Cesta vlakom cez čajové plantáže či krásne tiché miesta o ktorých turisti zatiaľ netušia. Tento článok ti prezradí, kam sa vybrať z mestečka Ella, v najkrajšej časti Srí Lanky

Obsah:

• 6. deň: Vyhliadkovým vláčikom za 1€
• 7. a 8. deň Ella
  • 8 tipov na výlet z Elly
    • Lipton’s Seat
    • Tea Factory
    • Adisham Bungalow
    • Chrám Dhowa Rajamaha Viharaya
    • Nine Arch Bridge a Demodara
    • Ravana Falls
    • Budha rock carvings v Buduruwagala
    • Little Adam’s Peak

6. deň: Vyhliadkovým vláčikom za 1€

Cesta vlakom medzi Kandy a Ellou patrí medzi najkrajšie trasy na svete a je plná zelene a výhľadov na čajové plantáže. Vlak z Kandy ide iba 2x za deň a to o 8:47 a 11:10. Lístok do 2. triedy stojí 310 LKR (1,50 €) a do 3. triedy 190 LKR (1€). Vlak ide z Kolomba a pokračuje cez Kandy a Ellu do mestečka Badulla. Na stanicu v Kandy prišiel úplne plný a hneď po pristavení sa do neho musíš “nalakťovať”, aby si sa doň zmestil. My sme sa do prvého nezmestili a museli si počkať na ďalší vlak, ako aj ďalších asi 30 turistov.

Jazda vlakom do Elly trvá približne 6 hodín a s meškaniami to zaberie celý deň. Vo vlaku sú čisté záchody na turecký štýl, ale pri neustálom natriasaní vlaku je umenie vyčúrať sa bez toho aby si sa človek neošťal. Medzi vagónmi chodia predavači s pitím a srílanským street foodom.

Tipy & rady:

• Do vlaku sa treba drzo nalakťovať
• Kúp si radšej lístok do 2. triedy, potom môžeš nastúpiť do vagónov 2. aj 3. triedy a revízor ťa nebude preháňať cez vlak
• Ak chceš sedieť vo dverách vagónu, dávaj si pozor na nohy! Môžu prísť nečakané nástupištia, cez ktoré vlak nespomaľuje, pretože tam nemusí stáť
• Vagóny nachádzajúce sa vpredu a vzadu sú rezervácie – sú úplne oddelené od ostatných vozňov, takže cez ne nemôžeš prejsť a urýchliť tak svoj nástup. S bežným lístkom sa do nich nedostaneš. Takže pri čakaní na vlak sa postav približne do stredu nástupišťa!
• Rezervovať lístok si môžeš napr. na 12go.asia ale bývajú beznádejne vypredané už mesiac dopredu
• Ak cestuješ do mestečka Nuwara Eliya, musíš vystúpiť v stanici Nanu Oya a zobrať si tuk tuk
• Trasa vlakom vedie cez hory a môže sa ochladiť, preto sa hodí mať po ruke sveter

7. a 8. deň Ella

Ella je to najturistickejšie miesto, aké na Srí Lanke nájdeš. Má úžasnú backpackerskú atmosféru. Veľmi nás potešila jeho vybavenosť, aj keď sme si museli priplatiť. Ella je jediné miesto na Srí Lanke kde sme si mohli dopriať dobrú kávu.

Reštaurácie varia veľmi chutne a nie všetko jedlo je automaticky spicy (pikantné). Aj keď ceny jedla sú v Elle drahšie, stále je to výrazne lacnejšie ako obedové menu v Bratislave. Za poriadnu večeru s pitím sme platili 7-10 € na 2 osoby.

8 tipov na výlet z Elly

Ella je horské mestečko, čomu odpovedá aj klíma. Je východiskovým bodom na výlety do okolia. Strávili sme tu dva celé dni a dopravu sme riešili požičaním skútra za 1500 LKR (7,50 €) v tetovacom štúdiu. Dopravu však môžeš vykombinovať aj vlakmi, autobusmi, či tuk tukmi ale budeš potrebovať viac času.

1) Lipton’s Seat

Lipton’s Seat sú čajové plantáže nachádzajúce sa 25 km od Elly. Navigácia nás poslala zlou cestou čo bolo obrovské šťastie, lebo sme si prešli omnoho väčšiu časť plantáží bez ruchu turistov, tuk tukov či autobusov. Cestou nahor sme dvakrát platili poplatok za vstup s motorkou (30 + 250 LKR – 1,4 €). Zberačky sa na plantážach nachádzajú iba v pracovné dni, čo je pre Srí Lanku pondelok až sobota doobeda.

Na samotnom vrchole sa nachádza domáca reštaurácia s tradičným srílanským jedlom. Jeden kus za 50 rupií (0,25 €), čo je super cena na takú vychytenú turistickú destináciu. Vrchol Lipton’s Seat sa nachádza v výške až 1900 m n. m. a môže sa tu náhle ochladiť či začať pršať.

2) Tea Factory

V okolí Elly sa nachádza mnoho tovární na spracovanie čajových lístkov. My sme navštívili Dambethenna Tea Factory hneď pri plantážach Lipton’s Seat. Za 250 LKR (1,25 €) nám urobili 15 minútovú prehliadku továrne a ukázali nám ako spracovávajú, sušia a separujú čaje podľa kvality.

3) Adisham Bungalow

Adisham Bungalow je vidiecke sídlo s britským šmrncom a záhradou, ktoré si dal postaviť britský obchodník. Aj keď na to nevyzerá, momentálne slúži ako benediktínsky kláštor. Pre Srílančanov je to poriadna exotika, pre nás návrat do Európy. Vstupné je 150 LKR (75 centov) a návšteva zaberie do 20 minút. V rámci návštevy môžeš ísť aj do interiérov kláštora, ale musíš sa vyzuť Vnútri sa nachádzajú 3 veľmi jednoducho zariadené miestnosti.

4) Chrám Dhowa Rajamaha Viharaya

Miesto, ktoré zatiaľ objavilo len málo turistov je chrám Dhowa Rajamaha Viharaya vzdialený 5 km od Elly. Je to veľmi duchovné miesto, kam domáci prichádzajú vykonávať svoje modlitebné rituály ako polievanie stromov, pálenie sviečok, vonných tyčiniek, alebo jednoducho modlenie sa. Súčasťou chrámu sú aj jaskynné priestory a pripomínajú tak posvätné jaskyne v Dambulle. Vstupné do týchto priestorov je 100 LKR (50 centov).Hneď vedľa chrámu sa nachádza skala, z ktorej vidno v stene vyrytú sochu Budhu v skale.

5) Nine Arch Bridge a Demodara

Pre turistov je Nine Arch Bridge jedno z najväčších lákadiel Srí Lanky. Nachádza sa len kúsok od mestečka Ella a dá sa k nemu dostať z dvoch strán, zo severnej alebo južnej. Je naozaj krásny, ale je veľmi náročné ho odfotiť uprostred dňa počas silného slnka. Zastávka na Nine Arch Bridge nám veľmi pripomenula Chmarošský viadukt pri obci Telgárt na východnom Slovensku. Aj tu sa nachádza viadukt z 9 oblúkov a tiež ním prechádza vlak. Rozdiel je iba v tom, že Slovensko to nevie predať.

Kúsok od Nine Arch Bridge sa nachádza aj Telgártska slučka v srílanskom prevedení. Ide o železničnú slučku Demodara, kde sa vlak obkrúti okolo kopca a trať sa na jednom mieste križuje v rozdielnej nadmorskej výške. Nie je tu veľmi čo pozerať, maximálne jeden krátky tunel, ale z hľadiska líniovej architektúry je to veľmi zaujímavé.

6) Ravana Falls

V okolí mestečka Ella sa nachádza mnoho vodopádov. K tým najväčším a najnavštevovanejším patrí Ravana Falls, ktorý je od Elly vzdialený len 6 km, ale s výrazným poklesom nadmorskej výšky. Vodopád vidno od cesty, no k časti kde padá voda z najvyššej výšky sa nedá dostať. Po vodopádom sa dá aj kúpať, čo využívajú najmä domáci, ktorí sa tu aj umývajú a obaly od šampónov vyhadzujú do vody

7) Budha rock carvings v Buduruwagala

Skala do ktorej je vytesaných 7 Budhov je od Elly vzdialená až 37 km. Cesta vedie cez veľmi pekné scenérie, kedy sa schádza z hôr do nížiny. Vzdialenosť je hlavný dôvod prečo sem nechodia takmer žiadni turisti a prečo sme tam boli prvých 20 minút sami. Vstupné je 2 USD alebo 364 LKR (1,75 €).

8) Little Adam’s Peak

Kúsok za mestom sa nachádza hora Little Adam’s Peak, z ktorej vidno úžinu nazývanú Ella Gap smerujúcu z hôr do nížiny. Výstup trvá približne 20 až 30 minút a vedie pekným prostredím pomedzi čajové plantáže. Je to veľmi turistické miesto a hore je problém nájsť si miesto na sedenie. Ak by si sa sem chystal ku večeru, určite si zober niečo teplé, lebo počasie v horách na Srí Lanke sa mení v momente.

Pri Little Adam’s Peak môžeš ísť na Flying Ravana Mega Zipline, ktorý vedie ponad čajové políčka.

Tipy & rady:

• Ak sa v Elle rozhodneš šetriť a jesť u domácich, priprav sa na to, že pre turistov majú pripravený špeciálny cenník a zaplatíš toľko ako za posedenie v peknej reštaurácií
• Zberačky na plantážach za fotografiu vyžadujú odmenu
• Súčasťou chrámu Dhowa Rajamaha Viharaya sú jaskyné priestory, a ak sa nechystáš na sever aspoň v malom nahradia posvätné jaskyne v Dambulle

Ďaľšie rady a odporúčania na tvoju cestu po Srí Lanke nájdeš v článkoch:

• #1: Za budhizmom do srdca Srí Lanky
• #3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy

The post Srí Lanka #2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly appeared first on TripLovers.

Najslávnejšia soľná púšť na svete Salar de Uyuni prilákala aj nás. Koľko stojí jej návšteva, čo si treba zobrať so sebou a či má vôbec zmysel priplácať si za anglicky hovoriaceho sprievodcu sa dozvieš v nasledujúcom článku

Obsah:

• Kde začať tour na Salar de Uyuni?
• Aké typy tours na Salt flats existujú?
• Náklady a poplatky
• Čo si zobrať
• Pár slov k sprievodcom
• Ubytovanie v soľnom hoteli
• Jedlo a stravovanie
• Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Kde začať tour na Salar de Uyuni?

Tour na Salt flats sa dá začať na troch miestach:

• Uyuni – je štartovacou dedinou pre turistov prichádzajúcich z Peru a La Paz.
• San Pedro de Atacama (Čile) – pre turistov prichádzajúcich z Čile a púšte Atacama.
• Tupiza – je mestečko v Bolívií a slúžia ako štartovací bod pre turistov prichádzajúcich z Argentíny. Od soľnej púšte a všetkých atrakcií sa nachádza poriadne ďaleko, takže môžeš počítať aj so 4 dňovou tour.

