Albánsko ponúka veľa krás, prírodných, kultúrnych ale aj historických. Navštíviť Albánsko znamená, vybrať sa do najexotickejšej krajiny v Európe. Miesta, ktoré treba navštíviť sú len akousi zámienkou pre objavovanie autentickosti tohto kraja. Po krajine nájdeš náhodné bunkre a samotné scenérie ťa donútia zastaviť a pokochať sa. Stretne ťa tu kopec bizarností, takže z úžasu sa ti budú otvárať ústa. Na roadtrip po Albánsku odporúčame navštíviť týchto 10 miest

Obsah:

• TOP 10 miest pre ideálny roadtrip itinerár po južnom Albánsku
  1. Kaňon Holtës
  2. Berat – mesto tisícich okien
  3. Albánske safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta
  4. Porto Palermo Castelo
  5. Ksamil a najkrajšie pláže v Albánsku
  6. Archeologické nálezisko Butrint
  7. Gjirokastër – mesto z kameňa
  8. Kaňon Lengarices a teplé pramene Llixhat e Bënjës
  9. Korçë
  10. Najkrajšie kostolíky v Albánsku nájdeš vo Voskopojë
• Miesta v južnom Albánsku, ktoré nás neoslovili alebo kam nechodiť
  1. Hlavné mesto Tirana
  2. Vodopád Sotira
  3. Nesympatické Vlorë

TOP 10 miest pre ideálny roadtrip itinerár po južnom Albánsku

1. Kaňon Holtës

Kaňon Holtës je jedno z najmenej známych miest v Albánsku, ktoré stoja za návštevu. Prístupová cesta sem je trochu náročnejšia, ale zvládne to aj auto bez 4×4. Pred samotným kaňonom je upravené parkovisko. Parkovné ani vstup do kaňonu Holtës sa neplatí, všetko je zadarmo.

Od parkoviska je to do kaňonu už len kúsok. Na prechod kaňonom sa treba prechádzať naprieč riekou a niekedy je potrebné sa aj brodiť. Už pri aute sa oplatí prezuť sa do topánok do vody lebo dno rieky je plné kameňov a bahna. Kvôli brodeniu sme mali so sebou aj tzv. ‘dry bag‘, pretože niektoré kratučké úseky je nutné aj preplávať.

Voda je chladná, ale nie úplne ľadová, pretože do nej pritekajú teplé vývery s obsahom sírovodíka (H2S). Ľudovo nazývané vajcovky, spoznáš ich podľa toho, že sú majú výrazne svetlomodrú farbu Netreba sa ich báť, nie je škodlivá pre ľudské telo. Práve naopak, na Slovensku máme vďaka takýmto vodám aromatické kúpele Smrdáky

Tento bezplatný zážitok je o to bohatší tým, že tu nikto nie je. Poskytuje zdravý adrenalínový zážitok, perfektné scenérie kaňona a aj divočiacej rieky ešte len na ceste k nemu

2. Berat – mesto tisícich okien

Okolitá krajina je plná olivovníkových sadov a pripomína Andalúziu. Parkovanie a jazdenie úzkymi uličkami Beratu je mentálna katastrofa pre vodiča. Čo nás však potešilo je lacné ubytovanie aj s parkovaním (aj keď pred bránou) priamo v centre mesta za 11€ na noc pre oboch

Berat je známy ako mesto tisícich okien kvôli nezvyčajným početným oknám vsadeným do fasád domov. Od roku 2008 je Berat zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Centrum mesta nie je veľké a jeho prehliadka zaberie len pól dňa. Súčasne je to ale jedno z najväčších mestečiek v Albánsku, ktoré stoja za návštevu

Nad Beratom sa nachádza Citadela, akési hradby do ktorých sa platí vstupné 300 lek (2,50€). Vstupné sa vyberá iba pri hlavnom vchode, ale do hradieb sa dá vstúpiť viacerými cestami. Takže tento poplatok sa dá jednoducho obísť a peniaze môžeš minúť radšej v reštauráciách s naozaj dobrým tradičným albánskym jedlom, ktoré tu ľahko nájdeš

Okrem výhľadu z Citadely na mesto zhora, stojí za návštevu určite cisterna a kostolík Kisha Shën Triadha, ktorý nápadne pripomína macedónsky kostolík nad Ohridským jazerom.

V uličkách s domčekmi na kopci sa dá príjemne poprechádzať. Z pešej zóny je však pekný výhľad na celý kopec aj s Citadelou. Dá sa tu posedieť na kávičke a vychutnávať si príjemné atmosféru albánskeho mesta.

3. Albánske safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta

Národný park Divjakë-Karavasta sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Jadranského mora, v blízkosti mestečka Divjakë. Toto mestečko je od hlavného mesta Tirana vzdialené len 50 km vzdušnou čiarou. Lagúna Karavasta je významným útočiskom pre migrujúce vtáctvo, ktoré sa presúvajú medzi Európou a Afrikou. Práve preto tu môžeš pozorovať približne 260 druhov vtáctva a aj druhy ako sú pelikány, či plameniaky!

Národný park Divjakë-Karavasta ponúka návštevníkom širokú škálu rozmanitej divočiny. Ako bežný turista môžeš v Národnom parku Divjakë-Karavasta navštíviť Visitor centrum a zranené pelikány, vyliezť na vyhliadkovú vežu Kulla 360 Grade, ísť na výlet motorovým člnom po zátokách lagúny Karavasta alebo jazdiť autom po piesočných dunách priamo popri mori.

Národný park Divjakë-Karavasta taktiež nepatrí do tradičných itinerárov pre Albánsko. Pre viac info o tomto národnom parku pozri článok: Národný park Divjakë-Karavasta – malé albánske safari

4. Porto Palermo Castelo

Pevnosť sa nachádza na polceste medzi Vlorë a Ksamilom v zátoke Palermo nad Jadranským morom. Je len kúsok od cesty, kde sa dá bezplatne zaparkovať. Vstupné dovnútra je 300 lek (2,50€) na osobu.

Porto Palermo nie je tak úplne hrad ale niečo ako kvázi pevnosť. Bola postavená začiatkom 19. storočia Alim Pašom z Tepeleny. Z vonku nie je príliš nezaujímavá. Všetko zaujímavé sa nachádza vo vnútri. Prehliadka chladných, vlhkých a temných kamenných priestorov s terasou a výhľadom na more nezaberie veľa času.

Kúsok od pevnosti Porto Palermo sa nachádza podvodný bunker pre ponorky z čias albánskeho komunistického režimu. Návšteva pevnosti Porto Palermo bolo pre nás jedno z najväčších prekvapení Albánska

5. Ksamil a najkrajšie pláže v Albánsku

Takmer pri gréckych hraniciach, v turistickom mestečku Ksamil, sa nachádzajú najkrajšie pláže Albánska. Pláže sú z malých svetlých kamienkov, ktoré dobre opadajú a nenanosíte si ich do apartmánu. More je naozaj čisté (nezakalené, bez rias a odpadkov) a v júni, kedy sme tu boli, bola voda už aj použiteľná. Nachádza sa tu zopár rybičiek, takže zobrať šnorchel opäť raz nie je zlý nápad Okrem toho sú tu pekné panorámy na hory a výhľad na grécky ostrov Korfu.

V obchodíkoch ponúkajú klasický plážový sortiment a ulice sú vyzdobené kvetmi. Ceny sú tu na albánske pomery turistické, ale v porovnaní so SR je to stále neskutočne super Dá sa tu najesť za rozumnú cenu (obed za 5€ alebo nejaká morská lakocinka do 10€). Pre tých čoby potrebovali, tak s alkoholom tu tiež nie je problém, aj keď je to moslimská krajina.

Za pláže sa neplatí, jedine žeby si chcel využiť lehátka so slnečníkmi, ktoré sú takmer úplne všade. Za ich použitie sa platí zväčša okolo 500 – 1000 lek (4,15 – 8,30€). Ak chceš tento poplatok obísť, môžeš sa naješ v hoteli/reštaurácii, ktorá ich poskytuje a v takom prípade by si ich mal mať zadarmo. Ak ich nepotrebuješ vôbec, môžeš si ľahnúť na pláž niekam medzi ne. S tým nie je problém.

V okolí Ksamilu je okrem kúpania aj čo pozerať. Výlety si môžeš spraviť napríklad do Národného parku Butrint, vojnového bunkrového tunelu v dedinke Manastir, kláštoru v dedinke Manastir, hradu Aliho Pashu v mokradiach ku ktorému sa dá ísť loďou (2000 lek), pevnosti Triangular Fortress alebo spoznávať zákutia národného parku Butrint.

Samozrejme treba počítať s tým, že ulice nie sú až také čisté a úhľadné ako v Chorvátsku. Sem tam sa tu mihne chudobnejší dom, opustený dom alebo túlavý pes, či nebodaj exkrement na ceste (od túlavých psov, ktorých tu však nie je tak veľa). Ak dokážeš nad niektorými vecami prižmúriť oko, dovolenka pri mori v Albánsku môže byť naozaj úžasná

6. Archeologické nálezisko Butrint

Starobylé mesto Butrint sa nachádza v tesnej blízkosti gréckych hraniciach, iba 5 km od Ksamilu. Je jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk a turistami najnavštevovanejších miest v Albánsku. V minulosti to bol veľmi významný dopravný uzol, najmä kvôli lodnej doprave, ktorá dominovala nad pozemnou dopravou. O rôznych kultúrach a civilizáciách, od doby železnej až po stredovek, svedčia početné nálezy najrôznejších mincí.

