Letné víkendy sme sa rozhodli tráviť v horách. Pôvodný plán, víkend pri jazere Zell am See stroskotal na počasí. Ako náhradu sme v deň odchodu zvolili Národný park Bachtasgaden v Bavorských Alpách. Kam sa vybrať a zopár tipov ti dáme v nasledujúcom článku

Obsah:

• 5 tipov na výlet v Národnom parku Bachtasgaden
  • Roklina Almbachklamm
  • Kahlestein (1837 m n. m.) a Orlie hniezdo
  • Bunkre v Obersalzbergu
  • Mestečko Berchtesgaden
  • Jazero Königssee
• Pre rodiny s deťmi
• Oberbayern-Card

5 tipov na výlet v Národnom parku Bachtasgaden 

1. Roklina Almbachklamm

Ako prvú sme navštívili roklinu Almbachklamm. Je to trošku náročnejšia túra s väčším stúpaním, no pre trpezlivejších rodičov to môže byť pekný výlet aj s deťmi Dá sa tu spraviť hodinová túra k vodopádu Sulzer a rovnakou cestou späť. Od vodopádu Sulzer sa dá pokračovať ešte ďalej k Theresienklause.

Roklina nie je až tak fotogenická lebo väčšina vodopádov je “schovaných”. Preto si toto miesto skús vychutnať viac na mieste Vstupné je 6€ a študenti zľavu nemajú. Ako ekvivalent tohoto výletu môžeš navštíviť roklinu Wimbachklamm.

2. Kahlestein (1837 m n. m.) a Orlie hniezdo

K Alpám neodmysliteľne patrí turistika. Na takú jednoduchšiu sa môžeš vydať k Orliemu hniezdu, bývalému rekreačnej sídlu Adolfa Hitlera.

Parkovať sa dá zadarmo na veľkom záchytnom parkovisku, ktoré je cca 1 km od Obersalzberg Dokumentation, alebo za 3€/deň priamo pri Obersalzberg Dokumentation center.

Podľa tabúľ trvá cesta 4 hodiny, ale v skutočnosti sme to dali za 2 hodiny k parkovisku s tunelom k Hitlerovnu výťahu. Ďalších 20 minút sme išli pešo až na vrchol Kahlestein, ktorý sa nachádza len kúsok za Orlím hniezdom.

Jednosmerná jazda pozláteným Hitlerovým výťahom stojí 5,70 € a obojsmerná 11,70 €. Výťah premáva neustále, no keď prídeš v čase kedy prichádzajú aj autobusy bude rýchlejšie keď pôjdeš pešo Na parkovisku môžeš využiť bezplatné WC

Ak z nejakých dôvodov nemôžeš turistikovať alebo máš málo času, môžeš ísť autobusom. Autobusy chodia z Obersalzberg Dokumentation center na parkovisko pod Kahlestein. Obojsmerná cesta stojí 16,60 € , deti do 14 rokov 9,60 € a lístok zahŕňa aj jazdu výťahom, ktorým sa Adollf Hitler vozil až do Orlieho hniezda. Viac informácií nájdeš TU.

Na vrchole odporúčam urobiť si malý okruh za Kahlesteinom. Okruh má cca 600 metrov a vidno odtiaľto vrcholky Bavorských Álp

3. Bunkre v Obersalzbergu

Počas Hitlerových výbojov sa v oblasti Hitlerovho sídla Berghof, neďaleko dedinky Obersalzberg, začali budovať podzemné priestory, odkiaľ mala Hitlerova ríša vládnuť a viesť vojnu v prípade obsadenia oblasti nepriateľom.

V dnešnej dobe sídli na povrchu Obersalzberg Dokumentation center, múzeum v ktorom si môžeš prečítať hromadu textov a jednotlivé ľudské príbehy. Všetky texty sú iba v nemčine, k dispozícii sú viaceré letáčiky v rôznych svetových jazykoch (aj CZ). K dispozícii je aj audioguide v nemeckom a anglickom jazyku za 2€. Vstupné pre dospelých je 3€, študenti zadarmo. Parkovanie 3€.

Za budovou sa nachádza sprístupnený komplex bunkrov podzemného riaditeľstva Hitlerovej ríše. Bunkre sú pomerne veľké a ich podrobná návšteva zaberie minimálne pól hodinu. Je to ideálne miesto na návštevu počas zlého počasia v Alpách

4. Mestečko Berchtesgaden

Berchtesgaden je príjemné mestečko na prechádzku. Počas víkendu sa dá parkovať zadarmo. Nachádza sa tu príjemná pešia zóna s tradičnou alpskou architektúrou. Odtiaľto sa dá vybehnúť na kalváriu nad mestom a aj na chodník Soleleitungssteg, zavesený na skale. Je odtiaľto pekný výhľad na centrum Berchtesgadenu.

V centre sa nachádza Königliches Schloss ktorý je “zlepený” s menšou katedrálou. Na druhej strane centra sa nachádza františkánsky kostol s drevenou strechou. Na okraji centra sa nachádza Schloss Adelsheim, kam sa platí vstupné 2,50€, ale popravde nás svojou výstavou vôbec neoslovil.

5. Jazero Königssee

Medzi najznámejšie turistické atrakcie v oblasti patrí jazero Königssee, ktorého parkovisko počas pekných letných dní praská vo švíkoch. Parkovné stojí 5€/deň. Z parkoviska je to k jazeru necelých 10 minút cez pešiu zónu so suvenírmi a reštauráciami.

Na jazere Königssee sa dajú urobiť výlety loďou. V prístave si vieš kúpiť lístky na dva typy výletu. Kratší ku kostolu svätého Bartolomea, ktorý sa dá spraviť za cca 2 hodiny. Alebo dlhšia verzia do zastávky Saletalm, odkiaľ si vieš urobiť výlet až k jazeru Obersee. Tento výlet môže trvať 4 až 5 hodín, možno viac.

Odchody prvej a poslednej lode závisia od sezóny. Lode odchádzajú každú pól hodinu. Cenník nájdeš na oficiálnej stránke jazera Königssee.

Výlet loďou sme kvôli počasiu a nedostatku času neabsolvovali. Za jeden víkend sa všetko stihnúť nedá

Pre rodiny s deťmi

Všetky spomenuté destinácie sú realizovateľné aj s deťmi, len si žiadajú malú úpravu a podstatne viac času. S deťmi sa môžete vybrať na prechádzku okolo jazera Hintersee. Prechádzka síce nie je najkratšia (2,6 km), no deti sa určite vyšantia pri skákaní po kameňoch trčiacich z vody Sezónne si môžete cestu skrátiť loďou.

Oberbayern-Card

Pri návšteve Salzburgu a Národného parku Berchtesgaden (karta pod názvom Berchtesgadenu Land) sa môže oplatiť kúpa regionálnej zľavovej karty Oberbayern-Card. V závislosti od dĺžky návštevy existuje 48 hodinový (35,90€), 3 dňový (48,90€) a 6 dňový lístok (64,90€). Karta sa vzťahuje takmer na všetky atrakcie v regióne, takže jej kúpa má zmysel v prípade, že chceš kartu využiť v plnej miere.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Národný park Berchtesgaden, víkend v Bavorských Alpách appeared first on TripLovers.

Cesta vlakom cez čajové plantáže či krásne tiché miesta o ktorých turisti zatiaľ netušia. Tento článok ti prezradí, kam sa vybrať z mestečka Ella, v najkrajšej časti Srí Lanky

Obsah:

• 6. deň: Vyhliadkovým vláčikom za 1€
• 7. a 8. deň Ella
  • 8 tipov na výlet z Elly
    • Lipton’s Seat
    • Tea Factory
    • Adisham Bungalow
    • Chrám Dhowa Rajamaha Viharaya
    • Nine Arch Bridge a Demodara
    • Ravana Falls
    • Budha rock carvings v Buduruwagala
    • Little Adam’s Peak

6. deň: Vyhliadkovým vláčikom za 1€

Cesta vlakom medzi Kandy a Ellou patrí medzi najkrajšie trasy na svete a je plná zelene a výhľadov na čajové plantáže. Vlak z Kandy ide iba 2x za deň a to o 8:47 a 11:10. Lístok do 2. triedy stojí 310 LKR (1,50 €) a do 3. triedy 190 LKR (1€). Vlak ide z Kolomba a pokračuje cez Kandy a Ellu do mestečka Badulla. Na stanicu v Kandy prišiel úplne plný a hneď po pristavení sa do neho musíš “nalakťovať”, aby si sa doň zmestil. My sme sa do prvého nezmestili a museli si počkať na ďalší vlak, ako aj ďalších asi 30 turistov.

Jazda vlakom do Elly trvá približne 6 hodín a s meškaniami to zaberie celý deň. Vo vlaku sú čisté záchody na turecký štýl, ale pri neustálom natriasaní vlaku je umenie vyčúrať sa bez toho aby si sa človek neošťal. Medzi vagónmi chodia predavači s pitím a srílanským street foodom.

Tipy & rady:

• Do vlaku sa treba drzo nalakťovať
• Kúp si radšej lístok do 2. triedy, potom môžeš nastúpiť do vagónov 2. aj 3. triedy a revízor ťa nebude preháňať cez vlak
• Ak chceš sedieť vo dverách vagónu, dávaj si pozor na nohy! Môžu prísť nečakané nástupištia, cez ktoré vlak nespomaľuje, pretože tam nemusí stáť
• Vagóny nachádzajúce sa vpredu a vzadu sú rezervácie – sú úplne oddelené od ostatných vozňov, takže cez ne nemôžeš prejsť a urýchliť tak svoj nástup. S bežným lístkom sa do nich nedostaneš. Takže pri čakaní na vlak sa postav približne do stredu nástupišťa!
• Rezervovať lístok si môžeš napr. na 12go.asia ale bývajú beznádejne vypredané už mesiac dopredu
• Ak cestuješ do mestečka Nuwara Eliya, musíš vystúpiť v stanici Nanu Oya a zobrať si tuk tuk
• Trasa vlakom vedie cez hory a môže sa ochladiť, preto sa hodí mať po ruke sveter

7. a 8. deň Ella

Ella je to najturistickejšie miesto, aké na Srí Lanke nájdeš. Má úžasnú backpackerskú atmosféru. Veľmi nás potešila jeho vybavenosť, aj keď sme si museli priplatiť. Ella je jediné miesto na Srí Lanke kde sme si mohli dopriať dobrú kávu.

Reštaurácie varia veľmi chutne a nie všetko jedlo je automaticky spicy (pikantné). Aj keď ceny jedla sú v Elle drahšie, stále je to výrazne lacnejšie ako obedové menu v Bratislave. Za poriadnu večeru s pitím sme platili 7-10 € na 2 osoby.

8 tipov na výlet z Elly

Ella je horské mestečko, čomu odpovedá aj klíma. Je východiskovým bodom na výlety do okolia. Strávili sme tu dva celé dni a dopravu sme riešili požičaním skútra za 1500 LKR (7,50 €) v tetovacom štúdiu. Dopravu však môžeš vykombinovať aj vlakmi, autobusmi, či tuk tukmi ale budeš potrebovať viac času.

1) Lipton’s Seat

Lipton’s Seat sú čajové plantáže nachádzajúce sa 25 km od Elly. Navigácia nás poslala zlou cestou čo bolo obrovské šťastie, lebo sme si prešli omnoho väčšiu časť plantáží bez ruchu turistov, tuk tukov či autobusov. Cestou nahor sme dvakrát platili poplatok za vstup s motorkou (30 + 250 LKR – 1,4 €). Zberačky sa na plantážach nachádzajú iba v pracovné dni, čo je pre Srí Lanku pondelok až sobota doobeda.

Na samotnom vrchole sa nachádza domáca reštaurácia s tradičným srílanským jedlom. Jeden kus za 50 rupií (0,25 €), čo je super cena na takú vychytenú turistickú destináciu. Vrchol Lipton’s Seat sa nachádza v výške až 1900 m n. m. a môže sa tu náhle ochladiť či začať pršať.

2) Tea Factory

V okolí Elly sa nachádza mnoho tovární na spracovanie čajových lístkov. My sme navštívili Dambethenna Tea Factory hneď pri plantážach Lipton’s Seat. Za 250 LKR (1,25 €) nám urobili 15 minútovú prehliadku továrne a ukázali nám ako spracovávajú, sušia a separujú čaje podľa kvality.

3) Adisham Bungalow

Adisham Bungalow je vidiecke sídlo s britským šmrncom a záhradou, ktoré si dal postaviť britský obchodník. Aj keď na to nevyzerá, momentálne slúži ako benediktínsky kláštor. Pre Srílančanov je to poriadna exotika, pre nás návrat do Európy. Vstupné je 150 LKR (75 centov) a návšteva zaberie do 20 minút. V rámci návštevy môžeš ísť aj do interiérov kláštora, ale musíš sa vyzuť Vnútri sa nachádzajú 3 veľmi jednoducho zariadené miestnosti.

4) Chrám Dhowa Rajamaha Viharaya

Miesto, ktoré zatiaľ objavilo len málo turistov je chrám Dhowa Rajamaha Viharaya vzdialený 5 km od Elly. Je to veľmi duchovné miesto, kam domáci prichádzajú vykonávať svoje modlitebné rituály ako polievanie stromov, pálenie sviečok, vonných tyčiniek, alebo jednoducho modlenie sa. Súčasťou chrámu sú aj jaskynné priestory a pripomínajú tak posvätné jaskyne v Dambulle. Vstupné do týchto priestorov je 100 LKR (50 centov).Hneď vedľa chrámu sa nachádza skala, z ktorej vidno v stene vyrytú sochu Budhu v skale.

