Švédsko sa neteší takej obľube ako susedné Nórsko. Náš trojtýždňový roadtrip karavanom po juhu Švédska ti dokáže, že vo Švédsku sa dá vidieť skutočne veľa. Preferovali sme najmä prírodu avšak prišlo aj na mestá a pamiatky

Karavanom po Švédsku

Dá sa začať rôzne. Na juhu ak prídete autom alebo karavanom, alebo v Štokholme ak priletíte a prenajmete si auto alebo karavan. To nechám na vás. My sme prišli karavanom cez mosty z Dánska.

Aj keď predstavím itinerár iba na juh Švédska, treba si uvedomiť, že vzdialenosti sú veľké a tak značnú časť roadtripu zabrali len presuny.

Infraštruktúra pre karavaning je vo Švédsku veľmi dobre vybudovaná. Servis pre karavan (voda, šedá voda, splašky) je dostupný často aj bezplatne. Na našej trase bol k dispozícií takmer každý deň aj bez potreby navštevovania kempov.

Kempovanie na divoko je vo Švédsku povolené, ale v národných parkoch a rezerváciách je státie s karavanom počas noci zakázané.

Čo vidieť v južnom Švédsku za 3 týždne

Megality Ales Stenar

Megality Ales Stenar sa nachádzajú na pobreží samého juhu Švédska. Reliéf pri pobreží sa jemne vlní a na pasienkoch sa pasú kravičky. Megality Ales Stenar s oválnym obrysom sú uložené v podobe kamennej lode. Existuje viacero teórií, k čomu Ales Stenar slúžil. Jedna predpokladá, že išlo o akýsi kalendár, ktorý za pomoci slnka určoval dni rovnodennosti. Iné že ide o kultové miesto alebo hrobku.

Kamenný útvar Prästens badkar

Skalné pobrežie pri dedinke Vik ukrýva kamenný útvar na úrovni mora. Má unikátny tvar kamenného kvetu. Pravdepodobne ide o pieskovú sopku, ktorá vznikla na morskom dne pred 500 miliónmi rokov, kedy bolo morské dno v týchto oblastiach vulkanicky aktívne. V blízkom okolí je takýchto kamenných útvarov približne okolo 100, ale odkrytá je len táto jediná pri dedinke Vik.

Útes Valhall

Toto miesto sme sa rozhodli navštíviť skôr symbolicky, kvôli jeho názvu a aj preto, že to bolo po ceste. K 40 metrov vysokému útesu nad jazerom Orlunden sa viaže podivná história. V dobách Vikingov bol útes alebo priepasť Valhall využívaný na ukončenie životov starých, chorých a slabých jedincov, ktorý boli pre spoločnosť v tej dobe tak povediac “nerentabilní.“

Cintorín áut Bilkyrkogården Kyrkö Mosse

Vo Švédsku sa nachádzajú dva cintoríny áut. Oba v južnej časti Švédska. Cintorín áut Kyrkö Mosse sa nachádza v bažinatom lese pri meste Ryd. V lese leží približne 150 vrakov, ktoré sem boli nazvlákané od 30. rokov 20. storočia.

Naozaj zaujímavé, miestami strašidelné miesto. Plechy sú doslova rozožraté hrdzou. Niektoré autá takmer rozsypané. Doslova vidno ako si príroda berie späť čo jej patrí. Fascinujúce, že práve vo vyspelej krajine akou je Švédsko, nechajú doslova environmentálnu záťaž ležať v lese

IKEA múzeum

IKEA múzeum sa nachádza vôbec v prvej budove prvého obchodného domu IKEA na svete, vo švédskom meste Älmhult. Múzeum predstavuje históriu švédskej nábytkárskej firmy IKEA, jej postupný rast, premenu a aj vplyv na celosvetový nábytkársky a drevársky priemysel. Niektoré z expozícií sú interaktívne, takže zabavia aj deti

Vstupné je len 60 SEK (5,30€). V cene vstupného je k dispozícií aj káva a čaj zadarmo v tradičnej IKEA reštaurácií, kde sa môžete posilniť tradičnými švédsko-ikeáckymi jedlami

Národný park Åsnens s jazerami

Vo švédskych národných parkoch je žiaľ zakázané kempovanie. Inak by na to bol tento národný park ako stvorený Je tvorený jazerami a typickou švédskou krajinou. S ihličnanmi, drevenými mólami, a ľadovou vodou, kde sa Švédi radi okúpu. Je tu viacero miest kde sa dá grilovať a piknikovať. Po jazerách sa dá člnkovať alebo prevážať na loďke

Národný park Moose a pozorovanie losov vtáctva

V tomto národnom parku som zistila, že MOSSE nie je MOOSE, a že losy vo voľnej prírode tu neuvidíme. Miesto losov sa tu dá pozorovať vtáctvo a majú tu k dispozícií mega kvalitne ďalekohľady, s ktorými sme videli vtáctvo vzdialené niekoľko stoviek metrov. Popravde, viac sme ochkali nad tými ďalekohľadmi ako nad tým vtáctvom

V každom švédskom národnom parku sa nachádza – Naturum – miesto, kde je návštevníkom bezplatne prístupná expozícia o národnom parku, výskumný program, toalety a niekedy aj detský kútik

POZOR na parkovanie. Je síce bezplatné, ale vozidlo musíte zaparkovať miesto vyhradené pre daný typ vozidla. Teda karavany na miesta pre karavany a autá na miesta pre autá. Inak sa rozdávajú pokuty v hodnote 600 SEK (cca 53€).

Zrúcanina Brahehus

Naša cesta po južnom Švédsku viedla aj okolo jazera Vättern, ktoré je druhým najväčším jazerom vo Švédsku a pripomína skôr more. Zrúcanina Brahehus sa nachádza na brehu tohto jazera, pri diaľničnom odpočívadle. Je to pekné miesto na krátku zastávky, aj keď odpočívadlo je v letných mesiacoch dosť vyťažené.

Kláštor Alvastra

Kláštor Alvastra bol založený v roku 1143 a predstavuje jeden z najseverenejšie položených kláštorov z týchto dôb vôbec. V ruinách opátstva sa nachádzajú hroby viacerých švédskych kráľov a kráľovien. V čase protestantskej reformácie bol kláštor rozpustený a privlastnený švédskej korunou.

Mesto Vadstena

Švédske veľkomestá nie sú príliš zaujímavé. Omnoho krajšie sú menšie mestečká. Jedným z nich je aj pohľadné mestečko Vadstena s hradom, prístavom a maličkým vyľudneným, ale pekným centrom. Nachádza sa pri jazere a je tu príjemná škandinávska atmosféra

Rezervácia Harge uddar

Táto rezervácia nás úplne uchvátila, pretože sme ju navštívili v daždi, čo dotváralo úžasnú škandinávsku atmosféru. Nachádza sa na brehu jazera Vättern, ktoré pripomína skôr more. Krajina je divoká a nedotknutá. Chodníky iba miestami, väčšinou sme sa prebíjali lesom

Dĺžka trasy je 2,2 km a mala trvať 30 minút. V skutočnosti trvala 3x toľko, pre náročnosť terénu. Všade les, lišajníky, machy napité vodou, huby, a rôzne bobule. Návštevnosť veľmi nízka.

Mesto Örebro alebo skôr mimo neho

Centrum Örebra zaume iba hradom. Inak je to dosť o ničom mestečko. Sorry. Ale… kúsok od neho, pri jazere sa nachádza oblasť s názvom Rynningeviken. A tá je skutočne krásna. Drevené mostíky, móla, plavebný kanál na ktorom kotvia lode aj loďky. Miesta na opekanie a nespočet kačičiek. Veľmi príjemné miesto na prechádzku a užívanie si upravenej švédskej krajinky

Hrad Gripsholms Slott

Jeden z mnoho švédskych hradov. Pekný, upravené záhrady, krátka prestávka lebo je po ceste a ide sa ďalej. Oproti susediacemu Nórsku je vo Švédsku prekvapivo veľa hradov a v Nórsku majú skôr opevnenia.

Štokholm a okolie

Mestá v Škandinávii nie sú, z môjho pohľadu, veľmi zaujímavé. Sú veľmi úhľadne upravené, to áno, ale dalo by sa povedať na jedno kopyto. Avšak Štokholm mi z nich prišiel najzaujímavejší.

Čo sa nám tu páčilo najviac boli plavby loďou, ktorú sme využívali miesto autobusov. Takže okrem transportu aj zážitok

Strašne veľa budov v Štokholme má socialistický vibe. Na námestí Sergels torg dokonca stojí stavba pripomínajúca už zbúraný bratislavský Istropolis. Trochu nás to prekvapilo, ale je pravdou, že v minulosti bolo Švédsko veľmi chudobnou krajinou a tak sa funkcionalizmus pretavil aj do architektúry.

Na centrum Štokholmu stačí jeden deň. My sme boli dva, lebo sme boli s bábätkom. Avšak ďalšie 3 dni sme strávili v okolí Štokholmu, keďže je tu na návštevu viacero zaujímavých miest. Viac v článku: Čo vidieť v Štokholme a 5 tipov na výlet z neho

Symbol Švédska – kôň Dalahästen

V Meste Alvesta, nešťastne situované na parkoviskách pri benzínovej pumpe, fastfoode a najrôznejších predajniach stojí symbolom regiónu Dalarna, ale aj celého Švédska. Charakteristický červený kôň vznikol v 17. storočí, pôvodne ako vyrezávaná drevená hračka pre deti.

Dalahästen sa stal symbolom Švédska vďaka Svetovej výstav v roku 1939, ktorá sa konala v New Yorku.

Národný park Fulufjället – najkrajšie miesto Švédska!

Treba kúpiť chlieb, ale najbližší obchod je až o 80 km. Iba les, les a les. Chýbajú obydlia aj dopravné značky. Veď pre koho?

Uprostred tejto ničoty sa nachádza národný park Fulufjället. Pre nás asi najkrajšia turistika vo Švédsku. Rašeliniská, drevené lávky, rieka a voňavý mokrý les. A zvláštne zrotované stromy. Proste všetko čo by ste od švédskeho národného parku mohli očakávať  Zaujímavým cieľom v parku je vodopád Njupeskär a Old Tjikko – najstarší strom na svete.

Následne sme pokračovali dva týždne roadtripom po Nórsku a hranice so Švédskom sme opäť prekročili na juhu pri švédskom meste Töcksfors.

Cintorín áut Bilkyrkogården i Båstnäs

Druhý švédsky cintorín áut leží hneď pri hraniciach s Nórskom. Je niekoľkokrát väčšie ako Bilkyrkogården Kyrkö Mosse. Leží tu okolo 1000 áut. Niektoré na lúke, niektoré v lese a niektoré dokonca kopcom na sebe.

Vrakovisko na tomto miesto začali v 50. rokoch vytvárať dvaja bratia. Autá sa tu rozoberali a ďalej sa predávali náhradné diely a šrot. A to najmä do Nórska, keďže po druhej svetovej vojne ich bolo v Nórsku nedostatok. Rovnako ako áut, ale za tie by majitelia museli zaplatiť clo. Preto boli schopní celé autá rozmontovať, previesť cez hranice bez zaplatenia cla a poskladať si ich nanovo.

Nádherná turistika v Tresticklan National Park

Nádherný národný park s jazerami a krásnych typickým švédskym lesom. Také tie karfiolové machy, čučoriedky, drevené lávky, rašeliniská, metamorfovane horniny a dokonca lekná.

V tomto parku sa dá spraviť 10 km okruh, viac menej bez výrazných stúpaní. Za mňa jedno z najkrajších miest vo Švédsku, ktoré určite stojí za to navštíviť ak máte radi turistiku a prírodu

Kŕmenie losov v Dalslands Moose Ranch

Na kŕmenie losov v mestečku Ed Högankas, sme prišli v septembri kedy mali losy zhodene parožie a vyzerali ako prerastené somáre

Cena za vstup v čase kŕmenia je cca 11€. Kŕmenie sa uskutočňuje 1x denne o 13-tej. Mali sme možnosť vidieť losy naozaj z blízka, pohladkať si ich (po dezinfekcií rúk), vypočuť si ale aj opýtať sa čokoľvek nás zaujímalo.

ZADARMO sa dá ísť okolo plotu a pokúšať sa pozorovať nejakého losa za plotom. Aj keď sme takýmto spôsobom videli až 8 jedincov (jednému sme videli len uši, 2x iba nejaký pohyb, 2x len hlavu), v hustom lese sme ich takmer nevideli a bez toho zaplateného kŕmenia by to bolo naozaj o ničom.

Skalné rytiny v Tanume a okolí

V okolí švédskeho mesta Tanumshede sa nachádza viacero skalných kresieb a rytín. Nájdete ich na lokalitách Fossum, Tanum, Aspeberget, Litsleby,… Všade sa dá parkovať a ku všetkým vedú pekné chodníčky a drevené lávky.

Kresby sú z éry Vikingov a na tú dobu sú naozaj precízne. Sú obtiahnuté červenou farbou, inak by nebolo nič vidieť. Fascinujúce ako veľmi si dali záležať na kreslení penisov

Mestečko Fjällbacka a Kungsklyftan Fjällbacka

Mestečko Fjällbacka by sa dalo nazvať ako Chorvátsko v škandinávskom štýle. Pekná panoráma, prístav s loďkami, príjemná prechádzka medzi švédskymi domčekmi s vlajkami, reštaurácie a to je asi tak všetko

Nad mestom sa nachádza roklina, ku ktorej vedú schody. V nej sú štyri zaseknuté kamene, pod ktorými sa dá prechádzať. Na vrchu je výhľad na všetky strany.

Smögen – rybárska dedinka na pobreží

Smögen je jednou z najobľúbenejších turistických destinácií na švédskom západnom pobreží. Je známe svojimi rybami a plodmi mora, ktoré sa dajú ochutnať v početných reštauráciách. Návštevníkov priťahujú najmä farebné domčeky a drevené mólo, ktoré vo svojej dĺžke vytvára promenádu. Fakt romantika, žiaľ, žije to tu iba v lete.

Alternatívou je návšteva mestečka Grundsund, ale aj keď sa to na pohľad zdá byť kúsok, je to obrovská obchádzka.

Opevnenie Bohus

Opevnenie Bohus pri Göteborgu má celkom slovenský vibe Až na ten rozdiel, že na Slovensku by ste mali návštevu takéhoto hradu zadarmo. Tu sa platí vstupné okolo 10€. Ale dá sa urobiť pekná prechádzka okolo hradu, kde žijú aj ovečky a takmer iste natrafíte aj na kopec kačičiek

Roklina Borrås skåra

Borråova roklina je 10 metrov hlboká a 100 metrov dlhá štrbina, ktorá vznikla pravdepodobne stekajúcou vodou z ľadovej pokrývky. Predpokladá sa, že so sebou ťahala aj uvoľnený balvan, ktorý je zaklinený na jednom konci. Návšteva zaberie asi 30 minút a pripomenie český Adršpach.

Malmö

Návštevu Malma sme síce v tomto trojtýždňovom itinerári stihli, ale jeho návštevu skôr ľutujem. Mesto nás nezaujalo naozaj ničím. V porovnaní, čo všetko sa dá vidieť vo Švédsku je Malmö skutočne šuviks.

Torups slott a upravené záhrady

Zástavka pri Torups slott je vhodná aj na prenocovanie ak sa nasledujúci deň chystáte na trajekt do Trelleborg. Zostávajúci čas vám tu vyplní prechádzka upravenými záhradami a rôzne zvieratá.

Ďalšie miesta v južnom Švédsku, ktoré možno stoja za návštevu, ale my sme už na ne nemali čas:

• Göteborg
• Varberg
• Kalmar
• Läckö slott
• Nimis

The post Najkrajšie miesta a čo vidieť za 3 týždne v južnom Švédsku – roadtrip itinerár appeared first on TripLovers.

Vedeli sme, že cestovanie po škandinávskych krajinách je drahé. Napriek tomu nás vysoké ceny neodradili od toho, aby sme navštívili Dánsko, Švédsko a Nórsko. S jednoročným dieťaťom sme sa ho snažili zvládnuť precestovať nízkonákladovo za dva mesiace vo vlastnom karavane. Aké boli odhady nákladov a aký bol finálny finančný rozpočet sa dočítaš v nasledujúcmo článku

OBSAH:

• Odhady nákladov na škandinávsky roadtrip
• Mena a koruny v Škandinávii
• Škandinávia bez hotovosti
• Vstupné náklady na roadtrip po Škandinávii
• Výdavky na dopravu po Škandinávii
  • Diesel
  • Parkovné
  • Mýto a cestné poplatky
    • Cestné poplatky v Dánsku
    • Cestné poplatky vo Švédsku
    • Cestné poplatky v Nórsku
• Kempovanie v Škandinávii zadarmo
  • Servis karavanu
• Jedlo a potraviny v Škandinávii
• Vstupné
  • Ceny vstupného za 1 osobu
• Plyn do karavanu
• Suveníry v Škandinávii
• Nečakané výdavky
• Ceny v Škandinávii
  • Ceny v Dánsku
  • Ceny vo Švédsku
  • Ceny v Nórsku
• Celkové výdavky na dvojmesačný roadtrip karavanom po Škandinávii
• Čo sme za tieto peniaze videli a zažili

Odhady nákladov na škandinávsky roadtrip

Vedeli sme, že to nebude žiaden lowcoast trip. Bude to znieť asi vtipne, no s karavanom sme sa snažili ísť s cenou čo najnižšie. Karavan nám vedel ušetriť jednu z najvyšších položiek, a tou sú nákladu na ubytovanie a čiastočne aj náklady na stavbu, keďže sme mali možnosť variť si.

Odhadom nákladov na dvojmesačný škandinávsky výlet karavanom som strávila niekoľko dlhých večerov. V konečnom dôsledku som prišla k odhadovaným nákladom v sume okolo 5000-5500€, ak neberieme do úvahy prípadnú poruchu karavanu. A tiež fakt, že máme vlastný karavan a nemusíme si ho požičiavať.

Mena a koruny v Škandinávii

Každá krajina Škandinávie má vlastnú menu. Pre jednoduchší prehľad uvádzam základné údaje v tabuľke.

Škandinávia bez hotovosti

Vo všetkých krajinách Škandinávie sa dá takmer všetko platiť kartou. A to aj za nízke poplatky ako za WC alebo za vodu na stellplatzoch. Dokonca aj v obchodnom dome, tie lietadlá a traktory, na ktorých sa môžu povoziť deti.

Z bankomatu sme nevyberali peniaze ani v jednej krajine. Kamarát čo žije už vyše 10 rokov v Štokholme hovorí, že hotovosť nemal v rukách niekoľko rokov. Dokopy sme platili v hotovosti 4x (z toho 2x aby sme nemuseli vystupovať z auta a behať k terminálu) a našťastie sa dalo eurami ale iba preto, že to bolo na samom juhu.

Problémom je, že na niektorých miestach existuje iba jediná možnosť bezhotovostnej platby, a tou je aplikácia Swish, ktorá je k dispozícií iba ľudom so škandinávskym občianskym preukazom (alebo také niečo). Takže sme jedenkrát museli poprosiť kamoša, aby to zaplatil za nás a potom sa s ním vyrovnali.

Vstupné náklady na roadtrip po Škandinávii

Vstupné náklady na cestu do Škandinávie vôbec neboli také vysoké, ako keď sme cestovali na pol roka do Ázie. Teda ak neberieme do úvahy kúpu karavanu.

Najväčšie výdavky padli na nákup jedla, mlieka a plienok pre jednoročného syna. Nie preto, žeby sme sa báli tých cien, ale preto, že kvalita môže byť odlišná a chceli sme mať istotu, že plienky ho nebudú svrbieť, jedlo nám zje a mlieko vypije. Kvôli nemu sme vyzbrojili aj lekárničku a v lekárni nechali cez 40€, našťastie nič z toho sme počas cesty nepotrebovali

Museli sme vybaviť aj našu karavanovú kúpeľňu. Najmä kapsulami do WC (59,98€ za 40 kapsúl) a špeciálnym karavanovým toaletným papierom (1 rolka za 1€). Rovnako bolo treba kúpiť biodegradovateľné čistiace prostriedky, šampóny a mydlá. Táto položka však nebola vysoká (okolo 6€), pretože sme si všetko zakúpili v bezobalovom obchode, kde sa dá navážiť tovar a kúpili sme len toľko koľko sme potrebovali.

No a v poslednom rade 40 plechoviek českého piva (33€), keďže sme vedeli, že v Škandinávii je sakra drahé

Výdavky na dopravu po Škandinávii

Táto tabuľka výdavkov na dopravu po Škandinávii zahŕňa všetky náklady okrem jediného. Faktúra za cestné poplatky vo Švédsku, ktorá bola asi taká nízka, že nám to dali grátis.

Diesel

Od začiatku nám bolo jasné, že najviac nákladov zožerú pohonné hmoty, pretože sme cestovali zo Slovenska vlastným karavanom. Náš karavan mal na tomto tripe extrémne premenlivú spotrebu. Na diaľniciach sme sa síce snažili jazdiť 90-100 km/h aby sme mali nižšiu spotrebu, ale keď sme po 40 dňoch na ceste nedokázali syna už ani len zapnúť v autosedačke, šetrenie išlo bokom a šli sme na plný plyn. V priemere sme mali spotrebu okolo 12l/100km.

Ceny pohonných hmôt sú v Škandinávii oproti Slovensku o čosi vyššie, ale v čase sa tieto rozdiely môžu výrazne meniť. Vo Švédsku je na diesel uvalená vyššia daň a tak sme bežne tankovali za 2,15€ za liter. V Nórsku a Dánsku bola cena dieslu, v čase našej návštevy, pod 2€.

Všimli sme si, že v Dánsku je cena pohonných hmôt všade rovnaká. A keď sa niekde zmení, tak sa zmení plošne na celom území krajiny. Takže je jedno či tankuješ na vidieku, diaľnici alebo v hlavnom meste

Parkovné

Vcelku nás prekvapilo, že za parkovné sme v konečnom dôsledku zaplatili veľmi málo. Popravde, vyhýbali sme sa mu ako čert krížu Ak sa dalo, veľké mestá (Kodaň, umenie vôbec nájsť voľné miesto) sme navštívili cez víkend. Do centra Štokholmu sme neliezli, odparkovali sme na okraji mesta a išli loďou. Do Osla sme nezablúdili lebo nás nezaujímalo.

V Škandinávii sa takmer všade na parkovanie používa aplikácia EasyPark. Jej výhodou je, že nemusíš vedieť presný čas, ktorý na parkovisku stráviš. Táto appka je blbuvzdorná a dá sa v nej zistiť, v ktorých zónach je parkovné lacnejšie

Na väčšine miest, ktoré sme navštívili (národné parky, rezervácie, hrady, malé dedinky, skanzeny, drevené kostolíky, vodopády,…) boli parkoviská pre návštevníkov k dispozícií bezplatne

Mýto a cestné poplatky

Diaľnice vo všetkých troch krajinách, ktoré sme navštívili (Dánsko, Švédsko, Nórsko), sú zadarmo. Avšak má to háčik. V každej krajine sa platia cestné poplatky v rôznych prípadoch.

Cestné poplatky v Dánsku

V Dánsku sú spoplatnené prejazdy mostov spájajúcich dánske ostrovy (36,20€) a most do Švédska (65,70€). Cena závisí od dĺžky vozidla. My sme sa s našim krátkym karavanom dostali do tej najlacnejšej kategórie s autami.

Cestné poplatky vo Švédsku

Vo Švédsku sa platia poplatky za použitie mestských obchvatov, napríklad v Štokholme a Göteborgu. Výška poplatku je závislá od času využitia a vyťaženosti cesty. Mení sa v priebehu dňa, a aj niekoľkokrát v priebehu hodiny. Systém vozidlo zaeviduje automaticky a dodatočné ti pošle faktúru. Vyhľadajú si ťa sami, netreba sa nikde registrovať.

Vzniká však otázka, či si budú s dohľadaním adries robiť starosť, ak bude poplatok len pár švédskych korún. Prerobili by na poštovnom. Nám po dvoch mesiacoch stále žiadna faktúra zo Švédska nedošla.

Cestné poplatky v Nórsku

V Nórsku je tých spoplatnených ciest o niečo viac. K tomu sa pridávajú aj poplatky za niektoré mosty, tunely, horské cesty a samozrejme trajekty. Niektoré spravuje štát a niektoré súkromné osoby.

Rovnako ako vo Švédsku sú spoplatnené obchvaty veľkých miest (napr. Bergen a Oslo) a výška poplatku je premenlivá. Pred ich využitím je lepšie zaregistrovať sa na ich oficiálnej stránke. Ak takéto cesty využiješ a nebudeš registrovaný, môže sa stať, že ťa dohľadajú a budeš platiť aj administratívny poplatok, že s tým mali oštaru.

Pre orientačné zistenie výšky ceny trajektov a cestného mýta v Nórsku môžeš využiť Toll kalkulator.

V Nórsku je prekvapujúco veľa spoplatnených horských ciest (často šotolinové), ktoré slúžia niekedy len ako turistický cieľ a niekedy sú potrebné na tranzit. Inak by bolo nutné robiť veľkú obchádzku. Ak sme to správne pochopili, majiteľmi bývajú vlastníci pozemkov a rekreačných chát, teda súkromníci. Na ceste majú osadenú rampu, kde sa dá platiť kartou. Ale stretli sme sa aj s pokladničkou na hotovosť. Nórske koruny sme nemali a tak sme im tam vhodili eurá. Ceny takýchto ciest sú väčšinou od 80-120 NOK (7 – 10,5€). V prípade horskej cesty, smerujúcej k najvyššiemu vrcholu Nórska je poplatok až 150 NOK (13€) a platí sa cez vyššie spomenutú aplikáciu.

Cez nórske fjordy sme potrebovali 2x využiť trajekt. Tie nás prekvapili svojou nízkou cenou. Prvý nás stál 56 NOK (4,90€) a druhý 64 NOK (5,60€).

Kempovanie v Škandinávii zadarmo

V Škandinávskych krajinách je kempovanie “na divoko“ povolené. Samozrejme každá krajina má svoje vlastné špecifiká. Práve preto je Škandinávia rajom pre kemperov a karavanistov

Keďže v karavane máme všetko čo potrebujeme a vďaka solárnemu panelu sme sebestační, nepotrebujeme navštevovať kempy. Tie sme navštívili iba 2x za celý trip, oba razy vo Švédsku. Boli prudko na konci sezóny a ceny boli nižšie, okolo 200 SEK (17,30€). Avšak hľadali sme najlacnejšie kempy.

Aj keď sa voľnému kempovaniu hovorí “na divoko,“ reálne sú to väčšinou klasické parkoviská, odpočívadlá, odstavné plochy, kde sa dá zaparkovať štandardné auto. V skutočnej divočine sme spali len párkrát. Len pre predstavu, takto vyzerali niektoré z našich kempovacích miest

Servis karavanu

Pre tých čo spávajú v aute alebo jazdia karavanom je určite známa aplikácia park4night. Pre tých čo takto bežné necestujú to môže byť super novinka, ktorá ti pomôže ušetriť peniaze

V aplikácii park4night si vieme vždy vyhľadať veľmi jednoducho, pomocou filtra (platená verzia, len 10€/rok), čo potrebujeme. Najčastejšie sme vyhľadávali stellplatz, tj. miesto kde sa dá urobiť servis karavanu. Ale rovnako sa dajú v tejto aplikácií vyhľadávať aj kempy, práčovne, miesta na prespatie v prírode, plniarne plynu a všetko ostatné čo pri takomto štýle cestovania potrebujete.

Na túto aplikáciu sa nedá 100% spoľahnúť, pretože miesta so službami do nej nahadzujú bežní používatelia. Niekedy miesto neposkytuje všetky uvedené možnosti, alebo sú uvedené chybne. Niekedy poskytuje zavádzajúce informácie a najčastejšie skreslené fotografie. Napriek tomu je to obrovský pomocník

Škandinávia je veľmi karavan-friendly a na mnohých miestach je možné si urobiť servis karavanu aj bezplatne. Tj. napustenie pitnej vody, vypustenie použitej vody a vyliatie splaškov. V aplikácií park4night sa tiež uvádza či je miesto spoplatnené alebo nie a podľa toho sa môžeš zariadiť. Takýchto miest bolo na našej trase toľko, že sme bez problémov mohli robiť servis aj každý deň.

Celkovo sme za 2 mesiace platili za servis karavanu len 6x, v celkovej sume necelých 19€. Najčastejšie je spoplatnená pitná voda.