Na archeologickom nálezisku Butrint sa vo veľmi dobrej miere zachovalo množstvo pamiatok vrátane hradieb, neskoroantickej krstiteľnice, baziliky, rímskeho divadla a dvoch hradov. V minulosti tu bol obrovský viadukt spolu s akvaduktom, ktorý spájal pevninu so starobylým mestom Butrint. Ten sa žiaľ nezachoval a dokonca z neho nezostali ani ruiny.

Prejsť celé starobylé mesto Butrint zaberie asi tak 2 hodiny. Vstupné je 1000 lek (8,30€) na osobu, parkovné sa neplatí.

Okrem náleziska sa dá ísť propelerom na druhú stranu rieky kde sa nachádza Triangular Fortress (veľmi podobná pevnosti Porto Palermo). Propeler stojí 1€ na osobu a 5€ na auto jednosmerne. Čo je za 2 minútový propeler dosť veľa.

7. Gjirokastër – mesto z kameňa

Grécke kmene v tejto oblasti prebývali už od 1. storočia pred Kristom. Samotné mesto Gjirokastër bolo založené v 12 storočí, s pôvodným názvom Argyrokastro, čo v preklade z gréčtiny znamená strieborná pevnosť. Neskôr, počas osmanských čias bol Argyrokastro významné centrum gréckeho obchodu.

Historické centrum mesta Gjirokastër je veľmi dobre zachované. Je prevažne kamenné a panoráme mesta dominujú okrem hradu aj početné kamenné strechy.

Hlavným lákadlom mesta je hrad Gjirokastër, ktorého vysoké hradby pôsobia monumentálne. Je zoširoka v obklopení hôr, takže výhľady z neho naozaj stoja za to Chladné múry v rozpálenom lete príjemne chladia. Vo vnútri hradieb preletúvajú holuby, preto si treba dávať pozor na ich riedke granáty. Na hrade sú sprístupnené aj neosvetlené a opustené priestory a chodby do ktorých môžeš ísť. Preto sa hodí mať baterku aspoň na mobile. Vstupné na hrad je 400 lek (3,30€) na osobu, za fotenie na hrade sa pripláca 1000 lek (8,30€) za fotoaparát a vstupné do múzea je 200 lek (1,70€).

Pod hradom sa nachádza tunel, ktorý tvorí skratku medzi centrom a okrajovou časťou mesta. Týmto tunelom sa viete dostať na cestu vedúcu ku kamennému mostu Aliho Pashu. Toto miesto bolo pre nás fascinujúce samotou a tým, že tu nebol okrem nás bol len jeden poletujúci sáčok, ktorý sa neustále vznášal nad priepasťou a jeden agresívny pastier v diaľke, ktorý po svojich kozách hádzal kamene.

8. Kaňon Lengarices a teplé pramene Llixhat e Bënjës

Jedna z najväčších TOPiek v Albánsku bolo večerné kúpanie sa v teplých prameňoch Llixhat e Bënjës pred kaňonom Lengarices. Obidve tieto miesta sa nachádzajú vedľa seba a dá sa sem dostať po asfaltovej ceste autom. Kúpanie aj vstup do kaňonu sú zadarmo.

Pred kaňonom sa nachádza typický osmanský most Ura e Kadiut. Pod ním sú asi štyri termálne jazierka kde sa dá príjemne okúpať. Na albánske pomery je tu až prekvapivo čisté prostredie. Večer je to fakt romantika Keďže je to bezplatné, nie sú tu žiadne služby okrem jedného bufetu kde majú iba kávu a snacky. Prezliekacie kabínky a toalety chýbajú.

Do kaňonu sme sa vybrali až ďalší deň aby sme mali dostatok času. Je dlhý až 4 kilometre a išli by sme ním celý deň, takže sme sa po 1,5 kilometri otočili. Terén je stredne náročný, no napriek tomu sme išli slimačím tempom. Človek si musí dávať pozor na každý jeden krok a sústrediť sa na cestu, preto som si nestíhali užiť veľkoleposť tohto kaňonu aj keď fotky z neho sú parádne

9. Korçë

Korçë je veľké mesto nachádzajúce sa vo vnútrozemí na náhornej plošine v juhozápadnej časti Albánska. Samotné centrum je však malé a obehnúť sa ho dá za 2 hodiny. Korçë bolo po stáročia významné náboženské stredisko pre ortodoxných kresťanov a moslimov, preto sa v meste striedajú rôzne štýly. Takže aj za tak krátky čas je čo sledovať

Stredom mesta vedie akási hlavná pešia zóna Bulevardi Shën Gjergji, na ktorej sa nachádzajú stavby inšpirované architektúrou Rakúsko-Uhorska a Nemecka z čias 19. storočia. Na jednej strane ulice sa nachádza ortodoxná katedrála Vzkriesenia Krista a na druhej budova divadla.

V západnej časti mesta prechádzame do moslimského sveta. Nachádza sa tu mešita Mirahor z konca 15. storočia a kamenná hodinová veža. V samotnom strede tejto časti je starý bazár Pazari i Korçës, ktorý obklopujú dvoj až trojposchodové domy, prerobené na reštaurácie a kaviarne. Práve tu si návštevník môže najlepšie vychutnať atmosféru starej časti

10. Najkrajšie kostolíky v Albánsku nájdeš vo Voskopojë

Dvadsať kilometrov od Korçë sa nachádza dedina Voskopojë, niekdajšie kultúrne a ekonomické centrum Balkánu. V 18. storočí bolo Voskopojë na vrchole svojho rozvoja. Boli tu školy, chrámy a prvá kníhtlačiareň na Balkáne. Dnes to tu vyzerá ako mesto duchov.

Dôvod našej návštevy boli pravoslávne ortodoxné kostolíky s pôvodnými maľbami. Je ich tu asi 8, no podarilo sa nám dostať iba do jedného, do kostola svätého Nikolasa. A to tiež iba vďaka tomu, že sme sa dlhšie ponevierali okolo, až nám prišla otvoriť miestna pani. Peniaze za to nechcela ale keď sme ponúkali tak nakoniec zobrala

Aj keď sme vo Voskopojë videli iba jeden interiér tak návšteva rozhodne stála za to. Kostol svätého Nikolasa má naozaj unikátne nádherné fresky. Okrem toho sme v tejto dedine navštívili tú najlepšiu albánsku reštauráciu – Taverna Vaskopoja.

Miesta v južnom Albánsku, ktoré nás neoslovili alebo kam nechodiť

Okrem týchto 10 krásnych miest v južnom Albánsku sme navštívili aj také, ktoré nás veľmi neohúrili a ich návštevu sme oľutovali z rôznych dôvodov. Neodporúčame ich hlavne ak máš na dovolenku málo času.

1. Hlavné mesto Tirana

V Tirane sme strávili 5 hodín a za tento čas sme navštívili centrum a Bunky art2. Väčšina zaujímavostí v Tirane sa nachádza hneď vedľa seba v okolí Námestia Skenderbej. Dôvod prečo sa nám v Tirane príliš nepáčilo bol, že sme ju nestihli zažiť pôvodnú a autentickú.

Prišlo nám to akoby všetko pôvodné chceli strhnúť a postaviť nové a moderné. Najväčšie lákadlo Pyramide of Tirana bolo v rekonštrukcií a kompletne obohnané plotom, čo bolo pre nás obrovské sklamanie. Pôvodne sme mali v pláne navštíviť viac miest ale prešlo nás to. Tirana nás proste neoslovila.

2. Vodopád Sotira

Návštevu vodopádu Sotira neodporúčame iba tým cestovateľom, ktorý prišli do Albánska na aute bez 4×4. K vodopádu vedie 9 km dlhá nespevnená cesta. My sme sa ju snažili prejsť, no prešli sme len prvých 5 km, pričom sme išli rýchlosťou 8-15 km/h. Tu sme narazili na plytký brod, ktorý mohol byť pre nás osudný, takže sme to radšej vzdali.

Ak budeš cestovať do Albánska terénnym autom so 4×4 tak návštevu vodopádu Sotira určite zváž

3. Nesympatické Vlorë

Mesto Vlorë na nás pôsobilo ako hnusné prímorské mesto bez duše, upadajúce do spárov masového turizmu. Navštívili sme jeho severné pláže a tie boli špinavé a neupravené, plné odpadkov. Na brehu boli vyplavené riasy a po pláži jazdili autá a pobehovali túlavé psy. Pláže na juhu Vlorë boli síce spevnené a prepojené cyklochodníkom, ale táto časť mesta bola úplne bez atmosféry a necítili sme sa tu príjemne.

Jedinou zaujímavosťou kúsok od mesta je Kláštor svätej Márie na ostrovčeku, ku ktorému vedie drevená lávka. Kostolík je malý a naozaj je to len krátka zastávka, ktorú možno vynechať. Väčšina turistov sem chodí skôr kvôli fotogenickému chodníčku.

The post TOP 10 miest, ktoré treba vidieť a zažiť za týždeň v južnom Albánsku appeared first on TripLovers.

Len 10 drobných dôvodov prečo navštíviť Švajčiarsko a prečo si získalo naše srdcia A to o krásnej krajine a rozprávkových mestách teraz nehovorím

10 dôvodov prečo navštíviť Švajčiarsko:

1. Celú dobu žiadne billboardy a ak tak len na hotely, spa a turistické atrakcie

2. Kúpanie sa v jazerách

3. Hučiaca voda a nespočetné množstvá vodopádov na každom kroku

4. Kvalita miestnych ciest aj keď na diaľnici sa často jazdí len 80 km/h

5. Prijateľnejšie ceny parkovania ako v Bratislave a pod Tatrami

6. Jednoduchosť dohovorenia sa všade a s hocikým

7. Bezplatné verejné toalety v mestách aj na dedinách, proste hocikde

8. Platba kartou možná takmer hocikde (aj v automatoch na parkovanie)

9. Fontánky s pitnou vodou kdekoľvek na ulici

10. Častý kontakt so zvieratami

A vlastne fakt, že človek naozaj dostane adekvátnu kvalitu za to čo si zaplatí

The post 10 vecí, ktoré sa nám na Švajčiarsku páčili najviac appeared first on TripLovers.

