Že je Švajčiarsko krásna krajina sme vedeli aj bez toho aby sme ju predtým navštívili. Ale že je až tak krásna sme netušili. Aj keď Švajčiarsko nie je príliš o pamiatkach ale skôr o alpskej prírode, stále nás tu príjemne prekvapovali rozprávkové mestečká. Za 9-dňový roadtrip po krajine sme každý deň zažívali nové a nové úžasné miesta. Mnohé z nich zadarmo. Poď sa inšpirovať

Obsah:

• TOP 20 miest na ideálny švajčiarsky roadtrip itinerár
  1. Mestečko Stein am Rhein
  2. Pevnosť Munot
  3. Rýnske vodopády
  4. Zürich
  5. Luzern
  6. Fribourg
  7. Magdalena Einsiedelei – kláštor v skale
  8. Bern
  9. Thun
  10. Jazero Thunersee
  11. Lauterbrunnen
  12. Roklina Trümmelbachfälle
  13. St. Beatus Caves
  14. Aareschlucht – roklina rieky Aare
  15. Goms Hängebrücke
  16. Zermatt
      • Do Zermattu jedine vlakom
  17. Priehrada Mattmark Strausee
  18. Brig
  19. Bettmerhorn a výhľad na ľadovec Aletsch
  20. Švajčiarske horské priesmyky
      • Grimsel Pass
      • Furka Pass
      • Gotthard Pass
      • Klausen Pass

TOP 20 miest na ideálny švajčiarsky roadtrip itinerár

Na roadtrip po Švajčiarsku sme mali 9 dní aj s cestou. Teda na objavovanie samotného Švajčiarska sme mali presne týždeň. Nasledujúcich 20 najkrajších zastávok našej cesty je uvedených v chronologickom poradí, pretože urobiť poradie tých najkrajších miest vo Švajčiarsku by bol sakra problém  Niektoré miesta nám zabrali len chvíľku, ale niektoré aj celý deň. V článku sa o jednotlivých zaujímavostiach dočítaš viac

1) Mestečko Stein am Rhein

Náš roadtrip po Švajčiarsku sme započali na švajčiarko-nemeckom pohraničí, v mestečku Stein am Rhein. V 11. storočí to bola malebná rybárska dedinka na rieke Rýn. Stredoveká časť mesta si zachovala pôvodný vzhľad, aj keď je trošku pretvorené pre potreby moderného obyvateľstva.

Dnes je tu pešia zóna obklopená stredovekými budovami pomaľovaných freskami. Maľovanými stenami, mozaikami a architektúrou by sa Stein am Rhein dal nazvať aj švajčiarsky Colmar. Aj keď je centrum mestečka malinké, vstrebávať to najkrajšie umenie zo stien stredovekých domčekov by sa dalo aj hodiny

2) Pevnosť Munot

Pevnosť Munot vo švajčiarskom meste Schaffhausen sa nachádza len kúsok od Stein am Rhein a je to ideálne miesto kam si urobiť ďalší výlet. Pôvodne bola pevnosť hradom zo 16. storočia, no neskôr sa z nej stala impozantná kruhová pevnosť, na ktorej nádvorí bol vysadený vinohrad. Práve tento vinohrad ešte viac pripomína francúzske Alsasko.

3) Rýnske vodopády

Rýnske vodopády sú prietokom najväčšie vodopády v Európe, no ich výška nie je žiadnym spôsobom impozantná. Dosť veľa sa dá vidieť aj zadarmo, no najlepší zážitok prináša až plavba loďou k vodopádom. Existujú 4 rôzne výlety loďkou. Ten najkratší, najlacnejší (6 CHF) a najpožadovanejší ťa zoberie len na vyhliadku uprostred vodopádu.

4) Zürich

Parking v centre Zürichu je možný iba na 2 hodiny, čo ti v podstate na obhliadku centra stačí. V nedeľu je parkovanie zadarmo.

Najkrajšia je oblasť pri rieke Rýn, ale tie najkrajšie budovy sa podľa mňa nachádzajú tesne za centrom Zürichu. Tie nápadne pripomínajú naše bratislavské vily na Palisádach  Zürich je považovaný za jedno z NAJ miest vo Švajčiarsku, ale osobne nás veľmi neohúril. Ak vo Švajčiarsku nemáš dostatok času a potrebuješ niečo vynechať, tak podľa mňa je na to vhodný akurát Zürich.

5) Luzern

Presný opak platí o Luzerne. Toto veľkomesto rozhodne treba navštíviť! Treba však počítať s tým, že tu bude ďaleko viac turistov ako v ostatných švajčiarskych mestách. O jeho návštevnosti svedčí aj platený parking počas nedele. Parkovné sa pohybuje okolo 0,50 CHF/15 min, pričom sa dá nájsť lacnejšie, ale aj drahšie parkovanie.

Najikonickejšou pamiatkou Luzernu je Kapellbrücke (kaplnkový most) s kamennou vežou Wasserturm. Je to najdlhší krytý drevený most v Európe a je súčasťou severného opevnenia Luzernu. Mali sme akurát smolu a mesto sme navštívili v čase záplav, takže sme sa na most nedostali. Rovnako sme sa nedostali ani na drevený most Spreuerbrücke na druhej strane centra.

Pamiatka, ktorú v Luzerne určite odporúčam navštíviť je mestská hradba Museggmauer. Pre turistov sú bezplatne sprístupnené tri veže (Schirmerturm, Zeitturm, Wachtturm) a hradby medzi nimi. Je odtiaľto pekný výhľad na centrum Luzernu, jazero Luzernersee a v prípade dobrého počasia aj na Mount Pilatus.

6) Fribourg

Mestečko Fribourg je ponorené v pieskovcových útesoch meandrujúcej rieky Sarine. Má historickú atmosféru, ktorú zvýrazňuje sila rieky a toto mesto priam dýcha stredovekom.

Na vrchole mesta sa týči gotická katedrála so špecifickou vežou. Domy sú postavené na útese a sú nalepené na seba a na nich sú zavesené drevené balkóny. Celá táto panoráma veľmi pripomína španielsku Gironu. Do katedrály sme vstúpili v čase večernej omše vo francúzštine.

Z opačnej strany rieky sa nachádza kaplnka s výhľadom na historické centrum. Vidno z nej pozostatky opevnenia mesta a strážne veže, ktoré sa rozliezajú po svahoch na obidvoch brehoch rieky.

Meandre sú prepojené najrôznejšími mostami. Drevený most, obrovský viadukt, závesný most, 2 kamenné mosty a jeden bungee most. Človek má čo robiť aby ich všetky obišiel. Z Fribourgu si veľa rovných úsekov nepamätám

7) Magdalena Einsiedelei – kláštor v skale

Fribourg ponúka ešte jedno stredoveké tajomstvo za mestom. Je ňou opustený kláštor Magdalena Einsiedelei s kostolom vytesaným do pieskovca. Prvé záznamy o tomto mieste sú z 15. storočia, kedy kamenné príbytky slúžili ako pustovňa pre duchovných.

Prehliadku si môžeš urobiť sám, nie je tu nikto, kto by vyberal vstupné, alebo robil prehliadky. Chodí sem málinko ľudí a pre zahraničných turistov je toto miesto neznáme. Otvára sa vraj až od 9:00 ráno, ale boli sme tu už o 8:30 ráno a bolo otvorené

8) Bern

V Berne sme zaparkovali pri samom centre. Cena parkovného je rovnaká (2,20 CHF/hodina) v celom Berne, takže sa oplatí prísť čo najbližšie

Bern je hlavným mestom Švajčiarska. Sídli tu parlament, za ktorým sa nachádza najúžasnejšia živá fontána! Fontána, v ktorej môžu behať malé deti a osviežiť sa v horúcich letných dňoch Pre rodičov sa tu nachádzajú lavičky, kde môžu svojim deťom postrážiť veci a pokojne dozerať na deťúrence

Centrum Bernu pôsobí jednoliato. Všetky budovy sú si veľmi podobné. Čo je však zarážajúce je, že pieskovcové steny sú také čisté akoby ich wapkovali každý rok. Ráz hlavnej ulice dotvárajú vanúce vlajky Švajčiarska a všetkých švajčiarskych kantónov. Majú dokonalejšie upnutie ako bežné vlajky na stožiaroch a dokážu tak viať omnoho krajšie

Najdominantnejšia pamiatka Bernu sa týči 100 metrov nad mestom. Je ňou katedrála Berner Münster, gotický chrám s prázdnymi priestormi vo vnútri. Neviem prečo, ale interiéry božích stánkov vo Švajčiarsku na mňa pôsobia akosi prázdne a nevýrazne. Vedľa katedrály sa nachádza vyhliadková plošina Münsterplattform, kde okrem výhľadu na rieku Aare môžeš hrať ping pong

Centrum Bernu sa nachádza v meandri rieky Aage, ktorá ohraničuje centrum so zaujímavým tvarom Najlepší výhľad na mesto je z Kirchenfeldbrücke. V rieke Aare sme sa chceli aj kúpať, lebo v Berne má táto rieka slabší tok a breh je prispôsobený pre vstup do vody. Príjemné letné kúpanie nám však prekazili záplavy, ktoré znemožnili bezpečné plávanie v rieke

9) Thun

Malebné mestečko Thun sa nachádza takmer na brehu jazera Thunersee. Je to niečo ako mini Luzern, v ktorom sa skompaktnela krása na menšej ploche. Je tu výrazne menej turistov ako vo veľkomestách.

Nachádza sa tu aj snehovobiely hrad Schloss Thun z 12. storočia, ktorý vyzerá ako bratislavský, len vytiahnutý do výšky. Vyníma sa na kopci a krajší pohľad je naň ako z neho. Ak by si sa ale rozhodol ísť hore, môžeš bezplatne použiť výťahy v kopci, ktoré spájajú podzemné parkovisko s hradom Nad mestečkom sa týči aj reformovaný kostol Stadkirche Thun, ktorého veža sa dochovala ešte zo stredoveku.

10) Jazero Thunersee

Jazero Thunersee je pomenované podľa mestečka Thun. Parkoviská v jeho okolí sú spoplatnené väčšinou od 8-mej do 19-tej hodiny a na väčšine je zakázané nočné kempovanie alebo nočné parkovanie.

My sme však našli jedno malé parkovisko hneď pri jazere aj s toaletami (GPS), kde je povolené aj nočné kempovanie. Celkovo to bolo najkrajšie miesto na spanie aké sme počas výletu po Švajčiarsku mali. A ako bonus krásny výhľad na zasnežené Alpy

Vo švajčiarskych jazerách sa dá aj kúpať. Švajčiari sa dokonca kúpu aj v ľadovcových plesách Do jazera Thunersee je dobrý, väčšinou kamenistý prístup. Miestami sa nachádzajú aj schody do vody s madlom, ale to je skôr výnimočné. Počas júla, kedy sme Švajčiarsko navštívili, bola voda použiteľná no pre “rozmaznanejšie” typy by to mohla byť studená

11) Lauterbrunnen

Lauterbrunnen je dedinka, ktorú z fotografií pozná asi každý, kto sa rozhodne Švajčiarsko navštíviť. Nachádza sa medzi dvoma kamennými stenami, z ktorých steká voda asi v 10 rôznych vodopádoch.

Ten najikonickejší vodopád Staubbachfall sa nachádza takmer na konci dediny Lauterbrunnen. Dá sa k nemu vyjsť cez tunelíky a schody. Je to len kúsok, takže to zvládajú aj malé deti. Určite treba ísť, dostaneš sa za vodopád, takže trošku zmokneš, ale budeš mať brutálny zážitok

12) Roklina Trümmelbachfälle

Roklina Trümmelbachfälle sa nachádza len 3 km za dedinkou Lauterbrunnen. Parkovné je zadarmo, ale vstupné do rokliny je 12 CHF (11,50€), čo je pomerne veľa. Ale osobne bola pre nás táto roklina jedným z najväčších zážitkov zo Švajčiarska

V rokline sa nachádza hneď niekoľko vodopádov a k tým najkrajším sa môžeš vyviesť výťahom v skale, ktorý je v cene vstupného. Ďalej môžeš pokračovať smerom do útrob rokliny, ktorá je v tomto prípade skôr jaskyňou ako roklinou. Je tu poriadne chladno a niektorí sporne odetí turisti sa kvôli chladu otáčali. Voda z vodopádov hučí tak strašne silno, že sme sa vzájomne nepočuli ale zanechalo to v nás impozantný dojem. Za tých 12 CHF to naozaj stálo

13) St. Beatus Caves

Legenda hovorí, že v stredoveku žil v jaskyniach nad jazerom Thunersee drak, ktorý vedel chŕliť oheň. Svätý Beatus sa s ním stretol a vzýval Najsvätejšiu Trojicu. Na to drak utiekol a utopil sa v jazere Thunersee. Svätý Beatus si v jaskyni postavil svoju pustovňu a žil tam až do svojej smrti.

Toto miesto má okrem prírodnej hodnoty aj náboženskú a dokonca tadeto vedie aj jedna z mnohých ciest do Santiaga de Compostela. Vstupné do jaskyne je naozaj vysoké, až 18 CHF (17,20 €) a parking 3 CHF (2,90 €) na 4 hodiny. Nás oslovil najmä vstup do jaskyne, z ktorého vyteká niekoľko metrov kubických vody a vytvára prenádherný vodopád.

14) Aareschlucht – roklina rieky Aare

Rieka Aare je významným švajčiarskym tokom, ktorý každú chvíľu tečie na inú svetovú stranu. Len 15 km za jej prameňom je to už poriadna dravá rieka, ktorá si prerezáva vlastnú cestu.

Do rokliny Aareschlucht sa dá vstúpiť z obidvoch strán. Parkovanie je bezplatné, no vstupné je 10 CHF (9,60 €) na osobu.

Vysokánske skaly a chodník zavesený na stene veľmi pripomína španielsky Caminito del Rey. Unikátnosťou rokliny je prítok v podobe vodopádu dopadajúceho rovno do rieky Aare Návštevu tejto rokliny taktiež veľmi odporúčame, aj keď Trümmelbachfälle na nás rozhodne zanechala väčší dojem

15) Goms Hängebrücke

Z dedinky Mühlebach vedie ponad rieku Rhône závesný most. Oproti ostatným závesným mostom vo Švajčiarsku je tento veľmi ľahko dostupný. Auto môžeš nechať na bezplatnom parkovisku v Mühlebachu, alebo na platenom parkovisku pri hlavnej ceste. Vstupné na most sa neplatí, most slúži ako bežná komunikačná trasa

Závesný most vedie ponad vysoké ihličnany a hlučnú rieku s čistou vodou čo jemné pripomína divokú prírodu Kanady. Most je poriadne dlhý a každý jedinec na moste svojimi pohybmi ovplyvňuje kývanie sa mosta. Pre slabšie povahy alebo deti to môže byť nepríjemné, ale súčasne to vie byť super atrakcia

16) Zermatt

Zermatt je jedna z najpopulárnejších destinácii vo Švajčiarsku. Aj keď sa tu nenachádzajú žiadne konkrétne pamiatky, ľudia sem cestujú za majestátnou a ikonickou horou Matternhorn. Tá dosiahla svoj mimoriadny vzhľad strmých kamenných stien obrusovaním ľadovcov.

