Kempovanie s karavanom je super, ale začiatky môžu byť pre niekoho ťažké. Každý dom na kolesách má svoje vlastné špecifiká a ovládanie. Iné funkcie a potreby, s ktorými sa treba oboznámiť. Pred prvým väčším výletom s obytným vozidlom je lepšie vybrať sa na skúšku niekam blízko a všetko si odskúšať a vychytať muchy. My sme niektoré veci o karavaningu tiež netušili a porobili najrôznejšie chyby.

Toto sme netušili keď sme kupovali karavan!

1) Nie sme jediní kto býva v karavane

Kúpili sme karavan a s ním ich dostali grátis. Pavúčia rodinka a neskôr sa pridali aj iné potvory, ktoré s nami cestovali. Postupom času sme si na ne zvykli a prestali s nimi bojovať.

2) Šetriť vodou sa nie vždy vypláca

Aspoň nie na WC. Inak to pôjde o to ťažšie von. V kazete na splašky treba zachovať určitý pomer vody a tuhého odpadu, inak bude nutné tuhý odpad vyčistiť manuálne. A to fakt nechceš!

3) Stojíme nakrivo

Až dokiaľ sme nevyrazili na našu prvú cestu s karavanom sme nepostrehli, že verejné parkoviska sú často nedostatočne vyrovnané, respektíve sú vyspádované. Pokiaľ nekempujete na divoko ako my, môže vám to byť jedno. Nám to však prekáža ešte o to viac, že sa nám v karavane učí chodiť dieťa, ktoré kvôli sklonu ustavične padá aj keď už vedelo stabilne stáť.

4) Viac vody zožerie umývanie riadu než umývanie vlasov

Naozaj! Celkom prekvapivo sme zistili, že na osprchovanie tela nám stačí po 5 litrov vody. Na umytie dlhých vlasov v umývadle 10 litrov a na umytie riadov z raňajok a obeda až 20 litrov!

5) Cítiť každý pohyb

A tak, keď večer uspávame synčeka, sa celý karavan hýbe, akoby sa v ňom súložilo

6) Nie je tu také teplo

Resp. v karavane teplo je, ale ani z ďaleká nie také, ako sme sa obávali. Alkovňa, teda priestor na spanie nad kabínou vodiča, robí celkom fajn tieň. Pocitovo vôbec nemáme dojem, že je v karavane také teplo ako ukazuje teplomer.

7) Neustále hľadáme odpadkové koše

Keďže sme sa rozhodli, že si chceme aj variť a pri bábätku je toho odpadu všeobecne viac, denne naplníme aj dve-tri malé vrecia na odpad. A keďže to patrične smrdí, treba pravidelne zastavovať na benzínových pumpách alebo hľadať iné miesto s verejnými košmi.

8) Pomalšie ako sme mysleli

Karavan má vysokú spotrebu s v našom prípade aj veľmi slabý motor. Nad maximálnymi povolenými rýchlosťami na diaľnici ani neuvažujeme. Mysleli sme si, že konštanta, ktorou budeme vypočítavať čas dojazdu bude krát 1,2. Ale v skutočnosti je to až 1,4.

9) Nižší komfort sedenia oproti autu

Sedenie vzadu (pri stole) je maximálne nepohodlné. Sedenie je tu kolmé a chýba aj krížová opierka.

10) Nie je hajzliak ako hajzliak

Do chemického WC, ktoré sa používajú v karavanoch, treba špeciálny toaletný papier, ktorý sa jednoduchšie rozkladá. Je vyrobený z čistej celulózy a stojí dvoj-trojnásobne viac, než klasický toaletný papier.

11) Vždy treba mať vyhliadnutých viacero parkovísk

Karavanom sa nemusí podariť zaparkovať vždy a všade. Dlhým obytným vozidlám na parkoviskách často prekážajú konáre, stromy, kríky, obrubníky, ploty, stĺpy, stropy, svah a ďalšie prekážky, ktoré bežný vodič auta nevidí a nechápe prečo sa ten k*k*t s karavanom postavil nakrivo alebo do cesty.

12) Splachovanie na elektrinu

Spláchnutie WC v karavane nefunguje manuálne ako bežné v bytoch, ale na elektrinu. My sme to netušili. Nezapojili sme okruh a celý prvý výlet sme splachovali hrncom s vodou

13) Netreba vetrať

Tento bod platí takmer určite iba pre staré karavany s nedostatočným tesnením okien. V noci nemusíme mať pootvárané okná a obsah CO2 (oxid uhličitý) v karavane je aj tak v poriadku. Na zistenie obsahuje CO2, ktorý vzniká pri vydýchanom vzduchu a vážne ohrozuje zdravie, používame tento CO2 senzor.

14) Stellplatz s platenou vodou je tá najlepšia voľba

Prečo? Lebo keď je voda niekde zadarmo, väčšina karavanistov v takom kohútiku vyplachuje aj kazety na splašky. A tak sa môžu ľahko dostať fekálne baktérie do nádrže s pitnou vodou. Preto túto vodu nikdy ani nepijeme.