Jedlo a potraviny v Škandinávii

V turistických oblastiach vyjde obed s pitím aj na 30-60€ za osobu. My sme si varili vlastné jedlo v karavane. Aj keď párkrát sme sa museli najesť mimo karavanu, vždy sme našli lacnú alternatívu (ázijské bistro, kebab tanier, pizza), ktorá nás zasýtila, ale nechceli by sme na nej fungovať dva mesiace. Napr. v Štokholme sme sa najedli obidva dni pod 10€ na osobu.

Ak sa chceš niekde najesť naozaj lacno tak bež do IKEI. Výber je tu síce menší ako v bratislavskej IKEI ale ceny sú super. Kottbullar guličky stáli v čase našej návštevy 59 SEK (5€), rezeň a grilované kuracie 99 SEK (8,50€).

Ceny potravín v Škandinávii sú výrazne vyššie. Pričom najvyššie sú v Nórsku. Napriek tomu, že sme v minulosti Nórsko navštívili a vedeli sme, že je tu skutočne draho, aj tak som bola z cien v obchode nemilo prekvapená. Pri väčšine položiek si človek vie nájsť lacnejšiu alternatívu, ale pri ovocí a zelenine sa to nedá. Paradajky sme si ako luxus vo Švédsku a Dánsku ešte dopriali. Ale v Nórsku už nie.

Všeobecne by sa dalo povedať, že ceny sú 1,5x až 2,5x vyššie, ale veľmi závisí od položky. Napríklad avokádo v Nórsku stojí toľko koľko na Slovensku, ale taký petržlen v Nórsku je asi drahší ako kokaín. 99NOK (8,70€) za 3 mini petržleníky. Zdesenie z cien čiastočne spôsobuje aj veľkosť produktov, ktoré sú najmä v Nórsku nadpriemerne veľké. Napr. syry sa predávajú aj vo vyše kilových baleniach a často je problém nájsť niečo menšie.

V Dánsku a Švédsku funguje potravinový reťazec Lidl, ktorý je lacnejší ako konkurenčné reťazce. V Nórsku je podľa našich skúseností najlacnejšia Rema1000 a eXtra.

Pitnú vodu sme prvý mesiac kupovali. Priemerne sme tak každý deň dali len za vodu 3-4€. Druhý mesiac sme už čapovali pitnú vodu na stellplatzoch do bandasiek. BTW vo všetkých krajinách Škandinávie sa plastové fľaše zálohujú. Takže na to nezabudni. My sme si to nevšimli a vyhodili sme niekoľko desiatok fliaš.

Ak ťa viac zaujíma škandinávska gastronómi a jedlá, ktoré by bolo fajn ochutnať pozri tento článok: Škandinávska gastronómia z potravín na ktorej nezbankrotuješ

Vstupné

Či dané miesto navštívime sme sa rozhodovali priamo na mieste. Najmä podľa dojmu a podľa spánkového režimu dieťaťa. Nižšie uvádzam ceny vstupného s ktorým sme sa v Škandinávii stretli.

Ceny vstupného za 1 osobu:

• Kościół Pokoju w Jaworze (Poľsko) – 4€
• Maják Hirtshals fyr (Dánsko) – 25 DKK (3,35€)
• Egeskov Castle (Dánsko) – 260 DKK (35€)
• Frederiksborg Slot (Dánsko) – 110 DKK (14,75€)
• Plavba kanálmi v Kodani – 50 DKK (6,70€)
• IKEA múzeum (Švédsko) – 60 SEK (5,20€)
• Vasa múzeum (Švédsko) – 190 SEK (16,35€)
• Kŕmenie losov (Švédsko) – 130 SEK (11,20€)
• Borgund Stavkyrkje (Nórsko) – 110 NOK (9,60€)
• Geiranger plavba (Nórsko) – 505 NOK (44,20€)

Plyn do karavanu

Plynové bomby (v našom prípade nemecký typ) v Škandinávii sa dajú iba dopĺňať a nie vymieňať ako na Slovensku. Najlepšie je mať vlastnú plynovú bombu, lebo ak si budeš musieť kúpiť aj tú, tak počítaj cez 80€ (v SR tuším okolo 20€).

Plniarne plynu treba hľadať a takýto servis sa nedá urobiť len tak hocikde na benzínovej pumpe ako na Slovensku. Takže sme kvôli tomu zopár ráz museli urobiť zbytočné kilometre navyše.

Vo Švédsku je plnenie plynu všeobecne drahé, ceny sa pohybujú okolo 480 SEK (41,40€) za naplnenie 11kg plynovej bomby. Ak majú Švédi možnosť, chodievajú plniť plyn do Nórska. My sme v Nórsku plnili plynové bomby za 240-270 NOK (21-23,70€), čo je cena porovnateľná s výmenou plynovej bomby na Slovensku. V Nórsku existujú aj výmenné automaty na plynové bomby, ale cena je vtedy výrazne vyššia, cca 370 NOK (32,50€).

V niektorých plniarňach dokonca treba mať vlastné prípojky. To sme my nemali a tak sme hľadali vždy také, kde nás vedia kompletne obslúžiť. Cena je taká istá.

Iba doplním, že v blízkosti prístavného mesta Świnoujście (Poľsko), odkiaľ sa plavia trajekty do Švédska sú ceny pohonných hmôt aj plynových bômb nafúknuté a je lepšie si tieto veci zaobstarať ešte pred príjazdom sem.

Suveníry v Škandinávii

Pri položke suveníry sme sa trochu rozhupli. Ja som chcela novú mikinu (38€), Milan nové tričká (18-20€). Navyše Milan miluje nakupovanie hračiek, takže aj Mimino dostal 3 nové hračko-suveníry. Kupovali sme drobnosti pre ďalších 8 členov rodiny a na záver tripu ešte fľaše medového piva v Poľsku (cca 60€).

Nečakané výdavky

Na ceste nás postretli aj nečakané výdavky a to jedna oprava ložiska v kolese (666€). Len pre predstavu, hodinová mzda automechanika v zaprdenom nórskom mestečku, kde sú vraj nízke mzdy je 950 NOK (83,50€). Vo väčších mestách je to okolo 100€ na hodinu.

A postretlo nás aj jedno vyprostenie z podmočeného machu, do ktorého sme sa zošuchli pri vyhýbaní (460€) vo Švédsku. Po mesačných naťahovačkách nám tieto náklady takmer v plnej výške preplatilo poistenie PZP.

Ďalej sme kúpili 3 nové gélové batérie do obytnej časti, lebo tie staré boli už vo veľmi zlom stave. V karavanovom obchode sme kúpili batériu 100 Ah, ale kvalitnejšiu typu AGM za 360€. A ďalšie dve ‘klasické’ olovené 70 Ah v Bilteme (niečo ako naše OBI) za super cenu, okolo 92€ za jednu.

Ceny v Škandinávii

Pre predstavu uvádzam približné ceny, s ktorými sme sa stretli v Škandinávskych obchodoch.

Ceny v Dánsku

• Kapučíno – 48 DKK (6,40€)
• Kebab v žemli – 50 DKK (6,70€)
• Kebab v placke – 60 DKK (8€)
• CocaCola 1,75l – 15 DKK (2€)
• Voda 1,5 l – 3,5 DKK (0,5€)
• Chlieb – od 22 DKK (3€)
• Najlacnejšie pivo (330 ml) – od 12 SEK (1,60€)
• Magnetka – 40 DKK (5,40€)

Ceny vo Švédsku

• Kapučíno – 45 SEK (3,90€)
• Kebab tanier v Štokholme – 105 SEK (9,10€)
• Pad Thai v Štokholme – 95 SEK (8,20€)
• Použitie verejného WC – 20 SEK (1,70€)
• Čerstvé mlieko – 14 SEK (1,20€)
• CocaCola – 24 SEK (2,10€)
• Voda 1,5l – od 3,5 SEK (30 centov)

Ceny v Nórsku

• Pivo (najlacnejšia plechovka) – od 2€
• Chlieb v akcii – od 39 NOK (3,40€), inak bežne 49 NOK (4,30€)
• Čerstvé mlieko – 27 NOK (2,30€)
• CocaCola 1,75l – 25 NOK (2,20€)
• 5l bandaska vody – 45 NOK (3,90€)
• Kebab tanier – 250 NOK (21,70€) ale fakt veľká porcia
• Jedlo v lacnej ázijskej reštaurácii – od 169 NOK (14,70€)
• Magnetka – od 59 NOK (5,10€), v Geiranger aj od 39 NOK (3,40€)
• Použitie verejného WC – cca 22 NOK (1,90€)

Celkové výdavky na dvojmesačný roadtrip karavanom po Škandinávii

Celý dvojmesačný roadtrip po Škandinávii s karavanom nás vo finále vyšiel na 5784,46€, ale bez nečakaných výdavkov by to bolo 4524,09€, čo je ešte menej ako sme predpokladali. Najvyššou položkou roadtripu boli pohonné hmoty. Nasledovali výdavky za stravu, ktoré by sme tak či tak utratili aj doma. Veľa sme sa rozhodili na suveníroch. Ostatné položky boli s ohľadom na dĺžku výletu relatívne nízke s porovnaním najväčších žrútov

Čo sme za tieto peniaze videli a zažili:

• 8000 km cez Poľsko, Dánsko, južné Švédsko a Nórsko
• treky v národných parkoch a rezerváciách a k rôznym prírodným úkazom
• hlavné mestá škandinávskych krajín
• kempovanie na divoko v skutočnej divočine, v lesoch a pri jazerách
• pozorovanie vtáctva, kŕmenie losov a jeleňov
• drevené kostoly, veterné mlyny, majáky, pozostatky z vikingských čias a množstvo hradov
• pláže a pieskové duny
• horské cesty, serpentíny, fjordy a vodopády
• múzeá, mestské parky, trollov a cintoríny áut
• a v neposlednom rade nespočetné množstvo detských ihrísk

The post Koľko nás stáli 2 mesiace cestovania po Škandinávii karavanom – Dánsko, Švédsko, Nórsko appeared first on TripLovers.

Prvýkrát sme nad karavanom začali uvažovať už v roku 2019. Vtedy sme si ešte bez bábätka vystačili so spaním v aute. Avšak s príchodom bábätka sa podmienky zmenili. Stále sme chceli cestovať slobodne a bez plánov. Ale s istou dávkou komfortu. Kúpe nášho karavanu predchádzali 4 mesiace lustrovania inzerátov a celé sa to zbehlo v čase, kedy sme riešili spánkové problémy nášho syna. Hádam naše rozhodnutie nebolo poznačené nedostatkom spánku… alebo?

Farebné rozdelenie textu:

Pre rýchlejšie a prehľadnejšie čítanie je text rozdelený do troch kategórií (farieb), podľa toho, akej témy sa daný odstavec týka:

• cestovanie ako také
• karavan – skúsenosti a problémy s karavanom
• cestovanie s bábätkom

OBSAH:

• Vyrážame do Álp
• Ako sme kúpili karavan
• Vyrážame… tam kde neprší
• České Budejovice a Holašovice
  • Prvá noc v karavane a plno problémov
• Český Krumlov
• Šumava
  • Kráľ Šumavy
• Kúpeľné mestečko Mariánske Lázne
• Karlove Vary
• Tiské skaly
• Problémy pri servise karavanu
• Modlivý důl
• Sklársky región Novoborsko
• Panská skála
• Hrad Sloup a Samuelova jeskyne
• Kokořínsko
• Kutná Hora
• Nepohnojili sme toho už dosť?

Vyrážame do Álp

Už dva dni balíme. Predpovede počasia sú sami dážď, takže máme neúmerne veľa náhradného oblečenia. Milan dokonca berie počítač, aby mohol pracovať keď sa naozaj nebude dať nikam ísť. Ubytovanie sme bookovali vyše pol roka dopredu. Našla som nádherný apartmán s výhľadom na hrad a vinohrady pri jazere Lago di Garda za neskutočnú cenu, len 24€ na noc pre tri osoby s bábätkom. A samé dobré hodnotenia. Až sa nám tomu nechce veriť, že nám to ubytovanie pri aktuálnej inflácii ešte nezrušili, ako sa nám to už niekoľko krát cez AirBnB stalo. Aj keď vieme že má iba pršať, tešíme sa. Je to prvý výlet po dlhšej dobe a tešíme sa aj na bezcieľne pozeranie na zahmlené Alpy a klepkanie dažďa na okná vykúreného apartmánu. Budeme si užíval islandský gluggaveður, pohodu za oknom

Koláče a pizzové slimáčiky, alias pičoše, sú už tiež pripravené. Aj keď všetci na ne máme chuť, … Konečne sa nám podarilo vyškrtať aj tie najposlednejšie položky zo zoznamu. V tom dôjde sestra Zuzka, ktorá ide tentokrát na výlety s nami. Z batohu hneď vytiahne ukulele a fľašu muškátového vína. Za pár minút už nie je po pičošoch ani stopy.

Snažíme sa konečne si trochu oddýchnuť. S vínom v ruke to ide o čosi príjemnejšie. Lenže stále nás ruší vybrovanie Milanovho mobilu. Mimino sa hrá s kockami a robí prvé krôčiky. Kuká na ukulele a ťapká ručičkami. Brnká na strunky a smeje sa tomu. Ani nie o 24 hodín si tento moment budeme vychutnávať v Taliansku

A vtom to príde. Milan s mobilom v ruke. Že mu píše majiteľ ubytovania so slovami, so sorry, ale na apartmáne nefunguje bojler ani kúrenie. Ale ak chceme, vie nám poskytnúť ubytovanie v úplne inej oblasti bez výhľadu za trojnásobnú cenu. Po dvoch dňoch balenia a vypekania som bola taká zaskočená, že som zabudla používať vulgarizmy. Zmohla som sa iba na slová: To je zlý sen!

Asi desať minút sa nás držal hnev a o čosi dlhšie zúfalstvo. Ani nie tak kvôli tomu sklamaniu zo zrušenej cesty, ako kvôli tomu množstvu príprav na našu zatiaľ najdlhšiu cestu s bábätkom. Po hodine sa emócie náhle zmenili a zúfalstvo vystriedalo vzrušenie.

Ako sme kúpili karavan

Pred troma týždňami sme mali Veľkú noc stráviť v Slovinsku. Ale aké by to bolo, keby s bábätkom išlo všetko podľa plánov? Noc pred odchodom sme strávili zábalmi, triaškou a hodinami nosenia bábätká na rukách. Pre istotu sme celý plán zrušili a bábätko v zápästí vyzdravelo. A tak som sa pripomenula. Ten inzerát! Poďme sa pozrieť, nie je to tak ďaleko, aj tak nemáme čo robiť.

V ďalšie ráno sme smerovali do Galanty, keď v tom pri Senci som si uvedomila, že podobný inzerát, ale s lepším vozidlom, som už videla a vtedy sme ani nereagovali. Prečo tam vôbec ideme?

Popŕchalo a keď sme sa stretli s majiteľom rýchlo sme sa ukryli dovnútra karavanu. Ešte letmí pohľad z vonku mi napovedal, že v skutočnosti vyzerá oveľa lepšie ako na fotografiách v inzeráte. Majiteľ zapol kúrenie a v pokoji nám vyrozprával jeho príbehy z tohto karavanu. Počuli sme ako kvapky dažďa klopkajú na strechu, v pohodlí a teplé nakŕmili Mimina a popozerali si celý interiér. Milan skontroloval všetky kúty termokamerou. Bežne ju využíva na kontrolu Miminkovej plienočky. Keď na snímke svieti uránová tyč, znamená, že je pokakaný A nič nemusí čuchať. Proste fajnový chlap ako sa patrí! Teraz však kontroloval či tu nenájde prekryté zatečené miesta.

Dopoludnie sme strávili s manželským párom. Trochu sa spoznali a hlavne sme si boli istí, že títo ľudia nič neskrývajú. Milan pozrel všetko s majiteľom. Ja som sa zatiaľ starala o Miminka a robila s ním radosť panej domácej. Vyrozprávali sme si rôzne cestovateľské aj životné príbehy a na konci sme si kývli, zaplatili zálohu a išli si dať Vietnamca v Galante. V budúcom týždni sa vrátime aj s mechanikom a potom sa rozhodne.

Sadli sme si na obed k Vietnamcom. Vietnamka bola tiež úplne rozkokošená z deväťmesačného Miminka a tak mu doniesla čokoládový cukrík. S nie veľkým nadšením, ale dovolila som jej ho dať Miminkovi. Vážne kupujeme karavan? Máme na to? Uvažovali sme nad tým už pred štyrmi rokmi, ale doteraz sme si vystačili aj so spaním v aute. S Miminom sa však potreby zmenili. Teplo, voda, domáce príkrmy, úkryt pred dažďom. Našou debatou sme boli tak zaujatí, že sme si ani nevšimli, že náš syn sa po čase dostal ku čokoláde a so zapatlanými ústočkami sa hral a pocuckával cukrík.

Vyrážame… tam kde neprší

Už sme na ňom čo to urobili, ale ešte nie všetko, čo sme mali v pláne. Chýbali však iba detaily. A tak nastal čas vybrať destináciu. Na testovaciu jazdu sme nechceli chodiť hneď niekam ďaleko. Výber bol jednoduchý. Na skúšku sme nechceli ísť príliš ďaleko a tiež sme sa rozhodovali podľa počasia. V širšom okolí nemalo pršať iba v Českej republike.

Keďže sme sa balili do dažďa a nakoniec išli za slnkom, väčšinu oblečenia bolo nutné prebaliť. Množstvo vecí vybaviť a úplne iné zobrať. Jeden z najzákladnejších problémov, ktoré sme riešili úplne od začiatku tohto nápadu bolo, kam ku*va dáme kočík? A tak sme vyrvali sedadlo spolujazdca aby sme ho mali kam dať. Ešte rýchlo kúpiť špeciálny toaletný papier do karavanu a ďalšie drobnosti. Všetky pripravené koláče na cestu sa pojedli a nakoniec sme vyrazili s jednodňovým oneskorením. Výhodou síce je, že sa nemusíme ponáhľať aby sme stihli check in na ubytovaní. Avšak na druhej strane je to kontraproduktívne lebo neustále odďaľujeme odchod.

Hneď v prvej zákrute nám vypadne z police matrac na prebaľovanie a tento jav sa nasledujúci týždeň opakuje ešte niekoľko desiatok krát. Prechádzame Záhorie, nevyhneme sa ani tradičným českým zápcham na diaľnici medzi Brnom a Prahou. Čas si krátime čítaním rozprávkovej knižky. Keď nás to už nebaví, zisťujem že som doma zabudla záložku. A keďže jediné ploské čo mám po ruke je špeciálny toaletný papier do karavanového WC.

Ešte sa zastavíme na obed. V Česku sa radi stravujeme v reštauráciách, pretože perfektne varia aj v tých najväčších dierach. A aj na lukratívnych miestach vždy platíme za jedlo menej ako v bežnej reštaurácii na Slovensku. Do reštaurácie si rovno berieme vlastnú detskú stoličku na kŕmenie, a keď odtiaľto odchádzame máme pocit akoby sme ju odtiaľto kradli, aj napriek tomu že je naša.

České Budejovice a Holašovice

Ako prvé miesto sme si na návštevu vybrali pivovar v Českých Budejoviciach, Budweiser Budvar. Česko je pivná republika a po celej krajine vídame malé, ale aj väčšie pivovary. V Česku majú dokonca Majstrovstvá sveta v gúľaní pivných sudov a neprekvapilo by ma ani múzeum pivných otváračov. Česi proste vedia urobiť z hovna pomazánku.

Továreň v Českých Budejovice sa teší veľkej obľube návštevníkov. Až tak, že na obhliadku pivovaru si treba rezervovať miesta, čo sme samozrejme netušili. Recepčná sa nás snaží ešte pichnúť do skupiny, ktorá mala prísť s 35 turistami. Ale prišlo ich ďaleko viac a my sme sa do továrne nedostali. Úplne nám to nevadilo lebo mám to prišlo ako úplná masovka a odmietli sme aj termín na nasledujúci deň.

Ako alternatívny program ku sklonku dňa sme sa rozhodli pre návštevu vidieckej dedinky Holašovice, ktorá je známa aj vďaka českému filmu Babovřesky, ktorý je tak stupidný, že sa vôbec hanbím aj za to, že ho poznám.

Holašovice sú od civilizácie izolované najmä cestnými komunikáciami. Cesty, ktoré sem vedú sú široké len pre jedno auto. Máme problém obehnúť cyklistu aj bežca. Na druhú stranu je okolie rozprávkovo krásne. Reliéf sa vlní a zelené lúky zdobia rozkvitnuté stromy s bielymi kvetmi.

Akurát dnes, v posledný aprílový deň, tu postavili máj. Dedinka je malinká a tak večer trávime na slniečku na deke pod májom. Mimino si otrháva trávičku a pokojnú atmosféru narúša iba detský kolobežkový gang. Aj keď sa v dedine evidentne všetci poznajú, deti prišli k chlapovi v montérkach so slovami: Strejdo, postrážíš nám kolobežky? A on na to ako pravý Čech odvetil: No houbelajs, jdete otravovať máti!

V Holašoviciach sa nachádza aj Stonehange, avšak je umelo postavený a pre nás tak bezhodnotný. Avšak poskytuje super miesto pre parkovanie a tak ostávame kempovať v Holašoviciach. Hneď večer prichádzame na niekoľko problémov.

Prvá noc v karavane a plno problémov

Keď zapneme bojler, teplá voda netečie. Najprv musíme zo systému odčerpať všetky vodu, kým sa dostaneme k tej ohriatej, a tak vyjde 9 vzácnych litrov vody navnivoč.

Naše bábo má už dva mesiace problém s nočným spaním. A pochopiteľne aj my s ním. Riešime dilemu či každý večer rozkladať posteľ dole alebo ho dať spať do postieľky a mu budeme spať v alkovni nad vodičom. Mám obavy, že ak budeme spať na spoločnej posteli, že ma v noci prelezie a spadne, prípadne sa popáli o gamatky. Na druhú stranu, keď sa v noci zobudí a ja budem musieť zliezať po rebríku, je tu veľa pravdepodobnosť, že sa rozospatá vyrúbem ja.

Rozhodli sme sa pre možnosť dva. Zohnať narýchlo detskú postieľku do úzkeho priestoru v karavane bolo celkom náročné. Na internete sa s týmto rozmerom predávali iba dva modely. Prvý za 300 € a druhý za prijateľnejších 130 €. Milan túto našu postieľku zohnal v KOLO (Bratislavské centrum opätovného použitia) za 5 € a doviezol ju domov na motorke ako pravý Vietnamec. Bola síce patrične zajebaná (špinavá je slabý výraz, bola naozaj zajebaná), a jej vyčistenie ma pomyselne stálo tých zvyšných 125 €, ale hlavné bolo, že sme ju mali… Až na to, že bola absolútne nepoužiteľná, lebo sa presne nezmestila medzi sedadlá, na čo sme prišli až keď sme išli dieťa uložiť k spánku.

Pri rozkladaní postele sme navyše zistili, že matrace po rozložení zavadzajú rebríku a tak sa Milan nevie dostať do alkovne.

Po večernom cikaní prišlo ďalšie zistenie. Nefunguje alebo nevieme ako správne spláchnuť na WC. A tak splachujeme, ako kedysi u babičky. Hrncom s vodou

V noci zase riešime kúrenie. Našťastie ide a vieme ho ovládať, ale nevieme odhadnúť stupeň, ktorý treba naladiť aby nám v karavane bolo príjemne. V noci ešte zisťujeme, že nastavenie kúrenia treba prispôsobiť aj prípadnej sile vetra, ktorá sa môže počas noci meniť.

Máme so sebou pre istotu aj CO a CO2 senzor. Tie slúžia na detegovanie zhoršenej kvality vzduchu. Tj. v prípade senzoru CO2 je to detegovanie vydýchaného vzduchu a v prípade senzoru CO detegovanie dymu v prípade požiaru.

Český Krumlov

Svitá a Mimino je už hore. Zhodli sme sa na tom, že radšej budeme vstávať o piatej ako o tretej v noci a ešte ho hodinu a pol uspávať. Za oknom nám stojí vŕba a briezka, na ktoré dopadajú prvé ranné lúče. Za druhým oknom sú nasadené zemiaky a cibule trčiace zo zeme. Sady jabloní a včelie úle. Mimino sa mi schúlil na prsiach a Milan zliezol dole k nám. To najdôležitejšie na svete mám na pol metri štvorcovom

Je sviatok a my sme začali nás deň o dve hodiny skôr akoby sme chceli. Frekvencia áut na cestách je nulová. Nikde nikoho, len na poliach kravy a kone. Keď míňame dediny cestou do Českého Krumlova míňame aj posedenie s gaučom a krígľami nedopitého piva.

V Krumlove sme zaparkovali na parkovisku s informačnou tabuľou, že parkovisko slúži iba pre hostí. V opačnom prípade bude vozidlo odtiahnuté. S veľkosťou nášho vozidla sme sa nad touto tabuľou len pousmiali. Ešte mali zatvorené a tak sme sa vybrali do mesta.

Český Krumlov je po Praha druhým najnavštevovanejším miestom v Českej republike. Okrem toho je útočiskom aj pre početné skupiny vodákov, keďže mestom preteká najdlhšia česká rieka, Vltava. Vďaka nej dostal Krumlov aj pomenovanie. Respektíve nemecký výraz „krumme Aue“ (krivý luh), odkazuje na meandrujúci tok Vltavy.

Zámok Český Krumlov postavili už pred rokom 1253 krumlovskí páni v gotickom štýle. V dôsledku polohy Českého Krumlova sa na hrade vystriedali desiatky majiteľov. A priebežne s tým bol aj prestavaný do renesančného slohu.

Súčasťou zámku je aj zámocká záhrada vo francúzskom štýle a premostenie z roku 1764. Práve z týchto miest je najkrajší výhľad na zámok aj centrum Českého Krumlova.

Centrum je tvorené systémom ulíc s pravidelným námestím. Veľký počet zachovaných mestských domov v gotickom, renesančnom, v menšej miere i v barokovom štýle. Od doby jeho založenia sa na ňom nič nezmenilo, čo nie je úplne šťastné. Keby však radnica porozmýšľala mohla by osadiť jednu dopravnú značku – zákaz vjazdu. Dodnes nechápem prečo si Česi prznia námestia vo všetkých mestách parkoviskami a hlavnými cestnými ťahmi.

Už sme končili našu prehliadku Krumlova, keď v tom Milan zastal a nemo hľadel na auto stojace na parkovacom mieste pre apartmány. Na kapote tradičného českého auta, Škody Octavia, boli stopy od topánok a dva kusy už usušeného ľudského hovna. Pri pohľade na tieto krumlovské praktiky sme sa začali obávať o náš karavan, zaparkovaný na cudzom parkovisku.

Aby sme si vyčistili karmu, v reštaurácii kde sme si dovolili zaparkovať, sme si dali aspoň obed. Aj keď tu mali interiér zariadený v štýle a la Kysuce alebo Orava, hneď sa potvrdilo, že v Česku je naozaj jedno kde si sadneš na jedlo, vždy to bude super

Šumava

Z Krumlova pokračujeme na Šumavu. Veľa pekných miest by sa tu dalo navštíviť na bicykli, ale keďže sme tento výlet realizovali narýchlo, detskú sedačku sa nám už nepodarilo zohnať. Navštevujeme preto aspoň ľahko dostupné miesta. Zastávku sme si spravili aj pri Stonehange v mestečku Volary. Ale bol taký malinký, že nestál ani za fotku z okna.

Podvečer sme stihli navštíviť aspoň Chalupskú slať, najväčšie rašelinisko v Českej republike. Jeho krásu sme obdivujeme nielen zrakom ale aj čuchom. Vôňa borovíc nás aspoň na chvíľu prenáša na Pobaltie. Cestu si užívame len z drevenej lávky. Pohyb mimo nej nie je povolený, to aby sa nestratili ani poľskí turisti.

Na noc parkujeme mimo národného parku. V Česku sa kempovanie na divoko akceptuje pokiaľ to nie je v chránených oblastiach. Ráno sme sa presunuli na krajšie miesto. Raňajkujem a z pohodlia karavanu sledujeme voľne žijúce zvieratá ako sa nevedomky približujú k nám. Chvíľu na to vedľa nás zastavuje auto. Na dvere nám klope stráž prírody s otázkou či sme tu nocovali. Zákaz kempovanie v národných parkoch berú naozaj vážne.

Kráľ Šumavy

Po rannej debate sa vydávame do návštevníckeho centra v Kvilde, dúfajúc, že uvidíme jelene alebo pri troche šťastia rysa.

