,50€). Celkovo pre nás návšteva sirotinca nebol veľký zážitok a z celého tripu po Srí Lanke to hodnotím ako najhorší výlet.

Tipy & rady:

• skúter v Kandy zháňaj deň dopredu, požičovní je nedostatok
• osobná návšteva požičovne ja úspešnejšia ako telefonát, lebo majitelia sú ochotný obvolať známych aby im na 1 deň skúter požičali
• Elephant Orphanage v Pinnawale radšej vynechaj a choď na safari v Minneriya alebo Udawalawe
• ak sa predsa rozhodneš ísť do sirotinca pozor na odrb vo forme tuktukárskeho „Zero dolar tourism“ so spicy garden
• do sirotinca si dones vlastné ovocie
• maj niečo na hlavu, na mieste je strašný úpek a žiaden tieň

Ďalšie tipy a rady, ktoré sa oplatí vedieť ešte pred návštevou Srí Lanky prídu čoskoro

The post Srí Lanka #1: Za budhizmom do srdca ostrova appeared first on TripLovers.

V tomto článku sa dozvieš dôležité informácie a hlavne ako to je s cenami na treku okolo Annapurny. Nájdeš tu aj informácie o tom, za koľko môžeš nakúpiť výbavu v Káthmandu a či sa nákupy v Nepáli oplatia. Dúfam, že ti tieto informácie pomôžu s plánovaním tvojej návštevy do Himalájí a k úspešnému zvládnutiu treku

Obsah

• Povolenia na trek v Himalájach
• Poistenie do Himalájí
• Lieky na výškovú chorobu
• Turistická výbava z Káthmandu
• Kde začať/skončiť trek okolo Annapurny?
• Sprievodca na himalájske treky
• Nosič do Himalájí
• Domáci
• Doprava na treku okolo Annapurny
• Jedlo v Himalájach
• Pitná voda v Himalájach
• Ubytovanie na treku okolo Annapurny
  • Teplá sprcha
  • Elektrina
  • Wifi
• Hygienické potreby
• Platenie a peniaze
• Náročnosť treku okolo Annapurny
  • Z pohľadu turistu (Janka)
  • Z pohľadu neturistu (Milan)

Povolenia na trek v Himalájach

Povolenia na trekovanie v Himalájach sa dajú rýchlo vybaviť v Káthmandu alebo v Pokhare. Miesta kde sa dajú vybaviť nájdete na mape pod názvom “Nepal Tourism Board.” Ich pointou je iba uhradenie poplatkov. V jednom prípade sa uvádza aj číslo poistky, ale dokumenty nikto podrobne nekontroluje.

Ako turista musíš mať dvojo povolení:

• TIMS = 2000 rupií (15,50 €)
• ACAP = 2260 rupií (17,50 €)

Pri ich vybavovaní treba mať k dispozícii 4 fotografie tváre. V Pokhare vás odfotia zadarmo na mieste, takže netreba sponzorovať agentúry na ulici. Povolenia majte počas treku po ruke a chránené pred vodou. Počas cesty sa treba často preukazovať platnými povoleniami na kontrolných checkpointoch.

Poistenie do Himalájí

Ak budeš šetriť pri poistení, môžeš na to doplatiť. V Nepáli sme stretli dievča s únavovou zlomeninou, ktorej z ničoho nič praskla kosť v členku, a pritom len stála na mieste a fotografovala.

My sme boli naším dlhodobým poistením znevýhodnení. Mali sme poistenie na obdobie vyše 6 mesiacov a v prípade volania helikoptéry v Himalájach by sme platili spoluúčasť až 850€. Samotný zásah helikoptérou v Himalájach stojí 9000 dolárov!

Väčšina krátkodobých poistení je však omnoho výhodnejšia (teda ak si odskočíte z práce do Nepálu napr. na 3 týždne) a za spoluúčasť sa dopláca cca okolo 200€. To je menej ako vyhliadkový let do Himalájí.

POZOR: Telefónne číslo na agentúru s helikoptérou nikde neuvádzajú a vaša zahraničná SIM karta v Himalájach asi aj tak nebude mať signál! Pri potrebe volania helikoptéry treba vyhľadať domácich.

