Bolívia nie je úplne tradičná juhoamerická krajina. Na našej ceste sme od nej dostávali jednu facku za druhou, aj keď sme boli pripravení na možné problémy. Ako povedal jeden Brazílčan z našich ciest: This is not Latin America, this is just Bolivia.

Za 12 dní v Bolívii sme navštívili:

• La Paz
• Národný park Toro Toro
• Salar de Uyuni a Altiplano

Obsah:

• Víza
• Kedy navštíviť Bolíviu?
• Očkovania a zdravie
• Bezpečnosť v Bolívii
• Peniaze, bankomaty a ceny
• Doprava
• Mizerná vybavenosť
• Ľudia a ich zvyky
• Angličtina a komunikácia
• Jedlo
• Čo navštíviť v Bolívii?
• Ako dlho zostať v Bolívii?
• Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Víza

Občania SR môžu využiť bezplatné 90 dňové turistické víza.

Pri kúpe akýchkoľvek lístkov na autobus, vlak, vstupné a na každú drobnosť po tebe budú pýtať tvoje údaje: meno, číslo pasu, vek, národnosť. Údaje si vždy zapisujú na papier, čo je extrémne neefektívny spôsob zbierania dát.

Kedy navštíviť Bolíviu?

Vhodné obdobie na návštevu Bolívie je počas mesiacov máj až september, kedy je na južnej pologuli síce obdobie zimy a aj obdobie sucha. Maximálne teploty sú v tomto období v rozsahu 15-20 °C.

Očkovania a zdravie

Kvôli návšteve Bolívie sme potrebovali viacero očkovaní: žltá zimnica (živá vakcína), brušný týfus, tetanus, žltačka typu A a B. Navyše sme boli zaočkovaní proti besnote, aj keď z túlavých psov v Južnej Amerike sme nemali taký zlý pocit ako z tých v juhovýchodnej Ázií. Pre potreby preočkovaní treba vždy nosiť očkovací preukaz so sebou.

Nebezpečenstvo v Bolívii predstavuje aj malária a horúčka dengue, ktoré sa vyskytujú na úplnom severe krajiny v Amazonskom pralese. Pre viac informácií navštív stránku Fit for Travel.

Nebezpečenstvo predstavujú aj nadmorské výšky. Najväčším nepriateľom je únava a alkohol. Ten treba vymeniť za dostatok vody. Voda z vodovodu je nepitná. Na pitie potrebuješ balenú vodu.

Bezpečnosť v Bolívii

V Bolívii sme napriek zlým zážitkom nikdy neprišli do momentu žeby sme sa cítili byť v nebezpečí. Problémy v krajine sú skôr politického charakteru, pričom Bolívijčania horkokrvne vyjadrujú svoj nesúhlas, čo môže skomplikovať cestovanie po krajine.

Pre vlastnú bezpečnosť sme dodržiavali pravidlá:

• nechodili sme von po tme
• vždy sme boli spolu
• dávali sme si pozor na osobné veci
• neukazovali sme na verejnosti cennosti ani hotovosť
• mali sme urobené kópie dokladov na viacerých miestach

Všeobecne platí, že v Južnej Amerike sa deje veľa vreckových krádeží. Na druhej strane na nás nikto neskúšal tradičné turistické podvody.

Peniaze, bankomaty a ceny

V Bolívii sa používa mena Bolivian, skrátene BOB alebo Bs. V krajine nie je problém nájsť bankomat na miestach kde je očakávaný. Maximálny povolený výber z bankomatu je 2500 Bs. (333€). Naopak, zmenárne tu takmer nefungujú. Osobne sa nám viac oplatilo peniaze z bankomatu vybrať než zmeniť. Napr. pri výbere 2500 Bs. z bankomatu sme prišli len o 3 €

Pri platení sa z nejakého neznámeho dôvodu viac oplatilo platiť v dolároch ako v domácej mene. Potešil nás aj fakt, že sem tam sa dala využiť aj študentská zľava na ISIC. Užitočné informácie o cenách a cestovaní v Bolívii nájdeš v článku Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii.

Doprava

Lietanie je v Južnej Amerike všeobecné veľmi drahé. Na vnútroštátne presuny sme používali vždy autobusy. Doprava funguje celkom dobre, pokiaľ nie sú blokády, štrajky, oslavy,… čo je v Bolívii celkom bežné. Takže často nefunguje.

Všetky mestá sú prepojené jednou hlavnou cestou nakoľko im na náhornej plošine Altiplano nič nezavadzia. Hlavné cesty sú veľmi dobrej kvality. Autobusy medzi mestami chodia často. Jediná destinácia, kam nechodia často je Uyuni, nakoľko je to čisto turistická destinácia a pre domácich táto destinácia nie je zaujímavá.

V Bolívii nefungujú žiadne turistické autobusy. Jedine Bolivia Hop na trase Titicaca a La Paz. Inak sa dá voziť iba bežnými domácimi autobusmi. V nich si môžeš vybrať sedadlo na sedenie alebo polo-ležanie. Veľmi často sme používali aj nočné autobusy. Vždy majú aj WC ale je to fakt smrad.

Na každej autobusovej stanici sa platí poplatok za použitie terminálu v hodnote od 1-2,5 Bs. v závislosti od mesta. Nie je to žiaden podvod, dostaneš aj potvrdenku o zaplatení.

Čo sa nám nepodarilo bolo vyskúšať v Bolívii vlaky a konkrétne vlakobus na trase Sucre – Potosí. Ak ťa to zaujíma môžeš si pozrieť dokument: Tough Trains Series : S01E01 – Across Bolivia The Pantanal to the Pacific

Mizerná vybavenosť

Turistov je v Bolívii v porovnaní s okolitými krajinami výrazne pomenej, čomu odpovedá aj turistická vybavenosť a komfort cestovania.

Na ubytovaniach väčšinou tečie iba vlažná voda. Na rannú sprchu vo vyšších polohách zabudni, voda môže byť zmrznutá. Internet buď nemajú alebo je nepoužiteľný. V Bolívii je akútny nedostatok zmenární. Počas nášho pobytu v Bolívii sme ich neustále vyhľadávali, no videli sme iba jednu a to na letisku v La Paz.

Biedne je to aj s reštauráciami. To, že je otvorená neznamená, že varia. A rovnako ak si sa v nejakej dobre najedol a chceš tam ísť opäť, nemusí byť na ďalší deň otvorená.

Ľudia a ich zvyky

Približne 90 % obyvateľstva Bolívie tvoria potomkovia pôvodných indiánov. Zvyky ako vypaľovanie pôdy im ostali dodnes. O Bolívijčanoch sa hovorí, že sú odmeraní, no my sme taký dojem nemali. Turisti síce pre nich nie sú atrakcia a nemajú záujem sa s tebou fotiť, no na staniciach sme s nimi často prehodili zopár slov až viet, pokiaľ nám to dovoľovala naša znalosť španielčiny. Bolívijčania ale nie sú usmievaví národ.

Z osobnej skúsenosti sme nemali dojem, žeby tu mali vo zvyku okrádať a podvádzať turistov. A za dva týždne strávené v Bolívii sme nikdy nepocítili pocit nebezpečenstva.

Na autobusových staniciach majú zaužívaný svoj staničný folklór, za pomoci ktorého o sebe dávajú vedieť, do ktorej destinácie predávajú lístky. Pokriky ako ruroruroruroruurooo, quipaquipaarequipa a ďalšie ti na stanici nedajú spať Tiež majú vo zvyku robiť zbierky vo verejnej doprave.

Bolivian Engeneering:

• každý schod je inak vysoký a dlhý, takže pozor nech sa nevytreš
• “neomietnuté” domy sú štandard
• najchudobnejšia vrstva v odľahlých oblastiach žije v domoch z hlinených tehál, ktoré vyzerajú, že keď zaprší tak sa roztečú
• nemajú kefy na záchodoch, a tak to aj vyzerá
• použitý toaletný papier sa hádže do koša a nie do misy, lebo v celej krajine je stará kanalizácia

Angličtina a komunikácia

Angličtina obyvateľstva je na veľmi biednej úrovni. Ak vieš základy španielčiny, ktorá je v Bolívii úradným jazykom, malo by ti to postačiť na dorozumenie sa ohľadom tvojich cestovateľských potrieb. A aj domáci budú mať väčší záujem spolupracovať.

Na pozdravenie je v španielčine bežné zaužívaný pozdrav !Hola!. V Bolívii sa ale používajú pozdravy !Buenos dias! alebo !Buen día!

Jedlo

Andské krajiny majú povolené pestovanie kokového listu. Vyrábajú sa z neho kokové cukríky, mydlá, používa sa do čaju, na trávenie a na útlm výškovej choroby. Vyváženie kokového listu z Andských krajín je zakázané. V USA predmety len zabavovali. Zakázané je z nej vyrábať kokovú pastu, z ktorej sa vyrába kokaín.

V Bolívii dosť fičia na fastfoodových jedlách. Vyprážané hranolky a kuracina sú na dennom poriadku väčšiny obyvateľov a dosť to na nich vidno. Takéto prevádzky sa nazývajú Polleteria (vo voľnom preklade Kuriatkovo). K tradičnému jedlu sme sa poriadne nedostali, lebo väčšina výletov fungovala prostredníctvom tours, kde nám zabezpečila stravu agentúra.

Čakal by si, že si dáš v Južnej Amerike dobrú kávu? Zobuď sa, tu si v Bolívii! Kávu sme zohnali len instantnú a tiež bola drahá, aj 20 Bs. (3€). Miesto kde sme našli dobrú strojovú kávu bola len fastfoodová reštaurácia spoločnosti Copacabana.

V Bolívii supermarkety nehľadaj, sú tu akurát malé prevádzky domácich. Sladkosti sú chutné. Z ovocia sa dá zohnať papája a banány. Žiadne ovocie ani zelenina sa nesmú prenášať cez hranice (kvôli potenciálnym chorobám).

Čo navštíviť v Bolívii?

Návšteva Bolívie je viac menej len o prírode. V mestách k pozeraniu takmer nič nie je. Všetky sú ako štvorcová sieť, lebo vznikli až po kolonizácii Španielmi.