Mimino má práve 10 mesiacov a je potrebné aby štvornožkoval čo najviac. Čo sa absolútne bije s ideou, že ideme karavanom. Musíme využiť každý moment kedy máme možnosť vypustiť ho. V návštevníckom centre niekoho niet. Je tu perfektný priestor na lezenie. Na podlahe sú síce čmuhy, ale pokiaľ nie je oblečenie ogrcané, okakané alebo mokré, je z môjho pohľadu považované za čisté. Zatiaľ čo Mimino dobieha zameškané desiatky metrov na štyroch, my sa dozvedáme množstvo zaujímavostí o jeleňoch.

Jelene vždy patrili na Šumavu, ale pre zaujímavosť… Lovecké právo na ne si v minulosti vyhradzovala šľachta. Jelenia zverina však lákala aj pytliakov, ktorí lovili pre svoju potrebu alebo na predaj, aj napriek tomu, že im hrozili vysoké tresty. Medzi pytliakom a kniežacím lesným personálom dochádzalo k strom, ktoré pomerne často končili tragicky. Preto knieža Schwarzenberg roku 1817 prikázal všetky jelene na Šumave vystrieľať. Tento príkaz bol splnený údajne až v roku 1820 a úplne tak zanikla pôvodná šumavská populácia jeleňov. Až v roku 1874 tu bola zriadená aspoň ohrada s jeleňmi, a neskôr bola táto populácia vypustená do voľnej prírody. Dnešná jelenia populácia na Šumave tvorí potomstvo viacerých postupne vypustených poddruhov.

So Šumavou sa tiež spája označenie “Kráľ Šumavy.” Pôvodne bol za kráľa Šumavy označovaný jeleň, ako kráľ tamojších lesov. V časoch Československa, kedy sa množstvo občanov snažili utiecť cez železnú oponu do exilu, sa toto pomenovanie začalo používať v spojitosti s pašerákmi a prevádzačmi. A to aj v spojitosti s filmom Kráľ Šumavy natočeným na objednávku komunistickej strany, ktorá sa snažila zabrániť emigrácii z Československa a prevádzačov zaškatuľkovať ako zločincov. Najznámejšími kráľmi Šumavy boli Josef Hasil a Kilián Nowotny. Prvý menovaný dostal za svoje činy v roku 2001 medailu Za hrdinstvo od prezidenta Václava Havla.

Trasa, po ktorej prevádzači na Šumave prevádzali občanov, sa nazývala Kanál 54. Začínala nad Vimperkom, viedla cez nebezpečné šumavské rašeliniská, bolo potrebné niekoľkokrát preliezať kopce a končila v nemeckej obci Finsterau. Celá trasa mala 45 km.

S našim šťastím a škriekajúcim dieťaťom sme miesto jeleňov s rysa videli tak maximálne mravce. Pani v návštevníckom centre sa divila, vraj sa jelene bežne hádžu o pletivo aby pozdravili návštevníkov.

Trochu sklamaní si naprávame chuť pri rašelinisku Jezerní slať a pokračujeme k ďalšiemu výbehu. Tentokrát s vlkmi, ktorá sa nachádza v obci Srní. Vyhliadky tu majú riešené inak ako v Kvilde. Ponad výbeh vedie drevená lávka a je tu omnoho väčšia pravdepodobnosť niečo vidieť. A naozaj z 13 vlkov sme videli 10. Drvivá väčšina z nich spala, zvyšné oddychovali a v podstate sme nevideli žiaden pohyb. Takže v podstate to nebolo o nič lepšie ako v Zoo.

Opúšťame Šumavu a ihličnaté lesy sa razom menia na zelené lúky s rozkvitnutými stromami. Odkedy sme vyrazili, Milana intuitívne trápi množstvo plynu v plynovej bombe. Na fľaši máme indikátor, ktorému nerozumieme my, predchádzajúci majiteľ a ani personál pumpy. Netušíme koľko tam je plynu a ani kedy dôjde. Bolo by naozaj nepríjemné v noci mrznúť, hlave keď máme so sebou bábätko. Novú plynovú bombu sa nám podarilo vymeniť až na tretej benzínovej pumpe. Keďže sme vyrážali narýchlo a nepripravený, chýba nám aj francúzsky kľúč, ktorým by sme bombu vymenili. Tento problém sme vybavili veľmi rýchlo v blízkom väčšom meste.

Noc sme strávili na diaľničnom odpočívadle. Umyli sme seba aj Miminka. Náš karavan má na karavanové pomery veľmi neštandardné rozloženie a veľkú kuchyňu, kde môžeme pohodlné prebaľovať aj umývať bábätko. V momente keď sme išli kúpať Miminka, pristavil sa vedľa nás kamión s niekoľkými desiatkami bučiacich kráv. Samozrejme bola to rušňa noc, nielen kvôli rušnej diaľnici. Miminko už vyše dva mesiace v noci buntoší. Väčšinou jeden a pol hodiny. Ani túto noc to nebola výnimka. Navyše sa potvrdila Milanova intuícia. Náš spánok prerušilo aj ťukanie zapaľovača v gamatkách, ktorý sa beznádejne pokúšal zapáliť kúrenie. V daždi a tme bolo treba ísť vymeniť plynovú bombu.

Kúpeľné mestečko Mariánske Lázne

Po čiastočnej prebdenej noci dávame veľmi neskorý budíček a odchod z pumpy tesne pred 11tou. Máme si to užiť tak sa nikam neponáhľame.

V Mariánskych Lázniach parkujeme pri cintoríne. Tie na našich cestách vyhľadávame pomerne často, kvôli bezplatným parkoviskám a odpadkových košom, kde môžeme vyhodiť smeti, ktoré sa v karavane kopia rýchlejšie ako ceny nehnuteľností v Bratislave. Navyše okadené plienky kontaminujú celý priestor karavanu. Za test musíme zdolať poriadny kopec s kočíkom. To máme za to parkovanie zadarmo.

To najkrajšie v Mariánskych Lázniach je skompaktnené na malom priestore. Pre pacientov, ale aj návštevníkov sú verejne k dispozícii 3 minerálne pramene. Voda z jedného z nich je naozaj chutná, ostatné dve sú riadne vajcovky. Teda vody s vysokým obsahom sírovodíka, kvôli ktorému voda nepríjemne zapácha a chutí.

S Miminom si užívame najmä fontánu a aj keď tu nie je nič svetoborné, cítime sa tu veľmi príjemne a dokonca sa nám tu páči viac ako v Karlových Varoch, kam smerujeme.

Keďže dnešný plán už nestíhame, zastavujeme sa v malom mestečku Loket s peknou vyhliadkou na hrad. Sadáme si do reštaurácie a tam za nami príde maximálne… No nazvime to čašníčka v prechode. Chce nám kočík s bábätkom vysťahovať na chodník aby nezavadzal neexistujúcim hosťom v prázdnej reštaurácii. Dostatočne nás znechutila a tak odchádzame, aj keď jedlo vyzerá famózne. Celkovo sme si viackrát všimli, že Češi nie sú veľmi nápomocní keď vidia rodičov s deťmi.

Odtiaľ sme sa pobrali do lesa, kúsok od Kartových Varov, kde sme mali v pláne prenocovať. Vyzerá to presne ako bratislavská Koliba, ešte aj lanový park tu je. Cestou nám prebehlo cez cestu stádo divých sviniek a tak máme rešpekt vôbec vyjsť z karavanu.

Už sa nám takmer minula voda. Prekvapivo zisťujeme, že viac vody zožerie umývanie riadu ako umývanie vlasov. Na sprchu nám stačí tiež málo, po 5 litrov. Rozhodli sme sa, že riad budeme dávať do drezu a umyjeme ho až na najbližšej benzínovej pumpe.

Mimino škrieka celý večer. Postarší nemecký pár sa tomu našťastie len usmieva a rovnako sa bavia aj na jeho holej riťke a pindíkovi za oknom. Ráno ako každodennú rutinu skladáme posteľ. A stôl, ten nepoužívame vôbec, aby sme pre Mimina vytvorili aspoň malý priestor na hranie sa a pohyb, ktorý je v jeho aktuálnom veku nevyhnutný pre správny vývoj. Celkovo sa pri organizácii aktivít v karavane stále hľadáme. Chceme to zvládať čo najefektívnejšie, no jeden z nás je vždy vyblokovaný striehnutím na Mimina. Aj keď sa hrá sám, vždy ho musíme strážiť aby nepadol dozadu. Väčšinou vie už stáť sám ale keď stojíme s karavanom na krivo, tak má tendenciu padať. A tiež preto, lebo na dverách chýba detská poistka a on furt šahá na dvere.

Karlove Vary

Miminko už nezvláda ani krátke presuny. Je strašne usedený a nedokáže už ani zaspať počas jazdy. Všetci na internete radia kúpiť dieťaťu do auta novú hračku. My sme mu 2 týždne dopredu pobrali vybrané hračky aby si ich nepamätal a tešil sa z nich na novo. To prvé zabralo, to druhé žiaľ nie.

Pokračujeme návštevou Karlových Varov. Domnievame sme sa, že tu že strávime celý deň, keďže sú to najväčšie a najvýznamnejšie kúpele Českej republiky, s početnými prameňmi minerálnych vôd, ktoré sa používajú na liečbu žlčníka a tráviaceho traktu. Ten najteplejší, Vřído, má až 72°C a keď sa rozhodnete ochutnať ho, toalety sú hneď v budove za poplatok 20 Kč A keďže tých prameňov je tu tak nespočetne veľa, tak s tou vodou sa na toaletách asi aj splachuje. Tento prameň sa nachádza v budove a je usmernený do gejzíru. Vo vnútri je strašné sparno a z nejakého nepochopiteľného dôvodu je do budovy zakázaný vstup s kočíkom.

Počas prechádzky na promenáde nám dôjde, že sme opäť zabudli v karavane kočíkovku s plienočkami. Pri Vřídke som videla ešte jedného rodiča, ktorý rovnako ako my odignoroval zákaz vstupu s kočíkom a bežala som za ním, čo by nám náhodou nevedel pomôcť. Nemal, a tak sme začali potajomky nakúkať do všetkých okoloidúcich kočíkov aby sme sa pokúsili odhadnúť váhu dieťaťa a prípadne si popýtať plienočky od ich rodičov. A vyšlo to, hneď druhá mamina mám darovala rovno dve

Voda z Karlových Varov sa používa aj v bylinnom likéry Becherovka. V roku 1807 začal karlovarský lekárnik Jan Becher predávať bylinný likér podľa svojej vlastnej receptúry. Tento likér je dnes známy pod názvom Becherovka a jeho hlavnými prísadami sú vodu z Karlových Varov a zmes 32 druhov bylín. V dnešnej dobe sú v karlovarskom podniku len dvaja ľudia, ktorí poznajú celé výrobné tajomstvo Becherovky. Sú jediní, ktorí môžu vstúpiť do miestnosti zvanej „Drogikamr“ a raz týždenne pripraviť zmes bylín a korenín pre výrobu Becherovka. Táto zmes sa následne týždeň luhuje v alkohole. Extrakt sa zmieša s vodou a prírodným cukrom a nasledujúce dva mesiace “zreje” v dubových sudov.

Samotné Karlove Vary sú veľmi pekné, až na to, že s kočíkom sa na okolité rozhľadne nevieme dostať. Ostávame preto len v kúpeľnom údolí. Na to, že je to taká vychýrená destinácia je tu pekelne málo ľudí. Ani kávu si nemáme kde dať. Sú tu len dve otvorené reštaurácie, s terasami, kde nie je kam dať kočík. Hlavne, že raňajky robievajú až do 12:30. To sme my za normálnych okolností už aj po obednej kávičke. Všetko ostatné je ešte pozatvárané.

Už o 11-tej, kedy sme s prehliadkou kúpeľného mestečka hotoví, nás láka na obed s lokálnym welcome drinkom podnapitý český dôchodca. Túto možnosť s účinnou výhovorkou, ja šoférujem, ona kojí, sme si nechali utiecť a zamierili to mimo centrum za skutočným gastronomickým zážitkom v podniku La Hospoda.

V živote predtým som nebola na hajzloch v reštaurácii tak často ako v tomto podniku. Nie, nie z tej vody zo Vřídla, ale po Miminovi bolo neustále treba niečo umývať, utierať, kŕmiť ho, prebaľovať a vyhadzovať. Kým nám to pripravili, Mimino si trochu poliezol, tiež sa najedol a potom škriekal keď videl jesť nás. Klasika ktorú pozná každý rodič

Po tomto super gastro zážitku sa vyberáme na dlhý presun k Tiským skalám. Miminko zase nevedel zaspinkať v aute. Aby sa neopakovala predchádzajúca noc, museli sme si kvôli tomu dať zastávku na pumpe, a keď konečne zaspal, Milan sa rozhodol, že si dá tiež šlofíka. Z dlhej chvíle som si šla umyť vlasy a dala si kávu, na ktorú som vôbec nemala chuť, ale tak čo s načatým časom?

Miminko už nedokáže sedieť vo vajíčku. Vždy keď ho následne prebaľujem má otlačenú riťku. Snažím sa ho zabávať, neúspešne. Jediné čo ako tak zaberá je kŕmenie za jazdy. Všetko je špinavé, ale dieťa s chrumkou v ruke aspoň dočasne utíšené.

Tiské skaly

Relatívne neskoro sme došli do obce Tisá, na česko-nemeckom pohraničí. Už je dosť neskoro, ale stále malo hodín na večerné rituály. Rozhodli sme sa, že zo skál prejdeme aspoň kúsok. Kasa na vyberanie vstupného je už zatvorená. Aj prvých turistov stretávame až po pätnástich minútach. Bojíme sa, či to neprešvihneme, ale nakoniec sa to ukázalo ako najlepšie rozhodnutie. Len my a pieskovcové skaly vypínajúce sa nad nami. Pieskové chodníčky prerastené machom, borovicami a briezkami. A hlavne ticho a pokoj na nezaplatenie.

Cesta späť viedla po vrchole Tiských skál, s výhľadom na obec Tisá. A tak sme si odtiaľto rovno vyhliadli náš flek na prenocovanie. Na večeru sme si spravili parené buchty. Polotovary sa pripravujú ľahko, ale so skutočným varením to bude časovo náročnejšie. Ešte vyhodíme von z karavanu ďalšieho člena pavúčej rodinky. Už posledného. Potom sme sa už naučili spolunažívať s nimi.

Ráno sa vyberáme na malý okruh Tiskými skalami a pokladňa je stále zatvorená. Malý okruh už nie je taký impozantný ako ten veľký, ale zadarmo sa nesťažujeme. Keď ho končíme, vidíme, že v pokladni je konečne niekto kto vyberá vstupné. Keď mu však dávame eurá, len krúti hlavou, že to máme grátis.

Problémy pri servise karavanu

Náš karavan akútne potrebuje vypustiť šedú vodu a splašky. Nádrž na čistú vodu je tiež prázdna. Snažili sme sa ju doplniť, ale čistú vodu z nádrže nám doslova vypľúva. Neskôr sme prišli na to, že pri napúšťaní treba nechať priestor na prienik prebytočného vzduchu z nádrže. To ona nám “vypľúvala” vodu von. Na(ne)šťastie je vo vedľajšej dedine stellplatz. Miesto kde za poplatok môžeme vypustiť čo nepotrebujeme a napustiť čistú vodu.

Vonku začína byť poriadne teplo a v karavane tiež. Ale iba podľa teplomeru. Ten ukazuje 28°C ale pocitovo je v karavane príjemne. Všade sme pootvárali okná aby sa nám vetralo kým všetko poriadime.

Keďže servis robíme druhýkrát v živote, všetko patrične trvá. Prvý problém máme pri vypúšťaní šedej vody. Otvoríme a netečie. Otočíme karavan, či náhodou nestojíme v kopci a znova. Nič netečie. Keď sa však pokúsime doplniť vodu, zázračne to ide… Až na to, že dobíjanie nefunguje a až po preštudovaní kilometrového návodu sme zistili, že to funguje na dobíjanie kartičky, ktorú sme dostali pri rampe, nie na platobnú kartu. Milan ešte vydrbáva splašky a zisťujeme, že šetriť priestorom v kazete a splachovať minimom vody je tá najväčšia chyba, akú môže človek pri karavaningu urobiť.

Platiť kartou sa nedá. Automat síce berie aj eurá ale iba mince. Tie nemáme a tak Milan ešte ide rozmeniť peniaze do krčmy za rohom. Nie sme prvý ani posledný čo tam s takouto prosbou došli. Konečne môžeme vypadnúť. Zatvorili sme okienka v kuchynke aj pri sedení. Milan sa už lepí čo najbližšie k rampe aby dosiahol na ovládací panel. Keď v tom zrazu… rachot z kúpeľne! Čo k nám niekto nastúpil? Vbehnem dnu a v tom vidím tu, spúšť. Sme bez okna! Hajzlového! Všetko sme pozatvárali ale na toto sme zabudli.

V hneve ide Milan von. Často sa mu to nestáva, ale teraz aj nadáva. Snažím sa ho utíšiť, lebo viem, že bol v strese preto, že nič nefungovalo. Okamžite meníme plán. Musíme nájsť stavebniny. Dnes v noci má pršať, takže okienko musíme okamžite nejako zaceliť aby sa dážď nedostal dnu.

V Dečíne dvakrát zle odbočíme a nakoniec všetko potrebné náradie kupujeme v Kauflande. Ako pre nás tam čaká kompletná opravárska sada – mini vŕtačka, spojovacie Tčka, šróby a samozrejme duct tape. Milan sa neserie a všetko začína reparovať priamo na parkovisku. Moju pomoc nepotrebuje, preto varím a Mimino našťastie spinká.

Po hodine je okno zaplátané. Vyzerá to síce ako slav engineering, ale dočasne spĺňa svoju úlohu a to je hlavné. Môžeme pokračovať vo výlete

Modlivý důl

Pri obede si trochu oddýchneme. Dnes sme sa už dosť vyčerpaní. Hlavne psychicky a preto už neplánujeme žiaden veľký program. Haha…

Poberáme sa na malý turistický okruh cez Modlivý důl. Ten povodne nemal s modlitbami nič spoločné a volal sa Smolný důl, pretože tu boli smolné pece. Začalo to nenápadne, povesením obrázka Panny Márie a Ježiša. Neskôr boli tieto obrázky nahradené posvätenými obrázkami, ktoré následne vystriedala drevená kaplnka, a tú, kaplnka vytesaná do skaly.

To, že je to turistický okruh som si myslela asi iba ja. Od Modlivého důlu sme prešli k Dedovým skálam, kde sme mali zísť na hlavnú cestu. Po hodine ma už poriadne bolel chrbát od nosenia bábätka v nosiči. Podľa mapy sme sa mali pustiť strmým zrazom, ktorý vyzeral nepriechodne aj pre turistu bez bábätka. Tak takto v žiadnom prípade! Musíme sa časť cesty vrátiť späť aby sme sa dostali naspäť ku karavanu.

Tento výlet bol úplne mimo mojich predstáv. Z 30 minútovej prechádzky zrazu bolo jeden a pol hodiny v náročnom teréne. Presne ako hovorí náš prvý predmet, ktorý sme si kúpili do karavanu. Tabuľka s nápisom Get lost! Ktorá by sa dala preložiť dvojako. Trochu vulgárnejšie ako “vypadni“ alebo slušnejšia verzia “zatúlaj sa.” Tak teraz sme sa!

Sklársky región Novoborsko

Nachádzame sa v oblasti Nového Boru, miesta s dlhoročnou sklárskou tradíciou. Sklárske hute sa podľa archívnych dôkazov vyskytovali v tejto oblasti už v 13. storočí. V polovici 18. storočia z tadiaľto putovalo sklo aj na ruský cisársky dvor či do Versailles. Po druhej svetovej vojne boli domáce remeselné dielne, menšie sklárske manufaktúry a firmy znárodnené a zlúčené do jedného národného podniku. Sústreďovanie sklárskej výroby na Novoborsku bolo zavŕšené v roku 1967 výstavbou prvého sklárskeho kombinátu v Čechách. Po páde režimu vzniklo v Novoborsku množstvo malých a menších sklenárskych firiem. Aj keď sa za storočia v technike výroby skla zmenilo mnoho, naďalej zostáva rozhodujúca ručná práca, ktorej hodnotu umocňuje remeselná zručnosť a cit jeho tvorcu pre krásu a estetiku.

Vybité baterky po návšteve Modlivého důlu ideme dobiť do reštaurácie HUŤ v Novom Bore. Popravde sme nejdeme ani tak kvôli hladu ako kvôli tomu, aby si Mimino mohol trochu poliezť. A tiež preto, že v tejto reštaurácii fúkajú sklo a vyrábajú sklárske výrobky priamo pred očami konzumentov Všetko, čo sa len dá, je v reštaurácií zo skla. Svetlá, bar, zrkadlá, dokonca aj dvere na záchode, čo si naozaj mohli odpustiť

Hlavnou myšlienkou reštaurácie HUŤ je možnosť vidieť na vlastné oči, čo obnáša sklárske remeslo a vidieť tvorbu skla v priamo prenose, pri konzumácii úžasnej českej gastronómie.

Miminko je z toho vzrušený. Celú dobu ziape a vyrušuje ostatných návštevníkov reštaurácie. Nie tak z toho skla ako z toho voľného výbehu. Aj jedlo je perfektné. Len na tom hudobnom playliste by naozaj mohli pracovať. Čo sa týka hudby nie som náročná, vypočujem si takmer všetko ale kombinácia Jóžin z bážin, Ňňňňuyork, Elán a na záver ešte No name,… to fakt nie!

Noc sme prekempovali kdesi v poli pri kaplnke. Na potvoru pršalo a cez rozbité okno sa nám dostala voda. Ráno teda ako prvé riešime kúpu duct tapu a sanujeme škáry.

Panská skála

Dážď s prestávkami pokračuje a my sa šplháme na Pánskú skálu, najstaršie geologické chránené územie na území Českej republiky. Čadičové teleso, Pánská skála, vzniklo počas rozsiahlej treťohornej činnosti v Čechách. Hornina skaly vystúpila na povrch z hĺbky približne 30 km a predstavuje zbytok lávového prúdu, starého približne 30 miliónov rokov. Pri homogénnom pomalom chladnutí sa vyvinuli päťboké až šesťboké stĺpce s priemerom okolo 20 cm, ktoré stoja zvislo bok po boku a majú dĺžku cez 20 metrov. Malebné jazierko, v ktorom sa odráža ikonická Panská skála, vzniklo ťažbou kameňa.

V daždi má toto miesto atmosféru ako írske Giant’s Causeway. Výstup je kratučký ale nevedomky vyberáme náročnejšiu lezeckú cestu na vrchol. S turistickým nosičom je to celkom adrenalínový výstup. Až na pol ceste dole som si uvedomila, že som zabudla Mimina pripútať, lebo som riešila zateplenie, vietor a dážď.

Hrad Sloup a Samuelova jeskyne

Ďalej pokračujeme k hradu Sloup. Počasie sa diametrálne mení a nepremokavé bundy vymieňame za kraťase. Už vstup do hradu je veľmi sľubný. Z hradu zostali len zbytky niektorých priestorov a budov, kedysi vytesaných do pieskovcového brala.

Prevažnú časť prehliadky areálu predstavujú bývalé pustevny, skalný kostol, ambit, kaplnky, vínne terasy a ďalšie objekty, ktoré tu boli umelo vytvorené v období baroka. Na baroko sa odvolávali aj neskoršie pomenovanie Poustevnický kámen (Einsiedlerstein).

V roku 1679 bol hrad aj s hradnou skalou venovaný pustovníkom, ktorí tu žili dokopy 102 rokov. Postupne sa ich tu vystriedalo šesť a každý sa svojou troškou podpísal na dnešnom vzhľade hradu.

Na hrad Sloup sa chceme pozrieť aj z výšky. To je tá najkrajšia perspektíva. A tak ideme k Samuelovej jeskyni, jaskyni pustovníka Samuela, ktorý si túto jaskyňu vlastnoručne vytepal za 17 rokov. Potom sa rozhodol presunúť sa do inej jaskyne, kde ho však zavraždili a olúpili. Ten najkrajší výhľad na hrad Sloup je z vrcholu tejto jaskyne.

Na noc sa vraciame na to isté miesto, ku kaplnke. Čaká nás tu však malé prekvapenie. Chlapík, ktorý tu venčí dve ary. Necháva ich tu lietať nad poľom. Jedna sedí na strome a nechce sa vrátiť. Tak na ňu majiteľ použije vydieračskú technikou, ako na malé dieťa. Zabuchne dvere auta a odchádza. A funguje to! Ara v momente roztiahne krídla a letí za autom. Mimochodom, Česi milujú papagájov.

Na večer zisťujem ešte jednu vec o karavaningu a rodičovstve. V karavane sa dieťa nevyhadzuje do vzduchu. Ja sprostá som takto jebla Malému hlavu o strop

Kokořínsko

S ľútosťou obchádzame Máchovo jezero. Nevychádza nám už čas, keďže na tomto mieste by sme chceli zotrvať dlhšie a vstrebať jeho atmosféru. Vysoké borovice, mach a vôňa živice. A nádherné jazero ľadovcového pôvodu, jediné v Českej republike. Atmosféra Pobaltia, v ktorej človek nepotrebuje k šťastiu nič. Stačí mu dýchať ten vzduch.

A tak sa urýchlene presúvame do Kokořínska. Jeho najväčšou atrakciou sú dve neograbane vytesané Čertove hlavy v pieskovci. Práve tu stretávame najviac turistov za celý týždeň, asi vďaka blízkosti k Prahe. Autor týchto hláv Václav Levý vytvoril viacero umeleckých diel v oblasti Kokořínska. A evidentne bol pri svojej práci najradšej sám. Preto sa vždy trepal do strmých kopcov aby za ním nikto neliezol a neotravoval ho. Pri zdolávaní týchto terénov musím na dieťa v nosiči dávať pozor ako vodič karavanu na alkovňu.

Čertove hlavy majú výšku 9 metrov, čo na prvý pohľad nie je tak veľa, ale v skutočnosti sú to druhé najväčšie reliéfy hláv na svete. Väčšie si už len Mount Rushmore v americkej Južnej Dakote. Václav Levý na nich pracoval 5 rokov, v období romantizmu (1841–1846).

Zaujímavým miesto je aj jaskyňa Klácelka, z dielne toho samého umelca. Na tomto mieste sa stretávame s podobnou humusáčinou ako v Krumlove. Namiesto výkalu je tu však menštruačná krv, priamo pred vstupom do jaskyne.

Okrem týchto hendikepov a extrémne rozbitých ciest, je Kokořínsko neuveriteľne krásna oblasť. Azda najkrajšie je to v okolí hradu Kokořín, kde sa úzka cesta zarezáva do vysokých pieskovcových skál. Za návštevu určite stojí aj Šemanovický důl, ale nám sa tu nepodarilo zaparkovať karavan. Navštívili sme preto aspoň kamenné hríby Pokličky a ich nekonečné schody.

Kutná Hora

Ako si to mierime smerom domov, vychádza nám čas ešte na krátku zastávku. Vôbec sme to nemali v pláne, ale na záver ešte navštevujeme Kutnú Horu. Obaja sme tu boli ako deti a obaja si z toho takmer nič nepamätáme, takže super, bude to takmer ako nové miesto!

Cestou prespávame na diaľničnom odpočívadle, kde nie sú sprchy ani prípojka na vodu. Na toaletách nám padol dudlík na zem a Miminko dostal poriadnu hnačku. Priebeh výletu bol pohodový, takže na záver sa to musí ešte trochu skomplikovať.

Prišli sme do centra Kutnej Hory a relatívne rýchlo zistili, že to najzaujímavejšie, kostnica Sedlec, sa nachádza ešte tri kilometre odtiaľto. Keď sme sa už naskytli na tom správnom mieste, zistili sme, že vstupenky sa dajú kúpiť iba ako kombo katedrála + kostnica. Pritom návšteva katedrály nám prišla ako strata času. Holé steny mi neprišli ničím výnimočnejšie ako dedinský kostol u babičky.

Komické je, že vedľa kostnice sa nachádza múzeum tabaku a sídlo továrne Philip Morris, predajcu elektronických cigariet IQOS. Na spropagovanie svojej značky si mohli vybrať aj vhodnejšie miesto ako vedľa kostnice, kde je uložených 60 000 kostier mŕtvych ľudí.

