Tento článok je prehľadom 40 najrôznejších vychytávok, doplnkov, pomôcok a vybavenia do auta, ktoré nám v priebehu troch rokov na cestách uľahčovali cestovanie a spanie v aute. Tieto vecičky nám pomáhali prežiť bezproblémové a komfortné viactýždňové road tripy po Európe. Avšak nie všetky doplnky a vychytávky sú 100%. Priamo v tomto článku ti prezradíme ich výhody aj úskalia

Obsah:

• A) Organizácia pri spaní v aute
• B) Vychytávky pre spanie v aute
• C) Komfort pri dlhých cestách autom
• D) Elektronika a elektro-vychytávky do auta
• E) Autokino
• F) Univerzálne pomôcky na cestovanie autom

Iba pre predstavu, cestujeme v klasickom rodinnom aute – Kia Ceed SW. Cestovanie so spaním v tomto aute sme realizovali iba vo dvojici. Naše auto nie je najväčšie a človek by si povedal, “Kam tam chceš zmestiť 40 doplnkov a vychytávok navyše?“ Nuž, veľakrát ide naozaj o úplné drobnosti, ktoré sa nedajú aplikovať vždy do každého auta. Ide o vychytávky v spektre od úplne nevyhnutných, cez vlastné riešenia až po hlúposti, ku ktorý sme sa dostali náhodou.

Za tie tri roky cestovania a spania v aute sa tých doplnkov do auta nazbieralo toľko, že sme ich pre potreby tohto článku rozdelili do 6 kategórií: organizácia, samotné spanie v aute, komfort, elektronika, autokino a univerzálne pomôcky.

A) ORGANIZÁCIA PRI SPANÍ V AUTE

Základom spania v aute je poriadok a organizácia. Na výletoch so spaním v aute sme zavalení najrôznejšími vecami, drobnosťami, vychytávkami a autodoplnkami a potrebujeme v tom mať aspoň trošku systém. Na organizácií všetko spojené so spaním v aute stojí a padá

1. Škatule SAMLA z IKEI

Kvôli road tripom sme odložili backpacky a kufre ani neoprašovali. Zadovážili sme si škatule SAMLA z IKEI. Každá jedna škatuľa je určená na jednu konkrétnu vec (napr. osobné veci, potraviny, varenie a riady, elektronika, kábliky…). Tento systém so škatuľami nám napomáha pri rýchlom zorientovaní sa a hľadaní vecí v aute a udržujú relatívny poriadok. Výhodou je, že sa zmestia pred každé jedno sedadlo, čo využívame pri spaní v aute, keďže sa nám s takto uloženými vecami ľahšie manipuluje. A keď sa jedna vyprázdni, jednoducho sa vloží do druhej.

2. Strešný box na auto

Okrem toho sa nám na osvedčilo na road tripy brávať aj strešný box, nakoľko pri spaní v aute potrebujeme uvoľniť priestor v kufri. Sem dávame veci, ktoré nepotrebujeme každý deň, ako napr. kempovacie stoličky, špinavé oblečenie, dáždniky či zimné bundy.

3. Chránič proti okopaniu sedadiel s priehradkami

Okrem toho, že nám zadní pasažieri nezašpinia sedačky hneď pri prvom nastúpení sme ocenili aj možnosť priehradiek. Tie využívame hlavne pre odkladanie každodenných drobností, ktoré neradi lovíme v batožine (zubné kefky, vlhčené servítky, okuliare, hrebeň, lieky…).

4. Multifunkčný vešiak do auta

Pri spaní v aute sa nám osvedčilo mať viacero miest kam si môžeme v priebehu dňa aj noci odkladať alebo vešať veci. Tento vešiak do auta sa dá zacvaknúť na držadlo opierky hlavy. Nezaberá takmer žiadne miesto a dá sa zaklapnúť do polohy pod opierku, keď ho práve nepotrebujete.

V prípade, ak máte k dispozícií na spanie dodávku, môže sa vám hodiť magnetický háčik, ktorý drží na akomkoľvek magnetickom povrchu a môžete si ho premiestňovať podľa potreby

5. Magická nano nálepka

“Magická“ nano nálepka je niečo ako ‘nácucka’, ktorú môžeš premiestňovať podľa potreby na rôzne povrchy. Dá sa na ňu pripevniť telefón (takže pri večernom pozeraní filmu nemusíš celý čas držať mobil v rukách) ale aj drobnosti ako slúchadlá či kábliky.

B) VYCHYTÁVKY PRE SPANIE V AUTE

Od komfortu spania závisí naša spokojnosť s výletom. Pri spaní v aute treba myslieť hlavne na vetranie!

6. Tienidlá do auta

Pri spaní v aute sú tienidlá naozaj nutnosť. Takmer zakaždým sa stretávame so svetelným smogom, ktorý nás počas noci dokáže poriadne vyrušovať, či už je to pouličné osvetlenie, billboardy, či dokonca signalizácia zo železničného priecestia!

V dnešnej dobe sa dajú kúpiť rôzne tienidlá do auta, ale kvôli rôznym tvarom okien nie sú ľahko aplikovateľné. Preto sme si vyrobili vlastné tienidlá z prísaviek, horolezeckého lanka a čiernej deky. Na čelné sklo používame klasickú slnečnú clonu. K eliminovaniu vonkajších vnemov tiež pomôžu štuple do uší alebo maska na spanie

7. Sieťka proti hmyzu

Vetranie počas spánku je veľmi dôležité aby ste sa nepriotrávili vlastným vydýchaným vzduchom – oxidom uhličitým (CO2). Počas leta sa vám ale môže stať, že vám do auta nalietajú komáre alebo iný hmyz, čo určite nechcete.

Táto moskitiérka je špeciálne určená pre autá. Vďaka nej môžeš mať počas noci viac pootvorené okná a kvalitne pritom vetrať, čo navyše eliminuje rosenie okien.

Ich nevýhodou je, že sa nedajú použiť počas upršaných nocí, lebo cez ňu presakuje voda do auta (odskúšané na vlastnej koži).

8. Senzor CO2

Interiéry auta sú malé priestory, kde sa veľmi rýchlo vydýcha vzduch, pričom vzniká CO2 (oxid uhličitý). Zvýšené množstvo CO2 v uzavretom priestore znižuje množstvo kyslíka v krvi a môže viesť k bezvedomiu.

S našim senzorom CO2 sme otestovali, že už za 45 minút sme pri úplne uzatvorenom aute nadýchali 5000 jednotiek (maximum, ktoré dokáže náš senzor detegovať). Obsah CO2 v uzavretom priestore v takejto miere je život ohrozujúci.

Obsah CO2 v aute sme testovali aj počas noci, keď sme spali v aute. Pri pootvorených oknách na úroveň deflektorov sme nadránom dosiahli hodnotu CO2 okolo 2000 jednotiek, čo už je zlá kvalita vzduchu. Ale podobnú hodnotu dosahujeme aj v byte (v izbe o veľkosti 20 m2), keď správame počas zimy so zatvorenými oknami.

Prehľad limitných hodnôt nášho senzora CO2 a kvality vzduchu:

• • 400 – 700 – dobrá kvalita vzduchu
  • 700 – 1000 – zhoršená kvalita vzduchu
  • 1000-3000 – zlá kvalita vzduchu (zapína sa alarm, ktorý je nastaviteľný)
  • 3000-5000 – život ohrozujúca kvalita vzduchu

9. Senzor dymu a CO

Oxid uhoľnatý vzniká nedokonalým spaľovaním a je sprievodným javom pri požiaroch, sopečných erupciách či nedokonalého spaľovania fosílnych palív. Oxid uhoľnatý je jedovatý plyn, ktorého sa pri spaní v aute obávame rovnako ako oxidu uhličitého (CO2).

Preto si pred spaním v aute dávame k hlavám senzor CO aby nás v prípade nečakaného požiaru zobudil alarmom so silou 100 dB.

10. Deflektory

Deflektory sme osadili na auto len z toho dôvodu, aby sme počas noci mohli mať aspoň trošku pootvorené okná a mohli vetrať. Ocenili sme ich najmä počas daždivých nocí, kedy nám do auta nenatieklo aj napriek pootvoreným oknám.

11. Odvlhčovač do auta

Odvlhčovač do auta je účinný voči námraze na oknách, ale pri spaní v aute nezabráni ranným zaroseným oknám. Obzvlášť počas daždivých nocí, keď spíme v aute sa okná takmer vždy zarosia. Časť vlhkostí pohltí, no zvyšok aj tak musíme vyutierať. Na to sa nám veľmi dobre osvedčili švédske utierky.

12. Protišmyková guma do kufra auta

Protišmyková guma v kufri auta zabraňuje batožine, aby sa šmýkala po celom priestore. Súčasne zabraňuje aj pohybu našich karimatiek ak náhodou počas noci stojíme v miernom kopci. Do veľkej miery slúži aj ako ochrana pred špinou alebo tekutinami, čo ocení naozaj každý, kto už v aute rozlial mlieko

C) KOMFORT PRI DLHÝCH CESTÁCH AUTOM

Dlhé cesty spojené s množstvom hodín v aute si vyžadujú zvýšený komfort cestovania. Tu je zopár tipov ako naň

13. Bočná opierka hlavy do auta

Bočná opierka hlavy je vhodná len pre spolujazdcov. Montuje sa na opierku hlavy ako bočná opora aby vám pri únave neodkvecávala hlavička do strany. Nie je to taká úžasná vychytávka ako sa tvária predajcovia v popisoch, ale je to celkom fajn na dlhé cesty. Nám sa osvedčila hlavne v tehotenstve, keď bola manželka často unavená

Opierka je polohovateľná, takže ak ju práve nepoužívate, môžete ju dať dohora. Nevýhodou je, že existujú polohy, ktoré vodičovi bránia vo výhľade pri kontrolovaní si mŕtveho uhlu! Taktiež nepasujú na každé sedadlo (v závislosti od modelu auta) a pri nákupe si musíte dať pozor na šírku rozteče.

14. Uteráky na sedadlo

Ochranné autopoťahy vyzerajú strašne, ale počas letných road tripov sme si uvedomili, že ak naše nové auto nechceme celé prepotiť a zašpiniť, musíme si na sedadlá niečo dať. Začali sme preto na sedadlá dávať uteráky z mikrovlákna. Po každom výlete sa uterák operie a sedačky netreba tepovať

15. Otočná konzola na sedadlo

Otočná konzola na sedadlo slúži na to aby sa predné sedadlá dali otočiť o 180° a tým vznikol v zadnej časti auta väčší priestor. Čo sa pri spaní v aute vždy počíta. My však túto vychytávku nemáme, lebo začína od 200 €. Je ideálna hlavne do dodávok a karavanov.

16. Poháriky na kávu

S každou jednou kávou, ktorú sme si počas road tripov dali na pumpách, vznikal zbytočný a vo väčšine prípadov nerecyklovaný odpad. Pri našom množstve ciest a vypitej kávy to bolo naozaj veľa zbytočného odpadu. Aj keď cestovanie predstavuje k životu nepotrebný konzum, pri ktorom produkujeme kvantá emisií, rozhodli sme sa našu uhlíkovú stopu aspoň trochu eliminovať tým, že vyprodukujeme menej odpadu vďaka pohárikom KeepCup.

17. Varič bez úniku tepla

Kempovanie, s ktorým sa spanie v aute prudko spája, sa nevyhne vareniu v prírode. Jetboil je plynový varič, ktorý je určený k príprave horúcich nápojov a instantných jedál za výrazne kratší čas. Je to taká rýchlovarná kanvica, na ktorej dosiahneš bod varu aj keď fúka vietor.

Na klasickej bombe si pri vetre varíme čaj aj 15 minút, s tým že okolo plynovej bomby pobehujeme a zabraňujeme vetru aby nám bral oheň spod ešusu. V Jetboily to trvá 2 minúty a reálne dosiahneme bod varu, pričom spotrebujeme výrazne menej plynu. Okrem toho je Jetboil výrazne bezpečnejší ako klasická plynová bomba.

18. Koťogo – moka kávovar

Moka kávovar, známi tiež ako pressovar, taliansky kávovar či ľudovo koťogo ponúka možnosť spraviť si (ako tak) dobrú kávu na plynovom variči takmer kdekoľvek. Káva je položka, na ktorej sme počas našich road tripoch vyhadzovali dosť veľa peňazí a hlavne sme kvôli nej museli vyhľadávať pumpu, alebo reštauráciu. Takto si vieme dopriať rannú kávu hneď na našom kempovacom mieste.

A ak práve nie sme niekde na cestách, tak slúži ako dekorácia v kuchyni

D) ELEKTRONIKA a ELEKTRO-VYCHYTÁVKY DO AUTA

Takmer všetká elektronika, ktorú používame v aute je nabíjateľná cez USB kábel, alebo funguje cez 12V zásuvku autozapaľovača.

19. Prenosný bezkáblový ventilátor

Keď počas leta spíme v aute, často sa stretávame s tým, že jednu noc sme zabalení v páperových spacákoch a druhú sa potíme od tepla. Našim problémom býva, že sa “zohrejeme“ keď si pripravujeme auto na spanie, a keď doň konečne vlezieme, obleje nás pot. Klimatizáciu si už nepúšťame aby sme na seba neupozorňovali a ‘nevyšľahali’ baterku.

A keďže toto nám robilo pri spaní v aute ozaj problém, podarilo sa nám nájsť aspoň čiastočné riešenie, ktoré síce nie je perfektné, ale pomôže aspoň trochu. Podarilo sa nám kúpiť prenosný bezkáblový ventilátor, ktorý sa nabíja cez USB a vydrží niekoľko hodín. Takže keď chceme, vieme si ho nabiť v aute počas dňa

20. Autokamera

S narastajúcim počtom kilometrov na tachometri rastie aj počet stretov s nezodpovednými a neohľaduplnými vodičmi na cestách. Kamera v aute sa nám osvedčila a už viackrát sme pomohli polícií pri určovaní vinníka nehody. Kameru do auta odporúčam nielen pre cestovateľov ale pre každého majiteľa motorového vozidla.

21. Rozdvojka na nabíjanie

Žijeme v dobe kedy si celú cestu vieme zabezpečiť iba za pomoci mobilu a peňaženky, ale ten mobil potrebujeme mať neustále nabitý. Rozdvojka na USB adaptér je super keď v aute cestuje viacero pasažierov na dlhšie cesty. Takto sa nemusíte hádať o tom, kto má na mobile koľko percent a užitočnejšiu aplikáciu potrebnú pre road trip.

22. USB adaptér na nabíjanie fotoaparátu

Tým, že spávame v aute, nemáme k dispozícií klasickú elektrickú zásuvku a tak vznikal problém, keď sme si chceli nabiť baterku do fotoaparátu. Kedysi sme pri dlhých road tripoch zámerne vysedávali v reštauráciách, kde sme najprv hľadali či v nej majú voľný stôl pri elektrickej zásuvke. Týmto spôsobom sme na výletoch zabili dosť veľa času, ktorého nám bolo naozaj ľúto.

Neskôr sme objavili, že existuje USB adaptér na baterku do fotoaparátu, ale je tu jedno veľké ALE. Predajcovia sa tým nechvália, ale samotnú baterku tento spôsob nabíjania degraduje. Teda baterka už nevydrží tak dlho ako by mala. My máme tento adaptér vyhradený len pre jednu označenú baterku aby sme takto nezničili kapacitu ostatných batérií.

23. Ručný vysávač

Pri spaní v aute využívame naše auto ako spálňu, obývačku aj šatník v jednom  A pri takomto multifunkčnom využívaní auta sa tá špina nahromadí, nech sa tomu snažíte zabrániť akokoľvek (asi ako udržať čistú domácnosť pri deťoch). Takže vysávač je super pomôcka.

Ale nebojte sa, spanie v aute má ešte jednu výhodu a tou je, že pri menšom priestore vás čaká menej upratovania

24. Termohrnček do auta

Termohrnček je super počas chladnejších výletov a ciest s malými deťmi. V termohrnčeku, ktorý sa zapojí do USB zásuvky v aute sa dlhodobo dokáže udržať teplota nápoja a tak si ho môžete vypiť vtedy keď naň máte naozaj chuť.

25. Solárna nabíjačka

Pri spaní v aute sme si zadovážili už toľko USB zariadení, ktoré neustále potrebujú šťavu, že niekedy nemáme kapacity všetko nabíjať. Pre väčší prísun elektrickej energie je na kempovanie vhodné mať po ruke solárnu nabíjačku a USB konektor pre nabíjanie ostatných prenosných elektrospotrebičov

26. LED reflektor s USB nabíjaním

Pri cestovaní, spaní v aute ale aj pri práci v pivnici sa nám odsvedčil tento LED reflektor, ktorý sa dá nabíjať cez USB. Batéria vydrží niekoľko hodín, ale koľko presne nemáme overené. Ale vydržala nočnú turistiku a s perfektným výkonom nám posvietil na cestu. Voláme ho Bazmek, lebo svetlo ktoré dáva je naozaj silné. Jeho intenzita sa dá nastaviť.

27. Fén do autozapaľovača

Fén do autozapaľovača originálne slúži na rozmrazovanie čelného skla a nie na babské vlasy Je to jeden z tých ďalších auto doplnkov, ktoré sme si prispôsobili pre vlastné potreby keď cestujeme so spaním v aute.

