Dáždniky v kufri, pršiplášte zbalené. Aj tak by sa dal popísať náš odlet do Edinburghu. Prečo nežijú jednorožce, aké pamiatky sa oplatí navštíviť v Aténach severu a aký bol náš finančný rozpočet sa dočítaš v najnovšom článku

Obsah:

• Edinburgh mesto spanilého jednorožca
• Do Edinburghu s Ryanairom
• Len aby sa nezabudlo:
• Doprava v Edinburghu
• Čo vidieť v Edinburghu
  • TOP pamiatky Edinburghu za 2 dni
  • Menej navštevované pamiatky Edinburghu
• Koľko nás stál víkend v Edinburghu?

Edinburgh mesto spanilého jednorožca

Jednorožec sa začal vyskytovať v škótskej histórií ako symbol sily a čistoty už od 13. storočia. Staré báje hovoria o tom, že jednorožce boli spláchnuté z povrchu Zeme, pretože boli príliš pomalé na to aby sa skryli na Noemovej arche a ušli tak pred povodňou. Túto hranicu medzi fantáziou a realitou využila vo svojich knihách aj spisovateľka J. K. Rowlingová, ktorá začala tvoriť svoj najznámejší príbeh práve v Edinburghu.

Jednorožce sa nenápadne vyskytujú po celom Edinburghu a málo kto si to uvedomí. Toto mýtické zviera je symbolom Škótska, ktoré Škóti oslavujú vždy 9. apríla ako Národný deň jednorožcov

Do Edinburghu s Ryanairom

S Ryanairom sa síce lieta lacno, no cenu letenky nám vykompenzoval taxík z letiska, ktorý sme boli nútený použiť kvôli veľmi neskorému večernému a extrémne skorému rannému letu. Jednosmerná cena taxi z letiska do Edinburghu stojí približne 30-35 £ (32-38€).

Len aby sa nezabudlo:

• jazdí sa v ľavo – na prechode sa pozeraj doprava
• platobná mena ja britská libra
• časový posun voči SR je -1 hodina
• Škótom sa nedá rozumieť
• počasie je stále upršané – dáždnik a nepremokavé oblečenie sú nutnosť
• Edinburgh má maximálne bariérové letisko, mesto je rovnaké

Doprava v Edinburghu

• Edinburgh má autobusy a električky
• ako turisti sme používali najmä dvojposchodové autobusy (doubledeckre)
• lístok na autobus sa kupuje u vodiča pri nástupe
• dá sa platiť kartou alebo v hotovosti
  • medzi platením kartou a v hotovosti nie je cenový rozdiel
  • cena lístka (platí sa za nástup) je 1,70 £ (1,86€)
  • cena celodenného lístka je 4 £ (4,39€)
  • detský lístok sa dá platiť iba v hotovosti
  • študentské cestovné nemajú
• platba kartou
  • pri kúpe viacerých cestovných lístkov musíš platiť rôznymi kartami (kvôli kontrole revízorom)
  • najprv stiahne iba 1 £ (1,09€) až o pár dní stiahne zvyšok platby
• platba v hotovosti
  • vhadzuje sa do pokladničky, ktorá nevydáva
• ak ste 4 oplatí sa viac Uber

Čo vidieť v Edinburghu

Za jeden deň sa dá obehať z Edinburghu to najhlavnejšie iba z vonku. Na podrobnejšiu návštevu pamiatok potrebuješ aspoň 2 dni. A ak máš 3 dni môžeš navštíviť aj menej turistické miesta

TOP pamiatky Edinburghu za 2 dni

Greyfriars Kirkyard – cintorín, považovaný za jeden z najkrajších na svete

Statue Greyfriars Bobby – ide o sochu psa, ktorý strávil 14 rokov strážením hrobu svojho majiteľa, až kým sám nezomrel.

George IV Bridge – most ktorý je tak strašne obstavaný inými budovami, že nie je vidieť samotný most

Edinburgh Castle – vstupné 15,50 £ (17€), my sme sa vybrali radšej na menej turistický Craigmilar Castle (najlepšie rozhodnutie)

Royal Mile – teda kráľovská míľa je pomenovanie pre ulicu spájajúcu Edinburgh Castle a Holyrood Palace. Je to súčasne najturistickejšia ulice v Edinburghu a nájdeš na nej Škótov v kiltoch vyhrávajúcich na gajdách, červené telefónne búdky, uvidíš ako vedie potrubie po vonkajších stenách budov,…

St Giles’ Cathedral – hlavná katedrála je prístupná v obmedzených časoch, za ňou sa nachádza jednorožec na stĺpe

Cockburn Street – najkrajšia ulica v celom Edinburghu

Scott Monument

Calton Hill – najznámejší výhľad na celý Edinburgh

Holyrood Palace – počas leta slúži ako rezidencia britskej kráľovnej. Vstupné je 15£ (16,50€) a v cene je audioguide s so zrozumiteľnou angličtinou Z pamiatky je najkrajšia ruina opátstva Holyrood Abbey.

Škótsky parlament – vstup do parlamentu je zadarmo ale treba prejsť bezpečnostnou kontrolou ako na letisku

Museum of Edinburgh – do tohto múzea sa vstupné neplatí. Nájdeš tu modely mesta v rôznych dobách. Je to super miesto keď sa potrebuješ skryť pred silným dažďom

Edinburgh Dungeon – je už skôr atrakcia ako pamiatka. Ide o edinburgské podzemie v ktorom návštevníci môžu spoznať históriu a legendy podzemia. Táto atrakcia má veľa pozitívnych aj negatívnych hodnotení, preto treba návštevu zvážiť. Vstupné sa dá nájsť od 14 £ (15,30€).

Menej navštevované pamiatky Edinburghu

Craigmilar Castle – hrad sa nachádza mimo centra mesta a je tu pomenej turistov. Je to veľmi pekný stredoveký hrad na ktorom sme sa cítili ako zo seriálu Game of Thrones Vstupné je 6 £ (6,60€).

Gilmerton Cove – podzemné obydlie vytepané do pieskovca. nachádza sa na predmestí Edinburghu. Prehliadku je nutné rezervovať dopredu!

Slateford Aqueduct – pekné promenády na rieke Leith

Dean Village – je veľmi fotogenická štvrť kúsok od centra. V minulosti tu boli mlyny na mletie múky, ktoré poháňala rieka. Je to miesto ktoré najviac ľutujem že sme nestihli navštíviť.

Royal Botanic Garden Edinburgh – vstupné do botanickej záhrady je zadarmo

Holyrood Park – nad palácom Holyrood sa nachádza typicky škótsky zelený kopec s niekoľkými pamiatkami

Lauriston Castle – typické britské panstvo s pekne upravenými záhradami na predmestí. Prehliadky sa robia iba raz denne o 14:00, vstupné je 8 £ (8,76€).

Koľko nás stál víkend v Edinburghu?

V Edinbughu sme boli 4 dni ale v skutočnosti sme na spoznávanie mali iba 2 celé dni. Boli sme 4 čo nám výrazne ušetrilo náklady na taxík na a z letiska a za ubytovanie. Podarilo sa nám rezervovať naozaj lacné ubytovanie za 111€/3 noci/4 osoby na okraji Edinburghu. Na ubytovaní bola tiež kuchynka, takže sme si varili sami, iba obedy a kávičky sme riešili v centre mesta. Napriek vyššie spomenutému nás víkend v Edinburghu nevyšiel úplne najlacnejšie. Na osobu to bolo 180,34 €.

The post Víkend v Edinburghu, v meste spanilého jednorožca appeared first on TripLovers.