5) Nine Arch Bridge a Demodara

Pre turistov je Nine Arch Bridge jedno z najväčších lákadiel Srí Lanky. Nachádza sa len kúsok od mestečka Ella a dá sa k nemu dostať z dvoch strán, zo severnej alebo južnej. Je naozaj krásny, ale je veľmi náročné ho odfotiť uprostred dňa počas silného slnka. Zastávka na Nine Arch Bridge nám veľmi pripomenula Chmarošský viadukt pri obci Telgárt na východnom Slovensku. Aj tu sa nachádza viadukt z 9 oblúkov a tiež ním prechádza vlak. Rozdiel je iba v tom, že Slovensko to nevie predať.

Kúsok od Nine Arch Bridge sa nachádza aj Telgártska slučka v srílanskom prevedení. Ide o železničnú slučku Demodara, kde sa vlak obkrúti okolo kopca a trať sa na jednom mieste križuje v rozdielnej nadmorskej výške. Nie je tu veľmi čo pozerať, maximálne jeden krátky tunel, ale z hľadiska líniovej architektúry je to veľmi zaujímavé.

6) Ravana Falls

V okolí mestečka Ella sa nachádza mnoho vodopádov. K tým najväčším a najnavštevovanejším patrí Ravana Falls, ktorý je od Elly vzdialený len 6 km, ale s výrazným poklesom nadmorskej výšky. Vodopád vidno od cesty, no k časti kde padá voda z najvyššej výšky sa nedá dostať. Po vodopádom sa dá aj kúpať, čo využívajú najmä domáci, ktorí sa tu aj umývajú a obaly od šampónov vyhadzujú do vody

7) Budha rock carvings v Buduruwagala

Skala do ktorej je vytesaných 7 Budhov je od Elly vzdialená až 37 km. Cesta vedie cez veľmi pekné scenérie, kedy sa schádza z hôr do nížiny. Vzdialenosť je hlavný dôvod prečo sem nechodia takmer žiadni turisti a prečo sme tam boli prvých 20 minút sami. Vstupné je 2 USD alebo 364 LKR (1,75 €).

8) Little Adam’s Peak

Kúsok za mestom sa nachádza hora Little Adam’s Peak, z ktorej vidno úžinu nazývanú Ella Gap smerujúcu z hôr do nížiny. Výstup trvá približne 20 až 30 minút a vedie pekným prostredím pomedzi čajové plantáže. Je to veľmi turistické miesto a hore je problém nájsť si miesto na sedenie. Ak by si sa sem chystal ku večeru, určite si zober niečo teplé, lebo počasie v horách na Srí Lanke sa mení v momente.

Pri Little Adam’s Peak môžeš ísť na Flying Ravana Mega Zipline, ktorý vedie ponad čajové políčka.

Tipy & rady:

• Ak sa v Elle rozhodneš šetriť a jesť u domácich, priprav sa na to, že pre turistov majú pripravený špeciálny cenník a zaplatíš toľko ako za posedenie v peknej reštaurácií
• Zberačky na plantážach za fotografiu vyžadujú odmenu
• Súčasťou chrámu Dhowa Rajamaha Viharaya sú jaskyné priestory, a ak sa nechystáš na sever aspoň v malom nahradia posvätné jaskyne v Dambulle

Ďaľšie rady a odporúčania na tvoju cestu po Srí Lanke nájdeš v článkoch:

• #1: Za budhizmom do srdca Srí Lanky
• #3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy

The post Srí Lanka #2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly appeared first on TripLovers.

V Južnej Amerike sa neustále presúvame. Jediné miesto, kde sme strávili viacero dní je Cusco, prezývané aj pupok sveta. V jeho príjemných uličkách by sme sa vedeli túlať donekonečna, no radšej berieme motorku a ideme objavovať dávne mestá Inkov

Obsah:

• Čo robia v Cuscu dúhové vlajky?
• El boleto turístico
• Aká forma dopravy je najvýhodnejšia?
  1. Tours – najčastejšie využívaná forma
  2. Prenájom motorky
  3. Colectivos
  4. Súkromný jeep – záležitosť pre buržujov
• Čo by si mal vedieť predtým, ako v Peru nasadneš na motorku?
• Kde zohnať kvalitné informácie?
• Kam sa vybrať z Cusca
  1. Machu Picchu
  2. Rainbow mountains
  3. Sacred Valley
  4. Lagúna Humantay

Čo robia v Cuscu dúhové vlajky?

Cusco je právom označované za najkrajšie mesto Južnej Ameriky. Kvôli dreveným balkónom nám veľmi pripomínalo Káthmandu. Príjemné uličky, v ktorých sa môžeš motkať donekonečna, či posedávananie na Plaza de Armas nám nepokazili ani kvantá turistov a predavačov.

Okrem krásnych katedrál na námestí Plaza de Armas si všimneš ešte jednu obrovskú dúhovú vlajku. Takéto vlajky visia z mnohých okien aj v širokom okolí mesta. Človek by mal pocit, že je v hlavnom meste LGBT komunity, no dúha na vlajke Cusca je predsa len trošku odlišnejšia.

Ak máš naozaj málo času, Cusco môžeš prejsť naozaj efektívne vyhliadkových autobusom za 35 soles (10 €). Táto mini tour trvá 2,5 hodiny a okrem centra Cusca ťa povodia aj po manufaktúrach a množstve drobných zastávok. Autobus vedie aj okolo pamiatok postavených nad Cuscom – Sayaqmarka a Qenqo, no nestojí tam. Ak by si ich chcel navštíviť, potreboval by si naň Boleto turístico.

El boleto turístico

Na návštevu inkských pamiatok v okolí Cusca potrebuješ vstupenku – Boleto turístico. Vieš si ju zakúpiť v oficiálnej predajni turistických lístkov, na ulici Avenida el Sol, neďaleko Plaza de Armas. Predajňa sa nachádza v budove mestského úradu Cusca, ale nájdeš to skôr pod Museo de Arte Popular.

Existujú 4 druhy lístkov:

• 15 pamiatkový

  • dospelí 130 soles (35 €), študenti s ISIC-om 70 soles (19 €)
  • obsahuje pamiatky aj múzea, ktoré nie sú zamerané iba na inkskú ríšu
  • platnosť 10 dní

• 8 pamiatkový

  • 70 soles (19 €)
  • obsahuje hlavne múzeá
  • platnosť 2 dni

• 4 pamiatkový – okolie Cusca

  • 70 soles (19 €)
  • platnosť 1 deň

• 4 pamiatkový – Sacred Valley

  • 70 soles (19€)
  • platnosť 2 dni
  • najkrajšie a najnavštevovanejšie pamiatky: Ollantaytambo, Pisac, Moray, Chinchero

Aká forma dopravy je najvýhodnejšia?

Cusco je mesto, ktoré je plne vybavené aj pre tých najnáročnejších turistov. Cez lokálne agentúry zoženieš všetko, od jednoduchého cez komfortné spoznávanie, až k “zážitkom,” pri ktorých uvidíš všetko ale Peru vôbec nespoznáš. Z Cusca môžeš robiť výlety 4 hlavnými spôsobmi:

1. Tours – najčastejšie využívaná forma

+ cenovo sa oplatí
+ sprievodca
+ nemusíš nič riešiť
– nalinajkovaný program
– väčšia skupina turistov od 15 – 20 ľudí
– môžu ťa povodiť po turistických hlúpostiach

2. Prenájom motorky

+ kontakt s krajinou a domácimi
+ ideš si po vlastnej osi a vlastným tempom
– nie je to lacnejšie ako tours
– fyzicky aj psychicky náročnejšie
– pokiaľ si o tom niečo nezistíš, nič sa nedozvieš
– motorka nemusí byť v 100% stave

Náš výber bol aj napriek mnohým negatívam jasný. Cestovanie na motorke naberá úplne iný rozmer a zážitky z ciest sú niekoľkonásobne intenzívnejšie (aj ta bolesť zadku)

3. Colectivos

+ kontakt s krajinou a domácimi
+ lacné, ale
– aj tak musíš doplácať za taxíky (napr. k Salinas či Moray)
– zaberie veľa času
– komplikované na logistiku

4. Súkromný jeep – záležitosť pre buržujov

+ komfort
– chýba kontakt s krajinou a domácimi

Čo by si mal vedieť predtým, ako v Peru nasadneš na motorku?

• jazdí sa vpravo, ako u nás
• tankuje sa v galónoch (1 galón = 3,785 litra)
• v nákupných centrách platia parkovné aj motorky, pri pamiatkach nie
• motorky neplatia mýtne na “diaľniciach”
• Peruánci sa za volantom menia na neorganizovaný chaos
• retardéry sú často neviditeľné a vysoké podľa dôležitosti
• na motorke spoznáš Peru lepšie ako prostredníctvom organizovaných tours

Požičanie motorky v Južnej Amerike nie je úplne bežná záležitosť, preto sú aj ceny prenájmu výrazne drahšie ako napr. v JV Ázii. Ceny prenájmu motoriek sa odvíjajú od kubatúry:

• 125 cc – 60 soles/deň (16,1 €)
• 150 cc – 70 soles/deň (18,7 €)
• 250 cc – 100 soles/deň (26,8 €)
• 300 cc – 150 soles/deň (40,2 €)

Kde zohnať kvalitné informácie?

Dobre informácie zoženieš v lokálnych agentúrach. Dá ti to pekný prehľad o tom kam ísť a ako si rozplánovať čas. Ak chceš navštíviť agentúru naozaj iba za účelom získania informácií, vyhovor sa, že máš záujem, ale až keď za vrátiš z Machu Picchu

V Cuscu sa nachádzajú aj oficiálne turistické informácie. Jednu nájdeš na krátkej uličke Calle Mantas. Jej využitie má zmysel, iba ak máš v pláne ísť po vlastnej osi.

Kam sa vybrať z Cusca

1. Machu Picchu

Pre väčšinu turistov je Cusco štartovací bod. O tom: Ako sa dostať na Machu Picchu alebo ako zohnať lístky si môžeš prečítať v článku: Koľko stojí nízkonákladový výlet na Machu Picchu?

Z Cusca sa vieš dostať na Machu Picchu aj prostredníctvom organizovaných zájazdov. Takáto skupinová tour cez Hidroeléctriku vychádza okolo 120 USD. Má to ale výhodu, že v cene je aj sprievodca. Keby si chcel zohnať sprievodcu pred vchodom do Machu Picchu tak to vychádza minimálne 20 USD na hlavu.

2. Rainbow mountains

Veľmi populárny výlet z Cusca sa robí k farebným horám Rainbow Mountain. Sú vzdialené vyše sto kilometrov z Cusca, takže väčšina dňa je o sedení v autobuse. Tour začína o 4:30 ráno a končí približne o 18-tej. V rámci tohoto času stráviš 1,5 hodiny turistikou s prevýšením 500 metrov do výšky 5100 m. n. m. Tu dostaneš hodinu rozchod a ide sa späť.

V rámci tour sa dá spraviť 20 minútová odbočka k Red Valley. Táto možnosť nie je v cene tour a dopláca sa 10 soles (3€). Ak sa na ňu vyberie niekto zo skupiny, ostatní ho musia počkať K Rainbow Mountain existuje viacero prístupových ciest, teda existuje aj viacero trekov.

Cena tour je 70 soles (19 €), v rámci čoho je doprava, sprievodca, raňajky, obed, turistické palice a “kyslík.” Naša skúsenosť s “kyslikom” z Bolívie bola, že sprievodca nám na ruky strekol “sprej obohatený o kyslík.” Návšteva Rainbow Mountain je po aklimatizačnej stránke veľmi náročná.

My sme sa k Rainbow Mountain nevybrali. Nie kvôli kyslíku a aklimatizácií, ale preto, že fotky z internetu nám prišli jednoducho dofarbené a niečo podobne sme videli už v Bolívii.

3. Sacred Valley

Okrem Machu Picchu môžeš navštíviť aj iné archeologické náleziská a to hneď v tesnej blízkosti Cusca. Sacred Valley je údolie rieky Urubamba, ktoré sa oproti Cuscu nachádza v nižšej nadmorskej výške, čo umožnilo Inkom pestovanie kukurice.

Najznámejšie archeologické náleziská v posvätným údolím Inkov sú Ollantaytambo, Pisac, Chinchero a Moray. S lokálnymi agentúrami ich stihneš všetky v jeden deň. To všetko len za 70 soles (19 €) na osobu. Plus si musíš zakúpiť minimálne 4 pamiatkový boleto turístico. Ten ti agentúra nezabezpečí, nakoľko sa kupuje na meno, teda na pas.

Navyše ťa zoberú aj k Salinas de Maras, čo sú prírodné soľné bazény. Tu sa platí samostatné vstupné 10 soles (3 €) na každého.

My sme sa samozrejme vybrali na motorke, takže okrem nekomfortu sme toho stihli menej a nemali sme k tomu ani sprievodcu, no aj tak to bola pre nás tá najlepšia voľba Za jeden deň sme stihli navštíviť iba Chinchero, Salinas de Maras, Moray a Ollantaytambo.

Ak sa rozhodneš ísť bez agentúry, skús začať v Ollantaytambo. Doobeda tam býva menej turistov, lebo agentúry tam chodia až poobede. Určite odporúčam návštevu Chinchera. Okrem terás sa tu nachádza aj námestie a koloniálny kostol, do ktorého sa platí extra poplatok. Osobne sa mi najviac páčili Chinchero a Ollantaytambo.

Z čoho sme boli trošku sklamaní bolo Moray. Navyše sa tu turisti vo veľkých skupinách premávajú na štvorkolkách, čo je nebezpečné asi pre všetkých. Jeho jediná výhoda bolo, že sa dalo pozrieť z vyhliadky na parkovisku čo nám výrazne ušetrilo čas.

Ak máš záujem o naozaj netradičné ubytko a zároveň nemáš hlboko do vačku (400€/noc), môžeš vyskúšať Skylodge Adventure Suites. Nachádza sa v skalách nad riekou Urubamba a dostať sa naň musíš ferratou a smerom dole môžeš využiť zipline Toto ubytovanie nie je robené obyčajnou formou, ale skôr formou tour, takže ti zabezpečia dopravu z Cusca. My sme to samozrejme kvôli financiám nedali.