Veľa ľudí si mylne myslí, že práve Matternhorn bol inšpiráciou pre netypický tvar čokolády Toblerone. Pravda však je, že hora Matternhorn sa na obaloch tejto čokolády objavila až po vyše 70-tich rokoch jej existencie.

Najkrajší výhľad na Matternhorn je od jazera Stellisee, prípadne od menšieho jazierka Leisee. Dá sa k ním dostať lanovkou, ale my sme sa vybrali pešo. Vybrali sme si najpriamočiarejšiu a súčasne najstrmšiu cestu hore. Odmenou nám boli upišťaní spoločníci – svište, ku ktorým sme sa dostali len na 3 metre

Ešte v Zermatte sme našťastie urobili jednu fotku Matternhornu. Pričom som si neodpustila poznamenať, že z hora tá fotografia bude rozhodne krajšia. Samozrejme, mohla by byť, kebyže dovtedy neprídu oblaky a nezakryjú celý Matternhorn

Späť sme sa vybrali omnoho krajšou trasou cez drevené usadlosti s kamennými strechami a cez pasienky plné lúčnych kvetov.

Ak nemáš v pláne turistiku a z Zermattu ťa láka iba ako drevená dedinka, tak sem radšej nechoď. V samotnom Zermatte sa takýchto pôvodných drevených domčekov nachádza veľmi málo a vo väčšine prípadoch stoja pri prerastených murovaných hoteloch a nepôsobí to vôbec pekne. Ak chceš vidieť len drevené dedinky tak takýto charakter má mnoho dediniek v okolí. Ďaleko krajšie sú napr. Geimen, Betten, Ernen, Selkingen, Biel alebo Münster

Do Zermattu jedine vlakom

Autom sa do Zermattu nedostaneš, treba použiť vlak, prípadne bicykel ak máš. Auto môžeš nechať v parkovacom dome (10-18 CHF) v najbližšej dedine Täsch. Vlak chodí každých 30 minút a obojsmerná cesta stojí 16,40 CHF (15,70 €).

My sme sa obabrali a zaparkovali síce zadarmo o dve dediny skôr (+8 km) ale za obojsmernú cestu vlakom sme zaplatili až 38,80 CHF (37 €) na osobu. Týmto spôsobom sme sa obabrali o skoro 33 CHF (31,50 €). Jazdenie verejnou dopravou je vo Švajčiarsku ruinujúce, ale stále strašne EKO.

17) Priehrada Mattmark Strausee

Po návšteve Zermattu nám zostalo ešte troška času, a tak sme neplánovane odbočili do vedľajšej doliny a zamierili na jej koniec. Či to bude dobrý spôsob ako “zabiť čas” sme netušili. Asi hlavne preto neplánovanie to bolo jedno z tých najkrajších miest vo Švajčiarsku. Vlastne ani nebolo miesto vo Švajčiarsku kde by sa nám nepáčilo

Celá oblasť pripomína Kanadu, ktorú zatiaľ poznáme iba z fotografií. Vysokými ihličnanmi, horami, tyrkysovou farbou vody, hučiacim vodopádom a úžasnými pohľadmi do doliny. Priehrada sa nachádza v nadmorskej výške okolo 2200 m n. m., a aj keď bola našim cieľom, nebola tým hlavným divadlom

Šoférov potešia aj serpentíny pri stúpaní k priehrade. Hneď pod priehradou sa nachádza parkovisko s parkovaným 1 CHF/hodina. Jedna hodina je akurát tak čas aby si prešiel telo hrádze tam a naspäť a pokochal sa krásnymi výhľadmi na všetky strany

18) Brig

V mestečku Brig sa nachádza fotogenický zámok Stockalperschloss so záhradami a trávnikom ako stvoreným na vylihovanie. Do zámku sme sa nedostali lebo na nádvorí práve prebiehal nácvik “švajčiarskej spartakiády” bubeníkov a trubkárov.

19) Bettmerhorn a výhľad na ľadovec Aletsch

Výlet k ľadovcu Aletsch je ten najlepší tip na výlet vo Švajčiarsku aký ti môžeme dať Aj keď to nebolo lacné, išlo o najlepší pomer vynaloženej námahy, zážitku a ceny Okrem výhľadu na najväčší ľadovec v Alpách tu však môžeš zažiť aj drevené horské dedinky, alpské pasienky, kravičky či výhľady do širokého okolia

Asi ťa neprekvapí, že najväčší ľadovec v Alpách vyteká spod jedného z najznámejších štítov vo Švajčiarsku, spod vrcholu Jungfrau. Ľadovec Aletsch sa nachádza v bočnej doline medzi spojnicou dvoch významných turistických atrakcií vo Švajčiarsku, Zermattom a Furka passom. Takže je dosť po ceste väčšiny turistov

Východiskovým bodom pre návštevu ľadovca Aletsch je obrovské parkovisko pri hlavnej ceste v údolí pod dedinkou Betten. Tu sa nachádza stanica lanovky, ktorou môžeš pokračovať na vyhliadku k ľadovcu. Lanovky hore-dole pod vrchol Bettmerhorn odkiaľ je najlepší výhľad na ľadovec Aletsch stoja 50 CHF (46 €) na osobu, no dá sa to aj trošku nakombinovať Ak ťa to zaujíma prečítaj si aj článok: Najlepšie investované peniaze vo Švajčiarsku – ľadovec Aletsch

20) Švajčiarske horské priesmyky

Počas nášho roadtripu po Švajčiarsku sme sa potrebovali niekoľkokrát presunúť aj cez alpské horské prechody. Celkovo sme prešli 4 horské priesmyky, z toho 3 vysokohorské a 1 pasienkového charakteru.

Na každom horskom priechode sa vždy na vrchole nachádzajú parkoviská, niekedy aj toalety no hlavne nádherné výhľady na prírodné scenérie Álp. V okolí týchto priesmykov sa to vždy zahustí motorkármi a niet sa čomu diviť Alpské priesmyky lákajú aj na kvantá serpentín a kvalitné cesty. Na vrcholoch často fúka a v slnečných dňoch môže byť problém nájsť parkovanie.

Grimsel Pass (2164 m n. m.)

Grimsel Pass z každej strany obkolesujú zasnežené štíty Álp. Na obidvoch stranách priesmyku sa nachádzajú jazerá, takže scenérie hôr sa v jazerách odrážajú ako zrkadlo. Na vrchole sa nachádza malý kostolík, ktorý má trošku alternatívny vzhľad. Jankina prvá reakcia pri pohľade naň bola: Tam sú záchody!

Furka Pass (2429 m n. m.)

Z troch vysokohorských priechodov, ktoré sme navštívili bol pre nás Furka Pass tým najkrajším. Je tu však jedna nevýhoda, v porovnaní s inými priechodmi je tu pomerne málo parkovísk popri ceste.

Gotthard Pass (2106 m n. m.)

Z Gotthard Passu sme prešli iba jednu časť, ktorá bola pre nás iba neustálym klesaním. Na tejto ceste sme našli jedno zaujímavé miesto, roklinu Schöllenen, za mestečkom Andermatt. Dá sa tu na 45 minút zaparkovať zadarmo, čo na tento miniokruh úplne stačí.

Na malom úseku sa nachádza zhluk viacerých zaujímavostí – sovietsky pamätník, vojenský tunel, vodopád a Teufelsbrücke, teda diablov most. Legenda hovorí, že tento most postavil diabol po dohode s ľuďmi. Odmenou za ťažkú prácu mu mala byť duša prvého tvora, ktorý prejde po moste. Domáci však nechali ako prvého po moste prejsť psa a diabla rozhnevali. Ten chcel následne zničiť most obrovským balvanom. Vedel však, že dohoda bola splnená a tak balvam odhodil do rokliny.

Klausen Pass (1948 m n. m.)

Pre mňa bol tým najkrajším horským priesmykom Klausen Pass a to pre jeho pasienkový charakter. Práve v tomto zeleňou pohltenom passe nám cestu križovalo stádo kravičiek a býkov, čo bolo samozrejme TOP zážitok z celého Švajčiarska

Okrem horských scenérií, kravičiek a lúčnych kvetov je tu tiež množstvo pekných vodopádov. O niečo zaujímavejší je vodopád Berglistüber. Jeho výnimočnosť spočíva v tom, že sa dá dostať zaň. Niečo ako vodopád Peričnik v Slovinsku. Nachádza sa asi 300 m od parkoviska a nič sa neplatí

Ak by sme zo Švajčiarska mali vybrať len jedno TOP miesto, ktoré sa nám najviac páčilo, tak to sa úprimne nedá. Aj s ťažkosťami bolo pre nás vybrať TOP 3 miesta vo Švajčiarsku. V tomto prípade by to boli ľadovec Aletsch, roklina Trümmelbachfälle a mestečko Stein am Rhein. Za týždeň v tejto krásnej alpskej krajine sme stihli iba to najhlavnejšie. No už teraz vieme, že sa sem určite vrátime aby sme spoznali aj menej turistické oblasti Švajčiarska

Tebe len prajem aby si si Švajčiarsko naozaj užil aj napriek vysokým cenám v tejto krajine. Veľa šťastných kilometrov

The post 20 úžasných miest, ktoré stihneš za týždňový roadtrip po Švajčiarsku appeared first on TripLovers.

Krátky, ale intenzívny alpský výlet na záver leta. Počas roadtripu po okolí jazera Zell am See sme videli niekoľko rakúskych NAJ. Alpská príroda nás úplne očarila, no najviac si nás získal ľadovec Pasterze a vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse.

Obsah:

• Camping Lampenhäusl
• Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See
• 6 alpských divov prírody
  1. Krimmlské vodopády
  2. Roklina Sigmund Thun
  3. Takmer v oblakoch – Stausee Mooserboden
  4. Vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse
  5. Ľadovec Pasterze
  6. Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale
• Rozpočet na alpský výlet

Camping Lampenhäusl

Ako základňu sme si vybrali okolie jazera Zell am See, konkrétne Camping Lampenhäusl, ležiaci priamo na začiatku doliny smerujúcej na Grossglockner Hochalpenstrasse. Všetky kempy v okolí jazera Zell am See sa nachádzajú na rovine a nie sú z nich žiadne zaujímavé výhľady.

Camping Lampenhäusl bol, na rozdiel od všetkých ostatných, situovaný medzi strmými svahmi, z ktorých stekali vodopády. Na jeden z nich sme mali výhľad aj my, priamo z nášho kempovacieho miesta Obrovskou výhodou tohto kempu bolo, že sme boli v spojení s divokou alpskou prírodou aj počas večera, či rána, mali výhľad na hory a vodopády a pár metrov od nás šumel alpský potok.

Tento kemp mal však jednu obrovskú nevýhodu. A to, že ráno začalo byť teplo až keď vyšlo slnko spoza kopcov, čo bola až po 9-tej hodine, teda dosť neskoro.

Vrnenie Porsche v uličkách Zell am See

V samotnom mestečku Zell am See sa toho až tak veľa nenachádza. Mestečko je príjemné na prechádzku, možno aj plavbu po jazere, po ktorej sa premávajú plachetnice rakúskych zbohatlíkov. Je tu síce k videniu aj tradičná alpská architektúra ale je na nej niečo zvláštne. Chýbajú tu kvetináče s muškátmi v každej okenici.

Po uliciach Zell am See, ale aj po celej oblasti, sa premávajú desiatky drahých áut a kabrioletov. Tie najzvučnejšie výfuky však patria automobilu Porsche. Práve zakladateľ tejto automobilky, Ferdinand Porsche, je v mestečku Zell am See pochovaný.

6 alpských divov prírody

1) Krimmlské vodopády

Vyše 50 km na západ od jazera Zell am See sa nachádzajú najväčšie vodopády v Rakúsku. Ich výška dosahuje 385 metrov a pozostávajú z troch vyše 100 metrových vodopádov.

Pozor na parkovisko č. 4!

Pri Krimmlských vodopádoch sa nachádzajú štyri parkoviská. Parkovisko č. 4 sa nachádza najbližšie ku vchodu k vodopádom, no na tomto parkovisku sa platí poplatok 11 € na deň. Ostatné parkoviská (1, 2, 3) sa síce nachádzajú o cca 200 až 500 metrov ďalej, ale celodenný poplatok stojí len 5 €.

Vodopády kde zmokneš aj keď je slnečno

Vstupné sa kupuje pri vchode ku Krimmlským vodopádom, čo je cca 400 metrov od hlavnej cesty. Vstupné je 4 € na osobu, či je na rakúske pomery príjemne nízka cena Pri vstupe sa nachádzajú aj civilizované toalety, ktoré radím využiť, lebo v areáli je plno ľudí a svahy sú strmé.

Cesta pozdĺž vodopádov a k ich vrcholu je veľmi dobre udržiavaná a ľahko schodná. Chodník je pretkaný početnými serpentínami, z ktorého sa dá odbočiť na vyhliadky na plošiny z ktorých vidno vodopád. Aj napriek strmším úsekom je chodník bezbariérový, no na vyhliadky väčšinou vedie niekoľko schodíkov.

S doprianím si času tento výlet zvládnu aj malé deti. My sme ho zvládli za vyše 2 hodiny. Pre lenivých alebo uponáhľaných sa dá dostať k najvyššiemu vodopádu aj taxíkom. Ak sú v aute 4 osoby, vyjde to na 7 € na osobu.

2) Roklina Sigmund Thun

Sigmund Thun Klamm je druhou najkrajšou roklinou v rakúskych Alpách akú sme kedy navštívili (1. je Mendlingtal pri Lissingu). Jej návštevu sme absolvovali hneď po otvorení, teda o ôsmej ráno, kedy tu bola okrem nás iba jedna skupinka. Práve to zavážilo na dojme, ktorý sme si z rokliny odniesli Po 9-tej sa sem nahrnú davy ľudí.

