Čo treba vedieť predtým ako navštívime Albánsko? Túto otázku sme si pred odchodom kládli aj my. Čakali sme bežný Balkán, no nebolo to úplne tak. Albánsko je proste iné…

Tipy a rady na čo si treba dať pozor pri návšteve Albánska

Albánsko sa svojou kultúrou a zvykmi trochu vymyká európskym štandardom, preto ťa pri prvej návšteve tejto krajiny môžu niektoré veci prekvapiť, tak ako nás Tu je zoznam 17 praktických rád a tipov na čo si dať pozor pri vašej ceste do Albánska

1) Nie je to podvod, ale zvyk

V minulosti Albáncom škrtli z bankoviek jednu nulu. No niektorí túto nulu zo zvyku stále používajú. Preto sa ti môže stať, že si za kávu vypýtajú miesto 100 LEK až 1000 LEK. Môže to vyzerať že ťa chcú odrbať, ale v skutočnosti to tak nie je. V skutočnosti od teba zoberú len 100 LEK

2) Žobrajúce ženy a deti

Treba sa pripraviť, že v Albánsku sa môžeš stretnúť so žobrajúcimi ženami na križovatkách, ktoré ti prídu zaklopať na okienko auta. Sem-tam sme sa stretli aj so žobrajúcimi deťmi, ale nie tak často ako so ženami.

3) Úroveň služieb v Albánsku je trošku nižšia

Albánsky developeri vystavali nové a moderné stavby, ale infraštruktúra s tým ešte nedošla. Niekedy vypadne elektrina, inokedy je teplá voda je len pár hodín denne. Ciest je žalostne málo a transport medzi mestami trvá v pomere ich vzdialeností ukrutne dlho.

4) Vždy maj so sebou toaletný papier

Vždy maj so sebou toaletný papier alebo vreckovky. Aj keď si v luxusnej reštaurácii na promenáde alebo v nákupnom centre. Toaletný papier chýba takmer vždy a všade.

Mimochodom, toaletný papier sa hádže do koša, nie do záchoda.

5) Podvody na turistov len malé

Zopárkrát sa nejakým spôsobom domáci z nás snažili vytiahnuť viac peňazí. Hlavne v reštaurácii alebo za parkovanie, ale neboli to žiadne veľké podvody ako v Ázii.

6) Túlavé pouličné psy

V krajinách tretieho sveta bývajú túlavé pouličné psy bežným štandardom. V Albánsku sa s nimi tiež stretneš. A ako platí v celom svete, túlavé psy sa po zotmení stávajú agresívnymi.

7) Odpadky v uliciach, aj v prírode

Rovnako ako túlavé psy aj odpadky v uliciach a hlavne v prírode sú odrazom menej rozvinutých krajín (a hlavne menej rozvinutého intelektu u jednotlivcov) . Netýka sa to len Albánska, ale žiaľ aj Slovenskej republiky

8) Kapučíno v inom význame

Ak si v Albánsku vypýtaš kapučíno, je veľká pravdepodobnosť, že dostaneš práškové kapučíno zaliate vriacou vodou. Preto si radšej dopredu informuj, alebo si pýtaj macchiato a dostaneš menej mliečne kapučíno. Toto platí najmä pre lokálne podniky, ale stretli sme sa s tým aj v turistických. Proste majú inú kategorizáciu kávy ako my

9) Raňajky s kávičkou na jednom mieste? Zabudni

Kompletné raňajky spolu s rannou kávou na jednom mieste (ako si zvyknutí napr. z Talianska) budeš v Albánsku hľadať ťažko. Kaviarne a pekárne sú oddelené. Neexistuje tu niečo ako dať si ráno burek v kaviarni. Najprv treba ísť do pekárne a potom do kaviarne. Niekedy je to problém, hlavne v menších dedinách sa nedajú nájsť pekárne. Kávu majú všade.

10) Za vodu pri stole nikdy nechceli peniaze

Voda ku káve sa vraj platí, ale my sme mali presne opačnú skúsenosť. Vodu nám nikdy v žiadnom podniku nenaúčtovali.

Je to iba voda z vodovodu, nie balená voda. My sme s ňou žiadne problémy nemali, ale prevažne sme pili balenú vodu. Ak si vodu ku káve neprosíš, povedz im to rovno pri objednávke alebo keď ju donesú.

11) Presladená káva

V Albánsku sa ku káve podávajú ďaleko väčšie vrecká s cukrom ako na Slovensku. Tie albánske majú zhruba až 10 gramov, pričom tie slovenské len okolo 4-5 gramov. Takže sa ti vlastnou vinou môže stať, že si zo zvyku dáš do kávy celé vrecko a presladíš si kávu.

12) Jednorazové prestierania

Prvé čo obsluha spraví keď si v reštaurácii sadneš k stolu je, že ti na stôl dajú jednorazové prestieranie. K mnohým albánskym jedlám sa podávajú oleje a aj keď sa ti to nezdá, po jedle ostane tento obrus poriadne zafrckaný. Vtedy si uvedomíš, že papáš ako prasiatko

13) Fajčiari a nefajčiari spolu

V albánskych reštauráciách v drvivej väčšine neexistujú fajčiarske alebo nefajčiarske zóny. Podniky sú často fajčiarske a nefajčiari majú smolu.

14) Ich súhlas je náš nesúhlas

Komunikácia s Albáncami je trochu zložitejšia. Asi nikoho neprekvapí, že s angličtinou sme v tejto krajine veľmi nepochodili. Keď sme sa snažili niečo zistiť, väčšinou zavolali svojmu anglicky hovoriacemu priateľovi a telefón nám dali do rúk. Čo bolo v podstate od nich strašne milé, lebo sa snažili riešiť naše problémy

Najhoršie na tom je, že pri vyjadrení súhlasu a nesúhlasu kývu hlavou opačne ako my. Ich prikývnutie, ktoré pre nás znamená áno, pre Albáncov znamená nie. Takže ich odpovediam sa nedá veriť
A keď nevedia odpovedať, kývajú hlavičkou do strán ako hinduisti

15) Na väčšinu albánskych mestečiek ti stačí pól dňa

Mestečká aj mestá v Albánsku sú maličké a na ich pozretie niekedy stačí pól dňa. Napr. v Tirane sme strávili iba 5 hodín. Zvyšok dňa však môžeš vyplniť ochutnávaním albánskej gastronómie

16) Sú kraťase a tielko problém?

Aj keď je Albánsko prevažne moslimská krajina, hidžáb tu nikto nenosí. Paradoxné je tu aj veľmi málo mešít. V susednom Macedónsku ich je oveľa viac.

Pre istotu sme sa miestnych opýtali či musí byť žena kompletne zahalená, na čo sa zasmiali. S kraťasami a odhalenými ramenami sme nemali žiaden problém.

17) Šoférovanie a parkovanie v Albánsku

Porušovanie dopravných pravidiel je pre Albáncov také bežné ako dať si počas dňa kávu. Bez problémov urobia tesne pred tebou U-turn, zablokujú ti auto na parkovisku alebo ti vletia na kruháč. Na čo sa pripraviť pri šoférovaní v Albánsku sme zhrnuli v tomto článku, ktorý ti určite pomôže: Ako sa šoféruje na Balkáne – Albánsko 

The post 17 vecí, ktoré treba vedieť predtým ako navštíviš Albánsko appeared first on TripLovers.

Že je Švajčiarsko krásna krajina sme vedeli aj bez toho aby sme ju predtým navštívili. Ale že je až tak krásna sme netušili. Aj keď Švajčiarsko nie je príliš o pamiatkach ale skôr o alpskej prírode, stále nás tu príjemne prekvapovali rozprávkové mestečká. Za 9-dňový roadtrip po krajine sme každý deň zažívali nové a nové úžasné miesta. Mnohé z nich zadarmo. Poď sa inšpirovať

Obsah:

• TOP 20 miest na ideálny švajčiarsky roadtrip itinerár
  1. Mestečko Stein am Rhein
  2. Pevnosť Munot
  3. Rýnske vodopády
  4. Zürich
  5. Luzern
  6. Fribourg
  7. Magdalena Einsiedelei – kláštor v skale
  8. Bern
  9. Thun
  10. Jazero Thunersee
  11. Lauterbrunnen
  12. Roklina Trümmelbachfälle
  13. St. Beatus Caves
  14. Aareschlucht – roklina rieky Aare
  15. Goms Hängebrücke
  16. Zermatt
      • Do Zermattu jedine vlakom
  17. Priehrada Mattmark Strausee
  18. Brig
  19. Bettmerhorn a výhľad na ľadovec Aletsch
  20. Švajčiarske horské priesmyky
      • Grimsel Pass
      • Furka Pass
      • Gotthard Pass
      • Klausen Pass

TOP 20 miest na ideálny švajčiarsky roadtrip itinerár

Na roadtrip po Švajčiarsku sme mali 9 dní aj s cestou. Teda na objavovanie samotného Švajčiarska sme mali presne týždeň. Nasledujúcich 20 najkrajších zastávok našej cesty je uvedených v chronologickom poradí, pretože urobiť poradie tých najkrajších miest vo Švajčiarsku by bol sakra problém  Niektoré miesta nám zabrali len chvíľku, ale niektoré aj celý deň. V článku sa o jednotlivých zaujímavostiach dočítaš viac

1) Mestečko Stein am Rhein

Náš roadtrip po Švajčiarsku sme započali na švajčiarko-nemeckom pohraničí, v mestečku Stein am Rhein. V 11. storočí to bola malebná rybárska dedinka na rieke Rýn. Stredoveká časť mesta si zachovala pôvodný vzhľad, aj keď je trošku pretvorené pre potreby moderného obyvateľstva.

Dnes je tu pešia zóna obklopená stredovekými budovami pomaľovaných freskami. Maľovanými stenami, mozaikami a architektúrou by sa Stein am Rhein dal nazvať aj švajčiarsky Colmar. Aj keď je centrum mestečka malinké, vstrebávať to najkrajšie umenie zo stien stredovekých domčekov by sa dalo aj hodiny

2) Pevnosť Munot

Pevnosť Munot vo švajčiarskom meste Schaffhausen sa nachádza len kúsok od Stein am Rhein a je to ideálne miesto kam si urobiť ďalší výlet. Pôvodne bola pevnosť hradom zo 16. storočia, no neskôr sa z nej stala impozantná kruhová pevnosť, na ktorej nádvorí bol vysadený vinohrad. Práve tento vinohrad ešte viac pripomína francúzske Alsasko.

3) Rýnske vodopády

Rýnske vodopády sú prietokom najväčšie vodopády v Európe, no ich výška nie je žiadnym spôsobom impozantná. Dosť veľa sa dá vidieť aj zadarmo, no najlepší zážitok prináša až plavba loďou k vodopádom. Existujú 4 rôzne výlety loďkou. Ten najkratší, najlacnejší (6 CHF) a najpožadovanejší ťa zoberie len na vyhliadku uprostred vodopádu.

4) Zürich

Parking v centre Zürichu je možný iba na 2 hodiny, čo ti v podstate na obhliadku centra stačí. V nedeľu je parkovanie zadarmo.

Najkrajšia je oblasť pri rieke Rýn, ale tie najkrajšie budovy sa podľa mňa nachádzajú tesne za centrom Zürichu. Tie nápadne pripomínajú naše bratislavské vily na Palisádach  Zürich je považovaný za jedno z NAJ miest vo Švajčiarsku, ale osobne nás veľmi neohúril. Ak vo Švajčiarsku nemáš dostatok času a potrebuješ niečo vynechať, tak podľa mňa je na to vhodný akurát Zürich.

5) Luzern

Presný opak platí o Luzerne. Toto veľkomesto rozhodne treba navštíviť! Treba však počítať s tým, že tu bude ďaleko viac turistov ako v ostatných švajčiarskych mestách. O jeho návštevnosti svedčí aj platený parking počas nedele. Parkovné sa pohybuje okolo 0,50 CHF/15 min, pričom sa dá nájsť lacnejšie, ale aj drahšie parkovanie.

Najikonickejšou pamiatkou Luzernu je Kapellbrücke (kaplnkový most) s kamennou vežou Wasserturm. Je to najdlhší krytý drevený most v Európe a je súčasťou severného opevnenia Luzernu. Mali sme akurát smolu a mesto sme navštívili v čase záplav, takže sme sa na most nedostali. Rovnako sme sa nedostali ani na drevený most Spreuerbrücke na druhej strane centra.

Pamiatka, ktorú v Luzerne určite odporúčam navštíviť je mestská hradba Museggmauer. Pre turistov sú bezplatne sprístupnené tri veže (Schirmerturm, Zeitturm, Wachtturm) a hradby medzi nimi. Je odtiaľto pekný výhľad na centrum Luzernu, jazero Luzernersee a v prípade dobrého počasia aj na Mount Pilatus.

6) Fribourg

Mestečko Fribourg je ponorené v pieskovcových útesoch meandrujúcej rieky Sarine. Má historickú atmosféru, ktorú zvýrazňuje sila rieky a toto mesto priam dýcha stredovekom.

Na vrchole mesta sa týči gotická katedrála so špecifickou vežou. Domy sú postavené na útese a sú nalepené na seba a na nich sú zavesené drevené balkóny. Celá táto panoráma veľmi pripomína španielsku Gironu. Do katedrály sme vstúpili v čase večernej omše vo francúzštine.

Z opačnej strany rieky sa nachádza kaplnka s výhľadom na historické centrum. Vidno z nej pozostatky opevnenia mesta a strážne veže, ktoré sa rozliezajú po svahoch na obidvoch brehoch rieky.

Meandre sú prepojené najrôznejšími mostami. Drevený most, obrovský viadukt, závesný most, 2 kamenné mosty a jeden bungee most. Človek má čo robiť aby ich všetky obišiel. Z Fribourgu si veľa rovných úsekov nepamätám

7) Magdalena Einsiedelei – kláštor v skale

Fribourg ponúka ešte jedno stredoveké tajomstvo za mestom. Je ňou opustený kláštor Magdalena Einsiedelei s kostolom vytesaným do pieskovca. Prvé záznamy o tomto mieste sú z 15. storočia, kedy kamenné príbytky slúžili ako pustovňa pre duchovných.