Lieky na výškovú chorobu

Asi jedným z najdôležitejších liekov, ktoré vás budú zaujímať, je liek na výškovú chorobu. Na prevenciu pred ňou sa používa liek Acetazolamid, tiež predávaný pod názvom Diamox. Ak sa na treku okolo Annapurny rozhodnete brať preventívne lieky proti výškovej chorobe, bude vám ich treba na približne 5 dní. My sme ich začali brať v Upper Pisangu (3300 m n. m.) a po prechode Thorong La Passom, do dediny Muktinath, sme ich prestali brať. Dobre si naštuduj ich vedľajšie účinky, my sme si mysleli, že sú to prejavy výškovej choroby a takmer sa otočili. V Pokhare sa dá 10 tabletiek (na 5 dní pre 1 osobu) kúpiť za 150 rupií (1,20 €). V Manangu stoja 400 rupií (3,20 €).

V Manangu sa dá zadarmo absolvovať aj lekcia o výškovej chorobe, kde vám zadarmo zmerajú aj kyslík v krvi. Lekcie však začínajú vo veľmi nevhodný čas, a to 15:00, kedy je väčšina turistov ešte na ceste. Konzultácie alebo merania v iných hodinách sú za vysoké poplatky.

Určite treba mať so sebou lieky na horúčku, lieky proti hnačke, niečo na hrdlo, sprej do nosa a aj nejaké tie doplnky výživy ako magnézium a nejaké vitamíny. Strava v Himalájach je síce kaloricky výživná, no na minerálne látky a vitamíny veľmi chudobná. Určite treba mať k dispozícii aj leukoplasty a nasadiť ho v pravý čas. Keď už otlak vznikne je neskoro!

Turistická výbava z Káthmandu

V Káthmandu aj Pokhare sa dá veľa nakúpiť, no v Pokhare je výrazne menej obchodov. Osobne, kebyže mám možnosť, donesiem si radšej vlastnú výbavu zo Slovenska. To čo sa tu predáva sú napodobeniny, no dajú sa nájsť aj kvalitnejšie kúsky, ale vždy je to risk. My sme dokonca navštívili malú manufaktúru priamo za predajňou v centre Thamelu, kde sa šili The North Face bundy

RADA: Vždy nakupuj ráno! Predajcovia chcú mať spokojného prvého zákazníka a dajú ti lepšiu cenu. Naopak večer sú vyflusnutí a unavení, častokrát arogantní.

Tu je malý prehľad cien, za koľko sa nám podarilo nakúpiť veci v Káthmandu:

páperový spacák
cena: 7000 rupií (55,50 €)
popis: No Name páperový spacák, údajne do -20°C, teplučký a nikdy nám nebola zima

vysoké topánky
cena: 3500 rupií (27,70 €)
popis: Topánky kupované v Nepáli nemusia vydržať ani celý trek. Počas cesty sme videli veľa odlepených podrážok. Tie naše vydržali, ale aj tak sme neboli spokojní. Okrem katastrofálneho vzhľadu, je obrovský problém, nájsť topánky, čo by naozaj sadli. To, že 40 je veľa a 41 málo sa nám stávalo pomerne často a Jankyne topánky aj tak tlačili. Navyše nemali vytvorenú klenbu a po treku extrémne smrdeli neprirodzeným zápachom. Takže topánky určite z domu!

pár turistických palíc
cena: 500 rupií (4 €)
popis: Inú značku ako LEKI v Káthmandu ani nenájdete. Podstatné je, že vydržali. Každý sme používali iba jednu palicu, lebo obe naraz používať nevieme. Určite sa ju oplatilo mať, najmä pri zostupe.

termonohavice
cena: Janka 600 rupií (4,75 €), Milan 1100 rupií (8,70 €)
popis: Určite ich treba mať.

nepremokavá bunda
cena: 4500 rupií (35,70 €)
popis: Obaja sme si kúpili goratexovú bundu v rovnakom obchode. Moja bola úplne super a bezproblémová. Naopak, Jankina bola nepriedušná a všetko mala po chvíli prepotené. Goratexku určite treba!