15) Zametáme 3x denne

Na karavane je super, že je uprataný relatívne rýchlo. Ale naprd je, že sa rovnako rýchlo aj zaprace vecami, ktoré treba neustále upratovať, inak by všetko lietalo pri presune. Denne zametáme 3x, z čoho sme boli naozaj prekvapení. Špina sa dostane dovnútra hneď potom ako dozametám, ale stále lepšie ako upratovať celý byt

The post 15 veci, ktoré sme netušili predtým ako sme začali kempovať s karavanom appeared first on TripLovers.

Určite viacerých z vás zaujíma aj cena výletu na Machu Picchu, pretože na prvý pohľad to nevyzerá na lacnú zábavu. V článku spomenieme ako si zohnať lístky na Machu Picchu, ako funguje návšteva Machu Picchu, ale aj či postačuje 4-hodinový vstup, ktorý donedávna neexistoval.

Obsah:

• Ako sa dostať na Machu Picchu?
• Vybavenosť dediny Aquas Calientes
• Vstupné a obmedzenosť lístkov
• Ako rýchlo sa dá spraviť Machu Picchu z Cusca?
• Ako funguje návšteva Machu Picchu
• Naozaj treba vidieť Machu Picchu na vlastné oči?
• Rozpočet výletu na Machu Picchu

Ako sa dostať na Machu Picchu?

Existujú 3 spôsoby ako sa dostať na Machu Picchu. Jeden je drahý, druhý lacný a tretí náročný. Je len na tebe ktorý si vyberieš Tejto téme som sa do detailov venovala v článku Ako sa dostať na Machu Picchu.

Vybavenosť dediny Aquas Calientes

Pri ceste na Machu Picchu budeš určite prechádzať alebo spať v dedinke Aquas Calientes. Hneď po príchode sme pocítili, že lowcost to zrovna nebude. Práve naopak, Aquas Calientes je trošku drahšie, ale zato sakra príjemné miesto

Ubytovanie v Aquas Calientes na bookingu veľmi nie je. Jediné čo sme našli bolo ubytko za 60€ na noc. Tak sme zvolili možnosť hľadať až na mieste. Naivne sme si so sebou brali spacáky lebo sme sa báli zimy. No boli nám tu úplne zbytočné, lebo Aquas Calientes sa nachádza v nadmorskej výške “len” 2500 m. n. m.

Na hosteli sme využili možnosť obedového balíčka za 15 soles (4 €) na ďalší deň. Spočiatku nám to prišlo ako super nápad, no keď sme ho dostali tak sme to oľutovali. Obsahoval iba samé drobné sladkosti a jednu suchú žemľu s plátkom múkovej šunky. Omnoho lepšie žemle si môžeš kúpiť v obchodíkoch, pri čakaní v rade na autobus, ktorý smeruje na Machu Picchu

Reštaurácie v Aquas Calientes sú drahšie ako v Cuscu. Najesť sa tu dá približne od 20 soles (5,4 €). Veľká fľaša vody sa dá kúpiť od 6 soles (1,60€). Nachádzajú sa tu aj bankomaty, ale stojí sa na ne rada Wifi nie je problém.

Vstupné a obmedzenosť lístkov

Oficiálnu predajňu vstupeniek na Machu Picchu nájdeš v Cuscu na Calle Garcilaso. Pri ich kúpe sa musíš preukázať pasom. Platiť sa dá aj kartou. Ak máš Visu, tak je to bez poplatku, za iné karty si účtujú poplatok. Je všeobecne známe, že personál k turistom nie je príliš milý. Mne napríklad neuznali študentskú zľavu na ISIC.

Ceny vstupeniek:

Machu Picchu = 152 soles (40 €)
Machu Picchu + Huayna Picchu = 200 soles (53 €)
Machu Picchu + Machu Picchu Mountain = 200 soles (53 €)

Počet predaných lístkov na Machu Picchu je limitovaný. Denne sa sem dostane 5000 ľudí, no v jednom momente ich môže byť v areáli len 2500. Napriek tomu sme ich zohnali bez problémov a len dva dni pred návštevou. Lístok sa kupuje na konkrétnu hodinu a v areáli by si nemal zostávať dlhšie ako 4 hodiny. Zabezpečené je to len tak, že celý okruh je jednosmerný a keď prejdeš kontrolný bod, späť sa už nedostaneš.

Na hory Huayna Picchu a Machu Picchu Mountain sa denne dostane po 400 ľudí. Zohnať vstupenku na tieto hory je takmer nemožné, lebo sa vypredajú hneď pri spustení do predaja.

Ak ideš na Machu Picchu s agentúrou, lístok by ti mali zabezpečiť oni, ale vraj s tým bývajú problémy. Jediné čo ti ostáva je trvať v agentúre na tom, že chceš mať lístok v rukách ešte pred odchodom z Cusca. Lístky sa dajú kúpiť aj cez internet. Napríklad TU alebo TU.

Ako rýchlo sa dá spraviť Machu Picchu z Cusca?