• La Paz – lanovky v rámci verejnej dopravy, market a katedrála
• Sucre – kláštory
• Niñu Mayu – dokonale zachované dinosaurie stopy
• Národný park Toro Toro – dinosaurie stopy, kaňon Toro Toro, kresby Inkov či kamenné mesto
• Potosí – bane za prevádzky
• Salar de Uyuni – 1-3 dňová tour, soľná púšť, náhorná plošina, plameniaky, vulkány, lagúny, gejzíry,…
• jazero Titicaca – mestečko Copacabana a Isla de Sol
• Huayna Potosí – najdostupnejšia 6000-ovka (3 dni)
• Tarija – pestovanie viniča
• Tupiza – Monument Valley v bolívijskými prevedení
• Amazonský prales
• neturistické treky v Andách – za pomoci lokálnych agentúr a ich jeepov

Ako dlho zostať v Bolívii?

V Bolívii si nerob striktné plány a už vôbec nebookuj ubytovanie dopredu! Veľmi dôležité je myslieť na aklimatizáciu, nakoľko najzaujímavejšie destinácie v Bolívii sa nachádzajú vo vyšších od 3800 m n. m. Má to aj výhodu, v takýchto nadmorských výškach nie sú muchy a komáre

Tvoj program v Bolívii môže narušiť:

• výšková choroba
• štrajky v doprave
• nečakané hnačky
• blokády z politických dôvodov
• oslavy, sviatky, voľby a inak “špeciálne” dni
• počasie
• čokoľvek iné…

Za prvý týždeň v Bolívii sme videli okrem národného parku Toro Toro iba to, ako to v Bolívii nefunguje. Takže určite odporúčam niekoľkodňovú rezervu. Ak letíš, tak byť v blízkosti letiska skôr a nenechávať to na posledný deň. To je veľmi riskantné.

Väčšina turistov strávi v Bolívii 2 týždne. To je čas akurát na to najhlavnejšie. Ak máš záujem vydať sa aj do menej známych destinácii ako Tarija, Santa Cruz či do amazonského pralesa budeš potrebovať 3-4 týždne.

Čo odporúčame (ne)zobrať na cestu

Povinná výbava do Bolívie je spacák. Na náhornej plošine je v noci poriadna zima a v noci sa tu veľmi nekúri. Ak pôjdeš na tour Salar de Uyuni, kúrenie je iba v spoločenskej miestnosti. Rovnako sa oplatí mať ho počas nočných presunov autobusov. Nás zachránil, keď sme počas blokád v Bolívii museli prespávať na lavičkách na autobusovej stanici v Orure.

Ak ideš do oblastí náhornej plošiny Altiplano (čo pravdepodobne pôjdeš) odporúčam slnečné okuliare, opaľovací krém, teplé oblečenie a labello.

Čo si do Bolívie nezobrať? Povedala by som, že deti. V Bolívii sme videli presne 0 kočíkov a rovnaký počet turistov s deťmi. Domáci nosia deti v šatách na chrbáte. Pre cestovateľov to však môže predstavovať zbytočne komplikácie, nehovoriac o nadmorských výškach a strmých svahoch. A pri spomienke na blokády a štrajky v Bolívii je to naozaj jedna z posledných destinácii kam by som sa vybrala s deťmi.

Musím priznať, že na odchod z Bolívie som sa tešila, napriek tomu, že ja som bola iniciátorom tohto výletu. Dôvodom bolo obdobie našej návštevy Bolívie. Tú sme navštívili tesne pred prezidentskými voľbami, ktorých výsledky dopadli veľmi sporne. Dôsledkom toho sme si niekoľko dní odstáli pred zabarikádovanými cestami a riešili obštrukcie s horkokrvnými Bolívijčanmi.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Bolívia nám dávala jednu facku za druhou appeared first on TripLovers.

Do Vietnamu prichádzame s obrovskými očakávaniami. Počuli sme o chutnej kuchyni, krásnych miestach a autentických zážitkoch. Na jednu vec nás ale neupozornili…

Za 28 dní vo Vietname sme navštívili:

• Ho Chi Min City
• Hoi An
• Da Nang
• Hue
• Hanoi
• Ha Long
• Ha Giang

Obsah:

• Počasie a sezóna
• Víza do Vietnamu
• Angličtina Vietnamcov?
• Peniaze, mena, bankomaty vo Vietname
• Ubytovanie
• Doprava vo Vietname
• Vietnamské podvody
• Úroveň turizmu vo Vietname
• Milé zvyky Vietnamcov
• Nemilé zvyky Vietnamcov
• Vietnamská kuchyňa

Počasie a sezóna

Vietnam sa rozprestiera približne 2000 km na dĺžku a prechádza tak cez dve podnebné pásma. Na severe krajiny sa striedajú 4 ročné obdobia, podobne ako na Slovensku. Na juhu krajiny sa striedajú dve obdobia. Obdobie dažďov od apríla do septembra a obdobie sucha od októbra do marca.

Severská oblasť Sapa a Ha Giang sú z turistického hľadiska veľmi závislé do ročného obdobia. Ak chcete zažiť to najkrajšie obdobie, kedy ryžové polia hrajú zelenými a žltými farbami, príďte v septembri alebo októbri. Ak sa uspokojíte aj s rozkvitnutými lúkami a spoznávaním etnických menšín použiteľné sú aj mesiace marec až máj, ktoré sú suchšie.

Víza do Vietnamu

Víza do Vietnamu treba mať vybavené ešte pred príchodom k Vietnamským hraniciam. My sme cestovali z kambodžského Phnom Phenu a ‘stevardka’ nám ich kontrolovala pri vstupe na palubu. Bez víz by nás nezobrala. Existuje viacero spôsobov ako si vybaviť víza do Vietnamu.

• Veľvyslanectve Vietnamskej Socialistickej Republiky v Bratislave

Vietnamské jednovstupové víza sme si vybavili ešte na Slovensku a to polroka dopredu. Na tlačivo sme museli uviesť rozmedzie kedy sa plánujeme v krajine zdržiavať. Tieto dátumy sme dostali aj do víz. Nakoľko sme uviedli dĺžku pobytu 28 dní, víza sme dostali presne na tento čas, aj keď sme platili 30 dňové víza. Tie dva dni navyše nebrali do úvahy aj keď sme na ne mali nárok, preto pri neistom dátume odchodu uvádzaj radšej celý rozsah víz.

Po zaplatení 45 € poplatku za osobu sme dostali slížik s pečiatkou, kedy si máme prísť po pasy a vyrozumenie k vietnamským vízam. Tie sme nakoniec bez problémov dostali.

• e-viza

Od februára 2017 sa dá požiadanie o víza elektronicky cez e-viza. Jednovstupové víza stoja 25 USD a viacvstupové 50 USD. O víza je možné požiadať najneskôr 4 dni pred plánovaným odletom nakoľko proces vybavovania trvá 3 pracovné dni.

• Pozývací list

Ak máš v pláne do Vietnamu priletieť víza si môžeš vybaviť priamo na letisku. K tomu potrebuješ pozývací list, ktorý ti môžu skontrolovať už pri nástupe do lietadla. Pozývací list si treba vybaviť cez vietnamské cestovné kancelárie, ktorú si môžeš vyhľadať na googly pod pojmom “vietnam visa on arrival.” Ceny pozývacích listov sa líšia len nepatrne, ich bežná cena je okolo 18 USD. Treba si ho vždy vytlačiť!

Pozývací list neslúži ako víza ale len ako prostriedok k získaniu víz. Tie ti vydajú až na letisku za poplatok 25 USD (jednovstupové) alebo 50 USD (viacvstupové).

Angličtina Vietnamcov?

Z krajín JV Ázie je na tom Vietnam a Laos s angličtinou úplne najhoršie. Vietnamci nerozumejú ani otázke koľko to stojí a nepomáha ani gestikulácia. Časť populácie je negramotná, o čom sme sa presvedčili pri tom, keď sme im dali hotový text preložený google translatorom. Navyše sú vrcholne neochotní a nemajú záujem spolupracovať, ani keď je to ich práca (predajca lístkov na vlakovej stanici).

Peniaze, mena, bankomaty vo Vietname

Vo Vietname sa používa lokálna mena vietnamský dong (VND), ktorá je najslabšou v regióne. Preto sa už pri prvom výbere z bankomatu stanete milionármi. Pri výbere približne 100 € z bankomatu sme platili poplatok za zmenu peňazí cca 2€, vždy v závislosti od množstva vybratých peňazí. Na bankovkách je vyobrazený milovaný strýčko Ho Chi Minh a aby jeho pamiatka ostala navždy večná, bankovky sú neroztrhateľné a nerozmočiteľné.

Sumy sú mnohokrát v desaťtisícoch až stotisícoch dongov, čo vo svoj prospech využívajú domáci, keď sa turisti stratia v množstve núl.

Ubytovanie

Aj keď ceny ubytovania vo Vietname vedia byť niekedy naozaj smiešne (17€/3 noci/2 osoby + raňajky) zistili sme, že najlacnejšie ubytovanie nie je vždy tým správnym riešením. Často sme sa stretávali s plesňou a vlhkosťou. Raz nám dokonca zvlhli všetky veci v batohu tak, že sme museli dať všetko čisté oblečenie opäť oprať. Asi najhorší prípad sa nám stal v Hanoji, kde nás na prvom ubytovaní odrbali a na druhom poštípali ploštice.

Na každom ubytovaní vo Vietname nám zobrali aspoň jeden pas, kontrolovali nám víza a vrátili nám ho až na konci ubytovania. Rovnako to fungovalo aj pri prenájme skútru, pričom záložný pas bez víz samozrejme neakceptovali.

Doprava vo Vietname

Dopravu na menšie vzdialenosti sme riešili najmä skútrom. V mestách ako Hanoj a Ho Chi Minh City sme využili aj autobusy mestskej hromadnej dopravy. Na vzdialenosti medzi destináciami sme využívali autobusy (aj sleeping busy) a vlaky. Pričom nás vo vlakoch prekvapili turecké záchody, ale prišlo nám to praktickejšie a priestrannejšie  Na hlavnej trase Ho Chi Min City – Hanoj sa z cenového hľadiska viac oplatí autobus.