Tours sú prispôsobené tak, že sa v rámci nej vieš transportovať a skončiť v inom meste. Najčastejšie turisti začínajú v Uyuni a končia v San Pedro da Atacama, prípadne naopak.

Aké typy tours na Salt flats existujú?

Na soľnú púšť existujú 1 – 4 dňové tour, v závislosti od miesta štartu.

• 1 dňová tour – ak vychádzaš z Uyuni, dá sa spraviť jednodňový výlet čisto iba na soľnú púšť.
• 2 dňová tour – pripadá do úvahy opäť z Uyuni, s tým, že noc prespíš v soľnom hoteli (celý zo soli) a vrátite sa opäť do Uyuni. Na tento druh tour chodí dosť málo ľudí a môže byť problém naplniť džíp.
• 3 dňová tour – je najpopulárnejšia. Uvidíš v rámci nej soľnú púšť, plameniaky aj lagúny v rezervácií. V rámci nej sa vieš dostať aj do inej destinácie ako si začínal, čo využíva mnoho turistov.
• 4 dňová tour – pripadá do úvahy ak vyrážaš/končíš v Tupize

Náklady a poplatky

Najlacnejšie trojdňové tours na soľnú púšť z Uyuni vychádzajú vraj už od 700 Bs. (92 €) na osobu. Štandardne je v cene zahrnutá doprava džípom, ubytovanie, strava. V cene nie je zahrnuté vstupné na ostrov Incahuasi 30 Bs. (7,6 €) a vstupné do rezervácie (Reserva Nacional de Fauna Andina Eduardo Avaroa), čo je ďalších 200 Bs. (26 €). Navyše, počas tour idú malé výdavky na veci ako káva, voda, wc, toaletný papier, prípadne nejaký snack. Takáto lowcoastová tour sa dá spraviť, ak ti nevadí španielsky hovoriaci sprievodca.

Nakoľko sme v Uyuni mali problémy, boli sme radi, že sme sa dostali na soľnú púšť aspoň so španielsky hovoriacim sprievodcom a za vyššiu cenu. V garáži za chrbtom protestujúcich barikádistov sme za tour zaplatili 900 Bs. (117,80 €) + 45 Bs (5,90 €) poplatok za platbu kartou. Navyše nás neskôr čakali aj tie vyššie spomínané poplatky.

V podstate sme z toho vyviazli veľmi šťastne, lebo tour sme pri stave dopravy, aká práve panovala v Bolívii nemali zarezervovanú dopredu. Bez toho to nejde. Za bežných okolností rezerváciu tour treba urobiť dopredu.

Čo si zobrať

• Spacák – izby nemajú kúrenie, piecka sa nachádza iba v jedálni a všetci čo spacák nemali hovorili, že sa veľmi nevyspali kvôli zime
• Zimnú bundu (teplé oblečenie) – síce ti môže vyjsť veľmi pekné počasie, ale na rána a večere sa ti určite hodí
• Slnečný krém, labello s UV a slnečné okuliare – ak budeš mať šťastie na počasie, bolo by nešťastie tieto veci nemať
• Toaletný papier – o jeho dôležitosti hádam diskutovať nemusíme ale dá sa kúpiť aj počas zastávok na ubytovaniach či v „bufetoch“
• Plavky – v rámci programu na Salar de Uyuni je aj kúpanie sa v teplých prameňoch
• Štuple do uší – tie treba pri cestovaní vždy a všade
• Rekvizita – niečo s čím si chceš spraviť foto na Salar de Uyuni. Mysli na to, že to musí byť v dostatočnej veľkosti, lebo ak sú predmety príliš malé, tak budeš musieť zaostriť buď na predmet alebo na seba

Pár slov k sprievodcom

Náš sprievodca bol skôr len vodič. Mali sme španielsky hovoriaceho sprievodcu, čo nebol problém. Problém bol to, že nám o navštívených miestach takmer nič nepovedal. Keď sme sa ho niečo spýtali, odpovedal nám vždy niečo banálne… napríklad, že tamtá skala je “rock.”

Druhý džíp mal anglicky hovoriaceho sprievodcu a ten na tom nebol o nič lepšie. Akurát nám vedel povedať organizačné veci. Naši sprievodcovia nám pri návšteve každého miesta dávali šibeničný čas na urobenie si fotiek, ale nie na užitie si konkrétneho miesta, prírody či zvierat. Nezodpovedali nám ani najzákladnejšiu otázku: Ako sa dostalo soľné jazero na náhornú plošinu?

Ubytovanie v soľnom hoteli

Počas trojdňovej tour sme vystriedali dve rôzne ubytovania. Všetky tours s prenocovaním, majú aspoň jednu noc v „soľnom hoteli,“ ktorých je v okolí Salar strašne veľa. Status soľný si hotel zaslúži až vtedy, ak je naozaj všade soľ, to znamená aj na zemi. Čo je strašne super, keď ideš zo sprchy do spacáku a máš ju nalepenú všade na nohách.

Sprcha k dispozícií je, ale za poplatok 10 Bs. (1,30 €). Wifi pravdepodobne nemajú žiadne ubytovania, ale nakoľko wifi je všade tam kde sú turisti, tak aj na Salar sa čoskoro určite dostane

Jedlo a stravovanie

Strava je zabezpečená v rámci tour. Raňajky a večere sú na ubytovaní. Pri raňajkách dostaneš na každý stôl nové, ešte neotvorené produkty, ktoré sa poväčšine nezjedia a domáci ich už nemôžu ponúknuť ďalším hosťom. Ak idete dva a viac džípov spolu (teda máte aj viac stolov), môžete takéto potraviny zdieľať a neotvárať všetky. Rovnako to funguje s obedmi a večerami, čo sa nezje, ide do koša.

Počas raňajok a večere máš k dispozícií teplú vodu a čaj. Žiaľ, mlieko do kávy nie je štandardom. Prekvapivo neboli k dispozícií ani kokové listy. My sme mali svoje, ktoré sme si kúpili v bufete počas cesty. Cena balíčka bola 5 Bs. (0,70€), čo stojí za odskúšanie

Čo uvidíš na 3 dňovej tour

Naša trojdňová cesta na Salt flats a náhornú plošinu Altiplano neprebiehala podľa plánov. Kvôli barikádam v Bolívii a počasiu sme nevideli úplne všetko. Navyše sme drvivú väčšinu času strávili v aute, presúvaním

Počas prvého dňa sme okrem diskutovania o uviaznutí v Uyuni videli aj vytúženú soľnú púšť. Samotná soľná púšť si ma naozaj získala hlavne počas západu slnka, kedy sme mali vyhradený čas na robenie si “tých priblblých fotiek“. Ale najväčší WOW efekt sa dostavil pri návšteve Isla Incahuasi, ktorý je posiaty niekoľkometrovými kaktusmi Na ostrov sa platí zvlášť vstupné 30 Bs. (4€) v cene ktorého je aj WC. Za toaletu sa poväčšine všade platí po 5 Bs. (70 centov).

V druhý deň sme pokračovali po náhornej plošine Altiplano k plameniakom a lagúnam. Zastavili sme sa aj pri koľajách vedúcich do Čile. V súvislosti s tým ti odporúčam pozrieť si dokument – Nejdrsnější vlaky světa – Brazílie, Bolívie, Chile. Pre nepriaznivé počasie sme poriadne nevideli žiadne okolité vulkány.

Počas celého dňa sme mali malé krúpy a pri prechode horským priechodom (4600 m. n. m.) sme zapadli v snehu a miestami bola viditeľnosť skoro nulová. Museli sme to otočiť a ísť spať, čo pre nás v ten deň znamenalo koniec programu. Večer nás chytila piesočná búrka. Keď sme sa pýtali kde je sprcha, ukázali nám, že musíme vyjsť von a prejsť do ďalšej budovy. Tak sme zhodnotili, že až tak strašne nesmrdíme

Kvôli snežnej búrke nám náš sprievodca navrhol zmeniť program. Kvôli snehu sme sa mohli, ale nemuseli dostať do rezervácie, kam sa platí vstupné 200 Bs. (26€). Nemuseli sme prísť len o peniaze, ale aj o drahocenný čas, preto sme sa celá skupina zhodli na alternatívnom pláne. V rámci toho nás sprievodca povodil po viacerých lokalitách s lávovými horninami a konečne sme objavili stádo lám, ku ktorému sme mohli podísť bližšie

Najkrajšia zastávka, ktorá nás oslovila bola prechádzka ku Laguna Negra. Svojim zeleným špongiovitým povrchom nám okolie pripomínalo pohľadnice z Nového Zélandu alebo Islandu. Na naše vyžiadanie sme sa išli pozrieť aj na cintorín vlakov, tesne za Uyuni.

Po skončení tour naše cesty pokračovali späť do La Paz. Blokády medzitým už skončili, tak sme využili nočný autobus za 70 Bs. (9€), ktorý odchádzal o 20:30.

Z návštevy Salar de Uyuni a náhornej plošiny Altiplano si odnášame prekrásne fotky, no napriek tomu to nebolo to najlepšie z Bolívie.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Sprievodca bolivijskou soľnou púšťou Salar de Uyuni appeared first on TripLovers.

Bolívia, málo navštevovaná, a pritom taká krásna. Prečo? Pre predstavu ti opíšem naše negatívne zážitky ako sme sa snažili dostať na soľnú púšť Salar de Uyuni.

Obsah:

• Cesta na Salar de Uyuni začína veľmi dobre
  • Prvé príznaky
  • Prvý plač
  • Keď domáci pomáhajú
  • Nie je to v našich rukách
  • To že sme v Uyuni, nič neznamená
  • Z víťazstva väzenie
  • Ako sme na tajnáša utekali na tour Salar de Uyuni
• Prečo sa organizujú blokády?
• Čo môžeš robiť preto, aby si netrčal v blokádach?
• Čo sa stane ak prejdeš blokádu?
• Čo všetko ti môže v Bolívii skaziť plány?

Cesta na Salar de Uyuni začína veľmi dobre

Odchádzame z národného parku Toro Toro skoro ráno, ešte pred šiestou. Vo veľmi dobrom čase prichádzame do mesta Cochabamba. Na autobusovom termináli nás víta tradičný latinoamerický staničný foklór. Rúrorúro, Sucré, Tacruz Santa Cruz, Pazalapazalapazáp, Tosípotosí

Dostať sa dá všade, okrem našej destinácie, Uyuni. Nevidíme v tom problém, na cestovanie máme celý deň. Rozhodli sme sa preto ísť s prestupom v Orure.

Prvé príznaky

Naša cesta do Orura ubieha extrémne pomaly. Hýbeme sa, ale za hodinu a pól sme prešli 27 kilometrov. Podobne pomaly sme šli aj v Nepáli, ale tam cesta nebola vybudovaná.

Z (pre nás) neznámeho dôvodu odrazu autobus zastavil. Mysleli sme si, že kvôli obedu a WC. Na mieste bola armáda, aj televízia a na otázku, prečo stojíme sme dostali odpoveď “inaugurácia cesty.”

