Tento článok prináša náš pohľad na rozdiely v cestovaní v Južnej Amerike a v Juhovýchodnej Ázii. Práve medzi týmito dvoma oblasťami si každý rok vyberajú mnohí dobrodruhovia. Aj keď nie na všetky faktory musíme mať rovnaký názor, môže ti tento článok pomôcť rozhodnúť sa, kam sa najbližšie vyberieš

Obsah:

• Základné informácie
• Cestovanie a doprava
• Za čím cestovať
• Úplne iná gastronómia 
• Ľudia a každodenný život
• Porovnanie cien
• Služby a vybavenosť
• Turizmus
• Pozitíva a negatíva

Všetky názory a postrehy uvedené v tomto článku vychádzajú z našich osobných skúseností z cestovania v krajinách Južnej Ameriky (Peru, Bolívia), Južnej Ázie (Srí Lanka, Nepál) a Juhovýchodnej Ázie (Malajzia, Thajsko, Kambodža, Laos, Vietnam, Mjanmarsko). Na niektoré témy ako gastronómia, úroveň služieb či ďalšie môžeme mať rôzne názory, lebo sme v daných destináciách zažili iné situácie. Preto zdôrazňujem, že článok bol písaný na základe našich subjektívnych pocitov, skúseností a požiadaviek.

Základné informácie

Cestovanie a doprava

Za čím cestovať

Úplne iná gastronómia

Ľudia a každodenný život

Porovnanie cien

Služby a vybavenosť

Turizmus

Pozitíva a negatíva

Pre mňa má pri rozhodovaní sa o budúcej destinácií najväčšiu váhu kultúra v danej krajine, pamiatky a hory. Tiež vždy preferujeme možnosť požičania si motorky. S organizovanými výletmi veľkí kamaráti nie sme. Samozrejme rozhodujú aj ceny, destinácie ako Kanada, Japonsko či Nový Zéland nie sú z tohto dôvodu ani len v mojich snoch. A rozhodne to treba vždy dobre zajesť, veď láska vedie cez žalúdok

Myslím, že najbližšie to bude opäť Ázia, už len preto že zážitky z nej boli niekoľkonásobne intenzívnejšie

The post Južná Amerika vs. JV Ázia, kde sa cestuje lepšie? appeared first on TripLovers.

Na tomto mieste by sme vám radi sprostredkovali naše rozhovory pre žilinskú TV Raj, ktoré sme absolvovali začiatkom a koncom roku 2019

Všeobecný úvod k našej polročnej ceste po Ázii

Polroka v Ázii, 1.časť (Kambodža, Laos, Vietnam)

Polroka v Ázii, 2.časť (Malajzia, Mjanmarsko, Nepál, Thajsko)

Mesiac v Južnej Amerike, 1.časť (Bolívia)

Mesiac v Južnej Amerike, 2.časť (Peru)

The post Rozhovory s TripLovers appeared first on TripLovers.

Po príchode do Thajska nás všade vítajú bzučiace káble vysiace z elektrických stožiarov. Očakávame krajinu s milými a usmievavými ľuďmi ako ju opisujú v starších bedekroch a blogoch turisti čo Thajsko navštívili, opak je však pravdou.

V Thajsku sme strávili 35 dní, v priebehu tohto času sme absolvovali návštevu:

• Chiang Mai & Pai
• Bangkok
• Koh Samui
• Krabi

Obsah

• Víza do Thajska
• Počasie a sezóna v Thajsku
• Thajské peniaze a výbery z bankomatu
• Ceny v Thajsku
• Angličtina
• Doprava v Thajsku
• Doprava v Bangkoku
• Thajské jedlá a nápoje
• Turizmus a úroveň služieb v Thajsku
• 2 veci, ktoré treba vedieť pred návštevou Krabi

Víza do Thajska

Pri vstupe do Thajska cez pozemný hraničný priechod má občan SR nárok na 15-dňové bezplatné turistické víza, po prílete až na 30-dňové. Ale pozor, bez víz môže občan SR navštíviť Thajsko iba 2x v priebehu jedného kalendárneho roka.

Počasie a sezóna v Thajsku

Počasie v Thajsku sa delí na dve sezóny. Obdobie dažďov od apríla do septembra, kedy sú teploty neznesiteľné a vlhkosť ešte neznesiteľnejšia. A obdobie sucha od októbra do marca, kedy má vzduch príjemné teploty do 30°C. My sme Thajsko navštívili v januári, počas high season a sucho tu rozhodne nebolo. Poobedné prehánky nás zasiahli po dobu dvoch týždňov každý deň

O severe Thajska sa hovorí, že je hornaté a že je tu chladnejšie, ale v skutočnosti horko je aj tam. Výnimku v počasí má východne pobrežie Thajska, obzvlášť turistické ostrovy Koh Samui, Koh Phanghan a Koh Tao, kde najviac zrážok spadne počas obdobia sucha, v mesiacoch od októbra do januára.

Thajské peniaze a výbery z bankomatu

Z krajín JV Ázie je Thajsko jednou z najvyspelejších čo sa týka platieb kartou. Dá sa použiť vo väčšine reťazcov ako sú napr. Tesco, Decathlon či 7-eleven. Často sme sa stretávali s poplatkom za platbu kartou vo výške 3% ceny nákupu. Najčastejšie na ubytovaniach a v menších potravinách. To sú tie poplatky, ktoré by mal zaplatiť prevádzkovateľ za služby terminálu, ale tieto poplatky hodí na zákazníka.

Z bankomatu sa dá jednorázovo vybrať až 20 000 bahtov (515€). Za takýto vysoký výber sme vždy zaplatili nemalý poplatok cca 20€, ktorý sa platí miestnej banke. Na druhej strane sme nepotrebovali chodiť do bankomatu 4-5x ako v okolitých krajinách, kde bankomat jednorázovo vydal iba sumu okolo 150€.

Na thajských bahtoch je vyobrazený thajský kráľ, ktorého národ právom miluje. V Thajsku je prehreškom pokrčiť bankovku či zašlapnúť mincu na ktorej je thajský kráľ vyobrazený (je na každej). Thajský kráľ je pre nich otcom, ktorého majú na bilboardoch, v nemocniciach či na tapetách smartfónu

Ceny v Thajsku

Thajsko nám voči okolitým krajinám neprišlo byť ani lacné ani drahé. Veľmi lacná je verejná doprava v Bangkoku, ale za taxi či tuk tuk si priplatíte. Thajci si to ale môžu dovoliť, celosvetovo je Thajsko najnavštevovanejšia dovolenková destinácia. Preto sú aj ceny atrakcií na miestne pomery šialené (17 € za prenájom kajaku). Thajsko je krajina, ktorá ponúka nízkonákladový, ale aj luxusný zážitok, a preto všetko závisí od požiadaviek a peňaženky cestovateľa. My sme to absolvovali lowcostovo a 35 dní nás oboch vyšlo na 1270 € (bez letenky).

Angličtina

Thajčania majú s angličtinou vážne problémy, stačí vybočiť z turistických chodníčkov a je to rovnako zlé ako v Laose či Mjanmarsku. Často s nami predavači odmietajú komunikovať, radšej povedia alebo ukážu “don’t have” alebo “no size”. Číslovky im tiež robia problém. Pre nich je “thirty” 13…

Raz, keď sme v jednom Tesco riešili komplikácie s našim PC. Jediné čo sme potrebovali bolo použiť jeden z mnohých PC, čo tam mali. No vedúca nerozumela čo po nej žiadame a po piatich minútach vysvetľovania zahlásila “don’t have”. Taktiež, v inej predajní na otázku: Či je to na tomto poschodí? predavačka odpovedala “yes”, ale potom nám ukázala mapu, kde nás posielala do úplne inej časti Bangkoku

Problémom (pre nás) je aj ich písmo a fakt, že vôbec nepoznajú latinskú abecedu. Ak teda v autobuse ukážeme závozníčke názov zastávky v latinke tak začne chytať paniku (a preto spôsobil vodič autobusu haváriu)

Doprava v Thajsku

V Thajsku si cestovateľ môže vybrať triedu, cenovú kategóriu a formu prepravy, ktorú preferuje. Lístky na autobus sa dajú kúpiť na väčšine ubytovaní, najmä ak smerujete z Bangkoku na juh krajiny, v prípade dlhších trás predstavuje autobus pohodlnejšiu formu transportu.

Na krátke trasy sme mali v pláne využiť vlaky, ktorých ceny v najnižšej triede sú pre našincov symbolické. V prípade záujmu cestovania vlakom odporúčam túto stránku 

Ak sa budete presúvať a svoju batožinu dávať do podpalubia autobusu, nikdy si tam nenechávajte nič cenné! V turistických autobusoch sa prehrabávajú batožiny cestujúcich! Nám síce nič vzácne neukradli, ale ako na potvoru nám vytratili oblečenie

Veľmi výhodné sú ceny leteniek nízkonákladových spoločností, s ktorými sa dá lacno dostať do tých najturistickejších oblastí ako Krabi, Phuket alebo Chiang Mai. Veľmi nepríjemnou skúsenosťou sú thajské letiská, ktoré nie sú nadimenzované na také množstvo turistov, ako je v Thajsku. Ak budete letieť cez Bangkok, dajte si pozor na to, z ktorého letiska ste si kúpili letenku. Bangkok má dve medzinárodné letiská: letisko Suvarnabhumi (BKK) východne od centra a letisko Don Mueang (DMK) severne od centra.

Doprava v Bangkoku

V Bangkoku nás uvítali taxikári, ktorí si za cestu do centra vypýtali viac ako nás stal 10 hodinový autobus z Chiang Mai. Tým nás dosť zarazili a začali sme používať hromadnú dopravu a bol to jedna z TOP veci na Bangkoku  Každý autobus má svojho závozníka, ktorý od vás vyberie sumu za lístok, pričom sa platí za nástup.

Autobusom sa dá bez prestupu dostať z centra Bangkoku na obidve letiská. Na hoteli vám budú tvrdiť, že je to komplikované, v skutočnosti vám len chcú dohodiť taxík. Pre mestskú dopravu v Bangkoku sme používali stránku, kde sme si podľa mapy vyhľadali miesto kam sa chceme dostať. Názvy zastávok sa dajú prepnúť z thajčiny do latinskej abecedy, čo sa veľmi hodí pri vysvetľovaní závozníkovi. Bangkok trpí neuveriteľnými zápchami, takže či sme si zobrali Uber alebo šli autobusom, bolo to jedno. Vždy sme trčali v zápche a trvalo to večnosť.

V Bangkoku sme si chceli požičať skúter a urobiť si výlet k floating markets mimo Bangkoku. Všetky požičovne v meste sa ale (naschvál) nachádzajú mimo dosahu turistického centra.

