Nebezpečná Južná Amerika, či prekrásne Machu Picchu? Poď sa s nami pozrieť do krajiny Inkov. Tento článok ti zodpovie mnohé otázky o cestovaní do Peru

V Peru sme strávili 12 dní a navštívili sme:

• Limu
• Paracas
• Cusco
• Machu Picchu
• Jazero Titicaca

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Peru?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Peru
• Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta
• Vybavenosť
• Doprava
• Peruánci a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Čo navštíviť v Peru
  • Južné Peru 
  • Severné Peru
• Ako dlho zostať v Peru?
• Jedlo

Víza

Občania SR môžu využiť 90 dňové bezplatné turistické víza. Treba myslieť na to, že do krajiny nemôžeš doniesť žiadne ovocie, ani zeleninu.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Peru?

Vhodné obdobie na návštevu Peru je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli obdobie sucha a teploty sú príjemné, aj keď na kraťase to nie je.

Peru patrí medzi tie najnavštevovanejšie krajiny v regióne a najviac turistov sem prichádza z USA, v období školských prázdnin (júl – august). September je obdobie kedy končí obdobie sucha a krajina je vyschnutá a nie až tak fotogenická. Preto považujem najlepší čas na návštevu Peru v mesiacoch máj až jún kedy je krajina zelená

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Peru sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Peru predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa prenášajú uštipnutím komára. Ich výskyt je najčastejší v severnom Peru a Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku FitforTravel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky, ktorých prvé príznaky sa môžu ukázať už pri 2500 m n. m. Vo vyšších polohách je najväčším nepriateľom únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Peru

Okrem jediného prípadu, kedy sa nám v Lime pokúsili ukradnúť mobil, sme v Peru nemali žiadne problémy.

Dodržiavali sme pravidlá, aby sme sa do potýčiek ani nedostali:

• nechodiť von za tmy, pokiaľ to nebolo nutné
• vždy sme boli spolu
• dávať si pozor na osobné veci
• neukazovať na verejnosti cennosti, ani veľkú hotovosť
• mať urobené kópie dokladov na viacerých miestach
• mať peniaze rozložené na viacerých miestach

Aj keď je v uliciach miest veľa policajtov, v Cuscu sme boli svedkami dvoch pouličných bitiek medzi domácimi Peruáncami. Nám nikto neublížil. Domáci vedia, že turistom nemôžu fyzicky ubližovať, lebo by to poškodilo cestovný ruch, z ktorého veľká časť domácich žije.

To však neznamená, že sa turistov nepokúsia okradnúť. Všeobecne Juhoameričania preferujú vreckové krádeže pred podvodmi na turistov, kde vás obabrú o pár dolárov. Počas celého pobytu v Južnej Amerike na nás nikto neskúšal žiadne podvody

Peniaze, bankomaty a ceny, SIM karta

V Peru sa používa mena soles, skrátene PEN. Má označenie S/ alebo S./ ale často používajú aj znak $ (americký dolár), čo pôsobí mätúco.

Maximálny povolený výber z bankomatu, ktorý sa nám podaril bol 700 soles (200 €). Veľmi často to ale bolo menej, v závislosti od bankomatu. Poplatok za výber z bankomatu bol až 18 soles (5 €). Práve preto sa v Peru omnoho viac oplatili zmenárne, na ktorých sme doslova zarobili, aj keď len symbolicky. Taktiež pri platení sa nám viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene (ak bola takáto možnosť).

Platba kartou sa v Peru dá využiť, ale len málokedy. Bezkontaktná platba alebo platba mobilom takmer vôbec. Výrazne častejšie sa dalo platiť kartou Visa. S kartou MasterCard sme nepochodili, alebo po nás požadovali zaplatenie poplatku 3% z nákupu.

Internet sme si zabezpečili u mobilného operátora Entel. Za 1 GB dát sme zaplatili 10 PEN (2,90 €). Platnosť SIM karty bola 30 dní.

Potešil nás fakt, že sa sem tam dala využiť študentská zľava na ISIC Ďalšie užitočné informácie o cenách a cestovaní v Peru nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii 

Vybavenosť

Vo všeobecnosti je vybavenosť v turistických destináciách v Peru veľmi dobrá. S vecami ako bankomaty, zmenárne, internet, alebo teplá voda nie je problém. Dá sa zohnať slušné ubytovanie za nízku cenu. Samozrejmosťou sú aj veľmi dobré reštaurácie s dobrým jedlom a strojovou kávou. Prekvapila nás možnosť masáží. Verejná doprava funguje spoľahlivo.

O turistov sa postarajú desiatky lokálnych agentúr, ktoré vedia zabezpečiť kompletné výlety, ale aj adrenalínové zážitky. Nás potešila možnosť prenajať si motorku, čo v Južnej Amerike nie je úplne bežná vec.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Najlacnejšou aerolinkou je Peruvian, ktorý lieta aj na kratšie vzdialenosti.

Na vnútroštátne presuny sme vždy používali verejné autobusy. Fungujú bezproblémovo a chodia často. Môžeš si v nich vybrať sedadlo na sedenie, alebo pololežanie – tie sú použiteľné aj počas nočných presunov.

Na autobusových staniciach sa platí poplatok za použitie terminálu. Poplatok treba zaplatiť na stanici v okienku, ktoré nájdeš tak, že tam bude dlhá rada. Poplatky sú v hodnote od 0,5 – 2 soles, pričom hodnota závisí od mesta z ktorého odchádzaš. Po zaplatení dostaneš potvrdenku, ktorou sa musíš preukázať pri nastupovaní do autobusu alebo opúšťaní stanice.

V Peru fungujú aj turistické autobusy. Najmä Peru Hop, ktoré vozia turistov iba medzi turistickými destináciami. Ich výhodou je, že sem tam zastavia pri zaujímavých miestach a urobia tam krátku prestávku (napr. vyhliadka na Nazca obrazce).

Samotné cesty sú v dobrom stave. Problém je len v tom, že kvôli horám sú veľmi kľukaté a niekedy chýbajú zvodidlá. Dôsledkom toho je nespočetné množstvo krížikov pri cestách. Aj pri menších vzdialenostiach treba počítať s tým, že to bude trvať dlhšie. Väčšina ciest je jednoprúdových a v mestách býva doprava tradične katastrofálna. V dedinách a mestách treba dávať pozor na “neviditeľné” retardéry, ktorých výška sa odvíja od nutnosti spomaliť na danom mieste.

Peruánci a ich zvyky

• celkom milí ľudia, napriek tomu že sú na turistov zvyknutí
• časť obyvateľstva má indiánsky pôvod
• povesené bábky na stožiaroch slúžia na odohnanie zlodejov a nesú posolstvo: tu sa nekradne!
• bežne robia nápisy z kameňov na svahu, napr. baño 150 m (toaleta o 150 metrov)
• billboardov majú našťastie málo, prevažne vo veľkých mestách
• robia zbierky a predaj drobností v autobusoch
• nemajú kefy na záchodoch a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy

Angličtina a komunikácia

V Peru sa rozpráva po španielsky. S angličtinou všeobecne v Južnej Amerike veľmi nepochodíš. Máloktorí Peruánci rozprávajú po anglicky, ale tí čo pracujú v cestovnom ruchu väčšinou vedia. V reštauráciách a verejnej doprave je to s angličtinou horšie no nejako sa dorozumieš.

Oplatí sa vedieť aspoň základy španielčiny. Malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom najzákladnejších cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Čo navštíviť v Peru

Peru ponúka naozaj všetko, od Tichého oceánu cez púšť Atacama po Amazonský prales až po vysokánske Andy. Navyše ako jedna z mála juhoamerických krajín ponúka aj historické pamiatky. Väčšina ľudí sa vyberá na turistický juh, málo turistov precestuje aj severné Peru.