1-dňový trip

Machu Picchu vieš spraviť na otočku za jeden deň z Cusca jedine v prípade, že pôjdeš vlakom, skoro ráno a vrátiš sa večer. Ak máš kúpený lístok aj na okolité hory, tak bude lepšie prespať jednu noc v Aquas Calientes a do Cusca sa vrátiť až ráno.

2-dňový trip

Ak nechceš platiť predražené vlaky, potrebuješ na Machu Picchu minimálne dva dni. Ide sa deň vopred, prespíš v v Aquas Calientes a na druhý deň sa ide na Machu Picchu. Ak máš lístok len na Machu Picchu a nie na okolité hory, stíhaš sa ešte v ten istý deň vrátiť do Cusca.

Ak za ti podarí zohnať lístok aj na horu Huayna Picchu či Machu Picchu Mountain, ešte večer sa stíhaš vrátiť do Cusca vlakom.

3-dňový trip

Trojdňový trip pripadá do úvahy ak máš oba lístky a nemáš v pláne ísť vlakom.

Ako funguje návšteva Machu Picchu

1. z Aquas Calientes sa vieš dostať k vchodu do Machu Picchu pešo alebo autobusom
2. úschovňa pred vstupom za 5 soles (1,4 €), ak máš toho viac dajú ti sáčok
3. toalety sú za 2 soles (0,5 €) iba pred vstupom
4. smetné koše sa nachádzajú iba pred vstupom
5. lístok na Machu Picchu sa kupuje na konkrétnu hodinu
6. vstup na Huayna Picchu a Machu Picchu Mountain sa viaže na presný čas vstupu. Buď od 7-8 alebo od 10-11
7. v areáli sa dá urobiť jeden okruh viacerými spôsobmi, no po prechode kontrolného bodu sa už nemôžeš vrátiť
8. Sprievodcovia sa ponúkajú pri rade na autobus aj hore pred vstupom. Súkromný sprievodca pre dvojicu stojí cca 240 soles (65 €), alebo pre malú skupinu 20 USD na osobu
9. na parkovisku si môžeš dať bezplatnú pečiatku do pasu
10. pred vstupom do areálu sa nachádza bufet/reštaurácia
11. prejsť areál trvá približne 3 hodiny, kľudne sa zdrž na terasách a užívaj si výhľad lebo ďalej už také miesta nie sú:

• • • samotné Machu Picchu – 3-4 hodiny
    • Huayna Picchu – cca 45 minút
    • Machu Picchu Mountain – cca 2 hodiny
    • okruh k veľkej jaskyni – 4 hodiny

Naozaj treba vidieť Machu Picchu na vlastné oči?

Za mňa určite áno, hlavne kvôli prostrediu v ktorom sa samotné Machu Picchu nachádza Veľmi nás očarilo aj Aquas Calientes a jeho príjemná večerná atmosféra.

Nemali sme veľké očakávania a báli sme sa, že nás tu zruinujú davy turistov. Miestami to bolo naozaj “hustejšie”, ale areál Machu Picchu je dostatočne veľký a to množstvo ľudí sa tam stratí.

Rozpočet výletu na Machu Picchu

Náklady na 1 osobu pri ceste z Cusca na Machu Picchu, na dvojdňový nízkonákladový trip

Celá FOTOGALÉRIA

The post Koľko stojí nízkonákladový výlet na Machu Picchu? appeared first on TripLovers.

Malajzia, najbohatšia krajina Juhovýchodnej Ázie nebola v našich plánoch v takom rozsahu ako sme ju nakoniec precestovali. Pôvodne sme mali v pláne navštíviť omnoho turistickejšiu Indonéziu, ale pre aktívnu sopku sme zmenili naše plány za návštevu malajskej časti Bornea, koloniálneho mesta Melaka a ostrova Langkawi.

Z pôvodného plánu stráviť v Malajzii 5 dní zrazu bolo 41! V rámci toho sme navštívili:

• Kuala Lumpur
• Melaka
• ostrov Penang
• ostrov Langkawi
• Kuching
• Kota Kinabalu
• Sandakan (orangutany a proboscis opičky)
• Semporna (šnorchlovanie)
• Tawau (dažďový prales)

Obsah

• Víza do Malajzie
• Kedy navštíviť Malajziu?
• Malajci a angličtina
• Čím nás Malajzia prekvapila?
• Výbery z bankomatov, peniaze, SIM karta
• Ceny v Malajzii
• Doprava v Malajzii
• Čo treba vedieť pred návštevou reštaurácie v Malajzii
• Čo treba vedieť pred návštevou potravín v Malajzii
• Malajské jedlá
• Rozvinutosť, ale veľké nedostatky

Víza do Malajzie

Slovensko má s Malajziou obojstranný bezvízový styk a v krajine môžete ako turista pobudnúť bezplatne až 90 dní. Po prílete do Malajzie sme museli na niektorých letiskách absolvovať kontrolu batožiny a letiskový personál sa náš pýtal či nemáme nejaké “drugs.” Janka sa zasmiala a odpovedala nie, čo na tom, že sme v batožine mali celú igelitku liekov. V Malajzií sa za pašovanie drog trestá obesením, takéto nápisy nás vítali na každom letisku.