Vstupné do rokliny je 6 €. Za tento poplatok sme sa mohli prejsť roklinou po drevených chodníkoch zavesených v útese rokliny ponad aj popod vodopády. Celý okruh meria 2,4 km a je pomerne nenáročný. Trvalo nám ho prejsť približne hodinu a desať minút, pričom sme sa výrazne zdržiavali fotením a užívaním si ešte prázdnej rokliny

Na konci rokliny sa nachádza umelý vodopád, ktorý sa prelieva z vodnej nádrže. Voda, ktorá tečie po umelo vybudovanej ploche sa triešti, čím nadobúda bielu farbu. Sklon rampy, po ktorej tečie voda silno pripomína atrakciu v aquaparku, nuž chýba už len nafukovačka

Pri vstupe do rokliny Sigmund Thun sa nachádza bezplatná výstava turbín vo vodnej elektrárni, ktorou preteká voda z rokliny. Nájdeš tu aj rôzne témy súvisiace s tvorbou a prevádzkou priehrad a vodných nádrží. Vo vnútri sa nachádza aj kinosála, kde môžeš sledovať filmy na túto tematiku v anglickom alebo nemeckom jazyku

3) Takmer v oblakoch – Stausee Mooserboden

V Kaprunskej doline vo výške 2000 m n. m. sa nachádza vodná nádrž Mooserboden a o niečo nižšie je situovaná priehrada Wasserfallboden. Voda v týchto nádržiach je z roztopeného ľadovca a používa sa na výrobu elektriny.

Parkovanie

K vodným nádržiam Mooserboden a Wasserfallboden sa dá dostať jedine autobusom. V doline stojí 11 poschodový parkovací dom, v ktorom návštevníci môžu bezplatne zaparkovať a pokračovať k pokladni. Parkovací dom je jednosmerný a len pre nízke autá, my sme sa sotva zmestili s “truhlou” na streche. Vany, karavany, dodávky či čokoľvek vyššie môže prejsť na horné parkovisko na voľnom priestranstve.

Predražený vyhliadkový autobus či radšej turistika?

Obojsmerná cesta autobusom k hornej priehrade a späť stojí 24 € na osobu. Najprv sme si neboli istí, či naozaj rozumieme dobre (všetky popisky boli iba v nemčine). Žiaľ sme rozumeli dobre. Letmý pohľad do máp nás usmernil, že hore ísť pešo nechceme. Bolo už poobedie a len cesta hore by nám pešo trvala cez 3 hodiny (9km, prevýšenie cez 1000m). Po dlhšej úvahe sme zhodnotili, že sme do Álp neprišli preto aby sme sa otáčali.

Autobusy k hornej priehrade chodia vždy keď sa naplnia, čo je pomerne často, lebo sem napriek cene chodí naozaj dosť ľudí. Cesta autobusom trvá približne 30 minút a vedie cez tunely a malebné scenérie alpských pasienkov. Návštevu si treba premyslieť dopredu, lebo posledný autobus ide smerom dole o 16:45.

Keď sme dorazili k hornej priehrade, bolo už toľko hodín, že sme sa nevybrali na žiadnu väčšiu túru. Aj napriek tomu sme tu bez problémov strávili 3 hodiny iba tým, že sme sa prešli po priehrade, vyšli na vyhliadku Höhenburg, navštívili mini múzeum (pre deti) a vyskúšali si interaktívne technické hry na tému vodnej elektrárne

4) Vysokohorská cesta Grossglockner Hochalpenstrasse

Vyhliadková jazda po Grossglockner Hochalpenstrasse je jedným z hightlightov rakúskych Álp. Táto cesta bola otvorená v auguste 1935 a vznikla najmä kvôli mototurizmu. Od jej počiatku je nesmierne vyhľadávanou atrakciou a pre neutíchajúci dopyt bola cesta rozšírená a zvýšila sa aj kapacita parkovacích miest.

Tá ani dnes nie je vždy postačujúca. Obzvlášť v slnečné letné dni, kedy okrem turistov prichádzajú aj domáci Rakúšania alebo neďaleký Nemci prevetrať svoje kabriolety a športiaky. Luxusnými autami sa to na kľukatej horskej ceste iba hemží a takmer všetci smerujú na Gamsgrubenweg – vyhliadku na ľadovec Pasterze a najvyšší rakúsky vrchol Grossglockner. Cestou sa dá zastaviť na početných vodopádoch ale aj pri ojedinelých kamenných kostolíkoch

Praktické informácie k jazde po Grossglockner Hochalpenstrasse:

• vstupné autom (37 €), motorkou (27 €), bicyklom (zadarmo)
• cesta je otvorená od mája do novembra v závislosti od počasia a snehu
• cesta sa na noc uzatvára a otvára sa v závislosti od ročného obdobia (cca od 6:00 – 20:00)
• jazdu spomaľujú cyklisti, môžu sa tvoriť kolóny
• pri ceste je veľa odstavných plôch
• za mýtnicou sa už nenachádza žiadna benzínová pumpa
• na vyhliadke Gamsgrubenweg je veľký parkovací dom s toaletami a bufetmi
• počas noci môžeš ostať na parkovisku (ideálne pre karavany)
• výlet na Grossglockner Hochalpenstrasse a ľadovec Pasterze zaberie celý deň
• predpoveď počasia v Alpách je často horšia ako skutočné počasie
• najkrajšou vyhliadkou na ceste je Edelweißspitze, z kadiaľ vidno na kľukaté cesty do obidvoch dolín (je tu však veľmi málo miest na parkovanie)
• počet áut nie je žiadnym spôsobom regulovaný

5) Ľadovec Pasterze

Pod Grossglocknerom sa rozprestiera najdlhší ľadovec v Rakúsku – Pasterze, ktorý sa od začiatku 20. storočia zmenšil približne o polovicu. Jedným z našich cieľov bolo vidieť ho skôr, ako po ňom zostane len pamätná tabuľa

Táto túra ku ľadovcu je presne opačná ako všetky ku vrcholom. Najprv treba zísť dole a absolvovať tú jednoduchšiu časť. To najnáročnejšie príde až na úplný koniec. K ľadovcu so dá dostať jedine pešo, no v najstrmšom úseku sa dá dopomôcť si lanovkou. Tá stojí 8,5 € jednosmerne alebo 13 € obojsmerne a ušetrí asi 30 minút času.

Cesta až k čelu ľadovca nám za vyhliadky trvala rezkou chôdzou približne 1 hodinu. Prechádzali sme najmä medzi kamene. Cesta bola poväčšine vychodená, no v najbližšej časti k čelu ľadovca sa nám strácala, nakoľko bola novovzniknutá po ústupe masy ľadu.

Časť ľadovca je prekrytá nánosom kamenia a my sme chodili po ňom, len sme neboli v kontakte s ľadom. Keď sme sa dostali približne 500 metrov od čela ľadovca začali sme pociťovať chlad. Mali sme v pláne dostať sa až na hore na ľadovú masu, no skončili sme asi 200 metrov pred ním. Cestu nám skrížil vodopád, ktorý sa síce dal prebrodiť, no bolo by na to treba aspoň čižmy alebo naimpregnovanú obuv.

Takto sme aspoň na chvíľu zostali stáť a užívali si silu alpskej prírody. Zvuky vodopádu, kameňopádov a praskanie ľadovca Na ceste späť sa k tomu pridalo aj pískanie svišťov. Tie sme zazreli tesne pod vyhliadkou aj napriek veľkej frekvencií ľudí. Cesta späť nám trvala 1,5 hodiny. Bola to náročnejšia túra, najmä kvôli neprechodenému chodníku v záverečnej časti no zvládnuteľná aj pre väčšie deti, ktoré chodievajú s rodičmi na turistiku

6) Palfen zu Saalfelden – kláštor v skale

V okolí Zell am See sa nachádza dosť málo pamiatok, no predsa sme jednu našli. Navyše je dosť neznáma. Kláštor Palfen zu Saalfelden v skalnej stene sa nachádza severne od jazera Zell am See nad mestečkom Saalfelden am Steinernen Meer. Nachádza sa blízko zámku Lichtenberg, pod ktorým je neplatené parkovisko. Ku kláštoru vedie turistický chodník. Z parkoviska je to slušné stúpanie no celkovo cesta trvá len 20 minút.

Kláštor v skalnej stene, už od roku 1664, predstavuje miesto kde celoročne žili pustovníci bez vody a tepla. Tak isto tam žijú dodnes, no na zimu kláštor opúšťajú. Dnu ísť nemôžeme. Nad kláštorom sa nachádza kaplnka v skale, tá už prístupná je. Je odtiaľ pekný výhľad na okolité hory aj zámok Lichtenberg, ale najmä na samotný kláštor. Je to pekné pokojné miesto na malý výlet

Rozpočet na alpský výlet

Výlet k jazeru Zell am See trval 4,5 dňa. Absolvovali sme ho vo štvorici, čo nám výrazne ušetrilo náklady na doprave. Spali sme v kempe v stanoch a jedlo si kupovali v potravinách, niektoré veci sme si priniesli už z domu. Väčšinou sme si varili, no boli sme aj v reštaurácií a sadnúť si na kávičke. To na čom sme nešetrili bolo vstupné. Celkovo nás výlet vyšiel na 535,03 €, čo je cca 133,75 € na osobu

The post Autom do rakúskych Álp, smer Grossglockner Hochalpenstrasse appeared first on TripLovers.

V Drážďanoch sme sa ocitli na krátko a nie s úmyslom cestovať a objavovať. Napriek tomu nás naše povinnosti neodradili od toho aby sme sa pokúsili Drážďany spoznať aspoň trošku.

Obsah:

• Potulky centrom Drážďan
• Z centra sme si odbehli aj k iným zaujímavostiam
• Bombardovanie Drážďan
• Je 24 hodín v Drážďanoch dostatok času?
• Plavba loďou po rieke Labe z Dečína do Drážďan

Potulky centrom Drážďan

Mesto Drážďany bolo kvôli barokovému a rokokovému zdobeniu po celej Európe známe ako Šperkovnica. Krásna architektúra nás zamestnala na celých 24 hodín, počas ktorých sme sa len bezcieľne prechádzali mestom

Medzi najznámejšie pamiatky mesta patrí Zwinger, baroková stavba zo 17. storočia, v ktorej sa nachádza jedna z najväčších zbierok porcelánu na svete. Stavebný kameň, ktorý bol použitý pri výstavbe je pieskovec, pochádzajúci z neďalekého národného parku. Práve preto vo mne Zwinger evokuje Veľkú Britániu, ktorú iba umocnil dážď, typický pre britské ostrovy. Súčasťou Zwingru sú aj bezplatne prístupné záhrady, ktoré sú mojim najobľúbenejším miestom v Drážďanoch

Drážďanský hrad bol kráľovským sídlom kurfirstov a saských kráľov. Práve vďaka týmto panovníkom sú Drážďany považované za Šperkovnicu Európy. Celé stáročia sa starali o vonkajší vzhľad mesta a zbierali kolekcie umeleckých ciel, ktoré sa dodnes zachovali. Súčasťou hradu je aj veža Hausmannsturm, ktorá dokonale zapadá do panorámy mesta a s výškou 100 metrov je jednou z najvýraznejších stavieb.

Hneď vedľa hradu stojí Katedrála Najsvätejšej Trojice – Katholische Hofkirche. Vstup je bezplatný

Jednými z najimpozantnejších a najkrajšie barokovo zdobených miest sú nádvorie Drážďanského hradu a nádvorie zámku Stallhof. Na vonkajšej stene zámku Stallhof (na ulici Augustusstraße) sa nachádza 102 metrov dlhá nástenná mozaika Fürstenzug, ktorá je vytvorená z približne 23 000 porcelánových dlaždičiek Zobrazuje vládcov Saska v chronologickej línií v období rokov 1127 až 1904.

Kúsok od Drážďanského zámku sa nachádza námestie Neumarktu, na ktorom sa každoročne organizujú vianočné trhy. Na jeho okraji stojí luteránsky kostol Frauenkirche, z 18. storočia. Je významný svojim barokovým slohom a obrovskou kupolou.

Počas druhej svetovej vojny bol zničený pri bombardovaní Drážďan a ruiny boli ponechané ako vojnový pamätník. Jeho obnova započala až o 45 rokov neskôr. Medzi tým za komunistov čelila výstavbe plánovaného parkoviska, ktoré sa (bohu vďaka) nepodarilo realizovať.

Z centra sme si odbehli aj k iným zaujímavostiam

Naše kroky smerovali z centra do Großer Garten (veľkej záhrady), uprostred ktorej je postavená jedna z prvých barokových stavieb v Drážďanoch, Palais Großer Garten. Do praku chodieva veľa ľudí rôznych vekových kategórií, športovci, starší ľudia no najpočetnejšiu skupiny, ktorú sme tu postrehli boli mamičky s deťmi. Niet sa čomu diviť

Park je veľmi pekne upravený a nachádzajú sa v ňom fontány, amfiteátre, jazierka, detské ihriská, stánky či kaviarničky. Navyše sa okolo celého parku vinie železničná trať, po ktorej sa vozí elektrický vyhliadkový vláčik.

Našou poslednou zástavkou v Drážďanoch bol ruský ortodoxný Kostol svätého Simeona. Z vonku je veľmi pekný ale z vnútra nás až tak neočaril. Asi preto že sme už v minulosti navštívili nádherné kostoly v Kyjeve.

Bombardovanie Drážďan

Drážďany mali v čase 2. svetovej vojny strategickú pozíciu a boli dopravným uzlom a významným priemyselným strediskom so 127 továrňami. V meste sa nachádzal aj vojenský komplex Albertstadt, ktorý mal stáť v ceste postupu sovietskych vojsk do srdca Nemecka.

V noci z 13. na 14. februára 1945 zhodilo britské kráľovské letectvo a americké letectvo vyše 2500 ton bômb. Vysoko výbušné bomby poškodili budovy a následne spôsobili požiar, ktorý zničil až 39 km² centra mesta. V roku 2010 po rokoch skúmania zverejnili závery vyšetrovania a počtu obetí. Pri bombardovaní Drážďan zahynulo 18 000 až 25 000 ľudí, z toho väčšinou ženy a deti.

Je 24 hodín v Drážďanoch dostatok času?

Ani omylom! 24 hodín postačuje iba na povrchné obzretia si najvýznamnejších pamiatok a stavieb mesta. Z Drážďan by sa dalo realizovať množstvo ďalších pekných výletov ako po meste tak aj do blízkeho okolia. V budúcnosti by som ich opätovne chcela navštíviť hlavne kvôli múzeám, ktoré sme nestihli.