Žiaľ, veľmi sa nám neosvedčil, lebo manželka má extrémne husté vlasy. Kvôli slabému výkonu poslúži možno dievčatám s riedkymi vlasmi. Riešením číslo dva je umývať si vlasy v najteplejšiu časť dňa a mať dostatok času aby vyschli samé alebo si v aute nastaviť kúrenie a fúkanie na maximum

28. Sprcha do auta s 12V čerpadlom

Sprcha bola pre vás vždy hlavným dôvodom prečo zakotviť v kempe. Až keď sme hľadali sprchu na záhradu sme objavili aj sprchu vhodnú na naše cesty. Táto prenosná sprcha s 12V čerpadlom pasuje do auto zapaľovača, takže nám na opláchnutie stačí už len kľúč v prvej polohe zapaľovania a bandaska s vodou

Najväčší problém takejto sprchy je nájsť vhodné miesto, kde sa osprchovať. Taktiež nečakajte žiadnu extra sprchu so silným prúdom vody. Ak si len potrebujete spláchnuť piesok z nôh na pláži tak je to super. Fun fact, na osprchovanie stačí len 5 litrov vody na osobu

29. Ohrievač vody

K sprche by sa hodila aj teplá voda. Pre karavanistov existujú rôzne vychytávky, ako aj automatické ohrievače vody, ktoré zabezpečia, že voda v kanistroch nezamrzne a udržuje si príjemnú teplotu. No nikto nepovedal, že sa to nedá využiť aj pre vagabundov, čo spia v aute

Ohrievač vody funguje na 12V napätie, takže je kompatibilný do auto zapaľovania. Jeho nevýhodou je, že sa na ňom dá ľahko popáliť.

E) AUTOKINO

Naše večere vypĺňame poväčšine sledovaním seriálov v našom vlastnom autokine

30. Sieťka na strop pre uchytenie tabletu

Dlho nás iritovalo, že pri každom večernom pozeraní filmu musíme tablet držať v ruke. Bolo to dosť otravné a bolela z toho ruka a postupne všetky ruky. Potom sme objavili sieťku s menšími rozmermi, ktorej originálne určenie je do batožinového priestoru. Natiahli sme ju na zadné držiaky na ruky a vystrihli do nej dieru na tablet. Takto sme si pred spaním v aute urobili autokino

Okrem toho využívame sieťku aj na sušenie uterákov a odkladanie drobností.

31. JBL repráčik

To, že sa vyberieme na road trip vo vagabundskom štýle, so spaním v aute so znížením komfortom oproti apartmánu neznamená, že trpieť budú aj naše uši pri pozeraní večerného autokina. Aj na cestách si radi doprajeme kvalitný zvuk, ktorý nám zabezpečuje kvalitný JBL reproduktor

32. Svetielka

Romantika v aute musí byť! Ale ich nevýhodou je, že lákajú pozornosť, preto ich využívame iba keď sme v kempe. Napriek tomu to vie byť veľmi príjemné a preto si ich vždy berieme na cesty

F) UNIVERZÁLNE POMÔCKY NA CESTOVANIE AUTOM

Pri cestovaní a road tripoch sa nám osvedčilo mnoho univerzálnych pomôcok, ktoré bežne používame aj v domácnosti, či v práci

33. Bandaska na vodu

Na road tripy si vždy berieme pitnú vodu, ktorá sa hodí na umývanie riadu, rúk, zubov, sprchu, či iné záležitosti. Netreba kupovať balenú vodu v plastových fľašiach, takže neprodukujeme ďalší zbytočný odpad.

34. Ručné čerpadielko

Ručné čerpadielko mám pomáha pri prečerpaní pitnej vody z bandasky. Vďaka nemu nemusíme zdvíhať ťažkú 20 litrovú bandasku ale načapujeme si len toľko koľko potrebujeme. Navyše je to veľmi šikovné a praktické a zatiaľ sme s ním nikdy nerozliali

35. Šnúra na prádlo s prísavkami

V našich počiatkoch spania v aute sme neustále riešili viacero problémov, aj jedným z nich bolo, kde vysušiť uterák alebo plavky? Spočiatku sme to riešili tak, že sme ich hodili do igelitky a vysušili až na rannom slnku. To ale nebolo najlepšie, lebo neskutočne rýchlo stuchli.

Potom sme skúšali rôzne šnúrky, ktoré sme si natiahli keď sa niekde dalo, ale večne sme ju museli rozmotávať ako vianočné svetielka. Neskôr sme si vyrobili vlastnú šnúru na prádlo, kam sme si pridali aj prísavky. Ale keď vonku prší tak sme aj tak nahratí. Niečo podobné nájdeš aj TU.

36. Kompresor na dohusťovanie pneumatík

Kompresor sa stal našou povinnou výbavou auta. Je to hlavne preto, lebo zakaždým, keď ideme na Balkán, tak si donesieme defekt alebo aspoň klinec v pneumatike. Ale okrem toho je to pomocník, ktorý má využitie hlavne keď sa chystáte na offroadové povrchy (napr. piesok), kde potrebujete nižší tlak v pneumatikách a pri návrate na asfalt znova dofúkať.

Používame dva druhy kompresoru:

– Klasický kompresor na 12 V do autobatérie, ktorý má vyšší výkon a dokáže nafúkať všetky pneumatiky.
– Prenosný kompresor na USB nabíjanie, ktorého výkon postačuje iba na obmedzený čas kvôli kapacite batérie, ale je perfektný aj na dofukovanie bicykla ak ste v lese, alebo lôpt na pláži,…

37. Čistič na brzdy

Čistič na brzdy používame pri cestovaní ale aj v domácnosti na umývanie takmer čohokoľvek. Odstraňuje mastnotu, oleje, asfalt ale aj farbu, žuvačky z koberčekov a je účinný aj na špinu na digestore či na kvalitné vyumývanie manžela. Proste univerzálny čistiaci prostriedok

38. Eska pásky

Eska pásky slúžia na upevnenie akejkoľvek inej vychytávky do auta, ale sú dobré hlavne na organizáciu káblov. Počas našich ciest sme im už našli aj alternatívne využitie, keď manžel stratil opasok alebo na upevnenie oschnutej ruže, ktorá nám zdobila interiér. Eska pásky nie sú nevyhnutnosť, no využitie sa im nájde takmer pri každom výlete

39. Pasta na škrabance

Táto pasta je psychická úľava pre každého starostlivého muža, ktorý svoje auto považuje za svoje dieťa. Vosková pasta odstraňuje z povrchu karosérie mikrovrstvy zvetraného laku, čím dokáže zabrúsiť okolie škrabancov, ktoré potom zdanlivo zmiznú. Teda jednoducho povedané, jemne obrusuje lak. Samozrejme pastu odporúčame použiť len na vlastnú zodpovednosť

40. Štartovacia power banka

Táto vychytávka ťa jednoducho vie dostať z problémov, ak ťa na cestách zradí autobatéria (či kľudne aj motobatéria) a nie je možné naštartovať. Takáto tzv. jump starter power banka zvládne naštartovať ako aj benzínový motor, tak aj dieselový motor bežných osobných áut. Nezabudni ju však pred cestou nabiť

Okrem toho sa prostredníctvom nej dá nabíjať notebook, mobil alebo čokoľvek s USB konektorom aj mimo auta

41. Aku jemná vŕtacia brúska

Tento ‘bonusový’ predmet v tomto zozname nám zachránil kožu na našom karavanovom 1500 km roatripe po ČR. Pri výjazde z tzv. stellplatz-u, kde sa robí bežná údržba karavanov sa mi podarilo rozbiť okienko na WC (ktoré som zabudol zatvoriť) o nevhodne umiestnenú informačnú tabuľu.

Vďaka tejto šikovnej aku jemnej vŕtacej brúske a zopár kovovým spojovacím T-čkam sa mi podarilo okno zadrátovať do takej podoby, aby sme okamžite nemuseli ukončiť nášu dovolenku. Výlet sme tak pohodlne dokončili podľa plánov a hlavne nám nezatekalo dnu

Naše prvé autonomádske roadtripy boli hlavne po Slovensku a o výletoch v Rakúsku a Česku. Počas nich sme vychytávali rôzne nedostatky a vymýšľali, ako sa ich zbaviť, aby bolo cestovanie a spanie v aute čo najpohodlnejšie. Teraz sme so spaním v aute precestovali už značnú časť Európy a to krajiny ako Švajčiarsko, južné Albánsko, Macedónsko, Bosnu a Hercegovinu, juh Chorvátska, Slovinsko, sever Rumunska, Litvu, Poľsko, útržky Maďarska, španielsku Andalúziu, zavítali sme aj do Nemeckých Álp a pojazdili tie najkrajšie horské priechody v Rakúsku.

Teraz, keď už sa nám rodina rozrástla, brázdime cesty s karavanom, tak pozri čo máme nové TU

Dúfam, že ti tento článok pomôže pri plánovaní tvojich výletov so spaním v aute. Prajeme veľa pekných road tripov

The post 40 vychytávok do auta, na cesty a spanie v aute appeared first on TripLovers.

Pre niekoho nepredstaviteľné, pre iného úplne v pohode. Spanie v aute nie je pre každého. Má množstvo výhod aj nevýhôd a každý si musí zhodnotiť či mu to stojí za to. Nás spanie v aute láka aj preto, že cestovanie sa nám zdá byť čím ďalej jednoduchšie a popravde už aj nudnejšie. Preto si ho chceme osviežiť aspoň spaním v aute, ktoré pre nás prináša neobyčajné zážitky

Obsah:

• Výhody spania v aute
• Nevýhody spania v aute

Výhody spania v aute

1) Peniaze

Kedysi bolo pre mňa a sestru spanie v aute jediná alternatíva ako cestovať. Boli sme ešte na strednej a aj to málo peňazí čo sa nám podarilo zarobiť išlo skôr na výdavky spojené so štúdium a bežnou existenciou. Na cestovanie neostávalo veľa peňazí nazvyš, a už vôbec nie na ubytovanie. Dokonca sme vtedy nevlastnili ani stan. Auto sme si požičali od mamy, s podmienkou že jej musíme prispieť na ročný servis a STK. To nás vyšlo o čosi menej ako požičanie auta z požičovne. Náš prvý výlet so spaním v aute bol smerom na rakúske Alpy. Týždeň nás vyšiel približne na 120€ na osobu + príspevok na servis auta. Ostatné výhody spania v aute sme vtedy ešte nevnímali.

Postupom času sa to začalo meniť, keď sme takto začali cestovať s priateľom. Zvýšil sa príjem a my sme si mohli dovoliť investovať viac do cestovania. Napriek tomu sme ostali verní spaniu v aute aby sme mohli na cestách stráviť viac dní a peniaze ušetrené na ubytovaní alokovať skôr do lokálnej gastronómie alebo na vstupné k pamiatkam. Vo finále necháme v turizme približne rovnako veľa peňazí.

2) Pandémia

Vzhľadom na to, že tu máme už dlhodobo pandémiu je spanie v aute jeden z tých bezpečnejších spôsobov cestovania. Nepotrebujeme zakaždým chodiť do kempov a už vôbec nie do hostelov. Je to spôsob, ktorý vyhovuje aktuálnym obmedzeniam najviac.

3) Flexibilita

Jednoznačnou a pre nás aktuálne najväčšou výhodou je flexibilita takéhoto spôsobu cestovania.

• Počasie – vieme sa prispôsobiť predpovedi. Keď vieme že má pršať tak náš výlet odsunieme, keď sú niekde požiare, tak úplne zmeníme destináciu. To sa s letenkami tiež dá ale za príplatok.
• Čas – osobne neznášam vyhľadávanie ubytovaní a plánovanie kde akú noc budeme spať. Je to pre mňa ohromné mrhanie časom. Pri roadtripe je to navyše veľmi obtiažne keďže sme každý deň niekde inde. Často sme práve kvôli už zabookovanému ubytovaniu museli vynechať zaujímavé miesta, ktoré sme objavili po ceste aby sa nám nenarušil harmonogram s ubytovaniami.
• Sloboda cestovania – so spaním v aute si môžem zastaviť kdekoľvek a kedykoľvek ako sa nám zapáči. Človek sa môže zobudiť na krásnych miestach sám bez nikoho a hneď od prvého momentu dňa si môže užívať silu prírody, či nebeský pokoj. To na ubytovaní takmer nikdy nehrozí.

4) Nenápadnosť

Nenápadnosť osobného auta, v porovnaní s karavanom, vanom, prívesom či stanom na strechu auta, je jedna z najpraktickejších výhod spania v osobnom aute. Netreba zakaždým hľadať vhodné miesto alebo platiť kemp, kľudne sa môžeme vyspať aj na parkovisku pred bytovkou.

5) Pohodlie a komfort

Postupom času sme si do auta začali pridávať množstvo vychytáviek, ktoré nám spríjemňovali náš pobyt a spánok v aute. Úplne chápem, že pre niekoho môžu byť stiesnené priestory auta niečím nepredstaviteľným, ale nám to stačí. Navyše oproti spaniu v stane sú tu hneď dve obrovské výhody. A to, že v aute máme výrazne teplejšie ako v stane a že ráno nemusíme absolvovať sušenie stanu, ktoré výrazne odďaľuje štart.

6) Minimalizmus

Uvedomiť si, že k prežitiu veľa nepotrebuješ je veľmi oslobodzujúce Ďalšími výhodami je, že nemusíš prenášať osobné veci na ubytovanie a späť do auta. Ten menší priestor má aj ďalšiu svetlú stránku: Menší priestor = menej upratovania

7) Jednoduchšie šoférovanie aj parkovanie

Opäť, v porovnaní väčšími vozidlami má osobné auto jednu obrovskú výhodu, a to že sa s ním jednoduchšie manipuluje, dostane sa aj do alpských serpentín a preštrikuje sa úzkymi uličkami južnej Európy.

8) Nižšie poplatky

Oproti väčším vozidlám platíme nižšie poplatky v kempoch, na parkoviskách a diaľniciach a celkovo máme nižšiu spotrebu paliva.

9) Dlhé cesty

Pri cestách nad 1 000 km, kedy potrebujeme cestou aj prespať môžeme jednoducho zostať na diaľničnom odpočívadle. Nemusíme strácať čas schádzaním z diaľnice a nemusíme ani plánovať bod do ktorého treba prísť a v prípade únavy siliť šoférovanie.

Nevýhody spania v aute

1) Nečakané extrémne výkyvy počasia

Silný vietor, krupobitie, lesné požiare, záplavy, zosuvy pôdy – aj na to treba myslieť pred výberom miesta na spanie. Odrezať sa od internetu je síce oslobodzujúce, ale pre vlastnú bezpečnosť je dobré priebežne kontrolovať predpoveď počasia a riziká v regióne. Nikoho totiž nenapadne, že v tom aute by mohli spať ľudia, ktorý nič netušia lebo ich pomaly pridúša dym.

2) Vetranie za zlého počasia

Počas pekných nocí vetráme so stiahnutými okienkami a sieťkami na hmyz, ale keď prší musíme mať viac privreté okná. Tým sa výrazne znižuje kvalita vzduchu, ktorý počas noci dýchame. Zvýšené množstvo CO2 v uzavretom priestore znižuje množstvo kyslíka v krvi a môže viesť k bezvedomiu. Na to aby ste vedeli aká je kvalita vzduchu v priestore slúži CO2 senzor, pri jeho používaní aj vo veľkých priestoroch budete prekvapení ako rýchlo sa dá vydýchať vzduch.  A takisto odporúčame senzor CO a dymu, ktorý sa hodí v prípade nečakaného požiaru a dá o sebe vedieť 100 dB alarmom.

3) Znížená úroveň hygieny

Veľmi limitujúca pre spanie v aute vie byť nedostupnosť sprchy. Vo väčšine prípadov sa dá osprchovať za poplatok na benzínových pumpách na diaľnici. Ak nie, na scénu nastupujú vlhčené obrúsky. Ideálne je tiež striedanie spania v aute so spaním v kempe, prípadne na ubytovaní. Okrem toho nosíme so sebou prenosnú sprchu, ale jej použitie väčšinou stroskotá na tom, že nenájdeme vhodné miesto kde by sme sa mohli osprchovať

Niekedy a hlavne na Slovensku je problém nájsť verejné toalety. Tie sú hlavnou podmienkou keď hľadáme vhodné miesto na spanie. Ich nedostupnosť však často predstavuje problém.

4) Stiesnenosť

Pre dlhších a tučnejších ľudí môže byť spanie v aute veľmi nepohodlné. Vchádzanie do už pripravenej ‘spálne’ predstavuje potrebu jedného neprirodzeného pohybu skrčenia. Pri dĺžke nášho auta (KIA Ceed SW 2019) je Milanova výška 180 cm na úrovni prijateľnosti. A keďže sme rodina Lahučkých, s tou druhou vecou problém nemáme V takýchto stiesnených priestoroch sa tiež veľmi zle prezlieka.

5) Maximálne pre dvoch ľudí

Práve toto je nevýhoda, ktorá nás do budúcna bude limitovať najviac a bude hlavným dôvodom, prečo so spaním v aute jedného dňa určite budeme musieť seknúť. S deťmi sa takto cestovať nedá, aspoň nie v ich najnižšom veku kedy ich treba ešte prebaľovať

6) Minimálny kontakt s domácimi

Ako sa to zoberie. Máme tu pandémiu, a preto by to mala byť výhoda, ale cestovanie bez spoznávania miestnych ľudí a kontaktu s kultúrou je akési neuspokojivé.

7) Žiaden sociálny život

Pokiaľ nie sme v kempe, tak po zotmení nemáme veľa možností čo robiť. Jediné čo môžeme je variť, jesť a pozerať seriály. Tento štýl cestovania nie je veľmi vhodný pre tých čo majú radi sociálny život, pretože opiť sa znamená ísť počas noci niekoľkokrát cikať, čo je pri spaní v aute dosť nekomfortné.

8) Pokuty za spanie v aute

V niektorých krajinách hrozia za spanie v aute pokuty. Vždy však môžete spať na diaľničných odpočívadlách a často nájdete aj miesta kde nikomu nebudete prekážať.

9) Zimné mesiace

Spanie v aute je veľmi limitované ročnými obdobiami. Od mája do septembra je spanie v aute bezproblémové. S extrémnym teplom v aute sa stretávame len výnimočne. Problémové sú skôr zimné mesiace kedy:
– sa extrémne rosia okná, čo následne ničí interiér auta,
– je veľmi jednoduché ochorieť, pretože aj keď sme zabambušení do nepálskeho spacáku tak stále musím dýchať ten studený vzduch.

10) Pocestné nešťastia

Najhoršia vec, ktorá sa vám môže stať keď spíte v aute je tá, že stúpite do hovna a pre dážď nemôžete topánky nechať vonku, ani pod autom, pretože by zas zvhli.

