Neznáma a neprebádaná Litva ponúka dovolenku, kde sa nebudete tlačiť s turistami, dokonca ani pri tých najznámejších miestach. Dovolenku plnú pokoja a prírodnej krásy. V tomto článku ti predstavíme 10 miest v Litve ktoré stojí za to navštíviť!

10 miest v Litve ktoré stojí za to navštíviť

Čo vidieť v Litve? Litva nie je bežná dovolenková destinácia a na túto otázku nepozná odpoveď hocikto. Málokto si ju vyberie na spoznávanie. Avšak má to výhody, lebo v tejto krajine sa naozaj s turistami tlačiť nebudeš ani pri tých najznámejších a najkrajších miestach v Litve.

1) Piesočné duny na polostrove Kuršská kosa a mestečko Nida

Piesočným polostrov Kuršská kosa sa tiahne v tvare úzkej, mierne ohnutej dúhy z Kaliningradskej oblasti do Litvy a oddeľuje Kuršský záliv od Baltského mora. Polostrov je široký v niektorých miestach len 400 metrov. Na jeho území sa nachádza národný park Kuršská kosa, alebo aj Curonian split. Pozdĺž celej Kuršskej kosy sa dvíha rad piesočných dún s výškou do 70 metrov. Väčšina územia je pokrytá borovicovými lesmi.

Turisti, ktorí Litva navštívili, sa v drvivej väčšine zhodnú, že tým najkrajším miestom v Litve sú práve tieto piesočné duny a rozprávkovo upravené mestečko Nida, s drevenými domčekmi v rôznych sviežich farbách

Z mestečka Nida vedie cez typický severský les plný machov, lišajníkov a ihličnanov, náučný chodník ku piesočným dunám. Tento chodník poskytuje pravdepodobne tie najkrajšie prírodné scenérie aké môžeš na Pobaltí nájsť. Všetko je prehľadne značené a upravené, takže sa tu ľahko zorientuješ

2) Kryžių kalnas (Hora krížov)

Mohlo by sa zdať, že Hora krížov je len umelo vybudovaným pútnickým miestom pre kresťanov. Čiastočne je to pravda, ale súčasne je aj symbolom odporu Litovcov voči okupačnému sovietskemu režimu.

Prvé kríže boli na pahorku osadené v prvej polovici 19. storočia na pamiatku obetí poľského novembrového povstania z roku 1831, ktoré tam boli pochované. Následne kríže pribudli s ďalšími obeťami pochovaný mi po januárovom povstaní z roku 1863.

Začiatkom 20. storočia bolo na mieste len okolo 100 krížov. Ich počet sa postupne zvyšoval s pribúdajúcim množstvom pútnikov. Sovietsky zväz, ktorého súčasťou bola aj Litva, sa niekoľkokrát pokúsil toto miesto, ako nežiaduci náboženský a národný symbol Litvy, zlikvidovať hrubou silou – buldozérmi. Avšak miestny ich znova postavili.

Dves tu stojí nespočetné množstvo krížov, najrôznejších materiálov, z celého sveta. Odhady hovoria, že ich je tu okolo 55 000, ale neberúc do úvahy malé, menšie, najmenšie kríže a ružence. Pri štatistikách by sa mohlo zdať, že toto miesto je obrovské, no Hora krížov je v skutočnosti veľmi kompaktná. Na veľkých krížoch visia menšie, a na nich menšie a ešte menšie. Ale ani veľkosť nič neuberá na jedinečnosti tohto úžasného miesta

3) Trakai

Tehličkový hrad na jazere Galvės je najfotogenickejším miestom v Litve. História hradu siaha do 13. storočia, kedy sa križiaci rádu nemeckých rytierov snažili ovládnuť územie dnešnej Litvy. Litovské knieža Gediminas si v roku 1321 zvolil túto jazernú oblasť na stavbu hradu a preniesol sem svoje sídlo z Kernavė, vtedajšieho hlavného centra Litvy. Krátko na to knieža Gediminas založil ďalší hrad a nové hlavné mesto Vilnius. Na Trakai sa už nevrátil.

Trakajský hrad bol začiatkom 15. storočia prestavaný na obytnú rezidenciu litovských panovníkov. Rýchlo však začal stracať na význame. V 18. storočí sa z hradu stalo väzenie a nakoniec bol zrúcaný a zachovali sa len zvyšky veží a hradieb.

Dnes je možné hrad navštíviť, plaviť sa po jazere alebo len pozerať na jeho panorámu s pečenými taštičkami Kibinai v ústach.

4) Vilnius

Litovská povesť o založení Vilniusu hovorí, že mesto bolo založené potom, ako sa vládnucemu kniežaťu Gediminasovi vyjavil veštecký sen o železnom vlkovi, ktorý stojí na kopci. Keď požiadal kňaza o vysvetlenie, dozvedel sa, že musí postaviť hrad a veľké mesto na vrchole kopca.

A tak dal postaviť Gediminasov hrad, najvýznamnejšiu pamiatku Vilniusu. Litovci nazývajú Vilnius aj mestom baroka. Množstvo stavieb sa tu nachádza z tohto obdobia.

Dnes je Vilnius najväčším a zároveň hlavným mestom Litvy. Vyše dve tretiny obyvateľov tvoria Litovci. Tento údaj by však nebol zaujímavý, keby do konca druhej svetovej vojny neboli len malou minoritou v meste.

V medzivojnovom období, keď mesto patrilo Poľsku, tvorili Litovci iba 0,8 % obyvateľov mesta. A v čase cárskeho Ruska iba 2 %. V týchto časoch mestu dominovalo obyvateľstvo poľského a židovského pôvodu.

5) Väznica Lukiškės

Samotné hlavné mesto Litvy ponúka ešte jednu špecialitu, a ňou je možnosť návštevy už bývalej väznice Lukiškės.

Väznica Lukiškės sa používala ešte v roku 2019 a už v tom čase tu prebiehali prvé prehliadky súbežne s bežným fungovaním väznice. Po tomto roku boli všetci väzni rozmiestnený do nápravných zariadení po celej krajine. Dnes už v Litve žiadne väzenie v pravom slova zmysle neexistuje. Bola to jediná väznica v Litve a to z toho dôvodu, že za čias ZSSR bola dimenzovaná aj pre potreby okolitých krajín.

Na začiatku išlo iba o úradnú stanicu kde trestancov triedil prípadne si odpykávali len krátke tresty. No táto stanica nepostačovala a kvôli výstavbe novej bola tá pôvodná zbúraná. Nová a výrazne väčšia väznica sa realizovala na začiatku 20. storočia a na svoju dobu ponúkala veľmi nadčasové a moderné riešenia.

Počas prehliadky väzenia sa dozvieš kopec zaujímavostí o fungovaní väzenského systému, ale aj čo to zo života väzňov a dozorcov. Celá prehliadka začína procesom prijímania do väzenia, pokračuje do svätýň, väzenských cel, spŕch, návštevných miestností, dielni a ostnatého oplotenia so psami. Celá prehliadka je vedená interaktívnou formou.

V dnešnej dobe je väzenie využívané ako alternatívny priestor s ateliérmi, múzeom, barom a koncertnými priestormi. Aktuálne má prenájomca zmluvu do roku 2023. V priebehu toho sa dá väznica navštíviť, potom sa uvidí lebo domácim sa to veľmi nepáči. Nechcú mať v centre mesta väznicu a všeobecne stavbu evokujúcu niečo negatívne. Preto obyvatelia Vilniusu chcú dať väznicu Lukiškės zbúrať a urobiť tam niečo nové.

6) Národný park Dzūkios

Národný park Dzūkios je najväčším národným parkom v Litve. Bol založený len v roku 1991 s najhlavnejším cieľom chrániť borovicové lesy. Tie tvoria viac než 90% rozlohy parku.

Nás tento národný park oslovil najmä borovicami vysadenými do radov a machovým kobercom, ktorý pôsobí ako prírodná deka Výhľad na borovicové lesy až za horizont sa dá zažiť z rozhľadne v mestečku Merkiné. V mestečku sa nachádza aj mohyla Merkinės piliakalnis zo 14. storočia. Na nej sa kedysi nachádzal drevený hrad z obranného systému Nemuno. Na vrchole mohyly je osadená už iba vlajka.

7) Gruto parkas

Cieľom expozície Gruto Parkas je poskytnúť návštevníkom príležitosť vidieť skutočnú sovietsku ideológiu, ktorá dlhé desaťročia potláčala litovský národ. Exponáty svedčia o praktikách sovietskej politiky s využitím vo všetkých smeroch. Najmä tých umeleckých.

Avšak vedenie parku si nedalo záležať na popisoch exponátov. Preto bol pre nás Grūto parkas len niečo ako park výstavy sochárskeho umenia z čias socializmu, kde si staršia generácia môže zaspomínať. Najmä na to dobré ako kvas, pionierske tábory, pobyt v prírode a hlavne staré dobré kovové preliezky, pri ktorých výške sa dnes zapotáca nejedna mamička

8) Litovský Stred Európy

O polohu geografického stredu Európy vedú dlhé desaťročia diskusie a spory. Hlavným problémom je stanovenie presných hraníc starého kontinentu vrátane začlenených priľahlých ostrovov, berúc alebo neberúc do úvahy nadmorskú výšku či objem hôr. Presné určenie tohto centra závisí od použitej metódy, ktorou je najčastejšie použitie ťažiska.

Mnohé krajiny, východnej a strednej Európy, vrátane Slovenska, deklarujú stredy Európy na svojom území. Prvé meranie vykonal v roku 1775 poľský astronóm Szymon Antoni Sobiekrajski a označil ako stred Európy mestečko Suchowola v severovýchodnom Poľsku. Neskôr pribudli stredy Európy aj na Slovensku, na Ukrajine, v Nemecku, Rakúsku, Česku, Bielorusku, Estónsku a Litve.

Stred Európy v Litve počítali nejakí Francúzi, ktorí brali do úvahy aj Kanárske ostrovy, Azorské ostrovy, Island, Špicbergy a pohorie Ural. Celkovo je litovský stred Európy považovaný za najprijatelnejší pre odborníkov, zaoberajúcich sa touto problematikou.

9) Národný park Aukštaitija

Národný park Aukštaitija bol založený v roku 1974 a je najstarším národným parkom v Litve. Rovnako ako národný park Dzūkios, aj tento v drvivej väčšine pokrývajú borovicové lesy. Zaujímavosťou je, že niektoré borovice dosahujú vek 200 rokov.

Za nádhernými borovicovými lesmi sa ukrýva 126 jazier. Mnohé z nich sú prepojené riečkami a potokmi a sú ideálne na vodnú turistiku. Jazerá pokrývajú 15,5 % parku. Najzaujímavejším je jazero Baluošas, z ktorého vytŕča sedem ostrovov, pričom jeden z nich má vlastné malé jazero. Národný park Aukštaitija je jedno z tých najpokojnejších miest aké sme v Litve objavili

10) Lithuanian Folk open air museum

Návšteva Pobaltia sa nezaobíde bez prechádzky open air múzeom, teda skanzenom. Ten najväčší a najkrajší litovský skanzen sa nachádza za mestom Kaunas. Je dokonca jedným z najväčších skanzenov pod holým nebom v Európe.

V open air múzeu sa nachádza takmer desiatka dediniek, každá odzrkadľujúca jedinečnosť konkrétneho litovského regiónu. Vo vnútri domčekov ale aj veterných mlynov sa nachádzajú rôzne expozície, typické pre skanzeny. Popisky k exponátom sú žiaľ iba v litovčine.

Ak sa chystáš na Pobaltie, inšpiruj sa našími cestami po Litve a spoznaj ju ešte trochu viac: Kam vo Vilniuse a tipy na netradičné výlety v okolí

A na záver, odporúčame Litvu aj ochutnať! Zaujímavé tipy na ešte zaujímavejšie jedlá nájdeš na: To málo čo sme v Litve stihli ochutnať

The post Neprebádaná Litva. Toto je 10 miest, ktoré stojí za to navštíviť! appeared first on TripLovers.

Ako sa šoféruje v Bosne a Hercegovine? Túto otázku sme si kládli aj my. Do Bosny a Hercegoviny sme vstupovali s množstvom predsudkov. Najmä čo sa týka stavu ciest. A aká bola realita? Nuž, ďaleko prekvapivejšia než sme len mohli dúfať

Obsah:

• Je šoférovanie v Bosne a Hercegovine bezpečné?
• Diaľnice a cestné poplatky v Bosne a Hercegovine
• Dopravné značenie v Bosne a Hercegovine
• Rýchlostné limity v Bosne a Hercegovine
• Cesty v Bosne a Hercegovine
  • Toto sme odsledovali na kruhových objazdoch
• Správanie sa bosnianskych vodičov
• Zvieratá na cestách v Bosne a Hercegovine
• Policajti, doklady a alkohol v krvi, radary
  • Radary v Bosne a Hercegovine
  • Policajti v Bosne a Hercegovine
  • Vodičský preukaz a doklady v Bosne a Hercegovine
  • Alkohol v krvi za volantom v Bosne a Hercegovine
• Čo nás na cestách v Bosne a Hercegovine prekvapilo?
• Parkovanie v Bosne a Hercegovine
• Tankovanie a benzínové pumpy v Bosne a Hercegovine

Je šoférovanie v Bosne a Hercegovine bezpečné?

Do Bosny a Hercegoviny sme vstupovali s množstvom predsudkov. Najmä čo sa týkalo stavu ciest a morálky vodičov. Naše mierne obavy pramenili aj z toho, že Janka bola v tom čase v 7. mesiaci tehotenstva.

Avšak po vstupe do Bosny a Hercegoviny nenastala žiadna apokalypsa. Cesty, vodiči a aj vozidlá na ceste, všetko bolo v ďaleko lepšom stave ako sme očakávali. Z pohľadu šoféra to bola doposiaľ prekvapivo najpohodovejšia krajina Balkánu.

Diaľnice a cestné poplatky v Bosne a Hercegovine

Bosna a Hercegovina má spomedzi balkánskych krajín pravdepodobne najnižší počet kilometrov diaľnic. Väčšina z nich sa nachádzajú v okolí hlavného mesta, Sarajeva. Kvôli absencií diaľnic treba počítať s tým, že sa výlet môže predĺžiť práve kvôli jazdným dobám.

Nedostatok diaľnic však kompenzuje aspoň ich kvalita (teda aspoň podľa našich skúseností). Vozovka je vo veľmi dobrom stave, takže sa naozaj dá jazdiť maximálnou povolenou rýchlosťou (130 km/h) bez toho aby z pasažierov vytriaslo dušu.

Diaľničné úseky v Bosne a Hercegovine sú spoplatnené formou mýta. Na vstupnej mýtnici si treba prebrať lístok s odfotenou ŠPZ (EČK) a pri výjazde zaplatiť. Diaľničné poplatky sa dajú uhradiť v hotovosti ale aj kartou. Vďaka mýtnemu systému je na diaľniciach málo áut. Za vstup na diaľnicu platia aj motorky v rovnakej výške ako autá.

Dopravné značenie v Bosne a Hercegovine

Dopravné značenie považuje za jedno z tých lepších na Balkáne. Značiek bolo dostatok, vedeli sme sa podľa nich orientovať a nedochádzalo ku kolíznym situáciám. Samozrejme sa vyskytli aj podivné veci ako napr. značka STOP a daj prednosť na jednej tyčke, alebo situovanie značenia v divnej výške asi 1 cm od zeme, alebo nezmyselne usporiadanie značiek ako napr. 40-ka a kúsok za tým koniec 70-ky.

Čo nám trošku vadilo, bolo, že pred mnohými križovatkami boli značky umiestnené v nevhodnej vzdialenosti. Teda moc skoro alebo moc neskoro. Preto sa nám stalo, že sme prehliadli STOP-ku. Tiež nám vadili chýbajúce údaje o dĺžkach tunela, hlavne keď boli naozaj dlhé.

No a v neposlednom rade si asi úplne každý všimne, že tabule s názvami obcí vo viacerých jazykoch bývajú obliate červenou farbou (akože krvou), dostrieľané guľkami alebo posprejované. V závislosti od toho, v ktorej časti Bosny a Hercegoviny sa nachádzate, nevraživosť medzi jednotlivými etnikami stále pretrváva, napriek tomu, že infraštruktúra si prešla skutočnou obnovou.

Rýchlostné limity v Bosne a Hercegovine

Rýchlostné obmedzenia v Bosne a Hercegovine sú nasledovné:
• obec – 60 km/h
• medzimesto – 80 km/h
• diaľnica – 130 km/h, motorky môžu ísť na diaľnici maximálnou rýchlosťou len 100 km/h

Pravidelne sa za nami tvorila kolóna keď sme išli predpisovo. Keď sme zrýchlili, nepomohlo to. A keď sme im uhli, hneď nám ušli

Cesty v Bosne a Hercegovine

Cesty v Bosne a Hercegovine nie sú výborné, ale sú veľmi dobre zjazdné aj pre obyčajne osobné auto. Na balkánske pomery sú cesty v Bosne nad očakávanie, aj keď vždy sa nájdu miesta kde si človek musí zahryznúť do jazyka. Je však potrebné podotknúť fakt, že s narastajúcu nadmorskou výškou sa stav ciest zhoršuje.

Do značnej miery sú cesty obrazom jednotlivých národov, žijúcich v danej oblasti Bosny a Hercegoviny. Najlepší stav ciest sme jednoznačne zaznamenali v blízkosti chorvátskych hraníc a tie najhoršie v častiach kde prevažujú bosniacky Srbi.

Najväčším problémom pri tranzite v Bosne a Hercegovine je absencia diaľnic a fakt, že na kľukatých obecných cestách nie je veľa možností predbiehať. A tak sa s každou jednou brzdou cesta výrazne predlžuje. Navyše pri vyhýbaní sa na úzkych cestách, keď potrebuješ vyjsť na krajnicu, ťa prekvapí tradičný vysoký balkánsky obrubník alebo v lepšom prípade štrk a rozrušená krajnica.

Pozor si treba dávať na retardéry. Tie sú v Bosne a Hercegovine od výšky špagety po odjebem ti dekel. A tiež sa treba psychicky pripraviť na cúvanie v úzkych uličkách v kopcoch Sarajeva

Toto sme odsledovali na kruhových objazdoch

Dvojpruhové kruhové objazdy sú v Bosne a Hercegovine celkom štandard. Odsledovali sme, že vonkajší pruh používajú iba v prípade, ak chcú vyjsť na prvom výjazde. V prípade, keď chcú ísť druhým, tretím alebo štvrtým výjazdom, dávajú sa do vnútorného pruhu aby si zachovali ideálnu stopu. V prípade použitia druhého výjazdu prechádzajú cez kruhový objazd viac menej rovno. Takže ak chceš vyjsť na 2. výjazde a nepoužiješ vnútorný pruh, tak chaos na kruháči spôsobíš ty a nie oni.

Správanie sa bosnianskych vodičov

Od Bosniackych vodičov sme očakávali neohľaduplnosť a nedisciplinovanosť. Samozrejme aj taký sa nájdu, ale v konečnom dôsledku sme boli prekvapení, že to predsa len nebolo až také zlé. Alebo sme si už z našich predchádzajúcich výletov zvykli na všetky tie balkánske neduhy?

• Buď jazdia strašne rýchlo alebo strašne pomaly, nič medzi.
• Nie vždy sa obťažujú zastaviť na STOPke. A to isté čakajú aj od teba! Takže sme niekoľkokrát porušili STOP-ku, lebo sme videli, že vodič za nami je odhodlaní pokračovať a skončil by v našom kufri.
• Smerovky používajú sporadicky
• Vletia na “kruháč“ ako keby boli na hlavnej. Toto zatiaľ platilo v každej balkánskej krajine kde sme boli.
• Jazdia v ideálnej stope, teda prechádzajú do protismeru a neunúvajú sa veľmi uhnúť. Minimálne idú aspoň po čiare. Tiež typický balkánsky zvyk.
• Keď idú niečo len na rýchlo riešiť (napr. rýchly nákup v pekárni) odstavia auto tak ako prišli a nechajú ho tam.
• V prípade dvoch jazdných pruhov, majú zvykom odparkovať na ceste v pravom pruhu a ísť si riešiť súkromné záležitosti aj na dlhšie.
• Ale nečakane nám dali veľakrát aj prednosť (napr. pri odbáčaní doľava).