Thajské jedlá a nápoje

V Thajsku nás nemilo prekvapilo pivo. Zo skupiny najpopulárnejších Singha, Chang a Leo, vyhrala u nás Singha. Ostatné radšej ani neskúšajte, my sme tak spravili a vylievali sme ich do umývadla

Asi každý pred prvou návštevou Thajska pozná Pad Thai a niektorí tvrdia, že je to najlepšie jedlo na svete. Osobne nám po 10 dňoch v Thajsku stačilo, že Pad Thai počujeme a mali sme skrivené tváre, akoby sme jedli durian a to všetko z jednoduchého dôvodu. Dali sme si ho ako street food na Khao San Road, kde bolo nasekané mäso s kosťami a neopečenou kožou

Napriek tomu sme si naše obľúbené jedlo v podobe Pad Kra Pao alias Thai Basil Pork. V Chiang Mai nám chutila tradičná polievka z kokosového mlieka s kuracím mäsom, Khao Soi, ktorá je typická iba pre sever krajiny.

V juhovýchodnej Ázii všeobecne treba prízvukovať “no spicy,” v Thajsku to platí dvojnásobne. Aj keď celý týždeň budete chodiť k tej istej tete a posledný deň si objednáte jedlo bez upozornenia na “no spicy,” donesie vám vulkano na tanieri

Ovocie si môžete kúpiť asi všade, kde sa to hemží turistami, aj keď sa predáva na miestne pomery relatívne draho. Asi najextrémnejšie ceny má aromatický durian, ktorý chce každý turista aspoň vyskúšať. Rovnako ako sticky rice teda lepkavú ryžu s mangom.

My sme chodievali na obrie nákupy ovocia do Tesca, kde sme nakúpili za zlomkovú cenu. Pre nás boli top sladunké thajské ananásy, mango a papája, pre ktoré sa do Thajska oplatí cestovať opäť Aby sme nezabudli, odporúčame aj miestne chutné milkšejky. Výborne chutia a majú dobrú cenu

Turizmus a úroveň služieb v Thajsku

Kultúrny šok v Thajsku asi nezažije úplne každý. Takmer celá krajina je prispôsobená tak aby vyťažila z turizmu čo najviac a všetko je prispôsobené pre turistov tak, aby sa tu cítili komfortne a luxusne. Na druhej strane ponúka obrovské množstvo destinácií a v tomto ohľade sa dá povedať, že Thajsko má asi všetko.

Veľkým problémom v Thajsku je, že služby ponúka takmer každý bežný občan, preto to tak často aj vyzerá. Príkladom je, keď sme si dali oprať oblečenie v Bangkoku a vrátilo sa nám zatuchnuté. Následne sme začali využívať voľne dostupné práčky na ulici za 20-30 bahtov (50 – 75 centov). Ale najhorším príkladom úrovne služieb bolo, keď sme videli ako si obsluha v stánku s kávou na letisku, strihá nechty na nohách!!!

Osobne sme nemali pocit, žeby si domáci turistov v Thajsku vážili. Tuktukári nás považovali len za kus bieleho mäsa a predavači nás videli ako chodiacu peňaženku. Úžasným príkladom bola pani, ktorá najprv zapýtala 20 baht za thajskú vlajku, potom zopakovala 20 baht a nakoniec, keď sme jej podávali peniaze, zapýtala 90 baht (2,30€).

Jeden z najhorších zážitkov, ktoré sme si z Thajska odniesli bola ceste medzi ostrovom Koh Samui a Krabi. To, že sme za cestu zaplatili neprimeranú sumu sa dá zvládnuť. Rovnako aj to, že cesta trvala 12 hodín a my sme vystriedali 5 dopravných prostriedkov, sme predsa v JV Ázií. Ale to, že nám na trajekte vodič prehrabal batožinu a ukradol/vytratil nám oblečenie, to, že nás autobus nedoviezol kam mal a vysadil nás na mieste kde nás napadli psy… je naozaj ťažšie zvládnuteľné. Niekedy v Thajsku nedostaneš ani to na čom sa dohodnete a vie to byť aj ďaleko horšie.

Mnohé cestovné agentúry lákajú turistov do Thajska aj na budhizmus. Pravdou je, že budhistické Thajsko nájdete skôr na severe krajiny a na juhu, kam sa väčšina turistov vydáva, prevažuje islam.

V Bangkoku sme si odskúšali aj návštevu nemocnice. V tomto prípade sme naozaj radi, že to vyšlo práve na Thajsko, kde nás uvítala moderná a čistá nemocnica s anglicky hovoriacim doktorom. Podrobili sme sa vyšetreniu malárie pričom všetko fungovalo ako švajčiarske hodinky

2 veci, ktoré treba vedieť pred návštevou Krabi

Na Krabi je lepšie ubytovať sa v Ao Nang, kde je všetko po ruke a nie v Krabi town.
Krabi má síce peknú panorámu ale má špinavú vodu a je tu strašný hluk z lodí, ktoré vozia turistov. Najčistejšia voda bola na vzdialenejšej pláži Klong Muang Beach.

Nižšie si môžete pozrieť video, ako naozaj vyzerá romantické Krabi:

Osobne nás Thajsko neuchvátilo a ďaleko viac sa nám páčilo v okolitých krajinách Laos, Kambodža, Mjanmarsko. Ale aj napriek tomu si myslím, že Thajsko je najlepším štartom pre turistov, ktorý ešte nenavštívili región JV Ázie

Celá FOTOGALÉRIA

The post Veci, ktoré ti o Thajsku nikto nepovie a čo treba vedieť pred jeho návštevou appeared first on TripLovers.

Laos je málo známou krajinou JV Ázie, ktorá nemá nič svetoznáme ako jej okolitý susedia. Napriek tomu bol Laos presne taký, ako sme si predstavovali juhovýchodnú Áziu. Suché a prašné ulice, plno dobiedzavých komárov, ale hlavne plno zážitkov na motorke, krásne zelené pralesy, majestátne jaskyne, kúpanie vo vodopádoch a milí domáci

Laos sme navštívili na 20 dní, v priebehu toho času sme absolvovali návštevu:

• Vientiane
• Thakhek loop
• Vang Vieng
• Luang Prabang
• Plavba po rieke Mekong

Obsah

• Víza
• Kedy navštíviť Laos
• Peniaze a bankomaty v Laose
• Očkovanie
• Angličtina a dorozumievanie sa
• Tours na vlastnú päsť vs. agentúry
• Jedlo a reštaurácie v Laose
• Prečo sa laoské pralesy neklčujú?
• Jednoduchosť života v Laose

Víza

Víza do Laosu sme si ich vybavili bez problémov (a bez úplatkov) na letisku vo Vientiene. Pred zaplatením víz treba vypísať požadované formuláre (pero si dones svoje), s ktorými nám pomohol zamestnanec letiska, na to určený. Cena 30 dňových víz pre Slovákov je 30 USD. Treba mať pripravené 2 fotografie pasového formátu. Po zaplatení víz sme obdržali nálepku v pase a „slíž,“ ktorý bolo potrebné pri odchode z krajiny odovzdať.

Netreba zabúdať, že platnosť pasu nesmie byť kratšia ako 6 mesiacov, lebo v prípade Vientianskeho letiska, sme si mohli vyzdvihnúť batožinu až po vstupe do krajiny. Celý proces vybavenia laoských víz trval približne 1 hodinu.

Laos sme opúšťali cez hraničný priechod v Huay Xai. Na toto hraničnom priechode je vraj vyžadovaný úplatok 1 USD do pasu. My sme im žiaden úplatok nedali. Odovzdali sme „slíž“ a bez problémov sme sa dostali do Thajska

Kedy navštíviť Laos

Obdobie od októbra do marca je v Laose obdobím sucha s ideálnymi teplotami pre „letné“ aktivity. V severnejšom meste Luang Prabang až tak teplo nebolo a sveter sa neraz hodil. Obdobie dažďov trvá od apríla do septembra. Výhodou obdobia dažďov je až gýčová zeleň a bujné vodopády. Preto odporúčam navštíviť Laos v októbri, koncom obdobia dažďov

Peniaze a bankomaty v Laose

Laos má svoju vlastnú menu – lao kip. Maximálny možný výber z bankomatu je 1 500 000 kipov (cca 155 €). Laoské kipy majú iba papierovú podobu a často sme sa dostávali k veľmi špinavým, priam plesnivým kúskom, ktorých nereprezentatívny vzhľad nenaznačoval ich nominálnu hodnotu.

Laosania majú vo zvyku zaokrúhľovať ceny. Za jedlo zaplatíte buď 15 000 kipov alebo 20 000 kipov. Ceny ako 17 000 sa vyskytujú iba ojedinele. Za celú dobu strávenú v Laose sme videli bankovku s najnižšou nominálnou hodnotou len 1 000 kipov, aj keď na internete sa uvádza, že existujú aj menšie. Keď sme v potravinách kupovali fľašu vody za 6 500 kipov, tak sme namiesto výdavku dostali žuvačku

Po odchode z krajiny nám zostali ešte nejaké kipy, ktorých sme sa nevedeli zbaviť. Skúšali sme to na letiskách a aj hneď za hranicami v Thajsku, kde nás vysmiali, keď sme sa opýtali či sa u nich dá platiť aj kipmi. Pričom v laoskom Huay Xai sa dalo platiť aj v thajských bahtoch.

Platba kartou v Laose je v plienkach. Ak sa aj naskytne príležitosť, za platbu kartou musíte ako zákazník uhradiť 3% poplatok, ktorý by mal banke platiť obchodník.

Pred návštevou Laosu sme čítali, že je to tu nečakane drahé. Môže sa to javiť tým, že tu zaokrúhľujú ceny, a aj tým, že za každú drobnosť sa platí vstupné od 0,5 € do 2 €. Na druhej strane je Laos veľmi kompaktný a vďaka tomu sme ušetrili na doprave. Celkovo nás stálo 20 dní v Laose cca 300 € na osobu.

Očkovanie

Pred návštevou Laosu sme si dali zaočkovať žltačku typu A aj B, brušný týfus, a aj besnotu. Osobne na Laos očkovanie proti besnote odporúčam. Túlavých psov sú tu plné ulice a v Luang Prabang nás jedna svorka šiestich psov aj napadla (ušli sme im na motorke). Nepríjemnú skúsenosť sme mali aj v Thakheku, kde sme sa po zotmení presúvali na autobusovú stanicu a neustále prechádzali z jednej strany cesty na druhú, aby sme sa havkáčom vyhli. Samozrejme, v Laose majú nemocnice ale v odľahlých oblastiach by ste sa adekvátnej pomoci asi ťažko dožadovali.

Laos je krajinou s vyšším výskytom malárie, preto odporúčam pred návštevou takýchto krajín kontrolovať mapu výskytu malárie na stránke fitfortravel, kde si presne viete vyhľadať mapu krajiny s vyznačenou rizikovou oblasťou, a tým sa počas vašej cesty vyhnúť, prípadne dodržiavať prísnejšiu prevenciu v malarickej oblasti. My sme kvôli tomu vynechali oblasť 4000 ostrovov, teraz len ľutujeme. 