Prichádzame do najsuchšieho mesta Španielska, do Seville. Už z auta vidíme, že okolité polia nie sú ani zďaleka také pekné a bujné ako v okolí Málagy, a to je len máj.

Obsah:

• Parkovanie v Andalúzií je ako za trest
• Najkrajšie námestie Španielska
• Centrum Seville ponúka najmä platené atrakcie
  • Nezabudni na mestskú štvrť Triana
• Tie najkrajšie miesta zo Seville v skratke

Parkovanie v Andalúzií je ako za trest

Pred vstupom do mesta hľadáme dostupné, ale neplatené parkovisko. Žiaľ márne, poplatky za parkovanie sú takmer skoro všade. V Sevilli sú platené aj parkoviská v nákupných centrách. Problémom nie je ani tak ich cena ako časové obmedzenie na dve hodiny a to že vôbec nerozumieme čo po nás automat chce.

Preto parkujeme vždy úplne mimo centra a opäť raz vyberáme z kufra auta korčule. Aj keď je Španielsko pretkané spleťou cyklotrás, tie v sevillské naozaj nespĺňajú potreby korčuliarov.

Najkrajšie námestie Španielska

Smerujeme do centra a prechádzame cez park Márie Luisi. Nevedomky mierime k tomu najkrajšiemu zo Seville, k námestiu Plaza de España. Toto námestie bolo dostavané až v roku 1929, pre potreby svetovej výstavy iberoamerických expozícii.

Námestie obklopuje polkruhová stavba, s početnými výklenkami. Každý jeden výklenok, predstavuje inú provinciu Španielska, ktorá je vyobrazená na lavičke. Uprostred námestia sa nachádza fontána, ktorá je od výklenkov oddelená kanálom, cez ktorý sa dá prejsť 4 vyzdobenými mostmi. Dá sa prenajať loďka a preplaviť sa dookola po kanáli, ale tí ľudí čo tak urobili, veľakrát vyzerali, akoby to ľutovali. Lebo sa namakali 100-krát viac ako keby išli pešo

Centrum Seville ponúka najmä platené atrakcie

1. Metropol Parasol

Názov futuristickej stavbe situovanej na Námestí La Encarnación, zodpovedá svojej funkcii. Tento drevený objekt, ktorý tvarom pripomína zrastené hríby, zatieňuje celé námestie. Je príjemným miestom pre každého, kto sa chce ukryť pred horúcim sevillským slnkom. Za 3 € sa dá dostať na jeho strechu, odkiaľ je výhľad na úctyhodný počet sevillských kostolov a minaret La Giralda

2. Sevillská katedrála Panny Marie

Sevillská katedrála je najväčšou gotickou katedrálou a 4. najväčším kostolom na svete. Je taká veľká a nalepená na okolitých budovách, že sa nedá odfotiť. Pri návšteve španielskych chrámov si Slovák uvedomí, že náš Dóm svätého Martina je naozaj len malým kostolíkom.

Okolie katedrály nám trochu pripomína Viedeň. Dokonca sa tu dá prejsť si mesto vo voze s koňom, čo by nám v peňaženke spálilo 45€. My radšej spálime 4500 kJ na korčuliach

3. La Giralda

Najkrajšia časť sevillskej katedrály je symbolom mesta. Má arabský pôvod. Je ním minaret alá zvonica La Giralda, ktorá je jediným pozostatkom mešity, ktorá stála na mieste dnešnej katedrály, už od 12. storočia. Pôvodná veža merala 97,5 metra, čo z nej robilo v tej dobe najvyššiu vežu sveta. Po dobití Španielska kresťanmi, dostala Giralda nádych renesancie a bola vyvýšená o 7 metrov.

V cene 9 € vstupného máte prehliadku sevillskej katedrály a aj minaretu La Giralda. V priestoroch katedrály uvidíte aj hrobku Krištofa Kolomba, v ktorej je ukrytá časť jeho pozostatkov.

4. Real Alcázar de Sevilla

Staviame sa do rady pred maurskú pevnosť Real Alcázar de Sevilla. Je vraj tým najkrajším Alcázarom v Andalúzii a vstupné 9,50 € za to vraj stojí, tak sa o tom chceme presvedčiť. Spolu so sevillskou katedrálou a indickým archívom, v ktorom sú zhromaždené všetky informácie o španielskych kolóniach, bol Real Alcázar de Sevilla zapísaný do zoznamu UNESCO.

Čakáme. Rada pred nami sa nekráti ale náš čas áno. Do Sevillského Alcázaru sa za pól hodinu dostalo približne len 30 ľudí. Vzdali sme to.

Neskôr sa dozvedáme, že v časti sevillského Alcázaru žije kráľovská rodina, preto pred samotným vstupom musíš prejsť prísnou bezpečnostnou kontrolou.

5. Hospital los Venerables

Uličkami pri Alcázare sme sa dostali k nemocnici Hospital los Venerables. Ide o nemocnicu postavenú v barokovom štýle zo 17. storočia.

6. Torre del Oro

Strážna “Zlatá veža” z 13. storočia sa nachádza na nábreží. Vo vnútri sa nachádza námorné múzeum, do ktorého sa dostaneš za 3€.

7. Plaza de Toros a kontroverzné býčie zápasy

Zhodnocujeme, že vidieť priestory prázdnej arény za vstupné 8 € bez akéhokoľvek náznaku atmosféry nemá absolútne žiaden význam. Býčie zápasy sa konajú od marca do októbra v rôznych mestách po takmer celom Španielsku. Ich harmonogram, prípadne kúpu lístkov, si viete odsledovať TU.

Corrida de toros alebo býčie zápasy sú kontroverznou témou. Pre potešenie publika sa dráždia a zabíjajú býky, pričom býk nemá šancu súboj vyhrať. Aj keď zraní matadora, do súboja s ním bude nasadený ďalší matador, až pokiaľ ho nejaký neodrovná. Následne ide telo býka hneď po zápase rovno do mäsiarstva, kde sa všetko použiteľné spracuje.

Aj keď býčie zápasy patria k miestnym tradíciam, čím ďalej tým viac ľudí považuje túto formu zábavy za týranie zvierat. Dokonca Barcelóna od roku 2011 zrušila býčie zápasy, pozrieť ste sa mohli prísť akurát tak na bullring. Ochranárom zvierat ale nemilo podkopol kolená španielsky parlament, ktorý odhlasoval býčie zápasy za kultúrne dedičstvo. Tým pádom musia všetky regióny Španielska, bez výnimky, rozvíjať opatrenia na podporu a ochranu (v Katalánsku aj obnovu) býčích zápasov a súvisiacich činností.

Nezabudni na mestskú štvrť Triana

V minulosti hrala Triana dôležitú úlohu pri rozvoji Seville. Bola poslednou obranou pred jej hradbami. Aj keď má táto oblasť veľký historický význam v dejinách mesta, veľa k pozeraniu tu toho nie je, ale predsa má niečo do seba.

8. Puente de Isabel II.

Most spája centrum Seville s mestskou štvrťou Triana. Je to prvý pevne osadený most v meste.

9. Kaplnka Capilla Virgen del Carmen

Na brehu rieky Guadalquivir by sa pred dvoma storočiami týčila stredoveká pevnosť Castillo de San Jorge, v minulosti používaná aj ako väzenie. Hradby boli častými záplavami silno poškodené a nakoniec sa ich rozhodli zlikvidovať a uvoľniť miesto pre sklady a obilím. Z pôvodných hradieb sa zachovala už iba kaplnka Capilla Virgen del Carmen, ktorej existenciu a rekonštrukciu si miestni doslova vybojovali.

Pod tržnicou sa nachádza Museo Del Castillo de San Jorge. Je zamerané najmä na históriu hradu a španielsku inkvizíciu. Vstupné je zadarmo, len sa treba vtesnať do otváracích hodín.

10. Mercado de Triana

V roku 2005 bolo na tomto mieste pre potreby domácich vybudované trhovisko Mercado de Triana. Je postavené v sympatickom maurskom štýle a okrem nákupu potravín sa tu môžete aj najesť. Pre turistov je to asi najzaujímavejšie miesto v Triane.

Tie najkrajšie miesta zo Seville v skratke

Sevilla sa s nami lúči temperamentným flamencom, ktoré tancujú pouličné umelkyne so živou hudbou priamo v centre mesta. S návštevou Seville sme boli spokojní, no andalúzske mestá Córdoba a Granada položili látku omnoho vyššie.

Celá FOTOGALÉRIA zo Seville

The post Po stopách najväčších a najkrajších pamiatok Seville appeared first on TripLovers.

Je pravdou, že Málaga nie je najkrajším mestom Andalúzie a tiež, že jej partnerské mestá Sevilla, Córdoba či Granada by ju v čomkoľvek prevalcovali, v dvoch veciach však nie. Málaga je hlavným letoviskom s jednoduchou dostupnosťou na pobrežie Costa de Sol. My sme do Andalúzie prileteli v máji, kedy ešte voda nemá priaznivé teploty, preto sa vyberáme objavovať región Málagy, ktorý má viac zaujímavostí ako ostatné regióny Andalúzie

Obsah

1. Kamenné mesto El Torcal
2. Antequera & Olvera
3. Setenil de las Bodegas
4. Ronda
5. Acinipo
6. Kaňon Garganta Verde
7. Mijas
8. Júzcar
9. El Chorro – Caminito del Rey
10. Castillo de Colomares

1) Kamenné mesto El Torcal

Ak sa chcete vybrať na peknú prechádzku do prírody a niečo pri tom aj vidieť, navštívte El Torcal. Nenáročná turistika, počas ktorej Vás budú sprevádzať kamenné útvary z vápenca, je vhodná aj pre rodiny s deťmi. V parku existujú tri okruhy. Najkrajším je ten najmenší, trvá asi 45 minút a je dlhý len 1,5 km. My sme sa rozhodli pre 3 km okruh, ktorý je len predĺžením toho najmenšieho.