Prehliadku si môžeš urobiť sám, nie je tu nikto, kto by vyberal vstupné, alebo robil prehliadky. Chodí sem málinko ľudí a pre zahraničných turistov je toto miesto neznáme. Otvára sa vraj až od 9:00 ráno, ale boli sme tu už o 8:30 ráno a bolo otvorené

8) Bern

V Berne sme zaparkovali pri samom centre. Cena parkovného je rovnaká (2,20 CHF/hodina) v celom Berne, takže sa oplatí prísť čo najbližšie

Bern je hlavným mestom Švajčiarska. Sídli tu parlament, za ktorým sa nachádza najúžasnejšia živá fontána! Fontána, v ktorej môžu behať malé deti a osviežiť sa v horúcich letných dňoch Pre rodičov sa tu nachádzajú lavičky, kde môžu svojim deťom postrážiť veci a pokojne dozerať na deťúrence

Centrum Bernu pôsobí jednoliato. Všetky budovy sú si veľmi podobné. Čo je však zarážajúce je, že pieskovcové steny sú také čisté akoby ich wapkovali každý rok. Ráz hlavnej ulice dotvárajú vanúce vlajky Švajčiarska a všetkých švajčiarskych kantónov. Majú dokonalejšie upnutie ako bežné vlajky na stožiaroch a dokážu tak viať omnoho krajšie

Najdominantnejšia pamiatka Bernu sa týči 100 metrov nad mestom. Je ňou katedrála Berner Münster, gotický chrám s prázdnymi priestormi vo vnútri. Neviem prečo, ale interiéry božích stánkov vo Švajčiarsku na mňa pôsobia akosi prázdne a nevýrazne. Vedľa katedrály sa nachádza vyhliadková plošina Münsterplattform, kde okrem výhľadu na rieku Aare môžeš hrať ping pong

Centrum Bernu sa nachádza v meandri rieky Aage, ktorá ohraničuje centrum so zaujímavým tvarom Najlepší výhľad na mesto je z Kirchenfeldbrücke. V rieke Aare sme sa chceli aj kúpať, lebo v Berne má táto rieka slabší tok a breh je prispôsobený pre vstup do vody. Príjemné letné kúpanie nám však prekazili záplavy, ktoré znemožnili bezpečné plávanie v rieke

9) Thun

Malebné mestečko Thun sa nachádza takmer na brehu jazera Thunersee. Je to niečo ako mini Luzern, v ktorom sa skompaktnela krása na menšej ploche. Je tu výrazne menej turistov ako vo veľkomestách.

Nachádza sa tu aj snehovobiely hrad Schloss Thun z 12. storočia, ktorý vyzerá ako bratislavský, len vytiahnutý do výšky. Vyníma sa na kopci a krajší pohľad je naň ako z neho. Ak by si sa ale rozhodol ísť hore, môžeš bezplatne použiť výťahy v kopci, ktoré spájajú podzemné parkovisko s hradom Nad mestečkom sa týči aj reformovaný kostol Stadkirche Thun, ktorého veža sa dochovala ešte zo stredoveku.

10) Jazero Thunersee

Jazero Thunersee je pomenované podľa mestečka Thun. Parkoviská v jeho okolí sú spoplatnené väčšinou od 8-mej do 19-tej hodiny a na väčšine je zakázané nočné kempovanie alebo nočné parkovanie.

My sme však našli jedno malé parkovisko hneď pri jazere aj s toaletami (GPS), kde je povolené aj nočné kempovanie. Celkovo to bolo najkrajšie miesto na spanie aké sme počas výletu po Švajčiarsku mali. A ako bonus krásny výhľad na zasnežené Alpy

Vo švajčiarskych jazerách sa dá aj kúpať. Švajčiari sa dokonca kúpu aj v ľadovcových plesách Do jazera Thunersee je dobrý, väčšinou kamenistý prístup. Miestami sa nachádzajú aj schody do vody s madlom, ale to je skôr výnimočné. Počas júla, kedy sme Švajčiarsko navštívili, bola voda použiteľná no pre “rozmaznanejšie” typy by to mohla byť studená

11) Lauterbrunnen

Lauterbrunnen je dedinka, ktorú z fotografií pozná asi každý, kto sa rozhodne Švajčiarsko navštíviť. Nachádza sa medzi dvoma kamennými stenami, z ktorých steká voda asi v 10 rôznych vodopádoch.

Ten najikonickejší vodopád Staubbachfall sa nachádza takmer na konci dediny Lauterbrunnen. Dá sa k nemu vyjsť cez tunelíky a schody. Je to len kúsok, takže to zvládajú aj malé deti. Určite treba ísť, dostaneš sa za vodopád, takže trošku zmokneš, ale budeš mať brutálny zážitok

12) Roklina Trümmelbachfälle

Roklina Trümmelbachfälle sa nachádza len 3 km za dedinkou Lauterbrunnen. Parkovné je zadarmo, ale vstupné do rokliny je 12 CHF (11,50€), čo je pomerne veľa. Ale osobne bola pre nás táto roklina jedným z najväčších zážitkov zo Švajčiarska

V rokline sa nachádza hneď niekoľko vodopádov a k tým najkrajším sa môžeš vyviesť výťahom v skale, ktorý je v cene vstupného. Ďalej môžeš pokračovať smerom do útrob rokliny, ktorá je v tomto prípade skôr jaskyňou ako roklinou. Je tu poriadne chladno a niektorí sporne odetí turisti sa kvôli chladu otáčali. Voda z vodopádov hučí tak strašne silno, že sme sa vzájomne nepočuli ale zanechalo to v nás impozantný dojem. Za tých 12 CHF to naozaj stálo

13) St. Beatus Caves

Legenda hovorí, že v stredoveku žil v jaskyniach nad jazerom Thunersee drak, ktorý vedel chŕliť oheň. Svätý Beatus sa s ním stretol a vzýval Najsvätejšiu Trojicu. Na to drak utiekol a utopil sa v jazere Thunersee. Svätý Beatus si v jaskyni postavil svoju pustovňu a žil tam až do svojej smrti.

Toto miesto má okrem prírodnej hodnoty aj náboženskú a dokonca tadeto vedie aj jedna z mnohých ciest do Santiaga de Compostela. Vstupné do jaskyne je naozaj vysoké, až 18 CHF (17,20 €) a parking 3 CHF (2,90 €) na 4 hodiny. Nás oslovil najmä vstup do jaskyne, z ktorého vyteká niekoľko metrov kubických vody a vytvára prenádherný vodopád.

14) Aareschlucht – roklina rieky Aare

Rieka Aare je významným švajčiarskym tokom, ktorý každú chvíľu tečie na inú svetovú stranu. Len 15 km za jej prameňom je to už poriadna dravá rieka, ktorá si prerezáva vlastnú cestu.

Do rokliny Aareschlucht sa dá vstúpiť z obidvoch strán. Parkovanie je bezplatné, no vstupné je 10 CHF (9,60 €) na osobu.

Vysokánske skaly a chodník zavesený na stene veľmi pripomína španielsky Caminito del Rey. Unikátnosťou rokliny je prítok v podobe vodopádu dopadajúceho rovno do rieky Aare Návštevu tejto rokliny taktiež veľmi odporúčame, aj keď Trümmelbachfälle na nás rozhodne zanechala väčší dojem

15) Goms Hängebrücke

Z dedinky Mühlebach vedie ponad rieku Rhône závesný most. Oproti ostatným závesným mostom vo Švajčiarsku je tento veľmi ľahko dostupný. Auto môžeš nechať na bezplatnom parkovisku v Mühlebachu, alebo na platenom parkovisku pri hlavnej ceste. Vstupné na most sa neplatí, most slúži ako bežná komunikačná trasa

Závesný most vedie ponad vysoké ihličnany a hlučnú rieku s čistou vodou čo jemné pripomína divokú prírodu Kanady. Most je poriadne dlhý a každý jedinec na moste svojimi pohybmi ovplyvňuje kývanie sa mosta. Pre slabšie povahy alebo deti to môže byť nepríjemné, ale súčasne to vie byť super atrakcia

16) Zermatt

Zermatt je jedna z najpopulárnejších destinácii vo Švajčiarsku. Aj keď sa tu nenachádzajú žiadne konkrétne pamiatky, ľudia sem cestujú za majestátnou a ikonickou horou Matternhorn. Tá dosiahla svoj mimoriadny vzhľad strmých kamenných stien obrusovaním ľadovcov.

Veľa ľudí si mylne myslí, že práve Matternhorn bol inšpiráciou pre netypický tvar čokolády Toblerone. Pravda však je, že hora Matternhorn sa na obaloch tejto čokolády objavila až po vyše 70-tich rokoch jej existencie.

Najkrajší výhľad na Matternhorn je od jazera Stellisee, prípadne od menšieho jazierka Leisee. Dá sa k ním dostať lanovkou, ale my sme sa vybrali pešo. Vybrali sme si najpriamočiarejšiu a súčasne najstrmšiu cestu hore. Odmenou nám boli upišťaní spoločníci – svište, ku ktorým sme sa dostali len na 3 metre

Ešte v Zermatte sme našťastie urobili jednu fotku Matternhornu. Pričom som si neodpustila poznamenať, že z hora tá fotografia bude rozhodne krajšia. Samozrejme, mohla by byť, kebyže dovtedy neprídu oblaky a nezakryjú celý Matternhorn

Späť sme sa vybrali omnoho krajšou trasou cez drevené usadlosti s kamennými strechami a cez pasienky plné lúčnych kvetov.

Ak nemáš v pláne turistiku a z Zermattu ťa láka iba ako drevená dedinka, tak sem radšej nechoď. V samotnom Zermatte sa takýchto pôvodných drevených domčekov nachádza veľmi málo a vo väčšine prípadoch stoja pri prerastených murovaných hoteloch a nepôsobí to vôbec pekne. Ak chceš vidieť len drevené dedinky tak takýto charakter má mnoho dediniek v okolí. Ďaleko krajšie sú napr. Geimen, Betten, Ernen, Selkingen, Biel alebo Münster

Do Zermattu jedine vlakom

Autom sa do Zermattu nedostaneš, treba použiť vlak, prípadne bicykel ak máš. Auto môžeš nechať v parkovacom dome (10-18 CHF) v najbližšej dedine Täsch. Vlak chodí každých 30 minút a obojsmerná cesta stojí 16,40 CHF (15,70 €).

My sme sa obabrali a zaparkovali síce zadarmo o dve dediny skôr (+8 km) ale za obojsmernú cestu vlakom sme zaplatili až 38,80 CHF (37 €) na osobu. Týmto spôsobom sme sa obabrali o skoro 33 CHF (31,50 €). Jazdenie verejnou dopravou je vo Švajčiarsku ruinujúce, ale stále strašne EKO.

17) Priehrada Mattmark Strausee

Po návšteve Zermattu nám zostalo ešte troška času, a tak sme neplánovane odbočili do vedľajšej doliny a zamierili na jej koniec. Či to bude dobrý spôsob ako “zabiť čas” sme netušili. Asi hlavne preto neplánovanie to bolo jedno z tých najkrajších miest vo Švajčiarsku. Vlastne ani nebolo miesto vo Švajčiarsku kde by sa nám nepáčilo

Celá oblasť pripomína Kanadu, ktorú zatiaľ poznáme iba z fotografií. Vysokými ihličnanmi, horami, tyrkysovou farbou vody, hučiacim vodopádom a úžasnými pohľadmi do doliny. Priehrada sa nachádza v nadmorskej výške okolo 2200 m n. m., a aj keď bola našim cieľom, nebola tým hlavným divadlom

Šoférov potešia aj serpentíny pri stúpaní k priehrade. Hneď pod priehradou sa nachádza parkovisko s parkovaným 1 CHF/hodina. Jedna hodina je akurát tak čas aby si prešiel telo hrádze tam a naspäť a pokochal sa krásnymi výhľadmi na všetky strany

18) Brig

V mestečku Brig sa nachádza fotogenický zámok Stockalperschloss so záhradami a trávnikom ako stvoreným na vylihovanie. Do zámku sme sa nedostali lebo na nádvorí práve prebiehal nácvik “švajčiarskej spartakiády” bubeníkov a trubkárov.

19) Bettmerhorn a výhľad na ľadovec Aletsch

Výlet k ľadovcu Aletsch je ten najlepší tip na výlet vo Švajčiarsku aký ti môžeme dať Aj keď to nebolo lacné, išlo o najlepší pomer vynaloženej námahy, zážitku a ceny Okrem výhľadu na najväčší ľadovec v Alpách tu však môžeš zažiť aj drevené horské dedinky, alpské pasienky, kravičky či výhľady do širokého okolia

Asi ťa neprekvapí, že najväčší ľadovec v Alpách vyteká spod jedného z najznámejších štítov vo Švajčiarsku, spod vrcholu Jungfrau. Ľadovec Aletsch sa nachádza v bočnej doline medzi spojnicou dvoch významných turistických atrakcií vo Švajčiarsku, Zermattom a Furka passom. Takže je dosť po ceste väčšiny turistov

Východiskovým bodom pre návštevu ľadovca Aletsch je obrovské parkovisko pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten. Tu sa nachádza stanica lanovky, ktorou môžeš pokračovať na vyhliadku k ľadovcu. Lanovky hore-dole pod vrchol Bettmerhorn odkiaľ je najlepší výhľad na ľadovec Aletsch stoja 50 CHF (46 €) na osobu, no dá sa to aj trošku nakombinovať Ak ťa to zaujíma prečítaj si aj článok: Najlepšie investované peniaze vo Švajčiarsku – ľadovec Aletsch

20) Švajčiarske horské priesmyky

Počas nášho roadtripu po Švajčiarsku sme sa potrebovali niekoľkokrát presunúť aj cez alpské horské prechody. Celkovo sme prešli 4 horské priesmyky, z toho 3 vysokohorské a 1 pasienkového charakteru.

Na každom horskom priechode sa vždy na vrchole nachádzajú parkoviská, niekedy aj toalety no hlavne nádherné výhľady na prírodné scenérie Álp. V okolí týchto priesmykov sa to vždy zahustí motorkármi a niet sa čomu diviť Alpské priesmyky lákajú aj na kvantá serpentín a kvalitné cesty. Na vrcholoch často fúka a v slnečných dňoch môže byť problém nájsť parkovanie.

Grimsel Pass (2164 m n. m.)

Grimsel Pass z každej strany obkolesujú zasnežené štíty Álp. Na obidvoch stranách priesmyku sa nachádzajú jazerá, takže scenérie hôr sa v jazerách odrážajú ako zrkadlo. Na vrchole sa nachádza malý kostolík, ktorý má trošku alternatívny vzhľad. Jankina prvá reakcia pri pohľade naň bola: Tam sú záchody!

Furka Pass (2429 m n. m.)

Z troch vysokohorských priechodov, ktoré sme navštívili bol pre nás Furka Pass tým najkrajším. Je tu však jedna nevýhoda, v porovnaní s inými priechodmi je tu pomerne málo parkovísk popri ceste.