Južné Peru

• Lima – magické fontány, Plaza Mayor, pyramídy Templo Mayor a Huaca Pucllana, maják na pobrežných útesoch, nákupné centrum Larcomar, štvrť Barranco
• Paracas – slas Ballestas, rezervácia Paracas
• Nazca – veľké obrazce na zemi
• Ica – sandboarding na púšti a oáza Huacachina
• Cusco – centrum Cusca, pamiatky po Inkoch, Salinas de Maras
• Machu Picchu
• Choquequirao – archeologické nálezisko
• Rainbow Mountains – jednodňová tour na dúhové hory
• Laguna Humantay
• Jazero Titicaca – ostrovy Uros
• Treky v Andách – Salkantay trek alebo Inka trail
• Colca Canyon – najhlbší kaňon na svete
• Arequipa

Severné Peru

• Máncora – pláže
• Iquitos – rieka Amazonka a plávajúce dediny, Amazonský prales
• Chachapoyas – Kuelap, vodopády Gocta a Yumbilla
• Chan Chan – starobylé mesto
• Cajamarca – koloniálne mesto, Ventanillas de Otuzco
• Chavín de Huántar – archeologické nálezisko
• Huascarán National Park – nádherné hory a Laguna 69
• Caral – starobylé mesto

Ako dlho zostať v Peru?

Väčšina turistov navštevuje iba južné Peru, takýto okruh sa dá spraviť za 2 týždne. Ak by si sa rozhodol navštíviť aj severné Peru, potreboval by si aspoň raz toľko času.

Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu. Väčšina cestovateľov pociťuje prvé problémy v Cuscu, v nadmorskej výške 3600 m n. m.

Jedlo

Peruánska kuchyňa je vraj najlepšia na svete. Podobné výroky sme počuli už aj o vietnamskej kuchyni a vtedy to pravda nebola. Podľa nás je peruánska gastronómia chutná, no ani z ďaleka to neboli najväčšie šmakoty na svete.

Peru je rodiskom niekoľkých tisícok druhov zemiakov a používajú ich takmer do každého jedla. Medzi obľúbené patria aj hranolky. Všeobecne peruánci dosť fičia na fastfoodových jedlách. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo) a pripomínajú lokálne KFC.

V Peru poznajú niečo ako obedové menu. Porcia bežného jedla stojí od 12 do 15 soles. Rybacie jedlá stoja okolo 25 soles. Počas čakania na jedlo väčšinou donesú malé predjedlo ako opraženú kukuricu alebo nejakú strukovinu. Nikdy sa nám nestalo, žeby nám ho naúčtovali. Zohnať kvalitnú kávu v turistických destináciách nie je až taký problém. Stojí od 8 do 12 soles.

V Peru majú v každom väčšom meste supermarket Plaza Vea (veľmi podobné našemu Tescu). Sladkosti v Južnej Amerike sú poväčšine chutné. V dedinách sú malé obchodíky domácich.

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokových listov. Vyrábajú sa z nich kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokových listov z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

Peru je oprávnene destinácia, do ktorej sa hrnú milióny turistov ročne. Je to krajina kde môžeš spoznávať, vychutnávať, oddychovať, ale aj trekovať či zažiť adrenalín. Skrátka nič jej nechýba. A nakoľko sa dá časť výletov po Peru robiť aj po svojom, húfom turistov sa dá aspoň čiastočne vyhnúť

Celá FOTOGALÉRIA

The post Peru, oprávnená turistická destinácia appeared first on TripLovers.

Bolívia nie je úplne tradičná juhoamerická krajina. Na našej ceste sme od nej dostávali jednu facku za druhou, aj keď sme boli pripravení na možné problémy. Ako povedal jeden Brazílčan z našich ciest: This is not Latin America, this is just Bolivia.

Za 12 dní v Bolívii sme navštívili:

• La Paz
• Národný park Toro Toro
• Salar de Uyuni a Altiplano

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Bolíviu?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Bolívii
• Peniaze, bankomaty a ceny
• Doprava
• Mizerná vybavenosť
• Ľudia a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Jedlo
• Čo navštíviť v Bolívii?
• Ako dlho zostať v Bolívii?
• Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Víza

Občania SR môžu využiť bezplatné 90 dňové turistické víza.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Bolíviu?

Vhodné obdobie na návštevu Bolívie je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli síce obdobie zimy a aj obdobie sucha. Maximálne teploty sú v tomto období v rozsahu 15-20 °C.

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Bolívie sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Bolívii predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa vyskytujú na úplnom severe krajiny v Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku Fit for Travel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky. Najväčším nepriateľom je únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Bolívii

V Bolívii sme napriek zlým zážitkom nikdy neprišli do momentu žeby sme sa cítili byť v nebezpečí. Problémy v krajine sú skôr politického charakteru, pričom Bolívijčania horkokrvne vyjadrujú svoj nesúhlas, čo môže skomplikovať cestovanie po krajine.

Pre vlastnú bezpečnosť sme dodržiavali pravidlá:

• nechodili sme von po tme
• vždy sme boli spolu
• dávali sme si pozor na osobné veci
• neukazovali sme na verejnosti cennosti ani hotovosť
• mali sme urobené kópie dokladov na viacerých miestach

Všeobecne platí, že v Južnej Amerike sa deje veľa vreckových krádeží. Na druhej strane na nás nikto neskúšal tradičné turistické podvody.

Peniaze, bankomaty a ceny

V Bolívii sa používa mena Bolivian, skrátene BOB alebo Bs. V krajine nie je problém nájsť bankomat na miestach kde je očakávaný. Maximálny povolený výber z bankomatu je 2500 Bs. (333€). Naopak, zmenárne tu takmer nefungujú. Osobne sa nám viac oplatilo peniaze z bankomatu vybrať než zmeniť. Napr. pri výbere 2500 Bs. z bankomatu sme prišli len o 3 €

Pri platení sa z nejakého neznámeho dôvodu viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene. Potešil nás aj fakt, že sem tam sa dala využiť aj študentská zľava na ISIC. Užitočné informácie o cenách a cestovaní v Bolívii nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Na vnútroštátne presuny sme používali vždy autobusy. Doprava funguje celkom dobre, pokiaľ nie sú blokády, štrajky, oslavy,… čo je v Bolívii celkom bežné. Takže často nefunguje.

Všetky mestá sú prepojené jednou hlavnou cestou nakoľko im na náhornej plošine Altiplano nič nezavadzia. Hlavné cesty sú veľmi dobrej kvality. Autobusy medzi mestami chodia často. Jediná destinácia, kam nechodia často je Uyuni, nakoľko je to čisto turistická destinácia a pre domácich táto destinácia nie je zaujímavá.

V Bolívii nefungujú žiadne turistické autobusy. Jedine Bolivia Hop na trase Titicaca a La Paz. Inak sa dá voziť iba bežnými domácimi autobusmi. V nich si môžeš vybrať sedadlo na sedenie alebo polo-ležanie. Veľmi často sme používali aj nočné autobusy. Vždy majú aj WC ale je to fakt smrad.

Na každej autobusovej stanici sa platí poplatok za použitie terminálu v hodnote od 1-2,5 Bs. v závislosti od mesta. Nie je to žiaden podvod, dostaneš aj potvrdenku o zaplatení.