Zvieratá na cestách v Bosne a Hercegovine

Keďže sme prevažnú časť výletu po Bosne a Hercegovine strávili v mestách, s výskytom dobytka na cestách sme skúsenosti nemali. Ale verím tomu, že počas leta a najmä v horách by sme stopercentne stretli minimálne jednu čriedu. Avšak cestu nám často skrížil nejaký túlavý ale aj netúlavý pes. Radi vylihovali priamo na ceste. V Travniku sa dokonca za nami jeden rozbehol a bežal s našim autom niekoľko desiatok metrov.

Policajti, doklady a alkohol v krvi, radary

Radary v Bosne a Hercegovine

Čo nás v Bosne a Hercegovine naozaj prekvapilo, bolo množstvo stacionárnych radarov v obciach. Často boli situované najmä pri školách, kde takto kontrolovali zníženú povolenú rýchlosť (40 km/h). Najväčšie množstvo stacionárnych radarov sme si všimli v chorvátskej časti krajiny, kde boli doslova v každej dedine.

Policajti v Bosne a Hercegovine

Za celý čas čo sme strávili v Bosne sme videli viacero policajtov a dopravných hliadok, ale nemali sme osobnú skúsenosť. Viackrát sme videli ako policajti odstavovali a jedenkrát výslovne ako sliedili po ŠPZ (EČK). Ale našťastie pred nami išiel Nemec, ktorého si odstavili

V Bosne a Hercegovine je zvykom blikať protiidúcim autám, keď ste práve minuli policajnú hliadku.

Vodičský preukaz a doklady v Bosne a Hercegovine

Pri vstupe do Bosny a Hercegoviny treba vo väčšine prípadoch predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. Pre šoférovanie v Bosne a Hercegovine je potrebné mať medzinárodný vodičský preukaz podľa viedenského dohovoru o cestnej premávke. V našom prípade ho kontrolovali pri vstupe do krajiny.

Alkohol v krvi za volantom v Bosne a Hercegovine

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať stopy alkoholu v krvi. V Bosne a Hercegovine je povolených maximálne 0,3 promile v dychu.

Čo nás na cestách v Bosne a Hercegovine prekvapilo?

• Bosniaci si nechávajú otvorene okienka a vetrajú aj keď nie sú pri aute. Na Slovensku sa niečo také považuje za nabádanie na krádež.
• Pri cestách sme videli niekoľko vrakovísk, bez oplotenia, bez ohrady.
• V obci Tihaljina si zo smerovej tabule urobili obecnú tabuľu, na ktorú lepia úmrtné parte.
• Každé tretie auto má “guľu”
• Vozový park nie je ani zďaleka taký starý ako sme očakávali. Aj keď sa tu nájdu staré albánske Mercedesy a taktiež staré VW Golf, nie sú tak strašne dogabané ako v iných balkánskych krajinách.

Parkovanie v Bosne a Hercegovine

V turistických mestách ako Sarajavo, Mostar, Travnik, Jajce, Banja Luka sa všade za parkovanie platí. Ak sa tu neubytuješ, plateniu za parkovné sa zrejme nevyhneš. Čo si tak pamätáme, tak cena bývala okolo 1€ za hodinu.
Pri zaujímavostiach mimo miest, sú väčšinou vybudované aspoň malé odstavné plochy na parkovanie. V drvivej väčšine neplatené, ale boli sme mimo hlavnej sezóny. Platili sme iba pred Tunelom Spásy. Parkovacie miesta bývajú vo väčšine vyznačené čiarami ale môže sa stať, že niekde čiary nie sú. V takom prípade sa treba pozrieť, či nie sú na asfalte olejové fľaky. Tak spoznáš kde stávajú miestny

Pri parkovaní nie sú Bosniaci až takí ohľaduplní. Zvyknú niekoho vyblokovať svojím zaparkovaným autom. Potom sa ty aj celé sídlisko zobudíte na trúbenie vodiča, ktorý potrebuje odísť.

Tankovanie a benzínové pumpy v Bosne a Hercegovine

Na benzínových pumpách často chýba informačná tabuľa s cenami pohonných hmôt. Inak sa tu bežne tankuje asi o 30 centov na liter lacnejšie ako na Slovensku.

The post Ako sa šoféruje v Bosne a Hercegovine? Cesty, predsudky a prekvapenia! appeared first on TripLovers.

Náš posledný roadtrip vo dvojici. Vyrážame neštandardné v nedeľu a smerujeme na juh za teplom. Je ešte len apríl a náš čaká nepredvídateľné striedanie počasia. Na pláne máme aj spanie v aute, napriek tomu, že je manželka v 7. mesiaci tehotenstva.

Obsah:

• Roadtrip v tehotenstve, vyrážame na Balkán!
• Rýchly prechod CHORVÁTSKOM
  • Split a Omiš
  • Zadvarje a farebné jazerá na juhu Chorvátska
• Skutočný dôvod cesty – Bosna a Hercegovina
  • Peć Mlini a najväčší bizár hneď v prvý deň
  • Vodopády Velka Kravica a kamenné mesto Počitelj
  • Medžugorie
• Na skok späť do CHORVÁTSKA
  • Zelený štvrtok a my jeme len mäso
  • Dubrovník
• Trochu alternatívny hraničný prechod a sme späť v BOSNE A HERCEGOVINE
  • 3 zastávky cestou do Mostaru
  • Mostar – oddych a dobré jedlo
    • Zmeny plánov, ktoré sme neoľutovali
  • Sarajevo – na hranici dvoch svetov
  • Významné udalosti, ktoré dostali Sarajevo na mapu historických dejín
  • Sarajevo 1984
    • Schátrané športoviská po Olympijských hrách v roku 1984
  • Obliehanie Sarajeva a Tunel nádeje
  • Zasnežený odchod zo Sarajeva a ďalšie zmeny plánov
  • Bosnianske pseudopyramídy
  • Kamenné gule
  • Do kopcov a z kopcov v Travniku
  • Jajce, mesto vody
    • SHITSTORY cestou do Banej Luky
  • Banja Luka
• Začíname strastiplnú cestu domov
  • Spomenik Mrakovica
    • Po dvoch týždňoch prišiel čas aj na nadávky
  • Spomenik Jasenovac
    • Ubytovanie v Chorvátsku a ustráchaná majiteľka
  • Posledný spomenik a defekt

Roadtrip v tehotenstve, vyrážame na Balkán!

Rýchly prechod CHORVÁTSKOM

Cesta je do večeru bezproblémová ale stihli sme prísť len do Chorvátska. Tu sme ostali spať v aute na odpočívadle Zir. Ráno nás zobudila teplota 4°C a námraza na aute. Veľmi dobre sme sa nevyspali kvôli chladnému vzduchu

Ráno sme sa chceli zohriať aspoň teplými raňajkami ale oheň na bombe nám neustále sfukoval silný vietor. Podarilo sa nám urobiť si iba čaj a to tiež iba vďaka Jetboilu.

Split a Omiš

Z diaľnice schádzame dole pri Splite. Keď vidíme cenu za mýto, tak odrazu chápeme prečo sú diaľnice v Chorvátsku také prázdne. Za použitie cca 500 km diaľnic sme zaplatili vyše 30€. To je pre nás akoby sme mali v tej cene aj to ubytovanie na odpočívadle

Po peknom dni v Splite a Omiši si užívame naše prvé ubytko, ktoré sme bookli cez Booking. V popise ubytovania bolo, že apartmán sa nachádza 170 metrov od pláže, ale majiteľ zabudol spomenúť že výškových

Po príjazde sme sa hneď zvítali. Milan vyšiel s auta a predstavil sa, na to aj majiteľ odvetil, aj ja Milan. A na to som vyšla z poza auta ja a ukázala na bruško so slovami “aj tu Milan.”

Zadvarje a farebné jazerá na juhu Chorvátska

2 dni v Chorvátsku trávime v pohode. Navštívili sme ešte trhy v Zadvarje a farebné jazerá na juhu Chorvátska, kde sme sa asi 30 km predbiehali so slovenskou cykloskypinkou. V skutočnosti bolo Chorvátsko len zámienkou (pred svokrou) a našim plánom bola návšteva Bosny a Hercegoviny.

Skutočný dôvod cesty – Bosna a Hercegovina

Hneď po prechode hraníc sa modlíme aby sa stav ciest rapídne nezhoršil. Aj keď pri ceste za našou prvou zastávkou nás navigácia posiela do buriny, nespanikárili sme a našli sme skutočnú príjazdovú cestu

Peć Mlini a najväčší bizár hneď v prvý deň

Prvou zaujímavosťou v Bosne a Hercegovine bola oblasť Peć Mlini. Historicky bola táto oblasť prerušovane osídlená už od staršieho neolitu až do súčasnosti. Na tomto mieste vyviera mohutná rieka Tihaljina z masívu vápencových skál. Hneď pod prameňom sa nachádza 7 skeletov bývalých mlynov, ktoré využívali energiu silného toku rieky.

Nad prameňom rieky je významné archeologické nálezisko v jaskyni Ravlića, kde boli objavené nálezy z obdobia neolitu a to najmä keramika s farebnými ornamentami. Podľa dôkazov bola jaskyňa obývaná od neolitu do staršej doby bronzovej, kedy pravdepodobne spadla časť stropu jaskyne, čo donútilo jej obyvateľov nájsť si bezpečnejší úkryt.

V Bosne nás víta ten najväčší bizár hneď v prvý deň. Keď cestujeme z Pèc Mlini do Medžugoria na križovatke míňame ošarpanú smerovú tabuľu. Pozerám na Mima a hovorím “Na tej smerovej tabuli bolo vyvesených niekoľko úmrtných parte.” Naozaj sme sa museli vrátiť pozrieť či je to naozaj tak. A áno, prvý deň v Bosne a najväčší bizár by sme už mali.

Vodopády Velka Kravica a kamenné mesto Počitelj

Prichádzame do Medžugoria. Podľa pani ubytujúcej sme v jej penzióne tento rok prvý pútnici. To však nevie, že sme sa tu ubytovali nie kvôli púti, ale preto, že je tu najlacnejšie ubytovanie v širokom okolí

V okolí Medžugoria je toho dosť veľa čo pozerať. Začali sme pri vodopádoch Velka Kravica, ktoré sú niečo ako menšia verzia Plitvických jazier, iba s jedným vodopádom a bez žiadnych mostíkov. Žiaľ zisťujeme, že v Bosne sa za vstupné pýtajú chorvátske ceny. A aj keď sú tieto vodopády naozaj krásne, za 10€ to nestojí, lebo tu mimo kúpania sa (my sme tu boli počas apríla) nie je čo robiť.

Poobedie sme strávili v kamennom mestečku Počitelj, ktorého architektúra pozostáva predovšetkým zo stredovekých a osmanských prvkov. Dominantou mestečka je pozostatok veže Počitelsja utvrda, ku ktorej si treba prešľapať poriadne vysoko. Výhľad však stojí za to No napriek tomu ten najkrajší výhľad na mestečko je z opačnej strany, z pevnosti Pašina tabija.

Navštevujeme aj prírodný park Hutovo blato, ktorý je ornitologicky veľmi cennou oblasťou. Výlet loďou však stojí 30€ za 30 minút, čo nám príde na balkánske pomery neprimerane veľa. Navštívili sme aspoň 2 vyhliadky, ale miesto vtáctva sme videli iba 2 hady, tak sme sa radšej pobrali preč

Medžugorie

Vraciame sa do Medžugoria odkiaľ píšem známemu, ktorý navštívil Bosnu už niekoľkokrát, a pýtam sa na stav ciest v krajine. Ten ma však varuje skôr pred stravu. Vraj sa vždy z Bosny vracali dosratí.

Od svokry sme dostali úlohu. Kúpiť jej v Medžugorí obrovský drevený kríž. Posielame jej početné fotografie krížov aby si vybrala. Netrvalo to dlho a už našla svojho favorita. Pomaly sa schyľuje ku kúpe, keď v tom na Mima príde sranie! Ani nevieme z čoho, ale okamžite šprintujeme na záchod.

Keď čakám na Mima pred záchodmi, pozriem na mobil koľko je hodín a nájdem si správu. “Tak si to užite a hlavne sa nezoserte.” Takže len odpisujem: “Práve teraz sa.”

Vrátili sme sa k nákupu kríža, ale za tak krátky čas mala svokra priestor na to aby si to rozmyslela. Mimo na to: “Panenka Mária ma nechala zosrať sa, aby si mala viacej času na rozmyslenie. Vôľa Božia!”

Aj keď nie sme praktizujúci veriaci, v Medžugorí sme sa cítili veľmi príjemne. Ostali sme (dobrovoľne) aj na omši, ktorá sa konala podvečer pri zapadajúcom slnku a celkovo sme odtiaľto odchádzali dobre naladení. Páčilo sa nám tu výrazne viac ako v Czestochowej.

Keďže bolo pred Veľkou nocou, väčšina návštevníkov stála pred spovednicami namiesto toho aby bola na svätej omši. Po večernej omši nastal na parkovisku dopravný kolaps. Domáci si to švihali na Balkáncov cez parkovisko aby sa predbehli. A tak si hneď po spovedi poškvrnili tú vyspovedanú dušu.

Okrem toho nás pri odchode z penziónu veľmi milo potešila domáca paní. Keď videla, že mám v brušku nový prírastok, tak nám na rozlúčku podarovala 2 malé ruženčeky. Popravde sme voči Bosne a Hercegovine, krajine, ktorá sa ani nie pred 30 rokmi zmietala v občianskej vojne mali nejaké predsudky. Obávali sme sa akí budú ľudia a dosť sme sa strachovali stavu ciest. Ale po dvoch dňoch to bol zatiaľ celkom chill.

Na skok späť do CHORVÁTSKA

Zelený štvrtok a my jeme len mäso

Z Medžugoria pokračujeme do Dubrovníku, ale ešte predtým chceme navštíviť Neum. Úzky slíž pobrežia, vďaka ktorému má Bosna prístup k Stredozemnému moru. Prišli sme sem iba z recenzie, ale v skutočnosti tu naozaj nie je čo pozerať. Jediné čo nás uchvátilo bolo zrkadlo oproti WC v našej reštike

V Neume sa zastavujeme ešte na obed. Čevapi a pleskavicu majú všade, ale ostatné bosniacke jedlá treba doslova vyhľadávať. Preto sme aj my prvých 5 dní v Bosne mali iba mäsové menu a smrdeli sme si od cibule, jedinej zeleniny, ktorú tu na tanieri dostaneš.

Dokonca aj na zelený štvrtok sme jedli pleskavicu, lebo v podniku kde sme zastavili nič vegetariánske nemali. V pekárni sa nám nepodarilo zohnať ani špenátový burek, takže sme za celý deň nemali nič zelené okrem jedného dekoračného lístku hlávkového šalátu k pleskavici.

Asi 60 km od Neumu po Dubrovník je len jedna hlavná cesta a furt tu vznikajú vláčiky. Aj keď z jedného vyjdeš a spravíš si prestávku, na ďalší pokus sa dostaneš do nového. V neustálych zákrutách sa vôbec nedá predbiehať a tak sa vlečieme celú večnosť.

Dubrovník

Keď konečne prídeme do Dubrovníka zistíme, že parkovanie pri centre mesta stojí od 7 do 11€ na hodinu. Jebe?! Tí Chorváti už naozaj nemajú hranice. Radšej sme si vybrali aj keď horšie ubytko, ale aspoň blízko centra s parkoviskom a do centra ideme pešo.

Vstupné na hradby stojí 35€ a otváracia doba je skrátená, takže by sme sa museli ponáhľať. Kašlem na to a prechádzame sa len uličkami Dubrovníka. Hlavná ulica je veľmi jednotvárna. Niečo ako Bern, len tu je všade vápenec a v Berne bol pieskovec. Navštívili sme tu asi 5 kostolov, ale ani jeden nie je interiérom zaujímavý. Zhrnula by som to veľmi jednoducho. Dubrovník je síce pekný ale turisticky preceňovaný.

V Dubrovníku na ubytovaní sme si ráno robili kávičku cez naše koťogo. Elektrickej platni to trvalo večnosť, až sme sa nasrali a doniesli si vlastnú plynovú bombu. Odrazu to išlo mega rýchlo a hlavne nás zbadal chalanko, ktorý práve skončil svoj Balkan trip a ponúkol nám svoje dve plynové bomby zadarmo. Chceli sme mu dať aspoň 70 KN (10€) lebo plyn je teraz drahý, ale vyzeral, že bol rád, že s nimi niekomu pomohol a zbavil sa ich

Trochu alternatívny hraničný prechod a sme späť v BOSNE A HERCEGOVINE

Z Dubrovníku sa vraciame späť do Bosny, smer Mostar. Cestou chceme navštíviť ešte 3 zaujímavé miesta. Navigácia nás poslala cez trochu alternatívnejšiu trasu a ešte o niečo viac alternatívnym hraničný priechod.

Nad chorvátskou dedinou Slano sme odbočili do kopcov. 3 km úzkej cesty z Chorvátska a žiadne autá. Široko ďaleko nikde nikoho, žiadne oproti idúce autá, ktoré by naznačovali, že hraničný priechod je “živý,” iba jeden had slniaci sa na ceste. Už sme neverili tomu, že sa nám touto cestou podarí prejsť do Bosny. A v tom zrazu, spoza kamenných masívov vykukli červené a zelené svetlá, malá búda a rampy, ktoré naznačovali regulérne hranice. Najpodivnejšia brána do Európskej únie

Výstup z Chorvátska bol bez problémov, až na malý detail. Za chorvátskou kontrolou už neboli žiadne rampy a v búdke nebol nikto kto by skontroloval naše doklady. Po chvíľke váhania sme sa rozhodli pokračovať. V tom vybehol z inej búdky (najpravdepodobnejšie WC) bosniacky colník a kýval na nás, že máme načúvať späť. Doklady nám skontroloval naozaj poctivo, asi aby vyzeral, že prácu si robí naozaj poriadne, aj keď široko ďaleko nie je nikto, kto by ho skontroloval.

Ešte krátky výsluch, prečo sme zvolili práve tento (alternatívny) hraničný priechod a nechal nás pokračovať ďalších 8 km pustou krajinou bez jediného živáčika.

3 zastávky cestou do Mostaru

Po prechode hraníc sme sa dostali poľahky pretrmácali cez južné zeme Hercegoviny a cestou navštívili kláštor Zavala, nekropolu Radimlja a mohutný prameň rieku Buna v Blagaj.

Cestou sme zahliadli perfektné posedenie s reštauráciou na rieke Buna. Absolútne romantické miesto na našu takmer výročnú večeru. Keďže to bolo dosť ďaleko od hlavnej cesty, ceny neboli ani tak likvidujúce a celú dobu sme mohli pozorovať kačičky. Zelená voda a kaskády nám navyše pripomínali Švajčiarsko, kde sme si takýto luxus nemohli dopriať

Mostar – oddych a dobré jedlo

Ďalší deň máme vyhradený iba pre Mostar, no veľmi rýchlo zisťujeme, že samotné historické centrum je veľmi malinké a všetkými uličkami sa dá prejsť bez problémov do dvoch hodín. Všetko v tomto mestečku sa točí okolo jedného kamenného mosta z roku 1566.