V odstavenom autobuse sme strávili 6 a pól hodiny. A nakoľko sme netušili, že tu takto stvrdneme, nekúpili sme si nič na jedenie od miestnych čo stále ponúkali jedlo. Kým sme sa odhodlali všetko vypredali

Do Orura sme prišli neskoro večer, 10 minút po odchode nočného autobusu do Uyuni. Nemali sme internet a ani gule na to ísť hľadať ubytovanie do bolívijskej noci. Rozložili sme svoje spacáky na lavičkách autobusového terminálu a v zime prečkali noc ako bezdomovci.

Prvý plač

Ráno sa dozvedáme, že cesta z Orura do Uyuni je uzatvorená… na neurčito. Ale môžeme ísť cez Potosí, čo je 200 km a 6 hodín navyše.

V Potosí sa dozvedáme, že aj medzi Potosí a Uyuni je uzávera a že najbližšie autobus pôjde až nočný. Navyše, nie z terminálu na ktorý sme prišli. To už som sa rozplakala!

Keď domáci pomáhajú

Z nepochopiteľného dôvodu sme sa s našou úbohou španielčinu išli spýtať policajta, či je všetko naozaj tak mizerné, ako nám povedala predavačka lístkov. Ten nám poradil ísť najprv na druhý terminál a lístky kúpiť až tam. Že blokády trvajú len do piatej. To nás trochu rozveselilo.

Mladé študentky nám poradili, ako sa dostať na druhý terminál autobusom za 1 Bs. (13 centov).

Na druhom termináli sme si kúpili lístok do Uyuni, pričom všetko naznačovalo tomu, že blokády o piatej naozaj skončia…neskončili

Nie je to v našich rukách

40 km pred Uyuni zastavujeme. V kolóne stojíme 3 hodiny. Je už neskoro večer a dostávame možnosť vrátiť sa späť do Potosí. Väčšina domácich túto možnosť využíva. Mimochodom, cesta medzi Potosí a Uyuni bola pri západe slnka neuveriteľne krásna a som rada, že sme ju absolvovali

Z ničoho nič vodič naštartoval a chcel predísť kolónu, ale niekto po ňom začal kričať niečo v zmysle: Kamže kam?! Budeš tu stáť ešte hodinu! Počuli sme, že za prekročenie barikád hrozí, že na vozidlá budú hádzať kamene.

Vodič nám oznámil, že ak sa do polnoci kolóna nerozpustí, otočí to späť do Potosí. Takže to už nebolo v našich rukách.

Tesne pred polnocou sa kolóny rozbehli. Ešte dvakrát sme na chvíľu stáli. Zastavili sme až 4 km pred Uyuni a vodič nám oznámil, že ďalej už musíme ísť pešo. Tak sme šli.

V noci, za prítomnosti túlavých psov a ďalších nasratých turistov a domácich sme v “mŕtvom” meste hľadali akýkoľvek nocľah. Zobudili sme nejakú domácu a za dvojnásobnú cenu dostali izbu s vlažnou vodou v sprche.

To že sme v Uyuni nič neznamená

Ráno sme išli do odporúčanej agentúry. Cestou vidíme, že v uliciach Uyuni je nejako mŕtvo. V agentúre nás zrušili a zahlásili, že pokiaľ nemáme tour zabookovanú dopredu, nezoberú nás. “Ako si máme pri takomto stave dopravy zabookovať tour dopredu?”

Vyskúšali sme náhodnú agentúru, odkiaľ nás poslali za chlapíkom na ulicu, ktorý vraj organizuje tour.

Z víťazstva väzenie

Na ulici sme sa začali zhromažďovať s ďalšími turistami, ktorí tiež prišli v noci z rôznych smerov. Tam sme sa dozvedeli, že žiadne tour nie sú možné a Uyuni je zabarikádované z každej strany. Zo zúfalstva dostať sa do Uyuni sa odrazu stalo väzenie a zúfalstvo dostať sa von.

V hlúčiku približne štyridsiatich turistov sme s chabými jazykovými schopnosťami zisťovali čo sa deje a čo môžeme robiť preto, aby sme sa dostali na vysnívanú Salar de Uyuni.

Počas chaotického doobedia sa toho stalo viacero. Od zúfalstva, že sme uväznení v totálnej diere, cez tiché prostesty domácich, po organizáciu autobusu s povolením ísť spať do Orura, až po malý zázrak.

Ako sme na tajnáša utekali na tour Salar de Uyuni

Celé chaotické dopoludnie sme riešili, čo ďalej a vzišla z toho trojdňová tour na soľnú púšť s neznámou “ženou v žltom.” Okolo obeda sme sa dali dokopy 12 ľudí, aby sme naplnili dva džípy. Išli sme do neznáma. Poza barikády, do dvora s neomietnutým domom, s garážou.

Žena v žltom podplatila účastníkov blokád, aby pustili dve autá s turistami. Ovca je celá, aj vlk je sýty. Len turisti mierne nasratí.

Neuveriteľné na tom bolo, že sa dalo zaplatiť kartou! Aj keď sme netušili, či je naozaj všetko kóšer. Za tour sme zaplatili 900 Bs. (117,80€) na osobu + 45 Bs. (5,90€) poplatok za platbu kartou. Hotovosť sme nemali pri sebe, nakoľko sme už boli v tom, že z Bolívie neúspešne odchádzame.

Nemali sme šancu vyberať si medzi agentúrami, anglicky či španielsky hovoriacim sprievodcom alebo ubytovaniami. V ponuke bola len 3-dňová tour cez jednu tetu v žltom. Bol to risk, no bolo nás v tom 12 ľudí.

Prečo sa organizujú blokády?

Blokády v Bolívii sú politicky motivované chudobnejšou vrstvou obyvateľov. Protesty sú robené z rôznych dôvodov, vyhrotené bývajú najmä pred a v čase volieb.

Veľké mestá v krajine sú spojené vždy len jednou hlavnou cestou a obchádzky sa rátajú v stovkách kilometrov. Domácim sa blokády osvedčili na dosiahnutie svojich cieľov už v minulosti. Napr. pri blokovaní zásobovania La Paz, v mestskom satelite El Alto. Cieľom bolo vybudovanie lanovky do tejto vysoko položenej, odľahlej, ale zato významnej mestskej štvrte.

Blokády v Uyuni sa zase snažia donútiť domácich Uyuničanov, aby boli nespokojní a odsťahovali sa z Uyuni. Následne by sa zmenili podmienky pre mestské zastupiteľstvo, ktoré chce zvrhnúť starostu (ktorý je aktuálne vo väzení).

Tak ničia život svojim vlastným susedom. Kazia tak mestu jedinú zárobkovú činnosť aká tu je a tou je turizmus lebo barikády sa vzťahujú aj na tours na soľnú púšť

Čo môžeš robiť preto aby si netrčal v blokádach

Môžeš sledovať aktuálny stav blokád na vládnych webových stránkach: transitabilidad.abc.gob.bo a osac.gov, ale ani tie nie sú úplne vždy aktualizované.

Čo sa stane ak prejdeš blokádu?

Blokády môžu vyzerať rôzne. Niekedy sú to natesno zaparkované autá, alebo natiahnutá páska či rozložené kuželky. Ak sa pokúsiš túto hranicu prekročiť autom, domáci sú schopní začať do teba hádzať kamene! Blokády neplatia na chodcov, pešo sa pohybovať môžeš.

Čo všetko ti môže v Bolívii skaziť plány?  

V Bolívii si určite nerob plány. Nám sa osvedčilo neplánovať absolútne nič

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky a otrava jedlom
• počasie a prírodné katastrofy
• oslavy a sviatky
• čokoľvek iné

Mnohé veci a konverzácie, ktoré sa udiali počas vyššie opísaných troch dní prebiehali v tichom duchu a bez veľkých prejavov emócií. Nikdy nikto nevedel, či je ten správny čas nadávať a byť nasratý, lebo nikto nevedel či to nebude ešte horšie. 

Pri ceste do Bolívie sme netušili, že nás niečo takéto môže čakať. Jednoducho sme museli akceptovať situáciu. Aj o tom je cestovanie.

The post Ako nám blokády v Bolívii komplikovali život appeared first on TripLovers.

Granada ponúka program na dva dni. Otázka vzniká, čo so zvyšným časom. Tento článok ponúka zopár návrhov na výlety v okolí Granady, na ktoré sme sa počas našej návštevy tohto mesta vybrali, alebo aj nevybrali. Ich poradie sme zvolili podľa vzdialenosti od Granady.

Obsah:

• Monachil (Los Cahorros)
• Sierra Nevada – Virgen de las Nieves
• Montefrío
• Jaén
• Las Alpujarras
• El Mar de Plástico
• Guadix

1) Monachil (Los Cahorros)

Dedinka Monachil je od Granady vzdialená len 14 km. Bez problémov sa tu dá bezplatne zaparkovať a vybrať sa na malú prechádzku do kaňonu Los Cahorros. Cesta je značená veľmi jednoduchým spôsobom, maľovanými šípkami. Cesta začne naberať na kráse až keď sa dostaneme za dedinu. Stále naberáme nadmorskú výšku, obchádzame vodopádik a prechádzame malý mostík. Dostávame k závesnému mostu, na ktorý smú vstúpiť len 4 ľudia súčasne.

Máme šťastie, že sme kaňon Los Cahorros navštívili v pracovný deň. Cez víkendy sem chodí množstvo rodín s deťmi, niečo ako bratislavská Železná studnička. Hneď vedľa závesného mostu padá voda do priepaste. Krásny pohľad si ale nemôžeme užívať príliš dlho, na most sa tlačia ďalší turisti.

Za závesným mostom prichádza tá najkrajšia časť, kaňon Los Cahorros, ktorým sa valí riečka Río Monachil. Pre návštevníkov je popri stene vytvorený chodník, po ktorom sa majú šancu dostať sa až na koniec kaňonu.

To najpodstatnejšie z výletu zabralo najmenej času a aj keď to bola len malá prechádzka, zabrala nám s cestou celé dopoludnie. Pri prevýšení 200 metrov sme sa aj slušne zapotili ale vôbec to neľutujeme. Okrem dostupnosti sa Monachil zaradil na vrchol rebríčka aj v celkovom dojme a z výletov do okolia sme s týmto boli najspokojnejší

Len pre predstavu, takto sa turistikuje v kaňone Monachil

2) Sierra Nevada – Virgen de las Nieves

Z Granady sme zamierili na 44 km vzdialenú vyhliadku Virgen de las Nieves (Panny Mária Snežnej). Názov vyhliadky celkom zodpovedá našej návšteve, na vrchole bola nepríjemná zima a veterno. Z vyhliadky je pekný pohľad na observatórium, kvôli ktorému je odhrnutá cesta od snehu, inak by sme sa museli brodiť závejmi snehu.

Výlet na Sierru Nevadu v máji nebol najideálnejší nápad, lebo sa tu v podstate nedá nič robiť. Nie je vhodné počasie ani na lyžovačku ani na turistiku. Dôkazom je aj fakt, že sme nemuseli platiť parkovné na inak platenom parkovisku. Inými slovami by som to zhrnula len ako príjemnú autoturistiku.

3) Montefrío

Montefrío sme žiaľ nenavštívili. Pri ceste z Córdoby do Granady sme uprednostnili návštevu Jaén. Absolvovať 50 km z Granady a ešte raz toľko pri ceste späť sa nám už ale nechcelo, žiaľ ešte stále nie sme milionári.