Angličtina a dorozumievanie sa

Čo sa týka angličtiny a komunikácie s domácimi je Laos z krajín JV Ázie na tom asi najhoršie. Keď sme sa pýtali na cenu a použili slovíčko money, netušili čo od nich chceme. Malo to aspoň výhodu. S ich zlými komunikačnými schopnosťami sa neodvážili za nami chodiť a žobrať ako v Malajzii, Kambodži či Nepáli. Gestikulácia je pre nich tiež úplne neznáma.

Často sa nám stávalo, že v reštaurácii alebo podniku sme obsluhe ukázali prstom na názov jedla v angličtine. Oni ale vôbec nepoznajú latinku, takže s tým mali často vážny problém a buď doniesli niečo iné alebo sa dlhú chvíľu dohadovali s kuchárom, čo nám má pripraviť. V takom prípade im treba rovno ukázať prstom na ich laoské (znakové) písmo.

V Laose a Vietname sme sa často stretávali s bylinkou koriander. Vzhľadom je podobný petržlenu, ale chuťou praciemu prášku, či mydlu. Miestny ju dávajú takmer všade kde sa dá, do polievok, ryže, bagety (lebo je vraj zdravá). Aj keď sme im mnohokrát vysvetľovali že “NO CORIANDER!”, tak vždy iba prikývli, usmiali sa a navarili podľa seba.

Nakoniec sme zhodnotili, že domáci nemajú poňatia o tom, ako sa táto bylinka volá v angličtine, a nemohli mať poňatia čo od nich chceme. Špecialitou bolo, keď nám k jedlu doniesli koriandrovú polievku, hneď na to, ako sme ich poprosili o hlavné jedlo bez koriandru. Čistá provokácia

Tours na vlastnú päsť vs. agentúry

Laos je malá krajina a turisti majú zväčša rovnakú trasu. Na najturistickejšej trase medzi Vientianom, Vang Viengom a Luang Prabangom sa oplatí využívať organizované autobusy, ktoré sa dajú rezervovať na väčšine ubytovaní. Vychádzajú lacnejšie akoby ste si cestu organizovali sami lokálnou dopravou. Overovali sme to na sebe a cesta na vlastnú päsť zabrala zbytočne veľa času a ešte sme si priplatili.

Veľmi výhodne vychádzajú zážitkové aktivity vo Vang Vieng. Napríklad celodenné tour s agentúrou a troma aktivitami vás vyjdú rovnako akoby ste si sami organizovali iba jednu z nich. Cenovo sa veľmi oplatí zip line.

Jedlo a reštaurácie v Laose

Pred cestou do Ázie sme čítali rôzne odporúčania, čo robiť preto aby sme nemali problémy s lokálnou stravou. Jedna z rád tvrdí, že by sme si mali vyberať reštaurácie a podniky kde, je plno domácich. Vo zvyšných krajinách JV Ázie sme túto radu nemali problém dodržiavať, ale v Laose sme nevedeli nájsť žiadne podniky, kde by sedeli aj domáci. Teda okrem jedného na “loope”. Namiesto s domácimi sme v pouličných reštauráciách jedávali so všetkými psami z dediny, ktorí čakali na zbytky jedla.

V Laose nám spočiatku veľmi nechutilo. Bolo to aj preto, lebo ako prvú destináciu sme si vybrali Thakhek. V tomto odľahlejšom regióne sme mali na výber len z polievky Pho a Fried rice, teda rizota. Na svoje sme si prišli až vo Vang Vieng a Luang Prabang, kde sme objavili bagety, ako pozostatok po francúzskej kolonizácii. Z množstva kombinácii sme vždy volili tuniakovú bagetu, predsa len, tuniak z konzervy je najbezpečnejšia voľba. Medzi naše obľúbené jedlá patrili palacinky, nazývané creppes s rôznymi plnkami. Najoblúbenejšie jedlo aké sme v Ázii jedávali bolo bravčové alebo kuracie mäso s bazalkou, volským okom a ryžou – Thai Basil Chicken.

V Laose sa vyrába najlepšie pivo regiónu, Beerlao  Je tým najlepším, čo sme v JV Ázii pili za celého pol roka. Laos má aj najlepšiu kávu. Tá sa robí zo salka iba v ľadovej verzii, a aj keď sme sa z počiatku obávali z čoho je ľad vyrobený, vždy to bolo ok

V Luang Prabang sa nám stala jedna vtipná príhoda. Smerom na night market sme chceli do smetí vyhodiť prázdny pohár z lao coffee. Chceli sme ho vyhodiť do prívesu auta, o ktorom sme si mysleli, že zhromažďuje smeti z night marketu. Už sme tam išli hodiť prázdny pohár, ale v tom sme si všimli, že príves je naložený dózami plnými jedla (čo nepredajú, odvezú a dovezú späť na ďalší deň).

Prečo sa laoské pralesy neklčujú?

Počas druhej Indočínskej vojny (Vojna vo Vietname) medzi rokmi 1955 až 1975 bolo na Laos zhodených viac ako 2 milióny ton bômb. Množstvo munície, ktoré bolo zhodené na území Laosu malo okrem skrytých komunistických tovární na zbrane zničiť hlavne Ho Chi Minovu cestu, cez ktorú komunisti zo severu pašovali zbrane a infiltrovali sa do Južného Vietnamu. V laoských pralesoch sa nachádza toľko nevybuchnutej munície, že výrub pralesa nie je možný, čo je na jednej strane dobre.

Na druhej strane v dôsledku nevybuchnutej munície umierajú ľudia dodnes. V priemere jedna osoba za deň. Preto si dobre zvážte, či si odbehnete do lesa na malú.

Jednou z atrakcií v Laose je pole džbánov Phonsavan. Práve na tomto mieste môžete ako turista vidieť množstvo varovných tabúľ, ktoré obmedzujú váš pohyb. To ale nie je nič v porovnaní s deťmi, ktoré sa nemôžu ísť hrať za plot školského dvora, lebo sa na tomto území nachádza nevybuchnutá munícia. O odstraňovanie nevybuchnutej munície sa v krajine stará organizácia UXO Lao. Od vzniku organizácie bola prácne vyčistená iba nepatrná časť územia z rozlohy krajiny. Aj preto je dnes Laos jednou z najmenej rozvinutých krajín juhovýchodnej Ázie.

Jednoduchosť života v Laose

Popravde sme od Laosu nemali žiadne očakávania a prekvapil nás najmä svojou jednoduchosťou Našimi najväčšími zážitkami ostane ako sme križovali odľahlý región na skútri za mestom Thakhek. Míňali dediny, bambusové domčeky, kývajúce deti a krásne scenérie prírody. Práve v tomto regióne na nás pozerali detičky ako na zjavenie a nevedeli od nás odtrhnúť zrak. Civilizácia tu je len čiastočne a to len v podobe mobilných telefónov a internetu.

Laoskí rodičia musia pracovať aj keď majú malé deti, inak by neprežili. Starý rodičia musia v krajinách ako Laos a Kambodža pracovať doslova do smrti. Niečo ako rodičovská dovolenka či dôchodok tu neexistuje. 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Zelený Laos a čo treba vedieť pred návštevou tejto krajiny appeared first on TripLovers.

Hneď po prílete do Mjanmarska pozorujeme obrovské odlišnosti od doposiaľ navštívených krajín v JV Ázii. Už od začiatku vieme, že sa nám tu bude páčiť. Až na pár maličkostí

Po Mjanmarsku sme cestovali celkom 3 týždne:

• Mandalay – Inwa, Mingun, U Bein Bridge, vodopády v okolí
• Bagan
• Oblasť jazera Inle
• Yangon (Rangún) – bývalé hlavné mesto

Obsah:

• Do Mjanmarska šikovne s eVisa
• Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?
• Bezpečnosť v Mjanmarsku
  • Očkovania a malária
  • Podvody na turistov
• Ako sa prepravovať po Mjanmarsku
  • Letecky
  • Autobusom
  • Vlakom
• Ako sa prepravovať v destináciách
• Peniaze v Mjanmarsku
• Ľudia a komunikácia
• Barmský budhizmus

Do Mjanmarska šikovne s eVisa

Vybavovanie mjanmarských víz bolo doposiaľ najjednoduchšie vybavovanie víz v mojom živote. O víza do Mjanmarska sme požiadali cez oficiálnu vládnu stránku evisa.moip.gov.mm. Takéto víza stoje 50 USD a majú platnosť až 90 dní. Všetko sme jednoducho vybavili elektronicky do 3 dní

Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?

Najlepší čas na návštevu Mjanmarska je od novembra do apríla. V tomto období je sucho a maximálne denné teploty dosahujú od 28 – 35°C. Najvyhľadávanejšia pamiatka staroveké mesto Bagan sa nachádza v savane, takže ráno ťa tu čaká riadna zima a poobede neskutočný úpek

Bezpečnosť v Mjanmarsku

Obdobie kedy sme cestovali do Mjanmarska bolo zhodné s obdobím krízy moslimského kmeňu Rohingya. Napriek tomu sme počas našej trojtýždňovej návštevy o čomkoľvek čo by súviselo s týmto kmeňom nepočuli ani zmienku. Nenašiel sa ani jeden moment kedy by sa nám snažil niekto ublížiť. Po celú dobu sme sa v Mjanmarsku cítili bezpečne. Samozrejme, vždy sme boli vo dvojici a nikdy sme sa nepýtali na citlivé otázky.

Očkovania a malária

Pred vycestovaním do Mjanmarska sa odporúča mať zaočkovaný týfus, žltačku A, žltačku B, tetanus a besnotu.

Výskyt malárie v Mjanmarsku závisí od oblasti. V turistických destináciách (Yangon, Bagan, Inle lake) je nižší výskyt malárie, (ale nie žiaden).

Podvody na turistov

Rovnako ako vo všetkých krajinách JV Ázie aj v Mjanmarsku čaká na turistov množstvo podvodníkov. Najviac ich je v Bagane. Tam nás lákali dokonca na “drahokamy.” V Mjanmarsku je strašne veľa žobrajúcich detí alebo malých pouličných predavačov (najčastejšie predávajú predražené pohľadnice).

V jednej pekárni sa nás dokonca pokúšali oklamať 2x z dvoch návštev. Prvýkrát sme to brali ešte že ok, môže sa stať. Ale druhýkrát to bolo už naozaj okaté a slečna vedela presne koľko má vrátiť. Žiaľ aj takéto veci sa stávajú, preto treba vždy vedieť koľko ti majú vydať a mať prehľad o lokálnej mene!