Gotthard Pass (2106 m n. m.)

Z Gotthard Passu sme prešli iba jednu časť, ktorá bola pre nás iba neustálym klesaním. Na tejto ceste sme našli jedno zaujímavé miesto, roklinu Schöllenen, za mestečkom Andermatt. Dá sa tu na 45 minút zaparkovať zadarmo, čo na tento miniokruh úplne stačí.

Na malom úseku sa nachádza zhluk viacerých zaujímavostí – sovietsky pamätník, vojenský tunel, vodopád a Teufelsbrücke, teda diablov most. Legenda hovorí, že tento most postavil diabol po dohode s ľuďmi. Odmenou za ťažkú prácu mu mala byť duša prvého tvora, ktorý prejde po moste. Domáci však nechali ako prvého po moste prejsť psa a diabla rozhnevali. Ten chcel následne zničiť most obrovským balvanom. Vedel však, že dohoda bola splnená a tak balvam odhodil do rokliny.

Klausen Pass (1948 m n. m.)

Pre mňa bol tým najkrajším horským priesmykom Klausen Pass a to pre jeho pasienkový charakter. Práve v tomto zeleňou pohltenom passe nám cestu križovalo stádo kravičiek a býkov, čo bolo samozrejme TOP zážitok z celého Švajčiarska

Okrem horských scenérií, kravičiek a lúčnych kvetov je tu tiež množstvo pekných vodopádov. O niečo zaujímavejší je vodopád Berglistüber. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že sa dá dostať zaň. Niečo ako vodopád Peričnik v Slovinsku. Nachádza sa asi 300 m od parkoviska a nič sa neplatí

Ak by sme zo Švajčiarska mali vybrať len jedno TOP miesto, ktoré sa nám najviac páčilo, tak to sa úprimne nedá. Aj s ťažkosťami bolo pre nás vybrať TOP 3 miesta vo Švajčiarsku. V tomto prípade by to boli ľadovec Aletsch, roklina Trümmelbachfälle a mestečko Stein am Rhein. Za týždeň v tejto krásnej alpskej krajine sme stihli iba to najhlavnejšie. No už teraz vieme, že sa sem určite vrátime aby sme spoznali aj menej turistické oblasti Švajčiarska

Tebe len prajem aby si si Švajčiarsko naozaj užil aj napriek vysokým cenám v tejto krajine. Veľa šťastných kilometrov

The post 20 úžasných miest, ktoré stihneš za týždňový roadtrip po Švajčiarsku appeared first on TripLovers.

Pri cestovaní do Švajčiarska autom ťa tu oproti Slovensku čaká zopár odlišností, ktoré by si nečakal. Upozorníme ťa na čo si dať za volantom pozor, vysvetlíme ti prečo je dobré nevyhýbať sa švajčiarskej diaľničnej známke a ponúkneme zopár rád a tipov na parkovanie v mestách. Pripútať sa, cesta do Álp začína!

Obsah:

1. Povinnosti vodiča a čo treba vedieť predtým ako si vo Švajčiarsku sadneš za volant
2. Švajčiarske diaľnice
   • Švajčiarska diaľničná známka a poplatky
3. Ako to funguje s parkovaním vo Švajčiarsku

1. Povinnosti vodiča a čo treba vedieť predtým ako si vo Švajčiarsku sadneš za volant

Pri jazdení vo Švajčiarsku platia v niektorých prípadoch trochu inšie pravidlá ako u nás. Je to aj z dôvodu, že Švajčiarsko má trochu iné postavenie v rámci Európy a tiež je tu obrovská odlišnosť terénu a cestnej siete. Preto ťa chceme upozorniť na tieto praktické tipy a rady za volant, ktoré by ťa mohli zaujať a pomôcť ti pred tvojím výletom do Švajčiarska.

Kontroly na hraniciach?

Napriek tomu, že Švajčiarsko nepatrí do EÚ, patrí do Schengenského priestoru. Preto nehrozí, žeby si trávil dlhé hodiny kontrolami na hraniciach

Nálepka SK

Pred cestou sme veľakrát čítali, že pri jazdení vo Švajčiarsku musíme mať svoje auto označené nálepkou svojej krajiny – teda SK. No v skutočnosti toto pravidlo, o ktorom všetci len píšu, nikto nedodržiava. Reálne majú zahraničné autá takéto označenie iba sporadicky.

Dôvod prečo sa takáto informácia stále uvádza, je že pred vstupom do EÚ sme ani my na našich EČV nemali kód označenia krajiny. Nové slovenské a aj európske EČV však už informáciu o krajine uvádzajú a tým pádom táto SK nálepka už nie je potrebná.

No napriek tomu sme oficiálne nikde nenašli, žeby bola táto povinnosť zrušená. Napríklad, na Slovensku je už problém takúto nálepku zohnať, lebo sme v Schengene a preto sa to už predáva len málokde. Nám to prišlo tiež maximálne zbytočné, ale pre istotu sme si SK nálepku kúpili.

Práve naopak, na švajčiarskych ŠPZ-kách údaj o pôvode chýba. Na značkách majú len švajčiarsku vlajku. Preto z viedenského dohovoru vyplýva, že Švajčiari musia mať pri cestách do EÚ na svojich autách nálepku CH.

Trojuholník po ruke

Tak ako v SR musíš mať v aute reflexné vesty, tak aj výstražný trojuholník, ale vo Švajčiarsku ho musíš mať ako vodič auta hneď po ruke, teda napríklad hneď vedľa sedadla vodiča.

Medzinárodný vodičský preukaz

Kedy si naposledy držal svoj vodičský preukaz v rukách? Už je to asi dávno, že? Možno ti ušlo, že slovenské vodičské preukazy sa vydávajú len v slovenskom jazyku, bez akéhokoľvek medzinárodného prekladu.

Našťastie v prípade Švajčiarska nie je potrebný, keďže kategórie vozidiel, ktoré je človek oprávnený viesť sú uvedené v latinke. (zdroj)

Rýchlostné obmedzenia

To, že vo Švajčiarsku naozaj treba dodržiavať pravidlá hádam ani netreba pripomínať.

Maximálne rýchlosti na cestách sú:

• v mestách – 50 km/h
• okresné cesty – 80 km/h
• diaľnice – 120 km/h

Na diaľniciach sú veľmi často rýchlostné obmedzenia, najmä v oblastiach veľkých sídel a hlavne počas leta, kedy sa vo veľkom cesty opravujú. Často sme po diaľnici chodili len 80 km/h.

Drž sa svojho pruhu inak sa stratíš

Cestná sieť vo Švajčiarsku je veľmi hustá a v okolí sídel aj komplikovaná. Na mestských obchvatoch sa vždy drž toho pruhu nad ktorým je tabuľa tvojej destinácie. Pri veľkých mestách sa pruhy kľukatia, pribúdajú, odbúdajú a veľmi ľahko ťa zavedú niekam inam.

Krátke pripájače

Asi jediná vec, ktorú by sme švajčiarskym cestám mohli vytknúť sú krátke prepájače. V kombinácií s hustou dopravou a zložitosťou cestnej siete vedia byť veľmi nepríjemné.

Kruhové objazdy

Vo Švajčiarsku majú veľmi často kruháče s dvoma pruhmi, ale iba s jedným výjazdom. Iba ojedinele bývajú aj dva “vyvádzače” z kruhového objazdu ale chýba im značenie, teda nemáš poňatia do ktorého pruhu sa máš zaradiť.

Prednosť z “dola“

V kopcovitých terénoch Švajčiarska sa často stane, že sa stretnú dve autá na úzkej okresnej ceste a jeden sa musí uhnúť. Platí pravidlo, že vodič stúpajúci do kopca má prednosť a vodič ktorý klesá by sa mu mal uhnúť.

Cyklisti a cyklocesty

Cyklistov vo Švajčiarsku je dosť, ale menej ako by sme očakávali. Výhodou je, že v mestách majú vlastné cyklopruhy. Tie však často križujú hlavnú cestu a v niektorých úsekoch to vie byť veľmi nepríjemné ako pre vodiča tak aj pre cyklistu. Na horských prechodoch trošku zavadzajú, lebo nemajú vytvorený vlastný priestor a cesty nie sú dostatočne široké.

Obchádzky

Vždy keď sa prerába cesta tak je sprejazdnený prípadne odklonený aspoň jeden pruh, ktorým vždy vieš prejsť. Tým pádom sú obchádzky úplne minimálne až žiadne za čo má Švajčiarsko obrovské plus

Chodec má prednosť. VŽDY!

Švajčiari automaticky očakávajú na prechode pre chodcov prednosť. Takže sa ti kľudne môže stať, že chodec sa na teba ani nepozrie a vbehne na prechod. Nedávajú pozor ani keď ide za tebou rozbehnutý kamión.

2. Švajčiarske diaľnice

Kupovať či nekupovať švajčiarsku diaľničnú známku? Túto otázku sme si pred cestou do Švajčiarska kládli aj my a teraz ti viem s jednoznačnosťou povedať – určite ÁNO!

Na švajčiarskych diaľniciach je oproti tým slovenským niekoľko odlišností, a to teraz nemyslím počty pruhov a kvalitu.

Švajčiarska diaľničná známka a poplatky

Platnosť

Na krátky letný roadtrip by si za normálnych okolnosti kupoval asi 10-dňovú, alebo mesačnú známku. Ale nič také tu neexistuje. Vo Švajčiarsku existuje iba jeden typ diaľničnej známky a to je ročná známka. Táto známka platí od 1.1 do 31.12. Neplatí 365 dní ako v SR, to znamená, že keď si ju kúpiš v decembri máš smolu a v januári si musíš kúpiť novú.

Cena

Švajčiarska ročná diaľničná známka stojí 40 CHF (37,20 €). V podstate si treba uvedomiť, že je lacnejšia ako slovenská ročná diaľničná známka Dá sa kúpiť na hraniciach, na benzínových pumpách, elektronicky a vraj aj na pošte.

Prečo určite kúpiť švajčiarsku diaľničnú známku

Dôvod prečo si ju určite kúpiť je ten, že spleť ciest pri veľkomestách je naozaj chaotická a 2x sme omylom vybehli na diaľnicu. Kebyže sa to stane bez toho aby sme mali známku, pokuta by bola od 100 CHF + 40 CHF za samotnú diaľničnú známku. Takže pre psychický pokoj na cestách a minimalizovanie stresu ti ju naozaj radím kúpiť

Tiež je dôležité myslieť na bezpečnosť a komfort. Lebo cestovať po tých “okresných” cestách, aj keď sú výrazne kvalitnejšie ako v SR, bolo celkovo veľmi únavné. Navyše treba dávať pozor na zvieratá a častým problémom boli aj úzke cesty.

My sme známku v skutočnosti nekupovali kvôli rýchlejšiemu presunu. Práve naopak v niekoľkých prípadoch sme sa diaľniciam zámerne vyhýbali aby sme videli viac z krajiny! My sme si diaľničnú známku kúpili zo špecifického dôvodu, a to preto, lebo sme mali v pláne spať v aute na diaľničných odpočívadlách. Nakoniec sme však spali na odpočívadle iba jeden krát.

Špeciálne tunelové poplatky

Ak cestujete lowcost, pokúste sa vyhnúť dvom šialene dlhým spoplatneným tunelom pri talianskej hranici. Na týchto úsekoch sa vyberá mýto a cena je všade uvedená inak. Cena sa líši od závislosti dňa, spôsobu zakúpenia, ročného obdobia, typu a váhy vozidla – proste, vybrať si správny lístok je zložitejšie ako porozumieť ženám počas menštruácie. Ide konkrétne o tunely Great St. Bernard Tunnel a Tunnel Munt la Schera.

Odpočívadlá a benzínové pumpy na diaľnici

Na diaľniciach vo Švajčiarsku nie sú čerpacie stanice, ale iba odpočívadlá. Kvôli tankovaniu treba zísť do okolitých dedín. Samozrejme platí že tie pumpy, ktoré sú najbližšie k diaľniciam majú o trošku vyššiu cenu pohonných hmôt.

Zarážajúce je už samotná absencia čerpacích staníc na diaľniciach ale aj fakt, že kvôli tomu na diaľniciach chýbajú aj sprchy. Fakt neviem čo v tomto prípade robia kamionisti… K dispozícií sú iba bezplatné toalety a väčšinou aj nejaká výlevka a kohútik s pitnou vodou. Dokonca na niektorých odpočívadlách v niektorých konkrétnych kantónoch (napr. Uri) môžeš stáť na odpočívadle len niekoľko hodín.

3. Ako to funguje s parkovaním vo Švajčiarsku

Za parkovanie sa vo Švajčiarsku platí takmer všade a nevyhneš sa tomu. Platí sa najmä na frekventovaných turistických miestach, na menej známych atrakciách sa väčšinou neplatí. No existujú spôsoby ako sa dá nejaké to euro ušetriť My sme za celý týždeň vo Švajčiarsku dali za parkovné okolo 50 €. Ak ťa téma parkovania vo Švajčiarku zaujíma, prejdi na článok: Všetko, čo treba vedieť o parkovaní vo Švajčiarsku.

Dúfam, že ti tento príspevok k tvojmu roadtripu po Švajčiarsku pomôže a verím, že si ho užiješ minimálne tak ako my, lebo táto krajina je naozaj úžasná Ak ťa zaujíma čo presne vo Švajčiarsku zažili za týždeň, môžeš sa inšpirovať v tomto článku: 20 úžasných miest, ktoré stihneš za týždňový roadtrip po Švajčiarsku

The post Čo treba vedieť predtým ako si vo Švajčiarsku sadneš za volant appeared first on TripLovers.

Krátky, ale intenzívny alpský výlet na záver leta. Počas roadtripu po okolí jazera Zell am See sme videli niekoľko rakúskych NAJ. Alpská príroda nás úplne očarila, no najviac si nás získal ľadovec Pasterze a vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse.

Obsah:

• Camping Lampenhäusl
• Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See
• 6 alpských divov prírody
  1. Krimmlské vodopády
  2. Roklina Sigmund Thun
  3. Takmer v oblakoch – Stausee Mooserboden
  4. Vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse
  5. Ľadovec Pasterze
  6. Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale
• Rozpočet na alpský výlet

Camping Lampenhäusl

Ako základňu sme si vybrali okolie jazera Zell am See, konkrétne Camping Lampenhäusl, ležiaci priamo na začiatku doliny smerujúcej na Grossglockner Hochalpenstrasse. Všetky kempy v okolí jazera Zell am See sa nachádzajú na rovine a nie sú z nich žiadne zaujímavé výhľady.