4. Lagúna Humantay

Výlet k lagúne Humantay zaberie minimálne celý deň. Pod lagúnou sa nachádzajú nové campingy takže môžeš aj prespať. Každopádne to tu vôbec nie je vybavené ak sa sem vyberieš bez agentúry. Teplé jedlo sme nezohnali a za vodu sme platili 10 soles (3 €).

My sme zvolili motorku a čo bolo dosť na tesno stihnúť a vrátiť ju v ten istý večer. Pritom sme nerobili žiadne odbočky. Výstup k lagúne trvá z dediny približne 1 hodinu, zostup je rýchlejší.

Za návštevu sa platí poplatok 10 soles (3 €) v dedine Mollepata. Tento lístok platí jeden deň a platí aj na archeologický lokalitu Choquequirao, to sa ale v jeden deň stihnúť nedá.

S agentúrou ťa tento výlet vyjde na 70 soles + 10 soles vstupné (spolu 21,50 €). Štartuje sa už o 5-tej ráno. V cene je anglicky hovoriaci sprievodca, doprava, raňajky, obed, turistické palice a kyslík.

Cusco je zaslúžene označované za najkrajšie mesto Južnej Ameriky Je ako stvorené na aktívne či pasívne spoznávanie Peru, jeho gastronómie, kultúry, histórie či okolitej prírody. A kebyže sa vyskytla príležitošť vrátiť sa do Cusca, tak to na 100% využijeme

Celá FOTOGALÉRIA

The post Po stopách Inkov na dvoch kolesách appeared first on TripLovers.

Bolívia, málo navštevovaná, a pritom taká krásna. Prečo? Pre predstavu ti opíšem naše negatívne zážitky ako sme sa snažili dostať na soľnú púšť Salar de Uyuni.

Obsah:

• Cesta na Salar de Uyuni začína veľmi dobre
  • Prvé príznaky
  • Prvý plač
  • Keď domáci pomáhajú
  • Nie je to v našich rukách
  • To že sme v Uyuni, nič neznamená
  • Z víťazstva väzenie
  • Ako sme na tajnáša utekali na tour Salar de Uyuni
• Prečo sa organizujú blokády?
• Čo môžeš robiť preto, aby si netrčal v blokádach?
• Čo sa stane ak prejdeš blokádu?
• Čo všetko ti môže v Bolívii skaziť plány?

Cesta na Salar de Uyuni začína veľmi dobre

Odchádzame z národného parku Toro Toro skoro ráno, ešte pred šiestou. Vo veľmi dobrom čase prichádzame do mesta Cochabamba. Na autobusovom termináli nás víta tradičný latinoamerický staničný foklór. Rúrorúro, Sucré, Tacruz Santa Cruz, Pazalapazalapazáp, Tosípotosí

Dostať sa dá všade, okrem našej destinácie, Uyuni. Nevidíme v tom problém, na cestovanie máme celý deň. Rozhodli sme sa preto ísť s prestupom v Orure.

Prvé príznaky

Naša cesta do Orura ubieha extrémne pomaly. Hýbeme sa, ale za hodinu a pól sme prešli 27 kilometrov. Podobne pomaly sme šli aj v Nepáli, ale tam cesta nebola vybudovaná.

Z (pre nás) neznámeho dôvodu odrazu autobus zastavil. Mysleli sme si, že kvôli obedu a WC. Na mieste bola armáda, aj televízia a na otázku, prečo stojíme sme dostali odpoveď “inaugurácia cesty.”

V odstavenom autobuse sme strávili 6 a pól hodiny. A nakoľko sme netušili, že tu takto stvrdneme, nekúpili sme si nič na jedenie od miestnych čo stále ponúkali jedlo. Kým sme sa odhodlali všetko vypredali

Do Orura sme prišli neskoro večer, 10 minút po odchode nočného autobusu do Uyuni. Nemali sme internet a ani gule na to ísť hľadať ubytovanie do bolívijskej noci. Rozložili sme svoje spacáky na lavičkách autobusového terminálu a v zime prečkali noc ako bezdomovci.

Prvý plač

Ráno sa dozvedáme, že cesta z Orura do Uyuni je uzatvorená… na neurčito. Ale môžeme ísť cez Potosí, čo je 200 km a 6 hodín navyše.

V Potosí sa dozvedáme, že aj medzi Potosí a Uyuni je uzávera a že najbližšie autobus pôjde až nočný. Navyše, nie z terminálu na ktorý sme prišli. To už som sa rozplakala!

Keď domáci pomáhajú

Z nepochopiteľného dôvodu sme sa s našou úbohou španielčinu išli spýtať policajta, či je všetko naozaj tak mizerné, ako nám povedala predavačka lístkov. Ten nám poradil ísť najprv na druhý terminál a lístky kúpiť až tam. Že blokády trvajú len do piatej. To nás trochu rozveselilo.

Mladé študentky nám poradili, ako sa dostať na druhý terminál autobusom za 1 Bs. (13 centov).

Na druhom termináli sme si kúpili lístok do Uyuni, pričom všetko naznačovalo tomu, že blokády o piatej naozaj skončia…neskončili

Nie je to v našich rukách

40 km pred Uyuni zastavujeme. V kolóne stojíme 3 hodiny. Je už neskoro večer a dostávame možnosť vrátiť sa späť do Potosí. Väčšina domácich túto možnosť využíva. Mimochodom, cesta medzi Potosí a Uyuni bola pri západe slnka neuveriteľne krásna a som rada, že sme ju absolvovali

Z ničoho nič vodič naštartoval a chcel predísť kolónu, ale niekto po ňom začal kričať niečo v zmysle: Kamže kam?! Budeš tu stáť ešte hodinu! Počuli sme, že za prekročenie barikád hrozí, že na vozidlá budú hádzať kamene.

Vodič nám oznámil, že ak sa do polnoci kolóna nerozpustí, otočí to späť do Potosí. Takže to už nebolo v našich rukách.

Tesne pred polnocou sa kolóny rozbehli. Ešte dvakrát sme na chvíľu stáli. Zastavili sme až 4 km pred Uyuni a vodič nám oznámil, že ďalej už musíme ísť pešo. Tak sme šli.

V noci, za prítomnosti túlavých psov a ďalších nasratých turistov a domácich sme v “mŕtvom” meste hľadali akýkoľvek nocľah. Zobudili sme nejakú domácu a za dvojnásobnú cenu dostali izbu s vlažnou vodou v sprche.

To že sme v Uyuni nič neznamená

Ráno sme išli do odporúčanej agentúry. Cestou vidíme, že v uliciach Uyuni je nejako mŕtvo. V agentúre nás zrušili a zahlásili, že pokiaľ nemáme tour zabookovanú dopredu, nezoberú nás. “Ako si máme pri takomto stave dopravy zabookovať tour dopredu?”

Vyskúšali sme náhodnú agentúru, odkiaľ nás poslali za chlapíkom na ulicu, ktorý vraj organizuje tour.

Z víťazstva väzenie

Na ulici sme sa začali zhromažďovať s ďalšími turistami, ktorí tiež prišli v noci z rôznych smerov. Tam sme sa dozvedeli, že žiadne tour nie sú možné a Uyuni je zabarikádované z každej strany. Zo zúfalstva dostať sa do Uyuni sa odrazu stalo väzenie a zúfalstvo dostať sa von.

V hlúčiku približne štyridsiatich turistov sme s chabými jazykovými schopnosťami zisťovali čo sa deje a čo môžeme robiť preto, aby sme sa dostali na vysnívanú Salar de Uyuni.

Počas chaotického doobedia sa toho stalo viacero. Od zúfalstva, že sme uväznení v totálnej diere, cez tiché prostesty domácich, po organizáciu autobusu s povolením ísť spať do Orura, až po malý zázrak.

Ako sme na tajnáša utekali na tour Salar de Uyuni

Celé chaotické dopoludnie sme riešili, čo ďalej a vzišla z toho trojdňová tour na soľnú púšť s neznámou “ženou v žltom.” Okolo obeda sme sa dali dokopy 12 ľudí, aby sme naplnili dva džípy. Išli sme do neznáma. Poza barikády, do dvora s neomietnutým domom, s garážou.

Žena v žltom podplatila účastníkov blokád, aby pustili dve autá s turistami. Ovca je celá, aj vlk je sýty. Len turisti mierne nasratí.

Neuveriteľné na tom bolo, že sa dalo zaplatiť kartou! Aj keď sme netušili, či je naozaj všetko kóšer. Za tour sme zaplatili 900 Bs. (117,80€) na osobu + 45 Bs. (5,90€) poplatok za platbu kartou. Hotovosť sme nemali pri sebe, nakoľko sme už boli v tom, že z Bolívie neúspešne odchádzame.

Nemali sme šancu vyberať si medzi agentúrami, anglicky či španielsky hovoriacim sprievodcom alebo ubytovaniami. V ponuke bola len 3-dňová tour cez jednu tetu v žltom. Bol to risk, no bolo nás v tom 12 ľudí.

Prečo sa organizujú blokády?

Blokády v Bolívii sú politicky motivované chudobnejšou vrstvou obyvateľov. Protesty sú robené z rôznych dôvodov, vyhrotené bývajú najmä pred a v čase volieb.

Veľké mestá v krajine sú spojené vždy len jednou hlavnou cestou a obchádzky sa rátajú v stovkách kilometrov. Domácim sa blokády osvedčili na dosiahnutie svojich cieľov už v minulosti. Napr. pri blokovaní zásobovania La Paz, v mestskom satelite El Alto. Cieľom bolo vybudovanie lanovky do tejto vysoko položenej, odľahlej, ale zato významnej mestskej štvrte.

Blokády v Uyuni sa zase snažia donútiť domácich Uyuničanov, aby boli nespokojní a odsťahovali sa z Uyuni. Následne by sa zmenili podmienky pre mestské zastupiteľstvo, ktoré chce zvrhnúť starostu (ktorý je aktuálne vo väzení).

Tak ničia život svojim vlastným susedom. Kazia tak mestu jedinú zárobkovú činnosť aká tu je a tou je turizmus lebo barikády sa vzťahujú aj na tours na soľnú púšť

Čo môžeš robiť preto aby si netrčal v blokádach

Môžeš sledovať aktuálny stav blokád na vládnych webových stránkach: transitabilidad.abc.gob.bo a osac.gov, ale ani tie nie sú úplne vždy aktualizované.

Čo sa stane ak prejdeš blokádu?

Blokády môžu vyzerať rôzne. Niekedy sú to natesno zaparkované autá, alebo natiahnutá páska či rozložené kuželky. Ak sa pokúsiš túto hranicu prekročiť autom, domáci sú schopní začať do teba hádzať kamene! Blokády neplatia na chodcov, pešo sa pohybovať môžeš.

Čo všetko ti môže v Bolívii skaziť plány?  

V Bolívii si určite nerob plány. Nám sa osvedčilo neplánovať absolútne nič

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky a otrava jedlom
• počasie a prírodné katastrofy
• oslavy a sviatky
• čokoľvek iné

Mnohé veci a konverzácie, ktoré sa udiali počas vyššie opísaných troch dní prebiehali v tichom duchu a bez veľkých prejavov emócií. Nikdy nikto nevedel, či je ten správny čas nadávať a byť nasratý, lebo nikto nevedel či to nebude ešte horšie. 

Pri ceste do Bolívie sme netušili, že nás niečo takéto môže čakať. Jednoducho sme museli akceptovať situáciu. Aj o tom je cestovanie.

The post Ako nám blokády v Bolívii komplikovali život appeared first on TripLovers.

Do Limy, hlavného mesta Peru kde nikdy neprší, prilietame tesne pred polnocou. Duch veľkomesta nás pohlcuje hneď v prvý deň.

Obsah:

• Ako sa prepravovať v Lime?
  • Čo treba vedieť o verejnej doprave v Lime?
  • Ako sme ušetrili na doprave s aplikáciou MOOVIT
• Čo navštíviť v Lime ak máš len jeden deň?
• Kam ísť ak máš na Limu viac času?
• Na čo si dať v Lime pozor

Ako sa prepravovať v Lime?

• Taxi – rýchla doprava, jedna jazda stojí približne 20 soles (5,30 €), funguje tu aj Uber
• Verejná doprava – na verejnú dopravu v Lime existuje aplikácia Moovit
  • Minibusy a autobusy – hustá sieť autobusov je veľmi lacná a zážitková forma dopravy
  • Metro – súčasne premáva iba jedna linka na celej svojej trase, zvyšných 5 liniek je vo výstavbe alebo plánovaní
  • Metrobus – Metropolitano bus, je zrýchlený autobus, ktorý má svoj vlastný pruh. V najvyťaženejších časoch odchádzajú takmer každú minútu a sú preplnené
• Bicykle – Lima nemá vytvorenú súvislú sieť cyklotrás ale mnohé ulice majú cyklocesty. Na bicykloch sa najviac oplatí jazdiť po mestskej časti Miraflores
• Elektrické kolobežky – fungujú iba pre najbohatšiu štvrť Miraflores. Na jej využitie si musíš nainštalovať appku GRIN

Čo treba vedieť o verejnej doprave v Lime?