Prekvapujúco, návšteva parku je bezplatná, rovnako aj horné aj spodné parkovisko. Výhodnejšie je zaparkovať na hornom, no cez víkendy sem chodí veľa miestnych a nie všetci sa zmestia na horné parkovisko. Vtedy premáva kyvadlová doprava, ktorý vás autobusom zo spodného parkoviska odvezie za 1,5 € na horné parkovisko aj späť.

2) Antequera & Olvera

Obidve mestá sú biele  a sú impozantné najmä z diaľky.

Dominantou Antequery, sú hradby Alcazaba, do ktorých sa platí vstupné 6 €. Je odtiaľto pekný výhľad na mesto, no omnoho krajší výhľad je z cesty na samotné hradby. Neradno vchádzať do tohto mesta ak nemáte poistené auto!

Olvera má ošarpaný kostol, ktorý je veľmi pekne situovaný nad bielym mestom. Vedľa kostola, do ktorého sa platí vstupné 2€, stoja  arabské hradby. Za návštevu veľmi nestoja, v Andalúzii je konkurencia vyhliadok a pamiatok veľmi vysoká.

3) Setenil de las Bodegas

Najväčšie prekvapenie našej cesty po Andalúzii, na ktoré sme natrafili len náhodou. V Setenil de las Bodegas ťa čaká prechádzka popod pieskovcový útes a mestečko vrastené doň. Domčeky, podniky a aj obchody so suvenírmi sa nachádzajú priamo v pieskovcových skalách. Je to okúzľujúce miesto, ktoré určite musíte navštíviť!

4) Ronda

Mestečko Ronda sa môže popýšiť najkrajším viaduktom v širokom okolí. Toto mesto určite navštívite, rovnako ako všetci ostatní turisti, ktorí navštívia Andalúziu. Z toho dôvodu je Ronda  neprekonateľná aj v počte vyhliadok na 1 km², na ktoré sa všetci turisti pomestia, aby sa mohli kochať pohľadom na  viadukt Puente Nuevo. Okrem viaduktu môžete navštíviť príjemné námestíčko Plaza Duquesa de Parcent či záhrady Jardines De Cuenca situované na okraji kaňonu El Tajo.

5) Acinipo

Trosky rímskeho komplexu sa nám nepodarilo navštíviť, lebo otváraciu dobu majú len od  9-14. Nájdete tu ruiny rímskeho divadla a kúpeľov.

6) Kaňon Garganta Verde

Ak ľutujeme, že sme nejaké miesto nenavštívili, je to Garganta Verde, kaňon v prírodnej rezervácii Grazalema, v ktorom sa dá užiť množstvo adrenalínových zážitkov. Dozvedeli sme sa o ňom v čase nášho odletu z Andalúzie

7) Mijas

Kvôli jednej zvláštnej osobe sa nečakane dostávame do malebnej dedinky Mijas s výhľadom na more. Práve tu sme si vyskúšali ako prebieha deň typického Španiela. Našim hlavným programom bolo jesť a spať, čo sa nám úspešne podarilo

Zobudili sme sa v dome plnom historického nábytku. Po geniálnych, ale nie príliš výdatných raňajkách sme sa prešli bielou dedinou, obdivovali tanečnice flamenka a užívali si výhľad na more. V Mijas sa nachádza aj kostolík vytesaný do skaly a dokonca majú vlastnú býčju arénu. Medzi tými zopár pamiatkami je možnosť použiť burro taxi, teda chudáka somára. Ak máte pól dňa navyše, Mijas bude dobrou voľbou.

8) Júzcar

Obec Júzcar bola klasickou andalúzkou bielou dedinou až do roku 2011. V tomto roku sa na oslavu premiéry filmu Šmolkovia 2 rozhodla spoločnosť Sony España vymaľovala celú dedinu na modro. Po týchto oslavách mala dedina opätovne nadobudnúť pôvodnú bielu farbu ale obyvatelia Júzcaru sa rozhodli ponechať dedeniu v modrých farbách.

9) El Chorro – Caminito del Rey

Caminito del Rey je chodník vo výške, vedúci naprieč úzkou roklinou El Chorro. Pôvodne vznikol ako údržbová cesta pre robotníkov vodnej elektrárne v roku 1905. Rokmi sa chodník dostal do havarijného stavu a dôsledkom toho boli prvé obete na životoch. Chodník dostal nový status a to: Najnebezpečnejší chodník sveta. V roku 2011 sa dohodla obnova Caminita a od roku 2015 je chodník obnovený a sprístupnený verejnosti. Dnes je jeho návšteva úplne bezpečná.

Caminito del Rey má obmedzenú kapacitu, preto treba svoji návštevu zvážiť zavčasu a dopredu kúpiť lístky. Všetky dôležité informácie o návšteve Caminita sa dozvieš TU:

10) Castillo de Colomares

Castillo de Colomares je pamätník v podobe hradu, venovaný životu a dobrodružstvám Krištofa Kolumba.

Takže, ak si kúpite letenky na predĺžený víkend do Málagy, vedzte, že prenajatie auta a návšteva vnútrozemia vás môžu obohatiť omnoho viac

Celá FOTOGALÉRIA z El Torcal

Celá FOTOGALÉRIA zo Setenil de las Bodegas

Celá FOTOGALÉRIA z Rondy

Celá FOTOGALÉRIA z Mijas

Celá FOTOGALÉRIA z Caminita del Rey

The post 10 zaujímavých tipov na výlet do vnútrozemia regiónu Málaga appeared first on TripLovers.

Na severe českého pohraničia sa nachádza najkrajší národný park v republike. České Švýcarsko láka najmä na pieskovcové útvary, kaňony ale aj na malebnú krajinku, chutnú gastronómiu a nízke ceny

Obsah:

• Camping s ping pongom
• Peniaze a bankomaty v Česku
• Kam na výlet v Českom Švýcarsku? 
  1. Pravčická brána a zámoček Sokolí hnízdo
  2. Edmundova a Divoká soutěska
  3. Vyhliadkový most Basteibrücke
  4. Plavba loďou po rieke Labe až do Drážďan
  5. Kamenné varhany na Zlatom vrchu
  6. Malý okruh k obci Jetřichovice
  7. Děčín a Kaňon rieky Labe

Camping s ping pongom

Po týždni dažďov sme sa konečne odhodlali ísť kempovať. Zvolili sme si Intercamp Mosquito a bola to super voľba! V cene cca 9€/noc/2 osoby sme mali k dispozícií aj free sprchy, kuchynku ale hlavne ping pong, ktorému sme podľahli každý večer V kempe bola k dispozícií aj reštaurácia, ktorá síce nebola nejak úžasná, ale dalo sa platiť eurami s výhodnejším kurzom 1€ = 25 Kč.

Peniaze a bankomaty v Česku

V rámci ČR sme boli zarazení, že sa na mnohých miestach nedalo platiť kartou! Preto maj pri sebe vždy dostatok hotovosti alebo sa pred objednaním opýtaj, či je možná aj platba kartou.

V mnohých pohraničných oblastiach bola možnosť platiť eurami, s najčastejším kurzom 1€ za 25 Kč, čo bolo výhodnejšie ako keby si si peniaze vyberal z bankomatu. Na cestu sme si nezobrali ani eurá, na čo sme doslova doplatili.

Kam na výlet v Českom Švýcarsku?

1) Pravčická brána a zámoček Sokolí hnízdo

Najdominantnejšou zaujímavosťou v Českom Švýcarsku je kamenný most Pravčická brána. My sme jej návštevu chceli stihnúť v jeden deň aj s plavbu po oboch Soutěskách. Celkovo aj s plavbami sme prešli 17 km a trvalo nám to vyše 6 hodín aj s obedom.

Vyrazili sme skoro ráno a auto sme nechali v Hřensku na platenom parkovisku. 120 Kč (skoro 5€) nie je málo, ale obrovským plus je, že už na parkovisku ti poskytnú mapu, popýtajú sa čo chceš vidieť a dajú ti presnú inštruktáž ako prejsť danú trasu čo najefektívnejšie Prípadne ťa upozornia na uzávery niektorých trás.

Už samotná cesta k Pravčickej bráne je ohromujúca, cesta sa vlní okolo vysokých pieskovcov a k ním sa tisnú stromy Serpentínami stúpame vyššie, už z rázcestia vidíme zámoček Sokolí hnízdo, ktorý tu dal postaviť knieža Edmund Clary-Aldringen ešte v roku 1881. Zároveň sa zaslúžil o rozmach turizmu v danej oblasti. Po pravici zámku sa nachádza moja vysnívaná Pravčická brána Vstupné na vyhliadku a k zámku je 75 Kč (3€), zľavnené 25 Kč (1€). K dispozícií máte bezplatné WC a galériu fotografií.

Od roku 1982 je vstup na bránu zakázaný, čí sa minimalizuje antropogénny vplyv na prirodzený vývoj pieskovcového masívu.