Camping Lampenhäusl bol, na rozdiel od všetkých ostatných, situovaný medzi strmými svahmi, z ktorých stekali vodopády. Na jeden z nich sme mali výhľad aj my, priamo z nášho kempovacieho miesta Obrovskou výhodou tohto kempu bolo, že sme boli v spojení s divokou alpskou prírodou aj počas večera, či rána, mali výhľad na hory a vodopády a pár metrov od nás šumel alpský potok.

Tento kemp mal však jednu obrovskú nevýhodu. A to, že ráno začalo byť teplo až keď vyšlo slnko spoza kopcov, čo bola až po 9-tej hodine, teda dosť neskoro.

Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See

V samotnom mestečku Zell am See sa toho až tak veľa nenachádza. Mestečko je príjemné na prechádzku, možno aj plavbu po jazere, po ktorej sa premávajú plachetnice rakúskych zbohatlíkov. Je tu síce k videniu aj tradičná alpská architektúra ale je na nej niečo zvláštne. Chýbajú tu kvetináče s muškátmi v každej okenici.

Po uliciach Zell am See, ale aj po celej oblasti, sa premávajú desiatky drahých áut a kabrioletov. Tie najzvučnejšie výfuky však patria automobilu Porsche. Práve zakladateľ tejto automobilky, Ferdinand Porsche, je v mestečku Zell am See pochovaný.

6 alpských divov prírody

1) Krimmlské vodopády

Vyše 50 km na západ od jazera Zell am See sa nachádzajú najväčšie vodopády v Rakúsku. Ich výška dosahuje 385 metrov a pozostávajú z troch vyše 100 metrových vodopádov.

Pozor na parkovisko č. 4!

Pri Krimmlských vodopádoch sa nachádzajú štyri parkoviská. Parkovisko č. 4 sa nachádza najbližšie ku vchodu k vodopádom, no na tomto parkovisku sa platí poplatok 11 € na deň. Ostatné parkoviská (1, 2, 3) sa síce nachádzajú o cca 200 až 500 metrov ďalej, ale celodenný poplatok stojí len 5 €.

Vodopády kde zmokneš aj keď je slnečno

Vstupné sa kupuje pri vchode ku Krimmlským vodopádom, čo je cca 400 metrov od hlavnej cesty. Vstupné je 4 € na osobu, či je na rakúske pomery príjemne nízka cena Pri vstupe sa nachádzajú aj civilizované toalety, ktoré radím využiť, lebo v areáli je plno ľudí a svahy sú strmé.

Cesta pozdĺž vodopádov a k ich vrcholu je veľmi dobre udržiavaná a ľahko schodná. Chodník je pretkaný početnými serpentínami, z ktorého sa dá odbočiť na vyhliadky na plošiny z ktorých vidno vodopád. Aj napriek strmším úsekom je chodník bezbariérový, no na vyhliadky väčšinou vedie niekoľko schodíkov.

S doprianím si času tento výlet zvládnu aj malé deti. My sme ho zvládli za vyše 2 hodiny. Pre lenivých alebo uponáhľaných sa dá dostať k najvyššiemu vodopádu aj taxíkom. Ak sú v aute 4 osoby, vyjde to na 7 € na osobu.

2) Roklina Sigmund Thun

Sigmund Thun Klamm je druhou najkrajšou roklinou v rakúskych Alpách akú sme kedy navštívili (1. je Mendlingtal pri Lissingu). Jej návštevu sme absolvovali hneď po otvorení, teda o ôsmej ráno, kedy tu bola okrem nás iba jedna skupinka. Práve to zavážilo na dojme, ktorý sme si z rokliny odniesli Po 9-tej sa sem nahrnú davy ľudí.

Vstupné do rokliny je 6 €. Za tento poplatok sme sa mohli prejsť roklinou po drevených chodníkoch zavesených v útese rokliny ponad aj popod vodopády. Celý okruh meria 2,4 km a je pomerne nenáročný. Trvalo nám ho prejsť približne hodinu a desať minút, pričom sme sa výrazne zdržiavali fotením a užívaním si ešte prázdnej rokliny

Na konci rokliny sa nachádza umelý vodopád, ktorý sa prelieva z vodnej nádrže. Voda, ktorá tečie po umelo vybudovanej ploche sa triešti, čím nadobúda bielu farbu. Sklon rampy, po ktorej tečie voda silno pripomína atrakciu v aquaparku, nuž chýba už len nafukovačka

Pri vstupe do rokliny Sigmund Thun sa nachádza bezplatná výstava turbín vo vodnej elektrárni, ktorou preteká voda z rokliny. Nájdeš tu aj rôzne témy súvisiace s tvorbou a prevádzkou priehrad a vodných nádrží. Vo vnútri sa nachádza aj kinosála, kde môžeš sledovať filmy na túto tematiku v anglickom alebo nemeckom jazyku

3) Takmer v oblakoch – Stausee Mooserboden

V Kaprunskej doline vo výške 2000 m n. m. sa nachádza vodná nádrž Mooserboden a o niečo nižšie je situovaná priehrada Wasserfallboden. Voda v týchto nádržiach je z roztopeného ľadovca a používa sa na výrobu elektriny.

Parkovanie

K vodným nádržiam Mooserboden a Wasserfallboden sa dá dostať jedine autobusom. V doline stojí 11 poschodový parkovací dom, v ktorom návštevníci môžu bezplatne zaparkovať a pokračovať k pokladni. Parkovací dom je jednosmerný a len pre nízke autá, my sme sa sotva zmestili s “truhlou” na streche. Vany, karavany, dodávky či čokoľvek vyššie môže prejsť na horné parkovisko na voľnom priestranstve.

Predražený vyhliadkový autobus či radšej turistika?

Obojsmerná cesta autobusom k hornej priehrade a späť stojí 24 € na osobu. Najprv sme si neboli istí, či naozaj rozumieme dobre (všetky popisky boli iba v nemčine). Žiaľ sme rozumeli dobre. Letmý pohľad do máp nás usmernil, že hore ísť pešo nechceme. Bolo už poobedie a len cesta hore by nám pešo trvala cez 3 hodiny (9km, prevýšenie cez 1000m). Po dlhšej úvahe sme zhodnotili, že sme do Álp neprišli preto aby sme sa otáčali.

Autobusy k hornej priehrade chodia vždy keď sa naplnia, čo je pomerne často, lebo sem napriek cene chodí naozaj dosť ľudí. Cesta autobusom trvá približne 30 minút a vedie cez tunely a malebné scenérie alpských pasienkov. Návštevu si treba premyslieť dopredu, lebo posledný autobus ide smerom dole o 16:45.

Keď sme dorazili k hornej priehrade, bolo už toľko hodín, že sme sa nevybrali na žiadnu väčšiu túru. Aj napriek tomu sme tu bez problémov strávili 3 hodiny iba tým, že sme sa prešli po priehrade, vyšli na vyhliadku Höhenburg, navštívili mini múzeum (pre deti) a vyskúšali si interaktívne technické hry na tému vodnej elektrárne

4) Vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse

Vyhliadková jazda po Grossglockner Hochalpenstrasse je jedným z hightlightov rakúskych Álp. Táto cesta bola otvorená v auguste 1935 a vznikla najmä kvôli mototurizmu. Od jej počiatku je nesmierne vyhľadávanou atrakciou a pre neutíchajúci dopyt bola cesta rozšírená a zvýšila sa aj kapacita parkovacích miest.

Tá ani dnes nie je vždy postačujúca. Obzvlášť v slnečné letné dni, kedy okrem turistov prichádzajú aj domáci Rakúšania alebo neďaleký Nemci prevetrať svoje kabriolety a športiaky. Luxusnými autami sa to na kľukatej horskej ceste iba hemží a takmer všetci smerujú na Gamsgrubenweg – vyhliadku na ľadovec Pasterze a najvyšší rakúsky vrchol Grossglockner. Cestou sa dá zastaviť na početných vodopádoch ale aj pri ojedinelých kamenných kostolíkoch

Praktické informácie k jazde po Grossglockner Hochalpenstrasse:

• vstupné autom (37 €), motorkou (27 €), bicyklom (zadarmo)
• cesta je otvorená od mája do novembra v závislosti od počasia a snehu
• cesta sa na noc uzatvára a otvára sa v závislosti od ročného obdobia (cca od 6:00 – 20:00)
• jazdu spomaľujú cyklisti, môžu sa tvoriť kolóny
• pri ceste je veľa odstavných plôch
• za mýtnicou sa už nenachádza žiadna benzínová pumpa
• na vyhliadke Gamsgrubenweg je veľký parkovací dom s toaletami a bufetmi
• počas noci môžeš ostať na parkovisku (ideálne pre karavany)
• výlet na Grossglockner Hochalpenstrasse a ľadovec Pasterze zaberie celý deň
• predpoveď počasia v Alpách je často horšia ako skutočné počasie
• najkrajšou vyhliadkou na ceste je Edelweißspitze, z kadiaľ vidno na kľukaté cesty do obidvoch dolín (je tu však veľmi málo miest na parkovanie)
• počet áut nie je žiadnym spôsobom regulovaný

5) Ľadovec Pasterze

Pod Grossglocknerom sa rozprestiera najdlhší ľadovec v Rakúsku – Pasterze, ktorý sa od začiatku 20. storočia zmenšil približne o polovicu. Jedným z našich cieľov bolo vidieť ho skôr, ako po ňom zostane len pamätná tabuľa

Táto túra ku ľadovcu je presne opačná ako všetky ku vrcholom. Najprv treba zísť dole a absolvovať tú jednoduchšiu časť. To najnáročnejšie príde až na úplný koniec. K ľadovcu so dá dostať jedine pešo, no v najstrmšom úseku sa dá dopomôcť si lanovkou. Tá stojí 8,5 € jednosmerne alebo 13 € obojsmerne a ušetrí asi 30 minút času.

Cesta až k čelu ľadovca nám za vyhliadky trvala rezkou chôdzou približne 1 hodinu. Prechádzali sme najmä medzi kamene. Cesta bola poväčšine vychodená, no v najbližšej časti k čelu ľadovca sa nám strácala, nakoľko bola novovzniknutá po ústupe masy ľadu.

Časť ľadovca je prekrytá nánosom kamenia a my sme chodili po ňom, len sme neboli v kontakte s ľadom. Keď sme sa dostali približne 500 metrov od čela ľadovca začali sme pociťovať chlad. Mali sme v pláne dostať sa až na hore na ľadovú masu, no skončili sme asi 200 metrov pred ním. Cestu nám skrížil vodopád, ktorý sa síce dal prebrodiť, no bolo by na to treba aspoň čižmy alebo naimpregnovanú obuv.

Takto sme aspoň na chvíľu zostali stáť a užívali si silu alpskej prírody. Zvuky vodopádu, kameňopádov a praskanie ľadovca Na ceste späť sa k tomu pridalo aj pískanie svišťov. Tie sme zazreli tesne pod vyhliadkou aj napriek veľkej frekvencií ľudí. Cesta späť nám trvala 1,5 hodiny. Bola to náročnejšia túra, najmä kvôli neprechodenému chodníku v záverečnej časti no zvládnuteľná aj pre väčšie deti, ktoré chodievajú s rodičmi na turistiku

6) Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale

V okolí Zell am See sa nachádza dosť málo pamiatok, no predsa sme jednu našli. Navyše je dosť neznáma. Kláštor Palfen zu Saalfelden v skalnej stene sa nachádza severne od jazera Zell am See nad mestečkom Saalfelden am Steinernen Meer. Nachádza sa blízko zámku Lichtenberg, pod ktorým je neplatené parkovisko. Ku kláštoru vedie turistický chodník. Z parkoviska je to slušné stúpanie no celkovo cesta trvá len 20 minút.

Kláštor v skalnej stene, už od roku 1664, predstavuje miesto kde celoročne žili pustovníci bez vody a tepla. Tak isto tam žijú dodnes, no na zimu kláštor opúšťajú. Dnu ísť nemôžeme. Nad kláštorom sa nachádza kaplnka v skale, tá už prístupná je. Je odtiaľ pekný výhľad na okolité hory aj zámok Lichtenberg, ale najmä na samotný kláštor. Je to pekné pokojné miesto na malý výlet

Rozpočet na alpský výlet

Výlet k jazeru Zell am See trval 4,5 dňa. Absolvovali sme ho vo štvorici, čo nám výrazne ušetrilo náklady na doprave. Spali sme v kempe v stanoch a jedlo si kupovali v potravinách, niektoré veci sme si priniesli už z domu. Väčšinou sme si varili, no boli sme aj v reštaurácií a sadnúť si na kávičke. To na čom sme nešetrili bolo vstupné. Celkovo nás výlet vyšiel na 535,03 €, čo je cca 133,75 € na osobu

The post Autom do rakúskych Álp, smer Grossglockner Hochalpenstrasse appeared first on TripLovers.

Srí Lanka naberá na popularite. Na malom ostrove v Indickom oceáne sa stretávajú rôzni ľudia z celého sveta. Nie sú to len backpackeri, ktorí prišli za lacnou exotikou, ale aj dovolenkujúce rodiny s deťmi, či slávne osobnosti. Tento článok zobrazuje všetky naše výdavky počas dvojtýždňového cestovania po Srí Lanke

Obsah:

• Srílanské rupie a bankomaty
• Letenky
• Doprava
• Ubytovanie
• Jedlo
• Vstupenky
• Suveníry
• Iné
• Celkový rozpočet

Srílanské rupie a bankomaty

Srí Lanka má vlastnú menu, srílanskú rupiu, skrátene LRK. Preferuje sa platba domácou menou, platiť dolármi sa dá iba v suvenírových obchodoch zameraných na turistov. Bankomatov je v krajine dostatok. Výber z bankomatu People´s bank je bez poplatku

Na Srí Lanke sa nám páčilo, že ľudia nie sú odrbávači. Teda aspoň nie taký veľkí ako predavači v juhovýchodnej Ázií. Niekedy nebolo potrebné ani zjednávať a tovar sme dostali za naozaj rozumnú cenu.

Letenky

Cena tvojej dovolenky na Srí Lanke sa bude výrazne odvíjať od ceny letenky. Len málokedy vyskočia akciové letenky na Srí Lanku pod 500 €. Do 600 € sa dá kúpiť letenka so spoločnosťami ako sú Qatar Airways, či Turkish Airlines. Pozor, do Colomba sa dajú kúpiť letenky aj s Emirates, ale lety môže prevádzkovať ich dcérska nízkonákladová spoločnosť Flydubai, ktorá je v IATA ratingu najlepších aeroliniek niekde na dne

Doprava

Verejná doprava na Srí Lanke je veľmi lacná, ale aj príšerne pomalá no neodmysliteľne patrí k tomuto ostrovu Pre predstavu 6 hodinová jazda vlakom na 200 km stojí asi 215 LKR (1,10 €). Lístky sa kupujú na stanici. Autobusy sú o málinko drahšie. Tu peniaze vyberá závozník po nastúpení cestujúcich.