11) Nerovné podložie

Osobne mňa počas noci nezobudí ani diskotéka vo vedľajšom dvore. Čo ma však zobudí je šmýkanie sa po karimatke lebo stojíme v miernom kopčeku. Väčšinou s tým problémy nemávame, ale keď sa to stane, vie to byť peklo. Na odstránenie tohto problému existujú vyrovnávacie kliny.

12) Nízka priechodnosť terénom

Priechodnosť osobného auta náročnejším terénom je len najzákladnejšia. Problémy sme mali už aj na Balkáne, kde sme sa ani zďaleka nedostali všade Inak by sme spávali na brutálne krásnych a opustených miestach.

13) Mimo Európu to veľmi nie je

S osobným autom sa dá ísť aj okolo sveta. Ale keď sa už niekto vydá na takúto cestu, tak by sa oplatilo mať terénne auto a dostať sa aj na menej prebádané miesta Alebo ísť autom, ktoré mu nebude ľúto rozchniapať. My sme stále limitovaný zárukou auta a po každých 15 000 najazdených km sa musíme nasmerovať do servisu

The post Spanie v aute – výhody a nevýhody appeared first on TripLovers.

Naša tretia európska honeymoon cesta v poradí, sa opäť niesla vo vagabundskom štýle. Vyše 2 týždne sme sa motkali Pobaltím a to hlavne Litvou a severným Poľskom. Tento trip bol úplne iný ako všetky doterajšie. Výrazne pokojnejší a pomalší s minimom pamiatok. Viac o kempovaní pri jazerách a drobných zážitkoch ako o cestovaní

Obsah:

• Prechod cez POĽSKO s malými zastávkami
  • Czestochowa
  • Varšava
• LITVA plná pokoja a prírodnej krásy
  • Gruto parkas
  • Národný parku Dzūkios
  • Vilnius
  • Pavlovas Respublika
  • Významné geografické body v Litve
  • Národný park Aukštaitija
  • Trakaiský hrad a Anjelská hora
  • Kernavė
  • Lithuanian Folk open air museum
  • Kaunas
• SEVERNÉ POĽSKO a konečne aj BALTSKÉ MORE
  • Zubria stanica
  • Mazurské jazerá a Pevnosť Boyen
  • Hitlerove bunkre – Wolfsschanze
  • Hrad Malbork
  • Gdańsk
  • Slowiński park narodowy
  • Klif a mólo v Orlowe
  • Toruń

Prechod cez POĽSKO s malými zastávkami

Naša prvá zastávka pobaltskej cesty: Domov dôchodcov Čadca. Smer sever sme vyberali zámerne práve preto aby sme mohli počas pracovných dní navštíviť našich blízkych. Kovidové opatrenia však nepovoľujú takmer nič a aj kytica musí ísť do 7 dňovej karantény . Zo stretávky pochopiteľne nič nie je a tak prekračujeme slovensko-poľské hranice. Tu už COVID nikto nerieši a tak vstupujeme do Poľska s neskontrolovanou potrebnou dokumentáciou.

Prvú noc spíme na odpočívadle. Vyspali sme sa naozaj komfortne. V aute už máme toľko vychytávok, že je naša kvalita spánkou porovnateľná s tým čo máme doma Ráno vyťahujeme našu novinku. Koťogo – malý mokka kávovar na cesty. Samozrejme prvá káva nevyšla a začala obtekať zo všetkých medzierok. Ďalšie pokusy už boli omnoho lepšie.

Prvá zastávka – koščeľ alebo pierogy?

Naša prvá zastávka v Poľsku smie viesť k jednej z dvoch najtypickejších veci v tejto krajine – koščeľ alebo pierogy. Nakoľko smerujeme po diaľnici A8 smerom na Litvu a križujeme mesto Czestochowa, zastavujeme sa v bazilike na Jasnej Gore.

Na parkovisku sa pýtame koľko stojí parkovné a postarší pán nám poľštinou odpovedá, že tu to funguje ako keď v kostole vhadzuješ do zvončeka. Dáš koľko chceš a nemusíš dať nič

Prehliadka baziliky nám zabrala 2 hodiny. Keby nebolo korony, zdržali by sme sa aj na omši. Tu obmedzenia na počet ľudí v kostole nemajú. Pri odchode sme ešte pánovi na parkovisku vhodili 1€. Zlotovky sme si ešte nevyhrali ale peniaz ako peniaz

Cesty a jazdenie v Poľsku

Iba niektoré úseky diaľnice sú spoplatnené mýtom. Kvalita ciest na diaľniciach a hlavných cestách je dosť dobrá, no čím ďalej ide človek od hlavnej tým sa to zhoršuje.

Na diaľnici je strašne veľa kamiónov, akoby nevedeli tranzitnú dopravu presunúť na koľajnice. Ale nemôžeme sa sťažovať, práve preto je v Poľsku vybudovaná sieť služieb pre kamionistov. Preto sú toalety a sprchy dostupné takmer všade a náš štýl cestovania so spaním v aute je tak omnoho pohodlnejší

Čo sa týka jazdenia tak je to občas dosť creepy. Predbiehajúce sa kamióny, obiehanie sprava a najmä preraďovanie sa bez blinkra (alias jebnutie sa do najmenšej medzery) robí z Poľska severský Balkán. Ako tak sledujem tento štýl jazdenia nejde my do hlavy prečo som vybrala na výlet Poľsko, keď sme tu pred dvoma rokmi mali nehodu, práve kvôli tomu, že si niekto neskontroloval spätné zrkadlá

https://www.facebook.com/watch/?v=941170033104874

Krása Pobaltia začína vo Varšave

V najhoršom možnom čase (piatok o 16-tej) sme dorazili do Varšavy. Auto sme nechali na neplatenom parkovisku, ktoré sme si našli podľa aplikácie park4night. Máme v pláne tu aj prespať, no ako sme zistili, na parkovisku niekoľko takýchto podobných vagabundov doslova býva.

Vyberáme sa do centra. Chceli sme použiť hromadnú dopravu ale stále nemáme poľské zlotovky. Na menenie peňazí sme si už odvykli. Ako tak po Varšave hľadáme bankomat, všade sú len tie zasraté podvodnícke bankomaty Euronet. Neskôr na nej narážame po celom Poľsku. V samotnom centre Varšavy sme konečne našli aj iný, hneď vedľa Euronetu.

Centrum Varšavy na nás pôsobí rozprávkovo aj keď sme už obaja Varšavu navštívili dávno predtým. Tehličkové hradby, prvá typicky pobaltská architektúra a jednoliate domy ale každý aspoň v inej farbe.

Pred Kráľovským palácom si dávame romantickú večeru. Naše európske mini honeymoon číslo 3 K jedlu sme si dali aj pivo Tyskie, čo nebol najlepší nápad. Moja slabá pečeň geologická to samozrejme nezvládla a z jedného piva som bola ako Mimo hovorí “najebanučká.”

Veľmi nešťastne sme až potom večeri išli do kostola sv. Jána. Prvý krát v mojom živote som do kostola vošla opitá. Vtom sa prejavil boží hnev. Spustil sa silný lejak a Boh ma tak prinútil spytovať si svedomie v jeho svätostánku. Spolu s nami sa v kostole skrývalo niekoľko desiatok ľudí… hriešnikov.

Ráno sa budíme na našom parkovisku s ostatnými vagabundami. Parkovisko je čiastočne zatopené a ako ideálny raňajkový pľac to nevyzerá. Zobrali sme stoličky a išli vyskúšať malú pláž pri rieke ale natrafili sme na niečo ako schátrané a opustené Tyršovo nábrežie v socialistickom štýle. Ideálne miesto na naše prvé skutočné pobaltské raňajky

Nedá mi to ale musím sa vyjadriť aj k verejným toaletám vo Varšave, ktoré sú priam úžasné. Aj pri našom sleeping pľaci jedny také boli. Sú vkusne urobené, plne automatické, dajú sa platiť aj kartou a jedno použitie stojí 1 zlotovku čo je asi 25 centov. Z našich skúseností boli vždy čisté a mali dostatok toaletného papiera, mydla a dokonca aj teplú vodu. Človek má na ich použitie 20 minút, potom sa otvoria dvere. Takže sa smiešne peniaze extrémne plnohodnotná služba. Také by som si priala aj na Slovensku.

Dopoludnie vo Varšave trávime v parku s veveričkami, alebo po poľsky s wewericszkami. Park Lazienki Królowskie má na dĺžku asi 2 kilometre a je tu toho na pozeranie vážne dosť. Práve v tomto parku som pred rokmi s kamarátmi navštívili mineralogické múzeum. Navštívili sme ho len preto, že vstupné bolo bezplatné. Po jeho nudnej prehliadke som skonštatoval: “To musia byť chorí ľudia čo študujú šutre.” A o 3 mesiace na to som si podala prihlášku na geológiu

Presun do Litvy a o cestách za Varšavou

Cesta je strašné jednotvárne už od Katowíc, ale preto sme sem išli. Ja som sa nejako naladila na to aby som si to užila a cestu som práve naopak stále sledovala. Nesnažila som sa byť na telefóne alebo si niečo čítať, len som chcela sledovať tie symetricky vysadené borovice a brezy. A aj keď sa scenérie 2 týždne nemenili užili sme si to

Diaľnice v Poľsku v skutočnosti nie sú rovné. Stále sa vlnia aj keď podľa mapy je to večná rovina. Je to iné ako keď cestujeme cez Podunajskú nížinu alebo Maďarsko, lebo na Pobaltí sú prevažne lesy a nie len polia.

Pred poľsko-litovskými hranicami nás zaujala ešte poľská mini verzia Hory krížov, ktorej originálnu verziu v Litve neplánujeme navštevovať, kvôli nútenej obchádzke Kaliningradu. Takže Horu krížov máme aspoň takto v malom

LITVA plná pokoja a prírodnej krásy

Cesta sa však mení v Litve. Diaľnice ale aj bežné cesty boli stavané rovno lebo im v ceste nestojí nič iné len rovina vertikálne aj horizontálne. Inak keď to ukážeš rukou tak je to ako kríž, možno preto sú takí kresťania. Tiež je tu len minimum polí, prevažujú lesy s občasnými pasienkami. Ale schválne hádaj, koľko sme videli kamiónov s drevom? Iba jeden jediný! Aj keď sme ojedinele zahliadli nejaké rúbanisko nikdy to nebola lysina. Vždy tam nejaké stromy nechali aby zvieratám poskytovali aspoň čiastočne útočisko

Spanie v aute

Pobaltie je na cestovanie našim štýlom, teda so spaním v aute ako stvorené. Takmer na všetkých parkoviskách sú dostupné aspoň TOITOI záchody (väčšinou fakt čisté). Keď si spomeniem, aké boli TOITOI-ky na festivale Pohoda, moje srdce vyskakuje od radosti osem metrov. Zohnať sprchu tiež nie je problém, veď sme predsa v kamiónových krajinách. Väčšinou sa dajú takéto potreby riešiť na benzínových pumpách a aj mimo diaľnic Nájsť pekné miesto na kempovanie tiež nie je problém a pritom nikdy nechýbajú odpadkové koše. Pri jazerách sa dokonca nachádzajú aj prezliekacie kabínky pre otužilcov, ktoré sem tam využijeme aj my. Predsa len prezliekanie športovej podprsenky po ležiačky nie je veľmi pohodlné

Príchod do Litvy

Hneď po vstupe do Litvy hľadáme naše prvé miesto na prenocovanie. Našli sme naozaj nádherné jazero. Jeho názov naozaj neviem, lebo názvy v Litve sú také komplikované, že ani neriešime kde poriadne sme. Orientujeme sa skôr podľa svetových strán.

Gruto parkas

Naše putovanie Litvou začíname od kraja, v blízkosti bieloruských hraníc. Chceme navštíviť Grūto parkas, čo by malo byť niečo ako park výstavy sochárskeho umenia z čias socializmu. Pri vstupe sme nepríjemné prekvapení, keď sa dozvedáme, že vstupné stúplo na 10€. Akoby tie sochy potrebovali nejakú prehnanú údržbu… Po vstupe sme to však pochopili. Samotné socialistické sochy asi nie sú také zaujímavé a súčasťou parku je aj akási ZOO náhodných zvierat, o ktoré sa treba postarať.

Grūto parkas je miesto, kde si človek môže priplatiť za to aby si zaspomínal na to dobré zo socialistických čias. V reštaurácii ho obslúžia pionieri a v pouličnom stánku si môžeme dať kvas za 2€. Okrem toho sme videli asi 50 rôznych vyobrazení Lenina a niekoľko desiatok búst socialistických pohlavárov, ktorých mená nám nič nehovorili a ani k nim nebolo nič uvedené

No predsa sa tu našla jedna úplne úžasná vec a ňou boli staré kovové socialistické preliezky, ktoré si pamätáme aj my (Mileniáli). Vybláznili sme sa tu bez hanby ako za detských čias a okrem pľuzgierov na rukách sme si odniesli aj svalovicu na miesta o ktorých ani nevieme. Najvtipnejšie na tom je, že kvôli preliezkam a pripomenutiu radosti z detstva sme museli cestovať až do Litvy

Šakotis – podivné vyzerajúci koláč

Z parku smerujeme do hlavného mesta Vilnius. Ešte predtým sme našli potraviny kde nás oslovil podivné vyzerajúci koláč, ktorý nám vzhľadom pripomínal vianočný stromček. Samozrejme sme si jeden hneď kúpili na ochutnanie Ľahko ho zohnať, predávajú ho takmer v každých väčších litovských potravinách. Je výrazne žltý a je v ňom poriadne cítiť vajíčka. Veľmi sa drolí a aj keby to bol vhodný darček z dovolenky, skôr by sa rozsypal akoby sme prišli domov.

V národnom parku Dzūkios nájdeš najkrajšie lesy

Miesto na obed a dezert sme si našli v odbočke odbočky priľahlého lesa národného parku Dzūkios. Všade naokolo sú len borovice vysadené do radov, na ceste je piesok a v lese machový koberec, ktorý pôsobí ako prírodná deka. Rozprávkovému lesu chýba už len červená čiapočka, ktorú naháňa vlk

Po obede s ešusu sa zastavujeme v mestečku Merkiné. Parkujeme pod mostom a hodnotíme, žeby to bolo ideálne miesto na prespanie. Spať pod mostom??? Ešteže je málo hodín V Markiné nás upútala rozhľadňa do korún stromov ale bezplatná. Je z nej výhľad na borovicový les, siahajúci až za horizont a meandrujúcu rieku, pri ktorej stoja obrovské zvieratá. Žeby zubre? Prebleslo nám naivne hlavami. Nie, boli to len kravy. Ešte výstup na hrad, ktorý tu už nie je. Ale aspoň výhľad naň je obstojný. Zostal po ňom už iba kopec a na novo tu osadili vlajku.

Vilnius – mesto kde kolobežkárom úplne jebe

Po mikrospánkovej ceste rovno sme sa konečne dostali do Vilniusu. Toto mesto nám hneď pripomenulo Bratislavu. Všetko je drahé, doprava je katastrofálna, nájsť voľné parkovacie miesto vo večerných hodinách je nemožné, často narážame na bezdomovcov a architektúra niektorých budov nápadne pripomína Štefánikovu ulicu. Na tom všetkom sa len smejeme. No to čo nás tu naozaj štve je množstvo elektrokolobežiek a násť ročné deti čo sa na nich preháňajú a ohrozujú premávku na cestách aj chodníkoch. Možno keby začali chodiť pešo neboli by také tlsté, hovoríme si pri pohľade na ne.

Kostolov je tu ako v Ríme. Z vyhliadky The hill of Three Crosses som ich napočítala 18 a potom ma to prestalo baviť, takže je ich viac. Je ich tak veľa, že sú postavené aj rovno za sebou. Táto vyhliadka sa nachádza o čosi vyššie ako je hrad, takže má človek mesto ako na dlani.

Špeciality litovskej kuchyne

Ako sa tak motkáme mestom, chceme ochutnať niečo litovské, no reštaurácie ktoré ponúkajú litovské jedlá sú plne obsadené a na stôl sa čaká. Pritom počet turistov v Litve vôbec nie je vysoký. V časovo zložitej spleti niekoľkých dní sme sa do týchto reštaurácii predsa dostali. A to konkrétne do reštaurácie Etno Dvaras kde nám chutilo naozaj všetko čo sme si objednali. Robia tu hlavne litovské jedlá za celkom prijateľné ceny odpovedajúce centru.

Vyskúšali sme šialene ružovú polievku šaltibarščiai (v preklade studený boršč) z kefíru, cvikle a uhorky servírovanú na studeno s uvarenými horúcimi zemiakmi. Pokračovali sme zemiakovou klobásou s údenými kúskami mäsa a opraženou cibuľkou a na záver sme sa dotlačili obrovským mäsovým pirohom.

V priebehu dní sme navštívili viacero zaujímavých miest vo Vilniuse. Napríklad malé open air múzeum v zapadnutej štvrti vilniuského Pentagonu. Samotné open air múzeum nebolo príliš zaujímavé, no jeho dominanta áno. Ňou bol obrovský veterný mlyn, pred ktorým bola osadená značka – žiaden De la Mancha!

Alebo tiež socialistická budova opery. Večer sme sa vybrali na rooftop oproti nej do Opera clubu. Výťah pôsobil veľmi nespoľahlivo, tak sme sa odhodlali ísť radšej pešo. Práve tam začínal koncert a chceli po nás 10€ za vstup. Ukecali sme ich na 2 minúty, že chceme len vidieť budovu opery zhora. Ten koncert bolo počuť až na ulicu Inak super bar, miesto aj atmosféra

Vo Vilniuse sme sa chceli aj normálne ubytovať a nie spať v aute. Ale skončilo to tak, že keď sme prišli na naše zabookované ubytko, hľadali sme asi 20 minút parkovanie, ktorý tam mal byť. Domáci nás chcel postaviť na miesto kde by nás do rána oškrabali, prípadne by nám na auto napísali nejaký litovský vulgarizmus. A tak sme sa dohodli na zrušení ubytovania a išli spať k náhodnému jazeru.