2) Edmundova a Divoká soutěska

K Soutěskám sme sa vybrali rovno od Pravčickej brány. Tieto výlety je ideálne spojiť do jedného dňa Od Pravčickej brány sme rýchlim krokom vyrazili k Medznej Lúke a odtiaľ k Soutěskám. Sme veľmi radi, že sme nešli opačným smerom, lebo to množstvo schodov by sme asi v smere hore nezvládli. Aj smerom dole to bol poriadny zaberák na kolená, veď uvidíš

Najprv sme sa vybrali k Divoké soutěske, ku ktorej sme si museli urobiť malú odbočku. Cestička viedla malým kaňonom kde bolo výrazne chladnejšie. Po krátkej plavbe sme sa museli krátky úsek vrátiť a pokračovať rovno k Edmundove soutěske cez prekrásny kaňon. V týchto miestach sú zhotovené altánky a grily pre návštevníkov, naozaj ideálne miesto na víkend v prírode s deťmi

Cenník a ďalšie dôležité informácie o plavbách nájdeš na tejto stránke. Nemusíte sa báť, že by ste dlho čakali, lodí je viacero. My sme tam boli v najväčšej letnej sezóne v polovici júla, navyše cez víkend a na rad sme prišli naozaj rýchlo

Pánko z loďky na diaľku spustil umelý vodopád

3) Vyhliadkový most Basteibrücke

Navštíviť Basteibrücke nám zabralo zhruba dve hodiny aj s cestou. Parkovné stojí 3€ a platí sa pri odchode v automate. Na most sme sa dostali bezplatne, rovnako aj na najkrajšiu vyhliadku, z ktorej pochádza tá najkrajšia fotografia Ak sa chceš poprechádzať medzi skalami nad zemou po kovových mostíkoch, môžeš ísť na malý platený okruh, stojí to 2€.

Cestou na ubytovanie sme nesprávne odbočili, a tak sme zobrali dvoch nemeckých stopárov (našich historicky prvých), ktorý mali rovnaký smer ako my Cestou tam aj späť si dávajte pozor na radar! Tuším to bola dedina Bad Schandau a povolená rýchlosť na veľmi krátkom úseku je 30 km/hod.

4) Plavba loďou po rieke Labe až do Drážďan

V prípade záujmu o plavbu po rieke Labe sa dá dostať z Dečína až do Drážďan. Ceny za jednodňový výlet sa pohybujú okolo 2000 Kčs (cca 75€) na dospelú osobu. Výlet trvá celý deň. Najviac času zaberie plavba loďou pričom trasa vedie cez prekrásny kaňon Labe  Na prehliadku Drážďan sú vyhradené len 2 hodiny, čo je pomerne málo.

5) Kamenné varhany na Zlatom vrchu

V deň nášho odchodu sme ešte rýchlo navštívili Zlatý vrch, čo je národná prírodná pamiatka a zároveň geologická lokalita. Vyskytuje sa tu kamenný čadičový orgán, ktorý vznikol stĺpcovitou odlučnosťou pri tuhnutí magmy, čo je pre čadič typické. Parkovanie sa nachádza vo vzdialenosti 600 metrov a nič sa tu neplatí. Podobným úkazom je aj Panská skála, ktorá je vzdialená 11 km.

6) Malý okruh k obci Jetřichovice

Prvý deň v kempe nám pršalo až do obeda a tak sme sa vybrali iba na malý okruh k obci Jetřichovice, konkrétne na Marínnu a Vilemíninu výhliadku. Po návšteve Adršpachu a Českého ráje nás ale táto túra až tak nenadchla a ľutovali sme, že sme ju uprednostnili pred Tiskými stenami a Dečínskou stolovou horou.

7) Děčín a Kaňon rieky Labe

V ten deň sme navštívili aj Zámok Děčín, kde sme príjemne zrelaxovali pri dobrej kávičke. V areáli sa nachádzajú aj záhrady a nám sa podarilo postretnúť aj páví pár. Cestou do Dečína sme prechádzali Kaňonom rieky Labe, ktorý je zároveň najväčším pieskovcovým kaňonom v Európe.

Plnohodnotná a finančne nenáročná dovolenku. Pritom ani nebolo treba chodiť ďaleko. Jediné, čo sme nestihli z nášho wishlistu, je Kokořínsko, tak hádam niekedy nabudúce

Fotogaléria České Švýčarsko

Fotogaléria Zlatý vrch

Fotogaléria Basteibrücke

The post České Švýcarsko a Labské pískovce appeared first on TripLovers.

Pri návšteve Mjanmarska je Bagan neodmysliteľnou zastávkou. V mnohých prípadoch aj hlavný dôvod na návštevu krajiny. My sme na tom boli úplne rovnako, až neskôr sme sa dozvedeli, že Mjanmarsko toho ponúka omnoho viac.

Obsah:

• Doprava do Baganu z Mandalay
• Vstupné do Baganu
• Prečo Bagan NIE je súčasťou svetového dedičstva UNESCO?
• Doprava v Bagane je kapitola sama o sebe
• Náš príbeh
• Čo vidieť v Bagane?
• Východy vs. západy slnka v Bagane

Bagan sa nachádza v úchvatnej savane, v ktorej je bez slnečných lúčov neuveriteľne chladno. Oku lahodiaca flóra je tvorená najmä akáciami, liečivou rastlinkou aloe vera a kaktusmi, z ktorých si Mjanmarčania dokážu vyrábať ploty.

Doprava do Baganu z Mandalay 

My sme sa do Baganu dostali z Mandalay, ktoré bolo naozaj sýtym predjedlom. Aj keď cestujeme nízkonakladovo, naša cesta do Baganu neviedla vlakom a nestala nás dva doláre, preto nám ani netrvala 11 hodín. Kvôli úspore času sme volili komfortnejšiu a rýchlejšiu 5 hodinovú cestu autobusom za 9000 kyatov (5,50€). V Mjanmarsku je obrovskou výhodou, že nám na každom ubytovaní poskytujú predaj lístkov na autobus a zabezpečia aj odvoz na stanicu. My sme to využili vždy, keď sme sa v Mjanmarsku presúvali, pretože ceny boli priaznivé.

Vstupné do Baganu 

Do Archeologickej zóny Baganu sa platí vstupné 25 000 kyatov (15,40€) na osobu. Autobus zastavuje pri oficiálnej kancelárii kde si lístky musíte zakúpiť. Vstupenka platí na 5 dní. V minulosti neexistovali skoro žiadne kontroly, no teraz už áno.

Prečo Bagan NIE je súčasťou svetového dedičstva UNESCO? 

Bagan bol hlavným mestom Paganskeho kráľovstva v rokoch 1044 až 1287. Zlatý vek Baganu skončil, keď bolo kráľovstvo a jeho hlavné mesto napadnuté a porazené Mongolmi. Z mesta sa zachovalo vyše 10 000 budhistických objektov ako sú chrámy, pagody, stupy či ich pozostatky. Nešťastnou náhodou bolo toto mesto postavené na zlomovej línii a mesto muselo v priebehu svojej existencie viackrát čeliť zemetraseniam, ktoré tiež značne poškodili statiku objektov.

Tie však do dnešnej doby nie sú súčasťou UNESCO, lebo pri rekonštrukcii niektorých chrámov neboli dodržané pravidlá ochrany a obnovy historických objektov. Situácii nepomáha ani fakt, že v novembri 2017 sa v Bagane zabila 20 ročná americká turistka, po tom ako si robila nebezpečnú fotku v jóga póze na pagode a nešťastne spadla. Odvtedy boli v mnohých chrámoch uzatvorené vyhliadkové strechy a v najvyťaženejších oblastiach hliadkujú policajti aby sa turisti nešplhali na rozpadajúce sa pagody.

Momentálne sú vo výstavbe vyhliadky (umelovytvorené kopce), ktoré ale ani z ďaleka nedosahujú takých výšok ako strechy chrámov alebo pagody. Stále sú k dispozícii niektoré sprístupnené strechy chrámov, ktoré sú však na východ alebo západ slnka neúnosné preplnené turistami. Je to však len veľmi malá časť toho čo bolo sprístupnené kedysi. Napriek tomu sme počas našej návštevy mali možnosť sledovať mnoho turistov, ktorí si z pagôd ale aj chrámov robili boulderingovú stenu.

Doprava v Bagane je kapitola sama o sebe 

Ak nie ste súčasťou tour skupiny v hrkotajúcom sa autobuse, určite vás nepoteší informácia, že (nie len) v Bagane sú zakázané skútre a motorky! Dôvodom je pravdepodobne zníženie objemu exhalátov v ovzduší v archeologickej zóne, ktoré početné autobusy a domáci na motorkách asi nevypúšťajú Na týchto pár dní si musíte vybrať iný spôsob dopravy.

Medzi populárnu formu objavovania Baganu patrí 40 minútový let balónom. Ceny takéhoto špásu sa pohybujú okolo 300€ a viac. Medzi nekomfortné a pomalé formy transportu patrí konský záprah, ktorý sa síce môže zdať romantický, ale asi len na prvú pol hodinu.

Ak ste milovníkom cyklistiky, máte veľa času a nechystáte sa chodiť na východy slnka (čo je chyba!), potom si môžete prenajať bicykel už od 2000 do 5000 kyatov (1,64 – 3,10€) čo je zároveň najlacnejšia forma dopravy.

Asi najčastejšou voľbou dopravy je e-bike. Jeho ceny sú tiež veľmi priaznivé, prenajať sa dá už od 5000 do 10 000 kyatov (3,10-6,20€) na deň. E-bike v skutočnosti nemá ani pedále, ako sme si pôvodne mysleli (aspoň tieto ich verzie). Tento pekelný stroj, dosahujúci rýchlosť až 35 km/h, pri jazde dole kopcom. Má úžasnú schopnosť, nechať vás v štichu v tom najmenej vhodnom čase a na tom najmenej vhodnom mieste

Náš príbeh 

Po prejdení 55 km nás náš eBike nechal s takmer plnou baterkou uprostred prašnej cesty (mali sme 4 zo 6 paličiek). No baterka nás už nevládala odviesť oboch. Pri týchto eBikoch je to jednoducho tak, že batéria náhle “odíde” a rozhodne sa to nestane pri poslednej “paličke”.