Žiaľ, ani historické centrum Mostaru sa nevyhlo vojnovým konfliktom v rokoch 1992 – 1995 a bolo vážne poškodené. Dokonca až tak vážne, že Mostar bol najzničenejším mestom vo vojne v Bosne a Hercegovine a mnohé pamiatky Mostaru boli úplne zničené. Spolu s nimi aj kamenný most. Dlhé roky obidve strany rieky Neretva spájal iba dočasný lanový most s drevenými latkami. Jeho obnova sa realizovala až v roku 2004 a dodnes z brehu dobre vidieť, ktorá časť mosta je pôvodná a ktorá zrekonštruovaná.

Ráno do jedenástej hodiny je mesto ešte relatívne prázdne, takže si to značne užívame. Kamenné domy zo 16. storočia pôsobia ako kamenné dediny vo Veľkej Británii. Pokojnú atmosféru mesta narúšajú iba dvaja skokani na moste, ktorý sa dobrovoľne rozhodli skočiť si z mosta do rieky a ešte si aj za to zaplatiť. Výška mosta nad hladinou je úctyhodných 24 metrov a cena skoku z mostu sa pohybuje v rozmedzí 20-35€, no my by sme nešli ani zadarmo

Všetky historické uličky sú zabrané suvenírovými obchodníkmi, reštauráciami, kaviarňami alebo barmi. Keďže máme na Mostar viac času ako by bolo treba, zakempili sme v perfektnej reštaurácii Šadrvan s tradičným bosniackym jedlom. Toto bol po týždni prvý deň, kedy sme si konečne nedali pleskavici alebo čevapi a pritom to bolo bosniacke

Prešli sme všetkými chodmi, aby sme sa zdržali čo najdlhšie a mohli si pritom v reštaurácii pohodovo čítať knižku. Ale jedlo bolo zakaždým pripravené strašne rýchlo a už sme nevedeli čo viac si objednať, aby sme si mohli pohodovo čítať ďalej. Navyše sa pred reštauráciou začal tvoriť rád čakajúcich ľudí, tak sme sa zobrali preč, lebo sme nechceli byť také svine a blokovať miesto. Ak ťa zaujíma, čo dobré sa dá v Bosne a Hercegovine ochutnať, tak sa môžeš inšpirovať v tomto článku: Tradičná kuchyňa Bosny a Hercegoviny, čo ochutnať v krajine zmiešaných kultúr?

V Mostare na trhu sme ešte kúpili našim medovinu ako suvenír. Pani, vyzerajúca ako pravá žena z dediny sa nesrala. Predtým ako nám medovinu zabalila, si z nej odliala do vrchnáka, aby zhodnotila či predáva dostatočnú kvalitu, zvyšok vyliala z čoho jej časť skončila na tričku a s úsmevom nám ju podala. Až doma sme prišli na to, že je to skôr pálené so štipkou medu.

Ráno sme chceli ísť na vyhliadky nad mestom ale bol taký silný vietor (42km/h), žeby nám tam asi utrhlo truhlu z auta. Tak sme nakoniec išli iba na Partizánsky pamätník. Ako fúkalo tak nás najprv začala naháňať odvodená plechovka aj na vzdory gravitácii. Neskôr vietor zodvihol oschnutú bukrétu a tá trafila Mima. Ale stále to nemalo na včerajšiu situáciu, keď sme vďaka vetru videli v Mostare chodiacu tabuľu

Zmeny plánov, ktoré sme neoľutovali

Ďalší deň máme v pláne pokračovať do hôr ale z 27°C sa odrazu počasie mení na -3°C a s našimi letnými gumami meníme plány. Smerujeme radšej rovno do Sarajeva, kde má byť počasie ďaleko solídnejšie. Cesta medzi Sarajevom a Mostarom je neskutočne krásna. Prechádzame pomedzi vápencové hory a užívame si scenérie rieky Neretva. Odrazu nám ani nevadí, že sme kvôli počasiu museli zmeniť plány.

Ako prechádzame krajinou, všímame si, že rôzne obce striedajú rôzne vlajky podľa toho či sa nachádzame v chorvátskej (katolíckej), srbskej (ortodoxnej) alebo bosniackej časti (moslimskej). Po vojne je to komplikované. Krajina sa delí na Republiku Srbsku, v ktorej je majoritnou skupinou srbské obyvateľstvo a Republiku Bosniacku v ktorej a sú majoritami Bosniaci spolu s Chorvátmi. Majú dokonca aj samostatne rozdelené sviatky. V Republike Srbskej ich oslavujú o týždeň neskôr ako v Republike Bosniackej, ale v reáli to funguje tak, že sa pracuje furt a obchody sú otvorené aj počas sviatkov.

Po vyše 25 rokoch od vojny je stále citeľné, že občianska vojna v Bosne a Hercegovine zanechala na ľuďoch stopy a hlbokú nenávisť. Aj keď stav ciest a obydlí je po vojne ďaleko lepší ako sme očakávali, na dopravných tabuliach si všímame znaky vzájomnej nevraživosti. Každý deň míňame tabule, ktoré sú posprejované v závislosti od regiónu. V Bosniackej časti krajiny je presprejovaná azbuka, slúžiaca Srbom a v srbskej naopak latinka. Keď prechádzame “z republiky do republiky,“ vidíme tabule obliate červenou farbou, znázorňujúcu krvi prekliatie.

Sarajevo – na hranici dvoch svetov

Keď prichádzame do Sarajeva pripadá nám, akoby sme prechádzali Karlovkou a Dúbravkou. Ideme dlho rovno, popri električkovej trati a z oboch strán trčia panelákové štvrte. Smerujeme najprv na ubytko aby sme si mohli zložiť veci. Vieme, že naše ubytovanie nad mestom s výhľadom na Sarajevo má nepríjemne úzku a strmú príjazdovú cestu. Neskôr zisťujeme, že to platí pre všetky odbočky do kopcov v Sarajeve.

Dnes máme výročie svadby. Presne 1 rok. Preto si tento deň chceme užiť len ľahkou prechádzkou po centre Sarajeva a dať si niečo dobré, no história mesta nás núti objavovať ho

Majoritnou skupinou v Sarajeve sú Bosniaci (moslimovia), no žijú tu aj Srbi (ortodoxní) a Chorváti (katolíci). Práve preto sa tu nachádzajú pamiatky rôznych kultúr a náboženstiev. Úplne najvýstižnejším miestom kde sa v Sarajeve zreteľne stretávajú dva svety je “Meeting of Cultures.” Na východ od tohto miesta je zreteľne vidieť orientálny vplyv kultúry Osmanskej ríše, stačí otočiť hlavu o 180° a na západ od tohto bodu vidieť vplyv kresťanstva z čias Rakúsko-Uhorskej ríše. Práve na tomto mieste sa dá doslova prejsť jedným krokom z jednej kultúry do druhej!

Najviac sa nám však páči v uličkách osmanského sveta – Baščaršija. Len tak postávame na ulici a ňucháme vône naokolo. Kúdoľ dymu nás presne smeruje k reštaurácií, kde oslávime naše výročie tou najlepšou grilovanou pleskavicou. Potom sa túlame uličkami, obdivujeme mešity, minarety a bazárové uličky preplnené suvenírmi s orientálnym nádychom, ale najmä lampy, z ktorých jedna končí u nás na balkóne.

Uprostred starého bazáru sa nachádza drevená fontána, ktorá skôr pripomína studňu. Sebilj je symbolom mesta a povráva sa, že kto sa z nej napije, do Sarajeva sa ešte vráti

Pri vstupe do najstaršej mešity v Sarajeve, mešity Gaziho Husrev-bega si nás všimla postaršia pani. Respektíve, všimla si moje brucho a tak sa pristavila a začala nám gratulovať s typickým bosniackym “bravó!“ Mala na nás chvíľu času a keďže pracuje ako sprievodkyňa, tak nám aj niečo málo o Sarajeve, ale aj o sebe prezradila. Vraj pozná Bratislavu, a že aj napriek vojne žijú s manželom stále spolu, aj keď on je kresťan a ona moslimka.

Celý rozhovor prebehol v bosniačtine a slovenčine. Tieto dva jazyky nie sú veľmi odlišné a preto sme sa so staršími ľuďmi bez problémov dohovárali takto. Rozumeli sme si celkom dobre. Mladšie generácie však poväčšine automaticky prechádzali do angličtiny.

Významné udalosti, ktoré dostali Sarajevo na mapu historických dejín

Sarajevo je mesto, kde sa viackrát písala história. Preslávilo sa dvoma významnými udalosťami. Najvýznamnejšou z roku 1914 bol atentát na nástupcu trónu rakúsko-uhorskej monarchie, Františka Ferdinanda d’Este. Táto udalosť bola zámienkou na rozpútanie Prvej svetovej vojny.

Tento atentát sa stala pri Latinskom moste, kde Gavrilo Princip, srbský nacionalista zastrelil Ferdinanda aj s jeho manželkou Sofiou, keď vodič auta, v ktorom sa viezli zle odbočil a musel sa otáčať. Gavrilo Princip mal teda na atentát dostatok času.

Po Sarajeve však bolo pripravených viacero útočníkov, ktorí sa pokúšali o Ferdinandovu smrť. Navyše do Sarajeva cestoval s minimálnou ochrankou, takže dal útočníkom veľkú šancu. Aj keby sa vtedy nebol vodič auta pomýlil, Ferdinand by sa pravdepodobne zo Sarajeva živý nedostal.

Sarajevo 1984

Druhou významnou udalosťou v Sarajeve boli Zimné olympijské hry v roku 1984. Pri prípravách olympijských hier v Sarajeve ťahala celá vtedajšia Juhoslávia za jeden povraz. Dokonca v referende obyvatelia Sarajeva drvinou väčšinou hlasov odsúhlasili, aby sa 2,5% z ich platu počas piatich rokov odvádzalo na organizovanie ZOH!

Olympijské hry v roku 1984 sa okrem najmodernejších športovísk preslávili aj entuziazmom organizátorov a univerzálnou odpoveďou na každú situáciu: NEMA PROBLEMA Pre vtedajšie Československo to boli najúspešnejšie ZOH, kedy sa podarilo domov doniesť až 6 medailí (2 strieborné a 4 bronzové).

Niektoré moderné novopostavené športoviská sa však nedožili ani jedného desaťročia. Mnohé miesta, na ktorých víťazili olympijský športovci boli počas obliehania Sarajeva, počas balkánskej vojny v rokoch 1992 – 1995, poškodené do takej miery, že sa už nikdy neobnovili. Napriek tomu tieto športoviská ostali aspoň v hľadáčiku hŕstky turistov akými sme aj my.

Schátrané športoviská po Olympijských hrách v roku 1984

Deň sme začali pri schátranom, ale stále impozantnom olympijskom hotely Igman, juhozápadne od Sarajeva. Zo schátraného skeletu monumentálnej stavby vyrastajú nové stromčeky, v bazéne sa kúpe obrovská pneumatika a pre skorú jar z celej stavby opadávajú ľadové kusy cencúľov, pre ktoré sa obávame vojsť dnu. Predsa sme sa odhodlali, no opadávajúce cencúle nás zastihli aj v interiéroch kam sa medzi rokmi dostala voda. Okrem toho sa na vôkol nachádzal aj azbest, tak sme do interiérovej časti radšej iba nakukli.

Kúsok od hotela Igman sa nachádzajú schátrané skokanské mostíky. Okolité lyžiarske stredisko počas sezóny funguje, takže sa tu normálne dá lyžovať. Len stav príjazdovej cesty je v dezolátnom stave. Okrem nás sa tu nachádza len jedna skupinka geodetov, pobehujúcich s GPS-kom po lúke naproti skokanským mostíkom

Highlight si nechávame na záver dňa. Je ňou schátraná bobová dráha nad Sarajevom. Už z obrázkov na googli sme vedeli, že toto miesto bude pre nás úplná popičovka!

Autom sa nedá prísť až k nej. Resp. dá ale bolo by to s pokutou od 150€ a viac. Vyberáme sa teda pešo, cez vrchol Trebević, kam vyúsťuje moderná kabínková lanovka z centra Sarajeva. Netrvá to dlho a hneď vidíme prvých adeptov na pokutu. Veľmi nás netrápia, lebo sme konečne našli bobovú dráhu a je to fakt totálna popičovka!

Široká betónová dráha a po nej všade samé grafity. Jeden krajší ako druhý. Tieto momenty si naozaj užívame, pretože za celú dobu sme stretli len 3 skupinky ľudí. Toto miesto má atmosféru a čo je najlepšie, máme presne také počasie v aké sme dúfali. Sychravo a jemné mrholenie, ktoré dotvára atmosféru Vzrušenie z tohto miesta prenášame aj na bábätko v brušku, ktoré kopká ostošesť

Obliehanie Sarajeva a Tunel nádeje  

Občianska vojna v Juhoslávií, v rokoch 1992 – 1995, so sebou priniesla aj najdlhšie obliehanie v histórií. Obliehanie Sarajeva trvalo takmer 3 a pól roka, čo bolo dlhšie ako dovtedy najdlhšie obliehanie Leningradu (necelého 2 a pól roka). Rozdiel v týchto obliehaniach však bol v počte obetí. Zatiaľ čo pri obliehaní Leningradu zomrelo iba od hladu približne 650 000 až 800 000 civilistov, v Sarajeve si boje vyžiadali asi 11 000 ľudských životov. Ako je to možné?

Bosnianskej armáde sa podarilo obliehané Sarajevo prepojiť so zvyškom sveta tajným tunelom a s tým zásobovať civilistov. Tunel nádeje bola za nás jedna z najzaujímavejších zastávok v Bosne a Hercegovine. Ak ťa táto téma zaujíma viac prečítaj si tento článok: Obliehanie Sarajeva a Tunel nádeje.

Zasnežený odchod zo Sarajeva a ďalšie zmeny plánov

Sneží! Pojem aprílové počasie má naozaj opodstatnenie aj tu na Balkáne. Pôvodne sme mali namierené k jazeru Prokoško, ale v tehotenstve naozaj nie sme pripravení turistikovať v takomto počasí. Namiesto lámania si hlavy si tieto momenty s výhľadom z nášho apartmánu patrične užívame. Check-out máme až o 12-tej, ale nakoľko v tento deň bola plánovaná odstávka vody, museli sme sa vypratať skorej, inak by to majiteľ nepríjemne pocítil

Pri odchode zo Sarajeva sa zastavujeme na sídlisku Alipašino polje aby sme pre svokru nafotil zopár záberov z miesta, kde bývali ich dobrí priatelia ešte pred občianskou vojnou. Socialistický paneláky, široké cesty, sídlisko s detským ihriskom uprostred a všade množstvo áut. Všetky tieto fotografie vo svokre evokujú nostalgiou. Je úplne fascinujúce ako dokáže odrazu nemať problém s našou cestou aj počas tehotenstva len preto, že dané miesto pozná aj napriek tomu, že tam bola vojna

V Sarajeve sa okrem kultúr láme ešte jedna vec a tou sú zvieratá. Zatiaľ čo v južnej časti Bosny a Hercegoviny sme doposiaľ vídali všade iba túlavé mačky v Sarajeve sa k nim začínajú pridávať aj túlavé psy. Mačičky sú veľmi obľúbené hlavne pre násť ročne dievčatá, ktoré ich s obľubou vyhladkávajú. Keď však cestujeme severne od Sarajeva stretávame už iba túlavé psy. Asi aj zvieratá majú vlastné prerozdelenie krajiny, nie len obyvatelia.

Bosnianske pseudopyramídy

30 km severozápadne od Sarajeva sa zastavujeme pri “miestnej zaujímavosti.“ Kopce nad obcou Visoko sú označované ako Bosnianske pyramídy. Toto mesto bolo v stredoveku hlavným mestom Bosny a na vrchu Visočica sa nachádzajú pozostatky stredovekej pevnosti. Práve vrchol Visočica, nazývaný aj Pyramída Slnka, je označovaný ako hlavná pyramída pseudoarcheokomplexu bosnianskych pyramíd.

Ezoterickým sračkám veľmi neholdujeme, no keďže to máme po ceste zastavujeme aj tu. Dávame tomu šancu a ideme vyskúšať, či tu naozaj “cítiť vybrácie,“ ako píšu sfanatizovaní návštevníci, ktorí si očividne letia na vlnách viacerých pavied.

Semir Osmanagić, ktorý je laickým fanatikom archeológie, od roku 2005 tvrdí, že kopce v okolí Visoka sú najväčšími ľuďmi vytvorenými starovekými pyramídami na Zemi. Napriek tomu, že jeho tvrdenia boli vyvrátené ešte v roku 2006 radou odborníkov, najmä z oblasti archeológie a geológie, si Semir Osmanagić naďalej na tomto tvrdení robí kariéru a o Bosnianskych pyramídach prednáša po celom svete (pričom veľa ľudí z jeho prednášok odchádza).

Napriek tomu sa oblasť Visoko stala v posledných rokoch vyhľadávanou turistickou destináciou, čo prispelo k rozvoju cestovného ruchu v tejto oblasti. Tí, čo chcú senzáciu si za ňu musia zaplatiť 25€ (vstup do archeoparku, tunelov Ravne a “liečebnej“ komory). Tí čo pochopili aká dokonalá a fascinujúca dokáže byť geológia nemusia platiť nič

Autom sme sa vyviezli za Pyramídu Slnka. Vedú sem dve cesty, jedna zo západ, ktorá je dosť strmá, úzka a výrazne rozbitá a druhá z východu, popri ktorej sú vystavené domy. Tiež je úzka ale omnoho lepšie zjazdná. Odtiaľto sa dá vybehnúť na Pyramídu Slnka a na stari grad, ktorý je na jej vrchole. Pokochali sme sa krásnou rozkvitnutou jarou a mohli ísť. Výhľad pekný, no špeciálne energie “pyramídy” tu necítiť.

Kamenné gule

Kvôli nášmu itineráru si musíme spraviť 50 km odbočku mimo trasu. Mierime severne od Sarajeva, k obci Zavidovići, kde sa nachádza lokalita s neobyčajným geologický javom. Vo vymytom koryte potoka sa tu nachádza niekoľko obrovských kamenných gúľ s dokonale okrúhlymi tvarmi.

Pieskovcové kamenné gule pravdepodobne vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny ale pôvod ich vzniku nie je jasný. V samotnom okolí bolo objavených ešte niekoľko kamenných gúľ, ale na nálezisku v Zavidovići ich bolo doposiaľ odkrytých najviac.

Chodník je veľmi zle značený… lepšie povedané nie je tu značené vôbec nič. Kvôli tomu sme nenašli guľu, ktorá je najväčšou kamennou guľou na svete. Pri jej hľadaní sme však natrafili na agresívnu veveričku, ktorá po nás začala hádzať orechy

Za návštevu tejto lokality sa neplatí, ale môžeš do schránky pri vchode vhodiť donation. Pri tom ako turisti prechádzajú vchodom samozrejme striehne tetuška a sleduje či si do pokladničky niečo vhodil alebo nie

Aj na Slovensku máme podobnú geologický zaujímavosť, v regióne Kysúc. Táto časť Bosny sa na Kysuce aj patrične podobá. Chýba tu už len povestný kysucký reklamný smog. Namiesto toho z kopcov trčia minarety. Aj rieka im tu po vyliati vyplavila všade smrti, ktoré sa poprichytávali na stromoch. Proste úplne Kysuce!

Noc trávime v Zenici. Našli sme tu lacný apartmán. No priemyselný smrad mesta je taký silný, že by sa tu nenašlo asi nič ďalšie, čoby nás prinútilo zostať v tomto meste dlhšie.

Do kopcov a z kopcov v Travniku

Mestom Travnik by sme normálne nenavštevovali, ale keďže ním prechádzame, dávame mu šancu. Žije tu prevažne bosniacka minorita. Iba náhodou sme natrafili aj na školu, ktorú sme videli v dokumente. Školu oddeľuje plot aby sa nestýkali moslimské a ortodoxné deti.

Okrem toho sa v centre nachádza farebná mešita, do ktorej sme sa žiaľ nedostali. Ako do žiadnej inej mešity počas celého nášho dvojtýždňového roadtripu po Bosne a Hercegovine Vybehli sme sa preto iba na hrad nad mestom s výhľadom na početné mešity a pôvodné domčeky odlišujúce sa vysokou strechou.