Honeymoon vo väznici Lukiškės

Najväčšou TOP-kou Vilniusu bola návšteva väznice Lukiškės v blízkom centre mesta, ktorej návštevu nám odporučil lotyšský kamarát Dmitry. Najlepšiemu zážitku z Litvy však predchádzalo najhoršie nakupovanie lístkov cez internet v živote. Lístky sa dajú kúpiť jedine elektronicky, pričom webová stránka je úplne neintuitívna a iba v litovčine! Bola z toho priam celovečerná udalosť. Kým to Mimo zvládol ja som si umyla aj vyfénovala svoje dlhé, husté vlasy, čo je asi tak trištvrte hodina

Väznica Lukiškės sa používala ešte v roku 2019 a už v tom čase tu prebiehali prvé prehliadky súbežne s bežným fungovaním väznice so skutočnými väzňami a bacharmi. Po tomto roku boli väzni rozmiestnený do nápravných zariadení po celej krajine. Bola to súčasne jediná väznica v Litve a to z toho dôvodu, že bola dimenzovaná aj pre potreby okolitých krajín.

Na začiatku išlo iba o úradnú stanicu kde trestancov triedil prípadne si odpykávali len krátke tresty. No táto stanica nepostačovala a kvôli výstavbe novej bola tá pôvodná zbúraná. Nová a výrazne väčšia väznica sa realizovala na začiatku 20. storočia a na svoju dobu ponúkala veľmi nadčasové a moderné riešenia.

Prehliadka trvala len 2 hodiny, no už to bolo dosť dlho Postupne sme si prešli všetky podstatné priestory a podozvedali sa množstvo zaujímavostí o fungovaní väznice, živote väzňov ale aj dozorcov. Celá prehliadka začala procesom prijímania do väzenia, pokračovala do svätýň, navštívili sme najrôznejšie cely, sprchy, návštevné miestnosti, dielne a ostnaté oplotenia so psami.

Zaujímavosťou je, že cely kde boli väzni na dlhodobé tresty a doživotie vyzerali ďaleko lepšie ako tie na krátke tresty. Bolo to preto, lebo keď niekto prišiel len na 20 dní tak mu bolo salám-párky, že tam niečo rozleje a neumyje. Mali podobný postoj ako majú študenti k internátom. Dokonca mali vo zvyku vyryť do steny kalendár a odškrtávať si dni.

Väzni mali len 1 hodinu denne povolenú stráviť vonku. Zvyšok času trávili v celách. Na sprchu mali len 15 minút týždenne… to by som skončila niekde uprostred procesu umývania vlasov No a dozorcovia to tiež nemali ľahké. Väzenie fungovalo iba na 24 hodinové zmeny. A predstava, že tak dlho kukáš na chodbu s pozamykanými dverami tiež nie je závydeniahodná.

Celá prehliadka bola vedená interaktívnou formou, pričom sme zo všetkých reagovali najčastejšie, mali najviac otázok ale aj odpovedí. Naša sprievodkyňa sa divila ako dobre poznáme väzenský život. Ešte divnejšie jej prišlo, keď sme jej oznámili, že toto je naša honeymoon.

V dnešnej dobe je väzenie využívané ako alternatívny priestor s ateliérmi, múzeom, barom a koncertnými priestormi. Aktuálne má prenájomca zmluvu do roku 2023. V priebehu toho sa dá väznica navštíviť, potom sa uvidí lebo domácim sa to veľmi nepáči. Nechcú mať v centre mesta väznicu a všeobecne stavbu evokujúcu niečo negatívne. Preto obyvatelia Vilniusu chcú dať väznicu Lukiškės zbúrať a urobiť tam niečo nové.

Pavlovas Respublika

Dopravné zápchy vo Vilniuse nás ubíjajú preto veríme, že sa sem už nevrátime. Mierime opäť k bieloruským hraniciam, kde v 18. storočí založil katolícky kňaz Paweł Ksawery Brzostowski malú roľnícku samosprávu, ktorú pomenoval po sebe – Pavlovas Respublika.

Mala rozlohu 30,4 km2 a žilo tu len 800 ľudí, no napriek tomu mala táto mikrorepublika vlastný parlament, armádu, zákony, vlastnú menu a dokonca si razili vlastné mince. Pavlovas Respublika existovala len 26 rokov keď ju Brzostowski v dôsledku definitívneho rozdelenia Poľsko-litovského štátu predal čím zanikla.

Litva a jej postoj k drevu

Napriek niektorým podobnostiam, už po pár dňoch pozorujeme medzi Slovenskom a Litvou niekoľko fatálnych rozdielov. Týka sa najmä dreva, čo si uvedomujeme až keď vidíme prvý a súčasne posledný kamión naložený drevom. Rozdiel je ten, že aj keď majú dreva nadbytok, neťažia všade. Približne 33% plochy krajiny je zalesnenej a až 30% všetkého dreva spracovaného v Litve sa dováža z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. Teda neplienia si vlastné. Rozdiel vidíme aj v oplotení pozemkov. Zatiaľ čo na Slovensku sa susedia predháňajú, kto postaví vyšší a širší múr v Litve ploty takmer všade kde sme boli chýbajú.

Najvyšší bod Litvy

Čisto z recesie sme sa rozhodli dosiahnuť aj najvyšší bod Litvy – vrchol Aukštojas v nadmorskej výške 293 m n. m.. Bolo to vyčerpávajúcich 400 metrov od auta A keďže sme mysleli aj na cestu späť, na vrchole sme si dali víťazné tortilly. Okrem skaly označujúcej najvyšší bol Litvy sa tu nachádza aj rozhľadňa, ktorá má tak výšku 3. poschodia a výhľad široko ďaleko to teda rozhodne nie je. Všade naokolo sú len stromy. Vidno odtiaľto len 2-3 vlnky reliéfu na ktorých stoja 4 domy. Do Bieloruská nie je vidno vôbec lebo týmto smerom sú stromy vyššie ako samotná rozhľadňa aj keď sú hranice len 2 km odtiaľto.

Stred Európy

Rovnako z recesie sme navštívili aj jeden z mnohých stredov Európy. Tento, ktorý sa nachádza asi 25 km severne od Vilniusu vypočítali nejakí Francúzi, ktorí brali do úvahy aj Kanárske ostrovy, Azorské ostrovy, Island, Špicbergy a pohorie Ural.

Záver dňa trávime pri ďalšom jazere. Varíme si, hráme dámu, pozeráme seriál a uvažujeme aj nad kúpaním. Teda aspoň ja, ale ostalo to iba pri úvahe. Vonku je 11°C… pobaltské leto. Voda je teplejšia, ako vzduch, preto umývam riady v jazere. Namiesto žinky používam trstinu. Ide to neuveriteľné dobre a to som pôvodne chcela dať dole iba ten sajrajt, ktorého som sa nechcela dotknúť rukou

Ráno sa presúvame len kúsok do chorobne upravenej ale krásnej dedinky na jazere – Molėtai. Stále je nám zima a tak sa vyhrievame na móle nad jazerom. Chladné rána v Litve nás donútili pohľadať v supermarkete rukavice. Mali len záhradkárske, ale aj to pomôže

Národný park Aukštaitija

Tento deň máme na pláne návštevu národného parku Aukštaitija. Pre nás je to najsevernejšie miesto nášho tripu. Začíname v múzeu včelárstva, ktoré je urobené formou mini open air múzea. Gift shop pred múzeom v litovskom podaní bol veľmi skromný. Lavica a na nej poukladaných niekoľko desiatok včelárskych produktov. Ceny za ne, však skromné neboli. Vstupné do múzea je iba 4€. Toto a väznica Lukiškės sú jediné miesta v Litve, ktoré naozaj stáli za vstupné.

V nádherných borovicový lesoch si varíme obed. Uvažujeme aj nad sprchou. V lese by sme si vedeli dopriať súkromie ale odkedy sme na Pobaltí riešime jeden hlavný problém. Teplo, zima, teplo, zima. Neustále sa obliekame a vyzliekame. Naša sprcha do auta ostáva naďalej nevyužitá, preto smerujeme k ďalšej zaujímavosti. Vodnému mlynu v obci Ginučiai. Je veľmi podobný tomu v Jelke. Pozrieme malú a rýchlu výstavu a pokračujeme na jednu z mnoha rozhľadní v regióne. Výhľad je fascinujúci iba jednou jedinou vecou a to pozerať sa na ďaleké nič zapadajúce za horizontom.

Keďže po dvoch dňoch opäť chceme sprchu, večer sme zastavili pri náhodnom kempe a opäť strávili večer pri jazere, ako doposiaľ každý jednu noc v Litve V Litve sme už niekoľko dní a doposiaľ sme každý večer trávili pri jazere no napriek tomu nás neotravovali žiadne komáre. Aj tým je zima Kemp má vlastnú vyhliadkovú vežu, vážne! Ráno sme na ňu vybehli a videli ako sa hmla plazí po hladine.

Najznámejšie miesto v Litve – Trakai

Tehličkový hrad na jazere Galvės je najznámejšie miesto v Litve, ktoré sa vybaví aj úplným anticestovateľom. V skutočnosti som očakávala ďaleko viac turistov ako ich tu bolo. Šéf spomínal že tu uvidím aspoň 10 neviest vo svadobných šatách. Nuž, nevideli sme ani jednu.

Keď sa blížime k hradu cez drevený mostík, počujeme známu pieseň. Stojí vojak na varte, na varte. Spieva akýsi Litovčan na harmonike a vzápätí sa pri ňom pristavuje skupinka českých turistov. Vy mluvíte česky? Pýtajú sa ho a Litovčan iba nemo krúti hlavou. Toto bola jediná známa reč, ktorú sme v Litve počuli. Výnimočne sme na tomto Pobaltskom tripe nestretli žiadneho Slováka. To sa nám stalo zatiaľ len raz v živote, toto leto na našej prvej svadobnej ceste v Albánsku a Macedónsku.

Vstupné do hradu stojí 12€, plavba loďou po jazere 5€. Lenivosť a poloprázdna peňaženka vyhrávajú  ide sa na plavbu loďou. Vyberáme sa späť na breh kde sa nachádzajú za rovnakú cenu fency luxusné lode so strieškou. O ten luxus nám ani tak nejde, skôr o tu striešku. Takto nás neoserú čajky. Ešte jeden pohľad na šoféra: “To toto decko bude šoférovať??” Predsudky

Po plavbe chceme vyskúšať miestnu špecialitu. Kibinai, pečené taštičky s mäsovou plnkou. Problém je len v tom, že vôbec nie sme hladní a napriek zdvorilosti si aj tak objednáme iba 1 kus. Omnoho väčšiu atrakciou ako samotné jedlo sú tlsté vypasené vrabčeky, gúľajúce sa od stolu k stolu, ktoré vyžierajú bohato natrúsené zvyšky cesta

Jedna z ďalších umelo vytvorených atrakcií v Litve je Anjelská hora. Nachádza sa severne od Trakaiského hradu a je to akási kópia už spomínanej Hory krížov ale tentokrát vo verzií anjelikov. Začali ju vytvárať v roku 2009, osadili tam každým rokom niekoľko sôch a postupne tam ľudia začali nosiť a vešať ďalších anjelikov. Je to len krátka a nie príliš pôsobivá zastávka.

Kernavė – od praveku po robotické kosačky

Ak chceš vidieť najčlenitejšiu morfológiu v Litve, tak musíš navštíviť Karnavė. Nachádzajú sa tu dokonca 2 mikrozosuvy. Inak je tu len 5 kopčekov, na ktorých boli v skoršom stredoveku postavené opevnenia. Nezachovalo sa z nich pochopiteľne absolútne nič, aj napriek tomu že to v 14. storočí bolo hlavné centrum vtedajšej Litvy. Môžeš si tu o tom niečo prečítať, prípadne sa prejsť múzeom a obzrieť si nálezy od praveku po stredovek.

Nás však najviac zaujali novodobé zaseknuté sochy robotických kosačiek. Vypustili ich tu niekoľko a čo je fakt najvtipnejšie je, že chodia úplne hocijako a každá jedna si mapuje celé územie sama. Preto sú všade len línie pokosenej trávy. Polovica z nich len tak stojí lebo je vybitá. Stoja v kopci lebo ho nevedia zdolať a nevedia sa vrátiť do nabíjacej stanice. Proste tam pomaly umierajú.

Na večer sa presúvame do neďalekého tmavého lesa. Sú tu ohniská, hojdačky, altánok a posedy. Niečo ako bratislavské mestské lesy ale bez ľudí. Ideálne miesto na opekačku ak by tu nebol zákaz klásť otvorený oheň. Bez neho to pôsobí strašidelne. Pokocháme sa ešte výhľadom na meander v šere zapadnutého slnka a ideme si do auta pozrieť seriál.

Lithuanian Folk open air museum

Predpovede počasia hlásia škaredé upršané počasie na celý nasledujúci týždeň. V tomto malom nešťastí sa na nás usmialo šťastie, keď sme si ráno mohli pod altánkom v pokoji a v suchu pripraviť kávičku z koťoga. Ako málo stačí k spokojnosti…

Vyberáme sa do 60 km vzdialeného Kaunasu kde chceme okrem iného navštíviť Lithuanian Folk Museum alias skanzen. Pred vstupom vejú vlajky Litvy a Európskej únie. Asi aj tu chcú dať jasne najavo kam Litva patrí. Nám je to jasné aj bez toho, keď platíme klasické európske vstupné.

V open air múzeu sa nachádza takmer desiatka dediniek, každá odzrkadľujúca jedinečnosť konkrétneho regiónu. Nachádza sa tu aj akási hlavná dedinka, ktorá pôsobí ako kulisa z westernového filmu. Každý dom na jaj námestí je iný a vôbec spolu neladia. Sú veľmi nevkusne uložené vedľa seba a aj na detské fuj sa pozerá lepšie.

Každú výstavu kontroluje nejaká babuška. Až začínam chápať výšku toho vstupného, keď musia vyplácať toľko ľudí. Popisky k exponátom sú iba v litovčine ale to je úplne jedno, lebo kvôli zábranám na ne ani nedovidíme. Čo nás tu ale zaujalo a boli to pre nás novinky sú dve veci. Krájač chleba a litovské dreváky – klumpes. Areálom sme sa motkali 8 km a poslednú dedinku sme dokonca vynechali. Tie domčeky sú síce nádherné, ale už sme z toho boli unavení Navyše to zlé počasie…

… ktoré pokračovalo aj poobede. Sotva sme si uvarili obed už sme sa skrývali pred lejakom v aute. Toto nemá zmysel, hovoríme si a pustili sme si radšej ďalší diel seriálu. Asi v polovici lejak zoslabol na dážď. Tak sme sa aspoň presunuli ďalej.

Kaunas a Slavic boys on wall

Zaparkovali sme asi na najdrahšom možnom parkovisku v Kaunase a zaplatili parkovné na 2 hodiny s predpokladom, že v tomto meste bude aspoň čo pozerať. V meste možno, ale v centre takmer nič. Jediná zaujímavosť je pozostatok hradu, ktorý je ako osmina Trakaiského hradu a zopár grafitov na stenách budov. V utíchajúcom daždi sa poberáme spať do mestského lesa uložiť sa k spánku.

Kaunasom pokračujeme nasledujúce ráno. Konkrétne navštevujeme Fort IX kaunaského opevnenia. V samotnej Litve ale aj v Poľsku sa nachádzajú desiatky tehličkových opevnení, no väčšinou je ťažké sa do nich dostať. Najčastejšie slúžia na súkromné podnikanie a ešte častejšie na vojenské účely.

Prechádzame múzeom, ktoré bolo svojho času aj koncentračným táborom. Páči sa nám, že tu okrem toho majú aj múzeum fašizmu a hneď vedľa múzeum okupácie Sovietskym zväzom. No zo všetkého najviac nám imponuje obrovská socialistická socha za múzeom.

V Litve sme mali zostať len 4 dni, nakoniec z toho bol týždeň. Ešte sme sa zastavili na poľsko-litovskej hranici aby sme si uvarili obed. Pri tom ako si varíme nás začali naháňať invazívne bezulitové slimáky. Vyrojili sa na nás z trávy, kde nič nebolo. Ešteže naše jedlá z konzervy sú časovo nenáročné a stačí ich ohriať

SEVERNÉ POĽSKO a konečne aj BALTSKÉ MORE

Cezhraničné šoky

Smerujeme späť do Poľska. Ponáhľame sa. Chceme navštíviť zubriu rezerváciu, tá ma však tie najhoršie možné otváracie hodiny na svete. Od 9-11 a od 16-18. Nestíhame to a už sa pomaly zmierujem s tým, že tie lesné monštrá vypasené trávou neuvidíme. V tom sme ale prešli hranicu a na našich hodinkách sa čas posunul dozadu. V Litve je iný čas ako v Poľsku a tentokrát nám to hrá do karát. Yes! Stihneme to

Ešte pred zubrou stanicou sa zastavujeme v OBI. Potrebujeme kúpiť plynovú bombu na varenie. Cítime sa tu ako doma. Tento rok sme realizovali niekoľko menších prerábiek a v OBI sme boli varení pečení. Tu v Poľsku sa cítime rovnako. Personál nás doviedol až k regály s plynovými bombami a tu nás čakalo nemilé prekvapenie. Nemôžeme veriť tomu čo vidíme. Bomba stojí 19,99… WTF plyn dráhy jak kokaín! A asi tak po 20 sek nám doplo, že to je v poľských zlotých. Ach, tieto cezhraničné šoky. Poľsko je oproti Litve neuveriteľné lacné

Uvidíme zubríky!

Najviac žijúcich jedincov zubra v Európe žije práve v Poľsku. Pred zubrou stanicu prichádzame akurát tesne po otvorení. Vstupné je len 4 zloty, takže necelé euro, no pri tom čo vidíme máme pocit akoby to bolo zadarmo.

Zubor je bylinožravec čomu je ťažko uveriť pri pohľade na jeho rozmery. Je vyšší ako my a dlhý takmer ako naša KIA. Živí sa trávou, lístím, kôrou a dokonca aj machmi a lišajníkmi. Denné spapá až 60 kg potravy a jedenie je jeho hlavná činnosť dňa Vo výbehu máme možnosť zakúpiť si krmivo pre zubrov za 10€. Na bylinožravca dosť drahé, to radšej nakŕmime seba.