V Južnej Amerike sa neustále presúvame. Jediné miesto, kde sme strávili viacero dní je Cusco, prezývané aj pupok sveta. V jeho príjemných uličkách by sme sa vedeli túlať donekonečna, no radšej berieme motorku a ideme objavovať dávne mestá Inkov

Obsah:

• Čo robia v Cuscu dúhové vlajky?
• El boleto turístico
• Aká forma dopravy je najvýhodnejšia?
  1. Tours – najčastejšie využívaná forma
  2. Prenájom motorky
  3. Colectivos
  4. Súkromný jeep – záležitosť pre buržujov
• Čo by si mal vedieť predtým, ako v Peru nasadneš na motorku?
• Kde zohnať kvalitné informácie?
• Kam sa vybrať z Cusca
  1. Machu Picchu
  2. Rainbow mountains
  3. Sacred Valley
  4. Lagúna Humantay

Čo robia v Cuscu dúhové vlajky?

Cusco je právom označované za najkrajšie mesto Južnej Ameriky. Kvôli dreveným balkónom nám veľmi pripomínalo Káthmandu. Príjemné uličky, v ktorých sa môžeš motkať donekonečna, či posedávananie na Plaza de Armas nám nepokazili ani kvantá turistov a predavačov.

Okrem krásnych katedrál na námestí Plaza de Armas si všimneš ešte jednu obrovskú dúhovú vlajku. Takéto vlajky visia z mnohých okien aj v širokom okolí mesta. Človek by mal pocit, že je v hlavnom meste LGBT komunity, no dúha na vlajke Cusca je predsa len trošku odlišnejšia.

Ak máš naozaj málo času, Cusco môžeš prejsť naozaj efektívne vyhliadkových autobusom za 35 soles (10 €). Táto mini tour trvá 2,5 hodiny a okrem centra Cusca ťa povodia aj po manufaktúrach a množstve drobných zastávok. Autobus vedie aj okolo pamiatok postavených nad Cuscom – Sayaqmarka a Qenqo, no nestojí tam. Ak by si ich chcel navštíviť, potreboval by si naň Boleto turístico.

El boleto turístico

Na návštevu inkských pamiatok v okolí Cusca potrebuješ vstupenku – Boleto turístico. Vieš si ju zakúpiť v oficiálnej predajni turistických lístkov, na ulici Avenida el Sol, neďaleko Plaza de Armas. Predajňa sa nachádza v budove mestského úradu Cusca, ale nájdeš to skôr pod Museo de Arte Popular.

Existujú 4 druhy lístkov:

• 15 pamiatkový

  • dospelí 130 soles (35 €), študenti s ISIC-om 70 soles (19 €)
  • obsahuje pamiatky aj múzea, ktoré nie sú zamerané iba na inkskú ríšu
  • platnosť 10 dní

• 8 pamiatkový

  • 70 soles (19 €)
  • obsahuje hlavne múzeá
  • platnosť 2 dni

• 4 pamiatkový – okolie Cusca

  • 70 soles (19 €)
  • platnosť 1 deň

• 4 pamiatkový – Sacred Valley

  • 70 soles (19€)
  • platnosť 2 dni
  • najkrajšie a najnavštevovanejšie pamiatky: Ollantaytambo, Pisac, Moray, Chinchero

Aká forma dopravy je najvýhodnejšia?

Cusco je mesto, ktoré je plne vybavené aj pre tých najnáročnejších turistov. Cez lokálne agentúry zoženieš všetko, od jednoduchého cez komfortné spoznávanie, až k “zážitkom,” pri ktorých uvidíš všetko ale Peru vôbec nespoznáš. Z Cusca môžeš robiť výlety 4 hlavnými spôsobmi:

1. Tours – najčastejšie využívaná forma

+ cenovo sa oplatí
+ sprievodca
+ nemusíš nič riešiť
– nalinajkovaný program
– väčšia skupina turistov od 15 – 20 ľudí
– môžu ťa povodiť po turistických hlúpostiach

2. Prenájom motorky

+ kontakt s krajinou a domácimi
+ ideš si po vlastnej osi a vlastným tempom
– nie je to lacnejšie ako tours
– fyzicky aj psychicky náročnejšie
– pokiaľ si o tom niečo nezistíš, nič sa nedozvieš
– motorka nemusí byť v 100% stave

Náš výber bol aj napriek mnohým negatívam jasný. Cestovanie na motorke naberá úplne iný rozmer a zážitky z ciest sú niekoľkonásobne intenzívnejšie (aj ta bolesť zadku)

3. Colectivos

+ kontakt s krajinou a domácimi
+ lacné, ale
– aj tak musíš doplácať za taxíky (napr. k Salinas či Moray)
– zaberie veľa času
– komplikované na logistiku

4. Súkromný jeep – záležitosť pre buržujov

+ komfort
– chýba kontakt s krajinou a domácimi

Čo by si mal vedieť predtým, ako v Peru nasadneš na motorku?

• jazdí sa vpravo, ako u nás
• tankuje sa v galónoch (1 galón = 3,785 litra)
• v nákupných centrách platia parkovné aj motorky, pri pamiatkach nie
• motorky neplatia mýtne na “diaľniciach”
• Peruánci sa za volantom menia na neorganizovaný chaos
• retardéry sú často neviditeľné a vysoké podľa dôležitosti
• na motorke spoznáš Peru lepšie ako prostredníctvom organizovaných tours

Požičanie motorky v Južnej Amerike nie je úplne bežná záležitosť, preto sú aj ceny prenájmu výrazne drahšie ako napr. v JV Ázii. Ceny prenájmu motoriek sa odvíjajú od kubatúry:

• 125 cc – 60 soles/deň (16,1 €)
• 150 cc – 70 soles/deň (18,7 €)
• 250 cc – 100 soles/deň (26,8 €)
• 300 cc – 150 soles/deň (40,2 €)

Kde zohnať kvalitné informácie?

Dobre informácie zoženieš v lokálnych agentúrach. Dá ti to pekný prehľad o tom kam ísť a ako si rozplánovať čas. Ak chceš navštíviť agentúru naozaj iba za účelom získania informácií, vyhovor sa, že máš záujem, ale až keď za vrátiš z Machu Picchu

V Cuscu sa nachádzajú aj oficiálne turistické informácie. Jednu nájdeš na krátkej uličke Calle Mantas. Jej využitie má zmysel, iba ak máš v pláne ísť po vlastnej osi.

Kam sa vybrať z Cusca

1. Machu Picchu

Pre väčšinu turistov je Cusco štartovací bod. O tom: Ako sa dostať na Machu Picchu alebo ako zohnať lístky si môžeš prečítať v článku: Koľko stojí nízkonákladový výlet na Machu Picchu?

Z Cusca sa vieš dostať na Machu Picchu aj prostredníctvom organizovaných zájazdov. Takáto skupinová tour cez Hidroeléctriku vychádza okolo 120 USD. Má to ale výhodu, že v cene je aj sprievodca. Keby si chcel zohnať sprievodcu pred vchodom do Machu Picchu tak to vychádza minimálne 20 USD na hlavu.

2. Rainbow mountains

Veľmi populárny výlet z Cusca sa robí k farebným horám Rainbow Mountain. Sú vzdialené vyše sto kilometrov z Cusca, takže väčšina dňa je o sedení v autobuse. Tour začína o 4:30 ráno a končí približne o 18-tej. V rámci tohoto času stráviš 1,5 hodiny turistikou s prevýšením 500 metrov do výšky 5100 m. n. m. Tu dostaneš hodinu rozchod a ide sa späť.

V rámci tour sa dá spraviť 20 minútová odbočka k Red Valley. Táto možnosť nie je v cene tour a dopláca sa 10 soles (3€). Ak sa na ňu vyberie niekto zo skupiny, ostatní ho musia počkať K Rainbow Mountain existuje viacero prístupových ciest, teda existuje aj viacero trekov.

Cena tour je 70 soles (19 €), v rámci čoho je doprava, sprievodca, raňajky, obed, turistické palice a “kyslík.” Naša skúsenosť s “kyslikom” z Bolívie bola, že sprievodca nám na ruky strekol “sprej obohatený o kyslík.” Návšteva Rainbow Mountain je po aklimatizačnej stránke veľmi náročná.