Plavba loďou po rieke Labe z Dečína do Drážďan

Alternatívou môže byť aj plavba loďou po rieke Labe z Dečína do Drážďan. Ceny za jednodňový výlet sa pohybujú okolo 2000 Kčs (cca 75€) pre dospelú osobu. Výlet trvá jeden celý deň. Drvivú väčšinu času zaberie plavba loďou pričom trasa vedie cez prekrásny kaňon Labe Na prehliadku Drážďan sú vyhradené iba 2 hodiny, za ktoré nestihneš dostatočne vstrebať krásu tohto mesta.

Po 24 hodinách v Drážďanoch povinnosti volajú a my len veríme, že sa do Drážďan ešte niekedy vrátime

Celá FOTOGALÉRIA z Drážďan

The post 24 hodín v Drážďanoch appeared first on TripLovers.

Dva týždne na Srí Lanke sú minimálny čas, ktorý potrebuješ na spoznanie ostrova. Tento článok ti má poskytnúť naše tipy, odporúčania a rady na tvoj dovolenkový itinerár po centrálnej časti Srí Lanky

Obsah:

1. deň: Cesta z letiska do Amuradhapuri plná zážitkov
2. deň: Amuradhapura a starobylé mesto po kráľovstve Rajarata
3. deň: Dambulla a výhľad na bájnu horu Sygiria
4. deň: Pokojná atmosféra Kandy v ruchu veľkomesta
5. deň: Sloní sirotinec, ten najhorší nápad na Srí Lanke!

Náš článok o jednotlivých miestach na Srí Lanke, v ktorých ti chceme poskytnúť naše rady a odporúčania sme kvôli veľkosti obsahu rozdelili na 3 samostatné články 

• #1: Za budhizmom do srdca Srí Lanky
• #2: V zajatí čajových plantáží – 8 tipov na výlet z Elly
• #3: Pláže Srí Lanky oslovia aj neplážové typy

1. deň: Cesta z letiska do Amuradhapuri plná zážitkov

Nadránom prilietame na letisko Bandaranaike International Airport neďaleko Kolomba a hneď vybavujeme SIM kartu kvôli internetu. Tuk tukom za 200 LKR (1 €) sme sa dostali na 3 km vzdialenú vlakovú stanicu Katunayaka South Railway Station, kde sme sa stretli so zvyškom našej skupiny.

Náš trip po Srí Lanke chceme začať v meste Anuradhapura. Treba nastúpiť na vlak v smere do Kolomba, ale treba prestúpiť na stanici Ragama. Aj keď je Anuradhapura vzdialená len 200 km, cesta trvá vyše 6 hodín a lístok stojí 215 LKR (1,10 €). Vlaky na Srí Lanke predstavujú najzážitkovejší druh dopravy  Ešte v ten deň sme si v meste zajednali skútre na ďalší deň a spokojne šli dospať jetlag.

Tipy & rady:

• z letiska na vlakovú stanicu Katunayaka South Railway Station sa dá zjednať tuk tuk na 200 LKR (1€)
• tuktukárov s ktorými sa dá zjednávať hľadaj na hlavnej ceste
• na Srí Lanke sa nám pri tuk tukoch osvedčila tarifa 200 LKR (1 €) za 3 km

2. deň: Amuradhapura a starobylé mesto po kráľovstve Rajarata

Do Amuradhapuri sme prišli kvôli budhistickým pamiatkam a histórií. Tato destinácia nepatrí medzi najvyhľadávanejšie na Srí Lanke a už zohnať skúter bolo náročné. Po areáli Ancient City of Anuradhapura sa môžeš presúvať na skútri alebo si môžeš prenajať vodiča s autom. Tí si odchytávajú turistov už na vlakovej stanici.

Treba si zakúpiť vstupenku za 25 USD (alebo 4050 LKR), dá sa platiť oboma menami. Na lístku je napísané donation (dar), ale po areáli sú rozmiestnení kontrolóri, pri ktorých máš zastaviť a preukazovať sa. Po 3. kontrole nás to prestalo baviť a začali sme ich obchádzať. Tí nás na oplátku začali naháňať na skútri aby nám už 3x skontrolovaný lístok opäť skontrolovali Lístok treba odovzdať na konci dňa, nad významom tohto nariadenia sme sa ani nezamýšľali.

Pred vstupom ku pagodám a chrámom musíš mať vždy zahalené kolená aj ramená. To platí aj pre mužov. Takmer všade sa musíš vyzúvať ale turisti majú povolené ponožky. Presúvanie sa medzi jednotlivými pamiatkami je vyčerpávajúce no v areáli sa nachádzajú mini reštaurácie s domácou stravou, kde môžeš doplniť sily a oddýchnuť si V areáli sú k dispozícií platené toalety.

To najhlavnejšie čo v Amuradhapuri môžeš uvidieť je:

• Jaya Sri Maha Bodhi – Bódhi najstarší strom na Srí Lanke
• Isurumuniya Rajamaha Viharaya – chrám akoby v skale, jediné miesto kde sa dopláca 200 LKR (1€)
• Royal Park – toto miesto je zarastené a navštevuje ho málo ľudí, nachádzajú sa tu kráľovské kúpele a mystický kruh vyrytý v skale
• Ruwanweli Maha Seya – najväčšia pagoda pri ktorej sa odohráva najviac posvätných rituálov
• Jethawanaramaya Dagaba – veľká tehličková pagoda
• Abhayagiri Dagaba – veľká tehličková pagoda s ruinami naokolo
• Lankaramaya Stupa – osobne najkrajšia pagoda so stĺpmi naokolo

Posledný autobus do ďalšej destinácie mal odchádzať o/po 18-tej, takže naozaj sme si pozreli iba to najdôležitejšie. Vstupenka má platnosť 1 deň, ale prejsť celé starobylé mesto sa za taký čas nedá stihnúť.

Tipy & rady:

• Amuradhapura neposkytuje príliš rozvinuté turistické služby, naopak je tu najväčšia pravdepodobnosť interakcie s domácimi
• na internete sme sa o ňom dočítali ako o meste podvodníkov a tiež sme zachytili náznaky podvodov
• skútre alebo inú formu dopravy si zajednaj deň dopredu, ušetrí ti to čas
• vždy treba mať so sebou šatku na prekrytie kolien/ramien (aj muži)
• topánky nesmieš mať odložené v batohu, musíš ich nechať pred chrámom alebo dať do úschovne za poplatok (okolo 40 LKR – 0,2 €)
• vstupenka má platnosť 1 deň
• niečo podobné nájdeš aj v Polonnaruwe
• takmer všade sa treba vyzúvať, ale turisti majú povolené ponožky
• na navigácií sa nasmeruj k parkovisku na ktoré sa chceš dostať, nie pamiatku ktorú chceš vidieť

3. deň: Dambulla a výhľad na bájnu horu Sygiria

V Dambulle sa nachádzajú posvätné jaskyne Rangiri Dambulu Viháraja, ktoré pozostávajú z 5 malých jaskýň. Jaskyne majú iný charakter ako tie čo poznáš zo Slovenska, kvapľovú výzdobu tu neočakávaj, lebo sú vyzdobené rukou človeka. Steny sú pomaľované a nachádzajú sa tu stovky Budhov. Túto návštevu určite odporúčam lebo je to fakt krásne miesto.

Vstup k jaskyniam je zo zadnej strany hlavnej ulice, kde sa dajú kúpiť lístky. Vstupné je 1500 LKR (7,20 €) a obhliadka jaskýň zaberie približne 1 hodinu. Ešte predtým však treba zdolať horu, v ktorej sa jaskyne nachádzajú. Výstup zaberie približne 10 minút a cestou môžeš stretnúť opice. Jaskyne sú posvätné takže aj tu platí, že musíš mať zahalená ramená a kolená a topánky nechať pred vchodom do jaskýň.

Neďaleko jaskýň sa nachádza aj nepriehľadnuteľná socha Budhu v zlatom prevedení. Sedí na vrchole Golden Temple, ktorá pripomína skôr kasíno Chrám je otvorený len do 18:00. My sme to časovo nestihli, ale napriek tomu sme tu strávili príjemný večer priamo pod sochou Budhu, lebo tieto časti ostávajú otvorené počas celého dňa

Približne 20 km od Dambully sa nachádza monumentálna skala Lion rock, na ktorej sú pozostatky palácového komplexu Sigiriya z 5. storočia. Za normálnych okolností by sme sa na ňu vybrali, ale nakoľko vstupné bolo až 30 USD + veľa turistov, vybrali sme sa len na vyhliadku na Lion rock z Pidurangala rock za 500 LKR (2,5 €).

Vyhliadku z Pidurangala rock navštevuje veľa domácich ale aj zahraničných turistov. Výstup zaberie cca 20 minút a posledný úsek je už dosť o šplhaní. To môže byť problém pre starších ľudí alebo rodičov s miminkami, naopak si to veľmi užijú malé deti.

Iné výlety v okolí Dambully:

• Slonie safari v Minneriya National Park (vyše 35 USD)
• Pollonaruwa – starobylé mesto po Pollonaruwskom kráľovstve (25 USD)

Tipy & rady:

• Ak sa nechystáš na sever Srí Lanky do Dambully, ale smeruješ aspoň do Elly, tak v jej blízkosti sa nachádza niečo podobné ako sú jaskyne v Dambulle v chráme Dowa Rajamaha Viharaya
• Pred Golden Temple policajti radi chytajú a kontrolujú doklady turistom na skútroch

4. deň: Pokojná atmosféra Kandy v ruchu veľkomesta

Kandy je veľmi príjemné mesto s jazerom a napriek množstvu turistov sa nám tu zapáčilo. Najväčším lákadlom je návšteva chrámu Temple of the Sacred Tooth Relic, kde je ukrytá relikvia Budhovho zubu. Okolo tohto pozostatku sa 3x denne robí ceremónia. Je to vždy o 9:00, 18:30 a o polnoci. Osobne účasť na tejto ceremónií príliš neodporúčam lebo je to tlačenka, pri ktorej nič nevidieť, ani keď stojíte vpredu a celú dobu tam maximálne pobehujú chlapi v bielom.

Pred vstupom do chrámového komplexu treba prejsť kontrolou. Kontrolujú sa zbrane a vhodnosť oblečenia. Dôvodom dôslednej kontroly bezpečnosti je teroristický útok separatistickej organizácie Tamil Tigers z roku 1998.

Až za kontrolou sa kupujú vstupenky, v automatoch, čo je na Srí Lanku dosť cool! Vstupné je 1500 LKR (7,5 €) pričom ceremónia sa nejako zvlášť nedopláca. Návštevu Temple of the Sacred Tooth Relic nám zabrala zhruba 2 hodiny. Veľmi odporúčam, aj napriek množstvu turistov to bolo veľmi pekné a príjemné miesto

Kandy je známe aj kandyjským tancom. Vystúpenie začína o 17:00 v Kandy Lake Club – Cultural Dance show a stojí 1000 LKR (5 €).

Iné výlety v okolí Kandy:

• Ambuluwawa Temple – chrám v tvare špirálovitej veže
• chrámy Embekke Devalaya a Embekke Ambalama
• budhistické centrum Nelligala
• netradičný chrám Galmaduwa Raja Maha Viharaya
• Kataragama Devalaya – hinduisticko budhistický chrám v centre Kandy

Tipy & rady:

• ceremoniál v Temple of the Sacred Tooth Relic príliš neodporúčam
• do chrámu ísť ešte za svetla a počkať do zotmenia a užiť si obidve atmosféry
• maj pri sebe niečo na zahalenie ramien a kolien
• ak si total lowcoast traveller a nechceš platiť vstupné do chrámu, tak časť za kontrolou bezpečnosti je stále nespoplatnený úsek a je veľmi pekný

5. deň: Sloní sirotinec, ten najhorší nápad na Srí Lanke!

Do Elephant Orphanage v Pinnawale sme sa vybrali na skútroch. Cesta len jedným smerom trvala 2 hodiny. Pred samotným sirotincom sme sa nechali odrbať zinscenovaným divadielkom ako nám jeden tuktukár pomáha (je tam takých viac a čakajú ako supy). Poďakovali sme mu, ale ten si na nás zasadol a presvedčil nás, že v cene sirotinca máme aj návštevu spicy garden (koreninovej záhrady).

Nešlo úplne o podvod ale o formu „Zero dolar tourism,“ kedy ti zadarmo niečo ukážu ale očakávajú že si kúpiš ich predražený produkt. V našom prípade išlo hlavne o stratu drahocenného času, lebo sme kvôli tomu zmeškali čas kedy sa slony kúpu v rieke.

Vstupné do Elephant Orphanage je 3000 LKR (14,50 €) a v cene je len pozeranie sa na slony ako sa kŕmia alebo kúpu. Ak ich chceš kŕmiť, môžeš, ale na mieste predávajú extrémne predražené ovocie (tanier za 7,50€). Celkovo pre nás návšteva sirotinca nebol veľký zážitok a z celého tripu po Srí Lanke to hodnotím ako najhorší výlet.

Tipy & rady:

• skúter v Kandy zháňaj deň dopredu, požičovní je nedostatok
• osobná návšteva požičovne ja úspešnejšia ako telefonát, lebo majitelia sú ochotný obvolať známych aby im na 1 deň skúter požičali
• Elephant Orphanage v Pinnawale radšej vynechaj a choď na safari v Minneriya alebo Udawalawe
• ak sa predsa rozhodneš ísť do sirotinca pozor na odrb vo forme tuktukárskeho „Zero dolar tourism“ so spicy garden
• do sirotinca si dones vlastné ovocie
• maj niečo na hlavu, na mieste je strašný úpek a žiaden tieň

Ďalšie tipy a rady, ktoré sa oplatí vedieť ešte pred návštevou Srí Lanky prídu čoskoro

The post Srí Lanka #1: Za budhizmom do srdca ostrova appeared first on TripLovers.

Koronavírus významnou mierou všetkým zmenil cestovateľské plány na rok 2020. Predpovede finančných analytikov sú skeptické a nám neostáva nič iné, ako zvážiť či minieme peniaze na neskorú dovolenku v zahraničí alebo ostaneme doma a podporíme slovenský cestovný ruch.