Nad dedinkou Montefrío sa tíči útes, ktorému dominuje kostol. Všetky domčeky sú natreté na bielo a celá panoráma pôsobí veľmi fotogenicky. Hádam nabudúce.

4) Jaén

Jaén je od Granady vzdialené až 94 km. My sme ho navštívili ešte cestou z Córdoby a už to bolo dosť z cesty. Navštívili sme kadetrálu (vstupné 5 €) a hradby Castillo de Santa Catalina, ktoré sú otvorené iba do 15:00 za vstupné 3 €, to sme žiaľ nestihli. Ako adekvátnu náhradu sme zamierili na vyhliadku Cruz del Castillo de Santa Catalina hneď za hradbami. Je odtiaľto pekný pohľad na mesto, katedrálu a aj na hradby. Návšteva Jaén nás nejak špeciálne neohúrila a ľutujeme, že sme ho uprednostnili pred návštevou dedinky Montefrío.

5) Las Alpujarras

Náš prenájom auta nás nelimituje kilometrami, preto nám nič nebráni zamieriť do bielych dedín ukrytých v kopcoch Sierry Nevady. V podstate tu nič špeciálne nie je, čo z týchto bielych dedín robí ideálne miesto na oddych. Na južné svahy Sierry chodia často oddychovať domáci, takže cez víkendy a sviatky môže byť problém zohnať ubytovanie.

Ak máš rád španielsku kuchyňu, možno ťa neodradí ani tých 100 km z Granady. V oblasti Las Alpujarras môžeš vyskúšať aj tradičné jedlo regiónu, Plato Alpujarreño. Jeho príprava je veľmi jednoduchá. Na tanier dostaneš vyprážané volské oko, klobásu, krvavničku a šunku La Alpujarra, ktorá sa vyrába v dedine Trevélez. Ako príloha sa podávajú zemiaky.

6) El Mar de Plástico

Návštevu pôvabných Las Alpujarras sme spojili s návštevou regiónu Almería, kde sa nachádzajú fóliovníkové plantáže, domácimi nazývané aj ako “El Mar de Plástico”. Celý povrch nížiny v oblasti mesta El Ejido, o rozlohe 10×20 km, sa topí vo fóliovníkoch iba preto, aby mali Európania aj počas zimných mesiacov na stole čerstvé, ale hlavne lacné paradajky.

Ak chceš vidieť katastrofu, ktorá ti fyzicky neublíži, ale zároveň sa budete cítiť ako v apokalyptickom filme, tak je El Mar de Plástico to práve miesto. Možno aj to je dôvodom nerozvinutého turizmu, v regióne, ktorý má more aj hory…

7) Guadix

V mestečku Guadix nájdeš jaskynné príbytky vytesané do tufu, čo je sedimentárna hornina vytvorená zo sopečného popola. Slovenský ekvivalent nájdeš v Brhlovciach

Celá FOTOGALÉRIA z Monachilu

Celá FOTOGALÉRIA zo Sierry Nevady

Celá FOTOGALÉRIA z Jaén

Celá FOTOGALÉRIA z Las Alpujarras

Celá FOTOGALÉRIA z Almeríe

The post 7 tipov na výlety v okolí Granady appeared first on TripLovers.

Názov krásky na úpätí pohoria Sierra Nevada má rovnaký slovný základ ako ovocie zobrazované v jeho erbe – granátové jablko.

Obsah:

• Vstupenky do Alhambry
  • Kde zohnať lístky na Alhambru?
  • Audio sprievodca zadarmo
• Alhambra, perla Granady, perla Andalúzie
• Koľko času potrebuješ na Alhambru?
• Čo sa ešte oplatí v Granade vidieť?

Do Granady mierime za kamarátkou, ktorá tu už 4 roky študuje tlmočníctvo. Ubytovanie máme bohu vďaka vyriešené, väčší problém nám robí parkovanie. Pokiaľ si nenájdeme auto, ktoré práve opúšťa parkovacie miesto, tak šanca zaparkovať zadarmo je nulová. Z troch pokusov zaparkovať, nám to dvakrát trvalo vyše hodinu a raz iba trištvrte. Pri tomto probléme sme seriózne uvažovali, že zaparkujeme v 3 km vzdialenom nákupnom centre Sierra Nevada a odtiaľ sa dokorčuľujeme na ubytovanie. Ale ani to by nebolo najlepšie riešenie. Kopcovitá Granada vôbec nie je prispôsobená na korčule.

Vstupenky do Alhambry

Stredoveku pevnosť a arabské paláce pútajú návštevníkov z celého sveta. Alhambra je najnavštevovanejšou pamiatkou celého Španielska a záujem je taký obrovský, že počet vstupeniek do jej najkrajšej časti, Palacios Nazaríes, je limitovaný.

Alhambra je zložená z troch častí. Prvá je Alcazaba, najstaršia časť Alhambry, do ktoré nie je za potreby kupovať vstupenku vopred. Vstupenka nie je viazaná na čas vstupu. Druhá časť je Palacio de Generalife, dom záhradného architekta a jeho záhrady. Rovnako ako pri Alcazabe sa dajú kúpiť vstupenky v daný deň a dajú sa využiť hocikedy. Tretia časť sú arabské paláce, Palacios Nazaríes, ktoré sú najbohatšie zdobené. Počet vstupeniek do ich priestorov je obmedzený a je viazaný na presný čas vstupu.

Kde zohnať lístky na Alhambru?

1. oficiálna webstránka
   – cena lístka na všetky tri časti Alhambry je 14,85 €
   – lístky sa dajú kúpiť maximálne 3 mesiace dopredu
   – ak sú lístky vypredané, priebežne sledujte, či niekto nezrušil rezerváciu (tak sme sa k lístkom dostali my)
2. cestovné agentúry
   – za svoje služby pýtajú niekoľkonásobné ceny POZOR! existujú agentúry, ktoré vám poskytnú tour na Alhambru, ale iba do jej neplatených častí. Ich ceny sa pohybujú v rozmedzí 11 – 15 €
3. Granada Card
4. ak sú lístky vypredané, stále je možnosť ísť v neobmedzenom čase na Alcazabu a Generalife, alebo si skúste zakúpiť lístky na nočnú prehliadku

Audio sprievodca zadarmo

Odporúčam si dopredu stiahnuť do mobilu bezplatnú aplikáciu Cooltura. V komplexe sa nachádza množstvo tabuliek s QR kódom, ktorý si stačí naskenovať a vypočuť si audio nahrávku v anglickom, nemeckom, španielskom alebo nórskom jazyku

Alhambra, perla Granady, perla Andalúzie

Počas dvoch týždňov v Andalúzií sme si všimli, že mnohé historické názvy začínajú na A, čo nám prišlo na španielčinu nezvyčajné. Pôvod týchto slov je v arabčine, A-čko na začiatku je pozostatok členu spojený so slovom. Aj názov Alhambry vznikol spojením členu a základu slova, v tomto prípade z arabčiny hambra – červený.

Komplex stredovekých palácov a pevností Alhambra v preklade znamená “Červené opevnenie.” S veľkou pravdepodobnosťou je názov odvodený od farieb vonkajších múrov, ktoré mali pôvodne tehlovočervenú farbu.

Alhambra začala vznikať ako malá pevnosť v 9. storočí. Bola ľahko dobytná a nedokázala obrániť ani vlastnú armádu. Výstavba bohato zdobených palácov pre maurských vladárov začala až koncom 13. storočia. Vnútorná výzdoba je pripisovaná panovníkom Jusufovi I. a Muhammadovi V. Počas vládnutia dynastie Nasrid boli do palácových komplexov a záhrad Generalife dovedený zavlažovací systém, čo Alhambru ešte viac premenilo na sídlo vladárov.

V roku 1492, kedy bola pri moci Izabela I. Kastílska so svojim manželom Ferdinandom II. Aragónskym, bolo okolie Granady získané katolíkmi naspäť. Posledný sultán z dynastie Nasrid sa vzdal Alhambry bez boja a bez toho, že by bola pevnosť napadnutá. Následkom vplyvu náboženského fanatizmu bolo vyháňanie moslimov a židov z Pyrenejského poloostrova, čo viedlo k zhoršeniu regionálnej ekonomiky.

Získanie Alhambry kresťanmi viedlo k znehodnocovaniu jej interiérov a veľkému “upratovaniu.” Časť palácov bola zničená a prestavaná do renesančného štýlu, nesúc meno ich stvoriteľa Karola V. Jednoduchosť palácu, ktorý narúša komplex Alhambry, a priam s nim kontrastuje, vidno už z diaľky, najlepšie z vyhliadky Mirador de San Nicolás. Palacio de Carlos V. je pre väčšinu turistov nezaujímavá stavba, preto sa do nej neplatí žiadne vstupné.

Samotná Alhambra ležala v žalúdku viacerým ľuďom. V 19. storočí vyhodili do luftu niektoré veže. Neskôr, počas francúzskej okupácie, chcel celú Alhambru vyhodiť do vzduchu Napoleon. Tomu zabránil jeho vlastný zranený vojak, ktorý zostal na hradbách a znehodnotil výbušninu. Ťažko povedať či to robil kvôli záchrane svojho životu alebo záchrane palácov. Po týchto incidentoch sa šťastie konečne usmialo aj na samotnú Alhambru a začali sa veľké reštaurátorské práce, financované kráľovskou korunou. Dnes je Alhambra najnavštevovanejšou pamiatkou Španielska a niet sa čomu diviť

Nám sa s veľkým šťastím podarilo zohnať lístky do všetkých komplexov Alhambry, iba tri dni pred jej návštevou. Okrem lístku do Alcazaby a Generalife sme sa tešili aj z lístkov do arabských palácov – Palacios Nazaríes. Palácový komplex je zo všetkých najbohatšie zdobený a jeho prehliadka trvá najdlhšie. Jeho najkrajšou časťou je Patio de los Leones (Levie nádvorie), ktorú zdobí mramorová fontána z dvanástich levov. V minulosti slúžila fontána ako časomiera a každú hodinu prúdila voda z iného leva. Po získaní Alhambry, chceli kresťania zistiť, ako tento mechanizmus funguje a hodiny rozobrali. Tie však prestali pracovať.

Nám sa zo všetkých najviac páčil Palacio de Generalife, dom záhradného architekta a jeho záhrady. Postavené boli až začiatkom 14. storočia. Živé ploty, ruže a fontány tvoriace labyrint v kombinácii s priamym výhľadom na Alhambru a jej hradby chytí za srdcia aj nemilovníkov flóry, ako sme my.

Lístky sme mali aj na Alcazaba de Granada, ktorá je najstaršou, ale najmenej zachovanou časťou pevnosti. V tejto časti sa nachádzajú veže, na ktorých boli po prvé zavesené zástavy kráľovnej Izabely I. Teraz tu vlaje španielska a grandská vlajka so symbolom granátového jablka. Alcazaba  je plná vyhliadok na všetky svetové strany. Ako na dlani sa nám rozprestiera Granada a aj pohorie Sierra Nevada.

Koľko času potrebuješ na Alhambru?