Kostnica Sedlec bola spočiatku len kaplnkou, kde na spodnom poschodí pripravovali pozostatky zosnulých k pohrebu. Po zrušení cintorína koncom 15. storočia boli exhumované kosti uložené v spodnej časti kaplnky a v blízkom okolí. Následne ich v roku 1511 poloslepý sedlecký mních poukladala do niekoľkých vysokých pyramíd. Do dnešnej vyzdobenej podoby upravil kostnicu až rezbár František Rint, približne v roku 1784.

Toto miesto je morbídne a fascinujúce zároveň. Podchvíľou si miesto lebiek predstavujem odrezané hlavy s vlasmi. Ten chlap čo sa rozhodol poukladať na poriadok 60 000 kostier mal takmer určite Aspergerov syndróm!

A tak sme neplánovane otestovali karavan, prešli 1600 km, prevažne po okresných cestách, zistili kopec nových vecí, urobili desiatky kixov, navštívili nové miesta, dali priestor bábätku aby sa oťukalo v novom prostredí. Mimino to tu za týždeň pocikal, ogrcal, vydrbal na zem misku s kašou. Niekoľkým ľuďom ukázal riťku cez okno. Ale na oplátku sa naučil hrať sa sám. Veľa škriekal. Od radosti. Z maličkostí, z paličky, šišky, z kúska machu, z ľudí za oknom. Ak sa detský škrekot považuje za prejav šťastia, Miminovi sa karavaning z nás troch páčil najviac

Nepohnojili sme toho už dosť?

Nasledujúce výlety po Slovensku, Balkáne, Taliansku a Škandinávií sme si odtočili dalšie zoznamovačky a problémy s karavanom. Všetko sa to zbehlo v priebehu nášho prvého roku s karavanom.

• Poprvé sme zistili, že v servise nám odfaklilo komín. Zistili sme to v daždi a tak opravu bolo nevyhnutné realizovať hneď. Najprv sme na prekrytie komína použili plechovku od konzervy s ananásom. Hneď na to sme vyrobili nový komín z plastovej misky a máme ho tam doteraz.
• Ďalším omylom bolo, keď sme pri spúšťaní odvetrávania chladničky nasadili naopak trubičku, ktorá na nás vypadla. Dôsledkom toho bolo, že sme nasledujúce 3 týždne neustále čuchali plyn v obytnej časti, vždy keď bol karavan v pohybe.
• Naozaj nepríjemné bolo keď sa nám podarilo zavzdušniť celý vodný systém. Čiastočne to bolo spôsobené tým, že sme do nádrže na pitnú vodu napustili vodu z lesného potoka a s ňou aj drobné nečistoty, ktoré následne oslabili a znefunkčnili čerpadlo. Kvôli týmto problémom sme na balkánsky roadtrip vyrazili so 4-dňovým meškaním.
• A ešte na záver tripu, nám začalo za jazdy niečo plieskať o karavan. Uvolnila sa tesniaca gumička, ktorá tesní šróbiky na hornej lište karavanu. V tom momente zaznela Milanova pamätná hláška: Tak na dnes by sme to mali.
• Celkovo sme na dalších výletoch riešili ešte dalšie 2 veľké opravy. Rozvody a rozbité ložisko v kolese. Čakala nás aj oprava spojky, ale tej sme sa naštastie vyhli rýchlim fixom nórskeho servisáka, ktorý na nás nemal čas. Takže sme to mali grátis
• A ako tak cestujeme, zistili sme, že dĺžka výletu je priamo úmerná cene opravy. Takže sa už úprimne teším na zazimovanie

The post CESTOPIS: Naša prvá cesta s karavanom a čo všetko sa dá dovrzať za jeden týždeň appeared first on TripLovers.

Ako sa šoféruje v Bosne a Hercegovine? Túto otázku sme si kládli aj my. Do Bosny a Hercegoviny sme vstupovali s množstvom predsudkov. Najmä čo sa týka stavu ciest. A aká bola realita? Nuž, ďaleko prekvapivejšia než sme len mohli dúfať

Obsah:

• Je šoférovanie v Bosne a Hercegovine bezpečné?
• Diaľnice a cestné poplatky v Bosne a Hercegovine
• Dopravné značenie v Bosne a Hercegovine
• Rýchlostné limity v Bosne a Hercegovine
• Cesty v Bosne a Hercegovine
  • Toto sme odsledovali na kruhových objazdoch
• Správanie sa bosnianskych vodičov
• Zvieratá na cestách v Bosne a Hercegovine
• Policajti, doklady a alkohol v krvi, radary
  • Radary v Bosne a Hercegovine
  • Policajti v Bosne a Hercegovine
  • Vodičský preukaz a doklady v Bosne a Hercegovine
  • Alkohol v krvi za volantom v Bosne a Hercegovine
• Čo nás na cestách v Bosne a Hercegovine prekvapilo?
• Parkovanie v Bosne a Hercegovine
• Tankovanie a benzínové pumpy v Bosne a Hercegovine

Je šoférovanie v Bosne a Hercegovine bezpečné?

Do Bosny a Hercegoviny sme vstupovali s množstvom predsudkov. Najmä čo sa týkalo stavu ciest a morálky vodičov. Naše mierne obavy pramenili aj z toho, že Janka bola v tom čase v 7. mesiaci tehotenstva.

Avšak po vstupe do Bosny a Hercegoviny nenastala žiadna apokalypsa. Cesty, vodiči a aj vozidlá na ceste, všetko bolo v ďaleko lepšom stave ako sme očakávali. Z pohľadu šoféra to bola doposiaľ prekvapivo najpohodovejšia krajina Balkánu.

Diaľnice a cestné poplatky v Bosne a Hercegovine

Bosna a Hercegovina má spomedzi balkánskych krajín pravdepodobne najnižší počet kilometrov diaľnic. Väčšina z nich sa nachádzajú v okolí hlavného mesta, Sarajeva. Kvôli absencií diaľnic treba počítať s tým, že sa výlet môže predĺžiť práve kvôli jazdným dobám.

Nedostatok diaľnic však kompenzuje aspoň ich kvalita (teda aspoň podľa našich skúseností). Vozovka je vo veľmi dobrom stave, takže sa naozaj dá jazdiť maximálnou povolenou rýchlosťou (130 km/h) bez toho aby z pasažierov vytriaslo dušu.

Diaľničné úseky v Bosne a Hercegovine sú spoplatnené formou mýta. Na vstupnej mýtnici si treba prebrať lístok s odfotenou ŠPZ (EČK) a pri výjazde zaplatiť. Diaľničné poplatky sa dajú uhradiť v hotovosti ale aj kartou. Vďaka mýtnemu systému je na diaľniciach málo áut. Za vstup na diaľnicu platia aj motorky v rovnakej výške ako autá.

Dopravné značenie v Bosne a Hercegovine

Dopravné značenie považuje za jedno z tých lepších na Balkáne. Značiek bolo dostatok, vedeli sme sa podľa nich orientovať a nedochádzalo ku kolíznym situáciám. Samozrejme sa vyskytli aj podivné veci ako napr. značka STOP a daj prednosť na jednej tyčke, alebo situovanie značenia v divnej výške asi 1 cm od zeme, alebo nezmyselne usporiadanie značiek ako napr. 40-ka a kúsok za tým koniec 70-ky.

Čo nám trošku vadilo, bolo, že pred mnohými križovatkami boli značky umiestnené v nevhodnej vzdialenosti. Teda moc skoro alebo moc neskoro. Preto sa nám stalo, že sme prehliadli STOP-ku. Tiež nám vadili chýbajúce údaje o dĺžkach tunela, hlavne keď boli naozaj dlhé.

No a v neposlednom rade si asi úplne každý všimne, že tabule s názvami obcí vo viacerých jazykoch bývajú obliate červenou farbou (akože krvou), dostrieľané guľkami alebo posprejované. V závislosti od toho, v ktorej časti Bosny a Hercegoviny sa nachádzate, nevraživosť medzi jednotlivými etnikami stále pretrváva, napriek tomu, že infraštruktúra si prešla skutočnou obnovou.

Rýchlostné limity v Bosne a Hercegovine

Rýchlostné obmedzenia v Bosne a Hercegovine sú nasledovné:
• obec – 60 km/h
• medzimesto – 80 km/h
• diaľnica – 130 km/h, motorky môžu ísť na diaľnici maximálnou rýchlosťou len 100 km/h

Pravidelne sa za nami tvorila kolóna keď sme išli predpisovo. Keď sme zrýchlili, nepomohlo to. A keď sme im uhli, hneď nám ušli

Cesty v Bosne a Hercegovine

Cesty v Bosne a Hercegovine nie sú výborné, ale sú veľmi dobre zjazdné aj pre obyčajne osobné auto. Na balkánske pomery sú cesty v Bosne nad očakávanie, aj keď vždy sa nájdu miesta kde si človek musí zahryznúť do jazyka. Je však potrebné podotknúť fakt, že s narastajúcu nadmorskou výškou sa stav ciest zhoršuje.

Do značnej miery sú cesty obrazom jednotlivých národov, žijúcich v danej oblasti Bosny a Hercegoviny. Najlepší stav ciest sme jednoznačne zaznamenali v blízkosti chorvátskych hraníc a tie najhoršie v častiach kde prevažujú bosniacky Srbi.

Najväčším problémom pri tranzite v Bosne a Hercegovine je absencia diaľnic a fakt, že na kľukatých obecných cestách nie je veľa možností predbiehať. A tak sa s každou jednou brzdou cesta výrazne predlžuje. Navyše pri vyhýbaní sa na úzkych cestách, keď potrebuješ vyjsť na krajnicu, ťa prekvapí tradičný vysoký balkánsky obrubník alebo v lepšom prípade štrk a rozrušená krajnica.

Pozor si treba dávať na retardéry. Tie sú v Bosne a Hercegovine od výšky špagety po odjebem ti dekel. A tiež sa treba psychicky pripraviť na cúvanie v úzkych uličkách v kopcoch Sarajeva

Toto sme odsledovali na kruhových objazdoch

Dvojpruhové kruhové objazdy sú v Bosne a Hercegovine celkom štandard. Odsledovali sme, že vonkajší pruh používajú iba v prípade, ak chcú vyjsť na prvom výjazde. V prípade, keď chcú ísť druhým, tretím alebo štvrtým výjazdom, dávajú sa do vnútorného pruhu aby si zachovali ideálnu stopu. V prípade použitia druhého výjazdu prechádzajú cez kruhový objazd viac menej rovno. Takže ak chceš vyjsť na 2. výjazde a nepoužiješ vnútorný pruh, tak chaos na kruháči spôsobíš ty a nie oni.

Správanie sa bosnianskych vodičov

Od Bosniackych vodičov sme očakávali neohľaduplnosť a nedisciplinovanosť. Samozrejme aj taký sa nájdu, ale v konečnom dôsledku sme boli prekvapení, že to predsa len nebolo až také zlé. Alebo sme si už z našich predchádzajúcich výletov zvykli na všetky tie balkánske neduhy?

• Buď jazdia strašne rýchlo alebo strašne pomaly, nič medzi.
• Nie vždy sa obťažujú zastaviť na STOPke. A to isté čakajú aj od teba! Takže sme niekoľkokrát porušili STOP-ku, lebo sme videli, že vodič za nami je odhodlaní pokračovať a skončil by v našom kufri.
• Smerovky používajú sporadicky
• Vletia na “kruháč“ ako keby boli na hlavnej. Toto zatiaľ platilo v každej balkánskej krajine kde sme boli.
• Jazdia v ideálnej stope, teda prechádzajú do protismeru a neunúvajú sa veľmi uhnúť. Minimálne idú aspoň po čiare. Tiež typický balkánsky zvyk.
• Keď idú niečo len na rýchlo riešiť (napr. rýchly nákup v pekárni) odstavia auto tak ako prišli a nechajú ho tam.
• V prípade dvoch jazdných pruhov, majú zvykom odparkovať na ceste v pravom pruhu a ísť si riešiť súkromné záležitosti aj na dlhšie.
• Ale nečakane nám dali veľakrát aj prednosť (napr. pri odbáčaní doľava).

Zvieratá na cestách v Bosne a Hercegovine

Keďže sme prevažnú časť výletu po Bosne a Hercegovine strávili v mestách, s výskytom dobytka na cestách sme skúsenosti nemali. Ale verím tomu, že počas leta a najmä v horách by sme stopercentne stretli minimálne jednu čriedu. Avšak cestu nám často skrížil nejaký túlavý ale aj netúlavý pes. Radi vylihovali priamo na ceste. V Travniku sa dokonca za nami jeden rozbehol a bežal s našim autom niekoľko desiatok metrov.

Policajti, doklady a alkohol v krvi, radary

Radary v Bosne a Hercegovine

Čo nás v Bosne a Hercegovine naozaj prekvapilo, bolo množstvo stacionárnych radarov v obciach. Často boli situované najmä pri školách, kde takto kontrolovali zníženú povolenú rýchlosť (40 km/h). Najväčšie množstvo stacionárnych radarov sme si všimli v chorvátskej časti krajiny, kde boli doslova v každej dedine.

Policajti v Bosne a Hercegovine

Za celý čas čo sme strávili v Bosne sme videli viacero policajtov a dopravných hliadok, ale nemali sme osobnú skúsenosť. Viackrát sme videli ako policajti odstavovali a jedenkrát výslovne ako sliedili po ŠPZ (EČK). Ale našťastie pred nami išiel Nemec, ktorého si odstavili

V Bosne a Hercegovine je zvykom blikať protiidúcim autám, keď ste práve minuli policajnú hliadku.

Vodičský preukaz a doklady v Bosne a Hercegovine

Pri vstupe do Bosny a Hercegoviny treba vo väčšine prípadoch predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. Pre šoférovanie v Bosne a Hercegovine je potrebné mať medzinárodný vodičský preukaz podľa viedenského dohovoru o cestnej premávke. V našom prípade ho kontrolovali pri vstupe do krajiny.

Alkohol v krvi za volantom v Bosne a Hercegovine

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať stopy alkoholu v krvi. V Bosne a Hercegovine je povolených maximálne 0,3 promile v dychu.

Čo nás na cestách v Bosne a Hercegovine prekvapilo?

• Bosniaci si nechávajú otvorene okienka a vetrajú aj keď nie sú pri aute. Na Slovensku sa niečo také považuje za nabádanie na krádež.
• Pri cestách sme videli niekoľko vrakovísk, bez oplotenia, bez ohrady.
• V obci Tihaljina si zo smerovej tabule urobili obecnú tabuľu, na ktorú lepia úmrtné parte.
• Každé tretie auto má “guľu”
• Vozový park nie je ani zďaleka taký starý ako sme očakávali. Aj keď sa tu nájdu staré albánske Mercedesy a taktiež staré VW Golf, nie sú tak strašne dogabané ako v iných balkánskych krajinách.

Parkovanie v Bosne a Hercegovine

V turistických mestách ako Sarajavo, Mostar, Travnik, Jajce, Banja Luka sa všade za parkovanie platí. Ak sa tu neubytuješ, plateniu za parkovné sa zrejme nevyhneš. Čo si tak pamätáme, tak cena bývala okolo 1€ za hodinu.
Pri zaujímavostiach mimo miest, sú väčšinou vybudované aspoň malé odstavné plochy na parkovanie. V drvivej väčšine neplatené, ale boli sme mimo hlavnej sezóny. Platili sme iba pred Tunelom Spásy. Parkovacie miesta bývajú vo väčšine vyznačené čiarami ale môže sa stať, že niekde čiary nie sú. V takom prípade sa treba pozrieť, či nie sú na asfalte olejové fľaky. Tak spoznáš kde stávajú miestny

Pri parkovaní nie sú Bosniaci až takí ohľaduplní. Zvyknú niekoho vyblokovať svojím zaparkovaným autom. Potom sa ty aj celé sídlisko zobudíte na trúbenie vodiča, ktorý potrebuje odísť.

Tankovanie a benzínové pumpy v Bosne a Hercegovine

Na benzínových pumpách často chýba informačná tabuľa s cenami pohonných hmôt. Inak sa tu bežne tankuje asi o 30 centov na liter lacnejšie ako na Slovensku.

The post Ako sa šoféruje v Bosne a Hercegovine? Cesty, predsudky a prekvapenia! appeared first on TripLovers.

Náš posledný roadtrip vo dvojici. Vyrážame neštandardné v nedeľu a smerujeme na juh za teplom. Je ešte len apríl a náš čaká nepredvídateľné striedanie počasia. Na pláne máme aj spanie v aute, napriek tomu, že je manželka v 7. mesiaci tehotenstva.

Obsah:

• Roadtrip v tehotenstve, vyrážame na Balkán!
• Rýchly prechod CHORVÁTSKOM
  • Split a Omiš
  • Zadvarje a farebné jazerá na juhu Chorvátska
• Skutočný dôvod cesty – Bosna a Hercegovina
  • Peć Mlini a najväčší bizár hneď v prvý deň
  • Vodopády Velka Kravica a kamenné mesto Počitelj
  • Medžugorie
• Na skok späť do CHORVÁTSKA
  • Zelený štvrtok a my jeme len mäso
  • Dubrovník
• Trochu alternatívny hraničný prechod a sme späť v BOSNE A HERCEGOVINE
  • 3 zastávky cestou do Mostaru
  • Mostar – oddych a dobré jedlo
    • Zmeny plánov, ktoré sme neoľutovali
  • Sarajevo – na hranici dvoch svetov
  • Významné udalosti, ktoré dostali Sarajevo na mapu historických dejín
  • Sarajevo 1984
    • Schátrané športoviská po Olympijských hrách v roku 1984
  • Obliehanie Sarajeva a Tunel nádeje
  • Zasnežený odchod zo Sarajeva a ďalšie zmeny plánov
  • Bosnianske pseudopyramídy
  • Kamenné gule
  • Do kopcov a z kopcov v Travniku
  • Jajce, mesto vody
    • SHITSTORY cestou do Banej Luky
  • Banja Luka
• Začíname strastiplnú cestu domov
  • Spomenik Mrakovica
    • Po dvoch týždňoch prišiel čas aj na nadávky
  • Spomenik Jasenovac
    • Ubytovanie v Chorvátsku a ustráchaná majiteľka
  • Posledný spomenik a defekt

Roadtrip v tehotenstve, vyrážame na Balkán!

Rýchly prechod CHORVÁTSKOM

Cesta je do večeru bezproblémová ale stihli sme prísť len do Chorvátska. Tu sme ostali spať v aute na odpočívadle Zir. Ráno nás zobudila teplota 4°C a námraza na aute. Veľmi dobre sme sa nevyspali kvôli chladnému vzduchu

Ráno sme sa chceli zohriať aspoň teplými raňajkami ale oheň na bombe nám neustále sfukoval silný vietor. Podarilo sa nám urobiť si iba čaj a to tiež iba vďaka Jetboilu.

Split a Omiš

Z diaľnice schádzame dole pri Splite. Keď vidíme cenu za mýto, tak odrazu chápeme prečo sú diaľnice v Chorvátsku také prázdne. Za použitie cca 500 km diaľnic sme zaplatili vyše 30€. To je pre nás akoby sme mali v tej cene aj to ubytovanie na odpočívadle

Po peknom dni v Splite a Omiši si užívame naše prvé ubytko, ktoré sme bookli cez Booking. V popise ubytovania bolo, že apartmán sa nachádza 170 metrov od pláže, ale majiteľ zabudol spomenúť že výškových

Po príjazde sme sa hneď zvítali. Milan vyšiel s auta a predstavil sa, na to aj majiteľ odvetil, aj ja Milan. A na to som vyšla z poza auta ja a ukázala na bruško so slovami “aj tu Milan.”

Zadvarje a farebné jazerá na juhu Chorvátska

2 dni v Chorvátsku trávime v pohode. Navštívili sme ešte trhy v Zadvarje a farebné jazerá na juhu Chorvátska, kde sme sa asi 30 km predbiehali so slovenskou cykloskypinkou. V skutočnosti bolo Chorvátsko len zámienkou (pred svokrou) a našim plánom bola návšteva Bosny a Hercegoviny.

Skutočný dôvod cesty – Bosna a Hercegovina

Hneď po prechode hraníc sa modlíme aby sa stav ciest rapídne nezhoršil. Aj keď pri ceste za našou prvou zastávkou nás navigácia posiela do buriny, nespanikárili sme a našli sme skutočnú príjazdovú cestu

Peć Mlini a najväčší bizár hneď v prvý deň

Prvou zaujímavosťou v Bosne a Hercegovine bola oblasť Peć Mlini. Historicky bola táto oblasť prerušovane osídlená už od staršieho neolitu až do súčasnosti. Na tomto mieste vyviera mohutná rieka Tihaljina z masívu vápencových skál. Hneď pod prameňom sa nachádza 7 skeletov bývalých mlynov, ktoré využívali energiu silného toku rieky.

Nad prameňom rieky je významné archeologické nálezisko v jaskyni Ravlića, kde boli objavené nálezy z obdobia neolitu a to najmä keramika s farebnými ornamentami. Podľa dôkazov bola jaskyňa obývaná od neolitu do staršej doby bronzovej, kedy pravdepodobne spadla časť stropu jaskyne, čo donútilo jej obyvateľov nájsť si bezpečnejší úkryt.

V Bosne nás víta ten najväčší bizár hneď v prvý deň. Keď cestujeme z Pèc Mlini do Medžugoria na križovatke míňame ošarpanú smerovú tabuľu. Pozerám na Mima a hovorím “Na tej smerovej tabuli bolo vyvesených niekoľko úmrtných parte.” Naozaj sme sa museli vrátiť pozrieť či je to naozaj tak. A áno, prvý deň v Bosne a najväčší bizár by sme už mali.

Vodopády Velka Kravica a kamenné mesto Počitelj

Prichádzame do Medžugoria. Podľa pani ubytujúcej sme v jej penzióne tento rok prvý pútnici. To však nevie, že sme sa tu ubytovali nie kvôli púti, ale preto, že je tu najlacnejšie ubytovanie v širokom okolí

V okolí Medžugoria je toho dosť veľa čo pozerať. Začali sme pri vodopádoch Velka Kravica, ktoré sú niečo ako menšia verzia Plitvických jazier, iba s jedným vodopádom a bez žiadnych mostíkov. Žiaľ zisťujeme, že v Bosne sa za vstupné pýtajú chorvátske ceny. A aj keď sú tieto vodopády naozaj krásne, za 10€ to nestojí, lebo tu mimo kúpania sa (my sme tu boli počas apríla) nie je čo robiť.

Poobedie sme strávili v kamennom mestečku Počitelj, ktorého architektúra pozostáva predovšetkým zo stredovekých a osmanských prvkov. Dominantou mestečka je pozostatok veže Počitelsja utvrda, ku ktorej si treba prešľapať poriadne vysoko. Výhľad však stojí za to No napriek tomu ten najkrajší výhľad na mestečko je z opačnej strany, z pevnosti Pašina tabija.

Navštevujeme aj prírodný park Hutovo blato, ktorý je ornitologicky veľmi cennou oblasťou. Výlet loďou však stojí 30€ za 30 minút, čo nám príde na balkánske pomery neprimerane veľa. Navštívili sme aspoň 2 vyhliadky, ale miesto vtáctva sme videli iba 2 hady, tak sme sa radšej pobrali preč

Medžugorie

Vraciame sa do Medžugoria odkiaľ píšem známemu, ktorý navštívil Bosnu už niekoľkokrát, a pýtam sa na stav ciest v krajine. Ten ma však varuje skôr pred stravu. Vraj sa vždy z Bosny vracali dosratí.

Od svokry sme dostali úlohu. Kúpiť jej v Medžugorí obrovský drevený kríž. Posielame jej početné fotografie krížov aby si vybrala. Netrvalo to dlho a už našla svojho favorita. Pomaly sa schyľuje ku kúpe, keď v tom na Mima príde sranie! Ani nevieme z čoho, ale okamžite šprintujeme na záchod.

Keď čakám na Mima pred záchodmi, pozriem na mobil koľko je hodín a nájdem si správu. “Tak si to užite a hlavne sa nezoserte.” Takže len odpisujem: “Práve teraz sa.”

Vrátili sme sa k nákupu kríža, ale za tak krátky čas mala svokra priestor na to aby si to rozmyslela. Mimo na to: “Panenka Mária ma nechala zosrať sa, aby si mala viacej času na rozmyslenie. Vôľa Božia!”

Aj keď nie sme praktizujúci veriaci, v Medžugorí sme sa cítili veľmi príjemne. Ostali sme (dobrovoľne) aj na omši, ktorá sa konala podvečer pri zapadajúcom slnku a celkovo sme odtiaľto odchádzali dobre naladení. Páčilo sa nám tu výrazne viac ako v Czestochowej.

Keďže bolo pred Veľkou nocou, väčšina návštevníkov stála pred spovednicami namiesto toho aby bola na svätej omši. Po večernej omši nastal na parkovisku dopravný kolaps. Domáci si to švihali na Balkáncov cez parkovisko aby sa predbehli. A tak si hneď po spovedi poškvrnili tú vyspovedanú dušu.

Okrem toho nás pri odchode z penziónu veľmi milo potešila domáca paní. Keď videla, že mám v brušku nový prírastok, tak nám na rozlúčku podarovala 2 malé ruženčeky. Popravde sme voči Bosne a Hercegovine, krajine, ktorá sa ani nie pred 30 rokmi zmietala v občianskej vojne mali nejaké predsudky. Obávali sme sa akí budú ľudia a dosť sme sa strachovali stavu ciest. Ale po dvoch dňoch to bol zatiaľ celkom chill.

Na skok späť do CHORVÁTSKA

Zelený štvrtok a my jeme len mäso

Z Medžugoria pokračujeme do Dubrovníku, ale ešte predtým chceme navštíviť Neum. Úzky slíž pobrežia, vďaka ktorému má Bosna prístup k Stredozemnému moru. Prišli sme sem iba z recenzie, ale v skutočnosti tu naozaj nie je čo pozerať. Jediné čo nás uchvátilo bolo zrkadlo oproti WC v našej reštike

V Neume sa zastavujeme ešte na obed. Čevapi a pleskavicu majú všade, ale ostatné bosniacke jedlá treba doslova vyhľadávať. Preto sme aj my prvých 5 dní v Bosne mali iba mäsové menu a smrdeli sme si od cibule, jedinej zeleniny, ktorú tu na tanieri dostaneš.

Dokonca aj na zelený štvrtok sme jedli pleskavicu, lebo v podniku kde sme zastavili nič vegetariánske nemali. V pekárni sa nám nepodarilo zohnať ani špenátový burek, takže sme za celý deň nemali nič zelené okrem jedného dekoračného lístku hlávkového šalátu k pleskavici.

Asi 60 km od Neumu po Dubrovník je len jedna hlavná cesta a furt tu vznikajú vláčiky. Aj keď z jedného vyjdeš a spravíš si prestávku, na ďalší pokus sa dostaneš do nového. V neustálych zákrutách sa vôbec nedá predbiehať a tak sa vlečieme celú večnosť.

Dubrovník

Keď konečne prídeme do Dubrovníka zistíme, že parkovanie pri centre mesta stojí od 7 do 11€ na hodinu. Jebe?! Tí Chorváti už naozaj nemajú hranice. Radšej sme si vybrali aj keď horšie ubytko, ale aspoň blízko centra s parkoviskom a do centra ideme pešo.

Vstupné na hradby stojí 35€ a otváracia doba je skrátená, takže by sme sa museli ponáhľať. Kašlem na to a prechádzame sa len uličkami Dubrovníka. Hlavná ulica je veľmi jednotvárna. Niečo ako Bern, len tu je všade vápenec a v Berne bol pieskovec. Navštívili sme tu asi 5 kostolov, ale ani jeden nie je interiérom zaujímavý. Zhrnula by som to veľmi jednoducho. Dubrovník je síce pekný ale turisticky preceňovaný.

V Dubrovníku na ubytovaní sme si ráno robili kávičku cez naše koťogo. Elektrickej platni to trvalo večnosť, až sme sa nasrali a doniesli si vlastnú plynovú bombu. Odrazu to išlo mega rýchlo a hlavne nás zbadal chalanko, ktorý práve skončil svoj Balkan trip a ponúkol nám svoje dve plynové bomby zadarmo. Chceli sme mu dať aspoň 70 KN (10€) lebo plyn je teraz drahý, ale vyzeral, že bol rád, že s nimi niekomu pomohol a zbavil sa ich

Trochu alternatívny hraničný prechod a sme späť v BOSNE A HERCEGOVINE

Z Dubrovníku sa vraciame späť do Bosny, smer Mostar. Cestou chceme navštíviť ešte 3 zaujímavé miesta. Navigácia nás poslala cez trochu alternatívnejšiu trasu a ešte o niečo viac alternatívnym hraničný priechod.