1. Na prehľad vo verejnej doprave v Lime existuje aplikácia Moovit
2. Aplikácia Moovit je taká jednoduchá, že ju dokáže ovládať aj antitechnický debil (súdim podľa seba)
3. Lima je obrovská, busom sme nabehali cca 30 km denne
4. Autobusy chodia rýchlo stoja často, ale nástup a výstup je veľmi promptný, takže cestovanie autobusom je tiež rýchle
5. Cestovné je od 0,5 – 4 soles na osobu (vždy uvedené na autobuse)
6. Platí sa za nástup ale cena sa odvíja aj od toho, do akej štvrte ideš
7. Niekedy si treba počkať na prázdnejší autobus, najmä ráno
8. Zastávky sú niekedy označené tabuľou PARADA (zastávka). Ak nie, autobusári väčšinou zastavujú ale radšej na nich kývaj ak je to tvoj spoj
9. Ak stojíš na zastávke, rátaj s tým že budeš musieť odmietnuť desiatky taxikárov
10. Závozníci vykrikujú z autobusu smer jazdy
11. Aplikácia Moovit berie do úvahy aj metro a metrobus
12. Cesta autobusom s domácimi ťa obohatí. Peruánci sú milí ľudia a aj keď sú na turistov zvyknutí v autobuse verejnej dopravy pre nich budeš atrakcia a opätujú ti nejeden úsmev

Ako sme ušetrili na doprave s aplikáciou MOOVIT:

• aplikácia funguje online aj offline zároveň
• internet potrebuješ pre vyhľadanie trasy (online), to môžeš urobiť napr. na ubytovaní alebo letisku
• aplikácia ti vykreslí mapu, trasy autobusov a zastávky. Ak budeš prestupovať zmení sa farba linky
• aplikácia ti vypíše konkrétne čísla spojov, ktoré využiješ a ich kombinácie
• časy príchodu autobusov sa ti aktualizujú automaticky aj bez internetu (offline)
• ak chceš ísť na viac trás v jeden deň, stačí si vyhľadať konkrétne trasy a spraviť si printscreens (snímky obrazovky) do telefónu
• aplikácia pochopí aj názov destinácie (napr. Plaza Mayor de Lima) a vyhľadá ti trasu aj keď sa tak nevolá zastávka
• GPS ti ukáže presnú polohu kde si, čo ti pomôže vyhľadať zastávku, prestúpiť alebo nájsť miesto kde máš vystúpiť
• treba dobre sledovať čísla autobusov
• už len dúfať, že sa zmestíš do autobusu

Čo navštíviť v Lime ak máš len jeden deň?

Počas hlavnej sezóny v Peru (jún – september) je hlavné mesto Lima nesympaticky zahmlené. Hlavná sezóna v tomto období je v horách, v oblasti Cusca a Machu Picchu a nie pri pobreží. Aj to je jeden z dôvodov, prečo väčšina turistov neodporúča navštevovať Limu.

Lima je obrovské veľkomesto v ktorom toho za jeden deň veľa nestihneš kvôli vzdialenostiam, ktoré musíš prekonávať. A je jedno či ideš taxíkom alebo verejnou dopravou.

#1 Plaza Mayor de Lima

My sme začali námestím Plaza Mayor de Lima, ktoré sa nachádza úplne mimo ostatných zaujímavostí v Lime. Námestie je v koloniálnom štýle s parkom v ktorom sú vysadené palmy. Na námestí sa nachádza katedrála, ktorá na fotkách vyzerá omnoho impozantnejšie ako v skutočnosti. Ak si už navštívil Plaza de Armas v Cuscu, tak toto miesto ťa pravdepodobne vôbec nezaujme.

V okolí Plaza Mayor de Lima sa nachádzajú reštaurácie s peruánskou kuchyňou. Jednoduchšie jedlá tu nájdeš od 20 soles (5,30 €). Ak chceš ochutnať niečo naozaj peruánske, tak vyskúšaj ceviche (čítaj seviče). Hovorí sa, že kto nejedol ceviche, akoby v Lime ani nebol.

#2 Basílica y convento de San Francisco de Lima

Kúsok od Plaza Mayor de Lima sa nachádza Basílica y convento de San Francisco de Lima. Je to menšia bazilika s kláštorom, v rámci ktorých môžeš vidieť aj katakomby. My sme v čase našej návštevy Limy o tomto mieste nemali páru, takže sme ho vynechali

#3 Pyramída Huaca Pucllana

Najväčším prekvapením Limy bola návšteva pyramídy Huaca Pucllana, ktorá je zaujímavá hlavne svojou “book shelf” štruktúrou. Nachádza sa vo štvrti Miraflores a prehliadka pyramídy je možná iba so sprievodcami. Výklady sú robené v španielčine aj angličtine podľa počtu záujemcov.

Vstupné na pyramídu Huaca Pucllana stojí 15 soles (4€) pre dospelého a 7,5 soles (2€) študenta. Dá sa platiť aj kartou a sprievodca je v cene vstupného.

Okruh trvá 1 hodinu + čakanie kým sa nazbiera väčšia skupina. V rámci sprievodu sa dozvieš nie len o pyramíde ale aj o faune a flóre Peru.

#4 Miraflores

Záver dňa sme zavŕšili pri pobreží Tichého oceánu v najbohatšej štvrti Limy, Miraflores. Nachádzajú sa tu upravené parky, strmé útesy a maják Faro la Marina. Je to veľmi príjemné miesto, ktoré sme si vychutnali pri západe slnka.

#5 Magic fountains

Ak budeš v Lime tráviť večer, určite sa vyber do Parque de la Reserva a uži si večernú atmosféru Magic fountains, sú naozaj MAGIC! Vstupné do parku je 4 soles (€). Ešte predtým ako vojdeš si kúp občerstvenie na ktoré máš chuť, lebo v parku sa nachádzajú len 3 stánky, na ktoré sa čaká dlhá rada. Hlavné laserové show začínajú o 19:15, 20:15 a 21:30, ale popravde za veľa nestáli. V čase medzitým sú fontány nasvietené a premenlivé. Nás najviac ohúril vodný tunel a fontána, do ktorej sme si mohli vbehnúť a dúfať, že nás nič neostrieka.

Kam ísť ak máš na Limu viac času?

#6 Zona Arqueologica Monumental Mateo Salado

V Lime sa nachádzajú aj ďalšie pyramídy ako Zona Arqueologica Monumental Mateo Salado. Tieto pyramídy boli postavené z blata a riečnych kameňov a doteraz sa “nerozliali”, lebo v Lime nikdy neprší.

Vstupné do areálu ju 10 soles a pre študentov 5 soles, ale nedá sa platiť kartou. Sprievodca je aj tu povinný, ale turistov je tu pomenej. Celý okruh sme zvládli za necelú hodinku.

#7 Barranco

Na oddych sme si vybrali lokalitu Barranco, ktorá sa nachádza výrazne ďalej od centra. My sme si užili pokojný výhľad na oceán a potom prešli do rušných peších zón k mostu Puente de los Suspiros. Práve na týchto miestach si robí každá druhá Peruánčanka portrétne fotenie a musíš im tak dávať prednosť. Zároveň je to asi jediné miesto, kde sme počas nášho mesiaca v Južnej Amerike našli tradičné latinoamerické grafity.

#8 Larcomar

Na odporúčanie domácich sme zašli do nákupného centra Larcomar. Človek by si povedal čo je to za destináciu, no Larcomar je “nakupák” zasadený do útesu, kde sa môžeš dobre najesť pri výhľade na Paficik, pričom ceny vôbec nie sú zlé.

V Larcomare sa nám stali dve podivné veci. V 11 miliónovej Lime sme stretli našich českých spolubývajúcich z Cusca A súčastne je to jediné miesto v Peru kde sme našli toalety zadarmo.

Na čo si dať v Lime pozor

1. V pondelok je väčšina pamiatok v Lime zatvorená, naplánuj si podľa toho svoj program.
2. V Peru znamená mať psa prestíž a bohatstvo. Nie všetky psy sú domáce, ale medzi túlavými psami sa nachádzajú aj čistokrvnejšie plemená. Lima nás prekvapila exkrementami na chodníkoch.
3. V Lime sa nás pokúšali okradnúť vreckový zlodeji. Snažili sa upútať Milanovu pozornosť a ukradnúť mobil v čase keď sme chvíľu neboli spolu:
   V reštaurácii si skoro oproti sadol postarší pán, ktorý vyzeral, že na niekoho čaká. Medzitým ma iný muž poklepal po ramene, tak aby som sa otočil dozadu a ukázal mi nejakú bezvýznamnú mláku na zemi. A práve v tom momente starší ‘nevinný’ muž chcel zobrať Jankin mobil zo stola, ale asi som sa rýchlo otočil späť a upustil od toho. Prišli sme na to tak, že bol premiestnený, inak by sme nič netušili.
   Okrem tohoto jediného prípadu sme sa cítili v Peru bezpečne.
4. V Lime si nás vyhľadalo aj zopár žobrajúcich detí. Odporúčam tváriť sa pred nimi, že nevieš po španielsky ani slovo.

Zastávka v Lime bola silená kvôli zregenerovaniu sa po vyše 37 hodinách cesty z Európy. A aj keď väčšina turistov návštevu Limy neodporúča, za seba môžem povedať, že sa mi páčila. Ani nie tak pamiatkami ako duchom veľkomesta. A asi aj preto, že sme nemali žiadne očakávania

Celá FOTOGALÉRIA

The post Čo robiť v Lime, ak máš viac času? appeared first on TripLovers.

Centrum Kyjeva ponúka zaujímavú architektúru a prekvapivo málo sovietskych budov. Typické sovietske paneláky sme videli iba na ceste do Kyjevského skanzenu, Pirogovho múzea. Pre turistov, ktorých je tu v zimných mesiacoch minimum, sú zaujímavé najmä prekrásne pravoslávne kostoly vo všetkých farbách

Obsah

• Bezpečnosť a praktické informácie
• TOP miesta v Kyjeve
  • 1) Pečerská lavra
  • 2) Motherland Monument
  • 3) Stanica Arsenalna
  • 4) Maidan Nezalezhnosti
  • 5) Pirogovo Open Air Museum
  • 6) Kostolíky vo všetkých farbách
  • Ďalšie zaujímavé miesta v Kyjeve
• Prečo sme sa rozhodli NEnavštíviť Černobyľ
• Ako dlho zostať v Kyjeve?

Bezpečnosť a praktické informácie

Ak ťa zaujíma či je návšteva Kyjeva bezpečná, aké sú ceny v meste a ako sa zorientovať v metre, prejdi na článok Bezpečnosť v Kyjeve a praktický sprievodca

TOP miesta v Kyjeve

1) Pečerská lavra

Najkrajšie miesto, ktoré v Kyjeve môžeš navštíviť je Pečerská lavra! Je to pravoslávny kláštorný komplex, ktorý založili mnísi pri stretávaní sa v podzemných jaskyniach (pečerská = jaskynná).

V rámci tohto komplexu sa nachádza viacero zaujímavých miest ako múzeum miniatúr, zvonica, pravoslávne kostoly a katakomby s pochovanými svätcami. Vstupov do komplexu je viacero.

Vstupenky si môžeš zakúpiť pri každom vstupe ale nie na všetko. Pri vstupe do komplexu sa platí vstupné podľa toho či máš záujem o exteriéry (30 UAH = 1 €) alebo aj interiéry chrámov (70 UAH = 2,3 €). Za použitie fotoaparátu sa platí až 200 UAH (6,7 €), pričom sme nepochopili či ide o použitie fotoaparátu v celom komplexe, alebo len pre najväčší pravoslávny kostol Uspensky Sobor.

Ak máš záujem o ďalšie atrakcie, tie si treba doplatiť už v komplexe. Ako napríklad vstup do múzea miniatúr stojí 50 UAH (1,68 €), študentské 25 UAH (0,84 €). Vstupné na zvonicu stojí 70 UAH (2,35 €).

Návšteva jaskynných priestorov je bezplatná. Pred vstupom si ženy musia zahaliť nohy „sukňou“, ktorú poskytujú pri vchode, tiež bezplatne. Muži si musia dať dole čiapku a ženy si ju naopak musia nasadiť.

Katakomby nie sú osvetlené, preto si (ne)veriaci kupujú sviečky, s ktorými následne chodia po podzemných priestoroch. Dievčatá by si mali dávať pozor na vlasy! Smrad z nich sme cítili viackrát Pre neveriacich je sprístupnená iba mala časť katakomb. Ale aj v tejto časti sa nachádzajú hrobky svätcov a malá kaplnka. Je to miesto, ktoré naozaj musíš navštíviť!

2) Motherland Monument

Ako každá postsovietska krajina aj Ukrajina má svoj obrí pomník vlasti v tvare silnej ženy. Celé jeho okolie je pekne upravené s výhľadom na industriálnu časť mesta. Tento monument musel byť za komunistickej éry vyšší ako akýkoľvek iný kostol.

3) Stanica Arsenalna

Súčasťou kyjevského metra je najhlbšia metro stanica na svete, stanica Arsenalna. Hĺbka stanice je až 105,5 metrov. Prvenstvo najhlbšej stanice na svete ale nemá isté. Existujú dohady, že v Severnej Kórei existujú ešte hlbšie stanice metra, ktoré zároveň chránia obyvateľstvo pred útokmi “nepriateľa.”

4) Maidan Nezalezhnosti

Maidan je hlavným kyjevským námestím, pričom toto miesto zažíva veľa spoločenských udalostí. Na jednej strane námestia sa týči dominantný stĺp so sochou anjela. Práve na tomto námestí sa odohrávali protesty, ktoré vstúpili do ukrajinskej histórie pod názvom Euromaidan. Na jednej z ulíc vedúcich k Maidanu môžeš vidieť pomník 80-tim obetiam protestov, ktoré boli organizované proti vláde Viktora Janukoviča. Okrem toho aj množstvo krížov, ukrajinských vlajok a symbolických pneumatík.

Námestie Nezávislosti je rozdelené 6 prúdovou cestou. Tá je počas pokojných víkendových večerov uzatvorená a ľudia sa po nej môžu promenádovať. Pouliční umelci pritom majú možnosť predviesť svoje schopnosti. V zime to popravde za veľa nestojí, no v lete to môže byť zaujímavé spestrenie večerného programu v Kyjeve

5) Pirogovo Open Air Museum

Pirogovo múzeum je skanzen ľudovej architektúry na okraji Kyjeva. Dostaneš sa sem metrom na konečnú zastávku modrej linky Teremky. Odtiaľ pešo na zastávku Zabolotnoho a autobusom číslo 507 na konečnú zastávku.