Z blízka ich sledujeme ako vykonávajú svoje biologické potreby. Oháňajú sa chvostami a odháňajú muchy, močia a nechávajú sa hladkať od turistov, ale iba niektorých. O moje pohladenie nestoja a radšej ich nechcem dráždiť. Hneď ako sme opustili zubriu stanicu nás na ceste upozorňujú nové značky UWAGA NA ŁOSIE na čo prišla Jankyna spontánna reakcia s iskričkou v oku A UVIDÍME AJ LOSÍKY?

Keď nemáš na Azory, ideš aspoň na Mazury

Na Mazurskej jazernej plošine s nachádza cez 2700 jazier, ktoré vznikli eróziou pri topení ľadovcov, podobne ako jazerá vo Fínsku. V okolí jazier sú super cesty pre motorkárov, výhľady na jazerá, časté zákruty, aleje a pekné scenérie. Našim útočiskom pre návštevu jazier je mestečko Giżycko. Je tu pláž, stánky, kolotoče, reštaurácie a k pomeru ako je tu pekne mi príde, že je tu nepochopiteľné málo ľudí. Asi všetci okrem nás majú na tie Azory. Ono ich je tu dosť ale čakali by sme viac. Možno že sa zľakli predpovedí počasia

Pobrežie jazier si naozaj užívame. Jazerá svojou veľkosťou naozaj pripomínajú more. Cítime sa ako v Chorvátsku až na tú teplotu a množstvo vrstiev, ktoré máme na sebe oblečené.

Aj v Poľsku pokračujeme v tradícii správania pri jazere. Až na rozdiel, že oproti Litve sa nám výrazne zhoršilo počasie. Kempy v okolí jazier majú všetky celkom veľa sťažností na hluk a nočné diskotéky. Náš nie je výnimkou, aj keď hluk ide od vedľa, šíri sa všade. Najhoršie na tom je, že nám púšťajú vypalováky z 80. rokov. Polish disco!

Ráno opäť leje, preto sa z kempu neponáhľame a spod striešky si vychutnávame rannú kávičku a jablkové koláčiky. Chceme začať návštevou pevnosti Boyen aby sme sa aspoň čiastočne skryli pred dažďom. No počas nášho užívania si rannej pohody sa počasie aspoň ako tak umúdrilo. Nie žeby bolo pekné, ale je aspoň použiteľné.

Plavba po Mazurských jazerách

Preto hneď meníme plány a vyberáme sa do prístavu v Giżycku na turistickú plavbu loďou po Mazurskych jazerách. Plavba s názvom 3 jazerá, 3 kanály v 1 hodine stojí len 30 PLN, čo je asi 7€. Veľmi dobrá suma za takýto výlet. Nakoniec sa nazbieralo dosť veľa turistov a museli sme prestúpiť na väčšiu loď

Loďou sa plavíme viac po kanáloch ako jazerách. Jeden z kanálov je dlhý až 2400 m a bol postavaný v 18. storočí. Na chvíľu sa cítim ako v Holandsku. Celú dobu obchádzame pevnosť Boyen, no sprievodca ju ani nespomenie. Z lode ju vôbec nevidno.

Celú dobu plavby nás trápi jedna nepríjemnosť. SLNKO. Áno aj keď prší, trápi nás slnko. Stále si na oči nasadzujeme okuliare a hneď si ich dávame dole. S nimi zle s bez nich ešte horšie. Keď si ich nasadím je všetko tmavé, keď ich dám dole ťahá mi oči. Každopádne takto to je po celú dobu nášho Pobaltského tripu ale teraz voda počas plavby zintenzívňuje jeho silu.

Pevnosť Boyen

Po plavbe sa zastavíme na rýchly obed pričom nás čašník pochváli že máme: “bardzo pjeknu poľštinu” a ďalej na nás pokračuje plynulou poľštinou S poobednou gastrodemenciou ideme do neďalekej pevnosti Boyen, o ktorej sa v areály nedozvedáme absolútne nič! Sú tu síce super urban opustené priestory, kde sem tam v nejakom rohu žije tuberkulóza ale o samotnom objekte sa dozvedáme akurát tak veľké prd. V obrovskom opevnenom objekte, ktorý má na šírku asi trištvrte kilometra sa nachádza niekoľko absolútne nesúvisiacich výstav. Niekedy prechádzame úseky kedy ideme len lesom alebo lúkami so stožiarmi elektrického vedenia a vôbec nemáme pocit žeby sme práve stali na historickej pamiatke. Taktiež sa tu nachádzajú náhodne diery v zemi, čo musí byť pre rodičov s deťmi úplná nočná mora.

Začína sa to sr*ť

Na parkovisku bojujeme s pretrvávajúcou gastrodemenciou. Varíme si už tretiu kávu a v tom sa stala tá najhoršia vec, aká sa vám môže stať keď spíte v aute. Stúpila som do HOVNA! Teraz budú musieť ostať topánky vonku aj napriek dažďu.

Strašidelné situácie dnešného večera pokračujú ďalej. Na našom prespávacom mieste ma na TOITOI -ke napadol pavúk. Ale nie len tak. Vliezol mi priamo do rozkroku! Očividne som narušila jeho pokojný domov v rolke toaletného papiera. Mimochodom, TOITOI-ky na Pobaltí sú prevažne veľmi čisté a nesmradľavé, ale tento malý okupant nás veľmi prekvapil.

V noci začína poriadny lejak. Hluk mohutných kvapiek dopadajúcich na plechovú strechu auta mi ani tak nevadí, ale moje ohovnené topánky budú ráno úplne zvlhnuté. Fuck!

Po niekoľkých minútach silného dažďu zisťujeme, že nám do auta zateká. Cez okenné sieťky nám začala do auta presakovať voda. Dosť veľa vody. Okamžite ich musíme dať dole. Mimo, oblečený len v pyžamku vybieha von do dažďa. Ja zatiaľ hľadám nejakú igelitku kam by sme ich dočasne mohli odložiť, lebo sú úplne celé nasiaknuté vodou. Nuž, nie každý deň sú Vianoce.

Hitlerove bunkre – Wolfsschanze

Vynechávame naše príjemné ranné rituály a na kávu ideme na pumpu. Raňajky jeme v aute. Toto sú nevýhody takejto formy cestovania, ale mohlo by to byť ešte horšie… napríklad necestovať nikam, nemať možnosť cestovať alebo stopovať a nemať ani možnosť skryť sa v aute.

Skoro ráno sa dostávame ku jednému z hlavných útočísk Adolfa Hitlera z čias druhej svetovej vojny – Wolfsschanze alebo po našom Vlčí brloh. Z pomedzi iných útočísk, práve tu Adolf strávil za 2. svetovej vojny najviac času. Súčasne sa na tomto mieste odohral jeden z najznámejších atentátov na Hitlera – Valkýra. Dokopy bolo na Hitlera vykonaných až 40 neúspešných atentátov a tieto bunkre opustil až keď bola Červená armáda len 15 km od neho. Napriek tomu, že o Vlčom brlohu nepriatelia vedeli, nikdy ho nebombardovali. Dôvody prečo naň nikdy nezaútočili nie sú známe.

Berieme si audiosprievodcu a napriek neprestávajúcemu dažďu sa vyberáme prezrieť si bunkre a pozostatky Vlčieho brlohu. Dážď má svoje výhody, nie sú tu takmer žiadny turisti a dodáva to atmosfére vojnových čias. Ale keby zoslabol nesťažovali by sme sa.

Obrovská masa betónu a železa ukrytá v lese pôsobí monumentálne. Veľkosťou nám pripomína stupu Mingun Pahtodawgyi v Mjanmarsku. Všetky bunkre sú obrastené zeleným nasiaknutým machom. Tie najväčšie sú ako matrioška. Je to bunker ukrytý v ďalšom bunkri. Keď Nemci opúšťali Vlčí brloh chceli ich zničiť. Preto použili na každý jeden bunker až 8 ton TNT ale aj tak niektoré z nich iba popraskali. Tomu sa hovorí kvalitná práca Asi dva bunkre sú ešte ako tak zachované a sú sprístupnené. Inak je do ostatných vstup zakázaný aj keby sa do nich potenciálne dalo ísť, ale na to by museli zamestnať viac personálu.

Len taká zaujímavosť na záver, Adolf Hitler nepil alkohol ani kávu, nefajčil a dokonca bol vegetarián

Poľská kuchyňa môže byť chutná iba s dobrým kuchárom

Po prehliadke sme sa vybrali ďalej a cestou sme sa zastavili v potravinách Žabka. Kúpili sme si nealkoholické kávové pivo. Pôvodne sme hľadali medové ale nemali tak sme náhodou našli toto. Je celkom zaujímavé, nie úžasné ale dobré. Vhodné ako darček do práce. Jasné, že potom sme ho už nenašli. Pri kupovaní tohto piva sme boli tak excited, že sme nedali nablokovať jablká a skoro sme ich ukradli Bol to dosť trapas lebo jablká stáli len 27 centov.

Kvôli silnému dažďu sme sa rozhodli odbaviť dnešný obed v reštaurácii. V prvej varili len polievky. Vstúpili sme do druhej, kde nám oznámili, že otvárajú až o 12- tej, čo malo byť o 15 minút. No keď sme sa vrátili dvere boli zamknuté… taký slovenský prístup. Tretí sme vyskúšali kebab, ktorý mal dvere otvorené dokorán, ale keď sme vošli dnu, oznámil nám, že ešte nemá otvorené. Po tom ako sme vyskúšali všetky reštaurácie v tomto mestečku sme sa presunuli do ďalšieho a pokračovali v hľadaní. Štvrtá reštaurácia vyzerala nádejne ale bola plne obsadená. V piatej nebola ani obsluha. A v šiestej sme sa konečne usadili. Nejaká rodinka tu práve oslavovala krštiny, tak veríme, že sa oplatilo hľadať.

Sklamanie však prichádza veľmi rýchlo, už pri pohľade na jedlo. Na stôl nám priniesli pirohy sušené a rebierka tukové  Obed bol odporný a čašníka sa nás naivne pýta či “šmakovalo.” Ani nechceme vedieť ako moc odpornú kávu majú. Radšej sme si v tom neprestávajúcom daždi vytiahli naše koťogo priamo pred grckovou reštauráciou aby sme mali dnes aspoň niečo dobré.

Hrad Malbork

Po fakt odpornom obede si chceme napraviť chuť ale nie je kde a čím. Radšej pokračujeme v niekoľkohodinovej ceste do mesta Malbork, kde sa nachádza najväčší tehličkový hrad na svete. Vyzerá ako Trakajský hrad v poľskej verzií, ktorý odpovedá veľkosti krajiny. No keď zisťujeme šialené ceny za parkovanie či použitie WC, máme pocit, že sme v Bojniciach. Výhodou je, že v cene vstupného máme aspoň audiosprievodcu a dokonca v českom jazyku. Konečne bude prehliadka trochu pohodlnejšia

Na hrade Malbork naozaj nadobúdame pocit stredoveku a je to jedno z tých NAJ miest aké sme na Pobaltí navštívili

Ako aj inde na Pobaltí aj v Malborku predávajú zmrzlinu na každom kroku, napriek tomu, že tu je tak 60 slnečných dní v roku. Dokonca aj brigádnička má na hlave zmrzlinu.

Gdańsk a kávička pri bezdomovcoch

Cestou do Gdańsku vyhliadame z auta losíky. Dopravné značky na ne upozorňujú, tak tomu aspoň chceme dať šancu a sledujeme okolie. Asi nikoho neprekvapí, že neúspešne. To je akoby ste na Slovensku začali z diaľnice vyhliadať či náhodou neuvidíte medveďa

Stále prší a Mimove nepremokavé Salomony to už nezvládajú. Odliepa sa mu podrážka takže to nezachráni ani impregnácia. Takže namiesto pozerania mesta ideme na nákupy. Nákupy končia veľmi rýchlo, ale aspoň sme tak našli lacnejší parking

Keď vstupujeme do centra Gdańsku cez Zlatú bránu, je nám hneď jasné, že toto je najkrajšie mesto Pobaltia v akom sme sa ocitli. Zdobené fasády v klasickom pobaltskom štýle nás nútia mať neustále vykrútený krk dohora. Prechádzať by sa tu dalo večnosť, chodíme hore dole po paralelných uliciach a stále nám nie je dosť. Jediné čo nás neustále vyrušuje sú otravné osy, ale ani zďaleka nie sme jediný do ktorých by si chceli pichnúť.

V Bazilike Márie Panny vybiehame na vyhliadku na streche kostola. Zdolávame prekliatych 400 schodov, ktoré vedú ponad kupoly chrámu a cez temnú gotickú vežu v ktorej si pomaly zvykáme na pach vtáčieho trusu. Dôvod mať rúško na tvári teraz naberá úplne nový význam Z nejakého nejasného dôvodu sa všetci pozerajú na iné strany ako je centrum. O to lepšie pre nás, nemusíme sa dobíjať k zábradliu lakťami.

Na obed sme si dali kebab wolowinovi (teľací) a potom pokračovali bezcieľnym prechádzaním sa po meste. Keď si konečne chceme sadnúť, uvedomíme si, že v celom centre Gdańsku sme nevideli jedinú lavičku. Tak si našu kávičku, spolu s keksíkmi vychutnávame tesne za hradbami pri nevkusnom parkovisku. Hneď vedľa nás sedí skupinka bezdomovcov. Rozumieme im každé tretie slovo – kurva

Na severe Poľska sa nás domáci často pýtajú odkiaľ sme. Akoby boli prekvapení, že do Poľska príde niekto na dovolenku. To by aspoň dávalo zmysel, prečo je drvivá väčšina všetkého iba v poľštine. Aspoň, že im čo to rozumieme, aj keď mám pocit, že tým bezdomovcom som rozumela najviac.

Po dvoch týždňoch na Pobaltí konečne aj Baltské more

Po intenzívnej obhliadke Gdańsku smerujeme k opevneniu Wisłoujście. Asi 3x sme zle odbočilia a navigácia nás poslala po nejakej horšej ceste, kde sme čo to málo museli prebrodiť. Nakoniec sme sa sem predsa dostali a hádaj čo! Mali deň zatvorených dverí. Pecka! Takže sme nasadli späť do auta a pobrali sa ešte kúsok ďalej na Westerplatte.

Po 2 týždňoch pobaltského tripu sme sa konečne dostali aj k Baltskému moru. Sľúbili sme si, že hore pri socialistickom pamätníku Westerplatte si spravíme sqatovaciu fotku. Ale hovno z toho, lebo okrem silného vetra sa musel pridať aj dážď a ako môj bývalí kolega hovorí – pršalo horizontálne.

SHIT story of Baltic trip

Už dva dni sme v husto obývaných aglomeráciách. Je mi to nesympatické a tak presviedčam Mima aby sme ďalšiu noc išli spať opäť do auta aj napriek silným dažďom. Smerujeme na sever k Slowinskemu parku narodowemu a cestou spíme pri peknom jazere s mólom. Máme tu dokonca dve úplne čisté TOITOI-ky. V predstavách sa už teším na pohodové raňajky na móle a kávičku v ruke. Je tu fakt krásne

V noci nakoniec nepršalo a celkovo sa začalo počasie zlepšovať. Budíme sa v aute a tešíme sa na koláčiky. Parkovisko je prázdne a tak si hovoríme, že sa nemáme kam ponáhľať. Ešte chvíľu sa mrvíme v spacákoch a v tom príde údržba sanitných toaliet. Chlapi pobehujú s hadicou, čo nechápeme. Večer boli predsa úplne čisté. No nevadí, ešte chvíľu počkáme a zaľahneme na ďalšie dve minúty. A to bola chyba. Keď sme sa o dve minúty pozreli von z okna, chlapi už mali obidve TOITOI-ky naložené na svojej dodávke a odchádzali s nimi preč. Oni nám ukradli naše hajzle!

Zlý sen! Naivné predstavy ako si ráno na móle vychutnáme raňajky sú fuč. Biologické potreby sú prednejšie ako romantika!

Slowiński park narodowy

Po improvizovanom rané sa ocitáme v Slowińskom parku narodowom, ktorého názov sme nepochopili a ani sa nám nepodarilo zistiť prečo sa tak nazýva. Musíme zaplatiť celkom dosť veľa poplatkov. Parking, vstupné do národného parku (to by sme mohli začať vyberať aj na Slovensku) a aj elektrobus, ktorý nás dovedie k najväčšej atrakcií národného parku a tou je pohyblivá duna Łącką. Tá je vzdialená ešte 5 km od parkoviska. Ono to zase nie je taká hlúposť nepúšťať všetkých až k dune, ktorá sa pohybuje. Minimálne by každých pár rokov museli vystavať nové parkovisko o kúsok ďalej. Takto môžu poskytnúť prácu množstvu ľudí z okolia. A v sychravé dni ako je tento je tu personálu viac ako návštevníkov. Super!

K dune Łącką sa dá dostať aj bicyklom ale za parking bicykla pri dune si poriadne priplatíš. Za opretie bicykla o drevené laty sa platí 10 zloty, čo je asi 2,50€. Alternatívou k elektobusu je iba pešia chôdza. Dokonca s elektrokolobežkou je sem vstup zakázaný. Inak by bolo rýchlo po biznise

Najvyššia pohyblivá duna v národnom parku sa pohybuje rýchlosťou 5-10 metrov za rok a je pomenovaná podľa dediny, ktorú kedysi zasypala – Łącką. V tom sa zamýšľame či sa vôbec dá poistiť si dom voči zasypaniu piesočnou dunou? Isté však je, že keby takto zasypalo skládku odpadu, nikomu by to nevadilo. Dokonca by si niektorí povedali: “A problém sa vyriešil sám.”