My sme sa k Rainbow Mountain nevybrali. Nie kvôli kyslíku a aklimatizácií, ale preto, že fotky z internetu nám prišli jednoducho dofarbené a niečo podobne sme videli už v Bolívii.

3. Sacred Valley

Okrem Machu Picchu môžeš navštíviť aj iné archeologické náleziská a to hneď v tesnej blízkosti Cusca. Sacred Valley je údolie rieky Urubamba, ktoré sa oproti Cuscu nachádza v nižšej nadmorskej výške, čo umožnilo Inkom pestovanie kukurice.

Najznámejšie archeologické náleziská v posvätným údolím Inkov sú Ollantaytambo, Pisac, Chinchero a Moray. S lokálnymi agentúrami ich stihneš všetky v jeden deň. To všetko len za 70 soles (19 €) na osobu. Plus si musíš zakúpiť minimálne 4 pamiatkový boleto turístico. Ten ti agentúra nezabezpečí, nakoľko sa kupuje na meno, teda na pas.

Navyše ťa zoberú aj k Salinas de Maras, čo sú prírodné soľné bazény. Tu sa platí samostatné vstupné 10 soles (3 €) na každého.

My sme sa samozrejme vybrali na motorke, takže okrem nekomfortu sme toho stihli menej a nemali sme k tomu ani sprievodcu, no aj tak to bola pre nás tá najlepšia voľba Za jeden deň sme stihli navštíviť iba Chinchero, Salinas de Maras, Moray a Ollantaytambo.

Ak sa rozhodneš ísť bez agentúry, skús začať v Ollantaytambo. Doobeda tam býva menej turistov, lebo agentúry tam chodia až poobede. Určite odporúčam návštevu Chinchera. Okrem terás sa tu nachádza aj námestie a koloniálny kostol, do ktorého sa platí extra poplatok. Osobne sa mi najviac páčili Chinchero a Ollantaytambo.

Z čoho sme boli trošku sklamaní bolo Moray. Navyše sa tu turisti vo veľkých skupinách premávajú na štvorkolkách, čo je nebezpečné asi pre všetkých. Jeho jediná výhoda bolo, že sa dalo pozrieť z vyhliadky na parkovisku čo nám výrazne ušetrilo čas.

Ak máš záujem o naozaj netradičné ubytko a zároveň nemáš hlboko do vačku (400€/noc), môžeš vyskúšať Skylodge Adventure Suites. Nachádza sa v skalách nad riekou Urubamba a dostať sa naň musíš ferratou a smerom dole môžeš využiť zipline Toto ubytovanie nie je robené obyčajnou formou, ale skôr formou tour, takže ti zabezpečia dopravu z Cusca. My sme to samozrejme kvôli financiám nedali.

4. Lagúna Humantay

Výlet k lagúne Humantay zaberie minimálne celý deň. Pod lagúnou sa nachádzajú nové campingy takže môžeš aj prespať. Každopádne to tu vôbec nie je vybavené ak sa sem vyberieš bez agentúry. Teplé jedlo sme nezohnali a za vodu sme platili 10 soles (3 €).

My sme zvolili motorku a čo bolo dosť na tesno stihnúť a vrátiť ju v ten istý večer. Pritom sme nerobili žiadne odbočky. Výstup k lagúne trvá z dediny približne 1 hodinu, zostup je rýchlejší.

Za návštevu sa platí poplatok 10 soles (3 €) v dedine Mollepata. Tento lístok platí jeden deň a platí aj na archeologický lokalitu Choquequirao, to sa ale v jeden deň stihnúť nedá.

S agentúrou ťa tento výlet vyjde na 70 soles + 10 soles vstupné (spolu 21,50 €). Štartuje sa už o 5-tej ráno. V cene je anglicky hovoriaci sprievodca, doprava, raňajky, obed, turistické palice a kyslík.

Cusco je zaslúžene označované za najkrajšie mesto Južnej Ameriky Je ako stvorené na aktívne či pasívne spoznávanie Peru, jeho gastronómie, kultúry, histórie či okolitej prírody. A kebyže sa vyskytla príležitošť vrátiť sa do Cusca, tak to na 100% využijeme

Celá FOTOGALÉRIA

The post Po stopách Inkov na dvoch kolesách appeared first on TripLovers.

Po príchode do Thajska nás všade vítajú bzučiace káble vysiace z elektrických stožiarov. Očakávame krajinu s milými a usmievavými ľuďmi ako ju opisujú v starších bedekroch a blogoch turisti čo Thajsko navštívili, opak je však pravdou.

V Thajsku sme strávili 35 dní, v priebehu tohto času sme absolvovali návštevu:

• Chiang Mai & Pai
• Bangkok
• Koh Samui
• Krabi

Obsah

• Víza do Thajska
• Počasie a sezóna v Thajsku
• Thajské peniaze a výbery z bankomatu
• Ceny v Thajsku
• Angličtina
• Doprava v Thajsku
• Doprava v Bangkoku
• Thajské jedlá a nápoje
• Turizmus a úroveň služieb v Thajsku
• 2 veci, ktoré treba vedieť pred návštevou Krabi

Víza do Thajska

Pri vstupe do Thajska cez pozemný hraničný priechod má občan SR nárok na 15-dňové bezplatné turistické víza, po prílete až na 30-dňové. Ale pozor, bez víz môže občan SR navštíviť Thajsko iba 2x v priebehu jedného kalendárneho roka.

Počasie a sezóna v Thajsku

Počasie v Thajsku sa delí na dve sezóny. Obdobie dažďov od apríla do septembra, kedy sú teploty neznesiteľné a vlhkosť ešte neznesiteľnejšia. A obdobie sucha od októbra do marca, kedy má vzduch príjemné teploty do 30°C. My sme Thajsko navštívili v januári, počas high season a sucho tu rozhodne nebolo. Poobedné prehánky nás zasiahli po dobu dvoch týždňov každý deň

O severe Thajska sa hovorí, že je hornaté a že je tu chladnejšie, ale v skutočnosti horko je aj tam. Výnimku v počasí má východne pobrežie Thajska, obzvlášť turistické ostrovy Koh Samui, Koh Phanghan a Koh Tao, kde najviac zrážok spadne počas obdobia sucha, v mesiacoch od októbra do januára.

Thajské peniaze a výbery z bankomatu

Z krajín JV Ázie je Thajsko jednou z najvyspelejších čo sa týka platieb kartou. Dá sa použiť vo väčšine reťazcov ako sú napr. Tesco, Decathlon či 7-eleven. Často sme sa stretávali s poplatkom za platbu kartou vo výške 3% ceny nákupu. Najčastejšie na ubytovaniach a v menších potravinách. To sú tie poplatky, ktoré by mal zaplatiť prevádzkovateľ za služby terminálu, ale tieto poplatky hodí na zákazníka.

Z bankomatu sa dá jednorázovo vybrať až 20 000 bahtov (515€). Za takýto vysoký výber sme vždy zaplatili nemalý poplatok cca 20€, ktorý sa platí miestnej banke. Na druhej strane sme nepotrebovali chodiť do bankomatu 4-5x ako v okolitých krajinách, kde bankomat jednorázovo vydal iba sumu okolo 150€.

Na thajských bahtoch je vyobrazený thajský kráľ, ktorého národ právom miluje. V Thajsku je prehreškom pokrčiť bankovku či zašlapnúť mincu na ktorej je thajský kráľ vyobrazený (je na každej). Thajský kráľ je pre nich otcom, ktorého majú na bilboardoch, v nemocniciach či na tapetách smartfónu

Ceny v Thajsku

Thajsko nám voči okolitým krajinám neprišlo byť ani lacné ani drahé. Veľmi lacná je verejná doprava v Bangkoku, ale za taxi či tuk tuk si priplatíte. Thajci si to ale môžu dovoliť, celosvetovo je Thajsko najnavštevovanejšia dovolenková destinácia. Preto sú aj ceny atrakcií na miestne pomery šialené (17 € za prenájom kajaku). Thajsko je krajina, ktorá ponúka nízkonákladový, ale aj luxusný zážitok, a preto všetko závisí od požiadaviek a peňaženky cestovateľa. My sme to absolvovali lowcostovo a 35 dní nás oboch vyšlo na 1270 € (bez letenky).