termoska
cena: 1300 rupií (10,30 €)
popis: Termoska sa nám veľmi hodila a hocikde na ceste sme si mohli dopriať teplý čaj.

rukavice
cena: 200 rupií + 700 rupií (1,60 + 5,50 €)
popis: Hrubé rukavice, ktoré sa predávajú v Nepáli, majú veľmi zlý vzhľad. My sme teda kúpili dvojo rukavíc a dali ich na seba. Malo to výhodu, keď nebola veľká zima, mali sme len jeden pár. ALE s materiálom asi nebolo niečo OK, lebo Janke sa vyhádzala pokožka na prstoch, navyše jedna rukavica sa rozpárala.

čiapka
cena: do 300 rupií (2,40 €)
popis: My sme naše čiapky dostali zadarmo k extraveľkému nákupu.

flysový nákrčník
cena: 200 rupií (1,60 €)
popis: Úžasná vec!

pár vysokých ponožiek
cena: 200 rupií (1,60 €)
popis: Všetci turisti majú rovnaké The North Face ponožky. Po použití strašne smrdia, pravdepodobne preto že sú vyrobené z umelých materiálov.

hodinky s GPS
cena: od 180 €, záleží od typu a množstva funkcií
popis: Ja som používal na trackovanie turistiky Polar M400 so základnými funkciami. Výdrž batérie niečo cez 6 hodín, dobíjateľné cez USB, kľudne aj z powerbank, vhodené v batohu aby trackovali ďalej, pri extra dlhých túrach. Čo je dôležité pre turistiku v Nepáli, ukazovali nazbierané výškové metre smerom hore, aj dole.

Z oblečenia ešte odporúčam merino tričká, tie sa v Nepáli kúpiť asi nedajú, my sme ich naozaj nikde nenašli. Na voľný čas sa hodí mať páperovú bundu, zohnať v Nepáli, aspoň niečo podobné, nie je problém. Rovnako aj outdoorové nohavice, ktorým sa dá odopnúť spodná časť. Nezabudnite na žabky do sprchy.

Kde začať/skončiť trek okolo Annapurny?

Ideálne miesto, kde začať trek okolo Annapurny určite NIE JE Besisahar! Už pohľady z jeepu neboli ničím oslňujúce! Kam vás odvezú závisí tiež od ďalších turistov. Ak máte dostatok času, môžete vystúpiť už v dedinách Ghermu alebo Jagat. My sme sa vyviezli až za dedinu Tal do Dharapani. Ušetrilo nám to deň cesty, lebo medzi Jagatom a dedinou Tal sa ide dolinou, v ktorej sa výhľad takmer nemení. Dá sa začať aj v Chame, čím ušetríte približne 3-4 dni (od Besisaharu), ale aby vás vodič odviezol až tak ďaleko, treba aby vás bolo viac. Väčšina turistov končí v dedine Muktinath alebo mestečku Jomsom.

Ak si tieto miesta spojíte na mape, zistíte, že trek okolo Annapurny je v podstate len trek pozdĺž Annapurny

Sprievodca na himalájske treky

Ak si chcete prenajať sprievodcu, ktorý vás trekom povedie, stojí to 25 USD (21,50 €) na deň. Jeho výhodou je, že vám odpovie na takmer akúkoľvek otázku ohľadom kultúry, zvykov, politiky a pomenuje vám každý vrchol či rastlinu, ktorú uvidíte Cesta je dobre značená a plná turistov, mať sprievodcu nie je nevyhnutnosť. Mapy sa dajú kúpiť v Káthmandu aj Pokhare za približne 3 až 4 USD. Za nás všetko vyriešili veľmi podrobné Locus Maps s offline mapou Nepálu zadarmo. S touto aplikáciou sme si každý deň mohli trekovať trasu, ktorú sme prešli. Môžem len odporúčať

Nosič do Himalájí

Je to trochu nefér, ale nosič (porter), ktorý sa nadrie omnoho viac a nosí vaše cakypaky dostáva menej ako sprievodca. Väčšinou ale nerozpráva po anglicky a tým je znevýhodnený. Ak si nosiča objednáte na celý trek, tak na deň to vychádza od 15 USD (13 €). Existuje aj možnosť zobrať ho neskôr vo vyšších polohách. Napríklad z Manangu do Muktinathu na tri dni od 16-25 USD na deň.