Ako sa prepravovať po Mjanmarsku

Do Mjanmarska sa dostanete jednoducho a lacno leteckou dopravou z Bangkoku. Jednosmerné letenky sa dajú zohnať už od 40€. Odporúčam doletieť na jednu stranu krajiny a z druhej sa následne vrátiť

Doprava na veľké vzdialenosti:

1. Letecky

Ak máte dostatok financií a málo času, najlepšie to pôjde letecky. Takto sa nazývajú letiská pre konkrétne destinácie:

• Yangon –  Yangon International Airport (RGN)
• Mandalay – Mandalay International Airport (MDL)
• Bagan – Nyaung-U Airport (NYU)
• Inle lake – He Hoe Airport (HEH)

Informácie o tom ako sa dostať na a z letiska si nájdete jednoducho na stránke toandfromtheairport.com 

2. Autobusom

V rámci Mjanmarska sa môžete presúvať veľmi jednoducho a lacno autobusmi. Lístky na ne si vždy môžeš zakúpiť na ubytovaní. Vždy sme dostali celú ponuku autobusov, kde sme si mohli vybrať medzi kvalitou a cenou. Po každé sme mali zariadený aj pick up na ubytovaní v cene lístka

Veľký pozor si ale dajte, ak sa vyberieš k jazeru Inle. Tunel sem nevedie a hneď na začiatku ti dajú čierne igelitové vrecko. Cesta vedie cez hory a prudké serpentíny, takže odporúčam nejesť a mať poruke CocaColu!

3. Vlakom

Ak cestuješ total lowcoast v Mjanmarsku pre teba budú najzaujímavejšie vlaky. V tejto krajine sú priam povestné svojou pomalosťou a hompáľaním. Okrem srandovného kývania budeš cestovať s domácimi čo tvoju cestu určite obohatí Všetky užitočné rady a harmonogram vlakov nájdeš na stránke www.seat61.com/Burma.

Vlak nepremáva na trase Bagan – Inle lake! Respektíve by si musel ísť cez Yangon, takže by cesta trvala o dva dni dlhšie ako cesta autobusom

My sme absolvovali len trojhodinový okruh okolo Yangonu, ale zážitok to bol parádny Za 200 kyatov (12 centov) sme si kúpili lístok na vlak, ktorý nás previezol po odľahlejších oblastiach Yangonu. Boli sme tak omnoho bližšie k domácim a na vlastné oči videli ich bežný život, zažili množstvo tovaru, trhy, smrad, muchy ale aj mnohé milé situácie a najmä úsmevy

Ako sa prepravovať v destináciách

Doprava v mjanmarských mestách je veľmi chaotická. Vodiči trúbia iba preto lebo trúbi niekto iný a aj oni si chcú zatrúbiť. Pritom sú cesty miestami neuveriteľne prašné a okoloidúce postavy sa iba vynára z prachu. Ľudia polievajú ulice pred domom aby nemali tak prašno v domoch. Prach je naozaj všade a miestami je to naozaj neznesiteľné, najmä ak sa presúvaš na bicykli alebo motorke.

Mandalay – dá sa požičať motorka, je to zároveň najlepší spôsob ako objaviť okolie mesta. Osobne sme mali veľmi dobré skúsenosti s požičovňou Mandalay Motorbike Rental and Tours.

Bagan – cudzincom motorky nepožičiavajú! Turistom požičiavajú iba e-biky, bicykle alebo konské záprahy. Dôvodom je vraj ochrana historických objektov pred smogom (ale domáci na motorkách jazdiť môžu).

Inle Lake – požičovne motoriek tu nie sú. Požičajú ti nanajvýš bicykel s padajúcou reťazou za 1€

Yangon – už niekoľko rokov je plošne pre všetkých zakázané riadiť motorku (okrem úradných pracovníkov). Dá sa tu prepravovať autobusmi verejnej dopravy. Vždy sa našiel niekto, kto nám poradil aký autobus použiť. Ich cena sa pohybuje od 200 – 300 kyatov (12 – 18 centov) za jazdu. Platenie funguje vhadzovaním peňazí do boxu, ktorý nevydáva, takže treba mať presnú sumu

Pozor na medzinárodný vodičský preukaz!

Oficiálne Mjanmarsko neuznáva medzinárodný vodičšký preukaz, ani podľa Viedenského dohovoru, ani ten podľa Ženevského dohovoru. Avšak nikdy nás nikto nezastavil ohľadom kontroly.

Majiteľ požičovne v Mandalay nás upozornil, že treba používať helmy, mať obe spätné zrkadlá a nesvietiť s motorkou cez deň. Áno, posledný bod je z hľadiska bezpečnosti nelogický, ale je to tak. V prípade kontroly odporúčal, rozprávať na policajtov rodným jazykom

Peniaze v Mjanmarsku

V krajine sa používa mena kyat, ktorá nie je uznávaná nikde inde vo svete. To znamená, že ak by si z Mjanmarska takéto peniaze vyniesol, nikde by si ich nezamenil. Peniaze sú iba v papierovej podobe a sú také špinavé, že sme si ich nezoraďovali podľa nominálnej hodnoty, ale podľa plesnivosti a snažili sme sa ich čo najskôr zbaviť

Ľudia a komunikácia

Mjanmarčania sú veľmi usmievavý národ Počas 3 týždňov v tejto krajine sme sa cítili aj vďaka nim veľmi komfortne a príjemne. Angličtina je troch väčší problém, no aj v Mjanmarskú sú zvyknutí na technológie a s obľubou využívajú metódy ako Google Translate Niekedy síce komunikácia trvala dosť dlho ale vždy sme sa pochopili

Občas nás zastavili miestny a začali sa s nami rozprávať iba aby si potrénovali angličtinu. Keď sme sa predstavili, že sme zo Slovenska tak sa potešili a porozprávali sme sa aj o futbale. Týmto spôsobom sme sa od bežných ľudí dozvedeli veľa o mjanmarskom školstve a ekonomike a tiež o slovenskom futbale

Bolo úžasné akú atrakciu z nás mali domáci. Veľa ľudí sa s nami chcelo fotiť! A bolo jedno či sme boli v turistickej oblasti alebo v meste. Ľudí, pre ktorých sme boli atrakciou bolo nečakane veľa. Práve tieto maličkosti urobili z Mjanmarska krajinu, ktorú sme si úplne zamilovali

Barmský budhizmus

Mjanmarsko je jedna z najbudhistickejších krajín na svete. Barmský budhizmus má veľa rituálov, ktoré sme mohli pozorovať. Tu sú niektoré z našich postrehov:

• pred vstupom do chrámu sa treba vždy vyzúvať, aj z ponožiek (na naše ponožky pred chrámom si často počkali malé šteniatka)
• budhistické stupy sa obchádzajú v smere hodinových ručičiek
• pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tváre osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časť, čas pred poludním a popoludní
• súčasťou rituálov je pokladanie darov, najčastejšie kvetín, pálenie sviečok a oblievanie “toho svojho” zvieratka
• Shwedagon pagoda bolo pre nás najduchovnejšie miesto v JV Ázii
• v Mjanmarsku existujú aj budhistické mníšky. Často sú medzi nimi malé dievčatká s vyholenými hlavami. Hlavu si prekrývajú uterákom aby sa im nespiekla pokožka hlavy. Mnohé z nich sa stanú budhistickými mníškami len preto, že sú siroty
• budhistické mníšky nosia ružové habity, mnísi preferujú bordovú farbu
• porušovanie budhistických pravidiel – 2x sme videli dotyk budhistického mnícha so ženou. Tiež sme videli malých žobrajúcich mníchov, ktorý chodili od turistu k turistovi aby vyžobrali zopár kyatov (aby si mohli kúpiť melón)

Z tejto krajiny sme si odniesli omnoho viac zážitkov a krásnych momentov ako z ostatných krajín juhovýchodnej Ázie. Nedá sa inak ako len odporúčať jej návštevu čo najskôr aby si zažil autentických ľudí, ktorí sa tešia len preto, že ťa stretli

Celá FOTOGALÉRIA

The post Návšteva Mjanmarska zbúrala všetky predsudky appeared first on TripLovers.

Hanoj neponúka k videniu žiadne úžasné pamiatky a miesta, ktoré musíte navštíviť. Napriek tomu nás fascinoval úplne jednoduchými vecami.

Obsah

• Obyčajný život na ulici
• Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 
• Made in Vietnam
• České hospody
• Hot pot treba odskúšať
• Hanoj nesklamal

Obyčajný život na ulici 

Hanoj je ideálne miesto na sledovanie jednoduchého života Vietnamcov a to priamo v centre mesta. Vidieť domácich ako sedia na “minipidi” plastových stoličkách, popíjajú čaj, fajčia bambusovú fajku a hrajú stolové hry sú tie najjednoduchšie veci, ktoré sme od Vietnamu očakávali a prišli až na konci nášho tripu.

Úplne najlepšie čo sme v Hanoji zažili je železnica vedúca priamo cez obývané ulice. Vlak prechádza okolo 9:20 ráno. Vtedy sa všetci uhnú so svojimi plastovými stoličkami, odídu od hrncov a zaženú kohúta so sliepkami späť do klietky, aby mohol vlak bezpečné prejsť. A hneď ako vlak prejde cez obývanú ulicu sa všetko vráti do normálnych “koľají.” Opäť vypustia sliepočky, vyložia si stoličky a popíjajú čajík priamo na koľajniciach Z bezpečnostných dôvodov bola táto ulica v roku 2019 pre turistov zatvorená.

Ďalšou fascinujúcou vecou, ktorú si v Hanoji môžete všimnúť sú ich jednosmerne zamerané ulice. Ak chcete v meste nájsť lekáreň, tak to môže chvíľu trvať. Až kým nenájdete ulicu, pozdĺž ktorej sú iba lekárne. Takto to funguje s takmer každým tovarom. Preto sme ulice v Hanoji začali pomenovávať podľa toho čo tam predávajú. Napríklad hračky, tenisky, kuchynské pomôcky, pohrebné kvetiny, lepiace pásky ale našli sme aj ulice, pozdĺž ktorých predávali bambusové rebríky alebo pečené psy.

Kde v meste ušetriť čas a kam ho investovať? 

Ho Chi Minovo múzeum a mauzóleum

S menom Ho Chi Minh sa budete vo Vietname stretávať celkom často. Bol to komunistický revolucionár, ktorý si pred smrťou prial, aby bolo jeho telo po smrti spopolnené a roztrúsené po severnom aj južnom Vietname. Komunistický pohlavári si ale po jeho smrti povedali, že ho po vzore Lenina zabalzamujú a vystavia, presne tak ako to Ho Chi Min nechcel.

Preto sa dnes stoja kilometrové rady na to, aby ste mohli na pár sekúnd vzhliadnuť telo strýčka Ho. V súčasnej dobe je Ho Chi Minovo mauzóleum najnavštevovanejším miestom v celom Vietname. Dá sa k nemu dostať iba v určité dni a iba v obmedzených časoch. My sme prišli v najhorší deň v najhoršom čase, sobotu okolo deviatej. Rada bola od mauzólea až k východu a od východu merala ešte ďalších 450 metrov. Teda naozaj kilometrová rada!