Angličtina

Thajčania majú s angličtinou vážne problémy, stačí vybočiť z turistických chodníčkov a je to rovnako zlé ako v Laose či Mjanmarsku. Často s nami predavači odmietajú komunikovať, radšej povedia alebo ukážu “don’t have” alebo “no size”. Číslovky im tiež robia problém. Pre nich je “thirty” 13…

Raz, keď sme v jednom Tesco riešili komplikácie s našim PC. Jediné čo sme potrebovali bolo použiť jeden z mnohých PC, čo tam mali. No vedúca nerozumela čo po nej žiadame a po piatich minútach vysvetľovania zahlásila “don’t have”. Taktiež, v inej predajní na otázku: Či je to na tomto poschodí? predavačka odpovedala “yes”, ale potom nám ukázala mapu, kde nás posielala do úplne inej časti Bangkoku

Problémom (pre nás) je aj ich písmo a fakt, že vôbec nepoznajú latinskú abecedu. Ak teda v autobuse ukážeme závozníčke názov zastávky v latinke tak začne chytať paniku (a preto spôsobil vodič autobusu haváriu)

Doprava v Thajsku

V Thajsku si cestovateľ môže vybrať triedu, cenovú kategóriu a formu prepravy, ktorú preferuje. Lístky na autobus sa dajú kúpiť na väčšine ubytovaní, najmä ak smerujete z Bangkoku na juh krajiny, v prípade dlhších trás predstavuje autobus pohodlnejšiu formu transportu.

Na krátke trasy sme mali v pláne využiť vlaky, ktorých ceny v najnižšej triede sú pre našincov symbolické. V prípade záujmu cestovania vlakom odporúčam túto stránku 

Ak sa budete presúvať a svoju batožinu dávať do podpalubia autobusu, nikdy si tam nenechávajte nič cenné! V turistických autobusoch sa prehrabávajú batožiny cestujúcich! Nám síce nič vzácne neukradli, ale ako na potvoru nám vytratili oblečenie

Veľmi výhodné sú ceny leteniek nízkonákladových spoločností, s ktorými sa dá lacno dostať do tých najturistickejších oblastí ako Krabi, Phuket alebo Chiang Mai. Veľmi nepríjemnou skúsenosťou sú thajské letiská, ktoré nie sú nadimenzované na také množstvo turistov, ako je v Thajsku. Ak budete letieť cez Bangkok, dajte si pozor na to, z ktorého letiska ste si kúpili letenku. Bangkok má dve medzinárodné letiská: letisko Suvarnabhumi (BKK) východne od centra a letisko Don Mueang (DMK) severne od centra.

Doprava v Bangkoku

V Bangkoku nás uvítali taxikári, ktorí si za cestu do centra vypýtali viac ako nás stal 10 hodinový autobus z Chiang Mai. Tým nás dosť zarazili a začali sme používať hromadnú dopravu a bol to jedna z TOP veci na Bangkoku  Každý autobus má svojho závozníka, ktorý od vás vyberie sumu za lístok, pričom sa platí za nástup.

Autobusom sa dá bez prestupu dostať z centra Bangkoku na obidve letiská. Na hoteli vám budú tvrdiť, že je to komplikované, v skutočnosti vám len chcú dohodiť taxík. Pre mestskú dopravu v Bangkoku sme používali stránku, kde sme si podľa mapy vyhľadali miesto kam sa chceme dostať. Názvy zastávok sa dajú prepnúť z thajčiny do latinskej abecedy, čo sa veľmi hodí pri vysvetľovaní závozníkovi. Bangkok trpí neuveriteľnými zápchami, takže či sme si zobrali Uber alebo šli autobusom, bolo to jedno. Vždy sme trčali v zápche a trvalo to večnosť.

V Bangkoku sme si chceli požičať skúter a urobiť si výlet k floating markets mimo Bangkoku. Všetky požičovne v meste sa ale (naschvál) nachádzajú mimo dosahu turistického centra.

Thajské jedlá a nápoje

V Thajsku nás nemilo prekvapilo pivo. Zo skupiny najpopulárnejších Singha, Chang a Leo, vyhrala u nás Singha. Ostatné radšej ani neskúšajte, my sme tak spravili a vylievali sme ich do umývadla

Asi každý pred prvou návštevou Thajska pozná Pad Thai a niektorí tvrdia, že je to najlepšie jedlo na svete. Osobne nám po 10 dňoch v Thajsku stačilo, že Pad Thai počujeme a mali sme skrivené tváre, akoby sme jedli durian a to všetko z jednoduchého dôvodu. Dali sme si ho ako street food na Khao San Road, kde bolo nasekané mäso s kosťami a neopečenou kožou

Napriek tomu sme si naše obľúbené jedlo v podobe Pad Kra Pao alias Thai Basil Pork. V Chiang Mai nám chutila tradičná polievka z kokosového mlieka s kuracím mäsom, Khao Soi, ktorá je typická iba pre sever krajiny.

V juhovýchodnej Ázii všeobecne treba prízvukovať “no spicy,” v Thajsku to platí dvojnásobne. Aj keď celý týždeň budete chodiť k tej istej tete a posledný deň si objednáte jedlo bez upozornenia na “no spicy,” donesie vám vulkano na tanieri

Ovocie si môžete kúpiť asi všade, kde sa to hemží turistami, aj keď sa predáva na miestne pomery relatívne draho. Asi najextrémnejšie ceny má aromatický durian, ktorý chce každý turista aspoň vyskúšať. Rovnako ako sticky rice teda lepkavú ryžu s mangom.

My sme chodievali na obrie nákupy ovocia do Tesca, kde sme nakúpili za zlomkovú cenu. Pre nás boli top sladunké thajské ananásy, mango a papája, pre ktoré sa do Thajska oplatí cestovať opäť Aby sme nezabudli, odporúčame aj miestne chutné milkšejky. Výborne chutia a majú dobrú cenu

Turizmus a úroveň služieb v Thajsku

Kultúrny šok v Thajsku asi nezažije úplne každý. Takmer celá krajina je prispôsobená tak aby vyťažila z turizmu čo najviac a všetko je prispôsobené pre turistov tak, aby sa tu cítili komfortne a luxusne. Na druhej strane ponúka obrovské množstvo destinácií a v tomto ohľade sa dá povedať, že Thajsko má asi všetko.

Veľkým problémom v Thajsku je, že služby ponúka takmer každý bežný občan, preto to tak často aj vyzerá. Príkladom je, keď sme si dali oprať oblečenie v Bangkoku a vrátilo sa nám zatuchnuté. Následne sme začali využívať voľne dostupné práčky na ulici za 20-30 bahtov (50 – 75 centov). Ale najhorším príkladom úrovne služieb bolo, keď sme videli ako si obsluha v stánku s kávou na letisku, strihá nechty na nohách!!!

Osobne sme nemali pocit, žeby si domáci turistov v Thajsku vážili. Tuktukári nás považovali len za kus bieleho mäsa a predavači nás videli ako chodiacu peňaženku. Úžasným príkladom bola pani, ktorá najprv zapýtala 20 baht za thajskú vlajku, potom zopakovala 20 baht a nakoniec, keď sme jej podávali peniaze, zapýtala 90 baht (2,30€).

Jeden z najhorších zážitkov, ktoré sme si z Thajska odniesli bola ceste medzi ostrovom Koh Samui a Krabi. To, že sme za cestu zaplatili neprimeranú sumu sa dá zvládnuť. Rovnako aj to, že cesta trvala 12 hodín a my sme vystriedali 5 dopravných prostriedkov, sme predsa v JV Ázií. Ale to, že nám na trajekte vodič prehrabal batožinu a ukradol/vytratil nám oblečenie, to, že nás autobus nedoviezol kam mal a vysadil nás na mieste kde nás napadli psy… je naozaj ťažšie zvládnuteľné. Niekedy v Thajsku nedostaneš ani to na čom sa dohodnete a vie to byť aj ďaleko horšie.