Čo sa nám nepodarilo bolo vyskúšať v Bolívii vlaky a konkrétne vlakobus na trase Sucre – Potosí. Ak ťa to zaujíma môžeš si pozrieť dokument: Tough Trains Series : S01E01 – Across Bolivia The Pantanal to the Pacific

Mizerná vybavenosť

Turistov je v Bolívii v porovnaní s okolitými krajinami výrazne pomenej, čomu odpovedá aj turistická vybavenosť a komfort cestovania.

Na ubytovaniach väčšinou tečie iba vlažná voda. Na rannú sprchu vo vyšších polohách zabudni, voda môže byť zmrznutá. Internet buď nemajú alebo je nepoužiteľný. V Bolívii je akútny nedostatok zmenární. Počas nášho pobytu v Bolívii sme ich neustále vyhľadávali, no videli sme iba jednu a to na letisku v La Paz.

Biedne je to aj s reštauráciami. To, že je otvorená neznamená, že varia. A rovnako ak si sa v nejakej dobre najedol a chceš tam ísť opäť, nemusí byť na ďalší deň otvorená.

Ľudia a ich zvyky

Približne 90 % obyvateľstva Bolívie tvoria potomkovia pôvodných indiánov. Zvyky ako vypaľovanie pôdy im ostali dodnes. O Bolívijčanoch sa hovorí, že sú odmeraní, no my sme taký dojem nemali. Turisti síce pre nich nie sú atrakcia a nemajú záujem sa s tebou fotiť, no na staniciach sme s nimi často prehodili zopár slov až viet, pokiaľ nám to dovoľovala naša znalosť španielčiny. Bolívijčania ale nie sú usmievaví národ.

Z osobnej skúsenosti sme nemali dojem, žeby tu mali vo zvyku okrádať a podvádzať turistov. A za dva týždne strávené v Bolívii sme nikdy nepocítili pocit nebezpečenstva.

Na autobusových staniciach majú zaužívaný svoj staničný folklór, za pomoci ktorého o sebe dávajú vedieť, do ktorej destinácie predávajú lístky. Pokriky ako ruroruroruroruurooo, quipaquipaarequipa a ďalšie ti na stanici nedajú spať Tiež majú vo zvyku robiť zbierky vo verejnej doprave.

Bolivian Engeneering:

• každý schod je inak vysoký a dlhý, takže pozor nech sa nevytreš
• “neomietnuté” domy sú štandard
• najchudobnejšia vrstva v odľahlých oblastiach žije v domoch z hlinených tehál, ktoré vyzerajú, že keď zaprší tak sa roztečú
• nemajú kefy na záchodoch, a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy, lebo v celej krajine je stará kanalizácia

Angličtina a komunikácia

Angličtina obyvateľstva je na veľmi biednej úrovni. Ak vieš základy španielčiny, ktorá je v Bolívii úradným jazykom, malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom tvojich cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Na pozdravenie je v španielčine bežné zaužívaný pozdrav !Hola!. V Bolívii sa ale používajú pozdravy !Buenos dias! alebo !Buen día!

Jedlo

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokového listu. Vyrábajú sa z neho kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokového listu z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

V Bolívii dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo). K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde nám zabezpečila stravu agentúra.

Čakal by si, že si dáš v Južnej Amerike dobrú kávu? Zobuď sa, tu si v Bolívii! Kávu sme zohnali len instantnú a tiež bola drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová reštaurácia spoločnosti Copacabana.

V Bolívii supermarkety nehľadaj, sú tu akurát malé prevádzky domácich. Sladkosti sú chutné. Z ovocia sa dá zohnať papája a banány. Žiadne ovocie ani zelenina sa nesmú prenášať cez hranice (kvôli potenciálnym chorobám).

Čo navštíviť v Bolívii?

Návšteva Bolívie je viac menej len o prírode. V mestách k pozeraniu takmer nič nie je. Všetky sú ako štvorcová sieť, lebo vznikli až po kolonizácii Španielmi.

• La Paz – lanovky v rámci verejnej dopravy, market a katedrála
• Sucre – kláštory
• Niñu Mayu – dokonale zachované dinosaurie stopy
• Národný park Toro Toro – dinosaurie stopy, kaňon Toro Toro, kresby Inkov či kamenné mesto
• Potosí – bane za prevádzky
• Salar de Uyuni – 1-3 dňová tour, soľná púšť, náhorná plošina, plameniaky, vulkány, lagúny, gejzíry,…
• jazero Titicaca – mestečko Copacabana a Isla de Sol
• Huayna Potosí – najdostupnejšia 6000-ovka (3 dni)
• Tarija – pestovanie viniča
• Tupiza – Monument Valley v bolívijskými prevedení
• Amazonský prales
• neturistické treky v Andách – za pomoci lokálnych agentúr a ich jeepov

Ako dlho zostať v Bolívii?

V Bolívii si nerob striktné plány a už vôbec nebookuj ubytovanie dopredu! Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu, nakoľko najzaujímavejšie destinácie v Bolívii sa nachádzajú vo vyšších od 3800 m n. m. Má to aj výhodu, v takýchto nadmorských výškach nie sú muchy a komáre

Tvoj program v Bolívii môže narušiť:

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky
• blokády z politických dôvodov
• oslavy, sviatky, voľby a inak “špeciálne” dni
• počasie
• čokoľvek iné…

Za prvý týždeň v Bolívii sme videli okrem národného parku Toro Toro iba to, ako to v Bolívii nefunguje. Takže určite odporúčam niekoľkodňovú rezervu. Ak letíš, tak byť v blízkosti letiska skôr a nenechávať to na posledný deň. To je veľmi riskantné.

Väčšina turistov strávi v Bolívii 2 týždne. To je čas akurát na to najhlavnejšie. Ak máš záujem vydať sa aj do menej známych destinácii ako Tarija, Santa Cruz či do amazonského pralesa budeš potrebovať 3-4 týždne.

Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Povinná výbava do Bolívie je spacák. Na náhornej plošine je v noci poriadna zima a v noci sa tu veľmi nekúri. Ak pôjdeš na tour Salar de Uyuni, kúrenie je iba v spoločenskej miestnosti. Rovnako sa oplatí mať ho počas nočných presunov autobusov. Nás zachránil, keď sme počas blokád v Bolívii museli prespávať na lavičkách na autobusovej stanici v Orure.

Ak ideš do oblastí náhornej plošiny Altiplano (čo pravdepodobne pôjdeš) odporúčam slnečné okuliare, opaľovací krém, teplé oblečenie a labello.

Čo si do Bolívie nezobrať? Povedala by som, že deti. V Bolívii sme videli presne 0 kočíkov a rovnaký počet turistov s deťmi. Domáci nosia deti v šatách na chrbáte. Pre cestovateľov to však môže predstavovať zbytočne komplikácie, nehovoriac o nadmorských výškach a strmých svahoch. A pri spomienke na blokády a štrajky v Bolívii je to naozaj jedna z posledných destinácii kam by som sa vybrala s deťmi.

Musím priznať, že na odchod z Bolívie som sa tešila, napriek tomu, že ja som bola iniciátorom tohto výletu. Dôvodom bolo obdobie našej návštevy Bolívie. Tú sme navštívili tesne pred prezidentskými voľbami, ktorých výsledky dopadli veľmi sporne. Dôsledkom toho sme si niekoľko dní odstáli pred zabarikádovanými cestami a riešili obštrukcie s horkokrvnými Bolívijčanmi.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Bolívia nám dávala jednu facku za druhou appeared first on TripLovers.

Prichádzame do krajiny kde netečie pitná voda z kohútika a na ulici sa dá použiť iba turecký záchod. V hlavnom meste Ukrajiny je epidémia osýpok a neustále stretávame vojakov, lebo krajina je vo vojne. Ale bojíme sa ešte jednej veci, a to teplôt -12°C.