Asi prvé čo zarazí každého, kto zavíta do Vietnamu je jeho katastrofálna doprava s nespočetným množstvom motoriek a skútrov. Vo Vietname smie vlastniť automobil iba právnická osoba, čo je čiastočne dobre, lebo komunizmus nenadimenzoval cesty dostatočne a doprava vo veľkomestách kolabuje už len z dvojkolesových strojov. Na väčšinu z nich ale vodičský preukaz netreba a tak to aj vyzerá.

Jazdenie do protismeru je tu ešte väčšou samozrejmosťou ako v Kambodži a o tom, že nie sme v bezpečí ani na chodníku sme sa presvedčili už v prvý deň. Že s dopravou majú evidentný problém, dokazuje aj fakt, že s týmto motívom predávajú turistické tričká

Jazda na skútri sa stáva zlým snom, Neustále stojíme na červenej alebo sa vyhýbame iným vozidlám. Umením je opustiť kruhový objazd na prvý pokus. Ručička tachometra sotva dosiahla rýchlosť 20 km/h a naša 37 kilometrová cesta trvala skoro tri hodiny.

To, že sa Vietnamci na motorkách zázračné vyhýbajú je mýtus. Sami sme boli svedkami viacerých dopravných nehôd. Že denne vidí nejaké nehody nám potvrdil aj miestny moto taxikár. Napriek tomu práve doprava robí z Vietnamu turistickú atrakciu a zanechá to vo vás nejeden zážitok

Ak patríte k skúseným motorkárom, mohol by vás zaujať mototrip naprieč celým Vietnamom. Kúpiť si motorku priamo na mieste, namontovať si držiak na batožinu a ísť po svojej osi Touto výzvou sa motivovali aj moderátori Top Gear.

https://www.facebook.com/TripLovers.sk/videos/591473917851556/

Vietnamské podvody

Veľká facka bola keď sme sa dozvedeli, že Vietnam je krajina podvodníkov! Podvodov tu majú toľko, žeby z nich mohli spraviť predmet na celý semester v škole. Pred návštevou tejto krajiny vám radím prečítať si tento článok o podvodoch vo Vietname. Najhoršie na tom je, že Vietnamci sa po odhalení podvodu začnú správať priam agresívne, akoby si mysleli, že na to majú právo.

Nás postretol známy okatý podvod vo verejnom autobuse medzi Hoi Anom a Da Nangom. Keď sme mali platiť, tak autobus zastavil a všetci domáci čakali, či zaplatíme vyššiu cenu oproti štandardnej.

Úroveň turizmu vo Vietname

Krajina sa ešte nestihla prebrať z Vietnamskej vojny, v ktorej bojovala proti USA a z ničoho nič ju “okupujú” milióny turistov z celého sveta. Napriek tomu je turistická vybavenosť veľmi dobrá, od lacných a zdieľaných ubytovaní až po luxusné a súkromné nájdete všetko podľa vašej potreby.

Turizmus vo Vietname sa začína podobať na turizmus v Thajsku. Vietnam ponúka zaujímavé atrakcie, pláže, odlišnú gastronómiu, špecifickú kultúru a pre niektorých aj sexturizmus, a to všetko za prijateľnú cenu.

Vietnam je krajinou, kde sa bez využitia agentúr a organizovaných výletov nedostanete všade. Veľkou výhodou je, že tours sa organizujú aj počas vietnamských sviatkov (pr. Čínsky Nový rok, Tet). Nevýhodou je, že predajcovia predávajú zájazdy a podkladajú pri tom obrázky z úplne odlišných miest. Osobne sme z vietnamských tours mali dojem, že sú nemastné neslané.

Milé zvyky Vietnamcov

• Do MHD si donesú vlastnú minipidi stoličku alebo si sadnú na zem
• Ľudia tu naozaj nosia vietnamské klobúky, nie je to len atrakcia pre turistov
• Majú veľmi radi karaoke, aj keď im to veľmi nejde
• Nie je raritou vidieť Vietnamca spať v práci

Nemilé zvyky Vietnamcov

• Vietnamci majú domáce psy, ktoré sú oproti túlavým psom v Thajsku, Laose či Kambodži vyžraté a tlsté až tak, že sa nevedia postaviť na nohy
• Radi nám pozerali do mobilov a notebookov poza chrbát ľudia, s ktorými neprebehla absolútne žiadna interakcia
• V radoch sa vždy snažia dostať dopredu a nehanbia sa pri tom použiť lakte
• Vietnamci štia na verejnosti, v uliciach na asfalte či v parkoch, vôbec sa nehanbia ukázať na ulici vtáka alebo riť, kľudne aj v centre Hanoja.
• Ľudia sú tu strašne uškriekaní a hluční, pričom nám nie je jasné či sa rozprávajú alebo sa hádajú.
• Z našich skúseností starší Vietnamci nie sú veľmi ochotní a milí ľudia (Boli sme svedkami ako sa jeden Vietnamec, u ktorého sme si kúpili bagetu, pohádal so svojou rodinou a nasratý hodil sklenený krígel do križovatky. Toto nebola jediná negatívna príhoda)
• Na druhú stranu, mladí ľudia, ktorí nezažili vojnu boli OK a ochotnejší pomôcť. Je na nich vidno, že sú pozitívne poznačení modernou dobou.
• Niekde sa uvádza že sú ateisti, niektorí nám tvrdili že väčšina krajiny je budhistická. No nám sa javili akoby boli ich náboženstvom peniaze.

Vietnamská kuchyňa

O vietnamskej kuchyni sa na Slovensku hovorí iba v dobrom. Vo Vietname sme spoznali skutočnú vietnamskú gastronómiu, plnú kostí, kožiek, koriandru a hlavne oleja. Klasické jedlá, ktoré sme doteraz v JV Ázii jedávali tu nestretávame. Bohuvďaka tu aspoň francúzsky vplyv zanechal bagety, na ktorých sme prežívali. Popravde sme sa väčšinu času vo Vietname stravovali vo fastfoodoch KFC a Burger King, aj keď franchisa týchto jedál bola trochu pozmenená. Cena fastfoodu bola prekvapivo rovnaká, ako za porciu vietnamského jedla, pričom vo Vietname ťažko nájdete porciu pod 3€.

Súčasne sme s dobrou gastronómiou očakávali aj ospevovanú vietnamskú kávu. Pre nás veľký omyl, bola to tá najhoršia káva, akú sme vôbec kedy pili a kondenzované mlieko iba zachraňovalo tak atypickú chuť. Aj vietnamská kuchyňa bol jeden z dôvodov, prečo sme chceli z Vietnamu čo najskôr vypadnúť!

Nechali sme sa ukecať aspoň na hot pot, unikátny spôsob varenia, kedy si Vietnamci pripravujú jedlo sami. V podniku dostanú iba ingrediencie a horák s hrncom plným vody. Klasická verzia hot potu pozostáva aj z vifoniek, existuje však aj grilovaná (BBQ) verzia. Za porciu pre dve osoby sme zaplatili 240 000 dongov (8,50€).

Celá príprava jedla trvá pomerne dlho. Je to trochu nepríjemné, ale personál chce vašu návštevu čo najviac skrátiť a vaše miesto čo najskôr uvoľniť novým zákazníkom. Preto si jedlo pripravujte sami a nenechajte ich, aby vám prišli k hot potu a nedopečené kúsky dali na tanier.

Na záver musím zhodnotiť, že nás Vietnam trocha sklamal kvôli ľuďom. Na druhej strane je veľmi špecifický a je tu veľa krásnych miest, ktoré určite treba navštíviť, ale netreba mať také veľké oči.

Celá FOTOGALÉRIA

The post Vietnam plný protikladov appeared first on TripLovers.

Nepál bol našou poslednou destináciou na polročnej ceste po Ázii. Po piatich mesiacoch v JV Ázii sme už boli trochu unavení a potrebovali sme nejakú zmenu. A tá prišla

Po Nepále sme cestovali 28 dní a za tento čas sme navštívili:

• Káthmandu
• Bhaktapur
• Nagarkot
• Pokhara
• Národný park Chitwan (safari)
• Trek okolo Annapurny alebo presnejšie pozdĺž

Obsah

• Víza do Nepálu
• Kedy navštíviť Nepál?
• Peniaze a ceny v Nepále
• Prvotné (ne)príjemné uvítanie
• Prach a problémy Káthmandu
• Prekvapenie pri nákupoch
• Náboženský mix
• Nepálci
  • Tradičné a podivné zvyky Nepálcov
• Doprava a cestovanie v Nepále
  • Ceny autobusov na hlavných turistických trasách
• Najlepšie nepálske jedlá
• Veci s ktorými treba pred návštevou Nepálu počítať

Nad návštevou Nepálu sme dlho uvažovali, či má vôbec význam sem chodiť a či zvládneme turistiku v Himalájach. Navyše sme stále dumali nad logistikou a či budeme všetku turistickú výstroj nakupovať, aj keď doma už všetko potrebné máme. Nakoniec sme sa rozhodli ísť do toho, či sa to oplatilo a ako sa nám páčilo sa dočítate nižšie

Víza do Nepálu

Víza do Nepálu sme si vybavili po prílete na letisko v Káthmandu. Cena 30 dňových víz stojí 40 USD. Dá sa platiť v hotovosti v amerických dolároch alebo kartou. Pozor! S platbou kartou malo mnoho ľudí problém a transakcia neprebehla, vraj sa to stáva často. Preto majte po ruke dostatok dolárov. Navyše platba kartou je spoplatnená 1 USD na osobu.

Kedy navštíviť Nepál?

Najlepšie obdobie na návštevu Nepálu a na trek v Himalájach sú mesiace marec – apríl a október – november. Tieto mesiace síce nie sú najteplejšie, ale sú stále suché, čo je pri turistike omnoho dôležitejšie. Turisti viac preferujú október – november, kedy je snehová prikrývka vo vyšších polohách roztopená. Tieto obdobia sú zároveň najturistickejšie, čoho sa netreba báť. Nikdy sme nemali pocit, žeby sme sa niekde tlačili s ďalšími turistami.