Dobrý nápad Slovensko

Vedľa Ho Chi Minovho mauzólea sídli veľa ambasád. Všetky, s výnimkou jednej (hádaj ktorej), majú pred bránami pekné fotky krajiny a historických pamiatok. Niekedy aj celý itinerár, čo v krajine navštíviť. Tá naša, slovenská, samozrejme zaostáva. Plot budovy zdobia nápisy ako Dobrý nápad Slovensko alebo Good idea Slovakia.

Temple of Literature

Po návšteve Hoi An a Hue sme sa čínskej architektúry trochu objedli. Ak sa však do týchto dvoch miest nechystáš, návšteva Chrámu literatúry sa ti bude páčiť. Je venovaný Konfuciovi a jeho učencom a vo Vietname sa stal prvou národnou univerzitou. Ak si naň nenájdete čas, môžete si ho obhliadnuť aspoň na 100 000 dongovej bankovke.

Hoan Kiếm Lake

Jazero uprostred centra je plné života. Ráno tu stretnete veľa športovcov, večer turistov ale aj domácich, užívajúcich si príjemnú atmosféru pri jazere. Cez víkendy a sviatky býva okolie jazera preplnené, preto sú cesty pre dopravu uzatvorené a chodci ich majú k dispozícii. Stretnete tu korčuliarov, deti v autíčkach, decká, ktoré si kopú lokálny hekisek alebo súťaže v preťahovaní sa lanom priamo na ceste.

Saint Joseph’s Cathedral

Veľmi pekná katedrála schovaná v uličkách Hanoja. Na naše obrovské nešťastie je opäť zatvorená, ako každý iný kresťanský kostol vo Vietname. Začíname ich upodozrievať z toho, že kostoly tu majú postavené len ako atrakciu pre turistov.

Water Puppet Theatre

V Hanoji chceme navštíviť tradične vietnamské bábkové divadlo na vode, ale nedarí sa nám zohnať lístky. Vždy keď prídeme je zatvorené alebo nás personál vyhadzuje prípadne ignoruje. Na internete sme sa dočítali, že je to ideálne miesto v prípade, že chcete zomrieť od nudy ale našli sme aj recenzie ľudí, ktorí si naozaj pochvaľovali. V tomto prípade si pre ilustráciu pozrite kúsok na youtube aby ste si boli istý, či to naozaj chcete vidieť A potom len dúfať, že kúpite lístky. Cena vstupného je 100 000 dongov (3,60 €).

Tran Quoc Pagoda

Pekná zastávka je malý komplex s jedenásť poschodovou pagodou. Nachádza sa trošku ďalej od centra, preto tu je viac domácich ako turistov.

Made in Vietnam 

V Hanoji sa tomu nevyhneme ani my. Potrebujeme nakúpiť oblečenie na turistiku v Nepáli. Všade na nás kričia drahé značky ako The North Face alebo Under Armour, za ktoré by sme sa doma nedoplatili. Rovnako ako v Kambodži aj tu predávajú napodobneniny alebo nepodarky. Nájsť skutočnú páperovú bundu potrebuje čas a najmä vedomosti o páperí. Nakoniec sa nám “The North FAKE” bundy vždy podarilo zjednať na 450 000 dongov (16€). Janka neskôr zistila, že jej bunda aj tak nie je páperová a to sme boli presvedčení, že je

S bundami však ani zďaleka nie je taký problém ako s topánkami. Tie bývajú častokrát špinavé akoby boli z druhej ruky. Z jedných sme dokonca vysypali myšie bobky. Keď už treba turistické topánky, tak namiesto pouličných stánkov odporúčame outdoorový obchod Fanfan, nájdeš ho v Hanoji aj v Ho Chi Minovom meste.

V Hanoji sme sa presvedčili o tom, že večer sa proste nakupovať neoplatí. Na večerných trhoch, trieskajú také sumy, že to vyzerá, akoby ani nič predať nechceli. Predajcovia sú už z celého dňa otrávení a s cenou dole nechcú ísť ani za svet. Najlepšie je prísť ráno, kedy sú k nám ako prvému zákazníkovi dňa veľmi milí a sú ochotní zjednávať.

České hospody 

V Hanoji ich nájdete hneď viac. Aj my sme si chceli pripomenúť domov, ale řízek štvrtinovej veľkosti, ktorý som dostal na tanier, ani zďaleka nepripomínal ten náš. Čo nás naozaj zaskočilo je, že tu robia smažák z mozzarelli. Dobre hodnotenia dávajú týmto podnikom hlavne Aziati, preto netreba mať veľké očakávania.

Hot pot treba odskúšať 

Aj keď nám vo Vietname lokálna strava veľmi nechutí, nechali sme sa ukecať na hot pot. Je to unikátny spôsob varenia, kedy si Vietnamci pripravujú jedlo sami. V podniku dostanú iba ingrediencie a horák s hrncom plným vody. Klasická verzia hot potu pozostáva aj z vifoniek, pre turistov však existuje grilovaná verzia. Za porciu pre dve osoby sme zaplatili 240 000 dongov (8,50€).

Celá príprava jedla trvá pomerne dlho. Je to trochu nepríjemné, ale personál chce vašu návštevu čo najviac skrátiť a vaše miesto čo najskôr uvoľniť novým zákazníkom. Preto si jedlo pripravujte sami a nenechajte ich, aby vám prišli k hot potu a nedopečené kúsky dali na tanier.

Hanoj nesklamal 

Vidieť niečo tak raritné ako je železničná trať vedúca cez obývané ulice, alebo sa len tak prechádzať uličkami centra Hanoja sa nám naozaj páčilo. Hanoj nám ukázal Vietnam taký, aký sme si ho predstavovali a aj napriek menšiemu počtu zaujímavostí nesklamal a cítili sme sa tu veľmi dobre

Celá FOTOGALÉRIA z Hanoja

The post Hanoj ti ukáže pravý Vietnam appeared first on TripLovers.

Výlet na motorke po provincii Ha Giang bol úplne neplánovaný. Zážitky a komické situácie, ktoré sa nám tu prihodili sa ale budú v našej rodine tradovať po generácie

Obsah:

• Doprava do/z Ha Giang
• Vstupné do provincie Ha Giang
• Dôležité informácie
• Kde si požičať motorku? 
• Čo na ceste nevynechať!
• Ako som stratil Janku z motorky
• Rozpočet výletu

Doprava do/z Ha Giang 

Provincia Ha Giang nie je taká turistická ako susediaca Sapa. Lístok nekúpite v agentúre a cestu si musíte zorganizovať sami. Autobusy odchádzajú z My Dinh Bus Station od skorého rána. Cena lístku sa pohybuje od 150 000 do 350 000 dongov (5,30 – 12,5€). Cesta trvá až 8 hodín a aj keď nevedie cez serpentíny, väčšina Vietnamcov má počas cesty žalúdočné problémy. Preto odporúčam pred cestou nejesť, aby vám nebolo zle z toho čo uvidíte a ucítite.

Ha Giang ponúka rovnako veľa ako Sapa

Vstupné do provincie Ha Giang 

Do provincie Ha Giang sa platí 10 dolárový permit. Vybavuje sa v Ha Giang Immigration Office alebo na policajnej stanici v Meo Vạc. My sme naň úplne zabudli a spomenuli si až v autobuse cestou späť do Hanoja. Nikto ho počas celého pobytu v provincii nežiadal a na ubytovaní, nám nikto nepripomenul, že ho máme ísť zaplatiť.

V samotnom meste Ha Giang nie je veľmi čo pozerať. Najzaujímavejšie je, ako domáci pestujú zeleninu v nive rieky

Dôležité informácie 

Do oblasti Ha Giang sa najviac oplatí cestovať od záveru augusta do skorého októbra. Vtedy hrajú ryžové polia najkrajšími farbami. Najdaždivejšie sú mesiace od mája do októbra. Je to horská oblasť preto si pred cestou skontrolujte predpoveď počasia a prispôsobte sa tomu.

Keď si pozrieš naše fotografie, tak je vidno, že ryžové políčka nie sú žiarivo zelené ako z pohľadníc. To je preto, lebo sme tam boli počas marca, mimo hlavnej sezóny.

Na Ha Giang loop sa odporúča vyčleniť si aspoň 4 dni. My sme mali kvôli predpovedi počasia iba 3 a bolo to veľmi uponáhľané. Najviac trpeli naše zadky.

Nedávaj si v provincii Ha Giang bravčové mäso, nebude až tak chutné ako zvyčajne

Na návštevu provincie je najlepší september. My sme tam boli počas marca a prejavilo sa to na menej zelených ryžových políčkach

Kde si požičať motorku? 

My sme zvolili overenú požičovňu QT Motorbikes and Tours, ktorá sa nachádza neďaleko autobusovej stanice. Zo širokej ponuky, ktorú majú aj s cenníkom uvedenú na svojej internetovej stránke, sme si vybrali poloautomatickú Yamahu Sirius, s výkonom 125 cc, ktorá plne postačovala. Stroje v tejto požičovni sú nové a je vidno, že sa o ne personál stará. Určite neodporúčam požičiavať na túto cestu skúter, pretože mu to nepôjde tak dobre do kopca ako poloautomatickým motorkám.

Zamestnanci požičovne nemajú s angličtinou problém, čo je v tejto provincii obrovské plus. Veľmi nám pomohli pri naplánovaní trasy a upozornili nás na všetky zaujímavosti po ceste. Dali nám mapu s opismi ciest a bodmi kde čo nájdeme. Osobné veci, ktoré sme nepotrebovali sme si mohli odložiť na ubytovaní QT Hostel alebo v požičovni QT Motorbikes and Tours.

Požičovňu QT Motorbikes and Tours určite odporúčam. Ubytovanie QT Hostel skôr nie, o výmene posteľného prádla v hostely silno pochybujem.

Na preskúmanie provincie Ha Giang sa dá prenajať aj auto so šoférom. Túto možnosť využila veľká španielska skupina, ktorú sme na ceste často stretávali. Ich správanie nám veľmi pripomínalo čínskych turistov. Stretnete ich všade, chodia v skupinách, sú hluční a každý musí vidieť ako si užívajú a ako sa majú dobre.

Po ceste sa dá vo väčších mestách pohodlne najesť v reštauráciách

Čo na ceste nevynechať! 

Heaven’s Gate

Heaven’s Gate je pekná vyhliadka s malou kaviarničku, kde nás obslúžila slečna v kroji. Je to hneď prvá zastávka na ceste a teplá kávička po chladnom ráne určite poteší.