Obsah

• TOP miesta v Kyjeve
• Víza a povinnosti
• Doprava na a z letiska
• Transport po Kyjeve
• Mena a ceny
• Ukrajinská kuchyňa
• Dorozumievanie Slovanov
• Zima na Ukrajine zmenila môj pohľad na kožušiny
• Bezpečnosť

TOP miesta v Kyjeve

Ak ťa zaujíma koľko času stráviť v Kyjeve a kam sa vybrať, prejdi na článok TOP miesta v Kyjeve.

TOP miesta v Kyjeve

Víza a povinnosti

Ukrajina nie je krajinou EÚ. Preto treba myslieť na dlhší čas strávený na letisku kvôli pasovým kontrolám v SR aj na Ukrajine. Tiež nezabudni, že tu neplatí výhodný roaming a za mobilný internet budeš musieť platiť.

Na návštevu Ukrajiny víza nepotrebuješ, ak tvoj pobyt nepresiahne 90 dní. Pred kúpou letenky si nezabudni skontrolovať, aby mal pas platnosť ešte minimálne 6 mesiacov (od dátumu návratu domov).

Po prílete na letisko Borispol nás colná kontrola vyspovedala asi 5 otázkami za akým účelom sme do krajiny prišli. POZOR! Kyjev má dve letiská!

Doprava na a z letiska

Taxík z letiska Borispol do centra mesta stojí 506 UAH (17€). My sme sa vybrali hromadnou dopravou a pred letiskom našli Skybus, čo bol menší autobus, ktorý odchádzal až po naplnení (preplnení). Ten nás zobral za 60 UAH (2€) na zastávku metra Kharkivska, kde sa dá následne prestúpiť na metro do centre Kyjevu za 8 UAH (0,27 €).

Pôvodne sme kvôli večernému letu chceli použiť taxík, no nakoniec sme využili hromadnú dopravu. Po nástupe do autobusu nás ovalila vôňa/smrad postsovietskej krajiny a strašidelnú atmosféru dotvárali žlté svetlá. Cestou z letiska sme míňali aleje štíhlych briez. Do kyjevského metra nás volalo špecifické hororové ťukanie.

Pri našom návrate, cestou na letisko Borispol sme boli v časovom sklze. Na stanici Kharkivska nám veľmi vhod prišiel taxikár, ktorý sa ponúkol, že ak sa naplní auto, tak nás zoberie na letisko za rovnakú cenu na osobu ako autobus, teda 60 UAH (2€). Znie to podozrivo, ale robia to, lebo vedia, že Skybus na letisko chodí nepravidelne podľa naplnenosti. Aj keď ukrajinskí taxikári šoférujú trošku šialene a vyblikávajú na iné autá, lebo všetci jazda na štvorprúdovke v dvoch najľavejších pruhoch, netreba sa báť žiadneho podvodu.

V prípade nočného príletu

V prípade ak priletíš v noci, môžeš využiť vlak Kiev Boryspil Express, ktorý premáva aj v noci. Stojí 80 UAH (2,70€) ale nevyhodí ťa v centre mesta. Vystúpiť môžeš na hlavnej vlakovej stanici v Kyjeve alebo na menšej vlakovej stanici Darnytsia Station.

Transport po Kyjeve

Hromadná doprava je veľmi lacná. Kyjev má 3 linky metra. Jazda metrom stojí 8 UAH (0,27 €). Na vstup do metra potrebuješ žetón v hodnote 8 UAH, ktorý sa dá kúpiť v automate, ak máte bankovku v hodnote 10 UAH alebo v kase, ak máš iné bankovky či drobné.

Vyťaženosť metra je najvyššia v čase kedy ľudia “migrujú” do a z práce. V takomto prípade sa treba v metre dostať do správnej vlny, ktorá ťa odvedie k správnemu nástupišťu. Stanice metra a aj mapy sú označené v azbuke aj latinke

Autobusová doprava v Kyjeve je pre cudzincov veľmi chaotická. Na vyhľadanie toho správneho spoju odporúčam túto stránku. Treba si prácne pohľadať ten svoj autobus na nejakej logickej trase a dole si môžeš odkontrolovať názvy zastávok. Jedna jazda autobusom stojí 5 až 8 UAH (0,27 €). Cena je vždy uvedená na dverách do vozidla alebo pri vodičovi. Cestovné teba zaplatiť vodičovi hneď pri vstupe do vozidla. Zľavnené cestovné v rámci hromadnej dopravy nemajú zavedené.

Mena a ceny

Ukrajina používa svoju vlastnú menu – hrivnu (UAH). Za posledných desať rokov si výrazne pohoršila. Najprv finančnou krízou v roku 2008 a následne občianskou vojnou na východe krajiny. V čase keď sme navštívili Ukrajinu my sme za 1€ dostali 30 UAH, pričom sme si nostalgicky zaspomínali na slovenskú korunu, ktorá mala v čase prechodu na euro približne rovnakú hodnotu.

Hrivna (alebo hrivnička) je používaná najčastejšie v bankovkách, pričom najpoužívanejšou bankovku z tých väčších je 200 UAH čo je približne len 6,5 €. Mince s hodnotou 1 a 2 hrivny majú svoju dvojvaječnú dvojičku aj v papierovej podobe.

Ukrajina je pre Slováka lacná. Veľmi lacné je jedlo, káva a cestovné. Pri vyhľadávaní ubytovania má prekvapilo, že až také lacné nie je a bookovali sme hostel už 4 mesiace dopredu. Vstupné nám prišlo lacné, ale za každú drobnosť, ktorú sme chceli navštíviť sme si museli doplácať, takže sa to vedelo nakopiť. Veľmi drahé sú organizované výlety do Černobyľu.

Pre predstavu uvádzam ceny najbežnejších položiek:

• Ubytovanie – od 10 € (osoba na noc)
• Metro/bus – 8 UAH (jednotné cestovné pre všetkých)
• Hlavné jedlo v lepšej reštaurácii – 4 €
• Kapučíno 0,5 litra – 36 UAH (1,2 €)
• Palacinka – 20 UAH (0,67 €)
• Koláč na ulici – 10 až 18 UAH (0,6 €)
• Lepší burger – 39 UAH (1,3 €)
• Veľké hranolky v McDonalde – 33 UAH (1,1 €)
• Kvas – 20 UAH (0,67 €)
• Magnetka – 30 – 60 UAH (2 €)
• WC – 3 UAH (0,1 €)
• Černobyľ (1 deň) – 99 €
• Černobyľ (2 dni) – 279 €

Celý výlet z Bratislavy do Kyjeva s lowcoast aerolinkou nás na osobu vyšiel 119 € so všetkým.

Ukrajinská kuchyňa

Už pred príchodom na Ukrajinu sme sa tešili na lokálnu gastronómiu. Sklamanie prišlo hneď v prvý deň, keď sme zistili, že tradičné ukrajinské jedlá si len tak niekde na ulici nedáme a treba dobre hľadať.

Namiesto ukrajinskych majú množstvo gruzínskych reštaurácii. Tie sme odskúšali a boli vynikajúce, aj keď trochu drahšie. Jediné ukrajinské jedlo sme zohnali pri zadnom vchode do Pecherskej Lavry. Aspoň tam sme si vychutnali tradičný boršč a palacinky. K jedlu sme si chceli zobrať nápoj, kuchárka nás usmernila, že je to kompót. Chutilo to ako vyúdený čaj

Čo nás hnevalo je, že kamkoľvek sme prišli, jedlo sme vždy dostali studené a maximálne nám ho ohriali v mikrovlnke. S jedlom nám vždy ohriali aj smotanu, ktorú dávajú Ukrajinci ku všetkému čomu môžu. Rovnako ako kôpor.