Mnohé cestovné agentúry lákajú turistov do Thajska aj na budhizmus. Pravdou je, že budhistické Thajsko nájdete skôr na severe krajiny a na juhu, kam sa väčšina turistov vydáva, prevažuje islam.

V Bangkoku sme si odskúšali aj návštevu nemocnice. V tomto prípade sme naozaj radi, že to vyšlo práve na Thajsko, kde nás uvítala moderná a čistá nemocnica s anglicky hovoriacim doktorom. Podrobili sme sa vyšetreniu malárie pričom všetko fungovalo ako švajčiarske hodinky

2 veci, ktoré treba vedieť pred návštevou Krabi

Na Krabi je lepšie ubytovať sa v Ao Nang, kde je všetko po ruke a nie v Krabi town.
Krabi má síce peknú panorámu ale má špinavú vodu a je tu strašný hluk z lodí, ktoré vozia turistov. Najčistejšia voda bola na vzdialenejšej pláži Klong Muang Beach.

Nižšie si môžete pozrieť video, ako naozaj vyzerá romantické Krabi:

Osobne nás Thajsko neuchvátilo a ďaleko viac sa nám páčilo v okolitých krajinách Laos, Kambodža, Mjanmarsko. Ale aj napriek tomu si myslím, že Thajsko je najlepším štartom pre turistov, ktorý ešte nenavštívili región JV Ázie

Celá FOTOGALÉRIA

The post Veci, ktoré ti o Thajsku nikto nepovie a čo treba vedieť pred jeho návštevou appeared first on TripLovers.

Malajzia, najbohatšia krajina Juhovýchodnej Ázie nebola v našich plánoch v takom rozsahu ako sme ju nakoniec precestovali. Pôvodne sme mali v pláne navštíviť omnoho turistickejšiu Indonéziu, ale pre aktívnu sopku sme zmenili naše plány za návštevu malajskej časti Bornea, koloniálneho mesta Melaka a ostrova Langkawi.

Z pôvodného plánu stráviť v Malajzii 5 dní zrazu bolo 41! V rámci toho sme navštívili:

• Kuala Lumpur
• Melaka
• ostrov Penang
• ostrov Langkawi
• Kuching
• Kota Kinabalu
• Sandakan (orangutany a proboscis opičky)
• Semporna (šnorchlovanie)
• Tawau (dažďový prales)

Obsah

• Víza do Malajzie
• Kedy navštíviť Malajziu?
• Malajci a angličtina
• Čím nás Malajzia prekvapila?
• Výbery z bankomatov, peniaze, SIM karta
• Ceny v Malajzii
• Doprava v Malajzii
• Čo treba vedieť pred návštevou reštaurácie v Malajzii
• Čo treba vedieť pred návštevou potravín v Malajzii
• Malajské jedlá
• Rozvinutosť, ale veľké nedostatky

Víza do Malajzie

Slovensko má s Malajziou obojstranný bezvízový styk a v krajine môžete ako turista pobudnúť bezplatne až 90 dní. Po prílete do Malajzie sme museli na niektorých letiskách absolvovať kontrolu batožiny a letiskový personál sa náš pýtal či nemáme nejaké “drugs.” Janka sa zasmiala a odpovedala nie, čo na tom, že sme v batožine mali celú igelitku liekov. V Malajzií sa za pašovanie drog trestá obesením, takéto nápisy nás vítali na každom letisku.

Kedy navštíviť Malajziu?

Počasie v Malajzii je vždy dvojaké, v závislosti či sa nachádzate na Borneu alebo v kontinentálnej časti Malajzie. Ak chcete navštíviť Borneo v období sucha, vyberte sa tam v období od marca do októbra. V tom istom čase je v kontinentálnej časti Malajzie obdobie dažďov a hrozí tak, že polovica vášho výletu v tejto krajine bude daždivá. Obdobie tajfúnov na Borneu je najsilnejšie od decembra do februára, naopak v kontinentálnej Malajzii je slnečné a suché počasie.

My sme navštívili Borneo v októbri, kedy sa lámala sezóna. Obrovskou smolou bolo, že nás zasiahol okraj tajfúnu z Filipín a v daždivom počasí sa nedalo robiť naozaj nič a po odlete z Bornea sme mali pozretých všetkých 7 sérii Game of Thrones

Malajci a angličtina

Bohatstvo krajiny závisí najmä od ropy a zemného plynu. Malajzia rozhodne nie je krajinou tretieho sveta, aj keď medzi Borneom a kontinentálnou Malajziou je veľký rozdiel. 80% všetkých daní v krajine sa investuje do kontinentálnej časti, pričom časť Bornea je rozlohou väčšia. Existujú úvahy o rozdelení zeme na 3 samostatne krajiny: Malajziu pozostávajúcu z kontinentálnej časti a dvoch borneánskych štátov Sarawak a Sabah. Aj preto uvidíte po celej krajine vlajočky jednotlivých štátov, ktoré sú vyvešané naozaj všade.

S Malajzíčanmi sme mali vo všeobecnosti dobré skúsenosti. Boli slušnejší a milší ako ľudia v Thajsku, Vietname, Laose či Kambodži. Dokonca nám 3x v priebehu jedného dňa ponúkli, že nás bezplatne odvezú k Fairy a Wind cave autom. Problémom nebola ani komunikácia. Malajzia je jedna z tých krajín, kde angličtina nie je až taký problém

Čím nás Malajzia prekvapila?

• Malajzia je prevažne islamská krajina, čo so sebou prináša aj inú módu. Smerujem iba k tomu, že zohnať podprsenku v týchto zemepisných šírkach je problém
• kdekoľvek sme prišli, všade boli krátke postele
• na väčšine malajských ubytovaní sme mali ako spolubývajúcich mravce
• sprchy sú výhradne na toaletách (lacných ubytovaní), to znamená, že keď sa chcete osprchovať, vyumývate aj záchodovú dosku. A naopak, keď idete na toaletu po tom ako sa niekto sprchoval, všetko je mokré

Výbery z bankomatov, peniaze, SIM karta

Malajzia má zo všetkých nami navštívených krajín najkrajšie bankovky. Sú relatívne nové a jednoducho farebne rozlíšiteľné. Z bankomatu sa dá jednorázovo najčastejšie vybrať 1000 MYR (cca 200 €), ale raz sa nám podarilo aj 1500 MYR (cca 300€), za poplatok 12 MYR (2,40€). Platby kartou sa dajú realizovať iba vo väčších potravinách, ale vyžadujú podpis na účet, aj po zadaní PIN kódu.

SIM kartu HotLink sme si kúpili kvôli dátam ešte na Borneu za 4€ na mesiac. Takú istú kartu sme si chceli kúpiť aj na letisku Langkawi, ale ukázala sa ako práva turistická destinácia a rovnaká karta, ale len na 7 dní, stala 8€.

Ceny v Malajzii

Malajziu považujem za jednu z najdrahších krajín JV Ázie, ktoré sme navštívili. V rámci Malajzie sme absolvovali až 7 vnútroštátnych letov čo výrazne navýšilo náklady na túto krajinu. V porovnaní s ostatnými krajinami bolo v Malajzii drahšie ubytovanie, kde sme vždy doplácali daň nezahrnutú v cene +10 MYR (2€) za noc (mimo hlavnej sezóny). Drahšie sú aj vstupné na atrakcie, kde sa netajili tým, že cudzinciplatia päťnásobne vyššie vstupné ako domáci. Veľmi lacná je lokálna strava.