Ak chcete nosiča iba “zneužiť” na vynesenie veci z Thorung Phedi do Thorong La Pass, pekne si za to priplatíte. Stojí 50 USD (43 €). A ak by vaše veci odniesol z Thorung Phedi až do Muktinathu až 110 USD (95 €). Na konci je zvykom dať nosičovi aj sprepitné, približne 2-3 USD na deň, to isté platí aj o sprievodcovi.

My sme si naše 10 – 12 kg batohy po celú cestu niesli sami a bolo to zvládnuteľné… aj keď tie trapézy.

Domáci

Osobne na tých sme sa veľmi tešili, žiaľ prišlo sklamanie. Ľudia sú na trase okruhu okolo Annapurny na turistov zvyknutí až tak, že keď si chcete odfotiť ich dieťa, tak vám ho tam strčia, že na, FOŤ! Veď treba nejako podporiť ten turizmus, ale v skutočnosti o nás nejavili absolútne žiaden záujem. Vôbec sme pre nich neboli zaujímaví, ani pre deti. Na rozdiel od nás, sú pre nich zaujímavé mobily a domáci tiež vedia riadne fičať na wifi.

Doprava na treku okolo Annapurny

Uvedené ceny na trasách sú orientačné a v dohľadnej dobe sa môžu zmeniť:

• bus Pokhara – Besisahar = 400 rupií (3,20 €)
• bus Káthmandu – Besisahar = 700 rupií (5,50 €)
• bus Besisahar – Bulbhule (8km) = nikto nevie koľko stojí a už tobôž nie kedy a odkiaľ chodí
• jeep Besisahar – Dharapani = 1300 rupií  (10,30 €)
• jeep Besisahar – Chame = 2000 rupií (15,80 €)
• jeep Manang – Besisahar = 5000 rupií (40 €)
• bus Muktinath – Jomsom = 300 rupií (2,40 €)
• bus Jomsom – Pokhara = 1000 rupií (8 €)
• kôň Thorong Phedi – Thorong La Pass = 120 USD (103 €)

Cena cesty jeepom je niekedy fixná a niekedy závisí od počtu ľudí, medzi ktorých sa rozdelí celková suma. Všetko záleží od toho ako sa vodič vyspí. Osobne neodporúčam jesť pred cestou v nepálskom autobuse alebo jeepe, skutočné cesty sú tu naozaj raritou

Jedlo v Himalájach

Jedlo tvorí hlavnú položku na treku. S vysokými cenami začínajú už v Besisahare a tam teda vynášať netreba. Smerom hore sa to už iba zvyšuje a kulinárske umenie to teda naozaj nie je. Skôr naopak, jedli sme len preto, že sme boli hladní.

Tam kde spíte by ste mali aj jesť. Väčšinou to funguje spôsobom, že na papierik sa píše objednávka, niekedy píšete vy, niekedy oni. Platí sa vždy na konci (okrem High Campu). Vždy si dobre prepočítajte a skontrolujte účet, ceny aj položky! Nám nesprávne sčítali alebo prihodili položky až na 4 (z 8) ubytovaniach.

Ak sa zastavíš na obed, počítaj s tým, že domácim to potrvá hodinu, nepálska klasika. Väčšina z nich varí iba na ohni a zemiaky boli mnohokrát nedovarené aj keď sme čakali večnosť.