Čo sme o Ukrajincoch vôbec netušili je, že sú to úplní kávopiči a kávopičky. Dobrú strojovú kávu si môžeš dať takmer hocikde na ulici. V stánkoch ale aj podnikoch so sedením. Ako príklad cena pollitrového kapučína 36 UAH (1,2 €)

V podchodoch, ktoré sú súčasne vchodom do metra, sa nachádzajú malé obchodíky a stánky s čerstvým pečivom či sušeným ovocím. Je to super miesto, kde sa dajú ráno odbaviť raňajky, aj so spomínanou kávičkou

Dorozumievanie Slovanov

Tak ako vo všetkých postsovietskych krajinách aj na Ukrajine sa dohovoríš anglicky iba s mladšou generáciou. Veľkým problémom (pre nás) je azbuka, ktorú neovládame, ale väčšina potrebných nápisov je aj v latinke. Popravde sme jazykovú bariéru očakávali. Preto sme na starších ľudí vyskúšali fintu a to hovoriť po slovensky s ruským prízvukom. Veľmi to nepomohlo

Zima na Ukrajine zmenila môj pohľad na kožušiny

Pri maximálnej dennej teplote -6°C sme boli šťastní za každý kút s radiátorom, kde sme si mohli otvoriť termosku s čajom a chvíľku sa zohriať. Na takú zimu naozaj nie sme zvyknutí. Ukrajinci ale áno, a o tom svedčí ich móda. Páperové bundy po kolená, čižmy nad kolená, kožušiny, šatky či baranice. Týchto ľudí týra zima a jediné čo ich pred ňou dokáže dostatočne ochrániť sú živočíšne materiály.

Bezpečnosť

Náš pobyt v Kyjeve bol bezproblémový a najväčšie nebezpečenstvo predstavovala zima. Je pravdou, že sme videli protesty na hlavnom námestí a po okolí roztrúsené pomníky ešte z Euromaidanu 2014. Napriek tomu si nemyslím, že pre turistu by to nemalo signalizovať nebezpečenstvo. Po ulici síce bežne chodia vojaci v uniformách, ale nenosia zbrane. To čo sa udialo v Kyjeve v roku 2014 už pominulo a o konflikte na východe krajiny, ako turista, nebudeš mať ani tušenia

Samozrejme, celý konflikt sa časom vyvíja a preto neustále treba sledovať aktuálnu situáciu!

Popravde sme očakávali, že nás bude chcieť niekto okradnúť alebo iným spôsobom odrbať. Nestalo sa a to sme podvodníkom z nepozornosti viackrát dali šancu.

Na Ukrajine je epidémia osýpok. Po návrate si dávaj pozor, aby si neprišiel do styku s deťmi do 15 mesiacov, ktoré ešte nie sú zaočkované! Inkubačná doba je 7 – 21 dní.

Kyjev je krásny a ponúka peknú a lacnú možnosť vycestovať. Treba odhodiť predsudky a ísť

Ukrajina nás úprimne očarila. Môžu za to rozprávkové kostolíky ale hlavne Pirogovo Open Air Museum, ktoré bolo tým najväčším prekvapením v Kyjeve. Návšteva Kyjeva v zime je tak trochu “ultimate survival,” ale vôbec to neľutujeme. Práve naopak, už vieme že na Ukrajinu sa ešte niekedy vrátime

Celá FOTOGALÉRIA z Kyjeva

The post Bezpečnosť v Kyjeve a praktický sprievodca appeared first on TripLovers.

Do Vietnamu prichádzame s obrovskými očakávaniami. Počuli sme o chutnej kuchyni, krásnych miestach a autentických zážitkoch. Na jednu vec nás ale neupozornili…

Za 28 dní vo Vietname sme navštívili:

• Ho Chi Min City
• Hoi An
• Da Nang
• Hue
• Hanoi
• Ha Long
• Ha Giang

Obsah:

• Počasie a sezóna
• Víza do Vietnamu
• Angličtina Vietnamcov?
• Peniaze, mena, bankomaty vo Vietname
• Ubytovanie
• Doprava vo Vietname
• Vietnamské podvody
• Úroveň turizmu vo Vietname
• Milé zvyky Vietnamcov
• Nemilé zvyky Vietnamcov
• Vietnamská kuchyňa

Počasie a sezóna

Vietnam sa rozprestiera približne 2000 km na dĺžku a prechádza tak cez dve podnebné pásma. Na severe krajiny sa striedajú 4 ročné obdobia, podobne ako na Slovensku. Na juhu krajiny sa striedajú dve obdobia. Obdobie dažďov od apríla do septembra a obdobie sucha od októbra do marca.

Severská oblasť Sapa a Ha Giang sú z turistického hľadiska veľmi závislé do ročného obdobia. Ak chcete zažiť to najkrajšie obdobie, kedy ryžové polia hrajú zelenými a žltými farbami, príďte v septembri alebo októbri. Ak sa uspokojíte aj s rozkvitnutými lúkami a spoznávaním etnických menšín použiteľné sú aj mesiace marec až máj, ktoré sú suchšie.

Víza do Vietnamu

Víza do Vietnamu treba mať vybavené ešte pred príchodom k Vietnamským hraniciam. My sme cestovali z kambodžského Phnom Phenu a ‘stevardka’ nám ich kontrolovala pri vstupe na palubu. Bez víz by nás nezobrala. Existuje viacero spôsobov ako si vybaviť víza do Vietnamu.

• Veľvyslanectve Vietnamskej Socialistickej Republiky v Bratislave

Vietnamské jednovstupové víza sme si vybavili ešte na Slovensku a to polroka dopredu. Na tlačivo sme museli uviesť rozmedzie kedy sa plánujeme v krajine zdržiavať. Tieto dátumy sme dostali aj do víz. Nakoľko sme uviedli dĺžku pobytu 28 dní, víza sme dostali presne na tento čas, aj keď sme platili 30 dňové víza. Tie dva dni navyše nebrali do úvahy aj keď sme na ne mali nárok, preto pri neistom dátume odchodu uvádzaj radšej celý rozsah víz.

Po zaplatení 45 € poplatku za osobu sme dostali slížik s pečiatkou, kedy si máme prísť po pasy a vyrozumenie k vietnamským vízam. Tie sme nakoniec bez problémov dostali.

• e-viza

Od februára 2017 sa dá požiadanie o víza elektronicky cez e-viza. Jednovstupové víza stoja 25 USD a viacvstupové 50 USD. O víza je možné požiadať najneskôr 4 dni pred plánovaným odletom nakoľko proces vybavovania trvá 3 pracovné dni.

• Pozývací list

Ak máš v pláne do Vietnamu priletieť víza si môžeš vybaviť priamo na letisku. K tomu potrebuješ pozývací list, ktorý ti môžu skontrolovať už pri nástupe do lietadla. Pozývací list si treba vybaviť cez vietnamské cestovné kancelárie, ktorú si môžeš vyhľadať na googly pod pojmom “vietnam visa on arrival.” Ceny pozývacích listov sa líšia len nepatrne, ich bežná cena je okolo 18 USD. Treba si ho vždy vytlačiť!

Pozývací list neslúži ako víza ale len ako prostriedok k získaniu víz. Tie ti vydajú až na letisku za poplatok 25 USD (jednovstupové) alebo 50 USD (viacvstupové).

Angličtina Vietnamcov?