Doprava v Malajzii

• V rámci Malajzie a hlavne kvôli Borneu sme absolvovali až 7 vnútroštátnych letov, ale dalo by sa to zredukovať na 5.
• Spoločnosť Malindo Air máva nie o moc drahšiu letenku ako AirAsia, ale v cene je aj podpalubná batožina.
• Ak plánujete presun z ostrova Penang na Langkawi alebo naopak, využite trajekt.
  Lístky na autobus sme si vždy kupovali na autobusových staniciach, nie na ubytovaní.
• V Kuala Lumpur môžete využiť 4 autobusové linky nazvané “GoKL” zadarmo. Spájajú centrum mesta a najvýznamnejšie turistické aktrakcie (link na mapu)
• V Malajzii je veľmi populárny Uber a Grab. Dá sa s nimi zviesť veľmi výhodne  najmä v kontinentálnej časti Malajzie. Na Borneu fungujú iba v Kota Kinabalu a v Sandakane.

Čo treba vedieť pred návštevou reštaurácie v Malajzii

• V Malajzii je nedostatok príborových nožíkov
• Malajzijčania jedávajú rukami (aj ryžu s omáčkou).
• Malajské jedlo je veľmi lacné, porcia jedla stojí od 4 do 8 ringitov (0,80 € – 1,60 €).
• Ostrov Penang je Mekka street foodu.
• Nie vždy dostanete to, čo si objednáte, najčastejšie zamieňajú ingrediencie (objednáš si chicken, donesú seafood).
• V reštaurácii sa často hádžu smeti a špaky pod stôl.
• V jedle s kuracinou budú nad mäsom prevažovať kosti a nechrumkavá koža.
• Malajské jedlo je vo všeobecnosti pikantné, ak si vypýtate “no spicy”, dostanete len trochu pikantné
• Soľ je v Malajzii úplne neznámi tovar
• Platba kartou v reštauráciách je možná iba v turistických centrách a väčšinou len v západniarskych podnikoch.
• Priestory a vybavenie reštaurácií je veľmi jednoduché.
• Malajzijčania jedávajú na raňajky zväčša to, čo my jedávame až na obed

Čo treba vedieť pred návštevou potravín v Malajzii

• V Malajzii je všetko balené do dvoch obalov. Dôvodom je aby sa mravce nedostali k jedlu skôr ako nakupujúci.
• V Malajzii sa vyrába rada vlastných sladkosti, ich základnou surovinou je palmový olej.
• Často sme naivne ochutnávali miestne sladkosti a v 100% prípadov nám nechutili, tak sme ich rozdávali miestnym deťom
• V obchodoch väčšinou chýba klimatizácia a čokolády sú roztopené a stuchnuté.
• Oddelenie so zeleninou páchne hnilobou a je tu veľa múch.
• Predávajú sa tu zelené rajčiny, zo zeleniny sa v podstate nedá nič kúpiť.
• V potravinách predávajú aj sušené ryby, ktorých aróma sa šíri po celom obchode.
• Mäso sa predáva v zamrznutých tehlách, ak si chcete nejaké kúpiť, musíte počkať, kým rozmrzne, alebo si ho vysekáte.
• Na rozmrazenom mäse sedia muchy.
• K nákupu vždy dostanete potrebné množstvo igelitiek zadarmo, takže plastami sa tu nešetrí.
• Pri pokladni pracujú dvaja zamestnanci, jeden blokuje a druhý nakladá nákup do igelitiek.
• Kartou sa dá platiť iba vo väčších supermarketoch a vyžadujú podpis na účet, aj po zadaní PIN kódu.

Malajské jedlá

Národným jedlom v Malajzii je Nasi Lemak, ktoré Malajzijčania jedávajú od raňajok do večere. Je zložené zo šiestich základných ingrediencií ktoré sa v závislosti od kuchára líšia. Základom je ryža, uvarená v kokosovom mlieku (také sme nikdy nedostali), kuracie mäso (s kosťou), sušené ančovičky, zelenina, vajíčko, fazuľka alebo sója. Nasi Lemak sme mali niekoľkokrát a vždy bolo iné, preto treba odskúšať viacero reštaurácii.

Kuey toew bolo našim obľúbeným jedlom v Malajzii, až pokiaľ nám doň nenahádzali nasekané kuracie s kosťami. Je to veľmi jednoduché jedlo pozostávajúce zo širších rezancov osmažených na panvici so sójovou omáčkou.

Mee goreng sme tiež jedávali často. Jedlo je v podstate rovnaké ako kuey toew ale rezance sú nahradené “cestovinou” špagetového tvaru.

Murtabak bol našim najobľúbenejším jedlom v Malajzii vôbec. Jeho pôvod je zo Saudskej Arábie a názov murtabak v arabčine znamená zložený. Je to jednoduchá placka, ktorá sa naplní zmesou vajca, zeleniny, cibule, mäsa a vypráža sa ako palacinka.

Roti je jedlo, ktorým nič nepokazíte a navyše je veľmi lacné. Je to niečo podobne ako naša palacinka, ale má inšie cesto a plní sa ešte pri pečení. Môžete si vybrať z množstva sladkých aj slaných plniek. Roti je typickým pouličným jedlom, ktoré nájdete okrem Malajzie aj v Thajsku, Kambodži či Laose.

Tu najchutnejšiu ale robia práve Malajzíčania, lebo pri pečení nepoužívajú rastlinný tuk a placka sa pečie “na sucho.” Ak si na roti sadnete do reštaurácie, dostanete okrem roti aj oranžovú omáčku. Tej sme sa spočiatku báli, ale neskôr sme si bez nej roti nevedeli ani predstaviť

Z pouličných jedál odporúčam vyskúšať grilované krídla, grilované mäso (my sme raz asi raz dostali psie, lebo to nechutilo ako žiadne známe mäso) a vyprážané banány. A pre zábavu skúste aromatické ovocie durian, ktoré Malajzijčania a Číňania milujú. Je to neobyčajný gastronomický zážitok

Rozvinutosť, ale veľké nedostatky

Z krajín, ktoré sme navštívili je Malajzia najviac zanesenou odpadom (s Indonéziou to porovnať nevieme). Malajzia rozhodne nie je krajina tretieho sveta, a preto nás nemilo zaráža, že tu neexistuje ani separovanie odpadu a plastové igelitky tu rozdávajú ku každému nákupu. Pritom nás vysmiali, keď sme si na nákup doniesli vlastnú plátenú tašku, boli sme úplne za divných. Plastových fliaš je tiež požehnane, už len preto, že voda nie je pitná a musí sa kupovať balená.

Práve Borneo nám prišlo byť v tomto ohľade najhoršie. Keď sa to skombinuje aj so sústavným odlesňovaním a vysádzaním palmových plantáží, Borneo bude pre turistov stále menej a menej atraktívne. Už v období, kedy sme Borneo navštívili tu bolo neporovnateľne menej turistov voči ostatným ázijským destináciám.

https://www.flickr.com/photos/cifor/38802487905

Pohľad z lietadla na palmové plantáže vyzerá ako kožná choroba na tvári Zeme. (zdroj)

Popravde sa Malajzia v našom rebríčku veľmi vysoko neumiestnila. Môže za to aj fakt, že táto krajina je viac rozvinutá ako ostatné ázijské krajiny, ktoré sme navštívili. Nečakali nás tu každodenné prekvapenia, ktoré by nám vyrážali dych ako napríklad v Kambodži, Laose či Mjanmarsku.

Dych nám vyrážal iba smrad v potravinách či na trhoch a z krajín juhovýchodnej Ázie bola Malajzia tou najsmradľavejšou. Na druhej strane, sme radi, že sme mali možnosť vidieť naživo tak úžasné stvorenia ako sú orangutany, proboscis opičky a krokodílie farmy

Celá FOTOGALÉRIA

The post Malajzia a čo treba vedieť pred návštevou tejto aromatickej krajiny appeared first on TripLovers.