Obsah:

1. Veterný mlyn v Holíči
2. Vojenské obranné línie
3. Šranecké piesky na Záhorí
4. Vojenské cintoríny
5. Cestovanie v čase
6. Šikmá veža v Hamuliakove
7. Model Sochy slobody v Pezinku
8. Za chuťou vína
9. Budhistický chrám v Novej Bošáci
10. Kláštor v skalách ktorý obchádzaš
11. Turecké kúpele Hammam
12. Rozkvitnuté čerešne ako v Japonsku
13. Rozprávkové hrady
14. Kamenné gule
15. Socha Krista Spasiteľa v Kline
16. Termálny výver ako na Islande
17. Skalné obydlie v Brhlovciach
18. Malé, ale slovenské pamukkale
19. Slovenská Route 66
20. Dubový háj Gavurky
21. Slovensko-slovinské kostolíky
22. Most z vagónu
23. Detvianske drevené kríže
24. Hriňovské lazy pripomenú gýčovú Sapu
25. Bazaltová odlučnosť v Šomoške
26. Čiernohronskou železnicou naprieč lesom
27. Vysvietené ľadové jaskyne
28. Hobbiton v Liptovská Teplička
29. Nine Arches Bridge na Slovensku?
30. Rokliny Slovenského raja
31. Skalné mesto Dreveník
32. Drevené kostolíky
33. Prírodný aragonitový klenot
34. Svet vínnych pivníc
35. Opustené schátraliny na brehu

Aj keď COVID-19 je stále s nami a cestovanie teraz musí počkať, už teraz vám dávame do ponuky týchto 35 zaujímavých miest na Slovensku, ktoré pripomínajú (aj neturistické) destinácie v zahraničí Destinácie sú v poradí v smere zo západu na východ.

Interaktívna mapa 35 miest na Slovensku, ktoré ti pripomenú zahraničie

1) Veterný mlyn v Holíči

Už oddávna slúžili veterné mlyny ako orientačné body pre pútnikov či obchodníkov. Jediný zachovaný veterný mlyn na Slovensku nájdeš v Holíči. Fungoval koncom 19. storočia, jeho vrchná časť bola otočná a už vtedy umožňovala prispôsobiť polohu vrtule prúdeniu vetra. Dnes slúži už iba ako technická pamiatka a turistická atrakcia

2) Vojenské obranné línie

V medzivojnovom období bol na francúzsko-nemeckej hranici vybudovaný systém opevnenia nazývaný Maginotova línia. Dôvodom budovania opevnení bola možná agresia susedného Nemecka. A na hranici Slovenska s Rakúskom, pozdĺž rieky Morava, systém nazývaný Benešova línia, alebo česko-slovenské pohraničné opevnenie. Dnes na obidvoch líniách nájdeš opustené betónové bunkre.

3) Šranecké piesky na Záhorí

Šranecké piesky sú prezývané aj ako Slovenská Sahara, ale tento názov je trošku pritiahnutý za vlasy. Šranecké piesky pripomínajú skôr Národný park Curonian Spit na polostrove Kuršská kosa v Litve. Sú súčasťou CHKO a vojenského obvodu Záhorie a vstup do tejto oblasti nie je možný hocikedy! Do oblasti môžeš vstupovať iba v čase, kedy neprebiehajú vojenské cvičenia. Harmonogram cvičení na Záhorí nájdeš TU.

4) Vojenské cintoríny

Vojenský cintorín z 1. sv. vojny v Kopčanoch neďaleko Bratislavy bol v roku 1918 miesto, kam odkladali mŕtve telá vojakov oboch bojujúcich strán. Ďaleko väčší cintorín stojí v bosnianskej obci Srebrenica, ktorá počas občianskej vojny v bývalej Juhoslávii zažila masové popravy vyše 8000 bosnianskych moslimov. Čo majú tieto dva cintoríny spoločné? Na každom hrobe sa nachádza rovnaký rok úmrtia, čo svedčí o zbytočných vojenských stratách na životoch obyčajných ľudí. Tieto cintoríny nepíšu príbehy ako bežné cintoríny, ale štatistiku a sú symbolom, z ktorého by sme sa mali ponaučiť.

5) Cestovanie v čase

Na to aby si precítil čistý socializmus netreba chodiť do krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Stačí prísť na Trnavské mýto v Bratislave a pozrieť sa na Istropolis. Veď už ten samotný názov: Dom odborov Istropolis hovorí o tom, že máme cestovať v čase a nie priestore Miesto kde sa dá obdivovať architektúra socialistického realizmu je aj Hotel Kyjev v centre Bratislavy.

6) Šikmá veža v Hamuliakove

Vyklonená je o 76 centimetrov, no napriek tomu je náklon pozorovateľný voľným okom. Kostol sv. Kríža v obci Hamuliakovo neďaleko Bratislavy bol postavený v 13. storočí na hranici 2 rôznych podloží, čo spôsobilo nerovnomerné “sadnutie” a následné vychýlenie kostolnej veže.

Osud nerovnomerného “sadania” má za sebou aj slávna Šikmá veža v Pise, ktorá sa začala nakláňať už počas stavby. V čase dosiahnutia výšky 3. poschodia stavitelia začali vežu vyrovnávať aby zabránili jej zrúteniu. Celkový náklon veže je 4,5 metra.

7) Model Sochy slobody v Pezinku

Pri nevýraznej Soche slobody v Pezinku pocit ako v USA určite nenadobudneš, ale predsa má so Sochou slobody v New Yorku niečo spoločné. Tá pezinská stojí na budove autoservisu a je ľahko prehliadnuteľná. Originálnu Sochu slobody so svojou výškou 46 metrov zatieňuje pozadie mrakodrapov Manhattanu a v skutočnosti vôbec nie je taká dominantná ako na obrázkoch z pohľadníc.

8) Za chuťou vína

Prechádzať sa pomedzi vinič a degustovať víno môžeš aj na svahoch Slanských vrchov či Malých Karpát. Vôbec nemusíš merať cestu do Talianska či Francúzska. Veď na víne je dôležitá jeho chuť a nie miesto kde si ho vychutnávaš

9) Budhistický chrám v Novej Bošáci

V chatovej oblasti Melčekovice v obci Nová Bošáca, na česko-slovenskom pohraničí stojí drevený kopaničiarsky dom ovešaný modlitebnými vlajočkami, typickými pre Nepál. Vedľa neho sa nachádza biela budhistická stupa a kopaničiarsky dom je v skutočnosti budhistický chrám, v ktorom sa praktizujú meditačné cvičenia.

10) Kláštor v skalách, ktorý obchádzaš

Kláštor v skalách nie je v nič neobvyklého. Príkladom sú Kláštor Ostrog v Čiernej Hore, David Gareji v Gruzínsku alebo Montserrat pri Barcelone. Slovensko však ponúka kombináciu kláštora v skale spojení s komplexom podzemných jaskýň. Kláštor jezuitov Veľká Skalka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku a obchádzaš ho zakaždým keď cestuješ po diaľnici okolo Trenčína.

11) Turecké kúpele Hammam

Na Slovensku okrem kebabu a falafelu ťažko nájdeš niečo arabské, no v Trenčianskych Tepliciach sa už od roku 1888 nachádza budova tureckých kúpeľov s architektúrou typickou pre arabský svet. Kúpele v Trenčianskych Tepliciach v minulosti slúžili pre vyššiu vrstvu, dnes ich môže navštíviť hocikto, aj bez urodzeného pôvodu.

12) Rozkvitnuté čerešne ako v Japonsku

Kúsok Japonska môžeš zažiť aj na Slovensku. Na ulici Fraňa Mojtu v Nitre na jar každoročne rozkvitajú čerešne s ružovými kvetmi a ulica sa stane najkrajšou v meste. Tieto čerešne pôvodom pochádzajú z Japonska a sú známe pod názvom sakura. Sezóna ružových kvetov trvá veľmi krátko a tak sa môže stať že v priebehu apríla zakvitnú aj odkvitnú, preto si treba návštevu naplánovať

13) Rozprávkové hrady a zámky

Väčšina hradov na území Slovenska mala v čase ich najväčšej slávy obrannú a administratívnu funkciu. Výnimkou sú napríklad Bojnický zámok a Smolenický zámok, ktoré slúžili ako sídla panovníkov a svojim vzhľadom pripomínajú krásne zámky v južnom Nemecku.

14) Kamenné gule

Unikátom, ktorý môžeš vidieť iba na pár miestach na svete sú zatiaľ z geologického hľadiska neobjasnené kamenné gule. Zopár svetových výskytov je na Kostarike, na Novom Zélande, v Bosne a Hercegovine a na Slovensku, konkrétne na Kysuciach. Lokality Megoňka a Klokočovské skalie sú doposiaľ nedoceneným klenotom Slovenska.

15) Socha Krista Spasiteľa v Kline

Klin je malá dedinka na severe Oravy, nad ktorou sa týči socha Ježiša Krista rovnako ako v brazílskom Rio de Janeiru. Je pravda, že tá oravská je trikrát menšia oproti tej originálnej v Brazílii, no za jej návštevu nezaplatíš ani tú tretinu

16) Termálny výver ako na Islande

Umelo navŕtaný termálny prameň Kalameny nájdeš neďaleko Liptovskej Mary. So svojou teplotou približne 30 °C pripomína prírodné termálne vývery na Islande. Jeho návštevu odporúčam obzvlášť podvečer, kedy sa nad jazerom tvorí opar a tomuto miestu dodáva tajuplnú atmosféru

17) Skalné obydlie v Brhlovciach

Skalné obydlia sa nachádzajú takmer všade vo svete. Medzi tie najznámejšie patri turecká Kapadokia, gruzínska Vardzia či iránsky Kandovan. Ale aj Slovensko sa môže pochváliť skalnými príbytkami vytesanými do „skameneného sopečného popola“ v dedinke Brhlovce neďaleko Levíc.

18) Malé, ale slovenské pamukkale

V rámci termálneho kúpaliska v obci Santovka boli umelo vybudované 4 travertínové terasovité bazény, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú svetoznáme termálne bazény snehobielej farby Pamukkale v Turecku.

19) Slovenská Route 66

Oproti americkej Route 66, dlhej 3 940 km je slovenská Route 66 výrazne kratšia (250 km), no dojem u úžasného roadtripu budeš mať rovnaký Slovenská Route 66 prechádza nádhernými regiónmi Hontu, Podpoľania, Horehronia a Tatier a je len na tebe ako dlho ti bude trvať

20) Dubový háj Gavurky

Toto prirovnanie je urobené na základe nášho subjektívneho dojmu, ktorý sme zažili keď sme Gavurky navštívili poprvý raz. Dubový háj neďaleko Zvolena sme navštívili po dvojmesačnom suchu, ktoré trápilo celé Slovensko. Mohutné duby rozostavané ďaleko od seba a vyschnutá planina medzi nimi nám pripomenuli dokumenty o kontinente, ktorý sme doposiaľ nenavštívili – Afriku. Jediné čo tu chýbalo bol len slon vynárajúci sa spoza stromov.

21) Slovensko-slovinské kostolíky

Čo majú spoločné Slovensko a Slovinsko? Priznám sa, že okrem podoby názvu krajiny a vlajky, neviem. No ešte jedna vec tu podobná je a tou sú kostolíky pri Bohinjskom jazere a kostolík svätého Matúša v Zolnej pri Zvolene.

22) Most z vagónu

Za obcou Vígľaš prechádza cez riečku Slatina peší most. Na tom by nebolo nič výnimočné, keby to nebol starý vagón preložený cez oba brehy rieky. Podobný výjav sa nachádza v Gruzínsku blízko mestečka Akhalkalaki. Tieto staré vagóny sú dôkazom, že aj staré veci môžu mať svoje využitie

23) Detvianske drevené kríže

Veselý cintorín (Cimitirul Vesel) ohromí rezbárskym umením a láka turistov aj do menej rozvinutých regiónov Rumunska. Na Slovensku sa tiež môžeš pokochať rezbárskym umením v menej rozvinutom regióne Podpoľanie a to v Detve v expozícií na kalvárií. Detvianske drevené kríže nájdeš aj na symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách.

24) Hriňovské lazy pripomenú gýčovú Sapu

Hra svetla s tieňom počas západu slnka na odľahlých lazoch obce Hriňová pod Poľanou pripomína gýčové ryžové polia vo vietnamskej Sape. Okrem gýčovej krásy majú ešte jednu spoločnú vec a tou je sezónnosť. Navštíviť ich treba v správny čas, aby sa fotografie podarili. Pre vietnamskú Sapu je to obdobie od záveru augusta do skorého októbra, pre Hriňovské lazy je to jar

25) Bazaltová odlučnosť v Šomoške

V kopcoch Cerovej vrchoviny na slovensko-maďarskom pohraničí sa nachádzajú šesťhranné bazaltové stĺpy. Aj keď veľkosťou ani zďaleka nedosahujú rozmery Giants Causeway v Severnom Írsku, zaujmú pre svoj jedinečný tvar v podobe vodopádu

26) Čiernohronskou železnicou naprieč lesom

V samom srdci Slovenska v obci Čierny Balog nájdeš železnicu s parnou lokomotívou, ktorá je ako stvorená pre výlet s deťmi. Mnohé krajiny ponúkajú podobný zážitok, napríklad aj rumunský Viseu de Sus. Rozdiel v zážitku je o to väčší, že v Čiernom Balogu koľaje vedú cez futbalové ihrisko

27) Vysvietené ľadové jaskyne

Nad rakúskym Werfenom sa nachádza najväčšia ľadová jaskyňa na svete, jaskyňa Eisriesenwelt. Jej obrovskou nevýhodou je to, že vôbec nie je vysvietená. Keď sme z nej v roku 2014 vyšli, boli sme poriadne sklamaní lebo sme celú dobu chodili v tme a nič sme nevideli. Nedostali sme žiadne svetlo, iba každý 5. v poradí dostal knôt s olejom. Aj keď nie sú najväčšie na svete, ale aspoň v nich niečo uvidíš – slovenské jaskyne Dobšinská a Demänovská ľadová jaskyňa. Ich návštevu odporúčam v jarných termínoch, kedy je zimná výzdoba najbohatšia

28) Hobbiton v Liptovská Teplička

Obec Liptovská Teplička je schovaná v chladných severovýchodných svahoch Nízkych Tatier. A práve chladné podložie s konštantnou pôdnou teplotou poskytlo obyvateľom možnosť vytvoriť vo svahoch pivnice na zemiaky, prezývané zemianky. Na tom by nebolo nič zvláštne, zemianok je na Slovensku viac, ale tieto pripomínajú hobbitie mestečko zo ságy Pána prsteňov. Skutočne hobbitie mestečko, v ktorom sa nakrúcala sága sa nazýva Hobbiton a nachádza sa na severe Nového Zélandu. Teda na opačnej strane planéty.

29) Nine Arches Bridge na Slovensku?

Celý svet chodí na exotickú Srí Lanku obdivovať Nine Arches Bridge, teda most 9-tich oblúkov. Pritom na Slovensku máme úplne to isté v podobe Chmarošského viaduktu pri obci Telgárt. Rovnako ako na Srí Lanke neďaleko tohto mosta sa nachádza aj slučka. Pre Slovensko je to Telgártska slučka, vybudovaná priamo v hore, pre Srí Lanku slučka Demodara točiaca sa okolo hory.