Takže som vysadil Janku a tá si tak trochu nechtiac splnila sen niekoho iného, zabehať si v Bagane Takto sme fungovali asi 4 km, pokiaľ sme neprišli k bodu, kde na nás čakala naša spása. Pomohli nám domáci, očividne už zvyknutí na takúto situáciu. Zavolali do požičovne a po polhodine nám doviezli plné nabitý e-bike. Ten vybitý si odtiahli druhým e-bikom

Taktiež sme mali problémy s rozbiehaním. Aj keď na eBiku sedel jeden Lahučký, eBike mal očividné ťažkosti. Preto sme si na druhý deň nacvičili techniku synchronizovaného člnkovania. Za jej pomoci sme efektívne vedeli vyjsť kopcovitý terén, ale aj zrýchliť rozbiehanie sa na križovatkách. Pri zdolávaní prašných ciest sme sa tešili rýchlosti 20 km/h, v piesčitých dunách sme museli eBike nosiť my. Takže na niektorých cestách sme nosili dlhšie my jeho ako on nás. V konečnom dôsledku sme sa na eBiku nasmiali viac ako iné dní na motorke, preto mu tiež patrí naša vďaka.

Čo vidieť v Bagane? 

Z tých tisícok chrámov a pagôd treba navštíviť samozrejme tie najveľkolepejšie. Určite odporúčam návštevu Swezigon pagody, chrámu Ananda, Thabbyinnyu pagody, Dhammayangyi chrámu a Pyathada Paya pagody. Ako inak, budete tu stretávať aj veľa turistov a predavačov.

My sme mali na Bagan vyčlenené 3 dni. V priebehu tohoto času sme si stihli obzrieť aj menej navštevované chrámy a komplexy, kde sa to nehemžilo turistami a ani predavačmi. Nevýhodou menej navštevovaných chrámov je, že vôbec nie sú udržiavané a zdržuje sa tu viac živočíchov ako ľudí. Tie tu po sebe pochopiteľne zanechávajú trus, bobky alebo netopierie guáno.

Východy vs. západy slnka v Bagane 

Už vyššie som spomínal, že nechodiť na východy slnka v Bagane je obrovská chyba!!! Východ slnka je tá najdokonalejšia časť dňa, akú v Bagane môžete zažiť. Ani nám sa nechcelo vstávať o 5:30 ráno do tej hnusnej zimy, ktorú sme tu vôbec nečakali. Ale vždy sa to oplatilo. Východy slnka boli niekoľkonásobne krajšie ako jeho západy. Nielen preto, že ráno ste si ich mohli užiť iba s malou hŕstkou ľudí ale aj preto, že práve ráno sa tvorí opar, z ktorého pagody vytŕčajú a dotvára tak tajomnú atmosféru.

Navyše horkovzdušné balóny lietajú tesne po východe slnka. Naopak západy slnka sú preplnené turistami, ktorí boli celý deň zalezení vo svojom vyklimatizovanom apartmáne a prišli sa pozrieť iba na túto udalosť. K vyhliadkam ich dovážajú desiatky turistických autobusov. Kvôli nim, na prašných cestách už o 16-tej vznikajú dopravné zápchy. Tie sa vytvoria aj okamžite po zapadnutí slnka v smere späť do dedín.

Chrám Dhammayangyi počas východu slnka

Mali sme v pláne aj návštevu neďalekého kláštoru Taung Kalat na vrchole Mount Popa ale po prečítaní si veľmi negatívnych recenzií nás to rýchlo prešlo. Preto sme strávili obzeraním si chrámov v Bagane aktívne tri dni. Dôsledkom toho sme boli následujúci týždeň úplne “pagoda out”, ale neľutujeme ani jeden deň

Naše kroky pokračujú do autobusu a smerujeme k jazeru Inle. Tentokrát vieme, že cesta cez hory bude opäť raz napínavá.

Celá FOTOGALÉRIA z Baganu

The post Ako som Janku nechal v Bagane pred eBikom behať appeared first on TripLovers.

Do skalného mesta Adršpach sme sa vybrali hneď zrána aby sme sa vyhli davom turistov a mohli si v pokoji pofotiť všetko čo chceli. Žiaľ, české cesty sa nám v tom pokúšali zabrániť.

Obsah:

• Parkovné a vstupné do Adršpachu
• Ako sme prešli Skalné mesto
• Broumovské stěny alebo malý český Angkor Wat?
• Český ráj – Hruboskalsko

Do Adršpachu sme sa museli vybrať asi hodinovou obchádzkou. To nás spočiatku nahnevalo, ale na oplátku sa nám to vrátilo keď sme prechádzali krásnou krajinou plnou strání a drevených domčekov

Parkovné a vstupné do Adršpachu

Hneď po príchode do Adršpachu od nás pýtajú 100 Kčs (4€) za parkovné. Iné miesto sme ani nehľadali a dobre, že sme sa ani nezdržiavali, lebo pri našom odchode o cca 15-tej boli na parkoviskách kolóny áut do Adršpachu. Od parkoviska je to k vstupu do Skalného mesta asi ešte 200 metrov, kde si v dvoch stánkoch vieš kúpiť vstupné.

My sme prišli ráno po 9-tej, takže sme nemali problém ani s parkovaním ani s davmi turistov. Pri vstupe sme dostali do rúk mapu a zamestnankyňa areálu nám odporučila ako najefektívnejšie prejsť Skalným mestom

Ako sme prešli Skalné mesto

Celú prehliadku sme si rozdelili na dve časti, medzi ktorou sme si dali obed pri bufetoch na parkovisku. Do areálu sa môžeš v priebehu dňa vrátiť aj viac krát, stačí sa preukázať platnou vstupenkou.

Na videu nižšie je vidno náš prechod najužším miestom, tzv. Myšou dírou

Prvé kolo sme začali najzákladnejším okruhom po zelenej trase o 9-tej ráno a trvalo nám skoro dve hodiny jeho dĺžka je pritom len 3 km. Ale využili sme fakt, že tam skoro nikto nebol a do sýtosti sme sa pokochali Malý okruh okolo jazierka sme si odpustili, a boli sme tomu radi! Pri našom odchode z areálu asi o 11-tej už pri pokladniach stáli rady turistov.

Po obede sme sa rozhodli pre túru, kedy sme museli opäť prejsť polovicu pôvodnej zelenej trasy, ktorú sme absolvovali už ráno. Ale teraz s množstvom turistov a dokonca aj businessmanov v lakovkách a s kravatami

Ako vidno na fotke nižšie, okolo obeda sa sem neoplatí chodiť, pretože si tú krásu neužijete naplno.

Pri vodopádoch sme odbočili na žltú trasu. Kebyže tam nie je taká rada tak si odbehneme aj na lodičky za 50 Kčs. Na žltej sme sa ešte chvíľu kráčali pomedzi pieskovce, hore dole po rebríkoch, až sme sa dostali k rašelinisku. Nikdy som netušila, že prechádzka rašeliniskom môže tak očariť :3

Na záver sme vyšli na záchytnom parkovisku pri obci Teplice nad Metují z kadiaľ sme sa vláčikom odviezli späť k nášmu parkovisku. Táto trasa nám celkovo zabrala 1,5 hodiny (rozpis kedy chodí vláčik).

V ten istý deň sme chceli navštíviť aj Broumovské stěny, takže sme vynechali odbočku na Teplické skály (na mape vyššie je to modrá trasa, pod žltou). Táto odbočka by mala trvať približne 2,5 hodiny pričom je tu množstvo stúpaní. Preto ak chceš naozaj vidieť všetko a bez stresov, nechajte si na Adršpach kľudne aj celý deň

Broumovské stěny alebo malý český Angkor Wat?

Prvé čo nás potešilo bolo parkovisko Kaple Hvězda, ktoré bolo zadarmo a málo ľudí v okolí. Aj keď to plánujeme až o rok a v Angkore sme ešte neboli, bolo to prvé čo nám obom skrslo v hlavách.

Kamenné sochy či pieskovce obrastené machom na nás naozaj zapôsobili. Ja pre mňa nepochopiteľné ako ľudia môžu chodiť do Adršpachu a obísť pritom Broumovské stěny keď sú od seba vzdialené len 20 km.

Osobne sa mi páčili rovnako ako Adršpach, možno o trošku viac, keďže tu bolo menej ľudí a prešli sme tam len 2,37 km a to sme videli len zlomok zo všetkého. Môžem iba odporúčať

Už teraz viem, že sa na obe miesta chcem ešte niekedy vrátiť

Český ráj – Hruboskalsko

Počasie nám zmenilo plány a namiesto túry na prameň Labe sme sa kvôli dažďu presunuli o zanedbateľných 60 km na juhozápad do Českého ráje, kde bola lepšia predpoveď. Popravde, asi to nebol najlepší nápad, lebo v piaty deň cesty sme už mali tých pieskovcov plné nielen topánky, ale aj zuby

Auto sme zaparkovali pri obci Hrubá Skála a vyhli sa tak plateniu parkovného pri zámku. Zámok Hrubá Skála je naozaj očarujúci, preto odporúčam zakúpiť si vstupenku aspoň na obhliadku nádvoria len za 20 Kčs, s obhliadkou interiéru za 50 Kčs.