Pirogovo múzeum je otvorené celoročne, každý deň od 10-18. Vstupné je 50 UAH (1,68 €) a študentský ISIC tu neberú

Skanzen je zložený z viacerých malých usadlostí. Uvidíš tu veterné mlyny, drevené kostolíky a nespočetné množstvo domčekov deduška večerníčka Do niektorých sa dá nahliadnuť dnu. Z ničoho nič sa vždy vynorila bábuška, otvorila nám domček, pozreli sme sa a potom zmizla.

Ako celý Kyjev aj Pirogovo múzeum je veľmi fotogenické a ako stvorené pre portrétne fotenie  Strávili sme tu celý deň a prešli si všetky usadlosti. Nakoľko sme tu boli vo februári, boli sme tu takmer sami. Preto boli všetky stánky s jedlom pozatvárané. V teplejších mesiacoch sa tu uskutočňujú rôzne akcie a behy.

Za nás bolo Pirogovo múzeum jedno z TOP miest Kyjeva a môžem iba odporúčať jeho návštevu.

6) Kostolíky vo všetkých farbách

Rozprávkové kostolíky sú roztrúsené po centre Kyjeva. Tým najvzdialenejším je Katedrála sv. Vladimíra, ktorá má výraznú žltú farbu. Z vonku nie až taká pútavá, ale jej interiéry sú rozhodne najčarovnejšie!

Obrovské šťastie bolo, že sme prišli akurát na nedeľnú omšu. V pravoslávnych kostoloch sa počas omše stojí, takže si nemáš ani kam sadnúť. Pozor si opäť treba dávať na horiace sviečky, ktoré sú počas nedeľnej omše všadeprítomné.

Čiastočne sme navštívili aj komplex s katedrálou svätej Sofie. Nechceli sme navštíviť každý jeden pravoslávny kostol v Kyjeve. Preto sme sa vybrali iba do zvonice, kam sa dá zakúpiť samostatný lístok. Je odtiaľto pekne vidieť katedrálu svätej Sofie aj kostol svätého Michala. Zo schodov a chodníčkov môže niekomu prísť trošku zlé, ale inak odporúčam

Pokračovali sme k mentolkovo zelenému kostolu svätého Ondreja. Vstupné pre dospelého 20 UAH (0,67 €), študent 5 UAH (0,17 €). Pri tomto kostole sa nachádza aj dosť veľa stánkov so suvenírmi, pričom sa dá zjednávať

Zadarmo sa dostaneš do interiérov aj exteriérov modrého kostola svätého Michala.

Ďalšie zaujímavé miesta v Kyjeve

Kyjev ponúka zopár miest, ktoré síce nie sú významné, ale nemali by ostať nepovšimnuté.

Children Landscape Park je detské ihrisko s motívom rozprávky “Alenka z ríše divov”. Je to zaujímavé miesto ukryté v centre Kyjeva medzi obytnými domami. Ak cestujete s deťmi, tak toto miesto určite oceníte

Na Zolotovskeho námestí nájdeš zaujímavú drevenú bránu, “Golden” gate. Po meste sú roztrúsené budovy divadla, opery, bábkového divadla či múzea vody, ktoré majú zaujímavú architektúru. Za zmienku stojí aj oblúk priateľstva, ktorý sa nachádza pri vyhliadke na industriálnu časť mesta.

Mali sme v pláne navštíviť opustený amfiteáter Green teature, ktorý som našla na internete ako urbex miesto bez turistov. No keď sme sa k nemu blížili začala po nás trúbiť odparkovaná Volga, rozbehol sa na nás pes spoza plota amfiteátru a následne nás česká psíčkarka poslala preč, že tam aj tak nič nie je. Takže ak máš čas, pokojne skúšaj

Jediné čo sme za 3 dni v Kyjeve nestihli je Ukrajinský park miniatúr na ostrove rieky Dneper. Na ostrove sa nachádza zastávka metra Hidropark, odkiaľ sa dá pešo prejsť k parku.

V rámci voľných večerov sme chceli navštíviť cirkus, čo je v Rusku a na Ukrajine spoločenská udalosť. V prípade voľného času si pohľadaj zaujímavé predstavenia v kyjevskom cirkuse dopredu, lebo vystúpenia sa konajú iba v niektoré dni.

Prečo sme sa rozhodli NEnavštíviť Černobyľ

• Na Kyjev sme mali iba 3 dni
• Návšteva Černobyľu na 1 deň nemá zmysel, lebo väčšinu času stráviš v autobuse
• Kyjev sme navštívili vo februári kedy je na Slovensku hnusné počasie, preto sa chcem ísť pozerať na pekné veci a nie na zdemolovaný Černobyľ
• Pri Černobyľ tour je hlavný program výletu prehliadka mesta Pripiať a nie jadrovej elektrárne Černobyľ
• Počas zimy nám ju nikto ani len neponúkol
• V rámci Kyjeva sa dá ísť aj na iné urbex tours

Ako dlho zostať v Kyjeve?

Návšteva Kyjeva je ako stvorená na predĺžený víkend. Centrum hravo stihneš pozrieť za 2 dni. Počas teplých letných mesiacov sa to možno dá stihnúť za jeden ale Kyjev je tak krásny, že je škoda tento čas skracovať. Tretí deň môžeš stráviť v skanzene – Pirogovo múzeum

Ak chceš navštíviť aj Černobyľ a Pripiať, je lepšie si na to vyhradiť aspoň dva dni. Ak sa dáš len na jednodennú tour, počítaj s tým, že väčšinu času presedíš v autobuse.

Celá FOTOGALÉRIA z Kyjeva

The post TOP miesta v Kyjeve appeared first on TripLovers.

Po príchode do Thajska nás všade vítajú bzučiace káble vysiace z elektrických stožiarov. Očakávame krajinu s milými a usmievavými ľuďmi ako ju opisujú v starších bedekroch a blogoch turisti čo Thajsko navštívili, opak je však pravdou.

V Thajsku sme strávili 35 dní, v priebehu tohto času sme absolvovali návštevu:

• Chiang Mai & Pai
• Bangkok
• Koh Samui
• Krabi

Obsah

• Víza do Thajska
• Počasie a sezóna v Thajsku
• Thajské peniaze a výbery z bankomatu
• Ceny v Thajsku
• Angličtina
• Doprava v Thajsku
• Doprava v Bangkoku
• Thajské jedlá a nápoje
• Turizmus a úroveň služieb v Thajsku
• 2 veci, ktoré treba vedieť pred návštevou Krabi

Víza do Thajska

Pri vstupe do Thajska cez pozemný hraničný priechod má občan SR nárok na 15-dňové bezplatné turistické víza, po prílete až na 30-dňové. Ale pozor, bez víz môže občan SR navštíviť Thajsko iba 2x v priebehu jedného kalendárneho roka.

Počasie a sezóna v Thajsku

Počasie v Thajsku sa delí na dve sezóny. Obdobie dažďov od apríla do septembra, kedy sú teploty neznesiteľné a vlhkosť ešte neznesiteľnejšia. A obdobie sucha od októbra do marca, kedy má vzduch príjemné teploty do 30°C. My sme Thajsko navštívili v januári, počas high season a sucho tu rozhodne nebolo. Poobedné prehánky nás zasiahli po dobu dvoch týždňov každý deň

O severe Thajska sa hovorí, že je hornaté a že je tu chladnejšie, ale v skutočnosti horko je aj tam. Výnimku v počasí má východne pobrežie Thajska, obzvlášť turistické ostrovy Koh Samui, Koh Phanghan a Koh Tao, kde najviac zrážok spadne počas obdobia sucha, v mesiacoch od októbra do januára.

Thajské peniaze a výbery z bankomatu

Z krajín JV Ázie je Thajsko jednou z najvyspelejších čo sa týka platieb kartou. Dá sa použiť vo väčšine reťazcov ako sú napr. Tesco, Decathlon či 7-eleven. Často sme sa stretávali s poplatkom za platbu kartou vo výške 3% ceny nákupu. Najčastejšie na ubytovaniach a v menších potravinách. To sú tie poplatky, ktoré by mal zaplatiť prevádzkovateľ za služby terminálu, ale tieto poplatky hodí na zákazníka.

Z bankomatu sa dá jednorázovo vybrať až 20 000 bahtov (515€). Za takýto vysoký výber sme vždy zaplatili nemalý poplatok cca 20€, ktorý sa platí miestnej banke. Na druhej strane sme nepotrebovali chodiť do bankomatu 4-5x ako v okolitých krajinách, kde bankomat jednorázovo vydal iba sumu okolo 150€.

Na thajských bahtoch je vyobrazený thajský kráľ, ktorého národ právom miluje. V Thajsku je prehreškom pokrčiť bankovku či zašlapnúť mincu na ktorej je thajský kráľ vyobrazený (je na každej). Thajský kráľ je pre nich otcom, ktorého majú na bilboardoch, v nemocniciach či na tapetách smartfónu

Ceny v Thajsku

Thajsko nám voči okolitým krajinám neprišlo byť ani lacné ani drahé. Veľmi lacná je verejná doprava v Bangkoku, ale za taxi či tuk tuk si priplatíte. Thajci si to ale môžu dovoliť, celosvetovo je Thajsko najnavštevovanejšia dovolenková destinácia. Preto sú aj ceny atrakcií na miestne pomery šialené (17 € za prenájom kajaku). Thajsko je krajina, ktorá ponúka nízkonákladový, ale aj luxusný zážitok, a preto všetko závisí od požiadaviek a peňaženky cestovateľa. My sme to absolvovali lowcostovo a 35 dní nás oboch vyšlo na 1270 € (bez letenky).

Angličtina

Thajčania majú s angličtinou vážne problémy, stačí vybočiť z turistických chodníčkov a je to rovnako zlé ako v Laose či Mjanmarsku. Často s nami predavači odmietajú komunikovať, radšej povedia alebo ukážu “don’t have” alebo “no size”. Číslovky im tiež robia problém. Pre nich je “thirty” 13…

Raz, keď sme v jednom Tesco riešili komplikácie s našim PC. Jediné čo sme potrebovali bolo použiť jeden z mnohých PC, čo tam mali. No vedúca nerozumela čo po nej žiadame a po piatich minútach vysvetľovania zahlásila “don’t have”. Taktiež, v inej predajní na otázku: Či je to na tomto poschodí? predavačka odpovedala “yes”, ale potom nám ukázala mapu, kde nás posielala do úplne inej časti Bangkoku

Problémom (pre nás) je aj ich písmo a fakt, že vôbec nepoznajú latinskú abecedu. Ak teda v autobuse ukážeme závozníčke názov zastávky v latinke tak začne chytať paniku (a preto spôsobil vodič autobusu haváriu)

Doprava v Thajsku

V Thajsku si cestovateľ môže vybrať triedu, cenovú kategóriu a formu prepravy, ktorú preferuje. Lístky na autobus sa dajú kúpiť na väčšine ubytovaní, najmä ak smerujete z Bangkoku na juh krajiny, v prípade dlhších trás predstavuje autobus pohodlnejšiu formu transportu.

Na krátke trasy sme mali v pláne využiť vlaky, ktorých ceny v najnižšej triede sú pre našincov symbolické. V prípade záujmu cestovania vlakom odporúčam túto stránku 

Ak sa budete presúvať a svoju batožinu dávať do podpalubia autobusu, nikdy si tam nenechávajte nič cenné! V turistických autobusoch sa prehrabávajú batožiny cestujúcich! Nám síce nič vzácne neukradli, ale ako na potvoru nám vytratili oblečenie

Veľmi výhodné sú ceny leteniek nízkonákladových spoločností, s ktorými sa dá lacno dostať do tých najturistickejších oblastí ako Krabi, Phuket alebo Chiang Mai. Veľmi nepríjemnou skúsenosťou sú thajské letiská, ktoré nie sú nadimenzované na také množstvo turistov, ako je v Thajsku. Ak budete letieť cez Bangkok, dajte si pozor na to, z ktorého letiska ste si kúpili letenku. Bangkok má dve medzinárodné letiská: letisko Suvarnabhumi (BKK) východne od centra a letisko Don Mueang (DMK) severne od centra.

Doprava v Bangkoku

V Bangkoku nás uvítali taxikári, ktorí si za cestu do centra vypýtali viac ako nás stal 10 hodinový autobus z Chiang Mai. Tým nás dosť zarazili a začali sme používať hromadnú dopravu a bol to jedna z TOP veci na Bangkoku  Každý autobus má svojho závozníka, ktorý od vás vyberie sumu za lístok, pričom sa platí za nástup.

Autobusom sa dá bez prestupu dostať z centra Bangkoku na obidve letiská. Na hoteli vám budú tvrdiť, že je to komplikované, v skutočnosti vám len chcú dohodiť taxík. Pre mestskú dopravu v Bangkoku sme používali stránku, kde sme si podľa mapy vyhľadali miesto kam sa chceme dostať. Názvy zastávok sa dajú prepnúť z thajčiny do latinskej abecedy, čo sa veľmi hodí pri vysvetľovaní závozníkovi. Bangkok trpí neuveriteľnými zápchami, takže či sme si zobrali Uber alebo šli autobusom, bolo to jedno. Vždy sme trčali v zápche a trvalo to večnosť.

V Bangkoku sme si chceli požičať skúter a urobiť si výlet k floating markets mimo Bangkoku. Všetky požičovne v meste sa ale (naschvál) nachádzajú mimo dosahu turistického centra.