S našim krpcom v brušku sa sem-tam rozprávame a cestou dole z hradu mu oznamujem: “Bubi, ideme dole kopcom.” Mimo ako otec reaguje za malého: “TO VIEM AJ BEZ TEBA MAMI!”

Jajce, mesto vody

Našim hlavným cieľom dňa je Jajce a drevené mlyny medzi jazerami Pliva, ktoré sa nachádzajú za mestom. Máme šťastie a prší nám, takže si toto prenádherné miesto užívame takmer sami pri slabom mrholení Postupne prechádzame po rieke nižšie a nižšie pomedzi malé kaskády, či drevené lávky. Je to jedno z najkrajších miest aké sme v Bosne navštívili

Pri najspodnejšej kaskáde si chceme sadnúť do reštaurácie, ale v momente ako vojdeme nás prefliaska dymový opar unikajúci z pretlakovanej miestnosti. Takže napriek zime si sadneme vonku. Na stoloch sú obrusy a na stoličkách poťahy poväčšine prepálené od ohorkov cigariet.

Kým nás obslúžia trháme sa s mačkou o dáždnik. Má tu milión iných obrusov, s ktorými sa môže hrať, ale ju zaujalo práve zapínanie na našom dáždniku. Museli sme jej ho zobrať ako hračku malému decku.

SHITSTORY cestou do Banej Luky

Cestou z Jajce do Banej Luky sme sa zastavili na vyhliadke na meander rieky Vrbas. Už vtom momente ako sme zastavili sme a zacítili nejaký smrad. Otvorila som dvere a hneď pod nimi, na miesto kam som mala vystúpiť boli dve hnačkové hovná. Museli sme preto cúvnuť a pri tomto manévry sme kolesami auta prešli ďalšie tri hovná. Celé to tam smrdelo a všade boli hnedé fľaky! Absolútne nám to pokazilo celú vyhliadku. Inak toto krásne dielo prírody využívajú ako WC a smetisko.

Ten smrad sme so sebou niesli ešte ďalších 40 km do Banjej Luky, kde sme nenašli žiadnu vapku, kde by sme tie hovná zmyli z pneumatík. Ale, Boh sa nad nami zľutoval a zoslal na nás silný dážď, ktorý nám tie hovná z pneumatík zmyl.

Banja Luka

V Banej Luke toho k videniu veľa nie je. Nás sem zlákala iba socialistická architektúra v podobe nákupného domu Boska a najškaredší kostol aký sme kedy videli. Výhodou je, že tieto jedine zaujímavosti mesta sú spojené promenádou, na ktorej sa okrem tohto nachádza ešte jeden pekný ortodoxný kostol.

Okrem toho sme tu chceli dať aspoň obed, nech si túto povinnosť konečne odbavíme a môžeme sa nasmerovať domov na Slovensko. Prešli sme asi 10 podnikov a všetko boli len bary a kaviarne. Nikde nevarili. Nakoniec sme skončili v podzemí, v podniku, ktorý vyzeral ako nevestinec s názvom Pizzeria Amore. Možno divné, že si na Balkáne sadáme do pizzerie, ale po tých dvoch týždňoch čevapov, pleskavíc a burekov nám už naozaj stačilo

Začíname strastiplnú cestu domov

Spomenik Mrakovica

Na cestu domov, resp. na návrat do práce, máme dostatok času. Preto chceme cestou navštíviť ešte 3 pamätníky a tak trochu sa aj vyhnúť spoplatneným diaľniciam v Chorvátsku.

Ako prvý navštevujeme Spomenik Mrakovica. Je to pamätník padlým v 2. sv vojne. Tento pamätník nás naozaj prekvapil svojou gigantickou veľkosťou. Jeho veľkosť a množstvo betónu je ohromujúca.

Do dovnútra pamätníka sa dá aj predrať, ale dokážu to iba naozaj štíhli ľudia. Teba myslieť na to, že von to pôjde ťažie. Mimo to dal, lebo je tenučký, ja som to nedala lebo som tehotná A aj keď to vyzeralo, že pri troche snahy sa dostanem dnu, tak mi bolo jasné, že von by ma už museli dostávať hasiči. Ešte že to tej hlavičke docvaklo skôr než konala

Pred presunom k ďalšiemu spomeniku si Mimo potrebuje dať aspoň polhodinovú pauzu a oddýchnuť si. Je schúlený za volantom a ja ho stále vyrušujem. Pokúšam sa dať si vonku stretching, ale úplne to nejde, lebo vždy po chvíli ku mne dobehne túlavý pes, pred ktorým sa schovávam v aute.

Po dvoch týždňoch prišiel čas aj na nadávky

Už takmer opúšťame Bosnu. Musíme priznať, že sme pred jej návštevou mali ďaleko väčšie predsudky. Na úplnom severe Bosny je krajina úplne iná ako bola doposiaľ. Rovinatá a nudná. Po dvoch týždňoch vidíme okrem lesov a pasienkov aj polia.

Odbáčame ku hraničnému prechodu Gradina Donja – Jasenovac a tu nás nemilo prekvapí to, z čoho sme sa pred návštevou Bosny obávali najviac. Stav cesty! Nejaký intelektuál dal vyfrézovať 12 km cesty. Akože kto to kedy videl vyfrézovať taký dlhý úsek… Akože frézovač išiel na dovolenku tak aby chalani stihli položiť asfalt a mali to predpripravené? Aj by sme sa otočili keby sme vedeli ako dohlo tadeto pôjdeme, ale všetky dopravné tabule boli iba v azbuke, takže sme netušili čo na nich je

Prechod hranicami s Chorvátskom nás poriadne nasral. Začalo to úsmevne otázkou niečo na preclenie? Polopatisticky sme im ukázali, že zo sebou máme 100 gramov salámy a jednu medovinu na čo nás colníci vysmiali. Tých pravých k***tov sme stretli až tesne za hranicami.

Kamióny zablokovali príjazdovú cestu a preto sa všetci smerujúci do Bosny rozhodli pri ich obiehaní zablokovať aj protiidúci pruh, teda nás. Rád áut nekončil a preto som sa v daždi vybrala osobne tieto autá odstaviť, aby sme mohli prejsť. Pri poslednom kamióne som požiadala vodičov aby nás nechali prejsť a keďže videli že som tehotná, tak našu žiadosť vypočuli.

Ako inak, vždy sa nájde nejaký k*k*t a tento (Chorvát) si dovolil dokonca obehnúť kompletne celý, asi 200 metrový rad čakajúcich áut a ešte sa tváriť, že nerozumie ani po anglicky ani po slovensky. Dokonca si dovolil narazil mi do kolien autom, pričom videl, že som evidentne tehotná  Situáciu zachraňoval až ďalší chalan, ktorý mi vybehol na pomoc z auta, ktoré stálo za našim a spolu s ním sa nám podarilo protiidúce autá zdržať aby sme mohli prejsť.

Spomenik Jasenovac

Po nepríjemných udalostiach prichádzame k ďalšiemu pamätníku, ktorý patrí k tým najkrajším aké sme kedy navštívili. Kamenný kvet na hraniciach Bosny a Chorvátska je spomienkou na vyše pól milióna obetí zabitých Ustašovcami v koncentračnom tábore Jasenovac behom 2. sv. vojny.

Pôvodne sme mali v pláne ostať tu niekde v okolí a prespať v aute. Dážď a zima nás však presvedčili, že ak budeme šetriť naše peňaženky, počasie neušetrí naše zdravie. Rozhodli sme sa preto pokračovať a len úplným šťastím sme našli lacné ubytko na našej trase. Ešte predtým ako sme sem došli sme v nejakej random dedine zahliadli neidentifikovateľný objekt na ceste. WTF?! Vyzeralo to ako holub s parochňou, ktorú mal naopak takže nevidel a preto sa nám nevedel uhnúť z cesty

Ubytovanie v Chorvátsku a ustráchaná majiteľka

Na ubytovaní nás pani privítala a pozerala na mňa s hrôzou v očiach. Keď nám ukazovala apartmán na poschodí, pýtala sa či pre mňa tých pár schodov nebude problém. Myšlienky v našich hlavách: “Haha teta, keby si vedela do akých kopcov sme sa jebali” Ale slušne sme odvetili: “To je OK, cítim sa dobre.”

Ona sa vraj počas tehotenstva cítila veľmi zle. Preto bola doslova užasnutá, keď sme jej povedali, že sme boli na 2 týždňovom roadtripe po Bosne a Chorvátsku. Nuž, každý sme iný a podľa toho by sme k sebe mali aj pristupovať.

Posledný spomenik a defekt

Po pohodovom ráne vyrážame asi o 10-tej z nášho ubytka. V programe máme už len posledné miesto, pamätník revolúcie ľudu z Mosloviny a potom cestu domov, na ktorú máme celý deň.

Asi 2 km za pamätníkom odrazu začala pípať kontrolka tlaku v pneumatikách. Vystúpili sme to skontrolovať a pravá zadná syčala ako divá. Práve sme museli prejsť po niečom, čo nám šialeným spôsobom rozseklo pneumatiku. Ale nemáme ani páru po čom. Vysyčala asi do minúty.

Reakcia ženy: Musíme nájsť servis.
Reakcia muža: Máme rezervu…

To nie žeby som neverila svojmu manželovi, ale ako takmer nevodič ani neviem, že je niečo také v aute. A hlavne viem, že sa vždy na všetko súvisiace s autom môžem spoľahnúť na svojho manžela

Nasledovala hodinová procedúra výmeny rezervy. Môj manžel ma ako vždy dokázal milo prekvapiť a v pohode ju vymenil. Za necelú trištvrte-hodinku sme už mali nahodenú rezervu, v kufri zabalenú poškodenú pneumatiku a boli pripravení pokračovať.

A keďže na rezerve svietil veľký nápis “Max 80 km/h,” tak sme zvyšných 380 km domov museli absolvovať po starých cestách. To máme za to, že sme sa chceli vyhnúť tým predraženými chorvátskym diaľniciam

Na druhej strane môžeme byť radi, že sa nám to stalo až na konci celého tripu, prakticky hneď po poslednom mieste, ktoré sme chceli navštíviť. Že sa nám to nestalo na diaľnici a hlavne, že už nám z tej pneumatiky dážď zmyl to hovno, ktoré sme nabrali len včera

Po dvoch týždňoch balkánskeho roadtripu sa vraciame domov dojebanučkí. S odjebanými pántami na strešnom boxe a na uzučkej rezerve. No napriek tomu spokojní a veselí z nášho posledného roadtripu vo dvojici

The post CESTOPIS – Balkánsky roadtrip v tehotenstve appeared first on TripLovers.

Šoférovanie v Macedónsku dokáže rozhnevať, ale aj vyčariť úsmev na tvári. O tom ako sa jazdí v tejto balkánskej krajine, ale aj o cestách v Macedónsku, doprave, policajtoch a ďalších užitočných informáciách sa dočítaš v tomto článku

Obsah:

• Aké je šoférovanie v Macedónsku?
• Diaľnice a cestné poplatky
  • Ceny mýtnych poplatkov v Macedónsku
  • Stav macedónskych diaľnic
• Dopravné značenie v Macedónsku
• Cesty v Macedónsku
• Rýchlostné limity v Macedónsku
• Správanie sa macedónskych vodičov
• Dopravný policajti v Macedónsku
• Vodičský preukaz a poistenie auta v Macedónsku
• Alkohol v krvi za volantom v Macedónsku
• Zvieratá na macedónskych cestách
• Parkovanie v Macedónsku
• Tankovanie v Macedónsku

Aké je šoférovanie v Macedónsku?

Šoférovanie v Macedónsku je miestami v pohode a niekedy sa to zvrhne na adrenalínový zážitok. Všeobecne pri šoférovaní na Balkáne treba byť neustále maximálne v strehu, lebo po cestách často pobehujú zvieratá a jazdenie domácich vie byť niekedy nevyspytateľné. Výslovne nič nebezpečné sa nám nestalo, okrem toho, že sem-tam niekto vletel do ‘kruháča’, alebo si to šinul v ideálnej stope v zákrute.

Šoférovaniu v noci sme sa snažili vyhnúť, najmä kvôli zvieratám, výtlkom a predmetom na cestách. Všetko sú to naše osobné skúsenosti, a môžeme len veriť, že sa to bude v dohľadnej dobe iba zlepšovať. No najlepšie ti všetky tvoje otázky zodpovieme postupne v článku

Diaľnice a cestné poplatky

Ceny mýtnych poplatkov v Macedónsku

Pre mnoho vozidiel slúži Macedónsko len ako tranzitná krajina. Diaľnica v Macedónsku je budovaná najmä v smere sever-juh a funguje na nej mýtny systém… ale v skutočnosti funguje trochu inakšie ako poznáte napríklad z Chorvátska.

Na diaľnici nie je vstupná a výstupná mýtnica, ale len vstupná mýtnica kde sa platí na nadchádzajúci úsek. Tieto diaľničné mýtnice sú priamo na diaľnici a vyskytujú sa každú chvíľu. Platí sa len na krátke úseky, teda každých pár km musíš zastavovať kvôli plateniu.

Diaľnice v Macedónsku si celkovo prázdne, asi preto, že sú dosť drahé. V závislosti od dĺžky úseku sa platí mýto od 30-80 MKD. My sme jeden úsek diaľnice potrebovali využiť iba na 4 km, ale platili sme za to 60 MKD (1€), čo nám prišlo trochu veľa. Motorky platia na macedónskych diaľniciach rovnako vysoké mýto ako osobné autá.

Poplatky za diaľničné mýto v Macedónsku sa vyberajú len v hotovosti. Na platbu sa dá použiť macedónsky denár ale aj euro. Pri platbe eurom sa však platí vyššia suma (príklad – 1 úsek = 1€ alebo 40 MKD (65 centov)). Kartou sa platiť nedá, lebo by prerobili na poplatkoch.

Stav macedónskych diaľnic

• Niektoré úseky diaľnic sú trošku vlnité a nedá sa na nich ísť konštantne rýchlosťou 120 km/h (na niektorých sa dá ísť max 80 km/h).
• Sem-tam sa vyskytujú diery, aj keď malé.
• Po daždi sú na diaľnici úseky s jazierkami alebo voda stojí pri krajnici.
• Krajnice vyzerajú akoby priamo z okna vyhadzovali odpadky.
• Na diaľnici nie je odstavný pruh. Aj priraďovací pruh je taký vtipný, len aby sa nepovedalo.
• Diaľnice v Macedónsku sú veľmi hlučné, za čo pravdepodobne môže asfaltová zmes.
• Na diaľniciach chýbajú akékoľvek zábrany voči zvery.
• Je bežné, že v Macedónsku aj Albánsku uvidíte na cestách prázdne panciere od korytnačiek. Nám prešprintovala korytnačka priamo na diaľnici cez cestu.
• Na mýtniciach, ale niekedy len tak pri krajnici stoja predavači s ovocím a zeleninou.

Dopravné značenie v Macedónsku

Asi každému je hneď jasné, že pri realizovaní dopravného značenia sa na Balkáne veľa IQ nepoužívalo. Sem tam chýbajú dôležité tabule, ako napr. koniec dvojpruhu za zákrutou na ceste kde je 90-ka. Mnohé dopravné značky sú počmárané alebo vyblednuté, ale aspoň je ich viac ako v Albánsku.

Ani horizontálne značenie v mnohých prípadoch nie je dobre vidieť. Ale na každej rovinke vždy veľmi dobre vidieť plnú čiaru, obzvlášť keď tam naozaj nie je potrebná! Neviditeľné sú aj retardéry, na ktoré neupozorňuje žiadna dopravná značka.

Cesty v Macedónsku

Na macedónskych cestách platí pravidlo: “Čím ďalej od hlavnej tým horší stav ciest!“ Navigácia ťa niekedy pošle kratšou cestou. Tu treba zvážiť či sa radšej nevybrať tou spevnenou cestou a urobiť si radšej obchádzku. Lokálky bývajú niekedy doslova rozjebané! Nájdu sa tu však aj lepšie úseky, kde sa dá jazdiť rýchlejšie.

Zo stavu ciest aj zo značenia je cítiť, že tieto objekty sú už opotrebované a už niečo odslúžili. Chýba im údržba a renovácia. Tlmiče si tiež užijú svoje, obzvlášť keď je napršané a nevidno hĺbku diery. V serpentínach býva často vymytý štrk a v horských oblastiach aj kamene a balvany na ceste. Niekedy sa nám naskytli situácie, že sme museli vyjsť kolesom na krajnicu aby sme sa nezrazili.

Zvláštnosťou je, že Macedónci majú na viacerých vrcholoch vystavané obrovské kríže, ku ktorým vedú veľmi dobré prístupné a väčšinou nové cesty. Autom alebo s karavanom sa tak viete dostať ku pekným výhľadom uprostred kopcov a mimo civilizácie. Takýmito miestami sú napr. Vodno alebo Vršnik.

Ak je v Macedónsku niečo pozitívne na týchto cestách, tak to, že pri nich nie je toľko bilboardov

Rýchlostné limity v Macedónsku

Rýchlostné obmedzenia v Macedónsku sú nasledovné:

• obec – 50 km/h
• medzimesto – 80 km/h
• diaľnica – 120 km/h

Správanie sa macedónskych vodičov

Rovnako ako pri iných balkánskych národoch platí, aj Macedónci sú nedisciplinovaní a bezohľadní vodiči. Mnohé neduhy macedónskych vodičov sú tolerovateľné, ako napr. bezdôvodné vytrubovanie. Avšak niektoré zlozvyky vedia byť obzvlášť nebezpečné:

• šoférujú systémom: Já, já, já!
• režú si to v ideálnej stope aj v slepých zákrutách
• obiehajú v zákrutách
• smerovky používajú minimálne
• nejazdia síce rýchlo ale neberú ohľad na iných
• vletia na kruháč akoby boli na hlavnej a s ostatnými hrajú hru: Kto je prvý z kola von
• nepustia ťa von z kruháča, ale radšej ti skrížia cestu tak, že do teba nabúrajú ešte dve autá za tebou
• sú schopní zastaviť na krajnici (aj diaľnice) a ísť sa vyšťať!
• cyklisti jazdia na kruhových objazdoch zásadne v protismere
• jazdia na autách, ktoré pamätajú ešte Juhoslávia a tak im nevadí oplieskať plechy aj ostatným autám
• a určite veľa ďalšieho…

Dopravný policajti v Macedónsku

Policajti v Macedónsku naozaj často stoja pri cestách, merajú a kontrolujú cestnú premávku. Za týždeň sme streli 3 hliadky.

Vodičský preukaz a poistenie auta v Macedónsku

Pri vstupe do Macedónska treba predložiť platné medzinárodné poistenie motorových vozidiel – tzv. zelenú kartu. V našom prípade kontrolovali aj medzinárodný vodičský preukaz. Pre šoférovanie v Macedónsku je potrebné mať medzinárodný vodičský preukaz podľa viedenského dohovoru o cestnej premávke.

Alkohol v krvi za volantom v Macedónsku

Vo väčšine krajín Balkánu je povolené mať nejaké tie stopy alkoholu v krvi. V Macedónsku je povolených 0,5 promile v dychu.

Zvieratá na macedónskych cestách

Tak ako v iných krajinách Balkánu, aj v Macedónsku sa môžeš stretnúť so zvieratami na ceste. Z našej skúsenosti sme však nemali dojem, žeby to bolo také časté ako napr. v susednom Albánsku, kde chodil po cestách celý zverimex

Avšak hneď v prvý deň nám popred auto na diaľnici prešprintovala korytnačka a zajac, takže treba byť neustále v strehu.