Vyhliadka na Twin mountains

Kúsok za Heaven’s Gate sa nachádza ďalšia vyhliadka. Odtiaľ vidno na ryžové polia pri dedine Tam Son. Nepestuje sa tu len ryža, mimo ryžovú sezónu je táto úrodná pôda využívaná aj na dopestovanie kukurice, zemiakov, reďkovky, kapusty, šalátu a ďalších plodín. Najväčšou atrakciou vyhliadky sú Twin mountains, ktoré majú rovnakú veľkosť a tvar pripomínajúci ženské prsia

Twin mountains, kopce v tvare ženských pŕs

Hmong King’s Residence

Palác z dreva a kameňa je jednou z najväčších atrakcií provincie Ha Giang. Už od 19. storočia slúžil ako sídlo bohatého a vplyvného Vuong Chinh Duca, ktorý bol v oblasti významným obchodníkom. V provincií sa vo veľkom pestovalo ópium, ktorému Vuong Chinh Duc zabezpečil bezpečný prechod na čínske územie. Do roku 2004 bol palác vo vlastníctve jeho potomkov. Následne bol darovaný štátu.

Vstup do rezidencie

Ma Pi Leng Pass

Pekné vyhliadky sa nacházdajú aj v oblasti horského prechodu Ma Pi Leng. Z vyhliadok je vidno aj vodnú nádrž Sông Nho Quê.

Najkrajší horský prechod v provincii

Ľudia z horských kmeňov

Ľudia, ktorí žijú v horách provincie Ha Giang, sú od Vietnamcov výrazne odlišní. Majú ružové líca a telo poznačené rokmi strávenými na poliach. Väčšina žien má deformované chrbtice. Ploché nohy domácich sú vždy obuté do sandál menších čísel ako treba. Ľudia pracujú veľmi ťažko, aj keď ženy asi viac ako muži.

Deti z horských kmeňov

Práca sa týka aj malých detí, každý tu má svoje povinnosti. Videli sme asi trojročného ako si niesol svoj náklad na chrbte, malých chlapcov na byvoloch alebo dieťa starajúce sa o ďalšie dieťa.

Sestrička sa stará o bratčeka

Po práci prichádza čas na hranie. Niekedy nás fascinovalo, čo dokáže deťom urobiť radosť a zabaviť ich na dlhšiu dobu a niekedy sme si spomenuli na naše bezstarostné detstvo u babičky na vidieku.

Na Slovensku sa motorkári vozia pre radosť, v severnom Vietname je to nevyhnutnosť. Na pozadí je vidno chlapca na chodúľoch

Veľa detí v provincii nosí červené tričká s vietnamskou hviezdou. Nie je tajomstvom, že vietnamská vláda sa snaží tieto menšiny povietnamštiť, preto tričká dostávajú v škole.

Trhy

Mali sme šťastie a loop nám vyšiel na víkend, kedy sa konali v dedinách trhy. Domáci v krojoch prišli nakúpiť ovocie, zeleninu a aj kohúty. Drevené palice tu ohlodával každý kto prišiel. Neskôr sme prišli na to, že je to cukrová trstina

V horách žije viacero menšín, ktoré sa od seba odlišujú krojom. Často sú kombinované s obyčajnými tričkami s nápisom. Staršie ženy mávajú prekryté vlasy ako u nás babičky na severe Slovenska a vietnamský klobúk tu nájdete len veľmi sporadicky.

Black rocky mountains

Tmavé vápencové hory nás sprevádzali veľmi dlhý úsek medzi Mau Due a Mao Vac. Ale ich úseky sa nachádzajú aj v okolí mesta Dong Van.

The North Pole

Počas moto tripu v provincii Ha Giang si môžete urobiť aj odbočku k najsevernejšiemu miestu Vietnamu. Nenechajte sa oklamať veľkou vztýčenou vietnamskou vlajkou na kopci. To je len symbolická hranica, cesta k najsevernejšiemu bodu pokračuje ďalej

My sme si tento bod nechali na koniec nášho druhého dňa a na ubytovanie sme prišli až po tme. Vedie tam kľukatá cesta, neskôr aj nespevnená. Ale odmenou nám bol výhľad na západ slnka bez akýchkoľvek turistov. Keďže ľudia idú radšej na ten symbolický najsevernejší bod s veľkým stĺpom a vlajkou.

Symbolický najsevernejší bod Vietnamu. Ten skutočný je ešte o pár km ďalej

Ilegálny vstup do Číny

Cesta k The North Pole v istom momente vedie veľmi tesne popri hranici s Čínou. Na tomto mieste sa dá ilegálne prekročiť hranica. Pre fotku a zábavu kľudne, ale použiť tento prechod na vstup do Číny a následne cestovanie určite neodporúčam. My sme to miesto v náhlení sa za najsevernejším bodom minuli

Ako som stratil Janku z motorky 

Ešte deň predtým ako sa to stalo sme sa s chalankom z požičovne smiali, ako môže niekto stratiť z motorky svoj backpack. A hneď deň na to som ja stratil Janku! Nuž, mal som si ju tam lepšie uviazať

Hneď potom, ako som prudko zabrzdil pred jamou v ceste, som si v duchu hovoril: “Ako sme to dobre ustáli.” a pokračoval som ďalej v jazde.

Tu je aj video, na ktorom sa môžeš dobre zasmiať Aj napriek tomu, že GoPro nemala nastavený dobrý sklon, je tam počuť zvuk a to je najpodstatnejšie.

Ešte chvíľu som trpel samomluvou a pritom aká krásna bola tá krajina mi ani neprišlo divné, že nikto mi neodpovedá. Prešiel som most a asi po 500 m som zbadal peknú scenériu ľudí na poli. Tak hovorím Janke: “Mohol by som odfotiť týchto ľudí, čo ty na to?” Ten moment, kedy som si uvedomil, že Janka nie je na motorke, si ani neviete predstaviť!

Jankina verzia je, že odskackala preč, keď mi pomáhala s balansovaním motorky (za čo jej ďakujem) a hneď si chcela nanovo nasadnúť. Ale to už som jej ušiel

Niekde na tomto mieste som si uvedomil, že nemám svoju najlepšiu spolujazdkyňu, a tak som sa po ňu vrátil na most

Rozpočet výletu

Samotný Ha Giang loop nám trval 3 dni a cestovanie medzi Hanojom a Ha Giangom ďalšie 2 dni.

Výlet nás oboch vyšiel celkom 149 € pričom sme zabudli zaplatiť každý 10 dolárový permit za návštevu provincie.

Vedľajšie cesty sú príjemne prázdne

Provincia Ha Giang je neturistickou verziou Sapy. Sú tu krásne hory a stretnete tu ľudí z horských kmeňov, ktorí sú oproti Vietnamcom vrúcnejší.

Na záver môžem zhodnotiť, že provincia Ha Giang je jediné miesto vo Vietname, ktoré by som ešte niekedy chcel navštíviť. Ale tento krát si už dám veľmi záležať, aby to bolo v období kedy sú ryžové polia zelené

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Giang Loop

The post Provinciou Ha Giang, kde som cestou stratil priateľku z motorky appeared first on TripLovers.

Ako sa môže zvrhnúť TOP destinácia vo Vietname iba tým, že ti nevyjde počasie alebo prídeš v nevhodnej sezóne. Presne taký bol náš výlet do zátoky Ha Long. Všetko však zachránil výlet na ostrov Cát Bà.

Obsah

• V Ha Long city skapal pes
• Celodenná tour do Ha Long Bay
• Cena tour a vstupné
• Ha Long Bay nie je iba o plavbe medzi útesmi
• Motovýlet na ostrov Cát Bà
• Cestovanie vietnamskými vlakmi
• Subjektívne zhodnotenie

Výlety do zátoky Ha Long väčšina cestovateľov rieši cez agentúry v Hanoji. My to nechceme “riskovať” a výlet si zorganizujeme sami. Síce ideme autobusom do Ha Long, dopredu vieme, že nás vysadia na ostrov Tuan Chau (15 km od mesta) a nie priamo v meste, akoby sa dalo očakávať. Je to len ďalší z mnohých podvodov vo Vietname. Tentokrát sme už pripravení a psychicky to znášame o to ľahšie. Ešte sme si vypočuli “extra výhodné” ponuky, ktoré vychádzajú drahšie ako výlety z Hanoja a už si kráčame 15 kilometrov k ubytovaniu v Ha Long. Nie, nie sme až takí držgrošovia, ale trénujeme na Nepál

V Ha Long city skapal pes 

Ani niet divu, veď všetkých zákazníkov kradnú agentúry v Hanoji. V mestečku sú vystavané obrovitánske hotely, jeden vedľa druhého no okrem pár obsadených izieb sú prázdne. Je tu skôr viac ázijských turistov. Nie sú tu ani poriadne potraviny a s reštauráciami nám nevie pomôcť ani Tripadvisor. Avšak my sme si tú našu obľúbenú aj tak našli.

Celodenná tour do Ha Long Bay 

Kvôli počasiu sme volili radšej iba jeden deň. V prípade pekného počasia, by boli dva dni úplne ideálne, kvôli západu a východu slnka v zátoke. To nám však nehrozilo.

Cena tour a vstupné 

V Ha Longu sme obehali viacero agentúr, v ktorých nám ponúkali rôzne ceny. Väčšinou k výletu nevedeli ani presné informácie, vietnamska normálka. Niektorý nám tvrdili, že za obed si musíme priplatiť ďalších 100 000 dongov alebo, že oni sú jediný, kto má v cene zahrnuté aj vstupné do zátoky. My sme jednodňový výlet zakúpili za 680 000 dongov (24 €) v Halong Party Hotel. Najnižšia cena akú sme našli, pričom bolo zahrnuté naozaj všetko (doprava do prístavu a späť, loď, obed, vstupné do zátoky, sprievodca, kajakovanie).

Ha Long Bay nie je iba o plavbe medzi útesmi 

Výlety v Ha Long Bay pozostávajú najmä z aktivít ako návšteva jaskýň, vyhliadok, kajakovania, návštevy perlových či ustricových fariem a aj pobytu na pláži. Medzi to všetko patrí plavba medzi vápencové útvary kedy nám sprievodca ukazuje útvary ako “ryba” alebo “palec Homera Simpsona.” Na úpravu fotografií som použil čiernobiely filter, kde sú dobre viditeľné obrysy útesov v zátoke. Na porovnanie si môžete pozrieť farebné fotografie bez úpravy v galérii.

My sme mali celkom tri zastávky. Na každej sa treba preukázať platnou vstupenkou, ktorú sme ráno dostali od sprievodcu. Prvá zastávka bola jaskyňa s peknou vyhliadkou. Už tu sme sa začali strácať v davoch nedisciplinovaných turistov. Náš sprievodca nám dal dostatok času na obhliadku a počkal nás na lodi. Milé od neho bolo, že nás vždy pred vyplávaním spočítal.

Naša cesta pokračovala k miestu kde sme mali naskočiť na kajaky a prejsť na nich jaskyňou. V skutočnosti sme však len preplávali jaskynné okno a dostali sa do akejsi lagúny kde sa už nedalo pokračovať ďalej. Pre nás to mal byť hlavný bod zátoky, ale kajakovanie trvalo kratšie ako samotné prípravy na naskočenie do kajaku.