Okruh je dlhý 6 km, pričom na druhej strane je hrad Valdštejn, ktorý sa dá tiež navštíviť. Turistické značenie je doplnené aj náučným chodníkom a detským návštevníkom približuje ekosystém lesa

Bola tam rodinka s malým asi 8-ročným synom, ktorému pri jednej z náučných tabulí vysvetľovali, čo robí lykožrút s drevom. Ten sa zamyslel a len skonštatoval: Hmm, to je ale lump!

Fotogaléria Adršpach

Fotogaléria Broumovské stěny

Fotogaléria Český ráj

Stezka korunami stromů

The post Krajinou skalnatých útvarov a malebných domčekov appeared first on TripLovers.

Rozprávkové mesto Riga a rozprávkový domček Deduška Večerníčka. Toto a ďaleko viac som zažil v Rige

Obsah:

• Rozprávková Riga
• Open air múzeum
• Národný park Sigulda
• Cestovanie po Pobaltí v skratke

Rozprávková Riga

Centrum Rigy som si stihol pozrieť za jedno doobedie, pretože potom som mal aj iný program. Je veľmi malé, veľa sa nenachodíš Niektoré kostolíky, či katedrály sa dajú navštíviť zadarmo, výnimočne je vstupné 3 € no v tom najväčšom St. Peter’s Church je vstupné 9 €.

Mne sa veľmi páčil výhľad z budovy Akadémie vied, čo je tá istá budova akú majú aj vo Varšave, či Moskve. Pri vstupe sa platí symbolický poplatok pár eur a potom už máš celú Rigu ako na dlani

V Rige majú vďaka “cyklo“ primátorovi hneď niekoľko zrekonštruovaných mestských parkov s udržiavanou zeleňou, nasadenými kvetinami a s kvalitným povrchom na bicyklovanie či korčuľovanie

Z Rigy za dobrým jedlom či zábavou pre menšie deti určite odporúčam Centrum Lido. Môžeš tu ochutnať miestne špeciality za nižšie ceny ako v centre Rigy

Čo sa mi na Rige ale najviac páčilo, tak to bolo nočné mesto! Železničný most bol môj najobľúbenejší spolu s najznámejším mostom v Rige – Vanšu, ktorý mi tak trocha pripomínal náš Most SNP, len nosné laná boli omotané ostnatými drôtmi, kvôli samovrahom. No a samozrejme všetky tie pekne vysvietené kostolíky pri pobreží

Open air múzeum

Ak máš v Rige nejaký ten deň navyše a máš rád staré drevené domčeky, kostolíky, veterné mlyny a trocha tej prírody, tak určite nevynechaj jedno z najväčších Open air múzeí v Európe

Najjednoduchšie sa sem môžeš dostať autobusom číslo 1, ktorý odchádza zo zastávky, ktorá je len jeden prechod od hlavnej vlakovej stanice. Múzeum nie je najbližšie, a tak aj cesta autobusom trvá vyše polhodiny.

Múzeum je otvorené od 10:00 do 17:00 a je fakt obrovské! V porovnaní s Open air múzeom v Tallinne bolo múzeum väčšie, ale vstupné bolo o polovicu nižšie, len 4€ Ja som tam bol celých 5 hodín a dosť som sa nachodil. Kľudne si viem predstaviť, že sa tam stratím aj na celý deň a zostanete až do záverečnej Výlet do Open air múzea odporúčam najmä rodinkám s malými deťmi

Milujem to vŕzganie starých podláh pod nohami, cítiť arómu každého jedného starého domčeku, len tak sedieť na lavičke a obdivovať krásu mohutných veterných mlynov, či len tak sa čudovať ako mohli mať všade také malé dvere A čo ma tu najviac pobavilo, tak to bol jeden starý domček, ktorý mi neuveriteľne pripomínal ten, kde býval Deduško Večerníček

Národný park Sigulda

Keď už máte Rigu viac-menej pozretú, tak sa môžete vybrať do najznámejších lotyšských národných parkov, Siguldy alebo Cesis. Môj lotyšský kamarát Dmitry mi išiel ukázať práve Siguldu, kde sa nachádza najstarší zachovaný hrad v Lotyšsku. Je to malý pekný hrad situovaný v upravenom parku

Cestou sme sa zastavili v Action parku Sigulda. Lanovkou za 2€ sme sa vyviezli na kopec, odkiaľ sme prešli k obrovskému starému ruskému kolu. Vyzeralo ako to nikdy nepoužité ruské kolo v ukrajinskej Pripiati. Bavili sme sa s chlapíkom, čo ho obsluhoval a povedal nám, že to kolo má 42 rokov a poháňa ho len 5kW motor. Teda na celý deň priebežného používania to vyjde len na 5€

Nasadli sme si teda do jedného košíka a postupne sme začali naberať výšku 5 poschodového domu. S Dmitrym sme začali roztáčať kabínku a robiť si srandu, že minule sa pýtali, že či sa takýmto točením nedá tá kabínka „odšróbovať“ úplne

Z ruského kola bolo vidno obrovské vydláždené priestranstvo na ostatné kolotoče, ktoré boli opustené. Kolotočár poznamenal, že po rozpade Sovietskeho zväzu tu ubudlo aj kolotočov, teraz si tu už len párkrát za deň dá niekto jazdu na ruskom kole. Pokračovali sme k bobovej dráhe, na ktorú platí vstupenka z lanovky

Pokiaľ by ste mali k dispozícii viac času a máte radi výzvy, tak môžete vyskúšať miestny Action park, kde lozíte cez prekážky po stromoch, jazdite bicyklom po oceľovom lane, či skáčete na zem zo stromov – také lepšie lanové centrum Sú tam dve trate, jedna klasická a druhá s názvom Polar, ktorá je naozaj len pre dobrých lezcov.

Cestovanie po Pobaltí v skratke

• Cesta Pobaltím bola pre mňa niečím novým a zároveň dobrodružným, keďže som každý tretí deň musel hľadať iné autobusové/vlakové stanice, ubytko, odkiaľ mi tentokrát pôjde trajekt, alebo čo je najlepšie pozrieť si v jednotlivých mestách.
• Denne som bol aktívny vyše 10 hodín, ale stálo to za to, vidieť všetko v tak krátkej dobe
• Doprava na Pobaltí je čistá a nová. Ale na postkomunistické krajiny nečakane drahšia.
• Ak chceš vidieť v jednotlivých mestách len to najhlavnejšie, tak ti stačí jeden deň, pretože ich staromestské centrá sú malé a kompaktné.
• Ale keď si chceš naozaj vychutnať mesto a ísť sa pozrieť aj do napr. Open air múzea, tak treba dva dni
• Čo sa týka angličtiny, tak mladá generácia ti bude rozumieť, ale pri tej staršej sa skôr dohovoríš po slovensky

CELÁ FOTOGALÉRIA

The post Ako som v Rige videl dom Deduška Večerníčka appeared first on TripLovers.

Na Litvu som nemal vyhradených veľa dní a tak som namiesto hlavného mesta Vilnius uprednostnil mestečká Klaipeda, Nida a známu Horu krížov

Obsah:

• Piesočné duny na polostrove Kuršská kosa
  • Cesta z Klaipedy do Nidy
  • Mestečko Nida
• Klaipeda
• Šiauliai – Hora krížov
  • Cesta zo Šiauliani na Horu krížov (Kryžių kalnas)

Piesočné duny na polostrove Kuršská kosa

Cesta z Klaipedy do Nidy

Z mesta Klaipeda som sa chcel vybrať na piesočné duny pri mestečku Nida na polostrove Kuršská kosa. Autobus ide o 10:15 a späť o 16-tej, takže som vedel, že budem musieť byť naozaj rýchly. Cesta do Nidy trvala až 2 hodiny v rámci ktorej sa autobus musel nalodiť na trajekt aby sa dostal na polostrov.

Na uzučkom polostrove Kuršská kosa, ktorý vedie z Ruska smerom z Kaliningradu je len jedna cesta, ale aj tá má menšie odbočky, aby autobus zobral cestujúcich na polostrove, čo sa chcú presunúť len do inej dedinky.

Mestečko Nida

V mestečku Nida sú pekne urobené pouličné mapky, podľa ktorých sa dá ľahko orientovať. Sú na nich vyznačené aj piesočné duny a náučný chodník cez ne, čo mi výrazne uľahčilo návštevu Síce mi cestou pršalo a fúkal silný vietor, vďaka počasiu som tu bol úplne sám a nikým nerušený som sa kochal krásou piesočných dún

Náučný chodník vedie aj cez typický severský les plný machov, lišajníkov a ihličnanov. V tráve a na stromoch bolo neskutočne veľa hmyzu, ako keď vonku poletuje peľ zo stromov Toľko ich asi bolo, keď ste ich vyplašili z ich miestečka

Po dunách a dokončení náučného chodníka som sa prešiel len tak po mestečku. Nida ma fascinovala starými drevenými domčekmi v rôznych sviežich farbách. Všetko v typickom pobaltskom prevedení Môžeš si ešte pozrieť miestny kostolík, pláž, alebo len tak sledovať čajky, kačky či labute pri mori.

Návštevu piesočných dún a Nidy som stihol za necelé 4 hodinky, čo som mal k dispozícii. Aj napriek obmedzenému času som bol spokojný a pre mňa to bola určite tá najkrajšia prírodná scenéria z celého Pobaltia!