Parkovanie v Macedónsku

V rámci veľkých miest bolo našim cieľom vždy nájsť čo najjednoduchšie parkovanie v centre (kľudne platené) a nemotať sa ulicami veľkomiest kde je hustá premávka alebo úzke uličky. Ideálne dnu aj von z mesta po nejakej radiále. Ubytovanie sme tiež vždy hľadali s parkingom aby sme si to uľahčili a až tak sa nebáli o nové auto.

Inak je vo väčšine macedónskych miest parkovanie v centre platené, aj v prípade pozdĺžneho státia pri ceste. Väčšinou je to do pár euro na deň (napr. Tetovo 5€/deň (300 MKD)). V Macedónsku sa tiež stretneš s navigovačmi, ktorí ťa naviguj na parkovisku a v skutočnosti viac zavadzajú ako pomáhajú. Národným športom je tiež parkovať tak, že zablokuješ minimálne dve slušne zaparkované autá.

Tankovanie v Macedónsku

Mali sme dojem, že benzínových púmp je v Macedónsku málo, ale keď sme už nejakú našli tak tam bolo väčšinou okolo 10 stojanov. Niektoré pumpy, najmä na vedľajších cestách, predávajú iba pohonné hmoty a nanuky a občerstvenie nie. Na pumpa väčšinou pracujú zamestnanci, ktorí natankujú za teba. Stačí im povedať koľko. A samozrejme toalety na benzínkach bývajú v hroznom stave

The post Ako sa šoféruje v Macedónsku? appeared first on TripLovers.

Atmosféra Mostaru ťa pohltí aj keď sa všetko točí len okolo jedného osmanského mostu. Úzke kamenné uličky plné obchodíkov a reštaurácií nás pohlcujú vo dne i v noci. Čo všetko sa dá vidieť v Mostare ale aj jeho okolí sa dozvieš nižšie

Obsah:

• Čo treba vedieť pred návštevou Mostaru
• Mostar
  • Čo ďalšie vidieť v Mostare
• 8 tipov na výlet z Mostaru

Čo treba vedieť pred návštevou Mostaru:

• Najlepší čas na návštevu Mostaru, kedy sa vyhneš davom turistov, sú pracovné dni mimo hlavnej letnej turistickej sezóny.
• Parkovanie v Mostare je chaotické a takmer všade platené
• Centrum Mostaru je malinké. Jeho návšteva zaberie bez vysedávania v reštaurácií približne 2-3 hodiny
• V Mostare sa dá platiť aj eurami a niekde dokonca aj dolárom.
• V Mostare nájdeš veľmi dobré reštaurácie s tradičnou bosniackou kuchyňou.

Mostar

Mostar je od hlavného meste Bosny a Hercegoviny vzdialený dve hodiny jazdy autom (120 km). Ale atmosféra Mostaru ťa môže pohltiť tak, že len jednodňový výlet môžeš oľutovať. Mostar je piatym najväčším mestom v Bosne a Hercegovine. Mesto bolo pomenované po strážcoch mosta (mostari), ktorí v stredoveku strážili Starý Most cez rieku Neretva. Starý most bol postavený Osmanmi v roku 1566 a je svetovým dedičstvom UNESCO. Veľmi rýchlo sme zistili, že samotné historické centrum je veľmi malinké a všetkými uličkami sa dá prejsť bez problémov do dvoch hodín.

Žiaľ, ani historické centrum Mostaru sa nevyhlo vojnovým konfliktom v rokoch 1992 – 1995 a bolo vážne poškodené. Dokonca až tak vážne, že Mostar bol najzničenejším mestom vo vojne v Bosne a Hercegovine a mnohé pamiatky Mostaru boli úplne zničené. Spolu s nimi aj kamenný most, ktorý padol 9.11.1993. Dlhé roky obidve strany rieky Neretva spájal iba dočasný lanový most s drevenými latkami. Jeho obnova sa realizovala až v roku 2004 a dodnes z brehu dobre vidieť, ktorá časť mosta je pôvodná a ktorá zrekonštruovaná.

Ráno do jedenástej hodiny je mesto ešte relatívne prázdne, takže si to treba užiť. Okolo obeda sa Mostare naplní tak, že v úzkych kamenných uličkách sa treba predierať pomedzi turistov. Na moste je taká masovka, že som si pred lakťujúcimi sa asertívnejšími turistami musela chrániť svoje tehotenské brucho. A to bol len aprílový víkend, nie hlavná letná sezóna.

Všetky historické uličky v Mostare sú zabrané suvenírovými obchodníkmi, reštauráciami, kaviarňami alebo barmi. Túto príležitosť treba určite využiť a ochutnať niečo z tradičnej kuchyne Bosny a Hercegoviny. My sme si zvolili reštauráciu Šadrvan a veľmi sme si pochutili Tipy na skvelé bosniacke jedlá nájdeš v tomto článku: Tradičná kuchyňa Bosny a Hercegoviny, čo ochutnať v krajine zmiešaných kultúr

Pokojnú atmosféru Mostaru narúšajú dvaja skokani na moste, ktorý sa dobrovoľne rozhodli skočiť si z mosta do rieky a ešte si za to aj zaplatiť. Výška mosta nad hladinou je úctyhodných 24 metrov a cena skoku z mostu sa pohybuje v rozmedzí 20-35€. My by sme nešli ani zadarmo

Jeden z nich sa ešte pred samotným skokom prechádza za zábradlím. Trvá to dobrú pol hodinu. Medzitým vyberá od turistov peniaze do šiltovky. Tento akt jemne pripomína žobranie. Tento chalanko nakoniec z mostu neskáče, len inštruuje toho druhého ako bezpečne skočiť z mostu.

Jednou z hlavných pamiatok Mostaru je aj Mešita Koski Mehmed Pasha. Jej návšteva je spoplatnená vstupným 4€. Osobne si myslím, že návšteva interiérov mešity nie je nejako špeciálne zaujímavá. Avšak je tu možnosť za vyššie vstupné 7€ navštíviť mešitu spoločne s minaretom odkiaľ je výhľad na Starý most

Čo ďalšie vidieť v Mostare:

• Partizán memoriál cca 1,5 km z centra Mostaru
• Výhľad na Mostar z vrcholu Fortica
• Krížová cesta na hore Hum spolu s výhľadom na Mostar

8 tipov na výlet z Mostaru

V Mostare sme strávili niekoľko dní. Za tento čas sme mali možnosť spoznať aj jeho širšie okolie a trochu reálnejšiu tvár Bosny a Hercegoviny. Kam sme sa vybrali sa čo zažili sa dozvieš v tomto článku: 8 tipov na výlet z Mostaru

The post Čo vidieť v Mostare a kam na výlet? appeared first on TripLovers.

Mostar je krásne mesto, najnavštevovanejšie v celej Bosne a Hercegovine a ľahko dostupné aj z Chorvátska, ale… Všetky pamiatky v centre Mostaru sa dajú vidieť za menej ako jeden deň. Mostar však poskytuje všetok komfort čo turista potrebuje, preto je vhodné si ho zvoliť ako základňu na spoznávanie širšieho okolia a menej známych miest v Bosne a Hercegovine Tu je hneď 8 tipov na výlet z Mostaru

8 tipov na výlet z Mostaru

Ako sme už spomenuli vyššie, na návštevu historického centra Mostaru nepotrebuješ ani jeden celý deň. Napriek tomu môžeš využiť Mostar ako základňu a realizovať odtiaľto výlety do okolia a lepšie spoznať aj menej známe miesta Bosny a Hercegoviny Spolu s návštevou Mostaru ti tieto výlety môžu zabrať 3-4 dni, v závislosti od tvojho tempa cestovania

1) Blagaj

Vzdialenosť od Mostaru – 11 km

V obci Blagaj sa nachádza dervišský kláštor Blagaj Tekija. Pochádza z roku 1520 a bol postavený s prvkami osmanskej architektúry a stredomorského štýlu. Vďaka svojmu významu je považovaná za národnú pamiatku Bosny a Hercegoviny. Vstupné do kláštora je 10 KM (5€).

Kláštor Blagaj Tekija je situovaný priamo pri prameni rieky Buna. Tá vyteká z jaskynných priestorov skalného masívu. Nad jej útesmi sa nachádza pevnosť Blagaj. Pred jaskyňou sa nachádzajú kaskády a na nich je niekoľko reštaurácií. Tu si môžete príjemne oddýchnuť Parkovisko sa nachádza kúsok odtiaľto, platí sa 4 KM (2€).

2) Medžugorie

Vzdialenosť od Mostaru – 26 km

Názov Medžugorie označuje oblasť medzi dvoma horami. Táto oblasť bola pôvodne obývaná Chorvátmi, teda kresťanmi. Ľudia sa tu živili najmä poľnohospodárstvom a zo sociálnych dôvodov mnohí odchádzali do väčších miest alebo na západ.

Prvé Mariánske zjavenie sa udialo 24. júna 1981, keď 6 ľudí pod horou Podbrdo zbadalo mladú ženu s dieťaťom v náručí. Postava naznačovala aby sa priblížili, ale z prekvapenia tak nikto zo skupiny neurobil.

Na ďalší deň sa štyria z nich cítili byť silno priťahovaný k miestu, kde predchádzajúci deň videli postavu ženy s dieťaťom, v ktorej spoznali Pannu Máriu. S Pannou Máriou sa zhovárali a spoločne sa modlili. Táto skupina bola neskôr označovaná ako medžugorský vizionári. Podľa svedectiev vizionárov mali od toho dňa zjavenia, nech boli kdekoľvek, spoločne či individuálne.

Hneď po začiatku zjavení sa začalo prenasledovanie vizionárov, ich rodín a farníkov v Medžugorí. Vizionári boli mnohokrát predvedení k policajným výsluchom, dokonca sa museli podrobiť psychiatrických vyšetreniam. Ale pri všetkých bolo potvrdené, že sú psychicky zdraví.

Dnes sa 25. jún v Medžugorí slávi ako výročie zjavenia Panny Márie. Medžugorie sa stalo miestom zhromažďovania pútnikov z celého sveta a tiež jedným z najväčších svetových modlitebných centier, porovnateľných s francúzskymi Lurdami, portugalskou Fatimou alebo mexickým Guadalupe.

A náš dojem z tohto miesta? Nie sme praktizujúci veriaci ale v Medžugorí sme sa cítili veľmi príjemne. Ostali sme (dobrovoľne) aj na omši, ktorá sa konala podvečer pri zapadajúcom slnku a celkovo sme odtiaľto odchádzali dobre naladení. Omši sme rozumeli aj keď neovládame lokálny jazyk

Auto sa dá zaparkovať na veľkom záchytnom parkovisku hneď pri Kostole sv. Jakuba. Bezplatne, ale po večernej omši nastáva na parkovisku dopravný kolaps. V širšom okolí Medžugoria sa dá platiť aj eurami, takže ak si sem spravíš výlet z Chorvátska, nemusíš meniť peniaze

Ešte jedna rada na záver. Medžugorie je lepším východiskovým bodom na výlety do okolia ako Mostar

3) Počitelj

Vzdialenosť od Mostaru – 28 km

Architektúra mestečka Počitelj pozostáva predovšetkým zo stredovekých a osmanských prvkov. Dominantou mestečka je pozostatok veže Počitelsja utvrda, ku ktorej sa treba vyjsť poriadne vysoko. Výhľad však stojí za to No napriek tomu ten najkrajší výhľad na mestečko je z opačnej strany, z pevnosti Pašina tabija. Toto mestečko tak trochu pripomína albánsky Berat

Mesto bolo vybudované v stredoveku v prírodnom krasovom amfiteátri pozdĺž rieky Neretva. Jadro mesta je pre Bosnu a Hercegovinu chránenou národnou pamiatkou a akýmsi kamenným skanzenom. V chladných kamenných domoch s kamennými strechami v pôvodnej časti mestečka Počitelj sotva niekto býva. Nachádza sa tu iba niekoľko ubytovaní a niekoľko reštaurácií.

Parkovať sa dá pozdĺžne popri hlavnej ceste. Už mimo hlavnej turistickej sezóny je tu plno áut a kapacity parkovania nepostačujú, takže veľa šťastia ;P

4) Stolac

Vzdialenosť od Mostaru – 36 km

Stolac je starobylé mesto, ktoré bolo vďaka svojim priaznivým geografických podmienkam osídlené už od staroveku. Postupne sa tu vystriedali Ilýrovia, Rimania aj Slovania, ktorí po sebe zanechali množstvo archeologických dôkazov.

Najvýznamnejším z nich je stredoveká nekropola Radmilja. Pohrebisko zahŕňa 133 stećci s vyobrazeniami základných aktivít ako sejba, práca na poli, poľovačka či bojovníci. Niektoré kresby sú veľmi jednoduché, priam škôlkarské. Napr. tvár v štýle bodka, bodka, čiarka Vstupné k nekropole je 4 KM (2€).

Okrem toho sú ďalšími zaujímavými miestami v okolí mestečka Stolac vodopád Provalije, starý hrad nad mestom a antické ruiny Daorson.

5) Hutovo blato

Vzdialenosť od Mostaru – 38 km

Prírodný park Hutovo blato je ornitologicky veľmi cennou oblasťou. Je to najväčšia rezervácia v Bosne a Hercegovine pozostávajúca najmä z močiarov. V priebehu roka je domovom pre viac ako 240 druhov sťahovavých vtákov.

Výlet loďou pomedzi močiare stojí 30€ za 30 minút, čo nám prišlo na balkánske pomery nekresťansky veľa. Navštívili sme aspoň 2 vyhliadky, ale miesto vtáctva sme videli iba 2 hady, tak sme sa radšej pobrali preč, keďže len prednedávnom sme navštívili Národný park Divjakë-Karavasta v Albánsku.

6) Vodopády Kravica

Vzdialenosť od Mostaru – 40 km

Vodopády Kravica sú niečo ako menšia verzia Plitvických jazier, iba s jedným vodopádom a bez žiadnych mostíkov. Zisťujeme, že v Bosne a Hercegovine sa za vstupné pýtajú chorvátske ceny. A aj keď sú tieto vodopády naozaj krásne, za 20 KM (10€) to nestojí, lebo tu mimo kúpania sa nie je čo robiť. Aj bufety sa ešte len stávajú a voda nie je na kúpanie dostatočne tepla ani v auguste.

Neúspešne sme sa snažili dostať aj k vodopádom Mala Kravica, ale v čase našej návštevy bola cesta k nim zatopená.

Pred vstupom sa nachádza veľké záchytné parkovisko pre návštevníkov. Parkovanie spoplatnené nie je. Vodopády vidno a počuť už odtiaľto.

7) Peć Mlini

Vzdialenosť od Mostaru – 61 km

Oblasť Peć Mlini bola prerušovane osídľovaná už od staršieho neolitu až do súčasnosti. Na tomto mieste vyviera mohutná rieka Tihaljina z masívu vápencových skál. Hneď pod prameňom sa nachádza 7 skeletov bývalých mlynov, ktoré využívali energiu silného toku rieky. Skelety sú obrastené brečtanom a inými poplazmi. Prúdy vody sú usmernené tak, aby viedli popod mlyny a tie mohli využiť jej energiu. Inak tečie kade sa jej zachce a tvorí malé kaskády.

Neplatí sa tu žiadne vstupné a oblasť je otvorená permanentne. Je tu zákaz kempovania a kúpania aj keď toto miesto je na tieto činnosti ako stvorené. Na hlavnej ceste, trochu mimo parkoviska sa nachádzajú bezplatné WC vďaka eurofondom. Vážne aj tu v Bosne a Hercegovine
Výlet do Peć Mlini je ideálne skombinovať s návštevou jaskyne Ravlica, keďže sa od seba nachádzajú len kúsok

8) Jaskyňa Ravlica pècine

Vzdialenosť od Mostaru – 62 km

Jaskyni Ravlića je významným archeologickým náleziskom, kde boli objavené nálezy z obdobia neolitu a to najmä keramika s farebnými ornamentami. Predpokladá sa, že bola obývaná do staršej doby bronzovej, kedy pravdepodobne spadla časť stropu jaskyne, čo donútilo jej obyvateľov nájsť si bezpečnejší úkryt.

Jaskyňa je charakteristická priestranným jaskynným dómom bez výraznej vápencového výzdoby. V lete poskytuje príjemné schladenie. Prejsť sa ňou môžete bez sprievodcu. Naozaj nehrozí žeby ste sa stratili

Vstupné do jaskyne Ravlića je 5 KM (2,50€). Tým, že sa nachádza tak blízko hraníc s Chorvátskou, je možné platiť aj eurami. Prístupná je celoročne. Pred jaskyňou sa nachádza bezplatné parkovisko. Okrem toho tu nie sú žiadne iné služby ani WC.

The post 8 tipov na výlet z Mostaru aj za nezmámymi miestami appeared first on TripLovers.

Albánsko ponúka veľa krás, prírodných, kultúrnych ale aj historických. Navštíviť Albánsko znamená, vybrať sa do najexotickejšej krajiny v Európe. Miesta, ktoré treba navštíviť sú len akousi zámienkou pre objavovanie autentickosti tohto kraja. Po krajine nájdeš náhodné bunkre a samotné scenérie ťa donútia zastaviť a pokochať sa. Stretne ťa tu kopec bizarností, takže z úžasu sa ti budú otvárať ústa. Na roadtrip po Albánsku odporúčame navštíviť týchto 10 miest

Obsah:

• TOP 10 miest pre ideálny roadtrip itinerár po južnom Albánsku
  1. Kaňon Holtës
  2. Berat – mesto tisícich okien
  3. Albánske safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta
  4. Porto Palermo Castelo
  5. Ksamil a najkrajšie pláže v Albánsku
  6. Archeologické nálezisko Butrint
  7. Gjirokastër – mesto z kameňa
  8. Kaňon Lengarices a teplé pramene Llixhat e Bënjës
  9. Korçë
  10. Najkrajšie kostolíky v Albánsku nájdeš vo Voskopojë
• Miesta v južnom Albánsku, ktoré nás neoslovili alebo kam nechodiť
  1. Hlavné mesto Tirana
  2. Vodopád Sotira
  3. Nesympatické Vlorë

TOP 10 miest pre ideálny roadtrip itinerár po južnom Albánsku

1. Kaňon Holtës

Kaňon Holtës je jedno z najmenej známych miest v Albánsku, ktoré stoja za návštevu. Prístupová cesta sem je trochu náročnejšia, ale zvládne to aj auto bez 4×4. Pred samotným kaňonom je upravené parkovisko. Parkovné ani vstup do kaňonu Holtës sa neplatí, všetko je zadarmo.

Od parkoviska je to do kaňonu už len kúsok. Na prechod kaňonom sa treba prechádzať naprieč riekou a niekedy je potrebné sa aj brodiť. Už pri aute sa oplatí prezuť sa do topánok do vody lebo dno rieky je plné kameňov a bahna. Kvôli brodeniu sme mali so sebou aj tzv. ‘dry bag‘, pretože niektoré kratučké úseky je nutné aj preplávať.

Voda je chladná, ale nie úplne ľadová, pretože do nej pritekajú teplé vývery s obsahom sírovodíka (H2S). Ľudovo nazývané vajcovky, spoznáš ich podľa toho, že sú majú výrazne svetlomodrú farbu Netreba sa ich báť, nie je škodlivá pre ľudské telo. Práve naopak, na Slovensku máme vďaka takýmto vodám aromatické kúpele Smrdáky

Tento bezplatný zážitok je o to bohatší tým, že tu nikto nie je. Poskytuje zdravý adrenalínový zážitok, perfektné scenérie kaňona a aj divočiacej rieky ešte len na ceste k nemu

2. Berat – mesto tisícich okien

Okolitá krajina je plná olivovníkových sadov a pripomína Andalúziu. Parkovanie a jazdenie úzkymi uličkami Beratu je mentálna katastrofa pre vodiča. Čo nás však potešilo je lacné ubytovanie aj s parkovaním (aj keď pred bránou) priamo v centre mesta za 11€ na noc pre oboch

Berat je známy ako mesto tisícich okien kvôli nezvyčajným početným oknám vsadeným do fasád domov. Od roku 2008 je Berat zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Centrum mesta nie je veľké a jeho prehliadka zaberie len pól dňa. Súčasne je to ale jedno z najväčších mestečiek v Albánsku, ktoré stoja za návštevu

Nad Beratom sa nachádza Citadela, akési hradby do ktorých sa platí vstupné 300 lek (2,50€). Vstupné sa vyberá iba pri hlavnom vchode, ale do hradieb sa dá vstúpiť viacerými cestami. Takže tento poplatok sa dá jednoducho obísť a peniaze môžeš minúť radšej v reštauráciách s naozaj dobrým tradičným albánskym jedlom, ktoré tu ľahko nájdeš

Okrem výhľadu z Citadely na mesto zhora, stojí za návštevu určite cisterna a kostolík Kisha Shën Triadha, ktorý nápadne pripomína macedónsky kostolík nad Ohridským jazerom.