Ako príklad som odfotili cenník v jednej z reštaurácií v dedine Dharapani:

Sladkosti sú na nepálskych trekoch drahou záležitosťou. Za čo sme v Pokhare dali 70 rupií (55 centov), tu žiadajú 400 (3,20 €). My sme so sebou niesli čokolády, snickers, keksy, nutellu a orechy. Proteínové tyčinky v Nepáli asi nezoženiete. Nakúpili sme toho naozaj priveľa, približne za 40 dolárov a potom sme to veľakrát nasilu jedli. Tiež sme nepočítali s tým, že vplyvom zmeny tlaku sa nám začnú nafukovať a vybuchovať obaly

Oplatí sa mať so sebou aj instantnú kávu a čaj. Na ubytovaniach si môžete dokúpiť iba teplú vodu a tá vždy stojí menej. Cukor vám poskytnú vždy. My sme si ho pred trekom kúpili, potom vláčili a nakoniec darovali

Pitná voda v Himalájach

Voda na treku sa dá kúpiť v malých dedinských obchodíkoch, ale aj po ceste a na ubytovaniach. V obchodíkoch bývajú väčšinou lacnejšie ako na ubytovaní. Ich cena je od 80 po 300 rupií (0,60-2,50€) za litrovú fľašu (v Nepáli majú iba jednolitrové fľaše vody), v závislosti od nadmorskej výšky. No ak nechcete plytvať plastami a trochu ušetriť, môžete používať aj ACAP Safe Drinking Water Stations, teda stanice na tankovanie pitnej vody. Voda je tu výrazne lacnejšia a jeden liter tu kúpite za 35 až 50 rupií (25 – 40 centov). My sme s ňou nemali žiaden problém, aj keď niektorí, odporúčajú do nich prihodiť aj čistiace tabletky. To sme my nerobili, lebo to množstvo chlóru nám pri prvom pokuse podráždilo hrdlá.

V Thorong Phedi sme museli kupovať vodu iba vo fľašiach lebo Water Station nefungovala. V High Campe nám predali vodu aj s ľadom. V Thorong Phedi aj v High Campe stojí fľaša vody rovnako veľa. Nakupujte teda v High Campe, aby ste ju nemuseli vláčite cez ten strmák čo k nemu vedie.

Ubytovanie na treku okolo Annapurny

Za izbu sa VŽDY platí. Kedysi to fungovalo spôsobom, že za dve jedlá máš ubytovanie zadarmo, no to je už minulosť. Nie sú to žiadne horibilné sumy. Za dvojlôžkovú izbu sme platili od 200 do 500 rupií (1,60 – 4 €) za noc. Ak idete ako skupina (alebo pred dedinou vytvoríte skupinu) dá sa cena zjednať alebo sa dohodnete, že za tri jedlá je izba zadarmo. Izby sú veľmi jednoduché a často chýba základné vybavenie ako odpadkový kôš, stolík, vešiak alebo vo vyšších polohách zásuvka.

Aj keď je to zriedkavé, v nižších polohách sa nachádzajú ubytovania, ktoré nemajú piecku. Tá sa nachádza vždy v jedálni. Osobne odporúčam vyhýbať sa ubytovaniu v samostatných chatkách. Ráno v nich býva väčšia zima ako v izbách, ktoré sú súčasťou budovy.

Teplá sprcha

Teplá sprcha na treku okolo Annapurny nie je vždy samozrejmosťou. Po Manang to ešte ako tak ide, i keď niekedy len na 3 minúty. Sprcha bola vždy v cene ubytovania a nikdy sme nedoplácali. Problém mala frajerka skôr keď musela vlasy sušiť Po Manangu sa už neosprchujete, najbližšie až v Muktinathu. Vtedy úradujú vlhčené servítky. Záchody bývajú tiež väčšinou len turecké.

Elektrina

S elektrinou sme nikdy nemali problém. Po Manang sme si mohli dobíjať mobily a powerbanku každý deň, niekedy aj na izbe no niekedy len v spoločenskej miestnosti. Horšie to bolo v úseku medzi Manangom a Muktinathom, kedy sme fungovali na 10 000 mAh powerbanke. Do zálohy som mal ešte jednu 20 000 mAh powerbanku, ale takmer som ju nevyužil. Myslím, že nabudúce by stačilo zobrať iba jednu 20 000 mAh.

Wifi

S turistami prišla do Himalájí aj wifi. Prvé dni treku až po Manang je k dispozícii takmer na každom ubytovaní a bez poplatku. Za Manangom častokrát už k dispozícii nie je alebo je spoplatnená, najčastejšie sumou 200 rupií (1,60 €). Ak dôjdete až do Muktinathu, ste opäť v civilizácií a v spoločenských miestnostiach uvidíte kopec ľudí so sklonenými hlavami, čumiacich do svojich telefónov.