Z krajín JV Ázie je na tom Vietnam a Laos s angličtinou úplne najhoršie. Vietnamci nerozumejú ani otázke koľko to stojí a nepomáha ani gestikulácia. Časť populácie je negramotná, o čom sme sa presvedčili pri tom, keď sme im dali hotový text preložený google translatorom. Navyše sú vrcholne neochotní a nemajú záujem spolupracovať, ani keď je to ich práca (predajca lístkov na vlakovej stanici).

Peniaze, mena, bankomaty vo Vietname

Vo Vietname sa používa lokálna mena vietnamský dong (VND), ktorá je najslabšou v regióne. Preto sa už pri prvom výbere z bankomatu stanete milionármi. Pri výbere približne 100 € z bankomatu sme platili poplatok za zmenu peňazí cca 2€, vždy v závislosti od množstva vybratých peňazí. Na bankovkách je vyobrazený milovaný strýčko Ho Chi Minh a aby jeho pamiatka ostala navždy večná, bankovky sú neroztrhateľné a nerozmočiteľné.

Sumy sú mnohokrát v desaťtisícoch až stotisícoch dongov, čo vo svoj prospech využívajú domáci, keď sa turisti stratia v množstve núl.

Ubytovanie

Aj keď ceny ubytovania vo Vietname vedia byť niekedy naozaj smiešne (17€/3 noci/2 osoby + raňajky) zistili sme, že najlacnejšie ubytovanie nie je vždy tým správnym riešením. Často sme sa stretávali s plesňou a vlhkosťou. Raz nám dokonca zvlhli všetky veci v batohu tak, že sme museli dať všetko čisté oblečenie opäť oprať. Asi najhorší prípad sa nám stal v Hanoji, kde nás na prvom ubytovaní odrbali a na druhom poštípali ploštice.

Na každom ubytovaní vo Vietname nám zobrali aspoň jeden pas, kontrolovali nám víza a vrátili nám ho až na konci ubytovania. Rovnako to fungovalo aj pri prenájme skútru, pričom záložný pas bez víz samozrejme neakceptovali.

Doprava vo Vietname

Dopravu na menšie vzdialenosti sme riešili najmä skútrom. V mestách ako Hanoj a Ho Chi Minh City sme využili aj autobusy mestskej hromadnej dopravy. Na vzdialenosti medzi destináciami sme využívali autobusy (aj sleeping busy) a vlaky. Pričom nás vo vlakoch prekvapili turecké záchody, ale prišlo nám to praktickejšie a priestrannejšie  Na hlavnej trase Ho Chi Min City – Hanoj sa z cenového hľadiska viac oplatí autobus.

Asi prvé čo zarazí každého, kto zavíta do Vietnamu je jeho katastrofálna doprava s nespočetným množstvom motoriek a skútrov. Vo Vietname smie vlastniť automobil iba právnická osoba, čo je čiastočne dobre, lebo komunizmus nenadimenzoval cesty dostatočne a doprava vo veľkomestách kolabuje už len z dvojkolesových strojov. Na väčšinu z nich ale vodičský preukaz netreba a tak to aj vyzerá.

Jazdenie do protismeru je tu ešte väčšou samozrejmosťou ako v Kambodži a o tom, že nie sme v bezpečí ani na chodníku sme sa presvedčili už v prvý deň. Že s dopravou majú evidentný problém, dokazuje aj fakt, že s týmto motívom predávajú turistické tričká

Jazda na skútri sa stáva zlým snom, Neustále stojíme na červenej alebo sa vyhýbame iným vozidlám. Umením je opustiť kruhový objazd na prvý pokus. Ručička tachometra sotva dosiahla rýchlosť 20 km/h a naša 37 kilometrová cesta trvala skoro tri hodiny.

To, že sa Vietnamci na motorkách zázračné vyhýbajú je mýtus. Sami sme boli svedkami viacerých dopravných nehôd. Že denne vidí nejaké nehody nám potvrdil aj miestny moto taxikár. Napriek tomu práve doprava robí z Vietnamu turistickú atrakciu a zanechá to vo vás nejeden zážitok

Ak patríte k skúseným motorkárom, mohol by vás zaujať mototrip naprieč celým Vietnamom. Kúpiť si motorku priamo na mieste, namontovať si držiak na batožinu a ísť po svojej osi Touto výzvou sa motivovali aj moderátori Top Gear.

https://www.facebook.com/TripLovers.sk/videos/591473917851556/

Vietnamské podvody

Veľká facka bola keď sme sa dozvedeli, že Vietnam je krajina podvodníkov! Podvodov tu majú toľko, žeby z nich mohli spraviť predmet na celý semester v škole. Pred návštevou tejto krajiny vám radím prečítať si tento článok o podvodoch vo Vietname. Najhoršie na tom je, že Vietnamci sa po odhalení podvodu začnú správať priam agresívne, akoby si mysleli, že na to majú právo.

Nás postretol známy okatý podvod vo verejnom autobuse medzi Hoi Anom a Da Nangom. Keď sme mali platiť, tak autobus zastavil a všetci domáci čakali, či zaplatíme vyššiu cenu oproti štandardnej.

Úroveň turizmu vo Vietname

Krajina sa ešte nestihla prebrať z Vietnamskej vojny, v ktorej bojovala proti USA a z ničoho nič ju “okupujú” milióny turistov z celého sveta. Napriek tomu je turistická vybavenosť veľmi dobrá, od lacných a zdieľaných ubytovaní až po luxusné a súkromné nájdete všetko podľa vašej potreby.

Turizmus vo Vietname sa začína podobať na turizmus v Thajsku. Vietnam ponúka zaujímavé atrakcie, pláže, odlišnú gastronómiu, špecifickú kultúru a pre niektorých aj sexturizmus, a to všetko za prijateľnú cenu.

Vietnam je krajinou, kde sa bez využitia agentúr a organizovaných výletov nedostanete všade. Veľkou výhodou je, že tours sa organizujú aj počas vietnamských sviatkov (pr. Čínsky Nový rok, Tet). Nevýhodou je, že predajcovia predávajú zájazdy a podkladajú pri tom obrázky z úplne odlišných miest. Osobne sme z vietnamských tours mali dojem, že sú nemastné neslané.

Milé zvyky Vietnamcov

• Do MHD si donesú vlastnú minipidi stoličku alebo si sadnú na zem
• Ľudia tu naozaj nosia vietnamské klobúky, nie je to len atrakcia pre turistov
• Majú veľmi radi karaoke, aj keď im to veľmi nejde
• Nie je raritou vidieť Vietnamca spať v práci

Nemilé zvyky Vietnamcov

• Vietnamci majú domáce psy, ktoré sú oproti túlavým psom v Thajsku, Laose či Kambodži vyžraté a tlsté až tak, že sa nevedia postaviť na nohy
• Radi nám pozerali do mobilov a notebookov poza chrbát ľudia, s ktorými neprebehla absolútne žiadna interakcia
• V radoch sa vždy snažia dostať dopredu a nehanbia sa pri tom použiť lakte
• Vietnamci štia na verejnosti, v uliciach na asfalte či v parkoch, vôbec sa nehanbia ukázať na ulici vtáka alebo riť, kľudne aj v centre Hanoja.
• Ľudia sú tu strašne uškriekaní a hluční, pričom nám nie je jasné či sa rozprávajú alebo sa hádajú.
• Z našich skúseností starší Vietnamci nie sú veľmi ochotní a milí ľudia (Boli sme svedkami ako sa jeden Vietnamec, u ktorého sme si kúpili bagetu, pohádal so svojou rodinou a nasratý hodil sklenený krígel do križovatky. Toto nebola jediná negatívna príhoda)
• Na druhú stranu, mladí ľudia, ktorí nezažili vojnu boli OK a ochotnejší pomôcť. Je na nich vidno, že sú pozitívne poznačení modernou dobou.
• Niekde sa uvádza že sú ateisti, niektorí nám tvrdili že väčšina krajiny je budhistická. No nám sa javili akoby boli ich náboženstvom peniaze.