V uličkách s domčekmi na kopci sa dá príjemne poprechádzať. Z pešej zóny je však pekný výhľad na celý kopec aj s Citadelou. Dá sa tu posedieť na kávičke a vychutnávať si príjemné atmosféru albánskeho mesta.

3. Albánske safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta

Národný park Divjakë-Karavasta sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Jadranského mora, v blízkosti mestečka Divjakë. Toto mestečko je od hlavného mesta Tirana vzdialené len 50 km vzdušnou čiarou. Lagúna Karavasta je významným útočiskom pre migrujúce vtáctvo, ktoré sa presúvajú medzi Európou a Afrikou. Práve preto tu môžeš pozorovať približne 260 druhov vtáctva a aj druhy ako sú pelikány, či plameniaky!

Národný park Divjakë-Karavasta ponúka návštevníkom širokú škálu rozmanitej divočiny. Ako bežný turista môžeš v Národnom parku Divjakë-Karavasta navštíviť Visitor centrum a zranené pelikány, vyliezť na vyhliadkovú vežu Kulla 360 Grade, ísť na výlet motorovým člnom po zátokách lagúny Karavasta alebo jazdiť autom po piesočných dunách priamo popri mori.

Národný park Divjakë-Karavasta taktiež nepatrí do tradičných itinerárov pre Albánsko. Pre viac info o tomto národnom parku pozri článok: Národný park Divjakë-Karavasta – malé albánske safari

4. Porto Palermo Castelo

Pevnosť sa nachádza na polceste medzi Vlorë a Ksamilom v zátoke Palermo nad Jadranským morom. Je len kúsok od cesty, kde sa dá bezplatne zaparkovať. Vstupné dovnútra je 300 lek (2,50€) na osobu.

Porto Palermo nie je tak úplne hrad ale niečo ako kvázi pevnosť. Bola postavená začiatkom 19. storočia Alim Pašom z Tepeleny. Z vonku nie je príliš nezaujímavá. Všetko zaujímavé sa nachádza vo vnútri. Prehliadka chladných, vlhkých a temných kamenných priestorov s terasou a výhľadom na more nezaberie veľa času.

Kúsok od pevnosti Porto Palermo sa nachádza podvodný bunker pre ponorky z čias albánskeho komunistického režimu. Návšteva pevnosti Porto Palermo bolo pre nás jedno z najväčších prekvapení Albánska

5. Ksamil a najkrajšie pláže v Albánsku

Takmer pri gréckych hraniciach, v turistickom mestečku Ksamil, sa nachádzajú najkrajšie pláže Albánska. Pláže sú z malých svetlých kamienkov, ktoré dobre opadajú a nenanosíte si ich do apartmánu. More je naozaj čisté (nezakalené, bez rias a odpadkov) a v júni, kedy sme tu boli, bola voda už aj použiteľná. Nachádza sa tu zopár rybičiek, takže zobrať šnorchel opäť raz nie je zlý nápad Okrem toho sú tu pekné panorámy na hory a výhľad na grécky ostrov Korfu.

V obchodíkoch ponúkajú klasický plážový sortiment a ulice sú vyzdobené kvetmi. Ceny sú tu na albánske pomery turistické, ale v porovnaní so SR je to stále neskutočne super Dá sa tu najesť za rozumnú cenu (obed za 5€ alebo nejaká morská lakocinka do 10€). Pre tých čoby potrebovali, tak s alkoholom tu tiež nie je problém, aj keď je to moslimská krajina.

Za pláže sa neplatí, jedine žeby si chcel využiť lehátka so slnečníkmi, ktoré sú takmer úplne všade. Za ich použitie sa platí zväčša okolo 500 – 1000 lek (4,15 – 8,30€). Ak chceš tento poplatok obísť, môžeš sa naješ v hoteli/reštaurácii, ktorá ich poskytuje a v takom prípade by si ich mal mať zadarmo. Ak ich nepotrebuješ vôbec, môžeš si ľahnúť na pláž niekam medzi ne. S tým nie je problém.

V okolí Ksamilu je okrem kúpania aj čo pozerať. Výlety si môžeš spraviť napríklad do Národného parku Butrint, vojnového bunkrového tunelu v dedinke Manastir, kláštoru v dedinke Manastir, hradu Aliho Pashu v mokradiach ku ktorému sa dá ísť loďou (2000 lek), pevnosti Triangular Fortress alebo spoznávať zákutia národného parku Butrint.

Samozrejme treba počítať s tým, že ulice nie sú až také čisté a úhľadné ako v Chorvátsku. Sem tam sa tu mihne chudobnejší dom, opustený dom alebo túlavý pes, či nebodaj exkrement na ceste (od túlavých psov, ktorých tu však nie je tak veľa). Ak dokážeš nad niektorými vecami prižmúriť oko, dovolenka pri mori v Albánsku môže byť naozaj úžasná

6. Archeologické nálezisko Butrint

Starobylé mesto Butrint sa nachádza v tesnej blízkosti gréckych hraniciach, iba 5 km od Ksamilu. Je jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk a turistami najnavštevovanejších miest v Albánsku. V minulosti to bol veľmi významný dopravný uzol, najmä kvôli lodnej doprave, ktorá dominovala nad pozemnou dopravou. O rôznych kultúrach a civilizáciách, od doby železnej až po stredovek, svedčia početné nálezy najrôznejších mincí.

Na archeologickom nálezisku Butrint sa vo veľmi dobrej miere zachovalo množstvo pamiatok vrátane hradieb, neskoroantickej krstiteľnice, baziliky, rímskeho divadla a dvoch hradov. V minulosti tu bol obrovský viadukt spolu s akvaduktom, ktorý spájal pevninu so starobylým mestom Butrint. Ten sa žiaľ nezachoval a dokonca z neho nezostali ani ruiny.

Prejsť celé starobylé mesto Butrint zaberie asi tak 2 hodiny. Vstupné je 1000 lek (8,30€) na osobu, parkovné sa neplatí.

Okrem náleziska sa dá ísť propelerom na druhú stranu rieky kde sa nachádza Triangular Fortress (veľmi podobná pevnosti Porto Palermo). Propeler stojí 1€ na osobu a 5€ na auto jednosmerne. Čo je za 2 minútový propeler dosť veľa.

7. Gjirokastër – mesto z kameňa

Grécke kmene v tejto oblasti prebývali už od 1. storočia pred Kristom. Samotné mesto Gjirokastër bolo založené v 12 storočí, s pôvodným názvom Argyrokastro, čo v preklade z gréčtiny znamená strieborná pevnosť. Neskôr, počas osmanských čias bol Argyrokastro významné centrum gréckeho obchodu.

Historické centrum mesta Gjirokastër je veľmi dobre zachované. Je prevažne kamenné a panoráme mesta dominujú okrem hradu aj početné kamenné strechy.

Hlavným lákadlom mesta je hrad Gjirokastër, ktorého vysoké hradby pôsobia monumentálne. Je zoširoka v obklopení hôr, takže výhľady z neho naozaj stoja za to Chladné múry v rozpálenom lete príjemne chladia. Vo vnútri hradieb preletúvajú holuby, preto si treba dávať pozor na ich riedke granáty. Na hrade sú sprístupnené aj neosvetlené a opustené priestory a chodby do ktorých môžeš ísť. Preto sa hodí mať baterku aspoň na mobile. Vstupné na hrad je 400 lek (3,30€) na osobu, za fotenie na hrade sa pripláca 1000 lek (8,30€) za fotoaparát a vstupné do múzea je 200 lek (1,70€).

Pod hradom sa nachádza tunel, ktorý tvorí skratku medzi centrom a okrajovou časťou mesta. Týmto tunelom sa viete dostať na cestu vedúcu ku kamennému mostu Aliho Pashu. Toto miesto bolo pre nás fascinujúce samotou a tým, že tu nebol okrem nás bol len jeden poletujúci sáčok, ktorý sa neustále vznášal nad priepasťou a jeden agresívny pastier v diaľke, ktorý po svojich kozách hádzal kamene.

8. Kaňon Lengarices a teplé pramene Llixhat e Bënjës

Jedna z najväčších TOPiek v Albánsku bolo večerné kúpanie sa v teplých prameňoch Llixhat e Bënjës pred kaňonom Lengarices. Obidve tieto miesta sa nachádzajú vedľa seba a dá sa sem dostať po asfaltovej ceste autom. Kúpanie aj vstup do kaňonu sú zadarmo.

Pred kaňonom sa nachádza typický osmanský most Ura e Kadiut. Pod ním sú asi štyri termálne jazierka kde sa dá príjemne okúpať. Na albánske pomery je tu až prekvapivo čisté prostredie. Večer je to fakt romantika Keďže je to bezplatné, nie sú tu žiadne služby okrem jedného bufetu kde majú iba kávu a snacky. Prezliekacie kabínky a toalety chýbajú.

Do kaňonu sme sa vybrali až ďalší deň aby sme mali dostatok času. Je dlhý až 4 kilometre a išli by sme ním celý deň, takže sme sa po 1,5 kilometri otočili. Terén je stredne náročný, no napriek tomu sme išli slimačím tempom. Človek si musí dávať pozor na každý jeden krok a sústrediť sa na cestu, preto som si nestíhali užiť veľkoleposť tohto kaňonu aj keď fotky z neho sú parádne

9. Korçë

Korçë je veľké mesto nachádzajúce sa vo vnútrozemí na náhornej plošine v juhozápadnej časti Albánska. Samotné centrum je však malé a obehnúť sa ho dá za 2 hodiny. Korçë bolo po stáročia významné náboženské stredisko pre ortodoxných kresťanov a moslimov, preto sa v meste striedajú rôzne štýly. Takže aj za tak krátky čas je čo sledovať

Stredom mesta vedie akási hlavná pešia zóna Bulevardi Shën Gjergji, na ktorej sa nachádzajú stavby inšpirované architektúrou Rakúsko-Uhorska a Nemecka z čias 19. storočia. Na jednej strane ulice sa nachádza ortodoxná katedrála Vzkriesenia Krista a na druhej budova divadla.

V západnej časti mesta prechádzame do moslimského sveta. Nachádza sa tu mešita Mirahor z konca 15. storočia a kamenná hodinová veža. V samotnom strede tejto časti je starý bazár Pazari i Korçës, ktorý obklopujú dvoj až trojposchodové domy, prerobené na reštaurácie a kaviarne. Práve tu si návštevník môže najlepšie vychutnať atmosféru starej časti

10. Najkrajšie kostolíky v Albánsku nájdeš vo Voskopojë

Dvadsať kilometrov od Korçë sa nachádza dedina Voskopojë, niekdajšie kultúrne a ekonomické centrum Balkánu. V 18. storočí bolo Voskopojë na vrchole svojho rozvoja. Boli tu školy, chrámy a prvá kníhtlačiareň na Balkáne. Dnes to tu vyzerá ako mesto duchov.

Dôvod našej návštevy boli pravoslávne ortodoxné kostolíky s pôvodnými maľbami. Je ich tu asi 8, no podarilo sa nám dostať iba do jedného, do kostola svätého Nikolasa. A to tiež iba vďaka tomu, že sme sa dlhšie ponevierali okolo, až nám prišla otvoriť miestna pani. Peniaze za to nechcela ale keď sme ponúkali tak nakoniec zobrala

Aj keď sme vo Voskopojë videli iba jeden interiér tak návšteva rozhodne stála za to. Kostol svätého Nikolasa má naozaj unikátne nádherné fresky. Okrem toho sme v tejto dedine navštívili tú najlepšiu albánsku reštauráciu – Taverna Vaskopoja.

Miesta v južnom Albánsku, ktoré nás neoslovili alebo kam nechodiť

Okrem týchto 10 krásnych miest v južnom Albánsku sme navštívili aj také, ktoré nás veľmi neohúrili a ich návštevu sme oľutovali z rôznych dôvodov. Neodporúčame ich hlavne ak máš na dovolenku málo času.

1. Hlavné mesto Tirana

V Tirane sme strávili 5 hodín a za tento čas sme navštívili centrum a Bunky art2. Väčšina zaujímavostí v Tirane sa nachádza hneď vedľa seba v okolí Námestia Skenderbej. Dôvod prečo sa nám v Tirane príliš nepáčilo bol, že sme ju nestihli zažiť pôvodnú a autentickú.

Prišlo nám to akoby všetko pôvodné chceli strhnúť a postaviť nové a moderné. Najväčšie lákadlo Pyramide of Tirana bolo v rekonštrukcií a kompletne obohnané plotom, čo bolo pre nás obrovské sklamanie. Pôvodne sme mali v pláne navštíviť viac miest ale prešlo nás to. Tirana nás proste neoslovila.

2. Vodopád Sotira

Návštevu vodopádu Sotira neodporúčame iba tým cestovateľom, ktorý prišli do Albánska na aute bez 4×4. K vodopádu vedie 9 km dlhá nespevnená cesta. My sme sa ju snažili prejsť, no prešli sme len prvých 5 km, pričom sme išli rýchlosťou 8-15 km/h. Tu sme narazili na plytký brod, ktorý mohol byť pre nás osudný, takže sme to radšej vzdali.

Ak budeš cestovať do Albánska terénnym autom so 4×4 tak návštevu vodopádu Sotira určite zváž

3. Nesympatické Vlorë

Mesto Vlorë na nás pôsobilo ako hnusné prímorské mesto bez duše, upadajúce do spárov masového turizmu. Navštívili sme jeho severné pláže a tie boli špinavé a neupravené, plné odpadkov. Na brehu boli vyplavené riasy a po pláži jazdili autá a pobehovali túlavé psy. Pláže na juhu Vlorë boli síce spevnené a prepojené cyklochodníkom, ale táto časť mesta bola úplne bez atmosféry a necítili sme sa tu príjemne.

Jedinou zaujímavosťou kúsok od mesta je Kláštor svätej Márie na ostrovčeku, ku ktorému vedie drevená lávka. Kostolík je malý a naozaj je to len krátka zastávka, ktorú možno vynechať. Väčšina turistov sem chodí skôr kvôli fotogenickému chodníčku.

The post TOP 10 miest, ktoré treba vidieť a zažiť za týždeň v južnom Albánsku appeared first on TripLovers.

Tento článok je prehľadom 40 najrôznejších vychytávok, doplnkov, pomôcok a vybavenia do auta, ktoré nám v priebehu troch rokov na cestách uľahčovali cestovanie a spanie v aute. Tieto vecičky nám pomáhali prežiť bezproblémové a komfortné viactýždňové road tripy po Európe. Avšak nie všetky doplnky a vychytávky sú 100%. Priamo v tomto článku ti prezradíme ich výhody aj úskalia

Obsah:

• A) Organizácia pri spaní v aute
• B) Vychytávky pre spanie v aute
• C) Komfort pri dlhých cestách autom
• D) Elektronika a elektro-vychytávky do auta
• E) Autokino
• F) Univerzálne pomôcky na cestovanie autom

Iba pre predstavu, cestujeme v klasickom rodinnom aute – Kia Ceed SW. Cestovanie so spaním v tomto aute sme realizovali iba vo dvojici. Naše auto nie je najväčšie a človek by si povedal, “Kam tam chceš zmestiť 40 doplnkov a vychytávok navyše?“ Nuž, veľakrát ide naozaj o úplné drobnosti, ktoré sa nedajú aplikovať vždy do každého auta. Ide o vychytávky v spektre od úplne nevyhnutných, cez vlastné riešenia až po hlúposti, ku ktorý sme sa dostali náhodou.

Za tie tri roky cestovania a spania v aute sa tých doplnkov do auta nazbieralo toľko, že sme ich pre potreby tohto článku rozdelili do 6 kategórií: organizácia, samotné spanie v aute, komfort, elektronika, autokino a univerzálne pomôcky.

A) ORGANIZÁCIA PRI SPANÍ V AUTE

Základom spania v aute je poriadok a organizácia. Na výletoch so spaním v aute sme zavalení najrôznejšími vecami, drobnosťami, vychytávkami a autodoplnkami a potrebujeme v tom mať aspoň trošku systém. Na organizácií všetko spojené so spaním v aute stojí a padá

1. Škatule SAMLA z IKEI

Kvôli road tripom sme odložili backpacky a kufre ani neoprašovali. Zadovážili sme si škatule SAMLA z IKEI. Každá jedna škatuľa je určená na jednu konkrétnu vec (napr. osobné veci, potraviny, varenie a riady, elektronika, kábliky…). Tento systém so škatuľami nám napomáha pri rýchlom zorientovaní sa a hľadaní vecí v aute a udržujú relatívny poriadok. Výhodou je, že sa zmestia pred každé jedno sedadlo, čo využívame pri spaní v aute, keďže sa nám s takto uloženými vecami ľahšie manipuluje. A keď sa jedna vyprázdni, jednoducho sa vloží do druhej.

2. Strešný box na auto

Okrem toho sa nám na osvedčilo na road tripy brávať aj strešný box, nakoľko pri spaní v aute potrebujeme uvoľniť priestor v kufri. Sem dávame veci, ktoré nepotrebujeme každý deň, ako napr. kempovacie stoličky, špinavé oblečenie, dáždniky či zimné bundy.

3. Chránič proti okopaniu sedadiel s priehradkami

Okrem toho, že nám zadní pasažieri nezašpinia sedačky hneď pri prvom nastúpení sme ocenili aj možnosť priehradiek. Tie využívame hlavne pre odkladanie každodenných drobností, ktoré neradi lovíme v batožine (zubné kefky, vlhčené servítky, okuliare, hrebeň, lieky…).

4. Multifunkčný vešiak do auta

Pri spaní v aute sa nám osvedčilo mať viacero miest kam si môžeme v priebehu dňa aj noci odkladať alebo vešať veci. Tento vešiak do auta sa dá zacvaknúť na držadlo opierky hlavy. Nezaberá takmer žiadne miesto a dá sa zaklapnúť do polohy pod opierku, keď ho práve nepotrebujete.

V prípade, ak máte k dispozícií na spanie dodávku, môže sa vám hodiť magnetický háčik, ktorý drží na akomkoľvek magnetickom povrchu a môžete si ho premiestňovať podľa potreby

5. Magická nano nálepka

“Magická“ nano nálepka je niečo ako ‘nácucka’, ktorú môžeš premiestňovať podľa potreby na rôzne povrchy. Dá sa na ňu pripevniť telefón (takže pri večernom pozeraní filmu nemusíš celý čas držať mobil v rukách) ale aj drobnosti ako slúchadlá či kábliky.

B) VYCHYTÁVKY PRE SPANIE V AUTE

Od komfortu spania závisí naša spokojnosť s výletom. Pri spaní v aute treba myslieť hlavne na vetranie!

6. Tienidlá do auta

Pri spaní v aute sú tienidlá naozaj nutnosť. Takmer zakaždým sa stretávame so svetelným smogom, ktorý nás počas noci dokáže poriadne vyrušovať, či už je to pouličné osvetlenie, billboardy, či dokonca signalizácia zo železničného priecestia!