Nad chorvátskou dedinou Slano sme odbočili do kopcov. 3 km úzkej cesty z Chorvátska a žiadne autá. Široko ďaleko nikde nikoho, žiadne oproti idúce autá, ktoré by naznačovali, že hraničný priechod je “živý,” iba jeden had slniaci sa na ceste. Už sme neverili tomu, že sa nám touto cestou podarí prejsť do Bosny. A v tom zrazu, spoza kamenných masívov vykukli červené a zelené svetlá, malá búda a rampy, ktoré naznačovali regulérne hranice. Najpodivnejšia brána do Európskej únie

Výstup z Chorvátska bol bez problémov, až na malý detail. Za chorvátskou kontrolou už neboli žiadne rampy a v búdke nebol nikto kto by skontroloval naše doklady. Po chvíľke váhania sme sa rozhodli pokračovať. V tom vybehol z inej búdky (najpravdepodobnejšie WC) bosniacky colník a kýval na nás, že máme načúvať späť. Doklady nám skontroloval naozaj poctivo, asi aby vyzeral, že prácu si robí naozaj poriadne, aj keď široko ďaleko nie je nikto, kto by ho skontroloval.

Ešte krátky výsluch, prečo sme zvolili práve tento (alternatívny) hraničný priechod a nechal nás pokračovať ďalších 8 km pustou krajinou bez jediného živáčika.

3 zastávky cestou do Mostaru

Po prechode hraníc sme sa dostali poľahky pretrmácali cez južné zeme Hercegoviny a cestou navštívili kláštor Zavala, nekropolu Radimlja a mohutný prameň rieku Buna v Blagaj.

Cestou sme zahliadli perfektné posedenie s reštauráciou na rieke Buna. Absolútne romantické miesto na našu takmer výročnú večeru. Keďže to bolo dosť ďaleko od hlavnej cesty, ceny neboli ani tak likvidujúce a celú dobu sme mohli pozorovať kačičky. Zelená voda a kaskády nám navyše pripomínali Švajčiarsko, kde sme si takýto luxus nemohli dopriať

Mostar – oddych a dobré jedlo

Ďalší deň máme vyhradený iba pre Mostar, no veľmi rýchlo zisťujeme, že samotné historické centrum je veľmi malinké a všetkými uličkami sa dá prejsť bez problémov do dvoch hodín. Všetko v tomto mestečku sa točí okolo jedného kamenného mosta z roku 1566.

Žiaľ, ani historické centrum Mostaru sa nevyhlo vojnovým konfliktom v rokoch 1992 – 1995 a bolo vážne poškodené. Dokonca až tak vážne, že Mostar bol najzničenejším mestom vo vojne v Bosne a Hercegovine a mnohé pamiatky Mostaru boli úplne zničené. Spolu s nimi aj kamenný most. Dlhé roky obidve strany rieky Neretva spájal iba dočasný lanový most s drevenými latkami. Jeho obnova sa realizovala až v roku 2004 a dodnes z brehu dobre vidieť, ktorá časť mosta je pôvodná a ktorá zrekonštruovaná.

Ráno do jedenástej hodiny je mesto ešte relatívne prázdne, takže si to značne užívame. Kamenné domy zo 16. storočia pôsobia ako kamenné dediny vo Veľkej Británii. Pokojnú atmosféru mesta narúšajú iba dvaja skokani na moste, ktorý sa dobrovoľne rozhodli skočiť si z mosta do rieky a ešte si aj za to zaplatiť. Výška mosta nad hladinou je úctyhodných 24 metrov a cena skoku z mostu sa pohybuje v rozmedzí 20-35€, no my by sme nešli ani zadarmo

Všetky historické uličky sú zabrané suvenírovými obchodníkmi, reštauráciami, kaviarňami alebo barmi. Keďže máme na Mostar viac času ako by bolo treba, zakempili sme v perfektnej reštaurácii Šadrvan s tradičným bosniackym jedlom. Toto bol po týždni prvý deň, kedy sme si konečne nedali pleskavici alebo čevapi a pritom to bolo bosniacke

Prešli sme všetkými chodmi, aby sme sa zdržali čo najdlhšie a mohli si pritom v reštaurácii pohodovo čítať knižku. Ale jedlo bolo zakaždým pripravené strašne rýchlo a už sme nevedeli čo viac si objednať, aby sme si mohli pohodovo čítať ďalej. Navyše sa pred reštauráciou začal tvoriť rád čakajúcich ľudí, tak sme sa zobrali preč, lebo sme nechceli byť také svine a blokovať miesto. Ak ťa zaujíma, čo dobré sa dá v Bosne a Hercegovine ochutnať, tak sa môžeš inšpirovať v tomto článku: Tradičná kuchyňa Bosny a Hercegoviny, čo ochutnať v krajine zmiešaných kultúr?

V Mostare na trhu sme ešte kúpili našim medovinu ako suvenír. Pani, vyzerajúca ako pravá žena z dediny sa nesrala. Predtým ako nám medovinu zabalila, si z nej odliala do vrchnáka, aby zhodnotila či predáva dostatočnú kvalitu, zvyšok vyliala z čoho jej časť skončila na tričku a s úsmevom nám ju podala. Až doma sme prišli na to, že je to skôr pálené so štipkou medu.

Ráno sme chceli ísť na vyhliadky nad mestom ale bol taký silný vietor (42km/h), žeby nám tam asi utrhlo truhlu z auta. Tak sme nakoniec išli iba na Partizánsky pamätník. Ako fúkalo tak nás najprv začala naháňať odvodená plechovka aj na vzdory gravitácii. Neskôr vietor zodvihol oschnutú bukrétu a tá trafila Mima. Ale stále to nemalo na včerajšiu situáciu, keď sme vďaka vetru videli v Mostare chodiacu tabuľu

Zmeny plánov, ktoré sme neoľutovali

Ďalší deň máme v pláne pokračovať do hôr ale z 27°C sa odrazu počasie mení na -3°C a s našimi letnými gumami meníme plány. Smerujeme radšej rovno do Sarajeva, kde má byť počasie ďaleko solídnejšie. Cesta medzi Sarajevom a Mostarom je neskutočne krásna. Prechádzame pomedzi vápencové hory a užívame si scenérie rieky Neretva. Odrazu nám ani nevadí, že sme kvôli počasiu museli zmeniť plány.

Ako prechádzame krajinou, všímame si, že rôzne obce striedajú rôzne vlajky podľa toho či sa nachádzame v chorvátskej (katolíckej), srbskej (ortodoxnej) alebo bosniackej časti (moslimskej). Po vojne je to komplikované. Krajina sa delí na Republiku Srbsku, v ktorej je majoritnou skupinou srbské obyvateľstvo a Republiku Bosniacku v ktorej a sú majoritami Bosniaci spolu s Chorvátmi. Majú dokonca aj samostatne rozdelené sviatky. V Republike Srbskej ich oslavujú o týždeň neskôr ako v Republike Bosniackej, ale v reáli to funguje tak, že sa pracuje furt a obchody sú otvorené aj počas sviatkov.

Po vyše 25 rokoch od vojny je stále citeľné, že občianska vojna v Bosne a Hercegovine zanechala na ľuďoch stopy a hlbokú nenávisť. Aj keď stav ciest a obydlí je po vojne ďaleko lepší ako sme očakávali, na dopravných tabuliach si všímame znaky vzájomnej nevraživosti. Každý deň míňame tabule, ktoré sú posprejované v závislosti od regiónu. V Bosniackej časti krajiny je presprejovaná azbuka, slúžiaca Srbom a v srbskej naopak latinka. Keď prechádzame “z republiky do republiky,“ vidíme tabule obliate červenou farbou, znázorňujúcu krvi prekliatie.

Sarajevo – na hranici dvoch svetov

Keď prichádzame do Sarajeva pripadá nám, akoby sme prechádzali Karlovkou a Dúbravkou. Ideme dlho rovno, popri električkovej trati a z oboch strán trčia panelákové štvrte. Smerujeme najprv na ubytko aby sme si mohli zložiť veci. Vieme, že naše ubytovanie nad mestom s výhľadom na Sarajevo má nepríjemne úzku a strmú príjazdovú cestu. Neskôr zisťujeme, že to platí pre všetky odbočky do kopcov v Sarajeve.

Dnes máme výročie svadby. Presne 1 rok. Preto si tento deň chceme užiť len ľahkou prechádzkou po centre Sarajeva a dať si niečo dobré, no história mesta nás núti objavovať ho

Majoritnou skupinou v Sarajeve sú Bosniaci (moslimovia), no žijú tu aj Srbi (ortodoxní) a Chorváti (katolíci). Práve preto sa tu nachádzajú pamiatky rôznych kultúr a náboženstiev. Úplne najvýstižnejším miestom kde sa v Sarajeve zreteľne stretávajú dva svety je “Meeting of Cultures.” Na východ od tohto miesta je zreteľne vidieť orientálny vplyv kultúry Osmanskej ríše, stačí otočiť hlavu o 180° a na západ od tohto bodu vidieť vplyv kresťanstva z čias Rakúsko-Uhorskej ríše. Práve na tomto mieste sa dá doslova prejsť jedným krokom z jednej kultúry do druhej!

Najviac sa nám však páči v uličkách osmanského sveta – Baščaršija. Len tak postávame na ulici a ňucháme vône naokolo. Kúdoľ dymu nás presne smeruje k reštaurácií, kde oslávime naše výročie tou najlepšou grilovanou pleskavicou. Potom sa túlame uličkami, obdivujeme mešity, minarety a bazárové uličky preplnené suvenírmi s orientálnym nádychom, ale najmä lampy, z ktorých jedna končí u nás na balkóne.

Uprostred starého bazáru sa nachádza drevená fontána, ktorá skôr pripomína studňu. Sebilj je symbolom mesta a povráva sa, že kto sa z nej napije, do Sarajeva sa ešte vráti

Pri vstupe do najstaršej mešity v Sarajeve, mešity Gaziho Husrev-bega si nás všimla postaršia pani. Respektíve, všimla si moje brucho a tak sa pristavila a začala nám gratulovať s typickým bosniackym “bravó!“ Mala na nás chvíľu času a keďže pracuje ako sprievodkyňa, tak nám aj niečo málo o Sarajeve, ale aj o sebe prezradila. Vraj pozná Bratislavu, a že aj napriek vojne žijú s manželom stále spolu, aj keď on je kresťan a ona moslimka.

Celý rozhovor prebehol v bosniačtine a slovenčine. Tieto dva jazyky nie sú veľmi odlišné a preto sme sa so staršími ľuďmi bez problémov dohovárali takto. Rozumeli sme si celkom dobre. Mladšie generácie však poväčšine automaticky prechádzali do angličtiny.

Významné udalosti, ktoré dostali Sarajevo na mapu historických dejín

Sarajevo je mesto, kde sa viackrát písala história. Preslávilo sa dvoma významnými udalosťami. Najvýznamnejšou z roku 1914 bol atentát na nástupcu trónu rakúsko-uhorskej monarchie, Františka Ferdinanda d’Este. Táto udalosť bola zámienkou na rozpútanie Prvej svetovej vojny.

Tento atentát sa stala pri Latinskom moste, kde Gavrilo Princip, srbský nacionalista zastrelil Ferdinanda aj s jeho manželkou Sofiou, keď vodič auta, v ktorom sa viezli zle odbočil a musel sa otáčať. Gavrilo Princip mal teda na atentát dostatok času.

Po Sarajeve však bolo pripravených viacero útočníkov, ktorí sa pokúšali o Ferdinandovu smrť. Navyše do Sarajeva cestoval s minimálnou ochrankou, takže dal útočníkom veľkú šancu. Aj keby sa vtedy nebol vodič auta pomýlil, Ferdinand by sa pravdepodobne zo Sarajeva živý nedostal.

Sarajevo 1984

Druhou významnou udalosťou v Sarajeve boli Zimné olympijské hry v roku 1984. Pri prípravách olympijských hier v Sarajeve ťahala celá vtedajšia Juhoslávia za jeden povraz. Dokonca v referende obyvatelia Sarajeva drvinou väčšinou hlasov odsúhlasili, aby sa 2,5% z ich platu počas piatich rokov odvádzalo na organizovanie ZOH!

Olympijské hry v roku 1984 sa okrem najmodernejších športovísk preslávili aj entuziazmom organizátorov a univerzálnou odpoveďou na každú situáciu: NEMA PROBLEMA Pre vtedajšie Československo to boli najúspešnejšie ZOH, kedy sa podarilo domov doniesť až 6 medailí (2 strieborné a 4 bronzové).

Niektoré moderné novopostavené športoviská sa však nedožili ani jedného desaťročia. Mnohé miesta, na ktorých víťazili olympijský športovci boli počas obliehania Sarajeva, počas balkánskej vojny v rokoch 1992 – 1995, poškodené do takej miery, že sa už nikdy neobnovili. Napriek tomu tieto športoviská ostali aspoň v hľadáčiku hŕstky turistov akými sme aj my.

Schátrané športoviská po Olympijských hrách v roku 1984

Deň sme začali pri schátranom, ale stále impozantnom olympijskom hotely Igman, juhozápadne od Sarajeva. Zo schátraného skeletu monumentálnej stavby vyrastajú nové stromčeky, v bazéne sa kúpe obrovská pneumatika a pre skorú jar z celej stavby opadávajú ľadové kusy cencúľov, pre ktoré sa obávame vojsť dnu. Predsa sme sa odhodlali, no opadávajúce cencúle nás zastihli aj v interiéroch kam sa medzi rokmi dostala voda. Okrem toho sa na vôkol nachádzal aj azbest, tak sme do interiérovej časti radšej iba nakukli.

Kúsok od hotela Igman sa nachádzajú schátrané skokanské mostíky. Okolité lyžiarske stredisko počas sezóny funguje, takže sa tu normálne dá lyžovať. Len stav príjazdovej cesty je v dezolátnom stave. Okrem nás sa tu nachádza len jedna skupinka geodetov, pobehujúcich s GPS-kom po lúke naproti skokanským mostíkom

Highlight si nechávame na záver dňa. Je ňou schátraná bobová dráha nad Sarajevom. Už z obrázkov na googli sme vedeli, že toto miesto bude pre nás úplná popičovka!

Autom sa nedá prísť až k nej. Resp. dá ale bolo by to s pokutou od 150€ a viac. Vyberáme sa teda pešo, cez vrchol Trebević, kam vyúsťuje moderná kabínková lanovka z centra Sarajeva. Netrvá to dlho a hneď vidíme prvých adeptov na pokutu. Veľmi nás netrápia, lebo sme konečne našli bobovú dráhu a je to fakt totálna popičovka!

Široká betónová dráha a po nej všade samé grafity. Jeden krajší ako druhý. Tieto momenty si naozaj užívame, pretože za celú dobu sme stretli len 3 skupinky ľudí. Toto miesto má atmosféru a čo je najlepšie, máme presne také počasie v aké sme dúfali. Sychravo a jemné mrholenie, ktoré dotvára atmosféru Vzrušenie z tohto miesta prenášame aj na bábätko v brušku, ktoré kopká ostošesť

Obliehanie Sarajeva a Tunel nádeje  

Občianska vojna v Juhoslávií, v rokoch 1992 – 1995, so sebou priniesla aj najdlhšie obliehanie v histórií. Obliehanie Sarajeva trvalo takmer 3 a pól roka, čo bolo dlhšie ako dovtedy najdlhšie obliehanie Leningradu (necelého 2 a pól roka). Rozdiel v týchto obliehaniach však bol v počte obetí. Zatiaľ čo pri obliehaní Leningradu zomrelo iba od hladu približne 650 000 až 800 000 civilistov, v Sarajeve si boje vyžiadali asi 11 000 ľudských životov. Ako je to možné?

Bosnianskej armáde sa podarilo obliehané Sarajevo prepojiť so zvyškom sveta tajným tunelom a s tým zásobovať civilistov. Tunel nádeje bola za nás jedna z najzaujímavejších zastávok v Bosne a Hercegovine. Ak ťa táto téma zaujíma viac prečítaj si tento článok: Obliehanie Sarajeva a Tunel nádeje.

Zasnežený odchod zo Sarajeva a ďalšie zmeny plánov

Sneží! Pojem aprílové počasie má naozaj opodstatnenie aj tu na Balkáne. Pôvodne sme mali namierené k jazeru Prokoško, ale v tehotenstve naozaj nie sme pripravení turistikovať v takomto počasí. Namiesto lámania si hlavy si tieto momenty s výhľadom z nášho apartmánu patrične užívame. Check-out máme až o 12-tej, ale nakoľko v tento deň bola plánovaná odstávka vody, museli sme sa vypratať skorej, inak by to majiteľ nepríjemne pocítil

Pri odchode zo Sarajeva sa zastavujeme na sídlisku Alipašino polje aby sme pre svokru nafotil zopár záberov z miesta, kde bývali ich dobrí priatelia ešte pred občianskou vojnou. Socialistický paneláky, široké cesty, sídlisko s detským ihriskom uprostred a všade množstvo áut. Všetky tieto fotografie vo svokre evokujú nostalgiou. Je úplne fascinujúce ako dokáže odrazu nemať problém s našou cestou aj počas tehotenstva len preto, že dané miesto pozná aj napriek tomu, že tam bola vojna

V Sarajeve sa okrem kultúr láme ešte jedna vec a tou sú zvieratá. Zatiaľ čo v južnej časti Bosny a Hercegoviny sme doposiaľ vídali všade iba túlavé mačky v Sarajeve sa k nim začínajú pridávať aj túlavé psy. Mačičky sú veľmi obľúbené hlavne pre násť ročne dievčatá, ktoré ich s obľubou vyhladkávajú. Keď však cestujeme severne od Sarajeva stretávame už iba túlavé psy. Asi aj zvieratá majú vlastné prerozdelenie krajiny, nie len obyvatelia.

Bosnianske pseudopyramídy

30 km severozápadne od Sarajeva sa zastavujeme pri “miestnej zaujímavosti.“ Kopce nad obcou Visoko sú označované ako Bosnianske pyramídy. Toto mesto bolo v stredoveku hlavným mestom Bosny a na vrchu Visočica sa nachádzajú pozostatky stredovekej pevnosti. Práve vrchol Visočica, nazývaný aj Pyramída Slnka, je označovaný ako hlavná pyramída pseudoarcheokomplexu bosnianskych pyramíd.

Ezoterickým sračkám veľmi neholdujeme, no keďže to máme po ceste zastavujeme aj tu. Dávame tomu šancu a ideme vyskúšať, či tu naozaj “cítiť vybrácie,“ ako píšu sfanatizovaní návštevníci, ktorí si očividne letia na vlnách viacerých pavied.

Semir Osmanagić, ktorý je laickým fanatikom archeológie, od roku 2005 tvrdí, že kopce v okolí Visoka sú najväčšími ľuďmi vytvorenými starovekými pyramídami na Zemi. Napriek tomu, že jeho tvrdenia boli vyvrátené ešte v roku 2006 radou odborníkov, najmä z oblasti archeológie a geológie, si Semir Osmanagić naďalej na tomto tvrdení robí kariéru a o Bosnianskych pyramídach prednáša po celom svete (pričom veľa ľudí z jeho prednášok odchádza).

Napriek tomu sa oblasť Visoko stala v posledných rokoch vyhľadávanou turistickou destináciou, čo prispelo k rozvoju cestovného ruchu v tejto oblasti. Tí, čo chcú senzáciu si za ňu musia zaplatiť 25€ (vstup do archeoparku, tunelov Ravne a “liečebnej“ komory). Tí čo pochopili aká dokonalá a fascinujúca dokáže byť geológia nemusia platiť nič

Autom sme sa vyviezli za Pyramídu Slnka. Vedú sem dve cesty, jedna zo západ, ktorá je dosť strmá, úzka a výrazne rozbitá a druhá z východu, popri ktorej sú vystavené domy. Tiež je úzka ale omnoho lepšie zjazdná. Odtiaľto sa dá vybehnúť na Pyramídu Slnka a na stari grad, ktorý je na jej vrchole. Pokochali sme sa krásnou rozkvitnutou jarou a mohli ísť. Výhľad pekný, no špeciálne energie “pyramídy” tu necítiť.

Kamenné gule

Kvôli nášmu itineráru si musíme spraviť 50 km odbočku mimo trasu. Mierime severne od Sarajeva, k obci Zavidovići, kde sa nachádza lokalita s neobyčajným geologický javom. Vo vymytom koryte potoka sa tu nachádza niekoľko obrovských kamenných gúľ s dokonale okrúhlymi tvarmi.

Pieskovcové kamenné gule pravdepodobne vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny ale pôvod ich vzniku nie je jasný. V samotnom okolí bolo objavených ešte niekoľko kamenných gúľ, ale na nálezisku v Zavidovići ich bolo doposiaľ odkrytých najviac.

Chodník je veľmi zle značený… lepšie povedané nie je tu značené vôbec nič. Kvôli tomu sme nenašli guľu, ktorá je najväčšou kamennou guľou na svete. Pri jej hľadaní sme však natrafili na agresívnu veveričku, ktorá po nás začala hádzať orechy

Za návštevu tejto lokality sa neplatí, ale môžeš do schránky pri vchode vhodiť donation. Pri tom ako turisti prechádzajú vchodom samozrejme striehne tetuška a sleduje či si do pokladničky niečo vhodil alebo nie

Aj na Slovensku máme podobnú geologický zaujímavosť, v regióne Kysúc. Táto časť Bosny sa na Kysuce aj patrične podobá. Chýba tu už len povestný kysucký reklamný smog. Namiesto toho z kopcov trčia minarety. Aj rieka im tu po vyliati vyplavila všade smrti, ktoré sa poprichytávali na stromoch. Proste úplne Kysuce!

Noc trávime v Zenici. Našli sme tu lacný apartmán. No priemyselný smrad mesta je taký silný, že by sa tu nenašlo asi nič ďalšie, čoby nás prinútilo zostať v tomto meste dlhšie.

Do kopcov a z kopcov v Travniku

Mestom Travnik by sme normálne nenavštevovali, ale keďže ním prechádzame, dávame mu šancu. Žije tu prevažne bosniacka minorita. Iba náhodou sme natrafili aj na školu, ktorú sme videli v dokumente. Školu oddeľuje plot aby sa nestýkali moslimské a ortodoxné deti.

Okrem toho sa v centre nachádza farebná mešita, do ktorej sme sa žiaľ nedostali. Ako do žiadnej inej mešity počas celého nášho dvojtýždňového roadtripu po Bosne a Hercegovine Vybehli sme sa preto iba na hrad nad mestom s výhľadom na početné mešity a pôvodné domčeky odlišujúce sa vysokou strechou.

S našim krpcom v brušku sa sem-tam rozprávame a cestou dole z hradu mu oznamujem: “Bubi, ideme dole kopcom.” Mimo ako otec reaguje za malého: “TO VIEM AJ BEZ TEBA MAMI!”

Jajce, mesto vody

Našim hlavným cieľom dňa je Jajce a drevené mlyny medzi jazerami Pliva, ktoré sa nachádzajú za mestom. Máme šťastie a prší nám, takže si toto prenádherné miesto užívame takmer sami pri slabom mrholení Postupne prechádzame po rieke nižšie a nižšie pomedzi malé kaskády, či drevené lávky. Je to jedno z najkrajších miest aké sme v Bosne navštívili

Pri najspodnejšej kaskáde si chceme sadnúť do reštaurácie, ale v momente ako vojdeme nás prefliaska dymový opar unikajúci z pretlakovanej miestnosti. Takže napriek zime si sadneme vonku. Na stoloch sú obrusy a na stoličkách poťahy poväčšine prepálené od ohorkov cigariet.

Kým nás obslúžia trháme sa s mačkou o dáždnik. Má tu milión iných obrusov, s ktorými sa môže hrať, ale ju zaujalo práve zapínanie na našom dáždniku. Museli sme jej ho zobrať ako hračku malému decku.

SHITSTORY cestou do Banej Luky

Cestou z Jajce do Banej Luky sme sa zastavili na vyhliadke na meander rieky Vrbas. Už vtom momente ako sme zastavili sme a zacítili nejaký smrad. Otvorila som dvere a hneď pod nimi, na miesto kam som mala vystúpiť boli dve hnačkové hovná. Museli sme preto cúvnuť a pri tomto manévry sme kolesami auta prešli ďalšie tri hovná. Celé to tam smrdelo a všade boli hnedé fľaky! Absolútne nám to pokazilo celú vyhliadku. Inak toto krásne dielo prírody využívajú ako WC a smetisko.

Ten smrad sme so sebou niesli ešte ďalších 40 km do Banjej Luky, kde sme nenašli žiadnu vapku, kde by sme tie hovná zmyli z pneumatík. Ale, Boh sa nad nami zľutoval a zoslal na nás silný dážď, ktorý nám tie hovná z pneumatík zmyl.

Banja Luka

V Banej Luke toho k videniu veľa nie je. Nás sem zlákala iba socialistická architektúra v podobe nákupného domu Boska a najškaredší kostol aký sme kedy videli. Výhodou je, že tieto jedine zaujímavosti mesta sú spojené promenádou, na ktorej sa okrem tohto nachádza ešte jeden pekný ortodoxný kostol.

Okrem toho sme tu chceli dať aspoň obed, nech si túto povinnosť konečne odbavíme a môžeme sa nasmerovať domov na Slovensko. Prešli sme asi 10 podnikov a všetko boli len bary a kaviarne. Nikde nevarili. Nakoniec sme skončili v podzemí, v podniku, ktorý vyzeral ako nevestinec s názvom Pizzeria Amore. Možno divné, že si na Balkáne sadáme do pizzerie, ale po tých dvoch týždňoch čevapov, pleskavíc a burekov nám už naozaj stačilo

Začíname strastiplnú cestu domov

Spomenik Mrakovica

Na cestu domov, resp. na návrat do práce, máme dostatok času. Preto chceme cestou navštíviť ešte 3 pamätníky a tak trochu sa aj vyhnúť spoplatneným diaľniciam v Chorvátsku.

Ako prvý navštevujeme Spomenik Mrakovica. Je to pamätník padlým v 2. sv vojne. Tento pamätník nás naozaj prekvapil svojou gigantickou veľkosťou. Jeho veľkosť a množstvo betónu je ohromujúca.

Do dovnútra pamätníka sa dá aj predrať, ale dokážu to iba naozaj štíhli ľudia. Teba myslieť na to, že von to pôjde ťažie. Mimo to dal, lebo je tenučký, ja som to nedala lebo som tehotná A aj keď to vyzeralo, že pri troche snahy sa dostanem dnu, tak mi bolo jasné, že von by ma už museli dostávať hasiči. Ešte že to tej hlavičke docvaklo skôr než konala

Pred presunom k ďalšiemu spomeniku si Mimo potrebuje dať aspoň polhodinovú pauzu a oddýchnuť si. Je schúlený za volantom a ja ho stále vyrušujem. Pokúšam sa dať si vonku stretching, ale úplne to nejde, lebo vždy po chvíli ku mne dobehne túlavý pes, pred ktorým sa schovávam v aute.

Po dvoch týždňoch prišiel čas aj na nadávky

Už takmer opúšťame Bosnu. Musíme priznať, že sme pred jej návštevou mali ďaleko väčšie predsudky. Na úplnom severe Bosny je krajina úplne iná ako bola doposiaľ. Rovinatá a nudná. Po dvoch týždňoch vidíme okrem lesov a pasienkov aj polia.

Odbáčame ku hraničnému prechodu Gradina Donja – Jasenovac a tu nás nemilo prekvapí to, z čoho sme sa pred návštevou Bosny obávali najviac. Stav cesty! Nejaký intelektuál dal vyfrézovať 12 km cesty. Akože kto to kedy videl vyfrézovať taký dlhý úsek… Akože frézovač išiel na dovolenku tak aby chalani stihli položiť asfalt a mali to predpripravené? Aj by sme sa otočili keby sme vedeli ako dohlo tadeto pôjdeme, ale všetky dopravné tabule boli iba v azbuke, takže sme netušili čo na nich je

Prechod hranicami s Chorvátskom nás poriadne nasral. Začalo to úsmevne otázkou niečo na preclenie? Polopatisticky sme im ukázali, že zo sebou máme 100 gramov salámy a jednu medovinu na čo nás colníci vysmiali. Tých pravých k***tov sme stretli až tesne za hranicami.