Vietnamská kuchyňa

O vietnamskej kuchyni sa na Slovensku hovorí iba v dobrom. Vo Vietname sme spoznali skutočnú vietnamskú gastronómiu, plnú kostí, kožiek, koriandru a hlavne oleja. Klasické jedlá, ktoré sme doteraz v JV Ázii jedávali tu nestretávame. Bohuvďaka tu aspoň francúzsky vplyv zanechal bagety, na ktorých sme prežívali. Popravde sme sa väčšinu času vo Vietname stravovali vo fastfoodoch KFC a Burger King, aj keď franchisa týchto jedál bola trochu pozmenená. Cena fastfoodu bola prekvapivo rovnaká, ako za porciu vietnamského jedla, pričom vo Vietname ťažko nájdete porciu pod 3€.

Súčasne sme s dobrou gastronómiou očakávali aj ospevovanú vietnamskú kávu. Pre nás veľký omyl, bola to tá najhoršia káva, akú sme vôbec kedy pili a kondenzované mlieko iba zachraňovalo tak atypickú chuť. Aj vietnamská kuchyňa bol jeden z dôvodov, prečo sme chceli z Vietnamu čo najskôr vypadnúť!

Nechali sme sa ukecať aspoň na hot pot, unikátny spôsob varenia, kedy si Vietnamci pripravujú jedlo sami. V podniku dostanú iba ingrediencie a horák s hrncom plným vody. Klasická verzia hot potu pozostáva aj z vifoniek, existuje však aj grilovaná (BBQ) verzia. Za porciu pre dve osoby sme zaplatili 240 000 dongov (8,50€).

Celá príprava jedla trvá pomerne dlho. Je to trochu nepríjemné, ale personál chce vašu návštevu čo najviac skrátiť a vaše miesto čo najskôr uvoľniť novým zákazníkom. Preto si jedlo pripravujte sami a nenechajte ich, aby vám prišli k hot potu a nedopečené kúsky dali na tanier.

Na záver musím zhodnotiť, že nás Vietnam trocha sklamal kvôli ľuďom. Na druhej strane je veľmi špecifický a je tu veľa krásnych miest, ktoré určite treba navštíviť, ale netreba mať také veľké oči.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Vietnam plný protikladov appeared first on TripLovers.

Laos je málo známou krajinou JV Ázie, ktorá nemá nič svetoznáme ako jej okolitý susedia. Napriek tomu bol Laos presne taký, ako sme si predstavovali juhovýchodnú Áziu. Suché a prašné ulice, plno dobiedzavých komárov, ale hlavne plno zážitkov na motorke, krásne zelené pralesy, majestátne jaskyne, kúpanie vo vodopádoch a milí domáci

Laos sme navštívili na 20 dní, v priebehu toho času sme absolvovali návštevu:

• Vientiane
• Thakhek loop
• Vang Vieng
• Luang Prabang
• Plavba po rieke Mekong

Obsah

• Víza
• Kedy navštíviť Laos
• Peniaze a bankomaty v Laose
• Očkovanie
• Angličtina a dorozumievanie sa
• Tours na vlastnú päsť vs. agentúry
• Jedlo a reštaurácie v Laose
• Prečo sa laoské pralesy neklčujú?
• Jednoduchosť života v Laose

Víza

Víza do Laosu sme si ich vybavili bez problémov (a bez úplatkov) na letisku vo Vientiene. Pred zaplatením víz treba vypísať požadované formuláre (pero si dones svoje), s ktorými nám pomohol zamestnanec letiska, na to určený. Cena 30 dňových víz pre Slovákov je 30 USD. Treba mať pripravené 2 fotografie pasového formátu. Po zaplatení víz sme obdržali nálepku v pase a „slíž,“ ktorý bolo potrebné pri odchode z krajiny odovzdať.

Netreba zabúdať, že platnosť pasu nesmie byť kratšia ako 6 mesiacov, lebo v prípade Vientianskeho letiska, sme si mohli vyzdvihnúť batožinu až po vstupe do krajiny. Celý proces vybavenia laoských víz trval približne 1 hodinu.

Laos sme opúšťali cez hraničný priechod v Huay Xai. Na toto hraničnom priechode je vraj vyžadovaný úplatok 1 USD do pasu. My sme im žiaden úplatok nedali. Odovzdali sme „slíž“ a bez problémov sme sa dostali do Thajska

Kedy navštíviť Laos

Obdobie od októbra do marca je v Laose obdobím sucha s ideálnymi teplotami pre „letné“ aktivity. V severnejšom meste Luang Prabang až tak teplo nebolo a sveter sa neraz hodil. Obdobie dažďov trvá od apríla do septembra. Výhodou obdobia dažďov je až gýčová zeleň a bujné vodopády. Preto odporúčam navštíviť Laos v októbri, koncom obdobia dažďov

Peniaze a bankomaty v Laose

Laos má svoju vlastnú menu – lao kip. Maximálny možný výber z bankomatu je 1 500 000 kipov (cca 155 €). Laoské kipy majú iba papierovú podobu a často sme sa dostávali k veľmi špinavým, priam plesnivým kúskom, ktorých nereprezentatívny vzhľad nenaznačoval ich nominálnu hodnotu.

Laosania majú vo zvyku zaokrúhľovať ceny. Za jedlo zaplatíte buď 15 000 kipov alebo 20 000 kipov. Ceny ako 17 000 sa vyskytujú iba ojedinele. Za celú dobu strávenú v Laose sme videli bankovku s najnižšou nominálnou hodnotou len 1 000 kipov, aj keď na internete sa uvádza, že existujú aj menšie. Keď sme v potravinách kupovali fľašu vody za 6 500 kipov, tak sme namiesto výdavku dostali žuvačku

Po odchode z krajiny nám zostali ešte nejaké kipy, ktorých sme sa nevedeli zbaviť. Skúšali sme to na letiskách a aj hneď za hranicami v Thajsku, kde nás vysmiali, keď sme sa opýtali či sa u nich dá platiť aj kipmi. Pričom v laoskom Huay Xai sa dalo platiť aj v thajských bahtoch.

Platba kartou v Laose je v plienkach. Ak sa aj naskytne príležitosť, za platbu kartou musíte ako zákazník uhradiť 3% poplatok, ktorý by mal banke platiť obchodník.

Pred návštevou Laosu sme čítali, že je to tu nečakane drahé. Môže sa to javiť tým, že tu zaokrúhľujú ceny, a aj tým, že za každú drobnosť sa platí vstupné od 0,5 € do 2 €. Na druhej strane je Laos veľmi kompaktný a vďaka tomu sme ušetrili na doprave. Celkovo nás stálo 20 dní v Laose cca 300 € na osobu.

Očkovanie

Pred návštevou Laosu sme si dali zaočkovať žltačku typu A aj B, brušný týfus, a aj besnotu. Osobne na Laos očkovanie proti besnote odporúčam. Túlavých psov sú tu plné ulice a v Luang Prabang nás jedna svorka šiestich psov aj napadla (ušli sme im na motorke). Nepríjemnú skúsenosť sme mali aj v Thakheku, kde sme sa po zotmení presúvali na autobusovú stanicu a neustále prechádzali z jednej strany cesty na druhú, aby sme sa havkáčom vyhli. Samozrejme, v Laose majú nemocnice ale v odľahlých oblastiach by ste sa adekvátnej pomoci asi ťažko dožadovali.