Peniaze a ceny v Nepále

Ak sa do krajiny dopravíte letecky na 90% skončíte ubytovaní v centre Káthmandu – Thamel. Tu nájdete množstvo reštaurácii, zmenární, bankomatov, ubytovaní a obchodov s turistickou výbavou či suvenírmi. Hlavné turistické trasy v Nepále sú pre turistov vybavené všetkým čo turisti potrebujú

Nepál používa vlastnú menu nepálsku rupiu (NPR), ktorá je ale do značnej miery závislá od ekonomiky Spojených štátov. To zapríčinilo aj výrazný prepad nepálskej rupie s poslednou finančnou krízou na prelome rokov 2008 a 2009. Vo väčšine prípadov domáci uprednostňujú platbu nepálskymi rupiami (najmä v Himalájach, kde nemajú zmenárne). Dolármi sme platili iba na letisku.

Z bežných výdavkov je v Nepále lacné jedlo, najesť sa dá už od 1,20 €. To však neplatí pre Himaláje, kde sa cena porcie jedla pohybuje od 3 – 6 €. Najlacnejšie ubytovania aj s raňajkami sme zohnali už od 11 € na noc pre dve osoby. Ceny atrakcií sú vyššie. Za návštevu ktoréhokoľvek Durbar square zaplatíte od 8-12 €, povolenia na trek 32 €, jednodňová návšteva národného parku Chitwan 35 € (všetko ceny na osobu). Ale ak zvážime to, aký je Nepál dobrodružný a čo všetko sme v ňom zažili a videli, je to stále super výsledná suma

Ak ťa zaujíma, za koľko sa dá nakúpiť turistická výbava v Nepále, prejdi na článok „Trek okolo Annapurny – dôležité informácie, čísla a ceny.“

Prvotné (ne)príjemné uvítanie

Po celodennom vysedávaní na letisku v Kuala Lumpur sme konečne doleteli na jediné medzinárodné letisko v Nepále, ktoré je zhodou okolností aj najnebezpečnejším letiskom a svete. Na letisku v Káthmandu nás uvítal výpadok elektriny. Trochu netradičné, ale stále sme netušili, že nás čaká ešte netradičnejšie uvítanie.

Pri východe z letiska sa na nás vyrútili taxikári, rovnako ako v JV Ázii. Zaužívanou technikou sme ich odmietli a čakali, že úspešne zjednáme lepšiu cenu. To bol ale veľký omyl. Taxikári v Nepále sú omnoho slušnejší a zdvorilejší ako tí v JV Ázii. Nakoniec sa nám aj tak podarilo zjednať cenu z letiska na hotel v Thameli (turistické centrum Káthmadu) za 4€. Už cestou sme si všimli, že tu majú vážny problém z cestami.

Po 18 hodinách sme vyčerpaní (a dozvracaní) konečne dorazili do hotela, ktoré malo na bookingu veľmi pozitívne recenzie a hodnotenie 8,2. Tu nás čakalo uvítacie prekvapenie. OMOČENÁ POSTEĽ! Welcome to Nepál!

Reakcia majiteľa hotela na jeho ošťatú posteľ a ešte sa tváril, akoby sme to spravili my:

Prach a problémy Káthmandu

Vchádzame do ulíc Thamelu a nechávame sa unášať čarom trepotajúcich sa modlitebných vlajočiek. Unášať sa nechávajú aj prachové častice, ktoré sú všade, najmä v našich pľúcach a očiach. Z množstva prachu nás začína bolieť hrdlo a štípať oči už po prvých dňoch v Káthmandu. Prach je usadený na všetkom čo dochádza do kontaktu so vzduchom. Tovar v obchodoch je znehodnotený, stoly a stoličky v reštauráciách špinavé, ošúpané ovocie na ulici nejedlé.

Prach v káthmandskom údolí je dôsledkom zemetrasení z roku 2015, kedy sa porušilo potrubie, ktoré zásobovalo túto oblasť vodou z Himalájí. Na mnohých miestach káthmandského údolia nachádzame prázdne studne. Nedostatok vody spôsobuje prach v uliciach, ktorý domáci zametajú a vyhadzujú opäť na ulicu, čo spôsobuje nikdy nekončiaci sa kolobeh.

Okrem prachu má Nepál veľký problém aj s odpadom. Že nepoznajú recyklovanie ma neprekvapuje, ale oni nepoznajú ani len odpadkové koše. Pri ceste autobusom vyhadzujú smeti von oknom aj malé deti

Prekvapenie pri nákupoch

Počas nákupov sme mali možnosť nahliadnuť do malej manufaktúry v zákulisí predajne s turistickým oblečením. Približne 8 mužov za šijacími strojmi vyrábalo bundy a spacáky. Niektoré s “tancujúcim” nápisom The North Face, ktoré sme časom premenovali na The North Fake Pracovali v poriadnom neporiadku. Povaľujúce sa kúsky látky a páperie pôsobili ako nehumánne prostredie. Ale v skutočnosti by stačilo, aby si zamietli neporiadok spod nôh.

Ak ťa zaujíma, za aké ceny sa dá nakúpiť v Káthmandu turistická výstroj, prejdi na náš článok o Himalájach

Náboženský mix

Hlavné náboženské zastúpenie má v Nepále hinduizmus. Po uliciach sa prechádzajú posvätné kravy, ktorých prečnievajúce rebrá by závidela nejedná bulimička. Uctievajú ich natoľko, že im nevadí ani keď si krava sadne na cestu. A čo je divné, ani tým kravám nevadí, že okolo nich neustále chodia motorky a autobusy. My sme zažili Nepálsky Nový rok 2075 a aj keď to bol štátny sviatok, mal silný hinduistický nádych

Nepálsky hinduisti majú okrem veľkého počtu hinduistických bohov aj živé bohyne, Kumari, ktoré žijú na Durbar námestiach. Kumari sa vyberá v detskom veku a musí spĺňať 32 fyzických predispozícií. Za živú bohyňu je dievča považované do obdobia, kedy dostane prvú menštruáciu. Potom sa vyberá nová Kumari.

Na druhej strane, sa v Nepále, na nepálsko-indických hraniciach, nachádza rodisko Budhu v meste Lumbini. Symbolom krajiny sú modlitebné vlajočky a Budhove oči na Boudhanath stupe. Aj budhizmus má v krajine silné zastúpenie.

Nepálci

Spočiatku sme sa divili, keď sme videli miestne ženy, ako vykonávajú fyzicky náročné práce. Neraz sme videli ako ženy v Himalájach rozbíjajú kamene a hľadajú fosílie, ktoré by mohli predať turistom. Hrabú sa s deťmi v nánosoch rieky aby niečo našli. Nosiť, ťažké náklady uviazané cez hlavu či makať na poliach. Neskôr sme sa dozvedeli, že väčšina mužov odchádza za prácou do zahraničia, najčastejšie do Malajzie alebo Dubaja a ženy zostávajú s deťmi doma.

Z miestnych ľudí sme boli milo prekvapení. Z ázijských národov, ktoré sme doposiaľ navštívili boli obyčajní ľudia (nie pracujúci v turizme) tí najmilší. Bežne sa na nás ľudia usmievali a zdravili namaste (ahoj). Veľmi pozitívne nás zarazilo, že naozaj takmer všetci Nepálci rozprávajú po anglicky

V deň, keď sme po 6 mesiacoch v Ázii odlietali z Káthmandu späť na Slovensko, nás pri poslednej kontrole pasu pracovník letiska, pri pohľade na naše pasy, pozdravil v slovenčine! Ako sme si všimli, neboli sme jediní, ktorých pozdravil v rodnom jazyku, ale bolo to nesmierne milé, že sa naučil pozdrav vo všetkých jazykoch sveta, len preto, aby cestujúcim urobil radosť!

Tradičné a podivné zvyky Nepálcov

• Ak zamierite k miestnemu holičovi, s najväčšou pravdepodobnosťou dostanete aj masáž hlavy.
• Malým dievčatkám maľujú linky na očiach.
• Postarší muži nosia na hlavách tradičný nepálsky klobúk.
• Turistické batohy veľmi nepoužívajú a náklad nosia upevnený o čelo za pomoci popruhu. Takto nosia náklad aj nosiči v Himalájach.
• Ak si objednáte tradične jedlo Dal Baht, vždy za vami dôjde obsluha a bude dopĺňať jednotlivé časti jedla (ryžu, šošovicu, zeleninu,…).
• Peniaze v podnikoch majú namiesto v pokladničke nahádzané v šuflíkoch.

Doprava a cestovanie v Nepále

Cesty v Nepále sú tragikomickou kapitolou, vďaka ktorým máme nesmierne dobrodružné spomienky na túto krajinu.

• Pojem cesta naberá v Nepále úplne nový význam.
• Jediná čiastočne spevnená cesta v krajine sa nachádza na trase Káthmandu – Pokhara.
• Cesta = tankodróm
• Pred cestou autobusom veľa nejedzte.
• Majte po ruke kinedril, kolu a sáčok.
• Domáci často zvracajú von oknom a cez prestávku sa vždy najedia, aj keď vedia aké majú cesty.
• Na motorke nejazdi súbežne s autobusom!
• V nepálskych autobusoch niekedy podskočíš aj o 10 cm ale väčšinou len o 5, preto by si baby mali pred nástupom do autobusu obliecť športovú podprsenku
• Ak dávate batožinu do podpalubia autobusu, zabaľte si ju do igelitu
• Ak ide batožina na strechu autobusu, prekryte ju pršiplášťom a modlite sa, aby sa cestou nestratila (skúste podplatiť závozníka 50 rupiami, aby vám na ňu dával pozor )
• 160 km trasu sme išli 12 hodín, z toho 2 hodiny sme čakali kým “dostávajú” úsek cesty, cesta bola znázornená iba na google maps, ale v skutočnosti autobus brodil rieku a trasa viedla cez náplavy, nemohli sme sa pustiť sedadiel pred nami, inak by sme si otrieskali hlavy alebo vypadli do uličky.
• Lístky na autobus sa takmer vždy dajú zohnať na ubytovaní.
• Semafóry nemajú, križovatky riadia policajti.
• Aj vďaka nekomfortnému cestovaniu navštevuje Nepál len malé množstvo čínskych turistov.