Klaipeda

Na pozretie Klaipedy som mal iba jeden večer. Z autobusovej stanice som išiel na autobus číslo 8, ktorý ma povozil po celom centre ako “sightseeing bus“ a a nemusel som chodiť pešo V centre Klaipedy nájdeš nejaké tie staré budovy, malé námestíčka, prístav so starými aj novými loďkami. Naozaj cool je miestny Čumil v podobe smrtky škriabajúcej sa na chodník z vody

Čo ale určite neprehliadni v starom meste je krásne obnovená plachetnica, na ktorú sa môžeš ísť bezplatne poprechádzať

Klaipeda je naozaj malé mestečko Ubytovanie v Klaipede som mal v tichej štvrti s rodinnými domami, kam sa dalo dostať peši za 25 minút z autobusky, či vlakovej stanice (ktoré sú našťastie pri sebe) a pod nosom bol aj hypermarket

Nidu a Klaipedu som stihol z rýchlika za jeden deň. Viem, že to nebolo ideálne, ale to najhlavnejšie som stihol.

Šiauliai – Hora krížov

V Litve som pokračoval do mestečka Šiauliai, tentokrát pre zmenu vlakom za 9 €. Vlaky majú relatívne nové, čisté, poloprázdne a tetuška ti donesie aj kávu alebo čaj.

Do Šiauliai som išiel len z jediného dôvodu a to, že sa dá odtiaľ dostať miestnym autobusom na Horu krížov, ktorú v Litve proste musíš vidieť

Cesta zo Šiauliani na Horu krížov (Kryžių kalnas)

Vlaková aj autobusová stanica v Šiauliai sú kúsok od seba a pokiaľ chceš ísť na Horu krížov, treba použiť autobus, ktorý smeruje do Joniskis. Potom vystúp na tretej zastávke s názvom Domantu. Odtiaľ je to už len 2 km peši smerom na vedľajšiu cestu, ktorú lemujú vysoké stromy.

Cestou som sa dal do reči s Arimom z Fínska. Chlapík čo začal svoju cestu okolo sveta vo Fínsku v máji a v minulosti navštívil Nepál, či KĽDR. Jeho zaujímavé príhody z ciest si môžeš prečítať na jeho blogu Arimo Travels. Aspoň som sa na mojej ceste na Horu krížov nenudil a mal som spoločnosť Navyše o 2 týždne mal zavítať aj do Bratislavy, tak som mu poradil miesta, ktoré by nemal vynechať a neskôr sme sa opäť stretli

Na Horu krížov sme dorazili bez problémov, po ceste sme s Arimom kecali o našich cestovateľských plánoch a iných veciach. V prvom rade, keď som zbadal Horu krížov, tak ma prekvapilo, aké je to malé, pretože z fotiek som to očakával, že to bude ďaleko väčšie. Ale nič to neubralo na jedinečnosti tohto úžasného miesta, kde môžeš vidieť tie najrôznejšie kríže z celého sveta rôznych veľkostí a prevedení.

Na veľkom kríži visia menšie kríže a na tých krížoch zas ďalšie menšie kríže V úzkych bočných uličkách na kopci môžeš vidieť rôzne voľne pohádzané kríže, ktoré nie sú ani zasadené, ani zavesené. Na prezretie stačí v pohode necelá hodinka.

Po Hore krížov som sa vrátil do Šiauliai, aby som pokračoval autobusom do mojej záverečnej destinácie, Rigy

CELÁ FOTOGALÉRIA

The post Prečo by si v Litve uprednostnil iné miesta pred Vilniusom? appeared first on TripLovers.

Helsinki, nie až tak populárne no predsa som sa ich rozhodol navštíviť. Aké boli moje náklady, čo som videl a či sa ich vôbec oplatí navštíviť sa môžeš dočítať nižšie

Obsah:

• Trajekt Tallinn – Helsinki
• Ubytovanie v Helsinkách
• Ceny v Helsinkách
• Ako som spoznával Helsinki
• Presun z Helsínk do Klaipedy (Litva)

Trajekt Tallinn – Helsinki

Trajekty na trase Tallinn – Helsinki zabezpečujú 3 rôzne spoločnosti. Preto si v Helsinkách treba dávať pozor na to, v ktorom prístave je tvoj trajekt! Na palubnom lístku zakúpenom cez internet nebola ani zmienka o prístavoch, preto na to treba myslieť už pri kupovaní lístku

Ubytovanie v Helsinkách

V Helsinkách je celkom drahé ubytovanie oproti ostatným pobaltským krajinám, avšak keď si ho zarezervujete v dostatočnom predstihu, tak sa to dá prežiť Ja som mal pekné ubytko na okraji mesta v tichej štvrti za 60 € na 2 noci. A navyše bolo niečím špeciálne, čo som na izbe ešte nemal!

Aj napriek tomu, že som bol ubytovaný v naozaj malej izbe s neotvárateľnými mini oknami, tak sa mi páčila Boli tam rôzne kresby od predchádzajúcich cestovateľov nakreslené s UV citlivou farbou.

V Helsinkách som na ubytovaní stretol cestovateľa z Talianska napakovaného vecami, ktorý sa rozhodol ísť peši z Viedne až na sever Fínska. Porozprával mi nejaké zážitky z jeho doterajších ciest. Nuž ľudia majú všelijaké záujmy, ale o tom to je, stretnúť na svojej ceste iných cestovateľov, ktorí si idú za svojim

Ceny v Helsinkách

Fínsko a Helsinki sú všeobecne drahá cestovateľská destinácia. Moja 1,5 dňová návšteva Helsínk ma vyšla na niečo cez 160 €.

Ubytovanie – od 30 €/noc
Obed – od 10 €
Hot dog – 3,5 €
Celodenný lístok na verejnú dopravu – 8 €
Jednosmerný lístok na trajekt 1 osoba – 20-35 € v závislosti od času
Jednosmerný lístok na trajekt 1 osoba + auto – cca 40 €

Ako som spoznával Helsinki

Hromadnú dopravu majú tradične “seversky“ prepracovanú a nechýba tu ani metro. Avšak ja som využíval hlavne električky, pretože som sa chcel pozerať na mesto cez okno Celodenný lístok na dopravu v Helsinkách ťa vyjde 8 € a môžeš si ho kúpiť aj u vodiča.

Tie najdôležitejšie veci sa dajú v Helsinkách stihnúť za jeden deň, keďže staré mesto je veľmi kompaktné. Čo si ale naozaj priprav je nepremokavá bunda alebo dáždnik, pretože je tu veľká šanca, že ťa zastihne dážď, ale nenechaj si tým pokaziť výlet Keby ťa predsa len nebavilo trmácať sa vonku v daždi, tak tu majú cca 80 múzeí, z ktorých si určite niečo vyberieš. Ja som skôr za to trmácanie sa vonku

Čo si treba určite pozrieť je “ruské kolo“ Finnair SkyWheel, miestny trh, ktorý je opodiaľ, majestátnu Uspenski Cathedral a Uspenski Cathedral, hlavnú vlakovú stanicu Art Noveau, Design múzeum, ktoré je pekné aj zvonku, Finnish National Theatre, fínsky parlament či Temppeliaukio Rock church, čo je kostol, ktorý sa nachádza priamo v skale (4€)

Pri hlavnej stanici sa nachádzajú ďalšie zaujímavé budovy, ktoré sú na jednom rozľahlom námestí.

Pokiaľ by som mal aj druhý deň k dispozícii, tak by som si už tradične pozrel ešte miestne Open air múzeum, kde sa môžeš ponoriť trocha do histórie. Takisto tu majú aj botanickú záhradu, ktorú by som neváhal navštíviť, ak si chceš len tak odpočinúť a prečistiť hlavu

Presun z Helsínk do Klaipedy (Litva)

V nasledujúci deň ma čakala dlhá cesta z Helsínk trajektom do Tallinnu (2h), potom autobusom do Rigy (5h) a ďalším autobusom (4,5h) do mestečka Klaipeda na západnom pobreží Litvy. Takže prejazd cez 4 krajiny a jeden zabitý deň Napokon Klaipeda v mojom itinerári nahradila litovské hlavné mesto Vilnius, pre nedostatok času. Klaipeda je krásne mestečko s malebným prístavom z ktorej som navštívil piesočné duny a krásnu prírodu v neďalekej Nide

Cestu do Litvy som začal skoro ráno. Nakoľko bola nedeľa a grafikonu som veľmi nedôveroval zobral som to do vlastných rúk. Privstal som si a išiel o 4-tej ráno a išiel radšej 7,5 km vzdialeného prístavu pešo Takto som s rannou rozcvičkou v predstihu stihol trajekt

V Tallinne bol bezproblémový transfer z prístavu autobusom číslo 2, ktorý ma zobral priamo na autobusovú stanicu v Tallinne.

Prekvapil ale autobus z Tallinnu do Rigy, ktorý mal vyše pol hodinové meškanie, vďaka bežcom, ktorý upchali centrum mesta. A čuduj sa svete, moja maršutka, ktorá mala nadväzovať na môj spoj ma vôbec nepočkala. Tak som išiel do stánku Lux Express si to vybaviť a objasniť im, že im meškal spoj a ich nadväzujúci spoj ušiel, takže by som celkom rád išiel s mojím “zmeškaným lístkom“ aspoň na ten neskorší. Tetuška síce zopár minút obvolávala manažérov, ale podarilo sa

Pri čakaní na neskoršiu maršutku som sa dal do reči s čakajúcim Yurim, ktorý bol z Rigy. Pýtal som sa, prečo je tá budova Akadémie vied v Rige tak podobná k tej vo Varšave a on mi na to, že taká istá je aj v Moskve a že to bol ruský projekt. Chválil som ich typické drevené staré domčeky, ktoré sa mi tak páčia a vyskytujú prakticky na celom Pobaltí, a tak mi objasnil, že to zaviedol jeden pán v 18.storočí, “Iugin style.“

CELÁ FOTOGALÉRIA

The post Oplatí sa navštíviť typicky seversky chladné Helsinki? appeared first on TripLovers.