Laos je málo známou krajinou JV Ázie, ktorá nemá nič svetoznáme ako jej okolitý susedia. Napriek tomu bol Laos presne taký, ako sme si predstavovali juhovýchodnú Áziu. Suché a prašné ulice, plno dobiedzavých komárov, ale hlavne plno zážitkov na motorke, krásne zelené pralesy, majestátne jaskyne, kúpanie vo vodopádoch a milí domáci

Laos sme navštívili na 20 dní, v priebehu toho času sme absolvovali návštevu:

• Vientiane
• Thakhek loop
• Vang Vieng
• Luang Prabang
• Plavba po rieke Mekong

Obsah

• Víza
• Kedy navštíviť Laos
• Peniaze a bankomaty v Laose
• Očkovanie
• Angličtina a dorozumievanie sa
• Tours na vlastnú päsť vs. agentúry
• Jedlo a reštaurácie v Laose
• Prečo sa laoské pralesy neklčujú?
• Jednoduchosť života v Laose

Víza

Víza do Laosu sme si ich vybavili bez problémov (a bez úplatkov) na letisku vo Vientiene. Pred zaplatením víz treba vypísať požadované formuláre (pero si dones svoje), s ktorými nám pomohol zamestnanec letiska, na to určený. Cena 30 dňových víz pre Slovákov je 30 USD. Treba mať pripravené 2 fotografie pasového formátu. Po zaplatení víz sme obdržali nálepku v pase a „slíž,“ ktorý bolo potrebné pri odchode z krajiny odovzdať.

Netreba zabúdať, že platnosť pasu nesmie byť kratšia ako 6 mesiacov, lebo v prípade Vientianskeho letiska, sme si mohli vyzdvihnúť batožinu až po vstupe do krajiny. Celý proces vybavenia laoských víz trval približne 1 hodinu.

Laos sme opúšťali cez hraničný priechod v Huay Xai. Na toto hraničnom priechode je vraj vyžadovaný úplatok 1 USD do pasu. My sme im žiaden úplatok nedali. Odovzdali sme „slíž“ a bez problémov sme sa dostali do Thajska

Kedy navštíviť Laos

Obdobie od októbra do marca je v Laose obdobím sucha s ideálnymi teplotami pre „letné“ aktivity. V severnejšom meste Luang Prabang až tak teplo nebolo a sveter sa neraz hodil. Obdobie dažďov trvá od apríla do septembra. Výhodou obdobia dažďov je až gýčová zeleň a bujné vodopády. Preto odporúčam navštíviť Laos v októbri, koncom obdobia dažďov

Peniaze a bankomaty v Laose

Laos má svoju vlastnú menu – lao kip. Maximálny možný výber z bankomatu je 1 500 000 kipov (cca 155 €). Laoské kipy majú iba papierovú podobu a často sme sa dostávali k veľmi špinavým, priam plesnivým kúskom, ktorých nereprezentatívny vzhľad nenaznačoval ich nominálnu hodnotu.

Laosania majú vo zvyku zaokrúhľovať ceny. Za jedlo zaplatíte buď 15 000 kipov alebo 20 000 kipov. Ceny ako 17 000 sa vyskytujú iba ojedinele. Za celú dobu strávenú v Laose sme videli bankovku s najnižšou nominálnou hodnotou len 1 000 kipov, aj keď na internete sa uvádza, že existujú aj menšie. Keď sme v potravinách kupovali fľašu vody za 6 500 kipov, tak sme namiesto výdavku dostali žuvačku

Po odchode z krajiny nám zostali ešte nejaké kipy, ktorých sme sa nevedeli zbaviť. Skúšali sme to na letiskách a aj hneď za hranicami v Thajsku, kde nás vysmiali, keď sme sa opýtali či sa u nich dá platiť aj kipmi. Pričom v laoskom Huay Xai sa dalo platiť aj v thajských bahtoch.

Platba kartou v Laose je v plienkach. Ak sa aj naskytne príležitosť, za platbu kartou musíte ako zákazník uhradiť 3% poplatok, ktorý by mal banke platiť obchodník.

Pred návštevou Laosu sme čítali, že je to tu nečakane drahé. Môže sa to javiť tým, že tu zaokrúhľujú ceny, a aj tým, že za každú drobnosť sa platí vstupné od 0,5 € do 2 €. Na druhej strane je Laos veľmi kompaktný a vďaka tomu sme ušetrili na doprave. Celkovo nás stálo 20 dní v Laose cca 300 € na osobu.

Očkovanie

Pred návštevou Laosu sme si dali zaočkovať žltačku typu A aj B, brušný týfus, a aj besnotu. Osobne na Laos očkovanie proti besnote odporúčam. Túlavých psov sú tu plné ulice a v Luang Prabang nás jedna svorka šiestich psov aj napadla (ušli sme im na motorke). Nepríjemnú skúsenosť sme mali aj v Thakheku, kde sme sa po zotmení presúvali na autobusovú stanicu a neustále prechádzali z jednej strany cesty na druhú, aby sme sa havkáčom vyhli. Samozrejme, v Laose majú nemocnice ale v odľahlých oblastiach by ste sa adekvátnej pomoci asi ťažko dožadovali.

Laos je krajinou s vyšším výskytom malárie, preto odporúčam pred návštevou takýchto krajín kontrolovať mapu výskytu malárie na stránke fitfortravel, kde si presne viete vyhľadať mapu krajiny s vyznačenou rizikovou oblasťou, a tým sa počas vašej cesty vyhnúť, prípadne dodržiavať prísnejšiu prevenciu v malarickej oblasti. My sme kvôli tomu vynechali oblasť 4000 ostrovov, teraz len ľutujeme. 

Angličtina a dorozumievanie sa

Čo sa týka angličtiny a komunikácie s domácimi je Laos z krajín JV Ázie na tom asi najhoršie. Keď sme sa pýtali na cenu a použili slovíčko money, netušili čo od nich chceme. Malo to aspoň výhodu. S ich zlými komunikačnými schopnosťami sa neodvážili za nami chodiť a žobrať ako v Malajzii, Kambodži či Nepáli. Gestikulácia je pre nich tiež úplne neznáma.

Často sa nám stávalo, že v reštaurácii alebo podniku sme obsluhe ukázali prstom na názov jedla v angličtine. Oni ale vôbec nepoznajú latinku, takže s tým mali často vážny problém a buď doniesli niečo iné alebo sa dlhú chvíľu dohadovali s kuchárom, čo nám má pripraviť. V takom prípade im treba rovno ukázať prstom na ich laoské (znakové) písmo.

V Laose a Vietname sme sa často stretávali s bylinkou koriander. Vzhľadom je podobný petržlenu, ale chuťou praciemu prášku, či mydlu. Miestny ju dávajú takmer všade kde sa dá, do polievok, ryže, bagety (lebo je vraj zdravá). Aj keď sme im mnohokrát vysvetľovali že “NO CORIANDER!”, tak vždy iba prikývli, usmiali sa a navarili podľa seba.

Nakoniec sme zhodnotili, že domáci nemajú poňatia o tom, ako sa táto bylinka volá v angličtine, a nemohli mať poňatia čo od nich chceme. Špecialitou bolo, keď nám k jedlu doniesli koriandrovú polievku, hneď na to, ako sme ich poprosili o hlavné jedlo bez koriandru. Čistá provokácia

Tours na vlastnú päsť vs. agentúry

Laos je malá krajina a turisti majú zväčša rovnakú trasu. Na najturistickejšej trase medzi Vientianom, Vang Viengom a Luang Prabangom sa oplatí využívať organizované autobusy, ktoré sa dajú rezervovať na väčšine ubytovaní. Vychádzajú lacnejšie akoby ste si cestu organizovali sami lokálnou dopravou. Overovali sme to na sebe a cesta na vlastnú päsť zabrala zbytočne veľa času a ešte sme si priplatili.

Veľmi výhodne vychádzajú zážitkové aktivity vo Vang Vieng. Napríklad celodenné tour s agentúrou a troma aktivitami vás vyjdú rovnako akoby ste si sami organizovali iba jednu z nich. Cenovo sa veľmi oplatí zip line.