My sme potrebovali aktívne 4 hodiny. 1 a pól hodiny nám trvala obhliadka Generalife a rovnako dlho návšteva Palacios Nazaríes. Alcazabu sme odbavili pomerne rýchlo, za 45 minút. Na obhliadku Palacio de Carlos V. nám stačilo skromných 15 minút. Treba počítať s tým, že komplex je pomerne veľký a Generalife sa nachádza mimo ostatných vstupov.

Alhambru opísali maurský básnici ako “perlu vsadenú do smaragdu.” Po jej návšteve môžem potvrdiť, že mali pravdu. Aj keď Alhambru navštevujú kvantá turistov a sem tam sme sa museli potlačiť či uhnúť, aj napriek tomu to bolo nesmierne čarovné a krásne

Čo sa ešte oplatí v Granade vidieť?

Ak chcete v Granade vidieť niečo neobvyklé, najlepšie bude ak zamierite na vrch Sacromonte. Nájdete tu podivnú komunitu “jaskynných” ľudí, ktorí žijú v jaskynkách na južnom svahu kopca. Mnohí sú bezdomovci, niektorí hipisáci. Keď sme stúpali do kopca a z ničoho nič sa za mnou jeden objavil, bolo to dosť nepríjemné, ale inak zaujímavý zážitok.

Na vrchole sa nachádza vyhliadka Mirador de San Miguel, odkiaľ vidno Granadu aj Alhambru.

Najkrajšia vyhliadka na Alhambru s pozadím Sierry Nevady je Mirador San Nicolás. Tá sa nachádza v historickej štvrti Albayzín, typickej svojimi úzkymi točitými uličkami, zachovanej z čias Maurov. Z Albayzínu schádzame na ulicu Carrera del Darro, uličke smútku, ktorá vyúsťuje z centre Granady.

Ako každé veľkomesto, aj Granada má svoju katedrálu (vstupné 5 €). Z jej bočnej strany sa nachádza Capilla Real de Granada (opäť 5 €), v ktorej je pochovaná Kráľovná Izabela I. a kráľ Ferdinand, ktorí spolu položili základy španielskeho národného štátu.

Veľmi významná je fontána Fuente Isabel La Católica Y Colón. Na jej vrchu sa nachádza socha Kolomba s pergamenom znázorňujúcim jeho plány, ako žiada kráľovnú Izabelou I. o finančnú podporu jeho výpravy do Indie. Po významných úspechoch sa kráľovná Izabela rozhodla, že jeho výpravu podporí a tak Kolombus omylom objavil nový kontinent, čo viedlo k vytvoreniu španielskej ríše, nad ktorou slnko nezapadlo.

Granada je študentské mesto, preto nie je zvykom nechávať v podnikoch tringelt. Ak sa chcete najesť lacno (ako študent), odporúčam ulicu Calle Pedro Antonio de Alarcón. Tu nájdete bary a podniky, ktoré nezruinujú váš cestovateľský rozpočet. Na tejto ulici nás zaujala odlišnosť kebabu. Do placky sme ako bonus dostali kukuricu, mrkvu a olivy. Granada je zároveň asi jediným mestom, kde k malému pivu (una caña) dostanete tapas zadarmo.

V prípade voľného večeru odporúčam, zájsť si do jednej z čajovní v centre. Sú ladené v arabskom štýle a ceny sú oproti Slovensku výrazne priaznivejšie

Celá FOTOGALÉRIA z Granady

The post Granada, perla Andalúzie appeared first on TripLovers.

To čo sme uvideli v Córdobe sme nevideli ešte nikde. Boli sme takí očarení, že sme sa kochali 2 hodiny, ale to je nič v porovnaní s mojou mamou. Keď uvidela mešito-katedrálu v Córdobe, jej krásu vstrebávala trikrát dlhšie

Obsah:

• Čo vidieť v Córdobe?
• Mešito-katedrála, najvýznamnejšia pamiatka Córdoby
  • Vstupenky do mešito-katedrály 
  • Do chrámu božieho s korčuľami v rukách
  • Dojmy a krása magickej stavby

Čo vidieť v Córdobe?

Opäť parkujeme mimo centra a dostávame sa doň na korčuliach po cyklochodníku vedúcom popri rieke. Cesta bola taká pohodlná, že nám bolo až ľúto, keď sme tak rýchlo dorazili k tým najdôležitejším pamiatkam mesta. Tie sú situované tesne vedľa seba, v srdci Córdoby.

Ešte na korčuliach sme si prešli zrekonštruovaným románskym mostom, Puente Romano. Jeho aktuálny vzhľad nám vôbec nenapovedá jeho skutočný vek. Jeho poloha blízko najväčšej atrakcie mesta láka množstvo turistov, to využívajú aj početní žobráci či pouličný “umelci.”

Na konci mosta sa nachádza Torre de la Calahorra, veža, ktorá mala v minulosti obrannú funkciu. Momentálne sa v nej nachádza múzeum, ktoré ukazuje vzájomné spolunažívanie troch rôznych kultúr, kresťanskej, moslimskej a židovskej. Vstupné do múzea stojí 4,50 €, v cene ktorého je aj audioguide. Prehliadka trvá približne hodinu a končí sa na vrchu veže s vyhliadkou na románsky most.

Na opačnej strane mosta sa nachádza brána do mesta, Puerta del Puente. Aj na nej sa nachádza vyhliadka, ale je situovaná podstatne nižšie. Z vyhliadok je asi najslabšia, čomu zodpovedá na španielske pomery veľmi nízka suma vstupného 1€.

Mesto má aj aj vlastnú pevnosť Alcazar de los Reyes Cristianos. Ten sme ale nenavštívili, naše nadšenie sme si šetrili pre granadskú Alhambru.

Keďže nám v Córdobe ešte ostala chvíľa času, využili sme ju na poprechádzanie sa bielymi uličkami, ktoré sú vyzdobené kvetmi v kochlíkoch. Dostali sme sa až na maličké námestíčko Plaza de las Flores. Po vyčerpávajúcej návšteve córdobskej mešity nám príjemná prechádzka pomedzi úzke uličky padla naozaj vhod

Mešito-katedrála, najvýznamnejšia pamiatka Córdoby

Vstupenky do mešito-katedrály

Smerujeme k top miestu Córdoby, ktorým je mešito-katedrála. Na lístky aj samotný vstup sme si museli vystáť radu, išlo to však rýchlo. Vstupné do mešito-katedrály stojí 10 €, ale môžem povedať, že to boli najlepšie investované peniaze počas nášho výletu po Andalúzii Vstupenky s kupujú na nádvorí Patio de Naranjas (Pomarančové nádvorie), ktoré je považované za súčasť mešity.

Cordóbska mešita stojí na mieste pôvodného vizigótskeho chrámu sv. Vincenta mučeníka. Na tomto mieste začal v 8. storočí stavať mešitu Abdurrahmán I. V nasledujúcich 200 rokoch bola mešita značne rozšírená.

Pri jeho vchode bol vztýčený minaret, Torre del Campanario, ktorý nezvyčajne ukazuje smerom na juh a nie k Mekke, rodisku Mohameda. Na jej návštevu sa platí osobitný vstup, 2 €. Vstup je viazaný na presný čas, čo môže byť trochu nepohodlné.

Do chrámu božieho s korčuľami v rukách

Pred samotným vstupom do córdobskej mešito-katedrály sme sa prezuli z korčúľ, aby sme nerobili problémy. Tiež sme sa obávali, že nás nevpustia dnu kvôli Jankynim kraťasom, je nepoučiteľná. Nie je to síce zakázané, ale patrilo by sa mať niečo na zahalenie kolien aj ramien.

Kontrola pri vstupe nás aj tak riešila. Nepáčilo sa im, že chceme do božieho svätostánku vojsť s korčuľami v rukách. Preto nám ich odložili v kaplnke hneď pri vstupe. Pre nás to bola obrovská výhoda, nemuseli sme ich vláčiť počas dvojhodinovej obhliadky mešity

Dojmy a krása magickej stavby

Už prvý moment po vstupe do mešity bol doslova magický. Oheň horiaci v zavesených svietnikoch mi hneď pripomenul čarodejnícky hrad Rokfort. Oblúky s architektúrou arabského sveta, ma ale hneď vytrhli z omylu a početné kaplnky ma doviedli do rozpakov.

V roku 711 dobilo arabské etnikum Maurov (moslimov pôvodom zo severnej Afriky) Córdobu a krátko nato sa stala hlavným mestom islamského emirátu Al-Andalus. Počas arabskej nadvlády na Pyrenejskom polostrove to bolo jedno z najbohatších a najobývanejších miest. Po boku tu žili kresťania, moslimovia aj židia.

V roku 1236 bolo mesto Córdoba získané späť kresťanským kráľom Ferdinandom III. Ešte toho roku premenili mešitu na kresťanský kostol. V 16. storočí bola do mešity vstavaná katedrála zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Dnes slúži ako rímkokatolícka katedrála a zároveň ako jedna z top pamiatok Andalúzie, v ktorej môžete uvidieť zmesku náboženstiev a jedinečný svetový unikát v jednej stavbe

Córdoba nás naozaj milo prekvapila a otvorila naše ústa dokorán.

Celá FOTOGALÉRIA z Córdoby

The post Córdoba, mesto, ktoré ti otvorí ústa dokorán appeared first on TripLovers.

Je pravdou, že Málaga nie je najkrajším mestom Andalúzie a tiež, že jej partnerské mestá Sevilla, Córdoba či Granada by ju v čomkoľvek prevalcovali, v dvoch veciach však nie. Málaga je hlavným letoviskom s jednoduchou dostupnosťou na pobrežie Costa de Sol. My sme do Andalúzie prileteli v máji, kedy ešte voda nemá priaznivé teploty, preto sa vyberáme objavovať región Málagy, ktorý má viac zaujímavostí ako ostatné regióny Andalúzie

Obsah

1. Kamenné mesto El Torcal
2. Antequera & Olvera
3. Setenil de las Bodegas
4. Ronda
5. Acinipo
6. Kaňon Garganta Verde
7. Mijas
8. Júzcar
9. El Chorro – Caminito del Rey
10. Castillo de Colomares

1) Kamenné mesto El Torcal

Ak sa chcete vybrať na peknú prechádzku do prírody a niečo pri tom aj vidieť, navštívte El Torcal. Nenáročná turistika, počas ktorej Vás budú sprevádzať kamenné útvary z vápenca, je vhodná aj pre rodiny s deťmi. V parku existujú tri okruhy. Najkrajším je ten najmenší, trvá asi 45 minút a je dlhý len 1,5 km. My sme sa rozhodli pre 3 km okruh, ktorý je len predĺžením toho najmenšieho.

Prekvapujúco, návšteva parku je bezplatná, rovnako aj horné aj spodné parkovisko. Výhodnejšie je zaparkovať na hornom, no cez víkendy sem chodí veľa miestnych a nie všetci sa zmestia na horné parkovisko. Vtedy premáva kyvadlová doprava, ktorý vás autobusom zo spodného parkoviska odvezie za 1,5 € na horné parkovisko aj späť.

2) Antequera & Olvera

Obidve mestá sú biele  a sú impozantné najmä z diaľky.