30) Rokliny Slovenského raja

Turistika v roklinách Slovenského raja adekvátne nahradí návštevu najbližšej rakúskej rokliny Bärenschützklamm. Majú veľa spoločného, sú krásne, jednosmerné a do oboch chodí veľa turistov. V Slovenskom raji sa tomu môžeš vyhnúť napríklad tak, že navštíviš južnú stranu národného parku

31) Skalné mesto Dreveník

Aj Slovensko má svoje skalné mesto. Je ním travertinová kopa Dreveník pri Spišskom hrade. Aj keď je táto lokalita rozlohou výrazne menšia, v istých častiach pripomína skalné mesto Adršpach v Českej Republike, či El Torcal v španielskej Andalúzií.

32) Drevené kostolíky

Drevené kostolíky sú roztrúsené po celom Slovensku a obzvlášť na východnom Slovensku. Tieto kostolíky ti môžu pripomenúť ktorúkoľvek krajinu bývalého Sovietskeho zväzu. Turisti sa pri nich nestretávajú vo veľkých koncentráciách, čo poskytuje možnosť nerušeného užívania si momentu

33) Prírodný aragonitový klenot

Ochtinská aragonitová jaskyňa na východnom Slovensku patrí k trom najkrajším jaskyniam na svete s výskytom minerálu aragonit. Jej sestru nájdeš aj v Českej republike v Zbrašovskej aragonitovej jaskyni, alebo v Mexiku v Lechuguilla cave.

34) Svet vínnych pivníc

Cricova, neďaleko hlavného mesta Kišiňov v Moldavsku, pod sebou ukrýva systém podzemného mesta s vlastnou dopravou. Nachádzajú sa tu najväčšie vínne pivnice na svete, v ktorých sa dá dopravovať autom či vlakom. Vo vinohradníckej oblasti Tokaj, medzi obcou Veľká a Malá Tŕňa sa nachádza najstarší pivničný komplex slovenskej oblasti Tokaj, TOKAJ & CO, s.r.o. Jeho pivnice sú dlhé 2,5 km a aj keď v nich nepremáva vláčik, prenesie ťa do sveta vína s históriou.

35) Opustené schátraliny na brehu

V minulosti jedna z najatraktívnejších a najnavštevovanejších kaviarni socialistickej Zemplínskej Šíravy, dnes schátralina na jej brehu. Espresso Kotva píše podobný príbeh ako opustený waterpark Hồ Thuỷ Tiên, neďaleko vietnamského mesta Hue.

Nech už tvoje leto dopadne akokoľvek, pasívne či aktívne, tak verím, že si ho užiješ

The post Zabudnúť na cestovanie do zahraničia? Týchto 35 miest na Slovensku ti ho pripomenie appeared first on TripLovers.

Únava, nadmorská výška a pozastavená doprava v La Paz nás nemilo prekvapujú hneď v prvý deň v Bolívii. Naopak, pohľad na šesťtisícovku Huaynu Potosí ma presvedčil, že destináciu som vybrala správne a lanovky ponad mesto sa neustále pohojdávajú v mojej mysli. La Paz je očarujúci kúsok sveta, ktorý ti vyrazí dych v dobrom, aj v zlom

Obsah:

• Lanovky v La Paz
• Štrajk či sviatok? Nie, športový deň!
• Výlety do okolia La Paz
  • Indiánska štvrť El Alto
  • Čarovný výlet na mesiac
  • Cesta smrti
  • Huayna Potosí

V noci prilietame z Limy (0 m. n. m.) do La Paz, na letisko El Alto, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 4 100 m. n. m., čo je jedno z najvyššie položených letísk na svete. Ísť hľadať ubytovanie v Bolívii sa nám veľmi nechce a preto ostávame spať na letisku. Už o pár hodín neskôr Mimo pociťuje príznaky výškovej choroby. Takže prvé, čo sme urobili, keď sme zišli nižšie do La Paz (3 630 m. n. m.) bolo, že sme sa vyspali z výškovej choroby. Naozaj to pomáha!

Z letiska sa dá dostať taxíkom za 55 – 70 Bs. (7,2 € – 9,2 €) alebo autobusom 212 spred hlavného vchodu letiska až ku katedrále v La Paz a námestiu San Francisco za 4,5 Bs. (5,9 €) na osobu.

Lanovky v La Paz

La Paz je mesto postavené na úpätí náhornej plošiny Altiplano, takže sa javí ako odporne hornaté mesto plné strmých kopcov. Práve zložité geomorfologické podmienky prinútili obyvateľov mesta zatlačiť na vládu aby postavila sieť lanoviek Mi Teleférico. Lanovky sú najrýchlejšia forma prepravy v La Paz. Jedna jazda stojí 3 – 5 Bs. (0,40 € – 0,65 €) čo je pre Slováka lacnejšie ako lístok na MHD v Bratislave.
V súvislosti s mestom La Paz si odporúčam pozrieť dokument: Extrémne mestá – La Paz najvyššie položené mesto sveta.

Štrajk či sviatok? Nie, športový deň!

Pri raňajkách sa dozvedáme, že dnes autá nejazdia. Myslíme si, že je štrajk alebo sviatok, a preto meníme plány (čo sme robili v Bolívii denne). Keď sa vyberáme do centra mesta, zisťujeme, že v La Paz sa dnes koná športový deň. Pozdĺž najfrekventovanejšej ulice v centre mesta sa konajú športové súťaže, hry pre deti a zvyšok miesta zaberajú stánky s jedlom a oblečením. Práve to nám umožnilo pozorovať skutočný život v La Paz.

V samotnom centre mesta toho k pozeraniu veľa nie je. Nachádza sa tu typická latinsko-americká katedrála na námestí San Francisco, úzka ulička calle Jaén, námestie Murillo a dve ulice so suvenírovými obchodíkmi. Zo suvenírových trhov v La Paz je najznámejší Mercado de las Brujas (trh čarodejníc), kde okrem bežných suvenírov nájdeš aj skapacinky, ktoré chodia nakupovať miestny šamani.

Výlety do okolia La Paz

1) Indiánska štvrť El Alto

Najkrajšia vyhliadka na mesto a na okolité hory je z indiánskej štvrte El Alto, kam sa dostaneš lanovkou červenej linky. My sme sa sem dostali v deň, kedy bola v La Paz pozastavená doprava. Práve to využili mnohé decká a z El Alto zjazďovali na bicykloch a skateboardoch až do centra La Paz.

2) Čarovný výlet na mesiac

Z námestia San Francisco sa vieš za hodinu dostať autobusom 902 za 2,60 Bs. (0,35 €) až ku vchodu do Valle de la Luna, teda Mesačnej doline. Je to miesto kde sa nad teba týčia vysoké hlinené veže, ktoré vznikli eróziou. Vstupné je 15 Bs. (2€) a za približne hodinu sa dá stihnúť väčší okruh. Neďaleko La Paz sa nachádza ešte jedno podobné miesto a to Valle de las Animas.

3) Cesta smrti

Ak máš rád cyklistiku, toto ťa určite zaujme. Z La Paz sa robievajú celodenné výlety, v rámci ktorých ti požičajú bicykel a môžeš si zjazdiť Road of Death (Old Yungas Road). Takýto výlet stojí od 80 dolárov a viac. My sme mali v pláne prejsť ju na motorke, ale ako som už spomínala, Bolívia sama menila naše plány.

Odporúčam pozrieť si dokument: Most Dangerous Ways to School – BOLIVIA, ktorý opisuje čo všetko musia bolívijské deti z tejto oblasti podstúpiť aby dosiahli aspoň nejaké vzdelanie pre lepšiu budúcnosť.

4) Huayna Potosí

Veľmi pohľadná hora, ktorá sa nachádza hneď za La Paz je najľahšie dosiahnuteľnou šesťtisícovkou na svete. Výstup na ňu trvá len 3 dni aj s cvičným zaškolením ak si nikdy predtým neliezol.

Podobný, ale menej náročný výlet si môžeš urobiť na horu Chacaltaya (5 421 m. n. m.), na ktorú sa dá dostať za 1 deň z La Paz ak si v meste prenajmeš auto so šoférom.

Celá FOTOGALÉRIA

The post La Paz a čarovný výlet na mesiac appeared first on TripLovers.

Obmedzený počet dovolenky a plány pozrieť sa opäť mimo Európu nás nútia minimalizovať naše výlety po Európe. Ideálny rozpočet minutej dovolenky na trip je 0 dní. Nakoľko sa blížila Veľká noc, kedy nasledujú 4 po sebe idúce voľné dni, bolo treba túto možnosť využiť! Ako cieľ sme si tentokrát vybrali dlho plánované Julské Alpy v Slovinsku

Obsah:

• Návšteva Julských Álp počas Veľkej noci má svoje plusy aj mínusy
• 1. deň – Slovinská jar a rokliny pri Bledskom jazere
• 2. deň – Najkrajší vodopád a canyoning v doline Sušec
  • Canyoning v doline Sušec
• 3. deň – Potulky na juhu Triglavského národného parku
• 4. deň – Kostolíky na Bohinjskom jezere
• NÁKLADY na 4 dňový trip pre 2 osoby a 1 auto:
• Slovinské cesty v okolí Triglavu a Julských Álp

Návšteva Julských Álp počas Veľkej noci má svoje plusy aj mínusy

Výhody:

• krajina je prenádherne rozkvitnutá a hory sú ešte zasnežené
• turistické miesta okrem jazera Bled sú relatívne prázdne
• na väčšine miest sa ešte nevyberá parkovné
• na adrenalínové aktivity v Julských Alpách a na rieke Soča nečakáš, sprievodca sa môže venovať iba tebe

Nevýhody:

• noci na kempovanie sú ešte chladné (ubytovanie sme si na veľkonočný termín bookovali už v januári)
• vyššie polohy môžu byť pre sneh nedostupné (Mangart, Kanin)
• nie všetky turistické chodníky a atrakcie sú otvorené (Vintgar Gorge)
• počas niektorých dní sú pozatvárané obchody
• na mestských obchvatoch sú zápchy

1. deň – Slovinská jar a rokliny pri Bledskom jazere

Z Bratislavy sme odchádzali o nekresťanskej štvrtej hodine ráno. Zainvestovali sme do rakúskej diaľničnej známky a pri Klagenfurte sme odbočili na horský prechod aby sme v Slovinsku nenabehli na spoplatnenú diaľnicu. Na náš plánovaný trip by sme využili možno 15 km slovinských diaľnic, tak sme sa im rovno vyhli.

Okolo obeda sme sa postavili do kolóny v mestečku Bled pri jazere, kde je kolóna asi vždy. Parkovanie v Blede je spoplatnené, ceny okolo 5 €. Už len nájsť voľné parkovacie miesto je náročné. Z južnej strany pohoria Mala Osojnica sa nachádza jedno malé odpočívadlo, kde nie je parkovanie spoplatnené. Treba si však prejsť k jazeru približne 1 km.

V mestečku Bled sa dá urobiť výlet na ostrov uprostred jazera na ktorom sa týči dominantný kostol. Výlet loďkou stojí od 12 – 15 € na osobu, deti 8 €. Ako alternatívu môžeš zvoliť návštevu Bledského hradu. Vstupné je len máličko nižšie.

My sme zamierili k tej najturistickejšej a najkrajšej rokline v Slovinsku – Vintgar Gorge. Už príchod na parkovisko nám hovoril, že niečo nie je v poriadku. Roklina bola ešte zatvorená a otvárať sa mala až na ďalší deň. Proaktívne sme sa vybrali cez les aspoň k vodopádu Šum, ktorý vyúsťuje z rokliny na druhej strane.

Roklina Vintgar je veľmi turisticky vyťažená, môže sa stať, že ak neprídeš na ôsmu ráno kedy otvárajú, na mostíkoch sa budeš tlačiť. Vstupné je trochu drahšie. Parkovanie 5 €, dospelí 9 €, študenti 6 €.

Po neúspešnej návšteve Vintgar gorge sme sa vybrali do Bohom zabudnutej rokliny Pokljuka. Aj keď tadeto netečie potok, nachádzajú sa tu zaujímavé skalné útesy, nezvyčajná jaskyňa, lávka vedúca vo výške a hlavne nedotknutá príroda.

Roklina Pokljuka bola to najmenej turistické miesto, aké sme v Triglavskom národnom parku navštívili. Okrem nás a jedného českého turistu tu nebol ani mobilný internet, ktorý sme márne hľadali keď sme sa na zle značených turistických trasách stratili.

2. deň – Najkrajší vodopád a canyoning v doline Sušec

Ráno sme vyrazili k vodopádu Peričnik. Parkovné stojí 3 € na dve hodiny, pričom vodopád vidno už z parkoviska, a preto by sa niekto mohol rýchlo otočiť. To určite nerob! Neisť k nemu je hriech voči sebe samému! Vodopád Peričnik je tým najkrajším aký som doposiaľ v Európe videla. Je to jeden z mála vodopádov, ktorý si eróziou vytvoril „za sebou“ priestor, ktorým sa dá prechádzať.

Naša Tour okolo Národného parku Triglav pokračuje cez Taliansko do sedla Mangart, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške vyše 2 000 metrov. Sedlom Mangart sa nedá prejsť nikam. Svojim spôsobom je sedlo Magart len vyhliadka, na ktorú vedie kľukatá cesta, ktorá je rajom pre všetkým motorkárov.

K sedlu Mangart odbáčame a vchádzame do zákazu, rovnako ako jeep a motorkár pred nami. Končíme veľmi rýchlo lebo cesta na vrchol je zaviata snehom a naše terénne Fiat Punto to nezvládne. S neuspokojivými výrazmi na tvári smerujeme do dediny Bovec, kde nás čaká rezervovaný canyoning v doline Sušec.

Cynyoning v doline Sušec 

Návšteva slovinskej časti Álp sa nezaobíde bez adrenalínvých aktivít, ktorých sídlo je v dedinke Bovec. My sme si vybrali tú finančne najdostupnejšiu a to canyoning v doline Sušec. Ide o dolinu, v ktorej sa nachádzajú malé aj väčšie vodopády, šmykľavky, jazierka a ľadová voda, ktorými sa treba prebrodiť až späť na parkovisko.

Canyoning poskytujú desiatky cestovných kancelárií v dedine Bovec, no rezerváciu s treba urobiť dopredu. Je možnosť, že na úplnom začiatku a konci sezóny pôjdeš sám, v strede leta sa zase budeš tlačiť v skupine ľudí. Cestovka sa postará o dopravu, bezpečnosť, neoprén aj neoprénové topánky. Jediné čo si potrebuješ doniesť je uterák a suché oblečenie na prezlečenie a niečo pod neoprén. Nezabudni na poistenie, ktoré kryje adrenalínové aktivity. Cennosti si zvyčajne môžeš nechať v kancelárií cestovky (neodporúča sa ich nechávať v autách na parkovisku v doline Sušec). Nám sa o ne postaral sprievodca, ktorý mal vodotesný vak.