Ceny autobusov na hlavných turistických trasách:

• Káthmandu – Chitwan – 700 rupií (5,44 €), na stanici 500 rupií (3,88 €)
• Chitwan – Pokhara – 600 rupií (4,66 €)
• Pokhara – Besisahar – 400 (3,11 €)
• Pokhara – Káthmandu – 700 (5,44 €)

Aj napriek nekomfortu je cestovanie autobusom nepomerne lacnejšie k cenám leteniek. A o to zážitkovejšie

Najlepšie nepálske jedlá

V Nepále sa najete chutne a lacno. Tradičnými jedlami, ktoré určite odporúčam vyskúšať sú Dal Baht, Nepali Thali a Momo

Tradičné jedlo Dal Baht pozostáva z viacerých ingrediencii. Najzákladnejšími sú ryža, šošovica, zelenina, zemiaky a chrumkavý chips papadam. Z Dal Bahtu nikdy nezostanete hladní, lebo kuchár priebežne chodí a dokladá najpodstatnejšie ingrediencie.

Veľmi podobným jedlom je aj Nepali Thali, v preklade nepálsky tanier, kde si môžete vybrať aj ďalšiu mäsitú prílohu. V podstate sme neprišli na rozdiel medzi týmito dvoma vynikajúcimi jedlami, akurát že Thali nám nedopĺňali.

Ďalším vynikajúcim jedlom sú pirohy momo, plnené vegetariánskymi aj mäsovými plnkami. Osobne nám najviac chutilo buff momo, plnené mäsom z riečnych byvolov Pri momo si môžete vybrať aj spôsob prípravy, buď parené alebo vyprážané, ktoré môžu byť pre niekoho ťažké. K jedlu sa vždy podáva aj záhadná oranžová omáčka, ktorá je sama o sebe dokonalá a v kombinácii s momo je to nebíčko v papuľke

Ak sa vyberiete na turistiku do Himalájí, jedlo tu nebude až také chutné. Z vlastných negatívnych skúseností, ti neodporúčam dávať si momo, lebo sú robené rukami a tie si kvôli nedostatku vody vo vyšších polohách veľmi neumývajú.

Veci s ktorými treba pred návštevou Nepálu počítať:

• Pri platení vás oboznámia s povinnosťou zaplatiť daň 10%, ktorá nebola zahrnutá v cene
• Otrava jedlom (a hlavne v Himalájach) je normálna záležitosť tak ako pre turistov, tak aj pre domácich (počuli sme, zažili sme)
• Je možné, že počas celého pobytu v Nepále neuvidíte Himaláje, lebo sa budú skrývať v prašnom a mliečnom nebi
• V nepálskej káve bude väčšinou ‘kožka’ (taká akú si väčšina populácie pamätá zo škôlky/ZŠ)

Nepál je proste pecka! Úžasní ľudia, chutné jedlo (ak je nezávadné), nosorožce v národnom parku Chitwan, dobrodružné autobusy a nečakane nepríjemné zážitky, na ktoré teraz najradšej spomíname. Nepál je jednoznačne krajina, ktorú treba navštíviť! 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Nepál, kde cesta je cieľ appeared first on TripLovers.

Po príchode do Thajska nás všade vítajú bzučiace káble vysiace z elektrických stožiarov. Očakávame krajinu s milými a usmievavými ľuďmi ako ju opisujú v starších bedekroch a blogoch turisti čo Thajsko navštívili, opak je však pravdou.

V Thajsku sme strávili 35 dní, v priebehu tohto času sme absolvovali návštevu:

• Chiang Mai & Pai
• Bangkok
• Koh Samui
• Krabi

Obsah

• Víza do Thajska
• Počasie a sezóna v Thajsku
• Thajské peniaze a výbery z bankomatu
• Ceny v Thajsku
• Angličtina
• Doprava v Thajsku
• Doprava v Bangkoku
• Thajské jedlá a nápoje
• Turizmus a úroveň služieb v Thajsku
• 2 veci, ktoré treba vedieť pred návštevou Krabi

Víza do Thajska

Pri vstupe do Thajska cez pozemný hraničný priechod má občan SR nárok na 15-dňové bezplatné turistické víza, po prílete až na 30-dňové. Ale pozor, bez víz môže občan SR navštíviť Thajsko iba 2x v priebehu jedného kalendárneho roka.

Počasie a sezóna v Thajsku

Počasie v Thajsku sa delí na dve sezóny. Obdobie dažďov od apríla do septembra, kedy sú teploty neznesiteľné a vlhkosť ešte neznesiteľnejšia. A obdobie sucha od októbra do marca, kedy má vzduch príjemné teploty do 30°C. My sme Thajsko navštívili v januári, počas high season a sucho tu rozhodne nebolo. Poobedné prehánky nás zasiahli po dobu dvoch týždňov každý deň

O severe Thajska sa hovorí, že je hornaté a že je tu chladnejšie, ale v skutočnosti horko je aj tam. Výnimku v počasí má východne pobrežie Thajska, obzvlášť turistické ostrovy Koh Samui, Koh Phanghan a Koh Tao, kde najviac zrážok spadne počas obdobia sucha, v mesiacoch od októbra do januára.

Thajské peniaze a výbery z bankomatu

Z krajín JV Ázie je Thajsko jednou z najvyspelejších čo sa týka platieb kartou. Dá sa použiť vo väčšine reťazcov ako sú napr. Tesco, Decathlon či 7-eleven. Často sme sa stretávali s poplatkom za platbu kartou vo výške 3% ceny nákupu. Najčastejšie na ubytovaniach a v menších potravinách. To sú tie poplatky, ktoré by mal zaplatiť prevádzkovateľ za služby terminálu, ale tieto poplatky hodí na zákazníka.

Z bankomatu sa dá jednorázovo vybrať až 20 000 bahtov (515€). Za takýto vysoký výber sme vždy zaplatili nemalý poplatok cca 20€, ktorý sa platí miestnej banke. Na druhej strane sme nepotrebovali chodiť do bankomatu 4-5x ako v okolitých krajinách, kde bankomat jednorázovo vydal iba sumu okolo 150€.

Na thajských bahtoch je vyobrazený thajský kráľ, ktorého národ právom miluje. V Thajsku je prehreškom pokrčiť bankovku či zašlapnúť mincu na ktorej je thajský kráľ vyobrazený (je na každej). Thajský kráľ je pre nich otcom, ktorého majú na bilboardoch, v nemocniciach či na tapetách smartfónu

Ceny v Thajsku

Thajsko nám voči okolitým krajinám neprišlo byť ani lacné ani drahé. Veľmi lacná je verejná doprava v Bangkoku, ale za taxi či tuk tuk si priplatíte. Thajci si to ale môžu dovoliť, celosvetovo je Thajsko najnavštevovanejšia dovolenková destinácia. Preto sú aj ceny atrakcií na miestne pomery šialené (17 € za prenájom kajaku). Thajsko je krajina, ktorá ponúka nízkonákladový, ale aj luxusný zážitok, a preto všetko závisí od požiadaviek a peňaženky cestovateľa. My sme to absolvovali lowcostovo a 35 dní nás oboch vyšlo na 1270 € (bez letenky).

Angličtina

Thajčania majú s angličtinou vážne problémy, stačí vybočiť z turistických chodníčkov a je to rovnako zlé ako v Laose či Mjanmarsku. Často s nami predavači odmietajú komunikovať, radšej povedia alebo ukážu “don’t have” alebo “no size”. Číslovky im tiež robia problém. Pre nich je “thirty” 13…

Raz, keď sme v jednom Tesco riešili komplikácie s našim PC. Jediné čo sme potrebovali bolo použiť jeden z mnohých PC, čo tam mali. No vedúca nerozumela čo po nej žiadame a po piatich minútach vysvetľovania zahlásila “don’t have”. Taktiež, v inej predajní na otázku: Či je to na tomto poschodí? predavačka odpovedala “yes”, ale potom nám ukázala mapu, kde nás posielala do úplne inej časti Bangkoku

Problémom (pre nás) je aj ich písmo a fakt, že vôbec nepoznajú latinskú abecedu. Ak teda v autobuse ukážeme závozníčke názov zastávky v latinke tak začne chytať paniku (a preto spôsobil vodič autobusu haváriu)

Doprava v Thajsku

V Thajsku si cestovateľ môže vybrať triedu, cenovú kategóriu a formu prepravy, ktorú preferuje. Lístky na autobus sa dajú kúpiť na väčšine ubytovaní, najmä ak smerujete z Bangkoku na juh krajiny, v prípade dlhších trás predstavuje autobus pohodlnejšiu formu transportu.

Na krátke trasy sme mali v pláne využiť vlaky, ktorých ceny v najnižšej triede sú pre našincov symbolické. V prípade záujmu cestovania vlakom odporúčam túto stránku 

Ak sa budete presúvať a svoju batožinu dávať do podpalubia autobusu, nikdy si tam nenechávajte nič cenné! V turistických autobusoch sa prehrabávajú batožiny cestujúcich! Nám síce nič vzácne neukradli, ale ako na potvoru nám vytratili oblečenie

Veľmi výhodné sú ceny leteniek nízkonákladových spoločností, s ktorými sa dá lacno dostať do tých najturistickejších oblastí ako Krabi, Phuket alebo Chiang Mai. Veľmi nepríjemnou skúsenosťou sú thajské letiská, ktoré nie sú nadimenzované na také množstvo turistov, ako je v Thajsku. Ak budete letieť cez Bangkok, dajte si pozor na to, z ktorého letiska ste si kúpili letenku. Bangkok má dve medzinárodné letiská: letisko Suvarnabhumi (BKK) východne od centra a letisko Don Mueang (DMK) severne od centra.

Doprava v Bangkoku

V Bangkoku nás uvítali taxikári, ktorí si za cestu do centra vypýtali viac ako nás stal 10 hodinový autobus z Chiang Mai. Tým nás dosť zarazili a začali sme používať hromadnú dopravu a bol to jedna z TOP veci na Bangkoku  Každý autobus má svojho závozníka, ktorý od vás vyberie sumu za lístok, pričom sa platí za nástup.