Dominantou Antequery, sú hradby Alcazaba, do ktorých sa platí vstupné 6 €. Je odtiaľto pekný výhľad na mesto, no omnoho krajší výhľad je z cesty na samotné hradby. Neradno vchádzať do tohto mesta ak nemáte poistené auto!

Olvera má ošarpaný kostol, ktorý je veľmi pekne situovaný nad bielym mestom. Vedľa kostola, do ktorého sa platí vstupné 2€, stoja  arabské hradby. Za návštevu veľmi nestoja, v Andalúzii je konkurencia vyhliadok a pamiatok veľmi vysoká.

3) Setenil de las Bodegas

Najväčšie prekvapenie našej cesty po Andalúzii, na ktoré sme natrafili len náhodou. V Setenil de las Bodegas ťa čaká prechádzka popod pieskovcový útes a mestečko vrastené doň. Domčeky, podniky a aj obchody so suvenírmi sa nachádzajú priamo v pieskovcových skalách. Je to okúzľujúce miesto, ktoré určite musíte navštíviť!

4) Ronda

Mestečko Ronda sa môže popýšiť najkrajším viaduktom v širokom okolí. Toto mesto určite navštívite, rovnako ako všetci ostatní turisti, ktorí navštívia Andalúziu. Z toho dôvodu je Ronda  neprekonateľná aj v počte vyhliadok na 1 km², na ktoré sa všetci turisti pomestia, aby sa mohli kochať pohľadom na  viadukt Puente Nuevo. Okrem viaduktu môžete navštíviť príjemné námestíčko Plaza Duquesa de Parcent či záhrady Jardines De Cuenca situované na okraji kaňonu El Tajo.

5) Acinipo

Trosky rímskeho komplexu sa nám nepodarilo navštíviť, lebo otváraciu dobu majú len od  9-14. Nájdete tu ruiny rímskeho divadla a kúpeľov.

6) Kaňon Garganta Verde

Ak ľutujeme, že sme nejaké miesto nenavštívili, je to Garganta Verde, kaňon v prírodnej rezervácii Grazalema, v ktorom sa dá užiť množstvo adrenalínových zážitkov. Dozvedeli sme sa o ňom v čase nášho odletu z Andalúzie

7) Mijas

Kvôli jednej zvláštnej osobe sa nečakane dostávame do malebnej dedinky Mijas s výhľadom na more. Práve tu sme si vyskúšali ako prebieha deň typického Španiela. Našim hlavným programom bolo jesť a spať, čo sa nám úspešne podarilo

Zobudili sme sa v dome plnom historického nábytku. Po geniálnych, ale nie príliš výdatných raňajkách sme sa prešli bielou dedinou, obdivovali tanečnice flamenka a užívali si výhľad na more. V Mijas sa nachádza aj kostolík vytesaný do skaly a dokonca majú vlastnú býčju arénu. Medzi tými zopár pamiatkami je možnosť použiť burro taxi, teda chudáka somára. Ak máte pól dňa navyše, Mijas bude dobrou voľbou.

8) Júzcar

Obec Júzcar bola klasickou andalúzkou bielou dedinou až do roku 2011. V tomto roku sa na oslavu premiéry filmu Šmolkovia 2 rozhodla spoločnosť Sony España vymaľovala celú dedinu na modro. Po týchto oslavách mala dedina opätovne nadobudnúť pôvodnú bielu farbu ale obyvatelia Júzcaru sa rozhodli ponechať dedeniu v modrých farbách.

9) El Chorro – Caminito del Rey

Caminito del Rey je chodník vo výške, vedúci naprieč úzkou roklinou El Chorro. Pôvodne vznikol ako údržbová cesta pre robotníkov vodnej elektrárne v roku 1905. Rokmi sa chodník dostal do havarijného stavu a dôsledkom toho boli prvé obete na životoch. Chodník dostal nový status a to: Najnebezpečnejší chodník sveta. V roku 2011 sa dohodla obnova Caminita a od roku 2015 je chodník obnovený a sprístupnený verejnosti. Dnes je jeho návšteva úplne bezpečná.

Caminito del Rey má obmedzenú kapacitu, preto treba svoji návštevu zvážiť zavčasu a dopredu kúpiť lístky. Všetky dôležité informácie o návšteve Caminita sa dozvieš TU:

10) Castillo de Colomares

Castillo de Colomares je pamätník v podobe hradu, venovaný životu a dobrodružstvám Krištofa Kolumba.

Takže, ak si kúpite letenky na predĺžený víkend do Málagy, vedzte, že prenajatie auta a návšteva vnútrozemia vás môžu obohatiť omnoho viac

Celá FOTOGALÉRIA z El Torcal

Celá FOTOGALÉRIA zo Setenil de las Bodegas

Celá FOTOGALÉRIA z Rondy

Celá FOTOGALÉRIA z Mijas

Celá FOTOGALÉRIA z Caminita del Rey

The post 10 zaujímavých tipov na výlet do vnútrozemia regiónu Málaga appeared first on TripLovers.

Na letisku smerom späť z Andalúzie sa jedna slečna jednoznačne vyjadrila, že: Málaga vôbec nie je pekné mesto. Je pravdou, že Málaga nie je najkrajším mestom Andalúzie, ale ako jediná z andalúzskych miest má príjemnú prímorskú atmosféru. My sme našu návštevu tohto mesta poňali trochu originálnejším spôsobom, a to tak, že sme ju prejazdili na korčuliach

Obsah:

• Málaga za 1 deň
  • Katedrála La Manquita 
  • Rímske divadlo Teatro Romano
  • Alcazaba de Málaga a Castillo de Gibralfaro
  • Maliar s nekonečným menom
• Malaga je predsa len v niečom najlepšia

Ulicami Malágy štartujeme náš korčuliarsky trip po Andalúzií. Naše kolieska sa valia ulicami plnými atmosféry a my ju v rýchlosti vnímame o to intenzívnejšie.

Málaga za 1 deň

Najbližšie miesto, ku ktorému mierime od čerstvo prenajatého auta je krytý trh Ataranzas Market. Na našu smolu otvorený iba do 15tej, preto sme si mohli obzrieť iba jeho farebné sklené obrazce zo zadnej strany.

Katedrála La Manquita

Pokračujeme ku katedrále v Málage, ktorá je doslova nacucnutá na ostatných budovách, takže z vonka sme si ju užili s hlavou vykrútenou do hora. Tejto katedrále už na prvý pohľad chýba jedna veže. Miestny ju prezývajú „La Manquita,“ teda jednoruká dáma. Peniaze na dostavbu južnej veže sa investovali inam ako mali. My Slováci to poznáme.

V turistických oblastiach sa do katedrál v celom Španielsku platí vstupné vo výške približne 5 €. O to ľahšie sa nám rozhodovalo o tom, že z korčúľ sa vyzúvať nebudeme.

Rímske divadlo Teatro Romano

Jeho obhliadka sa dá absolvovať aj z neplatenej časti, z ulice Calle Alcazabilla. Na tomto námestí to žije pouličnou tvorbou a my stretávame ďalších korčuliarov

Alcazaba de Málaga a Castillo de Gibralfaro

Každú nedeľu po 14:00 sú bezplatne sprístupnené oba komplexy. Keďže je to zadarmo, bude tam aj primerané množstvo ľudí. Na tieto dva komplexy sa dá počas bežných dní kúpiť, na španielske pomery, lacný lístok, iba za 3,55 €.

Z dvojice nás viac zaujal  Alcazaba de Málaga, aj keď oproti Alhambre je to len čajový odvar. Ak sa do Alhambry nechystáte, alebo sa vám nepodarilo zohnať lístky, je to aspoň ako taký balzam na dušu Gibralfaro a jeho hradby sú najvyššou vyhliadkou v Málage. Ak sa vám sem nechce stúpať pešo, stačí použiť autobus číslo 35. Počas leta sú otvorení len do 20:00, takže so západom slnka sa v najdlhších dňoch počítať nedá.

Maliar s nekonečným menom

Z Malágy pochádza aj preslávený maliar, ktorého sme doposiaľ poznali iba pod menom Pablo Picasso. V Málage sa dozvedáme, že jeho rodné meno je o čosi dlhšie – Pablo Diego José Francisco de Paula Juan Nepomuceno María de los Remedios Cipriano de la Santísima Trinidad Ruiz y Picasso. Neviem si predstaviť ako by vyzeral jeho občiansky preukaz

Keďže nie sme umelecky nadaní a ani sa nemáme v pláne na niečo hrať, Museo Picasso Málaga zďaleka obchádzame.

Malaga je predsa len v niečom najlepšia

Trošku tropického raja si môžete užiť v Parque de Málaga, ktorý má perfektný povrch na jazdu na korčuliach a kolieska sa po vydláždených uličkách kĺžu ako po masle V parku sa môžeš započúvať do štebotu pestrofarebného vtáctva. Aj preto zbožňujeme Španielsko

Málaga + korčule = 

Ak je Málaga z Andalúzskych miest v niečom najlepšia, tak je to jej dostupnosť pre jazdenie na korčuliach Mramorové dlažby, dlhé ulice, promenáda popri mori a slnečné počasie boli pre nás a naše korčulky ako stvorené

Celá FOTOGALÉRIA z Málagy

The post Na korčuliach po Málage appeared first on TripLovers.

S návrhom turistiky v Himalájach prišla priateľka. Spočiatku sme sami sebe úplne neverili a niekoľkonásobne sme prehodnocovali naše neisté rozhodnutie absolvovať niekoľkodňový trek okolo Annapurny. Nakoniec sme sa rozhodli to aspoň vyskúšať. Ako to dopadlo a čo to obnáša, deň po dni, si môžeš prečítať nižšie

Obsah

• 1.deň Pokhara – Dharapani
• 2.deň Dharapani – Chame
• 3.deň Chame – Upper Pisang
• 4.deň Upper Pisang – Manang
• 5.deň Aklimatizácia
• 6.deň Manang – Ledar
• 7.deň Ledar – Thorong Phedi
• 8.deň Thorong Phedi – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath
• 9.deň Muktinath
• 10.deň Muktinath – Pokhara
• Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou
• Pár rád na záver

1. deň Pokhara (830 m n. m.) – Dharapani (1990 m n. m.) 

Už zbalení, berieme všetky caky-paky a o 5:30 odchádzame na autobusovú stanicu v Pokhare. Našu nepotrebnú batožinu sme si nechali bezplatne na ubytovaní, čo je v Nepáli bežné. Náš autobus do Besisaharu by mal odchádzať o 6:30. Ešte tesne pred jeho odchodom sme zistili, že sedíme v autobuse inej spoločnosti a na poslednú chvíľu sme utekali k tomu nášmu, už preplnenému. Naše backpacky putovali na strechu autobusu, s čím sme veľmi spokojní neboli, ale nedalo sa nič robiť.

V Besisahare nás autobus vysadil na mieste, kde sú dve reštaurácie s vysokohorskými prirážkami, aj keď ešte nie sme v horách. Keďže sme tušili do čoho ideme, jedlo sme si nedali a dobre sme spravili. S ďalšou skupinkou sme sa dali dokopy a odviezli sa jeepom do dediny Dharapani. Mali sme v pláne začínať v Jagate, ale kvôli trom daždivým dňom sme mali časovú stratu.