Ceny canyoningu v doline Sušec stoja v závislosti od agentúr a toho čo poskytujú 50 – 60 €. Cena závisí aj od toho či spoločnosť poskytuje fotky a videá (my sme mali vlastnú GoPro kameru). Do doliny pochopiteľne nemôžu ísť všetci v rovnaký čas. Preto majú agentúry rozdelené časy vstupov do doliny od 9:00 do 16:30. V závislosti ako potrebuješ si vieš nájsť agentúru s časom, ktorý ti vyhovuje.

Aký je canyoning v doline Sušec v skratke:

• bude ti vyjebaná zima, či je jar, leto a či jeseň
• budeš si nadávať, že si vyhodil 50 € za to, že zbieraš modriny
• budeš dúfať aby si nemal vodu v ušiach a aby sa ti neprečistilo celé dýchacie ústrojenstvo
• budeš dúfať že dáš ten najdlhší vodopád, ktorý má cca 11 metrov
• budeš dúfať, že ťa po tom všetkom tvoja polovička, ktorú si do toho donútil neuškrtí
• je to jeden z tých zlých zážitkov na ktoré neskôr v dobrom spomínaš

Najväčší vodopád v doline má cca 11 metrov (viď záver videa). Tvoj sprievodca ťa na lane spustí do polovice a zvyšok spadneš voľným pádom. Ale ak sa fakt bojíš, môžeš to vynechať lebo je to na konci a dá sa pešo zísť naokolo až k parkovisku.

Ak sa oplatí navštíviť ešte nejaký vodopád, je to určite Slap Boka za dedinou Bovec. Je to jeden z najmohutnejších a najväčších vodopádov v Julských Aplách. Pre fascinujúce hory sa oplatí vyviesť lanovkou pod horu Monte Forato (Prestreljenik) v rámci lyžiarskeho centra Kanin na taliansko-slovinskej hranici. Ale na tento program potrebuješ o deň viac času.

3. deň – Potulky na juhu Triglavského národného parku

V tretí deň sme si obzreli okolie neznámeho mestečka Kobarid. Ešte ráno sme zamierili k talianským hraniciam, kde ponad rieku Nadiža vedie malý kamenný Napoleónov most. V lete je okolie tohto mostu prispôsobené na kúpanie

V mestečku Kobarid sa dá navštíviť miestna kalvária a podivným kostolom na vrchole, ktorý z diaľky pôsobí ako pevnosť. Mestečkom preteká rieka Soča a aj tu sa nachádza ďalší z Napoleónových mostov. Cezeň sa dá malou túrou dostať k vodopádu Kozjak, ktorý je schovaný v kaňone, ktorý si sám vyhĺbil. Tento vodopád je ľahko dostupný, preto sem chodí aj viacero turistov, ale určite stojí za to

Aj v Slovinsku sa nám stal trapas ako sa patrí. Jazyky máme podobné a niečo si rozumieme. Po návšteve vodopádu Kozjak sme mali chuť na nanuk. Zastavili sme sa v kempe pri rieke Soča a popýtali sa na fejkové Calippo z mrazáka, ktoré predávajú v Lidli za 25 centov. Čašníčka zadelila sumu 3 €, na čo som reagovala absolútne spontánne: Jebe? po čom sa čašníčka už iba usmiala

Nakoľko nám nevyšla návšteva najkrajšej rokliny Vintgar Gorge, ako alternatívu sme si vybrali Tolmin George (Tolminska korita). Vstupné pre dospelých je 5 €, študenti 4 € a deti (mimochodom po slovinsky a talianky otroci) 3 €. Aj keď je v areáli aj nemalé prevýšenie, táto roklina je vhodná aj na návštevu s deťmi – otrokmi

Pekný výlet sa dá spraviť ku kostolíku Holy Spirit church (Cerkev Sv. Duha v Jarovci). Ide o drevený kostolík zasadený do scenérie Triglavského národného parku v Bohom zabudnutej dedine. Nachádza sa až 9 km od tolminskej rokliny. Autom sa nedá dostať až do cieľa, ku kostolu treba absolvovať 20 minúte pešej chôdze. Jeho návštevu sme už nestihli.

4. deň – Kostolíky na Bohinjskom jezere

V posledný deň sme okrem cesty domov mali na pláne návštevu Bohinjskeho jezera. Hneď pri jazere v dedinke Ribčev Laz sa nachádzajú potraviny s parkoviskom, kde je prvých 30 minút zadarmo. To na pozretie panorámy a kostolíka stačí. Pri ceste na dedinku Ukanc sa nachádza ďalší malý kostolík.

NÁKLADY na 4 dňový trip pre 2 osoby a 1 auto:

Na výlet do Slovinska sme si vyhradili väčší budget ako obyčajne. Najväčšiu položku našich nákladov tvorilo vstupné, nakoľko sme sa rozhodli zainvestovať do zážitku v doline Sušec. Bez toho by boli náklady o 110 € nižšie. Navyše sme si kvôli canyoningu vybavili poistenie, lebo sa považuje za extrémny šport. Jedlo sme si vychutnali v reštauráciách ale aj z ešusu. Bývali sme v gesthousoch aj hosteloch. Slovinsko síce nie je cenovo najlacnejšia destinácia ale dovolenka tu ťa nevyjde o moc viac ako v slovenských Tatrách.

Slovinské cesty v okolí Triglavu a Julských Álp

• sú v lepšom stave ako slovenské cesty
• na veľa úsekoch nie je jednoznačná povolená rýchlosť
• označenie začiatku a konca dediny nie je samozrejmosť
• cesty sú nebezpečne úzke s množstvom neprehľadných zákrut
• veľa ciest je z jednej strany ohraničených skalou a z druhej útesom
• takéto kľukaté cesty sú sen každého motorkára

Dovolenka v Slovinsku nie je úplne najlacnejšia, no pomer cena výkon jednoznačne hovorí o atraktivite tejto krajiny. Návšteva Slovinska a Julských Álp je nenáročný výlet, ktorý sa dá absolvovať aj s deťmi  Teda okrem výstupu na najvyššie pohorie Triglav a serpentín do sedla Mangartu, kde by sa deti mohli v aute dogrcať, čo by tento výlet vrylo do pamäte najmä rodičom.

Okolie Triglavského národného parku je tak bohaté, že by sa dal podobný výlet realizovať ešte raz ale s inými zastávkami. Zvyšok krajiny poskytuje možnosť kultúrnej, ale aj relaxačnej dovolenky a je len na tebe čo si vyberieš

Celá FOTOGALÉRIA

The post Veľkonočný okruh Triglavským národným parkom appeared first on TripLovers.

Centrum Kyjeva ponúka zaujímavú architektúru a prekvapivo málo sovietskych budov. Typické sovietske paneláky sme videli iba na ceste do Kyjevského skanzenu, Pirogovho múzea. Pre turistov, ktorých je tu v zimných mesiacoch minimum, sú zaujímavé najmä prekrásne pravoslávne kostoly vo všetkých farbách

Obsah

• Bezpečnosť a praktické informácie
• TOP miesta v Kyjeve
  • 1) Pečerská lavra
  • 2) Motherland Monument
  • 3) Stanica Arsenalna
  • 4) Maidan Nezalezhnosti
  • 5) Pirogovo Open Air Museum
  • 6) Kostolíky vo všetkých farbách
  • Ďalšie zaujímavé miesta v Kyjeve
• Prečo sme sa rozhodli NEnavštíviť Černobyľ
• Ako dlho zostať v Kyjeve?

Bezpečnosť a praktické informácie

Ak ťa zaujíma či je návšteva Kyjeva bezpečná, aké sú ceny v meste a ako sa zorientovať v metre, prejdi na článok Bezpečnosť v Kyjeve a praktický sprievodca

TOP miesta v Kyjeve

1) Pečerská lavra

Najkrajšie miesto, ktoré v Kyjeve môžeš navštíviť je Pečerská lavra! Je to pravoslávny kláštorný komplex, ktorý založili mnísi pri stretávaní sa v podzemných jaskyniach (pečerská = jaskynná).

V rámci tohto komplexu sa nachádza viacero zaujímavých miest ako múzeum miniatúr, zvonica, pravoslávne kostoly a katakomby s pochovanými svätcami. Vstupov do komplexu je viacero.

Vstupenky si môžeš zakúpiť pri každom vstupe ale nie na všetko. Pri vstupe do komplexu sa platí vstupné podľa toho či máš záujem o exteriéry (30 UAH = 1 €) alebo aj interiéry chrámov (70 UAH = 2,3 €). Za použitie fotoaparátu sa platí až 200 UAH (6,7 €), pričom sme nepochopili či ide o použitie fotoaparátu v celom komplexe, alebo len pre najväčší pravoslávny kostol Uspensky Sobor.

Ak máš záujem o ďalšie atrakcie, tie si treba doplatiť už v komplexe. Ako napríklad vstup do múzea miniatúr stojí 50 UAH (1,68 €), študentské 25 UAH (0,84 €). Vstupné na zvonicu stojí 70 UAH (2,35 €).

Návšteva jaskynných priestorov je bezplatná. Pred vstupom si ženy musia zahaliť nohy „sukňou“, ktorú poskytujú pri vchode, tiež bezplatne. Muži si musia dať dole čiapku a ženy si ju naopak musia nasadiť.

Katakomby nie sú osvetlené, preto si (ne)veriaci kupujú sviečky, s ktorými následne chodia po podzemných priestoroch. Dievčatá by si mali dávať pozor na vlasy! Smrad z nich sme cítili viackrát Pre neveriacich je sprístupnená iba mala časť katakomb. Ale aj v tejto časti sa nachádzajú hrobky svätcov a malá kaplnka. Je to miesto, ktoré naozaj musíš navštíviť!

2) Motherland Monument

Ako každá postsovietska krajina aj Ukrajina má svoj obrí pomník vlasti v tvare silnej ženy. Celé jeho okolie je pekne upravené s výhľadom na industriálnu časť mesta. Tento monument musel byť za komunistickej éry vyšší ako akýkoľvek iný kostol.

3) Stanica Arsenalna

Súčasťou kyjevského metra je najhlbšia metro stanica na svete, stanica Arsenalna. Hĺbka stanice je až 105,5 metrov. Prvenstvo najhlbšej stanice na svete ale nemá isté. Existujú dohady, že v Severnej Kórei existujú ešte hlbšie stanice metra, ktoré zároveň chránia obyvateľstvo pred útokmi “nepriateľa.”

4) Maidan Nezalezhnosti

Maidan je hlavným kyjevským námestím, pričom toto miesto zažíva veľa spoločenských udalostí. Na jednej strane námestia sa týči dominantný stĺp so sochou anjela. Práve na tomto námestí sa odohrávali protesty, ktoré vstúpili do ukrajinskej histórie pod názvom Euromaidan. Na jednej z ulíc vedúcich k Maidanu môžeš vidieť pomník 80-tim obetiam protestov, ktoré boli organizované proti vláde Viktora Janukoviča. Okrem toho aj množstvo krížov, ukrajinských vlajok a symbolických pneumatík.

Námestie Nezávislosti je rozdelené 6 prúdovou cestou. Tá je počas pokojných víkendových večerov uzatvorená a ľudia sa po nej môžu promenádovať. Pouliční umelci pritom majú možnosť predviesť svoje schopnosti. V zime to popravde za veľa nestojí, no v lete to môže byť zaujímavé spestrenie večerného programu v Kyjeve

5) Pirogovo Open Air Museum

Pirogovo múzeum je skanzen ľudovej architektúry na okraji Kyjeva. Dostaneš sa sem metrom na konečnú zastávku modrej linky Teremky. Odtiaľ pešo na zastávku Zabolotnoho a autobusom číslo 507 na konečnú zastávku.

Pirogovo múzeum je otvorené celoročne, každý deň od 10-18. Vstupné je 50 UAH (1,68 €) a študentský ISIC tu neberú

Skanzen je zložený z viacerých malých usadlostí. Uvidíš tu veterné mlyny, drevené kostolíky a nespočetné množstvo domčekov deduška večerníčka Do niektorých sa dá nahliadnuť dnu. Z ničoho nič sa vždy vynorila bábuška, otvorila nám domček, pozreli sme sa a potom zmizla.

Ako celý Kyjev aj Pirogovo múzeum je veľmi fotogenické a ako stvorené pre portrétne fotenie  Strávili sme tu celý deň a prešli si všetky usadlosti. Nakoľko sme tu boli vo februári, boli sme tu takmer sami. Preto boli všetky stánky s jedlom pozatvárané. V teplejších mesiacoch sa tu uskutočňujú rôzne akcie a behy.

Za nás bolo Pirogovo múzeum jedno z TOP miest Kyjeva a môžem iba odporúčať jeho návštevu.

6) Kostolíky vo všetkých farbách

Rozprávkové kostolíky sú roztrúsené po centre Kyjeva. Tým najvzdialenejším je Katedrála sv. Vladimíra, ktorá má výraznú žltú farbu. Z vonku nie až taká pútavá, ale jej interiéry sú rozhodne najčarovnejšie!

Obrovské šťastie bolo, že sme prišli akurát na nedeľnú omšu. V pravoslávnych kostoloch sa počas omše stojí, takže si nemáš ani kam sadnúť. Pozor si opäť treba dávať na horiace sviečky, ktoré sú počas nedeľnej omše všadeprítomné.

Čiastočne sme navštívili aj komplex s katedrálou svätej Sofie. Nechceli sme navštíviť každý jeden pravoslávny kostol v Kyjeve. Preto sme sa vybrali iba do zvonice, kam sa dá zakúpiť samostatný lístok. Je odtiaľto pekne vidieť katedrálu svätej Sofie aj kostol svätého Michala. Zo schodov a chodníčkov môže niekomu prísť trošku zlé, ale inak odporúčam

Pokračovali sme k mentolkovo zelenému kostolu svätého Ondreja. Vstupné pre dospelého 20 UAH (0,67 €), študent 5 UAH (0,17 €). Pri tomto kostole sa nachádza aj dosť veľa stánkov so suvenírmi, pričom sa dá zjednávať

Zadarmo sa dostaneš do interiérov aj exteriérov modrého kostola svätého Michala.

Ďalšie zaujímavé miesta v Kyjeve

Kyjev ponúka zopár miest, ktoré síce nie sú významné, ale nemali by ostať nepovšimnuté.