Autobusom sa dá bez prestupu dostať z centra Bangkoku na obidve letiská. Na hoteli vám budú tvrdiť, že je to komplikované, v skutočnosti vám len chcú dohodiť taxík. Pre mestskú dopravu v Bangkoku sme používali stránku, kde sme si podľa mapy vyhľadali miesto kam sa chceme dostať. Názvy zastávok sa dajú prepnúť z thajčiny do latinskej abecedy, čo sa veľmi hodí pri vysvetľovaní závozníkovi. Bangkok trpí neuveriteľnými zápchami, takže či sme si zobrali Uber alebo šli autobusom, bolo to jedno. Vždy sme trčali v zápche a trvalo to večnosť.

V Bangkoku sme si chceli požičať skúter a urobiť si výlet k floating markets mimo Bangkoku. Všetky požičovne v meste sa ale (naschvál) nachádzajú mimo dosahu turistického centra.

Thajské jedlá a nápoje

V Thajsku nás nemilo prekvapilo pivo. Zo skupiny najpopulárnejších Singha, Chang a Leo, vyhrala u nás Singha. Ostatné radšej ani neskúšajte, my sme tak spravili a vylievali sme ich do umývadla

Asi každý pred prvou návštevou Thajska pozná Pad Thai a niektorí tvrdia, že je to najlepšie jedlo na svete. Osobne nám po 10 dňoch v Thajsku stačilo, že Pad Thai počujeme a mali sme skrivené tváre, akoby sme jedli durian a to všetko z jednoduchého dôvodu. Dali sme si ho ako street food na Khao San Road, kde bolo nasekané mäso s kosťami a neopečenou kožou

Napriek tomu sme si naše obľúbené jedlo v podobe Pad Kra Pao alias Thai Basil Pork. V Chiang Mai nám chutila tradičná polievka z kokosového mlieka s kuracím mäsom, Khao Soi, ktorá je typická iba pre sever krajiny.

V juhovýchodnej Ázii všeobecne treba prízvukovať “no spicy,” v Thajsku to platí dvojnásobne. Aj keď celý týždeň budete chodiť k tej istej tete a posledný deň si objednáte jedlo bez upozornenia na “no spicy,” donesie vám vulkano na tanieri

Ovocie si môžete kúpiť asi všade, kde sa to hemží turistami, aj keď sa predáva na miestne pomery relatívne draho. Asi najextrémnejšie ceny má aromatický durian, ktorý chce každý turista aspoň vyskúšať. Rovnako ako sticky rice teda lepkavú ryžu s mangom.

My sme chodievali na obrie nákupy ovocia do Tesca, kde sme nakúpili za zlomkovú cenu. Pre nás boli top sladunké thajské ananásy, mango a papája, pre ktoré sa do Thajska oplatí cestovať opäť Aby sme nezabudli, odporúčame aj miestne chutné milkšejky. Výborne chutia a majú dobrú cenu

Turizmus a úroveň služieb v Thajsku

Kultúrny šok v Thajsku asi nezažije úplne každý. Takmer celá krajina je prispôsobená tak aby vyťažila z turizmu čo najviac a všetko je prispôsobené pre turistov tak, aby sa tu cítili komfortne a luxusne. Na druhej strane ponúka obrovské množstvo destinácií a v tomto ohľade sa dá povedať, že Thajsko má asi všetko.

Veľkým problémom v Thajsku je, že služby ponúka takmer každý bežný občan, preto to tak často aj vyzerá. Príkladom je, keď sme si dali oprať oblečenie v Bangkoku a vrátilo sa nám zatuchnuté. Následne sme začali využívať voľne dostupné práčky na ulici za 20-30 bahtov (50 – 75 centov). Ale najhorším príkladom úrovne služieb bolo, keď sme videli ako si obsluha v stánku s kávou na letisku, strihá nechty na nohách!!!

Osobne sme nemali pocit, žeby si domáci turistov v Thajsku vážili. Tuktukári nás považovali len za kus bieleho mäsa a predavači nás videli ako chodiacu peňaženku. Úžasným príkladom bola pani, ktorá najprv zapýtala 20 baht za thajskú vlajku, potom zopakovala 20 baht a nakoniec, keď sme jej podávali peniaze, zapýtala 90 baht (2,30€).

Jeden z najhorších zážitkov, ktoré sme si z Thajska odniesli bola ceste medzi ostrovom Koh Samui a Krabi. To, že sme za cestu zaplatili neprimeranú sumu sa dá zvládnuť. Rovnako aj to, že cesta trvala 12 hodín a my sme vystriedali 5 dopravných prostriedkov, sme predsa v JV Ázií. Ale to, že nám na trajekte vodič prehrabal batožinu a ukradol/vytratil nám oblečenie, to, že nás autobus nedoviezol kam mal a vysadil nás na mieste kde nás napadli psy… je naozaj ťažšie zvládnuteľné. Niekedy v Thajsku nedostaneš ani to na čom sa dohodnete a vie to byť aj ďaleko horšie.

Mnohé cestovné agentúry lákajú turistov do Thajska aj na budhizmus. Pravdou je, že budhistické Thajsko nájdete skôr na severe krajiny a na juhu, kam sa väčšina turistov vydáva, prevažuje islam.

V Bangkoku sme si odskúšali aj návštevu nemocnice. V tomto prípade sme naozaj radi, že to vyšlo práve na Thajsko, kde nás uvítala moderná a čistá nemocnica s anglicky hovoriacim doktorom. Podrobili sme sa vyšetreniu malárie pričom všetko fungovalo ako švajčiarske hodinky

2 veci, ktoré treba vedieť pred návštevou Krabi

Na Krabi je lepšie ubytovať sa v Ao Nang, kde je všetko po ruke a nie v Krabi town.
Krabi má síce peknú panorámu ale má špinavú vodu a je tu strašný hluk z lodí, ktoré vozia turistov. Najčistejšia voda bola na vzdialenejšej pláži Klong Muang Beach.

Nižšie si môžete pozrieť video, ako naozaj vyzerá romantické Krabi:

Osobne nás Thajsko neuchvátilo a ďaleko viac sa nám páčilo v okolitých krajinách Laos, Kambodža, Mjanmarsko. Ale aj napriek tomu si myslím, že Thajsko je najlepším štartom pre turistov, ktorý ešte nenavštívili región JV Ázie

Celá FOTOGALÉRIA

The post Veci, ktoré ti o Thajsku nikto nepovie a čo treba vedieť pred jeho návštevou appeared first on TripLovers.

Laos je málo známou krajinou JV Ázie, ktorá nemá nič svetoznáme ako jej okolitý susedia. Napriek tomu bol Laos presne taký, ako sme si predstavovali juhovýchodnú Áziu. Suché a prašné ulice, plno dobiedzavých komárov, ale hlavne plno zážitkov na motorke, krásne zelené pralesy, majestátne jaskyne, kúpanie vo vodopádoch a milí domáci

Laos sme navštívili na 20 dní, v priebehu toho času sme absolvovali návštevu:

• Vientiane
• Thakhek loop
• Vang Vieng
• Luang Prabang
• Plavba po rieke Mekong

Obsah

• Víza
• Kedy navštíviť Laos
• Peniaze a bankomaty v Laose
• Očkovanie
• Angličtina a dorozumievanie sa
• Tours na vlastnú päsť vs. agentúry
• Jedlo a reštaurácie v Laose
• Prečo sa laoské pralesy neklčujú?
• Jednoduchosť života v Laose

Víza

Víza do Laosu sme si ich vybavili bez problémov (a bez úplatkov) na letisku vo Vientiene. Pred zaplatením víz treba vypísať požadované formuláre (pero si dones svoje), s ktorými nám pomohol zamestnanec letiska, na to určený. Cena 30 dňových víz pre Slovákov je 30 USD. Treba mať pripravené 2 fotografie pasového formátu. Po zaplatení víz sme obdržali nálepku v pase a „slíž,“ ktorý bolo potrebné pri odchode z krajiny odovzdať.

Netreba zabúdať, že platnosť pasu nesmie byť kratšia ako 6 mesiacov, lebo v prípade Vientianskeho letiska, sme si mohli vyzdvihnúť batožinu až po vstupe do krajiny. Celý proces vybavenia laoských víz trval približne 1 hodinu.

Laos sme opúšťali cez hraničný priechod v Huay Xai. Na toto hraničnom priechode je vraj vyžadovaný úplatok 1 USD do pasu. My sme im žiaden úplatok nedali. Odovzdali sme „slíž“ a bez problémov sme sa dostali do Thajska

Kedy navštíviť Laos

Obdobie od októbra do marca je v Laose obdobím sucha s ideálnymi teplotami pre „letné“ aktivity. V severnejšom meste Luang Prabang až tak teplo nebolo a sveter sa neraz hodil. Obdobie dažďov trvá od apríla do septembra. Výhodou obdobia dažďov je až gýčová zeleň a bujné vodopády. Preto odporúčam navštíviť Laos v októbri, koncom obdobia dažďov

Peniaze a bankomaty v Laose

Laos má svoju vlastnú menu – lao kip. Maximálny možný výber z bankomatu je 1 500 000 kipov (cca 155 €). Laoské kipy majú iba papierovú podobu a často sme sa dostávali k veľmi špinavým, priam plesnivým kúskom, ktorých nereprezentatívny vzhľad nenaznačoval ich nominálnu hodnotu.

Laosania majú vo zvyku zaokrúhľovať ceny. Za jedlo zaplatíte buď 15 000 kipov alebo 20 000 kipov. Ceny ako 17 000 sa vyskytujú iba ojedinele. Za celú dobu strávenú v Laose sme videli bankovku s najnižšou nominálnou hodnotou len 1 000 kipov, aj keď na internete sa uvádza, že existujú aj menšie. Keď sme v potravinách kupovali fľašu vody za 6 500 kipov, tak sme namiesto výdavku dostali žuvačku

Po odchode z krajiny nám zostali ešte nejaké kipy, ktorých sme sa nevedeli zbaviť. Skúšali sme to na letiskách a aj hneď za hranicami v Thajsku, kde nás vysmiali, keď sme sa opýtali či sa u nich dá platiť aj kipmi. Pričom v laoskom Huay Xai sa dalo platiť aj v thajských bahtoch.

Platba kartou v Laose je v plienkach. Ak sa aj naskytne príležitosť, za platbu kartou musíte ako zákazník uhradiť 3% poplatok, ktorý by mal banke platiť obchodník.