Keď vystúpime z autobusu začneme stúpať na dunu. Je to len pár metrov a z ničoho nič sa nám naskytne neuveriteľný pohľad. Po daždi je piesok uťapkaný a sledujeme ako suchý piesok prúdi a plazí sa ponad dočasne spevnený povrch. Sledujeme tie najjednoduchšie zemské procesy a je to také jednoduché a krásne

Opäť sa dostávame na pláž k Baltskému moru. Veľa ďalších možností kam ísť nám už neostáva. Ideme na vrchol duny kde strašne fučí a v duchu si spievam pesničku – hlava, ramená, kolená, palce, oči, uši, ústa, nos. Všade tam mám totižto piesok. Ale aspoň, že sa nedostal do všetkých otvorov.

Vraciame sa späť. Na lavičkách, na ktoré si sadne asi naozaj každý jeden turista, si vysypávame piesok od všadiaľ. Ako najväčší retardi sme ostali v teniskách, pritom som celú tú dobu vláčika sandále, žabky aj topánky do vody. V mysli spisujeme škodové udalosti, ktoré napáchal piesok. Mimovi sa dostal aj do fotobatohu :/

V Poľsku sme na droge každý deň

Na to aké boli predpovede počasia to bolo úplne super! Dokonca sme si po týždni pustili klimatizáciu v aute. Na ceste stále stretávame srandovné nápisy, ktorým síce rozumieme ale aj tak sa bavíme. Napríklad Kontrola drogowa = cestná kontrola alebo Energia na droge = energia na cestu 

Klif Orlowo a vrabčeky Mekdonaldove

Po návšteve Slowińskeho parku narodoweho sa začíname poberať smerom na juh a zahajujeme cestu/drogu späť na Slovensko. Zdržiavanie sa v nekonečných zápchach širokej aglomerácie Gdańsku. Ideme sa pozrieť ešte na jednu zaujímavosť a to útes Klif Orlowo, kúsok od ktorého sa nachádza dlhé mólo, podobné ako v Sopote.

Obchádzame stánky s jedlom a smerujeme k tak trochu blatovému útesu. Pod ním sa fotí svadobný pár, tak sa im snažíme nezavadzať v záberoch a utekáme pod útes. Tam nás pre zmenu začali naháňať morské vlnky. Nie sme jediný. Utekať pred nimi je celkom zábava. Hlavne keď im unikáme len na tesno

Asi z únavy alebo len slepoty zrazu vidím tuleňa. Vieme, že sa tu môžu vyskytovať, no netušili sme, že naozaj budeme mať príležitosť ich vidieť. Milanko mení objektív a ja sa pomaličky približujem tak, aby som ho nevyrušila. Som už celkom blízko a nehýbe sa. OMG, nie! To je trapas! Je to len kus tmavého dreva, ktoré má rozplesknutý tvar ako tuleň. Zase márna radosť

Na móle stretávame ďalšiu nevestu. Opäť sa im snažíme vyhnúť nech nás svadobný fotograf nemusí odstraňovať. Sadli sme si na lavičku a vytiahli pochúťku s názvom MonsterManch. Pomaly sme ešte nestihli ani ochutnať a už sa okolo nás zhromaždila vyše desiatka malých vrabcov. Prilietajú nám až k ústam a tak sa s nimi naťahujeme o chrumkavých Monsterkov.

Spanie na platenej autostrade

Nabiehame na diaľničný úsek, ktorý je spoplatnený a ku večeru sa zastavujeme na jednej z mnoha čerpacích staníc kvôli sprche. Zastali sme zrovna na pumpe Shell, kde sa dozvedáme, že sprchu môžeme použiť zadarmo. Len musíme odovzdať naše kľúče od auta ako zálohu, aby sme omylom neodišli s kľúčom od spŕch OK, nemáme s tým problém, lebo jeden z nás by aj tak zostal v aute strážiť fototechniku.

Na odpočívadle za pumpou ostávame aj na noc. Chceme zistiť, čo nám povedia keď budeme opúšťať diaľnicu po tak dlhej dobe. Na lístku z mýtnice je napísané, že lístok je platný 48 hodín.

Ráno, keď opúšťame 140 km dlhý spoplatnených úsek diaľnice, čakáme na reakciu personálu. Panej v okienku podávame deň starý lístok. Je trochu zmätená a pýta sa: “Pan pšišel s autostrady?” Tak odpovedá Mimo a bez ďalších otázok platí mýtne.

Toruń, keďže kostolov stále nebolo dosť

Ale už naozaj posledná (turistická) zastávka pri našej ceste späť. Zastavujeme sa v meste Toruń, ktoré je po ceste. Po návšteve Gdańsku vlastne nechápem čo tu robíme. V meste sú samé kostoly a prechádzame od jedného k druhému. Deťom dnes začal školský rok (nepríjemné), takže po meste pobehujú samí vyobliekaní adolescenti. Navštevujeme aj zrúcaninu torunského hradu, v rámci ktorého nás zaujala výstava mučiacich nástrojov a mučiacich masiek. Štyri z nich pripomínajú masky skupiny Slipknot z roku 1999.

Zo samotného mesta až taký exited nie sme. Výhľad na samotné mesto z opačnej strany rieky je omnoho krajší.

Posledná úloha – zohnať piwo medowe

Našou poslednou úlohou je zohnať medové pivo. Prekvapivo na severe Poľska ho nie je také ľahké zohnať ako na juhu. Navštevujeme prvú Biedronku (potraviny) kde mali len 5 ks. Zobrala som všetky a pri pokladni si ma niekoľkokrát premerali pohľadom. Päť kusov nám nestačí. Chcem ho zobrať aj do práce a mám sedem kolegov. Hľadáme ďalšiu Biedronku kde majú až 7 kusov. Beriem ich v škatuli a staviam sa do radu. V tom príde podgurážený Poliak vo flanelovej košeli s fľaštičkou tvrdého v ruke a postaví sa predo mňa (bolo tam dosť miesta kvôli dvojmetrovým odstupom) a keď sa obzrel pochopil že sa predbehol. Ale bol zlatý a pustil ma pred seba iba preto lebo videl, že v ruke držím škatuľu plnú piva (tekutý chléb) a pozrel na mňa s pohľadom hovoriacim: Máš môj rešpekt!

Čadca, uvidíme babičku

Cestou domov sa zastavujeme v domove dôchodcov u babičky. Spoznáva nás. Asi aj preto, že sme jej doniesli našu svadobnú fotografiu aby nás mala na pamäti. Spokojne si užívala slnečné lúče na tvári v prítomnosti niekoho, kto má o ňu záujem. Pochopiteľne, naša pobaltská cesta ju vôbec nezaujíma, ale teší sa, že sme sa pomodlili v Czestochowej

Tento trip bol úplne iný ako všetky doterajšie. Výrazne pokojnejší a pomalší, pretkávaný drobnými zážitkami. Samotné miesta, ktoré sme navštívili boli síce pekné, no to čo bolo na Pobaltí najkrajšie boli lesy a jazerá. Na záver môžem už len dodať: DPC, zajtra opäť práca!

The post CESTOPIS: Pobaltská cesta so spaním v aute appeared first on TripLovers.

Že je Švajčiarsko krásna krajina sme vedeli aj bez toho aby sme ju predtým navštívili. Ale že je až tak krásna sme netušili. Aj keď Švajčiarsko nie je príliš o pamiatkach ale skôr o alpskej prírode, stále nás tu príjemne prekvapovali rozprávkové mestečká. Za 9-dňový roadtrip po krajine sme každý deň zažívali nové a nové úžasné miesta. Mnohé z nich zadarmo. Poď sa inšpirovať

Obsah:

• TOP 20 miest na ideálny švajčiarsky roadtrip itinerár
  1. Mestečko Stein am Rhein
  2. Pevnosť Munot
  3. Rýnske vodopády
  4. Zürich
  5. Luzern
  6. Fribourg
  7. Magdalena Einsiedelei – kláštor v skale
  8. Bern
  9. Thun
  10. Jazero Thunersee
  11. Lauterbrunnen
  12. Roklina Trümmelbachfälle
  13. St. Beatus Caves
  14. Aareschlucht – roklina rieky Aare
  15. Goms Hängebrücke
  16. Zermatt
      • Do Zermattu jedine vlakom
  17. Priehrada Mattmark Strausee
  18. Brig
  19. Bettmerhorn a výhľad na ľadovec Aletsch
  20. Švajčiarske horské priesmyky
      • Grimsel Pass
      • Furka Pass
      • Gotthard Pass
      • Klausen Pass

TOP 20 miest na ideálny švajčiarsky roadtrip itinerár

Na roadtrip po Švajčiarsku sme mali 9 dní aj s cestou. Teda na objavovanie samotného Švajčiarska sme mali presne týždeň. Nasledujúcich 20 najkrajších zastávok našej cesty je uvedených v chronologickom poradí, pretože urobiť poradie tých najkrajších miest vo Švajčiarsku by bol sakra problém  Niektoré miesta nám zabrali len chvíľku, ale niektoré aj celý deň. V článku sa o jednotlivých zaujímavostiach dočítaš viac

1) Mestečko Stein am Rhein

Náš roadtrip po Švajčiarsku sme započali na švajčiarko-nemeckom pohraničí, v mestečku Stein am Rhein. V 11. storočí to bola malebná rybárska dedinka na rieke Rýn. Stredoveká časť mesta si zachovala pôvodný vzhľad, aj keď je trošku pretvorené pre potreby moderného obyvateľstva.

Dnes je tu pešia zóna obklopená stredovekými budovami pomaľovaných freskami. Maľovanými stenami, mozaikami a architektúrou by sa Stein am Rhein dal nazvať aj švajčiarsky Colmar. Aj keď je centrum mestečka malinké, vstrebávať to najkrajšie umenie zo stien stredovekých domčekov by sa dalo aj hodiny

2) Pevnosť Munot

Pevnosť Munot vo švajčiarskom meste Schaffhausen sa nachádza len kúsok od Stein am Rhein a je to ideálne miesto kam si urobiť ďalší výlet. Pôvodne bola pevnosť hradom zo 16. storočia, no neskôr sa z nej stala impozantná kruhová pevnosť, na ktorej nádvorí bol vysadený vinohrad. Práve tento vinohrad ešte viac pripomína francúzske Alsasko.

3) Rýnske vodopády

Rýnske vodopády sú prietokom najväčšie vodopády v Európe, no ich výška nie je žiadnym spôsobom impozantná. Dosť veľa sa dá vidieť aj zadarmo, no najlepší zážitok prináša až plavba loďou k vodopádom. Existujú 4 rôzne výlety loďkou. Ten najkratší, najlacnejší (6 CHF) a najpožadovanejší ťa zoberie len na vyhliadku uprostred vodopádu.

4) Zürich

Parking v centre Zürichu je možný iba na 2 hodiny, čo ti v podstate na obhliadku centra stačí. V nedeľu je parkovanie zadarmo.

Najkrajšia je oblasť pri rieke Rýn, ale tie najkrajšie budovy sa podľa mňa nachádzajú tesne za centrom Zürichu. Tie nápadne pripomínajú naše bratislavské vily na Palisádach  Zürich je považovaný za jedno z NAJ miest vo Švajčiarsku, ale osobne nás veľmi neohúril. Ak vo Švajčiarsku nemáš dostatok času a potrebuješ niečo vynechať, tak podľa mňa je na to vhodný akurát Zürich.

5) Luzern

Presný opak platí o Luzerne. Toto veľkomesto rozhodne treba navštíviť! Treba však počítať s tým, že tu bude ďaleko viac turistov ako v ostatných švajčiarskych mestách. O jeho návštevnosti svedčí aj platený parking počas nedele. Parkovné sa pohybuje okolo 0,50 CHF/15 min, pričom sa dá nájsť lacnejšie, ale aj drahšie parkovanie.

Najikonickejšou pamiatkou Luzernu je Kapellbrücke (kaplnkový most) s kamennou vežou Wasserturm. Je to najdlhší krytý drevený most v Európe a je súčasťou severného opevnenia Luzernu. Mali sme akurát smolu a mesto sme navštívili v čase záplav, takže sme sa na most nedostali. Rovnako sme sa nedostali ani na drevený most Spreuerbrücke na druhej strane centra.

Pamiatka, ktorú v Luzerne určite odporúčam navštíviť je mestská hradba Museggmauer. Pre turistov sú bezplatne sprístupnené tri veže (Schirmerturm, Zeitturm, Wachtturm) a hradby medzi nimi. Je odtiaľto pekný výhľad na centrum Luzernu, jazero Luzernersee a v prípade dobrého počasia aj na Mount Pilatus.

6) Fribourg

Mestečko Fribourg je ponorené v pieskovcových útesoch meandrujúcej rieky Sarine. Má historickú atmosféru, ktorú zvýrazňuje sila rieky a toto mesto priam dýcha stredovekom.

Na vrchole mesta sa týči gotická katedrála so špecifickou vežou. Domy sú postavené na útese a sú nalepené na seba a na nich sú zavesené drevené balkóny. Celá táto panoráma veľmi pripomína španielsku Gironu. Do katedrály sme vstúpili v čase večernej omše vo francúzštine.

Z opačnej strany rieky sa nachádza kaplnka s výhľadom na historické centrum. Vidno z nej pozostatky opevnenia mesta a strážne veže, ktoré sa rozliezajú po svahoch na obidvoch brehoch rieky.

Meandre sú prepojené najrôznejšími mostami. Drevený most, obrovský viadukt, závesný most, 2 kamenné mosty a jeden bungee most. Človek má čo robiť aby ich všetky obišiel. Z Fribourgu si veľa rovných úsekov nepamätám

7) Magdalena Einsiedelei – kláštor v skale

Fribourg ponúka ešte jedno stredoveké tajomstvo za mestom. Je ňou opustený kláštor Magdalena Einsiedelei s kostolom vytesaným do pieskovca. Prvé záznamy o tomto mieste sú z 15. storočia, kedy kamenné príbytky slúžili ako pustovňa pre duchovných.

Prehliadku si môžeš urobiť sám, nie je tu nikto, kto by vyberal vstupné, alebo robil prehliadky. Chodí sem málinko ľudí a pre zahraničných turistov je toto miesto neznáme. Otvára sa vraj až od 9:00 ráno, ale boli sme tu už o 8:30 ráno a bolo otvorené

8) Bern

V Berne sme zaparkovali pri samom centre. Cena parkovného je rovnaká (2,20 CHF/hodina) v celom Berne, takže sa oplatí prísť čo najbližšie

Bern je hlavným mestom Švajčiarska. Sídli tu parlament, za ktorým sa nachádza najúžasnejšia živá fontána! Fontána, v ktorej môžu behať malé deti a osviežiť sa v horúcich letných dňoch Pre rodičov sa tu nachádzajú lavičky, kde môžu svojim deťom postrážiť veci a pokojne dozerať na deťúrence

Centrum Bernu pôsobí jednoliato. Všetky budovy sú si veľmi podobné. Čo je však zarážajúce je, že pieskovcové steny sú také čisté akoby ich wapkovali každý rok. Ráz hlavnej ulice dotvárajú vanúce vlajky Švajčiarska a všetkých švajčiarskych kantónov. Majú dokonalejšie upnutie ako bežné vlajky na stožiaroch a dokážu tak viať omnoho krajšie

Najdominantnejšia pamiatka Bernu sa týči 100 metrov nad mestom. Je ňou katedrála Berner Münster, gotický chrám s prázdnymi priestormi vo vnútri. Neviem prečo, ale interiéry božích stánkov vo Švajčiarsku na mňa pôsobia akosi prázdne a nevýrazne. Vedľa katedrály sa nachádza vyhliadková plošina Münsterplattform, kde okrem výhľadu na rieku Aare môžeš hrať ping pong

Centrum Bernu sa nachádza v meandri rieky Aage, ktorá ohraničuje centrum so zaujímavým tvarom Najlepší výhľad na mesto je z Kirchenfeldbrücke. V rieke Aare sme sa chceli aj kúpať, lebo v Berne má táto rieka slabší tok a breh je prispôsobený pre vstup do vody. Príjemné letné kúpanie nám však prekazili záplavy, ktoré znemožnili bezpečné plávanie v rieke

9) Thun

Malebné mestečko Thun sa nachádza takmer na brehu jazera Thunersee. Je to niečo ako mini Luzern, v ktorom sa skompaktnela krása na menšej ploche. Je tu výrazne menej turistov ako vo veľkomestách.

Nachádza sa tu aj snehovobiely hrad Schloss Thun z 12. storočia, ktorý vyzerá ako bratislavský, len vytiahnutý do výšky. Vyníma sa na kopci a krajší pohľad je naň ako z neho. Ak by si sa ale rozhodol ísť hore, môžeš bezplatne použiť výťahy v kopci, ktoré spájajú podzemné parkovisko s hradom Nad mestečkom sa týči aj reformovaný kostol Stadkirche Thun, ktorého veža sa dochovala ešte zo stredoveku.

10) Jazero Thunersee

Jazero Thunersee je pomenované podľa mestečka Thun. Parkoviská v jeho okolí sú spoplatnené väčšinou od 8-mej do 19-tej hodiny a na väčšine je zakázané nočné kempovanie alebo nočné parkovanie.

My sme však našli jedno malé parkovisko hneď pri jazere aj s toaletami (GPS), kde je povolené aj nočné kempovanie. Celkovo to bolo najkrajšie miesto na spanie aké sme počas výletu po Švajčiarsku mali. A ako bonus krásny výhľad na zasnežené Alpy

Vo švajčiarskych jazerách sa dá aj kúpať. Švajčiari sa dokonca kúpu aj v ľadovcových plesách Do jazera Thunersee je dobrý, väčšinou kamenistý prístup. Miestami sa nachádzajú aj schody do vody s madlom, ale to je skôr výnimočné. Počas júla, kedy sme Švajčiarsko navštívili, bola voda použiteľná no pre “rozmaznanejšie” typy by to mohla byť studená

11) Lauterbrunnen

Lauterbrunnen je dedinka, ktorú z fotografií pozná asi každý, kto sa rozhodne Švajčiarsko navštíviť. Nachádza sa medzi dvoma kamennými stenami, z ktorých steká voda asi v 10 rôznych vodopádoch.