Kedy navštíviť Malajziu?

Počasie v Malajzii je vždy dvojaké, v závislosti či sa nachádzate na Borneu alebo v kontinentálnej časti Malajzie. Ak chcete navštíviť Borneo v období sucha, vyberte sa tam v období od marca do októbra. V tom istom čase je v kontinentálnej časti Malajzie obdobie dažďov a hrozí tak, že polovica vášho výletu v tejto krajine bude daždivá. Obdobie tajfúnov na Borneu je najsilnejšie od decembra do februára, naopak v kontinentálnej Malajzii je slnečné a suché počasie.

My sme navštívili Borneo v októbri, kedy sa lámala sezóna. Obrovskou smolou bolo, že nás zasiahol okraj tajfúnu z Filipín a v daždivom počasí sa nedalo robiť naozaj nič a po odlete z Bornea sme mali pozretých všetkých 7 sérii Game of Thrones

Malajci a angličtina

Bohatstvo krajiny závisí najmä od ropy a zemného plynu. Malajzia rozhodne nie je krajinou tretieho sveta, aj keď medzi Borneom a kontinentálnou Malajziou je veľký rozdiel. 80% všetkých daní v krajine sa investuje do kontinentálnej časti, pričom časť Bornea je rozlohou väčšia. Existujú úvahy o rozdelení zeme na 3 samostatne krajiny: Malajziu pozostávajúcu z kontinentálnej časti a dvoch borneánskych štátov Sarawak a Sabah. Aj preto uvidíte po celej krajine vlajočky jednotlivých štátov, ktoré sú vyvešané naozaj všade.

S Malajzíčanmi sme mali vo všeobecnosti dobré skúsenosti. Boli slušnejší a milší ako ľudia v Thajsku, Vietname, Laose či Kambodži. Dokonca nám 3x v priebehu jedného dňa ponúkli, že nás bezplatne odvezú k Fairy a Wind cave autom. Problémom nebola ani komunikácia. Malajzia je jedna z tých krajín, kde angličtina nie je až taký problém

Čím nás Malajzia prekvapila?

• Malajzia je prevažne islamská krajina, čo so sebou prináša aj inú módu. Smerujem iba k tomu, že zohnať podprsenku v týchto zemepisných šírkach je problém
• kdekoľvek sme prišli, všade boli krátke postele
• na väčšine malajských ubytovaní sme mali ako spolubývajúcich mravce
• sprchy sú výhradne na toaletách (lacných ubytovaní), to znamená, že keď sa chcete osprchovať, vyumývate aj záchodovú dosku. A naopak, keď idete na toaletu po tom ako sa niekto sprchoval, všetko je mokré

Výbery z bankomatov, peniaze, SIM karta

Malajzia má zo všetkých nami navštívených krajín najkrajšie bankovky. Sú relatívne nové a jednoducho farebne rozlíšiteľné. Z bankomatu sa dá jednorázovo najčastejšie vybrať 1000 MYR (cca 200 €), ale raz sa nám podarilo aj 1500 MYR (cca 300€), za poplatok 12 MYR (2,40€). Platby kartou sa dajú realizovať iba vo väčších potravinách, ale vyžadujú podpis na účet, aj po zadaní PIN kódu.

SIM kartu HotLink sme si kúpili kvôli dátam ešte na Borneu za 4€ na mesiac. Takú istú kartu sme si chceli kúpiť aj na letisku Langkawi, ale ukázala sa ako práva turistická destinácia a rovnaká karta, ale len na 7 dní, stala 8€.

Ceny v Malajzii

Malajziu považujem za jednu z najdrahších krajín JV Ázie, ktoré sme navštívili. V rámci Malajzie sme absolvovali až 7 vnútroštátnych letov čo výrazne navýšilo náklady na túto krajinu. V porovnaní s ostatnými krajinami bolo v Malajzii drahšie ubytovanie, kde sme vždy doplácali daň nezahrnutú v cene +10 MYR (2€) za noc (mimo hlavnej sezóny). Drahšie sú aj vstupné na atrakcie, kde sa netajili tým, že cudzinciplatia päťnásobne vyššie vstupné ako domáci. Veľmi lacná je lokálna strava.

Doprava v Malajzii

• V rámci Malajzie a hlavne kvôli Borneu sme absolvovali až 7 vnútroštátnych letov, ale dalo by sa to zredukovať na 5.
• Spoločnosť Malindo Air máva nie o moc drahšiu letenku ako AirAsia, ale v cene je aj podpalubná batožina.
• Ak plánujete presun z ostrova Penang na Langkawi alebo naopak, využite trajekt.
  Lístky na autobus sme si vždy kupovali na autobusových staniciach, nie na ubytovaní.
• V Kuala Lumpur môžete využiť 4 autobusové linky nazvané “GoKL” zadarmo. Spájajú centrum mesta a najvýznamnejšie turistické aktrakcie (link na mapu)
• V Malajzii je veľmi populárny Uber a Grab. Dá sa s nimi zviesť veľmi výhodne  najmä v kontinentálnej časti Malajzie. Na Borneu fungujú iba v Kota Kinabalu a v Sandakane.