Na krátke vzdialenosti sa dá použiť tuk tuk (mini lokál taxi), pri ktorých sa nám osvedčila tarifa 200 KLR (1€) za 3 km. Trasa Colombo – letisko Bandaranaike stojí 1000 LKR (5 €).

Prenájom skútra na deň stojí 2000 LKR (10 €) takmer na celom ostrove, čo je na Ázijské pomery celkom veľa. Plná nádrž vyjde na 500 LKR (2,5 €).

Ubytovanie

Ubytovanie vie byť tiež veľmi lacné, závisí od požiadaviek. Izby s klimatizáciou sú drahšie. My sme boli 4 a izba s ventilátorom nás zväčša vyšla medzi 10 – 15 € na noc.

Jedlo

Lokálne jedlo na ostrove je veľmi lacné. Cena raňajok by nemala presiahnuť 200 LKR (1 €). Porcia hlavného jedla stojí od 200 – 400 LKR (1-2 €), pričom porcie sú často veľké a postačili nám obom. Za dva týždne sme z lokálneho jedla nemali žiadne zdravotné problémy.

Drahšie jedlo je v turistických oblastiach, ale porcia je stále lacnejšia ako obed v Bratislave. V Elle určite nechoď do podniku určeného pre domácich, pre turistov majú pripravený špeciálny cenník, pričom služby ostávajú rovnaké. Na pobreží a v Elle si účtujú 10% poplatok z jedla za služby, v bežných lokálnych podnikoch niečo také neexistuje.

Osobnou kapitolou je srílanský street food. Je veľmi lacný, ľahko dostupný a aj keď si vyberavý, vždy si nájdeš niečo čo ti bude vyhovovať. Bežne sa 1 ks street foodového jedla predáva v sume okolo 50 LKR (25 centov), no cena závisí aj od veľkosti produktu. Trošku drahšie sú niektoré druhy ovocia. Ceny v potravinách uvedené nebývajú.

Fľaša vody 0,5l stojí 50 LKR (25 centov), 1,5l stojí 70 LKR (35 centov) a 5 litrová bandaska vyjde 150 LKR (75 centov). Niečo ako voda na doplnenie z cisterien tu zatiaľ neexistuje. Instantná káva Nescafé stojí 40 – 60 LKR (20 – 30 centov), za lepšiu kávu si priplatíš 400 – 600 LKR (2-3 €), ale stále to nemusí byť dobrá káva. Mliečny koktail u domácich vo vnútrozemí vyjde na 75 LKR (38 centov), na pláži je to 250 – 300 LKR (1,25-1,75 €), čo je niekoľkonásobok, ale stále je to lacné.

Ak ťa zaujíma čo sa dá na Srí Lanke ochutnať, odporúčam ti článok: Pekelná chuť Srí Lanky.

Vstupenky

Vstupné pre turistov je vysoké aj na európske pomery. Navyše vstupné volajú „donation“ (dar) ale musíš ho zaplatiť Väčšie archeologické komplexy strážia policajti a ak im nezastavíš a nepreukážeš sa vstupenkou, začnú ťa naháňať Informácie o vstupných poplatkoch pre jednotlivé pamiatky na Srí Lanke nájdeš TU.

Mimo to sme si zaplatili 1 hodinu lekcie surfovania s inštruktorom, čo bolo 2000 LKR (10 €) na osobu a stálo to za to!

V rámci návštevy Srí Lanky určite odporúčam navštíviť aspoň jeden z národných parkov. My sme navštívili Národný park Udawalawe. Na safari potrebuješ zaplatiť “permit” (povolenie do NP) a sprievodcu, resp. šoféra s jeepom, ktorý ťa do parku zoberie. Cena povolenia závisí od počtu ľudí v jeepe, viď cenník nižšie. Cenu jeepu so šoférom sme zjednali z 20 000 LKR (100 €) na 16 000 LKR (80 €) pre 4 osoby. Celkovo 1 osoba platila približne 37 € za 4 hodinovú safari Čím viac vás bude, tým lacnejšie vás to vyjde

Suveníry

Pri suveníroch platí, že treba zjednávať, keďže nejde o tovar pre domácich a ceny sú navýšené.

Zo suvenírov sú lacné čaje, balenie 50g čaju stojí od 200 LKR (1 €). Je ich slušný výber a dajú sa kúpiť aj v peknom balení, za také si však priplatíš. Najviac si zo Srí Lanky môžeš doniesť 10 kg na osobu Bežná cena magnetky je 200 LKR (1 €).

Zo suvenírov určite odporúčam tradičné srílanské drevené masky, ktoré používali pôvodní obyvatelia ešte pred príchodom všetkých náboženstiev. Existujú 2 druhy – vyrezávané a „fejkové,“ je tam značný cenový rozdiel. Majú rôzne veľkosti, my sme si kúpili 12 palcové, tie sú dostatočne veľké na to aby vynikli na stene. Vyrezávané vieš kúpiť priamo u rezbára už od 2900 LKR (15 €), inak sú za ne schopný pýtať aj 5000 LKR (25 €). Fejkové (iba namaľované drevo) stoja len 1900 LKR (10 €). Sú celkom veľké, ale dajú sa rozložiť a zabalia ti ich pekne do novín tak, aby si ich v lietadle neroztrieskal.

Iné

Často sme platili drobné poplatky za parking či odloženie topánok pred chrámom. Vždy to bolo do 50 LRK (25 centov). SIM karta od spoločnosti DIALOG kúpená na letisku s 10 GB a základnými minútami na volanie nás vyšla 1300 LKR (6,50 €). Internet na ostrove síce je, ale na tých najlacnejších ubytovaniach nie je samozrejmosťou. Po 7 € sme si nakúpili pekné ľanové košele. Pranie vo verejnej práčovni stojí 400 LKR (2 €) za 3 kg. Drahé sú cigarety, ktoré sa predávajú aj kusovo Jedna cigareta stojí 70 LKR (35 centov), takže balíček vyjde na 7 €.

Celkový rozpočet

Celkovo nás dvojtýždňová dovolenka na Srí Lanke vrátane všetkého okrem víz (boli v skúšobnej dobe zadarmo) a poistenia (máme celoročne) stála 887,21 € na 1 osobu. Z toho najväčšiu položku tvoria letenky za 556,50 €. Z toho vyplýva, že pobyt na ostrove nás vyšiel menej ako letenka samotná

Pre porovnanie, rovnako veľa zaplatili rodičia za dovolenku v Taliansku pri mori. Počítajúc s tým, že boli ubytovaní v kempe, kde si aj varili a robili iba malé výlety do okolia.

Viac o Srí Lanke

• Ak potrebuješ základné informácie pred cestou na Srí Lanku, prejdi na:
  • Dovolenka na Srí Lanke, vhodná aj pre začiatočníkov či rodiny s deťmi

• Pre perfektný itinerár odporúčam kuknúť aj tipy a rady pre jednotlivé miesta na Srí Lanke:
  • Srí Lanka #1: Za budhizmom do srdca ostrova
  • Srí Lanka #2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly
  • Srí Lanka #3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy

The post Koľko stojí cestovanie po Srí Lanke? appeared first on TripLovers.

Dovolenka na Srí Lanke sa nezaobíde bez oddychu, no srílanské pláže ponúkajú okrem relaxu a opaľovania aj veľa aktivít pre tých, ktorí neradi vylihujú na pláži

Obsah:

• 9. deň: Slonie safari v Udawalawa National Park
  • Cesta z Elly na slonie safari v Udawalawe
  • Ako zohnať drivera s jeepom do NP Udawalawa?
  • Poplatky a vstupné
  • Čo sa dá vidieť v národnom parku Udawalawa?
• 10. – 12. deň: Hikkaduwa
  • Aktivity, ktoré môžeš vyskúšať na srílanskom pobreží
• 13. deň: Kolombo

9. deň: Slonie safari v Udawalawa National Park

Pôvodný plán navštíviť Národný park Yala sa zmenil, keď sme si uvedomili koľko času by sme strávili v srílanských autobusoch na úkor vyvaľovania sa na pláži Ako náhradu sme si vybrali Národný Park Udawalawa na polceste k srílanskému pobrežiu, ktorý je dostupnejší aj pre turistov, ktorí prišli na “plážovú” dovolenku.

Cesta z Elly na slonie safari v Udawalawe

Z Elly sme sa dostali do mestečka Udawalawa 3 autobusmi s prestupom vo Wellawaya a Thanamalwile. TU nájdeš podrobnejší článok ohľadom transportu z Elly do Udawalawa. Cestou sme stretli šoféra autobusu, ktorý mal slovenskú partnerku a bolo to na ňom naozaj vidno. Bol to najpomalší vodič na Srí Lanke akého sme stretli Ďalší šofér žul počas cesty betel a vypľúval ho von oknom. Na tom by nebolo nič zlé, keby som nesedela hneď za ním a nemala vystrčenú hlavu von z okna

Ako zohnať drivera s jeepom do NP Udawalawa?

Na internete sme našli informácie, že do rezervácie je najlepšie chodiť buď o 6:00 ráno alebo o 15:00 poobede. Vtedy sa vraj zvieratá chodia napájať k vode. Realita ale vyzerá tak, že keď sa ti podarí prísť do mestečka a vystúpiš z autobusu, začnú sa o teba biť šoféri s jeepom, čo ti môže ponúknuť možnosť vyjednávania a ísť na safari hneď. My sme sa nalodili o 12:30, začali poriadnymi obedom (+1000 LKR – 4,8 €) a následne sme v parku strávili 4 hodiny (bežné sú 3) a zvierat sme napriek tomu videli naozaj dosť veľa.

Poplatky a vstupné

Na návštevu NP Udawalawa sa platia samostatne:

• sprievodca (šofér) s jeepom – cenu sme zjednali z 20 000 LKR (100 €) na 16 000 LKR (80 €) na 4 osoby
• permit (povolenie do NP) – závisí od počtu ľudí na jeepe, čím viac ľudí na jeepe, tým je vstupné výhodnejšie

Celkovo 1 osoba platila približne 37 € za 4 hodinovú safari

Čo sa dá vidieť v národnom parku Udawalawa?

Počas návštevy v NP Udawalawa sme videli desiatky slonov, krokodílov, srniek a jeleňov, vodné byvoly, varanov, korytnačku. Národné parky v južnej Ázií bývajú známe aj veľmi bohatým vtáctvom. Videli sme veľmi veľa divoko žijúcich pávov, skupinky Myktérií lysohlavých, niekoľko vzácnych hornbillov (Zobákorožec strakatý), orlov, sovu a niekoľko desiatok veľmi pekných Včelárikov východných.

V rezervácií žije 12 tigrov, no pravdepodobnosť, že sa ti ich podarí zazrieť je minimálna. No ako náhradu za to si môžeš pohladkať slona, ale iba v prípade keď príde až k tebe. Šoféri veľmi dobre vedia, ktoré slony sú aktívne a radi ťa k nim zoberú V celom parku platí zákaz vystupovania z jeepu! Platí to pre turistov aj šoférov.

Samotné mestečko Udawalawa neposkytuje poriadne nič. Na hlavnej križovatke sa nachádza jedna domáca reštaurácia a dvojo malých potravín. V mestečku pri priehrade sa nachádza Elephant Transit Home, útočisko pre ranené a opustené slony. Môžeš sa prísť pozrieť na kŕmenie slonov o 9:00 ráno a o 18:00 večer.

Tipy & rady:

• v autobuse do Udawalawe skúste vytvoriť skupinku, budete platiť menej za šoféra aj za vstupné do národného parku
• batožinu si môžeš zobrať so sebou do jeepu
• keď sme na chvíľu opustili batožinu (na jedinom mieste, kde sme mohli opustiť jeep), tak ju napadli opice a roztrhali nám obaly zo srílanských čajov takže si všetko dobre zabaľ a pripútaj, opice sú v kradnutí veľmi šikovné
• safari (37€) rozhodne uprednostni pred sirotincom v Pinnawale (15€), je to síce drahšie ale zážitok je tisícnásobne lepší a podporíš dobrú vec;)
• v NP platí zákaz vystupovania z jeepu pre turistov aj sprievodcov, takže uvažuj koľko piješ. Ísť močiť do prírody sa nedá
• fotografie sú robené 200 mm objektívom s APS-C zrkadlovkou (teda ekvivalent 260 mm), takže s ozaj dlhým zoomom

10. – 12. deň: Hikkaduwa

Dôvodom prečo sú pláže na pobreží Srí Lanky vhodné aj pre aktívnych ľudí je, že okrem “kvasenia” a opaľovania si môžeš každý deň ozvláštniť inou zaujímavou aktivitou. Za najkrajšiu pláž Srí Lanky je považovaná Unawatuna Beach. My sme si za naše “kvasiace” útočisko vybrali Hikkaduwu. Dôvodom bol prirodzený výskyt korytnačiek na plážach

Aktivity, ktoré môžeš vyskúšať na srílanskom pobreží:

• Plážovanie a oddych – pláže sú piesočnaté, voda čistá a po pláži pobehujú túlavé psy
• Šnorchlovanie – je jeden z TOP zážitkov na Srí Lanke! Ráno sa dá šnorchlovať na koralovom rífe, uvidíš tu desiatky rybičiek a malých žralokov. Podvečer môžeš plávať s metrovými korytnačkami
• Korytnačie liahne a útočiská – nájdeš na viacerých miestach pozdĺž celého pobrežia od Koggaly po Aluthgamu
• Galle Fort – opevnenie s koloniálnym nádychom, ktoré vybudovali Holanďania. Po Galle Fort sa môžeš poprechádzať zadarmo, platí sa len za vstup do múzea
• Kriket – je národný šport južnej Ázie. Kriketový štadión nájdeš v Galle hneď oproti Galle Fort. Tento šport musíš jednoznačne aspoň raz vidieť
• Surfovanie – s inštruktorom stojí 2000 LKR (10 €) na 1 hodinu. Počítaj s tým, že voda v ušiach a soľ v očiach sú samozrejmosť Môžeš sa dať aj na niekoľkodňové kurzy surfovania. Ale pozor, surfovanie je oveľa fyzicky namáhavejšie, ako vyzerá
• Plážové hojdačky – domáci chcú za jej použitie nejaký drobný tip
• Potápačské kurzy a ponory – potápanie je na Srí Lanke drahšie ako v ostatných lowcostových destináciách Ázie. Dva (fun dive) ponory vyjdú na približne 70 €.
• Koggala – rybári (stilt fisher)
• Nočný život – na pláži Hikkaduwa takmer nie je. Lepšie to môže byť na Unawatuna Beach

V Hikkaduwe sme strávili len 3 dni no keby sa dalo, tak ostaneme aj celý týždeň

Tipy & rady:

• dones si vlastný šnorchel. Za požičanie pretekajúceho šnorchlu sa platí 500 LKR (2,50 €) na hodinu
• dones si topánky do vody ako ochranu pred ostrými koralmi
• po 16-tej prichádzajú veľké, asi jednometrové korytnačky na južnú časť pláže Hikkaduwa. Okolo nich sa hneď zgrupujú ľudia, podľa toho ich nájdeš
• pláže Srí Lanky sú vhodné ja pre rodiny s deťmi
• s ruštinou pochodíš viac ako s angličtinou
• ak ideš prvýkrát na surf určite si zober inštruktora, bez neho to nemá zmysel. V rámci prvej lekcie ta roztlačí na vlnu
• ak pôjdeš surfovať snaž sa čo najviac zahaliť a použiť čo najkvalitnejší vodeodolný krém inak to bude riadny záhul pre tvoju kožu
• rybári v Koggale sú komparzisti a za fotku pýtajú 1000 LKR (5 €)

https://www.facebook.com/427513457580937/videos/681743679232759

13. deň: Kolombo

Kolombo sa zvyšku krajiny príliš nepodobá. Je omnoho špinavejšie a hlučné. Centrum v pôvodnej časti Fort je nahradené výškovými budovami a vôbec nás neoslovilo. Po celom Kolombe sa nachádzajú svätostánky všetkých štyroch náboženstiev na ostrove. Za návštevu stojí moslimská Red Masjid, ktorá ma netradičný štýl.