Thajské jedlá a nápoje

V Thajsku nás nemilo prekvapilo pivo. Zo skupiny najpopulárnejších Singha, Chang a Leo, vyhrala u nás Singha. Ostatné radšej ani neskúšajte, my sme tak spravili a vylievali sme ich do umývadla

Asi každý pred prvou návštevou Thajska pozná Pad Thai a niektorí tvrdia, že je to najlepšie jedlo na svete. Osobne nám po 10 dňoch v Thajsku stačilo, že Pad Thai počujeme a mali sme skrivené tváre, akoby sme jedli durian a to všetko z jednoduchého dôvodu. Dali sme si ho ako street food na Khao San Road, kde bolo nasekané mäso s kosťami a neopečenou kožou

Napriek tomu sme si naše obľúbené jedlo v podobe Pad Kra Pao alias Thai Basil Pork. V Chiang Mai nám chutila tradičná polievka z kokosového mlieka s kuracím mäsom, Khao Soi, ktorá je typická iba pre sever krajiny.

V juhovýchodnej Ázii všeobecne treba prízvukovať “no spicy,” v Thajsku to platí dvojnásobne. Aj keď celý týždeň budete chodiť k tej istej tete a posledný deň si objednáte jedlo bez upozornenia na “no spicy,” donesie vám vulkano na tanieri

Ovocie si môžete kúpiť asi všade, kde sa to hemží turistami, aj keď sa predáva na miestne pomery relatívne draho. Asi najextrémnejšie ceny má aromatický durian, ktorý chce každý turista aspoň vyskúšať. Rovnako ako sticky rice teda lepkavú ryžu s mangom.

My sme chodievali na obrie nákupy ovocia do Tesca, kde sme nakúpili za zlomkovú cenu. Pre nás boli top sladunké thajské ananásy, mango a papája, pre ktoré sa do Thajska oplatí cestovať opäť Aby sme nezabudli, odporúčame aj miestne chutné milkšejky. Výborne chutia a majú dobrú cenu

Turizmus a úroveň služieb v Thajsku

Kultúrny šok v Thajsku asi nezažije úplne každý. Takmer celá krajina je prispôsobená tak aby vyťažila z turizmu čo najviac a všetko je prispôsobené pre turistov tak, aby sa tu cítili komfortne a luxusne. Na druhej strane ponúka obrovské množstvo destinácií a v tomto ohľade sa dá povedať, že Thajsko má asi všetko.

Veľkým problémom v Thajsku je, že služby ponúka takmer každý bežný občan, preto to tak často aj vyzerá. Príkladom je, keď sme si dali oprať oblečenie v Bangkoku a vrátilo sa nám zatuchnuté. Následne sme začali využívať voľne dostupné práčky na ulici za 20-30 bahtov (50 – 75 centov). Ale najhorším príkladom úrovne služieb bolo, keď sme videli ako si obsluha v stánku s kávou na letisku, strihá nechty na nohách!!!

Osobne sme nemali pocit, žeby si domáci turistov v Thajsku vážili. Tuktukári nás považovali len za kus bieleho mäsa a predavači nás videli ako chodiacu peňaženku. Úžasným príkladom bola pani, ktorá najprv zapýtala 20 baht za thajskú vlajku, potom zopakovala 20 baht a nakoniec, keď sme jej podávali peniaze, zapýtala 90 baht (2,30€).

Jeden z najhorších zážitkov, ktoré sme si z Thajska odniesli bola ceste medzi ostrovom Koh Samui a Krabi. To, že sme za cestu zaplatili neprimeranú sumu sa dá zvládnuť. Rovnako aj to, že cesta trvala 12 hodín a my sme vystriedali 5 dopravných prostriedkov, sme predsa v JV Ázií. Ale to, že nám na trajekte vodič prehrabal batožinu a ukradol/vytratil nám oblečenie, to, že nás autobus nedoviezol kam mal a vysadil nás na mieste kde nás napadli psy… je naozaj ťažšie zvládnuteľné. Niekedy v Thajsku nedostaneš ani to na čom sa dohodnete a vie to byť aj ďaleko horšie.

Mnohé cestovné agentúry lákajú turistov do Thajska aj na budhizmus. Pravdou je, že budhistické Thajsko nájdete skôr na severe krajiny a na juhu, kam sa väčšina turistov vydáva, prevažuje islam.

V Bangkoku sme si odskúšali aj návštevu nemocnice. V tomto prípade sme naozaj radi, že to vyšlo práve na Thajsko, kde nás uvítala moderná a čistá nemocnica s anglicky hovoriacim doktorom. Podrobili sme sa vyšetreniu malárie pričom všetko fungovalo ako švajčiarske hodinky

2 veci, ktoré treba vedieť pred návštevou Krabi

Na Krabi je lepšie ubytovať sa v Ao Nang, kde je všetko po ruke a nie v Krabi town.
Krabi má síce peknú panorámu ale má špinavú vodu a je tu strašný hluk z lodí, ktoré vozia turistov. Najčistejšia voda bola na vzdialenejšej pláži Klong Muang Beach.

Nižšie si môžete pozrieť video, ako naozaj vyzerá romantické Krabi:

Osobne nás Thajsko neuchvátilo a ďaleko viac sa nám páčilo v okolitých krajinách Laos, Kambodža, Mjanmarsko. Ale aj napriek tomu si myslím, že Thajsko je najlepším štartom pre turistov, ktorý ešte nenavštívili región JV Ázie

Celá FOTOGALÉRIA

The post Veci, ktoré ti o Thajsku nikto nepovie a čo treba vedieť pred jeho návštevou appeared first on TripLovers.

S návrhom turistiky v Himalájach prišla priateľka. Spočiatku sme sami sebe úplne neverili a niekoľkonásobne sme prehodnocovali naše neisté rozhodnutie absolvovať niekoľkodňový trek okolo Annapurny. Nakoniec sme sa rozhodli to aspoň vyskúšať. Ako to dopadlo a čo to obnáša, deň po dni, si môžeš prečítať nižšie

Obsah

• 1.deň Pokhara – Dharapani
• 2.deň Dharapani – Chame
• 3.deň Chame – Upper Pisang
• 4.deň Upper Pisang – Manang
• 5.deň Aklimatizácia
• 6.deň Manang – Ledar
• 7.deň Ledar – Thorong Phedi
• 8.deň Thorong Phedi – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath
• 9.deň Muktinath
• 10.deň Muktinath – Pokhara
• Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou
• Pár rád na záver

1. deň Pokhara (830 m n. m.) – Dharapani (1990 m n. m.) 

Už zbalení, berieme všetky caky-paky a o 5:30 odchádzame na autobusovú stanicu v Pokhare. Našu nepotrebnú batožinu sme si nechali bezplatne na ubytovaní, čo je v Nepáli bežné. Náš autobus do Besisaharu by mal odchádzať o 6:30. Ešte tesne pred jeho odchodom sme zistili, že sedíme v autobuse inej spoločnosti a na poslednú chvíľu sme utekali k tomu nášmu, už preplnenému. Naše backpacky putovali na strechu autobusu, s čím sme veľmi spokojní neboli, ale nedalo sa nič robiť.

V Besisahare nás autobus vysadil na mieste, kde sú dve reštaurácie s vysokohorskými prirážkami, aj keď ešte nie sme v horách. Keďže sme tušili do čoho ideme, jedlo sme si nedali a dobre sme spravili. S ďalšou skupinkou sme sa dali dokopy a odviezli sa jeepom do dediny Dharapani. Mali sme v pláne začínať v Jagate, ale kvôli trom daždivým dňom sme mali časovú stratu.

Celý prvý deň sme cestovali a boli úplne o hlade aby sme sa z tej jazdy nepovracali. Ale úspešne! Sme na ceste k Thorong La Pass

2. deň Dharapani (1990 m n. m.) – Chame (2710 m n. m.) 

Všetci máme rovnakú cestu, všetci chceme dôjsť do Chame. Janka ráno po ceste vysmrkala nosy miestnym chlapcom, ale inak nič výnimočné. Len sme si výrazne predĺžili trasu, aby sme nešli po ceste. Stalo to však za to! V rododendrónovom lese vyzerali niektoré miesta ako z rozprávky

Vždy keď to bolo len trochu možné, sme si chceli obed “vychutnať” na rooftope s výhľadom. Reštaurácie bez neho to majú ťažké. Na obed sme sa nemilo prekvapili čakaním na jedlo vyše hodinu, počas čoho nám úplne stuhli svaly. Neskôr sme zistili, že to tak chodí všade. Varia prevažne na ohni, čo dlho trvá a jedlo býva často nedovarené.

V Chame sme zistili, že aklimatizačnú prechádzku si neurobíme. Lebo nie je kam. Jedine žeby sme sa šplhali na skaly. Ušetrený čas sme využili na prechádzku po dedine a sledovanie domácich

3. deň Chame (2710 m n. m.) – Upper Pisang (3310 m n. m.) 

Tento deň bol asi najmenej náročný deň počas treku okolo Annapurny. Cestou sme obchádzali farmu na jablká, kde za 400 rupií (3,50 €) predávali jablkové pité. Pre peniaze všetko, aj stromy na skalách budú rásť!

V nasledujúcej dedine Bhratangu sme zámerne neobedovali, lebo všetky reštaurácie a ubytovania, vlastní jedna osoba a všade sú vyššie ceny oproti ostatným dedinám. Cesta z Bhratangu do Upper Pisangu je najkrajšia na celom treku

Keď sme došli do Upper Pisangu, cítili sme, že sa nám ťažšie dýcha. Aklimatizačný výlet nám nestačil a začali sme brať Diamox, liek proti výškovej chorobe. Aj keď sme mali ráno krásny výhľad z okna, kvôli prevýšeniu by som nabudúce volil prespanie v Lower Pisangu.

V Upper Pisangu nie sú žiadne Safe Drinking Water Stations, takže sme po prvýkrát odskúšali tablety na čistenie vody. Voda má potom nepríjemnú chlórovanú chuť. Z toho množstva chlóru Janku bolelo hrdlo ešte dva dni.

4. deň Upper Pisang (3310 m n. m.) – Manang (3540 m n. m.) 

Z Pisangu vedú do Manangu dve cesty. My sme sa rozhodli pre tú menej náročnú a kratšiu po ceste pre autá. Počas celej cesty nám výhľady kazilo elektrické vedenie a úsek od Lower Pisangu po Humde, bola tá najmenej záživnejšia časť okruhu okolo Annapurny. Väčšina turistov si vybrala omnoho náročnejšiu trasu s veľkým prevýšením, ale prenádhernými výhľadmi na Annapurny. Že sme tadiaľ nešli sme neskôr oľutovali.

Pred Manangom sa nachádza dedina Bhakra, kde je naozaj pekný budhistický chrám aj s výhľadom na Annapurnu III. Pre nás asi najkrajšie miesto z celého treku V dedine sú aj nižšie ceny jedla oproti Manangu.

V Manangu, v nadmorskej výške 3600 m n. m. si myslíme, že Janka pociťuje výškovú chorobu. Má pocity na zvracanie, ale nevieme či z riedkeho vzduchu alebo z nie práve najchutnejšieho jedla.

5. deň Aklimatizácia (4100 m n. m.) 

Z Manangu sa vyberáme na aklimatizačný výlet k Milarepas jaskyni s výhľadom na Annapurnu III, do nadmorskej výšky 4100 m n. m. Výlet je bezproblémový, ale Janka ráno cítila nepríjemné tŕpnutie na prstoch a lícach. Zvažujeme situáciu a chceme sa na ďalší deň otočiť a ísť späť. Netreba nič riskovať.

6. deň Manang (3540 m n. m.) – Ledar (4200 m n. m.) 

Ráno sme presvedčení, že sa vraciame späť do Besisaharu. Pri balení sme z okna zahliadli chalanov, s ktorými sme cestovali v jeepe. Rýchlo som vybehol na balkón a zakričal na celý ospalý Manang.

Vysvetlili sme im našu situáciu a tí nás uistili, že výšková choroba to nie je. Že mravčanie v prstoch pociťujú aj oni, je to len vedľajší príznak liekov proti výškovej chorobe. Tak sme sa po dlhej chvíli zvažovania rozhodli pokračovať

Ešte deň predtým sme si hovorili, že Slovákov alebo Čechov tu asi už nestretneme. A stalo sa Stretli sme slovenský pár, ktorý síce nežije na Slovensku, ale boli sme radi, že sa po šiestich mesiacoch môžeme s niekým porozprávať v rodnom jazyku.

Cesta stúpala konštantne a na naše počudovanie bola nenáročná, čo sme za Manangom nečakali. V tejto výške, kde sme už očakávali, že sa budeme brodiť snehom, sme sa brodili prachom, čo bolo pre nás len dobre

Počas trekov som vypil denne vyše 3 litre tekutín, a potom som chodil v noci aj dva razy na záchod. Tak som si povedal, a dosť! Spravím z toho moju výhodu a odfotím si parádnu nočnú fotku s hviezdami

7. deň Ledar (4200 m n. m.) – Thorong Phedi (4450 m n. m.) 

Po ceste z Ledaru do Thorong Phedi sme si vypočuli zaujímavú teóriu. Nejsť v ten deň až do High Campu (najvyššie položené ubytovanie), ale ostať v Thorong Phedi a do High Campu si urobiť iba aklimatizačný výlet. Tento nápad sa nám páčil, lebo prevýšenie z Ledaru do High Campu je až 700 výškových metrov. To môže byť v takýchto výškach nebezpečné. Výšková choroba by nás mohla nemilo prekvapiť počas noci v High Campe.

Navyše v High Camp poskytuje iba 120 lôžok, ale turistov je ďaleko viac. Tí, čo prídu neskoro, spia v priestoroch jedálne.

V Thorong Phedi nefungovala Safe Drinking Water Station a za liter vody sme museli platiť 250 rupií (2€). Tablety na prečistenie vody sme už nechceli ani vidieť.

8. deň Thorong Phedi (4450 m n. m.) – Thorong La Pass (5416 m n. m.) – Muktinath (3800 m n. m.) 

Najnáročnejší deň pred nami, čaká nás nadmorská výška 5416 m n. m. Počasie býva dobré iba doobeda a preto všetci turisti štartujú už okolo piatej ráno. Podľa predpovede počasia je toto posledný použiteľný deň na prechod Thorong La Passom. Náš plán je vstať o 3:30, raňajkovať sa o 4:00 a odchádzať ideálne pred 5:00. V tento deň sa nemáme kde naobedovať, preto sme si ešte deň dopredu kúpili koláče.