Čo treba vedieť pred návštevou reštaurácie v Malajzii

• V Malajzii je nedostatok príborových nožíkov
• Malajzijčania jedávajú rukami (aj ryžu s omáčkou).
• Malajské jedlo je veľmi lacné, porcia jedla stojí od 4 do 8 ringitov (0,80 € – 1,60 €).
• Ostrov Penang je Mekka street foodu.
• Nie vždy dostanete to, čo si objednáte, najčastejšie zamieňajú ingrediencie (objednáš si chicken, donesú seafood).
• V reštaurácii sa často hádžu smeti a špaky pod stôl.
• V jedle s kuracinou budú nad mäsom prevažovať kosti a nechrumkavá koža.
• Malajské jedlo je vo všeobecnosti pikantné, ak si vypýtate “no spicy”, dostanete len trochu pikantné
• Soľ je v Malajzii úplne neznámi tovar
• Platba kartou v reštauráciách je možná iba v turistických centrách a väčšinou len v západniarskych podnikoch.
• Priestory a vybavenie reštaurácií je veľmi jednoduché.
• Malajzijčania jedávajú na raňajky zväčša to, čo my jedávame až na obed

Čo treba vedieť pred návštevou potravín v Malajzii

• V Malajzii je všetko balené do dvoch obalov. Dôvodom je aby sa mravce nedostali k jedlu skôr ako nakupujúci.
• V Malajzii sa vyrába rada vlastných sladkosti, ich základnou surovinou je palmový olej.
• Často sme naivne ochutnávali miestne sladkosti a v 100% prípadov nám nechutili, tak sme ich rozdávali miestnym deťom
• V obchodoch väčšinou chýba klimatizácia a čokolády sú roztopené a stuchnuté.
• Oddelenie so zeleninou páchne hnilobou a je tu veľa múch.
• Predávajú sa tu zelené rajčiny, zo zeleniny sa v podstate nedá nič kúpiť.
• V potravinách predávajú aj sušené ryby, ktorých aróma sa šíri po celom obchode.
• Mäso sa predáva v zamrznutých tehlách, ak si chcete nejaké kúpiť, musíte počkať, kým rozmrzne, alebo si ho vysekáte.
• Na rozmrazenom mäse sedia muchy.
• K nákupu vždy dostanete potrebné množstvo igelitiek zadarmo, takže plastami sa tu nešetrí.
• Pri pokladni pracujú dvaja zamestnanci, jeden blokuje a druhý nakladá nákup do igelitiek.
• Kartou sa dá platiť iba vo väčších supermarketoch a vyžadujú podpis na účet, aj po zadaní PIN kódu.

Malajské jedlá

Národným jedlom v Malajzii je Nasi Lemak, ktoré Malajzijčania jedávajú od raňajok do večere. Je zložené zo šiestich základných ingrediencií ktoré sa v závislosti od kuchára líšia. Základom je ryža, uvarená v kokosovom mlieku (také sme nikdy nedostali), kuracie mäso (s kosťou), sušené ančovičky, zelenina, vajíčko, fazuľka alebo sója. Nasi Lemak sme mali niekoľkokrát a vždy bolo iné, preto treba odskúšať viacero reštaurácii.

Kuey toew bolo našim obľúbeným jedlom v Malajzii, až pokiaľ nám doň nenahádzali nasekané kuracie s kosťami. Je to veľmi jednoduché jedlo pozostávajúce zo širších rezancov osmažených na panvici so sójovou omáčkou.

Mee goreng sme tiež jedávali často. Jedlo je v podstate rovnaké ako kuey toew ale rezance sú nahradené “cestovinou” špagetového tvaru.

Murtabak bol našim najobľúbenejším jedlom v Malajzii vôbec. Jeho pôvod je zo Saudskej Arábie a názov murtabak v arabčine znamená zložený. Je to jednoduchá placka, ktorá sa naplní zmesou vajca, zeleniny, cibule, mäsa a vypráža sa ako palacinka.

Roti je jedlo, ktorým nič nepokazíte a navyše je veľmi lacné. Je to niečo podobne ako naša palacinka, ale má inšie cesto a plní sa ešte pri pečení. Môžete si vybrať z množstva sladkých aj slaných plniek. Roti je typickým pouličným jedlom, ktoré nájdete okrem Malajzie aj v Thajsku, Kambodži či Laose.