Posledná zastávka bola návšteva ostrova Ti Top, kde sme mali k dispozícií umelo vytvorenú pieskovú pláž a vyhliadku. Počasie sa výrazne zhoršilo a zátoku úplne pohltila hmla. Z výhľadu sme napokon nemali nič. Cestou späť už nebolo vidieť nič okrem šedých odtieňov zahmlenej zátoky. Odtieňov šedej bolo asi 50.

Niektoré z aktivít v zátoke sú len na to, aby ste si spravili boží fotku v Ha Long Bay. Na také kajakovanie, ktoré bolo pre nás najzaujímavejšie, sme mali smiešnych 15 minút. Naopak, v chladnom počasí a hmle sme čakali na pláži Ti Top, kým odpláva naša loď.

Motovýlet na ostrov Cát Bà 

Jednodňový výlet v zátoke nenaplnil naše očakávania, preto sme sa vybrali na ostrov Cát Bà na skútri. Z prístavu na ostrove Tuan Chau sme sa odviezli trajektom aj s našou Yamahou. Ešte pred odjazdom sme natankovali plnú a zobrali aj nejakú rezervu. Nakoniec to bolo zbytočne veľa, lebo tankovať sa dá aj na ostrove ale za drahšie. Tu nájdeš ceny jednosmerných lístkov a časy kedy trajekt chodí na/z ostrovu Cát Bà.

Plavba pomedzi vápencové útesy nám trvala takmer hodinu a na ostrove nám už veľa času neostávalo. Prešli sme ho zo severu na juh a zamierili rovno na Cannon Fort. Po zaplatení vstupného 40 000 dongov (1,40€) sme sa vyviezli až na vrchol. Odtiaľ sme mali už len kúsok k bunkrom, opevneniam a strážnym vyhliadkam, ktoré Vietnamci používali počas viacerých vojen ako strategicky výhodný bod v boji proti nepriateľom.

Chceli sme navštíviť aj Hospital Cave, ktorá bola tajnou nemocnicou počas Vietnamskej vojny. To by sme ale nestihli posledný trajekt, tak sme si užívali už iba jazdu cez ostrov a dedinky. Nakoniec, to je hlavný dôvod prečo sem väčšina turistov chodí

Cestovanie vietnamskými vlakmi 

Vlaky sme použili vo Vietname iba dvakrát no bol to dobre investovaný čas. Doslova! Vietnamské vlaky sú zážitok sami o sebe, najmä ak sa budete viesť najnižšou triedou (hard seat), v ktorej robia domáci tak trochu neporiadok. Práve tu môžeš zažiť nefalšovaný Vietnam na vlastnej koži a za úplne smiešnu cenu cestovného. Osobne odporúčam absolvovať jazdu vlakom na trase Da Nang – Hue, ktorá je veľmi bohatá na scenérie mora, pláži, hustého lesného porastu a tunelov.

Po vyše štyroch mesiacoch v JV Ázii mi Ha Long Bay neprišiel ničím úžasný a výnimočný. Všade nás sprevádzali čínsky turisti a každú vyhliadku sme spoznali lebo sme ju už predtým videli na nejakom plagátiku. Veľmi mi pripomínal Krabi. Navyše v úplne zahmlenom počasí ani nebolo na čo pozerať, to však bola naša smola. Bolo to spôsobené tým, že už sme na ceste celkom dlho a potrebujeme nejakú zmenu. Ak niekto cestuje do Vietnamu, tak Ha Long Bay treba určite navštíviť. No priprav sa na to, že to ani zďaleka nemusí byť také peknučké ako na pohľadniciach.

Celá FOTOGALÉRIA z Ha Long

The post Od Ha Long Bay nemajte veľké očakávania appeared first on TripLovers.

Na čo sa tešiť v strednom Vietname, kam na miesta bez turistov a na čo si dávať pozor? Pripravte si fotoaparáty, Hoi An, Da Nang a Hue volá

Obsah

• Trochu zábavy na úvod
• Koloniálny Hoi An
• Mỹ Són lokalita Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
• Da Nang 
• Podvody vo Vietname
• Hue po neturistických chodníkoch

Trochu zábavy na úvod 

Vo Vietname sa stretávame s naozaj komickými psami. Narozdiel od ostatných krajín juhovýchodnej Ázie, vo Vietname sú psy prevažne domáce. Väčšina majiteľov svojich miláčikov tak veľmi zbožňuje, že ich kŕmia až sú vyžraté ako ošípané. V Saigone sme dokonca videli psa, ktorý sa nevedel postaviť na nohy. Výhodou týchto tlstých psov je, že sú také lenivé, že na vás na ulici ani nezaútočia.

Koloniálny Hoi An 

Ako prvé navštevujeme mestečko Hoi An, ktoré napriek Vietnamskej vojne ostalo zachované. Vďaka jeho koloniálnemu štýlu bolo zapísané do zoznamu UNESCO. Jeho centrum je turistami preplnené od rána do večera a po zotmení sa v uličkách mesta tlačíme ako o polnoci na Silvestra na nábreží v Bratislave. Niet divu, mestečko je po zotmení naozaj unikátne vyzdobené lampiónmi a pôsobí naozaj príjemne

Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je Japonský most. Cez deň sa tu dá navštíviť nespočetné množstvo chrámov, ale tentokrát v čínskom prevedení. Je to jedno z najpríjemnejších a najvyzdobenejších miest aké sme v juhovýchodnej Ázií doposiaľ navštívili. V počte fotogenických zákutí vyhráva Hoi An prvé miesto.

Na objavovanie Hoi Anu môžete využiť aj plavbu loďkou, väčšina turistov však preferuje bicykle. Tie sa dajú využiť aj k preprave na neďalekú pláž alebo si len tak zabicyklovať pomedzi ryžové polia.

Pre motorky je centrum mesta v určitých časoch zatvorené, nikto nám však nevie povedať kedy presne a ktorá časť je centrum, pritom máme pocit, že motorky sú tu neustále.

Mỹ Són lokalita Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO 

Navštívili sme aj hinduistický chrámový komplex Mỹ Són. Oblasť bola významným kultúrnym centrum Čampskej ríše, jej prvé stavby sa datujú do 4. storočia. Napriek jej významnej hodnote bola časť komplexu počas Vietnamskej vojny zničená a v areáli sa nachádzajú dobre čitateľné krátery po bombardovaní.

Nám pripomínal Mỹ Són kambodžský Angkor Wat v tehličkovej verzii. Turistov je tu tiež veľa ale iba pri tých najhlavnejších objektoch. My sme zázrakom vychytali čas medzi dvoma “čínskymi vlnami”.

Mỹ Són má ako jedna z veľmi mála pamiatok v JV Ázii aj časť s múzeom, kde sa o pamiatke aj niečo dozvieš. Vstupné do areálu je 150 000 dongov (5,3 €) a v cene je zahrnutý aj shuttle bus.

Da Nang 

Do mesta Da Nang sme prišli navštíviť Marble mountain. Očarili nás najmä jaskyne s obrými sochami, ktoré boli vápencové a nie mramorové. Aj keď geologicky majú k sebe tieto horniny blízko, vzhľad jaskýň by bol diametrálne odlišný.

Na samotnej hore sa nachádza viacero budhistických chrámov. Tieto vietnamské však prebrali niečo z čínskej architektúry. Sú pekné a malebne vyzdobené, ale všetky “na jedno kopyto.” Po návšteve tretieho nás už úplne prestávajú zaujímať. Navyše nám návštevu znepríjemňujú tisíce čínskych turistov, ktorý prišli do Vietnamu oslavovať Čínsky Nový rok.

V meste sa určite oplatí zastaviť pri Dračom moste, ktorého architekti šikovne zakomponovali a vytvorili z neho ikonu mesta.

Po návšteve Marble mountains sme sa vybrali pozrieť najväčšiu sochu vo Vietname. Je ňou Lady Budha neďaleko Da Nangu, ku ktorej sa ide okolo pláži. Na nich nás zaujalo akurát miesto kde kotvili desiatky lodí a lodičiek. Vyskytovali sa tu aj lokálne bambusové lode, ktoré majú kruhový tvar.

Podvody vo Vietname 

Našiel som nie príliš lichotivý článok o podvodoch vo Vietname. Jeho naštudovanie mi trvalo nejakú dobu, ale bol to viac než užitočné strávený čas. Nás postretol známy okatý podvod vo verejnom autobuse medzi Hoi Anom a Da Nangom. Keď sme mali platiť, tak autobus zastavil a všetci domáci čakali, či zaplatíme vyššiu cenu oproti štandardnej. Cena by mala byť 20 000 dongov (0,7 €), ale oni chcú ďalších 20 000 dongov (0,7 €), akože za batožinu. Smiešna suma, ale ide o princíp. Ak by sme ale nehrali ich hru, tak by nás najskôr vysadili. Cena dopravy, do našej cieľovej destinácie, nás ale aj napriek tomu vyšla výrazne menej, ako keby sme použili služby turistických agentúr. Tie okrádajú turistov na trase Hoi An – Hue oficiálne.

Hue po neturistických chodníkoch 

Do Hue prichádzame tak trochu znudení z toho množstva chrámov. Navštevovať každú “must see” pamiatku a tlačiť sa všade s Číňanmi sa nám už naozaj nechce. Návštevu Hue sme poňali trochu netradičnejším spôsobom. Vykašľali sme sa na Citadelu, ktorá je po Vietnamskej vojne aj tak úplne nanovo zrekonštruovaná a zamierili mimo turistické chodníky. Navyše, podľa recenzií, ceny vstupného nezodpovedajú tomu čo môžeme vidieť.

Mierime 20 kilometrov na juhovýchod cez ryžové polia skoro až k pláži a cintorínu An Bang.  Tento cintorín nie je vyznačený ani na maps.me, ale nájdete ho na google maps Je špecifický tým, že miestna buržoázia tu stavia prehnane veľké a bohaté pomníky pre svojich rodinných zosnulých. Ich pýchou sa, okrem nás, neprišiel kochať nikto iný. Cintorín je prezývaný aj Mestom duchov, čo je naozaj trefné pomenovanie.

Ďalšou špecialitkou je opustený waterpark smerom na juh od mesta Hue. Park otvorili v nedokončenom stave v roku 2004 a zavreli ho z neznámych príčin už 2 roky na to. O vstupe sme nemali presne informácie, len sme vedeli, že sa dá dostať dnu. Najprv sme chceli prísť oficiálnym vstupom no pri bráne visela tabuľa “No Visitors” a cesta bola zatarasená rampami. Otočili sme to a chceli sa dostať do areálu zadnou cestou okolo kláštora. Tam sme stretli benediktínskeho mnícha, ktorý síce veľmi nechcel, ale nakoniec nás dostal dnu cez zarastený plot.