Celý prvý deň sme cestovali a boli úplne o hlade aby sme sa z tej jazdy nepovracali. Ale úspešne! Sme na ceste k Thorong La Pass

2. deň Dharapani (1990 m n. m.) – Chame (2710 m n. m.) 

Všetci máme rovnakú cestu, všetci chceme dôjsť do Chame. Janka ráno po ceste vysmrkala nosy miestnym chlapcom, ale inak nič výnimočné. Len sme si výrazne predĺžili trasu, aby sme nešli po ceste. Stalo to však za to! V rododendrónovom lese vyzerali niektoré miesta ako z rozprávky

Vždy keď to bolo len trochu možné, sme si chceli obed “vychutnať” na rooftope s výhľadom. Reštaurácie bez neho to majú ťažké. Na obed sme sa nemilo prekvapili čakaním na jedlo vyše hodinu, počas čoho nám úplne stuhli svaly. Neskôr sme zistili, že to tak chodí všade. Varia prevažne na ohni, čo dlho trvá a jedlo býva často nedovarené.

V Chame sme zistili, že aklimatizačnú prechádzku si neurobíme. Lebo nie je kam. Jedine žeby sme sa šplhali na skaly. Ušetrený čas sme využili na prechádzku po dedine a sledovanie domácich

3. deň Chame (2710 m n. m.) – Upper Pisang (3310 m n. m.) 

Tento deň bol asi najmenej náročný deň počas treku okolo Annapurny. Cestou sme obchádzali farmu na jablká, kde za 400 rupií (3,50 €) predávali jablkové pité. Pre peniaze všetko, aj stromy na skalách budú rásť!

V nasledujúcej dedine Bhratangu sme zámerne neobedovali, lebo všetky reštaurácie a ubytovania, vlastní jedna osoba a všade sú vyššie ceny oproti ostatným dedinám. Cesta z Bhratangu do Upper Pisangu je najkrajšia na celom treku

Keď sme došli do Upper Pisangu, cítili sme, že sa nám ťažšie dýcha. Aklimatizačný výlet nám nestačil a začali sme brať Diamox, liek proti výškovej chorobe. Aj keď sme mali ráno krásny výhľad z okna, kvôli prevýšeniu by som nabudúce volil prespanie v Lower Pisangu.

V Upper Pisangu nie sú žiadne Safe Drinking Water Stations, takže sme po prvýkrát odskúšali tablety na čistenie vody. Voda má potom nepríjemnú chlórovanú chuť. Z toho množstva chlóru Janku bolelo hrdlo ešte dva dni.

4. deň Upper Pisang (3310 m n. m.) – Manang (3540 m n. m.) 

Z Pisangu vedú do Manangu dve cesty. My sme sa rozhodli pre tú menej náročnú a kratšiu po ceste pre autá. Počas celej cesty nám výhľady kazilo elektrické vedenie a úsek od Lower Pisangu po Humde, bola tá najmenej záživnejšia časť okruhu okolo Annapurny. Väčšina turistov si vybrala omnoho náročnejšiu trasu s veľkým prevýšením, ale prenádhernými výhľadmi na Annapurny. Že sme tadiaľ nešli sme neskôr oľutovali.

Pred Manangom sa nachádza dedina Bhakra, kde je naozaj pekný budhistický chrám aj s výhľadom na Annapurnu III. Pre nás asi najkrajšie miesto z celého treku V dedine sú aj nižšie ceny jedla oproti Manangu.

V Manangu, v nadmorskej výške 3600 m n. m. si myslíme, že Janka pociťuje výškovú chorobu. Má pocity na zvracanie, ale nevieme či z riedkeho vzduchu alebo z nie práve najchutnejšieho jedla.

5. deň Aklimatizácia (4100 m n. m.) 

Z Manangu sa vyberáme na aklimatizačný výlet k Milarepas jaskyni s výhľadom na Annapurnu III, do nadmorskej výšky 4100 m n. m. Výlet je bezproblémový, ale Janka ráno cítila nepríjemné tŕpnutie na prstoch a lícach. Zvažujeme situáciu a chceme sa na ďalší deň otočiť a ísť späť. Netreba nič riskovať.

6. deň Manang (3540 m n. m.) – Ledar (4200 m n. m.) 

Ráno sme presvedčení, že sa vraciame späť do Besisaharu. Pri balení sme z okna zahliadli chalanov, s ktorými sme cestovali v jeepe. Rýchlo som vybehol na balkón a zakričal na celý ospalý Manang.

Vysvetlili sme im našu situáciu a tí nás uistili, že výšková choroba to nie je. Že mravčanie v prstoch pociťujú aj oni, je to len vedľajší príznak liekov proti výškovej chorobe. Tak sme sa po dlhej chvíli zvažovania rozhodli pokračovať

Ešte deň predtým sme si hovorili, že Slovákov alebo Čechov tu asi už nestretneme. A stalo sa Stretli sme slovenský pár, ktorý síce nežije na Slovensku, ale boli sme radi, že sa po šiestich mesiacoch môžeme s niekým porozprávať v rodnom jazyku.

Cesta stúpala konštantne a na naše počudovanie bola nenáročná, čo sme za Manangom nečakali. V tejto výške, kde sme už očakávali, že sa budeme brodiť snehom, sme sa brodili prachom, čo bolo pre nás len dobre

Počas trekov som vypil denne vyše 3 litre tekutín, a potom som chodil v noci aj dva razy na záchod. Tak som si povedal, a dosť! Spravím z toho moju výhodu a odfotím si parádnu nočnú fotku s hviezdami

7. deň Ledar (4200 m n. m.) – Thorong Phedi (4450 m n. m.) 

Po ceste z Ledaru do Thorong Phedi sme si vypočuli zaujímavú teóriu. Nejsť v ten deň až do High Campu (najvyššie položené ubytovanie), ale ostať v Thorong Phedi a do High Campu si urobiť iba aklimatizačný výlet. Tento nápad sa nám páčil, lebo prevýšenie z Ledaru do High Campu je až 700 výškových metrov. To môže byť v takýchto výškach nebezpečné. Výšková choroba by nás mohla nemilo prekvapiť počas noci v High Campe.

Navyše v High Camp poskytuje iba 120 lôžok, ale turistov je ďaleko viac. Tí, čo prídu neskoro, spia v priestoroch jedálne.

V Thorong Phedi nefungovala Safe Drinking Water Station a za liter vody sme museli platiť 250 rupií (2€). Tablety na prečistenie vody sme už nechceli ani vidieť.

8. deň Thorong Phedi (4450 m n. m.) – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath (3800 m n. m.) 

Najnáročnejší deň pred nami, čaká nás nadmorská výška 5416 m n. m. Počasie býva dobré iba doobeda a preto všetci turisti štartujú už okolo piatej ráno. Podľa predpovede počasia je toto posledný použiteľný deň na prechod Thorong La Passom. Náš plán je vstať o 3:30, raňajkovať sa o 4:00 a odchádzať ideálne pred 5:00. V tento deň sa nemáme kde naobedovať, preto sme si ešte deň dopredu kúpili koláče.

O 3:30 ráno som sa cítil neuveriteľne zle. O 4:00 som do seba dal jedno sústo. Náš odchod sa oneskoril na 5:35 s predpokladom, že všetko je to iba zo stresu. Hneď v High Campe kupujeme 0,5l Coca Colu za 350 rupií (3€), nech sa mi aspoň trošku uľaví.

Som slabý a nevládzem, cítim sa horšie ako kedykoľvek predtým. Janka do mňa nadžgala dva Snickersy, to je všetko, čo som za celý deň zjedol. Nie je to výšková choroba, priotrávil som sa jedlom!!

Short story ako som sa priotrávil jedlom: Teta večer prikurovala drievkami v piecke a keď došli, tak tam začala holými rukami prihadzovať poctivo nazbierané konské hovienka. No a ja som si na večeru objednal rukami robené pirohy momo. A keďže v takýchto nadmorských výškach nie je dostatok vody na hygienu rúk, nikto ju nerieši.

Janka mi odľahčila batoh aspoň o pár kíl. Minul som aj celý luxusný toaletný papier za 200 rupií (1,60€)! Ten vytúžený Pass som dosiahol, čo ma aspoň psychicky posilnilo, aj keď to trvalo asi o tri hodiny dlhšie. Hore sme sa výhľadom nepokochali, lebo sme prišli neskoro a hory už boli prekryté hmlou.

Medzi Thorong La Passom a Muktinathom sú postavené modré plechové búdy, ktoré slúžia ako prístrešok v krízových situáciách. Ale turisti si z nich urobili verejné toalety, takže sú celé obsraté. Takže aj napriek krízovej situácií a výraznému zhoršeniu počasia sme pokračovali ďalej.

Dole to už išlo lepšie, aj keď nás chytili jemné krúpy, hmla a výhľad sme nemali vôbec žiadny, lebo sme do Thorong La Passu prišli až okolo 13-tej. Cesta dolu je strmá a neuveriteľne dlhá, v najvyšších polohách zasnežená. Do Muktinahu sme prišli až pred 18-tou.

9.deň Muktinath (3800 m n. m.) 

Ďalší deň ostávame v Muktinathu. Janka do mňa leje čierny čaj a tlačí čierne uhlie, Endiex a sušienky. Soletky k dostaniu nemáme. Na ubytovaní sa rozprávame s majiteľom a ten nám prezradil, že otrava jedlom ani u domácich nie je nič nezvyčajné.

10. deň Muktinath (3800 m n. m.) – Pokhara (830 m n. m.) 

Balíme to. Mali sme v pláne ísť ešte na vyhliadku Poon Hill, ale chuť nás prešla. Chceme ísť čím skôr do civilizácie. Nastupujeme na autobus do Jomsomu a vezieme sa vyasfaltovanou cestou, WOW! Až pokiaľ sme nezišli do doliny, kde sa cesta premenila na offroadovú disko jazdu.

V Jomsome sme prestúpili na autobus do Pokhary. Podľa google.maps tu je nejaká cesta, tak by to mohlo byť v poriadku a za pár hodín sme v Pokhare. Je to len necelých 160 kilometrov

OMYL, CESTA TU NIE JE! Trasa vedie cez riečne náplavy a nemôžeme sa pustiť sedadla pred nami, lebo by sme vyleteli z miesta a otrieskali si hlavy! Jedna slečna zvracia von oknom. Také typické nepálske, riadne sa nažerú, aj keď vedia, aké majú “cesty.” My sme úmyselne od rána nedali do úst ani sústo. Žijeme len z cukru v CocaCole.

Naša cesta sa nečakane zastavila v doline, kde upravovali 100 metrový úsek “cesty”. Možnosť obchádzky neexistuje. Takže sme čakali 2,5 hodiny, kým robotníkom padla a my sme mohli pokračovať ďalej. Cestou sme mali ešte malú nehodu s oproti idúcim traktorom, ktorému náš autobusár zobral spätné zrkadlo a bol rád, že sa len ochlp vyhol čelnému nárazu.

Po polnoci nám zastavili v Pokhare a závozník nám vyložil naše batohy z kufra autobusu. Kufor mal asi deravú kapotáž, lebo naše batohy boli nenormálne zaprášené. Tak sme sa ako najväčší homelessáci zo zaprášenými batohmi vybrali hľadať ubytovanie v nočnej Pokhare.