V dnešnej dobe sa dajú kúpiť rôzne tienidlá do auta, ale kvôli rôznym tvarom okien nie sú ľahko aplikovateľné. Preto sme si vyrobili vlastné tienidlá z prísaviek, horolezeckého lanka a čiernej deky. Na čelné sklo používame klasickú slnečnú clonu. K eliminovaniu vonkajších vnemov tiež pomôžu štuple do uší alebo maska na spanie

7. Sieťka proti hmyzu

Vetranie počas spánku je veľmi dôležité aby ste sa nepriotrávili vlastným vydýchaným vzduchom – oxidom uhličitým (CO2). Počas leta sa vám ale môže stať, že vám do auta nalietajú komáre alebo iný hmyz, čo určite nechcete.

Táto moskitiérka je špeciálne určená pre autá. Vďaka nej môžeš mať počas noci viac pootvorené okná a kvalitne pritom vetrať, čo navyše eliminuje rosenie okien.

Ich nevýhodou je, že sa nedajú použiť počas upršaných nocí, lebo cez ňu presakuje voda do auta (odskúšané na vlastnej koži).

8. Senzor CO2

Interiéry auta sú malé priestory, kde sa veľmi rýchlo vydýcha vzduch, pričom vzniká CO2 (oxid uhličitý). Zvýšené množstvo CO2 v uzavretom priestore znižuje množstvo kyslíka v krvi a môže viesť k bezvedomiu.

S našim senzorom CO2 sme otestovali, že už za 45 minút sme pri úplne uzatvorenom aute nadýchali 5000 jednotiek (maximum, ktoré dokáže náš senzor detegovať). Obsah CO2 v uzavretom priestore v takejto miere je život ohrozujúci.

Obsah CO2 v aute sme testovali aj počas noci, keď sme spali v aute. Pri pootvorených oknách na úroveň deflektorov sme nadránom dosiahli hodnotu CO2 okolo 2000 jednotiek, čo už je zlá kvalita vzduchu. Ale podobnú hodnotu dosahujeme aj v byte (v izbe o veľkosti 20 m2), keď správame počas zimy so zatvorenými oknami.

Prehľad limitných hodnôt nášho senzora CO2 a kvality vzduchu:

• • 400 – 700 – dobrá kvalita vzduchu
  • 700 – 1000 – zhoršená kvalita vzduchu
  • 1000-3000 – zlá kvalita vzduchu (zapína sa alarm, ktorý je nastaviteľný)
  • 3000-5000 – život ohrozujúca kvalita vzduchu

9. Senzor dymu a CO

Oxid uhoľnatý vzniká nedokonalým spaľovaním a je sprievodným javom pri požiaroch, sopečných erupciách či nedokonalého spaľovania fosílnych palív. Oxid uhoľnatý je jedovatý plyn, ktorého sa pri spaní v aute obávame rovnako ako oxidu uhličitého (CO2).

Preto si pred spaním v aute dávame k hlavám senzor CO aby nás v prípade nečakaného požiaru zobudil alarmom so silou 100 dB.

10. Deflektory

Deflektory sme osadili na auto len z toho dôvodu, aby sme počas noci mohli mať aspoň trošku pootvorené okná a mohli vetrať. Ocenili sme ich najmä počas daždivých nocí, kedy nám do auta nenatieklo aj napriek pootvoreným oknám.

11. Odvlhčovač do auta

Odvlhčovač do auta je účinný voči námraze na oknách, ale pri spaní v aute nezabráni ranným zaroseným oknám. Obzvlášť počas daždivých nocí, keď spíme v aute sa okná takmer vždy zarosia. Časť vlhkostí pohltí, no zvyšok aj tak musíme vyutierať. Na to sa nám veľmi dobre osvedčili švédske utierky.

12. Protišmyková guma do kufra auta

Protišmyková guma v kufri auta zabraňuje batožine, aby sa šmýkala po celom priestore. Súčasne zabraňuje aj pohybu našich karimatiek ak náhodou počas noci stojíme v miernom kopci. Do veľkej miery slúži aj ako ochrana pred špinou alebo tekutinami, čo ocení naozaj každý, kto už v aute rozlial mlieko

C) KOMFORT PRI DLHÝCH CESTÁCH AUTOM

Dlhé cesty spojené s množstvom hodín v aute si vyžadujú zvýšený komfort cestovania. Tu je zopár tipov ako naň

13. Bočná opierka hlavy do auta

Bočná opierka hlavy je vhodná len pre spolujazdcov. Montuje sa na opierku hlavy ako bočná opora aby vám pri únave neodkvecávala hlavička do strany. Nie je to taká úžasná vychytávka ako sa tvária predajcovia v popisoch, ale je to celkom fajn na dlhé cesty. Nám sa osvedčila hlavne v tehotenstve, keď bola manželka často unavená

Opierka je polohovateľná, takže ak ju práve nepoužívate, môžete ju dať dohora. Nevýhodou je, že existujú polohy, ktoré vodičovi bránia vo výhľade pri kontrolovaní si mŕtveho uhlu! Taktiež nepasujú na každé sedadlo (v závislosti od modelu auta) a pri nákupe si musíte dať pozor na šírku rozteče.

14. Uteráky na sedadlo

Ochranné autopoťahy vyzerajú strašne, ale počas letných road tripov sme si uvedomili, že ak naše nové auto nechceme celé prepotiť a zašpiniť, musíme si na sedadlá niečo dať. Začali sme preto na sedadlá dávať uteráky z mikrovlákna. Po každom výlete sa uterák operie a sedačky netreba tepovať

15. Otočná konzola na sedadlo

Otočná konzola na sedadlo slúži na to aby sa predné sedadlá dali otočiť o 180° a tým vznikol v zadnej časti auta väčší priestor. Čo sa pri spaní v aute vždy počíta. My však túto vychytávku nemáme, lebo začína od 200 €. Je ideálna hlavne do dodávok a karavanov.

16. Poháriky na kávu

S každou jednou kávou, ktorú sme si počas road tripov dali na pumpách, vznikal zbytočný a vo väčšine prípadov nerecyklovaný odpad. Pri našom množstve ciest a vypitej kávy to bolo naozaj veľa zbytočného odpadu. Aj keď cestovanie predstavuje k životu nepotrebný konzum, pri ktorom produkujeme kvantá emisií, rozhodli sme sa našu uhlíkovú stopu aspoň trochu eliminovať tým, že vyprodukujeme menej odpadu vďaka pohárikom KeepCup.

17. Varič bez úniku tepla

Kempovanie, s ktorým sa spanie v aute prudko spája, sa nevyhne vareniu v prírode. Jetboil je plynový varič, ktorý je určený k príprave horúcich nápojov a instantných jedál za výrazne kratší čas. Je to taká rýchlovarná kanvica, na ktorej dosiahneš bod varu aj keď fúka vietor.

Na klasickej bombe si pri vetre varíme čaj aj 15 minút, s tým že okolo plynovej bomby pobehujeme a zabraňujeme vetru aby nám bral oheň spod ešusu. V Jetboily to trvá 2 minúty a reálne dosiahneme bod varu, pričom spotrebujeme výrazne menej plynu. Okrem toho je Jetboil výrazne bezpečnejší ako klasická plynová bomba.

18. Koťogo – moka kávovar

Moka kávovar, známi tiež ako pressovar, taliansky kávovar či ľudovo koťogo ponúka možnosť spraviť si (ako tak) dobrú kávu na plynovom variči takmer kdekoľvek. Káva je položka, na ktorej sme počas našich road tripoch vyhadzovali dosť veľa peňazí a hlavne sme kvôli nej museli vyhľadávať pumpu, alebo reštauráciu. Takto si vieme dopriať rannú kávu hneď na našom kempovacom mieste.

A ak práve nie sme niekde na cestách, tak slúži ako dekorácia v kuchyni

D) ELEKTRONIKA a ELEKTRO-VYCHYTÁVKY DO AUTA

Takmer všetká elektronika, ktorú používame v aute je nabíjateľná cez USB kábel, alebo funguje cez 12V zásuvku autozapaľovača.

19. Prenosný bezkáblový ventilátor

Keď počas leta spíme v aute, často sa stretávame s tým, že jednu noc sme zabalení v páperových spacákoch a druhú sa potíme od tepla. Našim problémom býva, že sa “zohrejeme“ keď si pripravujeme auto na spanie, a keď doň konečne vlezieme, obleje nás pot. Klimatizáciu si už nepúšťame aby sme na seba neupozorňovali a ‘nevyšľahali’ baterku.

A keďže toto nám robilo pri spaní v aute ozaj problém, podarilo sa nám nájsť aspoň čiastočné riešenie, ktoré síce nie je perfektné, ale pomôže aspoň trochu. Podarilo sa nám kúpiť prenosný bezkáblový ventilátor, ktorý sa nabíja cez USB a vydrží niekoľko hodín. Takže keď chceme, vieme si ho nabiť v aute počas dňa

20. Autokamera

S narastajúcim počtom kilometrov na tachometri rastie aj počet stretov s nezodpovednými a neohľaduplnými vodičmi na cestách. Kamera v aute sa nám osvedčila a už viackrát sme pomohli polícií pri určovaní vinníka nehody. Kameru do auta odporúčam nielen pre cestovateľov ale pre každého majiteľa motorového vozidla.

21. Rozdvojka na nabíjanie

Žijeme v dobe kedy si celú cestu vieme zabezpečiť iba za pomoci mobilu a peňaženky, ale ten mobil potrebujeme mať neustále nabitý. Rozdvojka na USB adaptér je super keď v aute cestuje viacero pasažierov na dlhšie cesty. Takto sa nemusíte hádať o tom, kto má na mobile koľko percent a užitočnejšiu aplikáciu potrebnú pre road trip.

22. USB adaptér na nabíjanie fotoaparátu

Tým, že spávame v aute, nemáme k dispozícií klasickú elektrickú zásuvku a tak vznikal problém, keď sme si chceli nabiť baterku do fotoaparátu. Kedysi sme pri dlhých road tripoch zámerne vysedávali v reštauráciách, kde sme najprv hľadali či v nej majú voľný stôl pri elektrickej zásuvke. Týmto spôsobom sme na výletoch zabili dosť veľa času, ktorého nám bolo naozaj ľúto.

Neskôr sme objavili, že existuje USB adaptér na baterku do fotoaparátu, ale je tu jedno veľké ALE. Predajcovia sa tým nechvália, ale samotnú baterku tento spôsob nabíjania degraduje. Teda baterka už nevydrží tak dlho ako by mala. My máme tento adaptér vyhradený len pre jednu označenú baterku aby sme takto nezničili kapacitu ostatných batérií.

23. Ručný vysávač

Pri spaní v aute využívame naše auto ako spálňu, obývačku aj šatník v jednom  A pri takomto multifunkčnom využívaní auta sa tá špina nahromadí, nech sa tomu snažíte zabrániť akokoľvek (asi ako udržať čistú domácnosť pri deťoch). Takže vysávač je super pomôcka.

Ale nebojte sa, spanie v aute má ešte jednu výhodu a tou je, že pri menšom priestore vás čaká menej upratovania

24. Termohrnček do auta

Termohrnček je super počas chladnejších výletov a ciest s malými deťmi. V termohrnčeku, ktorý sa zapojí do USB zásuvky v aute sa dlhodobo dokáže udržať teplota nápoja a tak si ho môžete vypiť vtedy keď naň máte naozaj chuť.

25. Solárna nabíjačka

Pri spaní v aute sme si zadovážili už toľko USB zariadení, ktoré neustále potrebujú šťavu, že niekedy nemáme kapacity všetko nabíjať. Pre väčší prísun elektrickej energie je na kempovanie vhodné mať po ruke solárnu nabíjačku a USB konektor pre nabíjanie ostatných prenosných elektrospotrebičov

26. LED reflektor s USB nabíjaním

Pri cestovaní, spaní v aute ale aj pri práci v pivnici sa nám odsvedčil tento LED reflektor, ktorý sa dá nabíjať cez USB. Batéria vydrží niekoľko hodín, ale koľko presne nemáme overené. Ale vydržala nočnú turistiku a s perfektným výkonom nám posvietil na cestu. Voláme ho Bazmek, lebo svetlo ktoré dáva je naozaj silné. Jeho intenzita sa dá nastaviť.

27. Fén do autozapaľovača

Fén do autozapaľovača originálne slúži na rozmrazovanie čelného skla a nie na babské vlasy Je to jeden z tých ďalších auto doplnkov, ktoré sme si prispôsobili pre vlastné potreby keď cestujeme so spaním v aute.

Žiaľ, veľmi sa nám neosvedčil, lebo manželka má extrémne husté vlasy. Kvôli slabému výkonu poslúži možno dievčatám s riedkymi vlasmi. Riešením číslo dva je umývať si vlasy v najteplejšiu časť dňa a mať dostatok času aby vyschli samé alebo si v aute nastaviť kúrenie a fúkanie na maximum

28. Sprcha do auta s 12V čerpadlom

Sprcha bola pre vás vždy hlavným dôvodom prečo zakotviť v kempe. Až keď sme hľadali sprchu na záhradu sme objavili aj sprchu vhodnú na naše cesty. Táto prenosná sprcha s 12V čerpadlom pasuje do auto zapaľovača, takže nám na opláchnutie stačí už len kľúč v prvej polohe zapaľovania a bandaska s vodou

Najväčší problém takejto sprchy je nájsť vhodné miesto, kde sa osprchovať. Taktiež nečakajte žiadnu extra sprchu so silným prúdom vody. Ak si len potrebujete spláchnuť piesok z nôh na pláži tak je to super. Fun fact, na osprchovanie stačí len 5 litrov vody na osobu

29. Ohrievač vody

K sprche by sa hodila aj teplá voda. Pre karavanistov existujú rôzne vychytávky, ako aj automatické ohrievače vody, ktoré zabezpečia, že voda v kanistroch nezamrzne a udržuje si príjemnú teplotu. No nikto nepovedal, že sa to nedá využiť aj pre vagabundov, čo spia v aute

Ohrievač vody funguje na 12V napätie, takže je kompatibilný do auto zapaľovania. Jeho nevýhodou je, že sa na ňom dá ľahko popáliť.

E) AUTOKINO

Naše večere vypĺňame poväčšine sledovaním seriálov v našom vlastnom autokine

30. Sieťka na strop pre uchytenie tabletu

Dlho nás iritovalo, že pri každom večernom pozeraní filmu musíme tablet držať v ruke. Bolo to dosť otravné a bolela z toho ruka a postupne všetky ruky. Potom sme objavili sieťku s menšími rozmermi, ktorej originálne určenie je do batožinového priestoru. Natiahli sme ju na zadné držiaky na ruky a vystrihli do nej dieru na tablet. Takto sme si pred spaním v aute urobili autokino

Okrem toho využívame sieťku aj na sušenie uterákov a odkladanie drobností.

31. JBL repráčik

To, že sa vyberieme na road trip vo vagabundskom štýle, so spaním v aute so znížením komfortom oproti apartmánu neznamená, že trpieť budú aj naše uši pri pozeraní večerného autokina. Aj na cestách si radi doprajeme kvalitný zvuk, ktorý nám zabezpečuje kvalitný JBL reproduktor

32. Svetielka

Romantika v aute musí byť! Ale ich nevýhodou je, že lákajú pozornosť, preto ich využívame iba keď sme v kempe. Napriek tomu to vie byť veľmi príjemné a preto si ich vždy berieme na cesty

F) UNIVERZÁLNE POMÔCKY NA CESTOVANIE AUTOM

Pri cestovaní a road tripoch sa nám osvedčilo mnoho univerzálnych pomôcok, ktoré bežne používame aj v domácnosti, či v práci

33. Bandaska na vodu

Na road tripy si vždy berieme pitnú vodu, ktorá sa hodí na umývanie riadu, rúk, zubov, sprchu, či iné záležitosti. Netreba kupovať balenú vodu v plastových fľašiach, takže neprodukujeme ďalší zbytočný odpad.

34. Ručné čerpadielko

Ručné čerpadielko mám pomáha pri prečerpaní pitnej vody z bandasky. Vďaka nemu nemusíme zdvíhať ťažkú 20 litrovú bandasku ale načapujeme si len toľko koľko potrebujeme. Navyše je to veľmi šikovné a praktické a zatiaľ sme s ním nikdy nerozliali

35. Šnúra na prádlo s prísavkami

V našich počiatkoch spania v aute sme neustále riešili viacero problémov, aj jedným z nich bolo, kde vysušiť uterák alebo plavky? Spočiatku sme to riešili tak, že sme ich hodili do igelitky a vysušili až na rannom slnku. To ale nebolo najlepšie, lebo neskutočne rýchlo stuchli.

Potom sme skúšali rôzne šnúrky, ktoré sme si natiahli keď sa niekde dalo, ale večne sme ju museli rozmotávať ako vianočné svetielka. Neskôr sme si vyrobili vlastnú šnúru na prádlo, kam sme si pridali aj prísavky. Ale keď vonku prší tak sme aj tak nahratí. Niečo podobné nájdeš aj TU.

36. Kompresor na dohusťovanie pneumatík

Kompresor sa stal našou povinnou výbavou auta. Je to hlavne preto, lebo zakaždým, keď ideme na Balkán, tak si donesieme defekt alebo aspoň klinec v pneumatike. Ale okrem toho je to pomocník, ktorý má využitie hlavne keď sa chystáte na offroadové povrchy (napr. piesok), kde potrebujete nižší tlak v pneumatikách a pri návrate na asfalt znova dofúkať.

Používame dva druhy kompresoru:

– Klasický kompresor na 12 V do autobatérie, ktorý má vyšší výkon a dokáže nafúkať všetky pneumatiky.
– Prenosný kompresor na USB nabíjanie, ktorého výkon postačuje iba na obmedzený čas kvôli kapacite batérie, ale je perfektný aj na dofukovanie bicykla ak ste v lese, alebo lôpt na pláži,…

37. Čistič na brzdy

Čistič na brzdy používame pri cestovaní ale aj v domácnosti na umývanie takmer čohokoľvek. Odstraňuje mastnotu, oleje, asfalt ale aj farbu, žuvačky z koberčekov a je účinný aj na špinu na digestore či na kvalitné vyumývanie manžela. Proste univerzálny čistiaci prostriedok

38. Eska pásky

Eska pásky slúžia na upevnenie akejkoľvek inej vychytávky do auta, ale sú dobré hlavne na organizáciu káblov. Počas našich ciest sme im už našli aj alternatívne využitie, keď manžel stratil opasok alebo na upevnenie oschnutej ruže, ktorá nám zdobila interiér. Eska pásky nie sú nevyhnutnosť, no využitie sa im nájde takmer pri každom výlete

39. Pasta na škrabance

Táto pasta je psychická úľava pre každého starostlivého muža, ktorý svoje auto považuje za svoje dieťa. Vosková pasta odstraňuje z povrchu karosérie mikrovrstvy zvetraného laku, čím dokáže zabrúsiť okolie škrabancov, ktoré potom zdanlivo zmiznú. Teda jednoducho povedané, jemne obrusuje lak. Samozrejme pastu odporúčame použiť len na vlastnú zodpovednosť

40. Štartovacia power banka

Táto vychytávka ťa jednoducho vie dostať z problémov, ak ťa na cestách zradí autobatéria (či kľudne aj motobatéria) a nie je možné naštartovať. Takáto tzv. jump starter power banka zvládne naštartovať ako aj benzínový motor, tak aj dieselový motor bežných osobných áut. Nezabudni ju však pred cestou nabiť

Okrem toho sa prostredníctvom nej dá nabíjať notebook, mobil alebo čokoľvek s USB konektorom aj mimo auta

41. Aku jemná vŕtacia brúska

Tento ‘bonusový’ predmet v tomto zozname nám zachránil kožu na našom karavanovom 1500 km roatripe po ČR. Pri výjazde z tzv. stellplatz-u, kde sa robí bežná údržba karavanov sa mi podarilo rozbiť okienko na WC (ktoré som zabudol zatvoriť) o nevhodne umiestnenú informačnú tabuľu.