Tu najchutnejšiu ale robia práve Malajzíčania, lebo pri pečení nepoužívajú rastlinný tuk a placka sa pečie “na sucho.” Ak si na roti sadnete do reštaurácie, dostanete okrem roti aj oranžovú omáčku. Tej sme sa spočiatku báli, ale neskôr sme si bez nej roti nevedeli ani predstaviť

Z pouličných jedál odporúčam vyskúšať grilované krídla, grilované mäso (my sme raz asi raz dostali psie, lebo to nechutilo ako žiadne známe mäso) a vyprážané banány. A pre zábavu skúste aromatické ovocie durian, ktoré Malajzijčania a Číňania milujú. Je to neobyčajný gastronomický zážitok

Rozvinutosť, ale veľké nedostatky

Z krajín, ktoré sme navštívili je Malajzia najviac zanesenou odpadom (s Indonéziou to porovnať nevieme). Malajzia rozhodne nie je krajina tretieho sveta, a preto nás nemilo zaráža, že tu neexistuje ani separovanie odpadu a plastové igelitky tu rozdávajú ku každému nákupu. Pritom nás vysmiali, keď sme si na nákup doniesli vlastnú plátenú tašku, boli sme úplne za divných. Plastových fliaš je tiež požehnane, už len preto, že voda nie je pitná a musí sa kupovať balená.

Práve Borneo nám prišlo byť v tomto ohľade najhoršie. Keď sa to skombinuje aj so sústavným odlesňovaním a vysádzaním palmových plantáží, Borneo bude pre turistov stále menej a menej atraktívne. Už v období, kedy sme Borneo navštívili tu bolo neporovnateľne menej turistov voči ostatným ázijským destináciám.

https://www.flickr.com/photos/cifor/38802487905

Pohľad z lietadla na palmové plantáže vyzerá ako kožná choroba na tvári Zeme. (zdroj)

Popravde sa Malajzia v našom rebríčku veľmi vysoko neumiestnila. Môže za to aj fakt, že táto krajina je viac rozvinutá ako ostatné ázijské krajiny, ktoré sme navštívili. Nečakali nás tu každodenné prekvapenia, ktoré by nám vyrážali dych ako napríklad v Kambodži, Laose či Mjanmarsku.

Dych nám vyrážal iba smrad v potravinách či na trhoch a z krajín juhovýchodnej Ázie bola Malajzia tou najsmradľavejšou. Na druhej strane, sme radi, že sme mali možnosť vidieť naživo tak úžasné stvorenia ako sú orangutany, proboscis opičky a krokodílie farmy

Celá FOTOGALÉRIA

The post Malajzia a čo treba vedieť pred návštevou tejto aromatickej krajiny appeared first on TripLovers.

Laos je málo známou krajinou JV Ázie, ktorá nemá nič svetoznáme ako jej okolitý susedia. Napriek tomu bol Laos presne taký, ako sme si predstavovali juhovýchodnú Áziu. Suché a prašné ulice, plno dobiedzavých komárov, ale hlavne plno zážitkov na motorke, krásne zelené pralesy, majestátne jaskyne, kúpanie vo vodopádoch a milí domáci

Laos sme navštívili na 20 dní, v priebehu toho času sme absolvovali návštevu:

• Vientiane
• Thakhek loop
• Vang Vieng
• Luang Prabang
• Plavba po rieke Mekong

Obsah

• Víza
• Kedy navštíviť Laos
• Peniaze a bankomaty v Laose
• Očkovanie
• Angličtina a dorozumievanie sa
• Tours na vlastnú päsť vs. agentúry
• Jedlo a reštaurácie v Laose
• Prečo sa laoské pralesy neklčujú?
• Jednoduchosť života v Laose

Víza

Víza do Laosu sme si ich vybavili bez problémov (a bez úplatkov) na letisku vo Vientiene. Pred zaplatením víz treba vypísať požadované formuláre (pero si dones svoje), s ktorými nám pomohol zamestnanec letiska, na to určený. Cena 30 dňových víz pre Slovákov je 30 USD. Treba mať pripravené 2 fotografie pasového formátu. Po zaplatení víz sme obdržali nálepku v pase a „slíž,“ ktorý bolo potrebné pri odchode z krajiny odovzdať.

Netreba zabúdať, že platnosť pasu nesmie byť kratšia ako 6 mesiacov, lebo v prípade Vientianskeho letiska, sme si mohli vyzdvihnúť batožinu až po vstupe do krajiny. Celý proces vybavenia laoských víz trval približne 1 hodinu.

Laos sme opúšťali cez hraničný priechod v Huay Xai. Na toto hraničnom priechode je vraj vyžadovaný úplatok 1 USD do pasu. My sme im žiaden úplatok nedali. Odovzdali sme „slíž“ a bez problémov sme sa dostali do Thajska

Kedy navštíviť Laos

Obdobie od októbra do marca je v Laose obdobím sucha s ideálnymi teplotami pre „letné“ aktivity. V severnejšom meste Luang Prabang až tak teplo nebolo a sveter sa neraz hodil. Obdobie dažďov trvá od apríla do septembra. Výhodou obdobia dažďov je až gýčová zeleň a bujné vodopády. Preto odporúčam navštíviť Laos v októbri, koncom obdobia dažďov

Peniaze a bankomaty v Laose

Laos má svoju vlastnú menu – lao kip. Maximálny možný výber z bankomatu je 1 500 000 kipov (cca 155 €). Laoské kipy majú iba papierovú podobu a často sme sa dostávali k veľmi špinavým, priam plesnivým kúskom, ktorých nereprezentatívny vzhľad nenaznačoval ich nominálnu hodnotu.