Kamióny zablokovali príjazdovú cestu a preto sa všetci smerujúci do Bosny rozhodli pri ich obiehaní zablokovať aj protiidúci pruh, teda nás. Rád áut nekončil a preto som sa v daždi vybrala osobne tieto autá odstaviť, aby sme mohli prejsť. Pri poslednom kamióne som požiadala vodičov aby nás nechali prejsť a keďže videli že som tehotná, tak našu žiadosť vypočuli.

Ako inak, vždy sa nájde nejaký k*k*t a tento (Chorvát) si dovolil dokonca obehnúť kompletne celý, asi 200 metrový rad čakajúcich áut a ešte sa tváriť, že nerozumie ani po anglicky ani po slovensky. Dokonca si dovolil narazil mi do kolien autom, pričom videl, že som evidentne tehotná  Situáciu zachraňoval až ďalší chalan, ktorý mi vybehol na pomoc z auta, ktoré stálo za našim a spolu s ním sa nám podarilo protiidúce autá zdržať aby sme mohli prejsť.

Spomenik Jasenovac

Po nepríjemných udalostiach prichádzame k ďalšiemu pamätníku, ktorý patrí k tým najkrajším aké sme kedy navštívili. Kamenný kvet na hraniciach Bosny a Chorvátska je spomienkou na vyše pól milióna obetí zabitých Ustašovcami v koncentračnom tábore Jasenovac behom 2. sv. vojny.

Pôvodne sme mali v pláne ostať tu niekde v okolí a prespať v aute. Dážď a zima nás však presvedčili, že ak budeme šetriť naše peňaženky, počasie neušetrí naše zdravie. Rozhodli sme sa preto pokračovať a len úplným šťastím sme našli lacné ubytko na našej trase. Ešte predtým ako sme sem došli sme v nejakej random dedine zahliadli neidentifikovateľný objekt na ceste. WTF?! Vyzeralo to ako holub s parochňou, ktorú mal naopak takže nevidel a preto sa nám nevedel uhnúť z cesty

Ubytovanie v Chorvátsku a ustráchaná majiteľka

Na ubytovaní nás pani privítala a pozerala na mňa s hrôzou v očiach. Keď nám ukazovala apartmán na poschodí, pýtala sa či pre mňa tých pár schodov nebude problém. Myšlienky v našich hlavách: “Haha teta, keby si vedela do akých kopcov sme sa jebali” Ale slušne sme odvetili: “To je OK, cítim sa dobre.”

Ona sa vraj počas tehotenstva cítila veľmi zle. Preto bola doslova užasnutá, keď sme jej povedali, že sme boli na 2 týždňovom roadtripe po Bosne a Chorvátsku. Nuž, každý sme iný a podľa toho by sme k sebe mali aj pristupovať.

Posledný spomenik a defekt

Po pohodovom ráne vyrážame asi o 10-tej z nášho ubytka. V programe máme už len posledné miesto, pamätník revolúcie ľudu z Mosloviny a potom cestu domov, na ktorú máme celý deň.

Asi 2 km za pamätníkom odrazu začala pípať kontrolka tlaku v pneumatikách. Vystúpili sme to skontrolovať a pravá zadná syčala ako divá. Práve sme museli prejsť po niečom, čo nám šialeným spôsobom rozseklo pneumatiku. Ale nemáme ani páru po čom. Vysyčala asi do minúty.

Reakcia ženy: Musíme nájsť servis.
Reakcia muža: Máme rezervu…

To nie žeby som neverila svojmu manželovi, ale ako takmer nevodič ani neviem, že je niečo také v aute. A hlavne viem, že sa vždy na všetko súvisiace s autom môžem spoľahnúť na svojho manžela

Nasledovala hodinová procedúra výmeny rezervy. Môj manžel ma ako vždy dokázal milo prekvapiť a v pohode ju vymenil. Za necelú trištvrte-hodinku sme už mali nahodenú rezervu, v kufri zabalenú poškodenú pneumatiku a boli pripravení pokračovať.

A keďže na rezerve svietil veľký nápis “Max 80 km/h,” tak sme zvyšných 380 km domov museli absolvovať po starých cestách. To máme za to, že sme sa chceli vyhnúť tým predraženými chorvátskym diaľniciam

Na druhej strane môžeme byť radi, že sa nám to stalo až na konci celého tripu, prakticky hneď po poslednom mieste, ktoré sme chceli navštíviť. Že sa nám to nestalo na diaľnici a hlavne, že už nám z tej pneumatiky dážď zmyl to hovno, ktoré sme nabrali len včera

Po dvoch týždňoch balkánskeho roadtripu sa vraciame domov dojebanučkí. S odjebanými pántami na strešnom boxe a na uzučkej rezerve. No napriek tomu spokojní a veselí z nášho posledného roadtripu vo dvojici

The post CESTOPIS – Balkánsky roadtrip v tehotenstve appeared first on TripLovers.

Šoférovanie v Macedónsku dokáže rozhnevať, ale aj vyčariť úsmev na tvári. O tom ako sa jazdí v tejto balkánskej krajine, ale aj o cestách v Macedónsku, doprave, policajtoch a ďalších užitočných informáciách sa dočítaš v tomto článku

Obsah:

• Aké je šoférovanie v Macedónsku?
• Diaľnice a cestné poplatky
  • Ceny mýtnych poplatkov v Macedónsku
  • Stav macedónskych diaľnic
• Dopravné značenie v Macedónsku
• Cesty v Macedónsku
• Rýchlostné limity v Macedónsku
• Správanie sa macedónskych vodičov
• Dopravný policajti v Macedónsku
• Vodičský preukaz a poistenie auta v Macedónsku
• Alkohol v krvi za volantom v Macedónsku
• Zvieratá na macedónskych cestách
• Parkovanie v Macedónsku
• Tankovanie v Macedónsku

Aké je šoférovanie v Macedónsku?

Šoférovanie v Macedónsku je miestami v pohode a niekedy sa to zvrhne na adrenalínový zážitok. Všeobecne pri šoférovaní na Balkáne treba byť neustále maximálne v strehu, lebo po cestách často pobehujú zvieratá a jazdenie domácich vie byť niekedy nevyspytateľné. Výslovne nič nebezpečné sa nám nestalo, okrem toho, že sem-tam niekto vletel do ‘kruháča’, alebo si to šinul v ideálnej stope v zákrute.

Šoférovaniu v noci sme sa snažili vyhnúť, najmä kvôli zvieratám, výtlkom a predmetom na cestách. Všetko sú to naše osobné skúsenosti, a môžeme len veriť, že sa to bude v dohľadnej dobe iba zlepšovať. No najlepšie ti všetky tvoje otázky zodpovieme postupne v článku

Diaľnice a cestné poplatky

Ceny mýtnych poplatkov v Macedónsku

Pre mnoho vozidiel slúži Macedónsko len ako tranzitná krajina. Diaľnica v Macedónsku je budovaná najmä v smere sever-juh a funguje na nej mýtny systém… ale v skutočnosti funguje trochu inakšie ako poznáte napríklad z Chorvátska.

Na diaľnici nie je vstupná a výstupná mýtnica, ale len vstupná mýtnica kde sa platí na nadchádzajúci úsek. Tieto diaľničné mýtnice sú priamo na diaľnici a vyskytujú sa každú chvíľu. Platí sa len na krátke úseky, teda každých pár km musíš zastavovať kvôli plateniu.

Diaľnice v Macedónsku si celkovo prázdne, asi preto, že sú dosť drahé. V závislosti od dĺžky úseku sa platí mýto od 30-80 MKD. My sme jeden úsek diaľnice potrebovali využiť iba na 4 km, ale platili sme za to 60 MKD (1€), čo nám prišlo trochu veľa. Motorky platia na macedónskych diaľniciach rovnako vysoké mýto ako osobné autá.

Poplatky za diaľničné mýto v Macedónsku sa vyberajú len v hotovosti. Na platbu sa dá použiť macedónsky denár ale aj euro. Pri platbe eurom sa však platí vyššia suma (príklad – 1 úsek = 1€ alebo 40 MKD (65 centov)). Kartou sa platiť nedá, lebo by prerobili na poplatkoch.

Stav macedónskych diaľnic

• Niektoré úseky diaľnic sú trošku vlnité a nedá sa na nich ísť konštantne rýchlosťou 120 km/h (na niektorých sa dá ísť max 80 km/h).
• Sem-tam sa vyskytujú diery, aj keď malé.
• Po daždi sú na diaľnici úseky s jazierkami alebo voda stojí pri krajnici.
• Krajnice vyzerajú akoby priamo z okna vyhadzovali odpadky.
• Na diaľnici nie je odstavný pruh. Aj priraďovací pruh je taký vtipný, len aby sa nepovedalo.
• Diaľnice v Macedónsku sú veľmi hlučné, za čo pravdepodobne môže asfaltová zmes.
• Na diaľniciach chýbajú akékoľvek zábrany voči zvery.
• Je bežné, že v Macedónsku aj Albánsku uvidíte na cestách prázdne panciere od korytnačiek. Nám prešprintovala korytnačka priamo na diaľnici cez cestu.
• Na mýtniciach, ale niekedy len tak pri krajnici stoja predavači s ovocím a zeleninou.

Dopravné značenie v Macedónsku

Asi každému je hneď jasné, že pri realizovaní dopravného značenia sa na Balkáne veľa IQ nepoužívalo. Sem tam chýbajú dôležité tabule, ako napr. koniec dvojpruhu za zákrutou na ceste kde je 90-ka. Mnohé dopravné značky sú počmárané alebo vyblednuté, ale aspoň je ich viac ako v Albánsku.

Ani horizontálne značenie v mnohých prípadoch nie je dobre vidieť. Ale na každej rovinke vždy veľmi dobre vidieť plnú čiaru, obzvlášť keď tam naozaj nie je potrebná! Neviditeľné sú aj retardéry, na ktoré neupozorňuje žiadna dopravná značka.

Cesty v Macedónsku

Na macedónskych cestách platí pravidlo: “Čím ďalej od hlavnej tým horší stav ciest!“ Navigácia ťa niekedy pošle kratšou cestou. Tu treba zvážiť či sa radšej nevybrať tou spevnenou cestou a urobiť si radšej obchádzku. Lokálky bývajú niekedy doslova rozjebané! Nájdu sa tu však aj lepšie úseky, kde sa dá jazdiť rýchlejšie.

Zo stavu ciest aj zo značenia je cítiť, že tieto objekty sú už opotrebované a už niečo odslúžili. Chýba im údržba a renovácia. Tlmiče si tiež užijú svoje, obzvlášť keď je napršané a nevidno hĺbku diery. V serpentínach býva často vymytý štrk a v horských oblastiach aj kamene a balvany na ceste. Niekedy sa nám naskytli situácie, že sme museli vyjsť kolesom na krajnicu aby sme sa nezrazili.

Zvláštnosťou je, že Macedónci majú na viacerých vrcholoch vystavané obrovské kríže, ku ktorým vedú veľmi dobré prístupné a väčšinou nové cesty. Autom alebo s karavanom sa tak viete dostať ku pekným výhľadom uprostred kopcov a mimo civilizácie. Takýmito miestami sú napr. Vodno alebo Vršnik.

Ak je v Macedónsku niečo pozitívne na týchto cestách, tak to, že pri nich nie je toľko bilboardov

Rýchlostné limity v Macedónsku

Rýchlostné obmedzenia v Macedónsku sú nasledovné:

• obec – 50 km/h
• medzimesto – 80 km/h
• diaľnica – 120 km/h

Správanie sa macedónskych vodičov

Rovnako ako pri iných balkánskych národoch platí, aj Macedónci sú nedisciplinovaní a bezohľadní vodiči. Mnohé neduhy macedónskych vodičov sú tolerovateľné, ako napr. bezdôvodné vytrubovanie. Avšak niektoré zlozvyky vedia byť obzvlášť nebezpečné:

• šoférujú systémom: Já, já, já!
• režú si to v ideálnej stope aj v slepých zákrutách
• obiehajú v zákrutách
• smerovky používajú minimálne
• nejazdia síce rýchlo ale neberú ohľad na iných
• vletia na kruháč akoby boli na hlavnej a s ostatnými hrajú hru: Kto je prvý z kola von
• nepustia ťa von z kruháča, ale radšej ti skrížia cestu tak, že do teba nabúrajú ešte dve autá za tebou
• sú schopní zastaviť na krajnici (aj diaľnice) a ísť sa vyšťať!
• cyklisti jazdia na kruhových objazdoch zásadne v protismere
• jazdia na autách, ktoré pamätajú ešte Juhoslávia a tak im nevadí oplieskať plechy aj ostatným autám
• a určite veľa ďalšieho…

Dopravný policajti v Macedónsku

Policajti v Macedónsku naozaj často stoja pri cestách, merajú a kontrolujú cestnú premávku. Za týždeň sme streli 3 hliadky.

Vodičský preukaz a poistenie auta v Macedónsku

Pri vstupe do Macedónska treba predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. V našom prípade kontrolovali aj medzinárodný vodičský preukaz. Pre šoférovanie v Macedónsku je potrebné mať medzinárodný vodičský preukaz podľa viedenského dohovoru o cestnej premávke.

Alkohol v krvi za volantom v Macedónsku

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať nejaké tie stopy alkoholu v krvi. V Macedónsku je povolených 0,5 promile v dychu.

Zvieratá na macedónskych cestách

Tak ako v iných krajinách Balkánu, aj v Macedónsku sa môžeš stretnúť so zvieratami na ceste. Z našej skúsenosti sme však nemali dojem, žeby to bolo také časté ako napr. v susednom Albánsku, kde chodil po cestách celý zverimex

Avšak hneď v prvý deň nám popred auto na diaľnici prešprintovala korytnačka a zajac, takže treba byť neustále v strehu.

Parkovanie v Macedónsku

V rámci veľkých miest bolo našim cieľom vždy nájsť čo najjednoduchšie parkovanie v centre (kľudne platené) a nemotať sa ulicami veľkomiest kde je hustá premávka alebo úzke uličky. Ideálne dnu aj von z mesta po nejakej radiále. Ubytovanie sme tiež vždy hľadali s parkingom aby sme si to uľahčili a až tak sa nebáli o nové auto.

Inak je vo väčšine macedónskych miest parkovanie v centre platené, aj v prípade pozdĺžneho státia pri ceste. Väčšinou je to do pár euro na deň (napr. Tetovo 5€/deň (300 MKD)). V Macedónsku sa tiež stretneš s navigovačmi, ktorí ťa naviguj na parkovisku a v skutočnosti viac zavadzajú ako pomáhajú. Národným športom je tiež parkovať tak, že zablokuješ minimálne dve slušne zaparkované autá.

Tankovanie v Macedónsku

Mali sme dojem, že benzínových púmp je v Macedónsku málo, ale keď sme už nejakú našli tak tam bolo väčšinou okolo 10 stojanov. Niektoré pumpy, najmä na vedľajších cestách, predávajú iba pohonné hmoty a nanuky a občerstvenie nie. Na pumpa väčšinou pracujú zamestnanci, ktorí natankujú za teba. Stačí im povedať koľko. A samozrejme toalety na benzínkach bývajú v hroznom stave

The post Ako sa šoféruje v Macedónsku? appeared first on TripLovers.

Severné Macedónsko nepatrí ku klasickým dovolenkovým destináciám. Jasné, aj tu nájdeš krásne a svetoznáme pamiatky, ale zážitky z Macedónska sú ďaleko silnejšie než dojem z nich. Okrem kultových balkánskych miest ako Ohrid či Skopje, ťa tu čakajú preteky s korytnačkami na diaľnici, kravy ustajnené v kláštore, ryžové polia a ďalšie špeciality nie len na tanieri! Toto je TOP 22 miest v Macedónsku, ktoré ťa dovedú za zážitkami

21 miest v Macedónsku, ktoré ťa dovedú za nezabudnuteľnými zážitkami

1) Skopje alebo “Cheap Las Vegas”

Hlavné mesto Skopje by sa dalo označiť aj ako historický Disneyland alebo Cheap Las Vegas, pretože nová časť centra je charakteristická novovybudovanými, akože historickými budovami, ktoré pôsobia umelo a trocha lacno (ale lacné rozhodne neboli).

Skopje je tiež mestom sôch. Narážame na ne na každom kroku. Sú ich tu po meste roztrúsené celé stovky. Najväčšou je socha “Bojovníka na koni,” ktorá predstavuje Alexandra Veľkého.

Pôvodné staré mesto Skopje je diametrálne odlišné. Starý bazár s malými obchodíkmi, prevažne zlatníctvami a predajňami svadobných šiat. Takisto aj miestny trh, kde si môžete nakúpiť čerstvú zeleninu a ovocie. Nad centrom sa nachádzajú staré hradby, odkiaľ je skutočne pekný výhľad na centrum Skopje.

Skopje je tiež vhodným východiskovým miestom na nasledujúce 3 výlety

2) Opustený akvadukt na okraji Skopje

Historický akvadukt na okraji Skopje je mimo záujmu turistov, aj napriek tomu, že má toto miesto vyššiu historickú hodnotu ako novopostavené historické centrum Skopje.

Cestou sem nás navigácia poslala rovnou čiarou, priamo cez vojenský objekt. Dali sme tomu šancu a išli sa opýtať vojačky s kalašnikovom pri bráne, či by sme náhodou nemohli prejsť. Milo odpovedala, že určite nie

3) Kríž tisícročia na vrchole Vodno

Nad mestom Skopje bol v roku 2002 vybudovaný najväčší kresťanský kríž na svete. Má výšku až 66 metrov. Je viditeľný zo širokého okolia aj počas noci, kedy je vysvietený.

Hore na vrchol Vodno, na ktorom je postavený kríž, sa dá dostať autom, pešo alebo lanovkou. Pod krížom je veľa pekných podnikových miest a altánkov s výhľadom na všetky svetové strany

4) Kaňon Matka

Hneď za Skopje sa nachádza jedno z najkrajších miest v Macedónsku – kaňon Matka. Preteká ním rieka Treska, po ktorej sa dá plaviť výletnými lodičkami. Kúsok od záchytného parkoviska sa nachádza pravoslávny kostolík a niekoľko luxusnejších reštaurácii.

Odtiaľ sa dá pokračovať na nenáročný trek popri skalách. Návšteva kaňonu zaberie tak 2-3 hodiny. Záleží od toho, či využijete motorovú loďku, kajak, alebo pôjdete peši

5) Tetovo

“Happines is to find parking in Tetovo!” Tento nápis nás víta pri vjazde do Tetova a je úplne vystihujúci. Preštrikovať sa ulicami Tetova a nájsť voľné parkovacie miesto je viac než umenie.

V Tetove sa nachádzajú všetky významné pamiatky veľmi tesne blízko seba. Aj keď ich nie je až tak veľa, určite sa oplatí navštíviť maľovanú mešitu (vstupné 1 €) a dať sa do reči s domácimi. Tetovo ma dosť socialistickú architektúru, ale nájdu sa tu aj veľmi fotogenické miesta

6) Tetovske kale

Nad Tetovom sa nachádza zrúcanina osmanského hradu kde sme sa rozhodli prenocovať. Tetovo je odtiaľto ako na dlani. Ráno nás prišli pozrieť kone

Žiaľ hradby sú tu spustošené, všade na zemi sú odpadky a použité vlhčené obrúsky. Keď sme sa rozhodli preskúmať jedno z opevnení objavili sme v nich ustajnené kravy. V jednej z kláštorných budov boli dokonca lajná v takom množstve, že sa nedalo do nich nestúpiť.

7) Mavrovo

Z Tetova sme sa vybrali smerom na juh, ale tentokrát už nie po diaľnici, ale po vedľajších cestách vedúcich cez národný park plný panorám. Tie sa striedajú cez vysoké vápencové hory a vápencové útesy podobné Manínskej tiesňave ale výrazne dlhšej. Tie následne striedajú lesy a dedinky zasadené vysoko nad cestou, z ktorých vytŕčajú minarety.

Kvalita cesty je celkom v pohode, no niektoré úseky sú deravejšie a na ceste môžu byť kamene. Cesta je užšia než je bežné a tak sa treba často vyhýbať. Trasa tak trvá dlhšie ako uvádza navigácia. Jednoznačne je však trasa národným parkom Mavrovo rajom pre motorkárov a skutočnou pastvou pre oči

8) Bigorský kláštor sv. Jána Krstiteľa

Hlavná cesta pretínajúca národný park Mavrovo vedie popri kláštornom kostole zasvätenom svätému Jánovi Krstiteľovi. Tento kláštor nám pripomína Bhután, ktorý sme doposiaľ nenavštívili.

Dá sa ísť do vnútorného komplexu a do jedného z pravoslávnych kostolov. Ženy majú vstup povolený iba s dlhou sukňou, ktoré sú k dispozícii. Interiér je naozaj pekný a ukrýva vzácny drevený ikonostas, ktorý vytvoril Petre Filipov – Garkata a niekoľko svätých relikvií. Vstup je bezplatný

9) Struga

Aj Macedónsko má svoje more, a to v podobe Ohridského jazera Na jeho brehu sa nachádzajú dve významné mestá, Ohrid a Struga. Najprv prichádzame do Strugy a toto mesto je pre nás obrovským prekvapením

Stredom mesta preteká rieka, ktorá je upravená do podoby kanálu. Nazýva sa Čierny Drin. Práve v jej okolí nájdeš mnoho reštaurácií a barov. V teplý letný večer tu cítiť nesmierne príjemnú “prímorskú” atmosféru

Struga je populárna turistická a dovolenková destinácia hlavne pre domácich Macedónčanov. Turisti tu nájdu klasickú pešiu zónu s klasickou letnou výzdobou aká je typická pre mnohé dovolenkové destinácie.

10) Ohrid

Mesto Ohrid a Ohridské jazero boli v roku 1980 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.V meste sa nachádza 365 kostolov.
Ohrid je pre turistov najvyhľadávanejšou dovolenkovou destináciou v Macedónsku. A to najmä pre fotogenický výhľad na kostolík sv. Jána s Ohridským jazerom na pozadí. Vďaka pandemickým opatreniam sme si ho mohli v ranných hodinách vychutnávať celých 10 minút úplne sami Do interiérov kostola sv. Jána sa platí vstupné 100 denárov (1,60 €), ale v skutočnosti nestoja ani za to. Výrazná časť malieb sa nezachovala a v porovnaní s pravoslávnym kostolom sv. Neum je to naozaj nič.

Okrem toho sa v Ohride nachádzajú asi 4 ďalšie významné kostolíky (po 100 denárov), hradby (80 denárov), antické divadlo (zadarmo) a vykopávky Plaošnik (100 denárov), ktoré ale nie sú žiadnym spôsobom ohurujúce.

V Ohride sa dá spraviť krátky 30 minútový výlet na loďke po jazere. Pre dve osoby stojí výlet loďkou 10 €.

Aj keď Ohrid ako TOP miesto v Macedónsku nemožno vynechať, je rozumnejšie doň nechodiť autom. Uličky Ohridu sú strašné zapeklité. Úzke, s chýbajúcimi kachličkami, vhodné návštevy iba ak namiesto magnetiek zbierate škrabance na aute. Preto sme si ubytovanie našli tesne za Ohridom a doň prišli pešo. Ak sa však rozhodneš prísť autom priamo do centra, parkovanie je spoplatnené 40 denármi za hodinu (0,65 €). Nájsť voľné a bezplatné parkovacie miesto je asi nemožné.

11) Trpejca

Ohridské Jazero naozaj vyzerá ako more, no nachádza sa v nadmorskej výške cca 700 m n. m. a v júni je voda na kúpanie ešte chladná. Tú najkrajšiu macedónsku pláž sme našli v Trpejci ale do vody sme sa neodvážili

12) Kláštor svätého Nauma

Na samom juhu Ohridského jazerá, pri hraniciach s Albánskom, sa nachádza pre nás najkrajší ortodoxný kláštor v Macedónsku. Založený bol v roku 905 a je pomenovaný po jeho zakladateľovi, stredovekom bulharskom osvietencovi svätom Naumovi Ochridskom.

Vstup do kláštora je zadarmo, avšak za parkovanie sa platí 50 denárov (0,80€). Cestu od parkoviska až ku kláštoru lemujú stánky so suvenírmi a najmä množstvo najrôznejších krížikov. V samotnom kostolíku vidno opravovaný kameň, na ktorý už stúpil stovky tisíc návštevníkov. Jeho interiéry pôsobia priam mysticky, akoby sa tu zastavil čas. Toto miesto odporúčame určiť navštíviť!

13) Prespanské jazero

Od Ohridského jazera k Prespanskému sa dá ísť dvoma cestami. Tá krajšia, s množstvom serpentín a výhľadom na jazerá, vedie cez národný park Galičica. Prespanské a Ohridské jazero sú vzájomne prepojené podzemným systémom, ktorý je súčasťou tohto národného parku.

Na Prespanskom jazere sa dá realizovať výlet loďkou na ostrov Golem Grad, prezývaný aj hadí ostrov. Prenájom loďky je celkom drahá záležitosť. Stojí až okolo 60 € a viac, pričom ide iba o poldenný výlet.

Najlepšie je dohodnúť sa s majiteľom loďky na skorom rannom odchode, pretože tento výlet je zameraný najmä na sledovanie vtáctva. A to konkrétne na pelikány a pri obrovskom šťastí aj na plameniaky. Ostrov Golem grad je divočina uprostred jazera s nedotknutou prírodou, kde nájdeš množstvo voľne žijúcich korytnačiek

14) Bitola

Pekným mestečkom v našom itinerári bola Bitola. Jej centrum je malinké a na návštevu nám stačili 2 hodiny (aj s obedom). Pozdĺž celej promenády sú historické domčeky ako z bratislavských palisád a to všetko je prerušované pravou socialistickou architektúrou.
Ako všetky macedónske mestá, aj Bitola má svoju hlavnú mešitu, hodinovú vežu a starý bazár, ktorý z uličiek s obchodmi prešiel do trhoviska alá bratislavská Miletička

15) Heraclea Lyncestis

Archeologicka lokalita Heraclea Lyncestis bolo pôvodne staré antické mesto Filipa II. Macedónskeho a tiež jedno z najstarších centier kresťanstva v Macedónsku. Návštevníci tu môžu objaviť krásne ranokresťanské mozaiky na dlažbách už nedochovaných chrámov.

Celý komplex sa dá obehnúť veľmi rýchlo za 40 minút. Vstupné je 120 denárov (2 €), parkovanie pred vchodom zadarmo. Areál nie je značený, navyše je dosť zanedbaný. Mostíky nad mozaikami sú tesne pred koncom svojej životnosti a kovová konštrukcia, po ktorej sme sa liepali, pôsobila skôr ako detská preliezka než lávka ponad vzácne historické diela.

V Macedónsku môžeš navštíviť aj iné archeologické lokality ako napr. Bargala či Stobi.

16) Makedonium – Ilinden Monument

Skutočne exotický pamätník sa nachádza uprostred kopcov v macedónskom Kruševe. Pamätník Ilinden, známi aj ako Makedonium, bol postavený v roku 1974 ako pamätník na ilindenské povstanie z roku 1903, kedy macedónsky ľud povstal voči Osmanskej ríši.

Vstupné do vnútra objektu je 60 denárov (1 €), ale otvorené je veľmi sporadicky. Parkovať sa dá bezplatne na záchytnom parkovisku, kúsok od pamätníka.

17) Kríž Krista na hore Vršnik

Len 7 km za Kruševom sa nachádza ďalší obrovský kríž na vrchole hory Vršnik. Toto miesto je ideálne pre lenivých turistovi lebo do nadmorskej výšky 1570 m n. m. sa dá dostať komfortne, autom po asfaltovej ceste

Vedľa kríža veje obrovská macedónska vlajka. Ide o jeden z najlepších, ničím nerušených výhľadov na hory v Macedónsku

18) Prilep

Nečakane pekným mestečko na našom veľkom okruhu Macedónskom je Prilep. Z mesta priamo dýcha socializmus, architektúrou ale veľmi pôsobivou. Taktiež sa tu nachádza orientálna časť mesta – so zbúranou mešitou a trhoviskom na štýl Miletička bez Vietnamcov.

V okolí Prilepu sa nachádza viacero zaujímavých miest a to pamätník Pohrebné mohyly neporazených, kláštor Treskavec, Markovi Kuli teda Markove veže a mramorové jazerá v lome Sivec, kam sa dá dostať jedine pracovne s doprovodom.