Jedlo a reštaurácie v Laose

Pred cestou do Ázie sme čítali rôzne odporúčania, čo robiť preto aby sme nemali problémy s lokálnou stravou. Jedna z rád tvrdí, že by sme si mali vyberať reštaurácie a podniky kde, je plno domácich. Vo zvyšných krajinách JV Ázie sme túto radu nemali problém dodržiavať, ale v Laose sme nevedeli nájsť žiadne podniky, kde by sedeli aj domáci. Teda okrem jedného na “loope”. Namiesto s domácimi sme v pouličných reštauráciách jedávali so všetkými psami z dediny, ktorí čakali na zbytky jedla.

V Laose nám spočiatku veľmi nechutilo. Bolo to aj preto, lebo ako prvú destináciu sme si vybrali Thakhek. V tomto odľahlejšom regióne sme mali na výber len z polievky Pho a Fried rice, teda rizota. Na svoje sme si prišli až vo Vang Vieng a Luang Prabang, kde sme objavili bagety, ako pozostatok po francúzskej kolonizácii. Z množstva kombinácii sme vždy volili tuniakovú bagetu, predsa len, tuniak z konzervy je najbezpečnejšia voľba. Medzi naše obľúbené jedlá patrili palacinky, nazývané creppes s rôznymi plnkami. Najoblúbenejšie jedlo aké sme v Ázii jedávali bolo bravčové alebo kuracie mäso s bazalkou, volským okom a ryžou – Thai Basil Chicken.

V Laose sa vyrába najlepšie pivo regiónu, Beerlao  Je tým najlepším, čo sme v JV Ázii pili za celého pol roka. Laos má aj najlepšiu kávu. Tá sa robí zo salka iba v ľadovej verzii, a aj keď sme sa z počiatku obávali z čoho je ľad vyrobený, vždy to bolo ok

V Luang Prabang sa nám stala jedna vtipná príhoda. Smerom na night market sme chceli do smetí vyhodiť prázdny pohár z lao coffee. Chceli sme ho vyhodiť do prívesu auta, o ktorom sme si mysleli, že zhromažďuje smeti z night marketu. Už sme tam išli hodiť prázdny pohár, ale v tom sme si všimli, že príves je naložený dózami plnými jedla (čo nepredajú, odvezú a dovezú späť na ďalší deň).

Prečo sa laoské pralesy neklčujú?

Počas druhej Indočínskej vojny (Vojna vo Vietname) medzi rokmi 1955 až 1975 bolo na Laos zhodených viac ako 2 milióny ton bômb. Množstvo munície, ktoré bolo zhodené na území Laosu malo okrem skrytých komunistických tovární na zbrane zničiť hlavne Ho Chi Minovu cestu, cez ktorú komunisti zo severu pašovali zbrane a infiltrovali sa do Južného Vietnamu. V laoských pralesoch sa nachádza toľko nevybuchnutej munície, že výrub pralesa nie je možný, čo je na jednej strane dobre.

Na druhej strane v dôsledku nevybuchnutej munície umierajú ľudia dodnes. V priemere jedna osoba za deň. Preto si dobre zvážte, či si odbehnete do lesa na malú.

Jednou z atrakcií v Laose je pole džbánov Phonsavan. Práve na tomto mieste môžete ako turista vidieť množstvo varovných tabúľ, ktoré obmedzujú váš pohyb. To ale nie je nič v porovnaní s deťmi, ktoré sa nemôžu ísť hrať za plot školského dvora, lebo sa na tomto území nachádza nevybuchnutá munícia. O odstraňovanie nevybuchnutej munície sa v krajine stará organizácia UXO Lao. Od vzniku organizácie bola prácne vyčistená iba nepatrná časť územia z rozlohy krajiny. Aj preto je dnes Laos jednou z najmenej rozvinutých krajín juhovýchodnej Ázie.

Jednoduchosť života v Laose

Popravde sme od Laosu nemali žiadne očakávania a prekvapil nás najmä svojou jednoduchosťou Našimi najväčšími zážitkami ostane ako sme križovali odľahlý región na skútri za mestom Thakhek. Míňali dediny, bambusové domčeky, kývajúce deti a krásne scenérie prírody. Práve v tomto regióne na nás pozerali detičky ako na zjavenie a nevedeli od nás odtrhnúť zrak. Civilizácia tu je len čiastočne a to len v podobe mobilných telefónov a internetu.

Laoskí rodičia musia pracovať aj keď majú malé deti, inak by neprežili. Starý rodičia musia v krajinách ako Laos a Kambodža pracovať doslova do smrti. Niečo ako rodičovská dovolenka či dôchodok tu neexistuje. 

Celá FOTOGALÉRIA

The post Zelený Laos a čo treba vedieť pred návštevou tejto krajiny appeared first on TripLovers.

Navštívili sme novootvorenú Stezku korunami stromů v Janských Lázních a bol to neopakovateľný zážitok!

Obsah:

• Parkovné a organizačné informácie
• Stezka korunami stromů
• Kde ešte takéto stezky nájdeš
• Koľko nás stál tento výlet?

Parkovné a organizačné informácie

Aj keď je otváracia doba až od neskorých 9:30 a pri pokladniach už stoja davy ľudí, rozhodne sa nebudete tlačiť, chodník je obrovský a ľudia sa tu hneď rozpŕchnu. Pravdepodobne v neskorších hodinách už nie sú také rady. Platba kartou je možná iba pri platení vstupného. Parking platíte pri odchode v automate ale potrebujete drobné, my sme nemali Stojí 70 Kčs na deň (skoro 3€).

Náučný chodník pomedzi koruny stromov je vhodný pre všetky vekové kategórie aj keď informačné tabule sú adresované skôr pre menších, rovnako ak prekážky na ceste. Chodník je prístupný aj pre kočíky a vozíčkárov. Psy majú do areálu vstup zakázaný, nechať ich ale môžete bezplatne v klietkach pri vstupe.

Stezka korunami stromů

Drevená konštrukcia s netradičným tobogánom uprostred, v ktorom sa ide “nasucho” osloví každého. Z tejto konštrukcie sa cez deň stáva hotové ľudské mravenisko čo môžete vidieť aj na našom videu

Tobogán síce vyzerá byť strmý ale v skutočnosti bola jazda na naše sklamanie dosť pomalá. Jedna jazda stojí 50 Kčs (2€) a môžu sa spustiť aj deti od 6 rokov. Ak sa aj ty chystáš na tobogán, nemusíš riešiť žiadne dlhé nohavice, všetci dostanú kobercovú podložku Celková výška vyhliadkovej veže je cca 42 metrov a nachádza sa nad korunami stromov, takže si pre istotu nezabudnite “neprefúkavú” bundu.

Na konci náučného chodníka sa nachádza obchod so suvenírmi, bezplatné WC pre návštevníkov a “táckareň” pre hladošov, ktorá nás veľmi neoslovila.

Návšteva stezky Vám zaberie okolo hodiny, s deťmi možno viac. Je otvorená každý deň okrem 24. decembra. Nezabúdajte si však pred návštevou skontrolovať predpoveď, v prípade nepriaznivého počasia má prevádzkar nárok Stezku z bezpečnostných dôvodov úplne uzatvoriť!

Kde ešte takéto stezky nájdeš

Češi to proste vedia. Jeden skutočne dobrý nápad a zárobková atrakcia je na svete, preto Vás určite neprekvapí, že takýchto náučných chodníkov je viac. Informácie o vstupnom na jednotlivých stezkách si jednoducho nájdete prostredníctvom odkazov nižšie:

• CZ – Stezka korunami stromů Krkonoše
• CZ – Stezka korunami stromů Lipno
• CZ – Stezka v oblacích
• D – Baumwipfelpfad Bayerischer Wald
• SK – Chodník korunami stromov Bachledka
• SK – Čajka v oblakoch, Bojnice

Koľko nás stál tento výlet?

Vstupné (2x dospelí) + tobogán (2x) + parkovné = 20,77€

The post Stezka korunami stromů – ako zažiť niečo nové! appeared first on TripLovers.