O 3:30 ráno som sa cítil neuveriteľne zle. O 4:00 som do seba dal jedno sústo. Náš odchod sa oneskoril na 5:35 s predpokladom, že všetko je to iba zo stresu. Hneď v High Campe kupujeme 0,5l Coca Colu za 350 rupií (3€), nech sa mi aspoň trošku uľaví.

Som slabý a nevládzem, cítim sa horšie ako kedykoľvek predtým. Janka do mňa nadžgala dva Snickersy, to je všetko, čo som za celý deň zjedol. Nie je to výšková choroba, priotrávil som sa jedlom!!

Short story ako som sa priotrávil jedlom: Teta večer prikurovala drievkami v piecke a keď došli, tak tam začala holými rukami prihadzovať poctivo nazbierané konské hovienka. No a ja som si na večeru objednal rukami robené pirohy momo. A keďže v takýchto nadmorských výškach nie je dostatok vody na hygienu rúk, nikto ju nerieši.

Janka mi odľahčila batoh aspoň o pár kíl. Minul som aj celý luxusný toaletný papier za 200 rupií (1,60€)! Ten vytúžený Pass som dosiahol, čo ma aspoň psychicky posilnilo, aj keď to trvalo asi o tri hodiny dlhšie. Hore sme sa výhľadom nepokochali, lebo sme prišli neskoro a hory už boli prekryté hmlou.

Medzi Thorong La Passom a Muktinathom sú postavené modré plechové búdy, ktoré slúžia ako prístrešok v krízových situáciách. Ale turisti si z nich urobili verejné toalety, takže sú celé obsraté. Takže aj napriek krízovej situácií a výraznému zhoršeniu počasia sme pokračovali ďalej.

Dole to už išlo lepšie, aj keď nás chytili jemné krúpy, hmla a výhľad sme nemali vôbec žiadny, lebo sme do Thorong La Passu prišli až okolo 13-tej. Cesta dolu je strmá a neuveriteľne dlhá, v najvyšších polohách zasnežená. Do Muktinahu sme prišli až pred 18-tou.

9.deň Muktinath (3800 m n. m.) 

Ďalší deň ostávame v Muktinathu. Janka do mňa leje čierny čaj a tlačí čierne uhlie, Endiex a sušienky. Soletky k dostaniu nemáme. Na ubytovaní sa rozprávame s majiteľom a ten nám prezradil, že otrava jedlom ani u domácich nie je nič nezvyčajné.

10. deň Muktinath (3800 m n. m.) – Pokhara (830 m n. m.) 

Balíme to. Mali sme v pláne ísť ešte na vyhliadku Poon Hill, ale chuť nás prešla. Chceme ísť čím skôr do civilizácie. Nastupujeme na autobus do Jomsomu a vezieme sa vyasfaltovanou cestou, WOW! Až pokiaľ sme nezišli do doliny, kde sa cesta premenila na offroadovú disko jazdu.

V Jomsome sme prestúpili na autobus do Pokhary. Podľa google.maps tu je nejaká cesta, tak by to mohlo byť v poriadku a za pár hodín sme v Pokhare. Je to len necelých 160 kilometrov

OMYL, CESTA TU NIE JE! Trasa vedie cez riečne náplavy a nemôžeme sa pustiť sedadla pred nami, lebo by sme vyleteli z miesta a otrieskali si hlavy! Jedna slečna zvracia von oknom. Také typické nepálske, riadne sa nažerú, aj keď vedia, aké majú “cesty.” My sme úmyselne od rána nedali do úst ani sústo. Žijeme len z cukru v CocaCole.

Naša cesta sa nečakane zastavila v doline, kde upravovali 100 metrový úsek “cesty”. Možnosť obchádzky neexistuje. Takže sme čakali 2,5 hodiny, kým robotníkom padla a my sme mohli pokračovať ďalej. Cestou sme mali ešte malú nehodu s oproti idúcim traktorom, ktorému náš autobusár zobral spätné zrkadlo a bol rád, že sa len ochlp vyhol čelnému nárazu.

Po polnoci nám zastavili v Pokhare a závozník nám vyložil naše batohy z kufra autobusu. Kufor mal asi deravú kapotáž, lebo naše batohy boli nenormálne zaprášené. Tak sme sa ako najväčší homelessáci zo zaprášenými batohmi vybrali hľadať ubytovanie v nočnej Pokhare.

Cesta, čo by na Slovensku trvala 2 hodiny tu trvala neuveriteľných 12 hodín. Ťažko sa to rozpráva, treba to zažiť, ale jednoznačne to bol jeden z najväčších zážitkov z Nepálu

Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou

Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou, ktoré ani zďaleka neboli tým najhorším čo nás v horách čakalo. Turistika v Himalájach je najmä o odrieknutí si komfortu a odolávaniu rôznych problémov, ktoré ťa postretnú počas cesty.

Boli sme prekvapení ako bezproblémovo to všetko šlo, až pokiaľ neprišiel ten bod zlomu (otrava jedlom), že som musel siahnuť na dno svojich síl. A že bolo oveľa hlbšie ako som si myslel! V konečnom dôsledku môžem povedať, že to bola najväčšia skúška mojej psychiky v živote

Pár rád na záver: 

• Ak ti dávajú batoh do podpalubia pri ceste autobusom, tak ich treba zabaliť do veľkého sáčku, ktorý ti ho ochráni (inak bude zaprášený ako zo smetiska)
• Ak ti batoh uviažu na strechu, skús podplatiť závozníka aby ti ho občasne kontroloval. 50-100 rupií by mohlo stačiť
• Ak si počas treku nedáš obed, tak si po príchode na ubytovanie skús vyjednať izbu zadarmo za tri jedlá. Zvykom je mať len dve jedlá (večeru a raňajky). Prípadne pred dedinou vytvoríte skupinu, ľahšie sa vám bude vyjednávať izba zadarmo
• Ubytovanie chceš aj so spoločenskou miestnosťou, kde je piecka.
• Pitnú vodu si kupuj cez Safe Drinking Water Stations, je lacná a dobrá. Stanice sú označené aj v navigácii maps.me.
• V jeden deň by si nemal vystúpať viac ako 500 výškových metrov (deň s výstupom na Thorong La Pass je výnimka, keďže hneď ideš aj dole).
• Pri výstupe na Thorong La Pass si v hlave nedávaj za cieľ len samotný výstup, a že zostup je už hračka. Rátaj s tým, že práve ten zostup je oveľa väčšia otrava, pretože je “nekonečne dlhý.”
• Pri dlhodobom cestovnom poistení je spoluúčasť pri zavolaní helikoptéry niekoľkonásobne vyššia ako pri bežnom cestovnom poistení, keď ideš len na pár týždňov na dovolenku.
• Ak budeš potrebovať evakuáciu helikoptérou, tak treba zavolať na emergency číslo tvojej poisťovne a poslať niekoho na police post / check post / ubytovanie / povedať najbližšiemu guidovi, či nosičovi, aby zavolali samotnú helikoptéru.
• Pred cestou do Himalájí si zisti, či tvoje poistenie pokrýva aj ochorenie v horách alebo pokrýva len zranenie. Ak by sme si my volali helikoptéru kvôli otrave jedlom, poisťovňa by nám nepreplatila ani cent. Platili by sme plnú sumu za celý zásah helikoptérou a to 9000 dolárov!

Ak chceš vedieť viac podrobností o treku okolo Annapurny, prečítaj si tento článok: Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny

Celá FOTOGALÉRIA z Annapurny

The post Trek okolo Annapurny nie je len o stúpaní a boji s výškovou chorobou appeared first on TripLovers.

Slovensko nepatrí k najnavštevovanejším krajinám Európy. Ak sa tu aj zastaví nejaký turista, najčastejšie navštívi iba hlavné mesto alebo Vysoké Tatry. Pritom naša malá krajina pod Tatrami ukrýva ďaleko viac. V tomto článku ti predstavím slovenské unikáty, ktoré len tak niekde vo svete nenájdeš.

Obsah:

# 1 Slovenský betlehem
# 2 Slavošovský tunel
# 3 Ochtinská aragonitová jaskyňa
# 4 Kamenný vodopád Šomoška
# 5 Futbalové ihrisko v Čiernom Balogu
# 6 Čičmany
# 7 Modrý kostolík
# 8 Most SNP (UFO most)
# 9 Trúbiaci kameň
# 10 Dinosaurie gule

# 1 Slovenský betlehem

Prekrásne dielo z rúk ľudového rezbára, Jozefa Pekara, nájdete v dedinke Rajecká Lesná, južne od Žiliny. S rozmermi  8,5×2,5×3 metra, je Slovenský betlehem najväčším pohyblivým betlehemom na svete. Okrem narodenia Krista, zobrazuje rezbárske dielo aj dejiny slovenského národa, obyčajný život slovenského ľudu a zároveň sú v ňom zakomponované mnohé slovenské pamiatky.

Hovorí sa, že existujú iba tri veci, na ktoré sa dá donekonečna pozerať. Na tečúcu vodu, na horiaci oheň a na ľudí, ktorých pracujú. Ale na Slovensku existuje svetový unikát, na ktorý sa dá tiež pozerať donekonečna a je ním Slovenský betlehem

# 2 Slavošovský tunel

Po viedenskej arbitráži z roku 1938, kedy bolo južné pohraničie pridelené Maďarskému kráľovstvu, bolo územie regiónu Gemer, „odrezané“ od zvyšných železničných úsekov. Tento stav komplikoval domácemu obyvateľstvu život, spravovanie územia a jeho zásobovanie. Preto vznikol projekt s názvom Gemerské spojky, ktoré mali v regióne vytvoriť celistvú sieť železníc. Ale po ukončenií 2. svetovej vojny a návrate územia Slovensku stratil rozpracovaný projekt Gemerských spojom význam.

Slavošovský tunel mal spájať obec Slavošovce a Magnezitovce. Obchádzka kopca Homôľka je dlhá 30 kilometrov, dĺžka tunela je pritom len 2400 metrov. Dá sa prejsť pešo alebo na bicykli, takže si nezabudnite baterky. Portál zo strany Magnezitoviec je omnoho fascinujúcejší a tajuplnejší, ako ten zo strany Slavošoviec. Je to ideálne miest pre ľudí, ktorí majú radi opustené miesta a zároveň zaujímavé miesto na výlet pre deti.

# 3 Ochtinská aragonitová jaskyňa

Na svete sa nachádzajú iba tri (objavené) aragonitové jaskyne. Tá najkrajšia sa nachádza na Slovensku pri obci Ochtiná. S dĺžkou 300 metrov je najmenšou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku. Jej bohatá aragonitová výzdoba, vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretej podzemnej dutine. Všetky potrebné informácie o Slovenských jaskyniach, nájdeš na stránke http://www.ssj.sk/en/jaskyna/12-ochtinska-aragonite-cave.

# 4 Kamenný vodopád Šomoška

Kamenný vodopád Šomoška sa nachádza na maďarsko-slovenskom pohraničí, medzi obcami Šiatorská Bukovina (SK) a Somoskő (HU). Fyzicky menej náročné je prísť k skalnému útvaru z maďarskej strany, okolo hradu Šomoška. Výskyt šesťbokej stĺpovitej odlučnosti čadiča, z ktorého je skalný útvar vytvorený,  vzniká pomalým chladnutím lávy a nie je ničím výnimočný. Ale táto slovenská verzia v ohnutej forme, sa radí medzi svetové unikáty, lebo priamo napodobňuje tvar tečúceho vodopádu.

Výlet sa dá spojiť s návštevou hradu Šomoška, ktorý je najkrajší pri západe slnka. A návštevou kamenného mora, ktoré sa skladá z úlomkov čadičových stĺpcov, rovnakých z akého je kamenný vodopád.

# 5 Futbalové ihrisko v Čiernom Balogu

Najzábavnejší unikát zo Slovenska nájdete priamo v jeho srdci. Obec Čierny Balog v okrese Brezno sa môže pochváliť niečím, čo naozaj nikde vo svete neuvidíte. V tejto neznámej dedinke oddeľuje futbalové ihrisko od divácke tribúny koľaje, po ktorých sa 4-krát denne preženie parný vlak. Koľaje sú súčasťou Čiernohronskej železnice a tento úsek je zachovaný už od roku 1908.

Niečo podobné môžeme nájsť aj vo Vietname, kde sa medzi obývanými ulicami Hanoja rúti vlak.

# 6 Čičmany

Dedinku Čičmany, ktorá sa preslávila svojou ľudovou architektúrou, nájdete na juh od mesta Žilina v Rajeckej kotline. Na čierno natreté zruby dreveníc, sú zdobené geometrickými ornamentmi. Tie začali maľovať gazdiné už v 19. storočí na rohoch domov. Ornamenty, aké poznáme na zruboch dnes, sa začali maľovať až po roku 1921, kedy obec zastihol ničivý požiar. Zdobenie dreveníc je motivované tradičným čičmanským krojom.

# 7 Modrý kostolík

Na Bezručovej ulici v centre hlavného mesta Bratislava, nájdete malý kostolík netypickej farby. Je to Kostol svätej Alžbety , ktorý Slováci ľudovo nazývajú Modrým kostolíkom. Je postavený v architektonickom slohu secesie, v ktorej modrá farba symbolizuje niečo nadpozemské a biela je symbolom nádeje. Jeho miniatúru môžete nájsť aj v Mini Europe Parku v Bruseli.

# 8 Most SNP (UFO most)

Dominantou hlavného mesta je jednopylónový most cez Dunaj, ktorého originálny názov je Most SNP. Tento návrh skončil v súťaži až na 4. mieste, ale z ekonomických dôvodov bol nakoniec postavený práve on. Kvôli jeho výstavbe bola zbúraná veľká časť bratislavského podhradia, významná lokalita Vydrica a synagógy v maurskom štýle. Na druhej strane bola jeho výstavba naozaj nutná.