Poprosil nás aby sme pri odchode použili hlavný vchod. Keď sme odchádzali, rampy už boli zdvihnuté. Na úplne opustenom mieste bývalého waterparku je hlavnou dominantou budova akvária, ktorá je v tvare draka. Neskôr sme sa dočítali, že na tomto mieste v minulosti relaxovali aj krokodíly (45. sekunda videa), o čom sme počas našej návštevy netušili.

V rámci zostávajúceho času sme navštívili aspoň Thien Mu Pagodu a Temple of Literature. Obidve miesta sú bezplatné ale za návštevu stojí podľa nás iba Thien Mu Pagoda.

Záver

Centrálny Vietnam určite treba zakomponovať do cestovného plánu, ak sa chystáte navštíviť Vietnam. Hoi An, Da Nang aj Hue patria medzi najkrajšie miesta aké máte možnosť vo Vietname vidieť. No na podvodníkov si treba dávať väčší pozor ako kdekoľvek inde!

Celá FOTOGALÉRIA z Hoi An

Celá FOTOGALÉRIA z Da Nang

Celá FOTOGALÉRIA z Hue

Celá FOTOGALÉRIA z My Son

The post O podvodoch a krásach stredného Vietnamu appeared first on TripLovers.

Spomienky na vojnu, nevyspytateľná doprava a rýchlo rastúca Vietnamská ekonomika. To všetko sa stretáva v najobývanejšom meste Vietnamu, ktoré sme navštívili počas najvýznamnejších sviatkov Têt.

Obsah

• Najväčšia atrakcia Ho Chi Minovho mesta
• Zázračné sa vyhýbajú
• Akú chybu neurobiť pri návšteve Cu Chi tunelov?
• Čo ponúka Saigon?
• Tet holidays
• Novoročný ohňostroj a neuveriteľný vietnamský chaos
• Rada na záver

Najväčšia atrakcia Ho Chi Minovho mesta 

Asi prvé čo zarazí každého, kto navštívi Saigon je jeho katastrofálna doprava s nespočetným množstvom motoriek a skútrov. Vo Vietname smie vlastniť automobil iba právnická osoba, preto sú vo veľkej presile práve dvojkolesové stroje. Na väčšinu z nich ale vodičský preukaz netreba a tak to aj vyzerá. Jazdenie do protismeru je tu ešte väčšou samozrejmosťou ako v Kambodži a o tom, že nie sme v bezpečí ani na chodníku sme sa presvedčili už v prvý deň. Že s dopravou majú evidentný problém, dokazuje aj fakt, že s týmto motívom predávajú turistické tričká.

Zázračné sa vyhýbajú 

Nápad požičať si motorku bol naozaj zlý. Neustále stojíme na červenej alebo sa vyhýbame iným Vietnamcom. Áno, spočiatku to bola veľká sranda, ale to prejde Ručička tachometra sotva dosahuje rýchlosť 20 km/h a naša 37 kilometrová cesta trvá skoro tri hodiny.

To, že sa Vietnamci na motorkách zázračné vyhýbajú je mýtus. Sami sme boli svadkami viacerých dopravných nehôd. Že denne vidí nehodu nám potvrdil aj miestny moto taxikár, ktorý nás oslovil na zastávke. Keď zistil, že sme zo Slovenka, zadrel – “ogurky”

Akú chybu neurobiť pri návšteve Cu Chi tunelov? 

Tunelový systém pozostávajúci z 121 kilometrov tunelov sa zachoval z obdobia Vietnamskej vojny. Nachádza sa na strategicky veľmi výhodnom mieste. Je odtiaľto blízko do Saigonu ale aj do Kambodže a Laosu. Pre turistov sú sprístupnené dve oblasti. Vzdialenejší Ben Duoc, ktorý je v pôvodnom stave a dostupnejší Ben Dinh, ktorého tunely boli pre potreby turistov rozšírené. My sme sa pre ich návštevu rozhodli hneď v druhý deň vo Vietname. Zvolili sme pre nás najjednoduchšiu možnosť, zobrať skúter a proste ísť. Vstupné do tunelov Ben Duoc je 90 000 (3,18 €) vietnsmských dongov a do Ben Dinh 110 000 dongov (3,90 €).

Problém sa naskytol až keď sme sa dostali do areálu. Drvivá väčšina turistov sem chodí cez agentúru so sprievodcom. My sme však žiadneho nemali a v areáli nie je označený ani smer prehliadky a ani popisky. Len náhodou sme natrafili na našich krajanov a pridali sa k ich skupine.

Ich sprievodca pekne objasňoval techniku používania každej pasce, ako Vietnamci žili, varili, bojovali, utekali a aj ako ničili Američanov. Ak by sme sa k tejto skupine “nepricucli” ako dva parazity tak z celej návštevy Cu Chi tunelov máme len ničnehovoriacu prechádzku lesom.

Takže ak sa sem vyberiete, určite treba mať sprievodcu. Bez neho nemá ani zmysel sem chodiť. Poldenné výlety sem stoja okolo 10 USD aj s dopravou, vstupným, sprievodcom a obedom

Celodenný výlet na deltu Mekongu

Jedným z veľmi atraktívnych výletov je jedno až trojdňová tour k delte Mekongu. V meste ju ponúka každá jedna agentúra, no cenové rozdiely sú obrovské. Nám sa jednodňový výlet podarilo zohnať za 9 USD pričom v tejto cene bolo zahrnuté naozaj všetko. Pritom sme vôbec nemali pocit, žeby niečo nefungovalo alebo neklapalo.

Najkrajšia časť výletu boli plavby po malých riečkach, ktoré ústili do Mekongu. Tie však trvali celkom krátko a zvyšok programu bol vyplnený tak trochu umelo, pre turistov. Napríklad návšteva továrne na kokosové cukríky či ochutnávky ovocia alebo spevácke predstavenie vietnamských žien. Pokračovalo to ochutnávkou medového čaju á la med s citrónom zaliaty vriacou vodou. Po obede sme mohli navštíviť malú zvieraciu farmu kde mali okrem žiab, hadov a krokodílov aj dikobrazy.

Dostali sme možnosť podržať si pytóna. Keď prišiel rad na Janku a Vietnamka jej ho už skoro celého zavesila okolo krku, Janka sa rozkričala, zhodila ho zo seba a so slzami v očiach sa rozutekala skryť za mňa

Náš program zahŕňal dokonca aj návštevu chrámového komplexu Mỹ Tho kde nás vysadili na symbolických 20 minút.

Keď zoberieme do úvahy, že sme za celý tento program dali 9 USD, je to v pohode. Ale pokiaľ za takýto umelý turistický výlet zaplatíme 20 € tak s tým veľmi spokojní nie sme.

Čo ponúka Saigon? 

Najväčšou dominantou mesta je katedrála Notre Dame, kvôli jej rekonštrukcii sme však nemohli ani vojsť dňu. Hneď vedľa nej sa nachádza pošta v koloniálnom štýle a opodiaľ palác nezávislosti s komunistickou architektúrou. Svoj vzhľad si zachoval od 30. apríla 1975, kedy severovietnamská armáda obsadila Saigon a týmto aktom nadobro vyhrala Vietnamskú vojnu.

V centre sa nachádza turistická ulica Bui Vien, ktorá nám nápadne pripomína Khao San Road v Bangkoku. Nájdete tu veľa barov, reštaurácií, agentúr, požičovní, masáži ale aj ľahké slečny. Táto ulica, aj celé jej okolie, funguje iba pre turistov a ich peňaženky. Preto tu bez problémov nájdete aj počas najväčších vietnamských sviatkov všetko čo potrebujete.

Tet holidays 

Návštevu Vietnamu sme schválne plánovali počas osláv čínskeho Nového roku, ktoré sú vo Vietname najvýznamnejšími sviatkami vôbec. Mesto zdobili červeno žlté vietnamské a komunistické vlajky. Vietnamci sa predháňali, kto na svoj skúter náloží väčší a krajší stromček či kvetinu.

Hluk motocyklov utíchol a všetci svojich tátošov poctivo vyumývali na Nový rok. Pred domy vyložili plastové stolíky, na ktoré poukladali dary pre tých, ktorí už nie sú medzi nami. Niektorí pre nich pálili falošné peniaze.

Novoročný ohňostroj a neuveriteľný vietnamský chaos 

Niektorí Vietnamci sú skúpy na slovo a nemali sme to šťastie aby nám niekto prezradil, kde budú najlepšie oslavy Čínskeho Nového roku. Vydali sme sa teda popri rieke do centra. Už cestou sme pozorovali niečo úžasné. Všetci Vietnamci prišli na svojich vyleštených dvojkolesových tátošoch a parkovali ich úplne všade. Rovnako všade boli aj stoly s “pidi” plastovými stoličkami a z každého domu v centre bol zrazu podnik so sedením na ulici.

Cestou sme natrafili na nadjazd, na ktorom boli tisícky “HoChiMinčanov” a rozhodli sme sa, že na tomto mieste si počkáme na ohňostroj aj my. Panoráma nad riekou s mrakodrapmi bola viac než dobrá, až…

…kým neodbyla polnoc. Výbuchy sme počuli, no ohňostroj nikde. Na našej úžasnej panoráme zavadzala jedna obrovská bytovka.

V tom momente nastala obrovská panika a chaos. Tisícky domácich v momente naštartovali svoje skútre a pohol sa celý nadjazd. Vidieť ohňostroj nie je nič výnimočne ale vidieť tisícky skútrov, ako sa tlačia z nadjazdu kvôli ohňostroju je niečo neopakovateľné!

Celá sláva trvala len 15 minút po ktorých sa do ulíc Ho Chi Minovho mesta vyrojili milióny skútrov a motoriek. Hlavne cesty sa rozšírili až na chodníky a na cestách nastal totálny chaos kde neexistovala červená.

Rada na záver 

Obdobie sviatkov Tet nie je najvhodnejším obdobím na návštevu Vietnamu. To sa týka najmä severu Vietnamu kde oblasti Sapa, Ha Giang a Ninh Binh nie sú ani zďaleka tak pekné ako na fotografiách z internetu.

Obrovskou výhodou pre turistov je, že cestovné agentúry a podniky v centre mesta sú počas sviatkov Tet otvorené. Výlety sa dajú absolvovať aj v tieto dni.

Doprava počas sviatkov je obrovským problémom. Vlaky a autobusy sú už obsadené a ak sa podarí nájsť v autobuse voľné miesta, počítajte s niekoľkonásobnou prirážkou, aj dva týždne po sviatkoch. Stále môžete vyskúšať autostop

V Ho Chi Minovom meste sa nachádza neskutočne veľa obchodov zameraných na ženskú módu. Preto odporúčam mužom poriadiť si na svoju partnerku vodítko

Ľudia na juhu Vietnamu sú neuveriteľné neochotní, preto sa na nich nespoliehajte a pokúste sa informácie pohľadať na internete.

Celá FOTOGALÉRIA z Ho Chi Minhovho mesta

The post Oslavy čínskeho nového roku v Ho Chi Minovom meste appeared first on TripLovers.