Peknými miestami v Kolombe boli budhistické chrámy Seema Malakaya Temple (400 LRS) na jazere Beira a Gangaramaya Temple (400 LRS), ktorý nebol tak úplne tradičný chrám ale skôr zbierka starožitností, ktoré ľudia chrámu darovali. Je to zaujímavé miesto no nemusí sa páčiť každému.

Tipy & rady:

• tuktukári v Kolombe sú otravnejší ako v ostatných častiach Srí Lanky a po nastúpení do tuk-tuku ťa budú ťahať do rôznych predajní s čajom a suvenírmi
• ak tuktukár nejde kam ste sa dohodli, stačí pohroziť, že vystupuješ bez zaplatenia
• návštevu Kolomba veľmi neodporúčam, ale predpokladám, že kvôli letisku ju aj tak absolvuješ

Ďaľšie rady a odporúčania na tvoju cestu po Srí Lanke nájdeš v článkoch:

#1: Za budhizmom do srdca Srí Lanky
#2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly

The post Srí Lanka #3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy appeared first on TripLovers.

Dva týždne na Srí Lanke sú minimálny čas, ktorý potrebuješ na spoznanie ostrova. Tento článok ti má poskytnúť naše tipy, odporúčania a rady na tvoj dovolenkový itinerár po centrálnej časti Srí Lanky

Obsah:

1. deň: Cesta z letiska do Amuradhapuri plná zážitkov
2. deň: Amuradhapura a starobylé mesto po kráľovstve Rajarata
3. deň: Dambulla a výhľad na bájnu horu Sygiria
4. deň: Pokojná atmosféra Kandy v ruchu veľkomesta
5. deň: Sloní sirotinec, ten najhorší nápad na Srí Lanke!

Náš článok o jednotlivých miestach na Srí Lanke, v ktorých ti chceme poskytnúť naše rady a odporúčania sme kvôli veľkosti obsahu rozdelili na 3 samostatné články 

• #1: Za budhizmom do srdca Srí Lanky
• #2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly
• #3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy

1. deň: Cesta z letiska do Amuradhapuri plná zážitkov

Nadránom prilietame na letisko Bandaranaike International Airport neďaleko Kolomba a hneď vybavujeme SIM kartu kvôli internetu. Tuk tukom za 200 LKR (1 €) sme sa dostali na 3 km vzdialenú vlakovú stanicu Katunayaka South Railway Station, kde sme sa stretli so zvyškom našej skupiny.

Náš trip po Srí Lanke chceme začať v meste Anuradhapura. Treba nastúpiť na vlak v smere do Kolomba, ale treba prestúpiť na stanici Ragama. Aj keď je Anuradhapura vzdialená len 200 km, cesta trvá vyše 6 hodín a lístok stojí 215 LKR (1,10 €). Vlaky na Srí Lanke predstavujú najzážitkovejší druh dopravy  Ešte v ten deň sme si v meste zajednali skútre na ďalší deň a spokojne šli dospať jetlag.

Tipy & rady:

• z letiska na vlakovú stanicu Katunayaka South Railway Station sa dá zjednať tuk tuk na 200 LKR (1€)
• tuktukárov s ktorými sa dá zjednávať hľadaj na hlavnej ceste
• na Srí Lanke sa nám pri tuk tukoch osvedčila tarifa 200 LKR (1 €) za 3 km

2. deň: Amuradhapura a starobylé mesto po kráľovstve Rajarata

Do Amuradhapuri sme prišli kvôli budhistickým pamiatkam a histórií. Tato destinácia nepatrí medzi najvyhľadávanejšie na Srí Lanke a už zohnať skúter bolo náročné. Po areáli Ancient City of Anuradhapura sa môžeš presúvať na skútri alebo si môžeš prenajať vodiča s autom. Tí si odchytávajú turistov už na vlakovej stanici.

Treba si zakúpiť vstupenku za 25 USD (alebo 4050 LKR), dá sa platiť oboma menami. Na lístku je napísané donation (dar), ale po areáli sú rozmiestnení kontrolóri, pri ktorých máš zastaviť a preukazovať sa. Po 3. kontrole nás to prestalo baviť a začali sme ich obchádzať. Tí nás na oplátku začali naháňať na skútri aby nám už 3x skontrolovaný lístok opäť skontrolovali Lístok treba odovzdať na konci dňa, nad významom tohto nariadenia sme sa ani nezamýšľali.

Pred vstupom ku pagodám a chrámom musíš mať vždy zahalené kolená aj ramená. To platí aj pre mužov. Takmer všade sa musíš vyzúvať ale turisti majú povolené ponožky. Presúvanie sa medzi jednotlivými pamiatkami je vyčerpávajúce no v areáli sa nachádzajú mini reštaurácie s domácou stravou, kde môžeš doplniť sily a oddýchnuť si V areáli sú k dispozícií platené toalety.

To najhlavnejšie čo v Amuradhapuri môžeš uvidieť je:

• Jaya Sri Maha Bodhi – Bódhi najstarší strom na Srí Lanke
• Isurumuniya Rajamaha Viharaya – chrám akoby v skale, jediné miesto kde sa dopláca 200 LKR (1€)
• Royal Park – toto miesto je zarastené a navštevuje ho málo ľudí, nachádzajú sa tu kráľovské kúpele a mystický kruh vyrytý v skale
• Ruwanweli Maha Seya – najväčšia pagoda pri ktorej sa odohráva najviac posvätných rituálov
• Jethawanaramaya Dagaba – veľká tehličková pagoda
• Abhayagiri Dagaba – veľká tehličková pagoda s ruinami naokolo
• Lankaramaya Stupa – osobne najkrajšia pagoda so stĺpmi naokolo

Posledný autobus do ďalšej destinácie mal odchádzať o/po 18-tej, takže naozaj sme si pozreli iba to najdôležitejšie. Vstupenka má platnosť 1 deň, ale prejsť celé starobylé mesto sa za taký čas nedá stihnúť.

Tipy & rady:

• Amuradhapura neposkytuje príliš rozvinuté turistické služby, naopak je tu najväčšia pravdepodobnosť interakcie s domácimi
• na internete sme sa o ňom dočítali ako o meste podvodníkov a tiež sme zachytili náznaky podvodov
• skútre alebo inú formu dopravy si zajednaj deň dopredu, ušetrí ti to čas
• vždy treba mať so sebou šatku na prekrytie kolien/ramien (aj muži)
• topánky nesmieš mať odložené v batohu, musíš ich nechať pred chrámom alebo dať do úschovne za poplatok (okolo 40 LKR – 0,2 €)
• vstupenka má platnosť 1 deň
• niečo podobné nájdeš aj v Polonnaruwe
• takmer všade sa treba vyzúvať, ale turisti majú povolené ponožky
• na navigácií sa nasmeruj k parkovisku na ktoré sa chceš dostať, nie pamiatku ktorú chceš vidieť

3. deň: Dambulla a výhľad na bájnu horu Sygiria

V Dambulle sa nachádzajú posvätné jaskyne Rangiri Dambulu Viháraja, ktoré pozostávajú z 5 malých jaskýň. Jaskyne majú iný charakter ako tie čo poznáš zo Slovenska, kvapľovú výzdobu tu neočakávaj, lebo sú vyzdobené rukou človeka. Steny sú pomaľované a nachádzajú sa tu stovky Budhov. Túto návštevu určite odporúčam lebo je to fakt krásne miesto.

Vstup k jaskyniam je zo zadnej strany hlavnej ulice, kde sa dajú kúpiť lístky. Vstupné je 1500 LKR (7,20 €) a obhliadka jaskýň zaberie približne 1 hodinu. Ešte predtým však treba zdolať horu, v ktorej sa jaskyne nachádzajú. Výstup zaberie približne 10 minút a cestou môžeš stretnúť opice. Jaskyne sú posvätné takže aj tu platí, že musíš mať zahalená ramená a kolená a topánky nechať pred vchodom do jaskýň.

Neďaleko jaskýň sa nachádza aj nepriehľadnuteľná socha Budhu v zlatom prevedení. Sedí na vrchole Golden Temple, ktorá pripomína skôr kasíno Chrám je otvorený len do 18:00. My sme to časovo nestihli, ale napriek tomu sme tu strávili príjemný večer priamo pod sochou Budhu, lebo tieto časti ostávajú otvorené počas celého dňa

Približne 20 km od Dambully sa nachádza monumentálna skala Lion rock, na ktorej sú pozostatky palácového komplexu Sigiriya z 5. storočia. Za normálnych okolností by sme sa na ňu vybrali, ale nakoľko vstupné bolo až 30 USD + veľa turistov, vybrali sme sa len na vyhliadku na Lion rock z Pidurangala rock za 500 LKR (2,5 €).

Vyhliadku z Pidurangala rock navštevuje veľa domácich ale aj zahraničných turistov. Výstup zaberie cca 20 minút a posledný úsek je už dosť o šplhaní. To môže byť problém pre starších ľudí alebo rodičov s miminkami, naopak si to veľmi užijú malé deti.

Iné výlety v okolí Dambully:

• Slonie safari v Minneriya National Park (vyše 35 USD)
• Pollonaruwa – starobylé mesto po Pollonaruwskom kráľovstve (25 USD)

Tipy & rady:

• Ak sa nechystáš na sever Srí Lanky do Dambully, ale smeruješ aspoň do Elly, tak v jej blízkosti sa nachádza niečo podobné ako sú jaskyne v Dambulle v chráme Dowa Rajamaha Viharaya
• Pred Golden Temple policajti radi chytajú a kontrolujú doklady turistom na skútroch

4. deň: Pokojná atmosféra Kandy v ruchu veľkomesta

Kandy je veľmi príjemné mesto s jazerom a napriek množstvu turistov sa nám tu zapáčilo. Najväčším lákadlom je návšteva chrámu Temple of the Sacred Tooth Relic, kde je ukrytá relikvia Budhovho zubu. Okolo tohto pozostatku sa 3x denne robí ceremónia. Je to vždy o 9:00, 18:30 a o polnoci. Osobne účasť na tejto ceremónií príliš neodporúčam lebo je to tlačenka, pri ktorej nič nevidieť, ani keď stojíte vpredu a celú dobu tam maximálne pobehujú chlapi v bielom.

Pred vstupom do chrámového komplexu treba prejsť kontrolou. Kontrolujú sa zbrane a vhodnosť oblečenia. Dôvodom dôslednej kontroly bezpečnosti je teroristický útok separatistickej organizácie Tamil Tigers z roku 1998.

Až za kontrolou sa kupujú vstupenky, v automatoch, čo je na Srí Lanku dosť cool! Vstupné je 1500 LKR (7,5 €) pričom ceremónia sa nejako zvlášť nedopláca. Návštevu Temple of the Sacred Tooth Relic nám zabrala zhruba 2 hodiny. Veľmi odporúčam, aj napriek množstvu turistov to bolo veľmi pekné a príjemné miesto

Kandy je známe aj kandyjským tancom. Vystúpenie začína o 17:00 v Kandy Lake Club – Cultural Dance show a stojí 1000 LKR (5 €).

Iné výlety v okolí Kandy:

• Ambuluwawa Temple – chrám v tvare špirálovitej veže
• chrámy Embekke Devalaya a Embekke Ambalama
• budhistické centrum Nelligala
• netradičný chrám Galmaduwa Raja Maha Viharaya
• Kataragama Devalaya – hinduisticko budhistický chrám v centre Kandy

Tipy & rady:

• ceremoniál v Temple of the Sacred Tooth Relic príliš neodporúčam
• do chrámu ísť ešte za svetla a počkať do zotmenia a užiť si obidve atmosféry
• maj pri sebe niečo na zahalenie ramien a kolien
• ak si total lowcoast traveller a nechceš platiť vstupné do chrámu, tak časť za kontrolou bezpečnosti je stále nespoplatnený úsek a je veľmi pekný

5. deň: Sloní sirotinec, ten najhorší nápad na Srí Lanke!

Do Elephant Orphanage v Pinnawale sme sa vybrali na skútroch. Cesta len jedným smerom trvala 2 hodiny. Pred samotným sirotincom sme sa nechali odrbať zinscenovaným divadielkom ako nám jeden tuktukár pomáha (je tam takých viac a čakajú ako supy). Poďakovali sme mu, ale ten si na nás zasadol a presvedčil nás, že v cene sirotinca máme aj návštevu spicy garden (koreninovej záhrady).

Nešlo úplne o podvod ale o formu „Zero dolar tourism,“ kedy ti zadarmo niečo ukážu ale očakávajú že si kúpiš ich predražený produkt. V našom prípade išlo hlavne o stratu drahocenného času, lebo sme kvôli tomu zmeškali čas kedy sa slony kúpu v rieke.