Pred návštevou Laosu sme čítali, že je to tu nečakane drahé. Môže sa to javiť tým, že tu zaokrúhľujú ceny, a aj tým, že za každú drobnosť sa platí vstupné od 0,5 € do 2 €. Na druhej strane je Laos veľmi kompaktný a vďaka tomu sme ušetrili na doprave. Celkovo nás stálo 20 dní v Laose cca 300 € na osobu.

Očkovanie

Pred návštevou Laosu sme si dali zaočkovať žltačku typu A aj B, brušný týfus, a aj besnotu. Osobne na Laos očkovanie proti besnote odporúčam. Túlavých psov sú tu plné ulice a v Luang Prabang nás jedna svorka šiestich psov aj napadla (ušli sme im na motorke). Nepríjemnú skúsenosť sme mali aj v Thakheku, kde sme sa po zotmení presúvali na autobusovú stanicu a neustále prechádzali z jednej strany cesty na druhú, aby sme sa havkáčom vyhli. Samozrejme, v Laose majú nemocnice ale v odľahlých oblastiach by ste sa adekvátnej pomoci asi ťažko dožadovali.

Laos je krajinou s vyšším výskytom malárie, preto odporúčam pred návštevou takýchto krajín kontrolovať mapu výskytu malárie na stránke fitfortravel, kde si presne viete vyhľadať mapu krajiny s vyznačenou rizikovou oblasťou, a tým sa počas vašej cesty vyhnúť, prípadne dodržiavať prísnejšiu prevenciu v malarickej oblasti. My sme kvôli tomu vynechali oblasť 4000 ostrovov, teraz len ľutujeme. 

Angličtina a dorozumievanie sa

Čo sa týka angličtiny a komunikácie s domácimi je Laos z krajín JV Ázie na tom asi najhoršie. Keď sme sa pýtali na cenu a použili slovíčko money, netušili čo od nich chceme. Malo to aspoň výhodu. S ich zlými komunikačnými schopnosťami sa neodvážili za nami chodiť a žobrať ako v Malajzii, Kambodži či Nepáli. Gestikulácia je pre nich tiež úplne neznáma.

Často sa nám stávalo, že v reštaurácii alebo podniku sme obsluhe ukázali prstom na názov jedla v angličtine. Oni ale vôbec nepoznajú latinku, takže s tým mali často vážny problém a buď doniesli niečo iné alebo sa dlhú chvíľu dohadovali s kuchárom, čo nám má pripraviť. V takom prípade im treba rovno ukázať prstom na ich laoské (znakové) písmo.

V Laose a Vietname sme sa často stretávali s bylinkou koriander. Vzhľadom je podobný petržlenu, ale chuťou praciemu prášku, či mydlu. Miestny ju dávajú takmer všade kde sa dá, do polievok, ryže, bagety (lebo je vraj zdravá). Aj keď sme im mnohokrát vysvetľovali že “NO CORIANDER!”, tak vždy iba prikývli, usmiali sa a navarili podľa seba.

Nakoniec sme zhodnotili, že domáci nemajú poňatia o tom, ako sa táto bylinka volá v angličtine, a nemohli mať poňatia čo od nich chceme. Špecialitou bolo, keď nám k jedlu doniesli koriandrovú polievku, hneď na to, ako sme ich poprosili o hlavné jedlo bez koriandru. Čistá provokácia

Tours na vlastnú päsť vs. agentúry

Laos je malá krajina a turisti majú zväčša rovnakú trasu. Na najturistickejšej trase medzi Vientianom, Vang Viengom a Luang Prabangom sa oplatí využívať organizované autobusy, ktoré sa dajú rezervovať na väčšine ubytovaní. Vychádzajú lacnejšie akoby ste si cestu organizovali sami lokálnou dopravou. Overovali sme to na sebe a cesta na vlastnú päsť zabrala zbytočne veľa času a ešte sme si priplatili.

Veľmi výhodne vychádzajú zážitkové aktivity vo Vang Vieng. Napríklad celodenné tour s agentúrou a troma aktivitami vás vyjdú rovnako akoby ste si sami organizovali iba jednu z nich. Cenovo sa veľmi oplatí zip line.

Jedlo a reštaurácie v Laose

Pred cestou do Ázie sme čítali rôzne odporúčania, čo robiť preto aby sme nemali problémy s lokálnou stravou. Jedna z rád tvrdí, že by sme si mali vyberať reštaurácie a podniky kde, je plno domácich. Vo zvyšných krajinách JV Ázie sme túto radu nemali problém dodržiavať, ale v Laose sme nevedeli nájsť žiadne podniky, kde by sedeli aj domáci. Teda okrem jedného na “loope”. Namiesto s domácimi sme v pouličných reštauráciách jedávali so všetkými psami z dediny, ktorí čakali na zbytky jedla.

V Laose nám spočiatku veľmi nechutilo. Bolo to aj preto, lebo ako prvú destináciu sme si vybrali Thakhek. V tomto odľahlejšom regióne sme mali na výber len z polievky Pho a Fried rice, teda rizota. Na svoje sme si prišli až vo Vang Vieng a Luang Prabang, kde sme objavili bagety, ako pozostatok po francúzskej kolonizácii. Z množstva kombinácii sme vždy volili tuniakovú bagetu, predsa len, tuniak z konzervy je najbezpečnejšia voľba. Medzi naše obľúbené jedlá patrili palacinky, nazývané creppes s rôznymi plnkami. Najoblúbenejšie jedlo aké sme v Ázii jedávali bolo bravčové alebo kuracie mäso s bazalkou, volským okom a ryžou – Thai Basil Chicken.

V Laose sa vyrába najlepšie pivo regiónu, Beerlao  Je tým najlepším, čo sme v JV Ázii pili za celého pol roka. Laos má aj najlepšiu kávu. Tá sa robí zo salka iba v ľadovej verzii, a aj keď sme sa z počiatku obávali z čoho je ľad vyrobený, vždy to bolo ok

V Luang Prabang sa nám stala jedna vtipná príhoda. Smerom na night market sme chceli do smetí vyhodiť prázdny pohár z lao coffee. Chceli sme ho vyhodiť do prívesu auta, o ktorom sme si mysleli, že zhromažďuje smeti z night marketu. Už sme tam išli hodiť prázdny pohár, ale v tom sme si všimli, že príves je naložený dózami plnými jedla (čo nepredajú, odvezú a dovezú späť na ďalší deň).

Prečo sa laoské pralesy neklčujú?

Počas druhej Indočínskej vojny (Vojna vo Vietname) medzi rokmi 1955 až 1975 bolo na Laos zhodených viac ako 2 milióny ton bômb. Množstvo munície, ktoré bolo zhodené na území Laosu malo okrem skrytých komunistických tovární na zbrane zničiť hlavne Ho Chi Minovu cestu, cez ktorú komunisti zo severu pašovali zbrane a infiltrovali sa do Južného Vietnamu. V laoských pralesoch sa nachádza toľko nevybuchnutej munície, že výrub pralesa nie je možný, čo je na jednej strane dobre.

Na druhej strane v dôsledku nevybuchnutej munície umierajú ľudia dodnes. V priemere jedna osoba za deň. Preto si dobre zvážte, či si odbehnete do lesa na malú.

Jednou z atrakcií v Laose je pole džbánov Phonsavan. Práve na tomto mieste môžete ako turista vidieť množstvo varovných tabúľ, ktoré obmedzujú váš pohyb. To ale nie je nič v porovnaní s deťmi, ktoré sa nemôžu ísť hrať za plot školského dvora, lebo sa na tomto území nachádza nevybuchnutá munícia. O odstraňovanie nevybuchnutej munície sa v krajine stará organizácia UXO Lao. Od vzniku organizácie bola prácne vyčistená iba nepatrná časť územia z rozlohy krajiny. Aj preto je dnes Laos jednou z najmenej rozvinutých krajín juhovýchodnej Ázie.

Jednoduchosť života v Laose

Popravde sme od Laosu nemali žiadne očakávania a prekvapil nás najmä svojou jednoduchosťou Našimi najväčšími zážitkami ostane ako sme križovali odľahlý región na skútri za mestom Thakhek. Míňali dediny, bambusové domčeky, kývajúce deti a krásne scenérie prírody. Práve v tomto regióne na nás pozerali detičky ako na zjavenie a nevedeli od nás odtrhnúť zrak. Civilizácia tu je len čiastočne a to len v podobe mobilných telefónov a internetu.

Laoskí rodičia musia pracovať aj keď majú malé deti, inak by neprežili. Starý rodičia musia v krajinách ako Laos a Kambodža pracovať doslova do smrti. Niečo ako rodičovská dovolenka či dôchodok tu neexistuje. 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Zelený Laos a čo treba vedieť pred návštevou tejto krajiny appeared first on TripLovers.

Hneď po prílete do Mjanmarska pozorujeme obrovské odlišnosti od doposiaľ navštívených krajín v JV Ázii. Už od začiatku vieme, že sa nám tu bude páčiť. Až na pár maličkostí

Po Mjanmarsku sme cestovali celkom 3 týždne:

• Mandalay – Inwa, Mingun, U Bein Bridge, vodopády v okolí
• Bagan
• Oblasť jazera Inle
• Yangon (Rangún) – bývalé hlavné mesto

Obsah:

• Do Mjanmarska šikovne s eVisa
• Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?
• Bezpečnosť v Mjanmarsku
  • Očkovania a malária
  • Podvody na turistov
• Ako sa prepravovať po Mjanmarsku
  • Letecky
  • Autobusom
  • Vlakom
• Ako sa prepravovať v destináciách
• Peniaze v Mjanmarsku
• Ľudia a komunikácia
• Barmský budhizmus

Do Mjanmarska šikovne s eVisa

Vybavovanie mjanmarských víz bolo doposiaľ najjednoduchšie vybavovanie víz v mojom živote. O víza do Mjanmarska sme požiadali cez oficiálnu vládnu stránku evisa.moip.gov.mm. Takéto víza stoje 50 USD a majú platnosť až 90 dní. Všetko sme jednoducho vybavili elektronicky do 3 dní

Kedy je vhodný čas na návštevu Mjanmarska?