Cesta, čo by na Slovensku trvala 2 hodiny tu trvala neuveriteľných 12 hodín. Ťažko sa to rozpráva, treba to zažiť, ale jednoznačne to bol jeden z najväčších zážitkov z Nepálu

Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou

Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou, ktoré ani zďaleka neboli tým najhorším čo nás v horách čakalo. Turistika v Himalájach je najmä o odrieknutí si komfortu a odolávaniu rôznych problémov, ktoré ťa postretnú počas cesty.

Boli sme prekvapení ako bezproblémovo to všetko šlo, až pokiaľ neprišiel ten bod zlomu (otrava jedlom), že som musel siahnuť na dno svojich síl. A že bolo oveľa hlbšie ako som si myslel! V konečnom dôsledku môžem povedať, že to bola najväčšia skúška mojej psychiky v živote

Pár rád na záver: 

• Ak ti dávajú batoh do podpalubia pri ceste autobusom, tak ich treba zabaliť do veľkého sáčku, ktorý ti ho ochráni (inak bude zaprášený ako zo smetiska)
• Ak ti batoh uviažu na strechu, skús podplatiť závozníka aby ti ho občasne kontroloval. 50-100 rupií by mohlo stačiť
• Ak si počas treku nedáš obed, tak si po príchode na ubytovanie skús vyjednať izbu zadarmo za tri jedlá. Zvykom je mať len dve jedlá (večeru a raňajky). Prípadne pred dedinou vytvoríte skupinu, ľahšie sa vám bude vyjednávať izba zadarmo
• Ubytovanie chceš aj so spoločenskou miestnosťou, kde je piecka.
• Pitnú vodu si kupuj cez Safe Drinking Water Stations, je lacná a dobrá. Stanice sú označené aj v navigácii maps.me.
• V jeden deň by si nemal vystúpať viac ako 500 výškových metrov (deň s výstupom na Thorong La Pass je výnimka, keďže hneď ideš aj dole).
• Pri výstupe na Thorong La Pass si v hlave nedávaj za cieľ len samotný výstup, a že zostup je už hračka. Rátaj s tým, že práve ten zostup je oveľa väčšia otrava, pretože je “nekonečne dlhý.”
• Pri dlhodobom cestovnom poistení je spoluúčasť pri zavolaní helikoptéry niekoľkonásobne vyššia ako pri bežnom cestovnom poistení, keď ideš len na pár týždňov na dovolenku.
• Ak budeš potrebovať evakuáciu helikoptérou, tak treba zavolať na emergency číslo tvojej poisťovne a poslať niekoho na police post / check post / ubytovanie / povedať najbližšiemu guidovi, či nosičovi, aby zavolali samotnú helikoptéru.
• Pred cestou do Himalájí si zisti, či tvoje poistenie pokrýva aj ochorenie v horách alebo pokrýva len zranenie. Ak by sme si my volali helikoptéru kvôli otrave jedlom, poisťovňa by nám nepreplatila ani cent. Platili by sme plnú sumu za celý zásah helikoptérou a to 9000 dolárov!

Ak chceš vedieť viac podrobností o treku okolo Annapurny, prečítaj si tento článok: Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny

Celá FOTOGALÉRIA z Annapurny

The post Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou appeared first on TripLovers.

Na severe českého pohraničia sa nachádza najkrajší národný park v republike. České Švýcarsko láka najmä na pieskovcové útvary, kaňony ale aj na malebnú krajinku, chutnú gastronómiu a nízke ceny

Obsah:

• Camping s ping pongom
• Peniaze a bankomaty v Česku
• Kam na výlet v Českom Švýcarsku? 
  1. Pravčická brána a zámoček Sokolí hnízdo
  2. Edmundova a Divoká soutěska
  3. Vyhliadkový most Basteibrücke
  4. Plavba loďou po rieke Labe až do Drážďan
  5. Kamenné varhany na Zlatom vrchu
  6. Malý okruh k obci Jetřichovice
  7. Děčín a Kaňon rieky Labe

Camping s ping pongom

Po týždni dažďov sme sa konečne odhodlali ísť kempovať. Zvolili sme si Intercamp Mosquito a bola to super voľba! V cene cca 9€/noc/2 osoby sme mali k dispozícií aj free sprchy, kuchynku ale hlavne ping pong, ktorému sme podľahli každý večer V kempe bola k dispozícií aj reštaurácia, ktorá síce nebola nejak úžasná, ale dalo sa platiť eurami s výhodnejším kurzom 1€ = 25 Kč.

Peniaze a bankomaty v Česku

V rámci ČR sme boli zarazení, že sa na mnohých miestach nedalo platiť kartou! Preto maj pri sebe vždy dostatok hotovosti alebo sa pred objednaním opýtaj, či je možná aj platba kartou.

V mnohých pohraničných oblastiach bola možnosť platiť eurami, s najčastejším kurzom 1€ za 25 Kč, čo bolo výhodnejšie ako keby si si peniaze vyberal z bankomatu. Na cestu sme si nezobrali ani eurá, na čo sme doslova doplatili.

Kam na výlet v Českom Švýcarsku?

1) Pravčická brána a zámoček Sokolí hnízdo

Najdominantnejšou zaujímavosťou v Českom Švýcarsku je kamenný most Pravčická brána. My sme jej návštevu chceli stihnúť v jeden deň aj s plavbu po oboch Soutěskách. Celkovo aj s plavbami sme prešli 17 km a trvalo nám to vyše 6 hodín aj s obedom.

Vyrazili sme skoro ráno a auto sme nechali v Hřensku na platenom parkovisku. 120 Kč (skoro 5€) nie je málo, ale obrovským plus je, že už na parkovisku ti poskytnú mapu, popýtajú sa čo chceš vidieť a dajú ti presnú inštruktáž ako prejsť danú trasu čo najefektívnejšie Prípadne ťa upozornia na uzávery niektorých trás.

Už samotná cesta k Pravčickej bráne je ohromujúca, cesta sa vlní okolo vysokých pieskovcov a k ním sa tisnú stromy Serpentínami stúpame vyššie, už z rázcestia vidíme zámoček Sokolí hnízdo, ktorý tu dal postaviť knieža Edmund Clary-Aldringen ešte v roku 1881. Zároveň sa zaslúžil o rozmach turizmu v danej oblasti. Po pravici zámku sa nachádza moja vysnívaná Pravčická brána Vstupné na vyhliadku a k zámku je 75 Kč (3€), zľavnené 25 Kč (1€). K dispozícií máte bezplatné WC a galériu fotografií.

Od roku 1982 je vstup na bránu zakázaný, čí sa minimalizuje antropogénny vplyv na prirodzený vývoj pieskovcového masívu.

2) Edmundova a Divoká soutěska

K Soutěskám sme sa vybrali rovno od Pravčickej brány. Tieto výlety je ideálne spojiť do jedného dňa Od Pravčickej brány sme rýchlim krokom vyrazili k Medznej Lúke a odtiaľ k Soutěskám. Sme veľmi radi, že sme nešli opačným smerom, lebo to množstvo schodov by sme asi v smere hore nezvládli. Aj smerom dole to bol poriadny zaberák na kolená, veď uvidíš

Najprv sme sa vybrali k Divoké soutěske, ku ktorej sme si museli urobiť malú odbočku. Cestička viedla malým kaňonom kde bolo výrazne chladnejšie. Po krátkej plavbe sme sa museli krátky úsek vrátiť a pokračovať rovno k Edmundove soutěske cez prekrásny kaňon. V týchto miestach sú zhotovené altánky a grily pre návštevníkov, naozaj ideálne miesto na víkend v prírode s deťmi

Cenník a ďalšie dôležité informácie o plavbách nájdeš na tejto stránke. Nemusíte sa báť, že by ste dlho čakali, lodí je viacero. My sme tam boli v najväčšej letnej sezóne v polovici júla, navyše cez víkend a na rad sme prišli naozaj rýchlo

Pánko z loďky na diaľku spustil umelý vodopád

3) Vyhliadkový most Basteibrücke

Navštíviť Basteibrücke nám zabralo zhruba dve hodiny aj s cestou. Parkovné stojí 3€ a platí sa pri odchode v automate. Na most sme sa dostali bezplatne, rovnako aj na najkrajšiu vyhliadku, z ktorej pochádza tá najkrajšia fotografia Ak sa chceš poprechádzať medzi skalami nad zemou po kovových mostíkoch, môžeš ísť na malý platený okruh, stojí to 2€.

Cestou na ubytovanie sme nesprávne odbočili, a tak sme zobrali dvoch nemeckých stopárov (našich historicky prvých), ktorý mali rovnaký smer ako my Cestou tam aj späť si dávajte pozor na radar! Tuším to bola dedina Bad Schandau a povolená rýchlosť na veľmi krátkom úseku je 30 km/hod.

4) Plavba loďou po rieke Labe až do Drážďan

V prípade záujmu o plavbu po rieke Labe sa dá dostať z Dečína až do Drážďan. Ceny za jednodňový výlet sa pohybujú okolo 2000 Kčs (cca 75€) na dospelú osobu. Výlet trvá celý deň. Najviac času zaberie plavba loďou pričom trasa vedie cez prekrásny kaňon Labe  Na prehliadku Drážďan sú vyhradené len 2 hodiny, čo je pomerne málo.

5) Kamenné varhany na Zlatom vrchu

V deň nášho odchodu sme ešte rýchlo navštívili Zlatý vrch, čo je národná prírodná pamiatka a zároveň geologická lokalita. Vyskytuje sa tu kamenný čadičový orgán, ktorý vznikol stĺpcovitou odlučnosťou pri tuhnutí magmy, čo je pre čadič typické. Parkovanie sa nachádza vo vzdialenosti 600 metrov a nič sa tu neplatí. Podobným úkazom je aj Panská skála, ktorá je vzdialená 11 km.

6) Malý okruh k obci Jetřichovice

Prvý deň v kempe nám pršalo až do obeda a tak sme sa vybrali iba na malý okruh k obci Jetřichovice, konkrétne na Marínnu a Vilemíninu výhliadku. Po návšteve Adršpachu a Českého ráje nás ale táto túra až tak nenadchla a ľutovali sme, že sme ju uprednostnili pred Tiskými stenami a Dečínskou stolovou horou.

7) Děčín a Kaňon rieky Labe

V ten deň sme navštívili aj Zámok Děčín, kde sme príjemne zrelaxovali pri dobrej kávičke. V areáli sa nachádzajú aj záhrady a nám sa podarilo postretnúť aj páví pár. Cestou do Dečína sme prechádzali Kaňonom rieky Labe, ktorý je zároveň najväčším pieskovcovým kaňonom v Európe.

Plnohodnotná a finančne nenáročná dovolenku. Pritom ani nebolo treba chodiť ďaleko. Jediné, čo sme nestihli z nášho wishlistu, je Kokořínsko, tak hádam niekedy nabudúce

Fotogaléria České Švýčarsko

Fotogaléria Zlatý vrch

Fotogaléria Basteibrücke

The post České Švýcarsko a Labské pískovce appeared first on TripLovers.