Vstupné do Elephant Orphanage je 3000 LKR (14,50 €) a v cene je len pozeranie sa na slony ako sa kŕmia alebo kúpu. Ak ich chceš kŕmiť, môžeš, ale na mieste predávajú extrémne predražené ovocie (tanier za 7,50€). Celkovo pre nás návšteva sirotinca nebol veľký zážitok a z celého tripu po Srí Lanke to hodnotím ako najhorší výlet.

Tipy & rady:

• skúter v Kandy zháňaj deň dopredu, požičovní je nedostatok
• osobná návšteva požičovne ja úspešnejšia ako telefonát, lebo majitelia sú ochotný obvolať známych aby im na 1 deň skúter požičali
• Elephant Orphanage v Pinnawale radšej vynechaj a choď na safari v Minneriya alebo Udawalawe
• ak sa predsa rozhodneš ísť do sirotinca pozor na odrb vo forme tuktukárskeho „Zero dolar tourism“ so spicy garden
• do sirotinca si dones vlastné ovocie
• maj niečo na hlavu, na mieste je strašný úpek a žiaden tieň

Ďalšie tipy a rady, ktoré sa oplatí vedieť ešte pred návštevou Srí Lanky prídu čoskoro

The post Srí Lanka #1: Za budhizmom do srdca ostrova appeared first on TripLovers.

Koronavírus významnou mierou všetkým zmenil cestovateľské plány na rok 2020. Predpovede finančných analytikov sú skeptické a nám neostáva nič iné, ako zvážiť či minieme peniaze na neskorú dovolenku v zahraničí alebo ostaneme doma a podporíme slovenský cestovný ruch.

Obsah:

1. Veterný mlyn v Holíči
2. Vojenské obranné línie
3. Šranecké piesky na Záhorí
4. Vojenské cintoríny
5. Cestovanie v čase
6. Šikmá veža v Hamuliakove
7. Model Sochy slobody v Pezinku
8. Za chuťou vína
9. Budhistický chrám v Novej Bošáci
10. Kláštor v skalách ktorý obchádzaš
11. Turecké kúpele Hammam
12. Rozkvitnuté čerešne ako v Japonsku
13. Rozprávkové hrady
14. Kamenné gule
15. Socha Krista Spasiteľa v Kline
16. Termálny výver ako na Islande
17. Skalné obydlie v Brhlovciach
18. Malé, ale slovenské pamukkale
19. Slovenská Route 66
20. Dubový háj Gavurky
21. Slovensko-slovinské kostolíky
22. Most z vagónu
23. Detvianske drevené kríže
24. Hriňovské lazy pripomenú gýčovú Sapu
25. Bazaltová odlučnosť v Šomoške
26. Čiernohronskou železnicou naprieč lesom
27. Vysvietené ľadové jaskyne
28. Hobbiton v Liptovská Teplička
29. Nine Arches Bridge na Slovensku?
30. Rokliny Slovenského raja
31. Skalné mesto Dreveník
32. Drevené kostolíky
33. Prírodný aragonitový klenot
34. Svet vínnych pivníc
35. Opustené schátraliny na brehu

Aj keď COVID-19 je stále s nami a cestovanie teraz musí počkať, už teraz vám dávame do ponuky týchto 35 zaujímavých miest na Slovensku, ktoré pripomínajú (aj neturistické) destinácie v zahraničí Destinácie sú v poradí v smere zo západu na východ.

Interaktívna mapa 35 miest na Slovensku, ktoré ti pripomenú zahraničie

1) Veterný mlyn v Holíči

Už oddávna slúžili veterné mlyny ako orientačné body pre pútnikov či obchodníkov. Jediný zachovaný veterný mlyn na Slovensku nájdeš v Holíči. Fungoval koncom 19. storočia, jeho vrchná časť bola otočná a už vtedy umožňovala prispôsobiť polohu vrtule prúdeniu vetra. Dnes slúži už iba ako technická pamiatka a turistická atrakcia

2) Vojenské obranné línie

V medzivojnovom období bol na francúzsko-nemeckej hranici vybudovaný systém opevnenia nazývaný Maginotova línia. Dôvodom budovania opevnení bola možná agresia susedného Nemecka. A na hranici Slovenska s Rakúskom, pozdĺž rieky Morava, systém nazývaný Benešova línia, alebo česko-slovenské pohraničné opevnenie. Dnes na obidvoch líniách nájdeš opustené betónové bunkre.

3) Šranecké piesky na Záhorí

Šranecké piesky sú prezývané aj ako Slovenská Sahara, ale tento názov je trošku pritiahnutý za vlasy. Šranecké piesky pripomínajú skôr Národný park Curonian Spit na polostrove Kuršská kosa v Litve. Sú súčasťou CHKO a vojenského obvodu Záhorie a vstup do tejto oblasti nie je možný hocikedy! Do oblasti môžeš vstupovať iba v čase, kedy neprebiehajú vojenské cvičenia. Harmonogram cvičení na Záhorí nájdeš TU.

4) Vojenské cintoríny

Vojenský cintorín z 1. sv. vojny v Kopčanoch neďaleko Bratislavy bol v roku 1918 miesto, kam odkladali mŕtve telá vojakov oboch bojujúcich strán. Ďaleko väčší cintorín stojí v bosnianskej obci Srebrenica, ktorá počas občianskej vojny v bývalej Juhoslávii zažila masové popravy vyše 8000 bosnianskych moslimov. Čo majú tieto dva cintoríny spoločné? Na každom hrobe sa nachádza rovnaký rok úmrtia, čo svedčí o zbytočných vojenských stratách na životoch obyčajných ľudí. Tieto cintoríny nepíšu príbehy ako bežné cintoríny, ale štatistiku a sú symbolom, z ktorého by sme sa mali ponaučiť.

5) Cestovanie v čase

Na to aby si precítil čistý socializmus netreba chodiť do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Stačí prísť na Trnavské mýto v Bratislave a pozrieť sa na Istropolis. Veď už ten samotný názov: Dom odborov Istropolis hovorí o tom, že máme cestovať v čase a nie priestore Miesto kde sa dá obdivovať architektúra socialistického realizmu je aj Hotel Kyjev v centre Bratislavy.

6) Šikmá veža v Hamuliakove

Vyklonená je o 76 centimetrov, no napriek tomu je náklon pozorovateľný voľným okom. Kostol sv. Kríža v obci Hamuliakovo neďaleko Bratislavy bol postavený v 13. storočí na hranici 2 rôznych podloží, čo spôsobilo nerovnomerné “sadnutie” a následné vychýlenie kostolnej veže.

Osud nerovnomerného “sadania” má za sebou aj slávna Šikmá veža v Pise, ktorá sa začala nakláňať už počas stavby. V čase dosiahnutia výšky 3. poschodia stavitelia začali vežu vyrovnávať aby zabránili jej zrúteniu. Celkový náklon veže je 4,5 metra.

7) Model Sochy slobody v Pezinku

Pri nevýraznej Soche slobody v Pezinku pocit ako v USA určite nenadobudneš, ale predsa má so Sochou slobody v New Yorku niečo spoločné. Tá pezinská stojí na budove autoservisu a je ľahko prehliadnuteľná. Originálnu Sochu slobody so svojou výškou 46 metrov zatieňuje pozadie mrakodrapov Manhattanu a v skutočnosti vôbec nie je taká dominantná ako na obrázkoch z pohľadníc.

8) Za chuťou vína

Prechádzať sa pomedzi vinič a degustovať víno môžeš aj na svahoch Slanských vrchov či Malých Karpát. Vôbec nemusíš merať cestu do Talianska či Francúzska. Veď na víne je dôležitá jeho chuť a nie miesto kde si ho vychutnávaš

9) Budhistický chrám v Novej Bošáci

V chatovej oblasti Melčekovice v obci Nová Bošáca, na česko-slovenskom pohraničí stojí drevený kopaničiarsky dom ovešaný modlitebnými vlajočkami, typickými pre Nepál. Vedľa neho sa nachádza biela budhistická stupa a kopaničiarsky dom je v skutočnosti budhistický chrám, v ktorom sa praktizujú meditačné cvičenia.

10) Kláštor v skalách, ktorý obchádzaš

Kláštor v skalách nie je v nič neobvyklého. Príkladom sú Kláštor Ostrog v Čiernej Hore, David Gareji v Gruzínsku alebo Montserrat pri Barcelone. Slovensko však ponúka kombináciu kláštora v skale spojení s komplexom podzemných jaskýň. Kláštor jezuitov Veľká Skalka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku a obchádzaš ho zakaždým keď cestuješ po diaľnici okolo Trenčína.

11) Turecké kúpele Hammam

Na Slovensku okrem kebabu a falafelu ťažko nájdeš niečo arabské, no v Trenčianskych Tepliciach sa už od roku 1888 nachádza budova tureckých kúpeľov s architektúrou typickou pre arabský svet. Kúpele v Trenčianskych Tepliciach v minulosti slúžili pre vyššiu vrstvu, dnes ich môže navštíviť hocikto, aj bez urodzeného pôvodu.

12) Rozkvitnuté čerešne ako v Japonsku

Kúsok Japonska môžeš zažiť aj na Slovensku. Na ulici Fraňa Mojtu v Nitre na jar každoročne rozkvitajú čerešne s ružovými kvetmi a ulica sa stane najkrajšou v meste. Tieto čerešne pôvodom pochádzajú z Japonska a sú známe pod názvom sakura. Sezóna ružových kvetov trvá veľmi krátko a tak sa môže stať že v priebehu apríla zakvitnú aj odkvitnú, preto si treba návštevu naplánovať

13) Rozprávkové hrady a zámky

Väčšina hradov na území Slovenska mala v čase ich najväčšej slávy obrannú a administratívnu funkciu. Výnimkou sú napríklad Bojnický zámok a Smolenický zámok, ktoré slúžili ako sídla panovníkov a svojim vzhľadom pripomínajú krásne zámky v južnom Nemecku.

14) Kamenné gule

Unikátom, ktorý môžeš vidieť iba na pár miestach na svete sú zatiaľ z geologického hľadiska neobjasnené kamenné gule. Zopár svetových výskytov je na Kostarike, na Novom Zélande, v Bosne a Hercegovine a na Slovensku, konkrétne na Kysuciach. Lokality Megoňka a Klokočovské skalie sú doposiaľ nedoceneným klenotom Slovenska.

15) Socha Krista Spasiteľa v Kline

Klin je malá dedinka na severe Oravy, nad ktorou sa týči socha Ježiša Krista rovnako ako v brazílskom Rio de Janeiru. Je pravda, že tá oravská je trikrát menšia oproti tej originálnej v Brazílii, no za jej návštevu nezaplatíš ani tú tretinu

16) Termálny výver ako na Islande

Umelo navŕtaný termálny prameň Kalameny nájdeš neďaleko Liptovskej Mary. So svojou teplotou približne 30 °C pripomína prírodné termálne vývery na Islande. Jeho návštevu odporúčam obzvlášť podvečer, kedy sa nad jazerom tvorí opar a tomuto miestu dodáva tajuplnú atmosféru

17) Skalné obydlie v Brhlovciach

Skalné obydlia sa nachádzajú takmer všade vo svete. Medzi tie najznámejšie patri turecká Kapadokia, gruzínska Vardzia či iránsky Kandovan. Ale aj Slovensko sa môže pochváliť skalnými príbytkami vytesanými do „skameneného sopečného popola“ v dedinke Brhlovce neďaleko Levíc.

18) Malé, ale slovenské pamukkale

V rámci termálneho kúpaliska v obci Santovka boli umelo vybudované 4 travertínové terasovité bazény, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú svetoznáme termálne bazény snehobielej farby Pamukkale v Turecku.

19) Slovenská Route 66

Oproti americkej Route 66, dlhej 3 940 km je slovenská Route 66 výrazne kratšia (250 km), no dojem u úžasného roadtripu budeš mať rovnaký Slovenská Route 66 prechádza nádhernými regiónmi Hontu, Podpoľania, Horehronia a Tatier a je len na tebe ako dlho ti bude trvať

20) Dubový háj Gavurky

Toto prirovnanie je urobené na základe nášho subjektívneho dojmu, ktorý sme zažili keď sme Gavurky navštívili poprvý raz. Dubový háj neďaleko Zvolena sme navštívili po dvojmesačnom suchu, ktoré trápilo celé Slovensko. Mohutné duby rozostavané ďaleko od seba a vyschnutá planina medzi nimi nám pripomenuli dokumenty o kontinente, ktorý sme doposiaľ nenavštívili – Afriku. Jediné čo tu chýbalo bol len slon vynárajúci sa spoza stromov.

21) Slovensko-slovinské kostolíky

Čo majú spoločné Slovensko a Slovinsko? Priznám sa, že okrem podoby názvu krajiny a vlajky, neviem. No ešte jedna vec tu podobná je a tou sú kostolíky pri Bohinjskom jazere a kostolík svätého Matúša v Zolnej pri Zvolene.

22) Most z vagónu

Za obcou Vígľaš prechádza cez riečku Slatina peší most. Na tom by nebolo nič výnimočné, keby to nebol starý vagón preložený cez oba brehy rieky. Podobný výjav sa nachádza v Gruzínsku blízko mestečka Akhalkalaki. Tieto staré vagóny sú dôkazom, že aj staré veci môžu mať svoje využitie

23) Detvianske drevené kríže

Veselý cintorín (Cimitirul Vesel) ohromí rezbárskym umením a láka turistov aj do menej rozvinutých regiónov Rumunska. Na Slovensku sa tiež môžeš pokochať rezbárskym umením v menej rozvinutom regióne Podpoľanie a to v Detve v expozícií na kalvárií. Detvianske drevené kríže nájdeš aj na symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách.