Laosania majú vo zvyku zaokrúhľovať ceny. Za jedlo zaplatíte buď 15 000 kipov alebo 20 000 kipov. Ceny ako 17 000 sa vyskytujú iba ojedinele. Za celú dobu strávenú v Laose sme videli bankovku s najnižšou nominálnou hodnotou len 1 000 kipov, aj keď na internete sa uvádza, že existujú aj menšie. Keď sme v potravinách kupovali fľašu vody za 6 500 kipov, tak sme namiesto výdavku dostali žuvačku

Po odchode z krajiny nám zostali ešte nejaké kipy, ktorých sme sa nevedeli zbaviť. Skúšali sme to na letiskách a aj hneď za hranicami v Thajsku, kde nás vysmiali, keď sme sa opýtali či sa u nich dá platiť aj kipmi. Pričom v laoskom Huay Xai sa dalo platiť aj v thajských bahtoch.

Platba kartou v Laose je v plienkach. Ak sa aj naskytne príležitosť, za platbu kartou musíte ako zákazník uhradiť 3% poplatok, ktorý by mal banke platiť obchodník.

Pred návštevou Laosu sme čítali, že je to tu nečakane drahé. Môže sa to javiť tým, že tu zaokrúhľujú ceny, a aj tým, že za každú drobnosť sa platí vstupné od 0,5 € do 2 €. Na druhej strane je Laos veľmi kompaktný a vďaka tomu sme ušetrili na doprave. Celkovo nás stálo 20 dní v Laose cca 300 € na osobu.

Očkovanie

Pred návštevou Laosu sme si dali zaočkovať žltačku typu A aj B, brušný týfus, a aj besnotu. Osobne na Laos očkovanie proti besnote odporúčam. Túlavých psov sú tu plné ulice a v Luang Prabang nás jedna svorka šiestich psov aj napadla (ušli sme im na motorke). Nepríjemnú skúsenosť sme mali aj v Thakheku, kde sme sa po zotmení presúvali na autobusovú stanicu a neustále prechádzali z jednej strany cesty na druhú, aby sme sa havkáčom vyhli. Samozrejme, v Laose majú nemocnice ale v odľahlých oblastiach by ste sa adekvátnej pomoci asi ťažko dožadovali.

Laos je krajinou s vyšším výskytom malárie, preto odporúčam pred návštevou takýchto krajín kontrolovať mapu výskytu malárie na stránke fitfortravel, kde si presne viete vyhľadať mapu krajiny s vyznačenou rizikovou oblasťou, a tým sa počas vašej cesty vyhnúť, prípadne dodržiavať prísnejšiu prevenciu v malarickej oblasti. My sme kvôli tomu vynechali oblasť 4000 ostrovov, teraz len ľutujeme. 

Angličtina a dorozumievanie sa

Čo sa týka angličtiny a komunikácie s domácimi je Laos z krajín JV Ázie na tom asi najhoršie. Keď sme sa pýtali na cenu a použili slovíčko money, netušili čo od nich chceme. Malo to aspoň výhodu. S ich zlými komunikačnými schopnosťami sa neodvážili za nami chodiť a žobrať ako v Malajzii, Kambodži či Nepáli. Gestikulácia je pre nich tiež úplne neznáma.

Často sa nám stávalo, že v reštaurácii alebo podniku sme obsluhe ukázali prstom na názov jedla v angličtine. Oni ale vôbec nepoznajú latinku, takže s tým mali často vážny problém a buď doniesli niečo iné alebo sa dlhú chvíľu dohadovali s kuchárom, čo nám má pripraviť. V takom prípade im treba rovno ukázať prstom na ich laoské (znakové) písmo.

V Laose a Vietname sme sa často stretávali s bylinkou koriander. Vzhľadom je podobný petržlenu, ale chuťou praciemu prášku, či mydlu. Miestny ju dávajú takmer všade kde sa dá, do polievok, ryže, bagety (lebo je vraj zdravá). Aj keď sme im mnohokrát vysvetľovali že “NO CORIANDER!”, tak vždy iba prikývli, usmiali sa a navarili podľa seba.

Nakoniec sme zhodnotili, že domáci nemajú poňatia o tom, ako sa táto bylinka volá v angličtine, a nemohli mať poňatia čo od nich chceme. Špecialitou bolo, keď nám k jedlu doniesli koriandrovú polievku, hneď na to, ako sme ich poprosili o hlavné jedlo bez koriandru. Čistá provokácia

Tours na vlastnú päsť vs. agentúry

Laos je malá krajina a turisti majú zväčša rovnakú trasu. Na najturistickejšej trase medzi Vientianom, Vang Viengom a Luang Prabangom sa oplatí využívať organizované autobusy, ktoré sa dajú rezervovať na väčšine ubytovaní. Vychádzajú lacnejšie akoby ste si cestu organizovali sami lokálnou dopravou. Overovali sme to na sebe a cesta na vlastnú päsť zabrala zbytočne veľa času a ešte sme si priplatili.