Ten najikonickejší vodopád Staubbachfall sa nachádza takmer na konci dediny Lauterbrunnen. Dá sa k nemu vyjsť cez tunelíky a schody. Je to len kúsok, takže to zvládajú aj malé deti. Určite treba ísť, dostaneš sa za vodopád, takže trošku zmokneš, ale budeš mať brutálny zážitok

12) Roklina Trümmelbachfälle

Roklina Trümmelbachfälle sa nachádza len 3 km za dedinkou Lauterbrunnen. Parkovné je zadarmo, ale vstupné do rokliny je 12 CHF (11,50€), čo je pomerne veľa. Ale osobne bola pre nás táto roklina jedným z najväčších zážitkov zo Švajčiarska

V rokline sa nachádza hneď niekoľko vodopádov a k tým najkrajším sa môžeš vyviesť výťahom v skale, ktorý je v cene vstupného. Ďalej môžeš pokračovať smerom do útrob rokliny, ktorá je v tomto prípade skôr jaskyňou ako roklinou. Je tu poriadne chladno a niektorí sporne odetí turisti sa kvôli chladu otáčali. Voda z vodopádov hučí tak strašne silno, že sme sa vzájomne nepočuli ale zanechalo to v nás impozantný dojem. Za tých 12 CHF to naozaj stálo

13) St. Beatus Caves

Legenda hovorí, že v stredoveku žil v jaskyniach nad jazerom Thunersee drak, ktorý vedel chŕliť oheň. Svätý Beatus sa s ním stretol a vzýval Najsvätejšiu Trojicu. Na to drak utiekol a utopil sa v jazere Thunersee. Svätý Beatus si v jaskyni postavil svoju pustovňu a žil tam až do svojej smrti.

Toto miesto má okrem prírodnej hodnoty aj náboženskú a dokonca tadeto vedie aj jedna z mnohých ciest do Santiaga de Compostela. Vstupné do jaskyne je naozaj vysoké, až 18 CHF (17,20 €) a parking 3 CHF (2,90 €) na 4 hodiny. Nás oslovil najmä vstup do jaskyne, z ktorého vyteká niekoľko metrov kubických vody a vytvára prenádherný vodopád.

14) Aareschlucht – roklina rieky Aare

Rieka Aare je významným švajčiarskym tokom, ktorý každú chvíľu tečie na inú svetovú stranu. Len 15 km za jej prameňom je to už poriadna dravá rieka, ktorá si prerezáva vlastnú cestu.

Do rokliny Aareschlucht sa dá vstúpiť z obidvoch strán. Parkovanie je bezplatné, no vstupné je 10 CHF (9,60 €) na osobu.

Vysokánske skaly a chodník zavesený na stene veľmi pripomína španielsky Caminito del Rey. Unikátnosťou rokliny je prítok v podobe vodopádu dopadajúceho rovno do rieky Aare Návštevu tejto rokliny taktiež veľmi odporúčame, aj keď Trümmelbachfälle na nás rozhodne zanechala väčší dojem

15) Goms Hängebrücke

Z dedinky Mühlebach vedie ponad rieku Rhône závesný most. Oproti ostatným závesným mostom vo Švajčiarsku je tento veľmi ľahko dostupný. Auto môžeš nechať na bezplatnom parkovisku v Mühlebachu, alebo na platenom parkovisku pri hlavnej ceste. Vstupné na most sa neplatí, most slúži ako bežná komunikačná trasa

Závesný most vedie ponad vysoké ihličnany a hlučnú rieku s čistou vodou čo jemné pripomína divokú prírodu Kanady. Most je poriadne dlhý a každý jedinec na moste svojimi pohybmi ovplyvňuje kývanie sa mosta. Pre slabšie povahy alebo deti to môže byť nepríjemné, ale súčasne to vie byť super atrakcia

16) Zermatt

Zermatt je jedna z najpopulárnejších destinácii vo Švajčiarsku. Aj keď sa tu nenachádzajú žiadne konkrétne pamiatky, ľudia sem cestujú za majestátnou a ikonickou horou Matternhorn. Tá dosiahla svoj mimoriadny vzhľad strmých kamenných stien obrusovaním ľadovcov.

Veľa ľudí si mylne myslí, že práve Matternhorn bol inšpiráciou pre netypický tvar čokolády Toblerone. Pravda však je, že hora Matternhorn sa na obaloch tejto čokolády objavila až po vyše 70-tich rokoch jej existencie.

Najkrajší výhľad na Matternhorn je od jazera Stellisee, prípadne od menšieho jazierka Leisee. Dá sa k ním dostať lanovkou, ale my sme sa vybrali pešo. Vybrali sme si najpriamočiarejšiu a súčasne najstrmšiu cestu hore. Odmenou nám boli upišťaní spoločníci – svište, ku ktorým sme sa dostali len na 3 metre

Ešte v Zermatte sme našťastie urobili jednu fotku Matternhornu. Pričom som si neodpustila poznamenať, že z hora tá fotografia bude rozhodne krajšia. Samozrejme, mohla by byť, kebyže dovtedy neprídu oblaky a nezakryjú celý Matternhorn

Späť sme sa vybrali omnoho krajšou trasou cez drevené usadlosti s kamennými strechami a cez pasienky plné lúčnych kvetov.

Ak nemáš v pláne turistiku a z Zermattu ťa láka iba ako drevená dedinka, tak sem radšej nechoď. V samotnom Zermatte sa takýchto pôvodných drevených domčekov nachádza veľmi málo a vo väčšine prípadoch stoja pri prerastených murovaných hoteloch a nepôsobí to vôbec pekne. Ak chceš vidieť len drevené dedinky tak takýto charakter má mnoho dediniek v okolí. Ďaleko krajšie sú napr. Geimen, Betten, Ernen, Selkingen, Biel alebo Münster

Do Zermattu jedine vlakom

Autom sa do Zermattu nedostaneš, treba použiť vlak, prípadne bicykel ak máš. Auto môžeš nechať v parkovacom dome (10-18 CHF) v najbližšej dedine Täsch. Vlak chodí každých 30 minút a obojsmerná cesta stojí 16,40 CHF (15,70 €).

My sme sa obabrali a zaparkovali síce zadarmo o dve dediny skôr (+8 km) ale za obojsmernú cestu vlakom sme zaplatili až 38,80 CHF (37 €) na osobu. Týmto spôsobom sme sa obabrali o skoro 33 CHF (31,50 €). Jazdenie verejnou dopravou je vo Švajčiarsku ruinujúce, ale stále strašne EKO.

17) Priehrada Mattmark Strausee

Po návšteve Zermattu nám zostalo ešte troška času, a tak sme neplánovane odbočili do vedľajšej doliny a zamierili na jej koniec. Či to bude dobrý spôsob ako “zabiť čas” sme netušili. Asi hlavne preto neplánovanie to bolo jedno z tých najkrajších miest vo Švajčiarsku. Vlastne ani nebolo miesto vo Švajčiarsku kde by sa nám nepáčilo

Celá oblasť pripomína Kanadu, ktorú zatiaľ poznáme iba z fotografií. Vysokými ihličnanmi, horami, tyrkysovou farbou vody, hučiacim vodopádom a úžasnými pohľadmi do doliny. Priehrada sa nachádza v nadmorskej výške okolo 2200 m n. m., a aj keď bola našim cieľom, nebola tým hlavným divadlom

Šoférov potešia aj serpentíny pri stúpaní k priehrade. Hneď pod priehradou sa nachádza parkovisko s parkovaným 1 CHF/hodina. Jedna hodina je akurát tak čas aby si prešiel telo hrádze tam a naspäť a pokochal sa krásnymi výhľadmi na všetky strany

18) Brig

V mestečku Brig sa nachádza fotogenický zámok Stockalperschloss so záhradami a trávnikom ako stvoreným na vylihovanie. Do zámku sme sa nedostali lebo na nádvorí práve prebiehal nácvik “švajčiarskej spartakiády” bubeníkov a trubkárov.

19) Bettmerhorn a výhľad na ľadovec Aletsch

Výlet k ľadovcu Aletsch je ten najlepší tip na výlet vo Švajčiarsku aký ti môžeme dať Aj keď to nebolo lacné, išlo o najlepší pomer vynaloženej námahy, zážitku a ceny Okrem výhľadu na najväčší ľadovec v Alpách tu však môžeš zažiť aj drevené horské dedinky, alpské pasienky, kravičky či výhľady do širokého okolia

Asi ťa neprekvapí, že najväčší ľadovec v Alpách vyteká spod jedného z najznámejších štítov vo Švajčiarsku, spod vrcholu Jungfrau. Ľadovec Aletsch sa nachádza v bočnej doline medzi spojnicou dvoch významných turistických atrakcií vo Švajčiarsku, Zermattom a Furka passom. Takže je dosť po ceste väčšiny turistov

Východiskovým bodom pre návštevu ľadovca Aletsch je obrovské parkovisko pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten. Tu sa nachádza stanica lanovky, ktorou môžeš pokračovať na vyhliadku k ľadovcu. Lanovky hore-dole pod vrchol Bettmerhorn odkiaľ je najlepší výhľad na ľadovec Aletsch stoja 50 CHF (46 €) na osobu, no dá sa to aj trošku nakombinovať Ak ťa to zaujíma prečítaj si aj článok: Najlepšie investované peniaze vo Švajčiarsku – ľadovec Aletsch

20) Švajčiarske horské priesmyky

Počas nášho roadtripu po Švajčiarsku sme sa potrebovali niekoľkokrát presunúť aj cez alpské horské prechody. Celkovo sme prešli 4 horské priesmyky, z toho 3 vysokohorské a 1 pasienkového charakteru.

Na každom horskom priechode sa vždy na vrchole nachádzajú parkoviská, niekedy aj toalety no hlavne nádherné výhľady na prírodné scenérie Álp. V okolí týchto priesmykov sa to vždy zahustí motorkármi a niet sa čomu diviť Alpské priesmyky lákajú aj na kvantá serpentín a kvalitné cesty. Na vrcholoch často fúka a v slnečných dňoch môže byť problém nájsť parkovanie.

Grimsel Pass (2164 m n. m.)

Grimsel Pass z každej strany obkolesujú zasnežené štíty Álp. Na obidvoch stranách priesmyku sa nachádzajú jazerá, takže scenérie hôr sa v jazerách odrážajú ako zrkadlo. Na vrchole sa nachádza malý kostolík, ktorý má trošku alternatívny vzhľad. Jankina prvá reakcia pri pohľade naň bola: Tam sú záchody!

Furka Pass (2429 m n. m.)

Z troch vysokohorských priechodov, ktoré sme navštívili bol pre nás Furka Pass tým najkrajším. Je tu však jedna nevýhoda, v porovnaní s inými priechodmi je tu pomerne málo parkovísk popri ceste.

Gotthard Pass (2106 m n. m.)

Z Gotthard Passu sme prešli iba jednu časť, ktorá bola pre nás iba neustálym klesaním. Na tejto ceste sme našli jedno zaujímavé miesto, roklinu Schöllenen, za mestečkom Andermatt. Dá sa tu na 45 minút zaparkovať zadarmo, čo na tento miniokruh úplne stačí.

Na malom úseku sa nachádza zhluk viacerých zaujímavostí – sovietsky pamätník, vojenský tunel, vodopád a Teufelsbrücke, teda diablov most. Legenda hovorí, že tento most postavil diabol po dohode s ľuďmi. Odmenou za ťažkú prácu mu mala byť duša prvého tvora, ktorý prejde po moste. Domáci však nechali ako prvého po moste prejsť psa a diabla rozhnevali. Ten chcel následne zničiť most obrovským balvanom. Vedel však, že dohoda bola splnená a tak balvam odhodil do rokliny.

Klausen Pass (1948 m n. m.)

Pre mňa bol tým najkrajším horským priesmykom Klausen Pass a to pre jeho pasienkový charakter. Práve v tomto zeleňou pohltenom passe nám cestu križovalo stádo kravičiek a býkov, čo bolo samozrejme TOP zážitok z celého Švajčiarska

Okrem horských scenérií, kravičiek a lúčnych kvetov je tu tiež množstvo pekných vodopádov. O niečo zaujímavejší je vodopád Berglistüber. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že sa dá dostať zaň. Niečo ako vodopád Peričnik v Slovinsku. Nachádza sa asi 300 m od parkoviska a nič sa neplatí

Ak by sme zo Švajčiarska mali vybrať len jedno TOP miesto, ktoré sa nám najviac páčilo, tak to sa úprimne nedá. Aj s ťažkosťami bolo pre nás vybrať TOP 3 miesta vo Švajčiarsku. V tomto prípade by to boli ľadovec Aletsch, roklina Trümmelbachfälle a mestečko Stein am Rhein. Za týždeň v tejto krásnej alpskej krajine sme stihli iba to najhlavnejšie. No už teraz vieme, že sa sem určite vrátime aby sme spoznali aj menej turistické oblasti Švajčiarska

Tebe len prajem aby si si Švajčiarsko naozaj užil aj napriek vysokým cenám v tejto krajine. Veľa šťastných kilometrov

The post 20 úžasných miest, ktoré stihneš za týždňový roadtrip po Švajčiarsku appeared first on TripLovers.

Spanie v aute! Vo Švajčiarsku takýmto spôsobom cestuje mnoho ľudí. Karavany, vany, dodávky alebo aj bežné autá. Cez deň si chodíme po horách a večer sa opäť stretávame s novými kempermi na parkoviskách, kde je spanie v aute tolerované. Za ušetrené peniaze sme si dopriali, to nad čím by sme inak zvažovali, že to oželieme. V článku ti prezradíme ako to funguje s legislatívou a spaním v aute vo Švajčiarsku a tiež ako sme riešili najzákladnejšie potreby.

Obsah:

• V akom aute sme spali
• Legislatíva a pokuty za spanie v aute vo Švajčiarsku
  • Dostali sme pokutu, ale…
• Kde zaparkovať počas noci a prespať v aute?
  • Spanie v aute mimo kempu je vo Švajčiarsku úplne normálne
  • Aplikácia park4night
• Kde sa spanie v aute mimo kempu toleruje a kde nie
  • Spanie na diaľničných odpočívadlách
• Ako sme vo Švajčiarsku riešili sprchu a WC
  • WC
  • Sprcha
• Prehľad našich nocľahov za týždeň vo Švajčiarsku

V akom aute sme spali

Je dôležité upozorniť, že na túto cestu sme sa vybrali len dvaja. Vo väčšom počte už komfortné spanie v našom aute nie je možné. Vo Švajčiarsku sme spávali v klasickom rodinnom aute Kia Ceed SW 2019. Spávame v jeho zadnej časti, s tým že sa zložia zadné sedadlá a vznikne nám rovina s batožinovým priestorom. Na ňu si dáme karimatky, nafukovacie karimatky, spacák a pre lepší komfort spánku máme aj vankúše s pamäťovou penou

Za 2 roky takéhoto štýlu cestovania sme si už našli spôsoby ako sa kvalitne vyspať a mať dostatočný komfort aj pri spaní v aute.

Legislatíva a pokuty za spanie v aute vo Švajčiarsku

Vo Švajčiarsku je spanie v aute zakázané, ale existujú miesta kde je takáto činnosť tolerovaná. Ak ťa nájdu spať v aute mimo takéhoto miesta, tak si ráno nájdeš pokutu za stieračom v hodnote 200 CHF (186 €).

Ak je niekde osadená značka, zákaz kempovania alebo zákaz nočného státia, je to najmä preto, že sa v blízkom okolí nenachádzajú žiadne toalety a hrozí, žeby návštevníci takéto miesto znečistili. Ak by si tu na noc odparkoval, je veľká pravdepodobnosť, že by ťa niekto nahlásil. Áno, Švajčiari vedia byť poriadni bonzáci keď ide o ich okolie

Na začiatok to znie celkom negatívne a nerealizovateľne, ale v skutočnosti je to ďaleko priaznivejšie Takýmto spôsobom cestovania objavujú Švajčiarsko mnohí turisti a dokonca aj domáci. Každý večer sme na parkoviskách stretávali ďalších kemperov a vždy bolo všetko OK. Teda až na malý incident kedy sme boli na jednom mini parkovisku jediný bez akýchkoľvek ďalších vagabundov. Ale poďme poporiadku. Hlavne sa nedaj odradiť a čítaj až do konca

Dostali sme pokutu, ale…

V kantóne Uri sú vysadení voči nočnému kempovaniu. Parkoviská sú bezplatné až od 00:00 len do 6:00 ráno. My sme parkovali na neplatenej odstavnej ploche, kde počas dňa parkovalo aj množstvo domácich. Neboli tam ani parkovacie automaty na zakúpenie parkovného, ale bola tam jedna dopravná značka zákaz státia spolu s dodatkovou tabuľou v nemčine. Ráno sme si na okne našli pokutu 40 CHF (37,20€).

Spočiatku sme to vôbec nechápali, lebo na pokute bolo označenie priestupku 206a. Jeden švajčiarsky pár podobných vagabundov, ktorý sme ešte v to ráno stretli v Klausenpasse, nám v zákonníku našiel odôvodnenie pokuty. Vraj priestupok za parkovanie. V tom nám bolo jasné, že policajti nám dali najnižšiu možnú pokutu akú nám len mohli dať, keď videli že sme turisti z východného bloku, čo asi nevedia po nemecky a nepochopili tabuľu.

Okrem toho nám párik poradil aby sme to neplatili: “Ja to nikdy neplatím, pokiaľ mi to nepríde domov, však vám tú pokutu môže odfúknuť vietor ;)” Zatiaľ s tým má dobrú skúsenosť. Mimochodom, pokuty za parkovanie sa dajú platiť prevodom alebo na pošte.

Kde zaparkovať počas noci a prespať v aute?

Ceny ubytovania vo Švajčiarsku sú vysoké. Najlacnejšie dvojlôžkové izby sa pohybujú od 80 €. Ceny kempov sa pohybujú od 30-60 CHF (28-56 €), ale väčšina majiteľov dáva návštevníkom rôzne podmienky (napr. berú ľudí iba od soboty do soboty). Škrtnúť náklady na ubytovanie vo Švajčiarku pre nás znamenalo škrtnúť najdrahšiu položku cestovných nákladov. So spaním v aute sme za ubytovanie vo Švajčiarsku nedali ani jediný cent.