24) Hriňovské lazy pripomenú gýčovú Sapu

Hra svetla s tieňom počas západu slnka na odľahlých lazoch obce Hriňová pod Poľanou pripomína gýčové ryžové polia vo vietnamskej Sape. Okrem gýčovej krásy majú ešte jednu spoločnú vec a tou je sezónnosť. Navštíviť ich treba v správny čas, aby sa fotografie podarili. Pre vietnamskú Sapu je to obdobie od záveru augusta do skorého októbra, pre Hriňovské lazy je to jar

25) Bazaltová odlučnosť v Šomoške

V kopcoch Cerovej vrchoviny na slovensko-maďarskom pohraničí sa nachádzajú šesťhranné bazaltové stĺpy. Aj keď veľkosťou ani zďaleka nedosahujú rozmery Giants Causeway v Severnom Írsku, zaujmú pre svoj jedinečný tvar v podobe vodopádu

26) Čiernohronskou železnicou naprieč lesom

V samom srdci Slovenska v obci Čierny Balog nájdeš železnicu s parnou lokomotívou, ktorá je ako stvorená pre výlet s deťmi. Mnohé krajiny ponúkajú podobný zážitok, napríklad aj rumunský Viseu de Sus. Rozdiel v zážitku je o to väčší, že v Čiernom Balogu koľaje vedú cez futbalové ihrisko

27) Vysvietené ľadové jaskyne

Nad rakúskym Werfenom sa nachádza najväčšia ľadová jaskyňa na svete, jaskyňa Eisriesenwelt. Jej obrovskou nevýhodou je to, že vôbec nie je vysvietená. Keď sme z nej v roku 2014 vyšli, boli sme poriadne sklamaní lebo sme celú dobu chodili v tme a nič sme nevideli. Nedostali sme žiadne svetlo, iba každý 5. v poradí dostal knôt s olejom. Aj keď nie sú najväčšie na svete, ale aspoň v nich niečo uvidíš – slovenské jaskyne Dobšinská a Demänovská ľadová jaskyňa. Ich návštevu odporúčam v jarných termínoch, kedy je zimná výzdoba najbohatšia

28) Hobbiton v Liptovská Teplička

Obec Liptovská Teplička je schovaná v chladných severovýchodných svahoch Nízkych Tatier. A práve chladné podložie s konštantnou pôdnou teplotou poskytlo obyvateľom možnosť vytvoriť vo svahoch pivnice na zemiaky, prezývané zemianky. Na tom by nebolo nič zvláštne, zemianok je na Slovensku viac, ale tieto pripomínajú hobbitie mestečko zo ságy Pána prsteňov. Skutočne hobbitie mestečko, v ktorom sa nakrúcala sága sa nazýva Hobbiton a nachádza sa na severe Nového Zélandu. Teda na opačnej strane planéty.

29) Nine Arches Bridge na Slovensku?

Celý svet chodí na exotickú Srí Lanku obdivovať Nine Arches Bridge, teda most 9-tich oblúkov. Pritom na Slovensku máme úplne to isté v podobe Chmarošského viaduktu pri obci Telgárt. Rovnako ako na Srí Lanke neďaleko tohto mosta sa nachádza aj slučka. Pre Slovensko je to Telgártska slučka, vybudovaná priamo v hore, pre Srí Lanku slučka Demodara točiaca sa okolo hory.

30) Rokliny Slovenského raja

Turistika v roklinách Slovenského raja adekvátne nahradí návštevu najbližšej rakúskej rokliny Bärenschützklamm. Majú veľa spoločného, sú krásne, jednosmerné a do oboch chodí veľa turistov. V Slovenskom raji sa tomu môžeš vyhnúť napríklad tak, že navštíviš južnú stranu národného parku

31) Skalné mesto Dreveník

Aj Slovensko má svoje skalné mesto. Je ním travertinová kopa Dreveník pri Spišskom hrade. Aj keď je táto lokalita rozlohou výrazne menšia, v istých častiach pripomína skalné mesto Adršpach v Českej Republike, či El Torcal v španielskej Andalúzií.

32) Drevené kostolíky

Drevené kostolíky sú roztrúsené po celom Slovensku a obzvlášť na východnom Slovensku. Tieto kostolíky ti môžu pripomenúť ktorúkoľvek krajinu bývalého Sovietskeho zväzu. Turisti sa pri nich nestretávajú vo veľkých koncentráciách, čo poskytuje možnosť nerušeného užívania si momentu

33) Prírodný aragonitový klenot

Ochtinská aragonitová jaskyňa na východnom Slovensku patrí k trom najkrajším jaskyniam na svete s výskytom minerálu aragonit. Jej sestru nájdeš aj v Českej republike v Zbrašovskej aragonitovej jaskyni, alebo v Mexiku v Lechuguilla cave.

34) Svet vínnych pivníc

Cricova, neďaleko hlavného mesta Kišiňov v Moldavsku, pod sebou ukrýva systém podzemného mesta s vlastnou dopravou. Nachádzajú sa tu najväčšie vínne pivnice na svete, v ktorých sa dá dopravovať autom či vlakom. Vo vinohradníckej oblasti Tokaj, medzi obcou Veľká a Malá Tŕňa sa nachádza najstarší pivničný komplex slovenskej oblasti Tokaj, TOKAJ & CO, s.r.o. Jeho pivnice sú dlhé 2,5 km a aj keď v nich nepremáva vláčik, prenesie ťa do sveta vína s históriou.

35) Opustené schátraliny na brehu

V minulosti jedna z najatraktívnejších a najnavštevovanejších kaviarni socialistickej Zemplínskej Šíravy, dnes schátralina na jej brehu. Espresso Kotva píše podobný príbeh ako opustený waterpark Hồ Thuỷ Tiên, neďaleko vietnamského mesta Hue.

Nech už tvoje leto dopadne akokoľvek, pasívne či aktívne, tak verím, že si ho užiješ

The post Zabudnúť na cestovanie do zahraničia? Týchto 35 miest na Slovensku ti ho pripomenie appeared first on TripLovers.

Po návrate z polročného tripu po Ázii sme si sotva vedeli predstaviť, že budeme aj naďalej tak vášnivo cestovať. Škola ma zamestnávala dostatočne a brigáda ešte viac. Napriek tomu sa vždy našiel čas poskrolovať internety a naplánovať si ako využiť sviatky. Nakoniec bol z toho nečakane slušný cestovateľský rok

Dôležité podotknúť, že k dispozícii sme mali 25 dní dovolenky, z ktorej väčšina padla na výlet do Južnej Ameriky a na maródku. Zvyšný čas sme cestovali najmä počas sviatkov (5 dní) a menšie výlety sme realizovali počas víkendov. Až 10 z 11 výletov sa viazalo na víkend. Paradoxne práve tie kratšie, európske, výlety boli tie, ktoré sme si najviac užili

Okrem nezabudnuteľného júna, počas ktorého sme absolvovali dva výlety, ktoré skončili predčasne lebo vždy jeden z nás skončil v zdravotníckom zariadení, bol zvyšok cestovania úplne bezproblémový. Letné výlety sme realizovali nízkonákladovo, so spaním pod stanom, alebo v aute.

V novembri sme chceli ešte navštíviť Jordánsko, ale nakoniec sa dovolenka minula na maródku čo nám nakoniec až tak nevadilo, lebo sme mali viac času realizovať svoje pracovné a študijné ciele.

Celoročný rozpočet na cestovanie nebol najnižší, čo bolo spôsobené najmä krátkymi výletmi, ktoré sa neoplatia tak ako dlhodobé cestovanie. Celoročný rozpočet na cestovanie nás na osobu vyšiel 2860,68 €.

Celý rok sme postupne plánovali a kombinoval so sviatkami aby sme mohli realizovať čo najviac výletov aj popri práci, čo dávalo veľakrát zabrať. O to viac si teraz vážime keď máme možnosť vypadnúť na nejaký výlet. A aj popri TPP sa to dá

The post Ako sme v roku 2019 popri TPP cestovali appeared first on TripLovers.

Tento príspevok je kompletným rozpočtom našich financií, ktoré sme investovali na cestovanie po Peru a Bolívii. Zahŕňa všetky výdavky od letenky, cez očkovania až po suveníry. Naše predpokladané náklady na osobu boli 1500 €. Čo myslíš, podarilo sa nám to?

Obsah:

• Mapovanie výdavkov
• Koľko nás stálo cestovanie po Peru a Bolívii
• Čo sme stihli za 26 dní v Peru a Bolívií?
• Ceny v Peru a Bolívii
• Vybavenosť Peru a Bolívie

V septembri 2019 sme sa vybrali do Peru a Bolívie. Celkovo sme v Južnej Amerike strávili 26 dní aj s cestou, navštívili 8 destinácií, 7-krát sme vzlietli a strašne málo spali.

Mapovanie výdavkov

Základom bolo mapovať naše výdaje už od kúpy letenky. Na to sme používali aplikáciu Settle Up, vďaka ktorej sme si dokázali naše výdavky rozdeliť na položky. Hneď na začiatku bolo dôležité vytvoriť si kategórie:

• letenky
• víza
• očkovanie
• transport
• jedlo
• potraviny
• buržoázia
• ubytovanie
• vstupné
• suveníry
• oblečenie
• straty
• iné

Prvé tri položky boli uhradené ešte pred samotným odletom a dokopy stáli 881,65 €, čo je dosť veľa keď si uvedomíme, že sme ešte nič nevideli.

„Letenky“ sme kupovali v predstihu niekoľkých mesiacov. Zľavové letenky do Peru sú veľmi výnimočné a do Bolívie som výhodne lety v živote nepostrehla. Nieto ešte aby nám vyhovoval termín. Hlavným cieľom bola Bolívia, no nakoľko sa do nej lieta veľmi draho, výlet sme spojili s turistickejším Peru. Letenku sme kúpili za cca 650 € na osobu do Limy s leteckou spoločnosťou Delta Air Lines.

V Južnej Amerike sú medzinárodné, ale aj vnútroštátne lety veľmi drahé. Ceny sa pohybujú v stovkách eur. Niečo ako nízkonákladovky tam neexistujú. Jediná, trochu cenovo dostupnejšia letecká spoločnosť je Peruvian, ktorá ale nelieta do Bolívie.

Odporúčané „Očkovania“ a ich orientačné ceny. Niektoré vakcíny sa musia aplikovať na viackrát:

• žltačka typu A aj B – 3 x 50 €
• besnota – 3 x 25 €
• brušný týfus – 1 x 28 €
• žltá zimnica – 1x 42 €

My sme už v ordinácií starí známi, takže tento krát sme si doplácali už iba vakcínu proti žltej zimnici.

Kategória „Ubytovanie“ je do značnej miery skreslená tým, že sme sa počas noci premiestňovali autobusom. Celkovo sme neplatili za 6 nocí – 1x nočný let, 4 x nočný autobus, 1x spanie na autobusovej stanici počas blokád v Bolívii.

Pre tento výlet sme zaviedli novú kategóriu „Buržoázia.“ Je to kategória položiek, ktoré sme si dopriali, ale neboli nevyhnutné pre samotnú realizáciu výletu. Zahrnuté sú najmä kávičky, pivo, zmrzlina, rôzne ochutnávky a každá zbytočnosť, ktorá ti spríjemní deň.

Kategória „Straty“ tento krát zahŕňa náhradu škody spôsobenú na požičanej motorke.

Kategória „Iné“ zahŕňa nepravidelné malé výdavky. Do tejto kategórie sme zahrnuli náklady za drogériu, pohľadnice a poštovné, WC, úschovňu, sprepitné a SIM kartu.

Koľko nás stálo cestovanie po Peru a Bolívii

Rozpočet je robený na jednu osobu. Výsledná hodnota by sa ešte výrazne mohla zmeniť pri položke očkovanie.

Cestovanie po Južnej Amerike nám prišlo drahšie ako backpackovanie po Južnej a Juhovýchodnej Ázii. Aj keď je pravdou, že sme necestovali úplne lowcost, nakoľko sme boli obmedzení dovolenkou a čas sme chceli využiť čo najefektívnejšie. Napriek tomu boli v Južnej Amerike bežné položky ako jedlo a ubytovanie drahšie ako v Ázii. Voči Ázii boli veľmi drahé aj vstupy, ale kvôli tomu sme prišli.

Celkovo nás na osobu vyšiel 26 dňový výlet do Peru a Bolívie 1654,02 €, čo je o cca 150 € viac ak sme predpokladali.

Čo sme stihli za 26 dní v Peru a Bolívií? 

V Peru sme videli:

• Limu
• „safari“ Islas Ballestas a rezerváciu Paracas
• Cusco a archeologické pamiatky po Inkoch vrátane Machu Picchu – veľký prievodca nízkonákladovým výletom na Machu Picchu
• jazero Titicaca

V Bolívií sme videli:

• La Paz
• Národný park Toro Toro
• soľnú púšť Uyuni
• náhornú plošinu Altiplano

Ceny v Peru a Bolívii 

• medzinárodné aj vnútroštátne lety v Južnej Amerike sa pohybujú v stovkách eur
• najlacnejšie ubytovania stoja okolo 10 € na osobu/noc, niekedy sa dá aj lacnejšie
• autobusy sú približne rovnako drahé ako u nás
• na autobusových termináloch sa platí poplatok za využitie terminálu, v každom meste je to iná suma (zopár centov)
• verejná doprava sa dá využiť v Lime, kde cena závisí od počtu prejdených štvrtí (max 4 soles). V La Paz sa okrem busov dajú využiť aj lanovky (3-5 Bs.)
• v Peru funguje Uber, bežné taxíky sme nevyužívali vôbec
• prenájom slabšej motorky (150 cc) na 1 deň stojí od 70 soles (20 €), na vybraných miestach platia parkovné aj motorky
• obyčajné jedlo stojí okolo 4 €
• fľaša pitnej vody stojí okolo 1 €, ale v odľahlejších oblastiach to môžu byť aj 3 €
• káva 3 €
• vstupy na pamiatky:
  • Machu Picchu – 152 soles (41,20 €)
  • Islas Ballestas + rezervácia Paracas – 17 soles (4,50 €)
  • Archeologické pamiatky v okolí Cusca – 130 soles (35,20 €)
  • ostrovy Uros – 8 soles (2,20 €)
  • Pyrmídy v Lime – 15 soles (4 €)
  • Národný park Toro Toro – 100 Bs. (13,10 €)
  • Salar de Uyuni (3 dňová tour) – 945 Bs. (123,50 €)
• väčšina výletov je najvýhodnejšia formou tour, cez lokálnu agentúru
• veľmi drahé medzinárodné poštovné – vyše 2 €/1 ks (a to nám nedali ani známku, ale len pečiatku)
• lacné nákupy oblečenie ako v Ázií tu nefungujú, ceny sú európske
• v Južnej Amerike zjednávanie príliš nefunguje
• Peru aj Bolívia boli na tom cenovo veľmi podobne, rozdiel bol skôr vo vybavenosti

Vybavenosť Peru a Bolívie 

Všeobecne sa dá povedať, že Peru je výrazne lepšie vybavené oproti Bolívii a tým aj pohodlnejšie na cestovanie. Stručný prehľad rozdielov v tabuľke

The post Koľko stojí cestovanie po Peru a Bolívii appeared first on TripLovers.