Veľmi výhodne vychádzajú zážitkové aktivity vo Vang Vieng. Napríklad celodenné tour s agentúrou a troma aktivitami vás vyjdú rovnako akoby ste si sami organizovali iba jednu z nich. Cenovo sa veľmi oplatí zip line.

Jedlo a reštaurácie v Laose

Pred cestou do Ázie sme čítali rôzne odporúčania, čo robiť preto aby sme nemali problémy s lokálnou stravou. Jedna z rád tvrdí, že by sme si mali vyberať reštaurácie a podniky kde, je plno domácich. Vo zvyšných krajinách JV Ázie sme túto radu nemali problém dodržiavať, ale v Laose sme nevedeli nájsť žiadne podniky, kde by sedeli aj domáci. Teda okrem jedného na “loope”. Namiesto s domácimi sme v pouličných reštauráciách jedávali so všetkými psami z dediny, ktorí čakali na zbytky jedla.

V Laose nám spočiatku veľmi nechutilo. Bolo to aj preto, lebo ako prvú destináciu sme si vybrali Thakhek. V tomto odľahlejšom regióne sme mali na výber len z polievky Pho a Fried rice, teda rizota. Na svoje sme si prišli až vo Vang Vieng a Luang Prabang, kde sme objavili bagety, ako pozostatok po francúzskej kolonizácii. Z množstva kombinácii sme vždy volili tuniakovú bagetu, predsa len, tuniak z konzervy je najbezpečnejšia voľba. Medzi naše obľúbené jedlá patrili palacinky, nazývané creppes s rôznymi plnkami. Najoblúbenejšie jedlo aké sme v Ázii jedávali bolo bravčové alebo kuracie mäso s bazalkou, volským okom a ryžou – Thai Basil Chicken.

V Laose sa vyrába najlepšie pivo regiónu, Beerlao  Je tým najlepším, čo sme v JV Ázii pili za celého pol roka. Laos má aj najlepšiu kávu. Tá sa robí zo salka iba v ľadovej verzii, a aj keď sme sa z počiatku obávali z čoho je ľad vyrobený, vždy to bolo ok

V Luang Prabang sa nám stala jedna vtipná príhoda. Smerom na night market sme chceli do smetí vyhodiť prázdny pohár z lao coffee. Chceli sme ho vyhodiť do prívesu auta, o ktorom sme si mysleli, že zhromažďuje smeti z night marketu. Už sme tam išli hodiť prázdny pohár, ale v tom sme si všimli, že príves je naložený dózami plnými jedla (čo nepredajú, odvezú a dovezú späť na ďalší deň).

Prečo sa laoské pralesy neklčujú?

Počas druhej Indočínskej vojny (Vojna vo Vietname) medzi rokmi 1955 až 1975 bolo na Laos zhodených viac ako 2 milióny ton bômb. Množstvo munície, ktoré bolo zhodené na území Laosu malo okrem skrytých komunistických tovární na zbrane zničiť hlavne Ho Chi Minovu cestu, cez ktorú komunisti zo severu pašovali zbrane a infiltrovali sa do Južného Vietnamu. V laoských pralesoch sa nachádza toľko nevybuchnutej munície, že výrub pralesa nie je možný, čo je na jednej strane dobre.

Na druhej strane v dôsledku nevybuchnutej munície umierajú ľudia dodnes. V priemere jedna osoba za deň. Preto si dobre zvážte, či si odbehnete do lesa na malú.

Jednou z atrakcií v Laose je pole džbánov Phonsavan. Práve na tomto mieste môžete ako turista vidieť množstvo varovných tabúľ, ktoré obmedzujú váš pohyb. To ale nie je nič v porovnaní s deťmi, ktoré sa nemôžu ísť hrať za plot školského dvora, lebo sa na tomto území nachádza nevybuchnutá munícia. O odstraňovanie nevybuchnutej munície sa v krajine stará organizácia UXO Lao. Od vzniku organizácie bola prácne vyčistená iba nepatrná časť územia z rozlohy krajiny. Aj preto je dnes Laos jednou z najmenej rozvinutých krajín juhovýchodnej Ázie.

Jednoduchosť života v Laose

Popravde sme od Laosu nemali žiadne očakávania a prekvapil nás najmä svojou jednoduchosťou Našimi najväčšími zážitkami ostane ako sme križovali odľahlý región na skútri za mestom Thakhek. Míňali dediny, bambusové domčeky, kývajúce deti a krásne scenérie prírody. Práve v tomto regióne na nás pozerali detičky ako na zjavenie a nevedeli od nás odtrhnúť zrak. Civilizácia tu je len čiastočne a to len v podobe mobilných telefónov a internetu.

Laoskí rodičia musia pracovať aj keď majú malé deti, inak by neprežili. Starý rodičia musia v krajinách ako Laos a Kambodža pracovať doslova do smrti. Niečo ako rodičovská dovolenka či dôchodok tu neexistuje. 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Zelený Laos a čo treba vedieť pred návštevou tejto krajiny appeared first on TripLovers.