Children Landscape Park je detské ihrisko s motívom rozprávky “Alenka z ríše divov”. Je to zaujímavé miesto ukryté v centre Kyjeva medzi obytnými domami. Ak cestujete s deťmi, tak toto miesto určite oceníte

Na Zolotovskeho námestí nájdeš zaujímavú drevenú bránu, “Golden” gate. Po meste sú roztrúsené budovy divadla, opery, bábkového divadla či múzea vody, ktoré majú zaujímavú architektúru. Za zmienku stojí aj oblúk priateľstva, ktorý sa nachádza pri vyhliadke na industriálnu časť mesta.

Mali sme v pláne navštíviť opustený amfiteáter Green teature, ktorý som našla na internete ako urbex miesto bez turistov. No keď sme sa k nemu blížili začala po nás trúbiť odparkovaná Volga, rozbehol sa na nás pes spoza plota amfiteátru a následne nás česká psíčkarka poslala preč, že tam aj tak nič nie je. Takže ak máš čas, pokojne skúšaj

Jediné čo sme za 3 dni v Kyjeve nestihli je Ukrajinský park miniatúr na ostrove rieky Dneper. Na ostrove sa nachádza zastávka metra Hidropark, odkiaľ sa dá pešo prejsť k parku.

V rámci voľných večerov sme chceli navštíviť cirkus, čo je v Rusku a na Ukrajine spoločenská udalosť. V prípade voľného času si pohľadaj zaujímavé predstavenia v kyjevskom cirkuse dopredu, lebo vystúpenia sa konajú iba v niektoré dni.

Prečo sme sa rozhodli NEnavštíviť Černobyľ

• Na Kyjev sme mali iba 3 dni
• Návšteva Černobyľu na 1 deň nemá zmysel, lebo väčšinu času stráviš v autobuse
• Kyjev sme navštívili vo februári kedy je na Slovensku hnusné počasie, preto sa chcem ísť pozerať na pekné veci a nie na zdemolovaný Černobyľ
• Pri Černobyľ tour je hlavný program výletu prehliadka mesta Pripiať a nie jadrovej elektrárne Černobyľ
• Počas zimy nám ju nikto ani len neponúkol
• V rámci Kyjeva sa dá ísť aj na iné urbex tours

Ako dlho zostať v Kyjeve?

Návšteva Kyjeva je ako stvorená na predĺžený víkend. Centrum hravo stihneš pozrieť za 2 dni. Počas teplých letných mesiacov sa to možno dá stihnúť za jeden ale Kyjev je tak krásny, že je škoda tento čas skracovať. Tretí deň môžeš stráviť v skanzene – Pirogovo múzeum

Ak chceš navštíviť aj Černobyľ a Pripiať, je lepšie si na to vyhradiť aspoň dva dni. Ak sa dáš len na jednodennú tour, počítaj s tým, že väčšinu času presedíš v autobuse.

Celá FOTOGALÉRIA z Kyjeva

The post TOP miesta v Kyjeve appeared first on TripLovers.

Dedinka Setenil de las Bodegas bola najväčšie prekvapenie našej cesty po Andalúzii. Zato turistická Ronda neprekvapila ale ani nesklamala.

Obsah:

• Setenil de las Bodegas – dedinka pod pieskovcovou skalou
• Rímsky komplex Acinipo
• Ronda
  • Čo vidieť v Ronde ako dlho tu zostať

Setenil de las Bodegas – dedinka pod pieskovcovou skalou

Od Olvery smerom do Rondy sme križovali peknú scenériu cesty vinúcej sa cez kaňon. V tom som zbadala informačnú tabuľu s pekným obrázkom, na ktorom bola skala. To mne ako geologičke úplne stačí na to, aby som začala slintať a okamžite som poslala priateľa inou cestou ako navigácia

Z križovatky, na ktorej sme zmenili smer, sme sa spúšťali do kaňonu ostrými serpentínami. Smerujeme do neznámej dedinky Setenil de las Bodegas. Prichádzame k výjavu, ktorý som už niekde na fotografiách videla.

Pod obrovskou pieskovcovou skalou sa promenádujú turisti aj domáci. Do cesty stoja prestreté stoly so štvorčekovanými obrusmi červenej a modrej farby a podniky so surovinovými obchodmi sa nachádzajú priamo v pieskovcových skalách

Pokračovali sme ďalej popod pieskovcový previs. Vyšli sme na vyhliadku na miestny kostol, ktorý sa nachádzal na útese. Ako mnohé iné dediny a mestá v Andalúzii aj táto je biela

Rímsky komplex Acinipo

Návšteva okúzľujúcej dedinky Setenil de las Bodegas nás zdržala natoľko, že sme nestihli navštíviť trosky rímskeho komplexu Acinipo. K ako-tak zachovanému divadlu a kúpeľom sme sa nedostali, lebo otvorení sú iba od 9-14.

Ronda

Podvečer sa konečne dostávame do Rondy. V nej nás fascinujú okrem historického viaduktu aj ceny ubytovaní. Najlacnejšia izba tu vychádza na 160 € na noc, pre dve osoby. Vyššie ceny znamenajú aj vyšší štandard, ten my ale nepotrebujeme. Preto sme sa uchýlili do kempu El Sur, ktorý nás prekvapil vybavením, čistotou a celkovo na nás pôsobil ako najkrajší kemp, ktorý sme v živote navštívili.

Čo vidieť v Ronde ako dlho tu zostať

Mestečko Ronda sa môže popýšiť najkrajším viaduktom v širokom okolí. Nazýva sa Puente nuevo, v preklade Nový most. V skutočnosti na ňom poznať, že nie je nový. Stavať ho začali v roku 1759. Historický most vedie ponad pieskovcový kaňon a spája dve časti mesta. Osobne odporúčam, aby ste sa mu s autom vyhli. Prejazd ním majú povolení len rezidenti a zvyšné autá iba v obmedzených (nepoužiteľných) časoch.

Ronda je neprekonateľná aj v počte vyhliadok na 1 km². Nakoľko ich stále nebolo dosť, nedávno prirobili balkónik ponad útes s názvom Mirador de Ronda, neďaleko býčej arény.

Ak sa chcete zastaviť ešte niekde, odporúčam navštíviť príjemné námestíčko Plaza Duquesa de Parcent. Odtiaľ sme sa presunuli k Arabským kúpeľom o ktorých sme vedeli, že sú úplne maličké a vstupné 3 € sme zvážili. Náhradou však boli záhrady Jardines De Cuenca situované na okraji kaňonu s výhľadom na opačnú stranu viaduktu.

To najdôležitejšie z Rondy sa dá stihnúť za pól dňa, no dá sa tu stráviť aj viac pohodového času

Celá FOTOGALÉRIA z Setenil de las Bodegas

Celá FOTOGALÉRIA z Rondy

The post Setenil de las Bodegas a Ronda appeared first on TripLovers.

Na severe českého pohraničia sa nachádza najkrajší národný park v republike. České Švýcarsko láka najmä na pieskovcové útvary, kaňony ale aj na malebnú krajinku, chutnú gastronómiu a nízke ceny

Obsah:

• Camping s ping pongom
• Peniaze a bankomaty v Česku
• Kam na výlet v Českom Švýcarsku? 
  1. Pravčická brána a zámoček Sokolí hnízdo
  2. Edmundova a Divoká soutěska
  3. Vyhliadkový most Basteibrücke
  4. Plavba loďou po rieke Labe až do Drážďan
  5. Kamenné varhany na Zlatom vrchu
  6. Malý okruh k obci Jetřichovice
  7. Děčín a Kaňon rieky Labe

Camping s ping pongom

Po týždni dažďov sme sa konečne odhodlali ísť kempovať. Zvolili sme si Intercamp Mosquito a bola to super voľba! V cene cca 9€/noc/2 osoby sme mali k dispozícií aj free sprchy, kuchynku ale hlavne ping pong, ktorému sme podľahli každý večer V kempe bola k dispozícií aj reštaurácia, ktorá síce nebola nejak úžasná, ale dalo sa platiť eurami s výhodnejším kurzom 1€ = 25 Kč.

Peniaze a bankomaty v Česku

V rámci ČR sme boli zarazení, že sa na mnohých miestach nedalo platiť kartou! Preto maj pri sebe vždy dostatok hotovosti alebo sa pred objednaním opýtaj, či je možná aj platba kartou.

V mnohých pohraničných oblastiach bola možnosť platiť eurami, s najčastejším kurzom 1€ za 25 Kč, čo bolo výhodnejšie ako keby si si peniaze vyberal z bankomatu. Na cestu sme si nezobrali ani eurá, na čo sme doslova doplatili.

Kam na výlet v Českom Švýcarsku?

1) Pravčická brána a zámoček Sokolí hnízdo

Najdominantnejšou zaujímavosťou v Českom Švýcarsku je kamenný most Pravčická brána. My sme jej návštevu chceli stihnúť v jeden deň aj s plavbu po oboch Soutěskách. Celkovo aj s plavbami sme prešli 17 km a trvalo nám to vyše 6 hodín aj s obedom.

Vyrazili sme skoro ráno a auto sme nechali v Hřensku na platenom parkovisku. 120 Kč (skoro 5€) nie je málo, ale obrovským plus je, že už na parkovisku ti poskytnú mapu, popýtajú sa čo chceš vidieť a dajú ti presnú inštruktáž ako prejsť danú trasu čo najefektívnejšie Prípadne ťa upozornia na uzávery niektorých trás.

Už samotná cesta k Pravčickej bráne je ohromujúca, cesta sa vlní okolo vysokých pieskovcov a k ním sa tisnú stromy Serpentínami stúpame vyššie, už z rázcestia vidíme zámoček Sokolí hnízdo, ktorý tu dal postaviť knieža Edmund Clary-Aldringen ešte v roku 1881. Zároveň sa zaslúžil o rozmach turizmu v danej oblasti. Po pravici zámku sa nachádza moja vysnívaná Pravčická brána Vstupné na vyhliadku a k zámku je 75 Kč (3€), zľavnené 25 Kč (1€). K dispozícií máte bezplatné WC a galériu fotografií.

Od roku 1982 je vstup na bránu zakázaný, čí sa minimalizuje antropogénny vplyv na prirodzený vývoj pieskovcového masívu.

2) Edmundova a Divoká soutěska

K Soutěskám sme sa vybrali rovno od Pravčickej brány. Tieto výlety je ideálne spojiť do jedného dňa Od Pravčickej brány sme rýchlim krokom vyrazili k Medznej Lúke a odtiaľ k Soutěskám. Sme veľmi radi, že sme nešli opačným smerom, lebo to množstvo schodov by sme asi v smere hore nezvládli. Aj smerom dole to bol poriadny zaberák na kolená, veď uvidíš

Najprv sme sa vybrali k Divoké soutěske, ku ktorej sme si museli urobiť malú odbočku. Cestička viedla malým kaňonom kde bolo výrazne chladnejšie. Po krátkej plavbe sme sa museli krátky úsek vrátiť a pokračovať rovno k Edmundove soutěske cez prekrásny kaňon. V týchto miestach sú zhotovené altánky a grily pre návštevníkov, naozaj ideálne miesto na víkend v prírode s deťmi

Cenník a ďalšie dôležité informácie o plavbách nájdeš na tejto stránke. Nemusíte sa báť, že by ste dlho čakali, lodí je viacero. My sme tam boli v najväčšej letnej sezóne v polovici júla, navyše cez víkend a na rad sme prišli naozaj rýchlo

Pánko z loďky na diaľku spustil umelý vodopád

3) Vyhliadkový most Basteibrücke

Navštíviť Basteibrücke nám zabralo zhruba dve hodiny aj s cestou. Parkovné stojí 3€ a platí sa pri odchode v automate. Na most sme sa dostali bezplatne, rovnako aj na najkrajšiu vyhliadku, z ktorej pochádza tá najkrajšia fotografia Ak sa chceš poprechádzať medzi skalami nad zemou po kovových mostíkoch, môžeš ísť na malý platený okruh, stojí to 2€.

Cestou na ubytovanie sme nesprávne odbočili, a tak sme zobrali dvoch nemeckých stopárov (našich historicky prvých), ktorý mali rovnaký smer ako my Cestou tam aj späť si dávajte pozor na radar! Tuším to bola dedina Bad Schandau a povolená rýchlosť na veľmi krátkom úseku je 30 km/hod.

4) Plavba loďou po rieke Labe až do Drážďan

V prípade záujmu o plavbu po rieke Labe sa dá dostať z Dečína až do Drážďan. Ceny za jednodňový výlet sa pohybujú okolo 2000 Kčs (cca 75€) na dospelú osobu. Výlet trvá celý deň. Najviac času zaberie plavba loďou pričom trasa vedie cez prekrásny kaňon Labe  Na prehliadku Drážďan sú vyhradené len 2 hodiny, čo je pomerne málo.

5) Kamenné varhany na Zlatom vrchu

V deň nášho odchodu sme ešte rýchlo navštívili Zlatý vrch, čo je národná prírodná pamiatka a zároveň geologická lokalita. Vyskytuje sa tu kamenný čadičový orgán, ktorý vznikol stĺpcovitou odlučnosťou pri tuhnutí magmy, čo je pre čadič typické. Parkovanie sa nachádza vo vzdialenosti 600 metrov a nič sa tu neplatí. Podobným úkazom je aj Panská skála, ktorá je vzdialená 11 km.

6) Malý okruh k obci Jetřichovice

Prvý deň v kempe nám pršalo až do obeda a tak sme sa vybrali iba na malý okruh k obci Jetřichovice, konkrétne na Marínnu a Vilemíninu výhliadku. Po návšteve Adršpachu a Českého ráje nás ale táto túra až tak nenadchla a ľutovali sme, že sme ju uprednostnili pred Tiskými stenami a Dečínskou stolovou horou.

7) Děčín a Kaňon rieky Labe

V ten deň sme navštívili aj Zámok Děčín, kde sme príjemne zrelaxovali pri dobrej kávičke. V areáli sa nachádzajú aj záhrady a nám sa podarilo postretnúť aj páví pár. Cestou do Dečína sme prechádzali Kaňonom rieky Labe, ktorý je zároveň najväčším pieskovcovým kaňonom v Európe.

Plnohodnotná a finančne nenáročná dovolenku. Pritom ani nebolo treba chodiť ďaleko. Jediné, čo sme nestihli z nášho wishlistu, je Kokořínsko, tak hádam niekedy nabudúce

Fotogaléria České Švýčarsko

Fotogaléria Zlatý vrch

Fotogaléria Basteibrücke

The post České Švýcarsko a Labské pískovce appeared first on TripLovers.