Spanie v aute mimo kempu je vo Švajčiarsku úplne normálne

Spôsobom, ktorý opisujem v tomto článku, cestuje po Švajčiarsku mnoho cestovateľov. Každý večer sme stretávali karavany, obytné dodávky a vany na miestach, kde bolo kempovanie tolerované. Najčastejšie išlo o švajčiarskych a nemeckých cestovateľov, no bolo veľa takýchto ľudí aj z Holandska, Francúzska, Talianska a Slovinska.

S týmito turistami sme sa stretávali každý večer na neplatených parkoviskách, ktoré sme si našli prostredníctvom aplikácie park4night. Okrem jediného miesta (kde sme mimochodom dostali pokutu) sme zakaždým spali na mieste s ďalšími vagabundmi Mimochodom, takéto parkoviská sú vo Švajčiarsku veľmi lukratívne, preto si treba včas obsadiť svoje miesto a neopúšťať ho

Aplikácia park4night

Dobrá aplikácia na vyhľadávanie parkovacích miest, kde je možné prenocovať v aute, karavane, dodávke alebo inom vozidle je park4night. Jej platená offline verzia je na hovno (pretože poriadne nenačítava mapy a neukazuje aktuálnu GPS polohu), ale keď máš internet tak je super! Okrem polohy neplateného parkoviska tu nájdeš info aj o vybavenosti tohto miesta. Či sa tu nachádzajú toalety, detské ihrisko, odpadkové koše, stoly,…

Túto aplikáciu môžeš využiť aj keď práve nehľadáš miesto na prenocovanie. Niekedy sme ju použili aj keď sme hľadali neplatené alebo aspoň čo najlacnejšie parkovanie

Parkoviská, ktoré sú uvedené v tejto aplikácií sú obzvlášť vo Švajčiarsku veľmi často okupované aj niekoľkými skupinami súčasne. Obzvlášť, keď sú situované niekde v prírode alebo pri jazere. Väčšinou sa začínajú plniť o 19-tej, alebo hneď potom ako na danom parkovisku skončí platená časť dňa a za parkovanie už nie je potrebné platiť. To znamená, miesto na nocovanie treba vo Švajčiarsku začať zháňať včas

Kde sa spanie v aute mimo kempu toleruje a kde nie

Miesta kde je nočné státie a teda aj spanie v aute tolerované (nie oficiálne povolené) vyzerajú počas leta vždy rovnako. Niekoľko skupiniek kemperov pohromade, pričom jasne vidíš, že tam všetci budú spať. Všetci majú vany, dodávky s markízou, karavany, psov, kempingové vybavenie a chovajú sa ako keby boli doma na záhrade. Vážne!

Vo Švajčiarsku to funguje spôsobom, že kde sú k dispozícií toalety, tam je nočné státie autom povolené a bezproblémové. Tieto miesta sa nedajú nejako špeciálne kategorizovať. Väčšinou išlo o rôzne druhy parkovísk… napr. pri jazere, pri priehrade, pri detskom ihrisku, na mestskom parkovisku,… Ale vždy tam bol záchod.

Na niektorých parkoviskách je zakázané parkovať po konkrétnej hodine (napr. po 20), s dôrazom, že na danom mieste je zakázané kempovať. Dôvod je ten, že na takýchto miestach nie sú vybudované toalety a hrozí, že návštevníci by dané miesto počas kempovania “znečisťovali.” Takže aj keď takéto miesto vyzerá ideálne, musíš hľadať ďalej, inak ti hrozí mastná pokuta.

Asi najväčšou istotou ak hľadáš miesto na prespatie v aute sú diaľničné odpočívadlá a horské priechody. Ale aj tu treba rešpektovať všetky prípadné tabule s obmedzeniami.

Spanie na diaľničných odpočívadlách

Istotou je spanie na diaľničných odpočívadlách. My sme si diaľničnú známku (37,20 €) vo Švajčiarsku v skutočnosti nekupovali kvôli rýchlejšiemu presunu ale preto, aby sme v nevyhnutných prípadoch mohli spať na odpočívadle. Nakoniec sme však túto možnosť využili iba jeden krát

Popravde, ja sa na diaľničných odpočívadlách vždy vyspím najlepšie. Z hľadiska legislatívy je to bezproblémové. Prespávame z dôvodu bezpečnosti na ceste. S únavou sa predsa šoférovať nemá. Navyše na švajčiarskych odpočívadlách sú vždy k dispozícií bezplatné toalety, stolíky s lavičkami, odpadkové koše a nejaká forma umývadla

Ako sme vo Švajčiarsku riešili sprchu a WC

WC

Verejné toalety sú takmer po celom Švajčiarsku zadarmo. Pričom nikdy nie je problém nejaké nájsť v pešej blízkosti. My sme na ich vyhľadávanie používali bežnú offline mapovú aplikáciu maps.me, kde existuje kategória, ktorá ti vyhľadá toalety v okolí alebo na zadanom mieste. Za týždeň vo Švajčiarsku sme za toaletu neplatili ani jediný raz

Nájdeš ich zadarmo vo veľkých mestách, ale aj mestečkách a dedinkách. Najčastejšie pri parkoch, pri vlakových staniciach, pri staniciach lanovky, na parkoviskách a niekedy len tak náhodne na zahustenie siete verejných služieb. Také niečo ako použitý toaletný papier v kríkoch a exkrementy v lese ako v slovenských Tatrách tu neexistuje!

Ale áno, správne hovoríš. Bezdomovci vo Švajčiarsku takmer neexistujú. Ale je pravda, že pár sme ich videli na autobusovom nástupišti v Luzerne, pričom to bolo jediné miesto, kde sme videli, že sú toalety spoplatnené.

Sprcha

Nájsť miesto kde by sme sa vo Švajčiarsku osprchovali predstavovalo najväčšiu komplikáciu nášho tripu.

Očakávali sme, že sprchy budú súčasťou diaľničných odpočívadiel, ale tu prišla poriadna rana pod pás. Nič také ako sprchy na diaľniciach tu neexistuje! Osobne, neviem čo potom robia kamionisti. Asi sa len snažia Švajčiarsko pretranzitovať čo najrýchlejšie. Hlavne, že na WC majú automaty na kondómy, to už k nim naozaj mohli pridať aj tú sprchu, nech sa človek môže vybaviť už kompletne…

Pre umývanie sa na cestách máme zakúpenú prenosnú sprchu a 20 litrovú bandasku s vodou. Ale vo Švajčiarsku je takáto sprcha úplne nepoužiteľná záležitosť, lebo tu neexitujú žiadne slepé uličky, aglomerácia je obrovská a nájsť opustenú oblasť je nemožné

Riešením môže byť použiť sprchu v kempe za poplatok po dohode s majiteľom. Ale tento spôsob sa nám vôbec neosvedčil, aj keď sme si túto službu chceli zaplatiť. To na Balatone majiteľ seniorského nudistického kempu s touto požiadavkou nemal problém a za sprchu si privyrobil 8 €.

S verejnou sprchou sme sa stretli iba výnimočne a to 1x na diaľnici a 1x na vlakovej stanici v Luzerne. Takéto možnosti treba vždy využiť, lebo je to vzácnosť. Poplatok býva okolo 5 CHF (4,50 €).

Inak sme umývanie sa vo Švajčiarsku riešili kúpaním sa v jazerách (bez mydla) alebo sme si zaplatili vstup na kúpalisko kde boli vždy sprchy. A ak sa nedalo umyť si vlasy, použila som suchý šampón, ktorý sa celkom dobre osvedčil.

Riešiť základnú hygienu rúk, tváre a zubov nie je až taký problém. K čistej pitnej vode sa dostaneš všade ľahko. Vždy je súčasťou toaliet a diaľničných odpočívadiel. Samozrejmosťou pri tomto štýle cestovania je aj mať vždy po ruke vlhčené servítky a dezinfekciu

Prehľad našich nocľahov za týždeň vo Švajčiarsku

Počas tripu do Švajčiarska sme všetky noci prespali v aute. Celkovo sme v aute strávili 9 nocí. Stan sme so sebou ani nebrali, lebo aj keď sme v kempe tak spíme v aute. Je nám teplejšie a celkovo je to pre nás komfortnejšie

Cestou do Švajčiarska aj späť sme spali na nemeckých diaľničných odpočívadlách. Vo Švajčiarsku sme diaľničné odpočívadlo využili iba raz, lebo sa nám vždy podarilo nájsť aj krajšie miesto. Okrem toho sme spali dvakrát pri jazere Thunersee, v mestečku Fribourgh na malom mestskom parkovisku, pri priehrade Gibidum, pri oslíkoch niekde v doline pod Zermattom, a na ‘parkovisku’ v Altdorfe kde sme dostali pokutu. Osobne nám nič nechýbalo a dovolenku sme si fakt perfektne užili

Nie sme prvý a z ďaleka ani posledný, čo cestovali vo Švajčiarsku ako vagabundi. Našim cieľom nebolo dať Švajčiarsko čo najlacnejšie, ale dať ho za rozumnú cenu a čo najviac si ho užiť. Za ušetrené peniaze sme si dopriali atrakcie, lanovky, jedlo a kávu. Bez možnosti spania v aute by sme popravde Švajčiarsko ani nenavštívili a uprednostnili by sme lacnejšie destinácie. Ale to by mi to bolo veľmi ľúto, lebo Švajčiarsko je naozaj TOP destinácia akú môžeš v Európe zažiť

The post Ako vo Švajčiarsku neminúť na ubytovaní ani jediný cent appeared first on TripLovers.

Auto sme zámerne kupovali tak aby bolo spôsobilé na cestovanie po Európe, no netušili sme že tak ľahko podľahne čaru roadtripu a z ničoho-nič sa z nás stanú autonomádi. Tento článok je prehľadom vybavenia a vychytávok, ktoré nám v priebehu nášho prvého leta na cestách uľahčovalo cestovanie a spanie v aute

Obsah:

• Spanie v klasickom aute?
• Ako sme si premenili auto na karavan
• Tieto vychytávky sme si zabezpečili hneď v prvý rok autonomádenia

Spanie v klasickom aute?

V podstate sme si kúpili klasické rodinné auto – Kia Ceed SW, len s trochu iným zámerom využitia Našou najdôležitejšou podmienkou bolo aby sa zadné sedadlá dali sklopiť do roviny s kufrom a v aute sa tak dalo pohodlne vystrieť a vyspať.

Dovtedy sme cestovali vo Fiate Punto, v ktorom sme občasne aj spávali, niekedy aj na predných sedadlách. Taktiež sme si vyskúšali spanie aj v podobne malom Nissane Micra, no v obidvoch prípadoch sa o komforte naozaj nedalo hovoriť.

A dôvod prečo spíme v aute? Nemáme čas podrobne plánovať cestu a bookovať ubytovanie či hľadať kempy dopredu, keď ešte nevieme či sa cestou niekde nezdržíme. Už niekoľko krát sa nám stalo, že sme objavili niečo zaujímavé cestou a kvôli ubytovaniu sme si museli vybrať čo vynecháme. V skutočnosti sa nám v aute spí lepšie ako v stane, hlavne keď zaspávame s myšlienkou, že ráno nemusíme sušiť stan

Ako sme si premenili auto na karavan

Všetko čo počas dňa putuje s nami v kufri, ide večer do škatúľ, ktoré sa presunú do priestoru na nohy, alebo do truhly. Zadné sedačky sa dajú zložiť do roviny s kufrom, čo vytvorí dostatočne veľkú platformu, na ktorej sa dá pohodlne vyspať. Pozor, takúto platformu nemajú všetky modely áut, je to skôr výnimka! Na tejto platforme využívame všetko bežné kempovacie vybavenie – karimatky, nafukovacie karimatky, spacáky a vankúše.

Tieto vychytávky sme si zabezpečili hneď v prvý rok autonomádenia

Základom spania v aute je poriadok a organizácia, no nemôžeme zabúdať ani na vetranie, hygienu či vlastný komfort. Týchto zopár vychytávok doplnilo naše nomádske vybavenie a uľahčilo náš život na cestách

Nasledujúcich 13 vychytáviek sme si zabezpečili hneď v prvý rok so spaním na cestách. S týmto štýlom cestovania sme však pokračovali aj ďalšie roky a tak sa tento počet vychytávok, pomôcok a doplnkov do auta strojnásobil. Ich prehľad nájdeš v tomto článku: 40 vychytávok do auta, na cesty a spanie v aute

1. Prepravky na(do) všetko

Kvôli roadtripom sme si zadovážili škatule SAMLA z IKEI. Každá škatuľa je určená na jednu konkrétnu vec (napr. osobné veci, potraviny, varenie a riady, kávovar). Systém so škatuľami nám napomáha pri:

• rýchlom zorientovaní sa a hľadaní vecí v aute
• udržujú relatívny poriadok v aute
• zmestia sa pred každé jedno sedadlo, čo využívame pri spaní v aute

2. Chránič proti okopaniu sedadiel s priehradkami

Okrem toho, že nám zadní pasažieri nezašpinia sedačky hneď pri prvom nastúpení sme ocenili aj možnosť priehradiek. Tie využívame hlavne pre odkladanie potrebných drobností, ktoré neradi lovíme v batožine (zubné kefky, vlhčené servítky, okuliare, hrebeň,…).

3. Tienidlá do auta

Dajú sa aj kúpiť, no my sme si ich vyrobili z prísaviek, horolezeckého lanka a čiernej deky. Na čelné sklo používame klasickú slnečnú clonu.

Osobne ich považujeme za jednu z najdôležitejších položiek pri spaní v aute, nakoľko nám počas prvých výletov mnohokrát svietilo do auta pouličné osvetlenie, billboardy, či dokonca signalizácia zo železničného priecestia. K eliminovaniu vonkajších vnemov určite pomôžu aj štuple do uší alebo maska na spanie

4. Deflektory

Deflektory sme osadili na auto len z toho dôvodu, aby sme počas noci mohli mať aspoň trošku pootvorené okná a mohli vetrať. Ocenili sme ich najmä počas daždivých nocí, kedy nám do auta nenatieklo aj napriek pootvoreným oknám.

5. senzor dymu a CO

Interiéry auta sú malé priestory, kde sa veľmi rýchlo vydýcha vzduch, pričom vzniká CO2 (oxid uhličitý). Zvýšené množstvo CO2 v uzavretom priestore znižuje množstvo kyslíka v krvi a môže viesť k bezvedomiu. Síce senzor CO2 v aute nemáme, keďže si celú noc vetráme pootvorenými oknami, ale máme aspoň senzor CO a dymu, ktorý sa hodí v prípade nečakaného požiaru a zobudí vás 100 dB alarmom.

6. Odvlhčovač do auta

Počas daždivých nocí, keď spíme v aute sa okná takmer vždy zarosia. V aute máme uložený odvlhčovač do auta, ktorý treba sušiť v mikrovlnke, čo na cestách nemáme možnosť riešiť. Časť vlhkostí pohltí, no zvyšok aj tak musíme vyutierať. Na to sa nám najviac osvedčili extrémne savé švédske utierky.

7. Protišmyková guma do kufra

Okrem bežného využitia má guma v kufri ešte jednu výhodu a tou je, že sa po ňom nešmýkajú karimatky ani keď sme postavení v miernom kopci

8. Poháriky na kávu

Jedna káva na cestách sa rovná jednému zbytočne vyprodukovanému kusu odpadu. A pri našom množstve ciest a vypitej kávy by to bolo naozaj veľa zbytočného odpadu.

9. Rozdvojka na nabíjanie mobilov

Žijeme v dobe kedy si celú cestu vieme zabezpečiť iba za pomoci mobilu a peňaženky. A hádky na tému: „kto má menej percent batérie“ naozaj nemáme chuť riešiť ešte aj na dovolenke

10. Viacero navigácií

Na cestovanie a obzvlášť na roadtripy sa veľmi hodí mať k dispozícií viacero navigácií. Vždy keď zlyhá jedna, zachraňuje druhá. Ako primárne autonavigácie používame Tomtom a Waze, ktoré upozorňujú aj na stacionárne radary. Na detailnejšie označenie zaujímavostí, parkovísk, peších ulíc a podobne máme vždy po ruke pešiu navigáciu MAPS.ME.

11. Autokamera

S narastajúcim počtom kilometrov na tachometri rastie aj počet stretov s nezodpovednými a neohľaduplnými vodičmi na cestách. Kameru do auta odporúčam nie len pre cestovateľov ale pre každého majiteľa motorového vozidla. Už niekoľkokrát sa nám podarilo zachytiť dopravnú nehodu na kamere a pomôcť tak polícií pri určovaní vinníka nehody.

12. Uteráky na sedadlo

Uteráky z mikrovlákna sme začali využívať až v novom aute a veľmi sa nám osvedčili hlavne počas horúcich letných dní. Používame ich ako „obliečku“ na sedadlo aby sa nezašpinilo a hlavne neprepotilo. Uterák sa operie po každom výlete ale sedačky netreba tepovať

13. Bandaska na vodu

Na kratšie aj dlhšie roadtripy si vždy berieme úžitkovú vodu, ktorá sa hodí na umývanie riadu, rúk, zubov, či iné záležitosti a netreba opäť kupovať balenú vodu v plastových fľašiach No vždy sa hodí mať po ruke aj vlhčené servítky.

Naše prvé autonomádske roadtripy boli po slovenskej Router 66, k brehom Balatonu, a do rakúskych Álp pod Grossglockner a Eisenstraße – železnú cestu. Počas týchto výletov sme vychytávali rôzne nedostatky a vymýšľali ako sa ich zbaviť, aby bolo cestovanie a spanie v aute čo najpohodlnejšie. Dúfam, že ti tento článok pomôže pri plánovaní tvojich roadtripov so spaním v aute. Prajem veľa šťastných kilometrov

A ak sa chceš so spaním v aute vydať aj na dlhšie cesty, odporúčam ti aj vychytávky na cestovanie a spanie v aute z tohto článku: 40 vychytávok do auta, na cesty a spanie v aute

The post Autonomádstvo a spanie v aute – tieto veci sme si zabezpečili hneď v prvý rok appeared first on TripLovers.