Vďaka tejto šikovnej aku jemnej vŕtacej brúske a zopár kovovým spojovacím T-čkam sa mi podarilo okno zadrátovať do takej podoby, aby sme okamžite nemuseli ukončiť nášu dovolenku. Výlet sme tak pohodlne dokončili podľa plánov a hlavne nám nezatekalo dnu

Naše prvé autonomádske roadtripy boli hlavne po Slovensku a o výletoch v Rakúsku a Česku. Počas nich sme vychytávali rôzne nedostatky a vymýšľali, ako sa ich zbaviť, aby bolo cestovanie a spanie v aute čo najpohodlnejšie. Teraz sme so spaním v aute precestovali už značnú časť Európy a to krajiny ako Švajčiarsko, južné Albánsko, Macedónsko, Bosnu a Hercegovinu, juh Chorvátska, Slovinsko, sever Rumunska, Litvu, Poľsko, útržky Maďarska, španielsku Andalúziu, zavítali sme aj do Nemeckých Álp a pojazdili tie najkrajšie horské priechody v Rakúsku.

Teraz, keď už sa nám rodina rozrástla, brázdime cesty s karavanom, tak pozri čo máme nové TU

Dúfam, že ti tento článok pomôže pri plánovaní tvojich výletov so spaním v aute. Prajeme veľa pekných road tripov

The post 40 vychytávok do auta, na cesty a spanie v aute appeared first on TripLovers.

O Balkáne je všeobecne známe, že cestovať sa tu dá za super cenu, no my sme pre tento krát na dovolenke nešetrili. Išlo o našu prvú cestu po svadbe, takže to nebolo veľmi low-cost. Chceli sme si to patrične užiť. Napriek tomu nás dvojtýždňová dovolenka, formou roadtripu, vyšla rozumné peniaze

Obsah:

• Peniaze, mena a platba kartou v Albánsku a Macedónsku
• Náklady na balkánsky roadtrip
  • Benzín, cestné poplatky a iné výdavky spojené s cestou
  • Ceny ubytovania v Albánsku a Macedónsku
  • Jedlo
    • Ceny jedla v Albánsku
    • Ceny jedla v Macedónsku
  • Ceny vstupného na pamiatky a atrakcie v Albánsku a Macedónsku
  • Ceny iných služieb a suvenírov
• Koľko nás stál dvojtýždňový roadtrip po Albánsku a Macedónsku?
• Čo sme videli a zažili za 15 dňový roadtrip v južnom Albánsku a Macedónsku?

Peniaze, mena a platba kartou v Albánsku a Macedónsku

Albánsko aj Macedónsko majú vlastnú menu. Pri obidvoch krajinách platí, že platba kartou tu nie je úplne štandardná záležitosť, a aj na benzínových pumpách je niekedy nutné mať hotovosť. Drvivú väčšinu výdavkov sme preto platili v hotovosti. Aj keď v Macedónsku to s tou platbou kartou bolo o niečo lepšie ako v Albánsku. Ak sa nám náhodou prihodila platba kartou, tak po nás nikto nežiadal poplatok za platbu kartou (ako to robia v Ázii).

V Albánsku sa používa mena albánsky lek, skrátene ALL. Približný kurz je 1€ ≈ 120 ALL. Pri výbere hotovosti z bankomatu sa platí poplatok v rozmedzí 500 až 800 lek (4,20 – 6,70€). My sme napr. platili pri výbere 20 000 lek (165€) poplatok 500 lek (4,20€). Čo nás však prekvapilo, tak v Albánsku nám takmer všade dávali bloček

V Macedónsku sa používa miestna mena macedónsky denár, pre ktorý je zaužívaná skratka MKD. Jej kurz voči euru je 1€ ≈ 60 MKD. V Macedónsku nám bežne domáci hovorili cenu ubytovania v eurách a v eurách sme mohli aj platiť. Bolo to pre nás výhodnejšie lebo sme sa takto vyhli bankovým poplatkom.

Náklady na balkánsky roadtrip

Benzín, cestné poplatky a iné výdavky spojené s cestou

Diaľnice v Albánsku sú bezplatné, s výnimkou úseku A1 medzi Tiranou a Kosovom. Úsek má 128 km a poplatok sa vyberá formou mýta vo výške 5€. Dá sa platiť v hotovosti aj kartou. Ostatné diaľnice v Albánsku sú zatiaľ bezplatné ale je ich tak žalostne málo, že by si človek radšej priplatil.

Ceny benzínu v Albánsku nás prekvapili. Benzín je v Albánsku približne rovnako drahý ako na Slovensku. Často zaň bolo potrebné platiť v hotovosti. Parkovanie v mestách je poväčšine platené ale zato nie drahé. Najdrahší parking sme platili v centre Tirany a to 150 lek na hodinu (1,25€).

V Albánsku sa často stretneš s ručnými autoumyvárkami. Cena za umytie auta vodou je 200 lek (1,70€), a za umytie saponátom 400 lek (3,30€). Omnoho viac sa však dočítaš v článku: Ako sa šoféruje na Balkáne – Albánsko

V Macedónsku sa na diaľniciach platí mýto ale celý ten systém je trochu divný. Mýto sa platí dopredu a len na krátky úsek. Takže treba každých pár km zastavovať kvôli plateniu. Nefunguje to ako v Chorvátsku kde sa platí až pri výjazde z diaľnice. Ten systém je trochu nespravodlivý, lebo z diaľnice môžeš zísť hneď za mýtnicou. Takto sa nám stalo, že sme platili 1€ za prejdenie 4 km…

Mýto sa dá platiť iba v hotovosti (lebo by prerobili na poplatkoch) a to v denároch aj v eurách. Výhodnejšie je v tomto prípade mať denáre lebo jeden úsek stojí 1€ alebo 40 MKD (65 centov). Ceny sú vždy uvedené pred mýtnicou. Ale ak cez Macedónsko len tranzituješ tak aspoň nemusím zastavovať a zdržiavať sa s výberom peňazí

Od hraníc so Srbskom po Tetovo, čo je asi 100 km, sme prešli 4 úseky = 4€. Takže dosť veľa za diaľnice na ktorých sa dá ísť tak 100km/h aby si si nerozbil auto. Ale aspoň sú dosť prázdne

Za bežných okolností sa pohybuje cena benzínu v Macedónsku okolo 1€ za liter. Parkovanie v mestách je problematické a v centrách poväčšine platené. Napríklad v Tetove, ktoré je extrémne problematické s parkovaním, sa platí 300 MKD (5€) za deň.

Okrem toho do nákladov spadajú aj mesačná diaľničná známka pre Maďarsko a mýtne poplatky na srbské diaľnice. Celkovo urobili náklady na dopravu vyše polovicu všetkých nákladov na roadtrip

Ceny ubytovania v Albánsku a Macedónsku

Počas roadtripu sme tretinu nocí spali v aute, zvyšok času sme boli na ubytovaní. Tým, že sme cestovali v čase korony, na úplnom začiatku sezóny, nebol problém nájsť pekné ubytovanie (poväčšine s kuchyňou) pod 20€ na dve osoby za noc. Raz sme sa dokonca ubytovali za 10€ na noc, ale netiekla tam teplá voda V turistických oblastiach (Ksamil, Berat, Ohrid, Vlore,…) sú ceny ubytovania veľmi nízke, lebo ich konkurencia tlačí dole. V odľahlých oblastiach kde konkurencia nie je môžu pýtať za ubytovanie viac.

Jedlo

Na Balkáne sme sa chceli dobre najesť, takže na tejto kategórií sme naozaj nešetrili. V reštauráciách sme boli denne aj niekoľko krát. Výhodou Balkánu však je, že stačí pozrieť na kuchára a vieš či ti bude jedlo chutiť

Ceny jedla a kávy v reštauráciách sú v turistických mestách drahšie ako na vidieku, ale stále výrazne lacnejšie ako na Slovensku. Porcie jedla bývajú veľké a často dostaneš akoby niečo naviac, napr. chlieb alebo šalát. Často sme si dopriali aj ovocie na trhu za naozaj priaznivé ceny. Čo sa však týka reštaurácií v nákupných centrách, tak tie sú výrazne drahšie. Voda ku káve sa vraj platí, ale my sme takú skúsenosť nemali.

Ceny jedla v Albánsku:

• kopček zmrzliny – 50 – 80 lek (0,40 – 0,70€)
• malé presso – 50 lek (0,40€)
• kapučíno – 100 – 180 lek (na vidieku 0,80€ – v nakupáku 1,50€)
• pitná voda balená 1,5l – 50 lek (0,40€)
• pivo v obchode – 80 lek (0,70€)
• syrový burek – 50 – 150 lek (0,40 – 1,20€)
• Lakror ne sac (špenátový koláč) – 300 lek (2,50€)
• Speca të mbushur (zapečená plnená paprika) – 200 lek (1,70€)
• Qoftë (tradičné albánske “fašírky”) – 350 – 500 lek (2,90 – 4,10€)
• Fergesë – 250 lek (2€)
• Tavë kosi – 550 lek (4,50€)
• Musaka – 400 lek (3,30€)
• Sarma – 300 lek (2,50€)

Ak ti tieto názvy jedál nič nehovoria, nevadí. Predstavu o tom, čo to vlastne je, ako vyzerá a chutí nájdeš v tomto článku: Albánska kuchyňa? Len sa prosím nezadrhni!

Ceny jedla v Macedónsku:

• kopček zmrzliny – 30 MKD (0,5€)
• espresso – 40 MKD (0,65€)
• kapučíno – 60 MKD (1€)
• Cocacola – 70 MKD (1,15€)
• palacinka – 120 MKD (2€)
• Tavče Gravče – 320 MKD (5,20€)
• Ražniči s hranolkami, šalátom a chlebom – 320 MKD (5,20€)
• Pizza – 180 – 300 MKD (3 – 5€)
• Burek – 30 – 80 MKD (0,50 – 1,30€)
• Pleskavica – 350 – 450 MKD (5,70 – 7,30€)
• Čevapi – 200 – 300 MKD (3,30 – 5€)
• Djath fure – 170 MKD (2,90€)
• Selske maso – 300 MKD (4,90€)

Ceny vstupného na pamiatky a atrakcie v Albánsku a Macedónsku (na 1 osobu)

• BunkArt 2 – Tirana – 500 LEK (4,15€)
• Berat hradby – 300 LEK (2,50€)
• Národný park Divjakë-Karavasta – rozhľadňa – 100 LEK (0,80€)
• Národný park Divjakë-Karavasta – plavba – 1000 LEK (8,2€ za loď pre 5 ľudí)
• Porto Palermo Castle – 300 LEK (2,50€)
• Archeologická lokalita Bukrit – 1000 LEK (8,2€)
• Hrad Gjirokastra – 400 LEK (3,30€)
• Kanioni i Lengarices – zadarmo
• Kanioni i Holtës – zadarmo
• Vaskopoje – kostolík zo 14. storočia – 50 LEK (0,40€)
• Maľovaná mešita Šarena džamija (Tetovo) – 60 MKD (1€)
• Opevnenie nad Tetovom – zadarmo
• Bigorski Monastery – zadarmo
• St. John Church v Ohride (ten najznámejší) – 100 MKD (1,70€) …ale interiér nestojí za to
• Kláštor St. Neum – zadarmo, platí sa len parking 50 MKD za auto
• Heraclea Lyncestis – 120 LEK (2€)
• Stone dolls Kuklitsa – zadarmo

Ceny iných služieb a suvenírov

• albánska SIM karta s 5 GB internetu – 1500 lek (12,20€)
• roaming k albánskej SIM karte na 4 dni (100 MB a 30 minút volania) – 800 lek (6,50€)
• albánska magnetka – 200 LEK (1,70€)
• vlajka Albánska – 100 LEK (0,80€)
• macedónska magnetka – 100 MKD (1,60€)
• vlajka Macedónska – 100 MKD (1,60€)
• tričko (nie najvyššej kvality) – 150 MKD (2,50€)
• pohľadnica – 20 MKD (0,30€)

Koľko nás stál dvojtýždňový roadtrip po Albánsku a Macedónsku?

Albánsko a Macedónsko ponúka slušnú dovolenku s množstvom zážitkov za veľmi priaznivú cenu My sme na tomto výlete nešetrili, keďže išlo o našu prvú cestu po svadbe a chceli sme si to užiť. Najviac peňazí pochopiteľne išlo na dopravu a to benzín a diaľničné poplatky. Stravu a ubytovanie si vieš zohnať veľmi lacno pričom stále ide o dobrú kvalitu. Spolu sme na tomto výlete minuli za 15 dní 961,43€ na oboch.

Sem tam sa nejakým spôsobom domáci z nás snažili vytiahnuť viac peňazí. V reštaurácii, za parkovanie ale neboli to žiadne veľké podvody ako v Ázii. Albánsko a Macedónsko sú aj napriek tomu jednými z tých najlacnejších krajín aké na Balkáne ešte nájdeš. Krajiny ako Čierna Hora či Bosna a Hercegovina už zamierili s cenami vyššie.

Čo sme videli a zažili za 15 dňový roadtrip v južnom Albánsku a Macedónsku?

• neskutočné množstvo absurdít a bizarností
• macedónske mestečká – Tetovo, Struga, Ohrid, Bitola, Prilep a Veles
• Národný park Mavrovo
• ryžové polia a odľahlé oblasti pod Solunskou Glavou
• kamenné bábiky – Kuklitsa
• hlavné mesto Albánska – Tirana
• albánske mestečká – Berat, Vlorë, Gjirokastër, Përmet, Korçë a Voskopoja
• kaňony Holtës a Lengarices
• vtáčie safari v Národnom parku Divjakë-Karavasta
• kamienkové pláže a čistú vodu v Ksamile
• albánske bunkre a pevnosti
• vyše 70 hodín v aute na rozjebaných cestách

The post Koľko stojí dvojtýždňový roadtrip po Balkáne? (Albánsko a Macedónsko) appeared first on TripLovers.

Ak ťa už klasické cestovanie po Európe nudí ale na cestu do Ázie si ešte nenašetril, tak práve cestovanie po Albánsku ti môže dať to, čo si inde nenašiel

Obsah:

1. Európska exotika
2. Úžasná albánska kuchyňa
3. V Albánsku zažiješ aj safari
4. Kúpanie aj história v jeden deň
5. Bohatá história od praveku do súčasnosti
6. Neobjavené miesta a minimum turistov
7. Perfektný pomer kvalita-výkon

1) Európska exotika

Albánsko je jedna z najdobrodružnejších krajín aké môžeš na európskom kontinente zažiť. Odlišné zvyky a kultúra sa s európskymi štandardmi absolútne míňajú.

Jednotlivé prvky v krajine nám mnohokrát pripomenuli miesta v Ázii aj južnej Amerike, ktoré sme doposiaľ navštívili. Opustenými hutami a čiernymi dierami nám z najbližších lokalít Albánsko pripomínalo Gemer. Ak tomu stále neveríš, presvedč sa o tom sám: Albánsko – krajina bizarností

2) Úžasná albánska kuchyňa

Mäsožrúti, aj vegetariáni si v Albánsku prídu na množstvo neuveriteľne chutných jedál. Albánska kuchyňa je ovplyvnená všetkými okolitými regiónmi, takže spektrum jedál, ktoré tu môžeš ochutnať je naozaj široké. Za mňa je to dostatočne postačujúci bod preto aby som sa rozhodla navštíviť Albánsko opäť. Všetko ostatné je už len ako bonus

Typy na úžasné albánske jedlá, ktoré odporúčame ochutnať nájdeš v tomto článku: Albánska kuchyňa? Len sa prosím nezadrhni!

3) V Albánsku zažiješ aj safari

Divočinu a celý zverimex zažiješ už na albánskych cestách. Ale okrem toho môžeš v Albánsku zažiť aj vtáčie safari v národnom parku Divjakë-Karavasta. Jeho hlavným prvkom je lagúna Karavasta, ktorá je významným útočiskom pre migrujúce vtáctvo presúvajúce sa medzi Európou a Afrikou.

V národnom parku bolo napočítaných už okolo 260 druhov vtáctva, z toho najvzácnejšie sú pelikány dalmácke, ktoré sú výrazné svojou veľkosťou a rozpätím krídel. V zimných mesiacoch je v národnom parku, pri troche šťastia, možné pozorovať aj plameniaky

Aspoň na chvíľu sa tak môžeš cítiť ako v dokumente National Geographic. Viac o národnom parku Divjakë-Karavasta nájdeš v tomto článku: Národný park Divjakë-Karavasta – malé albánske safari

4) Kúpanie aj história v jeden deň

Albánsko ponúka množstvo miest vo vnútrozemí kde sa môžeš okúpať a súčasne máš v blízkosti nejakú pamiatku. Preto môžeš jednoducho spojiť aktívne poznávanie albánskej histórie s pasívnym kvasením vo vodičke počas jedného dňa

Najkrajšie miesta na kúpanie vo vnútrozemí Albánska sú výver Blue Eye, teplé pramene Banjat e Benjës a sírové jazierka v kaňone Holtës. Z prímorských oblastí je najkrajším jednoznačne južná plážová oblasť Ksamil v blízkosti gréckych hraníc.

5) Bohatá história od praveku do súčasnosti

V Albánsku sa pretkáš naskrz celou európskou históriou. Okrem Vikingov a Angličanov tu boli hádam všetci a každý po sebe niečo zanechal.

Dejiny Albánska začali už v dobe kamennej o čom svedčia bohaté archeologické nálezy zo Xarrë na juhu krajiny. Civilizačný vzostup však nastal až v mladšej dobe kamennej a v dobe bronzovej už bolo územie dnešného Albánska husto obývané. Niekedy okolo roku 2000 pred Kr. sídlili v tejto oblasti ilýrske kmene. Vtedajší kmeň niesol názov Albanoi, z čoho sa vyvinul aj názov krajiny.

V 7. až 8. storočí pred Kr. začali Ilýrov vytláčať Gréci. Vplyv Rímskej ríše zabezpečil vzostup rozvoja a infraštruktúry v celom regióne. V stredoveku zažilo Albánsko temné časy, keď trpelo pod útlakom Osmanov. O nič lepšie to nebolo v 20. storočí, keď počas komunistickej vlády zahynulo, alebo utieklo do exilu desatisíce Albáncov a po krajine ostalo rozmiestnených 700 000 betónových bunkrov.

6) Neobjavené miesta a minimum turistov

Jedno z najväčších pozitív cestovania po Albánsku je, že to nie je vychýrená turistická destinácia ako napr. oproti ležiace Taliansko, či južnejšie položené Grécko. Nehrozí, že tu postúpaš 20 osušiek predtým ako sa dostaneš k moru, nehrozia tu rodinky s uhučanými deťmi (tiež za chvíľu taká budeme), preplnené miesta a tlačenice.

V Albánsku stále existujú ťažko dostupné miesta akými sú napr. Osume Canyon, Sotria waterfall alebo Albánske Alpy po starej ceste. Miesta kde vieš byť úplne sám uprostred prekrásnej divokej prírody. Na miestach, ktoré nepatria medzi stálice na Instagrame a aj tak sú jedinečné

7) Perfektný pomer kvalita-výkon

Najdôležitejšie položky cestovateľského budgetu sú v Albánsku výraznejšie lacnejšie ako keby si zostal na dovolenke u nás doma. Ceny jedla v reštauráciách, ubytovanie aj benzín sú tu výrazne lacnejšie v porovnaní s mnohými dovolenkovými destináciami v Európe. Za relatívne málo financií dokážeš vidieť, zažiť a ochutnať pomerne veľa z albánskej kultúry

Albánsko je krajina, ktorá sa rýchlo vyvíja a mení a je dosť možné, že ak budeš jej návštevu odkladať, tak to už nebude tá istá krajina o ktorej si práve čítal. Je to jedna z tých krajín, ktoré treba navštíviť čím skôr, kým je ešte stále taká autentická

The post 7 dôvodov prečo navštíviť Albánsko appeared first on TripLovers.