19) Odbočka k Solunskej Glave a ryžové polia

Túto odbočku hodnotím ako jednu z najzbytočnejších, ale najlepších na našej ceste Macedónskom Pod Solunskou Glavou (2540 m n. m.) sme očakávali nejaké lyžiarske stredisko, lanovku alebo aspoň turistickú trasu na vrchol, ale cesta bola čím ďalej tým horšia a na konci bola len dedinka kde sa na ceste hrali stáda detí.

Napriek tomu sme cestou objavili ryžové políčka, našli korytnačku na ceste a osprchovali sa pod holým nebom našou novou sprchou do auta

20) Veles

Aj Veles má ako každé macedónske mesto svoju hodinovú vežu, mešitu, staré centrum, bazár… a svoj socialistický monument! Pamätník Ossuary Monument – Kosturnica je pre fotonadšencov skutočná lahôdka. Pomník je miestom odpočinku mnohých macedónskych hrdinov. Exteriér je veľkolepo postavený v socialisticko-modernistickom štýle.

21) Kamenné bábiky – Kuklitsa

Posledným MUST v Macedónsku bola pre nás návšteva kamenných kukiel v obci Kuklica. Z diaľnice je to približne 50 km odbočka a strávili sme tu len 30 minút, takže návštevu treba zvážiť.

Kamenné sochy vznikli prirodzenými eróznymi procesmi vulkanických hornín. Napriek vedecky dokázanému vzniku je aj toto miesto opradené legendami. Tá hovorí o mužovi, ktorý sa nevedel rozhodnúť medzi dvoma ženami, a tak sa rozhodol zobrať si obe v rovnaký deň. Bez toho aby o tom vedeli. Keď prebiehala prvá svadba, žena, ktorá si práve muža vzala, sa išla pozrieť, kto ďalší sa bude vydávať v ten istý deň ako ona. Keď videla, že si jej manžel berie inú ženu, prekliala všetkých prítomných a premenila ich na kameň.

The post Veľký okruh Macedónskom, krajinou kde zážitky nestihnete vnímať appeared first on TripLovers.

Albánsko ponúka veľa krás, prírodných, kultúrnych ale aj historických. Navštíviť Albánsko znamená, vybrať sa do najexotickejšej krajiny v Európe. Miesta, ktoré treba navštíviť sú len akousi zámienkou pre objavovanie autentickosti tohto kraja. Po krajine nájdeš náhodné bunkre a samotné scenérie ťa donútia zastaviť a pokochať sa. Stretne ťa tu kopec bizarností, takže z úžasu sa ti budú otvárať ústa. Na roadtrip po Albánsku odporúčame navštíviť týchto 10 miest

Obsah:

• TOP 10 miest pre ideálny roadtrip itinerár po južnom Albánsku
  1. Kaňon Holtës
  2. Berat – mesto tisícich okien
  3. Albánske safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta
  4. Porto Palermo Castelo
  5. Ksamil a najkrajšie pláže v Albánsku
  6. Archeologické nálezisko Butrint
  7. Gjirokastër – mesto z kameňa
  8. Kaňon Lengarices a teplé pramene Llixhat e Bënjës
  9. Korçë
  10. Najkrajšie kostolíky v Albánsku nájdeš vo Voskopojë
• Miesta v južnom Albánsku, ktoré nás neoslovili alebo kam nechodiť
  1. Hlavné mesto Tirana
  2. Vodopád Sotira
  3. Nesympatické Vlorë

TOP 10 miest pre ideálny roadtrip itinerár po južnom Albánsku

1. Kaňon Holtës

Kaňon Holtës je jedno z najmenej známych miest v Albánsku, ktoré stoja za návštevu. Prístupová cesta sem je trochu náročnejšia, ale zvládne to aj auto bez 4×4. Pred samotným kaňonom je upravené parkovisko. Parkovné ani vstup do kaňonu Holtës sa neplatí, všetko je zadarmo.

Od parkoviska je to do kaňonu už len kúsok. Na prechod kaňonom sa treba prechádzať naprieč riekou a niekedy je potrebné sa aj brodiť. Už pri aute sa oplatí prezuť sa do topánok do vody lebo dno rieky je plné kameňov a bahna. Kvôli brodeniu sme mali so sebou aj tzv. ‘dry bag‘, pretože niektoré kratučké úseky je nutné aj preplávať.

Voda je chladná, ale nie úplne ľadová, pretože do nej pritekajú teplé vývery s obsahom sírovodíka (H2S). Ľudovo nazývané vajcovky, spoznáš ich podľa toho, že sú majú výrazne svetlomodrú farbu Netreba sa ich báť, nie je škodlivá pre ľudské telo. Práve naopak, na Slovensku máme vďaka takýmto vodám aromatické kúpele Smrdáky

Tento bezplatný zážitok je o to bohatší tým, že tu nikto nie je. Poskytuje zdravý adrenalínový zážitok, perfektné scenérie kaňona a aj divočiacej rieky ešte len na ceste k nemu

2. Berat – mesto tisícich okien

Okolitá krajina je plná olivovníkových sadov a pripomína Andalúziu. Parkovanie a jazdenie úzkymi uličkami Beratu je mentálna katastrofa pre vodiča. Čo nás však potešilo je lacné ubytovanie aj s parkovaním (aj keď pred bránou) priamo v centre mesta za 11€ na noc pre oboch

Berat je známy ako mesto tisícich okien kvôli nezvyčajným početným oknám vsadeným do fasád domov. Od roku 2008 je Berat zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Centrum mesta nie je veľké a jeho prehliadka zaberie len pól dňa. Súčasne je to ale jedno z najväčších mestečiek v Albánsku, ktoré stoja za návštevu

Nad Beratom sa nachádza Citadela, akési hradby do ktorých sa platí vstupné 300 lek (2,50€). Vstupné sa vyberá iba pri hlavnom vchode, ale do hradieb sa dá vstúpiť viacerými cestami. Takže tento poplatok sa dá jednoducho obísť a peniaze môžeš minúť radšej v reštauráciách s naozaj dobrým tradičným albánskym jedlom, ktoré tu ľahko nájdeš

Okrem výhľadu z Citadely na mesto zhora, stojí za návštevu určite cisterna a kostolík Kisha Shën Triadha, ktorý nápadne pripomína macedónsky kostolík nad Ohridským jazerom.

V uličkách s domčekmi na kopci sa dá príjemne poprechádzať. Z pešej zóny je však pekný výhľad na celý kopec aj s Citadelou. Dá sa tu posedieť na kávičke a vychutnávať si príjemné atmosféru albánskeho mesta.

3. Albánske safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta

Národný park Divjakë-Karavasta sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Jadranského mora, v blízkosti mestečka Divjakë. Toto mestečko je od hlavného mesta Tirana vzdialené len 50 km vzdušnou čiarou. Lagúna Karavasta je významným útočiskom pre migrujúce vtáctvo, ktoré sa presúvajú medzi Európou a Afrikou. Práve preto tu môžeš pozorovať približne 260 druhov vtáctva a aj druhy ako sú pelikány, či plameniaky!

Národný park Divjakë-Karavasta ponúka návštevníkom širokú škálu rozmanitej divočiny. Ako bežný turista môžeš v Národnom parku Divjakë-Karavasta navštíviť Visitor centrum a zranené pelikány, vyliezť na vyhliadkovú vežu Kulla 360 Grade, ísť na výlet motorovým člnom po zátokách lagúny Karavasta alebo jazdiť autom po piesočných dunách priamo popri mori.

Národný park Divjakë-Karavasta taktiež nepatrí do tradičných itinerárov pre Albánsko. Pre viac info o tomto národnom parku pozri článok: Národný park Divjakë-Karavasta – malé albánske safari

4. Porto Palermo Castelo

Pevnosť sa nachádza na polceste medzi Vlorë a Ksamilom v zátoke Palermo nad Jadranským morom. Je len kúsok od cesty, kde sa dá bezplatne zaparkovať. Vstupné dovnútra je 300 lek (2,50€) na osobu.

Porto Palermo nie je tak úplne hrad ale niečo ako kvázi pevnosť. Bola postavená začiatkom 19. storočia Alim Pašom z Tepeleny. Z vonku nie je príliš nezaujímavá. Všetko zaujímavé sa nachádza vo vnútri. Prehliadka chladných, vlhkých a temných kamenných priestorov s terasou a výhľadom na more nezaberie veľa času.

Kúsok od pevnosti Porto Palermo sa nachádza podvodný bunker pre ponorky z čias albánskeho komunistického režimu. Návšteva pevnosti Porto Palermo bolo pre nás jedno z najväčších prekvapení Albánska

5. Ksamil a najkrajšie pláže v Albánsku

Takmer pri gréckych hraniciach, v turistickom mestečku Ksamil, sa nachádzajú najkrajšie pláže Albánska. Pláže sú z malých svetlých kamienkov, ktoré dobre opadajú a nenanosíte si ich do apartmánu. More je naozaj čisté (nezakalené, bez rias a odpadkov) a v júni, kedy sme tu boli, bola voda už aj použiteľná. Nachádza sa tu zopár rybičiek, takže zobrať šnorchel opäť raz nie je zlý nápad Okrem toho sú tu pekné panorámy na hory a výhľad na grécky ostrov Korfu.

V obchodíkoch ponúkajú klasický plážový sortiment a ulice sú vyzdobené kvetmi. Ceny sú tu na albánske pomery turistické, ale v porovnaní so SR je to stále neskutočne super Dá sa tu najesť za rozumnú cenu (obed za 5€ alebo nejaká morská lakocinka do 10€). Pre tých čoby potrebovali, tak s alkoholom tu tiež nie je problém, aj keď je to moslimská krajina.

Za pláže sa neplatí, jedine žeby si chcel využiť lehátka so slnečníkmi, ktoré sú takmer úplne všade. Za ich použitie sa platí zväčša okolo 500 – 1000 lek (4,15 – 8,30€). Ak chceš tento poplatok obísť, môžeš sa naješ v hoteli/reštaurácii, ktorá ich poskytuje a v takom prípade by si ich mal mať zadarmo. Ak ich nepotrebuješ vôbec, môžeš si ľahnúť na pláž niekam medzi ne. S tým nie je problém.

V okolí Ksamilu je okrem kúpania aj čo pozerať. Výlety si môžeš spraviť napríklad do Národného parku Butrint, vojnového bunkrového tunelu v dedinke Manastir, kláštoru v dedinke Manastir, hradu Aliho Pashu v mokradiach ku ktorému sa dá ísť loďou (2000 lek), pevnosti Triangular Fortress alebo spoznávať zákutia národného parku Butrint.

Samozrejme treba počítať s tým, že ulice nie sú až také čisté a úhľadné ako v Chorvátsku. Sem tam sa tu mihne chudobnejší dom, opustený dom alebo túlavý pes, či nebodaj exkrement na ceste (od túlavých psov, ktorých tu však nie je tak veľa). Ak dokážeš nad niektorými vecami prižmúriť oko, dovolenka pri mori v Albánsku môže byť naozaj úžasná

6. Archeologické nálezisko Butrint

Starobylé mesto Butrint sa nachádza v tesnej blízkosti gréckych hraniciach, iba 5 km od Ksamilu. Je jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk a turistami najnavštevovanejších miest v Albánsku. V minulosti to bol veľmi významný dopravný uzol, najmä kvôli lodnej doprave, ktorá dominovala nad pozemnou dopravou. O rôznych kultúrach a civilizáciách, od doby železnej až po stredovek, svedčia početné nálezy najrôznejších mincí.

Na archeologickom nálezisku Butrint sa vo veľmi dobrej miere zachovalo množstvo pamiatok vrátane hradieb, neskoroantickej krstiteľnice, baziliky, rímskeho divadla a dvoch hradov. V minulosti tu bol obrovský viadukt spolu s akvaduktom, ktorý spájal pevninu so starobylým mestom Butrint. Ten sa žiaľ nezachoval a dokonca z neho nezostali ani ruiny.

Prejsť celé starobylé mesto Butrint zaberie asi tak 2 hodiny. Vstupné je 1000 lek (8,30€) na osobu, parkovné sa neplatí.

Okrem náleziska sa dá ísť propelerom na druhú stranu rieky kde sa nachádza Triangular Fortress (veľmi podobná pevnosti Porto Palermo). Propeler stojí 1€ na osobu a 5€ na auto jednosmerne. Čo je za 2 minútový propeler dosť veľa.

7. Gjirokastër – mesto z kameňa

Grécke kmene v tejto oblasti prebývali už od 1. storočia pred Kristom. Samotné mesto Gjirokastër bolo založené v 12 storočí, s pôvodným názvom Argyrokastro, čo v preklade z gréčtiny znamená strieborná pevnosť. Neskôr, počas osmanských čias bol Argyrokastro významné centrum gréckeho obchodu.

Historické centrum mesta Gjirokastër je veľmi dobre zachované. Je prevažne kamenné a panoráme mesta dominujú okrem hradu aj početné kamenné strechy.

Hlavným lákadlom mesta je hrad Gjirokastër, ktorého vysoké hradby pôsobia monumentálne. Je zoširoka v obklopení hôr, takže výhľady z neho naozaj stoja za to Chladné múry v rozpálenom lete príjemne chladia. Vo vnútri hradieb preletúvajú holuby, preto si treba dávať pozor na ich riedke granáty. Na hrade sú sprístupnené aj neosvetlené a opustené priestory a chodby do ktorých môžeš ísť. Preto sa hodí mať baterku aspoň na mobile. Vstupné na hrad je 400 lek (3,30€) na osobu, za fotenie na hrade sa pripláca 1000 lek (8,30€) za fotoaparát a vstupné do múzea je 200 lek (1,70€).

Pod hradom sa nachádza tunel, ktorý tvorí skratku medzi centrom a okrajovou časťou mesta. Týmto tunelom sa viete dostať na cestu vedúcu ku kamennému mostu Aliho Pashu. Toto miesto bolo pre nás fascinujúce samotou a tým, že tu nebol okrem nás bol len jeden poletujúci sáčok, ktorý sa neustále vznášal nad priepasťou a jeden agresívny pastier v diaľke, ktorý po svojich kozách hádzal kamene.

8. Kaňon Lengarices a teplé pramene Llixhat e Bënjës

Jedna z najväčších TOPiek v Albánsku bolo večerné kúpanie sa v teplých prameňoch Llixhat e Bënjës pred kaňonom Lengarices. Obidve tieto miesta sa nachádzajú vedľa seba a dá sa sem dostať po asfaltovej ceste autom. Kúpanie aj vstup do kaňonu sú zadarmo.

Pred kaňonom sa nachádza typický osmanský most Ura e Kadiut. Pod ním sú asi štyri termálne jazierka kde sa dá príjemne okúpať. Na albánske pomery je tu až prekvapivo čisté prostredie. Večer je to fakt romantika Keďže je to bezplatné, nie sú tu žiadne služby okrem jedného bufetu kde majú iba kávu a snacky. Prezliekacie kabínky a toalety chýbajú.

Do kaňonu sme sa vybrali až ďalší deň aby sme mali dostatok času. Je dlhý až 4 kilometre a išli by sme ním celý deň, takže sme sa po 1,5 kilometri otočili. Terén je stredne náročný, no napriek tomu sme išli slimačím tempom. Človek si musí dávať pozor na každý jeden krok a sústrediť sa na cestu, preto som si nestíhali užiť veľkoleposť tohto kaňonu aj keď fotky z neho sú parádne

9. Korçë

Korçë je veľké mesto nachádzajúce sa vo vnútrozemí na náhornej plošine v juhozápadnej časti Albánska. Samotné centrum je však malé a obehnúť sa ho dá za 2 hodiny. Korçë bolo po stáročia významné náboženské stredisko pre ortodoxných kresťanov a moslimov, preto sa v meste striedajú rôzne štýly. Takže aj za tak krátky čas je čo sledovať

Stredom mesta vedie akási hlavná pešia zóna Bulevardi Shën Gjergji, na ktorej sa nachádzajú stavby inšpirované architektúrou Rakúsko-Uhorska a Nemecka z čias 19. storočia. Na jednej strane ulice sa nachádza ortodoxná katedrála Vzkriesenia Krista a na druhej budova divadla.

V západnej časti mesta prechádzame do moslimského sveta. Nachádza sa tu mešita Mirahor z konca 15. storočia a kamenná hodinová veža. V samotnom strede tejto časti je starý bazár Pazari i Korçës, ktorý obklopujú dvoj až trojposchodové domy, prerobené na reštaurácie a kaviarne. Práve tu si návštevník môže najlepšie vychutnať atmosféru starej časti

10. Najkrajšie kostolíky v Albánsku nájdeš vo Voskopojë

Dvadsať kilometrov od Korçë sa nachádza dedina Voskopojë, niekdajšie kultúrne a ekonomické centrum Balkánu. V 18. storočí bolo Voskopojë na vrchole svojho rozvoja. Boli tu školy, chrámy a prvá kníhtlačiareň na Balkáne. Dnes to tu vyzerá ako mesto duchov.

Dôvod našej návštevy boli pravoslávne ortodoxné kostolíky s pôvodnými maľbami. Je ich tu asi 8, no podarilo sa nám dostať iba do jedného, do kostola svätého Nikolasa. A to tiež iba vďaka tomu, že sme sa dlhšie ponevierali okolo, až nám prišla otvoriť miestna pani. Peniaze za to nechcela ale keď sme ponúkali tak nakoniec zobrala

Aj keď sme vo Voskopojë videli iba jeden interiér tak návšteva rozhodne stála za to. Kostol svätého Nikolasa má naozaj unikátne nádherné fresky. Okrem toho sme v tejto dedine navštívili tú najlepšiu albánsku reštauráciu – Taverna Vaskopoja.

Miesta v južnom Albánsku, ktoré nás neoslovili alebo kam nechodiť

Okrem týchto 10 krásnych miest v južnom Albánsku sme navštívili aj také, ktoré nás veľmi neohúrili a ich návštevu sme oľutovali z rôznych dôvodov. Neodporúčame ich hlavne ak máš na dovolenku málo času.

1. Hlavné mesto Tirana

V Tirane sme strávili 5 hodín a za tento čas sme navštívili centrum a Bunky art2. Väčšina zaujímavostí v Tirane sa nachádza hneď vedľa seba v okolí Námestia Skenderbej. Dôvod prečo sa nám v Tirane príliš nepáčilo bol, že sme ju nestihli zažiť pôvodnú a autentickú.

Prišlo nám to akoby všetko pôvodné chceli strhnúť a postaviť nové a moderné. Najväčšie lákadlo Pyramide of Tirana bolo v rekonštrukcií a kompletne obohnané plotom, čo bolo pre nás obrovské sklamanie. Pôvodne sme mali v pláne navštíviť viac miest ale prešlo nás to. Tirana nás proste neoslovila.

2. Vodopád Sotira

Návštevu vodopádu Sotira neodporúčame iba tým cestovateľom, ktorý prišli do Albánska na aute bez 4×4. K vodopádu vedie 9 km dlhá nespevnená cesta. My sme sa ju snažili prejsť, no prešli sme len prvých 5 km, pričom sme išli rýchlosťou 8-15 km/h. Tu sme narazili na plytký brod, ktorý mohol byť pre nás osudný, takže sme to radšej vzdali.

Ak budeš cestovať do Albánska terénnym autom so 4×4 tak návštevu vodopádu Sotira určite zváž

3. Nesympatické Vlorë

Mesto Vlorë na nás pôsobilo ako hnusné prímorské mesto bez duše, upadajúce do spárov masového turizmu. Navštívili sme jeho severné pláže a tie boli špinavé a neupravené, plné odpadkov. Na brehu boli vyplavené riasy a po pláži jazdili autá a pobehovali túlavé psy. Pláže na juhu Vlorë boli síce spevnené a prepojené cyklochodníkom, ale táto časť mesta bola úplne bez atmosféry a necítili sme sa tu príjemne.

Jedinou zaujímavosťou kúsok od mesta je Kláštor svätej Márie na ostrovčeku, ku ktorému vedie drevená lávka. Kostolík je malý a naozaj je to len krátka zastávka, ktorú možno vynechať. Väčšina turistov sem chodí skôr kvôli fotogenickému chodníčku.

The post TOP 10 miest, ktoré treba vidieť a zažiť za týždeň v južnom Albánsku appeared first on TripLovers.

Tento článok je prehľadom 40 najrôznejších vychytávok, doplnkov, pomôcok a vybavenia do auta, ktoré nám v priebehu troch rokov na cestách uľahčovali cestovanie a spanie v aute. Tieto vecičky nám pomáhali prežiť bezproblémové a komfortné viactýždňové road tripy po Európe. Avšak nie všetky doplnky a vychytávky sú 100%. Priamo v tomto článku ti prezradíme ich výhody aj úskalia

Obsah:

• A) Organizácia pri spaní v aute
• B) Vychytávky pre spanie v aute
• C) Komfort pri dlhých cestách autom
• D) Elektronika a elektro-vychytávky do auta
• E) Autokino
• F) Univerzálne pomôcky na cestovanie autom

Iba pre predstavu, cestujeme v klasickom rodinnom aute – Kia Ceed SW. Cestovanie so spaním v tomto aute sme realizovali iba vo dvojici. Naše auto nie je najväčšie a človek by si povedal, “Kam tam chceš zmestiť 40 doplnkov a vychytávok navyše?“ Nuž, veľakrát ide naozaj o úplné drobnosti, ktoré sa nedajú aplikovať vždy do každého auta. Ide o vychytávky v spektre od úplne nevyhnutných, cez vlastné riešenia až po hlúposti, ku ktorý sme sa dostali náhodou.

Za tie tri roky cestovania a spania v aute sa tých doplnkov do auta nazbieralo toľko, že sme ich pre potreby tohto článku rozdelili do 6 kategórií: organizácia, samotné spanie v aute, komfort, elektronika, autokino a univerzálne pomôcky.

A) ORGANIZÁCIA PRI SPANÍ V AUTE

Základom spania v aute je poriadok a organizácia. Na výletoch so spaním v aute sme zavalení najrôznejšími vecami, drobnosťami, vychytávkami a autodoplnkami a potrebujeme v tom mať aspoň trošku systém. Na organizácií všetko spojené so spaním v aute stojí a padá

1. Škatule SAMLA z IKEI

Kvôli road tripom sme odložili backpacky a kufre ani neoprašovali. Zadovážili sme si škatule SAMLA z IKEI. Každá jedna škatuľa je určená na jednu konkrétnu vec (napr. osobné veci, potraviny, varenie a riady, elektronika, kábliky…). Tento systém so škatuľami nám napomáha pri rýchlom zorientovaní sa a hľadaní vecí v aute a udržujú relatívny poriadok. Výhodou je, že sa zmestia pred každé jedno sedadlo, čo využívame pri spaní v aute, keďže sa nám s takto uloženými vecami ľahšie manipuluje. A keď sa jedna vyprázdni, jednoducho sa vloží do druhej.

2. Strešný box na auto

Okrem toho sa nám na osvedčilo na road tripy brávať aj strešný box, nakoľko pri spaní v aute potrebujeme uvoľniť priestor v kufri. Sem dávame veci, ktoré nepotrebujeme každý deň, ako napr. kempovacie stoličky, špinavé oblečenie, dáždniky či zimné bundy.

3. Chránič proti okopaniu sedadiel s priehradkami

Okrem toho, že nám zadní pasažieri nezašpinia sedačky hneď pri prvom nastúpení sme ocenili aj možnosť priehradiek. Tie využívame hlavne pre odkladanie každodenných drobností, ktoré neradi lovíme v batožine (zubné kefky, vlhčené servítky, okuliare, hrebeň, lieky…).

4. Multifunkčný vešiak do auta

Pri spaní v aute sa nám osvedčilo mať viacero miest kam si môžeme v priebehu dňa aj noci odkladať alebo vešať veci. Tento vešiak do auta sa dá zacvaknúť na držadlo opierky hlavy. Nezaberá takmer žiadne miesto a dá sa zaklapnúť do polohy pod opierku, keď ho práve nepotrebujete.

V prípade, ak máte k dispozícií na spanie dodávku, môže sa vám hodiť magnetický háčik, ktorý drží na akomkoľvek magnetickom povrchu a môžete si ho premiestňovať podľa potreby

5. Magická nano nálepka

“Magická“ nano nálepka je niečo ako ‘nácucka’, ktorú môžeš premiestňovať podľa potreby na rôzne povrchy. Dá sa na ňu pripevniť telefón (takže pri večernom pozeraní filmu nemusíš celý čas držať mobil v rukách) ale aj drobnosti ako slúchadlá či kábliky.

B) VYCHYTÁVKY PRE SPANIE V AUTE

Od komfortu spania závisí naša spokojnosť s výletom. Pri spaní v aute treba myslieť hlavne na vetranie!

6. Tienidlá do auta

Pri spaní v aute sú tienidlá naozaj nutnosť. Takmer zakaždým sa stretávame so svetelným smogom, ktorý nás počas noci dokáže poriadne vyrušovať, či už je to pouličné osvetlenie, billboardy, či dokonca signalizácia zo železničného priecestia!

V dnešnej dobe sa dajú kúpiť rôzne tienidlá do auta, ale kvôli rôznym tvarom okien nie sú ľahko aplikovateľné. Preto sme si vyrobili vlastné tienidlá z prísaviek, horolezeckého lanka a čiernej deky. Na čelné sklo používame klasickú slnečnú clonu. K eliminovaniu vonkajších vnemov tiež pomôžu štuple do uší alebo maska na spanie

7. Sieťka proti hmyzu

Vetranie počas spánku je veľmi dôležité aby ste sa nepriotrávili vlastným vydýchaným vzduchom – oxidom uhličitým (CO2). Počas leta sa vám ale môže stať, že vám do auta nalietajú komáre alebo iný hmyz, čo určite nechcete.

Táto moskitiérka je špeciálne určená pre autá. Vďaka nej môžeš mať počas noci viac pootvorené okná a kvalitne pritom vetrať, čo navyše eliminuje rosenie okien.

Ich nevýhodou je, že sa nedajú použiť počas upršaných nocí, lebo cez ňu presakuje voda do auta (odskúšané na vlastnej koži).

8. Senzor CO2

Interiéry auta sú malé priestory, kde sa veľmi rýchlo vydýcha vzduch, pričom vzniká CO2 (oxid uhličitý). Zvýšené množstvo CO2 v uzavretom priestore znižuje množstvo kyslíka v krvi a môže viesť k bezvedomiu.

S našim senzorom CO2 sme otestovali, že už za 45 minút sme pri úplne uzatvorenom aute nadýchali 5000 jednotiek (maximum, ktoré dokáže náš senzor detegovať). Obsah CO2 v uzavretom priestore v takejto miere je život ohrozujúci.

Obsah CO2 v aute sme testovali aj počas noci, keď sme spali v aute. Pri pootvorených oknách na úroveň deflektorov sme nadránom dosiahli hodnotu CO2 okolo 2000 jednotiek, čo už je zlá kvalita vzduchu. Ale podobnú hodnotu dosahujeme aj v byte (v izbe o veľkosti 20 m2), keď správame počas zimy so zatvorenými oknami.

Prehľad limitných hodnôt nášho senzora CO2 a kvality vzduchu:

• • 400 – 700 – dobrá kvalita vzduchu
  • 700 – 1000 – zhoršená kvalita vzduchu
  • 1000-3000 – zlá kvalita vzduchu (zapína sa alarm, ktorý je nastaviteľný)
  • 3000-5000 – život ohrozujúca kvalita vzduchu

9. Senzor dymu a CO

Oxid uhoľnatý vzniká nedokonalým spaľovaním a je sprievodným javom pri požiaroch, sopečných erupciách či nedokonalého spaľovania fosílnych palív. Oxid uhoľnatý je jedovatý plyn, ktorého sa pri spaní v aute obávame rovnako ako oxidu uhličitého (CO2).

Preto si pred spaním v aute dávame k hlavám senzor CO aby nás v prípade nečakaného požiaru zobudil alarmom so silou 100 dB.

10. Deflektory

Deflektory sme osadili na auto len z toho dôvodu, aby sme počas noci mohli mať aspoň trošku pootvorené okná a mohli vetrať. Ocenili sme ich najmä počas daždivých nocí, kedy nám do auta nenatieklo aj napriek pootvoreným oknám.

11. Odvlhčovač do auta

Odvlhčovač do auta je účinný voči námraze na oknách, ale pri spaní v aute nezabráni ranným zaroseným oknám. Obzvlášť počas daždivých nocí, keď spíme v aute sa okná takmer vždy zarosia. Časť vlhkostí pohltí, no zvyšok aj tak musíme vyutierať. Na to sa nám veľmi dobre osvedčili švédske utierky.