Najlepší čas na návštevu Mjanmarska je od novembra do apríla. V tomto období je sucho a maximálne denné teploty dosahujú od 28 – 35°C. Najvyhľadávanejšia pamiatka staroveké mesto Bagan sa nachádza v savane, takže ráno ťa tu čaká riadna zima a poobede neskutočný úpek

Bezpečnosť v Mjanmarsku

Obdobie kedy sme cestovali do Mjanmarska bolo zhodné s obdobím krízy moslimského kmeňu Rohingya. Napriek tomu sme počas našej trojtýždňovej návštevy o čomkoľvek čo by súviselo s týmto kmeňom nepočuli ani zmienku. Nenašiel sa ani jeden moment kedy by sa nám snažil niekto ublížiť. Po celú dobu sme sa v Mjanmarsku cítili bezpečne. Samozrejme, vždy sme boli vo dvojici a nikdy sme sa nepýtali na citlivé otázky.

Očkovania a malária

Pred vycestovaním do Mjanmarska sa odporúča mať zaočkovaný týfus, žltačku A, žltačku B, tetanus a besnotu.

Výskyt malárie v Mjanmarsku závisí od oblasti. V turistických destináciách (Yangon, Bagan, Inle lake) je nižší výskyt malárie, (ale nie žiaden).

Podvody na turistov

Rovnako ako vo všetkých krajinách JV Ázie aj v Mjanmarsku čaká na turistov množstvo podvodníkov. Najviac ich je v Bagane. Tam nás lákali dokonca na “drahokamy.” V Mjanmarsku je strašne veľa žobrajúcich detí alebo malých pouličných predavačov (najčastejšie predávajú predražené pohľadnice).

V jednej pekárni sa nás dokonca pokúšali oklamať 2x z dvoch návštev. Prvýkrát sme to brali ešte že ok, môže sa stať. Ale druhýkrát to bolo už naozaj okaté a slečna vedela presne koľko má vrátiť. Žiaľ aj takéto veci sa stávajú, preto treba vždy vedieť koľko ti majú vydať a mať prehľad o lokálnej mene!

Ako sa prepravovať po Mjanmarsku

Do Mjanmarska sa dostanete jednoducho a lacno leteckou dopravou z Bangkoku. Jednosmerné letenky sa dajú zohnať už od 40€. Odporúčam doletieť na jednu stranu krajiny a z druhej sa následne vrátiť

Doprava na veľké vzdialenosti:

1. Letecky

Ak máte dostatok financií a málo času, najlepšie to pôjde letecky. Takto sa nazývajú letiská pre konkrétne destinácie:

• Yangon –  Yangon International Airport (RGN)
• Mandalay – Mandalay International Airport (MDL)
• Bagan – Nyaung-U Airport (NYU)
• Inle lake – He Hoe Airport (HEH)

Informácie o tom ako sa dostať na a z letiska si nájdete jednoducho na stránke toandfromtheairport.com 

2. Autobusom

V rámci Mjanmarska sa môžete presúvať veľmi jednoducho a lacno autobusmi. Lístky na ne si vždy môžeš zakúpiť na ubytovaní. Vždy sme dostali celú ponuku autobusov, kde sme si mohli vybrať medzi kvalitou a cenou. Po každé sme mali zariadený aj pick up na ubytovaní v cene lístka

Veľký pozor si ale dajte, ak sa vyberieš k jazeru Inle. Tunel sem nevedie a hneď na začiatku ti dajú čierne igelitové vrecko. Cesta vedie cez hory a prudké serpentíny, takže odporúčam nejesť a mať poruke CocaColu!

3. Vlakom

Ak cestuješ total lowcoast v Mjanmarsku pre teba budú najzaujímavejšie vlaky. V tejto krajine sú priam povestné svojou pomalosťou a hompáľaním. Okrem srandovného kývania budeš cestovať s domácimi čo tvoju cestu určite obohatí Všetky užitočné rady a harmonogram vlakov nájdeš na stránke www.seat61.com/Burma.

Vlak nepremáva na trase Bagan – Inle lake! Respektíve by si musel ísť cez Yangon, takže by cesta trvala o dva dni dlhšie ako cesta autobusom

My sme absolvovali len trojhodinový okruh okolo Yangonu, ale zážitok to bol parádny Za 200 kyatov (12 centov) sme si kúpili lístok na vlak, ktorý nás previezol po odľahlejších oblastiach Yangonu. Boli sme tak omnoho bližšie k domácim a na vlastné oči videli ich bežný život, zažili množstvo tovaru, trhy, smrad, muchy ale aj mnohé milé situácie a najmä úsmevy

Ako sa prepravovať v destináciách

Doprava v mjanmarských mestách je veľmi chaotická. Vodiči trúbia iba preto lebo trúbi niekto iný a aj oni si chcú zatrúbiť. Pritom sú cesty miestami neuveriteľne prašné a okoloidúce postavy sa iba vynára z prachu. Ľudia polievajú ulice pred domom aby nemali tak prašno v domoch. Prach je naozaj všade a miestami je to naozaj neznesiteľné, najmä ak sa presúvaš na bicykli alebo motorke.

Mandalay – dá sa požičať motorka, je to zároveň najlepší spôsob ako objaviť okolie mesta. Osobne sme mali veľmi dobré skúsenosti s požičovňou Mandalay Motorbike Rental and Tours.

Bagan – cudzincom motorky nepožičiavajú! Turistom požičiavajú iba e-biky, bicykle alebo konské záprahy. Dôvodom je vraj ochrana historických objektov pred smogom (ale domáci na motorkách jazdiť môžu).

Inle Lake – požičovne motoriek tu nie sú. Požičajú ti nanajvýš bicykel s padajúcou reťazou za 1€

Yangon – už niekoľko rokov je plošne pre všetkých zakázané riadiť motorku (okrem úradných pracovníkov). Dá sa tu prepravovať autobusmi verejnej dopravy. Vždy sa našiel niekto, kto nám poradil aký autobus použiť. Ich cena sa pohybuje od 200 – 300 kyatov (12 – 18 centov) za jazdu. Platenie funguje vhadzovaním peňazí do boxu, ktorý nevydáva, takže treba mať presnú sumu

Pozor na medzinárodný vodičský preukaz!

Oficiálne Mjanmarsko neuznáva medzinárodný vodičšký preukaz, ani podľa Viedenského dohovoru, ani ten podľa Ženevského dohovoru. Avšak nikdy nás nikto nezastavil ohľadom kontroly.

Majiteľ požičovne v Mandalay nás upozornil, že treba používať helmy, mať obe spätné zrkadlá a nesvietiť s motorkou cez deň. Áno, posledný bod je z hľadiska bezpečnosti nelogický, ale je to tak. V prípade kontroly odporúčal, rozprávať na policajtov rodným jazykom

Peniaze v Mjanmarsku

V krajine sa používa mena kyat, ktorá nie je uznávaná nikde inde vo svete. To znamená, že ak by si z Mjanmarska takéto peniaze vyniesol, nikde by si ich nezamenil. Peniaze sú iba v papierovej podobe a sú také špinavé, že sme si ich nezoraďovali podľa nominálnej hodnoty, ale podľa plesnivosti a snažili sme sa ich čo najskôr zbaviť

Ľudia a komunikácia

Mjanmarčania sú veľmi usmievavý národ Počas 3 týždňov v tejto krajine sme sa cítili aj vďaka nim veľmi komfortne a príjemne. Angličtina je troch väčší problém, no aj v Mjanmarskú sú zvyknutí na technológie a s obľubou využívajú metódy ako Google Translate Niekedy síce komunikácia trvala dosť dlho ale vždy sme sa pochopili

Občas nás zastavili miestny a začali sa s nami rozprávať iba aby si potrénovali angličtinu. Keď sme sa predstavili, že sme zo Slovenska tak sa potešili a porozprávali sme sa aj o futbale. Týmto spôsobom sme sa od bežných ľudí dozvedeli veľa o mjanmarskom školstve a ekonomike a tiež o slovenskom futbale

Bolo úžasné akú atrakciu z nás mali domáci. Veľa ľudí sa s nami chcelo fotiť! A bolo jedno či sme boli v turistickej oblasti alebo v meste. Ľudí, pre ktorých sme boli atrakciou bolo nečakane veľa. Práve tieto maličkosti urobili z Mjanmarska krajinu, ktorú sme si úplne zamilovali

Barmský budhizmus

Mjanmarsko je jedna z najbudhistickejších krajín na svete. Barmský budhizmus má veľa rituálov, ktoré sme mohli pozorovať. Tu sú niektoré z našich postrehov:

• pred vstupom do chrámu sa treba vždy vyzúvať, aj z ponožiek (na naše ponožky pred chrámom si často počkali malé šteniatka)
• budhistické stupy sa obchádzajú v smere hodinových ručičiek
• pre barmských budhistov je dôležité, v aký deň v týždni sa narodili. Pagoda je v tváre osemuholníka, pričom v každom rohu je iné zviera, ktoré symbolizuje konkrétny deň, v ktorom sa veriaci narodil. Streda sa rozdeľuje na dve časť, čas pred poludním a popoludní
• súčasťou rituálov je pokladanie darov, najčastejšie kvetín, pálenie sviečok a oblievanie “toho svojho” zvieratka
• Shwedagon pagoda bolo pre nás najduchovnejšie miesto v JV Ázii
• v Mjanmarsku existujú aj budhistické mníšky. Často sú medzi nimi malé dievčatká s vyholenými hlavami. Hlavu si prekrývajú uterákom aby sa im nespiekla pokožka hlavy. Mnohé z nich sa stanú budhistickými mníškami len preto, že sú siroty
• budhistické mníšky nosia ružové habity, mnísi preferujú bordovú farbu
• porušovanie budhistických pravidiel – 2x sme videli dotyk budhistického mnícha so ženou. Tiež sme videli malých žobrajúcich mníchov, ktorý chodili od turistu k turistovi aby vyžobrali zopár kyatov (aby si mohli kúpiť melón)

Z tejto krajiny sme si odniesli omnoho viac zážitkov a krásnych momentov ako z ostatných krajín juhovýchodnej Ázie. Nedá sa inak ako len odporúčať jej návštevu čo najskôr aby si zažil autentických ľudí, ktorí sa tešia len preto, že ťa stretli

Celá FOTOGALÉRIA

The post Návšteva Mjanmarska zbúrala všetky predsudky appeared first on TripLovers.