Hygienické potreby

Základné hygienické pomôcky sa dajú zohnať v malých obchodíkoch v dedinách od Besisaharu až po Manang. A od Muktinathu smerom nižšie. Ľudia tu normálne žijú a hygienické pomôcky tiež potrebujú. Určite maj so sebou okrem iného aj toaletný papier! Ten ti nikde neposkytnú a v najvyšších polohách stojí 200 rupií (1,60 €). To isté platí aj o servítkach na stole, príbor sme si museli utierať vlastným.

A keď už sme pri tejto téme, na trase od Manangu po Thorong La Pass vedie jedna úzka cesta a ľudia po nej kráčajú v zástupe. Takže ak to na teba akurát vtedy príde a hanbíš sa čúrať pred všetkými, počkáš si až prejdu všéétci okolo

Aj keby ti niečo chýbalo, nikdy sa neboj opýtať alebo poprosiť o pomoc ľudí, ktorí idú tvojim smerom

Platenie a peniaze

Ohľadom platenia je lepšie mať nepálske rupie. Doláre nikto nechce, nemajú ich kde zameniť. Počas cesty bankomat nenájdete a všetku hotovosť treba mať so sebou, na celú dĺžku treku. Najbližší bankomat je až v Jomsome a dá sa vyberať iba po 10 000 rupií.

Ak máte iba tisíc rupiovky (8€) je to v pohode, domáci vždy mali rozmeniť. Dokonca to bolo lepšie ako v Káthmandu a Pokhare, kde si domáci často odbehnú aby rozmenili.

Na celé trvanie treku sme mali so sebou 60 000 rupií a 500 dolárov (spolu 900 €) pre dve osoby. Mali sme v pláne trekovať 14 dní aj s cestou. Nakoniec sme to kvôli istým zdravotným problémom skrátili na 10 dní aj s cestou a spolu minuli iba niečo pod 40 000 rupií (320 €).

Náročnosť treku okolo Annapurny

Z pohľadu turistu (Janka):

Spočiatku som si to nevedela predstaviť, aké to bude, kráčať v kuse toľko dní a v takej zime (-12°C). Ale okrem bolesti chrbta to bolo po fyzickej stránke bezproblémové a pocitová teplota bola výrazne vyššia Čakala som niečo podstatne náročnejšie, hlavne stúpania ale tie boli skôr kontinuálne. V Manangu som prekonala svoju psychiku, pri rozhodovaní sa, či ideme späť alebo pokračujeme. To rozhodnutie bol pre mňa kľúčové k dosiahnutiu cieľa

Z pohľadu neturistu (Milan):

Keďže mojím najväčším doterajším turistickým výkonom bolo dať Malý a Veľký Rozsutec v jeden deň, tak treku okolo Annapurny som sa trochu obával. Aj napriek tomu som nikdy nechcel využiť nosiča, pretože som chcel vedieť, či to dám. Musím povedať, že to nebolo nič nesplniteľné a aj po 7-mich dňoch turistiky som okrem boľavých trapézov nemal boľavé nohy ani otlaky.

ALE počas najnáročnejšieho dňa Treku okolo Annapurny, čo je výstup na Thorong La Pass, som mal bohužiaľ otravu jedlom a bol som výrazne slabší a pomalší, keďže telo si pýtalo svoje potreby každých desať minút. Čo ti ale viem povedať, je fakt, že dno tvojich síl je oveľa hlbšie ako si myslíš a zvládneš oveľa viac, aj napriek komplikáciam!

V skratke sa dá povedať, do Besisaharu po Manang nie je problém zohnať dôležité veci. Od Manangu už neexistuje cesta pre auto a na komfort treba na pár dní zabudnúť. Ak sa ti podarí dôjsť až do Muktinathu, si opäť v civilizácií. V konečnom dôsledku môžem povedať, že trek okolo Annapurny nás stál oveľa viac času a nervov ako peňazí

Celá FOTOGALÉRIA z treku okolo Annapurny

The post Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny appeared first on TripLovers.