12. Protišmyková guma do kufra auta

Protišmyková guma v kufri auta zabraňuje batožine, aby sa šmýkala po celom priestore. Súčasne zabraňuje aj pohybu našich karimatiek ak náhodou počas noci stojíme v miernom kopci. Do veľkej miery slúži aj ako ochrana pred špinou alebo tekutinami, čo ocení naozaj každý, kto už v aute rozlial mlieko

C) KOMFORT PRI DLHÝCH CESTÁCH AUTOM

Dlhé cesty spojené s množstvom hodín v aute si vyžadujú zvýšený komfort cestovania. Tu je zopár tipov ako naň

13. Bočná opierka hlavy do auta

Bočná opierka hlavy je vhodná len pre spolujazdcov. Montuje sa na opierku hlavy ako bočná opora aby vám pri únave neodkvecávala hlavička do strany. Nie je to taká úžasná vychytávka ako sa tvária predajcovia v popisoch, ale je to celkom fajn na dlhé cesty. Nám sa osvedčila hlavne v tehotenstve, keď bola manželka často unavená

Opierka je polohovateľná, takže ak ju práve nepoužívate, môžete ju dať dohora. Nevýhodou je, že existujú polohy, ktoré vodičovi bránia vo výhľade pri kontrolovaní si mŕtveho uhlu! Taktiež nepasujú na každé sedadlo (v závislosti od modelu auta) a pri nákupe si musíte dať pozor na šírku rozteče.

14. Uteráky na sedadlo

Ochranné autopoťahy vyzerajú strašne, ale počas letných road tripov sme si uvedomili, že ak naše nové auto nechceme celé prepotiť a zašpiniť, musíme si na sedadlá niečo dať. Začali sme preto na sedadlá dávať uteráky z mikrovlákna. Po každom výlete sa uterák operie a sedačky netreba tepovať

15. Otočná konzola na sedadlo

Otočná konzola na sedadlo slúži na to aby sa predné sedadlá dali otočiť o 180° a tým vznikol v zadnej časti auta väčší priestor. Čo sa pri spaní v aute vždy počíta. My však túto vychytávku nemáme, lebo začína od 200 €. Je ideálna hlavne do dodávok a karavanov.

16. Poháriky na kávu

S každou jednou kávou, ktorú sme si počas road tripov dali na pumpách, vznikal zbytočný a vo väčšine prípadov nerecyklovaný odpad. Pri našom množstve ciest a vypitej kávy to bolo naozaj veľa zbytočného odpadu. Aj keď cestovanie predstavuje k životu nepotrebný konzum, pri ktorom produkujeme kvantá emisií, rozhodli sme sa našu uhlíkovú stopu aspoň trochu eliminovať tým, že vyprodukujeme menej odpadu vďaka pohárikom KeepCup.

17. Varič bez úniku tepla

Kempovanie, s ktorým sa spanie v aute prudko spája, sa nevyhne vareniu v prírode. Jetboil je plynový varič, ktorý je určený k príprave horúcich nápojov a instantných jedál za výrazne kratší čas. Je to taká rýchlovarná kanvica, na ktorej dosiahneš bod varu aj keď fúka vietor.

Na klasickej bombe si pri vetre varíme čaj aj 15 minút, s tým že okolo plynovej bomby pobehujeme a zabraňujeme vetru aby nám bral oheň spod ešusu. V Jetboily to trvá 2 minúty a reálne dosiahneme bod varu, pričom spotrebujeme výrazne menej plynu. Okrem toho je Jetboil výrazne bezpečnejší ako klasická plynová bomba.

18. Koťogo – moka kávovar

Moka kávovar, známi tiež ako pressovar, taliansky kávovar či ľudovo koťogo ponúka možnosť spraviť si (ako tak) dobrú kávu na plynovom variči takmer kdekoľvek. Káva je položka, na ktorej sme počas našich road tripoch vyhadzovali dosť veľa peňazí a hlavne sme kvôli nej museli vyhľadávať pumpu, alebo reštauráciu. Takto si vieme dopriať rannú kávu hneď na našom kempovacom mieste.

A ak práve nie sme niekde na cestách, tak slúži ako dekorácia v kuchyni

D) ELEKTRONIKA a ELEKTRO-VYCHYTÁVKY DO AUTA

Takmer všetká elektronika, ktorú používame v aute je nabíjateľná cez USB kábel, alebo funguje cez 12V zásuvku autozapaľovača.

19. Prenosný bezkáblový ventilátor

Keď počas leta spíme v aute, často sa stretávame s tým, že jednu noc sme zabalení v páperových spacákoch a druhú sa potíme od tepla. Našim problémom býva, že sa “zohrejeme“ keď si pripravujeme auto na spanie, a keď doň konečne vlezieme, obleje nás pot. Klimatizáciu si už nepúšťame aby sme na seba neupozorňovali a ‘nevyšľahali’ baterku.

A keďže toto nám robilo pri spaní v aute ozaj problém, podarilo sa nám nájsť aspoň čiastočné riešenie, ktoré síce nie je perfektné, ale pomôže aspoň trochu. Podarilo sa nám kúpiť prenosný bezkáblový ventilátor, ktorý sa nabíja cez USB a vydrží niekoľko hodín. Takže keď chceme, vieme si ho nabiť v aute počas dňa

20. Autokamera

S narastajúcim počtom kilometrov na tachometri rastie aj počet stretov s nezodpovednými a neohľaduplnými vodičmi na cestách. Kamera v aute sa nám osvedčila a už viackrát sme pomohli polícií pri určovaní vinníka nehody. Kameru do auta odporúčam nielen pre cestovateľov ale pre každého majiteľa motorového vozidla.

21. Rozdvojka na nabíjanie

Žijeme v dobe kedy si celú cestu vieme zabezpečiť iba za pomoci mobilu a peňaženky, ale ten mobil potrebujeme mať neustále nabitý. Rozdvojka na USB adaptér je super keď v aute cestuje viacero pasažierov na dlhšie cesty. Takto sa nemusíte hádať o tom, kto má na mobile koľko percent a užitočnejšiu aplikáciu potrebnú pre road trip.

22. USB adaptér na nabíjanie fotoaparátu

Tým, že spávame v aute, nemáme k dispozícií klasickú elektrickú zásuvku a tak vznikal problém, keď sme si chceli nabiť baterku do fotoaparátu. Kedysi sme pri dlhých road tripoch zámerne vysedávali v reštauráciách, kde sme najprv hľadali či v nej majú voľný stôl pri elektrickej zásuvke. Týmto spôsobom sme na výletoch zabili dosť veľa času, ktorého nám bolo naozaj ľúto.

Neskôr sme objavili, že existuje USB adaptér na baterku do fotoaparátu, ale je tu jedno veľké ALE. Predajcovia sa tým nechvália, ale samotnú baterku tento spôsob nabíjania degraduje. Teda baterka už nevydrží tak dlho ako by mala. My máme tento adaptér vyhradený len pre jednu označenú baterku aby sme takto nezničili kapacitu ostatných batérií.

23. Ručný vysávač

Pri spaní v aute využívame naše auto ako spálňu, obývačku aj šatník v jednom  A pri takomto multifunkčnom využívaní auta sa tá špina nahromadí, nech sa tomu snažíte zabrániť akokoľvek (asi ako udržať čistú domácnosť pri deťoch). Takže vysávač je super pomôcka.

Ale nebojte sa, spanie v aute má ešte jednu výhodu a tou je, že pri menšom priestore vás čaká menej upratovania

24. Termohrnček do auta

Termohrnček je super počas chladnejších výletov a ciest s malými deťmi. V termohrnčeku, ktorý sa zapojí do USB zásuvky v aute sa dlhodobo dokáže udržať teplota nápoja a tak si ho môžete vypiť vtedy keď naň máte naozaj chuť.

25. Solárna nabíjačka

Pri spaní v aute sme si zadovážili už toľko USB zariadení, ktoré neustále potrebujú šťavu, že niekedy nemáme kapacity všetko nabíjať. Pre väčší prísun elektrickej energie je na kempovanie vhodné mať po ruke solárnu nabíjačku a USB konektor pre nabíjanie ostatných prenosných elektrospotrebičov

26. LED reflektor s USB nabíjaním

Pri cestovaní, spaní v aute ale aj pri práci v pivnici sa nám odsvedčil tento LED reflektor, ktorý sa dá nabíjať cez USB. Batéria vydrží niekoľko hodín, ale koľko presne nemáme overené. Ale vydržala nočnú turistiku a s perfektným výkonom nám posvietil na cestu. Voláme ho Bazmek, lebo svetlo ktoré dáva je naozaj silné. Jeho intenzita sa dá nastaviť.

27. Fén do autozapaľovača

Fén do autozapaľovača originálne slúži na rozmrazovanie čelného skla a nie na babské vlasy Je to jeden z tých ďalších auto doplnkov, ktoré sme si prispôsobili pre vlastné potreby keď cestujeme so spaním v aute.

Žiaľ, veľmi sa nám neosvedčil, lebo manželka má extrémne husté vlasy. Kvôli slabému výkonu poslúži možno dievčatám s riedkymi vlasmi. Riešením číslo dva je umývať si vlasy v najteplejšiu časť dňa a mať dostatok času aby vyschli samé alebo si v aute nastaviť kúrenie a fúkanie na maximum

28. Sprcha do auta s 12V čerpadlom

Sprcha bola pre vás vždy hlavným dôvodom prečo zakotviť v kempe. Až keď sme hľadali sprchu na záhradu sme objavili aj sprchu vhodnú na naše cesty. Táto prenosná sprcha s 12V čerpadlom pasuje do auto zapaľovača, takže nám na opláchnutie stačí už len kľúč v prvej polohe zapaľovania a bandaska s vodou

Najväčší problém takejto sprchy je nájsť vhodné miesto, kde sa osprchovať. Taktiež nečakajte žiadnu extra sprchu so silným prúdom vody. Ak si len potrebujete spláchnuť piesok z nôh na pláži tak je to super. Fun fact, na osprchovanie stačí len 5 litrov vody na osobu

29. Ohrievač vody

K sprche by sa hodila aj teplá voda. Pre karavanistov existujú rôzne vychytávky, ako aj automatické ohrievače vody, ktoré zabezpečia, že voda v kanistroch nezamrzne a udržuje si príjemnú teplotu. No nikto nepovedal, že sa to nedá využiť aj pre vagabundov, čo spia v aute

Ohrievač vody funguje na 12V napätie, takže je kompatibilný do auto zapaľovania. Jeho nevýhodou je, že sa na ňom dá ľahko popáliť.

E) AUTOKINO

Naše večere vypĺňame poväčšine sledovaním seriálov v našom vlastnom autokine

30. Sieťka na strop pre uchytenie tabletu

Dlho nás iritovalo, že pri každom večernom pozeraní filmu musíme tablet držať v ruke. Bolo to dosť otravné a bolela z toho ruka a postupne všetky ruky. Potom sme objavili sieťku s menšími rozmermi, ktorej originálne určenie je do batožinového priestoru. Natiahli sme ju na zadné držiaky na ruky a vystrihli do nej dieru na tablet. Takto sme si pred spaním v aute urobili autokino

Okrem toho využívame sieťku aj na sušenie uterákov a odkladanie drobností.

31. JBL repráčik

To, že sa vyberieme na road trip vo vagabundskom štýle, so spaním v aute so znížením komfortom oproti apartmánu neznamená, že trpieť budú aj naše uši pri pozeraní večerného autokina. Aj na cestách si radi doprajeme kvalitný zvuk, ktorý nám zabezpečuje kvalitný JBL reproduktor

32. Svetielka

Romantika v aute musí byť! Ale ich nevýhodou je, že lákajú pozornosť, preto ich využívame iba keď sme v kempe. Napriek tomu to vie byť veľmi príjemné a preto si ich vždy berieme na cesty

F) UNIVERZÁLNE POMÔCKY NA CESTOVANIE AUTOM

Pri cestovaní a road tripoch sa nám osvedčilo mnoho univerzálnych pomôcok, ktoré bežne používame aj v domácnosti, či v práci

33. Bandaska na vodu

Na road tripy si vždy berieme pitnú vodu, ktorá sa hodí na umývanie riadu, rúk, zubov, sprchu, či iné záležitosti. Netreba kupovať balenú vodu v plastových fľašiach, takže neprodukujeme ďalší zbytočný odpad.

34. Ručné čerpadielko

Ručné čerpadielko mám pomáha pri prečerpaní pitnej vody z bandasky. Vďaka nemu nemusíme zdvíhať ťažkú 20 litrovú bandasku ale načapujeme si len toľko koľko potrebujeme. Navyše je to veľmi šikovné a praktické a zatiaľ sme s ním nikdy nerozliali

35. Šnúra na prádlo s prísavkami

V našich počiatkoch spania v aute sme neustále riešili viacero problémov, aj jedným z nich bolo, kde vysušiť uterák alebo plavky? Spočiatku sme to riešili tak, že sme ich hodili do igelitky a vysušili až na rannom slnku. To ale nebolo najlepšie, lebo neskutočne rýchlo stuchli.

Potom sme skúšali rôzne šnúrky, ktoré sme si natiahli keď sa niekde dalo, ale večne sme ju museli rozmotávať ako vianočné svetielka. Neskôr sme si vyrobili vlastnú šnúru na prádlo, kam sme si pridali aj prísavky. Ale keď vonku prší tak sme aj tak nahratí. Niečo podobné nájdeš aj TU.

36. Kompresor na dohusťovanie pneumatík

Kompresor sa stal našou povinnou výbavou auta. Je to hlavne preto, lebo zakaždým, keď ideme na Balkán, tak si donesieme defekt alebo aspoň klinec v pneumatike. Ale okrem toho je to pomocník, ktorý má využitie hlavne keď sa chystáte na offroadové povrchy (napr. piesok), kde potrebujete nižší tlak v pneumatikách a pri návrate na asfalt znova dofúkať.

Používame dva druhy kompresoru:

– Klasický kompresor na 12 V do autobatérie, ktorý má vyšší výkon a dokáže nafúkať všetky pneumatiky.
– Prenosný kompresor na USB nabíjanie, ktorého výkon postačuje iba na obmedzený čas kvôli kapacite batérie, ale je perfektný aj na dofukovanie bicykla ak ste v lese, alebo lôpt na pláži,…

37. Čistič na brzdy

Čistič na brzdy používame pri cestovaní ale aj v domácnosti na umývanie takmer čohokoľvek. Odstraňuje mastnotu, oleje, asfalt ale aj farbu, žuvačky z koberčekov a je účinný aj na špinu na digestore či na kvalitné vyumývanie manžela. Proste univerzálny čistiaci prostriedok

38. Eska pásky

Eska pásky slúžia na upevnenie akejkoľvek inej vychytávky do auta, ale sú dobré hlavne na organizáciu káblov. Počas našich ciest sme im už našli aj alternatívne využitie, keď manžel stratil opasok alebo na upevnenie oschnutej ruže, ktorá nám zdobila interiér. Eska pásky nie sú nevyhnutnosť, no využitie sa im nájde takmer pri každom výlete

39. Pasta na škrabance

Táto pasta je psychická úľava pre každého starostlivého muža, ktorý svoje auto považuje za svoje dieťa. Vosková pasta odstraňuje z povrchu karosérie mikrovrstvy zvetraného laku, čím dokáže zabrúsiť okolie škrabancov, ktoré potom zdanlivo zmiznú. Teda jednoducho povedané, jemne obrusuje lak. Samozrejme pastu odporúčame použiť len na vlastnú zodpovednosť

40. Štartovacia power banka

Táto vychytávka ťa jednoducho vie dostať z problémov, ak ťa na cestách zradí autobatéria (či kľudne aj motobatéria) a nie je možné naštartovať. Takáto tzv. jump starter power banka zvládne naštartovať ako aj benzínový motor, tak aj dieselový motor bežných osobných áut. Nezabudni ju však pred cestou nabiť

Okrem toho sa prostredníctvom nej dá nabíjať notebook, mobil alebo čokoľvek s USB konektorom aj mimo auta

41. Aku jemná vŕtacia brúska

Tento ‘bonusový’ predmet v tomto zozname nám zachránil kožu na našom karavanovom 1500 km roatripe po ČR. Pri výjazde z tzv. stellplatz-u, kde sa robí bežná údržba karavanov sa mi podarilo rozbiť okienko na WC (ktoré som zabudol zatvoriť) o nevhodne umiestnenú informačnú tabuľu.

Vďaka tejto šikovnej aku jemnej vŕtacej brúske a zopár kovovým spojovacím T-čkam sa mi podarilo okno zadrátovať do takej podoby, aby sme okamžite nemuseli ukončiť nášu dovolenku. Výlet sme tak pohodlne dokončili podľa plánov a hlavne nám nezatekalo dnu

Naše prvé autonomádske roadtripy boli hlavne po Slovensku a o výletoch v Rakúsku a Česku. Počas nich sme vychytávali rôzne nedostatky a vymýšľali, ako sa ich zbaviť, aby bolo cestovanie a spanie v aute čo najpohodlnejšie. Teraz sme so spaním v aute precestovali už značnú časť Európy a to krajiny ako Švajčiarsko, južné Albánsko, Macedónsko, Bosnu a Hercegovinu, juh Chorvátska, Slovinsko, sever Rumunska, Litvu, Poľsko, útržky Maďarska, španielsku Andalúziu, zavítali sme aj do Nemeckých Álp a pojazdili tie najkrajšie horské priechody v Rakúsku.

Teraz, keď už sa nám rodina rozrástla, brázdime cesty s karavanom, tak pozri čo máme nové TU

Dúfam, že ti tento článok pomôže pri plánovaní tvojich výletov so spaním v aute. Prajeme veľa pekných road tripov

The post 40 vychytávok do auta, na cesty a spanie v aute appeared first on TripLovers.

Pre niekoho nepredstaviteľné, pre iného úplne v pohode. Spanie v aute nie je pre každého. Má množstvo výhod aj nevýhôd a každý si musí zhodnotiť či mu to stojí za to. Nás spanie v aute láka aj preto, že cestovanie sa nám zdá byť čím ďalej jednoduchšie a popravde už aj nudnejšie. Preto si ho chceme osviežiť aspoň spaním v aute, ktoré pre nás prináša neobyčajné zážitky

Obsah:

• Výhody spania v aute
• Nevýhody spania v aute

Výhody spania v aute

1) Peniaze

Kedysi bolo pre mňa a sestru spanie v aute jediná alternatíva ako cestovať. Boli sme ešte na strednej a aj to málo peňazí čo sa nám podarilo zarobiť išlo skôr na výdavky spojené so štúdium a bežnou existenciou. Na cestovanie neostávalo veľa peňazí nazvyš, a už vôbec nie na ubytovanie. Dokonca sme vtedy nevlastnili ani stan. Auto sme si požičali od mamy, s podmienkou že jej musíme prispieť na ročný servis a STK. To nás vyšlo o čosi menej ako požičanie auta z požičovne. Náš prvý výlet so spaním v aute bol smerom na rakúske Alpy. Týždeň nás vyšiel približne na 120€ na osobu + príspevok na servis auta. Ostatné výhody spania v aute sme vtedy ešte nevnímali.

Postupom času sa to začalo meniť, keď sme takto začali cestovať s priateľom. Zvýšil sa príjem a my sme si mohli dovoliť investovať viac do cestovania. Napriek tomu sme ostali verní spaniu v aute aby sme mohli na cestách stráviť viac dní a peniaze ušetrené na ubytovaní alokovať skôr do lokálnej gastronómie alebo na vstupné k pamiatkam. Vo finále necháme v turizme približne rovnako veľa peňazí.

2) Pandémia

Vzhľadom na to, že tu máme už dlhodobo pandémiu je spanie v aute jeden z tých bezpečnejších spôsobov cestovania. Nepotrebujeme zakaždým chodiť do kempov a už vôbec nie do hostelov. Je to spôsob, ktorý vyhovuje aktuálnym obmedzeniam najviac.

3) Flexibilita

Jednoznačnou a pre nás aktuálne najväčšou výhodou je flexibilita takéhoto spôsobu cestovania.

• Počasie – vieme sa prispôsobiť predpovedi. Keď vieme že má pršať tak náš výlet odsunieme, keď sú niekde požiare, tak úplne zmeníme destináciu. To sa s letenkami tiež dá ale za príplatok.
• Čas – osobne neznášam vyhľadávanie ubytovaní a plánovanie kde akú noc budeme spať. Je to pre mňa ohromné mrhanie časom. Pri roadtripe je to navyše veľmi obtiažne keďže sme každý deň niekde inde. Často sme práve kvôli už zabookovanému ubytovaniu museli vynechať zaujímavé miesta, ktoré sme objavili po ceste aby sa nám nenarušil harmonogram s ubytovaniami.
• Sloboda cestovania – so spaním v aute si môžem zastaviť kdekoľvek a kedykoľvek ako sa nám zapáči. Človek sa môže zobudiť na krásnych miestach sám bez nikoho a hneď od prvého momentu dňa si môže užívať silu prírody, či nebeský pokoj. To na ubytovaní takmer nikdy nehrozí.

4) Nenápadnosť

Nenápadnosť osobného auta, v porovnaní s karavanom, vanom, prívesom či stanom na strechu auta, je jedna z najpraktickejších výhod spania v osobnom aute. Netreba zakaždým hľadať vhodné miesto alebo platiť kemp, kľudne sa môžeme vyspať aj na parkovisku pred bytovkou.

5) Pohodlie a komfort

Postupom času sme si do auta začali pridávať množstvo vychytáviek, ktoré nám spríjemňovali náš pobyt a spánok v aute. Úplne chápem, že pre niekoho môžu byť stiesnené priestory auta niečím nepredstaviteľným, ale nám to stačí. Navyše oproti spaniu v stane sú tu hneď dve obrovské výhody. A to, že v aute máme výrazne teplejšie ako v stane a že ráno nemusíme absolvovať sušenie stanu, ktoré výrazne odďaľuje štart.

6) Minimalizmus

Uvedomiť si, že k prežitiu veľa nepotrebuješ je veľmi oslobodzujúce Ďalšími výhodami je, že nemusíš prenášať osobné veci na ubytovanie a späť do auta. Ten menší priestor má aj ďalšiu svetlú stránku: Menší priestor = menej upratovania

7) Jednoduchšie šoférovanie aj parkovanie

Opäť, v porovnaní väčšími vozidlami má osobné auto jednu obrovskú výhodu, a to že sa s ním jednoduchšie manipuluje, dostane sa aj do alpských serpentín a preštrikuje sa úzkymi uličkami južnej Európy.

8) Nižšie poplatky

Oproti väčším vozidlám platíme nižšie poplatky v kempoch, na parkoviskách a diaľniciach a celkovo máme nižšiu spotrebu paliva.

9) Dlhé cesty

Pri cestách nad 1 000 km, kedy potrebujeme cestou aj prespať môžeme jednoducho zostať na diaľničnom odpočívadle. Nemusíme strácať čas schádzaním z diaľnice a nemusíme ani plánovať bod do ktorého treba prísť a v prípade únavy siliť šoférovanie.

Nevýhody spania v aute

1) Nečakané extrémne výkyvy počasia

Silný vietor, krupobitie, lesné požiare, záplavy, zosuvy pôdy – aj na to treba myslieť pred výberom miesta na spanie. Odrezať sa od internetu je síce oslobodzujúce, ale pre vlastnú bezpečnosť je dobré priebežne kontrolovať predpoveď počasia a riziká v regióne. Nikoho totiž nenapadne, že v tom aute by mohli spať ľudia, ktorý nič netušia lebo ich pomaly pridúša dym.

2) Vetranie za zlého počasia

Počas pekných nocí vetráme so stiahnutými okienkami a sieťkami na hmyz, ale keď prší musíme mať viac privreté okná. Tým sa výrazne znižuje kvalita vzduchu, ktorý počas noci dýchame. Zvýšené množstvo CO2 v uzavretom priestore znižuje množstvo kyslíka v krvi a môže viesť k bezvedomiu. Na to aby ste vedeli aká je kvalita vzduchu v priestore slúži CO2 senzor, pri jeho používaní aj vo veľkých priestoroch budete prekvapení ako rýchlo sa dá vydýchať vzduch.  A takisto odporúčame senzor CO a dymu, ktorý sa hodí v prípade nečakaného požiaru a dá o sebe vedieť 100 dB alarmom.

3) Znížená úroveň hygieny

Veľmi limitujúca pre spanie v aute vie byť nedostupnosť sprchy. Vo väčšine prípadov sa dá osprchovať za poplatok na benzínových pumpách na diaľnici. Ak nie, na scénu nastupujú vlhčené obrúsky. Ideálne je tiež striedanie spania v aute so spaním v kempe, prípadne na ubytovaní. Okrem toho nosíme so sebou prenosnú sprchu, ale jej použitie väčšinou stroskotá na tom, že nenájdeme vhodné miesto kde by sme sa mohli osprchovať

Niekedy a hlavne na Slovensku je problém nájsť verejné toalety. Tie sú hlavnou podmienkou keď hľadáme vhodné miesto na spanie. Ich nedostupnosť však často predstavuje problém.

4) Stiesnenosť

Pre dlhších a tučnejších ľudí môže byť spanie v aute veľmi nepohodlné. Vchádzanie do už pripravenej ‘spálne’ predstavuje potrebu jedného neprirodzeného pohybu skrčenia. Pri dĺžke nášho auta (KIA Ceed SW 2019) je Milanova výška 180 cm na úrovni prijateľnosti. A keďže sme rodina Lahučkých, s tou druhou vecou problém nemáme V takýchto stiesnených priestoroch sa tiež veľmi zle prezlieka.

5) Maximálne pre dvoch ľudí

Práve toto je nevýhoda, ktorá nás do budúcna bude limitovať najviac a bude hlavným dôvodom, prečo so spaním v aute jedného dňa určite budeme musieť seknúť. S deťmi sa takto cestovať nedá, aspoň nie v ich najnižšom veku kedy ich treba ešte prebaľovať

6) Minimálny kontakt s domácimi

Ako sa to zoberie. Máme tu pandémiu, a preto by to mala byť výhoda, ale cestovanie bez spoznávania miestnych ľudí a kontaktu s kultúrou je akési neuspokojivé.

7) Žiaden sociálny život

Pokiaľ nie sme v kempe, tak po zotmení nemáme veľa možností čo robiť. Jediné čo môžeme je variť, jesť a pozerať seriály. Tento štýl cestovania nie je veľmi vhodný pre tých čo majú radi sociálny život, pretože opiť sa znamená ísť počas noci niekoľkokrát cikať, čo je pri spaní v aute dosť nekomfortné.

8) Pokuty za spanie v aute

V niektorých krajinách hrozia za spanie v aute pokuty. Vždy však môžete spať na diaľničných odpočívadlách a často nájdete aj miesta kde nikomu nebudete prekážať.

9) Zimné mesiace

Spanie v aute je veľmi limitované ročnými obdobiami. Od mája do septembra je spanie v aute bezproblémové. S extrémnym teplom v aute sa stretávame len výnimočne. Problémové sú skôr zimné mesiace kedy:
– sa extrémne rosia okná, čo následne ničí interiér auta,
– je veľmi jednoduché ochorieť, pretože aj keď sme zabambušení do nepálskeho spacáku tak stále musím dýchať ten studený vzduch.

10) Pocestné nešťastia

Najhoršia vec, ktorá sa vám môže stať keď spíte v aute je tá, že stúpite do hovna a pre dážď nemôžete topánky nechať vonku, ani pod autom, pretože by zas zvhli.

11) Nerovné podložie

Osobne mňa počas noci nezobudí ani diskotéka vo vedľajšom dvore. Čo ma však zobudí je šmýkanie sa po karimatke lebo stojíme v miernom kopčeku. Väčšinou s tým problémy nemávame, ale keď sa to stane, vie to byť peklo. Na odstránenie tohto problému existujú vyrovnávacie kliny.

12) Nízka priechodnosť terénom

Priechodnosť osobného auta náročnejším terénom je len najzákladnejšia. Problémy sme mali už aj na Balkáne, kde sme sa ani zďaleka nedostali všade Inak by sme spávali na brutálne krásnych a opustených miestach.

13) Mimo Európu to veľmi nie je

S osobným autom sa dá ísť aj okolo sveta. Ale keď sa už niekto vydá na takúto cestu, tak by sa oplatilo mať terénne auto a dostať sa aj na menej prebádané miesta Alebo ísť autom, ktoré mu nebude ľúto rozchniapať. My sme stále limitovaný zárukou auta a po každých 15 000 najazdených km sa musíme nasmerovať do servisu

The post Spanie v aute – výhody a nevýhody appeared first on TripLovers.