Laos je krajinou s vyšším výskytom malárie, preto odporúčam pred návštevou takýchto krajín kontrolovať mapu výskytu malárie na stránke fitfortravel, kde si presne viete vyhľadať mapu krajiny s vyznačenou rizikovou oblasťou, a tým sa počas vašej cesty vyhnúť, prípadne dodržiavať prísnejšiu prevenciu v malarickej oblasti. My sme kvôli tomu vynechali oblasť 4000 ostrovov, teraz len ľutujeme. 

Angličtina a dorozumievanie sa

Čo sa týka angličtiny a komunikácie s domácimi je Laos z krajín JV Ázie na tom asi najhoršie. Keď sme sa pýtali na cenu a použili slovíčko money, netušili čo od nich chceme. Malo to aspoň výhodu. S ich zlými komunikačnými schopnosťami sa neodvážili za nami chodiť a žobrať ako v Malajzii, Kambodži či Nepáli. Gestikulácia je pre nich tiež úplne neznáma.

Často sa nám stávalo, že v reštaurácii alebo podniku sme obsluhe ukázali prstom na názov jedla v angličtine. Oni ale vôbec nepoznajú latinku, takže s tým mali často vážny problém a buď doniesli niečo iné alebo sa dlhú chvíľu dohadovali s kuchárom, čo nám má pripraviť. V takom prípade im treba rovno ukázať prstom na ich laoské (znakové) písmo.

V Laose a Vietname sme sa často stretávali s bylinkou koriander. Vzhľadom je podobný petržlenu, ale chuťou praciemu prášku, či mydlu. Miestny ju dávajú takmer všade kde sa dá, do polievok, ryže, bagety (lebo je vraj zdravá). Aj keď sme im mnohokrát vysvetľovali že “NO CORIANDER!”, tak vždy iba prikývli, usmiali sa a navarili podľa seba.

Nakoniec sme zhodnotili, že domáci nemajú poňatia o tom, ako sa táto bylinka volá v angličtine, a nemohli mať poňatia čo od nich chceme. Špecialitou bolo, keď nám k jedlu doniesli koriandrovú polievku, hneď na to, ako sme ich poprosili o hlavné jedlo bez koriandru. Čistá provokácia

Tours na vlastnú päsť vs. agentúry

Laos je malá krajina a turisti majú zväčša rovnakú trasu. Na najturistickejšej trase medzi Vientianom, Vang Viengom a Luang Prabangom sa oplatí využívať organizované autobusy, ktoré sa dajú rezervovať na väčšine ubytovaní. Vychádzajú lacnejšie akoby ste si cestu organizovali sami lokálnou dopravou. Overovali sme to na sebe a cesta na vlastnú päsť zabrala zbytočne veľa času a ešte sme si priplatili.

Veľmi výhodne vychádzajú zážitkové aktivity vo Vang Vieng. Napríklad celodenné tour s agentúrou a troma aktivitami vás vyjdú rovnako akoby ste si sami organizovali iba jednu z nich. Cenovo sa veľmi oplatí zip line.

Jedlo a reštaurácie v Laose

Pred cestou do Ázie sme čítali rôzne odporúčania, čo robiť preto aby sme nemali problémy s lokálnou stravou. Jedna z rád tvrdí, že by sme si mali vyberať reštaurácie a podniky kde, je plno domácich. Vo zvyšných krajinách JV Ázie sme túto radu nemali problém dodržiavať, ale v Laose sme nevedeli nájsť žiadne podniky, kde by sedeli aj domáci. Teda okrem jedného na “loope”. Namiesto s domácimi sme v pouličných reštauráciách jedávali so všetkými psami z dediny, ktorí čakali na zbytky jedla.

V Laose nám spočiatku veľmi nechutilo. Bolo to aj preto, lebo ako prvú destináciu sme si vybrali Thakhek. V tomto odľahlejšom regióne sme mali na výber len z polievky Pho a Fried rice, teda rizota. Na svoje sme si prišli až vo Vang Vieng a Luang Prabang, kde sme objavili bagety, ako pozostatok po francúzskej kolonizácii. Z množstva kombinácii sme vždy volili tuniakovú bagetu, predsa len, tuniak z konzervy je najbezpečnejšia voľba. Medzi naše obľúbené jedlá patrili palacinky, nazývané creppes s rôznymi plnkami. Najoblúbenejšie jedlo aké sme v Ázii jedávali bolo bravčové alebo kuracie mäso s bazalkou, volským okom a ryžou – Thai Basil Chicken.

V Laose sa vyrába najlepšie pivo regiónu, Beerlao  Je tým najlepším, čo sme v JV Ázii pili za celého pol roka. Laos má aj najlepšiu kávu. Tá sa robí zo salka iba v ľadovej verzii, a aj keď sme sa z počiatku obávali z čoho je ľad vyrobený, vždy to bolo ok

V Luang Prabang sa nám stala jedna vtipná príhoda. Smerom na night market sme chceli do smetí vyhodiť prázdny pohár z lao coffee. Chceli sme ho vyhodiť do prívesu auta, o ktorom sme si mysleli, že zhromažďuje smeti z night marketu. Už sme tam išli hodiť prázdny pohár, ale v tom sme si všimli, že príves je naložený dózami plnými jedla (čo nepredajú, odvezú a dovezú späť na ďalší deň).

Prečo sa laoské pralesy neklčujú?

Počas druhej Indočínskej vojny (Vojna vo Vietname) medzi rokmi 1955 až 1975 bolo na Laos zhodených viac ako 2 milióny ton bômb. Množstvo munície, ktoré bolo zhodené na území Laosu malo okrem skrytých komunistických tovární na zbrane zničiť hlavne Ho Chi Minovu cestu, cez ktorú komunisti zo severu pašovali zbrane a infiltrovali sa do Južného Vietnamu. V laoských pralesoch sa nachádza toľko nevybuchnutej munície, že výrub pralesa nie je možný, čo je na jednej strane dobre.

Na druhej strane v dôsledku nevybuchnutej munície umierajú ľudia dodnes. V priemere jedna osoba za deň. Preto si dobre zvážte, či si odbehnete do lesa na malú.

Jednou z atrakcií v Laose je pole džbánov Phonsavan. Práve na tomto mieste môžete ako turista vidieť množstvo varovných tabúľ, ktoré obmedzujú váš pohyb. To ale nie je nič v porovnaní s deťmi, ktoré sa nemôžu ísť hrať za plot školského dvora, lebo sa na tomto území nachádza nevybuchnutá munícia. O odstraňovanie nevybuchnutej munície sa v krajine stará organizácia UXO Lao. Od vzniku organizácie bola prácne vyčistená iba nepatrná časť územia z rozlohy krajiny. Aj preto je dnes Laos jednou z najmenej rozvinutých krajín juhovýchodnej Ázie.

Jednoduchosť života v Laose

Popravde sme od Laosu nemali žiadne očakávania a prekvapil nás najmä svojou jednoduchosťou Našimi najväčšími zážitkami ostane ako sme križovali odľahlý región na skútri za mestom Thakhek. Míňali dediny, bambusové domčeky, kývajúce deti a krásne scenérie prírody. Práve v tomto regióne na nás pozerali detičky ako na zjavenie a nevedeli od nás odtrhnúť zrak. Civilizácia tu je len čiastočne a to len v podobe mobilných telefónov a internetu.

Laoskí rodičia musia pracovať aj keď majú malé deti, inak by neprežili. Starý rodičia musia v krajinách ako Laos a Kambodža pracovať doslova do smrti. Niečo ako rodičovská dovolenka či dôchodok tu neexistuje. 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Zelený Laos a čo treba vedieť pred návštevou tejto krajiny appeared first on TripLovers.