Vo výške 85 metrov, na hlavici pylónu, je postavená reštaurácia v tvare ufa, do ktorej sa dá dostať výťahom. Na reštaurácií sa nachádza vyhliadková plošina, z ktorej je pri dobrej viditeľnosti vidno do vzdialenosti takmer 100 kilometrov.

# 9 Trúbiaci kameň

K Trúbiacemu kameňu sa dostanete náučným chodníkom z obce Sucháň, v okrese Veľký Krtíš. Túra je nenáročná, no jednotvárna a trvá približne hodinu a pól. V cieli nájdete skalu sopečného pôvodu, s dvomi otvormi na vrchnej strane. Pri správnom fúkaní sa ozýva hlasné „zatrúbenie.“

Skala je nazývaná aj Tureckou píšťalou. Povesti hovoria o tom, ako v 16. storočí Turci drancovali územie Hontu, ale členitý terén im sťažoval orientáciu. Preto vytesali dva otvory do kameňa, tak aby „trúbil.“ Za jeho pomoci a správneho trúbenia sa dokázali Turci brániť a zvolávať do boja.

# 10 Dinosaurie gule

Ľudovo nazývané Dinosaurie gule nájdete na dvoch lokalitách, v regióne Kysuce na severe Slovenska. Významnejšiu lokalitu Megonky, nájdete v Čadci, v mestskej časti Milošová. Lokalita bola objavená v 80. rokoch v kameňolome, v ktorom sa po odstrele horniny vykotúľali kamenné gule.

Gule s priemerom 10 – 260 cm sú vytvorené z pieskovca, doteraz však nikto neobjasnil ich vznik. Geológovia sa domnievajú, že vznikli v pravekom mori postupným nabaľovaním sa na jadro a pohybmi vody na morskom dne. Jediné, čo tvrdia s istotou je, že vznikli v rovnakej dobe ako okolité pieskovcové horniny.

Menším náleziskom je lokalita Klokočovské skalie, kde sa v lesnom odkryve nachádza už iba zopár kusov. Tým, že sa lokality stali prírodnou pamiatkou pomerne neskoro, došlo k rozkrádaniu kamenných gúľ, ktoré miestne obyvateľstvo používalo ako dekoráciu do záhrad.

The post 10 unikátnych miest zo Slovenska, ktoré len tak niekde neuvidíš appeared first on TripLovers.

Hneď po prílete do Mjanmarska pozorujeme obrovské odlišnosti od doposiaľ navštívených krajín v JV Ázii. Už od začiatku vieme, že sa nám tu bude páčiť. Až na pár maličkostí

Po Mjanmarsku sme cestovali celkom 3 týždne:

• Mandalay – Inwa, Mingun, U Bein Bridge, vodopády v okolí
• Bagan
• Oblasť jazera Inle
• Yangon (Rangún) – bývalé hlavné mesto

Obsah:

• Do Mjanmarska šikovne s eVisa
• Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?
• Bezpečnosť v Mjanmarsku
  • Očkovania a malária
  • Podvody na turistov
• Ako sa prepravovať po Mjanmarsku
  • Letecky
  • Autobusom
  • Vlakom
• Ako sa prepravovať v destináciách
• Peniaze v Mjanmarsku
• Ľudia a komunikácia
• Barmský budhizmus

Do Mjanmarska šikovne s eVisa

Vybavovanie mjanmarských víz bolo doposiaľ najjednoduchšie vybavovanie víz v mojom živote. O víza do Mjanmarska sme požiadali cez oficiálnu vládnu stránku evisa.moip.gov.mm. Takéto víza stoje 50 USD a majú platnosť až 90 dní. Všetko sme jednoducho vybavili elektronicky do 3 dní

Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?

Najlepší čas na návštevu Mjanmarska je od novembra do apríla. V tomto období je sucho a maximálne denné teploty dosahujú od 28 – 35°C. Najvyhľadávanejšia pamiatka staroveké mesto Bagan sa nachádza v savane, takže ráno ťa tu čaká riadna zima a poobede neskutočný úpek

Bezpečnosť v Mjanmarsku

Obdobie kedy sme cestovali do Mjanmarska bolo zhodné s obdobím krízy moslimského kmeňu Rohingya. Napriek tomu sme počas našej trojtýždňovej návštevy o čomkoľvek čo by súviselo s týmto kmeňom nepočuli ani zmienku. Nenašiel sa ani jeden moment kedy by sa nám snažil niekto ublížiť. Po celú dobu sme sa v Mjanmarsku cítili bezpečne. Samozrejme, vždy sme boli vo dvojici a nikdy sme sa nepýtali na citlivé otázky.

Očkovania a malária

Pred vycestovaním do Mjanmarska sa odporúča mať zaočkovaný týfus, žltačku A, žltačku B, tetanus a besnotu.

Výskyt malárie v Mjanmarsku závisí od oblasti. V turistických destináciách (Yangon, Bagan, Inle lake) je nižší výskyt malárie, (ale nie žiaden).

Podvody na turistov

Rovnako ako vo všetkých krajinách JV Ázie aj v Mjanmarsku čaká na turistov množstvo podvodníkov. Najviac ich je v Bagane. Tam nás lákali dokonca na “drahokamy.” V Mjanmarsku je strašne veľa žobrajúcich detí alebo malých pouličných predavačov (najčastejšie predávajú predražené pohľadnice).

V jednej pekárni sa nás dokonca pokúšali oklamať 2x z dvoch návštev. Prvýkrát sme to brali ešte že ok, môže sa stať. Ale druhýkrát to bolo už naozaj okaté a slečna vedela presne koľko má vrátiť. Žiaľ aj takéto veci sa stávajú, preto treba vždy vedieť koľko ti majú vydať a mať prehľad o lokálnej mene!

Ako sa prepravovať po Mjanmarsku

Do Mjanmarska sa dostanete jednoducho a lacno leteckou dopravou z Bangkoku. Jednosmerné letenky sa dajú zohnať už od 40€. Odporúčam doletieť na jednu stranu krajiny a z druhej sa následne vrátiť

Doprava na veľké vzdialenosti:

1. Letecky

Ak máte dostatok financií a málo času, najlepšie to pôjde letecky. Takto sa nazývajú letiská pre konkrétne destinácie:

• Yangon –  Yangon International Airport (RGN)
• Mandalay – Mandalay International Airport (MDL)
• Bagan – Nyaung-U Airport (NYU)
• Inle lake – He Hoe Airport (HEH)

Informácie o tom ako sa dostať na a z letiska si nájdete jednoducho na stránke toandfromtheairport.com 

2. Autobusom

V rámci Mjanmarska sa môžete presúvať veľmi jednoducho a lacno autobusmi. Lístky na ne si vždy môžeš zakúpiť na ubytovaní. Vždy sme dostali celú ponuku autobusov, kde sme si mohli vybrať medzi kvalitou a cenou. Po každé sme mali zariadený aj pick up na ubytovaní v cene lístka

Veľký pozor si ale dajte, ak sa vyberieš k jazeru Inle. Tunel sem nevedie a hneď na začiatku ti dajú čierne igelitové vrecko. Cesta vedie cez hory a prudké serpentíny, takže odporúčam nejesť a mať poruke CocaColu!

3. Vlakom

Ak cestuješ total lowcoast v Mjanmarsku pre teba budú najzaujímavejšie vlaky. V tejto krajine sú priam povestné svojou pomalosťou a hompáľaním. Okrem srandovného kývania budeš cestovať s domácimi čo tvoju cestu určite obohatí Všetky užitočné rady a harmonogram vlakov nájdeš na stránke www.seat61.com/Burma.

Vlak nepremáva na trase Bagan – Inle lake! Respektíve by si musel ísť cez Yangon, takže by cesta trvala o dva dni dlhšie ako cesta autobusom

My sme absolvovali len trojhodinový okruh okolo Yangonu, ale zážitok to bol parádny Za 200 kyatov (12 centov) sme si kúpili lístok na vlak, ktorý nás previezol po odľahlejších oblastiach Yangonu. Boli sme tak omnoho bližšie k domácim a na vlastné oči videli ich bežný život, zažili množstvo tovaru, trhy, smrad, muchy ale aj mnohé milé situácie a najmä úsmevy

Ako sa prepravovať v destináciách

Doprava v mjanmarských mestách je veľmi chaotická. Vodiči trúbia iba preto lebo trúbi niekto iný a aj oni si chcú zatrúbiť. Pritom sú cesty miestami neuveriteľne prašné a okoloidúce postavy sa iba vynára z prachu. Ľudia polievajú ulice pred domom aby nemali tak prašno v domoch. Prach je naozaj všade a miestami je to naozaj neznesiteľné, najmä ak sa presúvaš na bicykli alebo motorke.

Mandalay – dá sa požičať motorka, je to zároveň najlepší spôsob ako objaviť okolie mesta. Osobne sme mali veľmi dobré skúsenosti s požičovňou Mandalay Motorbike Rental and Tours.

Bagan – cudzincom motorky nepožičiavajú! Turistom požičiavajú iba e-biky, bicykle alebo konské záprahy. Dôvodom je vraj ochrana historických objektov pred smogom (ale domáci na motorkách jazdiť môžu).

Inle Lake – požičovne motoriek tu nie sú. Požičajú ti nanajvýš bicykel s padajúcou reťazou za 1€

Yangon – už niekoľko rokov je plošne pre všetkých zakázané riadiť motorku (okrem úradných pracovníkov). Dá sa tu prepravovať autobusmi verejnej dopravy. Vždy sa našiel niekto, kto nám poradil aký autobus použiť. Ich cena sa pohybuje od 200 – 300 kyatov (12 – 18 centov) za jazdu. Platenie funguje vhadzovaním peňazí do boxu, ktorý nevydáva, takže treba mať presnú sumu

Pozor na medzinárodný vodičský preukaz!

Oficiálne Mjanmarsko neuznáva medzinárodný vodičšký preukaz, ani podľa Viedenského dohovoru, ani ten podľa Ženevského dohovoru. Avšak nikdy nás nikto nezastavil ohľadom kontroly.

Majiteľ požičovne v Mandalay nás upozornil, že treba používať helmy, mať obe spätné zrkadlá a nesvietiť s motorkou cez deň. Áno, posledný bod je z hľadiska bezpečnosti nelogický, ale je to tak. V prípade kontroly odporúčal, rozprávať na policajtov rodným jazykom

Peniaze v Mjanmarsku

V krajine sa používa mena kyat, ktorá nie je uznávaná nikde inde vo svete. To znamená, že ak by si z Mjanmarska takéto peniaze vyniesol, nikde by si ich nezamenil. Peniaze sú iba v papierovej podobe a sú také špinavé, že sme si ich nezoraďovali podľa nominálnej hodnoty, ale podľa plesnivosti a snažili sme sa ich čo najskôr zbaviť

Ľudia a komunikácia

Mjanmarčania sú veľmi usmievavý národ Počas 3 týždňov v tejto krajine sme sa cítili aj vďaka nim veľmi komfortne a príjemne. Angličtina je troch väčší problém, no aj v Mjanmarskú sú zvyknutí na technológie a s obľubou využívajú metódy ako Google Translate Niekedy síce komunikácia trvala dosť dlho ale vždy sme sa pochopili

Občas nás zastavili miestny a začali sa s nami rozprávať iba aby si potrénovali angličtinu. Keď sme sa predstavili, že sme zo Slovenska tak sa potešili a porozprávali sme sa aj o futbale. Týmto spôsobom sme sa od bežných ľudí dozvedeli veľa o mjanmarskom školstve a ekonomike a tiež o slovenskom futbale

Bolo úžasné akú atrakciu z nás mali domáci. Veľa ľudí sa s nami chcelo fotiť! A bolo jedno či sme boli v turistickej oblasti alebo v meste. Ľudí, pre ktorých sme boli atrakciou bolo nečakane veľa. Práve tieto maličkosti urobili z Mjanmarska krajinu, ktorú sme si úplne zamilovali

Barmský budhizmus

Mjanmarsko je jedna z najbudhistickejších krajín na svete. Barmský budhizmus má veľa rituálov, ktoré sme mohli pozorovať. Tu sú niektoré z našich postrehov:

• pred vstupom do chrámu sa treba vždy vyzúvať, aj z ponožiek (na naše ponožky pred chrámom si často počkali malé šteniatka)
• budhistické stupy sa obchádzajú v smere hodinových ručičiek
• pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tváre osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časť, čas pred poludním a popoludní
• súčasťou rituálov je pokladanie darov, najčastejšie kvetín, pálenie sviečok a oblievanie “toho svojho” zvieratka
• Shwedagon pagoda bolo pre nás najduchovnejšie miesto v JV Ázii
• v Mjanmarsku existujú aj budhistické mníšky. Často sú medzi nimi malé dievčatká s vyholenými hlavami. Hlavu si prekrývajú uterákom aby sa im nespiekla pokožka hlavy. Mnohé z nich sa stanú budhistickými mníškami len preto, že sú siroty
• budhistické mníšky nosia ružové habity, mnísi preferujú bordovú farbu
• porušovanie budhistických pravidiel – 2x sme videli dotyk budhistického mnícha so ženou. Tiež sme videli malých žobrajúcich mníchov, ktorý chodili od turistu k turistovi aby vyžobrali zopár kyatov (aby si mohli kúpiť melón)

Z tejto krajiny sme si odniesli omnoho viac zážitkov a krásnych momentov ako z ostatných krajín juhovýchodnej Ázie. Nedá sa inak ako len odporúčať jej návštevu čo najskôr aby si zažil autentických ľudí, ktorí sa tešia len preto, že ťa stretli

Celá FOTOGALÉRIA

The post Návšteva Mjanmarska zbúrala všetky predsudky appeared first on TripLovers.